Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov 199/2004 účinný od 01.01.2012 do 30.06.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2011 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej spr ávy dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prijatej uznesením vl ády č. 285 zo 7. mája 2008. Účelom tejto reformy je zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných ná kladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinné ho subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla s predpokladom pripojenia výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

V súvislosti s prijatím týchto právnych predpisov je potrebné vykonať aj zmeny v súvisiacich prá vnych predpisoch, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj v právnych predpisoch, ktoré majú subsidiárny vzťah k týmto zákonom, napr. zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registrač nej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní.

Ïalšie zákony dotknuté prijatím právnych predpisov uvedených v odseku 2, ktoré nie sú predmetom novelizácie obsiahnutej v tomto návrhu, budú následne novelizované v osobitných legislatívnych procesoch. Jedná sa o tieto zákony:

·zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colní kov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerá lneho oleja v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č . 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 466/2009 Z. z.,

·zákon č . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a

·zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a čl. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dop◊◊a z ákon ◊. 563/2009 Z. z. o správe daní (da◊ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dop◊◊ajú niektoré zákony

Termín za◊atia a ukon◊enia PPK:

21. 03. 2011 – 23. 03. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyx2. Vplyvy na podnikate◊ské prostredie – dochádza k zvýš eniu regula◊ného za◊aženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva,– sociálnu exklúziu,– rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spolo◊nostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nemá k doložke vplyvov žiadne pripomienky.

Pripomienky ostatných gestorov boli zapracované do textu doložky.

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správy,

na zamestnanos◊ vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpo◊et verejnej správy v návrhu

Tabu◊ka ◊. 1

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyVplyv na rozpo◊et verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 600v tom: za každý subjekt verejnej správy zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR-662 841-92 798-105 789-120 600- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanos◊ 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpe◊ené v rozpo◊te0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000

Tabu◊ka ◊. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpo◊et verejnej správypoznámka2013201420 152016Da◊ové príjmy (100)1-662 841-92 798-105 789-120 600 Neda◊ové prí jmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finan◊nými aktívami a finan◊nými pasívami (400) Prijaté úvery, pô ži◊ky a návratné finan◊né výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 6001 – príjmy rozpísa◊ až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanos◊ vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 6 Vplyv na zamestnanos◊ nepredkladá.

31

2.2. Financovanie návrhu

Nekvantifikované – tabu◊ka ◊. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V nadväznosti na ◊l. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umož◊uje ◊lenským štátom, aby pri dovoze tovaru platite◊ dane da◊ neplatil ihne◊ pri prepustený tovaru do príslušného colného režimu, ale túto da◊ platil prostredníctvom da◊ového priznania, sa táto možnos◊ navrhuje doplni◊ do zákona o dani z pridanej hodnoty, ◊cím sa vytvoria rovnaké podmienky z h◊adiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platite◊om dane z iných ◊lenských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platite◊lom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platite◊a dane je, že platite◊ dane v rovnakom zda◊ovacom období prizná da◊ a sú◊casne uplatní odpo◊ítanie dane.

Tento systém prinesie podnikate◊om cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do coln ého režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. ◊íselná kvantifikácie pozitívneho vplyvu na podnikate◊ské prostredie však nie je možná. V sú◊asnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zaveden ý v ◊eskej republike, Ma◊arsku a Rakúsku.

Zavedenie možnosti platenia dane prostredníctvom da◊ového priznania pri dovoze s ú◊innos◊ou od 1.1.2013 nebude ma◊ vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Bude ma◊ však negatívny vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze, ako je uvedené v tabu◊ke ◊. 1 a ◊. 4.

2.3.2. Charakteristika návrhu pod◊a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

3.1. Ktoré podnikate◊ské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich po◊et?

Samozdanenie pri dovoze tovaru nebude uplat◊ova◊ každý platite◊ dane, ale len ten, ktorý splní podmienky ustanovené v zákone. Pôjde o tzv. ve◊kých dovozcov, ktorí sú◊asne budú da◊ovo spo◊ahliví, t. j. bez da◊ových nedoplatkov. Po◊et platite◊ov dane, ktorí splnia podmienky na samozdanenie pri dovoze, nie je mo žné uvies◊.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu, ako aj výhodu zníženia administratívneho za◊aženia (zníži sa po◊et platieb vo◊ci štátnej správe) a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh, a neovplyvní rozsah nákladov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v s úvislosti s implementáciou návrhu?

Systém samozdanenie pri dovoze bude ma◊ pozitívny vplyv na administratívne náklady platite◊ov dane (zníži sa po◊et platieb vo◊i štátnej správe).

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikate◊ských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie v ýhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systé m platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

3.5. Aké sú predpokladané spolo◊ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát. Slovenskí platitelia dane si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty (napr. ◊R, Ma◊darsko, Rakúsko), ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a na zamestnanos◊

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Žiaden vplyv na hospodárenie domácností

Kvantifikujte:

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvate◊a- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový po◊et obyvate◊stva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodno◊te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvate◊stva.

Žiaden vplyv

4.3. Zhodno◊te vplyv na rovnos◊ príležitostí:

Zhodno◊te vplyv na rodovú rovnos◊.

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv4.4. Zhodno◊te vplyvy na zamestnanos◊.

Aké sú vplyvy na zamestnanos◊ ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúš◊anie ?

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Nehrozí

Vplyvy na informatizáciu spolo◊nosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa ◊i zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úrove◊ poskytovania.)Áno zverej◊ovaním tla◊iva na internetovej stránke Finan◊ného riadite◊stva, obsahujúce údaje potrebné na doru◊ovanie písomností elektronickými prostriedkami, ktoré sa nepodpisujú ZEP-om. Úrove◊ II.

Áno vierohodnos◊ pôvodu a neporušenos◊ obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky môže by◊ zaru◊ená aj inými postupmi alebo technológiami, ako sú uvedené v zákone, zabezpe◊ujúcimi vierohodnos◊ pôvodu a neporu šenos◊ obsahu údajov. Úrove◊ III.“.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie◊udia6.3. Zabezpe◊uje sa vzdelávanie v oblasti po◊íta◊ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uve◊te spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpe◊uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia vzdelávacích aktivít.)Áno (e-Learning)6.5. Zabezpe◊uje sa podporná a propaga◊ná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia propaga◊ných aktivít.)Nie6.6. Zabezpe◊uje/zoh◊ad◊uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informa◊nej spolo◊nosti?

(Uve◊te spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informa◊ný systém?

(Uve◊te jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnos◊ k internetu?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnos◊ k elektronickým službám?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno (upravuje sa zriadenie elektronickej podateľne finančnej správy, zriadenie osobnej internetovej z óny, zavádza sa elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu)6.10. Zabezpe◊uje sa technická interoperabilita?

(Uve◊te spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpe◊nos◊ IT?

(Uve◊te spôsob zvýšenia bezpe◊nosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uve◊te stru◊ný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uve◊te popis zmien.)Áno správcovi dane sa ustanovuje vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu nové oprávnenie, a to, že môže mať prístup k softvé rom a informačno-komunikačným prostriedkom kontrolovaného daňového subjektu a k výstupným dátam z týchto softvérov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finan◊né investície?

(Popíšte príslušnú úrove◊ financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stru◊ne popíšte navrhované legislat ívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

Primárne pr ávo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z dan í, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č . 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Sú dneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commissio n of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej ú nii:

a)Lehota na prebratie smernice 2010/24/EÚ je stanovená do 31.12. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vl ády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné .

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 77/799/EHS bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z.z. o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri spr áve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1až 3

Navrhuje sa rozší riť zásady pri správe daní tak, aby sa základné zásady správy daní vzťahovali nielen na daňové subjekty, ale aj na iné osoby (napr. svedkovia, znalci), ďalej sa navrhuje aby správca dane oboznamoval daňové subjekty a tretie osoby o procesných právach a povinnostiach a aby postupoval pri správe daní bez zbytočných prieť ahov a nedôvodne nezaťažoval daňové subjekty. Tiež sa navrhuje aby správca dane uplatňoval pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nebolo neodôvodnene rozhodované odlišne.

K bodom 4, 6, 7, 13, 17, 28, 31, 34, 49, 54, 61 a 96

Ide o legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzuj úce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedený m zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej správy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec, bol daňový úrad, čím sa postavenie obce ako správcu dane vo vzťahu k štá tu nemení. Zároveň táto úprava bude výhodná pre daňové subjekty aj z teritoriálneho hľadiska, a to v prípade vykonávania dokazovania v odvolacom konaní.

Navrhovaná úprava reflektuje aj na legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzujúce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pô sobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej spr ávy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby substitučné zastúpenie mohol uplatniť len daňový poradca alebo advokát, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k situácii, keď sa príslušný orgán finančnej sprá vy nevie skontaktovať s týmto zástupcom ako ani s daňovým subjektom.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť, odkedy je účinné voči správcovi dane odvolanie resp. výpoveď plnomocenstva.

K bodom 10 a 11

Navrhuje sa, aby v prípade, kedy správca dane nevie určiť daňovému subjektu zástupcu, nakoľko nemá predchádzajúci s úhlas navrhovaného zástupcu, mohol správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby ustanovila zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. V tomto prípade sa súhlas navrhnutého zástupcu nevyž aduje. Obdobne je možné tento postup použiť aj pri právnickej osobe, ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene.

K bou 12

Navrhuje sa oprávnenie zastupovať viacero daňových subjektov u jedného správcu dane.

K bodu 14

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny názvu uvedené ho ministerstva.

K bodu 15 až 16

Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že na účely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten í a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovní ctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 561/2007 Z. z. o investič nej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 40/2011 Z. z., je potrebné prelomiť daňové tajomstvo aj voči Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Národn ému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centru právnej pomoci. Podľa pripravovanej novely zákona č. 327/2005 Z. z o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, štátne orgány vrátane daňových úradov, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Informácie o daňovom subjekte (predbežné opatrenie, z áložné právo, rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní) sa predkladajú správe katastra. Preto je nevyhnutné medzi orgány, ktorým sa môžu poskytnú ť informácie považované za daňové tajomstvo, uviesť aj správu katastra nehnuteľností.

K bodu 18

Ustanovenia o podaní sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že pre prerokovanie podania je dôležitý jeho obsah, nie názov.

K bodu 19

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť doručovania elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu z dôvodu zjednodušenia komunikácie daňových subjektov s finančnou správou.

K bodu 20

Nakoľko povinná elektronická komunikácia daňových subjektov bude prebiehať

s finančnou správou navrhuje sa z ustanovenia vypustiť Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodu 21

Navrhovaná úprava reflektuje na prípad, kedy daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty v poslednom roku lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V uvedenom prípade sa predĺži lehota pre zánik prá va o jeden rok, a to odo dňa, kedy daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom daňový subjekt nemôže v už predĺženej lehote opätovne podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosú ladenie pojmov s § 46.

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť, v ktorých prípadoch sa postupuje podanie príslušnému správcovi dane.

K bodu 24

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o dokazovaní o skutočnosti, ktoré preukazuje správca dane.

K bodu 25

Navrhuje sa nové ustanovenie, v ktorom sa upravuje možnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska ako aj právo daňového subjektu byť prítomný pri vypo čutí znalca a možnosť klásť znalcovi otázky.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť okruh povinných osôb, ktoré sú povinné na žiadosť správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

K bodom 27 a 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodom 30 a 31

Navrhuje sa, aby miestne zisťovanie mohol správca dane vykonávať aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je potrebná najmä, ak napr. sprá vca dane vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný a tento daňový subjekt má prevádzkareň alebo organizačnú zložku mimo obvodu jeho územnej pôsobnosti.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vrátiť vzorky alebo ich časť ktoré boli zaistené pri miestnom zisťovaní, ak to ich povaha pripúšťa alebo zákon umo žňuje.

K bodu 33

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť, aby sprá vca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mohol zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu.

K bodu 35 a 36

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia, že s výťažkom z predaja zabezpečenej veci sa naloží podobne ako s výťažkom z predaja z prepadnutej veci.

K bodu 37

Navrhuje sa doplniť v daňovej kontrole nové oprávnenie daňového subjektu, ktorým je navrhovanie dôkazných prostriedkov, ktoré nemôže sám získať, ale môže ich získať správca dane.

K bodu 38

Pre rýchlejší a efektívnejší výkon daňovej kontroly sa navrhuje doplniť do ustanovenia o daň ovej kontrole, aby daňový subjekt umožnil prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

K bodu 39

Spresňuje sa znenie ustanovenia, ktoré upravuje začiatok da ňovej kontroly v osobitných prípadoch a dopĺňa sa procesná úprava postupu začatia daňovej kontroly.

K bodom 40 a 41

Navrhuje sa upraviť lehotu na vrátenie dokladov predložený ch daňovým subjektom k daňovej kontrole, a to 30 dní od ukončenia daňovej kontroly a zároveň sa navrhuje postup spr ávcu dane v prípade, ak si daňový subjekt doklady v určitom čase neprevezme.

K bodu 42

Navrhuje sa postup správcu dane po vykonaní daňovej kontroly. V prí pade zistenia rozdielu, správca dane vyhotoví protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zašle daňovému subjektu, pričom mu určí aj lehotu na vyjadrenie. Daňový subjekt spolu s vyjadrením k protokolu predlo ží aj dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Ïalej sa navrhuje, aby v prípade, ak správca dane prešiel zo zákonných dôvodov do procesu určovania dane podľa pomô cok, nevyhotovoval protokol z kontroly, nakoľko daňovému subjektu bude zaslaný protokol o určení dane podľa pomôcok. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade, keď daňový subjekt nepostupuje v súčinnosti so správcom dane a zanikne mu nárok na nadmerný odpočet v súlade s § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, správca dane vyhotovil protokol z kontroly, nakoľko k samotnému výkonu kontroly zavinením daňového subjektu nedošlo a nárok na nadmerný odpočet zanikol zo zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa ustanoviť, ktorým dňom je ukončená daňová kontrola. Rovnako sa ustanovuje jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s možnosťou jej prerušenia v zákonom ustanovených prípadoch.

K bodu 44

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia o určovaní dane podľa pomôcok, že tento inštitút nie je možné použiť , ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu, nadväzne na bod 39.

K bodu 45

Z dôvodu precizovania ustanovenia sa bližšie špecifikuje, čo slúži správcovi dane ako pomôcka, ak urč uje daň podľa pomôcok.

K bodu 46

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uložiť predbežné opatrenie aj v procese určovania dane podľa pomôcok.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností bolo správcom dane v jeden deň zaslané daňové mu subjektu a katastru nehnuteľností. Kataster nehnuteľností podľa § 43 katastrálneho zákona v deň doručenia rozhodnutia (najneskôr v nasledujúci pracovný deň) vykoná zápis poznámky v katastri. Podľa § 31a cit. zákona kataster nehnuteľností preruší konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe k úpnej zmluvy. Správca dane o doručení rozhodnutia daňovému subjektu informuje kataster nehnuteľností (rozhodnutie doručené daňovému subjektu je právoplatné). Účelom navrhovanej zmeny je odstrániť probl émy, ktoré sa vyskytujú v praxi.

K bodu 48

Navrhuje sa doplniť postup v prípade zrušenia predbežného opatrenia alebo pri strate jeho účinnosti.

K bodom 50 až 53

Vzhľadom na to, že správca dane každý rok k 31. decembru aktualizuje stav daňových nedoplatkov a zasiela ho daňovému subjektu, navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti doplniť, aby finančné riaditeľstvo zverejňovalo príslušný zoznam daňových dlžní kov aktualizovaný k 31. decembru predchádzajúceho roka a zoznam daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad alebo platenie dane v splátkach, ak tento odklad alebo splátky naďalej trvajú v čase, keď sa zoznam zverejňuje. V zozname sa uvedie celková suma povoleného odkladu alebo povoleného platenia v splátkach.

K bodu 55

Ustanovenie spresňuje, ktorý správca dane vydáva príslušné potvrdenie.

K bodu 56

Ustanovenie sa navrhuje doplniť v tom smere, že správca dane pri vydávaní súhlasu s výmazom z obchodného registra prihliada tiež na vykonávanú daňovú kontrolu a na prebiehajúce vyrubovacie konanie.

K bodu 57

Ide o legislatívnu úpravu názvu banky so sídlom mimo územia SR.

K bodu 58

Navrhuje sa úprava ustanovenia tak, aby preúčtovanie neoznačenej platby na nedoplatky u iného správcu dane nebolo ustanovené ako povinnosť.

K bodu 59

Navrhuje sa doplniť, ktorý deň sa považuje za deň ú hrady, ak sa pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, postupuje podľa § 79.

K bodu 60

Nakoľko pri povolení odkladu platenia dane alebo povolenie jej platenia v splátkach ide o tzv. poskytnutie úveru zo strany štátu, navrhuje sa aby podnikatelia predkladali spolu so žiadosťou aj analýzu ekonomickej a finan čnej situácie tak, ako je to upravené aj v súčasne platnom zákone.

K bodu 62

Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke. Možnosť prerušiť konanie, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia zostáva zachovaná.

K bodu 63

Navrhovaná úprava reflektuje na skutočnosť, že v prípade, ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a podstatne sa zmení skutkový stav, daňový subjekt môže využiť opravné prostriedky. Z uvedené ho dôvodu nemožno daňové konanie zastaviť.

K bodu 64

Navrhuje sa ustanoviť, ktoré údaje sa uvádzajú v rozhodnutí spr ávcu dane, a to podľa rozlíšenia fyzickej a právnickej osoby, ako aj podľa osoby, ktorá má povinnosť registrácie alebo evidencie, a podľa osoby, ktorá túto povinnosť nemá. Ako iný identifikátor je správca dane oprávnený použiť dátum narodenia alebo vygenerované čí slo z registra správcu dane.

K bodom 65

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodu 66

Navrhuje sa ustanoviť v zákone, že správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu identifikačné číslo, ktoré je tento povinný uvádzať na dokladoch a v styku so správcom dane.

K bodu 67

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vykonať zmeny v registri príslušným správcom dane z úradnej moci, ak si daňový subjekt oznamovaciu povinnosť nesplní.

K bodu 68

Uvedeným ustanovením sa navrhuje zveriť oprávnenie miestne príslušnému správcovi dane vykonať vyrubovacie konanie v prípade, ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 41.

K bodu 70

Navrhuje sa doplniť, aby bol daňový subjekt oboznámený s dokazovaním, ak ho pri odvolaní vykonáva odvolací orgán.

K bodu 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 72

Dopĺňa sa povinnosť správcu dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.

K bodu 73

Ustanovenie sa upravuje tak, že preplatok správca dane vracia na žiadosť daňového subjektu.

K bodu 74

Navrhuje sa ustanoviť, že sumu úroku, ktorý je povinný zaplatiť správca dane daňovému subjektu, použije správca dane na úhradu prípadných nedoplatkov tohto daňového subjektu.

K bodu 75

Upravuje sa postup pri vracaní nadmerného odpočtu skupine (§ 4a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Ak má niektorý z členov skupiny nedoplatky na daniach, nadmerný odpočet sa pred vrátením najprv použije na tieto nedoplatky.

K bodu 76

Podľa daňového poriadku dôjde k zániku niektorý ch daňových pohľadávok skôr, ako subjekt začne plniť reštrukturalizačný plán. Ak dlžník nesplní plán, po splnení podmienok uvedených v § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa plán stáva neúčinným. Následky neúčinnosti plánu sú uvedené v § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pod ľa ktorého dlžník je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom bola zistená (čiže aj tú časť, o ktorú malo byť plnenie na zistenú pohľadávku krátené). V praxi by mohli nastať problémy z dôvodu, že časť pohľadávky, ktorú podľa schváleného plánu dlžník nemal plniť, zanikla už povolením reštrukturalizácie (fakticky ešte pred schválen ím plánu, plán sa schvaľuje až po povolení reštrukturalizácie – takže moment zániku nastáva spätne, keďže časť pohľadávky, ktorú nemusí plniť, je zrejmá až z potvrdeného plá nu).

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup v prípade, ak daňový dlžník nepredloží úplnú žiadosť na započítanie daňového nedoplatku.

K bodu 78

Ak bola daňovému subjektu poskytnutá štátna pomoc a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný ju vymôcť podľ a novely § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov od prijímateľa späť, vrátane úrokov. Procesne sa bude postupovať podľa Exekučného poriadku, t. j. exekú ciu vykoná súdny exekútor.

K bodu 79

Nadväzne na novelu zákona č. 466/2009 Z. z., (predloženú do legislatívneho procesu), ktorým sa zavádza exekučný titul – jednotný exekučný titul a suma z neho vyplývajúca sa vymáha podľa z ákona o správe daní a poplatkov, navrhuje sa tento doplniť do exekučných titulov.

K bodu 80

Návrhom sa dopĺňa ďalší prípad, kedy sa odkladá daňová exekúcia.

K bodom 81 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Navrhovaná úprava umožní správcovi dane vymáhať náklady spojené s výkonom daňovej exekúcie aj po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka prostredníctvom prihlásenia pohľadávky zo strany spr ávcu dane v konkurznom konaní.

K bodom 84 až 87

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje limit pre ukladanie pokút správcom dane, ktorým je obec tak, že pokuta sa uloží najmenej vo výške stanoveného limitu, najviac však do výšky daňovej povinnosti, ak je tá to daňová povinnosť (resp. odvodová povinnosť) v ustanovenom limite, ak je daňová povinnosť vyššia ako ustanovený horný limit, pokuta sa uloží najviac do výšky tohto limitu.

K bodu 88

Dopĺňa sa výpočet pokuty v prípade, ak v daňovom priznaní, alebo v dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt uvedie nadmerný odpočet, avšak správca dane po kontrole zistí, že daňový subjekt na nadmerný odpočet nemá nárok a navyše je daňovému subjektu dorubená daň. Predmetná úprava absentovala v daňovom poriadku, pričom v súčasnom platnom zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe dan í a poplatkov je upravená.

K bodu 89

V daňovom poriadku je ustanovené, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa § 155 ods. 1 pí sm. f) bodov 1 až 3 a ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% zo sumy podľa odseku 1 písm. g). Z dôvodu jednoznač nosti sa ustanovenie upravuje tak, aby bolo zrejmé, z akej sumy sa pokuta počíta.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 91.

K bodu 91

Vzhľadom na úpravu úroku z omeškania v novele zákona č. 466/2009 Z. z.(predložená do legislatívneho procesu), sa predmetné ustanovenie vypúšťa z dôvodu obsoletnosti.

K bodu 92

Uvedeným ustanovením sa navrhuje rozšírenie právomocí finančného riaditeľstva na úkony vykonávané v rámci daňovej kontroly.

K bodu 93

Odloženie účinnosti uvedených ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabezpečila komplexná implementácii informačného systému, ktorý bude plne konformný s legislatívnym právnym rámcom a zároveň sa vytvorí dostatočný časový priestor na prí pravu elektronickej komunikácie medzi správcom dane a daňovými subjektmi.

K bodu 94

Dopĺňajú sa všetky ostatné zákony, ktorými bol novelizovaný z ákon č. 511/1992 Zb.

K bodu 95

V prílohe k zákonu sa navrhuje pôvodnú Smernicu Rady EÚ nahradiť platnou Smernicou Rady 2010/24/EÚ zo16. marca 2010.

K čl. II

K bodu 1

Z daňového poriadku bola vypustená definícia preddavku na daň a preto bola doplnená do zákona o dani z príjmov.

Platiteľom dane je zamestnávateľ, ktorý zráž a zamestnancom preddavky na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca napr. peňažnú výhru v lotériách, úrok, dávku z doplnkového dô chodkového poistenia (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Vzhľadom na to, že daňový poriadok nešpecifikuje platiteľa dane, bolo potrebné ho ustanoviť v zákone o dani z príjmov. S touto skutoč nosťou súvisí aj vypustenie odkazu k poznámke pod čiarou ako legislatívne spresnenie.

Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby po nadobudnutí účinnosti novely zákona už nemôže byť registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, pretože nemá prá vnu subjektivitu a nemali by sa jej ukladať práva a povinnosti.

K bodom 2, 4, 6, 10, 13 a 35

Zmena odkazov v nadväznosti na nový daňov ý poriadok v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň, s úrokom z daňového preplatku zapríčineného správcom dane a s lehotou na oznamovanie skončenia poberania príjmov.

K bodu 3

Pretože v tomto prípade nejde o oznamovaciu povinnosť adresovanú správcovi dane, zo zákona o dani z príjmov bola vypustená oznamovacia povinnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorú by mal sankcionova ť správca dane.

K bodu 5

Technická úprava v nadväznosti na zjednotenie daňovej a colnej správy.

K bodom 7až 9

Vypustenie a úprava ustanovení z dôvodu, že na správu dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku a pri nesprávnom uplatnení daňového bonusu bude platiteľ dane povinný zaplatiť pokutu podľ a ustanovení daňového poriadku. V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup správcu dane aj pri kontrole daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

K bodu 11

Legislatívna úprava (odstránenie duplicity) v nadväznosti na úpravu v § 2 o započítaní zaplatených preddavkov na daň na úhradu dane.

K bodom 12, 24 a 25

Správca dane môže na žiadosť daňovníka v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak, ako len z dôvodu zmeny výšky predpokladanej dane (napr. daňovník s obmedzenou daň ovou povinnosťou, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám - tento daňovník dnes nemôže požiadať o platenie preddavkov inak). Aj daňovník právnická osoba, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, požiadal o platenie preddavkov inak, bude pri vysporiadaní rozdielu zaplatených preddavkov od začiatku zdaňovacieho obdobia postupovať rovnako ako daňovní k, ktorý platil preddavky z daňového priznania počas celého obdobia.

K bodom 14 a 26

V súčasnosti správca dane nemôže vráti ť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ak daňovník zaplatil preddavok na daň v sume vyššej než na akú bol povinný podľa tohto zákona alebo ak daňovník povinnosť platiť preddavky na daň nemal. Ustanovenie je zmenené tak, aby na žiadosť daňovníka mohol správca dane takýto preddavok na daň daňovníkovi vrátiť do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu podľa § 79 da ňového poriadku.

K bodu 15

Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty zač ne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia v zamestnávateľovi v tomto prípade.

K bodom 16, 18 a 34

V rámci reformy daňovej správy sa kompetencie metodick ého usmerňovania presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR (do konca roku 2011 Daňové riaditeľstvo SR), ktoré identifikuje problémy a požiadavky preukazovania relevantných skutočností v praxi a tým aj š truktúry tlačív používaných v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Úpravy vykonané v názvosloví aj v súvislosti so zjednotením daňovej a colnej správy.

K bodu 17

Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí pož iadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale napriek splneným podmienkam na jeho vykonanie podľa tohto zákona, platiteľ dane týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti má rovnaký význam ako daňové priznanie a z toho dôvodu jeho vzor bude vydávať ministerstvo.

K bodom 19 a 20

Technická úprava v súvislosti s prehľadom a hlásením, pričom vzor tlačiva prehľadu bude vydávať finančné riaditeľstvo a vzor tlačiva hlásenia ministerstvo tak, ako doteraz.

K bodu 21

Na hlásenie, ktoré je povinný podávať platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, sa budú vzťahovať ustanovenia daňového poriadku tak, ako na daňové priznanie.

K bodom 22 a 23

Do zákona o dani z príjmov sa ustanovujú postupy súvisiace s podávaním prehľadu a kontrolou daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, pretože tieto ustanovenia daňový poriadok neobsahuje.

K bodu 27

Z daňového poriadku boli uvedené ustanovenia vypusten é. Vzhľadom na to, že tým by sa zrušil istý spôsob ochrany zamestnanca voči nesprávnemu postupu zamestnávateľa pri výbere preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti, uvedené ustanovenia boli doplnené do zákona o dani z príjmov. Rovnako to platí aj pre ostatných daňovníkov, ktorým platiteľ dane zrazil preddavky na daň alebo daň.

K bodu 28

Legislatívne spresnenie v súvislosti s úrokovým príjmom.

K bodu 29

Platiteľom dane za svojich zamestnancov, ktorí nepoží vajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, môže byť aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky prípadne jeho podriadená organizácia, ak o tejto registrá cii rozhodne. Pre tieto subjekty zákon neukladá povinnosť, ale možnosť registrácie ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

K bodom 30 až 32

V zákone o dani z príjmov sa spresnila povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. Doplnená bola aj lehota na podávanie daňového priznania za zomrelého daňovníka osobami, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce.

K bodu 33

Daňový poriadok ustanovuje len postup pri registrácii da ňovníkov a preto bol okruh povinnej registrácie daňovníkov do zákona o dani z príjmov doplnený. Pri registrácii – náležitosti žiadosti, konanie na základe výzvy správcu dane atď. - sa bude postupova ť podľa daňového poriadku.

Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti skutočnosť, aby fyzické osoby neboli povinné sa registrovať v prípade, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti alebo len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ich kombináciu a právnické osoby v prípade, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná oznámiť vznik stálej prevádzkarne správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla.

Ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daň ového poriadku.

Ustanovenie odseku 7 dotýkajúce sa implementácie článkov 6 a 8 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov bolo z daňové ho poriadku vypustené, a preto sa dopĺňa ako špecifické ustanovenie do zákona o dani z príjmov.

Súčasne sa v odsekoch 8 a 9 doplnila oznamovacia povinnos ť pre fyzické a právnické osoby v prípade, ak v hotovosti vyplácajú v rámci podnikateľskej činnosti úhrady fyzickým osobám (ktoré sú pre tieto fyzické osoby zdaniteľným príjmom) a tieto ú hrady nie sú evidované cez elektronické registračné pokladnice. Doplnila sa tiež oznamovacia povinnosť daňovníka s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovn íka, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na územ í Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky.

K bodom 36 a 37

Na správu dane z príjmu a na správu dane z emisných kvót sa vzť ahuje postup podľa daňového poriadku. Navrhuje sa aj spresniť, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaň ovacie obdobie a platia sa správcovi dane v eurách.

K bodu 38

Prechodné ustanovenia k novým povinnostiam uloženým daňovníkom zákonom o dani z príjmov, najmä k oznamovacím povinnostiam a k registrácii, ktoré boli do zákona o dani z príjmov novoustanovené . Organizačným jednotkám fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré boli do 31.12.2011 platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti bude zrušená registrácia ako platiteľa dane do 31.12.2012 na základe zruš enia registrácie fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila (zriadila) alebo z úradnej moci.

K bodu 39

Vzhľadom na zmenu pojmu sankčný úrok v daňovom poriadku, v zákone o dani z príjmov sa tento mení na úrok z omeškania.

K bodu 40

Do zákona o dani z príjmov sa doplnili nové prílohy, ktoré boli z pôvodného zákona o správe daní vypustené.

K čl. III

K bodu 1

V definícii colných orgánov sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy novo označujú dotknuté inštitúcie.

K bodu 2

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa mení pomenovanie laboratória fungujúceho v rámci súčasnej štruktúry Colné ho riaditeľstva SR.

K bodom 4 a 5

Vychádzajúc zo zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zá konov môže EXIMBANKA SR vykonávať určité činnosti rovnako ako banka alebo pobočka zahraničnej banky a je preto v kontexte § 55 Colného zákona potrebné ustanoviť jej rovnocenné postavenie voči banká m, resp. pobočkám zahraničných bánk ako osobám poskytujúcim zabezpečenie colného dlhu formou ručenia.

K bodu 7

V nadväznosti na čl. 231 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 Colný kódex sa v tomto ustanovení premieta skutočnosť, že za dlžníka môže uhradiť sumu aj tretia osoba.

K bodu 8

Ustanovuje sa deň, ktorý sa bude považovať za deň zaplatenia platby, na ktorej úhradu bol použitý preplatok alebo jeho časť. Týmto dňom bude deň vzniku preplatku. Táto úprava súvisí s ú pravou v bode 10.

K bodu 9

Znenie § 59b sa vypúšťa z dôvodu komplexnej úpravy úroku z omeškania pri požadovaní medzinárodnej pomoci v zákone č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných poh ľadávok.

K bodom 3, 6 a 11

Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.

K bodu 10

Analogicky ako v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa upravuje zaobchádzanie s preplatkom na colných platbách, ktorým sa rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatné clo, pokutu alebo iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, alebo daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze. Ustanovuje sa povinnosť colnému úradu uhradiť iné splatné platby v presnom poradí, pričom v prvom rade sa uhradí nedoplatok na cle ako tradičnom vlastnom zdroji Európskej únie. Ako ďalšie kritériá sú ustanovené chronológia splatnosti jednotlivých platieb a ich výška. S cieľom zabezpeč enia nielen zníženia nedoplatkov, ale aj administratívnej záťaže colných úradov, sa navrhuje, aby kritérium výšky bolo určené vzostupne. Tým sa z rovnakého preplatku dosiahne úhrada vyššieho poč tu jednotlivých pohľadávok a zredukuje sa počet prípadov vedených colným úradom v evidencii nedoplatkov.

Zakotvuje sa povinnosť colného úradu upovedomiť dlžníka (a aj tretiu osobu, ak táto osoba uhradila sumu platby za dlžníka) o skutočnosti, že preplatok alebo jeho časť bola použitá na ú hradu nedoplatku inej splatnej platby.

Ak colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok nepoužije na úhradu nedoplatku splatnej platby, ustanovuje sa povinnosť colnému úradu takýto preplatok alebo jeho zvyšok vrátiť dlžníkovi. Colný úrad tak môže urobiť do piatich rokov odo dňa zaplatenia platby dlžníkom. Zároveň sa ustanovuje povinnos ť colnému úradu zaplatiť úrok v prípadoch, keď colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok vrátil až po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia ž iadosti.

K bodu 12

V nadväznosti na definíciu colného exekučného konania v § 61 sa spresňuje terminologický aparát zákona.

K bodu 13

V záručnej listine na zabezpečenie colného dlhu sa vychádzajúc z reformy daňovej a colnej správy ustanovuje, že záväzok ručiteľa uhradiť príslušný colný dlh sa zakladá vo vzťahu k finanč nej správe.

K bodom 14 a 15

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu menia pomenovania týchto orgánov.

K čl. IV

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanoven ím orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa označenie „colné riaditeľstvo“ mení na „finančné riaditeľstvo“.

K čl. V

K bodu 1 (§ 21 ods. 2)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane (tzv. samozdanenie) a s tým súvisiace nové znenie ustanovenia § 84 zákona sa doterajš ia druhá veta z dôvodu vhodnejšieho systematického zaradenia presúva do ustanovenia § 84 zákona.

K bodom 2 a 3 (§ 24 ods. 1 a 2)

Ide o zosúladenie pojmov s pojmami v colných predpisoch (napr. zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 (§ 25 ods. 4)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný doterajší princíp pri oprave zá kladu dane a dane pri dovoze tovaru s tým rozdielom, že pri samozdanení platiteľ dane opravuje základ dane a daň prostredníctvom daňového priznania, a v prípade, ak vyrubuje daň pri dovoze tovaru colný orgá n, ostáva zachovaný postup platný do konca roka 2012.

K bodu 5 (§ 49 ods. 2 písm. d)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvá dza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t.j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 52)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zavedenie „samozdanenia“ dovozu tovaru (uvedenie dane v daňovom priznaní).

K bodom 7 a 8 (§ 53 ods. 1 a 2)

Ustanovenia o oprave odpočítanej dane sa dopĺňajú nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri dovoze tovaru a daň na výstupe, opraví aj odpočítanú daň.

K bodom 9 a 10 (§ 54a ods. 1 a 3)

Ustanovenia sa precizujú, aby boli v súlade s čl. 168a smernice 2006/112/ES. Zmenou textu v prvom odseku § 54a zákona sa chce dosiahnuť, aby aj v prípade, ak si pri obstaraní nehnuteľného majetku platiteľ dane odpo čítal daň v plnej výške a následne začne tento majetok využívať aj na iný účel ako na podnikanie, uplatnil odpočítanie dane v pomernej výške a nepostupoval podľa § 9 ods. 2 zákona. Tý mto sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie bez ohľadu na výšku pôvodne uplatneného odpočtu dane.

Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa doterajšieho znenia (vzorca) druhej vety § 54a ods. 3 zákona vyjadroval len postup pri prvej zmene úpravy odpočítanej dane. Vypustením slov „pri nadobudnutí alebo vytvoren í“ investičného majetku bude z textu vyplývať (rovnako ako zo vzorca v prílohe č. 1 zákona), že ide o úpravu posledne odpočítanej dane.

K bodu 11

Znenie poznámok pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 12 (§ 55g ods. 2)

Odoslanie resp. neodoslanie žiadosti o vrátenie DPH do iného členského štátu EÚ patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR .

K bodom 13 a 14 (§ 66 a 67)

Ustanovenia sa menia nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 15 (§ 75 ods. 6)

Elektronický podpis a elektronickú výmenu údajov (EDI) uvádza zákon len ako príklady elektronických technológií, ktoré zabezpečujú vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu. Iným spôsobom, ako mož no tieto podmienky zabezpečiť bez využitia elektronických technológií, je napríklad prostredníctvom kontrol riadenia podnikových procesov. Ide o vnútropodnikový proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami v spoločnosti (vedenie spoločnosti, majitelia, oprávnení zamestnanci), ktorý vedie k tomu, aby sa zabezpečilo vytváranie a uchovávanie dostatočne spoľahlivých finančných, účtovný ch a kontrolných záznamov, ktoré potvrdzujú dodržiavanie zákonných povinností z hľadiska zákona. Iné postupy alebo technológie (ako napr. elektronická ochranná značka), v prípade, ž e splnia podmienky zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a integrity obsahu, zákon nevylučuje. Zaslanie faktúry elektronickou poštou, bez použitia technológie zabezpečujúcej vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu, podmienky zákona nenapĺňa.

K bodu 16 (§ 78 ods. 1)

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o platení preddavku sa vypúšťa zo znenia odseku 1 výnimka týkajúca sa platenia preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 17 a 19 (§ 78 ods. 2 a § 79 ods. 1)

V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že da ň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane, ktorý nespĺňa podmienky na samozdanenie, vymeriavať naďalej colný úrad, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Daň vymeranú colný m úradom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

K bodu 18 (§ 78a)

V nadväznosti na novú úpravu týkajúcu sa nesplnenia registračnej povinnosti (§ 69 ods. 13 zákona o DPH), ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2009, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o platení preddavkov na da ň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 20 a 21 (§ 79 ods. 4, 5 a 6)

Navrhuje sa prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak bola platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní.

Navrhuje sa spresniť lehotu, v ktorej daňový úrad má vrátiť nadmerný odpočet, ak ide o nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré je podané po podaní daňov ého priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V tomto prípade platiteľ dane nemá možnosť započítať nadmerný odpočet s vlastnou daň ovou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona), preto nadmerný odpočet daňový úrad vráti. Ak sa v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného dodatočným daňovým priznaním začne daňová kontrola, vráti sa nadmerný odpočet v lehote podľa odseku 5, a to vo výške zistenej daňovou kontrolou.

Rovnako sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu uplatnené v dodatočnom daňovom priznaní podanom platiteľom dane, ktorému daňový úrad vrátil nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 2 zákona.

K bodu 22 (§ 79 ods. 7)

Navrhuje sa uloženie sankcie za neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu, ktorý sa vrátil v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 zákona. Ustanovenie nahrádza sankciu vyplývajúcu z doterajšieho ustanovenia § 35b ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa zrušuje.

K bodu 23 (§ 80 ods. 11)

Nedostatky, ktoré daňový úrad zistí v podanom súhrnnom výkaze (napr. chyba v identifikačnom čísle pre daň zákazníka), je osoba, ktorá ho podala, povinná na základe výzvy daňového úradu odstr ániť. Keďže ide o údaje o dodávkach tovarov a služieb bez dane do iných členských štátov, ktoré sa dávajú na kontrolné účely k dispozícii daňovým správam iných členských št átov, je potrebné zabezpečiť korektnosť týchto údajov. Ak na základe výzvy v stanovenej lehote nedôjde k náprave, uloží daňový úrad sankciu podľa daňového poriadku.

K bodu 24

Poznámka pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 25 (§ 84)

Pri dovoze tovaru vyrubuje daň colný orgán a dovozca je povinný túto daň zaplatiť colnému úradu. Pri splnení určitých zákonných podmienok sa navrhuje, aby daň pri dovoze tovaru v prípade vzniku daňovej povinnosti bola priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgá n. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2013. Takáto úprava vychádza z čl. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umožňuje členským štá tom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil ihneď pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania. Týmto sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Euró pskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná daň a súčasne uplatní odpočítanie dane.

Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zavedený v Èeskej republike, Maďarsku a Rakúsku.

Samozdanenie pri dovoze tovaru však nebude uplatňovať každý platiteľ dane, ale len ten, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky pre samozdanenie, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

K bodom 26 a 27 (prechodné ustanovenie § 85k a 85l)

Pokuta podľa § 79 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončia pred nadobudnutím úč innosti novely zákona.

V zmysle prechodného ustanovenia § 85k je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2012 zaplatiť tomuto orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31. decembra 2012.

K bodu 28

Príslušné ustanovenia zákona sa menia v súvislosti s reformou daňovej a colnej správy.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vyplýva z reformy daňovej a colnej správy a vytvorenia spoločnej finančnej správy.

K bodu 3

Vypúšťa sa legislatívna skratka, ktorá je vzhľadom na vypustenie § 6 už nepotrebná.

K bodom 4 a 7

Novo ustanovená finančná správa bude poverená výkonom úloh v oblasti daní a poplatkov a tiež colníctva. Rozsah kompetencií v oblasti colníctva pritom zostáva nezmenený.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajú cich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 8

V súvislosti so vznikom finančnej správy, ktorej významnou súčasťou budú súčasné daňové orgány, sa javí ako vhodné upraviť otázku symbolov terajšej colnej správy na internej úrovni a nie priamo v zákone - podobne, ako je to u iných ozbrojených zborov.

K bodom 9, 12 a 14

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 10, 11, 13 a 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa poznámok pod čiarou.

K bodom 15 a 16

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie pôsobnosti finančnej správy v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním trestných činov vo vzťahu k porušovaniu daňových predpisov.

K bodu 17

Konkretizuje sa orgán finančnej správy, ktorého colníci vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť.

K bodom 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na začlenenie Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru.

K bodu 20

V súvislosti s vypustením § 11 a úpravou kompetencií Kriminálneho úradu finančnej správy v novom zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje výnimka vo vzťahu k subjektu prevádzkovateľa informačných systémov finančnej sprá vy.

K bodu 22

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorého účelom je predísť možným konfliktom pôsobenia nie totožnej právnej úpravy mlčanlivosti a daňového tajomstva.

K bodu 23

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcej prílohy do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 24 až 27

Týmito ustanoveniami sa do celého textu zákona premieta nové názvoslovie príslušných orgánov a administratívy súvisiace s vytvorením finančnej správy.

K čl. VII

K bodom 1 až 3

Navrhované úpravy reagujú na reformu daňovej a colnej správy a do Trestného poriadku sa premietajú nové označenia orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného zachovania rozsahu ich vyšetrovacích kompetencií. Zároveň sa upravuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zachováva príslušnosť na dokončenie vyšetrovania alebo skr áteného vyšetrovania, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2012.

K čl. VIII

K bodu 1

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje, aby služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. boli vymedzené podľa vyhlášky Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, pričom rozsah služieb sa oproti pôvodnej prílohe č. 1 touto úpravou nemení. Použí vanie elektronickej registračnej pokladnice sa vzťahuje len na služby označené v tejto prílohe.

K bodu 2, 4, 6 a 10

S prihliadnutím na zrušenie niektorých právnych predpisov sa navrhujú zmeny príslušných poznámok pod čiarou.

K bodu 3

V ustanovenie sa navrhuje upraviť z hľadiska legislatívno-technického.

K bodu 5

S prihliadnutím na to, že servisné organizácie si budú plomby na elektronické registračné pokladnice objednávať u miestne príslušného daňového úradu servisnej organizácie, je potrebné túto skutočnosť upraviť v predmetnom ustanovení.

K bodu 7 a 14

Navrhovaná zmena názvu daňového riaditeľstva nadvä zuje na navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý sa predkladá do legislatívneho procesu.

K bodu 8

Navrhuje sa nové znenie § 16, ktorý nanovo upravuje skutočnosti týkajúce sa napr. objednávania, zúčtovania a vedenia evidencie plomb. S prihliadnutím na skutočnosť, že plomby sa budú objednávať u daňov ého úradu servisnej organizácie, v ustanovení sa navrhuje, aby aj zúčtovanie plomb servisná organizácia vykonávala s daňovým úradom.

V súvislosti so zúčtovaním plomb sa navrhuje doplniť postup v prípade, kedy servisná organizácia prestane vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc.

V odseku 8 sa navrhuje doplniť povinnosť pre daňový ú rad servisnej organizácie o to, že tento daňový úrad vedie evidenciu plomb podľa servisných organizácií.

K bodu 9

Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú v súčasnosti ustanovené v zákone SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nadväzne na daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcie ustanovené, je potrebné tieto ustanoviť v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby v konaní o uložení pokút, napr. v konaní o uložení, odvolaní alebo o iných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch sa postupovalo podľa daňového poriadku.

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhujú prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Naprí klad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2011 a poruší ustanovenia tejto vyhl ášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Rovnako sa navrhuje, aby pri porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokuty ukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011.

Zároveň sa navrhuje, aby plomby ktoré sú už obstarané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako aj servisných organizácii, a na ktorých sa nachádzajú slová „DAÒOVÉ RIADITE¼STVO“ mohli byť aj napriek zmene názvu tohto orgánu (na FINANÈNÉ RIADITE¼STVO) používané až do vyčerpania zásob.

K bodu 13

Príloha č. 1 sa nahrádza novou prílohou nadväzne na bod 1.

K čl. IX

K bodom 1 až 4, 9 a 11 až 13.

Navrhované úpravy vyplývajú z navrhovaného zákona o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúč enie daňového riaditeľstva s colným riaditeľstvom a vytvorenie finančného riaditeľstva.

K bodu 5

Navrhovaná úprava nadväzuje na daňový poriadok, podľa ktorého za podmienok tam ustanovených bude môcť daňový úrad vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo územného obvodu kraja (napr. pri daň ovej kontrole).

K bodom 6

Navrhuje sa upraviť kompetencie daňových úradov v súlade s reformou daňovej a colnej správy. Vydávanie rozhodnutí po kontrole vykonávanej finančným riaditeľstvom je ustanovené v daňovom poriadku.

K bodu 7

Navrhuje sa ponechať pôsobnosť daňového ú radu pre vybrané daňové subjekty na území bratislavského kraja, nakoľko takmer všetky subjekty, ktoré spĺňajú podmienku „vybraného“ daňového subjektu majú sídlo na tomto území.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa precizujú kompetencie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 10

Z dôvodu, aby bolo možné zriadiť pobočky daňový ch úradov s účinnosťou od 1. 1. 2012 navrhuje sa, aby k 1. 1. 2012 zriadil pobočky daňových úradov minister financií na návrh, ktorý pred 1.1.2012 predloží ešte generálny riaditeľ Daňového riadite ľstva SR.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a č l. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011.

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu