Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov 186/2004 účinný od 15.04.2004 do 30.04.2004

Platnosť od: 15.04.2004
Účinnosť od: 15.04.2004
Účinnosť do: 30.04.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dôchodkové zabezpečenie, Poisťovníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST4JUD23DS4EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov 186/2004 účinný od 15.04.2004 do 30.04.2004
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 186/2004 s účinnosťou od 15.04.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

K predpisu 186/2004, dátum vydania: 15.04.2004

16

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

Nové znenie ustanovenia vyplýva z predpokladanej účinnosti zákona od 1. mája 2004,

kedy sa predpokladá prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie a z tohto dôvodu bolo potrebné v predmete zákona rozdeliť poisťovacie subjekty v súlade so štandardom uplatňovaným vo všetkých krajinách spoločenstva na poisťovňu, poisťovňu z iného členského štátu a zahraničnú poisťovňu, ktorá má sídlo mimo spoločenstva (poisťovňa z tretích krajín).

K bodu 2:

V nadväznosti na bod 1 bolo potrebné novo upraviť základné pojmy, ktoré sa používajú v tomto zákone a to formou upresnenia subjektov vykonávajúcich tieto činnosti.

K bodu 3:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu. Text bolo potrebné vypustiť v nadväznosti na znenie uvedené v predchádzajúcich bodoch.

K bodu 4:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu, pôvodné znenie bolo potrebné nahradiť novým znením v nadväznosti na prechádzajúce body.

K bodu 5:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetky subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť.

K bodu 6:

V zmysle smernice č. 2002/83/ES bolo potrebné upraviť pôvodné ustanovenie § 3 písm. a), ktoré sa týka spôsobu preukazovania dôveryhodnosti fyzickej osoby, tak pre tuzemcov ako aj pre cudzincov pre účely vykonávania funkcií uvedených v § 5 ods. 2 písm. d) a uvedených v § 6 ods. 2 písm. d). Ďalej bolo potrebné rozšíriť okruh povinných osôb preukazujúcich dôveryhodnosť o poisťovacieho makléra a poisťovacieho agenta.

K bodu 7:

Dopĺňajú sa základné pojmy a vymedzuje sa ich obsahová náplň z hľadiska ich použitia v texte právnej úpravy.

K bodu 8:

Ustanovenie vychádza zo smernice 2002/83/ES, týka sa vymedzenia pojmov zahraničná poisťovňa, ktorou sa rozumie právnická osoba so sídlom na území iného ako členského štátu a pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky pre potreby vykonávania dohľadu spôsobom obvyklým v ostatných krajinách EÚ.

K bodu 9:

Umožňuje sa poisťovniam a pobočkám poisťovní na základe predchádzajúceho súhlasu úradu vykonávať sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v rozsahu predmetu ich činností.

K bodom 10 a 11:

V zmysle smernice EÚ a potreby garantovania záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv bolo potrebné zvýšiť výšku základného imania poisťovne v súlade s druhom vykonávanej poisťovacej činnosti.

K bodu 12:

Jedná sa o upresnenie podmienok, ktoré musí žiadateľ podľa ust. § 5 ods. 2 písm. d) o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukázať úradu.

K bodu 13:

Toto ustanovenie upresňuje okruh osôb, t.j. vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly, spolu s požadovanými údajmi, ktoré sa predkladajú úradu ako súčasť žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

K bodu 14:

V prílohe žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa dopĺňajú požadované údaje ustanovené týmto zákonom aj za zodpovedného aktuára.

K bodu 15:

Rozširujú sa možnosti úradu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, pričom podľa konkrétnych podmienok je úrad oprávnený žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K bodu 16:

Upresňuje sa okruh osôb, ktorých odbornú spôsobilosť žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukazuje úradu. Pri osobe navrhovanej za zodpovedného aktuára sa upravuje spôsob preukazovania jeho odbornej spôsobilosti formou predloženia rozhodnutia o zápise do zoznamu aktuárov.

K bodu 17:

Upresňuje sa spôsob podávania žiadosti a subjekt oprávnený podať žiadosť na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky.

K bodu 18:

Ide o úpravu používanej terminológie vyplývajúcu z nového znenia § 31, týkajúceho sa solventnosti v zmysle smernice 2002/83/ES.

K bodu 19:

Jedná sa o rozšírenie okruhu osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou na riadenie jej pobočky o prokuristu a zodpovedného aktuára.

K bodu 20:

Dopĺňa sa požiadavka, v súvislosti so žiadosťou o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky o predloženie údajov, týkajúcich sa prokuristu.

K bodu 21:

Rozširuje sa okruh osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou uvádzaných v prílohe žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom jej pobočky o prokuristu a zodpovedného aktuára.

K bodu 22:

Rozširujú sa možnosti úradu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je úrad oprávnený žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K bodu 23:

V súlade so štandardnými postupmi krajín Európskej únie sa upravujú podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo. V prípade, že zahraničná poisťovňa požiadala úrad o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky a má už takéto povolenie v inom členskom štáte môže požiadať úrad o poskytnutie výhod uvádzaných v texte návrhu zákona.

K bodu 24:

Upravuje sa povinnosť úradu prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia právnickým osobám z iného členského štátu.

K bodu 25:

Toto ustanovenie upravuje vykonávanie poisťovacej činnosti týkajúce sa povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ktoré oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 26:

Upravuje sa povinnosť poisťovne bez zbytočného odkladu informovať úrad o zmenách týkajúcich sa skutočností uvedených v § 5. Rovnaká povinnosť sa ukladá zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území SR prostredníctvom svojej pobočky.

K bodu 27:

Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu úradu vo veci nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

K bodu 28:

Ide o doplňujúce ustanovenie, týka sa rozšírenia vykonávania zaisťovacej činnosti v inom štáte, v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo.

K bodu 29:

Týmto ustanovením sa upravuje právo poisťovacieho agenta vykonávať poisťovaciu činnosť nielen v mene poisťovne ale aj pobočky zahraničnej poisťovne. V prípade, že takúto činnosť bude vykonávať pre viacero poisťovní alebo pobočiek zahraničnej poisťovne len ak mu bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie tejto činnosti.

K bodu 30:

Dopĺňa sa pôvodné ustanovenie subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú poisťovacím agentom pri vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti okrem poisťovne aj o pobočku zahraničnej poisťovne.

K bodu 31:

Upravuje sa povinnosť poisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu písomne oznámiť úradu plán činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K bodu 32:

Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť úradu. Výmena informácií sa uskutoční medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K bodu 33:

Upravuje sa spolupráca medzi úradu s orgánmi dohľadu iných členských štátov

K bodu 34:

V prípade pochybností úradu o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam neoznámi úrad požadované údaje príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu. V tomto prípade vydá rozhodnutie a toto doručí poisťovni.

K bodom 35 až 39:

Jedná sa úpravu postupu pri výmene informácií týkajúcich sa oprávnenia poisťovne zriadiť pobočku na území iného členského štátu a začať vykonávať svoju činnosť na území tohto štátu formou pobočky.

K bodu 40:

Dopĺňa sa rozsah oznamovacej povinnosti poisťovne, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 41:

Upravuje sa povinnosť úradu v stanovenej lehote zaslať príslušnému orgánu členského štátu údaje, týkajúce sa skutočnej miery solventnosti, garančného fondu, ako aj rozsahu poistných odvetví na ktoré má poisťovňa udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. O doručení tohto oznámenia úrad informuje poisťovňu.

K bodu 42:

Upravuje sa postup úradu v prípade, že sa rozhodol nezaslať doklady príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, o tomto postupe vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovní.

K bodu 43:

Upresňuje sa rozsah povinnosti poisťovne oznámiť úradu každú zmenu v údajoch, pričom túto zmenu je potrebné oznámiť úrad pred vykonaním príslušných zmien.

K bodu 44:

V prípade, že úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti je povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.

K bodu 45:

V tomto ustanovení sa upravuje vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky bez povolenia prostredníctvom pobočky . Základnou podmienkou pre vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu touto formou je súhlasné písomné vyjadrenie príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa sídlo, doručené úradu.

Upravujú sa taktiež podmienky pre vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

Ak poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky bez povolenia prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb a úrad zistí, že táto porušila všeobecne záväzné právne predpisy vyzve túto poisťovňu, aby bez zbytočného odkladu v určenej lehote uskutočnila nápravu.

Ďalej sa upravuje postup úradu v prípade, že príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa sídlo, odníme tejto poisťovni oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, ktorým zamedzí vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.

Upresňuje sa oznamovacia povinnosť úradu vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Toto ustanovenie umožňuje úradu požadovať od poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky, predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K bodu 46:

Stanovuje sa povinnosť poisťovne vytvárať na úhradu svojich záväzkov technické rezervy v dostatočnej výške, aby tieto garantovali splniteľnosť všetkých záväzkov voči poisteným, ak tieto nie sú uspokojené so zaistenia.

K bodu 47:

Toto ustanovenie sa týka tvorby technických rezerv poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a spôsobu ich umiestňovania. V prípade, že sa tieto subjekty rozhodli vykonávať svoju činnosť na území viacerých členských štátov musia sa prostriedky technických rezerv umiestňovať na území týchto členských štátov.

Ďalej sa upravuje sa povinnosť poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne pri uzavieraní zaistnej zmluvy spôsobom, aby ich pohľadávky voči zaisťovni alebo jej pobočke boli zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené. V prípade, ak sa zaisťovňa podieľa na záväzkoch poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne vo výške viac ako 50 % je potrebný predchádzajúci súhlas úradu na uzavretie takejto zaistnej zmluvy.

K bodu 48:

Upravujú sa zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES je potrebné z hľadiska obozretnosti obmedziť garancie poisťovne, ktoré by presahovali reálne dosahované výnosy, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu finančnej stability poisťovne.

K bodu 49:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 50:

Ide o terminologickú úpravu, vzhľadom na to, že vymožená pohľadávka už nie je pohľadávkou.

K bodu 51:

Jedná sa o úpravu textu z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti obsahovej náplne tohto ustanovenia.

K bodu 52:

Táto úprava sa týka technickej rezervy tvorenej pre prípad predčasného vypovedania poistnej zmluvy, pričom sa definuje celkové garantované zhodnotenie prostriedkov technických rezerv poisťovňou. Ukladá sa povinnosť potvrdenia výšky garantovaného plnenia zodpovedným aktuárom.

K bodu 53:

Rozširujú sa možnosti spôsobu umiestnenia prostriedkov technických rezerv do cenných papierov vydaných bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, ktorých emitentami sú členské štáty, cenných papierov zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania, do zahraničných hypotekárnych listov alebo zahraničných vkladových listov, kúpy nehnuteľností v zahraničí, poskytnutia pôžičiek alebo úverov zabezpečených bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte a do zmeniek vydaných bankou.

K bodu 54:

Ustanovenie § 29 upravuje umiestnenie prostriedkov technických rezerv v zahraničnej mene, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sa zaviazala v poistnej zmluve plniť v inej ako slovenskej mene. Toto ustanovenie upravuje aj spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv v prípadoch vykonávania životného poistenia spojeného s investičnými fondami.

K bodu 55:

V súlade so smernicou EÚ č. 2002/83/ES týkajúcej sa životného poistenia sa upravuje solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne. Zámerom je dosiahnuť stav, aby poisťovňa bola schopná vlastnými zdrojmi uhrádzať v čase a požadovanom objeme všetky záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv. Táto požiadavka je jedným z najvýznamnejších nástrojov obozretného dohľadu, ktorý zabezpečuje ochranu práv poistených osôb a držiteľov poistiek. Definuje sa skutočná a požadovaná miera solventnosti a spôsob ich výpočtu. Ďalej sa definuje garančný fond, jeho minimálna výška a systém jeho každoročnej úpravy. Na základe splnomocnenia vyplývajúceho z tohto ustanovenia je Ministerstvo financií SR oprávnené formou všeobecne záväzného právneho predpisu upraviť spôsob výpočtu a preukazovania solventnosti.

K bodu 56:

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, t.j. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistnomatematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vrátane tvorby technických rezerv.

K bodu 57:

Úprava ustanovenia nadväzuje na úpravu v § 31.

K bodom 58 a 60 :

Navrhovaná úprava vyplýva zo zmien pojmov vyplývajúcich z nového zákona o účtovníctve a upresňuje sa zoznam subjektov povinných zostavovať priebežnú účtovnú závierku.

K bodu 61:

Právna úprava vychádza z dôvodu, že predloženie správy aktuára nie je možné zaradiť medzi oznamovacie povinnosti poisťovne, nakoľko sa jedná o povinnosť zodpovedného aktuára.

K bodu 62:

Jedná sa o úpravu textu ustanovenia, ktorým sa upravujú požiadavky týkajúce sa povinnosti poisťovne predložiť úradu požadované údaje týkajúce sa poisťovacieho agenta.

K bodu 63:

Upravuje sa povinnosť poisťovne informovať úrad o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 64:

Týmto ustanovením sa určuje lehota pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu v rámci ktorej je táto osoba povinná informovať úrad o skutočnostiach uvedených v ustanovení.

K bodom 65 až 69:

Upravujú sa podmienky a postup pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu úradu. Tento súhlas je potrebný vždy, ak nastanú skutočnosti uvádzané v tomto ustanovení. Súbežne sa určujú povinné subjekty, ktoré predkladajú úradu žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.

Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu nebol vykonaný v stanovenej lehote, je tento úkon neplatný.

K bodu 70:

Úprava vykonaná v nadväznosti na ustanovanie § 31.

K bodu 71:

Činnosť zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne nie sú dosiaľ upravené v smerniciach EÚ a vzhľadom na uvedené sa z ustanovenia vypúšťa písmeno c), nakoľko zaisťovňa solventnosť nevypočítava.

K bodom 72 a 73:

Upresňujú sa subjekty, ktorých dozorná rada schvaľuje výber zodpovedného aktuára a povinnosť týchto subjektov mať nepretržite zodpovedného aktuára počas vykonávania celej svojej činnosti.

Uvedená úprava vyplynula z potreby z harmonizácie postupu predkladania správ a výkazov poisťovňou a zaisťovňou, nakoľko správa aktuára musí byť v súlade s audítovanými údajmi.

K bodu 74:

Úprava vykonaná v nadväznosti na ustanovenie § 5.

K bodu 75:

Ustanovenie rozširuje povinnosti poisťovne, zaisťovne pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovať a dodržiavať pravidlá činností upravujúce systém vnútornej kontroly a ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K bodu 76:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 77:

Týmto ustanovením sa upravujú povinnosti riadiacich a vedúcich pracovníkov uvádzaných v tomto ustanovení, pričom svoju činnosť musia vykonávať v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

K bodu 78 a 79:

Jedná sa o legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 80:

Spresňuje sa okruh osôb, ktoré vykonávajú uvedené funkcie, ktoré z dôvodu možného konfliktu záujmov nemôžu byť členom predstavenstva, dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne. poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne.

K bodu 81:

Týmto sa rozširuje okruh subjektov, ktorým je možné poskytovať informácie potrebné pre ich činnosť bez toho, aby sa to považovalo za porušenie mlčanlivosti zo strany povinných osôb.

K bodu 82:

Toto ustanovenie reguluje tok a výmenu informácií v prípadoch, ak v členskom štáte existuje viac orgánov dohľadu pri dôslednom dodržiavaní povinnosti dodržiavania mlčanlivosti podľa tohto zákona. Pri výmene informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov sa prihliada na právny poriadok v štáte, v ktorom sú informácie spracované, či zodpovedá požiadavkám zachovania povinnosti mlčanlivosti stanovenej týmto zákonom.

K bodu 83:

Upravuje sa použitie informácií úradom len na účely na ktoré boli poskytnuté, súbežne s tým sa upravuje oprávnenie úradu poskytnutia týchto informácií iným osobám len so súhlasom subjektov, ktoré tieto informácie poskytli.

K bodu 84:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 85 až 89:

Navrhované ustanovenia vyplývajú z potreby jednotného používania pojmov v celom texte zákona.

K bodu 90:

Ide o upresnenie obsahu pojmu, vzhľadom na to, že aj opatrenia sa považujú jednu zo sankcií, ktoré môže uložiť úrad.

K bodu 91:

Rozširuje sa možnosť úradu uložiť sankcie v prípade, že v dôsledku vykonávania poisťovacej činnosti by mohlo dôjsť k ohrozeniu oprávnených záujmov klientov poisťovne.

K bodu 92:

Rozširuje sa okruh subjektov, ktorým v súlade s ustanovením § 49 možno uložiť sankcie o poisťovne z iného členského štátu.

K bodu 93:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 94:

Spresňuje sa okruh osôb, ktorým úrad môže za podmienok ustanovených týmto zákonom uložiť sankcie.

K bodu 95:

Na základe tohto ustanovenia, ak úrad zistí, že povinná osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas úradu bez tohto súhlasu, je oprávnený uložiť tejto osobe pokutu až do stanovenej výšky a na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom zahraničnej poisťovne, ak táto vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky.

K bodu 96 a 97:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 98:

Upresňuje sa osoba zodpovedná za riadenie útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 99:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na predchádzajúci text v návrhu zákona.

K bodu 100:

Ustanovenie nadväzuje na úpravu § 31.

K bodu 101:

V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa týmto ustanovujú základné požiadavky týkajúce sa údajov nasledujúcich troch rokov, ktoré musí obsahovať ozdravný plán.

K bodu 102:

Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 103 a 104:

Upresňuje sa osoba zodpovedná za riadenie útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 105:

Možnosť prevodu poistného kmeňa na základe nariadenia úradu sa okrem poisťovne rozširuje aj na pobočku zahraničnej poisťovne.

K bodu 106:

Dopĺňajú sa náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

K bodu 107:

Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa skutočností, pre ktoré úrad prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli o ďalší subjekt, ktorým je pobočka zahraničnej poisťovne.

K bodu 108:

Toto ustanovenie upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

K bodu 109:

Úprava ustanovenia vykonaná z dôvodu zosúladenia so smernicou č. 2002/83/ES.

K bodu 110:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 111:

Týmto ustanovením sa rozšíria právomoci úradu týkajúce sa možnosti odňatia povolenia pri vzniku závažných nedostatkov. Dôvodom je praktická skúsenosť nadobudnutá pri výkone dohľadu, že aj keď nebola splnená žiadna podmienka uvedená v písmenách a) až e), ale v činnosti poisťovne boli také závažné nedostatky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, pričom úrad nemal možnosť skôr odňať povolenie.

K bodu 112:

Ide o ustanovenie, ktoré je potrebné zapracovať do návrhu zákona v zmysle smernice EÚ.

K bodu 113:

Potreba tohto ustanovenia vyplynula so skutočnosti, že dňom 1. mája 2004 sa predpokladá členstvo SR v Európskej únii a z tohto dôvodu je nevyhnutné zaviesť do právneho systému Slovenskej republiky pravidlá EÚ týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území SR formou likvidácie, pričom rozhodnutie úradu o zrušení poisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch EÚ. Ďalej sa v tomto ustanovení upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu, likvidátora a správcu v prípade likvidácie a nútenej správy. Ustanovenie vyplýva zo smernice č. 2001/17/ES.

K bodu 114:

Ide o upresnenie textu z dôvodu jeho jednoznačnej interpretácie.

K bodu 115:

Z dôvodu praktického uplatnenia sa pôvodné ustanovenie nahrádza lehotou.

K bodu 116:

V zmysle požiadavky čl. 69 smernice 2002/83/ES na základe rozhodnutia Legislatívnej rady vlády SR sa dopĺňajú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov o prílohu č. 2.

Znenie textu je v súlade s devízovým zákonom, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2003.

K bodu 117:

Týmto ustanovením sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím úradu pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.

K bodu 118:

V celom texte zákona sa pojem zaisťovacia zmluva nahrádza pojmom zaistná zmluva a audítor sa nahrádza slovami audítor alebo audítorská spoločnosť.

K bodu 119:

V prílohe k zákonu č. 95/2002 Z. z. sa upravuje Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov v bode A6. Poistenie pre prípad úrazu a choroby, ak je pripoistením podľa tohto poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.

K bodu 120:

Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha č. 2

Týmto zákonom sa preberajú tieto smernice:

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 73/239/EEC zo dňa 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania priameho poistenia okrem životného poistenia.

.2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 88/357/EEC zo dňa 22. júna 1988 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho poistenia iného ako životné poistenie a stanovujúce ustanovenia na uľahčenie efektívneho uplatňovania slobody poskytovať služby a pozmeňujúca a doplňujúca smernicu 73/239/EHS.

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 92/49/EEC zo dňa 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/13/EC zo dňa 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie.

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 83/2002/ES zo dňa 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia.

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 17/2001/ES zo dňa 19. marca 2001 týkajúca sa reorganizácie a likvidácie poisťovacích spoločností.

Preklad uvedených smerníc sa nachádza v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky sekcie Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.“.

K Čl. II

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný návrh zákona obsahuje 120 bodov, v ktorých sa menia a dopĺňajú ustanovenia platného zákona navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol splnomocnený v Zbierke zákonov SR na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 430/2003 Z. z. a týmto zákonom.

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

V Bratislave 19. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

´ predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

K predpisu 186/2004, dátum vydania: 15.04.2004

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Nová právna úprava zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe, ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ.

V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ bolo potrebné, aby Slovenská republika zaviedla do svojho právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ, nakoľko v súčasnosti v členských štátoch existujú rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, nariadeniami a administratívnymi opatreniami, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie poisťovacích služieb v oblasti komerčného poisťovníctva.

Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc EÚ a to: smernice č. 73/239/EEC zo dňa 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania priameho poistenia okrem životného poistenia,

smernice č. 88/357/EEC zo dňa 22. júna 1988 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho poistenia iného ako životné poistenie a stanovujúce ustanovenia na uľahčenie efektívneho uplatňovania slobody poskytovať služby a pozmeňujúca a doplňujúca smernicu 73/239/EHS, smernice č. 92/49/EEC zo dňa 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/13/EC zo dňa 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie, smernica č. 83/2002/ES zo dňa 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia a smernice č. 17/2001/ES zo dňa 19. marca 2001 týkajúcej sa reorganizácie a likvidácie poisťovacích spoločností.

V návrhu zákona sa navrhuje účinnosť od 1. mája 2004, kedy sa predpokladá prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie a z tohto dôvodu bolo potrebné rozdeliť poisťovacie subjekty v súlade so štandardom uplatňovaným vo všetkých krajinách spoločenstva na poisťovňu, poisťovňu i z iného členského štátu a zahraničnú poisťovňu, ktorá má sídlo mimo spoločenstva.

Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platnej smernice Európskej únie č. 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia. Nakoľko smernice EÚ č. 79/267/EHS, č. 90/619/EHS a č. 92/96/EHS boli niekoľkokrát menené a doplňované bolo potrebné vykonať ďalšie úpravy v záujme ich prehľadnosti s cieľom uľahčiť vykonávanie poisťovacej činnosti v oblasti životného poistenia a vylúčiť určité odchýlky, ktoré existujú pri vykonávaní dohľadu nad poisťovníctvom. Jedná sa o také zosúladenie, ktoré je potrebné na dosiahnutie vzájomného uznávania povolení a kontrolných systémov, čím sa umožní vykonávanie poisťovacej činnosti na základe jediného povolenia, ktoré vydá príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poisťovňa svoje sídlo. Toto povolenie bude na základe práva slobodného poskytovania služieb platné v rámci celej Európskej únie.

Ďalej bolo potrebné upraviť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako aj špecifikovať podmienky výmeny týchto informácií s cieľom zachovať dôvernú povahu týchto informácií.

V záujme ochrany poistených životov je každá poisťovňa povinná vytvárať dostatočné technické rezervy, ktorých výpočet vychádza zo zásad poistnej matematiky a tieto zásady by sa mali koordinovať s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie finančných pravidiel platných v rôznych členských štátoch. Ďalej je potrebné, aby poisťovne nad rámec a okrem technických rezerv, vrátane matematických rezerv vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia si svojich záväzkov vlastnili dostatočné rezervy ako je miera solventnosti, reprezentovaná voľnými aktívami. Táto požiadavka je dôležitým prvkom obozretného dohľadu nad ochranou poistených osôb. Je potrebné vyžadovať aby garančný fond, jeho výška a zloženie boli také, aby miera solventnosti v žiadnom prípade neklesla pod minimálnu mieru.

V tejto právnej úprave sa ďalej rieši prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov. Toto ustanovenie týkajúce sa špecificky prevodu kmeňa zmlúv uzatvorených spôsobom slobodného poskytovania služieb na inú poisťovňu musí byť v súlade s právnym systémom jediného povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Zavádza sa inštitút zverenia poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností, kedy poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže na základe zmluvy poveriť vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti osobu oprávnenú na výkon týchto činností. Výkon týchto činností príslušnou osobou nesmie byť však v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jej klientov.

Do právneho systému SR z dôvodu prístupového procesu do EÚ bolo potrebné premietnuť aj články smernice č. 2001/17/ES o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností. Zámerom tejto smernice nie je zosúladiť vnútroštátne právo v oblasti reorganizačných opatrení a likvidácie, ale vzájomné uznávanie reorganizačných postupov a právnych predpisov ošetrujúcich likvidáciu poisťovacích spoločností medzi členskými štátmi, ako aj nevyhnutnú spoluprácu. Vzájomné uznávanie je v tejto smernici zakotvené prostredníctvom zásad jednoty, univerzálnosti, koordinácie zverejňovania, rovnakého zaobchádzania a ochrany veriteľov poisťovní.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol predložený bez rozporov.

Návrh zákona nebol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR vzhľadom na to, že prijatie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ a predstavuje významnú súčasť Komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore