„(1)
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,

b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,

c)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,

d)
sprostredkovanie poistenia,

e)
výkon dohľadu nad poisťovníctvom.“.

„(1)
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv o sprostredkovaní poistenia s poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi, ako aj činnosť na predchádzanie škodám.

(2)
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv. Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.“.

„a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov2) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,

2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo v zaisťovni, alebo zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii uvedenej v § 6 ods. 2 písm. d) v pobočke zahraničnej poisťovne, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta, alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako poisťovací maklér, ktorému bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti, alebo poisťovací agent, ktorému bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odňatím príslušného povolenia,

3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,

4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni, finančnej inštitúcii alebo vo funkcii uvedenej v § 13 ods. 8 písm. b) v poisťovacom maklérovi alebo poisťovacom agentovi, na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,4) alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie,

5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 49 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,4a)

6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov4b) v oblasti finančného trhu,

7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia,“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2, 4a a 4b znejú:

„2)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.

4a)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

4b)
§ 8 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z.§ 6 ods. 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.§ 6 ods. 10 zákona č. 594/2003 Z. z.“.

i)

poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,

j)

členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,

k)

členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,

l)

členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom poistení, členský štát,

m)

regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho predpisu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,

n)

matematickou rezervou technická rezerva na životné poistenie alebo technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,

o)

domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie

p)

ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z iného členského štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne alebo o činnosti poisťovne z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,

q)

členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu, alebo ich pobočkami, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu,

r)

zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných v tejto mene.".

„(1)
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného úradom. Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.1)“.

„(4)
Poisťovňou z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ako je Slovenská republika, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte podľa § 3 písm. o) druhého bodu.

(5)
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

(6)
Pobočkou poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu; pobočkou zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky;9) za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne.“.

„Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase úradu vykonávať sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.4a)“.

„b)
pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe
1.
pod číslom 1, 2, 3, 4, 5, 6a, 6b, 7, 8, 9, 16, 17 a 18 najmenej 3 000 000 EUR,

2.
pod číslom 6c, 10b, 11, 12, 13, 14 a 15 najmenej 4 000 000 EUR,

3.
pod číslom 10a najmenej 5 000 000 EUR.“.

„(6)
Úrad žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Úrad môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.“.

„(9)
Odbornou spôsobilosťou sa pri osobách navrhnutých za členov predstavenstva poisťovne, za prokuristov a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu. Za odborne spôsobilú osobu môže úrad uznať aj osobu, ktorá má úplné stredoškolské vzdelanie alebo iné odborné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti poisťovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Žiadateľ je povinný preukázať aspoň pri jednej osobe navrhovanej za vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva aj päťročnú prax v oblasti poisťovníctva. Žiadateľ je povinný preukázať u osoby navrhovanej za zodpovednosť aktuára ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, právnického alebo technického zamerania, minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky a úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára.“.

„(6)
Úrad žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Úrad môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.“.

„(11)
Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný druh, ak vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo. To neplatí, ak zahraničná poisťovňa vykonáva životné poistenie; v takom prípade možno udeliť povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie § 4 ods. 1 tým nie je dotknuté.

(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala úrad o udelenie povolenia podľa odseku 1 a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie udelené v inom členskom štáte, môže požiadať úrad o poskytnutie výhod, ktoré spočívajú v tom, že
a)
finančné prostriedky podľa § 6 ods. 2 písm. a) možno uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, v ktorom má pobočku,

b)
výpočet požadovanej miery solventnosti podľa § 31 sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch; na účely tohto výpočtu sa zohľadnia len činnosti vykonávané všetkými pobočkami zahraničnej poisťovne zriadenými v členských štátoch,

c)
aktíva, ktoré tvoria garančný fond, sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.

(13)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na území ktorých chce zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod podľa odseku 12 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu.

(14)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná. Výhody podľa odseku 12 možno uplatniť odo dňa, keď úrad dostal informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13, alebo odo dňa, keď úrad ako určený príslušný orgán dohľadu informoval príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.

(15)
Úrad je povinný poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určený úrad, je oprávnený požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.

(16)
Ak sa poskytli výhody podľa odseku 12, finančné prostriedky podľa odseku 12 písm. a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.

(17)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, je úrad povinný odňať tieto výhody a o ich odňatí informuje príslušné orgány dohľadu.

(18)
Ak úrad odníme zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 12 z vlastného podnetu, informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odňatie nimi poskytnutých výhod.“.

㤠8
Úrad je povinný prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5 právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,

b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu,

c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu.“.

„(6)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach uvedených v § 5 ods. 2 až 4; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach uvedených v § 6 ods. 2 až 4.“.

„(10)
Poisťovacím agentom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) v mene poisťovne alebo v mene pobočky zahraničnej poisťovne. Právnická osoba alebo fyzická osoba je oprávnená vykonávať tieto činnosti pre viac ako jednu poisťovňu, pre viac ako jednu pobočku zahraničnej poisťovne alebo súčasne pre poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, len ak jej bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta.“.

„b)
plán poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky,“.

„(2)
Ak má úrad dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení podľa § 14 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v tom prípade úrad vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až po tom, ako príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi úradu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov členského štátu pobočky, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky, najneskôr však po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky.“.

„b)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti.“.

„(3)
V lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle úrad príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade s § 31, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.“.

„(4)
Ak úrad nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť po tom, čo jej úrad doručí informáciu podľa odseku 3.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

㤠17
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu doručeného úradu.

(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 úrad informuje poisťovňu z iného členského štátu.

(3)
Úrad v lehote do dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.

(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa odseku 3, najneskôr však po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 úradu.

(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná úradu písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
rozsahu záväzkov, ktoré bude pobočka poisťovne z členského štátu kryť v členskom štáte poskytovania služieb,

b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,

c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu a jeho zástupcu,

d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.

(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 platia odseky 1 až 4 primerane.

§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 16 ods. 3 úradu.

(2)
Na zmenu, ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.

§ 19
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu.

§ 20
(1)
Ak úrad zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.

(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje úrad príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach.

(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy, môže úrad po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.

(4)
Ak odníme príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme úrad bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.

§ 21
(1)
Úrad informuje Komisiu Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), že odmietol odovzdať údaje podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 3 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, a svoj postup odôvodní.

(2)
Úrad oznamuje komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 20 ods. 3,

b)
zriadenie pobočky poisťovne na území iného ako členského štátu,

c)
vydanie alebo odňatie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti dcérskej spoločnosti zahraničnej poisťovne,

d)
problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území iného ako členského štátu,

e)
skutočnosť, že poisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne.

(3)
Úrad môže vyžadovať, aby mu poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, predkladala na štatistické účely správy o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.“.

„(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným a používajú sa na ich úhradu, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.“.

„(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 29. Ak vykonávajú poisťovaciu činnosť na území viacerých členských štátov, musia sa prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív na území týchto členských štátov alebo na území niektorého z nich.

(9)
Ak sa zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.“.

㤠22a
Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu, vrátane
1.
plnení súvisiacich s odkupnou hodnotou garantovaných poistnou zmluvou,

2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,

3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,

4.
nákladov a provízií,

b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť, ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,

c)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické rezervy,

d)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné riziká, ktoré nie sú individualizované,

e)
hodnota matematických rezerv pre každú poistnú zmluvu musí byť počas celej doby jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty garantovaná.

(2)
Časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát záväzku, obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.

(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.

(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne a preukazne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej zmluvy.

(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť akejkoľvek osobe oboznámiť sa s podkladmi a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom poistení.“.

„a)
nahlásených a nevybavených,“.

„(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.“.

„(4)
Celkové garantované zhodnotenie, ktorým je technická úroková miera a ďalšie garantované výnosy a bonusy dohodnuté v poistnej zmluve, nesmie ku dňu splatnosti poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v tento deň z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí zodpovedný aktuár.“.

„(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy, za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto štátov, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,

b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,

c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské štáty,

d)
kúpiť dlhopisy prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,

e)
kúpiť akcie prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov alebo také akcie upísať,

f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,

g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania,15a)

h)
uložiť na termínované účty v bankách5) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,

i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,

j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,

k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov,

l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom poistení,

m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,

n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,

o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:

„15a)
Zákon č. 594/2003 Z. z.“.

„(7)
Ak sa poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zaviazala plniť v inej ako slovenskej mene, je povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tejto mene. To neplatí, ak
a)
by aktíva v tejto mene nepresiahli 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo

b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov a podľa právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť, je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.

(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nie sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá nepresahuje 20 % jej záväzkov v príslušnej mene.

(9)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v EUR.

(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov15b) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené aktívami fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.

(11)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 10, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých sa táto hodnota určuje.

(12)
Ustanovenia § 22 ods. 7, odsekov 1 až 3 a 7 až 9 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 10 a 11. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov 10 a 11 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15b znie:

„15b)
§ 4 ods. 7 zákona č. 594/2003 Z. z.“.

㤠31
Solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne alebo solventnosťou pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv je poisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.

(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej poisťovňou.

(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovne, ktoré tvoria jej vlastné zdroje, znížená o hodnotu nehmotného majetku poisťovne a hodnotu vlastných akcií, ktoré sú v majetku poisťovne.

(5)
Vlastné zdroje poisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,

b)
zákonný rezervný fond a ďalšie voľné rezervy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia,

c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.

(6)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase úradu možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
rozdiel medzi zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,

b)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,

c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti.

(7)
Predchádzajúci súhlas nemožno udeliť, ak má úrad dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané. Predchádzajúci súhlas úradu na zahrnutie položky podľa § ods. 3 do skutočnej miery solventnosti nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa odsekov 5 alebo 6.

(8)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 EUR.

(9)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odseku 5 a odseku 6 písm. b).

(10)
Poisťovňa je povinná preukazovať úradu skutočnú mieru solventnosti a výpočet požadovanej miery solventnosti podľa stavu k 31. decembru najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.

(11)
Ustanovenia odsekov 2 až 10 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne.

(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť skutočnej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky, najmenej vo výške polovice hodnoty garančného fondu.

(13)
Poisťovací konsolidovaný celok je povinný vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške upravenej požadovanej miery solventnosti. Upravenou požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota upravenej skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej subjektmi zahrnutými do poisťovacieho konsolidovaného celku.

(14)
Upravenou skutočnou mierou solventnosti poisťovacieho konsolidovaného celku sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovacieho konsolidovaného celku, ktoré tvoria vlastné zdroje subjektov zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku.

(15)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná preukazovať úradu upravenú skutočnú mieru solventnosti a výpočet upravenej požadovanej miery solventnosti.

(16)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví spôsob
a)
výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti,

b)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,

c)
výpočtu, preukazovania a lehotu na preukázanie upravenej skutočnej miery solventnosti,

d)
výpočtu upravenej požadovanej miery solventnosti,

e)
výpočtu rizikového kapitálu a čo sa rozumie rizikovým kapitálom.“.

㤠31a
Poistné
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.“.

„(9)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vždy k 31. decembru zostaviť zoznam poisťovacích agentov, ktorí vykonávajú sprostredkovanie poistenia v jej mene a u ktorých sa nevyžaduje povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa § 13 a predložiť ho úradu vždy do 31. marca nasledujúceho roka. V zozname sa uvedie meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.“.

„(10)
Poisťovňa je povinná informovať úrad osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je úrad povinný mu zaslať tieto informácie v súhrnnej podobe.“.

„c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva a prokuristu poisťovne alebo zaisťovne, prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas úradu nie je podmienkou na voľbu tých istých osôb do tých istých funkcií na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,“.

„g)
zahrnutie položiek podľa § 31 ods. 6 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.“.

„g)
podľa odseku 1 písm. g) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.“.

„(9)
Úrad v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí lehotu, v ktorej sa musí vykonať úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu; táto lehota nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov. Ak sa úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu, vykoná po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí úradu, je neplatný.“.

„(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne alebo zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne, zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov, ktorý vedie úrad. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára nepretržite počas celej doby vykonávania svojej činnosti.“.

„(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupca, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho zástupca, nútený správca, zástupca núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista, vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly, vedúci zamestnanci10) sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,

b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.“.

Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.

„h)
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté poisťovňou z iného členského štátu.“.

„(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní a pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistníkov a poistených, ak u týchto osôb došlo k zániku poistných zmlúv z dôvodu nezaplatenia poistného alebo z dôvodu poistného podvodu,

b)
úradom, ak mu boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm. a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov,

2.
osobami z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,

3.
audítormi z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi dohľad,

4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad.“.

„(5)
Úrad je oprávnený použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré mu boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je úrad oprávnený poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

„(6)
Úrad je povinný umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu zriadenej podľa § 17 priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom tohto dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu nad príslušnou poisťovňou z iného členského štátu. Tento dohľad úrad umožní vykonať až po tom, ako ho príslušný orgán domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Úrad je oprávnený zúčastniť sa takého dohľadu.“.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.“.

„(7)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas úradu, bez tohto súhlasu, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1 000 000 Sk.

(8)
Úrad je povinný na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky. Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom možno len pri tom druhu majetku, ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.“.

Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 9 až 13.

„(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
predpokladané výdavky na správu, najmä celkové výdavky a provízie,

b)
podrobný odhad príjmov a výdavkov predpokladaných v súvislosti s vykonávanou poisťovacou činnosťou a s ňou súvisiacim zaistením alebo s vykonávanou zaisťovacou činnosťou,

c)
predpokladanú súvahu,

d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a predpokladanú požadovanú mieru solventnosti,

e)
predpokladaný spôsob a rozsah zaistenia.“.

„(6)
Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.

(7)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je platné pre všetky členské štáty.

(8)
Úrad zverejní vo vestníku úradu oznámenie o zavedení nútenej správy nad poisťovňou z iného členského štátu potom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.

(9)
Úrad bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o zavedení nútenej správy v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku.

(10)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 9 a § 52 až 59 vzťahujú primerane.“.

„d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

„(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti úrad neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 31, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa odseku 5.“.

㤠61a
Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt"). Úrad je povinný tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.

(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, úrad tento prevod neschváli.

(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada úrad o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu na poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je úrad povinný vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak úrad v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jeho súhlas s týmto prevodom.

(4)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 61 vzťahujú rovnako.“.

„f)
sankcie uložené podľa tohto zákona neviedli k náprave zistených nedostatkov.“.

„(8)
V prípade likvidácie poisťovne musia byť záväzky, ktoré vznikli z poistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, plnené rovnako ako záväzky, ktoré vznikli z iných poistných zmlúv.“.

㤠64a
Likvidácia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne v rámci členských štátov
(1)
Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o tom, že podal návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch a o ich vstupe do likvidácie.

(2)
Rozhodnutie o zrušení a likvidácii poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch je platné pre všetky členské štáty.

(3)
Úrad zverejní vo vestníku úradu oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.

(4)
Likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia podľa odseku 2 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku.

(5)
Likvidátor po začatí likvidácie bez zbytočného odkladu písomne oznámi známym veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky, následky neprihlásenia pohľadávok a ďalšie informácie súvisiace s likvidáciou subjektov podľa odseku 1, najmä informáciu o tom, či veritelia, ktorí majú prednostné pohľadávky, sú povinní si svoju pohľadávku prihlásiť, a dátum zániku poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

(6)
Informácie v oznámení podľa odseku 5 sa uvedú v úradnom jazyku alebo v jednom z viacerých úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú veritelia trvalé bydlisko alebo sídlo. Oznámenie podľa odseku 5 sa označí „Výzva na uplatnenie pohľadávky".

(7)
Veriteľ, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, je oprávnený si uplatniť svoju pohľadávku na príslušnom orgáne v Slovenskej republike v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu, prípadne v slovenskom jazyku, ak ho ovláda. Doklad, ktorým si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa označí „Uplatnenie pohľadávky".

(8)
Likvidátor je povinný pravidelne informovať veriteľov o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1. Úrad je povinný na požiadanie poskytnúť informácie o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1 príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

(9)
Ak likvidátor z iného členského štátu, ktorý vykonáva likvidáciu poisťovne z iného členského štátu, chce pôsobiť na území Slovenskej republiky, jeho vymenovanie sa úradu preukazuje úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu a úrad môže požadovať ich preklad do slovenského jazyka.“.

㤠66a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“.

㤠70a
(1)
Poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 6, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

(2)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného členského štátu zriadenú podľa § 17 ods. 1.

(3)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase úradu podľa § 36 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však do výšky 25 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie.

(4)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím úradu pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.“.

„6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.“.

„Príloha č. 2 k zákonu č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Týmto zákonom sa preberajú tieto právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

1. Smernica Rady č. 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).

2. Smernica Rady č. 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a doplňujúca smernicu Rady č. 73/239/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 172, 04/07/1988).

3. Smernica Rady č. 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a pozmeňujúca a doplňujúca smernice 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení), naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).

4. Smernica č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 110, 20/04/2001).

5. Smernica č. 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 77, 20/03/2002).

6. Smernica č. 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 345, 19/12/2002).

Prehľad uvedených smerníc sa nachádza v databáze centrálnej prekladateľskej jednotky Sekcie inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.“.

„(3)
Náhradné poistné plnenie sa neposkytuje za škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.“.

Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

„(3)
Na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne sa vyžadujú podpisy najmenej dvoch členov rady riaditeľov, ak rada riaditeľov v štatúte Sociálnej poisťovne neurčí inak.“.

„(7)
Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.“.

Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.

„b)
z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).

„b)
splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,“.

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

„f)
hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

㤠274a
Konanie o invalidný dôchodok, ktoré nebolo právoplatne skončené do 14. apríla 2004
V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré neboli právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 15. apríla 2004.“.

„j)
príplatok za štátnu službu k dôchodku95a) od 1. januára 2004.“.

„n)
obchodno-finančný plán dôchodkovej správcovskej spoločnosti najmenej na obdobie desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom dôchodková správcovská spoločnosť podala žiadosť o povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.“.

„(16)
Podiel na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti väčší ako 50 % môže mať pri založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti len banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti, ak majú povolenie na výkon ich činnosti vydané príslušným orgánom členského štátu, v ktorom majú sídlo.“.

Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 6 až 11.

㤠110
(1)
Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť elektronický prevod dát bezpečnou komunikáciou na register poistencov a sporiteľov,89) ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Dáta podľa prvej vety sú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, ktorých štruktúru určí Sociálna poisťovňa.

(2)
Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená získavať z registra poistencov a sporiteľov89) údaje potrebné na výkon starobného dôchodkového sporenia.

(3)
Dôchodková správcovská spoločnosť a jej depozitár sú povinní denne poskytovať úradu informácie o každej transakcii s majetkom v dôchodkovom fonde, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou.

(4)
Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná poskytovať Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje a údaje z administratívnych zdrojov podľa osobitného predpisu.90)“.

„(17)
Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná od jej vzniku viesť zoznam svojich sprostredkovateľov s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia a trvalého pobytu a predložiť tento zoznam úradu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne oznámiť úradu každú zmenu v zozname svojich sprostredkovateľov.“.

„(6)
Pri výkone dohľadu je úrad oprávnený získavať elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou
a)
od dôchodkovej správcovskej spoločnosti a jej depozitára informácie potrebné na posúdenie súladu transakcií s majetkom v dôchodkovom fonde s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom dôchodkového fondu,

b)
od Sociálnej poisťovne údaje z registra poistencov a sporiteľov súvisiace so starobným dôchodkovým sporením.“.

„(7)
Úrad je povinný viesť register sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia a bezodkladne ho aktualizovať pri každej zmene v zozname sprostredkovateľov.“.

Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 10.

㤠123
(1)
Dôchodková správcovská spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zmeny tohto povolenia, s výnimkou činnosti podľa § 47 ods. 2 písm. c), najskôr od 1. januára 2005.

(2)
Činnosť podľa § 47 ods. 2 písm. c) a § 111 ods. 1 sa môže vykonávať najskôr od 1. novembra 2004.

(3)
Ak dôchodková správcovská spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra pred 1. januárom 2005, lehota podľa § 51 ods. 1 písm. e) začne plynúť najskôr od 1. januára 2005.“.

㤠22c
(1)
Banka, ktorá sa zúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona a ktorej z dôvodu zlúčenia alebo splynutia so zahraničnou bankou, z dôvodu predaja podniku alebo časti podniku banky zahraničnej banke alebo z iného dôvodu18ba) má zaniknúť alebo sa podstatne obmedziť účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, pričom naďalej bude sama alebo jej právny nástupca vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky a zúčastňovať sa na systéme ochrany vkladov v inom štáte (§ 4 ods. 2 a 3), je povinná v záujme ochrany vkladateľov zabezpečiť uskutočnenie tejto zmeny bez zníženia rozsahu ochrany vkladov, ktoré sú uložené v tejto banke, a najmenej 12 mesiacov pred uskutočnením tejto zmeny je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zreteľne zverejniť v slovenskom jazyku zrozumiteľnú a podrobnú informáciu pre vkladateľov
a)
o príprave a plánovanom termíne uskutočnenia zmeny účasti tejto banky na systéme ochrany vkladov a o dôsledkoch tejto zmeny pre vkladateľov; táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná najmenej do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov od uskutočnenia zmeny účasti tejto banky na systéme ochrany vkladov,

b)
o systéme ochrany vkladov, ktorý po zmene účasti banky na systéme ochrany vkladov bude zabezpečovať ochranu vkladov uložených v tejto banke, najmä presné označenie tohto systému ochrany vkladov, pravidlá ochrany vkladov v tomto systéme a pravidlá poskytovania náhrad za nedostupné vklady v tomto systéme vrátane miesta a lehôt na uplatňovanie a vyplácanie náhrad; táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná nepretržite počas vykonávania bankových činností na území Slovenskej republiky.

(2)
Banka, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, je pred zmenou svojej účasti na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1 povinná
a)
písomne oznámiť fondu a Národnej banke Slovenska presný dátum zmeny svojej účasti na systéme ochrany vkladov a preukázať im, že táto zmena sa uskutoční bez zníženia rozsahu ochrany vkladov v porovnaní s ochranou vkladov podľa tohto zákona,

b)
písomne uzavrieť s každým vkladateľom, na vklady ktorého sa vzťahuje zmena systému ochrany vkladov, osobitnú zmluvu, ktorou sa upravia všetky dôsledky vyplývajúce pre vkladateľa a jeho vklady zo zmeny systému ochrany vkladov; ak sa vkladateľ rozhodne vybrať svoje vklady alebo previesť ich inde, banka je povinná umožniť mu to bez uplatňovania akýchkoľvek sankcií voči vkladateľovi, a to aj pri vkladoch, ktoré nie sú splatné,

c)
preukázateľne uhradiť fondu neuhradený ročný príspevok alebo neuhradenú časť ročného príspevku za kalendárny rok, v ktorom dochádza k zmene účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1,

d)
preukázateľne uhradiť fondu mimoriadny príspevok vo výške, ktorá sa rovná
1.
hornej hranici rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu zmeny účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1 nie je pre nedostatok finančných prostriedkov fondu splatený úver, ktorý bol poskytnutý fondu na zabezpečenie výplaty náhrad za nedostupné vklady, alebo

2.
polovici rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu zmeny účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa odseku 1 sa na banku nevzťahuje bod 1 a pre nedostatok finančných prostriedkov fondu nie sú vytvorené vlastné finančné zdroje fondu na zabezpečenie výplaty náhrad najmenej vo výške 1,5 % z celkovej hodnoty všetkých vkladov chránených týmto zákonom.


(3)
Splnenie povinností banky uvedených v odsekoch 1 a 2 je odkladacou podmienkou na zmenu18bb) účasti tejto banky na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona.

(4)
Ak členmi orgánov fondu sú zástupcovia banky, ktorej zanikla účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, dňom zániku tejto účasti zaniká aj členstvo zástupcov tejto banky v orgánoch fondu.

(5)
Informáciu pre vkladateľov podľa odseku 1 písm. b) je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zverejniť aj
a)
zahraničná banka, ktorá podľa osobitného predpisu18bc) vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky, pričom sa nezúčastňovala ani sa nezúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona,

b)
zahraničná finančná inštitúcia, ktorá podľa osobitného predpisu18bc) vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky a ktorá je dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18ba, 18bb a 18bc znejú:

„18ba)
Napríklad § 69 a 69a, § 476 až 488 Obchodného zákonníka.

18bb)
§ 36 ods. 1 a 2 prvá veta, § 39 a § 452 Občianskeho zákonníka.

18bc)
§ 11 ods. 1 až 3 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.“.