Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. 176/2004 účinný od 01.02.2019 do 31.08.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR na základe úlohy B.1. uznesenia vlády SR č. 321 z 11. júla 2018.

Cieľom návrhu zákona je v súlade s uznesením vlády SR č. 321/2018 vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore tak, aby nebolo potrebné navyšovanie verejného dlhu Slovenskej republiky. Tento postup umožnila nová metodika Eurostatu vydaná 8. mája 2018 o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

Podstatou garantovanej energetickej služby je poskytovanie služby najmä v podobe garantovanej energetickej úspory pri súčasnom energetickom zhodnotení majetku vo vlastníctve subjektu verejnej správy, začo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby prináleží dohodnutá odplata. To znamená, že poskytovateľ garantovanej energetickej služby za to, že umožní prijímateľovi služby dosiahnuť zníženie jeho spotreby energií (a nepriamo tak aj úsporu na nákladoch na tieto energie) na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je zmluvne dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa garantovanej energetickej služby počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti (ďalej len „zmluvy o GES“), prináleží dohodnutá odplata.

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinnosti vlastníka alebo správcu majetku verejnej správy pri prenechaní majetku verejnej správy poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor (ďalej len „zmluva o energetickej efektívnosti“) uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Zmluva o energetickej efektívnosti umožní obnovu majetku vo vlastníctve verejnej správy, najmä budov. Vzorová zmluva obsahuje všetky náležitosti metodiky Eurostatu.

Návrh zákona upravuje zmluvu o energetickej efektívnosti v rozsahu nutnom pre verejný sektor a pre plnenie požiadaviek metodiky Eurostatu tak, aby sa subjekty verejného sektora, v prípade, že sa chcú vyhnúť dopadu na limity zadlžovania, ktoré sa na ne vzťahujú, museli riadiť vzorom zmluvy zverejneným podľa tohto zákona.

Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok verejnej správy do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku verejnej správy v rámci jeho obnovy, rekonštrukcie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok verejnej správy, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok verejnej správy, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky.

V prípade zhodnotenia budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy v rozsahu vykonanej obnovy.

S majetkom verejnej správy, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti, bude môcť vlastník alebo správca voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa garantovanej energetickej služby.

Rozvoj GES by mal predovšetkým vyplniť trh s obnovou verejných budov, ktoré nespadajú pod možnosti využívania iných finančných mechanizmov, alebo ktoré umožnia využitie kombinácie finančných mechanizmov s GES. Z tohto hľadiska je vhodné zamerať sa v najbližšom období najmä na projekty pre budovy verejnej správy, ktoré nie je možné financovať pomocou Európskych štrukturálnych a investičných fondov, a priorizovať obnovu verejných budov s čo najväčšou podlahovou plochou umiestnené v Bratislavskom kraji.

Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike je viac ako 10 000 verejných budov, poskytuje model garantovaných energetických služieb značný potenciál modernizovať a rekonštruovať budovy a technologické zariadenia bez potreby priamej kapitálovej investície na tento účel z verejných zdrojov, potenciál znížiť náklady verejnej správy na energie, prispieť k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšiť kvalitu životného prostredia.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019 tak, aby bolo možné využívať inštitút garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore od budúceho roka.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov)

K bodom 1 a 2

Spresňuje sa definícia zmluvy o energetickej efektívnosti - zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Jasne sa tak definuje možnosť využitia garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore, kedy je zmluva o energetickej efektívnosti považovaná za zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a spadá tak pod požiadavky v §18 zákona.

Spôsob financovania zmluvy musí zabezpečiť, aby zmluva nezvyšovala verejný dlh SR. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť plný súlad s metodikou Eurostatu vydanou 8. mája 2018, ktorá detailne definuje, čo má zmluva o energetickej efektívnosti obsahovať, aby spĺňala podmienky, ktoré zabezpečia, že sa nebude zvyšovať verejný dlh SR.

K bodu 3

Upravuje a spresňuje sa obsah zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor a umožňuje sa zosúladenie so zákonmi týkajúcimi sa majetku miest, obcí, VÚC a štátu v súlade so zákonmi ako sú napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, alebo zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je takisto v súlade s pravidlami metodického usmernenia Eurostatu o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

K bodu 4

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa dopĺňa o ustanovenie týkajúce sa spôsobu a času nadobudnutia inštalovaného zariadenia do vlastníctva alebo správy prijímateľa garantovanej energetickej služby, ktorým je v tomto prípade verejný subjekt. Zariadenie je určené ako zariadenie, ktoré je špecificky definované v zákonoch o nakladaní s majetkom verejnej správy.

K bodu 5

Obsah zmluvy v písmene v) rozširuje požiadavku, aby zmluva obsahovala aj podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. Rozšírenie sa týka spresnenia podmienky výpovednej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako a jeden rok od doručenia výpovede, a začiatok plynutia tejto výpovednej lehoty od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

K bodu 6

Obsah zmluvy sa dopĺňa o nový bod opisujúci stav majetku vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby, v akom sa má nachádzať pri skončení zmluvy o energetickej efektívnosti.

2

K bodu 7

Odseky 3 a 4 riešia problematiku vypovedania zmluvy o energetickej efektívnosti z dôvodov na strane poskytovateľa energetickej služby a tiež z dôvodov na strane prijímateľa energetickej služby. Taktiež sa nastavujú minimálne podmienky, ktoré sa musia dodržať pri vypovedaní zmluvy.

Odsek 5 popisuje a rieši pravidlá špecifického prípadu pri prevode majetku počas platnosti zmluvy o energetickej efektívnosti a spôsob vypovedania zmluvy v takomto prípade.

V odseku 6 je splnomocňujúce ustanovenie na zverejnenie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, ktorá bude pripravená na základe požiadaviek § 18 ods. 2 zákona a taktiež v súlade s metodikou Eurostatu o požiadavkách, ktoré majú byť v zmluve upravené tak, aby poskytovanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore nepredstavovalo zvyšovanie verejného dlhu krajiny. Vzorová zmluva bude obsahovať

všetky náležitosti predmetnej metodiky. Plnenie požiadaviek vzorovej zmluvy garantuje plnenie požiadaviek Eurostatu.

K bodu 8

Dopĺňa sa ustanovenie pre organizáciu poverenú ministerstvom, aby špecificky zverejňovala aj vzorové zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.

K bodu 9

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k zmluvám o energetickej efektívnosti, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona z dôvodu dlhodobej platnosti a zároveň aj komplexnosti takejto zmluvy, čím sa umožní pokračovanie už existujúcich projektov využívajúcich garantovanú energetickú službu.

K Čl. II (zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1

Obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán obce schvaľuje najdôležitejšie úkony obce pri nakladaní a hospodárení s jej majetkom. Obecné zastupiteľstvo by preto malo rozhodnúť, či obec bude realizovať rekonštrukciu alebo obnovu budov a zariadení vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, uzavretej podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámer by mal obsahovať dostatok informácií, napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, aké má budova náklady na energie, náklady na jej prevádzku (opravy, údržba a pod.), plány jej ďalšieho využitia v dlhodobom horizonte, aká rozsiahla je potreba jej prípadnej modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie, aký je potenciál energetických úspor, očakávané parametre budovy po jej modernizácii, obnove alebo rekonštrukcii, aby sa poslanci obecného zastupiteľstva mohli rozhodnúť, či forma garantovanej energetickej služby môže byť vhodným spôsobom zabezpečenia modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie majetku obce.

K bodu 2

Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok obce prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 9c až 9e zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom obce, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.

3

Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti majetku obcí by malo byť obstaranie nového majetku obce, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku obce. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre obec z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku obce, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože obec svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladala postupom podľa § 9a zákona.

K bodu 3

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností obce pri prenechaní svojho majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona o energetickej efektívnosti. Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o majetku obcí nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku obce, najmä budov.

Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Od technického zariadenia budovy podľa § 9f ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 9f ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá

4

nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok obce do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku obce v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok obce, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok obce, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 9f písmenách b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti predpokladá.

Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.

V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.

S majetkom obce, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť obec voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

K Čl. III (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov)

K bodom 1 a 2

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinnosti správcu majetku štátu pri prenechaní majetku štátu poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o správe majetku štátu nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vo vlastníctve štátu, najmä budov.

5

Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25% jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50% investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Od technického zariadenia budovy podľa § 13g ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 13g ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok štátu do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku štátu v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok štátu, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok štátu, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 13g písm. b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti predpokladá.

Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.

V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.

6

S majetkom štátu, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť správca majetku štátu voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena správcu alebo vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny správcu alebo vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

K Čl. IV (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1

Zastupiteľstvo vyššieho územného celku ako kolektívny orgán vyššieho územného celku schvaľuje najdôležitejšie úkony vyššieho územného celku pri nakladaní a hospodárení s jeho majetkom. Zastupiteľstvo vyššieho územného celku by preto malo rozhodnúť, či vyšší územný celok bude realizovať rekonštrukciu alebo obnovu budov a zariadení vo vlastníctve samosprávneho kraja prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, uzavretej podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámer by mal obsahovať dostatok informácií, napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, aké má budova náklady na energie, náklady na jej prevádzku (opravy, údržba a pod.), plány jej ďalšieho využitia v dlhodobom horizonte, aká rozsiahla je potreba jej prípadnej modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie, aký je potenciál energetických úspor, očakávané parametre budovy po jej modernizácii, obnove alebo rekonštrukcii, aby sa poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku mohli rozhodnúť, či forma garantovanej energetickej služby môže byť vhodným spôsobom zabezpečenia modernizácie, obnovy alebo rekonštrukcie majetku vyššieho územného celku.

K bodu 2

Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok vyššieho územného celku prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 9c až 9e zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom vyššieho územného celku, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.

Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti majetku vyšších územných celkov by malo byť obstaranie nového majetku vyššieho územného celku, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku vyššieho územného celku. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre vyšší územný celok z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku vyššieho územného celku, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože vyšší územný celok svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladal postupom podľa § 9a zákona.

K bodu 3

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností vyššieho územného celku pri prenechaní svojho majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona o energetickej efektívnosti. Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

7

Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o majetku vyšších územných celkov nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vyššieho územného celku, najmä budov.

Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade s § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Od technického zariadenia budovy podľa § 9f ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 9f ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa neprenecháva majetok vyššieho územného celku do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku vyššieho územného celku v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok vyššieho územného celku, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok vyššieho územného celku, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení uvedených v § 9f písmenách b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predpokladá.

Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.

8

V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.

S majetkom vyššieho územného celku, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť vyšší územný celok voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

K Čl. V (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

Hodnota zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku, a to vrátane nákladov charakteru opráv, je u verejného subjektu považovaná za technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré je súčasťou ocenenia majetku. Ide o technické zhodnotenie, ktoré pre verejný subjekt zrealizuje poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe osobitného zmluvného vzťahu - zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor podľa zákona č. 321/2014 Z. z.

K Čl. VI (zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií

a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 3

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinností verejnoprávnej inštitúcie pri prenechaní jej majetku poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Navrhovaný zákon neupravuje podmienky výberu poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

Rozsah práv a povinností zmluvných strán ustanovený zákonom o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Prekročenie tohto právneho rámca tento zákon sankcionuje neplatnosťou tejto časti právneho úkonu.

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor umožní obnovu majetku vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie, najmä budov.

Obnovou budovy sa rozumejú zásahy do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, ale aj o významnú obnovu budovy v súlade § 2 od. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Návrh zákona vychádza z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého sa uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7

9

zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Obnovou technického zariadenia budovy sa rozumejú zmeny uskutočňované vo vnútri budovy, vrátane výmeny jednotlivých častí, ktoré majú charakter významnej obnovy technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Od technického zariadenia budovy podľa § 11d ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúva energiu, ktoré sú uvedené v § 11d ods. 1 písm. d) návrhu zákona. V danom prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nespĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.

Zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa neprenecháva majetok verejnoprávnej inštitúcie do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku verejnoprávnej inštitúcie v rámci jeho obnovy, modernizácie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok verejnoprávnej inštitúcie, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok verejnoprávnej inštitúcie, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Výnimkou z tejto zásady bude len prenechanie zariadení v § 11d písm. b) a d) navrhovaného zákona, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predpokladá.

Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky /navrhovaný § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti/.

V prípade zhodnotenia (obnovy) budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej obnovy.

So svojim majetkom, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, bude môcť verejnoprávna inštitúcia voľne nakladať, aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinnosti prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Z titulu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.

10

K bodu 2

Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok verejnoprávnej inštitúcie prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom ustanovení § 11a až § 11c zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.

Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva by malo byť obstaranie nového majetku verejnoprávnej inštitúcie, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku verejnoprávnej inštitúcie. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre verejnoprávnu inštitúciu z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku verejnoprávnej inštitúcie, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože verejnoprávna inštitúcia svoj majetok odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetkom nakladala postupom podľa § 5 až 8 zákona.

K bodu 4

Rozširuje sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžaduje súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Predchádzajúci súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie sa bude vyžadovať aj na uzatvorenie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorou sa ustanovia podmienky a rozsah prenechania majetku verejnoprávnej inštitúcie poskytovateľovi garantovanej energetickej služby.

K Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2019.

V Bratislave 26. septembra 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

1

10

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Verejnoprávne inštitúcie ako samostatné právnické osoby a subjekty vlastníckeho práva začali v Slovenskej republike vznikať po roku 1990. Najskôr v roku 1991 to bol Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, potom v roku 1993 Národná poisťovňa a neskôr od roku 1995 Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a ďalšie. V roku 2002 vznikli vysoké školy ako verejnoprávne inštitúcie. Verejnoprávne inštitúcie po svojom vzniku prevzali správu majetku štátu, ktorý predtým spravovali ako štátne organizácie. Súčasne verejnoprávne inštitúcie nadobúdali majetok do svojho vlastníctva. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majetok štátu, ktorý ku dňu 1.1.2003 spravovali verejné vysoké školy, prešiel týmto dňom do vlastníctva verejných vysokých škôl.

Právna úprava nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie nie je doteraz v našom právnom poriadku obsiahnutá. Niektoré aj keď len veľmi čiastkové úpravy sú riešené v osobitných zákonoch o vzniku verejnoprávnych inštitúcií. Preto je nevyhnutné v záujme ochrany tohto majetku aspoň rámcovo upraviť nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií.

Predkladaný návrh zákona obsahuje základné pravidlá nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Pritom sa navrhuje, aby tieto základné a všeobecné pravidlá platili len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Majetku verejnoprávnych inštitúcií sa dotkla novela Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 60 Ústavy Slovenskej republiky sa na verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom a na právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, vzťahuje kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontroluje hospodárenie s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami verejnoprávnych inštitúcií.

Návrh zákona splnomocňuje prokurátora na podanie návrhu na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri prevode vlastníctva boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ak takýto návrh v zákonom stanovenej lehote nepodá verejnoprávna inštitúcia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí. Navrhovaná úprava nebude mať dopad ani na pracovné sily alebo organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou nepredstavuje prioritu aproximácie podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, úloh vyplývajúcich zo screeningu a negociačnej pozície a nie je ani predmetom odporúčaní podľa Bielej knihy. Čiastková oblasť štátnej pomoci (§ 11 a § 12 ods. 2 vo vzťahu k podnikateľom) patrí medzi:

- prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – časť Hospodárska súťaž; problematika štátnej pomoci je upravená aj v čl. 64 Európskej dohody o pridružení,

- priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha Kapitola 3, Hospodárska súťaž – časť štátna pomoc.

Oblasť štátnej pomoci je prioritou aj podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup, ako aj screeningu Kapitola 6 Hospodárska súťaž.

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 termín predloženia návrhu zákona je marec 2003.

b) Z negociačnej pozícii ku kapitole 6 Hospodárska súťaž vyplýva pre SR záväzok dôsledne implementovať zákon o štátnej pomoci v praxi.

4. Problematika návrhu zákona je upravená:

a)Čiastková oblasť štátnej pomoci je upravená v čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ustanovenia čl. 87 Zmluvy o ES vymedzujú, že sú zakázané akékoľvek podpory poskytované štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES. Nadväzne na čl. 87 Zmluvy o ES sa SR v čl. 64 Európskej dohody o pridružení zaviazala dodržiavať transparentnosť v oblasti štátnej pomoci.

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

V čiastkovej oblasti štátnej pomoci

- úplná zlučiteľnosť za podmienky, že verejnoprávne inštitúcie budú poskytovať štátnu pomoc v súlade so zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona nebola.

II. Osobitná časť

K § 1

Účelom zákona je upraviť nakladanie s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií zriadených osobitným zákonom (napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, umelecké fondy – Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) alebo na základe osobitného zákona (verejné vysoké školy). Zákon sa bude vzťahovať na právnické osoby, ktoré majú podľa osobitného zákona, ktorým alebo na základe ktorého boli zriadené, postavenie verejnoprávnych inštitúcií.

Verejnoprávna inštitúcia bude pri nakladaní so svojím majetkom postupovať podľa tohto zákona len v prípade, ak nakladanie s jej majetkom nie je upravené v osobitnom zákone, ktorým alebo na základe ktorého bola zriadená. Špecifická právna úprava nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, obsiahnutá v osobitnom predpise, bude mať prednosť pred ustanoveniami tohto návrhu zákona. Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie bude všeobecným právnym predpisom vo vzťahu k týmto osobitným zákonom.

Návrh zákona sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami, na nakladanie s cennými papiermi upravené v zákone o cenných papieroch a nebude sa vzťahovať ani na nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorému dochádza v obchodných vzťahoch, do ktorých verejnoprávna inštitúcia vstupuje pri plnení svojich úloh.

Ak verejnoprávna inštitúcia spravuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinná pri nakladaní s ním postupovať v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 1 písm. c) a d)].

K § 2

Ustanovenie špecifikuje obsah pojmu majetok verejnoprávnej inštitúcie, ktorý na účely tohto zákona tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

V súlade s novou právnou úpravou v oblasti sociálneho poistenia sa v návrhu zákona upravuje, že majetkom Sociálnej poisťovne nie sú pohľadávky na poistnom vrátane pokút a penále.

K § 3

Ustanovenie zakotvuje základné povinnosti pri hospodárení s majetkom a zdôrazňuje, že tento by mal slúžiť predovšetkým na zabezpečovanie úloh, na plnenie ktorých bola verejnoprávna inštitúcia zriadená, čiže na plnenie jej základných úloh.

Pod sankciou neplatnosti návrh zákona ako lex specialis zakotvuje, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom verejnoprávnej inštitúcie musia mať písomnú formu.

K § 4

Použiť svoj majetok na podnikanie alebo ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo ako vklad pri založení obchodnej spoločnosti bude môcť len tá verejnoprávna inštitúcia, ktorej to umožňuje osobitný predpis, ktorým bola zriadená alebo na základe ktorého bola zriadená (napr. Matica slovenská podľa § 6 ods. 5 zákona č. 68/1997 Z. z.).

Návrh zákona oprávňuje všetky verejnoprávne inštitúcie, s výnimkou Sociálnej poisťovne, použiť svoj majetok ako vklad do majetku právnickej osoby, ktorá nie je obchodnou spoločnosťou alebo ako vklad pri založení takejto právnickej osoby. Vzhľadom na charakter činnosti Sociálnej poisťovne a na základe jej požiadavky návrh zákona neumožňuje Sociálnej poisťovni vklad majetku do inej právnickej osoby.

Svoj majetok nemôže verejnoprávna inštitúcia poskytnúť ako vklad podľa zmluvy o tichom spoločenstve, upravenej v § 673 a nasl. Obchodného zákonníka.

V záujme ochrany majetku verejnoprávnych inštitúcií sa navrhuje, aby verejnoprávna inštitúcia nemohla na zabezpečenie záväzkov tretích osôb svoj majetok zakladať, ručiť ním a ani pohľadávky týchto osôb zabezpečovať postúpením svojich pohľadávok. Verejnoprávna inštitúcia je však oprávnená založiť alebo inak zaťažiť svoj majetok na zabezpečenie svojich záväzkov.

K § 5

Na účely tohto zákona ustanovenie definuje nepotrebnú vec, upravuje podmienky predaja nepotrebných nehnuteľných vecí a nepotrebných hnuteľných vecí, definuje primeranú cenu nehnuteľnosti pri prevode vlastníctva.

Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená predať len majetok, ktorý je pre ňu nepotrebný. Túto nepotrebnosť deklaruje štatutárny orgán verejnoprávnej inštitúcie navonok svojím rozhodnutím. Rozhodnutie musí spĺňať určité obsahové náležitosti, najmä označenie nepotrebného majetku a jeho identifikačné údaje.

Návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii realizovať nepotrebný nehnuteľný majetok formou obchodnej verejnej súťaže podľa § 281 a nasl. Obchodného zákonníka. Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu len so subjektom, ktorý vo svojom návrhu ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. Nehnuteľnosť však nemôže byť predmetom prevodu vlastníctva za cenu nižšiu než je cena primeraná. Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje cena, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. To znamená, že minimálnou kúpnou cenou nehnuteľnosti je cena zistená podľa uvedenej vyhlášky. Povinnou náležitosťou kúpnej zmluvy bude ustanovenie o povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v deň uzavretia zmluvy.

Prevod vlastníctva hnuteľnej veci realizuje verejnoprávna inštitúcia formou verejnej obchodnej súťaže v prípade, ak ide o hnuteľnú vec, ktorej zostatková hodnota vedená v účtovníctve je vyššia ako 100 000 Sk. Minimálnou kúpnou cenou hnuteľnej veci je zostatková cena. Prevod vlastníctva ostatných hnuteľných vecí môže verejnoprávna inštitúcia realizovať bez obmedzenia.

K § 6

Ustanovenie zdôrazňuje, že uzavieranie zámenných zmlúv musí byť v záujme verejnoprávnych inštitúcií, čiže výmenou prijímané veci budú skutočne slúžiť verejnoprávnej inštitúcii na plnenie jej úloh.

V súlade s ust. § 5 ods. 5 návrhu zákona primeranou cenou pre účely výmeny nehnuteľných vecí bude cena, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

K § 7

Vzhľadom na verejný charakter majetku verejnoprávnej inštitúcie, obstaraný z verejných zdrojov, navrhuje sa, aby verejnoprávna inštitúcia bola oprávnená darovať len hnuteľné nepotrebné veci. Verejnoprávna inštitúcia bude oprávnená darovať nepotrebné hnuteľné veci len právnickým osobám, ktoré nie sú podnikateľmi. Pojem podnikateľ vymedzuje § 2 Obchodného zákonníka.

K § 8

Ustanovenie upravuje nakladanie s dočasne nepotrebným majetkom, ktorý môže verejnoprávna inštitúcia prenechať iným subjektom do nájmu, t.j. odplatný právny vzťah alebo do výpožičky, t.j. bezodplatný právny vzťah. Pôjde o majetok, ktorý verejnoprávnej inštitúcii neslúži na plnenie jej úloh len prechodne. Tento majetok nie je pre verejnoprávnu inštitúciu trvale prebytočným, majetok verejnoprávna inštitúcia v budúcnosti využije na plnenie svojich úloh.

Návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii povinnosť dohodnúť trhové nájomné.

Keďže na rozdiel od darovania je verejnoprávna inštitúcia oprávnená prenechať do výpožičky aj nehnuteľné veci, návrh zákona jej umožňuje prenechať majetok do výpožičky užšiemu okruhu subjektov ako pri darovaní. Verejnoprávna inštitúcia bude oprávnená prenechať svoj majetok do výpožičky len právnickým osobám, ktoré nie sú podnikateľmi a ktorých predmet činnosti je rovnaký alebo obdobný ako predmet činnosti darcu a právnickým osobám, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., t.j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti a vzdelávania, výchovy a rozvoja telesnej kultúry.

Ustanovenie zohľadňuje špecifické podmienky umeleckých fondov a umožňuje im, aby mohli prenechať do výpožičky dočasne nepotrebný hnuteľný majetok (napr. hudobné nástroje) fyzickým osobám na podporu ich umeleckej činnosti. Pôjde o autorov umeleckých diel alebo výkonných umelcov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 9

Nájomca a vypožičiavateľ môžu užívať majetok verejnoprávnej inštitúcie len v rozsahu a spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve a v zmluve o výpožičke a v súlade s návrhom zákona.

Nájom ani výpožička nezakladá nájomcovi a vypožičiavateľovi právo prednostnej kúpy prenajatej alebo vypožičanej veci. Súčasne sa do zákona zakotvuje zákaz zmluvných pokút v neprospech verejnoprávnej inštitúcie, ktorými by si napr. nájomcovia vynucovali dodržanie tých ustanovení nájomných zmlúv, ktoré uzavrela verejnoprávna inštitúcia vo svoj neprospech (napr. sankcionovanie vysokými pokutami nedodržanie ustanovenia o predkupnom práve verejnoprávnou inštitúciou dohodnuté v zmluve o nájme v snahe obísť verejnú obchodnú súťaž a garantujúce nájomcovi nielen predkupné právo ale aj cenu). Návrh zákona zakazuje nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok verejnoprávnej inštitúcie do podnájmu, výpožičky alebo nájmu; nájomca alebo vypožičiavateľ nemôže majetok verejnoprávnej inštitúcie založiť, ručiť ním, zriadiť naň vecné bremeno.

Ak nájomca alebo vypožičiavateľ realizoval zmeny na prenajatej alebo vypožičanej veci, je oprávnený požadovať úhradu nákladov len vtedy, ak verejnoprávna inštitúcia dala predchádzajúci písomný súhlas na zmenu veci a súčasne sa zaviazala uhradiť tieto náklady.

Podľa ust. § 667 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.

Ak sa verejnoprávna organizácia nezaviazala na úhradu nákladov alebo ak nájomca alebo vypožičiavateľ realizoval zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa alebo požičiavateľa, postupujú zmluvné strany pri vyporiadaní vzťahov podľa § 667 Občianskeho zákonníka.

K § 10

Verejnoprávna inštitúcia môže predať, darovať alebo prenechať do užívania iným subjektom (nájom, výpožička) len nepotrebný alebo dočasne nepotrebný majetok, špecifikovaný v § 5 ods. 3 a v § 8 ods. 2.

Nie je oprávnená takto nakladať s majetkom, ktorý potrebuje na plnenie svojich úloh. Tento majetok je povinná si ponechať na plnenie svojich úloh.

K § 11 a 12

Tieto ustanovenia upravujú povinnosť verejnoprávnej inštitúcie pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o pohľadávky inštitúcie a niektoré spôsoby nakladania s týmito pohľadávkami. Rovnako ako pre ostatný majetok verejnoprávnej inštitúcie aj pre pohľadávky platí rovnaký princíp prednosti osobitnej právnej úpravy zakotvený v § 1 ods. 2 tohto zákona. To znamená, že ak osobitný zákon zakotvuje napr. iný postup pri postúpení pohľadávky, postupuje verejnoprávna inštitúcia podľa tohto osobitného zákona, pretože osobitná úprava má prednosť pred ustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Tie verejnoprávne inštitúcie, ktoré nemajú v osobitných zákonoch ustanovený postup pri postúpení pohľadávky, postúpia pohľadávku podľa tohto zákona.

Verejnoprávna inštitúcia je povinná starať sa o riadne a včasné vymáhanie svojich pohľadávok. Rovnako je povinná uplatniť a vymáhať aj sankcie za omeškanie s plnením peňažného dlhu. Zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka je možné v zásade uskutočniť aj pri pohľadávkach verejnoprávnej inštitúcie podľa Občianskeho zákonníka s odchýlkami ustanovenými v tomto zákone.

Verejnoprávna inštitúcia môže postúpiť pohľadávku podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka s týmito odchýlkami:

1)pohľadávku možno postúpiť len odplatne,

2)pohľadávku možno postúpiť len na základe obchodnej verejnej súťaže,

3)pohľadávku možno postúpiť tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu.

Verejnoprávna inštitúcia môže dať ako veriteľ súhlas na prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Pretože podľa § 532 Občianskeho zákonníka sa prevzatím dlhu síce obsah záväzku nemení, ale zabezpečenie poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka, umožňuje v takomto prípade zákon verejnoprávnej inštitúcii dať súhlas na prevzatie dlhu len vtedy, ak tretie osoby, ktoré poskytli zabezpečenie záväzku, súhlasia so zmenou dlžníka.

Verejnoprávna inštitúcia môže tiež uzavrieť písomnú dohodu o tom, že táto osoba pristúpi k záväzku dlžníka.

Zákon tiež umožňuje verejnoprávnej inštitúcii, aby pri splnení troch zákonom ustanovených podmienok uzavrela s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia; v prípade uzavretia dohody o splátkach alebo o odklade platenia verejnoprávna inštitúcia neúčtuje úroky z omeškania.

Ustanovenie sa vzťahuje len na pohľadávky vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie. Nebude sa vzťahovať na pohľadávky, ktoré nie sú vlastníctvom verejnoprávnej inštitúcie, napr. v prípade Sociálnej poisťovne pohľadávky na poistnom.

K § 13

O nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie je oprávnený rozhodovať štatutárny orgán. Kto je štatutárnym orgánom upravujú jednotlivé ustanovenia osobitných zákonov, ktorými boli verejnoprávne inštitúcie zriadené, napr. štatutárnym orgánom Matice slovenskej je predseda, Spoločnej zdravotnej poisťovne generálny riaditeľ.

Pod sankciou neplatnosti právneho úkonu ustanovenie ukladá povinnosť štatutárnemu orgánu verejnoprávnej inštitúcie vyžiadať si pred nakladaním s majetkom podľa § 14 predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého určí verejnoprávna inštitúcia vo svojom štatúte.

Rovnakou sankciou neplatnosti sa postihuje aj taký právny úkon pri nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitným zákonom.

K § 14

Ustanovenie upravuje, ktoré prípady nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie budú podliehať predchádzajúcemu písomnému súhlasu samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu sa nebude vyžadovať pri predaji alebo zámene pozemku alebo jeho časti vo výmere 50 m2 a nižšej ako 50 m2 a pri predaji alebo zámene stavby alebo jej časti vo výmere 50 m2 a nižšej ako 50 m2.

K § 15

V rámci opatrení boja proti korupcii návrh zákona ustanovuje, ktoré fyzické a právnické osoby nemôžu do svojho vlastníctva nadobudnúť majetok z vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie.

K § 16

Verejnoprávna inštitúcia je povinná pri nakladaní so svojím majetkom sa riadiť platným právnym poriadkom, napr. Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Občiansky zákonník a Obchodný zákonník sú všeobecnými právnymi predpismi vo vzťahu k zákonu o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií ako osobitnému zákonu.

K § 17

Ustanovenie splnomocňuje prokurátora podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, nájmu alebo výpožičky majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri jeho prevode alebo pri prenechaní do nájmu alebo výpožičky boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátor bude oprávnený na podanie návrhu, ak do šiestich mesiacov od zistenia porušenia zákona nepodá návrh na neplatnosť prevodu, nájmu alebo výpožičky verejnoprávna inštitúcia.

K § 18

V navrhovanom prechodnom ustanovení je zakotvená povinnosť verejnoprávnej inštitúcie dať svoj štatút do súladu s týmto zákonom, a to najneskôr do 1. augusta 2004. V súlade s § 13 ods. 2 musí štatút verejnoprávnej inštitúcie určiť, písomný súhlas ktorého samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie je potrebný na nakladanie s jej majetkom.

K článku II

V čl. II. návrhu zákona sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. Podľa platného znenia zákona je Slovenská lesnícka komora verejnoprávnou inštitúciou. Keďže ostatné profesijné komory nie sú verejnoprávnymi inštitúciami a nie je zámerom návrhu zákona, aby sa vzťahoval aj na nakladanie s majetkom Slovenskej lesníckej komory, navrhuje sa uvedený zákon novelizovať. Navrhovanou zmenou zákona nebude mať Slovenská lesnícka komora postavenie verejnoprávnej inštitúcie a na nakladanie s jej majetkom sa návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nebude vzťahovať.

K článku III

Ustanovenie upravuje účinnosť zákona dňom 1. mája 2004.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1048/2003 zo dňa 13.11.2003.

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu