Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.01.2014 do 31.07.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len „register“). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na ŠR0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na ŠR 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na ŠR546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.“. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice „odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra“).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť Potreba novely zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike (ďalej len „doterajší zákon“) vyplynula z analýzy jeho uplatňovania v praxi. Vážnymi nedostatkami sú nejasnosti ohľadom interpretácie a uplatňovania, ako i praktická nevykonateľnosť viacerých ustanovení. Najväčšie nedostatky a kompetenčné problémy sa ukázali najmä v procese uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych objednávok výskumu a vývoja. Pre nemožnosť zmysluplnej praktickej implementácie sa doteraz nepodarilo ani začať proces periodického hodnotenia.

Potreba zmien doterajšieho zákona súvisí aj so záväzkami v oblasti harmonizácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien a doplnkov sa Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) rozhodlo namiesto novelizácie doterajšieho zákona pristúpiť k tvorbe návrhu nového zákona, pre ktorý sa v súlade s obsahom zákona, ako aj so svetovým trendom, zvolil názov „zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja“ (ďalej len „nový zákon“). Nový zákon nahrádza doterajší zákon a zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky.

Novým zákonom sa sleduje dosiahnutie vyššej efektívnosti využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky. Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť a sloboda vedeckého bádania.

Návrh nového zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi vo vyspelých krajinách. Súčasne rešpektuje historický vývoj, zvyklosti a tradície v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike. Na druhej strane sa návrh nového zákona usiluje reflektovať zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na tvoriacom sa Európskom výskumnom priestore. Rešpektuje potrebu zosúladenia obsahu legislatívneho rámca, ale aj pojmového aparátu, s legislatívou Európskej únie a jej členských krajín, odporúčaní OECD a UNESCO, a to jednak z dôvodov kompatibility práva, ale taktiež v záujme kompatibility štatistického výkazníctva.

Návrh nového zákona je vo viacerých oblastiach v obsahovom súlade s doterajším zákonom. Najdôležitejšie zmeny v novom zákone v porovnaní s doterajším zákonom sa týkajú týchto oblastí:

1. Zmena názvu zákona – táto zmena predovšetkým sleduje zosúladenie názvu zákona s jeho obsahom. Zákon pojednáva predovšetkým o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

2. Zosúladenie pojmového aparátu s pojmovým aparátom používaným EÚ na základe odporúčaní OECD a UNESCO; presne v súlade s terminológiou OECD sa ustanovuje výskum v členení na základný výskum a aplikovaný výskum a vývoj ako tvorivé činnosti pre potreby rozvoja vedy a techniky. Ďalej ustanovuje pojmy infraštruktúra výskumu a vývoja, projekt výskumu a vývoja a projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (ďalej len „rozvojový projekt“), definuje žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja alebo na riešenie rozvojového projektu (ďalej len „projekt“), príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa tejto podpory a zodpovedného riešiteľa. Súčasťou základných ustanovení zákona je ustanovenie základných prvkov štátnej vednej a technickej politiky - dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky ako dokumentu, ktorý obsahuje základné zámery a ciele v oblasti výskumu a vývoja v Slovenskej republike a národného programu rozvoja vedy a techniky ako programu v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

3. Nový zákon definuje orgány s pôsobnosťou vo vede a technike. V súlade s kompetenčným zákonom určuje vláde a ministerstvu školstva ústredné kompetencie vo výskume a vývoji, ako činností v oblasti vedy a techniky. Tieto sa týkajú predovšetkým napĺňania štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a jej napĺňaní prostredníctvom národného programu rozvoja vedy a techniky.

4. Na rozdiel od doterajšieho zákona nový zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa postavenia a činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“) a legislatívne ustanovuje Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku (ďalej len „Rada pre vedu a techniku“) ako poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

5. Vložením ustanovení o agentúre do nového zákona sa sleduje zjednotenie ustanovení a postupov týkajúcich sa výskumu a vývoja, čomu súčasná existencia dvoch samostatných zákonov bola istou prekážkou. Takýto postup bol ministerstvu školstva odporúčaný aj v legislatívnom procese schvaľovania doterajšieho zákona a zákona o agentúre na podporu vedy a techniky. Navyše, na základe návrhu vlády sa pripravuje výraznejšia podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu prostredníctvom agentúry. Preto je nevyhnutné doplniť štruktúru a orgány agentúry tak, aby sa zvýšila transparentnosť a posilnila odbornosť a efektívnosť činnosti jej odborných orgánov a vytvorili sa podmienky na to, aby činnosť agentúry zodpovedala týmto novým podmienkam.

6. Rada pre vedu a techniku, ktorá sa navrhuje zriadiť ako stály poradný orgán vlády cestou zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

7. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú ustanovení o organizácii podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu. Nový zákon sa zaoberá iba priamou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu, nakoľko otázky eventuálnej nepriamej podpory sú predmetom iných právnych predpisov. Z rovnakého dôvodu sa nový zákon nezaoberá podporou výskumu a vývoja z iných napr. privátnych zdrojov.

8. Nový zákon ustanovuje, že s výnimkou financovania Slovenskej akadémie vied sa podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Odstraňujú sa tým súčasné kompetenčné problémy, ktoré vytvárali oddelenie rozhodovacích a výkonných kompetencií ústredných orgánov. Tieto sa v ostatnom období prejavovali pri financovaní štátnych programov výskumu a vývoja (ďalej len „štátnych programov“), ale aj projektov, resp. úloh výskumu a vývoja agentúry.

9. Nový zákon rozlišuje inštitucionálnu podporu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú finančné prostriedky iba inštitúciám zriadeným zákonom – t.j. prostriedky na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a finančné prostriedky na špecifický výskum a vývoj na vysokých školách. Účelovou formou podpory výskumu a vývoja poskytuje poskytovateľ - agentúra alebo ministerstvo školstva - prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia konkrétnych problémov vo vymedzenej oblasti vedy a techniky prostredníctvom projektov výskumu a vývoja s určenou dobou riešenia alebo prostriedky na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja prostredníctvom rozvojových projektov. Nový zákon ustanovuje podrobnosti o podmienkach poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Ustanovuje sa spôsob kalkulácie nákladov na riešenie projektu, postup predkladania a posudzovania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu, spôsob poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu a ustanovenia týkajúce sa práv k výsledku riešenia projektu.

10. Novým zákonom sa zásadne upravuje systém štátnych programov. Úpravy vychádzajú zo skúseností s uplatňovaním ustanovení doterajšieho zákona týkajúcich sa tematických a horizontálnych štátnych programov a ich podprogramov, kde sa v praxi ukázalo, že podrobné zadávanie úloh výskumu a vývoja „zhora-nadol“ a výber najvhodnejšieho uchádzača prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je nepružné, administratívne náročné a nevhodné pre výskum a vývoj nakoľko obmedzuje verejnú súťaž a predovšetkým tvorivosť riešiteľských skupín. Ďalším vážnym nedostatkom doterajšieho spôsobu organizácie štátnych programov je skutočnosť, že zákon zveruje prípravu štátnych programov, výber úloh výskumu a vývoja a hodnotenie ich riešenia potenciálnym riešiteľom týchto úloh. Hoci táto skutočnosť vyplýva z objektívnych príčin spočívajúcich vo veľkosti Slovenska a slovenskej výskumno-vývojovej základne, nový zákon obsahuje ustanovenia riešiace do istej miery aj tento problém.

Podľa navrhovaného nového systému štátnych programov sa na ústrednej úrovni štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami a za širokej diskusie v odbornej verejnosti pripraví návrhy štátnych programov. Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Pri formulovaní štátnych programov výskumu a vývoja zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Rada pre vedu a techniku - poradným orgán vlády pre oblasť vedy a techniky. Štátne programy výskumu a vývoja sa podľa nového zákona uskutočňujú formou riešenia projektov výskumu a vývoja. Podobne sú chápané štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Po schválení štátneho programu výskumu a vývoja alebo štátneho programu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja vládou sa na základe verejných výziev ministerstva školstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“) uskutoční verejná súťaž o získanie finančnej podpory riešenia projektov. Projekty predložené uchádzačmi sa hodnotia prostredníctvom odborných orgánov - rád štátnych programov.

V porovnaní s doterajším zákonom sa mení postavenie administrátora štátnych programov. Administrátori štátnych programov uskutočňovaných podľa doterajšieho zákona mali pomerne široký rámec povinností a kompetencií pri príprave a vyhodnocovaní obchodnej verejnej súťaže na riešenie úloh výskumu a vývoja. Zmenou koncepcie štátnych programov sa administrácia štátnych programov, ktorú uskutočňuje ministerstvom školstva, v porovnaní s doterajším stavom zužuje na vyhlasovanie verejnej výzvy, prijímanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov predkladaných žiadateľmi, registráciu projektov výskumu a vývoja, uzatváranie zmlúv a poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov a kontrolu ich vecného a finančného plnenia. Odborné posudzovanie projektov vypracovaných a predložených žiadateľom a kontrolu ich riešenia bude autonómne vykonávať vedecká komunita prostredníctvom odborného orgánu – rady štátneho programu.

Podľa nového zákona má ministerstvo školstva v kompetencii tak ako doteraz - okrem prípravy aj vyhodnocovanie riešenia štátneho programu v súčinnosti s radou štátneho programu.

11. Osobitná pozornosť sa v novom zákone venuje výskumu a vývoju na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Ustanovuje sa, že poskytovanie finančných prostriedkov na výskum a vývoj sa poskytuje v súlade a za podmienok zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zachováva sa možnosť návratného financovanie podporujúce využitie výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zriadeného Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z..

12. Ustanoveniami zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Zavádza sa nová súčasť verejnej vysokej školy – výskumný ústav. Hlavným poslaním výskumného ústavu je vykonávanie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti. Výskumný ústav tým prispieva k plneniu poslania verejnej vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení jej hlavných úloh vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jeho názov. Výskumný ústav sa navrhuje ustanoviť ako samosprávne pracovisko verejnej vysokej školy, v ktorom sa ustanovia orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu: vedecká rada výskumného ústavu (ďalej len „rada ústavu“) a riaditeľ výskumného ústavu (ďalej len „riaditeľ ústavu“). Z hľadiska obsahu navrhovaných ustanovení je ustanovenie výskumného ústavu porovnateľné s postavením fakulty verejnej vysokej školy. Týmito novými ustanoveniami zákona o vysokých školách sa sleduje záujem posilniť kapacitu výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy, vytvorenie predpokladov pre užšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti vysokej školy s potrebami praxe a vytvorenie priestoru pre možnú transformáciu výskumných ústavov v zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré o takúto zmenu právneho postavenia – začlenenie do štruktúry verejnej vysokej školy – prejavia záujem.

13. V porovnaní s doteraz platnou legislatívou sa v návrhu nového zákona neuvažuje pokračovať v podpore výskumu a vývoja prostredníctvom vládou schvaľovaných štátnych objednávok výskumu a vývoja (ďalej len „štátna objednávka“) a návrh nového zákona preto neobsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych objednávok. Rovnako sa v porovnaní s doterajším zákonom v novom zákone nezavádza periodické hodnotenie.

14. Dôvody pre vypustenie mechanizmu štátnych objednávok sú nasledovné: zavedením štátnych objednávok výskumu a vývoja sa v doterajšom zákone sledoval záujem vytvoriť mechanizmus na financovanie konkrétnych dobre definovaných problémov jednotlivých rezortov prostredníctvom úloh výskumu a vývoja. Existujúci systém formulovania štátnej objednávky výskumu a vývoja (z pohľadu doterajšieho zákona jednej konkrétnej úlohy výskumu a vývoja) na úrovni ústredného orgánu, sumarizácia štátnych objednávok ministerstvom školstva, schvaľovanie vládou a následné vypisovanie verejného obstarávania na úrovni ústredných orgánov sa predkladateľovi javí ako systém nepružný, predlžujúci riešenie aktuálnych problémov a obmedzujúci kompetencie ústredných orgánov. Navyše, vyčlenenie istého objemu finančných prostriedkov vopred je podnetom na to, aby sa o ne uchádzali aj subjekty, ktoré ich bezprostredne nepotrebujú, len preto, že taká možnosť existuje. Preto ak rezort potrebuje riešiť nejaký problém výskumného charakteru, bude môcť tak urobiť vyčlenením finančných prostriedkov na svoje prioritné úlohy a následne ich vykázať ako prostriedky investované do výskumu.

15. Vypustenie periodického hodnotenia, resp. jeho nezavedenie v novom zákone súvisí s nasledovnými skutočnosťami: hodnotenie výsledkov výskumných a vývojových činností je oprávnené iba ako podklad pre inštitucionálne financovanie, pretože pri financovaní založenom na súťažnom princípe hodnotí kvalitu uchádzača – zodpovedného riešiteľa a riešiteľov a podmienok na riešenie spolu s hodnotením kvality navrhovaného projektu odborný orgán – rada agentúry alebo rada štátneho programu. Vysoké školy a Slovenská akadémia vied, kde forma inštitucionálneho financovania zostáva, majú systém hodnotenia výskumnej a vývojovej činnosti zavedený inými právnymi predpismi (zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov). V prípade Slovenskej akadémie vied ide z pohľadu financovania, ale aj z pohľadu organizácie, o vnútro-inštitucionálne hodnotenie, nakoľko Slovenskej akadémii vied sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované ako celku, a nie jednotlivým organizáciám zriadeným Slovenskou akadémiou vied. V prípade vysokých škôl nie je možné oddeliť hodnotenie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti, nakoľko ide o činnosti súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním. Aj podľa doterajšieho zákona aj podľa zákona o vysokých školách všetky činnosti vysokých škôl hodnotí Akreditačná komisia – poradný orgán vlády. Navyše, „prierezové“ periodické hodnotenie, tak ako je zakotvené v doterajšom zákone, ktoré v pôvodnej podobe dáva do jednej kategórie veľkú vysokú školu s viac ako tisíc zamestnancami a malý výskumný ústav, je v praxi nerealizovateľné inak ako len úplne formálne.

16. Návrh zákona vo verzii, ktorá bola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahoval viaceré ustanovenia týkajúce sa inovácií. Po zvážení pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní, ako aj vzhľadom na komplexnosť problematiky, prekladateľ upustil od zámeru riešiť novým zákonom aj túto oblasť. Ministerstvo školstva je toho názoru, že problematike inovácií je z hľadiska záujmov Slovenskej republiky potrebné venovať vyššiu pozornosť. Preto odporúča splnomocniť Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR vypracovaním koncepcie a následne zákona o štátnej podpore inovácií so zakotvením ekonomických mechanizmov priamej a nepriamej podpory inovačného rozvoja.

Návrh nového zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však už v pomerne krátkom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku Slovenska, a teda aj na štátny rozpočet, vysoko pozitívny. Nakoľko sa uvažuje s výrazným znížením počtu štátnych programov a celý systém ich administrácie sa zjednodušuje, nevzniknú napriek rozšíreniu úloh agentúry zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

-žiadne.

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

d) nie je upravená v práve Európskej únie:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bezpredmetné, vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky. Na druhej strane sa dôsledne sleduje terminológia EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časťČl. I

K § 1

Paragraf je súčasťou základných ustanovení nového zákona a vymedzuje predmet nového zákona.

K § 2

V súčasnosti sa v oblasti vedy a techniky a výskumu a vývoja na rôznych úrovniach používajú rôzne pojmy. Preto je dôležité legislatívne vymedziť základné a niektoré odvodené pojmy a to najmä na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej interpretácie predkladaného návrhu nového zákona. Pri stanovení pojmov sa postupovalo v súlade s príručkou OECD ”Frascati Manual” vydanou v reedícii v roku 2002 pre potreby štatistického zisťovania vo výskume a vývoji s odporúčanými pojmami zaužívanými v krajinách OECD, Európskej únii a v organizácii UNESCO.

V súlade s odporúčaniami OECD nový zákon dôsledne využíva pojem výskum, ktorý sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu a pojem vývoj. Výskum a vývoj sú systematickými tvorivými činnosťami v oblasti vedy a techniky.

K § 3

Nový zákon ustanovuje pojem infraštruktúra výskumu a vývoja, ktorú tvoria osoby uskutočňujúce výskum a vývoj vrátane obslužných osôb a sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.

K § 4

Paragraf vymedzuje pojmy projekt výskumu a vývoja, projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a pojem riešenie projektu. Pre potreby nového zákona a jeho uplatňovania v praxi sú v tomto paragrafe ustanovené pojmy žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu, príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja a zodpovedného riešiteľa projektu.

K § 5

Nový zákon vymedzuje pojem „dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky“ ako dokument, ktorý sa vypracúva na päť až desať rokov a obsahuje základné zámery a ciele výskumu a vývoja v Slovenskej republike a pojem „národný program rozvoja vedy a techniky“ ako program v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zameraný na uskutočňovanie dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky.

Definujú sa štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja ako osobitná forma podpory výskumu a vývoja v oblastiach určených štátom.

K § 6

Paragraf vymedzuje pojem odbor vedy a techniky a splnomocňuje ministerstvo školstva určovaním sústavy odborov vedy a techniky. Sústava odborov vedy a techniky slúži najmä na štatistické a administratívne účely.

Presne v súlade s odporúčaniami OECD (Frascati manuál) sa ustanovujú skupiny odborov vedy a techniky. Prírodné vedy tvorí matematika a počítačové vedy, fyzikálne vedy, chemické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí. Technické vedy obsahujú stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, elektronika a iné technické vedy. Medzi lekárske vedy sa zaraďujú najmä základná medicína, klinická medicína, a zdravotné vedy. Pôdohospodárske vedy tvoria poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, veterinárna medicína a príbuzné vedy. Spoločenské vedy tvorí psychológia, ekonomika, pedagogické vedy, právo, politické a iné spoločenské vedy. Humanitné vedy sú história, jazyk a literatúra a iné humanitné vedy.

K § 7

Paragraf ustanovuje členenie právnických osôb a fyzických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj do sektorov výskumu a vývoja. Právnické osoby a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sú pre štatistické účely začlenené do štyroch sektorov výskumu a vývoja podľa metodiky OECD používanej pre vykazovanie ukazovateľov výskumu a vývoja prispôsobenej reálnemu stavu v Slovenskej republike. Toto členenie sa používa pri vykazovaní štatistických údajov za oblasť vedy a techniky už od roku 1994.

K § 8

Paragraf vymedzuje vedecko-technické služby ako príbuzné činnosti vykonávané právnickými osobami a fyzickými osobami na podporu výskumu a vývoja. Patria sem najmä poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií a poznatkov vrátane knižničných služieb, činnosti podporujúce prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenstvo a expertízna činnosť v oblasti výskumu a vývoja, monitoring, prieskum, zber a analýza údajov, informácií a poznatkov, technická normalizácia a posudzovanie zhody výrobkov, patentová a licenčná činnosť, vedecko-technické služby v oblasti metrológie vykonávané podľa osobitného predpisu, súdno-znalecká činnosť, prekladateľstvo a tlmočníctvo v oblasti výskumu a vývoja vykonávané podľa osobitného predpisu.

K § 9

Paragraf ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti výskumu a vývoja. Vláda má ústrednú zodpovednosť za určenie štátnej vednej a technickej politiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a za napĺňanie jej zámerov a cieľov. Vláda schvaľuje a vyhodnocuje plnenie národného programu rozvoja vedy a techniky. Vláda v mene Slovenskej republiky schvaľuje dvojstranné a mnohostranné zmluvy o vedecko-technickej spolupráci a zapájania sa Slovenskej republiky do medzinárodných programov výskumu a vývoja a schvaľuje členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja. Vláda ďalej schvaľuje štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu.

V personálnej oblasti vláda na návrh ministra školstva vymenúva a odvoláva členov Rady pre vedu a techniku a členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva schvaľuje štatút Agentúry na podporu výskumu a vývoja a štatút Rady pre vedu a techniku.

K § 10

Ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky s výnimkou výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo školstva. Potreba legislatívne ustanoviť podrobnosti týkajúce sa prierezových kompetencií v oblasti vedy a techniky na úrovni ústredných orgánov vzniká v dôsledku problémov a interpretačných a kompetenčných nedorozumení pri vypracúvaní a predkladaní závažných materiálov, pri financovaní výskumu a vývoja, ako aj pri koordinácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V rámci prierezových a koordinačných kompetencii ministerstvo školstva zodpovedá za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike tvorbou koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov výskumu a vývoja a medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Tieto kompetencie ministerstvo školstva uplatňuje najmä tým, že vypracúva, aktualizuje a po predchádzajúcom prerokovaní v Rade pre vedu a techniku predkladá vláde na schválenie návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky, vypracúva a predkladá vláde na schválenie návrhy štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a programov agentúry. Zákon ďalej ustanovuje, že ministerstvo školstva je zodpovedné za tvorbu metodických materiálov, koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov v oblasti vedy a techniky. Ministerstvo školstva ďalej vypracúva a predkladá vláde návrhy na členstvo a koordinuje účasť Slovenskej republiky v medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja a členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja a zabezpečuje reprezentáciu a propagáciu slovenskej vedy a techniky doma a v zahraničí.

Nový zákon ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť každoročne vypracovať výročnú správu o stave výskumu a vývoja. Definujú sa aj úlohy ministerstva v oblasti legislatívneho zabezpečenia a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja.

Navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia výskumu a vývoja sa približuje systémom uplatňovaným vo viacerých európskych krajinách a krajinách OECD.

K § 11

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány sa podľa návrhu nového zákona spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov a napĺňaní štátnej vednej a technickej politiky v tých oblastiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť spolupracovať s ministerstvom školstva pri príprave návrhov štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť metodicky usmerňovať zapájanie právnických osôb, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti, do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a vytvárať podmienky na túto spoluprácu.

V porovnaní s doterajším stavom sa ústredným orgánom odoberajú kompetencie v oblasti financovania štátnych programov výskumu a vývoja a projektov Agentúry na podporu vedy a techniky. Odstraňuje sa tým dvojkoľajnosť výberu, riadenia a financovania týchto činností, ktoré spôsobovali vážne problémy vo financovaní výskumu vývoja v ostatnom období.

V rámci zjednodušenia postupu a administrácie uskutočňovania výskumných a vývojových činností, ktoré sa podľa doterajšieho zákona realizovali prostredníctvom štátnych objednávok výskumu a vývoja, sa ustanovuje, že ústredné orgány v rozsahu svojej zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti môžu poskytnúť finančné prostriedky na úhradu výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a doplnení niektorých zákonov).

K § 12

Paragraf obsahuje postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zriaďuje za účelom podpory výskumu a vývoja poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov.

Nakoľko agentúra podporuje činnosti – výskum a vývoj – cestou poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov, nový zákon, na rozdiel od doterajšieho zákona o agentúre na podporu vedy a techniky, zavádza nový názov agentúry - Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Agentúra poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja, ktorých zámery, ciele a vecnú náplň určuje žiadateľ, projektov riešených v rámci programov agentúry, projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja.

Pri poskytovaní finančných prostriedkov agentúrou podnikateľským subjektom sa uplatňuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa ustanovujú orgány agentúry, ktorými sú riaditeľ agentúry, predsedníctvo agentúry a rady agentúry.

K § 13

Paragraf definuje postavenie riaditeľa agentúry, spôsob jeho vymenúvania a odvolávania a ustanovuje rámec povinností ako štatutárneho orgánu agentúry, povinností vo vzťahu k ministrovi školstva a predsedníctvu agentúry.

K § 14

Predsedníctvo agentúry je ustanovené ako odborný orgán agentúry, ktorý tvoria významní odborníci z oblasti vedy a techniky s primeraným zastúpením všetkých sektorov výskumu a vývoja a jednotlivých skupín odborov vedy a techniky. Jeden člen je zástupca ministerstva školstva.

Predsedníctvo agentúry je orgán s kompetenciami predovšetkým stanovovať koncepciu a priority činnosti agentúry, ďalej schvaľuje kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov, vyhlásenie verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov a každoročne vyhodnocuje činnosť a hospodárenie agentúry.

Ustanovuje sa štvorročné funkčné obdobie členov predsedníctva agentúry, ako aj podmienky, ktoré sú dôvodom pre ukončenie členstva v predsedníctve.

K § 15

Rada agentúry je ustanovená ako odborný orgán agentúry zriadený pre určenú oblasť na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov s výkonnými právomocami v oblasti schvaľovania žiadostí a na kontrolu riešenia projektov, na ktorých riešenie agentúra poskytla finančné prostriedky.

Rada agentúry sa zriaďuje ako odborová rada agentúry pre jednu alebo viac skupín odborov vedy a techniky, rada programu agentúry pre program agentúry a rada agentúry pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pre projekty riešené v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach vo výskume a vývoji.

V porovnaní s doteraz platným zákonom o agentúre na podporu vedy a techniky, návrh nového zákona vytvára rámec pre vytváranie pracovných skupín rád agentúry, ktoré sa môžu zriaďovať na odbornú prípravu rokovaní rady agentúry. Zriadenie pracovných skupín je nevyhnutné pre zvýšenie kvality posudzovania návrhov projektov a pre priebežné a záverečné posudzovanie plnenia zámerov a cieľov projektov. Navrhuje sa, aby predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúval a odvolával riaditeľ agentúry po schválení predsedníctvom agentúry.

Novými sú aj ustanovenia určujúce funkčné obdobie riaditeľa agentúry na štyri roky a úprava funkčného obdobia predsedu agentúry a predsedov rád agentúry na dva roky.

K § 16

Paragraf ustanovuje, že podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje poskytovaním finančných prostriedkov formou nenávratnej podpory. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva s výnimkou inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied, ktorá má vlastnú rozpočtovú kapitolu.

Zákon rozlišuje dve formy podpory výskumu a vývoja, a to účelovú formu a inštitucionálnu formu.

Účelovou formou podpory výskumu a vývoja sa príjemcovi poskytujú finančné prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Pod projektom výskumu a vývoja nový zákon rozumie projekt výskumu a vývoja agentúry a projekt výskumu a vývoja štátneho programu výskumu a vývoja. Rozvojové projekty sú rozvojové projekty agentúry a rozvojové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Inštitucionálnou formou podpory výskumu a vývoja sa zabezpečuje poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied a poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na uskutočňovanie špecifického výskumu a vývoja na podporu vysokoškolského vzdelávania.

Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja sa poskytujú v súlade a za podmienok ustanovených zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o neinvestičných fondoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zabezpečuje návratné financovanie podporujúce uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

K § 17

Paragraf obsahuje ustanovenia o kalkulácii nákladov na riešenie projektu, ktoré vychádzajú z pravidiel uplatňovaných v rámcových programoch výskumu a vývoja Európskej únie.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska druhu činností uskutočňovaných v rámci riešenia projektu rozlišujú na náklady na výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, spoluprácu, riadenie a administráciu projektu a náklady na ďalšie špecifické činnosti.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov rozlišujú na priame náklady a nepriame náklady. Priame náklady na riešenie projektu sú náklady na uskutočnenie činností preukázateľne priamo súvisiacich s riešením projektu. Nepriame náklady na riešenie projektu sú náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa určiť druhy činností, na ktorých uskutočňovanie sa môže žiadateľ uchádzať o finančné prostriedky na riešenie projektu. Poskytovateľ môže taktiež určiť obmedzenia týkajúce nákladov na jednotlivé druhy činností a účelu použitia finančných prostriedkov.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že oprávnené náklady na riešenie projektu sú náklady stanovené žiadateľom v žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „žiadosť“) predloženej v rámci verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“), ktoré poskytovateľ schváli ako odôvodnené náklady na riešenie projektu.

K § 18

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov. Na rozdiel od doterajšieho zákona sa o získanie finančných prostriedkov na podporu riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu podľa nového zákona uchádza žiadateľ predložením žiadosti na základe verejnej výzvy vyhlásenej poskytovateľom.

Paragraf obsahuje rámcové ustanovenia týkajúce verejnej výzvy a splnomocňuje vyhlasovateľa určiť podrobnosti o verejnej výzve vrátane formy žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu.

K § 19

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce postupu pri posudzovaní žiadostí. Ustanovuje sa, že poskytovateľ prostredníctvom komisie na prijímanie žiadostí vyhodnotí predložené žiadosti z hľadiska splnenia technických a formálnych podmienok uvedených vo verejnej výzve (ďalej len „technické podmienky“) a vyradí žiadosti, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.

Hodnotenie žiadostí spĺňajúcich technické podmienky uskutočňuje podľa stanovených kritérií odborný orgán poskytovateľa na základe minimálne dvoch posúdení domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Odborný orgán vypracuje o výsledku hodnotenia každej zo žiadostí hodnotiacu správu, zostaví poradie žiadostí a navrhne rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov. Návrh rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov spolu s hodnotiacimi správami k všetkým hodnoteným žiadostiam a poradím žiadostí na poskytnutie finančných prostriedkov predloží odborný orgán orgánu poskytovateľa, ktorý uzatvára so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov.

Ďalej sa ustanovujú povinnosti poskytovateľa pri žiadosti žiadateľa o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti pre nesplnenie technických podmienok alebo rozhodnutia o neposkytnutí finančných prostriedkov.

K § 20

Ustanovujú sa podmienky poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu. Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na riešenie projektu poskytuje poskytovateľ príjemcovi na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov na riešenie projektu. Paragraf obsahuje záväzné ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy o poskytnutí prostriedkov.

Paragraf splnomocňuje poskytovateľa uhrádzať náklady na činnosti súvisiace so zabezpečením poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov vrátane nákladov na verejnú súťaž a kontrolu ich riešenia z účelovej podpory vo výške najviac 2,5 % sumy účelových prostriedkov poskytovateľa na výskum a vývoj v danom kalendárnom roku. Zároveň sa poskytovateľovi stanovuje povinnosť zverejňovať informácie o poskytnutých prostriedkoch na osobitnej internetovej stránke poskytovateľa.

K § 21

Paragraf ustanovuje, že výsledky riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, musia byť verejne prístupné.

Nový zákon ustanovuje, že práva k výsledku riešenia projektu, ktorý je úplne financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, má prijímateľ, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak alebo pokiaľ osobitný predpis nestanovuje inak. Práva k výsledku riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky viacerých subjektov, sa určia v zmluve o poskytnutí prostriedkov ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa nového zákona je vlastníkom hmotného majetku získaného počas riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií príjemca, ktorý si uvedený majetok obstaral alebo vytvoril pri riešení projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je vlastníkom majetku štát.

K § 22

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce štruktúry národného programu rozvoja vedy a techniky, prostredníctvom ktorého sa v štátnom rozpočte rozpočtujú finančné prostriedky na agentúru, na štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, na zabezpečenie úloh ministerstva školstva v oblasti vedy a techniky a na ostatné aktivity v oblasti vedy a techniky financované z prostriedkov štátneho rozpočtu s výnimkou finančných prostriedkov na špecifický výskum na vysokých školách a finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Dôvodom vyčlenenia financovania špecifického výskumu na vysokých školách a výskumu a vývoja v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu z národného programu rozvoja vedy a techniky je skutočnosť, že tieto prostriedky sú rozpočtované v osobitných programoch určených pre vysoké školy a zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu.

Národný program rozvoja vedy a techniky sa vypracúva najmenej na tri rozpočtové roky.

K § 23

Podľa nového systému štátnych programov výskumu a vývoja sa na úrovni ústrednej štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s ostatnými ústrednými orgánmi pripraví návrhy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré budú zamerané na riešenie týchto problémov.

Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Štátny program výskumu a vývoja sa uskutočňuje formou riešenia projektov výskumu a vývoja.

Nový zákon pripúšťa, aby sa štátny program v závislosti od jeho charakteru a rozsahu a navrhovaných celkových nákladov na riešenie mohol členiť na podprogramy štátneho programu výskumu a vývoja, ktoré obsahujú zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Z hľadiska štruktúry je podprogram štátneho program výskumu a vývoja ucelená, konkrétna a logická časť štátneho programu.

Po schválení štátneho programu vládou menuje minister školstva radu štátneho programu, ktorá je odborným orgánom, ktorý zodpovedá ministrovi školstva za výber, posudzovanie, schvaľovanie a vyhodnocovanie riešenia projektov výskumu a vývoja štátneho programu.

Finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu poskytuje ministerstvo školstva na základe žiadosti predloženej žiadateľom na základe verejnej výzvy ministerstva školstva. Poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu schvaľuje rada štátneho programu na základe jeho posúdenia.

Ministerstvo školstva je splnomocnené poveriť vyhlasovaním verejnej výzvy, prijímaním žiadostí a registráciou projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, kontrolou ich vecného a finančného plnenia a ďalšími administratívnymi činnosti uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja aj agentúru.

K § 24

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja.

Ustanovujú sa rámcové oblasti zamerania týchto štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ustanovuje sa, že pre administráciu štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa administrácie štátnych programov výskumu a vývoja.

K § 25

Paragraf sa zaoberá zložením rady štátneho programu, ktorú tvoria významní odborníci z príslušnej oblasti vedy a techniky, zástupcovia výrobnej a odberateľskej sféry príslušného zamerania a zástupca ministerstva školstva.

Rada štátneho programu má najmenej 15 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva na základe návrhov ústredných orgánov, Slovenskej akadémie vied, orgánov reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Aspoň jedna tretina členov rady štátneho programu výskumu a vývoja musí pôsobiť v podnikateľskej sfére.

Stanovuje sa, že funkčné obdobie členov rady štátneho programu je štvorročné. Ak je doba riešenia štátneho programu kratšia ako štyri roky, funkčné obdobie členov rady štátneho programu je rovnaké ako doba riešenia štátneho programu. Na čele rady štátneho programu je predseda rady štátneho programu, ktorého volí a odvoláva rada štátneho programu. Funkčné obdobie predsedu rady štátneho programu je dvojročné.

Rovnako ako v prípade rady agentúry, si rada štátneho programu môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda rady štátneho programu po schválení radou štátneho programu.

K § 26

Paragraf ustanovuje podrobnosti o informačnom systéme výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“), ktorého účelom je získavanie, spracúvanie a poskytovanie informácií o výskume a vývoji, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Správcom informačného systému je ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá za jeho tvorbu, pravidelnú aktualizáciu informácií a ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu. Zabezpečenie prevádzky informačného systému môže vykonávať na základe poverenia ministerstva školstva aj iná právnická osoba.

K § 27

Paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovuje práva a povinnosti členov predsedníctva agentúry, členov rady agentúry, členov rady štátneho programu, členov pracovnej skupiny rady agentúry a členov pracovnej skupiny rady štátneho programu.

Agentúre a ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť verejne sprístupniť zoznam členov predsedníctva agentúry, rady agentúry, pracovných skupín rady agentúry, rád štátneho programu a pracovných skupín rád štátneho programu.

Poskytovateľovi sa ukladá každoročne vykonávať kontrolu plnenia cieľov projektov, na ktorých riešenie poskytol finančné prostriedky, vrátane kontroly čerpania a využívania poskytnutých finančných prostriedkov, formou kontrolných dní a oponentúr.

K § 28

Prechodnými ustanoveniami sa rieši ustanovenie Rady pre vedu a techniku, ustanovujú sa podrobnosti transformácie agentúry na podporu vedy a techniky zriadenej podľa doterajších predpisov na agentúru podľa nového zákona.

Zároveň sa potvrdzuje platnosť zmluvných záväzkov v súvislosti s riešením úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych objednávok a štátnych programov, ktorých riešenie sa začalo podľa doterajších predpisov. Ďalej sa transformujú povinnosti, úlohy a záväzky zo zmlúv administrátorov štátnych programov a administrátorov podprogramov štátnych programov vzniknutých podľa doterajších predpisov a povinnosti a úlohy rád podprogramov štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov.

Funkčné obdobie predsedu a členov rád štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov sa zachováva nedotknuté.

K § 29

Zrušujú sa

Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z.z..

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení zákona č. 528/2003 Z.z..

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 192/2003 Z. z. o prevádzkovaní a činnosti celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky.

Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 1055/2003-11 o odboroch výskumu a vývoja a číselníku odborov výskumu a vývoja (oznámenie č. 354/2003 Z. z.).

Čl. II

Navrhované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje Radu pre vedu a techniku ako stály poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

Úlohy, zloženie Rady pre vedu a techniku a zásady rokovania určuje štatút Rady pre vedu a techniku, ktorý na návrh ministra školstva schváli vláda.

Zámerom navrhovateľa je vytvoriť Radu pre vedu a techniku ako pomerne malý flexibilný orgán schopný pružne reagovať na problémy a poskytovať odborné stanoviská ku kľúčovým otázkam vedy a techniky. Radu pre vedu a techniku má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

Čl. III

K bodom 1 – 8

Navrhované zmeny § 9, §10 a § 21 riešia zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla výskumných ústavov verejnej vysokej školy, postup pri schvaľovaní vnútorných predpisov výskumného ústavu, postup pri rozhodovaní verejnej vysokej školy o majetku, ktorý slúži na plnenie úloh výskumného ústavu, ako aj kompetencie rektora pri poverovaní nového riaditeľa výskumného ústavu výkonom funkcie riaditeľa výskumného ústavu a stanovení platu riaditeľa výskumného ústavu.

K bodu 9

V bode 9 sa do zákona o vysokých školách vkladajú nové paragrafy, a to § 34a až 34f. Komentár k ustanoveniam obsiahnutým v týchto paragrafoch je nasledujúci:

K § 34a

Paragraf obsahuje podrobnosti o postavení výskumného ústavu. Ustanovuje sa jeho právo na ustanovovanie samosprávnych orgánov.

K § 34b

Paragraf obsahuje podrobnosti o rozsahu samosprávnej pôsobnosti a práv výskumného ústavu. Definuje sa rozsah práv orgánov akademickej samosprávy výskumného ústavu rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a vo veciach výskumného ústavu.

K § 34c

Paragraf ustanovuje akademickú obec a orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu. Orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu sú rada ústavu a riaditeľ ústavu. Základom akademickej samosprávy je akademická obec výskumného ústavu, ktorá volí a odvoláva členov rady ústavu.

K § 34d

Ustanovujú sa podrobnosti o postavení a zložení rady ústavu. Rada ústavu je samosprávnym zastupiteľským a odborným orgánom výskumného ústavu. Má najmenej 9 členov, ktorých volí akademická obec výskumného ústavu. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov rady ústavu sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je výskumný ústav súčasťou.

K § 34e

Paragraf definuje postavenie riaditeľa ústavu ako predstaviteľa výskumného ústavu, ktorý riadi výskumný ústav, zastupuje a koná vo veciach výskumného ústavu a v mene verejnej vysokej školy. Riaditeľ ústavu zodpovedá za svoju činnosť rade ústavu. Riaditeľ ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie výskumného ústavu a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Riaditeľa ústavu vymenúva a odvoláva na návrh rady ústavu rektor. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu je štvorročné.

K § 34f

Paragraf ukladá povinnosť výskumnému ústavu vydať vnútorné predpisy výskumného ústavu a zároveň ustanovuje spôsob ich schvaľovania a nadobudnutia právoplatnosti.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. apríla 2005.

Bratislava, 12. januára 2005

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu