Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 171/2005 účinný od 01.09.2008 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorý ch eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektí vnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len 'Smernica 2005/60/ES') a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba' a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len 'Smernica 2006/70/ES').

V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 367/2000 Z.z.'), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zobera ť, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.

Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovan ý, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladný ch knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, roz šíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu vý borom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:

-Štyridsať odporúčaní FATF,

-Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,

-Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,

-Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzan í využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:

-absencia základných pojmov, predovšetký m pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,

-nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,

-absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,

-chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,

-nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedení m komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o sp ôsoboch ich rozpoznania.

Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyš šie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.

Nová právna úprava predovšetkým:

1.Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia 'povinných osôb'.

2.Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.

3.Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, roz širuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.

4.Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vz ťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u 'rizikovejších klientov' predpokladá vykoná vanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.

5.Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích str án alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

6.Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.

7.Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.

8.Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.

9.Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zá stupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zá kona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národné ho úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. 'programu vlastnej činnosti povinnej osoby'. Povinná osoba môž e tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,

hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)

sekundárnom:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),

·Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba', a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebra ť platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

NBS

B. Osobitná časť

K Èl. I.

K § 1

Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou ú pravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len 'legalizácia') a financovania terorizmu.

K § 2

Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy ná vrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu 'pranie špinavých peňazí', ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vž dy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legití mny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny.

Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje ', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodn é operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára 2001, najčastejšie súvisia s legalizáciou alebo financovaní m terorizmu.

K § 3

Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchá dzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný . Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota ' práčov' obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, prič om na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londý ne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier.

Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

K § 4

Ïalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len 'NOO'). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zá kon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť.

Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahàňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp 'poznaj svojho klienta'. Aplikačná prax potvrdila potrebu pridať do zákona tak ýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta hodnotiť. Povinná osoba pri posudzovaní obchodnej operácie vždy zohľadňuje konkrétne okolnosti a individuálne hodnotí obchodnú operáciu. Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.

ažisko posúdenia, či ide o NOO, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Povinná osoba pritom nemusí vôbec vedieť, o aký trestný čin by mohlo ísť, kto by ho mohol spáchať a nemusí poznať ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah ku znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Povinná osoba skôr posudzuje určit é anomálie, ktoré svojou povahou, obsahom alebo výnimočnosťou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodov určitého druhu alebo určitého klienta. Demonštratívny výpočet NOO uvedený v návrhu im umožňuje zamerať pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií.

Posudzovanie obchodných operácií povinnými osobami na základe princípu 'poznaj svojho klienta' je v praxi vykonávaný siedmy rok a v s účasnosti je dobre zabehnutý a uplatňovaný podobne ako v iných krajinách, ktoré bojujú proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 5

V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľ adiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho č innosť podliehala tiež tomuto zákonu.

Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

K § 6

Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejn é funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blí zkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzť ah existuje.

K § 7

Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentova ť činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

K § 8

Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

K § 9

Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES.

Hoci smernica používa pojem 'skutočný vlastník', obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa v ýhod.

Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5.

Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitú cie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie vydal. Èinnosť fiktívnych bánk nepodlieha dohľadu žiadneho regulátora. Uvedené skutočnosti sú východiskom pre to, aby v činnosti fiktívnych bánk nedochádzalo k identifiká cii ich klientov a preverovaniu zdrojov finančných prostriedkov, teda k zisťovaniu vlastníctva prostriedkov používaných ich klientmi na operácie, resp. obchody. Taký systém vytvára dostatočné predpoklady na pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti.

Definícia pojmu klient pokrý va v najširšej miere situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi. Podľa tejto definície môže povinná osoba požadovať informácie a doklady od všetkých účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj osô b, ktoré môžu byť oprávnené nakladať s predmetom konkrétneho obchodu, tak aby mohla príslušná povinná osoba zistiť a overiť ich totožnosť ešte pred založením obchodného vzťahu.

Na účely zákona je definované zduženie majetku, ktorý zahàňa do jednej skupiny subjekty s rovnakým postavením a povinnosťami pri predchádzaní legalizácii a financovaní terorizmu.

Definovanie pojmu obchodný vzťah je dôležité preto, lebo pri jeho zakladaní je povinná osoba povinná vykonať tzv. základnú starostlivosť. Obchodný vzťah je charakteristický tým, že je spojený s odbornými činnosťami povinnej osoby, ktorá ich vykonáva ako podnikateľ. V čase vzniku takéhoto vzťahu sa očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie alebo opakované plnenia. Typickým príkladom je založenie účtu v banke alebo uzavretie leasingovej zmluvy. Naopak, príležitostná obchodná operácia je obchodná operácia mimo takéhoto obchodného vzťahu, napr. zmena peňazí v zmenárni, tipovanie výsledkov športových podujatí alebo kúpa automobilu, hoci aj v týchto prípadoch vznikaj ú zo zákona určité záväzky (napr. v spojitosti s reklamáciou). Ak by však klient uzavrel zmluvu s konkrétnou zmenárňou o tom, že bude výlučne v tejto zmenárni vykonávať konverzie a zmenáreň mu poskytne 'výhodnejší' úrok, v tomto prípade by už išlo o obchodný vzťah a povinná osoba (zmenáreň) by vykonala základnú starostlivosť.

Pojem obchod vyjadruje prepojenie pojmov obchod a obchodná operácia a tiež pojmu majetok, ktoré sú v zákone používané. Týmto spôsobom sa tiež odstraňujú pochybnosti, či obchodom je aj operá cia, resp. nakladanie s majetkom, ktoré klient vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tieto pochybnosti mali opakovane hodnotitelia výborov MONEYVAL a GRECO Rady Európy, ktorí v rokoch 2001 a 2005 posudzovali Slovenskú republiku z hľadiska úrovne opatrení proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a korupcii, pričom vyjadrovali pochybnosti, či pojem 'obchod” existujúci v platných zákonoch, najmä v zákone o bankách, zahrňuje aj vlastné operácie klienta, ktoré nemajú vyslovene obchodno-záväzkový charakter.

Na predchádzajúci odsek nadväzuje definovanie pojmu druh obchodu.

Trestnou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek trestná činnosť podľa Trestného zákona.

K § 10

Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposia ľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje 'len' identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené.

Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto zí skané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti.

Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti.

Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totož nosti však musí byť dokončená najneskôr počas vyplatenia poistného plnenia.

K § 11

Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinn ými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.

Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne.

Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná oper ácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek).

V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

K § 12

V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonan á vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

K § 13

§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inš titúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medziná rodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštit úcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient 'odporú ča' a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie ú daje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah.

Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za súč asť povinnej osoby.

K § 14

Ïalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožň uje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

K § 15

Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na úč ely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

K § 16

Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a ú činnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finanč nej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná.

Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomné ho oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne pož iada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla pôjde o okamih, kedy klient zadá príkaz na vykonanie určitej obchodnej operá cie, napr. na výber finančných prostriedkov v hotovosti).

Celková doba zdržania môže trvať najviac 72 hodín (48+24hodín).

Pri zdržiavaní sa vždy zohľadňujú prevádzkové a technické možnosti povinnej osoby, ako aj okamih, kedy mala byť obchodná operácia posúdená ako neobvyklá.

K § 17

Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil.

Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.

Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konan í skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

K § 18

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná pod ľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnú ť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov.

Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu.

V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkr étnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako aj upozorniť ďalšie povinné osoby na identifikované riziká.

Keďže budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa § 26 ods. 3 poskytované informácie získané podľa tohto zákona, osobitne je upravená aj ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytnutých informáciách a podkladoch od Finančnej spravodajskej jednotky.

K § 19

Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zá konom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb.

Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodn é operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie.

V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné d ôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania.

Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

K § 20

Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať 'program vlastnej činnosti' určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný pí somne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami.

Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady.

Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, urč ením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

K § 21

Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaní m terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

K § 22

Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachová va podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od tý chto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

K § 23

Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

K § 24

Vo viacerých č astiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24.

Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legaliz áciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané.

Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity.

Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajiná ch, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku.

Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto sú povinné zaviesť tomu zodpovedajúce elektronické systémy.

Pokiaľ Národná banka Slovenska vykonáva obchody podľa osobitného predpisu, je potrebné zabezpečiť dostatočné opatrenia, aby tieto jej činnosti nemohli byť zneužité v procese legalizácie, či dokonca v s úvislosti s financovaním terorizmu.

K§ 25

Efektívnosť opatrení na predchádzanie financovania terorizmu si vyžaduje zvýš enú pozornosť vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Táto požiadavka priamo vychádza zo špeciálneho odporúčania FATF č. VIII. Je potrebné predchádzať tomu, aby mohli subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierať svoju činnosť vydávajúc sa za neziskové organizácie, prípadne aby mohli byť prevody finančných prostriedkov neziskových organizácií zneužité v procese financovania terorizmu.

Ustanovenie umožňuje v potrebnej miere venovať pozornosť spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami.

K § 26

Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústredn ú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie.

Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej sú časti Policajného zboru.

Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, zmenou ná zvu na Finančnú spravodajskú jednotku by zodpovedala označeniu partnerských spravodajských jednotiek a nevznikali by pre iné krajiny pochybnosti o jej postavení a úlohách ktoré plní.

Úlohy a oprávnenia, ktoré sú definované v § 26 sú dané Smernicou 2005/60/ES a Smernicou 2006/70/ES, ako aj z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005.

Smernica 2005/60/ES jednoznačne stanovuje, že každá krajina má vytvoriť jednu národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku s príslušnými oprávneniami a adekvátn ou zodpovednosťou. Toto umožňuje zachovať jeden zo základných princípov, na ktorých je postavený systém prevencie legalizácie a financovanie terorizmu, a to ochranu informácií, ktoré finančná spravodajsk á jednotka prijíma od povinných osôb - predovšetkým informácie o ich pôvode. Ochrana informácií prijatých od povinných osôb je rozhodujúcim prvkom zachovania dôvery medzi povinnými osobami a finanč nou spravodajskou jednotkou a následne medzi povinnými osobami a ich klientmi.

K § 27

Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantn ých údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantn ým údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých org ánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 28

So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebn é v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októ bra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizá cii a financovaniu terorizmu.

K § 29

Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zá konom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania z ákonných povinností.

Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu , respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb.

Aby sa predišlo 'dvojkoľajnosti' pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík.

K § 30

Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efekt ívny výkon.

K § 31

V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľ ad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

K § 32

Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovený ch týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významný ch povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne.

Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu.

Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomný ch dokladov.

K § 33

V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finanč nou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finan čnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

K § 34

Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

K § 35

Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upravi ť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

K § 36

Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existuj úcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov.

Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

K § 37

Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

K § 38

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

K § 39

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

K Èl. II.

Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovan ím terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IV.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. V.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VIII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti n ávrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XIII.

Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

K prí lohe

Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Prevádzkovanie hazardných hier sa na Slovensku začalo intenzívne rozvíjať už od roku 1990. Tento spôsob zábavy predstavuje špecifický prístup k využívaniu voľného času, uspokojuje občanov v pocite napätia a ich túžbe po prípadnej výhre, teda výraznejšom jednorazovom finančnom príjme.

V Slovenskej republike sa od roku 1991 občanom ponúka dostatočne veľký rozsah jednotlivých druhov stávkových hier a lotérií, ktoré sú väčšinou prevádzkované na potrebnej kvalitatívnej, odbornej a technickej úrovni. Za posledných trinásť rokov vzniklo nové odvetvie s pracovnými príležitosťami pre kvalifikovaných pracovníkov, napr. v oblasti právnej, technickej a tiež na úseku ekonomickom. V súčasnom období pracuje v tejto oblasti približne 19 000 ľudí. Zaujímavé sú tiež údaje o tom, koľko sú ľudia ochotní vložiť do hier pri vidine možných výhier, keď napr. v roku 2002 boli vklady do hier vo výške 24,513 mld. Sk a vyplatené výhry predstavovali sumu 18,102 mld. Sk. Ročné vklady do lotérií a iných podobných hier v r. 2002 tvorili 4,1 % podiel na celkových ročných výdavkoch obyvateľstva do spotreby.

V súčasnosti je oblasť hazardných hier vymedzená zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lotériách“). Zákon o lotériách bol už 10 krát novelizovaný, čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy, pričom úprava prevádzkovania niektorých druhov hier nie je jednoznačná a dostatočne jasná. Istým nedostatkom sa javí nenárokovateľnosť povolení a nedostatočná predvídateľnosť výsledku povoľovacieho konania. Zložitý povoľovací proces zároveň administratívne zaťažuje jednak žiadateľov o povolenie lotérie alebo inej podobnej hry ako aj povoľujúce orgány.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 135/2004 schválila vo februári 2004 Koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier. Na základe tohto koncepčného materiálu bol spracovaný už konkrétny návrh novej právnej úpravy, ktorá by nahradila už mnohokrát novelizovaný zákon o lotériách. Nová právna úprava by mala priniesť lepšie a presnejšie vymedzenie práv a povinností jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa na hazardných hrách a modernizovať a odbyrokratizovať proces vydávania licencií na takýto druh podnikania. Nový návrh zákona o hazardných hrách je vo všeobecnosti postavený na nasledujúcich princípoch.

Pod hrou, v najširšom právnom slova zmysle, rozumieme spoločenskú aktivitu medzi fyzickými osobami navzájom, alebo medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorej cieľom je uspokojovanie ich hmotných potrieb dosiahnutím výhry. Výhra je rozdiel medzi hodnotou získaného plnenia a hodnotou vloženej investície do hry (stávky), a spravidla je vyššia ako stávka. Ide o služby, ktoré organizátor hry poskytuje tak, že umožňuje stávkujúcim (kupcom žrebov, tiketov, žetónov a pod.) zúčastniť sa na hre založenej na náhode, ktorá im ponúka nádej zisku a s týmto cieľom organizuje náhodné žrebovania, stanovuje a vypláca výhry, alebo prepláca žreby. Takéto služby sa zvyčajne poskytujú za protihodnotu, ktorú predstavuje cena žrebov.

Význam hazardných hier z hľadiska spoločenského je podstatne väčší, ako by sa z ich právnej úpravy mohlo zdať. Jednak ide o spoločenský jav, ktorý je na Slovensku tradične pomerne silne zakorenený, jednak ide o stabilný zdroj finančných prostriedkov slúžiacich na podporu niektorých sociálnych, kultúrnych a iných verejnoprospešných aktivít.

Ide však aj o jav, ktorý so sebou nesie i nezanedbateľné spoločenské riziká. Je totiž dobre známou skutočnosťou, že stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti“, čo má neblahý vplyv nielen na nich, ale predovšetkým na im blízke osoby, najmä rodinných príslušníkov. Okrem toho sa tieto aktivity často stávajú predmetom záujmu organizovaného zločinu, ktorý v nich vidí nezanedbateľný zdroj príjmov.

Ak vezmeme do úvahy vôľu jednotlivých krajín Európskej únie a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, právo Európskych spoločenstiev v oblasti hazardných hier v Európe neexistuje.

V súčasnosti sa aplikuje pravidlo, že lotérie sa považujú za služby ekonomickej povahy, v dôsledku čoho podliehajú ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä ustanoveniam o slobode poskytovania služieb a článku 16 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V oblasti hazardných hier existujú dostatočne silné dôvody verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie dopytu po hazardných hrách, financovanie verejnoprospešných činností, atď.), ktoré odôvodňujú, aby z hľadiska organizovania hier, výšky stávok a rozdeľovania zisku, ktorý prinášajú, mali členské štáty Európskej únie dostatok nezávislých právomocí na svojom území k stanoveniu požiadaviek na ochranu hazardných hráčov a spoločenského poriadku. V takýchto podmienkach musia zhodnotiť nielen nevyhnutnosť regulovať aktivity v hazardných hrách, ale určité druhy hier (napr. pyramídové hry alebo reťazové listy, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky) musia tiež zakazovať, za predpokladu, že regulačné opatrenia nie sú diskriminujúce.

Takéto regulačné opatrenia môžu byť v podobe zákonov, ktoré udeľujú jedinej verejnej organizácii, alebo určitým organizáciám, výlučné práva na prevádzkovanie hazardných hier, zohľadňujúc pri tom verejnoprospešný záujem, ktorý takúto reguláciu odôvodňuje. Regulačné opatrenia sú nevyhnutné a musia byť úmerné stanoveným cieľom.

Regulácia hazardných hier, ochrana občanov a verejnej morálky pred nepriaznivými účinkami stávok a hier je súčasťou štátnej politiky na Slovensku, rovnako ako vo všetkých krajinách sveta. Štát realizuje svoju politiku sústavou legislatívnych opatrení, ktorými usmerňuje tento úsek a sústavou dozorných orgánov, ktorými zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie ustanovených právnych opatrení. Právny a kontrolný systém by mali dopĺňať ďalšie nástroje, ktoré pomáhajú uplatňovať princípy zodpovedného hrania ( napr. riadiaca a rozhodovacia funkcia ). Trvalé udržiavanie optimálnej úrovne a trvalé zlepšovanie ochrany občanov si vyžaduje trvalé aktivity a podporu zo strany štátu. Politika štátu v oblasti hazardných hier je považovaná za špecifickú formu presadzovania štátnych záujmov.

Rozvojom spoločenskej kultúry, komerčnej komunikácie, ako i globálnych informačných sietí sa pozmenil aj obsah a význam pojmov prevádzkovanie, lotéria, stávka, hra a pod. Návrh zákona vychádza z nového prístupu chápania týchto pojmov a navrhuje aj legislatívne zavedenie nového pojmu „hazardné hry“.

Jedným z hlavných cieľov novej právnej úpravy hazardných hier je limitovanie využitia ľudskej hráčskej vášne, zabránenie riziku kriminality a podvodov, zabezpečenie časti vyzbieraných peňažných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nového zákona o hazardných hrách sa rovnako implementuje do praxe štátna licenčná politika a zabezpečuje efektívny štátny dozor pri jeho presadzovaní.

Reštriktívna politika nie je chápaná len z dôvodu ochrany, prevencie a získavania peňazí na verejnoprospešné účely alebo pre štát, ale zahŕňa aj podmienky pre zodpovednostné hranie. Finančný aspekt je len sprievodným javom, skutočným cieľom musí byť obmedzovanie príležitostí na hranie.

Zákon o hazardných hrách vo väzbe na vyššie uvedené obsahuje:

◊vymedzenie štátnych lotérií – rozhodnutie o jednotlivých druhoch hazardných hier, ktoré bude prevádzkovať výlučne štát prostredníctvom národnej lotériovej spoločnosti,

◊úpravu licenčného procesu – kategorizácia licencií (všeobecná licencia, nárokové individuálne licencie, licencie na štátne lotérie, licencie na prevádzku hazardných hier v kasíne),

◊podmienky prevádzkovania - konkrétne a jednoznačne špecifikované podmienky pre prevádzkovanie všetkých druhov hazardných hier,

◊odvodové povinnosti - v závislosti od jednotlivých druhov hazardných hier sa definujú odvodové povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier,

◊výkon štátneho dozoru - zlepšenie kontrolnej činnosti odstránením neefektívnych činností.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha),

-screeningu

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: čl. 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; rozhodnutie ESD C-243/01 Gambelli a ostatní“.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6. Gestor:

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Doložka

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého zákona o hazardných hrách sa v súčasnosti nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Ako vyplýva z porovnania odvodov, spracovaného v „Koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier“ za jednotlivé kategórie hazardných hier, pri zachovaní tendencie vývoja v oblasti hazardných hier, (najmä štruktúry vkladov a výhernosti) je možné očakávať zvýšenie odvodov v oblasti hazardných hier pre štátny rozpočet SR a rozpočty obcí približne o 15 %. Vychádzajúc z údajov za rok 2003 môže pri navrhovanej účinnosti zákona od 1. marca navýšenie odvodov do štátneho rozpočtu pre rok 2005 dosiahnuť až 75 mil. Sk.

Podľa návrhu zákona bude sa rozširuje pôsobnosť obcí vo veciach hazardných hier. Na zabezpečenie týchto činností sa navrhuje upraviť príjmy obcí z hazardných hier tak, aby boli vytvorené predpoklady na plynulé pokračovanie povoľovacej činnosti a zavedenie výkonu dozoru pri prevádzkovaní výherných prístrojov. Odvody, ktoré podľa návrhu zákona budú plynúť priamo obciam, sa zvyšujú u výherných prístrojov o 5 tis. Sk, tzn. na 45 tis. Sk na jeden prístroj (počet prístrojov k polroku 2004 prekročil 12 800 ks), zavádzajú sa odvody z prevádzkovania videohier a technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi vo výške 3% a mení sa systém výpočtu odvodov u niektorých hier. Na základe týchto zmien je možné očakávať navýšenie príjmov obcí až o 43 mil. Sk.

Uvedená čiastka sa bude týkať všetkých obcí, na území ktorých sa budú predmetné hazardné hry prevádzkovať. Prostriedky budú prevádzkovatelia poukazovať priamo na účty jednotlivých obcí.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I.

K § 1

Predmet a účel úpravy definuje okruh spoločenských vzťahov a situácií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia navrhovaného zákona. Zákon sa vzťahuje na hazardné hry, podmienky prevádzkovania hazardných hier a práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a účastníkov hazardných hier, rozsah a podmienky prevádzkovania štátnych lotérií, podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, štátnu reguláciu hazardných hier, niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, ochranu účastníkov hazardných hier, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier a sankcie za porušenie povinností na úseku hazardných hier.

Zároveň sa konštatuje, že účelom zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku v rámci vyššie uvedených vzťahov a činností.

Zákon explicitne vylučuje tzv. spotrebiteľské hry (lotérie) z predmetu jeho úpravy. Tieto bude možné bez ohľadu na možnú formu výhry (peňažné alebo vecné výhry) realizovať bez povolenia štátnych orgánov. Týmto taktiež výhry zo spotrebiteľských lotérií už nebudú oslobodené od dane z príjmov.

K § 2

Na účely zákona sú vymedzené viaceré významné pojmy, ako napríklad prevádzkovateľ hazardnej hry, prevádzkovanie hazardnej hry, hráč, stávka, vklad, herný plán, finančná zábezpeka a podobne. Definované pojmy sa používajú v rámci celého zákona a tvoria kostru právnej úpravy.

K § 3

Na účely zákona sa za hazardné hry považujú všetky hry, v ktorých dobrovoľne zúčastnená fyzická osoba, ak existujú alebo nastanú stanovené podmienky, je oprávnená získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra) závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje hraničný výsledok hazardnej hry (žrebovanie, športové súťaženie, dostih, pretek, hracie zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.

Hazardné hry sa delia na lotériové hry, hazardné hry v kasínach, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované pomocou elektronicky, elektronickomechanicky alebo mechanicky riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení, hazardné hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované cez internet. Nakoľko vzhľadom na dynamický vývoj v oblasti herného priemyslu nie je možné definíciou exaktne postihnúť všetky hry, ktoré by napĺňali pojmové znaky hazardnej hry, zákon počíta s tzv. nepomenovanými hazardnými hrami, ktoré je možné prevádzkovať výlučne za podmienok stanovených zákonom o hazardných hrách.

Toto ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie hazardných hier. Ide o hry, ktoré by mohli do určitej miery splniť pojmové náležitosti hazardných hier, avšak v kontexte ich nie je potrebné takto posudzovať a podriadiť režimu podľa zákona o hazardných hrách.

Zákon explicitne zakazuje hazardné hry ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, napríklad pyramídové hry alebo reťazové hry, pričom toto ustanovenie reaguje taktiež na § 250g Trestného zákona, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu prevádzkovania nepoctivých hier a stávok.

K § 4 až § 9

Zákon obsahuje definície a popis lotériových hier, hier v kasínach a stávkových hier. Rovnako zákon definuje výherné prístroje, hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry ako aj hazardné hry prevádzkované cez internet.

Zákon definuje kritériá na zaradenie jednotlivých hazardných hier do zákonom rozoznávaných skupín alebo typov hier.

Vzhľadom na rozvoj hracích zariadení zákon tu definuje taktiež nové kategórie a spôsoby prevádzkovania hazardných hier, ktoré doposiaľ absentovali v právnej úprave a pri aplikácii spôsobovali problémy.

K § 10 až 15

Zákon určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a obce ako orgány poverené vykonávaním dozoru vo veciach hazardných hier. Zároveň zákon vymedzuje ich právomoci a kompetencie.

Zákon stanovuje práva a povinnosti orgánov dozoru a ich zamestnancov pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti hazardných hier. Zároveň ich zaväzuje k mlčanlivosti o skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti pričom povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. Vychádzajúc z akceptácie nemožnosti a nevhodnosti absolutizovania požiadavky mlčanlivosti zákon rovnako obsahuje podmienky, za ktorých zamestnanci orgánu dozoru nie sú povinní mlčanlivosť zachovávať.

Dozorovanými subjektami sú v zmysle zákona prevádzkovatelia hazardných hier, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, osoby, ktoré na základe pracovnoprávneho pomeru, obdobného pomeru alebo zmluvného vzťahu k prevádzkovateľovi hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier. Medzi dozorované subjekty patria aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú hazardné hry podľa tohto zákona bez licencie vydanej príslušným povoľujúcim orgánom. Pre vyššie uvedené dozorované subjekty zákon stanovuje práva a povinnosti.

K § 16 až § 28

Prevádzkovať hazardnú hru možno iba na základe licencie vydanej podľa zákona. Prevod získanej licencie je zakázaný. Uvedený zákaz platí aj pri predaji podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku. Rovnako licencia neprechádza na právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení prípade rozdelení prevádzkovateľa hry.

Licenciu možno udeliť iba právnickej osobe spĺňajúcej zákonom stanovené požiadavky.

Zákon rozoznáva niekoľko druhov licencií, ktoré sa odlišujú formou ich udeľovania, resp. podmienkami, pri splnení ktorých môže právnická osoba požiadať o udelenie licencie.

Na základe všeobecnej licencie možno prevádzkovať hry vo forme žrebových vecných lotérií a tombol. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejní pripravený návrh všeobecnej licencie tak, že osoby, ktorých sa bude v budúcnosti týkať pri prevádzkovaní hazardných hier majú možnosť návrh v danej lehote pripomienkovať. Až po vyhodnotení pripomienok Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecnú licenciu vyhlási a táto sa stáva podkladom pre prevádzkovanie vymedzeného okruhu hazardných hier. Takto prevádzkovatelia tombol a žrebových vecných lotérií v mimoriadne zjednodušenom postupe iba oznamujú prevádzkovanie hazardnej hry bez toho, aby museli žiadať o individuálnu licenciu. Odpadá tak administratívne náročnejší proces rozhodovania o žiadosti o udelenie licencie.

Ak nie je v zákone uvedené inak, ostatné hazardné hry možno prevádzkovať na základe individuálnej licencie. Individuálna licencia sa vydáva na prevádzkovanie konkrétnej hry. Zákon vymedzuje podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie príslušných hazardných hier. Podmienky sú viazané najmä na dostatočnosť a prehľadnosť zdrojov, využívaných pri prevádzkovaní hier, transparentné vzťahy v rámci obchodných spoločností, uchádzajúcich sa o prevádzkovanie hazardných hier. Významným predpokladom zabezpečenia stability trhu v sektore hazardných hier je stanovenie primeranej a dostatočnej úrovne základného imania. Pri jeho určení pre jednotlivé druhy hazardných hier sa vychádzalo z doterajších skúseností, požiadavky na zjednodušenie administratívneho procesu v licenčnom konaní, určenia rovnakých podmienok pre žiadateľov o prevádzkovanie jednotlivých druhov. V záujme posilnenia likvidity sa súčasne navrhuje výlučne peňažná forma vkladu do základného imania. Ďalej sú presne vymedzené požiadavky na obsah žiadosti a jej prílohy, ako aj na subjekt žiadateľa o vydanie licencie.

Individuálnu licenciu vydá pre výherné prístroje obec. V ostatných prípadoch je povoľujúcim orgánom Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Doba platnosti licencie je obmedzená a rozlišuje sa podľa druhu hazardnej hry.

Individuálne licencie sú tzv. nárokovými licenciami. Povoľujúci orgán ich udelí každému, kto splní v zákone ustanovené podmienky.

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia licencií zákon rozoznáva osobitné licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a licenciu na prevádzkovanie štátnych lotérií. Zákon vymedzuje, čo sú štátne lotérie a v súlade s princípmi minimalizácie spoločenských rizík spojených s hazardnými hrami možno licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií, špeciálneho binga a hazardných hier, prevádzkovaných prostredníctvom internetu vydať iba národnej lotériovej spoločnosti. Z analogického princípu sa vychádzalo pri návrhu licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.

K § 29 až 33

Prevádzkovateľ hazardnej hry alebo žiadateľ o vydanie licencie je povinný nechať odborne posúdiť nasledovné zariadenia a systémy používané pri prevádzkovaní hazardnej hry: výherné prístroje, technické zariadenia priamo obsluhované hráčmi, zariadenia využívané pri prevádzkovaní videohier, zariadenia využívané pri prevádzkovaní binga, elektronické spojenie medzi jednotlivými prevádzkami prevádzkovateľa hazardnej hry a centrálnym miestom spracovania hazardnej hry, prepojenie a zabezpečenie prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sú používané na prevádzkovanie hazardnej hry, softvér, ktorým sa priamo prevádzkuje hazardná hra.

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný zabezpečiť odborné posúdenie zariadení a systémov vždy pred začiatkom prevádzkovania hazardnej hry na základe novej licencie a po uplynutí doby, na ktorú je osvedčenie vydané. Zariadenia a systémy môžu odborne posudzovať len subjekty poverené ministerstvom, a to len tie zariadenia a spojenia, ktoré budú mať uvedené v poverení. Poverenie subjekt získa na základe žiadosti a po splnení zákonom stanovených podmienok.

K § 34

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry zodpovedný počas celej doby platnosti licencie za dodržiavanie podmienok potrebných k vydaniu predmetnej licencie a za plnenie podmienok uvedených v licencii. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Na území Slovenskej republiky možno propagovať len tie hazardné hry, na ktoré bola udelená licencia v zmysle tohto zákona. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný dbať o to, aby jeho zamestnanci a ďalšie osoby spolupracujúce a vykonávajúce činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier plnili povinnosti ustanovené týmto zákonom. Osoba oprávnená prijímať stávky alebo vklady sa nesmie zúčastňovať ako hráč hazardnej hry, v ktorej stávky alebo vklady prijíma.

Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa tieto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti.

Okrem uvedeného zákon kladie ďalšie požiadavky na spôsob, rozsah a dobu prevádzkovania hazardných hier ako aj zodpovednosť prevádzkovateľa.

K § 35 až 37

Na základe osobitého významu práv a záujmov chránených prostredníctvom finančnej zábezpeky zákon stanovuje presné podmienky na nakladanie s ňou. V zmysle zákona je zásadne obmedzená možnosť disponovania s finančnou zábezpekou, ako aj presne stanovená jej minimálna výška. Požadovaná minimálna výška finančnej zábezpeky je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry.

Prevádzkovateľ hry je povinný odvádzať odvod do štátneho rozpočtu. Výška odvodu je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry. Rovnako v závislosti od druhu hry je určená lehota na uskutočnenie odvodu.

Stanovenie úrovne finančnej zábezpeky a odvodov vychádza z rozdielneho charakteru jednotlivých druhov hier. Pri určení jej výšky rozhodujúcim kritériom bolo najmä zabezpečenie primeranej výšky zdrojov na výplatu výhier v prípade vyššej výhernosti, tak aby neboli poškodené nároky hráčov. Osobitosť jednotlivých druhov hier bola východiskom i pri vymedzení výšky odvodov, ktorá sa odráža jednak v stanovení základne pre výpočet ako aj v určení podielu /percenta/, resp. stanovení výšky odvodov absolútne.

Prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej v herni musí vyhotoviť prevádzkové pravidlá herne obsahujúce minimálne: otváracie hodiny herne, práva a povinnosti návštevníkov herne, práva a povinnosti dozoru herne, označenie stáleho dozoru herne.

K § 38 až 44

Zákon stanovuje popri všeobecných pravidlách aj osobitné pravidlá pre prevádzkovanie lotérií. Hernou istinou pri tombolách, žrebových lotériách, okamžitých lotériách a iných lotériách, kde budú vydávané žreby, je počet predaných žrebov vynásobený cenou za jeden žreb. Hernou istinou pri číselných lotériách je suma rovnajúca sa výške prijatých vkladov. Pravdepodobnosť výhry pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 1:200. Najnižšia výhra pri tombolách a žrebových lotériách musí mať hodnotu ceny žrebu. Úhrnná hodnota výhier pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 30 % hernej istiny.

Rovnako zákon stanovuje podmienky predaja žrebov, tlače žrebov, náležitostí žrebov, vyraďovania žrebov, znehodnocovania žrebov, podmienky žrebovania a podmienky a lehoty na uplatnenie nároku na výhru.

Zákon stanovuje osobe odborne spôsobilej a zodpovednej za prevádzkovanie lotérie povinnosť určiť zodpovedného zástupcu s právami a povinnosťami určenými v zákone.

K § 45

Prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa spravuje osobitnými požiadavkami zákona.

Zákon výslovne zakazuje osobám zamestnaným v kasíne zúčastniť sa na stávkových hrách v kasíne, kde sú zamestnané. Ak tieto osoby vykonávajú odborné činnosti, nesmú sa zúčastňovať na stávkových hrách v kasínach povolených v celej Slovenskej republike.

Zákon taktiež stanovuje požiadavky na žetóny a spôsob zaobchádzania s nimi. Samostatne zákon stanovuje pravidlá pre nakladanie s obslužným.

K § 46 až 50

Zákon obsahuje osobitné požiadavky na prevádzkovanie stávkových hier, výherných prístrojov a na prevádzkovanie hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier.

Pri prevádzkovaní stávkových hier je prevádzkovateľ, okrem všeobecných požiadaviek na prevádzkovanie hier, povinný dodržať obmedzenie týkajúce sa najmä prijímania stávok, personálnom prepojení v prípade stávkujúceho a prevádzkovateľa hazardnej a prevádzkovateľa, vo vzťahu k predmetu stávky.

Zákon stanovuje presné pravidlá na prevádzku výherných prístrojov. Pravidlá sa týkajú najmä výšky vkladu a zaobchádzania s ním. Výšky výhry, kontrolu výherných prístrojov prostredníctvom oprávneného subjektu ako aj podmienky a rozsah tzv. „prémiovej hry“.

Prevádzkovateľ hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier je povinný najmä zabezpečiť, aby boli v pri ním prevádzkovaných hrách dodržané ustanovenia zákona o maximálnej a minimálnej výške vkladu a o možnosti hráčov oboznámiť sa s herným plánom.

K § 51 a § 52

Zákon vyhradil prevádzkovanie niektorých hier národnej lotériovej spoločnosti. V osobitných ustanovenia týkajúcich sa národnej lotériovej spoločnosti zákon ustanovuje, že Národná lotériová spoločnosť je akciová spoločnosť, kde zakladateľmi a akcionármi môže byť len Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iná národná lotériová spoločnosť. Sídlo národnej lotériovej spoločnosti je na území Slovenskej republiky. Obchodné meno národnej lotériovej spoločnosti obsahuje označenie „národná lotériová spoločnosť“ alebo skratku „n.l.s.“ Označenie národná lotériová spoločnosť ani jeho preklady nesmie užívať žiadna iná fyzická alebo právnická osoba. Prevod akcií osobám, ktoré nemôžu byť zakladateľmi alebo akcionármi národnej lotériovej spoločnosti je neplatný. Zmena formy národnej lotériovej spoločnosti nie je možná. Základné imanie národnej lotériovej spoločnosti je minimálne 10 000 000 Sk. Akcie národnej lotériovej spoločnosti sú akcie na meno v zaknihovanej podobe. Zmena formy alebo podoby akcií národnej lotériovej spoločnosti sa nepripúšťa. Národná lotériová spoločnosť nemôže vydávať žiadne akcie určené pre zamestnancov, ani prioritné akcie.

Národná lotériová spoločnosť súčasne môže vykonávať niektoré alebo všetky podnikateľské činnosti uvedené v zákone. Výkon podnikateľských činností môže byť viazaný na splnenie podmienok vymedzených navrhovaným zákonom alebo osobitnými zákonmi.

K § 53 až 55

Navrhuje sa, aby ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa zákona zistia, že dozorované subjekty porušili svoje povinnosti podľa zákona, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa príslušnej licencie, povinnosti podľa herného plánu, povinnosti podľa pravidiel hazardných hier alebo nesplnili povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, mohli za podmienok stanovených zákonom uložiť dozorovaným subjektom, ktoré porušili svoje povinnosti sankcie uvedené v zákone prípadne ich zaviazať na iné konanie v zmysle zákona. Vymedzenie sankcií zahŕňa sankcie finančného a nefinančného charakteru a pokuty v prípade priestupkov a správnych deliktov.

K § 56

Ak zákon nestanovuje inak, na konania podľa zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní. Na prevádzkovateľov hazardných hier, okrem úpravy podľa tohto zákona sa vzťahuje Obchodný zákonník.

K § 57 a § 58

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje postup príslušných orgánov pre konania o vydaní povolenia na prevádzkovanie lotérie alebo inej podobnej hry začaté do účinnosti zákona a pre konania o udelení pokút začaté do účinnosti navrhovaného zákona. Rovnako sa stanovuje režim, podľa ktorého sa spravujú povolenia na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier vydané podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovaného zákona.

Zrušujúcimi ustanoveniami dochádza k zrušeniu zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách a reflektujú sa nové potreby pri úprave poplatkových povinností, týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.

K Čl. III.

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách.

Ustanovenie § 846 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení tak, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce stávku a hru sa nevzťahujú na hazardné hry vykonávané podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV.

Navrhovanou úpravou zákona č.367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v bodoch 1 a 2 sa zabezpečuje súlad novoupravených pojmov v oblasti hazardných hier s predmetným zákonom.

Úpravy navrhované v bodoch 3 a 4 umožnia kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktoré už nevykonávajú činnosti na základe ktorých boli povinnými osobami za obdobie, keď vykonávali tieto činnosti, ako aj ich postih, ak v čase, keď boli povinnými osobami porušili ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K Čl. V.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2005.

Bratislava 24. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.predseda vlády Slovenskej republikyIvan Mikloš, v.r.podpredseda vládya minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu