Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore 171/1993 účinný od 15.12.2005 do 10.05.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Doterajšia právna úprava v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov') prevzala ku dň u vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov sa sleduje cieľ transponovať nové právne predpisy Európskej únie. Novela zákona o pobyte cudzincov bola pripravená v súlade s článkom 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pojednávajúcom o prá vach občanov Európskej únie 'slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov s výhradou obmedzení a podmienok ustanovených v tejto zmluve a v predpisoch prijatých na jej vykonávanie'.

V záujme uplatňovania práva na slobodný pohyb sa oslobodzujú od vízovej povinnosti pri vstupe na územie Slovenskej republiky cudzinci, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Eur ópskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska za podmienky, že vlastnia pobytový preukaz vydaný niektorým zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska. Zároveň sa navrhuje oslobodiť od vízovej povinnosti cudzincov, ktorí majú povolený dlhodobý pobyt v niektorom zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

Taktiež sa sprísňujú podmienky, za ktorých mož no občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky, a to len z dôvodu, že je nežiaducou osobou, existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo je to potrebné pre ochranu verejného zdravia, alebo sa nemôže preukázať cestovný m dokladom.

Navrhovanou novelou sa zavádza povinnosť leteckých dopravcov poskytovať policajnému útvaru na verejnom letisku údaje o osobách cestujúcich na medzinárodných letoch, vrá tane sankcie za nesplnenie tejto povinnosti. Tiež sa upravujú povinnosti pri archivácii, využívaní a zničení poskytnutých údajov.

Pri vypracovaní novely zákona o pobyte cudzincov boli zohľadnené práva rodinných príslu šníkov občanov Európskej únie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Navrhuje sa rozšíriť okruh rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi Európskej únie. Ide o iného rodinného príslušníka ako je príbuzný v priamom rade, ktorý je od občana Európskej únie závislý a o člena domácnosti občana Európskej únie. Týmto rodinným príslušníkom a členom domácnosti sa udeľuje právo na vstup a pobyt pri zohľadnení ich vzťahu k občanovi Európskej únie alebo akýchkoľvek iných okolností, ako napríklad ich finančn á závislosť alebo odkázanosť od občana Európskej únie z dôvodu závažnej choroby. Rodinní príslušníci ako aj samotní občania Európskej únie sa však nesmú stať záťažou pre systé m sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby občan Európskej únie, okrem tých, ktorí pracujú alebo podnikajú na území Slovenskej republiky, predložil na pož iadanie policajného útvaru doklad o tom, že sa nestane záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Rodinný príslušník, ktorý nie je občanom Európskej únie, je povinný takýto doklad predložiť k žiadosti o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa trvalý pobyt občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka navrhuje rozdeliť na dve časti. Doba platnosti prvého povolenia na trvalý pobyt sa navrhuje na päť rokov a doba platnosti ďalšieho povolenia na neobmedzenú dobu. Toto rozdelenie vyplýva z toho, že nárok na trvalý pobyt v súlade so Smernicou 2004/38/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 má občan Európskej únie po uplynutí piatich rokov pobytu na území Slovenskej republiky. Takýto občan môže byť vyhostený z územia Slovenskej republiky len z vážnych dô vodov ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia.

Novelou zákona o pobyte cudzincov sa skracuje v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom obdobie desať rokov na obdobie päť rokov, keď môže cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky najmenej päť rokov na účel zamestnania alebo podnikania a jeho rodinný príslušník, požiadať o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. K zí skaniu tohto pobytu je štátny príslušník tretieho štátu povinný preukázať, že má postačujúce zdroje a zdravotné poistenie, aby sa nestal z áťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Títo cudzinci požívajú zvýšenú ochranu proti vyhosteniu a majú právo na pobyt aj v inom členskom štáte Európskej únie ako v tom, v ktorom im bolo toto právo priznané. Cudzinec, ktorému bude udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt, bude mať podľa navrhovanej právnej úpravy uvedené v doklade o pobyte, že ide o 'osobu s dlhodobým pobytom - ES'.

Ustanovenia týkajúce sa leteckého tranzitu rozširujú predmet úpravy zákona a vymedzujú povinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a policajného útvaru pri jeho zabezpečovaní v sú lade so Smernicou Rady 2003/110/ES.

V návrhu novely zákona o pobyte cudzincov sa ďalej spresňujú niektoré doterajš ie ustanovenia, ktorých aplikácia spôsobuje v praxi problémy.

Súčasťou návrhu sú aj novely zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov, z ákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice, zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 408/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 606/2003 Z. z. a zákona č. 69/2005 Z. z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodný mi zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I.Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Nepredpokladá sa, ž e predložený návrh bude mať zvýšený dopad na verejné financie. V súvislosti s verejnými financiami sa v článku IV. mení zákon o správnych poplatkoch vo vzťahu k položkám, ktoré sa týkajú zákona o pobyte cudzincov. V prípade zníženia resp. oslobodenia určitej kategórie osôb od správnych poplatkov ide o nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžaduje transpozícia smerníc EÚ. Týka sa to najmä obč anov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov. Zníženie resp. oslobodenie od platenia správnych poplatkov je na druhej strane kompenzované zvýšením iných spr ávnych poplatkov súvisiacich so žiadosťami podľa zákona o pobyte cudzincov. Aj keď je ťažko možné odhadnúť počet žiadostí, ktoré sa budú týkať spoplatňovaných úkonov, podľa doteraj ších skúseností možno predpokladať, že po navrhovanej úprave správnych poplatkov nedôjde k zníženiu objemu vybraných správnych poplatkov, skôr sa predpokladá jeho zvýšenie.

Vyčí slenie predpokladaného dopadu návrhu novely zákona na štátny rozpočet v prípadoch, kde dochádza ku zmene výšky správneho poplatku. Predpoklad vychádza z povolených pobytov za rok 2004 :

V roku 2004 bolo povolených pobytov na účel:

podnikanie (2178 x 5000.-Sk)........................................................................... 10.890.000.- Sk

Predpoklad na rok 2005 po zvýšení správneho poplatku:

podnikanie (2178 x 7000.-Sk)............................................................................ 15.246.000.-Sk

rozdiel ............ + 4.356.000.-Sk

V roku 2004 bolo povolených trvalých pobytov:

ďalšie povolenie (5497 x 1000.-Sk) .................................................................. 5. 497.000.-Sk

Predpoklad na rok 2005 po zvýšení správneho poplatku:

ďalšie povolenie (5497 x 5000.-Sk) .................................................................. 27. 485.000.-Sk

rozdiel ............. + 21.988.000.-Sk

V roku 2004 bolo vydaných:

dokladov o pobyte (7700 x 100 Sk) ........................................................................770.000.-Sk

Predpoklad na rok 2005 po ú prave správneho poplatku:

dokladov o pobyte (7700 x 50) ............................................................................... 385.000.-Sk

rozdiel ......................... - 385.000.-Sk

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje znížiť sprá vny poplatok za vydanie dokladu o pobyte na poplatok, ktorý nesmie prevyšovať poplatok za vydanie podobných dokladov stanovených pre občanov Slovenskej republiky. V prípade, ak bude schválený správny poplatok za vydanie ob čianskeho preukazu pre občana Slovenskej republiky na navrhovaných 150,-Sk, bude potrebné zvýšiť aj poplatok za vydanie dokladu. Tým by nevznikla predpokladaná strata 50,-Sk ale naopak, poplatok by sa o 50,-Sk zvýšil.

Správne poplatky za niektoré položky sa nevyberajú a ich ponechanie v sadzobníku je nadbytočné. Ich vypustením nevzniknú žiadne straty v štátnom rozpočte. Ide len o transpozíciu európskych smerníc a zosúladenie položiek s platnou právnou úpravou v zákone o poby te cudzincov, nakoľko súčasná položková skladba je neaktuálna.

Z uvedených štatistík vyplývajú rozdiely po úprave správnych poplatkov.

b) vyčíslenie (odhad) finan čných dôsledkov na rozpočty obcí

Návrh nemá dopad na rozpočty obcí.

c) vyčíslenie (odhad) finančný ch dôsledkov na rozpočty VÚC

Návrh nemá dopad na rozpo čty VÚC.

d) vyčí slenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitúcií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II.Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nemá dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III.Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh zá kona nemá negatívne dopady na životné prostredie.

IV.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zá kona nemá negatívne dopady na zamestnanosť..

V.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu - bezpredmetné pre neaktuálnosť

Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu - bezpredmetné pre neaktuálnosť

4.Problematika návrhu zákona:

c) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- v smernici 2004/38//ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.apríla 2004 o práve občanov Ú nie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/ 360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, Ú. v. ES L 158, uverejnená 30. apríla 2004, s. 0077-0123.

- v smernici Rady 2003/109/ES zo dňa 25.novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, Ú. v. ES L 016, uverejnená 23. januá ra 2004, s. 0044-0053.

- v smernici Rady 2003/86/ES zo dňa 22.septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny, Ú. v. ES L 251, uverejnená 3. októbra 2003, s. 0012-0018.

- v smernici Rady 2003/110/ES zo dňa 25.novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu, Ú. v. ES L 321, uverejnená 6. decembra 2003, s. 0026-0031.

- v smernici Rady č. 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestuj úcich, Ú. v. ES L 261, uverejnená 6. augusta 2004, s. 0024-0027.

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.Účasť cudzí ch expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bez účasti zahrani čných expertov

Osobitná časť

Èl. I.

K bodu 1 (§ 1 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o pojem vycestovanie, nakoľko zákon upravuje i podmienky, za akých môže cudzinec vycestovať z územia Slovenskej republiky. Táto potreba rozšírenia predmetu zákona vzrá stla najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodom 2 a 3 (§ 1 ods. 1 písm. h) a i))

Ustanovenie rozširuje predmet úpravy zákona, nakoľko v súlade so Smernicou Rady 2003/110/ES o pomoci v prí padoch tranzitu na účely leteckého odsunu, sa navrhuje upraviť v ustanoveniach § 75a až 75d podmienky letecké ho tranzitu cudzinca cez územie Slovenskej republiky.

K bodu 4 (§ 1 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa upresňuje, že zákon sa primárne vzťahuje na všetkých cudzincov a až ná sledne aj na osobitnú kategóriu cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktorým sa udelil azyl na území Slovenskej republiky, alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útoč isko na území Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena reaguje aj na zmeny v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle v platnom znení.

K bodu 5 (§ 1 ods. 4)

Vzhľadom na metodické usmernenie Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa transpozičný odkaz uvádza v záverečných ustanoveniach návrhu právneho predpisu, navrhuje sa vypustenie odseku 4 v § 1.

K bodu 6 (§ 2 písm. b))

Rozšírenie navrhovaného ustanovenia § 2 písm. b) vychádza z iných ustanovení, napríklad z navrhovaného ustanovenia § 45e, v ktorom je doba nepretržité ho pobytu odlišne upravená.

K bodu 7 (§ 2 písm. c))

Účelom navrhovaného ustanovenia je legislatívnotechnická zmena vzhľadom na rozší renie predmetu zákona v § 1 ods. 1 písm. a).

K bodu 8 (§ 2 písm. i) a j))

Navrhuje sa vymedziť základné inštitúty o pojem 'letecký tranzit' a 'dobrovoľný návrat' vzhľadom na ich používanie v ďalšom texte zákona.

K bodu 9 (§ 3 ods. 1)

Slovenská republika týmto preberá záväzok prijať na svoje územie cudzinca, ktorému bol na území Slovenskej republiky povolený trvalý alebo prechodný pobyt bez ohľadu na to, či je držiteľom časovo platného cestovného dokladu, alebo sa nemôže preukázať cestovným dokladom z dô vodu jeho straty alebo odcudzenia v zahraničí. Uvedenou zmenou dochádza k presahujúcej transpozícii ustanovenia čl. 27 ods. 4. Smernice 2004/38/ES do zákona (navrhovaná zmena sa vzťahuje nielen na občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru s povolením na pobyt na územ í niektorého z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, ale na všetkých cudzincov, ktorým bol na území Slovenskej republiky povolený trvalý alebo prechodný pobyt).

K bodu 10 (§ 3 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 2 Smernice 2004/38/ES, ktoré oslobodzuje od vízovej povinnosti cudzincov, ktorí nie sú občanmi štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a sú rodinnými príslušní kmi občana štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a zároveň majú udelené povolenie na pobyt na území niektorého z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska.

K bodu 11 (§ 4 ods. 2 písm. b)

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť cudzinca preukazovať pri vstupe na ú zemie Slovenskej republiky doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti cudzincovi na území Slovenskej republiky. Schengenská legislatíva takúto povinnosť cudzincovi neustanovuje a ani v novopripravovanom Kódexe Európskeho spoločenstva o prekračovaní hraníc Európskej únie sa so zavedením takejto povinnosti neuvažuje. Táto zmena je zhodná s praxou Európskej ú nie, kedy sa doklad o zdravotnom poistení spravidla vyžaduje len pri podaní žiadosti cudzinca o udelenie víza s možnosťou upustiť od predloženia uvedeného dokladu.

K bodu 12 (§ 5 ods. 1)

Navrhovaná zmena je legislatívnotechnického charakteru sú visiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 1 (pozri bod 9 dôvodovej správy).

K bodu 13 (§ 5 ods. 1 písm. d))

Vzhľadom na vypustenie písmena b) v § 4 ods. 2, teda povinnosti cudzinca preukazovať pri vstupe na územie Slovenskej republiky doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti cudzincovi na územ í Slovenskej republiky, je potrebné rovnakú úpravu vykonať aj v § 5 ods. 1 písm. d).

K bodu 14 (§ 5 ods.7)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že povinnosť cudzinca uvedená v § 4 ods. 2 písmeno b) a § 5 ods. 1 písm. a) sa nevzťahuje na občana Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto zmena súvisí s navrhovanou zmenou uvedenou pod bodmi 11 a 13 dôvodovej správy.

K bodom 15 a 16 (§ 6 ods. 3 a 4 a ods. 8)

Navrhovanou zmenou, ktorou sa v odseku 3 písmenách a) až c) ustanovujú podmienky, za ktorých je možné odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky občanovi Európskej ú nie a jeho rodinnému príslušníkovi, sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 1 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého členský štát povolí vstúpiť na svoje územie občanovi Európskej únie a jeho rodinnému príslušníkovi na základe platného preukazu totožnosti alebo pasu a čl. 27 ods. 1 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého môže byť obmedzená sloboda pohybu a pobytu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť na základe dôvodov verejnej politiky, verejnej bezpečností alebo verejného zdravia.

V odseku 4 sa uvádza, že pred prijatím rozhodnutia o odopretí vstupu uvedenej kategórii cudzincov v prípadoch, že nemajú potrebné cestovné doklady alebo víza, je členský štát povinný umožniť tý mto osobám, aby získali potrebné doklady alebo im dá možnosť, aby im boli tieto doklady doručené do primeraného časového obdobia alebo im umožní, aby iným spôsobom dosvedčili alebo dokázali, ž e sa na nich vzťahuje právo voľného pohybu a pobytu. Týmto sa transponuje čl. 5 ods. 4 Smernice 2004/38/ES.

V odseku 8 sa transponujú ustanovenia čl. 30 Smernice 2004/38/ES, ktoré zaručujú ochranu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov v prípade, ak im bol odmietnutý vstup z dô vodov verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

Zároveň sa navrhuje v § 6 odsek 8 priznať právo na odvolanie sa proti rozhodnutiu o odopretí vstupu na územie Slovenskej republiky aj ostatný m cudzincom a to z dôvodu zosúladenia s legislatívou Európskej únie (Spoločná príručka o kontrolách na vonkajších hraniciach a pripravovaný Kódex Európskeho spoločenstva o prekračovaní hraníc).

K bodu 17 (§ 12)

Navrhuje sa rozšíriť podmienky pre udelenie dlhodobého víza, vzhľadom na skutočnosť, že súčasná podmienka ' ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv' je z hľadiska praxe nepostačujúca.

K bodu 18 (§ 13 ods. 1)

Výnimky z osobnej účasti pri podávaní žiadosti o udelenie víza osobne na diplomatickej misii alebo na konzulárnom ú rade Slovenskej republiky v zahraničí upravuje aj predpis než tento zákon, a to rozhodnutie Výkonného výboru z 28.4.1999 o konečnej verzii spoločnej pr íručky a spoločných konzulárnych pokynov v znení platnom pre Slovenskú republiku, ktoré je priamo účinné. Podľa tohto rozhodnutia musí byť žiadateľ v z ásade vyzvaný, aby sa osobne dostavil na zastupiteľský úrad a ústne vysvetlil dôvody žiadosti, zvlášť vtedy, ak má zastupiteľský úrad pochybnosti o skutočnom účele návštevy alebo o žiadateľ ovom úmysle vrátiť sa do krajiny odchodu. Od požiadavky osobnej účasti môže byť upustené v prípadoch, kde žiadateľ je osobou známou, alebo kde vzdialenosť zastupiteľského úradu je príliš veľká, za predpokladu, že nie sú pochybnosti o dobromyseľnosti žiadateľa.

K bodu 19 (§ 13 ods. 4)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V navrhnutom ustanovení bolo potrebné zaviesť legislatí vnu skratku, nakoľko bol vypustený § 4 ods. 2 písm. b), v ktorom bola táto skratka zavedená.

K bodu 20 (§ 15 ods. 6)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar vydať zo zákona potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania, čo zvyšuje právnu istotu cudzinca.

K bodu 21 (§ 16 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o skutočnosť, že aj rodinní príslušníci cudzinca, ktorý je registrovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, a ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti v mieste služobného pridelenia, musia byť rovnako registrovaní v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí.

K bodu 22 (§ 17 ods. 3)

Predĺženie doby povolenia na prechodný pobyt najviac na dva roky sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, podľa ktorej sa povolenie na pobyt na účel zlúčenia rodiny rodinným príslušníkom udeľ uje najmenej na jeden rok. Súčasná právna úprava umožňuje udeliť povolenie na prechodný pobyt najviac na jeden rok.

Povolenie na prechodný pobyt na dobu päť rokov sa navrhuje pre cudzinca s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES.

K bodu 23 (§ 20 ods. 1)

Navrhovaným ustanovením sa upresňujú prípady, keď cudzinec v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov nepotrebuje pracovné povolenie, čím sa obidva právne predpisy dávajú do súladu.

K bodu 24 (§ 21 ods. 3)

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby výnimku zo zákazu zamestnania mal cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia, ak jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepresiahne sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo celkovo 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku a ide o žiaka alebo študenta do 26. rokov veku. Navrhovan ým ustanovením sa zosúlaďujú zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 25 (§ 23 ods. 1 a 2)

Navrhované ustanovenie vyplýva zo Smernice Rady 2003/86/ES. Rozš iruje sa okruh subjektov, ktorým môže byť udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, napríklad dieťa manžela cudzinca s prechodný m pobytom a dieťa staršie ako 18 rokov, ktoré je nezaopatreným dieťaťom cudzinca či rodinný príslušník azylanta. Minimálny vek man želov sleduje záujem zabezpečenia lepšej integrácie cudzinca a zabránenie núteným manželstv ám a je plne v súlade s uvedenou smernicou.

V odseku 2 sa v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES navrhuje, aby v prípade, keď sa povoľuje prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny slobodnému dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov a rodičia tohto dieťaťa sú rozvedení, aby ten rodič dieťaťa, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pričom má však upravené právo stretávať sa s týmto dieťaťom, dal súhlas na takéto zlúčenie.

Vypúšťa sa pritom doterajšie znenie odseku 2, podľa ktorého policajný útvar môž e udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny najskôr po jednom roku trvania pobytu cudzinca s povolením na pobyt, ak jeho pobyt má trvať najmenej dva roky. Toto ustanovenie spôsobuje v praxi problé my a neumožňuje zlúčenie rodiny napríklad v prípade, ak jeden z manželov a spoločné dieťa majú už v Slovenskej republike povolený prechodný pobyt.

K bodu 26 (§ 23 ods. 3)

Navrhuje sa v súlade s čl. 14 Smernice Rady 2003/86/ES, aby mohol aj rodinný príslušník cudzinca s povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo podnikania alebo cudzinca s povolením na trvalý pobyt, vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a podnikať, a to po 12 mesiacoch prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Tú to lehotu stanovuje citovaná smernica ako maximálnu lehotu určenú na preskúmanie situácie na trhu práce.

K bodu 27 (§ 24 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre príslušný zastupiteľský úrad, ktorý prijíma žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí ž iadosti v deň jej podania, čo zvyšuje právnu istotu cudzinca.

K bodom 28 a 29 (§ 24 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktoré nemusia podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt v zahraničí, ale priamo na policajnom útvare. Ide napríklad o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov cudzincov s povolením na prechodný pobyt alebo dieť a azylanta alebo príbuzného v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov. Rovnako majú túto výnimku aj cudzinci, u ktorých sa vízum nevyž aduje. Aj tu sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar vydať potvrdenie o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu v deň jej podania.

V odseku 3 sa navrhuje, aby za cudzinca, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, mohol podať túto žiadosť jeho rodinný príslušník. Ide o štandartné ustanovenie, ktoré poznajú aj iné právne predpisy a ktorého účelom je uľahčiť podávanie ž iadosti osobitnej kategórii osôb.

K bodom 30 a 31 ( § 24 ods. 5 a 6)

Navrhuje sa zosúladiť veková hranica dieťaťa s inými ustanoveniami zákona. V odseku 6 sa navrhuje skrátiť lehotu získania samostatného povolenia na prechodný pobyt na tri roky, pretože po piatich rokoch nepretržit ého prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny má cudzinec právo trvalého pobytu.

K bodu 32 (§ 24 ods. 7)

V súlade s čl. 15 Smernice Rady 2003/109/ES sa stanovuje doba, do kedy môž e podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt cudzinec, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Ak sa mieni cudzinec s dlhodobým pobytom zdržiavať na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, je povinný najneskôr do troch mesiacov po vstupe na územie Slovenskej republiky požiadať o udelenie povolenia na pobyt.

K bodom 33 a 34 (§ 25 ods. 3 písm. b), f) a g))

Navrhuje sa, aby cudzinec, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES v inom č lenskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru nemusel predkladať niektoré doklady, ktoré je povinný predložiť k žiadosti štátny príslušník tretieho štátu, ktorému nebol udelený dlhodobý pobyt. Ide napríklad o doklad potvrdzujúci bezúhonnosť. Takýto cudzinec však bude musieť preukázať, že je osobou s dlhodobým pobytom. Rovnako sa navrhuje preukazovať súhlas rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a má právo stretávať sa s dieťaťom, ktoré žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zl účenia rodiny podľa § 23 odsek 2.

K bodu 35 (§ 25 ods. 4)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, aby doklady potvrdzujúce finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu a tiež súhlas rodiča podľa § 23 ods. 2 preukazoval cudzinec, s ktor ým cudzinci v § 23 ods. 1 žiadajú zlúčenie rodiny.

K bodom 36 a 37 (§ 25 ods. 5, poznámka pod čiarou)

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia, v ktorom sa vypúšťa možnosť policajn ého útvaru žiadať doklad potvrdzujúci skutočnosť, že cudzinec netrpí chorobou, ktorej šírenie je trestné. V súlade so smernicami 2004/38/ES a 2003/109/ES jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnutý vstup alebo právo na pobyt sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ak podliehajú ochranným opatreniam, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti na navrhuje v § 80b, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo takýto zoznam chorôb, ktoré ohrozujú verejné zdravie. V tejto súvislosti sa navrhuje tiež vypustiť poznámka pod čiarou. Povinnosťou cudzinca však je predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, čo vyplýva z § 49.

Navrhuje sa tiež, aby mal zastupiteľský úrad alebo policajný útvar možnosť vyžiadať od cudzinca doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že nebude zá ťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, môže pritom ísť o najrôznejšie formy dokladov ako napr. výpis z účtu či čestné prehlásenie.

Od cudzinca, ktorý nie je povinný priložiť k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, je oprávnený policajný útvar tento doklad vyžiadať v prí pade, ak existuje pochybnosť o jeho bezúhonnosti.

K bodu 38 (§ 25 ods. 6)

Taktiež sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, aby cudzinec, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s cudzincom, ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, predložil k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny len cestovný doklad a doklad potvrdzujúci príbuzenský vzťah, ak túto žiadosť podá do troch mesiacov od udelenia azylu. Ak nemá doklad potvrdzujúci príbuzenský vzťah (napr. rodný list, sobášny list), môže to byť v súlade so smernicou aj iný dôkaz, ktorý ho potvrdzuje, napr. výpoveď alebo aj čestné prehlásenie.

K bodu 39 (§ 25 ods. 7)

Navrhuje sa, aby všetky kategórie cudzincov s výnimkou cudzincov, ktorí žiadajú o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania, preukazovali finančné zabezpečenie vo výške minimálnej mzdy. Ide o cudzincov, ktorí prichádzajú na územie Slovenskej republiky za účelom štúdia, činnosti podľa osobitný ch programov podporovaných vládou Slovenskej republiky alebo zamestnania. Finančné zabezpečenie vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu je dostatočnou zárukou, aby sa cudzinci nestali záťažou pre syst ém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby cudzinci, ktorí chcú na území Slovenskej republiky podnikať, nepreukazovali finančné zabezpečenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy na každý mesiac, ale vo výške najmenej p äťnásobku. Návrh vyplýva z aplikačnej praxe a umožnil by otvoriť trh práce aj pre drobných živnostníkov, ktorí podnikajú napríklad v poskytovaní rôznych služieb (napr. krajčír, opravá r obuvi, kaderník). Neúmerne vysoké finančné zabezpečenie im nedáva možnosť získať povolenie na pobyt.

K bodu 40 (§ 25 ods. 8)

Vypustenie ustanovenia týkajúceho sa zastavenia konania vyplýva zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 41 (§ 26 ods. 1 písm. b))

V súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES sa navrhuje, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliadol okrem iného aj na záujmy maloletých detí cudzinca.

K bodom 42 a 43 (§ 26 ods. 2 písm. b, e) až g))

Navrhuje sa vypustiť písmeno b), teda ustanovenie o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt policajným útvarom, ak sa pri rozhodovaní o žiadosti zistí, že prechodný pobyt na účel podnikania cudzinca nie je nevyhnutný na dosiahnutie zá merov cudzinca. Ide o ustanovenie, ktoré sa v praxi pre obtiažnosť vôbec nevyužíva.

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES rozšíriť dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Ide napríklad o prípad, keď cudzinec žije v polygamickom manželstve a žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny pre ďalš iu manželku, alebo ak cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady.

Taktiež sa navrhuje rozšíriť možnosť zamietnutia ž iadosti o udelenie prechodného pobytu z dôvodu, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho udelenie. Tento návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy napríklad doklad potvrdzujúci účel pobytu v čase rozhodovania o žiadosti už nie je aktuálny.

K bodu 44 (§ 26 ods. 3)

Lehota pre rozhodnutie policajného útvaru sa predlžuje o ďalších 90 dní, a to vo zvlášť zložitých prípadoch, keď policajný útvar musí preverovať doklady, ktoré cudzinec priložil k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt. Ak ide o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel činností podľa osobitných programov, navrhuje sa predĺžiť lehotu na rozhodnutie zo 14 dní na 30 dní. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, kedy lehota 14 dní je nepostačujúca.

K bodu 45 (§ 26 ods. 5)

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar informovať členský štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom má cudzinec dlhodobý pobyt, o udelení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tomuto cudzincovi.

K bodu 46 (§ 26 ods. 6)

Takéto doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že právny nárok na udelenie pobytu v niektorých prípadoch existuje, ide napr. o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, kedy po splnení všetký ch podmienok požadovaných zákon je právny nárok na udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K bodom 47 až 49 (§ 27 ods. 1 písm. b, c) a d))

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje cudzincovi, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru pred udelením prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, obnoviť povolenie na prechodný pobyt na dobu päť rokov.

Nakoľko v súlade s touto smernicou cudzinec po splnení ustanovených podmienok má právo po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky na trvalý pobyt na neobmedzen ú dobu, sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c) a d).

K bodu 50 (§ 27 ods. 2)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar, ktorý prijíma žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí žiadosti v deň jej podania, čo zvyš uje právnu istotu cudzinca.

K bodu 51 (§ 27 ods. 7)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 52 a 53 (§ 29 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3)

Navrhuje sa, aby policajný útvar, ktorý rozhoduje o zrušení prechodného pobytu cudzinca, zohľadnil vš etky okolnosti týkajúce sa pobytu cudzinca, predovšetkým jeho rodinný a súkromný život. O zrušení pobytu cudzinca, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodá rskeho priestoru, je policajný útvar povinný informovať tento členský štát v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES.

K bodu 54 (§ 34 ods. 2)

Novým znením ustanovenia sa navrhuje predĺžiť dobu prvého povolenia na trvalý pobyt z troch rokov na päť rokov. Cudzinci, ktorí podnikajú alebo pracujú na území Slovenskej republiky a ich rodinní príslušníci majú po piatich rokoch nepretržitého pobytu právo na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. Návrhom sa zosúladí pre všetkých cudzincov časové obdobie pre získanie trvalého pobytu na neobmedzenú dobu.

K bodu 55 (§ 35 )

Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh osôb, ktorým môže byť udelené prvé povolenie na trvalý pobyt. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré podmieňujú udelenie prvého povolenia dĺžkou trvania manželstva alebo pobytu v prípade manžela alebo maloletého dieťaťa cudzinca s povolením na trvalý pobyt. Taktiež sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého môže policajný útvar udeliť prvé povolenie po desiatich rokoch nepretržité ho podnikania alebo zamestnania, nakoľko cudzincom s povolením na prechodný pobyt, ktorí najmenej päť rokov boli zamestnaní alebo podnikali na území Slovenskej republiky alebo ich rodinným príslušníkom, môž e byť v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu.

K bodu 56 (§ 36)

V súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES sa navrhuje, aby mohol za cudzinca, ktorý pre bezvl ádnosť nemôže podať žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt, túto žiadosť podať jeho rodinný príslušník.

Navrhuje sa povinnosť orgánu, ktorý žiadosť o prvé povolenie na trvalý pobyt prijal, vydať v deň prijatia žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

K bodu 57 (§ 37 ods. 3 písm. b))

Navrhované ustanovenie rieši predkladanie dokladov pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt. Žiadateľ, ktorý má na ú zemí Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt, nemusí priložiť k žiadosti o prvé povolenie doklad preukazujúci bezúhonnosť, nakoľko takýto doklad predložil k ž iadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt a v prípade, že má policajný útvar podozrenie, že cudzinec počas pobytu na území Slovenskej republiky sp áchal trestný čin, má možnosť požiadať o odpis registra trestov. Rovnako sa tento doklad nevyžaduje u cudzinca mladšieho ako 15 rokov.

K bodu 58 (§ 37 ods. 4)

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia, v ktorom sa vypúšťa možnosť policajného útvaru žiadať doklad potvrdzujúci skutočnosť, že cudzinec netrpí chorobou, ktorej šírenie je trestné. V súlade so smernicami 2004/38/ES a 2003/109/ES jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnutý vstup alebo prá vo na pobyt sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ak podliehajú ochranným opatreniam, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti na navrhuje v § 80b, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo takýto zoznam chorôb. Povinnosťou cudzinca však je predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K bodu 59 (§ 37 ods. 5)

Na preukazovanie finančného zabezpečenia pobytu sa navrhuje preukazovanie len vo výške minimálnej mzdy, nakoľ ko ide o kategóriu cudzincov, ktorí sú napríklad rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky alebo ide o dieťa mladšie ako 18 cudzinca s trvalý m pobytom.

K bodu 60 (§ 37 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého cudzinec, ktorý žiada o prv é povolenie na trvalý pobyt a ktorého predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania trvá viac ako desať rokov, jeho manžel alebo dieťa mladšie ako 21 rokov musia preukázať, že za celé obdobie prechodného pobytu neboli dlžníkmi poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti a že ku dňu podania žiadosti nemajú daňový nedoplatok alebo colný dlh. Vypustenie tohto ustanovenia sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES a Smernicou Rady 2003/109/ES, podľa ktorých nie je možné takéto doklady vyžadova ť.

K bodu 61 (§ 37 ods. 6)

Navrhuje sa predĺženie lehoty pre rozhodnutie policajného útvaru o ďalš ích 90 dní, a to vo zvlášť zložitých prípadoch, keď policajný útvar musí preverovať doklady, ktoré cudzinec priložil k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt.

K bodu 62 (§ 38)

Navrhuje sa okruh subjektov, ktorým policajný útvar na žiadosť udelí ďalšie povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. V sú lade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje, aby cudzinci s povolením na prechodný pobyt na úč el zamestnania alebo podnikania a ich rodinní príslušníci po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky mali právo trvalého pobytu na neobmedzenú dobu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa tejto kategórii cudzincov neudeľovalo prvé povolenie na trvalý pobyt na dobu päť rokov.

Taktiež sa navrhujú v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES doby, ktoré sa započítavajú do obdobia nepretržitého pobytu.

V prípade, že policajný útvar udelí ďalšie povolenie na trvalý pobyt cudzincovi s dlhodobý m pobytom v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, je povinný to oznámiť tomuto členskému štátu.

K bodu 63 (§ 38a)

Navrhovaným ustanovením sa upresňujú podmienky udelenia ďalš ieho povolenia na trvalý pobyt. Napríklad miesto podania, lehota podania žiadosti a doklady, ktoré je povinný cudzinec priložiť k žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 64 (§ 39 ods. 1 písm. b))

Navrhuje sa, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt prihliadol okrem iného aj na záujmy maloletých detí cudzinca.

K bodu 65 (§ 39 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na trval ý pobyt o nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na trvalý pobyt. Zároveň sa vypúšťa doterajšie znenie písmena b), keďže zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt z toho dôvodu, že cudzinec závažným spôsobom alebo opakovanie porušil povinnosť uloženú zákonom o pobyte cudzincov, nakoľ ko priestupok, ktorého sa cudzinec dopustí takýmto konaním by nemal byť dôvodom zrušenia povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 66 (§ 39 ods. 3 a 4)

Vypustenie ustanovenia týkajúceho sa zastavenia konania vyplýva zo zá kona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Odsek 4 sa vypúšťa z dôvodu, že podľa navrhovaných ustanovení (§ 38 a 38a) má cudzinec po splnení požadovaných podmienok nárok na udelenie trvalé ho pobytu.

K bodom 67 a 68 ((§ 41 písm. f) a g))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zániku povolenia na trvalý pobyt; ide o prípad, keď napríklad cudzincovi bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo ak sa cudzinec, ktoré mu bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky po piatich rokoch prechodného pobytu, zdržiava šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky.

K bodom 69 až 72 (§ 42 ods. 1 písm. b), d) až f))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zrušenia povolenia na trvalý pobyt; ide o prípady, keď cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, predloží falošné alebo pozmenené doklady, alebo keď sa cudzinec, ktoré mu bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky po piatich rokoch prechodného pobytu, zdržiava 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru.

Zrušenie povolenia na trvalý pobyt z toho dôvodu, ž e cudzinec závažným spôsobom alebo opakovanie porušil povinnosť uloženú zákonom o pobyte cudzincov sa navrhuje vypustiť (doterajšie písmeno e)), nakoľ ko priestupok, ktorého sa cudzinec dopustí takýmto konaním by nemal byť dôvodom zrušenia povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 73 (§ 42 ods. 2)

Navrhuje sa, aby policajný útvar, ktorý rozhoduje o zrušení trvalého pobytu cudzinca, zohľadnil všetky okolnosti týkajú ce sa pobytu cudzinca, predovšetkým jeho rodinný a súkromný život.

K bodom 74 až 77 (§ 43 ods. 1 písm. c) až e) a § 43 ods. 2)

Podľa doterajšej právnej úpravy policajný útvar udeľuje cudzincovi, ktorý sa nachádza vo výkone vä zby alebo vo výkone trestu odňatia slobody tolerovaný pobyt. Navrhuje sa vypustiť schvaľovací proces pri udeľovaní tolerovaného pobytu, nakoľko sa v praxi vyskytujú prípady, keď cudzinec využije svoje prá vo odvolať sa proti rozhodnutiu o udelení tolerovaného pobytu, pričom odvolací orgán nemôže tomuto odvolaniu vyhovieť, nakoľko iný štátny orgán rozhodol o jeho väzbe, alebo o jeho výkone trestu odň atia slobody. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje bez udeľovania pobytu, takýto pobyt považovať za tolerovaný pobyt priamo zo zákona, ak cudzinec nemá udelené povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Takýmto postupom sa uľahčí činnosť policajného útvaru eliminovaním nadbytočných administratívnych postupov.

Rovnako sa navrhuje, aby sa priamo zo zákona za tolerovaný pobyt považovalo aj obdobie, keď cudzinec vezme svoju žiadosť o udelenie azylu späť a zároveň požiada o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Účelom je zlegalizovať pobyt tejto kategórie cudzincov na území Slovenskej republiky.

K bodu 78 (§ 43 ods. 3)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar, ktorý prijíma žiadosť o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí žiadosti v deň jej podania, čo zvyš uje právnu istotu cudzinca.

K bodu 79 (Názov štvrtej hlavy v tretej časti )

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 80 a 81 (§ 45 ods. 1, 3 a 4)

Zmena tohto ustanovenia vychádza z aplikačnej praxe, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď cudzinka s povolením na prechodný alebo s povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodom 82 a 83 (§ 45a až 45e)

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy a za účelom transponovania Smernice Rady 2004/38/ES navrhuje sa priznať občanom Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinným príslušníkom právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzenú dobu po piatich rokoch nepretržitého pobytu. V prípade, že nastanú prípady taxatívne uvedené v návrhu zákona, môžu získať toto právo aj pred uplynutím piatich rokov.

Aby sa občania Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinní príslušníci nestali neprimeranou záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky počas počiatočného obdobia pobytu, navrhujú sa podmienky, za ktorých sa môžu počas prvého povolenia na trvalý pobyt zdržiavať na území Slovenskej republiky. Obmedziť ich právo pobytu je možné len na základe dôvodov verejného zdravia, verejné ho poriadku a bezpečnosti štátu. Po uplynutí piatich rokov, okrem prípadov, keď je možné túto dobu skrátiť, má občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník nárok na trval ý pobyt na dobu neobmedzenú. Jedinou podmienkou je preukázanie doby pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje priznať uplynutím určenej doby pobytu občanovi Európskeho hospodárskeho pri estoru a jeho rodinnému príslušníkovi trvalý pobyt s neobmedzenou platnosťou.

Navrhuje sa, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru nemal povinnosť zaregistrovať sa počas prvé ho povolenia na trvalý pobyt na policajnom útvare. Sleduje sa tým odbremenenie štátnej správy od administratívnych postupov pri preverovaní žiadostí o udelenie povolenia na pobyt. Na druhej strane sa však prizná va policajnému útvaru právo počas obdobia tohto pobytu vyžiadať od občana Európskeho hospodárskeho priestoru preukázanie splnenia podmienok jeho pobytu, ak má policajný útvar pochybnosti, či tento občan spĺ ňa ustanovené podmienky. V prípade, že občan Európskeho hospodárskeho priestoru využije právo registrácie prvého povolenia na trvalý pobyt, napríklad z toho dôvodu, že o prvé povolenie na pobyt ž iada jeho rodinný príslušník, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru, má taktiež policajný útvar, v prípade pochybností, právo vyžadovať od tohto občana doklad preukazujúci opr ávnenosť pobytu.

V prípade rodinného príslušníka občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru sa navrhuje ponechať schvaľovací proces v rozhodovaní o ž iadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 84 (§ 46)

Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte.

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje povinnosť policajné mu útvaru uviesť v doklade o pobyte vystaveného rodinnému príslušníkovi občana Európskeho hospodárskeho priestoru názov 'rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru'. Taktie ž do dokladu cudzinca, ktorému bolo udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES, sa navrhuje uviesť názov 'osoba s dlhodobým pobytom – ES'.

K bodom 85 a 86 (§ 49 ods. 1 písm. m), o) až q))

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti cudzinca o povinnosť podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu snímaniu biometrických údajov, predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie a požiadať do troch pracovných dní o vystavenie nového dokladu o pobyte, ak údaje v ňom uveden é nezodpovedajú skutočnosti, prípadne ak je doklad stratený alebo odcudzený.

K bodom 87 až 89 (§ 49 ods. 2, § 49 ods. 2 písm. a), § 50 písm. b))

V § 49 ods. 2 sa navrhuje predĺžiť dobu hlásenia vstupu na ú zemie Slovenskej republiky policajnému útvaru na desať dní, ak ide o občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka a v § 49 ods. 2 písm. a) sa navrhuje povinnosť policajného útvaru na požiadanie cudzinca vydať potvrdenie o jeho pobyte.

Ustanovenie týkajúce sa povinností ubytovateľa sa navrhuje doplniť o povinnosť viesť v domovej knihe aj údaj o trvalom pobyte cudzinca. Návrh vychádza z aplikač nej praxe.

K bodu 90 (§ 51 ods. 4 až 6)

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 Smernice Rady 2004/82/ES, ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu cudzincov do krajín Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

K bodu 91 (§ 53 ods. 1)

Ide o zmenu v súvislosti so zmenou 'Národného úradu práce' na 'Ústredie práce, sociá lnych vecí a rodiny' v novej právnej úprave, a to v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

K bodu 92 (§ 53 ods. 6)

Niektoré právnické osoby, ako napríklad škola, sú povinné oznámiť policajnému útvaru začatie činnosti, na účel ktorej bol cudzincovi povolený prechodný pobyt. Navrhuje sa, aby takúto povinnosť nemali v prípade občana Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 93 (§ 54 ods. 4)

V prípade, že vznikne pochybnosť, či občan Európskeho hospodárskeho priestoru spĺňa podmienky na uplatňovanie práva prvého povolenia na trvalý pobyt, má právo policajný útvar overiť ich splnenie.

K bodu 94 (§ 55 odsek 2)

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hranič nom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 2004/82/ES.

K bodu 95 (nadpis šiestej časti zákona)

Zmena názvu uvedenej časti zákona vychádza z doplnenia tejto časti štvrtou hlavou – Letecký tranzit.

K bodom 96 až 98 (§ 56, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 7)

Navrhuje sa do ustanovenia o administratívnom vyhostení doplniť slová 'ak tento zá kon neustanovuje inak', nakoľko ustanovenie § 57 sa dopĺňa odsekom 10, v ktorom sa ustanovuje, že občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak nespĺňa z ákonom stanovené podmienky, možno administratívne vyhostiť aj bez určenia zákazu pobytu.

V prípade, že sa cudzinec dopustí konania taxatívne uvedeného v platnom znení zákona, je policajný útvar povinný určiť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky tomuto cudzincovi na desať rokov. Navrhuje sa, aby policajný útvar mal možnosť podľa úvahy rozhodnúť o určení doby zákazu pobytu v rozmedzí od päť do desať rokov. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, nakoľko uloženie zá kazu pobytu na desať rokov za konanie menej závažného charakteru, je tvrdý postih pre cudzinca.

V § 57 ods. 7 sa navrhuje rozšíriť ustanovenie, podľa ktorého policajný útvar môže skrátiť dobu zákazu vstupu alebo administratívne nevyhostiť cudzinca, ktorý má udelené povolenie na trvalý pobyt. Policajný útvar bude povinný prihliadnuť nielen na súkromný a rodinný život cudzinca a dĺžku jeho pobytu, ale aj na vek cudzinca a väzby s krajinou pôvodu, ktoré m ôžu byť citové či ekonomické.

K bodom 99 a 100 (§ 57 ods. 8 až 13)

Navrhujú sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES podmienky, za ktorých môže policajný útvar administrat ívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka a cudzinca s dlhodobým pobytom v Európskom hospodá rskom priestore. Ide o ohrozenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia. V prípade ohrozenia verejného zdravia nemôže byť občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník a cudzinec s dlhodobým pobytom v Európskom hospodárskom priestore administratívne vyhostený, ak choroba vznikla po troch mesiacoch od vstupu tohto cudzinca na ú zemie Slovenskej republiky.

Občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka, ktorí majú povolený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu, ako aj cudzinca s ďalším povolením na pobyt, možno vyhostiť len z vážnych dô vodov ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

Ak občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník nespĺňajú niektorú z podmienok na udelenie trvalého pobytu, napríklad nemajú dostatočn é finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky, môžu byť vyhostení z územia Slovenskej republiky. V tomto prípade im nemôže byť uložený zá kaz pobytu. Vyhostenie z tohto dôvodu sa nemôže realizovať, ak získali ďalšie povolenie.

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES administratívne nevyhostiť občana Európskeho hospodá rskeho priestoru, ak sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava najmenej desať rokov. Výnimkou z tohto ustanovenia je prípad, ak tento predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. Navrhuje sa tiež v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES vyhostenie dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v prípade, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme. Pri zohľadňovaní záujmov maloletého dieťaťa sa vychádza predovšetkým z Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989. Pôjde napríklad o prí pady, kedy v záujme zachovania rodiny dieťa bude vyhosťované spoločne so svojimi rodičmi. Nejedná sa o prípady, kedy je maloletý nájdený na území Slovenskej republiky bez sprievodu. Potrebné opatrenia v zá ujme maloletých bez sprievodu vykonávajú orgány poverené výkonom sociálnoprávnej ochrany detí a prevencie. Policajný útvar má v takomto prípad e len oznamovaciu povinnosť a nie represívnu.

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar informovať členský štát Európskeho hospodá rskeho priestoru, v ktorom má cudzinec dlhodobý pobyt o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V prípade administratívneho vyhostenia cudzinca s dlhodobým pobytom z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru, navrhuje sa povinnosť pre policajný útvar rozhodnutie o vyhostení konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.

Navrhuje sa v odseku 13, aby sa ustanovenie odseku 7 vzťahovalo primerane aj na občana Európskeho hospodárskeho priestoru a na zvýhodneného cudzinca.

K bodu 101 (§ 59 ods. 4)

Tento návrh vychádza z aplikačnej praxe. Ide o prípady, keď policajný útvar nemôže z objektívnych dôvodov administratívne vyhostiť cudzinca, a to z toho dôvodu, že nie je možné cudzincovi žiadnym spôsobom zabezpečiť cestovný doklad, ako aj nie je možn é zabezpečiť jeho vycestovanie na cudzinecký pas.

K bodom 102 a 103 (§ 61 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník mohli požiadať o zrušenie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak došlo k podstatnej zmene okolností, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Ministerstvo vnú tra je povinné rozhodnúť o takejto žiadosti do 180 dní od jej doručenia.

V § 61 odsek 3 sa jedná o legislatívno technickú úpravu.

K bodom 104 až 107 (§ 62 ods. 1 písm. c) až g))

Navrhuje sa doplnenie dôvodov zaistenia toho cudzinca, ktorému bol súdom uložený trest vyhostenia a ktorý nemá cestovný doklad. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, nakoľko až do získania náhradného cestovného dokladu pre tohto cudzinca, nie je možné vykonať výkon trestu vyhostenia.

Taktiež sa navrhuje, aby cudzinca, ktorému súd uložil trest vyhostenia alebo ktorý má byť administratí vne vyhostený a ktorý žiada o azyl, mohol policajný útvar zaistiť, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď žiadosť o azyl cudzinec podáva účelovo, aby zabránil výkonu trestu vyhostenia alebo administratí vnemu vyhosteniu.

V rámci konania o udelenie azylu sa zisťuje tiež skutočnosť, či podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (tzv. dublinské nariadenie) a nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 na preskúmanie žiadosti o udelenie azylu podanej v členskom štáte štátnym príslušníkom tretej krajiny je príslušná Slovenská republika alebo je prí slušný preskúmať takúto žiadosť iný členský štát.

Z dôvodu zabezpečenia reálneho transferu do iného členského štátu a tým zamedzenia svojvoľného odchodu žiadateľa a marenia výkonu transferu (zabránenie fenoménu 'asylum - shopping ') sa navrhujú rozšíriť dôvody na zaistenie cudzinca. Policajný útvar bude mať oprávnenie zaistiť cudzinca, ak iný členský štát prijme svoju zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o udelenie azylu. O takejto skutočnosti Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poskytne príslušnému policajnému útvaru informáciu. Podobná prax sa realizuje napr. aj v Luxembursku, Holandsku a vo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii je zaistenie využívané počas celej dublinskej procedúry bez časového obmedzenia, v ďalších členských štátoch je zaistenie využívané len na zabránenie marenia výkonu transferu do iného členského štátu, a to po pozitívnej akceptácii zodpovednosti iným členským štátom podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003.

K bodu 108 (§ 62 ods. 4)

Navrhované ustanovenie vyplynulo z aplikačnej praxe. Ide o prípady, keď napríklad cudzinec, ktorý porušil ustanovenia zákona a ktorý má byť zaistený, odmieta uviesť údaje o svojej totožnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje oprávnenie pre policajta zaistiť tohto cudzinca aj bez zistenej totožnosti s tým, že je povinný priložiť k rozhodnutiu o jeho zaistení také dôkazy, na základe ktorých táto osoba nemôže byť zamenená s inou osobou. Môžu to byť naprí klad odtlačky prstov.

K bodu 109 (§ 62 ods. 5)

Navrhovanou zmenou sa dosiahne, že zaistený cudzinec, ktorý bude odovzdaný príslušnému susedné mu štátu na základe readmisnej dohody, môže byť umiestnený na policajnom útvare, ktorý cudzinca zaistil (spravidla v blízkosti štátnej hranice). Nebude potrebný prevoz cudzinca, u ktorého sa zač alo konanie o jeho odovzdaní do zariadenia vo vnútrozemí a následný prevoz na štátnu hranicu, kde bude odovzdaný orgánom susedného štátu. Tým dôjde k úspore finančných prostriedkov potrebný ch na zabezpečenie prevozu cudzinca do zariadenia a späť na štátnu hranicu. Maximálna doba umiestnenia zaisteného cudzinca na policajnom útvare je sedem dní. Dovtedy musí byť rozhodnuté o prevzatí, resp. neprevzat í cudzinca podľa readmisnej dohody.

K bodu 110 (§ 75a až 75d)

Navrhnuté ustanovenia rozširujú právnu ú pravu policajného prevozu špecificky pre letecký tranzit. Túto úpravu si vyžiadala realizácia záväzku Slovenskej republiky vyplývajúca zo Smernice Rady 2003/110/ES. V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Písomnú žiadosť o letecký tranzit posúdi ministerstvo vnútra a rozhodne o jeho schválení, o čom informuje žiadajúcu stranu. Ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch žiadosť o letecký tranzit zamietnuť. O dôvodoch informuje žiadajúcu stranu. Súčasne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá. Žiadajúci štát je povinný prijať cudzinca naspäť. Letecký tranzit sa môže uskutočniť so sprievodom alebo bez sprievodu. Ministerstvo vnútra zabezpečuje potrebnú pomoc a súčinnosť v priestoroch tranzitného verejného letiska. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K bodu 111 (§ 76 ods. 1 písm. d))

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o priestupkoch, a to rozšírením ustanovenia o porušení povinnosti ustanovených zákonom, napr. ak cudzinec žiada o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt, je povinný podať žiadosť najneskôr 60 dní pred skončen ím platnosti povolenia na pobyt. Navrhuje sa nesplnenie tejto povinnosti riešiť ako priestupok, nakoľko zamietnutie žiadosti len z tohto dôvodu je neprimerane tvrdým opatrením. Taktiež sa navrhuje riešiť ako priestupok nesplnenie povinnosti požiadať o vystavenie dokladu o pobyte v ustanovenej lehote.

K bodom 112 a 113 (§ 77 ods. 1 písm. d) a ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa zavádza nový správny delikt, ktorého sa letecký dopravca dopustí , ak neposkytne údaje podľa § 51 ods. 4 zákona alebo ich poskytne neúplné alebo nesprávne. Zároveň sa stanovuje výška pokuty - sankcia za takéto konanie, ktorá je stanovená v slovenských korunách v sú lade s transponovanou smernicou. Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 4 ods. 1 písmeno a) a b) Smernice Rady 2004/82/ES.

K bodu 114 (§ 80 ods. 2)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES určiť kontaktné miesta pre prijímanie a odovzdávanie informácií týkajúcich sa cudzincov s dlhodobým pobytom, ktorým bolo na území Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt, ďalšie povolenie alebo majú byť administratívne vyhostení z nášho územia.

K bodu 115 (§ 80 ods. 5)

Navrhuje sa opatriť doložkou vyššieho overenia aj iné doklady ako matričné doklady, vydané orgánmi iných štátov, napríklad výpis z registra trestov.

K bodu 116 (§ 80 ods. 9)

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje oprávnenie pre policajný útvar požiadať orgány iného členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o poskytnutie informácie, týkajúcej sa predchádzajúcich policajných záznamov o jeho občanovi a rodinnom príslušníkovi tohto občana.

K bodu 117 (§ 80b a 80c)

Navrhuje sa splnomocnenie pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis ohľ adne chorôb, ktoré ohrozujú verejné zdravie.

Navrhujú sa v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov konkrétne údaje, ktoré je policajný útvar, resp. zastupiteľský úrad oprávnený v konaniach podľa tohto zákona spracovávať.

K bodu 118 (§ 81b)

Podľa platného zákona občan Európskeho hospodárskeho priestoru môže získať trvalý pobyt na neobmedzenú dobu ohlásením. Jeho rodinný príslušník získava trvalý pobyt na neobmedzenú dobu udelením. V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník získali trvalý pobyt na dobu neobmedzenú až po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby doteraz získaný trvalý pobyt sa považoval za trvalý pobyt na neobmedzenú dobu.

Podľa doterajších predpisov mohol cudzinec získať trvalý pobyt napríklad po desiatich rokoch nepretržitého prechodné ho pobytu na účel podnikania alebo zamestnania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby aj tým, ktorým už bol udelený trvalý pobyt, bol vystavený doklad o pobyte s názvom 'osoba s dlhodobým pobytom – ES'. Takýmto dokladom v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES cudzinec preukazuje napríklad svoje právo na pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď začalo konanie o pobyte podľa zákona účinného pred 6.12.2005, sa toto konanie dokončilo podľa ustanovení, ktoré sú pre žiadateľa priaznivejšie.

K bodu 119 (§ 82a)

Vzhľadom na metodické usmernenie Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa transpozičný odkaz uvádza v záverečných ustanoveniach návrhu právneho predpisu, navrhuje sa toto ustanovenie.

K bodu 120 (príloha č. 1)

V súlade so Smernicou Rady 2003/110/ES sa navrhuje uvedená príloha. Žiadosť o letecký tranzit sa podáva na formulári, ktorý tvorí prílohu číslo 1. Písomnú žiadosť o letecký tranzit doručí žiadajúci štá t najneskôr dva dni pred leteckým tranzitom.

K bodu 121 (príloha č. 2)

V navrhovanej prílohe sa uvádzajú právne akty, ktoré sa transponujú do návrhu zákona.

Èl. II

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že ak sa zistí prítomnosť hľadanej osoby na území Slovenskej republiky, slovenská právna úprava neumožňuje zaistenie osoby, na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie. Ak ešte nebol vydaný európsky zatýkací rozkaz a zistí sa prítomnosť takejto osoby na našom území, je potrebné obmedziť jej osobnú slobodu – t. j. zaistiť ju, aby poč as zaistenia príslušné orgány kontaktovali orgány štátu pôvodu a požiadali ich o vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Èl. III

K bodom 1 a 2 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 18 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa zmena poznámky pod čiarou, nakoľko od 1.4.2002 je účinný nový zákon č. 48/2002 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 3 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 24 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa nové znenie položky 24. Vypúšťa sa poplatok za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel 'iný', nakoľko súčasná právna úprava tak ýto účel neuvádza. Taktiež sa navrhuje rozdeliť spoplatnenie za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie a zamestnanie, pričom správny poplatok za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie sa navrhuje zvýšiť a na účel zamestnanie zostáva nezmenený. Ïalej sa navrhuje zvýšenie aj ostatný ch položiek z dôvodu, že tieto neboli od účinnosti nového zákona upravované. Taktiež sa navrhuje zaviesť správny poplatok za prechodný pobyt na účel 'plnenie služobných povinností civilnými zlo žkami ozbrojených síl', keďže zákon o pobyte cudzincov prechodný pobyt na tento účel uvádza a doposiaľ nebol určený správny poplatok.

Navrhuje sa oslobodiť od poplatkov podľa tejto položky napríklad osoby, ktoré žiadajú zlúčenie rodiny s azylantom a osoby, ktorým bolo priznané štipendium vlády Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje oslobodiť osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu, že existuje prekážka administratívneho vyhostenia a ktorým bolo poskytnuté do časné útočisko.

Navrhuje sa tiež oslobodiť osoby, ktorým má byť vydaný cudzinecký pas z dôvodu, že táto nemá vlastný cestovný doklad a nemožno ho zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu št átu, ktorého je štátnym príslušníkom a osoba má byť administratívne vyhostená alebo jej bol uložený trest vyhostenia.

Ïalej sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES oslobodiť od správnych poplatkov za povolenie na trvalý pobyt občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov.

Vzhľadom na oslobodenie od správnych poplatkov občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov, navrhuje sa oslobodiť od správnych poplatkov za udelenie trvalého pobytu aj manžela obč ana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislého príbuzného v priamom rade občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nakoľko tí to by boli v porovnaní s občanmi Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinnými príslušníkmi znevýhodnení.

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje znížiť správny poplatok za vydanie dokladu o pobyte na poplatok, ktorý nesmie prevyšovať poplatok za vydanie podobných dokladov stanovených pre obč anov Slovenskej republiky.

K bodu 4 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 25 sadzobníka správnych poplatkov)Navrhuje sa vypustiť túto položku z dôvodu, že na území Slovenskej republiky sa víza neudeľujú ani nepredlžujú.

K bodu 5 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 26 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa zrušiť udelenie víza na hraničnom priechode cudzincom, ktorí vstupujú na ú zemie Slovenskej republiky za účelom organizovanej turistiky, a ktorých pobyt na území Slovenskej republike nepresiahne 24 hodín. Dôvodom je, že podľa platnej právnej úpravy (§ 10 ods. 2 a § 11 ods. 2) je možné cudzincovi udeliť vízum na hraničnom priechode len z humanitných dôvodov, ak cudzinec preukáže , že jeho vstup je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo ak udelenie víza je v zá ujme Slovenskej republiky. V roku 2004 nebolo na hraničnom priechode udelené ani jedno slovenské vízum podľa tejto položky sadzobníka správnych poplatkov.

K bodu 6 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, oslobodenie k položke 26 sadzobníka sprá vnych poplatkov)

Navrhovanou zmenou sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 2 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého sa vízum rodinným pr íslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak ho potrebujú, udeľuje bezplatne. Ide o cudzincov z tretích krajín, ktorí nemajú povolený pobyt v štáte Európskej únie ale sú rodinnými prí slušníkmi občana Európskej únie a na vstup do štátov Európskej únie potrebujú vízum.

K bodu 7 (časť XVIII, KONZULÁRNE POPLATKY, oslobodenie k položke 240 sadzobníka sprá vnych poplatkov)

Navrhuje sa oslobodiť od poplatku za udelenie krátkodobého víza na jeden vstup cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt, nakoľko títo už majú povolený pobyt, ale doklad o pobyte im bude vydaný do 60 dní od rozhodnutia o udelení povolenia na pobyt.

K bodu 8 (časť XVIII, KONZULÁRNE POPLATKY, položka 242 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa úprava správnych poplatkov v súlade s položkou 24.

K Èl. IV

K bodom 1 a 2

Z dôvodu zamedzenia takzvanej turistiky súvisiacej so získavaním vodičských preukazov Slovenskej republiky obč anmi, najmä iných členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá je zaznamenaná za posledné obdobie, sa navrhuje viazať podmienku trvalého pobytu alebo prechodného pobytu žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia na jeho trvanie najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku. Týmto sa tiež zosúladí dĺžka trvania pobytu potrebného pre získanie vodičského preukazu občanmi Euró pskeho hospodárskeho priestoru s dĺžkou pobytu, potrebného pre výmenu vodičského preukazu za vodičský preukaz Slovenskej republiky. Pri určovaní dĺžky pobytu sa vychádza zo smernice Rady 91/439/EHS o vodičsk ých preukazoch.

Okrem uvedeného sa takýmto opatrením sleduje účinná ochrana pred vydaním vodičského preukazu osobám, ktoré žiadajú o udelenie vodičského oprávnenia na území Slovenskej republiky z dôvodov, ktor é brania jeho udeleniu v štáte svojho pôvodu. Ide najmä o prípady, kedy takéto osoby sú držiteľmi vodičského preukazu, ale tento majú zadržaný alebo vodičské oprávnenie majú odobraté z dô vodu straty zdravotnej alebo odbornej spôsobilosti.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa ruší § 2 ods. 4 zákona o cestovných dokladoch, a to z dôvodu potreby transponovania ustanovenia č l. 27 ods. 4. Smernice 2004/38/ES. Vecne toto ustanovenie nepatrí do zákona o cestovných dokladoch, ale do zákona o pobyte cudzincov. Zrušené ustanovenie sa v upravenej podobe navrhuje zapracovať do § 3 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (pozri dôvodovú správu k Èl. I bod 9 § 3 ods. 1).

K bodu 2 (§ 6 ods. 4)

Navrhuje sa v súlade so smernicou 2004/38//ES Euró pskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺ ňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, aby sa cestovné doklady u osôb mladších ako 15 rokov vydá vali na obdobie 5 rokov. Predmetná smernica vyžaduje, aby sa akýkoľvek cestovný doklad vydával na obdobie najmenej 5 rokov.

K bodu 3 (§ 7 ods. 2)

Vzhľadom na potreby praxe sa navrhuje, aby sa diplomatický pas mohol vydať na nevyhnutne potrebný čas aj inému občanovi, ktorý bude v zahraničí plniť úlohy na diplomatickej úrovni v záujme Slovenskej republiky, ak by bolo bez diplomatické ho pasu podstatným spôsobom sťažené vykonanie dočasného vyslania alebo splnenie jeho účelu.

K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Vzhľadom na potreby praxe sa navrhuje, aby sa služobný pas mohol vydať aj prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 5 (§ 11 ods. 1)

Navrhovanou zmenou sa upravuje cestovanie obč anov Slovenskej republiky do zahraničia na základe občianskeho preukazu, ktorá vytvára legislatívne podmienky umožňujúce cestovať občanom Slovenskej republiky na základe občianskeho preukaz aj do nečlenských štátov Európskej únie. Občiansky preukaz už aj v súčasnosti je uznávaný za cestovný doklad pre cestovanie mimo štátov Európskej únie (Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Chorvátsko).

Èl. VI

K bodom 1 a 2

V súvislosti s transponovaním smernice 2004/82/ES do zákona o pobyte cudzincov, ktorá súvisí s prepravovan ím cudzincov cez vonkajšiu hranicu bolo potrebné znovelizovať aj zákon o ochrane štátnej hranice, keďže sa v definícii vonkajšej hranice vyskytli určité nepresnosti. Rovnako bolo potrebné ustanoviť, že vymedzenie vonkajšej hranice nadobúda účinnosť skôr, než je to ustanovené v teraz platnom znení zákona.

Èl. VII

Navrhuje sa, vzhľadom na počet a rozsah noviel zákona o pobyte cudzincov, aby sa predseda Ná rodnej rady Slovenskej republiky splnomocnil na vydanie úplného znenia tohto zákona v záujme prehľadnosti.

Èl. VIII

Účinnosť novely zákona sa navrhuje v súlade so Smernicami Rady, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“) ako svoj iniciatívny návrh. Zároveň predkladá novelu zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony a ďalšie nevyhnutné zmeny v zákonoch nadväzujúcich na túto novelu.

Predložený návrh novely zákona v článku I. v prvej časti – základné ustanovenia spresňuje znenie niektorých základných pojmov na účely zákona, pričom definíciu finančného prenájmu a následne aj podmienky, pri ktorých sa nadobudnutie majetku obstarávaného formou finančného prenájmu uzná za daňový výdavok, zosúlaďuje s platným znením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

V druhej časti (daň fyzickej osoby) sú navrhnuté niektoré zmeny v oblasti uplatňovania výdavkov u fyzických osôb a ďalšie nevyhnuté úpravy. V tejto časti sú legislatívne upravené aj niektoré problematické body dotýkajúce sa uplatnenia účelového sporenia, resp. príspevkov na životné poistenie, ako nezdaniteľných častí základu dane.

V tretej časti (daň právnickej osoby), predložený návrh novely rieši spôsob vyčíslenia základu dane pre daňovníkov, ktorý budú povinne zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IRFS) od 1.1.2006. Jednotlivé druhy položiek nákladov a výnosov upravujúce výsledok hospodárenia podľa tohto ustanovenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V nadväznosti na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločností rozličných Členských štátov a na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením. V návrhu je preto riešená problematika vykazovania základu dane pri zmene sídla a miesta vedenia spoločností. V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.

V štvrtej časti (spoločné ustanovenia) je zohľadnená požiadavka OECD na všetky členské štáty - urýchlene uzákoniť do vnútroštátnej daňovej legislatívy ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplynie, že úplatky nie sú daňovým výdavkom. V tejto časti je vykonaných aj niekoľko upresňujúcich zmien ustanovení týkajúcich sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku, ako aj zmeny dotýkajúce sa prepočítacieho kurzu zahraničnej meny na slovenské koruny pre daňové účely. Vzhľadom na niektoré problémy, ktoré vznikajú v praxi pri zdanení výnosov z podielových listov, obsahom tejto časti je zrušenie vyberania zrážkovej z výnosov z podielových listov v prípade, ak nedôjde k vyplateniu výnosov.

V piatej časti (vyberanie a platenie dane), sú vykonané spresnenia v oblasti platenia preddavkov fyzických osôb, ďalej je navrhnuté zrovnoprávnenie výberu nedoplatkov do 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami, u ktorých nemôže zamestnávateľ zraziť nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu. Stanovuje sa výška platenia preddavkov na daň tak, aby zodpovedala aktuálnej sadze dane, na ktoré sú preddavky platené.

V článku II. sa navrhuje novelizovať zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Obsahom tohto návrhu je zrušenie Úradu daňového preverovania. Zrušenie Úradu daňového preverovania bolo obsiahnuté aj v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do Národnej rady SR a ktorým sa mal zrušiť zákon č. 150/2001 Z. z. K tomuto návrhu zákona boli predložené doplňujúce návrhy vo výboroch NR SR, ktoré smerovali k zachovaniu súčasného počtu daňových úradov. Prijatím týchto návrhov by zásadnou zmenou v porovnaní so súčasným znením zákona č. 150/2001 Z. z. bolo len zrušenie Úradu daňového preverovania. Následne na to z rokovania výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu bolo aj po dohode s odborom NR SR pre legislatívu a aproximáciu práva odporúčané, aby návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol predložený na schválenie v Národnej rade SR, ale aby sa zrušenie Úradu daňového preverovania vykonalo novelou zákona č. 150/2001 Z. z.

V čl. III. a IV. sa navrhujú nevyhnutné legislatívne úpravy, vyplývajúce z novely zákona č. 150/2001 Z. z.

Vyjadrenie dopadu na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Kľúčovou podmienkou pre tvorbu nových pracovných miest a zníženie nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest, najmä v oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti je rozvoj a oživenie ekonomiky, ako aj konkurencieschopnosti existujúcich výrobných odvetví a zvýšenie objemu investícií do týchto oblastí. Tieto požiadavky sú predkladanou novelou zákona nepriamo naplnené.

Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet

Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu.

Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a z materiálov o určení gestorstva smerníc nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

Návrh zákona sa predkladá mimo Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005.

4.Problematika návrhu zákona :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v článkoch 12, 87, 88, 90 až 92 Zmluvy o založení ES,

-v smernici Rady 1969/335/EHS zo 17. 07. 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania v znení:

- smernice Rady 1974/553/EHS z 07. 11. 1974 a

-smernice Rady 1985/303/EHS z 10. 06. 1985.

-v smernici Rady 1990/434/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2005/19/ES z 17.02. 2005,

-v smernici Rady 1990/435/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22.12. 2003,

-v smernici Rady 2003/48/ES z 03. 06. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov,

-v smernici Rady 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

Článok 12 Zmluvy o založení ES zakladá povinnosť členským štátom rešpektovať zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.

Ustanovenia článku 87 Zmluvy o založení ES vymedzujú zákaz akýchkoľvek podpôr poskytovaných štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES.

V zmysle článku 88 Zmluvy o založení ES Európska komisia priebežne skúma systém podpôr a navrhuje príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.

Zákaz daňovej diskriminácie upravujú články 90 až 92 Zmluvy o založení ES.

Smernica 1969/335/EHS upravuje povinnosť členských štátov zdaňovať určené transakcie.

Smernica 1990/434/EHS zakotvuje základné zásady spoločného daňového systému, ktorého cieľom je vyhnúť sa zdaňovaniu v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním a prevodmi aktív alebo výmenou akcií.

Smernica 1990/435/EHS vytvára právny základ harmonizovaného spoločného daňového systému so zreteľom na vzájomné zlučovanie obchodných spoločností z rozličných štátov, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám trhu.

Smernica 2003/48/ES upravuje zdaňovanie príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

Smernica 2003/49/ES upravuje spoločný systém zdaňovania uplatňovaný na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

Preklady uvedených smerníc sa nachádzajú na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk alebo www.europa.eu.int.

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo financií SR.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. d) bod 1]

Účelom navrhovanej úpravy je zdôraznenie skutočnosti, že kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území povolenie na trvalý pobyt. Na určenie rozsahu daňovej povinnosti ostatných cudzincov zákon používa kritérium obvyklého zdržiavania sa.

K bodu 2 [§ 2 písm. m)]

Vzhľadom na definíciu obchodného majetku a na osobitný spôsob uplatňovania daňových výdavkov vo väzbe na finančný prenájom a v súvislosti v príjmami, ktoré sú podľa § 9 zákona oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, je navrhovaná zmena v zákone nevyhnutná. Za obchodný majetok na daňové účely považuje aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

K bodom 3 [§ 2 písm. s)]

Úpravou sa zosúlaďuje definícia finančného prenájmu s účtovníctvom. Definícia pojmu „finančný prenájom“ tak nadväzuje aj na definíciu finančného prenájmu, uvedenú v § 30a ods. 1 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom opatrením MF SR č. MF/10069/2004-74 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2004 sa počnúc 1. januárom 2005, v účtovnej definícii finančného prenájmu uvedenej v § 30a ods. 1 postupov účtovania, sa odkazuje na podmienku dohodnutej doby nájmu vyplývajúcej z § 2 písm. s) druhého bodu zákona o dani z príjmov, t.j. podmienka minimálnej doby prenájmu. Zároveň sa ustanovuje minimálna doba nájmu majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23) ktorým sú pozemky, t.j. doba trvania nájmu tohto majetku sa ustanovuje najmenej v dĺžke 60 % doby odpisovania budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 4. Touto úpravou by doba trvania nájmu v súčasnosti mohla byť najmenej 12 rokov a je optimálna aj vzhľadom na skutočnosť, že prenájom pozemkov je vo väčšine prípadov obstarávaných za účelom výstavby.

V § 2 písm. s) prvého bodu bola podľa doterajšieho znenia zákona ustanovená podmienka, podľa ktorej po skončení nájmu prechádza vlastnícke právo na nájomcu za kúpnu cenu, ktorá nie je vyššia (t.j. sa aj rovná), ako by bola zostatková cena prenajatého majetku pri rovnomernom odpisovaní, pričom táto podmienka o kúpnej cene ustanovená v zákone sa ako neopodstatnená vypúšťa.

K bodom 4 a 5 [§ 2 písm. u) a v)]

Doterajšie ustanovenie písmena u) definuje čo sa považuje za účelové sporenie. Táto definícia zahŕňa aj životné poistenie podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemá väzbu na účelové sporenie, a preto sa toto ustanovenie spresňuje. Toto ustanovenie sa dopĺňa o písmeno v), ktoré na daňové účely definuje životné poistenie.

K bodu 6 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

Predmetom dane nebudú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní.

K bodu 7 [§ 4 ods. 5]

Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 9 ods. 1 písm. a) zákonom č. 659/2004 Z. z.

K bodu 8 [§ 5 ods. 2]

Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné z dôvodu, že je v praxi nerealizovateľné. Príjmy plynúce zamestnancom napr. z predaja zamestnaneckých akcií alebo dividendy z týchto akcií sa nezahrnujú pod príjmy zo závislej činnosti.

K bodu 9 [§ 5 ods. 3]

Novela zákona ustanovuje zdanenie nadobudnutia zamestnaneckých opcií poskytovaných na nákup akcií zamestnávateľa, ktoré nebolo v zákone o dani z príjmov doposiaľ riešené. Ustanovuje zdanenie zamestnaneckej opcie v „deň realizovateľnosti opcie“, t.j. v deň, keď túto opciu ako právo môže po prvýkrát zamestnanec realizovať. K zdaneniu v tento deň príde aj v prípade, ak zamestnaneckú opciu zamestnanec realizuje neskôr. Ustanovená je na účely zákona o dani z príjmov aj definícia zamestnaneckej opcie a zamestnaneckej akcie, vzhľadom na to, že zamestnancovi bol zdanený nepeňažný príjem v „deň realizovateľnosti opcie“.

K bodu 10 [Poznámka pod čiarou k odkazu 17]

Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov.

K bodu 11 [Poznámka pod čiarou k odkazu 20]

Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu vo väzbe na poistné na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 12 [§ 5 ods. 7 písm. i) a j)]

Podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené podľa písmena i). Ustanovenie v písmene j) oslobodzuje nepeňažný príjem pri nadobudnutí zamestnaneckej akcie realizovaním zamestnaneckej opcie za cenu nižšiu ako je trhová cena akcie.

K bodu 13 [§ 6 ods. 2 písm. d)]

Ustanovenie odseku 2 písm. d) sa navrhuje z dôvodu jednoznačného zaradenia príjmov sprostredkovateľov, pričom nejde o podnikanie, resp. takáto sprostredkovateľská činnosť nie je považovaná podľa živnostenského zákona za živnosť (§ 3 živnostenského zákona). V praxi sa vyskytli problémy, do ktorých príjmov sa zahŕňajú príjmy sprostredkovateľov, napr. v oblasti dôchodkového sporenia alebo stavebného sporenia. Sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť podľa živnostenského zákona (ide o podnikanie), takéto príjmy zahŕňajú medzi príjmy zo živnosti. [§ 6 ods. 1 písm. b)] .

K bodu 14 [§ 6 ods. 10]

Navrhuje sa rovnaká výška percentuálnych výdavkov z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, a to vo výške 35 %, pričom sa ponecháva kombinácia týchto výdavkov s výdavkami preukázateľne zaplatenými na poistné a príspevky. Daňovníci, ktorí majú vyššie výdavky ako 35 % z takýchto príjmov, si uplatnia skutočné preukázateľné daňové výdavky.

K bodu 15 [§ 7 ods. 1 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje tak, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch započítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.

K bodom 16, 17 a 20 [§ 8 ods. 1 písm. k) a l), § 8 ods. 3 písm. c) a § 8 ods. 11]

Úprava je nevyhnutná z dôvodu zmien zákonov o verejnom zdravotnom poistení alebo o sociálnej poisťovni. Preplatky z poistného (zdravotné a sociálne) v súčasnosti neboli explicitne riešené, aj keď pri príjmoch podľa § 6 sa do príjmov zahrnovali. Vzhľadom na to, že MZ SR pristúpilo k ročnému zúčtovaniu poistného a poisťovne budú povinné preplatky vracať, v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období kombináciu príjmov a vráti sa mu preplatok, nie je možné túto vratku poistného špecificky zaradiť do úhrnu príjmov podľa § 5 alebo § 6. Týmto ustanovením sa upravuje zdanenie vrátených preplatkov poistného a príspevku rovnako u daňovníka s príjmami podľa § 5 alebo § 6 alebo daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období oba druhy príjmov, z ktorých platil poistné. Navrhuje sa, aby tieto vrátené preplatky vstupovali u týchto daňovníkov do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8.

V navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa do daňových výdavkov zahrnie úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie. Rovnako aj v navrhovanom doplnení § 8 ods. 1 o nové písmeno l) sa za samostatný príjem považujú príjmy z derivátových operácií. V uvedenom prípade sa medzi ostatné príjmy zahrnú len tie príjmy z derivátových operácií, ktoré nie sú považované za príjmy podľa § 6. Obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa na účely zistenia základu dane príjmy z týchto operácií znížia o výdavky v súlade s § 8 ods. 2 zákona, špecificky sú však riešené v odseku 11. Prípadná vykázaná strata z týchto derivátových obchodov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie nie je zahrnovaná do základu dane v súlade s odsekom 2.

K bodu 18 [§ 8 ods. 5 písm. b)]

Ide o nevyhnutnú zmenu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) tohto zákona.

K bodu 19 [§ 8 ods. 5 písm. e)]

Ide o zmenu v súvislosti so zdanením predaja zamestnaneckých akcií.

K bodu 21 [§ 9 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na zavedenie inštitútu „individuálne zdravotné poistenie“ v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., navrhuje sa v tomto ustanovení, aby aj poskytované služby z tohto poistenia boli oslobodené od dane a zároveň sa toto ustanovenie legislatívne spresňuje v nadväznosti na § 40 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí plnenie sporiteľom určenej osobe po smrti sporiteľa, toto plnenie je pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, oslobodené práve podľa doplneného ustanovenia § 9 (daňovník, ktorý je právnickou osobou, si uvedené plnenie v daňovom priznaní uvádza ako príjem, ktorý podlieha režimu zdanenia v nadväznosti na to, či ide o podnikateľský alebo nepodnikateľský subjekt). V oboch prípadoch dôchodková správcovská spoločnosť toto plnenie vyplatí nezdanené.

K bodu 22 [§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ide o zmenu vykonanú v nadväznosti na zmenu vykonanú zákonom č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým príplatok k dôchodku bol premenovaný.

K bodu 23 [§ 9 ods. 2 písm. s)]

Ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 24 [§ 11 ods. 1 písm. b)]

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa v súčasnosti nezahŕňa štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom z tohto ustanovenia sa v súčasnosti do vlastného príjmu manželky (manžela) na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane nezahŕňa ani štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia, ktorí sa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa však nepovažujú za nezaopatrené deti. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť odkaz práve na tento osobitný predpis. Zároveň sa dopĺňa do tohto ustanovenia, že sa do vlastného príjmu nezahŕňa ani vyplatený daňový bonus.

K bodom 25 až 30 [§ 11 ods. 1 písm. e), § 11 ods. 3, § 11 ods. 5 až 10]

Vzhľadom na úpravu vykonanú v § 2 písm. u) - vyčlenenie životného poistenia, upravuje sa aj § 11, tak, že sa v odseku 1 písm. e) ustanovuje ako nezdaniteľná časť základu dane životné poistenie, platené daňovníkom. Zároveň sa dopĺňajú nové odseky, ktoré ustanovujú podmienky uplatnenia životného poistenia ako nezdaniteľnej časti základu dane podobne ako pri účelovom sporení. Ostatné úpravy sú legislatívnym spresnením.

Za porušenie podmienok uvedených v § 11 ods. 7 sa nepovažuje plnenie vyplatené z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby pred dovŕšením 55 rokov veku života daňovníka, resp. pred uplynutím 10 ročnej lehoty platenia poistného, ak je súčasťou životného poistenia (bod 6 klasifikácie poistných odvetví podľa poistných druhov podľa zákona č. 95/2003 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov). Porušením podmienok však je výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55 rokov života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia zmluvy.

Rovnako sa nebude pokladať za porušenie podmienok, ak daňovník, ktorý si uplatňoval nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) alebo d) alebo e) zomrie. Dedič nemá povinnosť zvýšiť základ dane a to ani v prípade, ak by podával daňové priznanie za zomrelého daňovníka.

K bodu 31 [§ 12 ods. 1 písm. c)]

Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení v znení neskorších predpisov, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane.

K bodu 32 [§ 13 ods. 2 písm. e)]

Úrok plynúci z účtov uzatvorených na základe zmlúv medzi Štátnou pokladnicou a bankou nie je zdaňovaný resp. je oslobodený od dane, vzhľadom na osobitné postavenie Štátnej pokladnice a napojenie na štátny rozpočet. Navrhuje sa rovnako oslobodiť dane aj úroky z účtov zriadených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá bola zriadená rovnakým zákonom ako Štátna pokladnica (zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici),a to vzhľadom na osobitné postavenie tejto organizácie a vzťah k štátnemu rozpočtu.

K bodu 33 [§ 13 ods. 2 písm. f)]

Obdobne ako úprava vykonaná v § 9 ods. 2 písm. s) tohto zákona, ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom prípade sú tieto výnosy oslobodené od dane, ak plynú právnickým osobám.

K bodu 34 [§ 13 ods. 2 písm. i)]

V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods.1 písm. e) prvého bodu zákona. V súlade s uvedeným, úroky a licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (definícia uvedená v § 2) a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, t.j. od právnickej osoby, ktorá má na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, nie sú zdaňované, ak ide o prepojené či združené osoby s 25 % podielom na základnom imaní v súlade s vymedzením podľa § 13 ods. 2 písm. g) a § 13 ods. 2 písm. i). Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.

K bodu 35 [ § 14 ods. 3]

Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane. Z uvedeného dôvodu je následne nutne ustanoviť aj spôsob výpočtu základu dane tak, že tento sa vyčísľuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

K bodu 36 [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4]

Ide o spresnenie hnuteľnej veci umiestnenej na území Slovenskej republiky tak, aby bol jednoznačnejšie vymedzený zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to aj v nadväznosti na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide najmä o prípady, keď nerezident poberá príjmy z prenájmu od rezidenta Slovenskej republiky alebo od stálej prevádzkarne nerezidenta, pričom ide o príjmy za prenájom hnuteľných vecí, napr. lietadiel, lodí, nákladných áut, ktoré zabezpečujú prepravu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 37 a 38 [§ 17 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. d)]

Od 1.1.2006 je pre vymedzené subjekty v § 17a zákona č. 562/2003 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. povinne určený spôsob účtovania, t.j. aj vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade s medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IRFS). Návrh tohto zákona určuje spôsob vymedzenia základu dane aj pre tieto subjekty. Jednotlivé druhy položiek upravujúce výsledok hospodárenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky

K bodu 39 [§ 17 ods. 5]

Ustanovenie § 17 ods. 5 a následne § 18 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na výpočet základu dane zahraničnej závislej osoby, a z tohto dôvodu nie je možné postup podľa tohto ustanovenia uplatniť na tuzemské závislé osoby.

K bodu 40 [§ 17 ods. 6]

Ide o úpravu, ktorá vyplýva zo IV. kapitoly Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a ktorá rešpektuje požiadavku pracovnej skupiny WP 6 na zosúladenie vnútroštátnych legislatív členských štátov OECD.

K bodu 41 [§ 17 ods. 15]

V tomto ustanovení sa spresňuje, že všetky opravy chýb minulých účtovných období, pokiaľ ide o náklady, ktoré sú aj uznaným daňovým výdavkom a výnosy, ktoré sú aj zdaniteľným príjmom, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohradu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisku minulých rokov. To znamená, že takéto opravy sa vysporiadajú vždy podaním dodatočného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

K bodu 42 [§ 17 ods. 16]

Takáto formulácia zvýšenia vstupnej ceny len o preukázateľné náklady na rekonštrukcie a modernizácie nepokrýva celý rozsah vykonávaných technických zhodnotení podľa § 29 ods. 1, t.j. nezahŕňajú sa tu výdavky na nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, a preto z tohto dôvodu odporúčame túto časť vypustiť. Vstupná cena zahŕňa vždy aj výdavky na technické zhodnotenie podľa § 29.

K bodu 43 [§ 17 ods. 21]

Spresňuje sa zahrnovanie úrokov z omeškania do základu dane vždy len po zaplatení, výnimkou sú len úroky z omeškania platené bankám a prijatých bankami. Pri úrokoch z omeškania platených bankám sa tieto úroky zahrnovali do daňových výdavkov tak , ako je o nich účtované do nákladov dlžníka a rovnako na druhej strane banka zahrnie tieto do príjmov tak, ako o nich účtuje vo výnosoch. Zamedzí sa tak nezrovnalostiam pri definícií a kvantifikácií výšky úroku u omeškania voči bankám (zvýšená základná sadzba úrokov a pod.) a zároveň zjednoduší systém vykazovania základu dane tým, že sa priblíži k výsledku hospodárenia zistenom v účtovníctve.

K bodu 44 [§ 17 ods. 27 a 28]

Ustanovenie odseku 27 spresňuje spôsob vyčíslenia základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý poberá z územia Slovenskej republiky viacero druhov príjmov podliehajúcej všeobecnej sadzbe dane. Daňovník vyčísľuje za každú stálu prevádzkareň samostatne základ dane, čo je v súlade s § 17 ods. 7 a v súlade s Čl. 7 Modelovej zmluvy OECD. Straty vykázané príslušnou stálou prevádzkarňou je možné kompenzovať s kladným základom dane z inej stálej prevádzkarne. Spôsob platenia preddavkov na daň za stálu prevádzkareň ako aj na spôsob podávania daňového priznania, napr. pri vzniku a zániku stálej prevádzkarne nadväzuje na úpravu platnú v súčasnosti.

Ustanovenie odseku 28 nadväzuje na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločnosti rozličných Členských štátov. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením a to aj úpravou v interných daňových zákonoch jednotlivých štátov. Zámerom je, aby pri zmene sídla zostavajúci podnik resp. stála prevádzkareň nezdaňovala rezervy, opravné položky a iné účty, ktoré by mohli byť rozpustené a ktoré súvisia s jej činnosťou na území štátu, v ktorom je stála prevádzkareň (predtým aj sídlo). Rovnako sa má umožniť aj pokračovanie v odpočte strát. Vykázané zisky alebo straty by sa nemali meniť za podmienky, ak prevádzkareň pokračuje v pôvodnom odpisovaní majetku resp. nedochádza k jeho preceneniu. V súčasnom období je už aj v zákone NR SR č. 562/2004 Z. z. úprava pôsobenia európskej spoločnosti na území SR (SE).

K bodu 45 [§ 19 ods. 2 písm. o)]

V súčasne platnom zákone nie je úprava výdavkov (nákladov) spojených s derivátovými operáciami resp. obchodmi. Návrh tejto novely ustanovuje, resp. konkretizuje spôsob zahrnovania aj nákladov na derivátové obchody do daňových výdavkov.

K bodu 46 [§ 19 ods. 3 písm. h)]

Vzhľadom na zmenu vymedzenia a kategorizácie pohľadávok bánk, je nutné vykonať aj úpravu pri postúpení pohľadávok týmito daňovníkmi.

K bodu 47 [§ 19 ods. 3 písm. l)]

Ohraničuje sa výška uplatnenia daňových výdavkov poskytovaných vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.

K bodu 48 [§ 19 ods. 3 písm. o)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie v nadväznosti na účtovníctvo. Finančný prenájom je podľa § 2 písm. s) považovaný za jeden zo spôsobov obstarania hmotného majetku. Úrok súvisiaci s obstaraním tohto majetku, uhrádzaný po jeho uvedení do užívania, je preto účtovným aj daňovým výdavkom a nepovažuje sa na daňové účely za nájomné, a to rovnako, ako podľa účtovných predpisov.

K bodom 49 a 50 [§ 20 ods. 4 a ods. 6]

Ustanovenie § 20 ods.4 zákona sa mení tak, že text o triedení pohľadávok a výške tvorenej opravnej položky k týmto pohľadávkam za zrušuje. Dôvodom zmeny je skutočnosť, že od 1. 1.2006, pri prechode systému účtovania bánk na IFRS, klasifikácia pohľadávok platná do konca roka 2005 už nebude používaná. Pri uznávaní tvorby opravných položiek k pohľadávkam z úverov sa zákon o dani z príjmov odvoláva už len na podmienky stanovené Opatrením NBS.

K bodu 51 [§ 20 ods. 9 písm. b)]

Upravuje sa možnosť tvorby rezervy na lesnú pestovnú činnosť v nadväznosti na nový zákon o lesoch, ktorý bol schválený v júni 2005.

K bodu 52 [§ 20 ods. 9 písm. e)]

V nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch sa ustanovenie § 54e a nasledujúce novelizovaného zákona o odpadoch ukladá výrobcom elektrozariadení povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom. V prípade elektrozariadení predaných po 13. auguste 2005 bude spotrebiteľ informovaný o výške recyklačného poplatku osobitne v zmysle § 54e ods. 3 zákona o odpadoch, pričom tento poplatok bude súčasťou ceny elektrozariadenia, a to aj v prípade, ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení predaných pred 13. augustom 2005, ale likvidovaných po tomto dátume. Recyklačný poplatok bude súčasťou ceny zariadenia a spotrebiteľ ho teda uhradí už pri jeho kúpe. V konečnom dôsledku slúži na úhradu nákladov na likvidáciu takéhoto tovaru po uplynutí doby jeho životnosti. Subjekty, ktoré majú povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom, budú mať výdavky s tým spojené až keď sa zakúpený výrobok stane odpadom, t.j. v inom zdaňovacom, účtovnom období, ako bol výrobok zakúpený. Vzhľadom na uvedené sa do ustanovenia § 20 ods. 9 zahrnuje možnosť zahrnúť do základu dane ako daňový výdavok aj tvorbu rezervy na nakladanie s elektroodpadom.

K bodu 53 [§ 20 ods. 11]

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 54 [§ 20 ods. 14]

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky, pri ktorých je tvorba opravnej položky k pohľadávkam uznaná za daňový výdavok. Podmienkou na uznanie tvorby opravnej položky do daňových výdavkov je požiadavka, aby bola pohľadávka, na ktorú je tvorená opravná položka, zahrnutá do príjmov. Navrhuje sa rozšíriť, resp. spresniť podmienky na účel uznávania opravnej položky aj ak takáto pohľadávka zahrnutá do príjmov bola nadobudnutá vkladom podniku alebo jeho časti a na prípady právnych nástupcov daňovníkov zrušených bez likvidácie.

K bodu 55 [§ 21 ods. 1 písm. c)]

Ide o ustanovenie, ktoré vyžaduje OECD urýchlene zapracovať do vnútroštátnej legislatívy každého členského štátu. Zároveň sa vypúšťa pôvodné znenie § 21 ods. 1 písm. c), podľa ktorého sa do daňových výdavkov nezahrnuje obstarávacia cena cenných papierov a obchodný podiel na obchodnej spoločnosti alebo družstva s výnimkou úprav uvedených v § 19 (predaj uvedeného majetku). Napriek uvedenému, hodnota vyradenej finančnej investície zaúčtovanej do nákladov pripadajúcej k prijatému podielu na likvidačnom zostatku, nie je uznaná za daňový výdavok z dôvodu, že prijatý podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane.

K bodu 56 [§ 22 ods. 6 písm. f)]

Ide o spresnenie v nadväznosti na § 24 ods. 2 a § 26 ods. 8 zákona, pričom technické zhodnotenie majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa odpisuje rovnako, ako ktorékoľvek iné technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku, t.j. v závislosti od odpisovej skupiny, do ktorej je samotný hmotný majetok zaradený.

K bodu 57 [§ 22 ods. 8]

Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa od 1. januára 2005 zmenila doba odpisovania u nehmotného majetku charakteru oceniteľných práv a softvérov, a to v závislosti od ich skutočnej doby použiteľnosti. Túto zmenu bolo potrebné preniesť aj do zákona o dani z príjmov, nakoľko nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi.

K bodu 58 [§ 23 ods. 1 písm. c)]

Úpravy bystrín a lesnícko – technické meliorácie sa na žiadosť rezortu pôdohospodárstva vypúšťajú z neodpisovaného majetku.

K bodom 59 a 60 [§ 24 ods. 1 a § 24 ods. 1 písm. e)]

Od 1. januára 2005 bolo z postupov účtovania vypustené ustanovenie § 40 – Účtovanie nájmu majetku a rovnako aj zo zákona o dani z príjmov bolo vypustené ustanovenie, ktorým bolo možné preniesť právo odpisovania prenajatého nehnuteľného majetku, ktorý ako celok sa využíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas celého zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu sa spresňuje, že ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku môže tento odpisovať rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá ho má zverený do správy za podmienky, že sa majetok využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

K bodu 61 [§ 25 ods. 1 písm. a)]

Dopĺňa sa spôsob ocenenia hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004. Táto problematika je v zákone riešená len ak ide o majetok, ktorý bol alebo je v obchodnom majetku fyzickej osoby - podnikateľa, ale u fyzickej osoby - občana, nie je uvedená problematika v zákone riešená. Obdobne ako pri vklade majetku fyzickej osoby do základného imania sa použije na účely odpisov ako vstupná cena obstarávacia cena vloženého majetku v tom prípade, ak by príjem z predaja tohto majetku bol oslobodený od dane, rovnaký postup je uplatnený aj v prípade, ak fyzická osoba daruje takýto majetok. Za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku uzná obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o majetok, z ktorého príjem by pri predaji nebol rovnako oslobodený od dane.

K bodu 62 [§ 25 ods. 1 písm. c)]

Táto úprava nadväzuje na úpravu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a), čo znamená, že fyzická osoba (občan) pri darovaní a vklade majetku do obchodnej spoločnosti použije na ocenenie reprodukčnú obstarávaciu cenu vtedy, ak pri predaji tohto majetku by dosiahnutý príjem bol oslobodený od dane podľa § 9 zákona.

K bodu 63 [§ 25 ods. 1 písm. d)]

Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) a c).

K bodu 64 [§ 26 ods. 8]

Ide o spresnenie, ktoré nadväzuje na úpravu vykonanú v postupoch účtovania.

K bodu 65 [§ 31 ods. 2]

Ustanovenie sa na základe požiadaviek z praxe spresňuje a zjednodušuje, pretože v mnohých prípadoch potvrdenia zo zahraničia pri závislej činnosti uvádzajú úhrn príjmov, resp. úhrn zaplatenej dane za celé zdaňovacie obdobie, resp. kalendárny rok. Doplnenie ustanovenia ponecháva na daňovníka voľbu, ktorý prepočet použije. Ak má daňovník preukázateľný príjem zo závislej činnosti podľa jednotlivých mesiacov, môže použiť oba spôsoby prepočtu.

Zároveň ide o zjednodušenie výpočtu výšky príjmov v prípade, ak sú dosahované resp. pripisované bankou. V uvedenom prípade sa výška príjmu určí priamo z výšky sumy pripísanej v Sk na účet, t.j. je použitý kurz platný v deň pripísania príjmov. Naviac v uvedenom prípade je výška príjmu na účely stanovenia daňovej povinnosti úplne presná.

K bodu 66 [§ 32 ods. 2 písm. a) a b)]

Ide o spresnenie. Podľa písmena a) daňovník – rezident aj nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane, má povinnosť podať daňové priznanie z týchto príjmov. Podľa písmena b) tohto ustanovenia, daňovník – rezident, je povinný podať daňové priznanie za ustanovených podmienok, ak nejde o výnimku ustanovenú v § 32 ods. 4.

K bodom 67 a 68 [§ 32 ods. 2 písm. d) a § 32 ods. 3 písm. b)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na úpravu vykonanú v § 11 tohto zákona.

K bodu 69 [§ 32 ods. 4 písm. c)]

Toto ustanovenie sa spresňuje tak, že daňové priznanie nepodáva osoba, na ktorú sa vzťahujú imunity podľa napr. vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch alebo vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

K bodom 70 a 71 [§ 34 ods. 5 až 7 a 9]

Ide o spresnenie poslednej známej daňovej povinnosti vo väzbe na platenie preddavkov na daň v bežnom zdaňovacom období v preddavkovom období, ktoré začína prvým dňom po lehote na podanie daňového priznania.

Rezident bez rozdielu, či má na našom území trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (ide o prípady, keď je rezident, napr. zamestnancom obchodného zastúpenia zahraničnej osoby, ktorej na území SR nevznikla stála prevádzkareň alebo zahraničného zastupiteľského úradu alebo vykonáva závislú činnosť na stavbe, ktorá nie je stálou prevádzkarňou), platí si sám v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavky na daň. Uvedený postup sa zosúladil s postupom ustanoveným v § 32.

Nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, začína platiť preddavky od termínu, ktorý je podmienený dĺžkou pobytu, ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy.

Spresňuje sa, že ak daňovník – fyzická osoba má kombinované príjmy podľa § 5, 7 a 8, rovnako nie je povinný platiť preddavky na daň.

K bodu 72 [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 11 zákona.

K bodu 73 [§ 37 ods. 1 písm. a)]

Ide o doplnenie preukazovania nároku vo väzbe na nové nezdaniteľné časti základu dane (účelové sporenie).

K bodom 74 až 77 [§ 38 ods. 1 a 4]

Vykonaná legislatívna úprava v nadväznosti na zmenu vykonanú v § 11 zákona.

K bodu 78 [§ 38 ods. 6]

Navrhuje sa, aby správca dane vrátil sumu preplatku dane, ktorá vyplynula z ročného zúčtovania preddavkov na daň zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti alebo zamestnávateľ môže vrátiť takýto preplatok zo svojich prostriedkov.

K bodu 79 [§ 38 ods. 7]

Zrovnoprávňuje sa výber nedoplatkov do sumy 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami podľa § 40 ods. 5 (ak nemôže zamestnávateľ zraziť zamestnancovi nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok správca dane vtedy, ak je tento vyšší ako 100 Sk). Uvedené sa neuplatní, ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50. V tomto prípade musí mať zamestnanec zaplatenú daň v plnej výške.

K bodu 80 [§ 39 ods. 7]

Na účely poukázania 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50 je súčasťou vyhlásenia aj potvrdenie o zaplatení dane, ak zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ vydá na žiadosť zamestnanca. Ustanovenie sa dopĺňa tak, že vzor tohto potvrdenia vydá MF SR.

K bodu 81 [§ 39 ods. 10]

Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 17 ods. 2 písm. d).

K bodu 82 [§ 39 ods. 11]

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vypláca zdaniteľnú mzdu vo výške minimálnej mzdy, po odpočítaní napr. nezdaniteľnej časti základu dane nevznikne povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aby zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý takýto príjem vypláca, bol povinný uvedené tlačivá predkladať, aj keď matematicky preddavok na daň nevypočíta. Nulový prehľad a hlásenie nie je povinný podať len vtedy, ak príjem zo závislej činnosti nevypláca vôbec.

K bodu 83 [§ 40 ods. 5]

Ide o legislatívne spresnenie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ani správca dane neuplatnia postup ustanovený v tomto odseku, ak sa nedoplatok na dani alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 100 Sk alebo je nižšia ako 100 Sk [uvedená suma je nižšia, ako je suma ustanovená v § 46 (500 Sk)]. Výnimku však tvoria daňovníci, ktorí uplatňujú postup podľa § 50, t.j. podávajú vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane. V týchto prípadoch musí byť daňový nedoplatok vysporiadaný u bývalého zamestnávateľa alebo u správcu dane, aj keď je menší ako 100 Sk.

K bodom 84 až 85 [§ 42 ods. 6 a 7]

Ďalej ide o spresnenie spôsobu výpočtu výšky preddavkov na daň z príjmov právnických osôb vypočítavanej na základe dane vykázanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Zámerom navrhovanej úpravy je aj zreálnenie platenej výšky preddavkov na daň. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa použije sadzba dane podľa § 15 platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň a zohľadní zápočet dane zaplatenej v zahraničí a daň vybranú podľa § 43 odpočítanú ako preddavok na daň. Z uvedeného vyplýva, že ak napr. dôjde k zníženiu sadzby dane, preddavky na daň do lehoty na podanie priznania sú platené podľa tejto zníženej sadzby dane.

K bodu 86 [§ 43 ods. 3 písm. a)]

Úprava tohto ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch, t.j. započítať si daň vybranú zrážkou, ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.

K bodom 87 a 89 [§ 43 ods. 3 písm. j) a ods. 5 písm. c) a d)]

Vybratím dane zrážkou (19 %) bude vyrovnaná daň z príjmov zo závislej činnosti do výšky 5000 Sk, čím sa značne zníži administratívna náročnosť pri podávaní hlásení zamestnávateľov za zamestnancov, ktorým takýto príjem vyplatili alebo podávaní daňových priznaní pracujúcich poberateľov starobných dôchodkov (ktorí si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka). Zamestnávateľ bude odbremenený od povinnosti uvádzať tieto príjmy v koncoročnom hlásení u tých zamestnancov, ktorí sa rozhodnú, že vybratím dane bude daň z týchto príjmov vysporiadaná (§ 43 ods. 7), zamestnanec nebude musieť predkladať ako prílohu daňového priznania potvrdenie o takto zdanených príjmoch. V tejto súvislosti ide aj o príjmy študentov, zamestnancov popri hlavnom zamestnaní, poskytnuté veľkému počtu príjemcov, napr. respondentom za účasť na výskume uskutočňovanom agentúrami (ročne sa realizuje 350 000 rozhovorov), komparzistov pri výrobe televíznych programov a pri výrobe filmov (ročný počet komparzistov 3000), športových rozhodcov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 6000), trénerov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 10000), usporiadateľov športových podujatí (ročne evidovaných 30000) alebo predsedov, funkcionárov a členov občianskych združení – spolkov, zväzov, klubov alebo hnutí, keď vyplatené príjmy nepresiahnu ani 500 Sk. Túto úpravu si vyžaduje prax. Daňovník sa môže na konci roka rozhodnúť, či bude považovať takéto zdanenie za konečné – daň bude vysporiadaná, alebo použije postup podľa odseku 7, t.j. nebude pozastavovaný postup, ak si daňovník podá daňové priznanie aj z týchto príjmov.

Príjmy zahraničných športovcov a umelcov plynúce zo zdroja na území SR bude možné znížiť buď o paušálne výdavky vo výške 25 %, alebo o skutočne vzniknuté výdavky súvisiace s výkonom činnosti, z ktorej je dosahovaný príjem. Tieto výdavky musí daňovník, na účely určenia základu dane pre daň vyberanú zrážkou, preukázať platiteľovi dane.

K bodu 88 [§ 43 ods. 5 písm. a)]

Ak pôjde o preddavkovo uskutočňované výplaty z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, navrhuje sa, aby podliehal dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom období, v ktorom v čase výplat z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Takto vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa následne započíta na úhradu celkovej dane

K bodom 90 [§ 43 ods. 10]

V súlade s § 12 ods.1 zákona o dani z príjmov, predmetom dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy sú len príjmy plynúce správcovskej spoločnosti. Nadväzne aj základ dane je podľa 14 ods. 3 zákona o dani z príjmov zisťovaný len za správcovskú spoločnosť, pričom podielový fond postupuje pri vyčíslení daňovej povinnosti podľa § 43 ods. 9. Predmetné ustanovenia § 43 ods. 9 stanovujú spôsob výpočtu základu dane pre výnos z podielového listu, z ktorého je daň vyberaná zrážkou. Ustanovenie § 43 ods.10 zákona o dani z príjmov určuje termíny, kedy vzniká z vymedzených príjmov v § 43 zákona o dani z príjmov povinnosť zrazenia dane. Povinnosť zrazenia dane vzniká pri výplate, poukázaní alebo pripísaní výnosu v prospech daňovníka. Naviac, zákon o dani z príjmov, v prípade výnosu z podielového listu ukladá povinnosť zrazenia dane aj v prípade, kedy nedôjde k jeho výplate, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka. Pre uvedený prípad je termín zrazenia dane stanovený k 30. júnu roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré je vykázaný základ dane. V navrhovanej novele zákona sa vypúšťa tento termín pre zrazenie dane. Zmena zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, vykonaná jeho novelou č. 635/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2005, umožnila splnenie povinnosti každoročného vyplácania výnosu z majetku v podielovom fonde tzv. zahrnutím výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu. Pri takto vykonanom navýšení majetku podielového fondu o prislúchajúce výnosy nevzniká povinnosť zrážkovej dane.

K bodu 91 [§ 44 ods. 2]

Z dôvodu jednoznačnej aplikácie tohto ustanovenia v praxi sa v zákone upresňuje, že pri zdanení príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR nerezidentom tých štátov, s ktorými SR uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia sa použije sadzba dane vyplývajúca z príslušnej medzinárodnej zmluvy.

K bodu 92 [§ 45 ods. 1]

Z dôvodu potreby jednoznačnosti aplikácie tohto ustanovenia v praxi, sa daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý si uplatňuje zápočet dane zaplatenej v zahraničí, ustanovuje použiť na výpočet percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí základ dane pred znížením o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11.

K bodu 93 [§ 46]

Navrhuje sa zrovnoprávniť postup u daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, z ktorých je ich platiteľ povinný zrážať preddavky na daň pri ich výplate, poukázaní alebo pripísaní k dobru s ostatnými daňovníkmi, ktorí sú fyzickými osobami. Ak má daňovník, ktorý je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 2 (napr. starobného), príjmy zo závislej činnosti do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nie je zdanenie rovnaké, ak takýto daňovník má príjmy napr. z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy zo závislej činnosti sa mu zdania pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní v plnej výške, pričom ostatné zdaniteľné príjmy, ak ich úhrn nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sa nezdania, resp. nie je povinný podať daňové priznanie a daňový úrad ho ani podľa tohto ustanovenia nebude na jeho podanie vyzývať, pretože daň sa nevyrubí a ani neplatí.

K bodu 94 [§ 50 ods. 1]

U daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti spojenej s uplatňovaním ustanovenia § 50, zvyšuje minimálny podiel zaplatenej dane z 20 Sk na minimálnu sumu 250 Sk, rovnako ako u daňovníka, ktorý je právnickej osoby, pričom u tohto daňovníka nesmie byť podiel zaplatenej dane na poukázanie vyšší ako 5 000 000 Sk. Zároveň sa ustanovenie spresnilo tak, že vyhlásenie, ktoré podáva zamestnanec, musí byť na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR z dôvodu, aby sa dali spracovať tak, ako vyhlásenia z daňových priznaní u tých daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie.

K bodu 95 [§ 50 ods. 6 písm. a)]

Ide o legislatívne spresnenie tohto ustanovenia. V súčasnosti sa rôzne aplikuje toto ustanovenie v praxi hlavne v tých prípadoch, keď zamestnanec podáva vyhlásenie na osobitnom tlačive z dôvodu, že mu zamestnávateľ vykonal na žiadosť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

K bodu 96 [§ 52 ods. 35]

Pretože zákon neustanovuje v akej výške a akým spôsobom si môžu daňovníci odpočítať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za zdaňovacie obdobie roku 2006 (ustanovuje sa len pre roky 2004 a 2005), v súlade s pripravovanou novelou zákona č. 650/2004 Z. z., kedy sa doplnkové dôchodkové poisťovne budú môcť transformovať na doplnkové dôchodkové spoločnosti najneskôr do konca júna 2006, sa v odseku 35 dáva možnosť daňovníkom s príjmami podľa § 5 a 6 uznať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške a spôsobom podľa zákona o dani z príjmov aj pre rok 2006. Uvedené je aj vo väzbe na osobitný predpis, pretože do vzniku doplnkových dôchodkových spoločností sa doplnkové dôchodkové poisťovne spravujú zákonom č. 123/1996 Z. z.

K bodu 97 [§ 52 ods. 42]

Predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) novely zákona nie sú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní. Rovnako sa posudzujú takéto podiely na zisku vyplatené inou právnickou osobou aj členovi štatutárneho a dozorného orgánu tejto právnickej osoby. Ide však len o takú právnickú osobu, ktorá je zriadená podľa osobitného predpisu, pričom nejde o neziskovú organizáciu uvádzanú v § 12 ods. 3 zákona. Z tohto dôvodu sa v tomto ustanovení navrhuje vysporiadanie vybraných preddavkov z takýchto podielov od účinnosti zákona č. 314/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov.

K bodu 98 [§ 52 ods. 43 až 47]

Ustanovenia odsekov 43 až 47 upravujú prechodné ustanovenia vyplývajúce z úprav zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozdiely z ocenenia cenných papierov sú v súlade so zákonom č. 659/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov, súčasťou základu dane z príjmov, znenie odseku 44 rieši spôsob zahrnutia aj tých rozdielov z ocenenia cenných papierov do základu dane, ktoré v súlade s opatrením MF SR z 13. novembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti v postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre banky a iné finančné inštitúcie, boli zaúčtované k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

Ďalej sa v uvedených ustanoveniach upravuje spôsob odpočítavania daňovej straty, zahrnovania opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku a spôsob zahrnovania.

Úprava v odseku 47 nadväzuje na zmeny vykonané § 11 tohto zákona; táto úprava nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.

K bodu 99 [príloha č. 1 k zákonu]

Ide o legislatívno-technické spresnenie, ktoré vyplynulo zo zmien vykonaných vyhláškou č. 460/2004 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie. Z tohto dôvodu sa v položke 1-17 prílohy zákonu zrušený kód klasifikácie produkcie „29.40.5“ nahrádza novým kódom „29.41.1“ a rovnaká zmena sa vykonala aj v kóde 2-28.

K bodu 100 [príloha č. 1 k zákonu]

Rozšírenie znenia tohto ustanovenia sa navrhuje na základe požiadavky telekomunikačných operátorov a reálnej ekonomickej životnosti telekomunikačných rozvodov.

K bodu 101 [príloha č. 2 k zákonu]

Uvedený text sa vypúšťa z dôvodu, že predmetná smernica Rady nie je v platnosti.

K bodom 102 až 104 [príloha č. 2 k zákonu]

Ide o aktualizáciu prílohy č. 2 z dôvodu novelizácie smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990, smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 a smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003.

K čl. II

K bodu 1 [Poznámka pod čiarou k odkazu 1]

Spresňuje sa poznámka pod čiarou tak, že sa z odkazu vypustili zákony o spotrebných daniach z dôvodu, že správa spotrebných daní prešla z pôsobnosti daňových úradov do pôsobnosti colných úradov a zároveň sa v odkaze uvádzajú v súčasnosti platné zákony v oblasti daní.

K bodu 2 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa aktualizuje odkaz 4 v poznámke pod čiarou na súčasne platný zákon o hazardných hrách.

K bodom 3 až 10 [§ 1 písm. e), § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5, § 4 ods. 3 písm. g), § 4a a 4b, § 8b]

Podľa platného zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sú daňovými orgánmi Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a Úrad daňového preverovania. Daňové riaditeľstvo a daňové úrady v súčasnosti oznamujú podozrenia z daňových trestných činov Úradu daňového preverovania.

Nakoľko takýto postup pri odhaľovaní daňových trestných činov sa v praxi ukázal ako málo efektívny, navrhuje sa v bodoch 3 až 10 tohto článku zrušiť Úrad daňového preverovania a v príslušných ustanoveniach v bodoch 3 až 6 vykonať potrebné legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na jeho zrušenie. V bodoch 7 a 8 sa ďalej navrhuje ustanoviť, aby podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov oznamovali Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady orgánom činným v trestnom konaní a daňové úrady aj Daňovému riaditeľstvu SR.

K čl. III a IV

Nadväzne na zrušenie Úradu daňového preverovania v zákone č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sa navrhuje novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov v tých ustanoveniach, ktoré boli zmenené zriadením Úradu daňového preverovania.

K čl. V

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2005, okrem článku I bodov 9, 10, 13, 15,16 19, 20, 30, 34, 36, 39 až 43, 45 až 47, 51, 54, 66, 81, 83 až 87, 92, 96 až 100, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. Body článku I., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2005, budú použité už pri podaní daňového priznania za rok 2005. Ide o body spresňujúce ustanovenia zákona, ktoré prispejú k legislatívnej jednoznačnosti vyčíslenia základu dane daňovníka.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu