Správny súdny poriadok 162/2015 účinný od 01.08.2021 do 31.03.2022

§ 8
Kompetenčné spory


Kompetenčné spory medzi Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).

§ 11

Najvyšší správny súd rozhoduje
a)
o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
b)
v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,
c)
v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,
d)
v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len „politická strana“),
e)
v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na rozpustenie politickej strany,
f)
v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,
g)
v konaní o kompetenčných žalobách,
h)
o kasačných sťažnostiach.

§ 18
Postúpenie veci

(1)
Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
(2)
Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
(3)
Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
(4)
Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
(5)
Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

§ 19

(1)
Správnymi súdmi sú najvyšší správny súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.
(2)
Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.

§ 20

Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.

§ 21

Najvyšší správny súd koná a rozhoduje
a)
v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach,
b)
v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.

§ 22

(1)
Najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak
a)
senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
b)
senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
c)
to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy.
(2)
Predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu.

§ 23

(1)
Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2)
Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o
a)
správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,
b)
správnych žalobách v sociálnych veciach,
c)
správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
d)
žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
e)
žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
(3)
Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

§ 47

(1)
Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.
(2)
Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
(3)
Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu.
(4)
Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.

§ 85
Prikázanie veci

(1)
Ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.
(2)
Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.
(3)
Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
(4)
O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.

§ 92

(1)
Správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
(2)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený správny súd do siedmich dní.
(3)
Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho správneho súdu.

§ 100
Prerušenie konania

(1)
Správny súd konanie uznesením preruší, ak
a)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b)
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
c)
podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,
d)
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste,
e)
vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania,
f)
žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(2)
Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak
a)
prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet,
b)
to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace,
c)
žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.
(3)
Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

§ 378
Žalovaný


Žalovaným podľa § 375 ods. 1 až 3 je ministerstvo vnútra. Žalovaným podľa § 375 ods. 4 je politická strana.

§ 438

(1)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
(2)
O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho správneho súdu (ďalej len „kasačný súd“).

§ 466
Veľký senát

(1)
Ak má byť vec postúpená na rozhodnutie veľkému senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b), v uznesení o postúpení musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce. Uznesenie o postúpení sa doručí aj generálnemu prokurátorovi.
(2)
Ak rozhodovanie veľkého senátu navrhol v kasačnej sťažnosti generálny prokurátor podľa § 22 ods. 1 písm. c), v uznesení o postúpení veci sa uvedie dôvod takéhoto postupu navrhnutý generálnym prokurátorom, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.
(3)
Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
(4)
Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná generálnym prokurátorom a konanie pred krajským súdom nezačalo na základe žaloby prokurátora alebo prokurátor do konania pred krajským súdom nevstúpil.
(5)
Veľký senát o kasačnej sťažnosti podľa povahy veci rozhodne
a)
spôsobom ustanoveným v § 459 až 462 alebo
b)
uznesením, v ktorého výroku rozhodne o
1.
otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci a
2.
postúpení veci senátu, ktorý mu vec postúpil alebo predložil.
(6)
Senát, ktorému bola vec postúpená veľkým senátom podľa odseku 5 písm. b), následne rozhodne o kasačnej sťažnosti.
(7)
Ak neboli splnené podmienky na postúpenie veci, veľký senát uznesením vráti vec senátu, ktorý mu ju postúpil.