Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) 162/1995 účinný od 15.04.2004 do 30.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

10

D ô v o d o v á s p r á v a

V š e o b e c n á č a s ť

Cieľom predkladanej novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je harmonizovať právnu úpravu katastra nehnuteľností s právom Európskej únie a to so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24.10.1995 a Dohovorom Rady Európy č.108/1981 z 28.1.1995 a zároveň spresniť právnu úpravu výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností tak, aby zodpovedala zmenám, ktoré nastali v našom právnom poriadku.

Cieľom novely je najmä zosúladenie zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Podľa prvej vety § 68 ods. 1 katastrálneho zákona je katastrálny operát verejný. Táto zásada zostáva zachovaná. Do katastra nehnuteľností sa však zapisujú aj údaje, ktoré podľa zákona č. 428/2002 Z. z. podliehajú ochrane, najmä rodné číslo. Keďže každý môže do katastrálneho operátu (okrem zbierky listín) nahliadať a každý si môže dať vyhotoviť správou katastra potvrdený výpis alebo kópiu z listu vlastníctva, na ktorom sa uvádzajú aj údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z. z., bolo potrebné na túto právnu úpravu reagovať. Zavedením princípu ochrany osobných údajov do zverejňovania údajov katastra podľa osobitného predpisu (ktorý reaguje na európske právo) sa naplňuje aj § 52 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z., podľa ktorého prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov (týka sa to aj katastra nehnuteľností) majú uviesť svoje informačné systémy do súladu so zákonom č. 428/2002 Z. z..

Kataster nehnuteľností je štátny informačný systém o nehnuteľnostiach, súčasťou ktorého sú aj vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam. V záujme ochrany vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam je potrebné, aby vlastník nehnuteľností bol jednoznačne určený a preto je potrebné, aby bol označený menom, priezviskom, prípadne rodným priezvisko, dátumom narodenia, rodným číslom a miestom trvalého pobytu. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. súhlas dotknutej osoby, teda vlastníka so spracúvaním jeho osobných údajov v katastri nehnuteľností sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Týmto zákonom je predkladaná novela katastrálneho zákona, ktorá ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb.

Z hľadiska lepšej operatívnosti a hospodárnosti riadenia sa navrhuje zredukovať počet správ katastra v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v Košiciach tak, že v Bratislave sa päť správ katastra zlučuje do jednej správy katastra a v Košiciach sa štyri správy katastra zlučujú do jednej správy katastra.

Zároveň sa navrhuje vypustenie úpravy konania o určení priebehu hranice pozemkov, ktoré je upravené v treťom oddieli katastrálneho zákona. Ide o nesporové konanie. V praxi však prakticky takéto konania neprebiehajú, pretože väčšinou ide o susedské spory, ktorých riešenie patrí do kompetencie súdov. Preto sa navrhuje, aby toto konanie už nebolo predmetom administratívnoprávneho konania.

Navrhuje sa aj rozšírenie okruhu osôb, ktorých podpis na zmluve sa osvedčuje a to v záujme právnej istoty účastníkov právnych úkonov. Katastrálny zákon v súčasnej dobe vyžaduje úradné osvedčenie podpisov na zmluve len u prevodcov. Týka sa to všetkých zmlúv o prevode vlastníckeho práva ako sú napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva. Keďže však aj pri iných právnych úkonoch, ako sú zmluvy týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva, dochádza k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, resp. sa mení rozsah vlastníckeho práva, javí sa potrebným rozšíriť okruh osôb na zmluve, resp. dohode, u ktorých sa vyžaduje, aby bol ich podpis overený. Týka sa to dohôd o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dohôd o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zmlúv o zriadení vecného bremena a dohôd o predkupnom práve.

Navrhuje sa i predĺženie lehoty na rozhodovanie o vklade práva do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie je jedným z druhov správneho konania. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je voči katastrálnemu zákonu, ktorý upravuje katastrálne konanie vo vzťahu lex generalis – lex specialis. Katastrálny zákon v pôvodnom znení s účinnosťou od 1.1.1996 zvlášť upravuje lehotu na rozhodovanie v konaní o vklade tak, že táto je 30 dní. V tom čase sa ešte nerozbehol trh s nehnuteľnosťami v takej miere, v akej existuje v súčasnej dobe a v akej sa očakáva najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 1.5.2004. Stanovenie uvedenej lehoty v tom čase vychádzalo z vtedajšej situácie na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá sa však odvtedy radikálne zmenila. Správny poriadok dáva možnosť rozhodnúť správnemu orgánu v zvlášť zložitých prípadoch v lehote do 60 dní. Na správach katastra je takýchto prípadov veľa, avšak správa katastra nemá možnosť v takejto lehote rozhodnúť, pokiaľ má dodržať zákon a nevystaviť štát nebezpečenstvu nahradiť škodu poškodenému v správnom konaní. V súčasnosti nestíhajú správy katastra najmä v tých okresoch v Slovenskej republike, kde je najväčší pohyb s nehnuteľnosťami rozhodovať v zákonnej 30 dňovej lehote. Pritom treba mať na zreteli, že v konaní o vklade ide často o zložité až zvlášť zložité prípady, keď je potrebné vykonať úkony majúce prvky justičného charakteru, ktoré správny poriadok pripúšťa. Pritom napr. súdy nemajú v Občianskom súdnom poriadku stanovenú lehotu, v ktorej majú vec rozhodnúť. A naviac súdy nie vždy rozhodujú v prípadoch, v ktorých je predmetom konania vec majúca hodnotu aj niekoľko miliónov, ako to je na správach katastra. Na rozdiel od zamestnancov katastrálnych úradov, ktorí o vklade rozhodujú, všetci sudcovia majú právnické vzdelanie. Na správach katastra môžu podľa katastrálneho zákona rozhodovať aj zamestnanci s neprávnickým vzdelaním. Pričom majú nie menšiu zodpovednosť ako sudcovia. V prípade spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát a v regresnom konaní v konečnom dôsledku zamestnanec katastrálneho úradu, ktorý sa na takom rozhodovaní alebo úradnom postupe podieľal. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj nedodržanie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie. V snahe zamedziť zbytočným náhradám škody sa javí potrebné aspoň čiastočne zosúladiť lehotu na rozhodovanie v konaní o vklade so správnym poriadkom a doterajšiu lehotu 30 dní predĺžiť na 60 dní. Pritom sa počíta, že v 60 dňovej lehote budú rozhodovať správy katastra, ktoré nestíhali rozhodovať do 30 dní. Nie je dôvod, aby tie správy katastra, ktoré rozhodovali v konaní o vklade do 30 dní, túto lehotu umelo predlžovali.

V novele sa navrhuje riešenie duplicitného evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Do účinnosti zákona č. 255/2001 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil katastrálny zákon platil § 37, ktorý vychádzal z princípu jedna nehnuteľnosť – jeden vlastník (pokiaľ nehnuteľnosť nebola v spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb). Toto ustanovenie vylúčilo možnosť duplicitného vlastníctva v prípade, keď boli na správu katastra postupne doručené dve alebo viac listín spôsobilých na zápis vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti ale osvedčujúcich vlastníctvo rozdielnym osobám. Po účinnosti zákona č. 255/2001 Z. z., ktorým bolo dovtedy platné ustanovenie § 37 zrušené, t.j. od 1.1.2002 sa umožnilo, aby správy katastra zapísali záznamom vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti na základe rozličných listín svedčiacich rozdielnym vlastníkom. Vychádzalo sa vtedy z evidenčného princípu pri zápisoch vlastníckeho práva záznamom a z toho, že správa katastra nemôže posudzovať, ktorá listina spôsobilá na záznam je vierohodnejšia. V súčasnej dobe tak v katastri nehnuteľností je k istej nehnuteľnosti zapísané výlučné vlastnícke právo na dve alebo viac osôb. Jeden vlastník je tak obmedzovaný druhým vlastníkom, čo je v rozpore s princípom vlastníckeho práva, teda, že vlastnícke právo je všeobecným, priamym, právnym panstvom nad vecou.

Je preto dôležité pri zápise vlastníckeho práva do katastra záznamom zachovať právnu ochranu doteraz zapísaného vlastníka pred zápisom na iného vlastníka a vychádzať z princípu, že do katastra sa zapíše vlastník tej istej nehnuteľnosti, ktorého listina spôsobilá na záznam bola na správu katastra doručená najskôr. V predkladanom návrhu tak ide o návrat k niekdajšiemu ustanoveniu § 37 katastrálneho zákona v modifikovanej forme.

Predkladaná novela katastrálneho zákona prináša aj niektoré iné zmeny, ktoré predkladateľ považuje za potrebné zakotviť do zákona z dôvodu ich doterajšej nedostatočnej úpravy, prípadne ide o upresnenie alebo doplnenie niektorých pojmov, či úprav, ktoré pri ich aplikácii spôsobovali interpretačné problémy.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Návrh novely zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárod-nými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie Návrh zákona nebude mať finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry alebo iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie Návrh zákona bude mať nepriamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva výslovne uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení,

patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe, Kapitola 14. – Ochrana osobných údajov,

patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac november.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

problematika v § 7, § 8 ods. 1, § 42 ods. 2 písmeno a), § 63 a v § 68 ods. 2 až 4 a je upravená

1. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46ES zo dňa 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov,

2. Dohovorom o Rady Európy o ochrane jednotlivca pri automatizovanom spracovaní osobných údajov č.108/1981 zo dňa 28.januára 1995 a Dodatkami k tomuto Dohovoru zo dňa 15.júna 1999.

Uvedená úprava sa vzťahuje na každé spracovanie osobných údajov v súkromnom aj vo verejnom sektore s výnimkou spracovania údajov v inštitúciách nepodliehajúcich právu Spoločenstva. Stanovuje predovšetkým povinnosti zložiek, v ktorých sa spracúvajú údaje, pokiaľ ide o kvalitu údajov, technickú bezpečnosť, informovanie dozorného úradu o spracovaní a okolnosti, za ktorých možno uskutočňovať spracovanie údajov v súlade so zákonom. Špecifikuje aj právo osôb, ktorých údaje sú predmetom spracovania.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestor:

Úrad na ochranu osobných údajov

Spolupracujúci rezort:

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

7.Účasť expertov príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Pri vypracúvaní návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

O s o b i t n á č a s ť

K bodu 1: V katastri nehnuteľností sa evidujú vecné práva k nehnuteľnostiam i práva, ktoré vyplývajú zo správy majetku štátu a majetku obcí. V súvislosti so zriadením vyšších územných celkov sa dopĺňa aj evidovanie správy majetku vyšších územných celkov.

K bodu 2: Navrhovaná úprava upresňuje doterajšiu definíciu pojmu parcela. Nakoľko nie všetky pozemky sú zobrazené v katastrálnej mape, ale sú zobrazené aj v starších evidenciách, ktorými je najmä mapa určeného operátu, je potrebné rozšíriť tento pojem. Mapa určeného operátu je najvhodnejší operát zobrazujúci hranice pôvodných pozemkov, ktorých hranice nie sú v teréne zreteľné a pozemky sú spravidla zlúčené do väčších celkov. Právne vzťahy k týmto pozemkom sú evidované v pozemkovej knihe alebo v železničnej knihe a po obnove evidencie právnych vzťahov k týmto pôvodným nehnuteľnostiam postupom podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. budú zapísané na liste vlastníctva v registri E.

K bodu 3: Pojem identifikácia bolo potrebné upresniť v zmysle jej účelu. Doterajšia definícia pojmu identifikácia zahŕňala vlastne aj zisťovanie pôvodných vlastníckych vzťahov, ktoré je však predmetom konania o obnove evidencie niektorých právnych vzťahov k pozemkom podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. Pre potreby evidovania nehnuteľností v katastri je potrebné pojem upresniť tak, že ide o porovnanie zápisu a zákresu pozemku v listine a v katastrálnom operáte.

K bodu 4: Z legislatívno-technického hľadiska sa presúva definícia pojmu rozostavaná stavba z § 6 ods. 1 písm. c) bod 2. Navrhuje sa, aby sa do katastra nehnuteľností zapisovali aj rozostavené byty a nebytové priestory a preto sa ustanovenie dopĺňa aj o tento pojem.

K bodu 5: V katastri nehnuteľností sa evidujú stavby a pozemky, ale súpisné čísla sa podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb prideľujú len budovám. Z tohto dôvodu doterajšia úprava nedovoľovala evidovať v katastri stavby, ktorým sa súpisné číslo neprideľuje. (napr. budovy transformačných staníc, spaľovní odpadu a pod.) a preto je potrebné evidovať aj tie stavby, ktorým sa súpisné číslo neurčujú.

K bodu 6: Definícia rozostavenej stavby sa zaraďuje do § 3 pojmy.

K bodu 7: Predmetom evidovania v katastri sú nehnuteľné veci, byty a nebytové priestory. Právna úprava v oblasti právnych vzťahov k bytom a nebytovým priestorom si vyžiadala evidovanie práv k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré vzniknú na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe. Doteraz evidované práva k neexistujúcim bytom a nebytovým priestorom tvorili výnimku zo základnej zásady každej evidencie nehnuteľností podľa ktorej sa práva k nehnuteľnostiam evidujú k nehnuteľnostiam, ktoré existujú a sú v katastri evidované. Uvedené je výnimkou zo zásady, že práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú len vtedy, ak nehnuteľnosti, ku ktorým sa viažu sú v katastri už evidované. Z ustanovenia sa vypúšťa úprava vo vzťahu k § 9,19 písm. c) a 26 katastrálneho zákona z dôvodu nadbytočnosti. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len k pozemkom.

K bodu 8: Navrhuje sa, aby predmetom osobitného evidovania v katastri nehnuteľností boli aj nehnuteľnosti v správe Národného bezpečnostného úradu.

K bodu 9: Ustanovenie sa zosúlaďuje so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Uvádza sa taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré sú obsahom katastra nehnuteľností.

K bodu 10: Ustanovenie sa zosúlaďuje so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ustanovuje sa taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré sú evidované v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností.

K bodu 11: Vzhľadom na to, že zhotovitelia registra obnovenej evidencie pozemkov využívajú katastrálny operát ako podklad pre vyhotovenie registra rozširuje sa okruh subjektov, ktorým možno vydať časti katastrálneho operátu.

K bodu 12: Vzhľadom na racionalizáciu práce a riadenie výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností navrhuje sa vytvorenie jednej správy katastra pre okresy Bratislava I-V. Rovnaké riešenie sa navrhuje aj pre mesto Košice, kde sa vytvorí jedna správa katastra pre okresy Košice I-IV.

K bodu 13: Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a o určení priebehu hranice pozemkov rozhoduje krajský súd, v ostatných veciach je podľa zákona o správnom konaní odvolacím orgánom katastrálny úrad. Vzhľadom na uvedené sa ustavenie precizuje.

K bodu 14: Vypúšťa sa kompetencia správy katastra overovať kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na základe ktorých sa má vykonať zápis k nehnuteľnostiam v katastri a kópií geometrických plánov vzhľadom na skutočnosť, že ide o osvedčovanie listín, ktoré vykonávajú notári prípadne obce. Naviac bola táto činnosť vykonávaná len sporadicky a bez vyrúbenia správneho poplatku.

K bodu 15: Ustanovenie sa precizuje vzhľadom na to, že sa vypúšťa kompetencia správy katastra rozhodovať o určení priebehu hranice pozemkov. Konanie o určení priebehu hranice pozemkov vo väčšine prípadov nemá charakter administratívneho rozhodovania, pretože ide o spor o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takáto rozhodovacia činnosť patrí do právomoci súdov.

K bodu 16: Katastrálne územie je územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov. Navrhuje sa, aby na jeho zmenu zlúčením alebo rozdelením sa nevzťahoval zákon o správnom konaní, pretože nejde o rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

K bodu 17: Ustanovenie sa zosúlaďuje s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov tak, aby bola zabezpečená ochrana osobného údaju, ktorým je rodné číslo fyzickej osoby.

K bodu 18: Podľa katastrálneho zákona je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad krajský súd. V tejto súvislosti sa ustanovuje v zákone aj lehota na podanie odvolania, ktorá je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom 30 dňová.

K bodu 19: Ustanovenie sa precizuje doplnením odkazu na ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktorý rieši otázku odstúpenia od zmluvy. Správa katastra pri odstúpení od zmluvy pred rozhodnutím o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností skúma či účastník zmluvy, ktorý odstúpil od zmluvy, preukázal doručenie prejavu vôle druhej strane a či dôvod odstúpenia pripúšťa zákon alebo je to v zmluve dohodnuté. V takomto prípade správa katastra konanie zastaví.

K bodu 20: Doterajšia lehota na rozhodovanie o návrhu na vklad je nedostatočná, nakoľko konanie o vklade práva je zložitý rozhodovací proces, v ktorom sa posudzuje platnosť zmluvy, oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, z hľadiska vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z hľadiska možného obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťou zo zákona, prípadne zo zápisov v katastri nehnuteľností. Predmetom prevodu sú nehnuteľnosti, ktoré majú značnú hodnotu a teda aj malé pochybenie správneho orgánu môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku čoho môže štátu vzniknúť škoda.

K bodu 21: Dopĺňa sa ustanovenie v súvislosti so zriadením vyšších územných celkov.

K bodu 22: Navrhuje sa vypustiť povinnosť správy katastra skúmať, či osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydané notárom spĺňa náležitosti zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Nové navrhované znenie má za úlohu riešiť duplicitu evidovania vlastníckych a iných práv k tej istej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že údaje katastra nehnuteľností sú záväzné pre spisovanie verejných listín a iných listín má navrhované ustanovenie zabrániť tomu, aby správa katastra zapisovala práva k nehnuteľnostiam na základe listín, ktoré nevychádzajú z platných údajov katastra. Zapisovaním takýchto listín by dochádzalo k duplicitnému vlastníctvu.

K bodu 23: Navrhovanou zmenou sa odstraňuje chýbajúca definícia poznámky a jej právne následky. Z hľadiska účinkov poznáme v praxi dva druhy poznámok, a to informatívne a obmedzujúce. Poznámky informatívneho charakteru informujú tretie osoby o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťou alebo s právom k nehnuteľnosti a v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemajú žiadne právne následky. Informatívnymi poznámkami sú napr. začatie vyvlastňovacieho konania, začatie exekučného konania, začatie konania o práve k nehnuteľnosti, ktoré musí určiť súd. Poznámky obmedzujúceho charakteru vyjadrujú obmedzenie vlastníka alebo inej oprávnenej osoby nakladať s nehnuteľnosťou a majú určité právne následky v konaní o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tým, že sú dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad z titulu obmedzenia vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Obmedzujúce poznámky sú napr. začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, vyhlásenie konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, vykonateľné uznesenie súdu o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti.

Navrhovanou zmenou sa rozšíril okruh osôb, ktoré môžu podať návrh na zápis poznámky, ďalej sa rozšírila možnosť vyznačenia skutočností súvisiacich s exekúciou predajom nehnuteľnosti. Zároveň sa vypúšťa vyznačenie poznámky v prospech tohto, kto tvrdí, že je oprávnený v právnom vzťahu k nehnuteľnosti a nemôže svoje tvrdenie hodnoverne preukázať z dôvodu, že tieto skutočnosti sa zisťujú v osobitnom konaní, ktorým je obnova evidencie vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z..

K bodu 24: Interpretácia uvedeného ustanovenia v praxi bola nejednoznačná a preto sa precizuje. Ustanovenie zakotvuje zásadu priority zápisov, ktorá spočíva v tom, že práva k tej istej nehnuteľnosti musia byť zapísané v poradí, v akom bola zmluva, verejná listina alebo iná listina na správu katastra doručená. Uvedené neznamená, že sa zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny zapisujú v poradí v akom boli na správu katastra doručené.

K bodu 25: V novo koncipovanom ustanovení sa ustanovuje, aby každá listina predložená na zápis do katastra nehnuteľností t.j. vkladom, záznamom i poznámkou mala rovnaké náležitosti pre zápis do katastra nehnuteľností. Musí byť vyhotovená v štátnom jazyku s výnimkou jazyka českého, vzhľadom na zrozumiteľnosť a vzájomnosť.

K bodom 26: V nadväznosti na iné ustanovenia katastrálneho zákona upresňujú sa údaje o účastníkoch práv k nehnuteľnostiam a o nehnuteľnostiach, ktoré musí obsahovať zmluva, verejná listina alebo iná listina predložená na zápis čím zároveň dochádza k zosúladeniu zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov tým, že sa priamo v zákone uvádza výpočet osobných údajov, ktoré sú ďalej predmetom zhromažďovania a následného poskytovania.

K bodu 27: Z dôvodu právnej istoty sa rozširuje okruh účastníkov právnych úkonov, ktorých podpisy na zmluvách musia byť úradne osvedčené. Súčasne sa navrhuje oslobodenie vyššieho územného celku od osvedčenia podpisu štatutára.

K bodu 28: V navrhovanom ustanovení sa spresňuje lehota na zápis poznámky.

K bodu 29: V uvedenom ustanovení sa rozširuje vyznačenie plomby na liste vlastníctva i z dôvodu podania protestu prokurátora Z dôvodu doručenia listiny určenej na zápis poznámky sa list vlastníctva neplombuje.

K bodu 30: Režim osobitnej evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností sa bude vzťahovať i na záhradkárske osady.

K bodu 31: Ustanovenie vymenúva náležitosti návrhu na zápis novej stavby. Podľa novej právnej úpravy rozhodnutie o udelení súpisného čísla neobsahuje údaj o rodnom čísle. Rodné číslo je z hľadiska zápisu údajov o vlastníkovi do katastra nehnuteľností podstatné, preto navrhovaná úprava reaguje na túto zmenu.

K bodu 32: Spoločenská prax si vyžiadala najmä v súvislosti so vznikom záložných práv alebo hypotekárnych záložných práv zápis rozostavaného bytu alebo rozostavaného nebytového priestoru do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti sa upravuje aj predmet evidovania v katastri a s tým spojené náležitosti potrebné pre ich zápis do katastra.

K bodu 33: Precizuje sa ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona.

K bodu 34: Ustanovenia, ktoré sa navrhujú vypustiť, upravujú konanie pred správnym orgánom, ktoré je nesporovým konaním. V praxi sa ukázalo, že väčšina prípadov sa v merite veci neukončí na správnom orgáne. V skutočnosti ide susedské spory, ktorých riešenie patrí do pôsobnosti súdov. Z tohto dôvodu sa úprava takého správneho konania javí ako nadbytočná.

K bodu 35: Navrhovaná úprava umožňuje opravovať výmery parciel registra E neformálnym spôsobom, bez rozhodnutia. V praxi je množstvo prípadov, keď správa katastra musí rozhodnutím opravovať výmery parciel registra E, pričom výmery parciel registra E sú prevzaté zo skorších evidencií napr. z pozemkovej knihy a sú nepresné. Ak boli listy vlastníctva registra E založené pri usporiadaní pozemkového vlastníctva, krajná odchýlka výmer je trojnásobkom krajnej odchýlky pre parcely registra C. Zároveň je tu daná možnosť robiť opravy chybného zakreslenia aj v mape určeného operátu.

K bodu 36: Ustanovenie sa zosúlaďuje so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ustanovuje sa taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré budú obsiahnuté v súbore popisných informácií obnoveného katastrálneho operátu, ktorý bude daný prostredníctvom obce na verejné nahliadnutie.

K bodu 37: Navrhuje sa, aby geodetické práce realizované v objektoch s osobitným režimom v správe Národného bezpečnostného úradu boli vykonávané len so súhlasom tohto úradu..

K bodu 38: Dopĺňa sa možnosť zapísať do katastra nehnuteľností geometrický plán aj bez verejnej alebo inej listiny v tých prípadoch, ak nedochádza k zmene práv k nehnuteľnosti. Týmto nemôžu byť dotknuté ustanovenia o drobení pozemkov podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. Doterajšia úprava obmedzovala vlastníka keď napríklad chcel rozdeliť nehnuteľnosť pre potreby spísania závetu a pod.

K bodu 39: Rozširuje sa okruh osôb o znalca, ktorý môže vyhotovovať geometrické plány pre potreby súdu.

K bodu 40, 41 a 43: Vzhľadom na ochranu osobných údajov fyzických osôb podľa zákona o ochrane osobných údajov bolo potrebné ochrániť osobné údaje, najmä údaj o rodnom čísle aj v katastrálnom zákone. Vlastníkovi sa však umožňuje, aby mu správa katastra pri nahliadnutí do katastrálneho operátu alebo pri vydávaní výpisov z katastra nehnuteľnosti či už vo forme verejnej listiny alebo neverejnej listiny poskytla aj údaj aj o rodnom čísle.

K bodu 42: V katastri nehnuteľností platí vo všeobecnosti zásada, že ak je právo k nehnuteľnosti dotknuté zmenou, list vlastníctva sa zaplombuje a nevydáva sa. Aplikačná prax si vyžaduje, aby vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe na preukázanie vlastníckeho práva bol list vlastníctva vydaný aj keď je právo dotknuté zmenou. Uvedená skutočnosť sa na vydanom liste vlastníctva musí výrazne označiť slovami „ Na liste vlastníctva je plomba“.

K bodu 44: V prechodných ustanoveniach na navrhuje riešiť otázku prechodu pôsobnosti zrušených správ katastra, zrušenia pôsobnosti správ katastra rozhodovať o určení priebehu hranice pozemkov a zápis verejných listín, ktoré nadobudli právoplatnosť pred účinnosťou tohto zákona.

K Čl. II: Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona katastrálneho zákona, tak ako vyplýva z jeho noviel.

K Čl. III: Navrhuje sa účinnosť zákona 1. marca 2004.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 10.12.2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Jelena Hudcovská

predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu