Zákon o prokuratúre 153/2001 účinný od 01.09.2019 do 31.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky postupom podľa § 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), keďže ide o organické zákony prokuratúry (čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky) ako hierarchicky usporiadanej sústavy orgánov verejnej moci a prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora ako osôb, ktoré výkonom svojej funkcie vykonávajú pôsobnosť prokuratúry.

Cieľom predloženého návrhu zákona je jednak zosúladenie platnej právnej úpravy Slovenskej republiky s obsahom nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017) (ďalej len „nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939“) a tiež odstránenie niektorých nedostatkov v platnom znení oboch novelizovaných zákonov zistených na základe poznatkov aplikačnej praxe.

V súlade s požiadavkou akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 104/2017 sa ustanovuje povinnosť Generálnej prokuratúry ako najvyššieho služobného úradu prokuratúry zverejňovať a priebežne aktualizovať okrem menného zoznamu prokurátorov aj miesto pravidelného výkonu funkcie jednotlivých prokurátorov.

Zákon č. 153/2001 Z. z. upravuje postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pôsobnosť ostatných prokurátorov, právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, organizáciu a riadenie prokuratúry.

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“) upravuje postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov, postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť a postavenie asistentov prokurátora.

Platná právna úprava zákona č. 153/2001 Z. z. a zákona č. 154/2001 Z. z. neustanovuje možnosť vzniku a fungovania Európskej prokuratúry, úpravu jej vzťahov s prokuratúrou Slovenskej republiky, nepredpokladá ani existenciu prokurátorov, ktorí budú pôsobiť v Európskej prokuratúre a vykonávať jej pôsobnosť aj na Slovensku, neupravuje ich status, oprávnenia a povinnosti.

Funkciu európskeho prokurátora za Slovenskú republiku a európskych delegovaných prokurátorov pre Slovenskú republiku budú zastávať prokurátori Slovenskej republiky.

2

Postavenie prokurátorov pôsobiacich v Európskej prokuratúre, ich práva a povinnosti sa v prvom rade riadia nariadením (EÚ) 2017/1939; vnútroštátne právo sa uplatní subsidiárne, len ak daná záležitosť nie je upravená v tomto nariadení.

Nariadenie (EÚ) 2017/1939 má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti, priamo uplatniteľné v členských štátoch a v prípade konkurencie má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred normami vnútroštátneho práva.

Nariadenie (EÚ) 2017/1939 vo viacerých ustanoveniach odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu. Ustanovuje napríklad, že európski prokurátori môžu v konkrétnej veci konajúcemu európskemu delegovanému prokurátorovi v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom a pokynmi príslušnej stálej komory vydávať pokyny (čl. 12 ods. 3 nariadenia). Spôsob ich vydávania a ich záväznosť nariadenie (EÚ) 2017/1939 neupravuje a tieto sa teda riadia zákonom č. 153/2001 Z. z.

Nariadenie (EÚ) 2017/1939 napríklad tiež ustanovuje, že keď sa v práve členského štátu ustanovuje vnútorné preskúmanie niektorých úkonov v rámci organizácie vnútroštátnej prokuratúry, preskúmanie takýchto úkonov európskeho delegovaného prokurátora patrí do dozornej právomoci dozorujúceho európskeho prokurátora v súlade s vnútorným rokovacím poriadkom Európskej prokuratúry (čl. 12 ods. 4 nariadenia) a pod.

Európski delegovaní prokurátori, ktorí konajú v mene Európskej prokuratúry, vo svojich členských štátoch majú rovnaké právomoci ako vnútroštátni prokurátori, pokiaľ ide o vyšetrovanie, trestné stíhanie a podanie obžaloby na súd, a to popri osobitných oprávneniach, ktoré sa im priznávajú nariadením (EÚ) 2017/1939, s ich výhradou a za podmienok ustanovených v nariadení (EÚ) 2017/1939 (čl. 13 ods. 1 nariadenia).

Európski delegovaní prokurátori môžu vykonávať aj úlohy vnútroštátnych prokurátorov, a to do takej miery, ktorá im nebráni v plnení ich povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2017/1939. Európski delegovaní prokurátori sa od vymenovania do funkcie európskeho delegovaného prokurátora až do odvolania považujú za aktívnych členov prokuratúry členského štátu, ktorý ich nominoval (čl. 17 ods. 2 nariadenia).

Ak sa členský štát rozhodne odvolať vnútroštátneho prokurátora, ktorý bol vymenovaný za európskeho delegovaného prokurátora alebo voči nemu prijať disciplinárne opatrenie, a to z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, informuje najskôr hlavného európskeho prokurátora. Členský štát nemôže odvolať európskeho delegovaného prokurátora alebo voči nemu prijať disciplinárne opatrenie z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 bez súhlasu hlavného európskeho prokurátora (čl. 17 ods. 4 nariadenia) a pod.

Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby v zákone č. 153/2001 Z. z. i zákone č. 154/2001 Z. z. bolo upravené postavenie a pôsobnosť hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v časti, v ktorej sa na nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939 a aby bola upravená súčinnosť medzi vnútroštátnou prokuratúrou a Európskou prokuratúrou.

3

Je potrebné zabezpečiť, aby zákon č. 154/2001 Z. z. v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 upravil dočasné pridelenie prokurátora k Európskej prokuratúre na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.

Keďže európski delegovaní prokurátori ostávajú po dobu výkonu tejto funkcie aj aktívnymi prokurátormi Slovenskej republiky, pričom môžu v stanovenom rozsahu plniť aj úlohy patriace do právomoci vnútroštátnej prokuratúry, bolo potrebné, aby zákon o prokurátoroch obsahoval kolízne ustanovenia týkajúce sa ich postavenia a pôsobnosti, ale aj ich odmeňovania a sociálneho a zdravotného zabezpečenia.

Týmto skutočnostiam bolo potrebné prispôsobiť aj úpravu disciplinárneho konania, zodpovednosti za škodu a účasti na samospráve prokurátorov.

V rámci zmien právnej úpravy disciplinárneho konania sa spresňuje úprava vo viacerých smeroch, napríklad sa bude prerušovať plynutie lehôt ustanovených pre zánik disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, ak je skutok prokurátora predmetom trestného konania a následne dôjde k postúpeniu veci na disciplinárne konanie. Ďalšou navrhovanou zmenou je odôvodňovanie všetkých rozhodnutí disciplinárnych komisií (aj v prípade, ak sa účastníci konania vzdali práva na opravný prostriedok) alebo aj oprávnenie generálneho prokurátora podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie prvého stupňa aj v neprospech prokurátora vo veciach, v ktorých začalo disciplinárne konanie bez návrhu (postúpením veci alebo odovzdaním veci z trestného alebo priestupkového konania).

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy v rozsahu uvedenom v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Vyhodnotenie vybraných vplyvov je uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona nie je potrebné zaslať na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, vrátane nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017).

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona:

Generálny prokurátor Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

Čl. 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ÚV EÚ, L 283 z 31. októbra 2017)

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na implementáciu nariadenia

nebola stanovená

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych

čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na

účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ, L 283 z 31. októbra 2017).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predbežná informácia bola zverejnená

na portáli SLOV-Lex 12.3.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

21.3.2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

24.4.2019

2.Definovanie problému

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na

účely zriadenia Európskej prokuratúry (ÚV EÚ, L 283 z 31. októbra 2017). Európska prokuratúra

bude vykonávať výlučnú pôsobnosť pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ

ustanovené v smernici (EÚ) 2017/1371, čím sa zužuje pôsobnosť OČTK a orgánov prokuratúry SR

v konaní o týchto trestných činoch. Prokurátori Európskej prokuratúry budú mať v týchto veciach

právomoc viesť nezávislé vyšetrovanie a podať obžalobu na príslušný súd procesným postupom

podľa vnútroštátneho práva SR. Európsky delegovaný prokurátor bude navyše pôsobiť v duálnom

režime, t. j. okrem úloh Európskej prokuratúry bude môcť paralelne plniť aj úlohy Úradu špeciálnej

prokuratúry. Zároveň je potrebné upraviť pravidlá spolupráce, zdieľania informácií, prístupu do

informačných systémov medzi orgánmi prokuratúry SR a Európskou prokuratúrou, čo je riešené

najmä v návrhu novely zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

V Európskej prokuratúre budú pôsobiť aj prokurátori - zástupcovia Slovenskej republiky v pozícii

európskeho prokurátora, európskych delegovaných prokurátorov a je možné, že slovenský

prokurátor by sa mohol stať aj hlavným európskym prokurátorom. Je potrebné upraviť pravidlá vo

vzťahu k statusu slovenských prokurátorov, ktorí budú dočasne pridelení na výkon funkcie

k Európskej prokuratúre, vrátane do otázok náhrady škody, disciplinárneho konania či účasti na

stavovských veciach prokurátorov. Taktiež bolo potrebné upraviť, že európsky delegovaný

prokurátor v čase, keď bude plniť úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry, bude mať postavenie

vnútroštátneho prokurátora. Tieto úpravy sa navrhujú v novele zákona č. 154/2001 Z. z.

Zároveň sú v oboch novelách riešené aj niektoré aplikačné problémy, ktoré vyplynuli z praxe

prokurátorov a orgánov prokuratúry SR.

3.Ciele a výsledný stav

Primárnym cieľom navrhovanej zmeny je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre riadne

fungovanie Európskej prokuratúry a efektívny výkon jej právomoci na území SR, ako aj

legislatívnych predpokladov pre kvalitné zastúpenie SR v Európskej prokuratúre prokurátormi

6

dočasne pridelenými na výkon funkcie európskeho prokurátora, európskych delegovaných

prokurátorov, prípadne aj hlavného európskeho prokurátora.

Ďalším cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny je odstránenie viacerých problémov a nedostatkov

právnej úpravy, ktoré boli zistené pri aplikovaní zákona č. 153/2001 Z. z. a 154/2001 Z. z. v praxi.

4.Dotknuté subjekty

Generálna prokuratúra SR, Úrad špeciálnej prokuratúry, ostatné prokuratúry SR, v rámci trestného

konania prokurátori, vyšetrovatelia a sudcovia

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na to, že úprava je determinovaná obsahom nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12.

októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry

(Ú. v. EÚ, L 283 z 31. októbra 2017), iné alternatívy legislatívneho riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Nemáme vedomosť o tom, že by národná právna úprava išla nad rámec minimálnych požiadaviek

nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, a nie je to ani zámerom predkladateľa návrhu.

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

7

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Peter Sepeši, prokurátor oddelenia legislatívy GP SR

02/5953824

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

113 036

113 036

113 036

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

113 036

113 036

113 036

Rozpočtové prostriedky

0

113 036

113 036

113 036

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

84 894

84 894

84 894

- vplyv na ŠR

0

84 894

84 894

84 894

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

113 036

113 036

113 036

9

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie dopadov predloženého návrhu zákona bude riešené pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

novela zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry - príplatok právni čakatelia, príplatok za disciplinárne konanie

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

11

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

113 036

113 036

113 036

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

84 894

84 894

84 894

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

28 142

28 142

28 142

Tovary a služby (630)2

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

113 036

113 036

113 036

12

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

113 036

113 036

113 036

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

84 894

84 894

84 894

z toho vplyv na ŠR

0

84 894

84 894

84 894

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

28 142

28 142

28 142

z toho vplyv na ŠR

0

28 142

28 142

28 142

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

13

Osobitná časť

K článku I:

K bodom 1 a 2:

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1939“), prináša do právneho poriadku Slovenskej republiky zásadnú zmenu vo fungovaní prokuratúry Slovenskej republiky.

Táto zmena spočíva v tom, že Slovenská republika a jej orgány prokuratúry na základe nariadenia prichádzajú o pôsobnosť na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby v trestných veciach patriacich do výlučnej pôsobnosti Európskej prokuratúry, ktoré by inak boli v pôsobnosti orgánov prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj trestných činov, ktoré budú s touto trestnou činnosťou neoddeliteľne spojené (čl. 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939).

Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”. V dôsledku prijatia nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa doterajšia pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky v trestnej agende zúžila o trestné veci, v ktorých bude mať Európska prokuratúra na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby.

Vzhľadom na význam zásahu nariadenia (EÚ) 2017/1939 do fungovania právneho systému Slovenskej republiky bol doplnený aj predmet právnej úpravy zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) tak, aby bol jasne vyjadrený subsidiárny vzťah vnútroštátnej právnej úpravy postavenia a pôsobnosti hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora vo vzťahu k úprave ich postavenia a pôsobnosti podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

K bodu 3:

Základné ustanovenia vymedzujúce pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky bolo potrebné rozšíriť o poskytovanie súčinnosti Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh, aby bolo jednoznačne ustanovené, že orgány prokuratúry Slovenskej republiky sú povinné poskytovať Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh potrebnú súčinnosť.

14

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že účelom zriadenia Európskej prokuratúry je ochrana finančných záujmov Európskej únie, to znamená aj záujmov Slovenskej republiky ako jej členského štátu, fyzických osôb a právnických osôb na jej území trestným stíhaním páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie (čl. 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939), vrátane závažných cezhraničných podvodov proti spoločnému systému DPH, čo bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia a hospodársku súťaž, pričom je nevyhnutné, aby Európskej prokuratúre pri plnení jej úloh orgány prokuratúry Slovenskej republiky aktívne napomáhali.

K bodu 4:

Pri vymedzení pôsobnosti prokuratúry vykonávanej prokurátormi sa zužuje rozsah vecnej pôsobnosti v rámci agendy trestného stíhania a vykonávania dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania o trestné veci, v ktorých bude mať na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby Európska prokuratúra.

K bodu 5:

Prokuratúra Slovenskej republiky je hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov, v ktorej prokurátori pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti a zákonom vymedzených pravidiel pre ukladanie pokynov podriadenému prokurátorovi, ktorých cieľom je zabezpečiť nezávislosť prokurátora a zákonnosť jeho postupu.

Vzhľadom na možnú delenú pôsobnosť európskeho delegovaného prokurátora (čiastočne pre Európsku prokuratúru a čiastočne pre Úrad špeciálnej prokuratúry) sa dopĺňa právna úprava ukladania pokynov európskemu delegovanému prokurátorovi tak, že pri plnení úloh Európskej prokuratúry sa pri ukladaní pokynu postupuje podľa čl. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa postupuje podľa zákona č. 153/2001 Z. z., obdobne ako pri ukladaní pokynu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodu 6:

Vzhľadom na to, že základná požiadavka nariadenia (EÚ) 2017/1939 je nezávislosť Európskej prokuratúry od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr (čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939), vylučuje sa pôsobenie oprávnení a právnych aktov generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vo vzťahu

15

k prokurátorom Európskej prokuratúry, ak konajú vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

Na európskeho delegovaného prokurátora pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa tieto ustanovenia budú vzťahovať rovnako ako na ostatných vnútroštátnych prokurátorov.

K bodu 7:

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 budú pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní na území Slovenskej republiky vykonávať aj prokurátori Európskej prokuratúry, pričom budú postupovať podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 i podľa Trestného poriadku a ďalších zákonov uvedených príkladmo v poznámke pod čiarou.

K bodu 8:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že pri výkone medzinárodnej spolupráce v trestných veciach už budú prokurátori povinní postupovať aj podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

K bodu 9:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom už nebude upravovať len Trestný poriadok, ale aj ďalšie zákony (napr. zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nariadenie (EÚ) 2017/1939.

K bodu 10:

V záujme poskytnutia optimálnej súčinnosti Európskej prokuratúre a jej prokurátorom sa ustanovuje, že hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor budú mať zo zákona oprávnenie na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy. Toto oprávnenie je obmedzené na rozsah nevyhnutný na plnenie úloh patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

16

K bodu 11:

Dopĺňa sa úprava, na základe ktorej Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra”) bude zabezpečovať prevádzku a ochranu jej informačných systémov aj v spolupráci s Európskou prokuratúrou, keďže sa do budúcnosti predpokladá aktívna komunikácia a spolupráca s Európskou prokuratúrou aj na úrovni informačných systémov.

K bodu 12:

Prokurátori Európskej prokuratúry budú mať príslušnosť na konanie pred všetkými súdmi Slovenskej republiky, čo by bolo v rozpore s platným všeobecným pravidlom, podľa ktorého sa vecná a miestna príslušnosť prokurátorov v konaní pred súdmi a v trestnom konaní určuje podľa príslušnosti súdov. Preto bolo potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa ustanovujú výnimky z uvedeného pravidla. Inak by tieto ustanovenia boli v logickom rozpore.

K bodu 13:

Ustanovuje sa, že prokurátori Európskej prokuratúry budú vecne a miestne príslušní na konanie pred všetkými súdmi príslušnými na konanie v trestných veciach. Príslušnosť súdov na konanie v trestných veciach sa nemení a určuje sa podľa pravidiel upravených v Trestnom poriadku.

Prokurátor Európskej prokuratúry tak bude oprávnený podať a zastupovať obžalobu na ktoromkoľvek vecne a miestne príslušnom súde na území Slovenskej republiky, vrátane prípadov, keď dôjde ku zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.

K bodu 14:

V súlade s čl. 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa ustanovuje orgán, ktorý bude príslušný na rozhodovanie sporov o príslušnosť medzi Európskou prokuratúrou a orgánom prokuratúry. Vzhľadom na to, že v týchto trestných veciach, ktoré budú spravidla vždy v čase sporu o príslušnosť v štádiu prípravného konania, je potrebné zabezpečiť rýchle rozhodovanie o tom, či bude vo veci konať Európska prokuratúra alebo orgán prokuratúry Slovenskej republiky, o týchto sporoch bude rozhodovať Generálna prokuratúra.

Proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry bude možné podať opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať súd postupom, ktorý upravuje Trestný poriadok. Tým sa zároveň

17

vytvoria právne predpoklady pre to, aby sa súd v sporných prípadoch zásadnej povahy mohol prípadne obrátiť s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie.

Generálna prokuratúra rozhoduje spory o príslušnosť aj podľa platnej právnej úpravy, ak ide o spor o príslušnosť orgánov prokuratúry, ktoré nemajú inú spoločne nadriadenú prokuratúru. Generálna prokuratúra sama nevykonáva vyšetrovanie v trestných veciach ani dozor nad zákonnosťou nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, to znamená, že nebude na strane vecného sporu o príslušnosť zainteresovaná, pričom má dostatok vecných poznatkov na to, aby v súlade so svojím postavením a poslaním podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky v rámci sporu o príslušnosť v krátkom čase posúdila a rozhodla, čo bude z pohľadu zabezpečenia ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu vhodnejšie.

Navyše je potrebné si uvedomiť, že spor o príslušnosť vzniká až vtedy, keď ho vyvolá strana sporu, ktorej bola vec z dôvodu príslušnosti postúpená.

To znamená, že spor o príslušnosť môže byť predložený Generálnej prokuratúre dvomi spôsobmi. Prvý variant je, keď vo veci konala Európska prokuratúra, ktorá postúpi vec na ďalšie konanie orgánu prokuratúry Slovenskej republiky, ten odmietne vec prevziať a predloží vec Generálnej prokuratúre na rozhodnutie sporu o príslušnosť. Druhý variant je, keď orgán prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý koná v trestnej veci, sa rozhodne postúpiť vec Európskej prokuratúre. Ak Európska prokuratúra vec odmietne prevziať, predloží spor o príslušnosť na posúdenie a rozhodnutie Generálnej prokuratúre.

K bodu 15:

V súlade s požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 na zabezpečenie nezávislosti Európskej prokuratúry sa ustanovuje, že na veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry nie je možné aplikovať osobitné oprávnenie generálneho prokurátora a krajských prokurátorov určiť výnimku z príslušnosti orgánu prokuratúry stanovenej podľa zákonných pravidiel ustanovených v § 46 až 49a zákona č. 153/2001 Z. z.

K bodu 16 a 18:

Vzhľadom na to, že prokurátori Európskej prokuratúry budú vykonávať úkony v trestných konaniach vedených na území Slovenskej republiky, v ktorých budú postupovať podľa procesných predpisov Slovenskej republiky, na účely týchto predpisov sa ustanovuje,

18

kto sa bude považovať za bezprostredne nadriadeného prokurátora, respektíve za nadriadeného prokurátora, vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

V týchto veciach bude sa za bezprostredne nadriadeného prokurátora, respektíve za nadriadeného prokurátora, považovať prokurátor Európskej prokuratúry alebo stála komora,

ktorá podľa čl. 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sleduje a usmerňuje vyšetrovanie

a stíhanie, ktoré vedú európski delegovaní prokurátori.

K bodom 17 a 19:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplynula z novelizačných bodov 16 a 18.

K bodu 20:

V záujme vytvorenia optimálnych legislatívnych predpokladov pre spoluprácu medzi orgánmi prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou, kde bude pomerne často potrebné, aby sa prokurátor Európskej prokuratúry alebo stála komora oboznámili so spisom vedeným vnútroštátnym prokurátorom, sa ustanovuje ich oprávnenie nazrieť do spisu prokurátora, ak je to potrebné na plnenie úloh Európskej prokuratúry.

Využitie tohto oprávnenia bude prichádzať do úvahy najmä, keď bude potrebné, aby sa prokurátor Európskej prokuratúry oboznámil so súvisiacou vecou, ktorú vedie vnútroštátny prokurátor alebo s vecou, ktorá ešte nebola odňatá Európskou prokuratúrou postupom podľa čl. 25 ods. 1 a 27 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a nazretie do spisu je potrebné za účelom získania informácií potrebných pre rozhodnutie o odňatí veci. K nazretiu do spisu vnútroštátneho prokurátora sa bude vyžadovať predchádzajúci súhlas generálneho prokurátora.

Aby bol o nazretí do spisu záznam, ustanovuje sa povinnosť vnútroštátneho prokurátora urobiť do spisu písomný záznam o tom, kto a kedy do spisu prokurátora s predchádzajúcim súhlasom generálneho prokurátora nazrel.

K bodu 21:

V záujme vytvorenia optimálnych legislatívnych predpokladov pre spoluprácu medzi orgánmi prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou sa vytvárajú legislatívne predpoklady pre to, aby prokuratúra Slovenskej republiky mohla vo svojich informačných systémoch spracúvať aj údaje, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej prokuratúry podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

19

K bodu 22:

Generálna prokuratúra doposiaľ vo svojej legislatíve nemala špecifikované kategórie údajov, ktoré sú obsahom jej informačných systémov, pričom údaje potrebné na plnenie úloh prokuratúry v trestnej agende často obsahujú aj utajované skutočnosti (napríklad domové prehliadky, kontrolované dodávky, odposluchy, použitie iných informačno-technických prostriedkov podľa Trestného poriadku a pod.) a citlivé informácie (napríklad informácie o deťoch, obetiach trestných činov, odsúdených osobách a podobne).

Kategorizáciu údajov definuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ako aj zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 17).

Doplnenie zákona reaguje aj na požiadavky osobitného režimu pri používaní citlivých údajov v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016).

K bodu 23:

Obdobne ako v bode 4 sa aj pri vymedzení pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry zužuje rozsah vecnej pôsobnosti v rámci agendy trestného stíhania a vykonávania dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania o trestné veci, v ktorých bude mať na základe kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2017/1939 výlučnú alebo výberovú právomoc na vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby Európska prokuratúra. Vo veciach v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, ktoré budú podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 patriť do pôsobnosti Európskej prokuratúry, budú prokurátori Európskej prokuratúry oprávnení podať a zastupovať obžalobu na Špecializovanom trestnom súde.

20

K bodu 24:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú bolo potrebné vykonať vzhľadom k tomu, že prokurátori Úradu Špeciálnej prokuratúry budú povinní pri plnení úloh postupovať aj podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939.

K bodu 25:

Počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry v členení podľa funkcií určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora. Ustanovuje sa, že toto pravidlo sa nebude vzťahovať aj na európskych delegovaných prokurátorov v rozsahu, v akom plnia úlohy Európskej prokuratúry.

To znamená, že ak budú dvaja európski delegovaní prokurátori plniť v rozsahu 50 % svojho pracovného času/výkonu úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry, do počtu osôb, ktoré plnia úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry sa bude započítavať jeden prokurátor (100 %).

K bodu 26:

Zákon č. 153/2001 Z. z. je komplexným organickým statusovým predpisom prokuratúry, obsahuje aj osobitné ustanovenie o Eurojuste (§ 55la) a Európskej prokuratúre (§ 55lb) s odkazom na osobitné predpisy a osobitné zákony, ktoré bližšie upravujú ich postavenie, právomoc a činnosť. Navrhovaná právna úprava § 55la súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 16a ods. 1, § 53 ods. 1 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a) a b).

Základné poslanie Eurojustu je vymedzené v čl. 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu určuje Európsky parlament a Rada prostredníctvom nariadení. Eurojust bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187 z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002).

Status, práva a povinnosti národného člena a ďalších osôb, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste, upravuje zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. 316/2016 Z. z., na ktorý sa odkazuje v navrhovanej právnej úprave.

V záujme zabezpečenia optimálnych podmienok pre činnosť Eurojustu sa ustanovuje pravidlo, že prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, má počas jeho dočasného pridelenia v Eurojuste na území Slovenskej republiky

21

právomoci prokurátora Generálnej prokuratúry pôsobiaceho na úseku trestného práva. Tomu potom zodpovedajú oprávnenia prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, jednak vo vzťahu k prokurátorom okresných a krajských prokuratúr alebo aj k iným orgánom verejnej moci, na prístup do informačných systémov prokuratúry a iné.

Postavenie, právomoc a činnosť Európskej prokuratúry upravuje nariadenie (EÚ) 2017/1939, rovnako aj postavenie, pôsobnosť, práva a povinnosti hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.

V záujme garantovania minimálneho štandardu postavenia, práv a povinností prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru, a to na úrovni vnútroštátnych prokurátorov, sa na prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora bude subsidiárne vzťahovať zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.), avšak iba vtedy, ak nariadenie (EÚ) 2017/1939 nebude ustanovovať inak.

Ustanovuje sa oprávnenie európskeho delegovaného prokurátora plniť počas dočasného pridelenia na Európsku prokuratúru aj úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry. Rozsah týchto úloh je determinovaný tým, že to nesmie brániť v plnení jeho povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2017/1939. V čase, keď európsky delegovaný prokurátor plní úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry, má postavenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

Jednoznačne sa ustanovuje aj miesto výkonu funkcie európskeho delegovaného prokurátora, aby bolo zrejmé, kde je potrebné organizačno-technicky i personálne zabezpečiť jeho pracovisko (kancelárska a sekretárska podpora) v súlade s požiadavkou podľa bodu 113 recitálu a čl. 96 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939.

K článku II:

K bodu 1:

Ustanovuje sa, že okrem úpravy nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa na postavenie a pôsobnosť hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora bude v ustanovenom rozsahu, ktorý nesmie byť v rozpore

22

s nariadením (EÚ) 2017/1939, vzťahovať aj zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3:

Európsky delegovaný prokurátor za Slovenskú republiku bude síce statusovo prokurátorom Európskej prokuratúry, podľa čl. 96 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 však bude pôsobiť na území Slovenskej republiky a zodpovednosť za všeobecné pracovné podmienky a pracovisko európskych delegovaných prokurátorov nesú príslušné vnútroštátne justičné orgány. V záujme jednoznačnosti sa preto ustanovuje, že služobným úradom európskeho delegovaného prokurátora bude Generálna prokuratúra, ktorá bude konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru európskeho delegovaného prokurátora a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak zákon č. 154/2001 Z. z. alebo nariadenie (EÚ) 2017/1939 nebudú ustanovovať inak. Ak by sa úprava podľa zákona č. 154/2001 Z. z. a úprava podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 dostali do kolízie, v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bude mať nariadenie (EÚ) 2017/1939 ako právne záväzný akt Európskej únie prednosť pred zákonom.

K bodu 4:

V súlade s požiadavkou akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 104/2017 sa ustanovuje povinnosť Generálnej prokuratúry ako najvyššieho služobného úradu prokuratúry zverejňovať a priebežne aktualizovať okrem menného zoznamu prokurátorov (ten sa zverejňuje už aj podľa doterajšej právnej úpravy) aj miesto pravidelného výkonu funkcie jednotlivých prokurátorov, t. j. v zozname prokurátorov bude potrebné uviesť aj príslušnú prokuratúru, na ktorú boli jednotliví prokurátori vymenovaní na výkon funkcie prokurátora, prípadne prokuratúru alebo iný orgán, na ktorí boli dočasne pridelení a tento údaj bude Generálna prokuratúra priebežne aktualizovať.

K bodu 5:

Podmienky pre odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora sa zjednocujú na úroveň sudcov.

V § 5 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je obdobne ustanovené, že musí ísť o osobu,

23

ktorá je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva s najmenej 15 ročnou praxou v právnickom povolaní.

Odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky bude oprávnený generálny prokurátor (po vyjadrení Rady prokurátorov), obdobne ako pri sudcoch minister spravodlivosti (so súhlasom Súdnej rady), aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie prokurátora sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné. Takáto osoba sa následne bude môcť uchádzať vo výberovom konaní o funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre.

K bodu 6:

Systematicky sa upravuje dočasné pridelenie prokurátora tak, že v odseku 1 je uvedená všeobecná úprava dočasného pridelenia k orgánu Európskej únie. O dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor a vyžaduje sa súhlas prokurátora, ktorý má byť dočasne pridelený.

V odseku 2 sa upravuje osobitný prípad dočasného pridelenia, keď osobitný zákon (napríklad zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste) predpokladá udelenie predchádzajúceho súhlasu generálneho prokurátora. V takom prípade bude následne generálny prokurátor už povinný vydať pozitívne rozhodnutie o dočasnom pridelení tohto prokurátora k orgánu Európskej únie.

V odseku 3 sa upravuje osobitný prípad dočasného pridelenia prokurátorov na Európsku prokuratúru, kde dočasné pridelenie k orgánu Európskej únie vzniká ex lege bez rozhodnutia generálneho prokurátora dňom vymenovania prokurátora do funkcie v Európskej prokuratúre podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 s tým, že dočasné pridelenie je viazané na dobu výkonu funkcie v Európskej prokuratúre. To znamená, že aj k ukončeniu dočasného pridelenia dôjde ex lege na základe zániku funkcie v Európskej prokuratúre.

Dočasné pridelenie prokurátora k orgánom Európskej únie sa bude považovať za výkon funkcie prokurátora a počítať do doby výkonu funkcie prokurátora, ako aj do doby započítateľnej praxe prokurátora.

K bodu 7:

Vypúšťa sa možnosť udelenia výnimky z dĺžky započítateľnej praxe ustanovenej pre prokurátora, ktorý má byť preložený na Úrad špeciálnej prokuratúry (aspoň desať rokov

24

započítateľnej praxe, z toho aspoň sedem rokov výkonu funkcie prokurátora). Doposiaľ mohol takému prokurátorovi udeliť výnimku generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Vzhľadom na personálnu situáciu na Úrade špeciálnej prokuratúry, ako aj na nesystémovosť výnimiek, stratila uvedená výnimka svoje opodstatnenie.

K bodu 8:

V súlade so základnou požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 zabezpečiť nezávislosť Európskej prokuratúry a jej prokurátorov od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr /čl. 6 ods. 1, čl. 14 ods. 2 písm. b), čl. 16 ods. 1 písm. b) a čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939)/ sa výslovne vylučuje možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora hlavnému európskemu prokurátorovi alebo európskemu prokurátorovi.

Pri európskom delegovanom prokurátorovi bude existovať duálny režim upravený

v čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorý bude determinovaný tým, či európsky delegovaný prokurátor sa dopustil konania, ktoré by mohlo byť dôvodom na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora v čase, keď plnil úlohy Európskej prokuratúry alebo v čase, keď plnil úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry.

Ak sa členský štát rozhodne prijať disciplinárne opatrenie alebo aj iné opatrenie

(vrátane dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora) voči prokurátorovi, ktorý bol

vymenovaný za európskeho delegovaného prokurátora, z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho

povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, informuje najskôr hlavného európskeho

prokurátora.

K bodu 9:

V súlade so základnou požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 zabezpečiť nezávislosť Európskej prokuratúry a jej prokurátorov od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr /čl. 6 ods. 1, čl. 14 ods. 2 písm. b), čl. 16 ods. 1 písm. b) a čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939)/ sa výslovne vylučuje možnosť z funkcie prokurátora odvolať prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora počas dočasného pridelenia k Európskej prokuratúre inak, ako spôsobom upraveným v čl. 14 ods. 5, čl. 16 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1939.

25

Hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora môže odvolať iba Súdny

dvor na návrh Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, ak zistí, že už nie je spôsobilý

vykonávať svoje povinnosti alebo že sa dopustil závažného pochybenia.

Európskeho delegovaného prokurátora odvolá kolégium, ak zistí, že prestal spĺňať

požiadavky odbornosti a nezávislosti podľa čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939 alebo nie

je spôsobilý vykonávať svoje povinnosti, alebo že sa dopustil závažného pochybenia. Členský

štát nemôže odvolať európskeho delegovaného prokurátora alebo voči nemu prijať

disciplinárne opatrenie z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ)

2017/1939 bez súhlasu hlavného európskeho prokurátora. Ak sa členský štát rozhodne

odvolať vnútroštátneho prokurátora, ktorý bol vymenovaný za európskeho delegovaného

prokurátora, z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ)

2017/1939, informuje najskôr hlavného európskeho prokurátora.

K bodu 10:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa vzťahuje na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora pri funkčnom postupe prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. Spôsob ustanovenia do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora upravuje § 19 ods. 1.

Odstraňuje sa nedostatok právnej úpravy, nakoľko neexistuje vecný dôvod na to, aby sa ustanovenie § 20 ods. 5, podľa ktorého oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora, nevzťahovalo aj na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora a námestníka krajského prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

K bodu 11:

Zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 1. januára 2016 k vypusteniu znenia písmena c) z ustanovenia § 24b ods. 1.

26

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje nedostatok platného znenia § 24b ods. 3 v časti, ktorá sa týka výlučne problematiky upravenej v už zrušenom ustanovení § 24b ods. 1 písm. c).

K bodu 12:

Upravuje sa špecifikácia údajov, ktoré budú prokurátori uvádzať v majetkovom priznaní o svojom nehnuteľnom majetku, na úroveň štandardu majetkových priznaní sudcov. Zmenou právnej úpravy sa dosiahne, že cenu obstarania nehnuteľného majetku bude prokurátor uvádzať v majetkovom priznaní vždy, a nie iba vtedy, ak ho o to požiada generálny prokurátor.

Zo súčasnej právnej úpravy sa vypúšťa požiadavka uviesť „pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie“, keďže táto požiadavka je už obsiahnutá v požiadavke uviesť „cenu jeho obstarania“, a teda je nadbytočná. Právna úprava majetkových priznaní sudcov túto požiadavku taktiež neuvádza osobitne. Bude vhodné uviesť ju v manuáli k vypĺňaniu majetkového priznania.

Úprava povinne uvádzaných údajov pri nehnuteľnom majetku prokurátorov je zároveň jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečí plnenie odporúčania xiv. prijatého Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) (ďalej len „GRECO“) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení vo vzťahu k prokurátorom. Prípadné ďalšie legislatívne opatrenia na plnenie odporúčaní GRECO si budú vyžadovať koordinovaný postup vo vzťahu k sudcom aj prokurátorom, a to na základe vykonania analýzy a následného vyhodnotenia zverejnenia rozsahu údajov majetkových priznaní sudcov a prokurátorov na verejných webových sídlach súdov a prokuratúry s ohľadom na bezpečnostné riziká a štandardy členov GRECO a osobitne členských štátov Európskej únie.

K bodu 13:

Obdobne ako pri majetkových priznaniach sudcov sa aj do statusového zákona prokurátorov dopĺňa povinnosť prokurátora odovzdať majetkové priznanie generálnemu prokurátorovi okrem listinnej podoby aj v elektronickej podobe, čo zefektívni jednak ďalšie spracovanie (zverejnenie), ako aj kontrolu majetkových priznaní prokurátorov.

27

K bodu 14:

Upravuje sa pravidlo, že do ustanoveného maximálneho rozsahu výkonu funkcie nadčas, ktorý spolu s týždenným služobným časom 40 hodín (§ 35) nesmie presiahnuť 48 hodín, sa nezapočítava čas vykonávania úkonov prokurátora v rámci služobnej pohotovosti.

Naplnenie účelu trestného konania si v niektorých prípadoch vyžaduje, aby v konkrétnych trestných veciach, v ktorých sa vykonávajú úkony prípravného konania, boli v rámci služobnej pohotovosti vykonané úkony vo večerných alebo nočných hodinách a cez víkend (preskúmanie vyšetrovacieho spisu a spracovanie návrhu na vzatie do väzby podľa § 72, príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90, príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95, príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101, príkazu na zadržanie zásielok podľa § 108, príkazu na kontrolovanú dodávku podľa § 111, príkazu na predstieraný prevod podľa § 112, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 2, návrhu na súd na vydanie príkazu na domovú prehliadku podľa § 100, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 alebo príkazu na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku) aj nad rámec maximálneho časového rámca ustanoveného v § 38 ods. 2, čo navrhovaná zmena právnej úpravy zohľadňuje.

K bodu 15:

V záujme garantovania minimálneho štandardu postavenia, práv a povinností prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru, a to na úrovni vnútroštátnych prokurátorov sa ustanovuje, že pravidlá o odmeňovaní prokurátorov podľa ôsmej hlavy druhej časti zákona č. 154/2001 Z. z. sa budú vzťahovať subsidiárne aj na odmeňovanie prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, avšak iba v takom rozsahu, v akom sa na

nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939. Ak európsky delegovaný prokurátor bude plniť úlohy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, za plnenie týchto úloh mu bude patriť pomerná časť platu určená podľa ôsmej hlavy druhej časti zákona č. 154/2001 Z. z. zodpovedajúca určenému rozsahu plnenia úloh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

28

K bodu 16:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s navrhovanou právnou úpravou uvedenou v bode 19 (§ 114).

K bodu 17:

Podľa § 103c ods. 1 prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie podľa § 9b patrí plat určený podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25% platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu39) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.

Opatrením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 13. decembra 2018 č. 392/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu, došlo k zníženiu platových koeficientov ustanovených na vykonanie § 149 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tým došlo aj k neprípustnému zníženiu platu prokurátorov dočasne pridelených na výkon funkcie v Eurojuste.

Navrhovanou právnou úpravou sa tento nedostatok odstráni tým, že dôjde k zvýšeniu percentuálneho vymedzenia ich prvej časti platu tak, aby po jej vynásobení platovým koeficientom ustanoveným v opatrení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 13. decembra 2018 č. 392/2018 Z. z. nedošlo k zníženiu ich platov v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

V rozpočte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sú vyhradené finančné prostriedky na tento účel.

K bodu 18:

Príprava právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je pre slovenskú spoločnosť z hľadiska systematického budovania a zabezpečenia kvalitného fungovania orgánov prokuratúry veľmi dôležitá, odborne i časovo náročná činnosť. Preto sa navrhuje zvýšiť doterajší príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry z 5 % na 7 % z priemerného platu prokurátora a v prípade, ak prokurátor pripravuje súčasne dvoch alebo

29

viacerých právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora, zo 7 % na 10 % z priemerného platu prokurátora.

K bodom 19 a 20:

Podľa § 197 ods. 1 písm. a) generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry. Podľa § 115 ods. 1 prokurátorovi možno priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu za výkon funkcie člena disciplinárnej komisie. Podľa § 115 ods. 2 o priznaní tejto odmeny rozhoduje generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady alebo vedúci služobného úradu po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady.

Uvedená právna úprava nie je v súlade s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vo veci Volkov proti Ukrajine, Olujić proti Chorvátsku, Özpinar proti Turecku), z ktorej možno vyvodiť záver, že v záujme ochrany nestrannosti a nezávislosti členov disciplinárnej komisie nesmie ich príjem predstavovať materiálnu, hierarchickú a administratívnu závislosť na generálnom prokurátorovi.

V snahe vylúčiť akékoľvek pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti rozhodovacej činnosti v disciplinárnom konaní, za ktorú je možné podľa platnej právnej úpravy priznať členovi disciplinárnej komisie odmenu, navrhuje sa prijať novú právnu úpravu (§ 114 – Príplatok za disciplinárne konanie), ktorá prizná predsedovi disciplinárnej komisie a predsedovi odvolacej disciplinárnej komisie príplatok za disciplinárne konanie vo výške 66,39 eur a členovi disciplinárnej komisie a členovi odvolacej disciplinárnej komisie príplatok za disciplinárne konanie vo výške 44,26 eur. Výška príplatku za disciplinárne konanie zodpovedá výške funkčného príplatku predsedov a členov disciplinárnych senátov sudcov (§ 69a zákona č. 385/2000 Z. z.).

Náhradníkovi predsedu alebo člena disciplinárnej komisie alebo odvolacej disciplinárnej komisie vznikne nárok na príplatok za disciplinárne konanie odo dňa, kedy nahradil predsedu alebo člena disciplinárnej komisie alebo odvolacej disciplinárnej komisie, až do posledného dňa v mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie disciplinárnej komisie podľa § 201, 208 alebo 209 alebo odvolacej komisie podľa § 211.

30

Súčasne sa z uvedených dôvodov navrhuje vypustiť z § 115 možnosť priznania odmeny za výkon funkcie člena disciplinárnej komisie.

K bodu 21:

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky právnej úpravy § 134 ods. 1 ustanovenej zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorá sa po prijatí uvedeného zákona dostala do rozporu s odsekom 3 a v aplikačnej praxi vyvolala zbytočné interpretačné problémy.

Z vecného hľadiska nová právna úprava je len formulačnou zmenou a nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet.

K bodu 22:

V záujme garantovania minimálneho štandardu postavenia, práv a povinností prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru, a to na úrovni vnútroštátnych prokurátorov sa ustanovuje, že pravidlá o platení poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti ustanovené v § 146 ods. 1 až 3 zákona č. 154/2001 Z. z. sa budú subsidiárne vzťahovať aj na prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora,

avšak iba v takom rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939.

K bodu 23:

Rozširujú sa prípady, kedy je primerané a vecne odôvodnené, aby prokurátor, ktorý

uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti so svojím služobným úradom, mohol od tejto

dohody odstúpiť vzhľadom na skutočnosť, že počas dočasného pridelenia vykonáva funkciu

na inom mieste, na inej prokuratúre (§ 9), v inom orgáne Slovenskej republiky (§ 9a),