Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 151/2010 účinný od 01.02.2018 do 31.12.2018

§ 1
Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy a pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby a ustanovuje

a)
princípy vykonávania zahraničnej služby,
b)
postavenie, zriaďovanie a zrušovanie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) a ich činnosť,
c)
diplomatické hodnosti,
d)
práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe,
e)
niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade alebo práce vo verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
f)
vykonávanie konzulárnych činností.

§ 4
Vymedzenie základných pojmov

(1)
Zahraničnou službou je
a)
štátna služba podľa osobitného predpisu2) alebo výkon práce vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov,3) ak sú vykonávané na zastupiteľskom úrade,
b)
vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo vykonávanie funkcie v medzinárodnej organizácii podľa § 24.
(2)
Zamestnancom v zahraničnej službe je
a)
štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na zastupiteľskom úrade alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme na zastupiteľskom úrade,
b)
štátny zamestnanec, ktorý bol vyslaný na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo na vykonávanie funkcie v medzinárodnej organizácii podľa § 24; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 27 a 28.
(3)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
služobným úradom aj zamestnávateľ, ktorým je ministerstvo, ktorý vysiela zamestnanca na výkon práce vo verejnom záujme na zastupiteľský úrad,
b)
generálnym tajomníkom služobného úradu aj štatutárny orgán zamestnávateľa,
c)
členským štátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky,
d)
tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom,
e)
cudzím štátom tretí štát a členský štát,
f)
občanom štátny občan Slovenskej republiky,
g)
nezastúpeným občanom štátny občan členského štátu, ktorý nemá na území tretieho štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie, ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu,
h)
núdzou stav alebo situácia, kedy môže dôjsť k ohrozeniu majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku občana alebo nezastúpeného občana a občan alebo nezastúpený občan nie je schopný bez pomoci, samostatne alebo s pomocou iných osôb tento stav alebo situáciu riešiť tak, aby prekonal jeho akútne negatívne dopady a zabezpečil si podmienky na návrat na územie Slovenskej republiky, štátu, ktorého je štátnym občanom alebo štátu obvyklého pobytu, okrem situácie, ak občan alebo nezastúpený občan pricestoval do zahraničia bez dostatočných finančných prostriedkov na cestu a pobyt; to neplatí, ak ide o akútne ohrozenie života alebo zdravia,
i)
krízovou situáciou závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená udalosť, v dôsledku ktorej nastane stav bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti občana alebo nezastúpeného občana alebo majetku občana, nezastúpeného občana alebo majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; krízová situácia môže byť spôsobená najmä vplyvom živelnej pohromy, v dôsledku hromadnej dopravnej nehody, extrémnej politickej situácie, ozbrojeného konfliktu, teroristického útoku, bezpečnostných hrozieb a spravidla je spojená s poskytovaním konzulárnej ochrany väčšiemu počtu osôb.

§ 5
Služobný úrad

(1)
Služobný úrad vedie písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru alebo zamestnaneckého pomeru zamestnanca v zahraničnej službe v osobnom spise zamestnanca v zahraničnej službe.
(2)
Služobný úrad vedie evidenciu zamestnancov v zahraničnej službe a ich manžela a dieťaťa,4) ktorí tohto zamestnanca nasledujú do miesta výkonu zahraničnej služby (ďalej len „sprevádzajúca osoba“), a na tento účel spracúva osobné údaje týchto osôb podľa osobitného predpisu5) najmä
a)
meno, priezvisko, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
rodné číslo,
g)
rodinný stav,
h)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,
i)
znalosť cudzieho jazyka,
j)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
k)
diplomatickú hodnosť,
l)
oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,6)
m)
miesto a čas výkonu povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v Slovenskej informačnej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a dosiahnutú hodnosť,
n)
životopis.
(3)
Osobné údaje podľa odseku 2 preukazuje zamestnanec a sprevádzajúca osoba predložením životopisu a iných dokumentov.
(4)
Ministerstvo spracúva osobné údaje občana, ktorý požiadal o účasť v misii medzinárodnej organizácie alebo misii zoskupenia.

§ 6
Zastupiteľský úrad

(1)
Zastupiteľský úrad je organizačný útvar ministerstva v zahraničí.
(2)
Zastupiteľský úrad, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, zriaďuje a zrušuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(3)
Zastupiteľský úrad je
a)
diplomatická misia,
b)
stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení (ďalej len „stála misia“),
c)
konzulárny úrad alebo
d)
osobitná misia.

§ 7

(1)
Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (ďalej len „prijímajúci štát“), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy,7) ktorými sú najmä
a)
zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
b)
ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte,
c)
vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu,
d)
zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte,
e)
sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte,
f)
podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov,
g)
príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
h)
sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané,
i)
poskytovanie humanitárnej pomoci a koordinácia humanitárnej pomoci v krízovej situácii a pri odstraňovaní následkov takej situácie,
j)
poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
(2)
Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii rozvojovej spolupráce.8)
(3)
Diplomatická misia vykonáva aj konzulárne činnosti podľa tretej časti tohto zákona, ak minister nerozhodne, že diplomatická misia konzulárne činnosti nebude vykonávať.
(4)
Diplomatická misia vytvára v prijímajúcom štáte priaznivé podmienky pre rozvoj vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky, najmä na podporu exportných zámerov podnikateľských subjektov Slovenskej republiky na zahraničných trhoch.
(5)
Stála misia plní vo vzťahu k medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnému zoskupeniu, pri ktorých je zriadená, diplomatické funkcie, ktorými sú najmä
a)
zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
b)
zastupovanie Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa konajú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
c)
ochrana záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
d)
ochrana záujmov Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa konajú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
e)
vedenie rokovaní s orgánmi a predstaviteľmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
f)
vedenie rokovaní s predstaviteľmi štátov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty v rámci medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
g)
zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o činnosti a situácii v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
h)
zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o činnosti a situácii v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa realizujú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
i)
podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou a medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodným zoskupením,
j)
podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou a štátmi, ktoré sú členmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia.
(6)
Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii (ďalej len "stále zastúpenie") je stálou misiou, ktorá plní osobitné úlohy a funkcie. Stále zastúpenie okrem funkcií uvedených v odseku 5 najmä
a)
podieľa sa na príprave, prerokovávaní a schvaľovaní právnych aktov Európskej únie,
b)
spolupracuje s ministerstvami a ostatnými štátnymi orgánmi pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii a pri tvorbe politiky Slovenskej republiky voči Európskej únii,
c)
podieľa sa počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na koordinácii činnosti a agendy jednotlivých formácií Rady Európskej únie a predsedá príslušným pracovným skupinám a výborom.
(7)
Podrobnosti o pôsobnosti, zásadách fungovania a vzťahoch stáleho zastúpenia k ministerstvám a ostatným štátnym orgánom Slovenskej republiky a k inštitúciám a orgánom Európskej únie ustanoví vláda v štatúte stáleho zastúpenia.

§ 8

(1)
Vedúci diplomatickej misie je najvyšší zástupca Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte.
(2)
Vedúci diplomatickej misie môže byť súčasne poverený aj vedením stálej misie; v takom prípade sa funkciou vedúceho stálej misie nepoveruje iná osoba.
(3)
Minister predkladá vláde návrh na poverenie a odvolanie vedúceho diplomatickej misie alebo vedúceho stálej misie z dôvodu predloženia tohto návrhu prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).
(4)
Ak je to v záujme zabezpečenia efektívnosti výkonu zahraničnej služby, najmä ak ide o štáty, v ktorých nie je zriadená diplomatická misia, vedúci diplomatickej misie nemusí byť na dobu výkonu funkcie vyslaný do prijímajúceho štátu a môže vo vzťahu k tomuto štátu vykonávať svoju funkciu aj na ministerstve v Slovenskej republike; v takomto prípade ide o nerezidentného vedúceho diplomatickej misie, ktorý vykonáva na účely plnenia diplomatických funkcií zahraničné pracovné cesty do prijímajúceho štátu. Nerezidentnému vedúcemu diplomatickej misie podľa prvej vety nepatrí príplatok za riadenie ani zahraničný funkčný plat.
(5)
Podmienky výkonu funkcie nerezidentného vedúceho diplomatickej misie ustanoví služobný predpis ministerstva.
(6)
Vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie predkladá pred nástupom na výkon funkcie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie. Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

§ 9

(1)
Konzulárny úrad vykonáva v prijímajúcom štáte v konzulárnom obvode určenom podľa odseku 5 konzulárne činnosti podľa tretej časti tohto zákona.
(2)
Konzulárny úrad je
a)
konzulárne zastupiteľstvo,
b)
vicekonzulát,
c)
konzulát alebo
d)
generálny konzulát.
(3)
Vedúceho konzulárneho úradu okrem honorárneho konzulárneho úradníka podľa § 10 poveruje a odvoláva minister na základe výberového konania podľa služobného predpisu ministerstva.
(4)
Vedúcim konzulárneho úradu je
a)
konzulárny zástupca na konzulárnom zastupiteľstve,
b)
vicekonzul na vicekonzuláte,
c)
konzul na konzuláte,
d)
generálny konzul na generálnom konzuláte.
(5)
Konzulárny obvod konzulárneho úradu je určený v rozhodnutí o zriadení konzulárneho úradu.

§ 10
Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom

(1)
Konzulárny úrad môže byť vedený aj honorárnym konzulárnym úradníkom.
(2)
Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom zriaďuje a zrušuje minister, ktorý honorárneho konzulárneho úradníka poveruje jeho vedením a zrušuje mu poverenie. Minister v poverení honorárneho konzulárneho úradníka určí rozsah konzulárnych funkcií, ktoré môže vykonávať. Pri výkone konzulárnych funkcií môže honorárny konzulárny úradník vyberať správne poplatky podľa osobitného predpisu.10a)
(3)
Honorárny konzulárny úradník nie je zamestnancom v zahraničnej službe a túto funkciu vykonáva na vlastné náklady vrátane nákladov na zabezpečenie činnosti konzulárneho úradu. Na honorárneho konzulárneho úradníka sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú, len ak to výslovne ustanovuje.
(4)
Honorárneho konzulárneho úradníka pri vykonávaní konzulárnych funkcií riadi, kontroluje a jeho činnosť koordinuje diplomatická misia.
(5)
Cudzí štát môže na území Slovenskej republiky zriadiť konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom; súhlas na zriadenie udeľuje minister podľa osobitného predpisu.9) Pri posudzovaní žiadosti na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom si ministerstvo môže vyžiadať stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy.

§ 11

(1)
Osobitná misia je zastupiteľský úrad dočasne zriadený v prijímajúcom štáte, vykonávajúci diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy11) spočívajúce v zastupovaní Slovenskej republiky na účely rokovania o určitých otázkach alebo na vykonanie určitej úlohy v prijímajúcom štáte.
(2)
Vedúceho osobitnej misie poveruje a odvoláva minister zo zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí sú v stálej štátnej službe a majú udelenú diplomatickú hodnosť. Ak minister poverí funkciou vedúceho osobitnej misie osobu, ktorá ku dňu poverenia nie je štátnym zamestnancom, táto počas vykonávania funkcie vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe podľa § 15. Ku dňu poverenia sa jej na čas vykonávania funkcie prepožičia diplomatická hodnosť.

§ 12

(1)
Zastupiteľský úrad vykonáva diplomatické funkcie spôsobom a v rozsahu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
(2)
Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.12a)
(3)
Diplomatická misia má postavenie najvyššieho zastupiteľského úradu.
(4)
Zastupiteľský úrad podľa § 6 ods. 3 písm. b) až d) môže byť súčasťou diplomatickej misie ako jej organizačná zložka alebo môže byť v príslušnom prijímajúcom štáte zriadený ako samostatný zastupiteľský úrad.

§ 15
Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe


Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe je štátna služba vykonávaná na určitú dobu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.2) Štátny zamestnanec vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe na základe dočasného vyslania podľa osobitného predpisu.2)

§ 17
Diplomatické hodnosti a konzulárne triedy

(1)
Diplomatické hodnosti sú, v poradí od najnižšej
a)
atašé,
b)
tretí tajomník,
c)
druhý tajomník,
d)
prvý tajomník,
e)
radca,
f)
radca-minister,
g)
veľvyslanec.
(2)
Diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) sú nižším stupňom diplomatických hodností, diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. c) a d) sú stredným stupňom diplomatických hodností a diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. e) až g) sú vyšším stupňom diplomatických hodností.
(3)
Konzulárne triedy sú, v poradí od najnižšej
a)
konzulárny zástupca,
b)
vicekonzul,
c)
konzul,
d)
generálny konzul.
(4)
Diplomatickú hodnosť udeľuje alebo prepožičiava minister. Na udelenie diplomatickej hodnosti alebo prepožičanie diplomatickej hodnosti nie je právny nárok okrem udelenia diplomatickej hodnosti veľvyslanec vedúcemu diplomatickej misie alebo vedúcemu stálej misie, ktorého poveril prezident výkonom funkcie.
(5)
Zamestnanca v zahraničnej službe zaraďuje do konzulárnej triedy generálny tajomník služobného úradu ministerstva.
(6)
Podmienky a spôsob udeľovania diplomatických hodností a prepožičiavania diplomatických hodností, ako aj zaradenia do konzulárnej triedy ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 21
Odborná skúška

(1)
V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vykonáva štátny zamestnanec po absolvovaní adaptačného vzdelávania odbornú skúšku v sídle ministerstva v Slovenskej republike.
(2)
Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou (ďalej len „komisia“). Komisia má nepárny počet členov. Komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou hlasov všetkých jej členov. Uznesenie komisie, ktoré sa vyhotoví písomne, znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.
(3)
Odborná skúška sa vykoná najneskôr do dvoch mesiacov od ukončenia adaptačného vzdelávania podľa osobitného predpisu.17a)
(4)
Ak štátny zamestnanec nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, môže odbornú skúšku jedenkrát opakovať. O vykonanie opakovanej odbornej skúšky musí štátny zamestnanec písomne požiadať do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia o prvom neúspešnom vykonaní odbornej skúšky; inak právo opakovať odbornú skúšku zanikne.
(5)
Výsledok odbornej skúšky služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi bezodkladne po jej vykonaní.
(6)
Okrem skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa osobitného predpisu18) sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, skončí dňom márneho uplynutia lehoty podľa odseku 4 druhej vety alebo dňom doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní opakovanej skúšky podľa odseku 4.
(7)
Podrobnosti o obsahu odbornej skúšky a o forme odbornej skúšky ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 22
Štátnozamestnanecké miesto a pracovné miesto

(1)
Ministerstvo služobným predpisom ustanoví podľa prevažne vykonávanej činnosti, ktoré štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, je
a)
diplomatické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne diplomatickú činnosť alebo konzulárnu činnosť na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade,
b)
administratívno-technické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne činnosť administratívnej, rozpočtovej, finančnej a hospodárskej povahy, činnosť týkajúcu sa informačných technológií alebo ochrany utajovaných skutočností6) na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa na pracovné miesto a na zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme vzťahuje rovnako.
(3)
Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti19) nemôže byť určené na zastupiteľskom úrade.
(4)
Na výberovom konaní na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu a ktorého služobným úradom je ministerstvo, sa môže zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade.
(5)
Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ktoré nie je zriadené na zastupiteľskom úrade, možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával zahraničnú službu na štátnozamestnaneckom mieste vedúceho zamestnanca a od skončenia výkonu tejto služby neuplynulo viac ako 60 dní.

§ 23
Okrem zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu21) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, aj

a)
vyslanie do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej organizácie podľa § 24,
b)
zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu pôsobenia v medzinárodnej organizácii podľa § 25 a
c)
zaradenie do funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním podľa § 26,
d)
poverenie vedením diplomatickej misie alebo poverenie vedením stálej misie ministrom podľa § 26a.

§ 24

(1)
Štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii; na takéto vyslanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Doba vyslania podľa odseku 1 je viac ako šesť mesiacov a spravidla štyri roky. O dobe vyslania rozhoduje generálny tajomník služobného úradu, ktorý ju môže opakovane predĺžiť.
(3)
Počas vyslania podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi plat v sume ako pri dočasnom vyslaní na zastupiteľský úrad a má tiež nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s týmto vyslaním s výnimkou náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytol orgán verejnej moci iného štátu alebo medzinárodná organizácia, do ktorých bol vyslaný. Plat podľa prvej vety určí generálny tajomník služobného úradu.

§ 25

(1)
Odo dňa, keď štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, pôsobí so súhlasom ministerstva v medzinárodnej organizácii alebo v orgáne verejnej moci cudzieho štátu a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie alebo od orgánu verejnej moci cudzieho štátu, zaradí ministerstvo tohto štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
(2)
Zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu nepresahujúcu dva roky; po uplynutí tejto doby je možné toto zaradenie opakovane predĺžiť, avšak vždy najviac o jeden rok. Ak je to v záujme Slovenskej republiky, zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu výkonu funkcie.
(3)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.
(4)
Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)

§ 25a

(1)
Ministerstvo môže zamestnanca po odpracovaní najmenej desať rokov v zahraničnej službe zaradiť na jeho žiadosť mimo činnej štátnej služby na pôsobenie v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva,21a) spravidla na tri roky. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby nepatrí zamestnancovi plat štátneho zamestnanca. Generálny tajomník služobného úradu môže zaradenie mimo činnej štátnej služby predĺžiť, vždy však najviac o jeden rok.
(2)
Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)

§ 26

(1)
Na účely plnenia konkrétnej úlohy, ktorá je v záujme zahraničnej služby alebo v záujme Slovenskej republiky a ktorej plnenie vyžaduje vysokú odbornosť, profesionálne skúsenosti v oblasti diplomacie a koordináciu činností vo viacerých oblastiach, môže byť štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ktorý má udelenú vyššiu diplomatickú hodnosť, zaradený s jeho súhlasom do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním.
(2)
Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním sa vykoná spravidla na určitú dobu a vždy spolu s určením úlohy a činností, ktoré má štátny zamestnanec v tejto funkcii vykonávať; zaradenie a zrušenie zaradenia do tejto funkcie vykonáva generálny tajomník služobného úradu ministerstva po predchádzajúcom súhlase ministra. Na zaradenie podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)
(3)
Vykonávanie a skončenie výkonu funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním nemá vplyv na udelenú diplomatickú hodnosť štátneho zamestnanca, ktorý túto funkciu vykonáva alebo vykonával.

§ 27
Hodnotenie a ocenenie zamestnancov na ministerstve

(1)
Ministerstvo vykonáva hodnotenie kvality výkonu práce vo verejnom záujme a plnenia jednotlivých úloh v rámci tohto výkonu, a to vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme na ministerstve.
(2)
Podrobnosti o periodicite a postupe pri hodnotení, ako aj o obsahu hodnotiacich kritérií a ich vplyvu na výsledok hodnotenia, ako aj ďalšie podrobnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(3)
Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorého zamestnávateľom je ministerstvo, môže za mimoriadne výsledky pri plnení úloh alebo za dlhodobo vysoko kvalitné plnenie úloh pri vykonávaní štátnej služby alebo pri výkone práce vo verejnom záujme minister
a)
udeliť ocenenie ministra,
b)
mimoriadne udeliť diplomatickú hodnosť o jednu diplomatickú hodnosť vyššiu, ako má táto osoba udelenú.
(4)
Podrobnosti o udelení ocenenia ministra a mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 28

(1)
Ministerstvo zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe s cieľom zabezpečiť ich neustály profesionálny rast v rámci kontinuálneho vzdelávania a zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu.23)
(2)
Vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe podľa odseku 1 zahŕňa najmä
a)
adaptačné vzdelávanie24) zabezpečujúce štátnemu zamestnancovi rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na výkon štátnej služby, ktoré sa končí odbornou skúškou podľa § 21 a školenie po návrate z dočasného vyslania,
b)
kompetenčné vzdelávanie25) v
1.
odborných vzdelávacích programoch na získanie určitého stupňa diplomatickej hodnosti,26)
2.
druhu činností podľa skupín miest v zahraničnej službe podľa § 22 ods. 1,
3.
príprave pred začatím vykonávania zahraničnej služby podľa § 15b ods. 2.
(3)
Vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu sa môže ukončiť skúškou, ktorej obsahom je overenie vedomostí a zručností, ktoré boli predmetom vzdelávania; podrobnosti o vzdelávaní ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. b) druhého a tretieho bodu a odseku 3 sa vzťahujú rovnako na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je ministerstvo.

1)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 55/2017 Z. z.
3)
Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 29 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
6)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
8)
Zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
10a)
§ 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
11)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.
12a)
§ 14 ods. 2 písm. h) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12b)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.
12c)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15. 9. 2009) v platnom znení. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12d)
Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12e)
Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12f)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.
12g)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12h)
§ 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12i)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12. 2007) v platnom znení, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 85/1982 Zb. o Dohovore o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a v obchodných veciach, zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
12j)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 441/2008 Z. z.), § 43 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 12 ods. 9 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 454/2004 Z. z.
12k)
Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení.
12l)
§ 28 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12m)
Zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z. o prijatí Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.
12n)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.
12o)
Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 25. júna 1996 o zavedení náhradného cestovného dokladu (96/409/SZBP) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 18/zv. 1; Ú. v. ES L 168, 6. 7. 1996) v platnom znení.
13)
§ 55 ods. 1 písm. p) zákona č. 55/2017 Z. z.
14)
§ 162 zákona č. 55/2017 Z. z.
15)
Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15a)
§ 60 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z.
17)
§ 8 až 11 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 111 až 115 zákona č. 55/2017 Z. z.
17a)
§ 163 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.
18)
§ 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z.
19)
§ 11 zákona č. 55/2017 Z. z.
20)
§ 64 zákona č. 55/2017 Z. z.
21)
§ 55 zákona č. 55/2017 Z. z.
21a)
§ 14 zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21b)
§ 7 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.
21c)
§ 130 zákona č. 55/2017 Z. z.
21d)
§ 126 zákona č. 55/2017 Z. z.
21e)
§ 10 zákona č. 55/2017 Z. z.
21f)
§ 53 zákona č. 55/2017 Z. z.
21g)
§ 56, 57 a 60 zákona č. 55/2017 Z. z.
21h)
§ 102 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
21i)
§ 29 zákona č. 55/2017 Z. z.
21j)
§ 55 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z. z.
21k)
§ 71 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z.
21l)
§ 83 zákona č. 55/2017 Z. z.
21m)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.
23)
§ 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z.
24)
§ 163 zákona č. 55/2017 Z. z.
25)
§ 164 zákona č. 55/2017 Z. z.
26)
§ 164 ods. 2 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z.