Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 151/2010 účinný od 01.01.2011 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá na rokovanie vlá dy Slovenskej republiky predsedníčka vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh.

Cieľ om predkladanej novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s ú zmeny v organizácii a pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh zákona zohľadňuje zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii č innosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 11. augusta 2010. Týmto zákonom sa opätovne zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR.

V predkladanom návrhu zákona sa podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zveruje právomoc usmerňovať a koordinovať plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Bude sa spolupodieľať na plnení ú loh týkajúcich sa výchovy a vzdelávania vrátane výchovy a vzdelávania národnostných menšín. Podpredseda vlá dy, ktorý neriadi ministerstvo, bude plniť aj úlohy v oblasti podpory kultúry národnostných menšín a úlohy spočívajúce v prerozdeľovaní finančných prostriedkov určených na presadzovanie a dodržiavanie ľ udských práv, na kultúru národnostných menšín a rodovú rovnosť. Tieto úlohy podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečuje prostrední ctvom príslušného aparátu Úradu vlády SR. Rozsah úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, ustanoví štatút schválený vládou SR.

Navrhuje sa, aby Ministerstvo hospodárstva SR v rámci svojej pôsobnosti v oblasti zahraničného obchodu zastreš ovalo aj obchodovanie s vojenským materiálom. Ide o vrátenie kompetencie na Ministerstvo hospodárstva SR z dôvodu, že táto kompetencia patrí medzi obchodné činnosti a realizáciu produkcie slovenských výrobcov. Ïalej sa navrhuje, aby Ministerstvo hospodárstva SR bolo ústredným orgánom štátnej správy aj pre tvorbu zahraničnej obchodnej politiky.

Navrhuje sa, aby pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu a koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie bola presunutá na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Tento krok je zdôvodnený naliehavou potrebou zvýšenia efektívnosti čerpania finančný ch prostriedkov z fondov Európskej únie. Súčasne sa navrhuje, aby Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR koordinovalo prípravu politík regionálneho rozvoja, s tým že kompetencia v oblasti regionálneho rozvoja zostáva na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z dôvodu racionalizácie štátnej správy prechádza i pôsobnosť v oblasti stavebnej výroby a stavebných vý robkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu ako aj v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologický ch aspektov na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR.

Navrhuje sa, aby Ministerstvo zahraničných vecí SR ako ústredný orgán štátnej správy v rámci riadenia zastupiteľských úradov SR riadilo aj obchodno-ekonomické oddelenia. S účinnosťou zákona bude Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečovať koordináciu realizácie politík EÚ. Tieto zmeny sú vedené snahou o dosiahnutie maximálnej efektivity pri výkone činnosti v oblasti zahranič nej politiky.

Z dôvodu vyššie uvedených zmien dochádza k nevyhnutnej zmene názvov troch ministerstiev. Ide o Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR, ktorého názov sa mení na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky, ktorého názov sa mení na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR, ktorého názov sa mení na Ministerstvo kultúry SR.

Predmetom návrhu zá kona je aj zrušenie Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku a Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality ako stálych poradných orgánov. Tieto poradné orgány tak zostanú ako poradné orgány vl ády Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. Súčasne sa zriaďuje Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako stály poradný org án vlády SR.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súlad návrhu zákona s pr ávom EÚ je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Predpokladaný dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v prá ve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, usmerňoval a koordinoval plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menší n, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Bude tiež dbať o presadzovanie dodržiavanie ľudských práv vrátane práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. V rámci spolupodieľania sa na plnení úloh týkajúcich sa výchovy a vzdelávania so zreteľom na výchovu a vzdelávanie ná rodnostných menšín sa bude tento podpredseda vlády podieľať napr. na príprave koncepčných materiálov týkajú cich sa výchovy a vzdelávania národnostných menšín, prípadne formou kontrasignácie aj na riešení úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na tomto úseku. Taktiež bude zabezpečovať prerozdeľovanie finančn ých prostriedkov určených na presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, na kultúru národnostných menšín a rodovú rovnosť.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku a Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality zrušili ako stále poradné orgány vlá dy SR. Tieto poradné orgány tak zostanú ako poradné orgány vlády SR podľa § 2 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. Zriaďuje sa Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodov ú rovnosť ako stály poradný orgán vlády SR.

K bodu 3

Navrhuje sa zmena názvu Ministerstva hospodárstva a výstavby SR na Ministerstvo hospodárstva SR. Táto zmena názvu je odôvodnená presunom kompetencií v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z tohto ministerstva na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu SR. Z dôvodu presunu kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja a cestovného ruchu sa navrhuje zmena názvu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na Ministerstvo dopravy, regioná lneho rozvoja a cestovného ruchu SR, na ktoré tieto kompetencie prechádzajú. Napokon dochádza i k zmene názvu Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR. Z dôvodu presunu oblasti cestovné ho ruchu na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR je potrebné zmeniť názov Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR na Ministerstvo kultúry SR.

K bodom 4 a 5

Ide o legislatívnotechnické úpravy z dôvodu zmeny názvu Ministerstva hospodárstva a výstavby SR.

K bodu 6

Z dôvodu, že kompetencia v oblasti stavebných výrobkov prechádza z Ministerstva hospodárstva a výstavby SR na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu SR, je potrebné z kompetencie ministerstva v oblasti priemyslu vyňať stavebné výrobky.

K bodu 7

Z dôvodu stále sa zvyšujúcich nárokov na energiu a jej efektívne využívanie je potrebné rozšíriť kompetenciu Ministerstva hospodárstva SR aj o oblasť energetickej efektívnosti.

K bodu 8

Ministerstvo hospodárstva SR bude opätovne v rámci zahraničného obchodu zabezpečovať aj pôsobnosť na úseku obchodu s vojenským materiálom. Obchodovanie s vojenským materiálom patrí medzi obchodné činnosti, a preto nie je dôvod, aby túto kompetenciu zabezpečovalo Ministerstvo obrany SR. Ku dňu účinnosti zákona sa navrhuje, aby Ministerstvo hospodárstva SR v rá mci zahraničného obchodu tvorilo i zahraničnú obchodnú politiky.

K bodu 9

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR v skutočnosti riadi úlohy hospodárskej mobilizácie. Koordinácia a metodické usmerňovanie je preto z tohto dô vodu nedostačujúce.

K bodu 10

Ministerstvo hospodárstva SR bude ústredným orgánom štátnej správy pre stratégiu podpory a realizácie inovácií v oblastiach podľa písmen a) až d). Aplikovaný výskum a vývoj a inovácie musia reagovať na najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať tak k ekonomickému rastu. Inovácie musia bezprostredne vychádzať z priorít hospodárskej politiky a reflektovať požiadavky podnikateľského prostredia. Podpora inovácií štátom je jednou z foriem podpory podnikateľ ského prostredia. Je nevyhnuté, aby Ministerstvo hospodárstva SR zastrešilo túto oblasť.

K bodu 11

Vypúšťajú sa písmená o) až p) z dôvodu presunu pôsobnosti v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebné mu sporeniu z Ministerstva hospodárstva a výstavby SR na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR. Tento presun sa uskutočňuje za účelom skvalitnenia výkonu činností v týchto oblastiach.

K bodu 12

Navrhuje sa, aby Ministerstvo hospodárstva SR určovalo aj kritéria pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť 1. januára 2011.

K bodom 13 a 14

Ide o legislatívnotechnické úpravy z dôvodu zmeny názvu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu SR.

K bodu 15

Z dôvodu racionalizácie štátnej správy sa navrhuje aby, Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR bolo, okrem doterajších oblastí, ú stredným orgánom štátnej správy aj pre verejné práce, stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov a pre stavebné výrobky a stavebnú výrobu, tvorbu a uskutočň ovanie bytovej politiky a poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Rovnako sa jeho pôsobnosť rozširuje o oblasť cestovného ruchu.

K bodu 16

Navrhuje sa, aby koordinácia využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ prešla z Úradu vlády SR na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovné ho ruchu SR. Agenda dopravy, regionálneho rozvoja ako aj cestovného ruchu je jednou z najrozsiahlejších oblastí čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Cieľom presunu koordinácie využívania finančný ch prostriedkov z fondov EÚ je zlepšenie čerpania týchto finančných prostriedkov. Koordinácia využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ znamená, že Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu SR ako centrálny koordinačný orgán (CKO) bude koordinovať všetky operačné programy pre programové obdobie 2007 – 2013 na národnej úrovni. Úlohou CKO je metodicky usmerňovať a koordinovať procesy - programovanie, implementáciu, monitorovanie, hodnotenie a informovanie o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde. Cieľom usmernení je zjednotenie jednotlivých procesov pre riadiace orgány v rámci implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2011. Rovnako sa navrhuje , aby Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR koordinovalo prípravu politík regionálneho rozvoja.

K bodu 17

Pôsobnosť Ministerstva vnútra SR v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov prechádza z dô vodu racionalizácie štátnej správy na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR. Z tohto dôvodu je potrebné vypustiť písmená e) a f) v § 11.

K bodu 18

Obchodovanie s vojenským materiálom je obchodnou činnosťou, a preto z vecného hľadiska prináleží táto kompetencia Ministerstvu hospodárstva SR.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby Ministerstvo zahraničných vecí SR v rámci kompetencie riadenia zastupiteľských úradov SR riadilo aj obchodno-ekonomické oddelenia. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť 1. janu ára 2011.

K bodu 20

Ide o precizovanie ustanovenia o vypovedaní medzinárodných zmlúv.

K bodu 21

S účinnosťou tohto zákona sa navrhuje, aby Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečovalo koordináciu realizácie politík EÚ. Cieľom tejto ú pravy je zvýšenie efektívnosti výkonu zahraničnej politiky, ktorá pri náraste konkurencie v globalizovanom svete získava mimoriadny význam. Tieto zmeny sú vedené snahou o dosiahnutie maximálnej efektivity pri vý kone činnosti v rámci ústrednej štátnej správy v zahraničí.

K bodu 22

Pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti koordinácie realizácie stratégie zamestnanosti sa navrhuje vypustiť z dôvodu, ž e najviac pracovných príležitostí existuje a vzniká v súkromnom sektore, v štátnych organizáciách a inštitúciách územnej samosprávy verejného sektora, čo znamená, že Ministerstvo práce, sociá lnych vecí a rodiny SR priamo nevytvára a ani nemôže realizovať tvorbu pracovných miest v týchto sektoroch.

K bodu 23

Ide o zosúladenie platnej terminológie. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon v § 110 uvádza, že ak sa v iných právnych predpisoch použí va pojem 'sociálna pomoc', rozumejú sa tým aj sociálne služby podľa tohto zákona. Podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti je upravená zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, okrem iného, vypracúva koncepciu podpory sociálneho zač lenenia fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.

K bodu 24

Ide o zosúladenie so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 25

Ide o zosúladenie s platným právnym stavom, a to konkrétne s § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení z ákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako ústredný orgán štátnej spr ávy SR vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

K bodu 26

Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR na základe § 28 ods. 19 zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'školský zákon') ustanovuje ďalšie spô soby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole. Podľa § 52 ods. 6 školského zákona Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR ustanoví všeobecne záväzným prá vnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a s úťaží. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu SR na základe § 53 ods. 11 školského zákona ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spô sob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup zí skania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky. Na základe týchto skutočností sa navrhuje precizovať ustanovenie § 17 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z..

K bodom 27 a 28

Ide o legislatívnotechnické úpravy z dôvodu zmeny názvu Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR na Ministerstvo kultúry SR.

K bodu 29

Navrhuje sa, aby oblasť podpory kultúry národnostných menšín bola v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Ide o nové nastavenie vzť ahov smerom k národnostným menšinám, ktoré spočíva v úzkej spolupráci podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, a Úradu vlády SR. Cieľom takéhoto usporiadania vzťahov je, okrem iného, efektí vne riešenie problémov v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Oblasť cestovného ruchu prechádza na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR, ktoré má odborné predpoklady zastre šiť túto oblasť v požadovanej kvalite.

K bodu 30

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, pretože kompetencia Úradu vlády SR v oblasti kontroly plnenia úloh z uznesenia vlády SR je už vyjadrená v § 24 ods. 2 z ákona č. 575/2001 Z. z. Z tohto dôvodu sa táto kompetencia v § 24 ods. 1 vypúšťa.

K bodu 31

Navrhuje sa, aby Úrad vlády SR plnil aj organizačné a technické úlohy v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchá dzania a rodovej rovnosti. Cieľom tejto úpravy je, v spolupráci s podpredsedom vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zefektívniť prácu v týchto oblastiach. Pretože koordinácia realizácie politík EÚ prechádza z Úradu vlády SR na Ministerstvo zahraničných vecí SR, navrhuje sa pôvodné znenie odseku 4 vypustiť.

K bodu 32

Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú, pretože koordinácia využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ prechádza na Ministerstvo dopravy, regioná lneho rozvoja a cestovného ruchu SR. Koordinácia prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti takéhoto ustanovenia v zákone, pretož e ide o úlohu vlády SR ustanovenú v čl. 119 písm. d) Ústavy SR.

K bodu 33

Ide o zosúladenie s platným právnym stavom. Podľa § 2 ods. 5 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa tento zákon nevzťahuje na riaditeľa Národn ého bezpečnostného úradu. Zákon č. 400/2009 Z. z. zároveň v osobitnom článku V novelizoval zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely bola aj úprava platových náležitostí pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 71a ods. 1 zákona č . 215/2004 Z. z. Z týchto dôvodov je potrebné zo zákona č. 575/2001 Z. z. vypustiť ustanovenie o určovaní platu riadite ľovi Národného bezpečnostného úradu.

K bodu 34

V § 40j sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti zahraničného obchodu v časti riadenia obchodno-ekonomických oddelení z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovanej zmeny. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpeč uje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencie v oblasti zahraničného obchodu v časti riadenia obchodno-ekonomický ch oddelení. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu tejto kompetencie, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničn ých vecí Slovenskej republiky. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť 1. januára 2011.

V § 40k sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z Ministerstva hospodá rstva a výstavby Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovaných zmien. V odseku 3 sa zabezpe čuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva hospodárstva a vý stavby Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencií v oblasti stavebnej výroby a stavebných v ýrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu týchto kompetencií, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

V § 40l sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regioná lneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovaných zmien. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vz ťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovné ho ruchu Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencií v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov. Podrobnosti o pr ávach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu týchto kompetencií, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu Slovenskej republiky.

V § 40m sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti obchodovania s vojenským materiálom z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminoló gia vzhľadom na potreby navrhovaných zmien. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov ako aj z iných pr ávnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencií v oblasti obchodovania s vojenský m materiálom. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu týchto kompetencií, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodá rstva Slovenskej republiky.

V § 40n sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovanej zmeny. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vz ťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencie v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu tejto kompetencie, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky a podpredsedom vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo.

V § 40o sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovanej zmeny. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vz ťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovné ho ruchu Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencie v oblasti cestovného ruchu. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu tejto kompetencie, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

V § 40p sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovanej zmeny. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vz ťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencie v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich z presunu tejto kompetencie, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

V § 40q sa zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovn ého ruchu Slovenskej republiky. V odseku 2 sa ustanovuje nová terminológia vzhľadom na potreby navrhovanej zmeny. V odseku 3 sa zabezpečuje prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov štá tnych zamestnancov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov ako aj z iných právnych vzťahov zamestnancov z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slov enskej republiky. Rovnako sa zabezpečuje prechod majetku súvisiaci s prechodom kompetencie v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Podrobnosti o právach a povinnostiach vyplý vajúcich z presunu tejto kompetencie, ako aj podrobnosti o prechode majetku sa upravia dohodou medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Toto ustanovene nadobudne účinnosť 1. januára 2011.

V § 40r sa vzhľadom na potreby navrhovaných zmien ustanovujú nové názvy troch ministerstiev. S účinnosťou tohto zákona sa názov

a) Ministerstva hospodárstva a výstavby SR mení na Ministerstvo hospodárstva SR,

b) Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu SR,

c) Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR na Ministerstvo kultúry SR.

V § 40s ods. 1 sa v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti podľa § 40k ods. 1, § 40l ods. 1, § 40m ods. 1, § 40n ods. 1, § 40o ods. 1 a § 40p ods. 1 s účinnosťou od 1. novembra 2010 upravuje prechod zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti doterajšieho ústredného orgánu štátnej správy k právnickým osobám na preberajúci ú stredný orgán štátnej správy.

V § 40s ods. 2 sa v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti podľa § 40j ods. 1 a § 40q ods. 1 s účinnosťou od 1. januára 2011 upravuje prechod zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti doterajšieho ústredného orgánu štátnej správy k právnickým osobám na preberajúci ú stredný orgán štátnej správy.

K Èl. II

V zákone o Národnej banke Slovenska sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 13 ods. 3. Guvernér Národnej banky Slovenska sa bude zúčastňovať rokovania vlá dy SR podľa potreby.

K Èl. III

Právo predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR zúčastňovať sa rokovania vlády SR sa týmto nezrušuje. Predseda Najvyššieho kontrolného ú radu SR sa bude i naďalej podľa potreby zúčastňovať rokovania vlády SR.

K Èl. IV

V zákone o prokuratúre sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 12 ods. 1. Generálny prokurátor SR sa bude i naďalej zúčastňovať rokovania vlády SR, a to pod ľa potreby.

K Èl. V

V zákone o sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 122 ods. 4 písm. i). Riaditeľ Sociálnej poisťovne sa bude i naďalej v prípade potreby z účastňovať rokovania vlády SR.

K Èl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na navrhované kompetencie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje, aby ná rodná rada schvaľovala výšku výdavkov na zabezpečenie úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, čím sa dosiahne určitá nezávislosť pri zabezpečovaní potrebný ch prostriedkov na činnosti v jeho pôsobnosti. Výška výdavkov sa bude schvaľovať ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Z hľadiska tvorby a schvaľovania rozpočtu sa navrhuje v zákone prechodné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí navrhovaný postup uplatniť pre rozpoč et verejnej správy na roky 2011 až 2013.

K Èl. VII

Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality sa vypúšťa z ustanovenia, ktoré vymedzuje, ktoré poradné orgány vlády SR sú jej stálymi poradný mi orgánmi. Keďže v § 5 ods. 2 zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Rada vlá dy Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality definovaná ako stály poradný orgán vlády, je potrebné slovo 'stály' z tohto zákona vypustiť.

K Èl. VIII

V rámci diplomatickej misie sa definuje obchodno-ekonomické oddelenie a ustanovujú sa jeho úlohy. Súčasne sa ustanovuje právo ministra zahraničných vecí SR rozhodnúť o zriadení alebo zrušení obchodno-ekonomického oddelenia, avšak až po konzultácii s ministrom hospodárstva SR.

K Èl. IX

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2010 okrem čl. I bodu 12, § 8 ods. 3 v bode 16, bodu 19, § 40j, § 40q a § 40s ods. 2 v bode 34 a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011. Táto delená účinnosť sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia riadneho čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ a zabezpečenia kvalitné ho prechodu riadenia obchodno-ekonomických oddelení z Ministerstva hospodárstva SR na Ministerstvo zahraničných vecí SR.

Bratislava, 13. augusta 2010

Iveta R a d i č o v á v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Vychádzajúc z filozofie použitej pri príprave návrhu zákona o zahraničnej službe, ako osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom zá ujme v otázkach štátnozamestnaneckého pomeru a pracovného pomeru zamestnancov v zahraničnej službe sú obsahom zákona osobitné požiadavky zahraničnej služby ktoré, platná legislatíva nerieš i. Osobitosti sa týkajú najmä pôsobenia zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine, keďže na rozdiel od iných rezortov, pôsobenie v cudzine nie je výnimkou, ale skôr pravidlom a podstatnou súčasťou výkonu zahraničnej služby.

Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, najmä:

a) princípy a podmienky vykonávania zahraničnej služby ako špecifického druhu štátnej služby,

- zákon o zahraničnej službe vychádza z princípu osobitného zákona k zákonu o štá tnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme,

- princíp osobitného zákona znamená, že zamestnanci v zahraničnej službe budú mať v štátnozamestnaneckých a v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme,

- odchýlky sa budú týkať najmä pôsobenia na zastupiteľských úradoch,

- navrhuje sa tiež, aby ministerstvo zahraničných vecí malo oprávnenie vnútorne členiť pracovné miesta podľa prevládajúcej náplne práce na diplomatické, administratí vno-technické,

- pokiaľ ide o práva a povinnosti, navrhuje sa upraviť špecifiká vo vzťahu k vyslaným zamestnancom, akými sú napríklad zákaz zneužívania výsad a imunít, povinnos ť dodržiavania protokolárnych pravidiel a iné;

b) postavenie a činnosť zastupiteľských úradov,

- vychádza sa z konštrukcie zastupiteľských úradov, ako organizačných zlož iek ministerstva zahraničných vecí,

- pokiaľ ide o formy zastupiteľských úradov a vymedzenie diplomatických funkcií a konzulárnych funkcií, vychádza sa v plnom rozsahu z Viedenských dohovorov,

- zriaďovanie zastupiteľských úradov sa navrhuje do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky,

- navrhuje sa tiež upraviť základné podmienky na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, vrátane jeho menovania;

c) diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe.

Keďže zahraničnú službu vykonávajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme i z iných služobný ch úradov ako z ministerstva, bolo potrebné v zákone všeobecným spôsobom riešiť odlišnosti výkonu zahraničnej služby. Preto zákon novelizuje viaceré právne predpisy pracovnoprávnej a inej povahy.

Vplyvy návrhu zákona na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú vyjadrené v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh zákona, resp. oblasť, ktorú upravuje, má súvis s právom Európskeho spoločenstva a je upravená v predpisoch Spoločenstva, ako sú identifikované v Doložke zlučiteľnosti. Vzhľ adom na to, že všetky tieto predpisy už boli do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté inými právnymi predpismi a tiež vzhľadom na to, že návrh zákona nevykonáva transpozíciu tý chto predpisov, ale ako osobitný predpis odkazuje v oblastiach úpravy týchto predpisov na osobitné zákony, nie je potrebné vyhotoviť k návrhu zákona ani transpozičnú prílohu a ani tabuľky zhody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol predložený na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, sekcii rozpočtovej politiky, ktorá v stanovisku MF/27118/2009-411 zo dňa 4. 11. 2009, okrem iného, žiada finan čné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejn é financie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

V návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v ktorom bola predložená do pripomienkov ého konania bolo v doložke finančných vplyvov uvedené, že návrh zákona má finančný vplyv na štátny rozpočet ročne vo výške 670 000 eur, výdavky spojené s realizáciou predmetného zá kona bude potrebné uplatniť pri tvorbe východísk rozpočtu na roky 2011 až 2013 z dôvodu, že v rozpočte v kategórii 630 nie sú vytvorené finančné zdroje.

Uvedené výdavky mali byť len pre kapitolu Ministerstva zahraničných vecí SR. Z vyjadrenia Ministerstva financií SR, sekcie rozpočtovej politiky vyplýva požiadavka finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie. Po vykonanom pripomienkovom konaní a nasledujúcich rozporových konaniach došlo k zmene osobnej pôsobnosti zákona so záverom, že zahraničná služba bude vykonávaná v zahraničí a zamestnanci do zahraničnej služby budú vysielaní v rovnakom režime, ako je v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu bude mať návrh dopad v štátnom rozpočte na rozpočtové kapitoly tých rezortov, ktoré budú vysielať zamestnancov na výkon zahraničnej slu žby. Na základe zmeny osobnej pôsobnosti zákona niektoré náhrady a iné plnenia sa navrhujú upraviť v zákonoch v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a stávajú sa všeobecný mi. Pri navrhovaných náhradách za odvody zdravotného a sociálneho poistenia za nepracujúceho manželského partnera sa navrhuje odložiť účinnosť príslušných ustanovení od 1.1.2011.

Celkovo sa v roku 2010 predpokladá finančný dopad na všetky rezorty, ktoré predložili kvalifikovaný odhad vplyvu na štátny rozpočet vo výške 115 500 eur, z tohto Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výš ke 100 800 a Ministerstvo hospodárstva SR 14 700 eur.

V roku 2011 sa predpokladá finančný dopad vo výške 1 296 533 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 874 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 331 520 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 013 eur.

V roku 2012 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 362 093 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 876 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR 395 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo v ýške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 093 eur.

V roku 2013 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 478 175 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 878 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výš ke 509 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 175 eur.

V súvislosti s návrhom zákona nepredpokladajú dopad na štátny rozpočet Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo š kolstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Pokiaľ ide o navrhované nové náhrady v prepočte na jednu osobu mesačne, náhrada za sťažené životné podmienky predstavuje cca 400 euro (týka sa zamestnanca), náhrada za odvody na zdravotné poistenie za nepracujúceho manželského partnera sa predpokladá cca 13 euro a náhrada za odvody na sociálne poistenie nepracujúceho manželského partnera vo výške od 108 euro maximálne do výšky 254 euro.

Ministerstvo zahraničných vecí SR, ako aj ministerstvá, ktoré predpokladajú dopad na štátny rozpočet vzali na vedomie skutočnosť, že nie je možné zvýšené výdavky súvisace s návrhom zá kona nárokovať v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a že tieto výdavky bude potrebné pokryť v rámci svojej kapitoly.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

2.Názov návrhu právneho predpisu:

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 18, 23, 45, 151, 153

-sekundárnom

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchá dzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobch ádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15).

je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založ ení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcov é rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet právnej úpravy a vecná pôsobnosť zákona.

K § 2

Ustanovuje sa osobná pôsobnosť zákona. Definuje sa vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zá kona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o zahraničnej službe sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov ktorí vykonávajú práce vo verejnom z áujme, v služobnom úrade alebo u zamestnávateľa, ktorí vysielajú zamestnancov na zastupiteľský úrad.

K § 3

Definujú sa základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná, pričom ide o princípy, ktoré sú uplatňované v zahraničnej službe súčasne s princípmi podľa zá kona o štátnej službe. Tieto princípy sú následne premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad. Princíp jednotnosti vyjadruje skutočnosť, že zahraničná služba – hoci ju vykonávajú rôzne subjekty na rôznych miestach sveta – tvorí jeden celok. Princíp profesijnej cti má vyjadrovať, v nadväznosti na princíp etiky podľa zákona o štátnej službe, vyjadruje viazanosť zamestnancov v zahraničnej službe aj pravidlami, ktoré v tejto oblasti pôsobenia sú všeobecne uznávané a rešpektované. Princíp profesijnej cti je vyjadrený aj v povinnostiach zamestnanca v zahraničnej službe dodržiavať protokolárne pravidlá pri výkone zahraničnej služby. Princíp kariérneho rastu, v spojení s princípom profesionality podľa zákona o štátnej slu žbe, sa premieta jednak v povinne zabezpečovanom vzdelávaní a prehlbovaní kvalifikácie a tiež v ustanoveniach o diplomatických hodnostiach, odrážajúcich kariérne postavenie zamestnanca v zahraničnej služ be. Mobilita, ako princíp uplatňovaný v zahraničnej službe, je premietnutá do ustanovení o vysielaní zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľský úrad, pričom pôsobenie na zastupiteľskom ú rade je v zahraničnej službe podstatou a pravidlom jej výkonu a nie výnimkou, ako napr. pri štátnej službe.

K § 4

Definuje zahraničnú službu ako štátnu službu a výkon práce vo verejnom záujme, ak s ú tieto vykonávané na zastupiteľskom úrade. Inými slovami, definuje zahraničnú službu prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Nadväzne na to sa navrhuje definovať zamestnanca v zahraničnej službe a na ú čely odstránenia možných výkladových pochybností aj postavenie služobného úradu a vedúceho služobného úradu vo vzťahu k zamestnancom v zahraničnej službe, vykonávajúcim práce vo verejnom zá ujme. v oblastiach, v ktorých má Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zákonné kompetencie. Vykonáva sa na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Definuje vzťah z ákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje kompetenciu služobného úradu v súvislosti s vedením a spracovávaním osobných údajov nielen štátnych zamestnancov a zamestnancov, ale aj ich manželov , nezaopatrených, príp. postihnutých detí, ktorí tohto zamestnanca nasledujú. Dôvodov na vedenie týchto evidencií je viacero, hlavne je to skutočnosť, že aj sprevádzajúce osoby sú vysielané služobným úradom, sú im vydávané služobné alebo diplomatické pasy, z dôvodov ekonomických sú vo viacerých prí padoch v zahraničí zamestnávané na zastupiteľskom úrade, poskytujú sa im náhrady a plnenia podľa osobitných zákonov.

K § 6

Ide o všeobecné ustanovenie o zastupiteľských úradoch, ktoré definuje ich úlohu a jednotlivé formy, v ktorých môžu byť zriadené.

K § 7 a 8

Ustanovenia § 7 definujú prvé dve formy zastupiteľského úradu – diplomatickú misiu a stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení. Zároveň vymedzujú pojem „diplomatické funkcie“, ako náplň činnosti týchto zastupiteľských ú radov, pričom vychádzajú z ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Ustanovenie odseku 2 reaguje na prax, v rámci ktorej je bežným kumulácia diplomatických a konzulárnych funkcií v diplomatickej misii – o takejto kumulácii môže rozhodnúť minister. V § 8 sa upravuje poverovanie a odvolávanie vedúcich diplomatických misií, ktoré je ústavnou kompetenciou prezidenta Slovenskej republiky, a preto zákon jednak zjednocuje poverovanie vedúcich diplomatických misií s vedúcimi stálych misií pri medzinárodnej organizácii (v kompetencii prezidenta) a ustanovuje možnosť vlády navrhnúť prezidentovi kandid átov na poverenie touto funkciou, pričom zároveň ustanovuje podmienky, ktoré osoby navrhnuté vládou musia spĺňať. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré obsahuje úpravu pre prípad zriadenia diplomatickej misie pre niektor é štáty so sídlom na Slovensku. Ide o efektívnejší výkon zahraničnej služby v porovnaní so zriadením diplomatickej misie, so všetkými nákladmi z toho plynúcimi, v zahraničí , ako aj ustanovenie, ktoré umožňuje vymenovať za vedúceho diplomatickej či stálej misie aj osobu, ktorá nie je poverená prezidentom – ide výlučne o prípady, v ktorých nie je z diplomatických dô vodov vhodné v danej krajine mať povereného vedúceho týchto misií (tzv. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca).

K § 9

Obdobne ako pri diplomatickej misii a stálej misii pri medzinárodnej organizácii sa navrhuje definovať obsah pojmu „konzulárne funkcie“, ako náplne činnosti konzulárneho úradu. Následne sa definujú jednotlivé formy konzulárnych úradov, ako aj spôsob menovania vedúceho konzulárneho úradu. Vedúcim konzulárneho úradu môže byť len osoba, ktorá je zamestnancom v služobnom úrade, ktorý m je ministerstvo a ktorá je vybratá prostredníctvom vnútorného výberového konania. a ktorú do funkcie menuje minister zahraničných vecí.

K § 10

Ustanovenia § 10 obsahujú základné pravidlá činnosti honorárnych konzulátov. Ide o špecifický typ konzulárneho úradu, ktorý je neoddeliteľne spojený s osobou honorárneho konzula a činnos ť tohto konzulátu je financovaná a zabezpečovaná honorárnym konzulom, ktorý zároveň nie je zamestnancom v zahraničnej službe. Z povahy veci, keďže aj honorárne konzuláty môžu vykonávať niektor é konzulárne funkcie a teda konať v mene Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť, aby kontrolu honorárnych konzulátov vykonávala diplomatická misia príslušná pre daný štát.

K § 11

Osobitná misia je špecifická tým, že sa zriaďuje v zásade ad hoc na konkrétnu úlohu či účel. Keďže vedúcim osobitnej misie nemusí byť len zamestnanec v zahraničnej služ be, navrhuje sa, ak bude za vedúceho poverená iná osoba, aby sa táto zaradila do dočasnej štátnej služby a bola jej prepožičaná diplomatická hodnosť.

K § 12 až 14

Spoločné ustanovenia k zastupiteľským úradom obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na v šetky formy zastupiteľských úradov. V § 12 sa okrem ustanovenia viazanosti výkonu diplomatických a konzulárnych funkcií nielen slovenským právnym poriadkom ale aj medzinárodnými zmluvami a poskytovaní m ochrany občanom členských štátov Európskej únie, ustanovuje v odseku 3 osobitné postavenie diplomatickej misie v sústave zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, a to jednak tým, že je najvyšší m zastupiteľským úradom, ako aj tým, že môže vykonávať činnosť všetkých ostatných foriem zastúpenia. § 13 obsahuje ustanovenia umožňujúce zriaďovanie spoločných zastupiteľských ú radov s inými štátmi, resp. pôsobenie na iných zastupiteľských úradoch. Ide o inštitút, ktorý vychádza najmä z praxe zriaďovania spoločných zastupiteľských úradov v krajiná ch, kde zriadenie osobitného zastupiteľského úradu Slovenskej republiky nie je z rôznych dôvodov efektívne. § 14 umožňuje zriaďovať tzv. pobočky zastupiteľského úradu, čo je požiadavka vyvolaná praxou, ako aj politickými či geografickými podmienkami, v ktorých zastupiteľské úrady pôsobia. Pobočka nemusí byť nevyhnutne zriadená v krajine sídla diplomatickej misie.

K § 15

Toto ustanovenie upravuje niektoré osobitosti viažuce sa na vykonávania zahraničnej služ by. Navrhuje sa ustanoviť povinnú tzv. „predvýjazdovú prípravu“, ktorej cieľom má byť zabezpečenie odbornej zdatnosti vysielaného zamestnanca, s prihliadnutím na špecifiká prijímajúceho štá tu. Ustanovenie, že ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, pričom dieťa takýchto zamestnancov môže by ť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, explicitne vyjadruje skutočnosť, že postavenie sprevádzajúcej osoby v takýchto prípadoch nie je možné „kumulovať“. Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie plateného služobného alebo pracovného voľna na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s vyslaním. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti na zastupiteľ skom úrade a na mimoriadnu neefektívnosť a obtiaže spojené s polročným cyklom „menovania zástupcov“ sa navrhuje, aby zastupovania vedúceho na zastupiteľskom úrade nebolo použité obmedzenie doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe.

K § 16

Obsahuje ustanovenia o sprevádzajúcich osobách. Zavádza sa povinnosť služobného úradu, na žiadosť vysielaného zamestnanca, vyslať spolu s ním aj jeho manžela a deti. Ustano venie odseku 2 reaguje na potrebu absolvovania základnej prípravy niektorých sprevádzajúcich osôb, vzhľadom na funkciu, ktorú zamestnanec, ktorého sprevádzajú, má vykonávať.

K § 17

Ustanovujú sa jednotlivé hodnosti, vrátane ich určenia do stupňov, ako aj konzulárne triedy, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní na konzulárnych úradoch. Navrhuje sa tiež , aby na udelenie diplomatickej hodnosti nebol právny nárok, s výnimkou situácie, ak je osoba prezidentom poverená vedením diplomatickej alebo stálej misie. Nenárokovateľnosť diplomatickej hodnosti vychádza zo skutoč nosti, že udelenie či prepožičanie je vyjadrením kariérneho postavenia a vychádza z posudzovania každého prípadu osobitne, bez možnosti paušalizácie podmienok do takej miery, aby mohli byť diplomatické hodnosti právne nárokovateľné. Podrobnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo, keďže udeľovanie a prepožičiavanie diplomatických hodností je v kompetencii ministra zahraničných vec í.

K § 18 až 20

Práva a povinnosti tak zamestnanca v štátnej službe, ako aj zamestnanca vykonávajúceho prácu

vo verejnom záujme podrobne definujú príslušné všeobecné predpisy. Ustanovuje sa právo zamestnanca na evakuáciu z prijímajúceho štá tu, v prípade v návrhu ustanovených skutočností, ako odraz práva zamestnanca na ochranu života a zdravia Vzhľadom na to, že vyslanie trvá aj počas evakuácie a zamestnanci majú povinnosti vyplývajúce im z ich činnosti a postavenia, považuje sa aj čas evakuácie za čas výkonu zahraničnej služby. Pokiaľ ide o povinnosti, navrhuje sa nad rámec povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov doplniť ďalš ie, z povahy veci sa vzťahujúce najmä na zamestnancov vyslaných na zastupiteľský úrad, resp. vyplývajúcich zo špecifík zahraničnej služby. Odlišná úprava rozsahu náhrady škody vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.

K § 21

Ministerstvo zavádza nový druh skúšky novoprijatého zamestnanca, ktorú vykoná po absolvovaní adaptačného vzdelávania. Dôvodom je potreba jednak zabezpečenia povinného adaptačného vzdelá vania, ale najmä potreba overovania nielen získaných vedomostí, ale všeobecne spôsobilosti vykonávať špecifický druh štátnej služby, ktorý zahraničná služba predstavuje. Okrem bežných procesný ch ustanovení o priebehu a vykonaní skúšky sa navrhuje neúspešné vykonanie opakovanej skúšky, resp. prvej skúšky bez požiadania o jej opakovanie, spojiť so zánikom štátnozamestnanecké ho pomeru ex lege.

K § 22

Hlavným účelom tohto ustanovenia je umožniť ministerstvu klasifikáciu miest v zahraničnej službe podľa prevažujúceho druhu činnosti, čo bude mať svoj dopad aj na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifik ácie a špecializáciu zamestnancov a na ostatné vnútorné postupy vykonávania štátnej služby, výkonu práce vo verejnom záujme v ústredí, ako aj zahraničnej služby. Z dôvodu finančnej nároč nosti sa tiež navrhuje nezriaďovať miesta mimoriadnej významnosti na zastupiteľských úradoch. Ustanovenie odseku 4 preberá úpravu platnú v minulosti v zákone o štátnej službe a rieši situáciu vedú cich zamestnancov v štátnej službe, ktorí ako dlhoroční odborníci vykonávajú funkciu vedúceho zamestnanca (spravidla funkciu veľvyslanca, generálneho konzula, riaditeľa slovenského inštitútu) v zahranič í a ako odborníkom sa ich umožňuje vymenovať na funkciu vedúceho zamestnanca bez výberového konania.

K 23 až 26

Navrhuje sa ustanoviť tri ďalšie prípady zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na mi nisterstve, ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe. § 24 upravuje situáciu, ak je zamestnanec vyslaný do orgánu verejnej moci iného štátu a toto vyslanie podriaďuje režimu dočasného vyslania pod ľa zákona o štátnej službe, pričom špecifikuje dobu vyslania a tiež rozsahu poskytovania náhrad tomuto zamestnancovi, keďže z praxe sú tieto náhrady poskytované aj orgánom, v ktorom zamestnanec pôsobí . § 25 ustanovuje prípad zaradenia zamestnanca mimo činnú štátnu službu, ak zamestnanec pôsobí v medzinárodnej organizácii a dostáva od tejto organizácie plat. Ide o špecifický inštitút, ktorého cie ľom je umožniť zamestnancovi v určitom štádiu jeho kariéry, nabrať skúsenosti počas pôsobenia v medzinárodnej organizácii pri súčasnom zachovaní možnosti „návratu“ na ministerstvo. Inštit út veľvyslancov s osobitným poslaním podľa § 26 má v praxi diplomatickej služby svoje opodstatnenie. Ide o zamestnanca, zvyčajne bývalého vedúceho diplomatickej misie či stálej misie, ktorý je poverený konkrétnou, zväčša dlhodobou agendou vo vymedzenej veci a koná v záujme Slovenskej republiky v tejto veci.

K § 27

Ustanovenie upravuje základné zákonné rámce hodnotenia a oceň ovania na ministerstve. Hodnotenie a jeho výsledky majú mať dôležité miesto v systéme štátnej služby ako aj v systéme výkonu práce vo verejnom záujme na ministerstve. Podrobnosti o systéme hodnotenia bud ú ustanovené v služobnom predpise. Nad rámec úpravy v zákone o štátnej službe sa navrhujú dva druhy ocenení, ktorými sú ocenenie ministra a mimoriadne udelenie di plomatickej hodnosti. Osobitne pri mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ide o ocenenie špecifické pre ministerstvo a z tohto dôvodu je jeho úprava obsiahnutá v návrhu zákona. Ocenenia udeľuje minister a podrobná úprava bude obsiahnutá v služobnom predpise.

K § 28

Ustanovenia o vzdelávaní sú upravené aj v zákone o štátnej službe. Napriek tomu sa však navrhuje povinnosť ministerstva zabezpečiť najmenej vzdelávanie v rozsahu podľa odseku 2, keďž e na absolvovanie týchto príprav nadväzujú v mnohom zákonné práva a povinnosti. Na účely možnosti posúdenia úrovne absolvovania prípravy sa ustanovuje v odseku 3 spôsob jej ukonč enia, ktorým môže byť skúška. Dôvodom ustanovenia obligatórnych typov vzdelávania, ktoré ministerstvo zabezpečuje, ako aj ich ukončenie skúškou je previazané s princípom kariérneho rastu a absolvovanie vzdelávaní má zabezpečiť nielen odbornú zdatnosť zamestnancov, ale má následne odraz v ich možnostiach kariérneho postupu a pôsobenia na ministerstve. Ustanovenia o vzdelávaní sa v určenom rozsahu vzťahujú aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 29 až 32

Navrhuje sa ustanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa najmä definujú právne vzťahy a inštitúty, vzniknuté podľa doterajších predpisov na účely zákona o zahraničnej službe. Ide o š tandardné ustanovenia, riešiace konflikt medzi novou a starou zákonnou úpravou, tak v právnych vzťahoch a ich kontinuite, ako aj vo vzťahu k jednotlivým novým zákonným inštitútom.

K čl. II

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. III

K bodu 1

Navrhovaná zmena zohľadňuje platnú dikciu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva úloha Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach sp ôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím precizuje aktuálne platné znenie cit ustanovenia. V súvislosti s novou právnou úpravou výkonu štátnej služ by v zahraničí sa zároveň zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy aj na úseku ochrany zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje pož iadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti ako aj oprávnené požiadavky smerujúce voči Slovenskej informačnej službe poskytovať podporu orgánom verejnej moci, predovšetký m Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, pri tvorbe a prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Z platného znenia ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pô sobnosti. Dikcia uvedeného ustanovenia platí v nezmenenej podobe od momentu vydania zákona o Slovenskej informačnej službe, t. j. od roku 1993. V čase od jeho vydania však došlo k mnohým zmenám, na ktoré znenie uveden ého ustanovenia nereflektovalo. Slovenská republika prevzala na seba v priebehu svojej existencie veľa významných medzinárodnoprávnych záväzkov a stala sa členom medzinárodných organizácií. Z pohľadu vecnej p ôsobnosti Slovenskej informačnej služby je zrejme najvýznamnejšou z týchto organizácií práve NATO. Navrhovaná právna úprava tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pô sobenia Slovenskej informačnej služby v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva, osobitne zavedením možnosti spolupráce s NATO. Cieľom tejto pripomienky je preto sú časne zohľadniť v zákone o Slovenskej informačnej službe aj jej spolupôsobenie ako ústrednej spravodajskej služby Slovenskej republiky na úseku zabezpečovania bezpečnosti a stability v severoatlantickom priestore a podpora kolektívnej obrany členských štátov NATO.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov. Navrhovaná zmena reflektuje na uznesenie vlády SR č. 1109/2000, ktoré predpokladá poskytovanie podpory Slovenskou informačnou službou Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky potrebnej na tvorbu a prijímanie rozhodnutí t ýkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a tým k podpore realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a k presadzovaniu záujmov štátu v tejto oblasti.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť vykonať zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia avšak len v krajných prípadoch. Tieto opatrenia bude možné uplatniť len vtedy, ak to bude potrebné na zabránenie vymedzené mu okruhu protispoločenských javov. Ide predovšetkým o také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie aktivitám cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky a ktoré sú v rozpore s jej z áujmami, najmä zahraničnopolitickými, hospodárskymi a bezpečnostnými. Takýmito bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožnia Slovenskej informačnej službe zamedziť realizácii týchto protispoločenský ch javov a zabezpečia ochranu Slovenskej republiky pred nimi, sú napríklad kontrašpionážne opatrenia vykonávané počas kontrašpionáže. Navrhované znenie zároveň rešpektuje medzinárodnoprávne závä zky Slovenskej republiky ako aj právo Európskej únie, ktoré spočíva v zakotvení a deklarovaní zásad proporcionality a primeranosti. Aplikácia zásady proporcionality je vyjadrená v predmetnom ustanovení možnos ťou použitia bezpečnostných opatrení len v prípade potreby ich použitia ako ďalšieho, podporného prostriedku, na zabránenie určitému druhu aktivít alebo ohrození a na realizáciu zahraničnopolitický ch záujmov, predovšetkým vtedy, ak použitie iných prostriedkov spravodajskej služby je znemožnené alebo podstatne sťažené alebo sa nimi nedá dosiahnuť požadovaný cieľ. Vykonané bezpečnostné opatrenia musia byť zároveň primerané, teda uplatnenie týchto opatrení nesmú, s ohľadom na dosiahnutie nimi sledovaného cieľa, prekročiť potrebnú mieru a nesmú byť zjavne neprimerané k prostriedkom a opatreniam, voči ktorým smerujú.

K bodu 5

Platné znenie predmetného ustanovenia rozširuje v súlade s doteraz platnou dikciou § 1 okruh právnych noriem, ktoré ukladajú Slovenskej informačnej službe úlohy, ktoré je povinná plniť. Medzi uvedené prá vny normy podľa uvedeného ustanovenia patria osobitné zákony, medzinárodné zmluvy a dohody, ktorým je Slovenská republika viazaná. Platné znenie tejto dikcie sa rozširuje o úlohy súvisiace s č lenstvom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v NATO.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú pripomienku nadväzujúca na ostatné pripomienky.

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa zavádza oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať ochranu príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy informačnej služby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým tí príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. Nakoľko v mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Slovenskej informačnej služby v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné im poskytovať potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany v prípade, ak budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahrani čí.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. V

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VI

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VII

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VIII

K bodom 1 až 4

Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu vý davkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nen árokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestné ho.

K bodu 5

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel zač ne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závisl ú činnosť alebo nepodnikal).

K bodom 7 a 8

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez oh ľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).

K bodu 9

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočí ta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuá cie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.

K bodu 11

Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa z ákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu slu žbu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželsk ého partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia.

Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Náhrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 4 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí n áhrada v pomernej časti zaplateného poistného, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 6 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 7 ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na zdravotné poistenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26b sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, ktorý počas dočasného vyslania nie je povinne sociálne poistený a počas dočasné ho vyslania sa rozhodne byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorší ch predpisov. Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim manželom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v zamestnaní a teda byť povinne poistení pre vyššie uvedené účely. Náhrada je mesačne limitovaná vymeriavacím základom, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktor ý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

Odseky 2 a 4 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Ná hrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 3 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí náhrada v pomernej časti zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 5 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 6 ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26c sa spresňujú podmienky poskytovania náhrady cestovných výdavkov za účelom dovolenky a späť do miesta dočasného vyslania zamestnancovi, manželovi a deťom – mení sa nenárokový charakter tejto náhrady na nárokový charakter, ustanovuje sa časové obdobie poskytovania tejto náhrady a povinnosť naplánovať si čerpanie dovolenky v období lekárskej prehliadky a vykonania skúšky dieťaťa.

K bodu 12

Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za màtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Ná hrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

K bodu 13

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.

K bodu 14

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.

K bodu 15

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.

K bodu 16

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 17

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.

K bodu 18

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K Èl. IX

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. X

Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaný ch zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.

K Èl. XI

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti zo zavedením náhrady za sťažené životné podmienky počas výkonu práce v zahraničí.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Životné podmienky v niektorých krajinách sú ťažšie alebo veľmi ťažké oproti podmienkam bežným v domovskej krajine. Kritériá, na základe ktorých sa určí krajina so sťaženými životn ými podmienkami nie sú zohľadnené v žiadnej zložke platu podľa tohto zákona. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne ťažko dostupné. Rovnako podnebie má negatí vny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V ostatných miestnych podmienkach môže byť napr. rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlá dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí, bankový systém, resp. jeho absencia a pod.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

V prípade evakuácie nedochádza k zmene platových podmienok zamestnanca. Premiestnenie zamestnanca s rodinou vzniká z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré nemôže zamestnávateľ ani zamestnanec ovplyvniť . Zamestnancovi je v takýchto prípadoch potrebné zachovať rovnaké podmienky, za ktorých vykonával prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Ide o dočasné riešenie, a to maximálne na 5 mesiacov a také to udalosti nie sú bežné. Za celé obdobie existencie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola evakuácia uskutočnená výnimočne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K Èl. XII

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. XIII

K bodu 1

Ustanovuje sa, že profesionálny vojak, ktorý bude nasledovať zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu, bude zaradený do neplatenej zálohy.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa, aby poverenie výkonom funkcie vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii, vedúceho osobitnej misie ako civilného zamestnanca v zahraničnej službe bol dôvod na skonč enie služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákona analogicky ako v ostatných prípadoch uvedených v § 71 zákona. Ak pôjde o vyslanie profesionálneho vojaka do Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO, bude vyslaný v súlade s týmto zákonom.

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu navrhovanú v čl. I v § 14 ods. 4 návrhu zákona pre zamestnanca zahraničnej služby sa navrhuje pre vedúceho služobného úradu možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi služobné voľno bezprostredne pred vyslaním na výkon štátnej služby do zahraničia alebo bezprostredne pred ukončením tohto vyslania, najviac v rozsahu troch dní. Zároveň sa ustanovuje poskytovanie platu počas tohto služobn ého voľna.

K bodu 5

Ustanovenie upresňuje pre aplikačnú prax prepočet ostatných plnení poskytovaných profesionálnemu vojakovi (napr. príspevok zo sociálneho fondu, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) a nená vratného preddavku v inej mene ako v eurách. V zákone bol doteraz riešený len prepočet platu na cudziu menu.

K bodu 6

Upravuje sa poskytovanie zahraničného platu profesionálnemu vojakovi počas evakuácie. Úprava sa zlaďuje s úpravou navrhovanou pre zamestnanca zahraničnej služby.

K bodu 7

Ustanovením sa spresňuje rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí.

K Èl. XIV

K bodu 1

Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania št átnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zá kona a všeobecného zákona.

K bodu 2

Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2

K bodu 3

Technicko-legislatívna úprava.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 6

Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štá tnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.

K bodu 7

Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.

K bodu 8

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôž e ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratš í týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.

K bodu 9

Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).

K bodu 10 a 11

Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavné ho činiteľa služobnú zmluvu.

K bodu 12

Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.

K bodu 13 až 15

V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne nábož enstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.

K bodu 16

Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.

K bodu 17

V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifiká cie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.

K bodu 18

Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 19

Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 20

V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platový ch podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štá tnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.

K bodu 21

Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom ( § 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolova ť a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister.

V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu urč ovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

K Èl. XV

Účinnosť zákona o zahraničnej službe sa navrhuje od 1. júla 2010. Účinnosť niektorých ustanovení zákona o štátnej službe (čl. XIV), ktorých novelizáciu si vyžiadala aplikačná prax, sa navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z hľadiska finančných dopadov na štátny rozpočet zákona o zahraničnej službe sa navrhuje osobitná účinnosť ustanoven í čl. VIII upravujúcich náhrady výdavkov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie nepracujúcich manželských partnerov, ktorí sprevádzajú vyslaných zamestnancov na zastupiteľský úrad.

V Bratislave 16. 12. 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Miroslav Lajčák

minister zahraničných vecí

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu