Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov 15/2005 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie programového vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016, pod◊a ktorého vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach. Sú◊asne je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006 a uznesenia vlády č. 224 z 9. apríla 2008, zabezpečenie dostatočnej transpozície vybraných člá nkov smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane vo ľne žijúceho vtáctva a odstránenie nedostatkov v právnej úprave zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje predovšetkým novú úpravu ná hrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov, a v rámci nej súbor zmluvných nástrojov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o chránené územia V súčasnom legislatívnom systéme ochrany prírody jednoznačne dominuje prikazovacia a represívna funkcia štátu pri určovan í toho, čo je potrebné chrániť, v ktorých lokalitách, akým spôsobom a ako to bude dotknutým vlastníkom kompenzované. Najmä v poslednom menovanom prípade je potrebné legislatívne výrazne posilniť mo žnosť dohody s vlastníkom a zmeniť direktívny prístup štátu k vlastníkovi na konsenzuálny a partnerský. Výhody z toho plynúce budú v posilnení dôvery k záujmom ochrany prírody zo strany vlastn íka, posilnenie jej postavenia z hľadiska efektívnosti a účinnosti jej pôsobenia v spoločnosti, posilnenie právnej vynútiteľnosti jej inštitútov a v neposlednom rade väčšej flexibilite jej uplatň ovania na konkrétne prípady. Systém kompenzácií zahàňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Každú z uvedených mo žností bude možné použiť samostatne na každý typ chráneného územia.

Na základe poznatkov a potrieb z aplikačnej praxe sa navrhuje nová úprava regulácie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nová ú prava postupu pri vyhlasovaní chránených území, vrátane prechodu kompetencie vyhlasovať chránené územia z orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky vzhľadom na dopady na verejné financie sú visiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach. Upravuje sa postup pri stanovení vy ššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijú cich živočíchov a rastlín (úloha z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006) a upravujú aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu, ochrany chránených živočíchov a ochrany drevín, stráže prírody, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi a definuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Upresňuje sa vymedzenie predmetu zákona vzhľadom na komplex cieľov ochrany prírody a krajiny daných úpravou zákona pri zohľadnení ďalších aspektov spojených s ich uplatňovaním.

K bodom 2 až 9

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa ďalej používajú v zákone, a ktoré je potrebné náležite zadefinovať pre správnu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona. Definície pojmu „biotop“ sa upravuje za účelom jednoznačného rozlíšenia “prírodných biotopov” a “biotopov druhu”, pričom ide o prevzatie pojmu a defin ície z čl. 1 písm. b) smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).

K bodu 10

Ustanovuje sa povinnosť správcov vodných stavieb a líniových stavieb zriaďovať vhodné technické alebo stavebné konštrukcie a zariadenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križ ujú s ich migračnými trasami za účelom udržiavania a obnovovania migračnej priechodnosti vodných tokov a krajiny.

Migrácie sú jedným zo základných životných prejavov a potrieb rýb a niektorých ďalších druhov vodných organizmov, vrátane chránených druhov európskeho významu. Okrem krátkodobých, č asovo obmedzených migrácií, je migračná priechodnosť vodných tokov významná aj pre viaceré ohrozené druhy rýb, ktorých populácie sú v súčasnosti rozbité vodnými stavbami (prekáž kami) do viacerých izolovaných málopočetných mikropopulácií, ktoré z dlhodobého hľadiska nie sú schopné samostatne existovať. Ich prepojenie obnovením migračnej priechodnosti je preto nevyhnutné pre dosiahnutie priaznivého stavu týchto druhov. Potreba zachovania migračnej priechodnosti krajiny platí aj pre terestrické druhy živočíchov a to najmä pre stavovce. Súčasná právna úprava nerieši tento probl ém dostatočne konkrétne a v praxi nie je dostatočne účinná, aby tento problém riešila.

Líniové stavby, hlavne diaľnice a rýchlostné komunikácie, predstavujú pre voľne žijúce živočíchy bariéry spôsobujúce fragmentáciu ich životného prostredia a populácií. V menšej miere sú takouto prekážkou aj železničné trate. Táto fragmentácia sa v osídlení krajiny európskeho typu stáva jedným z hlavných činiteľov limitujúcich celý rad živočíšnych druhov. Fragmentá cia je chápaná ako rozdelenie prírodných lokalít s výskytom druhov rastlín a živočíchov na menšie a viac izolované jednotky. Samotná premávka, ktorá spôsobuje usmrcovanie a rušenie živočí chov a znečistenie okolia efekt fragmentácie zosilňuje.

Bariéry tvorené komunikáciami majú charakter dlhých línii, ktoré zver nemôže žiadnym spôsobom obísť. Dôsledkom existencie dopravných koridorov je teda fragmentácia krajiny, ale taktiež fragmentá cia populácie druhov, ktoré ju obývajú. Stále hustnúca sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií doplnená o železničné koridory, tak postupne vytvára z pôvodne súvisle prechodnej krajiny, systé m vzájomne izolovaných „ostrovov“. Následkom fragmentácie prostredia sú populácie živočíchov ohrozované súborom vplyvov označovaných ako tzv. ostrovný efekt. Malé izolované populácie sa zlož ito vyrovnávajú s prirodzenými výkyvmi početnosti (vyvolanými napríklad osciláciou klímy, živelnými pohromami, epidémiami a pod.), v dlhodobej perspektíve sa môže prejaviť i nedostatočná genetická rozmanitosť izolovaných populácii.

Predmetom riešenia je stret medzi biotickou zložkou (fauna) a technickou (komunikácia). Výsledné riešenie by malo vzájomne rešpektovať vstup oboch zložiek, s tým, že škála technických riešení má v äčšiu možnosť flexibility ako milióny rokov sa formujúce biologické vzťahy. Migrácia zvierat a technické riešenie komunikácie predstavujú zložité systémy a každé vzájomné križovanie má svoje špecifiká. Základným princípom pri riešení priechodnosti na konkrétnych úsekoch a objektoch je kombinácia a rešpektovanie všeobecných zásad a individuálneho prístupu ku každému križovaniu v snahe maximálne zohľadniť lokálne danosti. Návrh a realizácia opatrení, ktoré zabezpečia dostatočnú priechodnosť cestnej a železničnej komunikácie sú dôležité aj s ohľadom na bezpečnosť dopravy a zamedzenie kolízií dopravných prostriedkov.

K bodom 11 až 13, 20, 21, 22, 43, 47, 53, 55, 57, 68, 69, 74, 91, 92 až 102, 104 až 120, 133 až 147, 165, 166, 167,

Ide o legislatívno - technické úpravy nadväzuj úce na nové úpravy. K niektorým podrobnejšie V bode 21sa upravuje kompetencia pre okresný úrad v sídle kraja k § 13 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 3 písm. b) a § 15 ods. 3, vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vlá du Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”.).

V bode 22 je legislatívno technická úprava nadväzujúca na § 7a a § 7b.

V bode 68 sa upravuje postup zápisu do štátneho zoznamu vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vládu SR.

V bodoch 92 až 102 sú legislatívno - technické ú pravy v kompetencií ministerstva v nadväznosti na vykonané úpravy.

V bodoch 104 až 110 sú legislatívno - technické úpravy kompetenci í okresného úradu v sídle kraja v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane určenia jeho príslušnosti na rozhodovanie vo veciach finančnej náhrady.

V bodoch 111 až 118 sú legislatívno - technické ú pravy kompetencií okresného úradu v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane úpravy v písm h), ktorou sa spresňuje vyhradenie pôsobnosti okresného úradu vo vzťahu k obci a presun kompetencie z obce, pokiaľ ide konanie podľa § 47 ods. 7.

V bodoch 119 až 120 sú legislatívno - technické úpravy kompetencií obce v nadväznosti na vykonané úpravy. V bodoch 134 až 147 sú legislatívno - technické úpravy v skutkových podstatách sprá vnych deliktov a priestupkov nadväznosti na vykonané úpravy. V bode 167 ide o aktualizáciu smerníc v transpozičnej prílohe.

K bodu 14

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých sa vyžaduje súhlas orgá nu ochrany prírody na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu a náležitosti tohto súhlasu. Vo vzťahu k výnimká m zo súhlasu (§ 6 ods. 5) sa vykonávajú len legislatívno technické úpravy.

K bodom 15 a 16

Nanovo sa upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa regulácie rozširovania nepôvodných druhov a odstraňovania inváznych druhov rastlín a živočíchov. Potreba prísnej kontroly introdukcie nepôvodný ch druhov vyplýva z Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť v roku 1997. V roku 1999 zasadnutie Stáleho vý boru prijalo odporúčanie zvážiť možnosť odstránenia populácií ohrozujúcich biologickú diverzitu a v roku 2003 Stály výbor Bernského dohovoru odporúčaním č. 99/2003 schválil Európsku strat égiu pre nepôvodné invázne druhy, s dôrazom aj na primeranú legislatívu v zmluvných stranách dohovoru. Opatrenia na elimináciu konkrétnych inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov sú predmetom viacerých samostatných odporúčaní Stáleho výboru Bernského dohovoru. Regulácia introdukcie nepôvodných druhov je aj predmetom článku 22 písm. b) smernice o biotopoch a čl. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtákoch“).

Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie dochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v celkovom charaktere prírody a krajiny. Neustále sa zniž uje diverzita druhov a ich spoločenstiev. Èlovek svojimi aktivitami prispieva nielen k redukcii druhového bohatstva, ale podieľa sa tiež na šírení nepôvodných druhov. Mnohé z týchto druhov predstavujú váž ne nebezpečenstvo vzhľadom na svoje expanzívne vlastnosti a schopnosť rýchlo sa šíriť a osídľovať stále nové a nové stanovištia. Najagresívnejšie z týchto druhov sú schopné úplne zmeniť a vytlačiť zo stanovíšť domáce biocenózy a nahradiť ich novými sekundárnymi spoločenstvami vyznačujúcimi sa nízkou druhovou diverzitou.

Z aplikačnej praxe doterajšieho zákona vyplynulo, že zisťovanie „pôvodcu šírenia“ je problematické a prakticky takmer nemožné, keďže ním môže byť abiotický faktor (vietor, voda a pod.) alebo biotický faktor (človek, živočíchy), čo vedie k tomu, že odstraňovanie inváznych druhov na náklady „pôvodcu šírenia“ je nerealizovateľné. Navrhuje sa preto, aby za odstraňovanie invá znych druhov bol zodpovedný vlastník, správca alebo užívateľ pozemku. Pojem užívateľ pozemku zahàňa nájomcu, alebo iné osoby, majúce právo užívať pozemok (právo zodpovedajú ce vecnému bremenu). Doteraz bol zoznam inváznych druhov spracovaný len pre rastliny, ktoré však majú odlišné socio-ekologické postavenie v spoločnosti ako živočíchy, preto sa inv ázne druhy živočíchov riešia samostatným ustanovením, ktoré upravuje ich reguláciu. V prípade, že zoznam inváznych druhov bude obsahovať nové druhy, bude vo vykonávacom predpise riešená situá cia, aby vlastník mal dostatočný časový priestor na ich odstránenie. V prípade vzniku nebezpečenstva škodlivých následkov na prírode, orgán ochrany prírody upozorní na výskyt inváznych druhov a nás ledne nariadi vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie. V prípade nečinnosti pozemku pri plnení povinnosti odstraňovať invázne druhy môže orgá n ochrany prírody alebo ním poverená osoba vykonať odstránenie inváznych druhov rastlín na náklady vlastníka alebo užívateľa pozemku.

K bodom 17 až 19

Upravuje sa a dopĺňa výpočet konaní, v ktorých orgány ochrany prírody uplatňujú záujmy ochrany prírody ako dotknuté orgány formou vyjadrenia. Ide o situácie, keď osobitný predpis buď priamo v rá mci daného konania vyžaduje vyjadrenie orgánu ochrany prírody, alebo osobitný predpis orgánu rozhodujúcemu o veci ukladá tomuto orgánu povinnosť konfrontácie predmetu konania s dotknutými orgánmi a z povahy veci je zrejmé, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom. V nadväznosti na úpravu § 9 ods. 3 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu upozorňovať stavebné úrady na výskyt chránených ž ivočíchov na stavbách v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1 písm. c) až f).

K bodom 23 až 37, 39, 40, 41, 42, 44, 64 až 66,

V § 17 ods. 1 sa spresňuje výpočet kategórií chránených území o národnú prírodnú pamiatku a národnú prírodnú rezerváciu a dopĺňa sa nová kategória – obecné chránené ú zemie, ktoré sa definuje v § 25a. V § 17 ods. 1 sa ďalej upravuje všeobecný rozsah predmetu ochrany chránených území a v tejto súvislosti sa vypúšťa sa územie medzinárodného významu vzhľ adom na jeho nové zadefinovanie v odseku 11. V § 17 ods. 10 sa upravuje spôsob určenia stupňa ochranného pásma v prípade zonácie chráneného územia, keď jeho určenie nie je v zmysle zákonných ustanovení možné.

V ostatných odsekoch § 17 a následných novelizačných bodoch 29 až 37, 39 a 40, 42, 44, 64 až 66 sa komplexne upravuje presun kompetencií na vyhlasovanie chránených území z orgánov ochrany prírody na vlá du SR, vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace súvisace uplatňovaním náhrad z titulu určenia podmienok ochrany na vyhlásenom chránených území.

K bodu 38

Vzhľadom na osobitnú úpravu nájmu jaskyne v zákone sa ustanovuje, že na nájom jaskyne sa nebude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K bodom 45 a 46

Úpravou § 28 sa sleduje určenie postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 793 z 11. novembra 2009 k NATURA 2000 bol schvá lený návrh postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Toto uznesenie ukladá ministrovi životného prostredia uplatniť návrh postupu v zákone o ochrane prí rody a krajiny s tým, že sa majú stanoviť všeobecné podmienky preukázania verejného záujmu z titulu ochrany prírody a krajiny v konkrétnom prípade, ak ide o činnosti, pri ktorých môže dôjsť k poš kodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu. Súbeh záujmov ochrany prírody a krajiny sa môže stretávať napríklad so záujmami rozvoja cestovného ruchu, dobý vania a využívania nerastných surovín, energetiky, rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry, udržiavania zamestnanosti, vytvárania pracovných príležitostí a pod. Verejný záujem, ako aj súbeh viacer ých verejných záujmov a stanovenie prevažujúceho verejného záujmu je nutné posudzovať „od prípadu k prípadu“. V zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany súst avy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom. Ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. Podmienkou pri nemož nosti realizácie iných alternatívnych riešení je realizácia tzv. kompenzačných opatrení, ktorými sa primerane nahradí negatívny vplyv na území NATURA 2000, ktorý vznikne pri realizácii zamýšľané ho plánu alebo projektu.

K bodom 48 až 51

Nanovo sa upravujú zakázané činnosti vo vzťahu k chráneným živočíchom (§ 35 ods. 1 a 2) a s tým súvisiace legislatívno technické úpravy § 35. Predovšetkým sa odstraňujú nelogické rozdiely v podmienkach ochrany voľne žijúcich vtákov a ostatných chránených živočíchov, ktoré dostatočne neumožňovali zabezpečenie náležitej ochrany najmä voľne žijúcich druhov vtákov vr átane ohrozených druhov európskeho významu. V § 35 ods. 4 ide o spresnenie znenia ustanovenia týkajúceho sa lovu vybraných druhov voľne žijúcich vtákov v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

K bodu 52

Upravuje sa znenie ustanovenia, ktoré sa týka nájdených chránených živočíchov v súlade s poslednou novelou zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Ustanovenie týkajúce sa povoľovania výnimiek z druhovej ochrany sa upravuje v súlade s článkom 16 smernice o biotopoch zohľadňujúc formálne oznámenie Európskej komisie vydané v rámci konania č. 2012/4003, podľa ktorého tým, že ustanovenia § 40 zákona sa neuplatňujú na druhy vtákov, ktoré môžu by ť predmetom lovu, slovenské právne predpisy a ich uplatňovanie porušujú ustanovenia čl. 9 smernice o vtákoch.

K bodu 56

Na základe poznatkov z praxe sa z podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta vypúšťa požiadavka na zamestná vanie osoby so stanovenými kvalifikačnými predpokladmi.

K bodom 58 až 63

Na základe poznatkov z praxe sa upravuje ustanovenie § 47, najmä prípady, kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje (§ 47 ods. 4). V odseku 7 sa upravuje nanovo postup orgánu ochrany prírody v prípadoch, keď povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. V odseku 8 sa komplexne upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené pred vykonaním výrubu dreviny.

K bodom 67 a 73

Cieľom úpravy v § 50 bolo spresnenie postupu vyhlasovania chránených území. Upravuje sa postup posudzovania návrhu na vyhlásenie chráneného územia ešte pred oznámením zámeru, vrátane jeho posúdenia z hľadiska jeho ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, ktoré vykoná organizácia ochrany prírody. V tejto súvislosti sa v § 54 ods. 13 upravuje povinnosť vyhotovovateľa prerokovať so známymi vlastníkmi správcami a nájomcami projekt ochrany (ktorý je odborným podkladom pre vyhlásenie chráneného ú zemia). Postup po oznámení zámeru sa upravuje najmä s cieľom prerokovať s vlastníkmi možnosti riešenia spôsobu poskytnutia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a prípade dohody uzavrieť s vlastn íkom zmluvu o budúcej zmluve na niektorú z foriem náhrad podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d). V § 50 ods. 9 sa upravuje, že chránené územia so štvrtým a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve bude možné vyhlásiť len so súhlasom vlastn íka pozemku. Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom ochr any a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej koherencie sústavy NATURA 2000 možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť rozhodnutím orgánu ochrany prírody. K tomuto odseku sa vzťahuje prechodné ustanovenie (§ 104b ods. 6), podľa ktorého súhlas podľa § 50 odsek 9 sa nevyžaduje, ak ide o územia medzinárodného významu (§ 17 ods. 11) a o územia sústavy chránených území (§ 28 ods. 2) zaradené v zoznamoch schválených vládou do účinnosti tohto zákona. Primeranie sa upravuje aj postup pri zrušení chráneného územia.

K bodom 70 a 71

Upravuje sa presun kompetencie na organiz áciu ochrany prírody vzhľadom na to, že v praxi vykonávala označovanie chránených území.

K bodom 75 až 81

Zavádza sa nový typ dokumentá cie ochrany prírody a krajiny - programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, ktoré budú podkladom na zabezpečenie starostlivosti o druhy európskeho významu a druhy národného významu.

Komplexne sa upravuje dokumentácia ochrany prírody a krajiny týkajúca sa programov starostlivosti o chránené územie a postup pri jej vypracovaní v súvislosti s jej prepojením s programami starostlivosti o lesy. V záujme zabránenia duplicity sa vykonáva úprava v § 54 ods. 4 písm. b) a ods. 8 s cieľom rozlíšiť me dzi programom starostlivosti o územie medzinárodného významu, pred jeho vyhlásením za chránené územie, a po vyhlásení, kedy sa na neho uplatňuje program starostlivosti o chránené územie. V súvislosti s uvedenými zmenami sa vykonávajú príslušné legislatívno - technické úpravy § 54.

K bodom 82 až 84

Upresň uje sa pojem výskum odkazom na osobitný predpis. V § 56 ods. 4 sa nanovo upravujú povinnosti oprávnených osôb pri odovzdávaní správ o výsledkov výskumu. V novelizačnom bode 84 sa upravuje sa, že na vyhlas ovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v sú lade s odsekmi 2 až 6. V tejto sú vislosti sa upravuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého § 56 ods. 7 sa nepoužije pri prehodnotení chránených území vyhlásených do účinnosti tohto zákona (teda pri ich prehodnotení alebo pri ich zonácii) z dôvodu, že podmienka, ž e ak niekto využíva výsledky výskumu na vyhlasovanie chránených území musí byť preukázané, že s výskumom súhlasil vlastník je nová.

K bodu 85

Rozširuje sa rozsah miest na ktoré sa nebude vzťahovať právo na voľný prechod cez pozemky. Ide o miesta, kde obmedzenie alebo zákaz prechodu vyplýva z tohto zákona a osobitných predpisov.

K bodu 86

Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa upravujú mož nosti vyberania vstupného a účel jeho využitia. Pokiaľ ide o vyberania vstupného do chránených území v zastavanom území obce, uvedené sa v praxi bude týkať najmä sprístupnených jask ýň.

K bodom 87 a 88

Nanovo sa upravujú ustanovenia o poskytovaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Princíp, na ktorom je súčasné ponímanie uplatňovania tejto náhrady postavené, vychádza z maximálnej snahy o vyplatenie úplnej náhrady, tzn. o vyplatenie rozdielu medzi príjmom z obhospodarovania pozemku bez obmedzení vyplývajúcich zo zákona a príjmom, ktorý vzniká z využívania pozemku, na ktorom sa uplatňujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona. Súčasný systém však neumožňuje možnosť dobrovoľného zmluvného vzťahu pri riešení obmedzení a požiadaviek ochrany prírody v chránených územiach. N áhrada za obmedzenie obhospodarovania ustanovená v § 61 zákona je jediná reálna možnosť riešenia oprávnených nárokov vlastníkov pozemkoch v chránených územiach. Možnosť výkupu pozemkov v treť om až piatom stupni ochrany prostredníctvom predkupného práva štátu podľa ustanovenia § 63 zákona sa v praxi vôbec neuplatnila. Na základe skúsenosti z praktického uplatňovania súčasného riešenia ná hrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodov ochrany prírody bolo identifikovaných viacero problematických okruhov, ktorými sú najmä zložitý administratívny rámec, nevhodné časové rieš enie pri uplatňovaní nárokov na náhradu, absencia možnosti dobrovoľného vzťahu medzi vlastníkom a štátnou ochranou prírody, primeranosť výšky náhrad k obmedzeniu a neriešenie zodpovednosti za stav chr áneného územia.

Pož iadavka na zabezpečenie efektívneho nastavenia nových pravidiel ochrany prírody a nástrojov na riešenie ná hrad za obmedzenia z titulu ochrany prírody vo vzťahu k vlastníkov pozemkov v chránených územiach sa rieši v novom znení § 61, ktoré má povahu spoločných ustanovenia, a v nových ustanoveniach § 61a až 61e, ktoré upravujú jednotlivé nástroje na riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorými sa, okrem už uplatňovanej finančnej náhrady (§ 61e), rozumie zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a), nájom pozemku (§ 61b), výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c) a zmluvná starostlivosť (§ 61d). Ich vzájomný vzťah je daný princípom, že patrí vlastníkovi finančná náhrada, ak nedošlo k uzavretiu zámennej zmluvy, nájomnej zmluvy, kú pnej zmluvy alebo zmluvy o starostlivosti a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo z ákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania (§ 61e ods. 1).

Inštitút finančnej náhrady sa nanovo upravuje v § 61e, pričom osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu môže byť nájomca pozemku, namiesto vlastníka, ak sú splnené podmienky podľa odseku 5.

Pri zmluvnej starostlivosti sa na činnosti vykonávané v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo uvedené v zmluve o starostlivosti sa nebudú vzťahovať zákazy a nebudú vyžadovať súhlasy v rámci druhého až štvrté ho stupňa ochrany (podobne ako pri činnostiach ktoré vykonáva Štátna ochrana prírody pri SR pri zabezpečovaní starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny).

Náležitosti žiadosti o vyplatenie finančnej n áhrady ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstvo. Spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky, práva a povinnosti vo vzťahu k nájmu, zmluvnej starostlivosti, zámeny a výkupu sa upravujú zmluvami, a spoločný rámec pre ich určenie pri jednotlivých zmluvných typoch, ako aj postup pri uzatváraní zmlúv, si v rámci sú činnosti dohodnú správcovia pozemkov vo vlastníctve štátu s ministerstvom a organizáciou ochrany prí rody. Splnomocňovacie ustanovenie zákona, týkajú ce sa vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví o podmienky zámeny, výkupu, nájmu a zmluvnej starostlivosti k (§ 61 ods. 8) sa uplatní len v prípade, ak sa v aplikačnej praxi preukáže potreba zakotvenia určitých podrobností právnym predpisom.

K bodu 89

Rozširujú sa výnimky zo zákazu prevodu vlastníctva štátu k pozemkom v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany v nadväznosti na nový inštitút zámeny pozemkov podľa § 61a.

K bodu 90

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na zistenú nejednoznačnosť výkladu v praxi, týkajúcu sa zániku alebo zachovania predkupného práva voči ďalšiemu nadobúdateľovi.

K bodu 103

Upravuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Štátna ochrana prí rody Slovenskej republiky už v súčasnosti plní úlohy vyplývajúce zo zákona, ktoré sú určené pre organizácie ochrany prírody zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Vzhľ adom na rozsah a význam zákonom delegovaných úloh a kompetencií, ktoré bude Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky uplatňovať vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré sa na ňu budú obracať so svojimi oznámeniami, žiadosťami alebo podnetmi, je nevyhnutné osobitne upraviť jej postavenie v rámci samostatného ustanovenia zákona.

K bodu 121

Kompexne sa upravuje ustanovenie týkajúce sa výkonu štá tneho dozoru, na základe poznatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, napríklad absencia úpravy vysporiadania sa s prípadnými námietkami proti zisteniam alebo postupu pri skončení výkonu štátneho dozoru, absencia určenia, aké materiály majú byť vypracované o vykonanom štátnom dozore, alebo ako má postupovať orgán ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor, ak bol uplatnený nesúhlas (ná mietka) so zisteniami alebo s opatreniami orgánu ochrany prírody.

K bodom 122 až 126

Vypúšťa sa povinnosť vydať členovi dobrovoľnej stráže prírody rovnošatu, čo sa v doterajšej praxi nerealizovalo, ako aj súvisiace ustanovenia týkajúce sa oprávnenia nosiť rovnošatu. Rovnošatu člena stráže prírody budú oprávnení nosiť len zamestnanci organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý budú mať oprávnenia člena stráže prírody.

K bodom 127 a 129

V nadväznosti na nové úpravy určitých konaní sa dopĺňajú výnimky v § 81 ods. 2 tam, kde je to účelné vzhľadom na povahu veci. Správny poriadok sa nebude vzťahovať na vydanie súhlasné ho stanoviska podľa § 47 ods. 7 a na vyhlasovanie, zmenu alebo zrušovanie chránených území s výnimkou postupu podľa § 50 ods. 6.

K bodom 130 a 131

Upravuje sa lehota na zverejnenie oznámenia o začatí správneho konania na internetovej stránke orgánu ochrany prírody. Dopĺňa sa výpočet konaní v § 82 ods. 7 o konanie o finančnej náhrade podľa § 61e.

K bodu 148

Na základe poznatkov o problémoch súvisiacich s možnosťami postihov za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bola akceptovaná požiadavka na doplnenie úpravy, umožň ujúcej použitie spoločenskej hodnoty drevín aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v území s tretím stupňom ochrany.

K bodom 149 až 161

Na základe poznatkov z doterajšej praxe sa upravuj ú podmienky, za splnenia ktorých je možné poskytnúť náhradu škody spôsobenú určenými živočíchmi a rozsah náhrady. Úprava náhrady škôd vychádza z princípu, že náhrada š kody by sa mala uhrádzať v prípadoch, ak boli vykonané preventívne opatrenia zabraňujúce vzniku škody. Osobitnou komoditou a zväčša aj najvyššou položkou z celkovej výšky škôd, ktorá si vyž aduje dodržiavanie špecifických podmienok uplatňovania a preukazovania výšky škôd je škoda vzniknutá na rybách chovaných na hospodársky účel. Pri škodách na rybách spôsobených voľne žij úcimi vtákmi sa náhrada bude poskytovať len v prípade, ak nebola orgánom ochrany prírody celoročne povolená výnimka z podmienok druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c).

V zmysle úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2008, ktorým bolo uložené vypracovať návrhy na zmeny a doplnenia právnych predpisov v súvislosti s nahradení m minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou referenčnou veličinou, sa bude výpočet náhrady škody na živote fyzickej osoby odvíjať od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodu 162

Ustanovuje sa právna fikcia súhlasné ho vyjadrenia pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v prípade, ak orgán ochrany prírody nevydal vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote.

K bodu 163

Z dôvodu potreby náležitej ochrany vodných biotopov a mokradí, ktorá vyplýva aj z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie na úseku ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rast úcich rastlín, sa ustanovuje povinnosť dohody na zásadách údržby vodných tokov v chránených územiach.

K bodu 164

V nadväznosti na nové úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia. Osobitne bolo potrebná prechodná úprava vo vzťahu inváznym druhom živočíchov, nepôvodným druhom drevín, vo vzťahu k vyhlasovaniu chrá nených území, konaniam o náhradách za obmedzenie bežné ho obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy a k podmienkam použitia výsledkov výskumu pri vyhlasovaní ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.

K Èl. II

Po dohode s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov.

K Èl. III

Ide o opravu odkazu na nariadenie Rady (ES) č. 338/97. V novelizačnom bode 15 zákona č. 447/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v súvislosti s vedeckým orgánom Slovenskej republiky zaviedlo nové znenie odkazu 43a) na „Èl. 2 písm. q) nariadenia (ES) č. 338/97“. Nedopatrením predmetný odkaz 43a) zostal a nebol opravený v § 12 ods. 21 zákona č. 15/2005 Z. z.

K Èl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januá ra 2014.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Nové znenie návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Návrhom zákona sa vykonávajú nariadenia Európskych spoločenstiev upravujúce problematiku obchodu s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín:

◊nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003

◊ nariadenie Komisie (ES) č. 1808/2001 o ustanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

(ďalej len „nariadenia o obchode“).

Ďalej sa týmto zákonom transponuje smernica Rady č. 83/129/EHS z 28.marca 1983 o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov (ďalej len „smernica“).

Nariadeniami o obchode prevzala Európska únia (ďalej len „únia“) do svojho právneho poriadku Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Washingtonský dohovor (ďalej len „dohovor“), ktorý bol podpísaný 3. marca 1973 vo Washingtone a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Prvé nariadenie Rady č. 3626/82 bolo 1. júna 1997 nahradené nariadením Rady č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktoré zohľadňuje vedecké poznatky nadobudnuté od prijatia pôvodného nariadenia, ako aj súčasnú štruktúru obchodu. Prijatie nového nariadenia si vyžiadalo aj zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach únie vyplývajúce z jednotného trhu, ktoré si vynútilo prijatie prísnejších opatrení na kontrolu obchodu na vonkajších hraniciach únie.

Slovenská republika ako súčasť Československa pristúpila k dohovoru 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo v dohovore k 1. januáru 1993. V súlade s čl. 8 a 14 dohovoru pretransformovala povinnosti z neho vyplývajúce do ustanovenia § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a § 12 až 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách, chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín.

Vzhľadom k tomu, že členské štáty únie v súlade s čl. 14 prijali prísnejšiu právnu úpravu, ako ustanovuje dohovor (napr. v nariadeniach o obchode sú určené odlišné kritériá na zaradenie jednotlivých druhov do príloh A až D - príloha A zodpovedá približne Prílohe I dohovoru, ale obsahuje viac druhov, podobne je to aj v prílohách B a C a príloha D obsahuje najmä druhy, ktoré nie sú vôbec zaradené v prílohách dohovoru, resp. voči nim uplatnili členské štáty únie výhradu) boli v roku 2002 nariadenia o obchode podrobne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MŽP SR č. 346/ 2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je nadobudnutie platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 1.mája 2004. Týmto dňom sa nariadenia o obchode stanú na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a bezprostredne účinné. Z dôvodu zabránenia vzniku nežiadúcej duplicity právnej úpravy obsiahnutej v právnych predpisoch a v nariadeniach o obchode je potrebné totožné ustanovenia vypustiť a upraviť iba právne vzťahy, ktorých úpravu nariadenia výslovne vyžadujú, alebo ktorých úprava umožňuje vykonanie samotných nariadení.

Upravovaná oblasť spadá v zmysle kompetenčného zákona do pôsobnosti predovšetkým Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo„) a v určitej miere aj Ministerstva financií Slovenskej republiky (oblasť colnej kontroly) a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (oblasť veterinárnej a rastlinnolekárskej kontroly).

Ustanovenia tohto zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktorými je Slovenská republiky viazaná. V rámci posudzovania návrhu zákona s právom ES/EÚ je konštatovaná úplná zhoda.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosťPrvá časť: Odhad dopadov na verejné financie.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie.

Zákon nebude mať negatívny dopad na životné prostredie. Tým, že zákon vykonáva nariadenia o obchode a smernicu prispeje k ochrane druhov rastlín a živočíchov a tým nepriamo aj k ochrane životného prostredia.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť.

Z návrhu zákona nevyplýva potreba nárastu zamestnancov štátnej správy ani dopad na zamestnanosť.

II. Osobitná časť. K článku I

K § 1 Predmetom úpravy návrhu zákona je zabezpečenie ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín kontrolou medzinárodného obchodu s nimi. V súlade s Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a s cieľom vykonania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003 (ďalej len „nariadenie Rady“) a nariadenia Komisie (ES) č. 1808/2001, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá týkajúce sa implementácie nariadenia Rady ES č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len „nariadenie Komisie“) sa upravuje predmet právnej úpravy návrhu zákona, ktorým je ustanovenie opatrení na zabezpečenie ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a nariadením. Zákon transponuje do svojich ustanovení aj smernicu Rady 83/129/EHS o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov.

K § 2

Dovoz, vývoz, opätovný vývoz a tranzit exemplárov sa budú riadiť ustanoveniami nariadení o obchode. Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) vydá príslušné povolenie alebo potvrdenie len po splnení podmienok na ich vydanie ustanovených nariadeniami o obchode. Nad rámec nariadení o obchode sa v prípade vývozu živých exemplárov pôvodných druhov chránených živočíchov ( vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny), umožňuje vývoz iba exemplárov narodených a odchovaných v zajatí (čl. 24 nariadenia Komisie). Cieľom tohto ustanovenia je ochrana pôvodných druhov chránených živočíchov odobratých z voľnej prírody v tom smere, aby zostali na území Slovenskej republiky a neboli vyvážané do zahraničia (často aj za účelom dosiahnutia zisku). Výnimkou budú prípady vývozu takýchto exemplárov na vedecké účely a na účely záchrany daného druhu.

V súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia Rady sa v odseku 2 ukladá povinnosť, že exempláre môžu vstúpiť do Európskeho spoločenstva cez územie Slovenskej republiky len cez vybrané colné priechody, zoznam ktorých upraví ministerstvo vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tieto miesta budú po personálnej, ako aj po technickej stránke schopné vykonávať kontrolu exemplárov v súlade s týmto zákonom. Na colných priechodoch určených pre živé živočíchy (resp. ich časti a produkty podliehajúce veterinárnej kontrole) a rastliny bude zabezpečená veterinárna a rastlinnolekárska kontrola a zo strany rezortu životného prostredia odborná pomoc colným orgánom v prípade potreby identifikácie exemplárov druhov chránených týmto zákonom za pomoci členov Poradného zboru pre dohovor.

Ustanovuje sa spoločný postup pri dovoze, vývoze a opätovnom vývoze exemplárov ako aj podmienky, za splnenia ktorých je možné vydať dodatočné povolenie na dovoz, vývoz alebo opätovný vývoz. Dodatočné povolenie na dovoz je možné vydať iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohe B nariadenia Rady a dodatočné povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohách B a C nariadenia Rady pri dodržaní taxatívne uvedených podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne.

Na základe skúseností niektorých členských štátov únie sa ustanovuje nad rámec nariadení o obchode povinnosť, na základe ktorej musí dovozca, vývozca alebo opätovný vývozca ohlásiť ministerstvu čas a miesto plánovaného dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu najmenej 24 hodín pred jeho uskutočnením a to v prípade dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu viac ako 10 exemplárov v jednej zásielke cez určený colný úrad Slovenskej republiky. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť odbornú identifikáciu exemplárov napríklad členom Poradného zboru pre dohovor a kvalifikovanú kontrolu splnenia podmienok dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu.

Pre prípady, kedy sú exempláre dovážané, vyvážané alebo opätovne vyvážané bez prítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu (napríklad autobusovou dopravou, železničnou dopravou), sa v zákone upravilo, že v takomto prípade ich povinnosti prechádzajú na dopravcu exemplárov. Cieľom uvedeného ustanovenia je obmedziť dovoz alebo (opätovný) vývoz „neidentifikovateľným“ dovozcom alebo (opätovným) vývozcom, kedy pri objavení nelegálne dovážaných alebo (opätovne) vyvážaných exemplárov napríklad v batožinovom priestore autobusu, batožina nepatrí žiadnemu z cestujúcich a šofér nie je schopný sa vyjadriť ku skutočnostiam, ako sa batožina dostala do jeho vozidla. Z uvedeného vyplýva, že ak exempláre budú prepravované na územie Európskeho spoločenstva v neprítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu, bude môcť byť vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností týkajúcich sa vstupu/výstupu exemplárov voči dopravcovi (napríklad za nepredloženie povolenia na dovoz alebo oznámenia o dovoze pred vstupom na územie Európskych spoločenstiev zamestnancovi colného úradu na určenom colnom priechode v mieste vstupu).

K § 3

Upravujú sa osobitné podmienky na dovoz, vývoz a opätovný vývoz exemplárov vedcami alebo vedeckými inštitúciami. V prípade, že sú vedci a vedecké inštitúcie zaevidované na výkonnom orgáne štátu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, môžu presne určené druhy zbierok (herbárové exempláre, konzervované, sušené alebo zaliate múzejné exempláre, živý rastlinný materiál) dovážať, vyvážať alebo opätovne vyvážať na vedecké účely bez povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz. Zásielka však musí byť označená štítkom, vzor ktorého ustanovilo nariadenie Komisie v prílohe IV.

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých môže ministerstvo zaevidovať vedcov a vedecké inštitúcie v osobitnom zozname, ktorý vedie na účely tohto zákona a podmienky, ktoré musia byť splnené na ich vyčiarknutie z tohto zoznamu. Len vedci a vedecké inštitúcie, ktoré splnia uvedené podmienky, budú môcť využívať uvedený štítok namiesto príslušného povolenia alebo potvrdenia.

K § 4

Zákon ustanovuje, že orgánom kompetentným zakázať držbu najmä živých živočíchov uvedených v prílohe A nariadenia o obchode je ministerstvo a ustanovuje aj na základe akých dôvodov je možno držbu zakázať - najmä ak zákaz ich držby prispeje k obmedzeniu komerčnej činnosti s nimi, ide o exempláre, ktoré pravdepodobne neprežijú v zajatí väčšiu časť priemernej dĺžky svojho života, exempláre majú vysokú úmrtnosť počas prepravy alebo ich introdukcia do prírodného prostredia Európskeho spoločenstva predstavuje ekologické ohrozenie pre voľne žijúce pôvodné druhy živočíchov; zoznam týchto druhov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovuje sa povinnosť pre podnikateľov, ktorí predávajú exempláre, správcov trhoviska a organizátorov búrz, zverejňovať na vhodnom mieste prevádzkarne, trhového miesta alebo burzy podmienky chovu a pestovania predávaných exemplárov a informácie o povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona pre kupujúceho, ktoré sa vzťahujú na držbu kupovaného exemplára.

K § 5

Ustanovenia upravujú zákaz dovozu výrobkov z vybraných druhov tuleňov v súlade so smernicou Rady č. 83/129/EHS a stanovujú kompetenciu udeliť výnimku zo zákazu ministerstvu v prípade, že dovozca preukáže, že výrobky sú výsledkom tradičného lovu Inuitov.

K § 6

V tomto ustanovení sa upravuje konanie o povolenie dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov.

Žiadosť o vydanie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz sa bude podávať na formulári tlačiva (príloha I nariadenia Komisie, časť žiadosť). V súlade s čl. 9 ods. 1 nariadenia Komisie sa určuje, že žiadateľ vyplní iba formulár žiadosti, nie originál a kópie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz.

Zákon ustanovuje základný obsah žiadostí a splnomocňuje ministerstvo, aby špecifikovalo listinné dôkazy požadované vo formulári žiadosti nariadenia Komisie vydaním ich zoznamu vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa, aby sa na rozhodnutie o vydaní povolenia na dovoz, povolenia na vývoz a potvrdenia na opätovný vývoz nevzťahovalo ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v prípade, ak sa žiadateľovi vyhovuje v celom rozsahu. V takomto prípade sa žiadateľovi vydá len povolenie na dovoz, povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz na úradnom tlačive (príloha I nariadenia Komisie). Navrhovaná právna úprava sa uplatňuje v praxi bez problémov od 01.07.2002. Uvedeným ustanovením sa urýchľuje vybavovanie podaní najmä u cudzincov, ktorí napr. zákonne ulovia medveďa hnedého na území Slovenskej republiky a chcú si vyviezť trofej hneď po uskutočnení lovu, alebo prípady krátkodobého pobytu exemplárov na území Slovenskej republiky za účelom sokoliarskych stretnutí. Zároveň je takýto postup efektívnejší, lebo nie je potrebné vydávať nadbytočné osobitné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ktorého neoddeliteľnou súčasťou ako príloha by aj tak muselo byť medzinárodne uznávané povolenie/potvrdenie - tzv. „permit“.

Údaje v povoleniach/potvrdeniach sa vzhľadom na ich medzinárodný charakter budú uvádzať v slovenskom a anglickom jazyku. Žiadosti o vydanie povolení/potvrdení sa budú vypĺňať v štátnom (slovenskom) jazyku. Taxatívne sa vymenúvajú prípady, kedy ministerstvo žiadosť o vydanie povolenia zamietne (napr. nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa nariadenia Rady, nariadenia Komisie a tohto zákona, žiadateľovi bola právoplatne uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vo veciach nakladania s exemplármi druhov chránených podľa nariadenia Rady, alebo žiadateľ bol uznaný vinným rozhodnutím súdu zo spáchania trestného činu súvisiaceho s týmto zákonom, nariadením Rady alebo nariadením Komisie, a to do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia alebo obdobná žiadosť týkajúca sa toho istého exemplára bola už v minulosti zamietnutá; táto podmienka neplatí, ak sa okolnosti podstatne zmenili alebo ak sú k dispozícii nové dôkazy na podporu žiadosti).

Osobitným spôsobom sa upravujú povinnosti žiadateľa v súvislosti s doručovaním písomností. Doteraz veľmi často museli orgány ochrany prírody a krajiny opakovane zisťovať adresu žiadateľa, čo spôsobovalo zbytočné predlžovanie správneho konania. Nová úprava umožňuje, že ak to žiadateľovi uloží ministerstvo, zvolí si zástupcu na doručovanie, ktorému je možne bez ťažkostí písomnosti doručovať. Ak si žiadateľ zástupcu nezvolí, na základe poučenia ministerstva mu budú písomnosti ukladané s účinkami doručenia na ministerstve.

K § 7

Ustanovujú sa prípady, kedy môže orgán štátnej správy odobrať povolenie/potvrdenie podľa § 6 ods. 1 (ak držiteľ povolenia/potvrdenia nesplní alebo poruší povinnosť podľa tohto zákona, ak je voči nemu dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohoto zákona alebo ak sa dopustil trestného činu). V prípade odobratia povolenia/potvrdenia sa vydá osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie odobraté, potvrdenie s uvedením dôvodu odobratia. Cieľom tohto úkonu je zabrániť osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie vydané, v pokračovaní vykonávania činnosti na jeho základe až do času právoplatného ukončenia súvisiaceho konania o protiprávnom konaní.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o delikte, priestupku alebo trestnom čine, bude možné odobraté povolenie/potvrdenie vrátiť osobe, ktorej bolo odobraté, ak nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, ak neuplynula doba platnosti povolenia/potvrdenia alebo ak tomu nebráni iný zákonný dôvod.

K § 8

Nad rámec správneho poriadku sa upravujú osobitné prípady zmeny, zrušenia alebo zániku povolenia/potvrdenia podľa § 6 ods. 1. Napr. ministerstvo môže zmeniť alebo zrušiť povolenie/potvrdenie, ktoré vydalo v prípadoch, kedy dôjde k zmene skutočností rozhodných pre jeho vydanie, ak to vyžadujú záujmy chránené týmto zákonom, ak oprávnený nedodržuje podmienky určené v povolení/potvrdení, alebo ak závažným spôsobom či opakovane porušuje ustanovenia tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Navrhuje sa aby náklady, ktoré vznikli ministerstvu v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradilo ministerstvo a náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradil účastník konania.

V odseku 3 sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých zanikne platnosť povolenia/potvrdenia. V prípadoch uvedených v odseku 3 písm. c) sa rieši otázka nástupníctva; keďže pri povoľovaní dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov sa prihliada aj na osobu žiadateľa, nepripúšťa sa prechod práv vyplývajúcich z povolení/potvrdení na právneho nástupcu žiadateľa.

K § 9

Podmienky výnimočného využitia exemplárov druhov patriacich do skupiny A a B nariadenia Rady na komerčné činnosti ustanovuje čl. 8 nariadenia Rady. Zákon ustanovuje ministerstvo ako kompetentný orgán, ktorý môže povoliť takúto výnimku za splnenia podmienok určených v nariadení .

V tomto ustanovení sa upravujú

a)základné náležitosti žiadosti

1. o povolenie výnimky z komerčných činností,

2. o vydanie súhlasu na premiestnenie živých exemplárov,

b)základné podmienky konania a rozhodovania o žiadosti podľa písmena a).

Ustanovenie dopĺňa aj podmienky pre akékoľvek premiestnenie živých exemplárov druhov patriacich do skupiny A nariadenia o obchode na území Európskeho spoločenstva (čl. 9 nariadenia Rady). Ustanovuje sa permanentná kontrola podmienok držby týchto najprísnejšie chránených živých exemplárov tým, že každá zmena umiestnenia si bude vyžadovať súhlas ministerstva.

K § 10

Každý, kto má v držbe exempláre je povinný viesť o exemplároch evidenciu a požiadať Vedecký orgán Slovenskej republiky o pridelenie evidenčného čísla.

Múzeá s prírodovedným zameraním vedú evidenciu o exemplároch rastlín a živočíchov podľa zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, nevedú evidenciu ani jedným z uvedených spôsobov, len každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému obvodnému úradu životného prostredia zoznam pestovaných a držaných exemplárov rastlín alebo chovaných a držaných exemplárov živočíchov v zbierkach. Okrem toho uvedú názov výskumnej úlohy, zoznam druhov exemplárov, ktoré počas jej uskutočňovania nazbierali (odchytili) a meno riešiteľa výskumnej úlohy.

Stanovuje sa povinnosť preukázať orgánu štátnej správy (ministerstvu, obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii) totožnosť držiteľa exemplára, predložiť evidenciu o exemplároch, umožniť ich identifikáciu a označenie orgánom štátnej správy a preukázať spôsob nadobudnutia exemplára. Zároveň sa ukladá povinnosť uchovávania evidencie po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu z dôvodu potreby zachovania zdrojov informácií o držbe a premiestňovaní exemplárov na území Slovenskej republiky, ktoré môžu mať význam najmä pri výkone štátneho dozoru zameraného na odhaľovanie nelegálneho nakladania s exemplármi. V súvislosti s oprávnením držiteľa exemplára vyžadovať preukázanie totožnosti nového držiteľa exemplára zákon ustanovuje aj povinnosť túto totožnosť preukázať.

K § 11

Evidencia živých exemplárov rastlín druhov uvedených v prílohe I dohovoru vedie ich držiteľ v evidenčnom zozname exemplárov rastlín. Evidenciu všetkých ostatných exemplárov rastlín tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov rastlín podľa § 11 ods. 1, obsahujúce najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár rastliny nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplára podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, umelo rozmnožený), spôsob nadobudnutia.

K § 12

Evidencia živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom) vedie ich držiteľ na druhovej karte exemplára živočícha. Stanovujú sa termíny (bez zbytočného odkladu), kedy držiteľ zapisuje zmeny v držbe exemplárov v druhovej karte.

Evidencia živých bezstavovcov, rýb a obojživelníkov vedie ich držiteľ v knihe chovu a držby exemplára živočícha. Stanovuje sa aké údaje má kniha chovu obsahovať.

Evidenciu všetkých ostatných exemplárov živočíchov vrátane exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov živočíchov, ktoré obsahujú najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár živočícha nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplárov podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, narodený v zajatí), spôsob nadobudnutia.

K § 13

Ustanovuje sa povinnosť pre každého, kto má v držbe exempláre, preukázať ich pôvod. Exemplár môže pochádzať z voľnej prírody, z potomstva prvej generácie vypestovanej, narodenej alebo vyliahnutej v zajatí, z potomstva druhej a ďalšej generácie narodenej a odchovanej v zajatí (čl. 1 písm. c) a čl. 24 nariadenia Komisie), môže byť prepadnutým alebo zhabaným exemplárom, môže byť získaný zo zariadení zaregistrovaných na Sekretariáte dohovoru, odchovávajúcich živočíchy v zajatí alebo pestujúcich rastliny na komerčné účely, môže byť získaný z farmového zariadenia, ktoré bolo schválené konferenciou členských štátov dohovoru, môže byť umelo vypestovaný, nadobudnutý pred tým, ako sa naň začal vzťahovať dohovor alebo nebol chránený pred 1.júlom 2002 a držiteľ exemplára začal viesť evidenciu v zákonom stanovenej lehote. Každý takýto pôvod musí držiteľ exemplára preukázať písomnými dokladmi. V opačnom prípade sú exempláre považované za exempláre s neznámym pôvodom a môžu byť zhabané.

Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem druhov, ktorých zoznam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis) je povinný zabezpečiť pre exempláre preukaz o pôvode. Tento preukaz o pôvode plní funkciu „identifikačnej karty“ pre živočíchy, je verejnou listinou a pri každom prevode exemplára sa odovzdáva spolu so živočíchom novému držiteľovi.

Pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených držiteľom. Ustanovuje sa, aký pôvod je možné určiť na základe predloženia akých dokladov, ako aj lehoty v ktorých musí obvodný úrad životného prostredia určiť pôvod exemplára.

V prípadoch, kedy obvodný úrad životného prostredia nebude môcť určiť pôvod exemplára, preukaz o pôvode nepotvrdí. Takýto preukaz o pôvode je neplatný. Za neplatný sa považuje aj preukaz o pôvode, ktorý nie je potvrdený odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a podpisom zodpovedného zamestnanca alebo pôvod exemplára je určený v rozpore s odsekom 5 alebo je vydaný na základe nepravdivých údajov alebo nie sú v ňom uvedené úplné a pravdivé údaje. Nový preukaz o pôvode na exempláre, na ktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz o pôvode je možné vydať, iba ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy jednoznačne preukazujúce pôvod exemplára.

Za neplatný sa považuje aj akýkoľvek iný doklad vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode.

Držiteľ exemplára nie je povinný preukázať pôvod podľa ods. 1 ak preukáže pôvod exemplára písomným dokladom podľa ods. 2 písm. b) bod 3 až 5, ak bol exemplár dovezený z tretej krajiny alebo bol premiestnený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu za účelom cirkusových vystúpení atď.

K § 14

V súlade s nariadením Rady a nariadením Komisie musia byť vybrané živé exempláre živočíchov nezameniteľne označené. Náklady na označenie bude znášať ten, kto má živočíchy v držbe. Nezameniteľné označenie živočíchov sa bude vykonávať pod dohľadom pracovníka obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí inak.

V snahe predísť opakovanému použitiu označenia z uhynutého alebo usmrteného živočícha napr. na nového nelegálne získaného živočícha z voľnej prírody sa stanovuje postup v prípade straty alebo znehodnotenia nezameniteľného označenia, spôsob vydania náhradného nezameniteľného označenia.

Zákon umožňuje výnimku z povinnosti nezameniteľne označovať exempláre vybraných druhov, ak špecifické fyzické a etologické vlastnosti exemplára neumožňujú označenie v súlade s nariadením (čl. 36 ods. 2), kedy obvodný úrad životného prostredia na základe stanoviska vedeckého orgánu SR určí iné označenie alebo určí neskorší dátum označenia.

Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní a zoznam vybraných druhov exemplárov, ktoré sa nezameniteľne označujú vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 15

Vymenúvajú sa štátne orgány, ktoré budú vykonávať štátnu správu na úseku nakladania s exemplármi podľa tohto zákona. Návrh zákona vychádza zo zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 525/2003“), a preto návrh zákona nevytvára novú sústavu orgánov štátnej správy, ale len dopĺňa a špecifikuje pôsobnosť existujúcich štátnych orgánov na úseku nakladania s exemplármi. Zároveň sa v súlade s kompetenčným zákonom a ustanoveniami ostatných častí zákona ustanovujú základné kompetencie týchto orgánov štátnej správy.

K § 16

Podľa § 2 zákona č. 525/2003 je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vrátane ochrany prírody. Na tomto úseku bude teda riadiť výkon štátnej správy a vykonávať štátny dozor. Do jeho pôsobností patrí najmä vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie zákona, prvostupňové rozhodovanie v zásadných veciach (vydávanie povolení na dovoz, vývoz a potvrdení na opätovný vývoz exemplárov, výnimiek na vykonávanie komerčných činností a súhlasov na premiestnenie živých exemplárov na území Európskeho spoločenstva), zabezpečovanie a uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany exemplárov, je kontaktným orgánom pre komunikáciu s Komisiou, vymenúva zástupcov do poradných skupín a pomocných výborov Komisie ES a plní niektoré ďalšie úlohy vyplývajúce z nariadenia Rady alebo nariadenia Komisie.

Odborné zázemie potrebné najmä pri zabezpečovaní identifikácie exemplárov, vypracovávaní podkladov pre Vedecký orgán Slovenskej republiky, posudzovaní stavu a vývoja jednotlivých druhov vo vzťahu k ich ohrozenosti bude ministerstvo zabezpečovať prostredníctvom Poradného zboru pre dohovor.

K § 17

Krajský úrad životného prostredia bude vykonávať štátnu správu vo veciach ochrany exemplárov v kraji; bude odvolacím orgánom voči rozhodnutiam obvodnému úradu životného prostredia pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností podľa tohto zákona.

K § 18

Obvodný úrad životného prostredia bude taktiež vykonávať štátnu správu; do jeho pôsobnosti bude patriť najmä výkon štátnej správy vo veciach ochrany exemplárov v obvode, výkon štátneho dozoru, pôsobnosť pri evidencii exemplárov, ako aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

K § 19 Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého bude ministerstvo vykonávať štátny dozor na úseku ochrany exemplárov. Pôsobnosť existujúcej inšpekcie sa rozširuje o väčšiu kontrolnú činnosť vo veciach ochrany exemplárov.Úlohy na úseku ochrany exemplárov plnia aj colné úrady. Colné úrady zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole nakladania s exemplármi, a to najmä pri ich dovoze, vývoze, opätovnom vývoze a tranzite. Ich úlohou bude najmä kontrolovať, či zásielky exemplárov sú sprevádzané platnými dokladmi, ktoré vyžaduje tento zákon, a či obsah zásielky zodpovedá údajom uvedeným v dokladoch. Nejde o novú pôsobnosť colných úradov, lebo takúto činnosť vykonávajú colné úrady aj v súčasnosti podľa zákona č. 237/2002 Z. z. a Colného zákona.

K § 20

Ďalšie úlohy na úseku ochrany exemplárov plní aj Colný kriminálny útvar Colného riaditeľstva a veterinárne orgány. Veterinárne orgány sa vyjadrujú najmä k vhodnosti chovných zariadení pre živé exempláre a podmienok ich prepravy.

K § 21

Ustanovujú sa niektoré základné princípy konania orgánov štátnej správy podľa § 13 tohto zákona, ich zamestnancov a nimi poverených osôb pri výkone štátneho dozoru, ako aj povinnosť potrebnej súčinnosti zo strany fyzickej osoby a právnickej osoby, u ktorej sa vykonáva štátny dozor. Osobám vykonávajúcim štátny dozor vo veciach ochrany exemplárov sa zverujú oprávnenia nevyhnutné na výkon ich činnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je vytvoriť podmienky pre účinnú kontrolu dodržiavania tohto zákona.

Podrobné vysvetlenie pripomienok uplatnených verejnosťou zastúpenou p. Kunzom k § 14 ods. 2 a 3 Pripomienky č, 33,34Predmetné ustanovenia umožňujú odobrať v rámci výkonu štátneho dozoru potrebné doklady a exempláre. V prípade, ak by kontrolný orgán nedisponoval takýmito oprávneniami mohlo by dôjsť zmareniu výkonu kontroly. Nakoľko kontrola môže trvať aj niekoľko dní a pri fyzickej kontrole by takéto doklady neboli odobraté, mohol by ich kontrolovaný subjekt znehodnotiť do doby ukončenia kontrolného procesu, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. V prípade ak ide o exempláre, ktorých držba je nelegálna a nedôjde v čase kontroly k ich odobratiu, tak následne kontrolovaný subjekt po začatí konania o pokute oznámi orgánu štátnej správy, že predmetné jedince uleteli alebo uhynuli a nie je možné takéto jedince už zhabať. /v skutočnosti ich ale kontrolovaný subjekt prevedie inej osobe/.

Predmetné oprávnenia sú potrebné na zabezpečenie dôkazového materiálu. V prípade dokladov napr. preukazu o pôvode je častokrát potrebné preveriť ich pravosť prostredníctvom úradu, ktorý takýto doklad vystavuje. Ak by bolo podozrenie, že ide o nepravý alebo falšovaný doklad a kontrolný orgán neodníme takýto dokument, nemá už k dispozícii dôkazový materiál nevyhnutný pre vyvodenie zodpovednosti, pretože kontrolovaný subjekt vedome odmietne požadované doklady predložiť.

Ide o dôležitý dôkazový materiál, ktorý môže byť predmetom konania o pokute. V prípade, ak by takýto dôkazový materiál/ písomné doklady/ boli znehodnotené kontrolovaným subjektom v čase výkonu štátneho dozoru, správnemu orgánu by sa sťažil postup dokazovania v konaní o pokute a to najmä v prípadoch spochybnenia výsledkov kontroly samotným kontrolovaným subjektom. Správne konanie je totiž samostatným konaním, ktoré síce časovo nadväzuje na výkon kontroly, ale v prípade pochybností týkajúcich sa objektívneho zistenia skutočností , ktoré sú predmetom konania, je správny orgán povinný vykonať dokazovanie v priebehu samotného správneho konania. V priebehu správneho konania nemá už správny orgán možnosť prinútiť účastníka konania, aby takéto doklady odovzdal na preverenie.

Správny zákon obsahuje oprávnenia na zabezpečenie skutkového stavu veci . V prípade výkonu štátneho dozoru však kontrolný orgán nepostupuje podľa správneho zákona a zabezpečovať dôkazový materiál až v konaní o pokute môže viesť k znehodnoteniu dôkazového materiálu. Takéto oprávnenia sú nevyhnutné pre dôsledné zabezpečenie samotného procesu výkonu kontroly, ktorého účelom je zistiť objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so zákonom.

Pripomienka č.35Používanie technických prostriedkov na zabezpečenie fotodokumentácie videodokumentácie....,sú nevyhnutnou súčasťou oprávnení každého kontrolného orgánu, ktoré mu umožňujú dôsledne zadokumentovať stav kontrolovaných skutočností a to najmä v prípade kontroly ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zabezpečovanie fotodokumentácie sú nevyhnutné aj pre identifikáciu jedincov exemplárov, ktorých určenie si v mnohých prípadoch vyžaduje aj konzultácie expertov na exotickú faunu a flóru.

Možnosť používania technických prostriedkov na zhotovovanie fotodokumentácie, ako aj zvukových záznamov je jedným z účinných prostriedkov zabezpečenia objektívnosti kontrolných zistení, ktoré sú častokrát spochybňované po ukončení kontroly.

Pripomienky č. 36,37,38,39

Povinnosti kontrolovaného subjektu úzko súvisia a nadväzujú na oprávnenia kontrolného orgánu. Ide o zabezpečenie vynútenia oprávnení , ktorými disponuje kontrolný orgán.

Predmetné ustanovenia určujú základné povinnosti kontrolovaného subjektu pri výkone štátneho dozoru. Právna povinnosť znamená nutnosť kontrolovaného subjektu chovať sa tak, ako ho k tomu právna norma zaväzuje. Ide o povinnosti: niečo dať, niečo konať, zdržať sa určitého konania a niečo strpieť.

Pripomienka č.40

Predmetné ustanovenie ukladá povinnosti kontrolnému orgánu oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancom začatie kontroly a preukázať sa služobným preukazom. Vzhľadom na to že na výkon štátneho dozoru sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní pripomienka v bode č.40 je zmätočná.

Pripomienka č.41Orgány štátneho dozoru nemôžu postupovať pri výkone štátneho dozoru podľa zákona o správnom konaní, pretože výsledkom kontroly nie je vydanie rozhodnutia tzn. nejde o rozhodovací proces.

K § 22

Výkon štátnej správy v oblasti nakladania s exemplármi nie je možný bez potrebného odborného zázemia. V rámci § 22 sa ustanovujú základné kompetencie Vedeckého orgánu Slovenskej republiky. Povinnosť ustanovenia vedeckého orgánu vyplýva pre Slovenskú republiku z dohovoru a nariadenia Rady. V súčasnosti túto funkciu vykonáva ministerstvom zriadená rozpočtová organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. S využitím tejto organizácie sa počíta aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 23

V rámci § 23 je riešené porušenie povinností podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé iné správne delikty s konkrétnym odvolaním sa na ustanovenie, ktoré konkrétnu povinnosť upravuje. Ustanovenie obsahuje aj iné správne delikty, vyplývajúce z nariadenia Rady (čl.16). Pri ustanovovaní výšky pokút za iné správne delikty podľa tohto zákona sa ich horná hranica nezmenila-1 000 000 Sk (resp. až do 2 000 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Takáto výška pokút zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za iný správny delikt podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára. Ustanovenie o povinnosti uhradenia trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s prejednávaním iného správneho deliktu ostáva v platnosti aj podľa tohto zákona. Trovy konania sa určili paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk.

K § 24:

V rámci § 24 je riešené porušenie povinností fyzických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé skutkové podstaty priestupkov. Výška pokút za priestupky podľa tohto zákona sa nezvýšila - horná hranica je 300 000 Sk (resp. až do 600 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Výška pokút opäť zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Vychádza sa najmä zo skutočnosti, že nelegálny obchod s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín sa vo vzťahu k objemu finančných prostriedkov ním získaných, zaraďuje na tretie miesto na svete, a to hneď za obchod so zbraňami a drogami. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za priestupok podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára.

K § 25

Osobitne sa upravuje inštitút zaistenia exemplára. Ustanovujú sa podmienky, za akých je možné zaistiť exemplár v rámci konania za účelom prerokovania priestupku alebo iného správneho deliktu. Zároveň sa ustanovujú aj ďalšie prípady, kedy je možné exemplár zaistiť ako aj postup orgánov štátnej správy v konaní o zaistení exemplára.

K § 26

Ustanovuje sa osobitné oprávnenie, v zmysle ktorého môže obvodný úrad životného prostredia alebo inšpekcia zhabať exempláre. Zákon taxatívne určuje dôvody i postup pri zhabaní exemplárov s ktorými sa nakladá v rozpore so zákonom:

a) držiteľ nevedie o exemplári evidenciu podľa § 10,

b) držiteľ nepreukáže jeho pôvod v súlade s § 13 alebo

c) sa s ním nakladá v rozpore s nariadením podľa § 25 ods. 8.

Určuje sa časový moment, kedy sa zhabané exempláre stávajú vlastníctvom štátu, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní. Vzhľadom na to, že správu vlastníctva štátu - zhabaných exemplárov vykonáva podľa § 20 ministerstvo, ukladá sa povinnosť obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii, ktorí rozhodli o zhabaní exemplára, oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ministerstvu, aby mohli byť vytvorené vhodné podmienky pre ich umiestnenie. Osobitne dôležité je to vo vzťahu k živým exemplárom, ktoré by mali byť bez zbytočného odkladu umiestnené v záchytnom stredisku, ktoré určuje ministerstvo. Ustanovuje sa povinnosť úhrady nákladov spojených s odobratím, zaistením a so zhabaním exemplára a s jeho následnou starostlivosťou do právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní a návratom zhabaného živého exemplára do štátu vývozu alebo premiestnením zhabaného živého exemplára do záchytného strediska v Slovenskej republike alebo mimo jej územia. Povinnosť uhradenia nákladov sa ukladá rozhodnutím osobe, ktorej boli exempláre zhabané a uhradené náklady sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 27

Problematika správy majetku štátu, ktorými sú zhabané alebo prepadnuté exempláre, patrí taktiež k dôležitej právnej úprave. V súlade s nariadeniami sa navrhuje, aby bolo ministerstvo určené za správcu zhabaných živých a neživých exemplárov (podľa dohovoru je výkonný orgán len správcom zhabaných živých exemplárov). V nadväznosti na to sa upravujú spôsoby nakladania s exemplármi vo vlastníctve štátu. Tieto spôsoby zohľadňujú najmä v prípade živých exemplárov veľké nároky na vhodné podmienky na ich umiestnenie a starostlivosť o ne. Navrhuje sa, aby sa pri správe zhabaných exemplárov vo vlastníctve štátu postupovalo podľa tohto zákona ako špeciálnej právnej úpravy, a len vo veciach, ktoré tento zákon neupravuje, sa bude postupovať podľa všeobecného predpisu o správe majetku štátu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K § 28

Najmä pre účely posudzovania závažnosti protiprávneho konania a vypracovania znaleckých posudkov sa upravuje problematika spoločenskej hodnoty exemplárov. Navrhuje sa, aby spoločenskú hodnotu exemplárov v súlade s doterajšou praxou určoval Vedecký orgán Slovenskej republiky z dôvodu, že nie je možné určiť v prílohe vykonávacej vyhlášky presnú výšku spoločenskej hodnoty exemplárov, ktoré nie sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky. Spoločenskú hodnotu niektorých exemplárov, ktoré sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky, upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z.

K § 29

Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov (napr. určovanie evidenčného čísla, pôvodu exemplárov v osobitnom prípade, rozhodnutie ministerstva o ďalšom nakladaní so zhabaným exemplárom).

Nad rámec zákona o správnom konaní sa upresňujú dôvody, pre ktoré možno zastaviť konanie podľa tohto zákona.

V odseku 6 je uvedená osobitná právna úprava nakladania s nájdenými exemplármi, tak ako bola upravená už v zákone č. 237/2002 Z. z., keďže právna úprava uvedená v § 135 Občianskeho zákonníka sa ukázala v praxi vo vzťahu k živých exemplárom ako nedostatočná a neaplikovateľná.

K § 30Ustanovuje sa postup na zosúladenie doteraz vykonávaných činností, na ktoré sa bude vzťahovať režim podľa tohto zákona s jeho požiadavkami.

V záujme legislatívnej čistoty sa odstraňuje medzera, spôsobená tým, že zákon č. 237/2002 Z. z. nevyriešil v prechodných ustanoveniach otázku ďalšej platnosti preukazov o pôvode chráneného živočíchy vydávaných pred jeho účinnosťou, ktoré boli nahradené „preukazmi o pôvode exemplára živočícha“.

Preukaz o pôvode exemplára živočícha ako aj evidencia exemplárov vydané podľa doterajších predpisov ( zákon č. 237/2002 Z. z. a vyhláška š. 346/2002 Z. z. ) sa budú považovať za preukazy a evidenciu vedenú podľa návrhu zákona.

Zákaz držby exemplára podľa § 4 ods. 1 sa nevzťahuje na exemplár, ktorého má držiteľ exemplára v držbe ku dňu účinnosti tohto zákona

Zachováva sa platnosť povolení, rozhodnutí a iných opatrení vydávaných inými orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré sa nenahrádzajú povoleniami a inými rozhodnutiami vydávanými v súlade s týmto zákonom. Ide najmä o dokumenty vydávané orgánmi veterinárnej starostlivosti, rastlinnolekárskej starostlivosti, colnými úradmi, ako aj orgánmi ochrany prírody a krajiny podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

K § 31

Jedná sa o referenčný odkaz na zákonom transponovaný právny akt bližšie identifikovaný v prílohe.

K § 32

V tomto ustanovení sa zrušujú ustanovenia Čl. II. a III. zákona č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa problematiky, ktorá je predmetom úpravy tohto zákona.

K článku IIV tomto ustanovení je obsiahnutá novela zákona o správnych poplatkoch, ktorou sa upravuje označenie položiek sadzobníka správnych poplatkov v súvislosti so zmenami v právnej úprave ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.K článku III

V tomto ustanovení je upravená novela zákona o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K článku IV

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.novembra 2004.

zobraziť dôvodovú správu