Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov 15/2005 účinný od 01.01.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Nové znenie návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Návrhom zákona sa vykonávajú nariadenia Európskych spoločenstiev upravujúce problematiku obchodu s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín:

◊nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003

◊ nariadenie Komisie (ES) č. 1808/2001 o ustanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

(ďalej len „nariadenia o obchode“).

Ďalej sa týmto zákonom transponuje smernica Rady č. 83/129/EHS z 28.marca 1983 o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov (ďalej len „smernica“).

Nariadeniami o obchode prevzala Európska únia (ďalej len „únia“) do svojho právneho poriadku Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Washingtonský dohovor (ďalej len „dohovor“), ktorý bol podpísaný 3. marca 1973 vo Washingtone a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Prvé nariadenie Rady č. 3626/82 bolo 1. júna 1997 nahradené nariadením Rady č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktoré zohľadňuje vedecké poznatky nadobudnuté od prijatia pôvodného nariadenia, ako aj súčasnú štruktúru obchodu. Prijatie nového nariadenia si vyžiadalo aj zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach únie vyplývajúce z jednotného trhu, ktoré si vynútilo prijatie prísnejších opatrení na kontrolu obchodu na vonkajších hraniciach únie.

Slovenská republika ako súčasť Československa pristúpila k dohovoru 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo v dohovore k 1. januáru 1993. V súlade s čl. 8 a 14 dohovoru pretransformovala povinnosti z neho vyplývajúce do ustanovenia § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a § 12 až 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách, chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín.

Vzhľadom k tomu, že členské štáty únie v súlade s čl. 14 prijali prísnejšiu právnu úpravu, ako ustanovuje dohovor (napr. v nariadeniach o obchode sú určené odlišné kritériá na zaradenie jednotlivých druhov do príloh A až D - príloha A zodpovedá približne Prílohe I dohovoru, ale obsahuje viac druhov, podobne je to aj v prílohách B a C a príloha D obsahuje najmä druhy, ktoré nie sú vôbec zaradené v prílohách dohovoru, resp. voči nim uplatnili členské štáty únie výhradu) boli v roku 2002 nariadenia o obchode podrobne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MŽP SR č. 346/ 2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je nadobudnutie platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 1.mája 2004. Týmto dňom sa nariadenia o obchode stanú na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a bezprostredne účinné. Z dôvodu zabránenia vzniku nežiadúcej duplicity právnej úpravy obsiahnutej v právnych predpisoch a v nariadeniach o obchode je potrebné totožné ustanovenia vypustiť a upraviť iba právne vzťahy, ktorých úpravu nariadenia výslovne vyžadujú, alebo ktorých úprava umožňuje vykonanie samotných nariadení.

Upravovaná oblasť spadá v zmysle kompetenčného zákona do pôsobnosti predovšetkým Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo„) a v určitej miere aj Ministerstva financií Slovenskej republiky (oblasť colnej kontroly) a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (oblasť veterinárnej a rastlinnolekárskej kontroly).

Ustanovenia tohto zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktorými je Slovenská republiky viazaná. V rámci posudzovania návrhu zákona s právom ES/EÚ je konštatovaná úplná zhoda.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosťPrvá časť: Odhad dopadov na verejné financie.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie.

Zákon nebude mať negatívny dopad na životné prostredie. Tým, že zákon vykonáva nariadenia o obchode a smernicu prispeje k ochrane druhov rastlín a živočíchov a tým nepriamo aj k ochrane životného prostredia.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť.

Z návrhu zákona nevyplýva potreba nárastu zamestnancov štátnej správy ani dopad na zamestnanosť.

II. Osobitná časť. K článku I

K § 1 Predmetom úpravy návrhu zákona je zabezpečenie ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín kontrolou medzinárodného obchodu s nimi. V súlade s Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a s cieľom vykonania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2003 (ďalej len „nariadenie Rady“) a nariadenia Komisie (ES) č. 1808/2001, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá týkajúce sa implementácie nariadenia Rady ES č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len „nariadenie Komisie“) sa upravuje predmet právnej úpravy návrhu zákona, ktorým je ustanovenie opatrení na zabezpečenie ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a nariadením. Zákon transponuje do svojich ustanovení aj smernicu Rady 83/129/EHS o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov.

K § 2

Dovoz, vývoz, opätovný vývoz a tranzit exemplárov sa budú riadiť ustanoveniami nariadení o obchode. Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) vydá príslušné povolenie alebo potvrdenie len po splnení podmienok na ich vydanie ustanovených nariadeniami o obchode. Nad rámec nariadení o obchode sa v prípade vývozu živých exemplárov pôvodných druhov chránených živočíchov ( vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny), umožňuje vývoz iba exemplárov narodených a odchovaných v zajatí (čl. 24 nariadenia Komisie). Cieľom tohto ustanovenia je ochrana pôvodných druhov chránených živočíchov odobratých z voľnej prírody v tom smere, aby zostali na území Slovenskej republiky a neboli vyvážané do zahraničia (často aj za účelom dosiahnutia zisku). Výnimkou budú prípady vývozu takýchto exemplárov na vedecké účely a na účely záchrany daného druhu.

V súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia Rady sa v odseku 2 ukladá povinnosť, že exempláre môžu vstúpiť do Európskeho spoločenstva cez územie Slovenskej republiky len cez vybrané colné priechody, zoznam ktorých upraví ministerstvo vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tieto miesta budú po personálnej, ako aj po technickej stránke schopné vykonávať kontrolu exemplárov v súlade s týmto zákonom. Na colných priechodoch určených pre živé živočíchy (resp. ich časti a produkty podliehajúce veterinárnej kontrole) a rastliny bude zabezpečená veterinárna a rastlinnolekárska kontrola a zo strany rezortu životného prostredia odborná pomoc colným orgánom v prípade potreby identifikácie exemplárov druhov chránených týmto zákonom za pomoci členov Poradného zboru pre dohovor.

Ustanovuje sa spoločný postup pri dovoze, vývoze a opätovnom vývoze exemplárov ako aj podmienky, za splnenia ktorých je možné vydať dodatočné povolenie na dovoz, vývoz alebo opätovný vývoz. Dodatočné povolenie na dovoz je možné vydať iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohe B nariadenia Rady a dodatočné povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz iba v prípade neživých exemplárov druhov uvedených v prílohách B a C nariadenia Rady pri dodržaní taxatívne uvedených podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne.

Na základe skúseností niektorých členských štátov únie sa ustanovuje nad rámec nariadení o obchode povinnosť, na základe ktorej musí dovozca, vývozca alebo opätovný vývozca ohlásiť ministerstvu čas a miesto plánovaného dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu najmenej 24 hodín pred jeho uskutočnením a to v prípade dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu viac ako 10 exemplárov v jednej zásielke cez určený colný úrad Slovenskej republiky. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť odbornú identifikáciu exemplárov napríklad členom Poradného zboru pre dohovor a kvalifikovanú kontrolu splnenia podmienok dovozu, vývozu alebo opätovného vývozu.

Pre prípady, kedy sú exempláre dovážané, vyvážané alebo opätovne vyvážané bez prítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu (napríklad autobusovou dopravou, železničnou dopravou), sa v zákone upravilo, že v takomto prípade ich povinnosti prechádzajú na dopravcu exemplárov. Cieľom uvedeného ustanovenia je obmedziť dovoz alebo (opätovný) vývoz „neidentifikovateľným“ dovozcom alebo (opätovným) vývozcom, kedy pri objavení nelegálne dovážaných alebo (opätovne) vyvážaných exemplárov napríklad v batožinovom priestore autobusu, batožina nepatrí žiadnemu z cestujúcich a šofér nie je schopný sa vyjadriť ku skutočnostiam, ako sa batožina dostala do jeho vozidla. Z uvedeného vyplýva, že ak exempláre budú prepravované na územie Európskeho spoločenstva v neprítomnosti dovozcu alebo (opätovného) vývozcu, bude môcť byť vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností týkajúcich sa vstupu/výstupu exemplárov voči dopravcovi (napríklad za nepredloženie povolenia na dovoz alebo oznámenia o dovoze pred vstupom na územie Európskych spoločenstiev zamestnancovi colného úradu na určenom colnom priechode v mieste vstupu).

K § 3

Upravujú sa osobitné podmienky na dovoz, vývoz a opätovný vývoz exemplárov vedcami alebo vedeckými inštitúciami. V prípade, že sú vedci a vedecké inštitúcie zaevidované na výkonnom orgáne štátu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, môžu presne určené druhy zbierok (herbárové exempláre, konzervované, sušené alebo zaliate múzejné exempláre, živý rastlinný materiál) dovážať, vyvážať alebo opätovne vyvážať na vedecké účely bez povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz. Zásielka však musí byť označená štítkom, vzor ktorého ustanovilo nariadenie Komisie v prílohe IV.

Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých môže ministerstvo zaevidovať vedcov a vedecké inštitúcie v osobitnom zozname, ktorý vedie na účely tohto zákona a podmienky, ktoré musia byť splnené na ich vyčiarknutie z tohto zoznamu. Len vedci a vedecké inštitúcie, ktoré splnia uvedené podmienky, budú môcť využívať uvedený štítok namiesto príslušného povolenia alebo potvrdenia.

K § 4

Zákon ustanovuje, že orgánom kompetentným zakázať držbu najmä živých živočíchov uvedených v prílohe A nariadenia o obchode je ministerstvo a ustanovuje aj na základe akých dôvodov je možno držbu zakázať - najmä ak zákaz ich držby prispeje k obmedzeniu komerčnej činnosti s nimi, ide o exempláre, ktoré pravdepodobne neprežijú v zajatí väčšiu časť priemernej dĺžky svojho života, exempláre majú vysokú úmrtnosť počas prepravy alebo ich introdukcia do prírodného prostredia Európskeho spoločenstva predstavuje ekologické ohrozenie pre voľne žijúce pôvodné druhy živočíchov; zoznam týchto druhov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovuje sa povinnosť pre podnikateľov, ktorí predávajú exempláre, správcov trhoviska a organizátorov búrz, zverejňovať na vhodnom mieste prevádzkarne, trhového miesta alebo burzy podmienky chovu a pestovania predávaných exemplárov a informácie o povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona pre kupujúceho, ktoré sa vzťahujú na držbu kupovaného exemplára.

K § 5

Ustanovenia upravujú zákaz dovozu výrobkov z vybraných druhov tuleňov v súlade so smernicou Rady č. 83/129/EHS a stanovujú kompetenciu udeliť výnimku zo zákazu ministerstvu v prípade, že dovozca preukáže, že výrobky sú výsledkom tradičného lovu Inuitov.

K § 6

V tomto ustanovení sa upravuje konanie o povolenie dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov.

Žiadosť o vydanie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz sa bude podávať na formulári tlačiva (príloha I nariadenia Komisie, časť žiadosť). V súlade s čl. 9 ods. 1 nariadenia Komisie sa určuje, že žiadateľ vyplní iba formulár žiadosti, nie originál a kópie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz.

Zákon ustanovuje základný obsah žiadostí a splnomocňuje ministerstvo, aby špecifikovalo listinné dôkazy požadované vo formulári žiadosti nariadenia Komisie vydaním ich zoznamu vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa, aby sa na rozhodnutie o vydaní povolenia na dovoz, povolenia na vývoz a potvrdenia na opätovný vývoz nevzťahovalo ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v prípade, ak sa žiadateľovi vyhovuje v celom rozsahu. V takomto prípade sa žiadateľovi vydá len povolenie na dovoz, povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vývoz na úradnom tlačive (príloha I nariadenia Komisie). Navrhovaná právna úprava sa uplatňuje v praxi bez problémov od 01.07.2002. Uvedeným ustanovením sa urýchľuje vybavovanie podaní najmä u cudzincov, ktorí napr. zákonne ulovia medveďa hnedého na území Slovenskej republiky a chcú si vyviezť trofej hneď po uskutočnení lovu, alebo prípady krátkodobého pobytu exemplárov na území Slovenskej republiky za účelom sokoliarskych stretnutí. Zároveň je takýto postup efektívnejší, lebo nie je potrebné vydávať nadbytočné osobitné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, ktorého neoddeliteľnou súčasťou ako príloha by aj tak muselo byť medzinárodne uznávané povolenie/potvrdenie - tzv. „permit“.

Údaje v povoleniach/potvrdeniach sa vzhľadom na ich medzinárodný charakter budú uvádzať v slovenskom a anglickom jazyku. Žiadosti o vydanie povolení/potvrdení sa budú vypĺňať v štátnom (slovenskom) jazyku. Taxatívne sa vymenúvajú prípady, kedy ministerstvo žiadosť o vydanie povolenia zamietne (napr. nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa nariadenia Rady, nariadenia Komisie a tohto zákona, žiadateľovi bola právoplatne uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vo veciach nakladania s exemplármi druhov chránených podľa nariadenia Rady, alebo žiadateľ bol uznaný vinným rozhodnutím súdu zo spáchania trestného činu súvisiaceho s týmto zákonom, nariadením Rady alebo nariadením Komisie, a to do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia alebo obdobná žiadosť týkajúca sa toho istého exemplára bola už v minulosti zamietnutá; táto podmienka neplatí, ak sa okolnosti podstatne zmenili alebo ak sú k dispozícii nové dôkazy na podporu žiadosti).

Osobitným spôsobom sa upravujú povinnosti žiadateľa v súvislosti s doručovaním písomností. Doteraz veľmi často museli orgány ochrany prírody a krajiny opakovane zisťovať adresu žiadateľa, čo spôsobovalo zbytočné predlžovanie správneho konania. Nová úprava umožňuje, že ak to žiadateľovi uloží ministerstvo, zvolí si zástupcu na doručovanie, ktorému je možne bez ťažkostí písomnosti doručovať. Ak si žiadateľ zástupcu nezvolí, na základe poučenia ministerstva mu budú písomnosti ukladané s účinkami doručenia na ministerstve.

K § 7

Ustanovujú sa prípady, kedy môže orgán štátnej správy odobrať povolenie/potvrdenie podľa § 6 ods. 1 (ak držiteľ povolenia/potvrdenia nesplní alebo poruší povinnosť podľa tohto zákona, ak je voči nemu dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohoto zákona alebo ak sa dopustil trestného činu). V prípade odobratia povolenia/potvrdenia sa vydá osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie odobraté, potvrdenie s uvedením dôvodu odobratia. Cieľom tohto úkonu je zabrániť osobe, ktorej bolo povolenie/potvrdenie vydané, v pokračovaní vykonávania činnosti na jeho základe až do času právoplatného ukončenia súvisiaceho konania o protiprávnom konaní.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o delikte, priestupku alebo trestnom čine, bude možné odobraté povolenie/potvrdenie vrátiť osobe, ktorej bolo odobraté, ak nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, ak neuplynula doba platnosti povolenia/potvrdenia alebo ak tomu nebráni iný zákonný dôvod.

K § 8

Nad rámec správneho poriadku sa upravujú osobitné prípady zmeny, zrušenia alebo zániku povolenia/potvrdenia podľa § 6 ods. 1. Napr. ministerstvo môže zmeniť alebo zrušiť povolenie/potvrdenie, ktoré vydalo v prípadoch, kedy dôjde k zmene skutočností rozhodných pre jeho vydanie, ak to vyžadujú záujmy chránené týmto zákonom, ak oprávnený nedodržuje podmienky určené v povolení/potvrdení, alebo ak závažným spôsobom či opakovane porušuje ustanovenia tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Navrhuje sa aby náklady, ktoré vznikli ministerstvu v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradilo ministerstvo a náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania v súvislosti so zmenou alebo zrušením povolenia/potvrdenia, hradil účastník konania.

V odseku 3 sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých zanikne platnosť povolenia/potvrdenia. V prípadoch uvedených v odseku 3 písm. c) sa rieši otázka nástupníctva; keďže pri povoľovaní dovozu, vývozu a opätovného vývozu exemplárov sa prihliada aj na osobu žiadateľa, nepripúšťa sa prechod práv vyplývajúcich z povolení/potvrdení na právneho nástupcu žiadateľa.

K § 9

Podmienky výnimočného využitia exemplárov druhov patriacich do skupiny A a B nariadenia Rady na komerčné činnosti ustanovuje čl. 8 nariadenia Rady. Zákon ustanovuje ministerstvo ako kompetentný orgán, ktorý môže povoliť takúto výnimku za splnenia podmienok určených v nariadení .

V tomto ustanovení sa upravujú

a)základné náležitosti žiadosti

1. o povolenie výnimky z komerčných činností,

2. o vydanie súhlasu na premiestnenie živých exemplárov,

b)základné podmienky konania a rozhodovania o žiadosti podľa písmena a).

Ustanovenie dopĺňa aj podmienky pre akékoľvek premiestnenie živých exemplárov druhov patriacich do skupiny A nariadenia o obchode na území Európskeho spoločenstva (čl. 9 nariadenia Rady). Ustanovuje sa permanentná kontrola podmienok držby týchto najprísnejšie chránených živých exemplárov tým, že každá zmena umiestnenia si bude vyžadovať súhlas ministerstva.

K § 10

Každý, kto má v držbe exempláre je povinný viesť o exemplároch evidenciu a požiadať Vedecký orgán Slovenskej republiky o pridelenie evidenčného čísla.

Múzeá s prírodovedným zameraním vedú evidenciu o exemplároch rastlín a živočíchov podľa zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, nevedú evidenciu ani jedným z uvedených spôsobov, len každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému obvodnému úradu životného prostredia zoznam pestovaných a držaných exemplárov rastlín alebo chovaných a držaných exemplárov živočíchov v zbierkach. Okrem toho uvedú názov výskumnej úlohy, zoznam druhov exemplárov, ktoré počas jej uskutočňovania nazbierali (odchytili) a meno riešiteľa výskumnej úlohy.

Stanovuje sa povinnosť preukázať orgánu štátnej správy (ministerstvu, obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii) totožnosť držiteľa exemplára, predložiť evidenciu o exemplároch, umožniť ich identifikáciu a označenie orgánom štátnej správy a preukázať spôsob nadobudnutia exemplára. Zároveň sa ukladá povinnosť uchovávania evidencie po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu z dôvodu potreby zachovania zdrojov informácií o držbe a premiestňovaní exemplárov na území Slovenskej republiky, ktoré môžu mať význam najmä pri výkone štátneho dozoru zameraného na odhaľovanie nelegálneho nakladania s exemplármi. V súvislosti s oprávnením držiteľa exemplára vyžadovať preukázanie totožnosti nového držiteľa exemplára zákon ustanovuje aj povinnosť túto totožnosť preukázať.

K § 11

Evidencia živých exemplárov rastlín druhov uvedených v prílohe I dohovoru vedie ich držiteľ v evidenčnom zozname exemplárov rastlín. Evidenciu všetkých ostatných exemplárov rastlín tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov rastlín podľa § 11 ods. 1, obsahujúce najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár rastliny nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplára podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, umelo rozmnožený), spôsob nadobudnutia.

K § 12

Evidencia živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom) vedie ich držiteľ na druhovej karte exemplára živočícha. Stanovujú sa termíny (bez zbytočného odkladu), kedy držiteľ zapisuje zmeny v držbe exemplárov v druhovej karte.

Evidencia živých bezstavovcov, rýb a obojživelníkov vedie ich držiteľ v knihe chovu a držby exemplára živočícha. Stanovuje sa aké údaje má kniha chovu obsahovať.

Evidenciu všetkých ostatných exemplárov živočíchov vrátane exemplárov druhov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, tvoria písomné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia a pôvod exemplárov živočíchov, ktoré obsahujú najmä evidenčné číslo držiteľa, určenie subjektu, od ktorého bol exemplár živočícha nadobudnutý (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno druhu exemplára, počet nadobudnutých exemplárov, údaje preukazujúce pôvod exemplárov podľa § 11 ods. 1, dátum ich nadobudnutia (napríklad dátum, keď bol exemplár odobratý z voľnej prírody, narodený v zajatí), spôsob nadobudnutia.

K § 13

Ustanovuje sa povinnosť pre každého, kto má v držbe exempláre, preukázať ich pôvod. Exemplár môže pochádzať z voľnej prírody, z potomstva prvej generácie vypestovanej, narodenej alebo vyliahnutej v zajatí, z potomstva druhej a ďalšej generácie narodenej a odchovanej v zajatí (čl. 1 písm. c) a čl. 24 nariadenia Komisie), môže byť prepadnutým alebo zhabaným exemplárom, môže byť získaný zo zariadení zaregistrovaných na Sekretariáte dohovoru, odchovávajúcich živočíchy v zajatí alebo pestujúcich rastliny na komerčné účely, môže byť získaný z farmového zariadenia, ktoré bolo schválené konferenciou členských štátov dohovoru, môže byť umelo vypestovaný, nadobudnutý pred tým, ako sa naň začal vzťahovať dohovor alebo nebol chránený pred 1.júlom 2002 a držiteľ exemplára začal viesť evidenciu v zákonom stanovenej lehote. Každý takýto pôvod musí držiteľ exemplára preukázať písomnými dokladmi. V opačnom prípade sú exempláre považované za exempláre s neznámym pôvodom a môžu byť zhabané.

Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov (okrem druhov, ktorých zoznam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis) je povinný zabezpečiť pre exempláre preukaz o pôvode. Tento preukaz o pôvode plní funkciu „identifikačnej karty“ pre živočíchy, je verejnou listinou a pri každom prevode exemplára sa odovzdáva spolu so živočíchom novému držiteľovi.

Pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených držiteľom. Ustanovuje sa, aký pôvod je možné určiť na základe predloženia akých dokladov, ako aj lehoty v ktorých musí obvodný úrad životného prostredia určiť pôvod exemplára.

V prípadoch, kedy obvodný úrad životného prostredia nebude môcť určiť pôvod exemplára, preukaz o pôvode nepotvrdí. Takýto preukaz o pôvode je neplatný. Za neplatný sa považuje aj preukaz o pôvode, ktorý nie je potvrdený odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a podpisom zodpovedného zamestnanca alebo pôvod exemplára je určený v rozpore s odsekom 5 alebo je vydaný na základe nepravdivých údajov alebo nie sú v ňom uvedené úplné a pravdivé údaje. Nový preukaz o pôvode na exempláre, na ktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz o pôvode je možné vydať, iba ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy jednoznačne preukazujúce pôvod exemplára.

Za neplatný sa považuje aj akýkoľvek iný doklad vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode.

Držiteľ exemplára nie je povinný preukázať pôvod podľa ods. 1 ak preukáže pôvod exemplára písomným dokladom podľa ods. 2 písm. b) bod 3 až 5, ak bol exemplár dovezený z tretej krajiny alebo bol premiestnený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu za účelom cirkusových vystúpení atď.

K § 14

V súlade s nariadením Rady a nariadením Komisie musia byť vybrané živé exempláre živočíchov nezameniteľne označené. Náklady na označenie bude znášať ten, kto má živočíchy v držbe. Nezameniteľné označenie živočíchov sa bude vykonávať pod dohľadom pracovníka obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí inak.

V snahe predísť opakovanému použitiu označenia z uhynutého alebo usmrteného živočícha napr. na nového nelegálne získaného živočícha z voľnej prírody sa stanovuje postup v prípade straty alebo znehodnotenia nezameniteľného označenia, spôsob vydania náhradného nezameniteľného označenia.

Zákon umožňuje výnimku z povinnosti nezameniteľne označovať exempláre vybraných druhov, ak špecifické fyzické a etologické vlastnosti exemplára neumožňujú označenie v súlade s nariadením (čl. 36 ods. 2), kedy obvodný úrad životného prostredia na základe stanoviska vedeckého orgánu SR určí iné označenie alebo určí neskorší dátum označenia.

Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní a zoznam vybraných druhov exemplárov, ktoré sa nezameniteľne označujú vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 15

Vymenúvajú sa štátne orgány, ktoré budú vykonávať štátnu správu na úseku nakladania s exemplármi podľa tohto zákona. Návrh zákona vychádza zo zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 525/2003“), a preto návrh zákona nevytvára novú sústavu orgánov štátnej správy, ale len dopĺňa a špecifikuje pôsobnosť existujúcich štátnych orgánov na úseku nakladania s exemplármi. Zároveň sa v súlade s kompetenčným zákonom a ustanoveniami ostatných častí zákona ustanovujú základné kompetencie týchto orgánov štátnej správy.

K § 16

Podľa § 2 zákona č. 525/2003 je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vrátane ochrany prírody. Na tomto úseku bude teda riadiť výkon štátnej správy a vykonávať štátny dozor. Do jeho pôsobností patrí najmä vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie zákona, prvostupňové rozhodovanie v zásadných veciach (vydávanie povolení na dovoz, vývoz a potvrdení na opätovný vývoz exemplárov, výnimiek na vykonávanie komerčných činností a súhlasov na premiestnenie živých exemplárov na území Európskeho spoločenstva), zabezpečovanie a uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany exemplárov, je kontaktným orgánom pre komunikáciu s Komisiou, vymenúva zástupcov do poradných skupín a pomocných výborov Komisie ES a plní niektoré ďalšie úlohy vyplývajúce z nariadenia Rady alebo nariadenia Komisie.

Odborné zázemie potrebné najmä pri zabezpečovaní identifikácie exemplárov, vypracovávaní podkladov pre Vedecký orgán Slovenskej republiky, posudzovaní stavu a vývoja jednotlivých druhov vo vzťahu k ich ohrozenosti bude ministerstvo zabezpečovať prostredníctvom Poradného zboru pre dohovor.

K § 17

Krajský úrad životného prostredia bude vykonávať štátnu správu vo veciach ochrany exemplárov v kraji; bude odvolacím orgánom voči rozhodnutiam obvodnému úradu životného prostredia pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností podľa tohto zákona.

K § 18

Obvodný úrad životného prostredia bude taktiež vykonávať štátnu správu; do jeho pôsobnosti bude patriť najmä výkon štátnej správy vo veciach ochrany exemplárov v obvode, výkon štátneho dozoru, pôsobnosť pri evidencii exemplárov, ako aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

K § 19 Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého bude ministerstvo vykonávať štátny dozor na úseku ochrany exemplárov. Pôsobnosť existujúcej inšpekcie sa rozširuje o väčšiu kontrolnú činnosť vo veciach ochrany exemplárov.Úlohy na úseku ochrany exemplárov plnia aj colné úrady. Colné úrady zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole nakladania s exemplármi, a to najmä pri ich dovoze, vývoze, opätovnom vývoze a tranzite. Ich úlohou bude najmä kontrolovať, či zásielky exemplárov sú sprevádzané platnými dokladmi, ktoré vyžaduje tento zákon, a či obsah zásielky zodpovedá údajom uvedeným v dokladoch. Nejde o novú pôsobnosť colných úradov, lebo takúto činnosť vykonávajú colné úrady aj v súčasnosti podľa zákona č. 237/2002 Z. z. a Colného zákona.

K § 20

Ďalšie úlohy na úseku ochrany exemplárov plní aj Colný kriminálny útvar Colného riaditeľstva a veterinárne orgány. Veterinárne orgány sa vyjadrujú najmä k vhodnosti chovných zariadení pre živé exempláre a podmienok ich prepravy.

K § 21

Ustanovujú sa niektoré základné princípy konania orgánov štátnej správy podľa § 13 tohto zákona, ich zamestnancov a nimi poverených osôb pri výkone štátneho dozoru, ako aj povinnosť potrebnej súčinnosti zo strany fyzickej osoby a právnickej osoby, u ktorej sa vykonáva štátny dozor. Osobám vykonávajúcim štátny dozor vo veciach ochrany exemplárov sa zverujú oprávnenia nevyhnutné na výkon ich činnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je vytvoriť podmienky pre účinnú kontrolu dodržiavania tohto zákona.

Podrobné vysvetlenie pripomienok uplatnených verejnosťou zastúpenou p. Kunzom k § 14 ods. 2 a 3 Pripomienky č, 33,34Predmetné ustanovenia umožňujú odobrať v rámci výkonu štátneho dozoru potrebné doklady a exempláre. V prípade, ak by kontrolný orgán nedisponoval takýmito oprávneniami mohlo by dôjsť zmareniu výkonu kontroly. Nakoľko kontrola môže trvať aj niekoľko dní a pri fyzickej kontrole by takéto doklady neboli odobraté, mohol by ich kontrolovaný subjekt znehodnotiť do doby ukončenia kontrolného procesu, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. V prípade ak ide o exempláre, ktorých držba je nelegálna a nedôjde v čase kontroly k ich odobratiu, tak následne kontrolovaný subjekt po začatí konania o pokute oznámi orgánu štátnej správy, že predmetné jedince uleteli alebo uhynuli a nie je možné takéto jedince už zhabať. /v skutočnosti ich ale kontrolovaný subjekt prevedie inej osobe/.

Predmetné oprávnenia sú potrebné na zabezpečenie dôkazového materiálu. V prípade dokladov napr. preukazu o pôvode je častokrát potrebné preveriť ich pravosť prostredníctvom úradu, ktorý takýto doklad vystavuje. Ak by bolo podozrenie, že ide o nepravý alebo falšovaný doklad a kontrolný orgán neodníme takýto dokument, nemá už k dispozícii dôkazový materiál nevyhnutný pre vyvodenie zodpovednosti, pretože kontrolovaný subjekt vedome odmietne požadované doklady predložiť.

Ide o dôležitý dôkazový materiál, ktorý môže byť predmetom konania o pokute. V prípade, ak by takýto dôkazový materiál/ písomné doklady/ boli znehodnotené kontrolovaným subjektom v čase výkonu štátneho dozoru, správnemu orgánu by sa sťažil postup dokazovania v konaní o pokute a to najmä v prípadoch spochybnenia výsledkov kontroly samotným kontrolovaným subjektom. Správne konanie je totiž samostatným konaním, ktoré síce časovo nadväzuje na výkon kontroly, ale v prípade pochybností týkajúcich sa objektívneho zistenia skutočností , ktoré sú predmetom konania, je správny orgán povinný vykonať dokazovanie v priebehu samotného správneho konania. V priebehu správneho konania nemá už správny orgán možnosť prinútiť účastníka konania, aby takéto doklady odovzdal na preverenie.

Správny zákon obsahuje oprávnenia na zabezpečenie skutkového stavu veci . V prípade výkonu štátneho dozoru však kontrolný orgán nepostupuje podľa správneho zákona a zabezpečovať dôkazový materiál až v konaní o pokute môže viesť k znehodnoteniu dôkazového materiálu. Takéto oprávnenia sú nevyhnutné pre dôsledné zabezpečenie samotného procesu výkonu kontroly, ktorého účelom je zistiť objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so zákonom.

Pripomienka č.35Používanie technických prostriedkov na zabezpečenie fotodokumentácie videodokumentácie....,sú nevyhnutnou súčasťou oprávnení každého kontrolného orgánu, ktoré mu umožňujú dôsledne zadokumentovať stav kontrolovaných skutočností a to najmä v prípade kontroly ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zabezpečovanie fotodokumentácie sú nevyhnutné aj pre identifikáciu jedincov exemplárov, ktorých určenie si v mnohých prípadoch vyžaduje aj konzultácie expertov na exotickú faunu a flóru.

Možnosť používania technických prostriedkov na zhotovovanie fotodokumentácie, ako aj zvukových záznamov je jedným z účinných prostriedkov zabezpečenia objektívnosti kontrolných zistení, ktoré sú častokrát spochybňované po ukončení kontroly.

Pripomienky č. 36,37,38,39

Povinnosti kontrolovaného subjektu úzko súvisia a nadväzujú na oprávnenia kontrolného orgánu. Ide o zabezpečenie vynútenia oprávnení , ktorými disponuje kontrolný orgán.

Predmetné ustanovenia určujú základné povinnosti kontrolovaného subjektu pri výkone štátneho dozoru. Právna povinnosť znamená nutnosť kontrolovaného subjektu chovať sa tak, ako ho k tomu právna norma zaväzuje. Ide o povinnosti: niečo dať, niečo konať, zdržať sa určitého konania a niečo strpieť.

Pripomienka č.40

Predmetné ustanovenie ukladá povinnosti kontrolnému orgánu oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancom začatie kontroly a preukázať sa služobným preukazom. Vzhľadom na to že na výkon štátneho dozoru sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní pripomienka v bode č.40 je zmätočná.

Pripomienka č.41Orgány štátneho dozoru nemôžu postupovať pri výkone štátneho dozoru podľa zákona o správnom konaní, pretože výsledkom kontroly nie je vydanie rozhodnutia tzn. nejde o rozhodovací proces.

K § 22

Výkon štátnej správy v oblasti nakladania s exemplármi nie je možný bez potrebného odborného zázemia. V rámci § 22 sa ustanovujú základné kompetencie Vedeckého orgánu Slovenskej republiky. Povinnosť ustanovenia vedeckého orgánu vyplýva pre Slovenskú republiku z dohovoru a nariadenia Rady. V súčasnosti túto funkciu vykonáva ministerstvom zriadená rozpočtová organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. S využitím tejto organizácie sa počíta aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 23

V rámci § 23 je riešené porušenie povinností podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé iné správne delikty s konkrétnym odvolaním sa na ustanovenie, ktoré konkrétnu povinnosť upravuje. Ustanovenie obsahuje aj iné správne delikty, vyplývajúce z nariadenia Rady (čl.16). Pri ustanovovaní výšky pokút za iné správne delikty podľa tohto zákona sa ich horná hranica nezmenila-1 000 000 Sk (resp. až do 2 000 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Takáto výška pokút zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za iný správny delikt podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára. Ustanovenie o povinnosti uhradenia trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s prejednávaním iného správneho deliktu ostáva v platnosti aj podľa tohto zákona. Trovy konania sa určili paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk.

K § 24:

V rámci § 24 je riešené porušenie povinností fyzických osôb na úseku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzené jednotlivé skutkové podstaty priestupkov. Výška pokút za priestupky podľa tohto zákona sa nezvýšila - horná hranica je 300 000 Sk (resp. až do 600 000 Sk v prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom). Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Výška pokút opäť zodpovedá doterajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Vychádza sa najmä zo skutočnosti, že nelegálny obchod s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín sa vo vzťahu k objemu finančných prostriedkov ním získaných, zaraďuje na tretie miesto na svete, a to hneď za obchod so zbraňami a drogami. Zákon ďalej ustanovuje 30-dňovú lehotu splatnosti pokuty ako minimálnu, príslušný orgán štátnej správy môže určiť dlhšiu lehotu. Okrem pokuty zákon umožňuje uložiť za priestupok podľa zákona aj sankciu prepadnutie exemplára alebo ochranné opatrenie zhabanie exemplára.

K § 25

Osobitne sa upravuje inštitút zaistenia exemplára. Ustanovujú sa podmienky, za akých je možné zaistiť exemplár v rámci konania za účelom prerokovania priestupku alebo iného správneho deliktu. Zároveň sa ustanovujú aj ďalšie prípady, kedy je možné exemplár zaistiť ako aj postup orgánov štátnej správy v konaní o zaistení exemplára.

K § 26

Ustanovuje sa osobitné oprávnenie, v zmysle ktorého môže obvodný úrad životného prostredia alebo inšpekcia zhabať exempláre. Zákon taxatívne určuje dôvody i postup pri zhabaní exemplárov s ktorými sa nakladá v rozpore so zákonom:

a) držiteľ nevedie o exemplári evidenciu podľa § 10,

b) držiteľ nepreukáže jeho pôvod v súlade s § 13 alebo

c) sa s ním nakladá v rozpore s nariadením podľa § 25 ods. 8.

Určuje sa časový moment, kedy sa zhabané exempláre stávajú vlastníctvom štátu, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní. Vzhľadom na to, že správu vlastníctva štátu - zhabaných exemplárov vykonáva podľa § 20 ministerstvo, ukladá sa povinnosť obvodnému úradu životného prostredia a inšpekcii, ktorí rozhodli o zhabaní exemplára, oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ministerstvu, aby mohli byť vytvorené vhodné podmienky pre ich umiestnenie. Osobitne dôležité je to vo vzťahu k živým exemplárom, ktoré by mali byť bez zbytočného odkladu umiestnené v záchytnom stredisku, ktoré určuje ministerstvo. Ustanovuje sa povinnosť úhrady nákladov spojených s odobratím, zaistením a so zhabaním exemplára a s jeho následnou starostlivosťou do právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní a návratom zhabaného živého exemplára do štátu vývozu alebo premiestnením zhabaného živého exemplára do záchytného strediska v Slovenskej republike alebo mimo jej územia. Povinnosť uhradenia nákladov sa ukladá rozhodnutím osobe, ktorej boli exempláre zhabané a uhradené náklady sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 27

Problematika správy majetku štátu, ktorými sú zhabané alebo prepadnuté exempláre, patrí taktiež k dôležitej právnej úprave. V súlade s nariadeniami sa navrhuje, aby bolo ministerstvo určené za správcu zhabaných živých a neživých exemplárov (podľa dohovoru je výkonný orgán len správcom zhabaných živých exemplárov). V nadväznosti na to sa upravujú spôsoby nakladania s exemplármi vo vlastníctve štátu. Tieto spôsoby zohľadňujú najmä v prípade živých exemplárov veľké nároky na vhodné podmienky na ich umiestnenie a starostlivosť o ne. Navrhuje sa, aby sa pri správe zhabaných exemplárov vo vlastníctve štátu postupovalo podľa tohto zákona ako špeciálnej právnej úpravy, a len vo veciach, ktoré tento zákon neupravuje, sa bude postupovať podľa všeobecného predpisu o správe majetku štátu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K § 28

Najmä pre účely posudzovania závažnosti protiprávneho konania a vypracovania znaleckých posudkov sa upravuje problematika spoločenskej hodnoty exemplárov. Navrhuje sa, aby spoločenskú hodnotu exemplárov v súlade s doterajšou praxou určoval Vedecký orgán Slovenskej republiky z dôvodu, že nie je možné určiť v prílohe vykonávacej vyhlášky presnú výšku spoločenskej hodnoty exemplárov, ktoré nie sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky. Spoločenskú hodnotu niektorých exemplárov, ktoré sú pôvodnými druhmi na území Slovenskej republiky, upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z.

K § 29

Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov (napr. určovanie evidenčného čísla, pôvodu exemplárov v osobitnom prípade, rozhodnutie ministerstva o ďalšom nakladaní so zhabaným exemplárom).

Nad rámec zákona o správnom konaní sa upresňujú dôvody, pre ktoré možno zastaviť konanie podľa tohto zákona.

V odseku 6 je uvedená osobitná právna úprava nakladania s nájdenými exemplármi, tak ako bola upravená už v zákone č. 237/2002 Z. z., keďže právna úprava uvedená v § 135 Občianskeho zákonníka sa ukázala v praxi vo vzťahu k živých exemplárom ako nedostatočná a neaplikovateľná.

K § 30Ustanovuje sa postup na zosúladenie doteraz vykonávaných činností, na ktoré sa bude vzťahovať režim podľa tohto zákona s jeho požiadavkami.

V záujme legislatívnej čistoty sa odstraňuje medzera, spôsobená tým, že zákon č. 237/2002 Z. z. nevyriešil v prechodných ustanoveniach otázku ďalšej platnosti preukazov o pôvode chráneného živočíchy vydávaných pred jeho účinnosťou, ktoré boli nahradené „preukazmi o pôvode exemplára živočícha“.

Preukaz o pôvode exemplára živočícha ako aj evidencia exemplárov vydané podľa doterajších predpisov ( zákon č. 237/2002 Z. z. a vyhláška š. 346/2002 Z. z. ) sa budú považovať za preukazy a evidenciu vedenú podľa návrhu zákona.

Zákaz držby exemplára podľa § 4 ods. 1 sa nevzťahuje na exemplár, ktorého má držiteľ exemplára v držbe ku dňu účinnosti tohto zákona

Zachováva sa platnosť povolení, rozhodnutí a iných opatrení vydávaných inými orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré sa nenahrádzajú povoleniami a inými rozhodnutiami vydávanými v súlade s týmto zákonom. Ide najmä o dokumenty vydávané orgánmi veterinárnej starostlivosti, rastlinnolekárskej starostlivosti, colnými úradmi, ako aj orgánmi ochrany prírody a krajiny podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

K § 31

Jedná sa o referenčný odkaz na zákonom transponovaný právny akt bližšie identifikovaný v prílohe.

K § 32

V tomto ustanovení sa zrušujú ustanovenia Čl. II. a III. zákona č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa problematiky, ktorá je predmetom úpravy tohto zákona.

K článku IIV tomto ustanovení je obsiahnutá novela zákona o správnych poplatkoch, ktorou sa upravuje označenie položiek sadzobníka správnych poplatkov v súvislosti so zmenami v právnej úprave ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.K článku III

V tomto ustanovení je upravená novela zákona o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K článku IV

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.novembra 2004.

zobraziť dôvodovú správu