Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.09.2009 do 30.11.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

2

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť: Predložený návrh novely zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe subjektov pri uplatňovaní zákona a sú v ňom premietnuté zmeny vecného charakteru s cieľom spresnenia a precizovania právnej úpravy.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

1.pri schvaľovaní jednotlivo dovezených vozidiel zavádza schválenie vozidla dovezeného z členského štátu, ktoré nemá typové schválenie ES ani národné schválenie členského štátu, a uznanie typového schválenia ES vozidla dovezeného z tretej krajiny,

2.dopĺňa režim opätovného schválenia vozidla vyradeného z evidencie vozidiel, ktoré bolo predmetom krádeže a po nájdení a vrátení pôvodnému vlastníkovi absentoval postup opätovného schválenia a následného zaevidovania vozidla,

3.postup pri schvaľovaní jednotlivo vyrobeného a hromadne prestavaného typu vozidla,

4.postup súvisiaci s prideľovaním náhradných identifikačných čísel vozidla VIN,

5.problematiku dočasného a trvalého vyraďovania vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, ktorá v doterajšej právnej úprave bola nedostatočne riešená,

6.upresňuje a dopĺňa kompetencie orgánov štátnej správy,

7.po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru zavádza povinnosť do konca roku 2012 prihlásiť do evidencie vozidlá kategórie L, M, N, O, T, C, R, PS a LS, ktorým bolo vydané technické osvedčenie vozidla a neboli prihlásené do evidencie vozidiel, týmto vozidlám sa pridelí evidenčné číslo; spravidla ide o pracovné stroje samohybné, prípojné vozidlá za traktory, ktoré doteraz nemuseli byť zapísané do evidencie vozidiel ale aj rôzne staršie motocykle, či staršie osobné vozidlá, ktoré v minulosti neboli do evidencie prihlásené.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

Doložka zlučiteľnostinávrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve v Zmluve o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení (Hlava V – Doprava a kapitola 3. Hlavy VI.)

-v sekundárnom práve

-v smernici Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.7/zv. 2) v znení smernice Komisie 1999/52/ES z 26. mája 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4), smernice Komisie 2001/9/ES zo 14. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 5), smernice Komisie 2001/11/ES zo 14. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 5), smernice Komisie 2003/27/ES z 3. apríla 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4),

-v smernici Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4) v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole úžitkových automobilov prevádzkovaných v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.5) v znení smernice Komisie 2003/26/ES z 10. apríla 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovom schválení dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel, ktorou sa zrušuje smernica Rady 92/61/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Komisie 2003/77/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 7), Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky pripojeného k Zmluve o pristúpení k Európskej únii, prílohy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7) a smernice Komisie 2005/30/ES (Ú. v. EÚ L 106, 27. 4. 2005),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami, ktorou sa zrušuje smernica 74/150/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31) v znení smernice Rady 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004), smernice Komisie 2005/13/ES (Ú. v. EÚ L 55, 1. 3. 2005), smernice Komisie 2005/67/ES (Ú. v. EÚ L 273, 19. 10. 2005) a smernice Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005) v znení smernice Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 9. 10. 2007) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1060/2008/ES zo 7. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 292, 31.10.2008), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 78/2009 zo 14 januára 2009 (Ú. v. EÚ L 35, 4. 2. 2009) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 79/2009 zo 14 januára 2009 (Ú. v. EÚ L 35, 4. 2. 2009),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) na základe predloženej novely zákona č.725/2004 Z. z. nevyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať sekundárne právo Európskeho spoločenstva resp. Európskej únie,

b) v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c) bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

- úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty samosprávnych krajov.

Pri niektorých položkách v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhuje zvýšenie, ak ide o zložitejšie správne konanie (posudzujú sa prílohy k žiadosti veľkého rozsahu). Pri niektorých položkách sa navrhuje zníženie poplatkov, spravidla ide o schvaľovanie strojov určených pre stavebný alebo poľnohospodársky priemysel. Navrhovaná úprava správnych poplatkov v konečnom dôsledku nebude mať dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

Pri novozavedených položkách súvisiacich s typovým schvaľovaním, ktoré vychádzajú z nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, sa predpokladá len minimálny príjem do štátneho rozpočtu, pretože v súčasnosti v Slovenskej republike absentujú notifikované poverené technické služby, ktoré by vedeli vykonávať stanovené testy.

Prijem do štátneho rozpočtu sa predpokladá pri položkách v súvislosti so skúškami kontrolných technikov, technikov emisnej kontroly a technikov kontroly originality, kde sa pri opakovanej skúške zavádza poplatok vo výške 50 % základnej sadzby, podobne ako je to napríklad pri skúškach žiadateľov o vodičské oprávnenie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Jednorazové náklady môžu vzniknúť prevádzkovateľovi vozidla kategórie L, M, N, O, T, C, R, Ps a Ls, ktorý má vydané technické osvedčenie vozidla a nemá vydané osvedčenie o evidencii. Prevádzkovateľ vozidla, ktorý chce takéto vozidlo prevádzkovať na pozemných komunikáciách, musí do 31. 12. 2012 požiadať o vydanie osvedčenia o evidencii.

Náklady súvisiace s vydaním osvedčenia o evidencii a s následnou evidenciou, napríklad pri vozidle kategórie L1e malý motocykel - zdvihový objem valcov do 50 cm3, sú odhadované na cca 78 eur. Náklady zahŕňajú správny poplatok za vydanie osvedčenia o evidencii 5 eur, cenu za vykonanie kontroly originality cca 43 eur, cenu za vykonanie technickej kontroly cca 13,50 eur a správny poplatok za pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom 16,5 eur.

Náklady súvisiace s vydaním osvedčenia o evidencii a s následnou evidenciou, napríklad pri vozidle kategórie T –kolesové traktory, odhadujeme na cca 202 eur. Náklady zahŕňajú správny poplatok za vydanie osvedčenia o evidencii 5 eur, cenu za vykonanie kontroly originality cca 130 eur, cenu za vykonanie technickej kontroly cca 30,5 eur, cenu za vykonanie emisnej kontroly cca 20 eur a správny poplatok za pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom 16,5 eur.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Nepredpokladá sa negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť:Čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. c)]

Upresňuje sa definícia „zástupcu výrobcu“ v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá2007/46/ES.

K bodom 2 až 4 (§ 14 ods. 5, 10 až 20)

Zavádza sa presný a jasný režim schvaľovania jednotlivo vyrobeného vozidla, keď schválené vozidlo musí spĺňať také bezpečnostné štandardy, ako keby bolo schválené v ktoromkoľvek členskom štáte. Upravujú sa postupy pri schvaľovaní jednotlivo vyrobeného vozidla, ktoré musí spĺňať rovnaké technické požiadavky, aké sú ustanovené na typové schválenie ES alebo typové schválenie. Určujú sa alternatívne požiadavky ako náhrada za vykonávanie niektorých skúšok. Nevyžadujú sa deštrukčné skúšky, ani technická a emisná kontrola, pretože ide o nové vozidlo, ktoré všetky skúšky absolvovalo v poverenej technickej službe overovania vozidiel (v skúšobni), čím sa odstraňuje ich duplicita.

K bodom 5 a 6 [§ 16 ods. 1 nové písmeno c) a § 16 ods. 2]

Pri schvaľovaní jednotlivo dovezených vozidiel sa zavádzajú dva nové spôsoby, a to:

1.schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, ktoré nemá typové schválenie ES ani schválenie členského štátu,

2.uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretej krajiny.

Ide predovšetkým o vozidlá dovážané z členských alebo zo zmluvných štátov od zahraničných výrobcov, keď jednotlivému vozidlu nebolo ešte udelené schválenie na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách. Ide najmä o špeciálnu kusovú výrobu vozidiel od zahraničných výrobcov, ktoré po dovoze do Slovenskej republiky je potrebné schváliť na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách.

Taktiež pri nových vozidlách výrobcov z tretích krajín, ktoré majú udelené typové schválenie ES, je Slovenská republika povinná toto typové schválenie ES uznať a nie vozidlo nanovo schvaľovať, čo je v rámci voľného pohybu tovaru neprípustné.

K bodu 7 vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 8a.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8 [§ 16a ods. 2 písm. b) štvrtý bod]

V zákone chýbala časová platnosť odborného posudku o kontrole originality.

K bodom 9 a 10 (§ 16a ods. 15 až 26)

V odsekoch 15 až 24 sa upravuje postup súvisiaci so schválením jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu.

V odseku 25 sa upravuje postup súvisiaci s dovozom jednotlivého vozidla z iného zmluvného štátu.

Znením odseku 26 sa upresňuje pôvodný odsek 16 v nadväznosti na doplnenie režimu spojeného so schválením jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, ktorému nebolo podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu udelené schválenie na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách.

K bodu 11 (§ 16b)

Upravuje sa postup súvisiaci s dovozom jednotlivého vozidla z tretích krajín.

K bodu 12 (§ 16c úvodná veta, § 50 ods. 21 a § 68 ods. 1)

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 13 (§ 16d)

Po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru sa zavádza režim opätovného schválenia vozidla vyradeného z evidencie vozidiel, ktoré bolo predmetom krádeže a po nájdení a vrátení pôvodnému vlastníkovi absentoval postup opätovného schválenia vozidla a následného zaevidovania. Vlastník vozidla je povinný požiadať obvodný úrad dopravy o opätovné schválenie vozidla na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike; príslušným úradom je obvodný úrad dopravy podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. Prílohou žiadosti sú doklady vymedzené v odseku 4. Odseky 5 až 8 upravujú postup obvodného úradu dopravy pri opätovnom schválení vozidla.

Riešenie tejto problematiky vychádza aj z § 120 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého do evidencie vozidiel smie byť prihlásené vozidlo, len ak sa opätovne schváli na prevádzku v cestnej premávke. V § 16d sa zavedie presný postup opätovného schválenia vozidla.

K bodu 14 (§ 18 ods. 6, vypustenie štvrtej vety)

Oproti pôvodnému zneniu sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa vykonanie emisnej kontroly pri montáži plynového zariadenia alebo zmene druhu pohonu alebo zmene typu motora, pretože všetky testy sa vykonávajú v poverenej technickej službe overovania vozidiel.

K bodom 15 a 16 (§ 18 ods. 8 až 21)

Upravuje sa postup schválenia hromadnej prestavby typu vozidla. Ustanovujú sa technické požiadavky ako aj alternatívne technické požiadavky, ktoré musí vozidlo po hromadnej prestavbe spĺňať. Ustanovuje sa presný postup, aké doklady musí vydať výrobca alebo zástupca výrobcu prevádzkovateľovi vozidla a aké doklady musí prevádzkovateľ vozidla predložiť na obvodnom úrade dopravy, kde bude vykonaný zápis hromadnej prestavby typu vozidla.

K bodu 17 [§ 19 ods. 4 písm. d)]

Prestavba jednotlivého vozidla montážou plynového zariadenia je rozhodnutím držiteľa vozidla, ktoré je obmedzované neochotou zástupcov výrobcov alebo výrobcov vozidiel poskytovať stanovisko ku každému jednotlivému vozidlu. Zrušením povinnosti predkladať súhlasné stanovisko výrobcu alebo zástupcu výrobcu vozidla pri jednotlivej prestavbe vozidla sa umožňuje držiteľom jednotlivých vozidiel vykonať montáž plynového zariadenia bez netechnických obmedzení.

K bodu 18 (§ 19 ods. 6)

Oproti pôvodnému zneniu zákona sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa vykonanie emisnej kontroly pri montáži plynového zariadenia alebo zmene druhu pohonu alebo zmene typu motora, pretože všetky testy sa vykonávajú v poverenej technickej službe overovania vozidiel.

K bodom 19 a 20 (§ 20 ods. 3 až 12)

V odseku 3 sa oproti doterajšiemu stavu ako príloha k žiadosti nebude musieť predkladať doklad o vykonaní technickej a emisnej kontroly, ktorá bola vyžadovaná nadbytočne, keďže každé vozidlo musí absolvovať testy v poverenej technickej službe overovania vozidiel.

V odsekoch 4 až 12 sa upravuje postup schválenia prestavby jednotlivého vozidla a definujú technické požiadavky, ktoré musí jednotlivo prestavané vozidlo spĺňať. Ustanovujú sa alternatívne požiadavky, pretože ide o jeden kus vozidla; deštrukčné skúšky vozidla sa nebudú vykonávať.

K bodu 21 (§ 20a)

Upravuje sa postup prideľovania náhradných identifikačných čísel vozidla VIN a podmienky ich pridelenia resp. nepridelenia. Umiestňovanie a upevňovanie (vyrážanie) náhradných identifikačných čísiel vozidla VIN budú vykonávať pracoviská kontroly originality predpísanými raznicami, ktoré budú ustanovené pre Slovensku republiku a budú vykonávané jednotnými znakmi. Odstráni sa nežiaduci stav, keď umiestňovanie a upevňovanie (vyrážanie) náhradných identifikačných čísiel vozidla VIN vykonávali rôzne právnické osoby (servisy) a každé náhradné identifikačné číslo vozidla VIN bolo inak vyrazené s rôznymi hĺbkami. Pracovisko kontroly originality celé vyrazenie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN zadokumentuje v automatizovanom informačnom systéme, ktorý bude on-line prístupný pre orgány Policajného zboru, čím sa predíde potenciálnej trestnej činnosti.

K bodom 22 a 23 [§ 21 ods. 1 písm. e) a f)]

V súvislosti s predchádzajúcimi zmenami sa upravuje, kedy je potrebné vozidlo podrobiť technickej kontrole administratívnej a emisnej kontrole administratívnej. Súčasne sa rozširuje povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla, že musí vždy zabezpečiť, aby vozidlo až do vyradenia z evidencie vozidiel spĺňalo podmienky, ktoré ustanoví ministerstvo vo vykonávacom predpise k tomuto zákonu.K bodu 24 (§ 21 ods. 4)

Navrhovaná úprava súvisí s doplnením § 21 ods. 1 o nové písmeno. f).

K bodu 25 (§ 21 ods. 6)

Upresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa môžu vymedziť najväčšie prípustné rozmery a najväčšie prípustné hmotnosti a spôsob označovania vozidiel pri nadmerných a nadrozmerných prepravách. V súčasnosti je vydané nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel preberajúce do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej. Z hľadiska praxe je potrebné upraviť aj iné kategórie vozidiel, ako sú uvedené v smernici.

K bodu 26 (§ 23a)

Doplnenie nového § 23 súvisí s ustanovením § 112b a obsahuje postup súvisiaci s prihlásením do evidencie vozidiel vozidlá kategórie L, M, N, O, T, C, R, PS a LS.

K bodom 27 a 28 (§ 24 až 24b)

Komplexne sa upravuje vyraďovanie vozidiel z premávky na pozemných komunikáciách, ktoré je nedostatočne riešené v doterajšej právnej úprave. Riešenie tejto problematiky si vyžiadali rokovania s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, aby sa orgán Policajného zboru dozvedel o vyradení vozidla z premávky na pozemných komunikáciách. Častokrát prevádzkovateľ vozidla pri jeho vyradení z cestnej premávky neodovzdal na orgáne Policajného zboru tabuľky s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii.

Pri dočasnom vyradení vozidla je upravený postup obvodného úradu dopravy ako aj prevádzkovateľa vozidla. Maximálna doba dočasného vyradenia vozidla sa ustanovuje na 20 rokov, aby nedochádzalo k špekulatívnym dočasným vyradeniam hlavne starých vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú. Taktiež sa upravuje postup pri opätovnom uvedení vozidla do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách pred lehotou skončenia dočasného vyradenia.

Pri trvalom vyradení vozidla je upravený postup obvodného úradu dopravy pri nesplnení si niektorej povinnosti prevádzkovateľa vozidla.

V rámci elektronizácie sa zavádza v elektronickej forme automatické oznamovanie údajov o všetkých vyradených vozidlách z premávky na pozemných komunikáciách do informačného systému evidencie vozidiel IS EVO Policajného zboru.

K bodu 29 [§ 38 ods.4 písm. b)]

Obvodný úrad dopravy nemá kompetenciu posudzovať projektovú dokumentáciu; ide o kompetenciu stavebného úradu.

K bodu 30 [§ 38 ods. 4 novooznačené písm. b)]

Pôvodné znenie sa upresňuje, pretože stavebný úrad nemá kompetenciu sa vyjadrovať k iným verejným záujmom a ochrane životného prostredia.

K bodu 31 (§ 38 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena b) v § 38 ods. 4 a následným preznačením písmen.

K bodu 32 (§ 48 ods. 2 a 3)

Ide o spresnenie kategórií vozidiel, pre ktoré sa môže vykonať technická kontrola v mobilnej stanici technickej kontroly.

K bodu 33(§ 50 ods. 1)

Úprava súvisí s novým § 16d. Do technickej kontroly pravidelnej sa dopĺňa kontrola opätovne schvaľovaného vozidla v prípade, že takým kontrolám podlieha.

K bodu 34 (§ 55 ods. 3)

Legislatívno-technickou úpravou sa odstráni nesprávne znenie.

K bodu 35 [§ 56 ods. 4 písm. b)]

Obvodný úrad dopravy nemá kompetenciu posudzovať projektovú dokumentáciu; ide o kompetenciu stavebného úradu.

K bodu 36 [§ 56 ods. 4 novooznačené písm. b)]

Pôvodné znenie sa upresňuje, pretože stavebný úrad nemá kompetenciu sa vyjadrovať k iným verejným záujmom a ochrane životného prostredia.

K bodu 37 (§ 56 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena b) v § 56 ods. 4 a následným preznačením písmen.

K bodu 38 (§ 56 ods. 14)

Legislatívno-technickou úpravou sa odstráni nesprávne znenie.

K bodu 39 [§ 57 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technickou úpravou sa odstráni nesprávne znenie.

K bodu 40 (§ 66 ods. 2)

Ide o spresnenie kategórii vozidiel, pre ktoré emisná kontrola, môže byť vykonaná v mobilnom pracovisku emisnej kontroly.

K bodu 41 (§ 68 ods. 1)

Úprava súvisí s novým § 16d. Do emisnej kontroly pravidelnej sa dopĺňa kontrola opätovne schvaľovaného vozidla v prípade, že takým kontrolám podlieha.

K bodu 42 (§ 70 ods. 4)

Legislatívno-technickou úpravou sa odstráni nesprávne znenie.

K bodu 43 (§ 72 ods. 1)

Ustanovuje sa, že náhradné identifikačné čísla vozidla VIN a identifikačné čísla vozidla VIN pre jednotlivo vyrobené vozidlá bude na vozidlá umiestňovať pracovisko kontroly originality. Zabezpečí sa tým, že náhradné identifikačné číslo vozidla VIN nebude umiestnené na odcudzené vozidlo, aby nedochádzalo k legalizácii podozrivých vozidiel a že identifikačné čísla vozidla VIN pre jednotlivo vyrobené vozidlá budú na vozidlá umiestnené predpísaným spôsobom, čo jednotlivý výrobca vozidla často nevedel zabezpečiť.

K bodu 44 (§ 72 ods. 2)

Ide o spresnenie pôvodného znenia v súvislosti s náhradnými identifikačnými číslami vozidla VIN a identifikačnými číslami vozidla VIN pre jednotlivo vyrobené vozidlá.

K bodu 45 [§ 73 ods. 4 písm. b)]

Obvodný úrad dopravy nemá kompetenciu posudzovať projektovú dokumentáciu; ide o kompetenciu stavebného úradu.

K bodu 46 [§ 73 ods. 4 novooznačené písm. b)]

Pôvodné znenie sa upresňuje, pretože stavebný úrad nemá kompetenciu sa vyjadrovať k iným verejným záujmom a ochrane životného prostredia.

K bodu 47 (§ 73 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena b) v § 73 ods. 4 a následným preznačením písmen.

K bodu 48 (§ 83 ods. 2)

Ide o spresnenie kategórií vozidiel, pre ktoré kontrola originality, môže byť vykonaná v mobilnom pracovisku kontroly originality.

K bodu 49 (§ 83 ods. 3)

Ide o úpravu v súvislosti so zmenou v 83 ods. 2.

K bodu 50 (§ 85a a 85b)

V súvislosti s umiestňovaním a upevňovaním náhradných identifikačných čísiel vozidla VIN a umiestňovaním a upevňovaním identifikačných čísiel vozidla VIN jednotlivo vyrobených vozidiel sa pre pracoviská kontroly originality zavádza spôsob, ako sa tieto čísla na vozidlá umiestňujú a aké doklady sa k týmto vozidlám vydávajú.

K bodu 51 [§ 87 ods. 4 písm. c)]

Ide o obdobnú úpravu ako pri technickej kontrole v § 38 ods. 10 písm. c), emisnej kontrole v § 56 ods. 10 písm. c) a kontrole originality podľa[§ 73 ods. 10 písm. c).

K bodu 52 [§ 87 ods. 4 novooznačené písm. c)]

Obvodný úrad dopravy nemá kompetenciu posudzovať projektovú dokumentáciu; ide o kompetenciu stavebného úradu.

K bodu 53 (§ 87 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena b) v § 87 ods. 4 a následným preznačením písmen.

K bodu 54 (§ 87 ods. 8)

Ak bol niekto odsúdený napr. za dopravnú nehodu alebo obdobný čin, nie je rizikový z pohľadu vykonávania činnosti montáže plynových zariadení.

K bodu 55 [§ 99 písm. o)]

Upresňuje sa kompetencia ministerstva dopravy ako štátneho dopravného úradu súvisiaca s typovým schvaľovaním vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, a to najmä v nadväznosti na platných 120 aproximačných nariadení vlády, ktorými sa preberajú smernice upravujúce schvaľovanie vozidiel.

K bodu 56 [§ 99 písm. p)]

Kompetencia ministerstva súvisí s 20a, ktorý upravuje prideľovanie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN a § 85a, ktorý upravuje umiestňovanie a upevňovanie náhradného identifikačného čísla vozidla VIN prideleného jednotlivému vozidlu alebo identifikačného čísla vozidla VIN jednotlivo vyrobeného vozidla.

K bodu 57 [§ 99 písm. v)]

Upresňuje sa kompetencia ministerstva dopravy súvisiaca s notifikáciou technických služieb za Slovenskú republiku v orgánoch Európskej hospodárskej komisie.

K bodu 58 [§ 101 písm. c) a d)]

Upresňujú sa kompetencie obvodného úradu dopravy.

Doplnenie nového bodu 4 do písmena c) rieši prípady výcvikových vozidiel autoškôl vybavené typovo schválenými zariadeniami, ktoré doteraz do evidencie vozidiel zapisovali príslušné okresné dopravné inšpektoráty, pretože obvodné úrady dopravy takúto kompetenciu nemali.

Do kompetencie obvodného úradu dopravy sa dopĺňa činnosť súvisiaca s opätovným schválením vozidla podľa §16d.

K bodom 59 až 76 (§ 107)

Ide o prepočet výšky pokút zo slovenských korún na eurá. Upresňujú sa niektoré ustanovenia o sankciách vzhľadom na prečíslovanie niektorých nadväzujúcich ustanovení v zákone a doplnenie nových povinností.

K bodom 77 a 78 (§ 111 prvá veta a ods. 2)

Ustanovuje sa, že pri vozidlách, ktoré sú už v premávke, musí byť k žiadosti o povolenie výnimky doložený aj odborný posudok o kontrole originality a protokol o technickej kontrole vozidla.

K bodu 79 (§ 112b až 112d)

V § 112b: po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, odborom evidencie a dokladov, sa zavádza povinnosť do konca roku 2012 prihlásiť do evidencie vozidiel vozidlá kategórie L, M, N, O, T, C, R, PS a LS, ktorým následne bude pridelené evidenčné číslo. Ide spravidla o pracovné stroje samohybné, prípojné vozidlá za traktory, ktoré neboli doteraz evidované ale aj rôzne staršie motocykle, či staršie osobné vozidlá, ktoré v minulosti neboli evidované. Táto problematika nadväzuje na novo prijatý zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa pre pracovné stroje zaviedlo nové špeciálne zvláštne evidenčné číslo vozidla na zelenom podklade s čiernymi písmenami.

Ďalším dôvodom je, aby všetky vozidlá boli rýchlo a hneď identifikovateľné. Povinným prihlásením do evidencie vozidiel najmä pracovných strojov samohybných a traktorov sa zamedzí ich krádežiam, keďže tieto vozidlá neboli povinne evidované a nebola medzi nimi žiadna evidencia. Aby sa do evidencie vozidiel nedostali odcudzené vozidlá, pre vystavenie nového dokladu osvedčenia o evidencii sa zavádza povinnosť predložiť odborný posudok o kontrole originality.

Ďalším dôvodom je, že tieto vozidlá bez tabuliek s evidenčným číslom nemohli jazdiť do cudziny, pretože sa nedali identifikovať, nemali vystavený harmonizovaný registračný doklad, na čo sa sťažovali hlavne stavebné firmy, keď v zahraničí nemohli používať cesty s našimi pracovnými strojmi.

Vybavenie pracovných strojov samohybných tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom pre prevádzkovateľov vozidiel prinesie výhodu v tom, že na cesty II. triedy nebudú potrebovať výnimky na prejazd podľa nového zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Posledným dôvodom je, že v rámci voľného pohybu tovaru v Európskej únii, tieto vozidlá s harmonizovaným registračným dokladom podľa smernice 1999/37/ES môžu byť bez akýchkoľvek dôvodov ostatných členských štátov preregistrované do týchto štátov, čo v súčasnosti nebolo možné.

Povinným zaevidovaním týchto vozidiel sa z evidencie vozidiel bude dať zistiť, koľko je takýchto vozidiel a aká je ich štruktúra v skutočnosti, ktorá sa momentálne dá len veľmi ťažko odhadnúť.

Pri ostatných kategóriách vozidiel S a PN sa pri povinnej výmene technického osvedčenia za nové technické osvedčenie vozidla vydávané po 1. decembri 2006 dospeje k tomu, že tieto vozidlá budú mať vydaný rovnaký doklad (technické osvedčenie vozidla), pretože v minulosti pre ne bolo vydávaných viacero druhov technických osvedčení ako dokladu vozidla bez evidenčného čísla, čím pre orgány dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky vznikala dosť neprehľadná situácia.

Vzhľadom na novú úpravu dočasného vyraďovania vozidiel z cestnej premávky sa v odseku 5 navrhuje prechodné obdobie, aby sa eliminovali dočasné vyradenia vozidiel z cestnej premávky, keď najmä staré neexistujúce vozidlá boli dočasne vyradené aj na 50 rokov. Ide najmä o vozidlá, keď jeho držiteľ odovzdal vozidlo do šrotu ešte predtým, ako zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ustanovil povinnosť odovzdávať takéto vozidlo autorizovanému spracovateľovi starých vozidiel a takéto vozidlo sa nedalo vyradiť z evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru. Dátum 1. február 2009 sa navrhuje kvôli zavedeniu správnych poplatkov a ich členeniu podľa rokov, čím sa dočasné vyradenia na neúmerne dlhú dobu už eliminovali. Platnosť dočasného vyradenia do konca septembra 2009 je navrhnutá vo väzbe na zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kde je možnosť vyradenia pre neexistujúce vozidlo z evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru na základe čestného vyhlásenia.

K § 112c: od 29. apríla 2009 nadobudne účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá preberajúce smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, podľa ktorého s ohľadom na vykonávané činnosti dochádza k novej kategorizácií technických služieb overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti. S cieľom zabezpečenia kontinuity činnosti týchto technických služieb ako aj poskytnutia dostatočného časového priestoru na ich akreditáciu prípadne reakreditáciu, navrhuje sa obmedzenie platnosti poverení vydaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2009.

K § 112d: prechodným ustanovením sa navrhuje riešiť všetky neskončené prípady podľa nového zákona (teda aj tie, v ktorých prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie do 31. júla 2009, alebo o ktorých sa nerozhodlo v odvolacom konaní).

K bodu 80 (§ 113)

Upresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie vzhľadom na doplnenie nových splnomocnení.

K bodu 81 (príloha č. 2)

V transpozičnej prílohe sa aktualizuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Čl. II

K bodu 1 (položky 67 a 68)

Ustanovujú sa nové druhy správnych poplatkov, ktoré nadväzujú na úpravy v tomto zákone ako aj v nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá. Podľa náročnosti a zložitosti správneho konania pri niektorých pôvodných položkách dochádza k zvýšeniu a pri niektorých k zníženiu pôvodných sadzieb.

K bodu 2 (položka 68a)

Dopĺňa sa nová položka nadväzujúca na úpravy v zákone č. 725/2004 Z. z., je potrebné presne určiť, aké poplatky sa vyberajú na obvodných úradoch dopravy a orgánoch Policajného zboru v súvislosti s osvedčeniami o evidencii alebo technickými osvedčeniami vozidla.

K bodu 3 (položka 69)

Vypúšťa sa položka 69; poplatky pôvodne obsiahnuté v tejto položke sú v upravenej podobe zaradené do položky 67.

K bodu 4 (položka 69a, poznámka pod čiarou k odkazu 21a)

V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 21a.

K bodu 5 (položka 72)

Navrhuje sa zvýšenie správnych poplatkov v súvislosti s udeľovaním osvedčenia výrobcu a osvedčenia zástupcu výrobcu. Pre udelenie osvedčenia zástupcu výrobcu sa navrhuje vyšší správny poplatok oproti osvedčeniu výrobcu, pretože ide o náročnejší proces správneho orgánu, kde je nutné kontrolovať viac dokladov.

K bodu 6 (položka 72a)

Zavádza sa nová položka pre udeľovanie poverení pre technické služby overovania vozidiel a ich oznamovanie v orgánoch Európskej hospodárskej komisie, Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorá doteraz absentovala.

K bodu 7 (položka 73)

Dopĺňajú sa nové poplatky, ktoré nadväzujú na úpravy v zákone č. 725/2004 Z. z. ohľadom vyraďovania vozidiel z premávky na pozemných komunikáciách. Zavádzajú sa nové poplatky pri opätovnom uvedení vozidla do prevádzky ešte pred uplynutím skončenia dočasného vyradenia vozidla z premávky ako aj pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách.

K bodu 8 (položka 76)

Vypúšťajú sa dve doterajšie položky z dôvodu nadbytočnosti. Schválenie súprav na ťahanie prípojných vozidiel - ide o zbytočnú položku, pretože každé spájacie zariadenie musí byť typovo schválené, typovo schválené ES alebo homologizované [položka 67 písm. f) a g)] alebo jednotlivo schválené [položka 68 písm. h)]. Taktiež pri zápise zmeny v dokladoch v súvislosti s novo navrhnutou položkou 68 písm. d) by išlo o duplicitnú položku.

K bodu 9 (položky 78 a 78a)

Navrhuje sa zvýšenie správnych poplatkov v súvislosti s udeľovaním povolení a oprávnení na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly a pracoviska kontroly originality. Zvýšenie sa navrhuje z dôvodu náročného procesu pri povoľovaní resp. pri udeľovaní oprávnení. Pri pracoviskách montáže plynových zariadení sa správny poplatok znižuje z dôvodu, aby sa podporil rozvoj týchto pracovísk.

Pri skúškach na získanie odbornej spôsobilosti kontrolných technikov, technikov emisnej kontroly, technikov kontroly originality a technikov montáže plynových zariadení dochádza k nepatrnému zníženiu správneho poplatku, ale pri opakovanej skúške sa zavádza správny poplatok vo výške 50% základnej skúšky, ktorý doteraz nebol spoplatnený. Ide o podobnú úpravu ako je pri skúškach u žiadateľov o vodičské oprávnenie.

K bodu 10 (položka 78b)

Zavádza sa nová položka pri schvaľovaní vhodnosti meradiel a prístrojov používaných pri technických kontrolách, emisných kontrolách a kontrolách originality, ktorá doteraz absentovala.

Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. augusta 2009.

Bratislava, 25. marca 2009

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny, v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zá pise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiá l Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý, rýchly prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného právnika, vrátane elektronického podania pri zachovaní vkladového systému cez existujúce katastrálne úrady.

Navrhovaná právna úprava sa snaží aspoň minimalizovať nedostatok materiá lnej publicity katastra nehnuteľností, t.j., že v údaje katastra nie je možné stopercentne dôverovať (§ 70 katastrálneho zákona). Pre porovnanie aj nález českého Ústavního soudu II. Ú S 349/03 z 1. 8. 2006: 'Katastr nemovitostí není založen na takových zásadách, které by umožňovaly jednat s plnou dùvìrou v jeho obsah a není tak naplnìna jedna z jeho zá kladních funkcí, jež od nìj občané právem očekávají.'.

Vzhľadom na zásadu súkromného práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) je v najnevýhodnejšej pozícii osoba, ktorá neplatne kúpi nehnuteľnosť. Nepomôže jej ani dobrá viera so zreteľom na všetky okolnosti. Aj toto je dôsledkom nedostatku materiálnej publicity katastra. Dô ležité je, že navrhovaná právna úprava takejto osobe ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody, ak si vybrala not ára alebo advokáta na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti a ak k pochybeniu došlo práve zo strany notára alebo advokáta.

Navrhovaná právna úprava cez notára a advokáta môže znížiť neplatné prevody z najčastejších dôvodov a to z dôvodu zneužitia totožnosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Prax ukázala, že správy katastra povolili vklady k zmluvám neplatným z uvedených dôvodov.

Navrhovaná právna úprava odbúrava potrebu duplicitného posudzovania rýdzo súkromnoprávnych aspektov prevodu nehnuteľnosti - po poistenom notá rovi, resp. advokátovi ešte orgánom štátnej správy. Treba si uvedomiť, že ide o rýdzo civilistické inštitúty ako napr. zmluva ((§ 43 a nasl. Obč ianskeho zákonníka (ďalej len 'OZ')), kvalifikovaný omyl (§ 49a OZ), dobré mravy (§ 3 OZ), tieseň (§ 49 OZ), interpretačné pravidlo (§ 35 OZ), odstúpenie od zmluvy (§ 48 OZ), obchádzanie zákona (§ 3 9 OZ). Ako môže dopadnúť posudzovanie občianskoprávnych aspektov zmluvy orgánom štátnej správy, možno dokumentovať na prípade darkyne, ktorá darovala dom a súčasne cez vecné bremeno si chcela zriadiť právo užívania domu až do smrti. Vklad darovacej zmluvy bol povolený a vklad vecné ho bremeno zamietnutý. Vlastníčka tak nemá ani dom, ani právo dom užívať. Je odkázaná len na súdne procesy. Je dôležité budovať vkladový systém tak, aby predstavoval účinnejší filter vadný ch zmlúv (do pozornosti vkladový systém v Rakúsku). Odkázať ľudí na určovacie žaloby a na súdne procesy nie je riešením do budúcna.

Výhodou navrhovanej právnej úpravy je, že po tom, ako notár alebo advokát spíšu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústredi ť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom a tým pádom je možné spravodlivo žiadať, aby správy katastra tento ušetrený čas využili na rýchlejšie povolenie vkladu. Presúva sa tiež zodpovednosť na notára a advokáta, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Otvorí sa cesta cez perspektívnu elektronickú komunikáciu aj na veľmi efektívny proces zavàš enia vecno-právnych účinkov. Notári sú vybavení zaručeným elektronickým podpisom a prevody nehnuteľností možno po schválení elektronizácie očakávať aj na poč kanie. Efektivitu umocní právna úprava, podľa ktorej bude notár a advokát povinný vybaviť kompletný servis súvisiaci s predložením veci správe katastra a osoby tak budú môcť dosiahnuť prevody na jednom mieste vo veľmi krátkom čase u poisteného právnika, registrovaného v komorovom systéme s disciplinárnou zodpovednosťou. Súčasne bude zachovaná možnosť výberu.

Legalizácia totožnosti sa navrhovanou právnou úpravou nezúži len na súčasné osvedčovanie pravosti podpisu po predložení dokladu totožnosti, ale bude výsledkom odbornej starostlivosti notárskeho úradu či advokáta.

Navrhovaná právna úprava je výsledkom novej ponuky riešenia zníženia podvodov pri prevodoch nehnuteľností po tom, ako Parlament neschválil pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti o povinnej notárskej zá pisnici alebo autorizácii advokátom. Èas raz ukáže, či predsa len tak závažné veci, ako sú prevody nehnuteľností , by nemal vyhotovovať len právnik, ktorý by mohol byť postihnutý a teda osoba registrovaná v komorovom systéme, s etickým kódexom a poistená.

Reaguje sa na zneužívanie plnomocenstiev. Každá plná moc sa tak dostane do Notárskeho centrálneho registra a úradník, ktorý koná v písomnom konaní, sa tak bude môcť oboznámiť na internete, či skutočne plnomocensvo bolo spísané notárom a bude vylúčené pozmenenie listiny zaregistrovanej v Notárskom centrálnom registri listín.

Predkladateľ nenecháva napospas ani prevody urobené mimo notára/advokáta a zvýšen á ochrana pri osvedčovaní pravosti podpisu bude venovaná aj zmluvám uzavretým mimo notára/advokáta. Za legalizáciu bude toti ž notár zodpovedať rovnako, ako keby sa zmluva o prevode nehnuteľností spisovala do notárskej zápisnice.

Rýchly, bezpečný a jednoduchý prevod nehnuteľnosti cez notára alebo advokáta môže predstavovať dobrú alternatívu voči rizikovému a zneužívanému systému, kedy zmluvy o prevode nehnuteľnost í - teda spravidla o miliónových hodnotách - vyhotovuje hociktorá nepoistená osoba bez akejkoľvek zodpovednosti. Treba zdôrazni ť, že ak zmluvu nevyhotoví notár/advokát, úradník na katastri v písomnom konaní nekomunikuje s účastníkmi zmluvy a nemá šancu rozpoznať nečestnosť úmyslu a vadnosť zmluvy.

Predkladateľ uvádza vývoj prudkého nárastu oznámení o podvodoch s nehnuteľnosťami v Slovenskej republike v období rokov 2003 až 2007. Pritom ide len o známe údaje, ktorými disponuje Prezí dium Policajného zboru (podané podnety pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť a začaté trestné stíhania).

43

Pre porovnanie: kým v Slovenskej republike bolo v roku 2007 podaných 181.800 ná vrhov na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a podnetov podaných pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť, bolo 281 (viď grafické zobrazenie), v Taliansku to bolo 1,700.000 prevodov a zaznamenaných bolo len 40 problémových zmlúv.

Predkladateľ odmieta argumenty, že ide o málo podvodov a preto netreba nič riešiť. Vzhľadom na to, že na súdoch sa nevedú štatistiky o počte urč ovacích žalôb (určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti právneho úkonu), nie je možné zistiť skutočný počet vadne zavkladovaných zmlúv. Teda aj keby nebol ani jeden podvod, problém je v nekvalitnom vkladovom systéme. Predkladateľ má ambíciu v budúcnosti riešiť kvalitnejší systém s finálnym cieľom - materiálna publicita katastra. Za tým účelom je potrebné udržať tie prvky, ktor é sú k tomu potrebné (posudzovanie platnosti zmluvy) a prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevodov.

Hodnoty prevádzaných nehnuteľností spravidla dosahujú vysoké sumy a ochrane účastníkov občiansko-právnych vzťahov sa aj v Európe venuje zvýšená pozornosť . Pre porovnanie predkladateľ poukazuje na prísnu právnu úpravu a povinnú formu notárskej zápisnice vo vybraných členských štátoch v Európskej únii (napr. Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko).

Príklady právnej úpravy v iných členských krajinách Európskej únie:

Španielsko:

CÓDIGO CIVIL - Občiansky zákonník, Kniha IV, ÈAS II, Kapitola III - Účinnosť zmlúv

§ 1280 : 'Obligatórna forma verejnej listiny sa vyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

(1) Všetky právne úkony a zmluvy, predmetom ktorých je vznik, prevod, zmena lebo zánik vecných práv vo vzťahu k nehnuteľnostiam.'....

Poľsko:

Kodeks cywilny - Občiansky zákonník, 2. kniha, Vlastnícke prá vo a iné vecné práva, Èasť I - Vlastnícke právo, Diel III - Nadobúdanie a strata vlastníckeho práva, Kapitola I - Prevod vlastníckeho práva

Èlánok 158: 'Zmluva, ktorej obsahom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená vo forme notárskej zápisnice...'.

Maďarsko:

Törvény az ingatlan-nyilvántartásról (Inytv.) - 32. § (3)) - Zákon o evidencii nehnuteľ ností č. CXLI/1997

§ 32 ods. 3: 'Vlastnícke právo, vecné bremeno (užívacie právo), právo kúpy (predkupné právo), záložné právo, vzniká, mení sa, resp. zaniká na zá klade verejnej listiny (notárskej zápisnice), advokátom autorizovanej listiny.'.

Taliansko:

Articoli del codice civile italiano - Občiansky zákonník

2643. Listiny ktoré sú predmetom zápisu

'Prostredníctvom úradného zápisu musia byť zverejnené nasledujúce listiny:

1) zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľným veciam;...'.

Predpokladá sa, že uvedený návrh zákona bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktor ými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vl áda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu prá vneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Slovenskej ná rodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika n ávrhu právneho predpisu :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (článok 86 ods. 1)

b) nie je upravená v práve Euró pskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo S údu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spolo čenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcov ého rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení : bezpredmetné,

c) informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

___________________________________________________________________

1. Odhad dopadov na verejn é financie

Predkladaný návrh zá kona predpokladá neutrálny vplyv na štátny rozpočet.

2. Odhad dopadov na obyvate ľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zá kona predpokladá neutrálny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životn é prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na ž ivotné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predpokladá sa, že realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatí vny vplyv na podnikateľské prostredie.

B.Osobitná časť

K článku I (Notársky poriadok)

K bodu 1 (§ 2)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata (pôvodné znenie § 2) .

K odseku 2

§ 2 sa dopĺňa o nový ods. 2, doterajšie znenie sa označí ako ods. 1. V doterajšom znení chýbalo vymedzenie hlavných úloh, ktoré majú notári plniť. Štát plní úlohy na úseku výkonu spravodlivosti a v rámci tejto úlohy je notár nositeľom právnej prevencie. Túto úlohu notárov je potrebné zvýrazniť už v tomto ustanovení zákona.

K odseku 3

Zákon vo viacerých ustanoveniach používa pojem notá rsky úrad a doteraz ho v žiadnom svojom ustanovení nevymedzoval. Nový odsek 3 bude mať zásadný význam, nakoľko bude obsahovať zákonné zmocnenie, na základe ktorého notári už priamo bez ďal šieho poverenia vykonávajú štátne právomoci. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať not árske úrady.

K bodu 2 (§ 3 ods. 3)

Dochádza k presnému vyšpecifikovaniu notárskej činnosti, a to na samotnú notársku činnosť upravenú v § 3 ods. 1 písm. a) až d), tzv. notársku činnosť v užšom slova zmysle, ďalšiu činnosť upravenú v § 3 ods. 2, tzv. notársku činnosť v širšom slova zmysle, ktoré č innosti môže vykonávať len notár a ktoré sú výkonom verejnej moci a listiny vyhotovené v rámci tejto činnosti sú verejnými listinami. Notár môže vykonávať ako svoju osobitnú činnosť, ak osobitný zá kon neustanovuje inak, funkciu rozhodcu a funkciu mediátora.

S tým počíta už aj platn é znenie § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, ako aj § 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V prípade tejto osobitnej činnosti už nejde o výkon verejnej moci a okrem notára túto činnosť môžu vykonávať aj iné osoby za podmienok ustanovených v osobitných zá konoch, v danom prípade v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Notár vzhľadom na svoje postavenie a kvalifikáciu je predurčený k tomu, aby kvalitne vykonával aj túto osobitnú činnosť, pričom mandát na výkon týchto činností mu vyplýva priamo zo zákona.

K bodu 3 (§ 4)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľ adnosti navrhuje celé nové znenie § 4.

K odseku 2

Precizuje sa doterajš ie znenie vzhľadom na viazanosť notára platnými právnymi normami. Sem sa z logiky veci radia aj všetky Európske právne akty, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky.

K odseku 3

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v ustanovení § 128 ods. 1 zaraďuje notára medzi verejných činiteľov, čo v predchádzajúcej právnej úprave nebolo. Toto je potrebné zosúladiť i s ú pravou tohto právneho predpisu. Notár toto postavenie má iba pri výkone notárskej činnosti, teda pri činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 a nie pri výkone osobitnej činnosti podľa § 3 ods. 3.

K odseku 4

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vý kone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 7. 2003, zadefinoval činnosť notára podľa § 3 ods. 1 a 2 ako výkon verejnej moci (v § 2 písm. a) tohto zákona) a v § 4 ods. 1 bod 2 tohto zákona považuje notára za orgán verejnej moci. Je potrebné aj v tomto zákone presne zadefinovať túto skutočnosť. O výkon verejnej moci pôjde v prípade vykonávania notárskej činnosti (osvedčovanie, súdny komisár). Nie teda pri vykonávaní osobitnej činnosti, ktorú môžu vykonávať aj iné osoby.

K bodu 4 (§ 5 písm. d))

Výhodou navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Notár bude mať umožnené zariadiť nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej sprá ve katastra. Ustanovenie nie je kauzistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, notársky úrad bude miestom na pružné vybavenie elektronick ého podania na príslušnú správu katastra. Elektronická komunikácia z pozície notára si vyžiada nenáročnú legislatívnu zmenu. Èo sa týka technickej vybavenosti, každý notár je zo zákona (§ 12 ods. 3 Notárskeho poriadku) obligatórne technicky vybavený pre technickú komunikáciu, každý notár má k dispozícii technické vybavenie na podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom, notárske zápisnice obligatórne zo zákona okrem listinnej podoby sa archivujú aj v elektronickej podobe v Notárskom centrálnom registri listín.

Zastupovanie v nesporovom konaní pred katastrálnym úradom zjednoduší pozíciu účastníkov zmluvy, pretože notár sa postará aj o kompletný servis potrebný pre vkladové konanie a bude môcť prijať aj listiny súvisiace s povolením vkladu zo správy katastra.

Aj zástupca účastníka zmluvy bude môcť splnomocniť notára na úkony predpokladané v navrhovanom ustanovení.

K bodom 5 a 6 (§ 11 ods. 4 a pozná mka pod čiarou k odkazu 2c)

Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne 'obzvlášť závažný úmyselný trestný čin' po novom 'obzvlášť závažný zločin', pôvodne 'trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody' po novom 'trestného činu prijímania úplatku'), ako aj na novú právnu úpravu z ákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 2c sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č . 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodu 7 (§ 16 ods. 3)

Predmetná úprava, teda doplnenie nového odseku 3 do § 16 Notárskeho poriadku, je potrebn á vzhľadom na poznatky o reálnom výkone notárskej činnosti zo strany niektorých notárov, ktorí vykonávali úkony notárskej činnosti (najmä spisovali a vydávali notárske listiny o osvedčovaní právne významných skutočností) aj tak, že časť prítomných účastníkov (okrem ž iadateľa) vôbec neinformovali o svojej prítomnosti. Pritom notári sa obhajovali tým, že v zmysle doterajšieho § 5 Notárskeho poriadku sa účastní kom rozumie len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá notára požiadala o vykonanie notárskej činnosti.

K bodu 8 (§ 36)

K odseku 1

Je legitímne žiadať od notára, aby odmietol úkon, ktorý je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, laesio enormis, zakázanú prepadnú klauzulu a pod. Pri obchádzaní zákona pôjde napr. o kúpnu zmluvu, ktorou sa sleduje obídenie napr. zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských veciach (§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatné budú napr. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo vypočítané v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a z nich najčastejšie používané neprimerane vysoké sankcie.

Uvedené ustanovenie má význam v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa prevodov nehnuteľností, pretože po notárovi už nebude posudzovať platnosť zmluvy orgán štátnej správy. Od notára sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní sú kromnoprávneho úkonu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne dojednania v zmluve, ku ktorým má prirodzene žiadať vysvetlenie od účastníkov zmluvy. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych úč inkov. Bezprostredný kontakt notára s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný aj pri vyhodnocovaní otázok, ako je obchádzanie zákona, dobré mravy, tiese ň, a pod.

Predkladateľ ako pomôcku dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stále frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Ob čianskeho zákonníka:

'Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná 'inštancia', ktor á môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitim áciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.'

Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000

'Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravní ch pravidel chování, který je vlastní obecnì uznávaným vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a který v historickém vývoji osvìdčil jistou nemìnnost, vystihují ce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a maj í povahu norem základních.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2898/2005

'Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spolo čnosti hrubo nevyvážené.'

Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Občanský zákoník a ani jiné právní pøedpisy výslovnì nestanoví, do jaké výše lze pøi penì žité pùjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspìšnì dovozovat, že by výše úrokù závisela jen na dohodì účastníkù smlouvy o pùjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovnìž u dohody o úrocích pøi penìžité pùjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle nìhož výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutí Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nepøimìøenou a tedy odporující dobrým mravùm je zpravidla taková výše úrokù sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatnì pøesahuje úrokovou míru v dobì jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s pøihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami p øi poskytování úvìrù nebo pùjček.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepøim ìøenì vysoké úroky sjednané pøi penìžité pùjčce jsou obecnì považovány za odporující obecnì uznávaným pravidlùm chování a vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principù m společenského øádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V projednávané vìci soudy zjistily, že úroková míra u úvìrù poskytovaných bankami činila v dobì uzavøení smluv o pùjčce 9 až 15,5 % ročnì. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše úrokù (ve výš i 60 % ročnì) podstatnì (témìø čtyønásobnì) pøesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu vìci odù vodnìn právní závìr, že šlo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Hlediska uvažovaná soudy nasvìdčují - jak správnì upozorňuje dovolatel - tomu, že žalobce pøi uzavírán í smluv o pùjčce (včetnì dohody o výši úrokù) pravdìpodobnì jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnìní skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úrokù z pùjčené částky ve výš i 5 % mìsíčnì (tj. 60 % ročnì) pøi splatnosti pùjčky za tøi roky od uzavøení smluv. Pro závìr, zda dohodnuté úroky jsou nepøimìøené a tedy odporující dobrým mravùm, však tato hlediska nemohou být významná.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V souladu s dobrými mravy pøi sjednávání úrokù pøi penìžité pùjčce je takové jednání vìøitele, který se pøi penìžité pùjčce 'spokojí' - bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník - s pøimìøenou výš í úplaty (odmìny) za užívání pùjčené jistiny a který tedy své volné penìžité prostøedky hodlá 'zhodnotit' bìžným (obvyklým) zpùsobem rovnìž v pøípadì, že dlužn ík uzavírá smlouvu o pùjčce v situaci pro nìj obtížné.' ... 'Úroky dohodnuté pøi poskytnutí penìžité pùjčky pøedstavuj í úplatu (odmìnu) za užívání pùjčené jistiny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f

'Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje z ákon sudcovi právo úsudku.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93

'O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zá kaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66

'Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s

'Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým vš etky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75

'Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního vìøitele t ím, že mu pøipadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj závä zok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí , alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)

'Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č . 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p

'Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyšš ia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné. Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľ adiska ich záujmov rovnaká.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p

'Požadavek na nepøimìøené smluvní úroky současnì naplňuje skutkovou podstatu trestného č inu lichvy, a to za pøedpokladu, že jde (má jít) o plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomìru, a že vìøitel pøitom zneužije tísnì, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.

(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatoč nej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k tak émuto plneniu.'

§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka

'(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.

(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.'

§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka

'Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebn é postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85

'Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k

'Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktoré ho hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie...'

§ 235 Trestného zákona SR

'O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druhá strana je postižena okolnostmi uveden ými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení ozna čeno za trestný čin.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 1993/2001

'Dohoda, kterou byly pøi penìžité pùjčce sjednány nepøimìøenì vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (pø edstavuje-li naplnìní skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popøípadì jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních pøípadech).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

'Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy) patøí k právním normám s relativnì neurčitou (abstraktní ) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena pøímo právním pøedpisem a které pøenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém pøípadì vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, pøedem neomezeného okruhu okolností.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenské ho oprávnìní žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, neboť sjednaný 'zastavárenský poplatek' výraznì pøekračuje úrokovou míru používanou pøi poskytování úvìru bankami, nemùže být platná ani kupní smlouva, která mìla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Je-li neplatné ujednání o výši úrokù obsažené ve smlouvì o pùjčce, z povahy právního ú konu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možné oddìlit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o pùjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úrokù jen tehdy, jestliže oddìlení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvì došlo.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádøení bylo tøeba posoudit jako obranu žalované, že ve vìci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by č inilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahovì ná mitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištìní bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že vìc bylo t øeba posoudit pøimìøenì i podle R 22/1999 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této vìci nebyly splnìny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 2646/2005

Notár reprezentuje aj verejnú moc a kým podnikateľ nemá navrhovanú povinnosť, od notára ako od orgánu verejnej moci sa očakáva, že nálež ite vysvetlí dôvody odmietnutia notárskeho úkonu. Napr. novo navrhovaná legalizácia cez notára bude nepochybne prísnejšie posudzovaná než na matrike, a keď notár odmietne takú to legalizáciu, ktorej sa občan jednoznačne domáha, mal by to náležite zdôvodniť.

K odseku 2

Ide o právnu ú pravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 36.

K odseku 3

Ak by notárovi bola odmietnutá súčinnosť zo strany účastníkov zmluvy, môž e vyhotovenie notárskej zápisnice odmietnuť. Predpokladá sa súčinnosť potrebná okrem iného aj na posúdenie všetkých dôležitých skutočností na to, aby notá r mohol postupovať podľa odseku 1. Notár nesie aj zodpovednosť za prípadný vznik škody a navrhované ustanovenie bude plniť ochrannú funkciu proti prípadn ým nelegitímnym požiadavkám účastníkov zmluvy.

K odseku 4

Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanoven ie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchá dzať, ako ich následne riešiť. Od notára sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický , aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situ áciách notár vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.

Ïalšou informáciou, ktorú notár povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovň u, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy dôležité pre výber notára.

Navrhuje sa úprava znenia poznámky pod čiarou k odkazu 2e tak, aby bolo transparentne a jednozna čne zrejmé, že medzi notárske úkony okrem iného nepatria ani úkony pri výkone dohľadu, ktorého vykonávanie je zákonom zverené orgánu verejnej moci.

K bodu 9 (§ 39 ods. 2 písm. b))

Navrhovaná zmena sa týka úpravy zbavovania notára mlčanlivosti na účely trestné ho konania. V praxi nastávajú situácie, kedy je potrebné notára vypočuť v trestnom konaní ako svedka ohľadom výkonu notárskej činnosti. Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené zbaviť notára mlč anlivosti je daný zákonom - účastník konania, minister a predseda súdu; každý z nich len v zákonom ustanovených prípadoch.

V aplikačnej praxi vznikajú problémy v prípadoch, ak napr. notár odmietne vziať do úschovy peniaze, lebo má obavu, že ide o nelegálne peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Zložiteľa týchto peňazí začnú trestne stíhať a je obvinený. Notára je potrebné vypoč uť vyšetrovateľom, predtým ho však treba zbaviť mlčanlivosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedinou osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti notára v tomto prípade účastník konania, t.j. zlo žiteľ, ktorým je v trestnom konaní samotný páchateľ (obvinený), ktorý pochopiteľne nemá záujem na výpovedi notára, keďže mu môže priťažiť. Navrhovaná pr ávna úprava rieši túto situáciu. Obdobne to bude dopadať aj na veci týkajúce sa notárskych centrálnych registrov.

K bodu 10 (§ 40 ods. 3)

Toto ustanovenie súvisí s novo navrhovanou zodpovednosťou podľa § 48 ods. 2 in fine.

K bodu 11 (§ 40 ods. 4)

Notár sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

K bodu 12 (§ 47)

Ide o vyprecizovanie uvedené ho ustanovenia s ohľadom na odstránenie písmena ch), doplnenie nové ho písmena f) a doplnenie pôvodného písmena h).

K písm. f) a i)

Súčasná úprava dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, ak je účastníkom spísania notárskej zápisnice právnická osoba. Navrhovan á úprava ukladá notárovi uviesť jednoznačne, ako bola preukázaná existencia účastníka - právnickej osoby, ako aj oprávnenie v jej mene konať. Táto skutočnosť bude musieť byť notárovi preukázan á výpisom z jednotlivých registrov, najčastejšie z obchodného registra, ktoré údaje bude musieť notár uviesť v notárskej zápisnici. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, akým spôsobom sa majú fyzick é osoby oprávnené konať v mene právnickej osoby za túto podpisovať. Navrhovaná úprava vzhľadom na povinnosť presnej, starostlivej a jednoznačnej identifikácie právnickej osoby v záhlaví notárskej zá pisnice ukladá povinnosť pripojiť iba podpis fyzickej osoby konajúcej za účastníka - právnickú osobu, bez povinnosti pripájať iné identifikačné údaje tohto účastníka vedľa podpisu.

K bodu 13 (§ 48 ods. 2)

Navrhované ustanovenie rieši najcitlivejšiu otázku a to legalizáciu podpisu a ná sledky nedostatku odbornej starostlivosti pri postupe notára. Platná právna úprava legalizácie je nevyhovujúca na tak závažné úkony, ako sú prevody nehnuteľností. Legalizáciu vykonávajú administratí vne sily - či už na matrike alebo u notára - a jej cieľom je osvedčiť totožnosť spravidla len podľa predloženého dokladu totožnosti. Ak sa teda predložil platný doklad ale inou osobou, ako jeho držiteľom, spravidla administratívna sila nemá veľké šance odhaliť nečestnosť takto konajúcej osoby. Aj keby sa táto administratívna sila začala chovať zdrž anlivo a odmietla urobiť úkon, nič nebráni podvodníkovi 'vyskúšať' inú administratívnu silu. Rovnako orgány činné v trestnom konaní nemaj ú takmer žiadnu šancu následne zistiť, či administratívna sila mohla dobre rozoznať nečestnosť konania, ak nie je známa osoba, ktorá takýto doklad predložila.

Akon áhle sa prevod má uskutočniť vo forme notárskej zápisnice, bude už vecou nie zamestnanca notára, ale priamo notára, urobiť všetko pre to, aby nedošlo k pochybeniu pri legalizácii. Už len samotné vyťažovanie účastní ka zmluvy notárom ako orgánom verejnej moci, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa notárovi navrhuje postup v prípade pochybno stí a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č . 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore (každý právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné ú daje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)

Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)

Aby nedošlo k neperfektnej legalizácii, notár musí využi ť viaceré možnosti na zistenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúč ené ani zisťovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.

Cieľom zákona je perfektná legalizácia a garancie prípadnej náhrady škody.

Ïalej notárovi nič nebráni preveriť si totožnosť napr. prekvapivou pož iadavkou na preverenie si totožnosti v mieste pôsobenia osoby. V zahraničí možno vysledovať legalizáciu vykonanú notárom, podľa ktorej notár opisuje p ôsobenie účastníka v jeho napr. profesionálnom zaradení. Notár nie je limitovaný ani počtom svedkov na preukázanie totožnosti a praktickou pomôckou môže byť aj vyjadrenie orgánov miestnej štátnej spr ávy alebo samosprávy. Prípadne notár môže vykonať aj ďalšie zisťovania. Dôležité je, že ak sa aj napriek všetkým možnostiam, ktoré notár pri overovaní totožnosti má, nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a úkon neodmietne, je legitímnou požiadavkou spoločnosti na takého notára, aby znášal škody bez možnosti liberácie. Jedinou okolnosťou, ktorá by ho mohla liberovať, je preukázanie skutočnosti, že poškodený vedel o zneužívaní totož nosti. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia 'nemá istotu.' Dikcia 'má pochybnosti' by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by notárovi postač ovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.

Povinnosťou notára je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľa, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u notá ra bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.

K bodu 14 (§ 58 ods. 2)

Zodpovednosť notára za legalizáciu sa sprísňuje aj v prípade, ak nevyhotovuje notársku zápisnicu o právnom úkone týkajúcom sa prevodu nehnuteľnosti. Teda, ak si hocikto sám vyhotoví zmluvu o prevode nehnuteľnosti a dostaví sa na notársky úrad k osvedčeniu podpisu, legalizácia mu bude vykonaná notárskym úradom pri zachovaní rovnakej zodpovednosti, ako keby notár vykonával osvedčovanie pravosti podpisov v rámci vyhotovenia notárskej zápisnice o zmluve o prevode nehnuteľností.

Dôvera v notárske úrady sa výrazne oslabovala tým, že podvody sa síce udiali mimo notársky úrad, ale vždy vrá tane medializovaných prípadov, sa zvýrazňovala účasť u notára, pričom išlo len o osved čenie podpisu zamestnancom notára. Ministerstvo spravodlivosti má mimoriadny záujem na posilňovaní dôveryhodnosti notárskeho stavu. Notári vydávajú not árske zápisnice, ktoré predstavujú verejné listiny a Ministerstvo spravodlivosti má záujem riešiť každý problém ohrozujúci dôveru notárskeho stavu.

Bude sa to týkať zmlúv, pri ktorých boli zaznamenané najčastejšie podvody s nehnute ľnosťami (kúpna, zámenná a darovacia zmluva).

Listina vo vzťahu ku ktorej notár osobne vykonal legalizáciu, sa uloží do Notárskeho centrálneho registra listín, aby nebol pozmenený jej obsah. Od momentu ulo ženia do Notárskeho centrálneho registra listín je možné 100% zistiť, či bola listina dopisovaná alebo inak menená.

K bodu 15 (§ 58 ods. 3 písm. c))

Navrhované doplnenie § 58 ods. 3 písm. c) vychádza z praktických poznatkov o skutočnosti, že časť notárov v notárskych osvedčovacích doložkách uvádza, že 'totožnosť bola zistená zákonným spôsobom', čo je nekonkrétna a bezobsažná floskula, ktorá celkom zjavne nezodpovedá požiadavke podľa § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, pretože notár vždy de iure musí zisťovať totožnosť účastníka len zákonným spô sobom (teda notár nikdy nemôže zisťovať totožnosť účastníka nezákonným spôsobom).

Navrhované doplnenie § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku sa inšpirovalo ustanovením § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami.

K bodu 16 (§ 73k ods. 1)

Navrhovaná právna úprava súvisí s ukladaním rozsudkov o zbavení spô sobilosti na právne úkony a obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri podľa § 189a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 17 (§ 92)

Súčasná subjektívna trojmesačná lehota a objektívna 1 ročná lehota na disciplinárne stíhanie sú neprimerane krátke. Preto sa navrhuje ich predĺženie tak, aby bolo možné náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre kvalitné podanie návrhu.

K bodu 18 (§ 93 ods. 2)

Navrhované ustanovenie má zabrániť neprimeranej dobe od vydania rozhodnutia discipliná rnou komisiou do jeho odoslania.

K bodu 19 (§ 95 ods. 2)

Ide o ďalší príspevok k posilňovaniu dôvery v stav notárstva. Malo by byť prirodzenou súčasťou výkonu činnosti notára vo všetkých jej podobách, že notár dopredu informuje aj o odplate za svoju činnosť. Nerozlišuje sa pritom osoba, ktorej túto činnosť poskytuje. Bude to teda platiť aj vo vzťahu k právnickým osobám.

Ak by porušil notár túto povinnosť, zo zákona nastáva nová právna skutočnosť, ktorou je zánik jeho práva na odplatu za vykonanú činnosť.

K bodu 20 (§ 100c)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na notárske zápisnice vyhotovené do 31. augusta 2009 sa použ ije skoršia právna úprava.

K článku II (Zákon o advokácii)

K bodu 1 (§ 1a a 1b)

K § 1a

K odsekom 1 až 3

Navrhovaná právna úprava súvisí s oprávnením advokáta autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Bez ohľadu na to, ktorá strana zmluvy o prevode nehnuteľnosti (prevodca, nadobúdateľ) uzavrie zmluvu o prá vnej službe s advokátom, bude mať advokát oprávnenie autorizovať zmluvu o prevode nehnuteľ nosti. Obsahom autorizácie bude posúdenie, či advokátom spísaná zmluva o prevode nehnuteľnosti neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, zistenie totožnosti účastníkov zmluvy a ich zástupcov a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

Je legitímne žiadať od advokáta, aby odmietol službu, ktorá je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj službu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad advokát by mal povinnosť odmietnuť zmluvu, ktorou sa sleduje obchádzanie zákona tým, že namiesto zakázaného zabezpeč ovacieho prevodu v spotrebiteľských veciach by účastníci sledovali uzavretie kúpnej zmluvy. Skutočný zmysel a cieľ (causa) právneho vzťahu pri kúpnej zmluve je úplne iný , t.j. nadobudnúť vlastnícke právo za odplatu s cieľom využívať všetky 4 zložky vlastníckeho práva (ius uti, fruti, possidendi, disponendi).

Advokát má k tomu všetky podmienky vrátane prítomnosti účastníkov a tak môže náležite vyhodnotiť kvalitu prá vneho vzťahu. Naproti tomu úradník na správe katastra má obmedzené možnosti, pretože rozhoduje v písomnom konaní.

V súvislosti s dobrými mravmi prichádzajú do úvahy najmä ostatné zmluvné podmienky, náhodilé a pravidelné zložky zmluvy. Prax ukáže, do akej miery sa rozšíri právna ú prava aj na iné vecné práva. Predkladateľ má však prioritne záujem riešiť prevody nehnuteľností.

Od advokáta sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní súkromnoprávneho vzťahu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne ustanovenie v zmluve, ku ktorému má prirodzene žiada ť vysvetlenie. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych účinkov. Kontakt advokáta s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný.

Predkladateľ len ako pomôcku v súvislosti najmä so zmiešanými zmluvami dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stá le frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Občianskeho zákonníka:

'Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná 'inštancia', ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimá ciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.'

Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecnì uznávaný m vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a který v historickém vývoji osvìdčil jistou nem ìnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a mají povahu norem základních.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2898/2005

'Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.'

Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Občanský zákoník a ani jiné právní pøedpisy výslovnì nestanoví, do jaké výše lze pøi penìž ité pùjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspìšnì dovozovat, že by výše úrokù závisela jen na dohodì účastní kù smlouvy o pùjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovnìž u dohody o úrocích pøi penìžité pùjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle nìhož vý kon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutí Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nepøimìøenou a tedy odporující dobrým mravùm je zpravidla taková výše úrokù sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatnì pøesahuje úrokovou míru v dobì jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s pøihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami pøi poskytování úvìrù nebo pùjček.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepøimìøenì vysoké úroky sjednané pøi penìžité pùj čce jsou obecnì považovány za odporující obecnì uznávaným pravidlùm chování a vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a že tedy jsou v rozporu s dobr ými mravy.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V projednávané vìci soudy zjistily, že úroková míra u úvìrù poskytovaných bankami činila v dobì uzavøení smluv o pùjčce 9 až 15,5 % ročnì. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše ú rokù (ve výši 60 % ročnì) podstatnì (témìø čtyønásobnì) pøesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu vìci odùvodnìn právní závìr, že š lo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Hlediska uvažovaná soudy nasvìdčují - jak správnì upozorňuje dovolatel - tomu, že žalobce pøi uzavírán í smluv o pùjčce (včetnì dohody o výši úrokù) pravdìpodobnì jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnìní skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úrokù z pùjčené částky ve výši 5 % mìsíčnì (tj. 60 % ročnì) pøi splatnosti pùjčky za tøi roky od uzavøen í smluv. Pro závìr, zda dohodnuté úroky jsou nepøimìøené a tedy odporující dobrým mravùm, však tato hlediska nemohou být významná.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V souladu s dobrými mravy pøi sjednávání úrokù pøi penìžité pùjčce je takové jednání vìøitele, který se pøi penìžité pùjčce 'spokojí' - bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník - s pøimìøenou výší úplaty (odmìny) za užívání pùjčené jistiny a který tedy své volné penìžité prostøedky hodlá 'zhodnotit' bìžný m (obvyklým) zpùsobem rovnìž v pøípadì, že dlužník uzavírá smlouvu o pùjčce v situaci pro nìj obtížné.' ... 'Úroky dohodnuté pøi poskytnutí penìžité pùjčky pøedstavují úplatu (odmìnu) za užívání pùjčené jistiny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f

'Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje z ákon sudcovi právo úsudku.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93

'O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zá kaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66

'Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s

'Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkové ho charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75

'Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního vìøitele t ím, že mu pøipadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj závä zok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí , alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)

'Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č. 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p

'Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyššia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné . Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľadiska ich záujmov rovnaká.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p

'Požadavek na nepøimìøené smluvní úroky současnì naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za pøedpokladu, že jde (má jít) o plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomìru, a že vìøitel pøitom zneužije tísnì, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.

(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatoč nej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k tak émuto plneniu.'

§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka

'(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.

(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.'

§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka

'Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebné postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85

'Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k

'Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktoré ho hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie...'

§ 235 Trestného zákona SR

'O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druhá strana je postižena okolnostmi uveden ými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení označeno za trestný čin.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 1993/2001

'Dohoda, kterou byly pøi penìžité pùjčce sjednány nepøimìøenì vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (pø edstavuje-li naplnìní skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popøípadì jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních pøípadech).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

'Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrý mi mravy) patøí k právním normám s relativnì neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena pøímo právním pøedpisem a které pøenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém pøípadì vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, pøedem neomezeného okruhu okolností.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenského oprávnìní žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, nebo ť sjednaný 'zastavárenský poplatek' výraznì pøekračuje úrokovou míru používanou pøi poskytování úvìru bankami, nemùže b ýt platná ani kupní smlouva, která mìla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Je-li neplatné ujednání o výši úrokù obsažené ve smlouvì o pùjčce, z povahy právního úkonu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možn é oddìlit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o pùjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úrokù jen tehdy, jestliže oddìlení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvì došlo.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádøení bylo tøeba posoudit jako obranu žalované, že ve vìci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by č inilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahovì ná mitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištìní bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že vìc bylo tøeba posoudit pøimìøenì i podle R 22/1999 Sbírky soudní ch rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této vìci nebyly splnìny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 2646/2005

Autorizáciu advokát potvrdí autorizačnou doložkou. Absencia autorizačnej doložky nerobí zmluvu neplatnou. Bez tejto náležitosti nie je možné prisúdiť účinky autorizácie. Pokiaľ advokát poskytne právnu služ bu pri prevode nehnuteľnosti a nebude zmluvu autorizovať, nedosiahnu sa účinky predpokladané právnou úpravou v článku III.

K odseku 4

Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lep šie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od advokáta sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v pr ípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľ ko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách advokát vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.

Nepochybne významnou informáciou, ktorú advokát povinne účastní kom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy d ôležité pre výber advokáta.

K § 1b

Cieľom navrhovanej právnej ú pravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Advokát na základe písomného plnomocenstva (procesného) účastníka zariadi nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kazuistické a počíta so vš etkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, kancelária advokáta bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra.

Legalizácia notárom sa nebude vyžadovať v prípade zmluvy autorizovanej advoká tom. Obdobne, ako u notára, pôjde o prísnu zodpovednosť advokáta. Úkony, ktoré má vykonať advokát na účely zistenia totožnosti účastníkov a ich zástupcov sú len príkladmo vypočítané a budú závisieť od konkrétneho prípadu. Je na advokátovi, aby náležite vyhodnotil otázku, či vykonal dostatočné zisťovanie na spoľahlivý záver o totožnosti osoby. Advokát musí zistiť totožnosť na strane všetkých účastníkov zmluvy a aj v tom spočíva zvýšená bezpečnosť prevodu cestou advokáta. Problém totiž môže nastať aj v prípade, že sa zneužije totožnosť nadobúdateľa, kedy by šlo rovnako o neplatný prá vny úkon. Predkladateľ sleduje čo najširšie eliminovanie zistených nečestných praktík pri prevodoch nehnuteľností. Akonáhle sa vykonáva autorizácia, advokát musí urobiť všetko preto, aby nedoš lo k pochybeniu. Už len samotné vyťažovanie účastníka zmluvy advokátom, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa advokátovi navrhuje postup v prípade pochybností a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č . 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č . 171/1993 o Policajnom zbore (každý má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracú va o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)

Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)

Advokát musí vyčerpať všetky mož nosti na preverenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúčené ani preverovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.

Ak advokát neodmietne osvedčenie totožnosti bez ohľadu na to, o ktorého účastníka zmluvy ide a dôjde k zneužitiu totožnosti, nemôže sa zbaviť zodpovednosti. Jedinou výnimkou by bolo, ak poškodený vedel o škodovej udalosti, tzn. že by pripravoval podvodný scenár a advokát by to preukázal. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia 'nemá istotu.' Dikcia 'má pochybnosti' by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by advokátovi postačovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.

Povinnosťou advokáta je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľ a, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u advokáta bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.

K bodom 2 a 3 (§ 3 ods. 3 a poznámka pod čiarou k odkazu 7)

Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne 'obzvlášť závažný úmyselný trestný čin' po novom 'obzvlášť závažný zločin', pôvodne 'trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody' po novom 'trestného činu prijímania úplatku'), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č . 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodu 4 (§ 8 ods. 3)

Navrhované ustanovenie umožň uje Slovenskej advokátskej komore pozastaviť výkon advokácie tomu advokátovi, na ktorého bol podaný návrh na disciplinárne konanie a jeho pôsobenie do rozhodnutia disciplinárneho senátu by poškodzovalo dobré meno advokácie.

K bodu 5 (§ 18 ods. 2)

Definuje sa pojem odborná starostlivosť advokáta pre potreby v ďalších častiach zákona.

K bodu 6 (§ 18 odseky 4 a 5)

Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon práv nej služby.

Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak advokát poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 2. Nedajú sa kazuisticky vypočítať konkrétne porušenia uvedenej povinnosti a necháva sa na aplikačnú prax, aby sa cez rozhodnutia súdov s uvedenou právnou úpravou vyporiadala.

K bodu 7 (§ 24 ods. 6)

Navrhované ustanovenie rieši dôsledky nekvalitnej právnej služby, ak bola na základe súdneho rozhodnutia poskytnutá bez odbornej starostlivosti. Pôjde najmä o rozhodnutia súdov so zdôraznením neúčelnosti právnej ochrany podľa § 142 ods. 1 OSP.

Je prirodzené, že za nekvalitu nepatrí odmena. Je neprirodzené za nekvalitu uplatňovať odmenu.

Predpokladom je právoplatné rozhodnutie súdu o nekvalitnej právnej službe, čím sa minimalizujú pochybnosti o aplikácii navrhovaného ustanovenia.

Napr. v jednom prípade súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov za zastupovanie len v rozsahu ¼ za neodborný postup advok áta. Predstavovalo to niekoľko desaťtisíc korún, ale advokát uplatňoval niekoľko stotisíc korún. Je neprirodzené, ak súdy právoplatne rozhodnú o znížení náhrady trov pre neodborný postup advokáta , aby tento napriek tomu mal právo na plnú odmenu (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. 12. 2008 č. 3Co 67/2008). Navrhované ustanovenie bude dopadať aj na prípady, ak súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že trovy neboli vyšpecifikované. Rozhodovanie o trovách je založené na návrhu a š pecifikácií. Ak klient doplatí na to, že advokát opomenul špecifikovať trovy konania, je spravodlivé, aby nemohol advokát žiadať od klienta odmenu v rozsahu nepriznania trov konania.

K bodu 8 (§ 25)

Ide o reakciu na osobitnú právnu úpravu odmeňovania advokáta Centrom právnej pomoci zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi.

K bodu 9 (§ 26 ods. 4)

Navrhované ustanovenie súvisí s navrhovanou zodpovednosťou advokáta pri autorizácii (§ 1a).

K bodu 10 (§ 71 ods. 2 písm. k))

Navrhované doplnenie § 71 ods. 2 písmenom k) umožňuje Slovenskej advokátskej komore vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zá kona a o skutočnosti či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu napríklad na účely poistenia podľa zákona o sociálnom postení.

K bodu 11 (§ 82a)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na zmluvy o prevode nehnuteľností spísané advokátom do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.

K bodu 12 (§ 87 ods. 2)

Platná právna úprava nepamätá na ustanovovanie advokátov súdom podľ a § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Predkladateľ preto zosúlaďuje tento nedostatok v právnej úprave.

K bodu 13 (Príloha č. 3)

Príloha obsahuje vzor doložky o autorizácii zmluvy.

K článku III (Katastrálny zákon)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Precizuje sa evidovanie vecného bremena ako vecného práva k nehnuteľ nosti v katastri. V súlade s Občianskym zákonníkom práva zodpovedajúce vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena sú obsahom samotného vecného bremena. Nie je to potrebné osobitne uvá dzať.

K bodu 2 (§ 7 písm. b))

Údaje o pozemkoch v katastrálnom operáte sa členia na údaje o parcelách registra ' C', ktoré sú evidované na katastrálnej mape a v teréne sú hranice vymedzené a na údaje o parcelách registra 'E' evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zl účené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné.

K bodu 3 (§ 8 ods. 1)

Katastrálny operát bude možné viesť elektronicky, čo znamená, ž e napr. v zbierke listín uložené zmluvy, verejné listiny a iné listiny, na základe ktorých bol zápis v katastri vykonaný, budú vedené v analógovej alebo elektronickej podobe a to podľa formy doručenia. Elektroniz ácia sa dotýka aj celého konania rezortu.

K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam sa evidujú v súbore popisných informáci í katastrálneho operátu na liste vlastníctva. V uvedenom ustanovení sa označujú údaje vpísané na liste vlastníctva. Formou listu vlastníctva sa poskytujú informácie z katastra nehnuteľností. List vlastní ctva je verejná listina, ktorá preukazuje vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam.

K bodu 5 (§ 8 ods. 1 písm. f))

Uvedené sa navrhuje v súvislosti s vypustením osobitnej evidencie prá v k nehnuteľnostiam pri prevode alebo prechode pozemkov pod líniové stavby alebo iné verejnoprospešné stavby alebo zriadenie záhradkových osád.

K bodu 6 (§ 12 písm. b))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štá tnej správy na úseku katastra. Novelou katastrálneho zákona zákonom č. 255/2001 Z. z. sa bodom 53 paušálne v celom predpise slová 'katastrálny úrad' nahradili slovami 'správa katastra'. Ná sledne bolo zistené, že v uvedených ustanoveniach to nie je správne, Úrad neriadi správy katastra, ale katastrálne úrady. Bolo potrebné napraviť tento nesúlad.

K bodu 7 (§ 12 písm. c))

Viď odôvodnenie k bodu 6.

K bodu 8 (§ 13 ods. 2)

Ustanovenie inštitútu katastrálnej inšpekcie má za úlohu zabezpečiť štá tny dozor a kontrolu štátu nad úrovňou spracovania katastra nehnuteľností. Katastrálnu inšpekciu, ktorá je súčasťou Úradu geodé zie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vykonávajú katastrálni inšpektori, ktorým zákon ustanovuje práva a povinnosti pri výkone inšpekcie. Katastrálna inšpekcia vykonáva kontrolu na miestnych orgánoch štátnej správy na úseku katastra ako aj u fyzických a pr ávnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, ktoré sa preberajú do katastra nehnuteľností.

K bodu 9 (§ 14)

Viď odôvodnenie k bodu 8.

K bodu 10 (§ 16a ods. 1)

Kompetencie katastrálneho úradu sú doplnené o kompetenciu vyplývajúcu zo zákona o štátnej službe v štátnozamestnaneckých pomeroch a pomeroch vo verejnom záujme.

K bodu 11 (§§ 22 ods. 3 a 4)

Bolo potrebné upraviť miestnu príslušnosť orgánov štátnej sprá vy katastra, ak sa návrh na vklad týka 2 alebo viacerých správ katastra. Ak je na konanie o povolení vkladu príslušných viac správ katastra, tá správa katastra, ktorá koná, upovedomí o začatí konania dotknut é správy katastra s tým, aby bola na dotknutom liste vlastníctva vyznačená plomba o zmene práva a po rozhodnutí o povolení vkladu zašle dotknutým správam katastra zmluvu s vyznačením povolenia vkladu. V tomto pr ípade je potrebné zaslať s návrhom na vklad toľko vyhotovení zmluvy, koľko je dotknutých správa katastra plus 2 vyhotovenia pre konajúcu správu katastra.

Katastrálne konanie bude možné vykonať aj v elektronickej forme, preto je potrebné doplniť o uvedené ustanovenie § 22.

K bodu 12 (§ 23)

Ustanovujú sa základné zásady platné v elektronickej forme konania.

K bodu 13 (§ 26 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štá tnej správy na úseku katastra. Odôvodnenie rovnaké ako k bodom 6 a 7.

K bodu 14 (§ 27)

Zákon ustanovuje povinnosť orgánom štátnej správy na úseku katastra (Úrad geod ézie, kartografie a katastra SR, katastrálny úrad, správa katastra) oznamovať zistené porušenie zákonnosti pri výkone štátnej správy na úseku katastra príslušným orgánom štátu s cieľom zabezpe čiť nápravu protiprávneho stavu. K takémuto porušeniu dochádza najmä pri vyhotovení verejných listín alebo iných listín predložených na zápis záznamom. Nie je v kompetencii správneho orgá nu posúdiť správnosť listiny, môže len signalizovať porušenie zákona.

K bodu 15 (§ 30 ods. 3 až 6)

Ako prvý krok elektronizácie je zavedenie oznámenia v elektronickej podobe tlačiva, ktorý bude obsahovať údaje o zmene práv k nehnuteľnostiam na základe predmetného právneho úkonu, podstatne urýchli operáciu prijatia ná vrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva. Zároveň eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov do listu vlastníctva a podstatne ur ýchli aj oznámenie o zápise.

Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad a jeho príloh, s perspektívou na možnosť elektronického podania návrhu na vklad sa upravujú náležitosti návrhu na vklad. Prílohou návrhu na vklad musí byť v ždy zmluva (dohoda, vyhlásenie vkladateľa o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby). Redukuje sa počet vyhotovení zmluvy na dve vyhotovenia z h ľadiska archivácie listín a zmeny oznamovania povoleného vkladu. Ïalšie prílohy sa predkladajú podľa typu právneho úkonu a podľa prípadného zastupovania účastníkov konania na základe plnej moci. Vlastn ícke právo možno preukázať aj inou verejnou listinou ako je list vlastníctva a to napr. výpisom z pozemkovej knihy, dedičským rozhodnutím, výmerom o prídele pôdy, rozhodnutím súdu a pod. Ak je vlastnícke pr ávo preukázané výpisom z pozemkovej knihy, prikladá sa i identifikácia parciel. Správny orgán v tomto prípade najskôr zapíše vlastnícke prá vo vyplývajúce z predloženej verejnej listiny a následne rozhodne o vklade práva do katastra. Geometrický plán je prílohou k návrhu na vklad najmä v prípade ak ide o reálne rozdelenie pozemku alebo zlúč enie pozemku alebo zriadenie vecného bremena práva prechodu cez pozemok. Ak je účastník konania zastúpený na základe dohody o plnej moci, vyžaduje sa úradne osvedčený podpis splnomocniteľa na plnej moci v prí pade, ak sa na zmluve vyžaduje úradne osvedčený podpis účastníka. Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra a správa katastra bude overovať existenciu prá vnickej osoby a oprávnenie konať za právnickú osobu z elektronicky dostupného obchodného registra. Prax ukázala, že záväznosť návrhu účastníka konania o vklade práva je v správnom konaní zv äzujúca.

K bodu 16 (§ 31)

Navrhovaná právna úprava počíta s ambíciou Úradu geodé zie, kartografie a katastra SR vybudovať katastrálne úrady na princípe tribunálu a preto sa nijako nedotýka autoritatívneho zásahu katastrálneho úradu vo vzťahu k vadnej zmluve zo všetkých pohľadov, vrátane poh ľadu boni mores. Určitým odbremenením bude stav, keď zmluva bude spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch bude notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. To aj umožní správam katastra rýchlejšie vybavenie vkladu, z ktorého dôvodu je aj možné spravodlivo žiadať v uvedených prípadoch kratš iu lehotu na povolenie vkladu (viď navrhovaný § 32 ods. 2). Aj v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom bude vždy potrebný vklad vlastníckeho práva, ktorý povolí správa katastra. Zároveň sa reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy (tzv. hmotnoprávne plnomocenstvo, resp. zastupovanie). Výhodou bude že aj zamestnanec sprá vy katastra si bude môcť na internete overiť existenciu plnej moci a nebude možné po jeho vyhotovení dodatočne meniť jeho obsah.

Uvedená sprísnená forma sa nijako nedotýka zastupovania vo vkladovom konaní (tzv. procesné plnomocenstvo) a v týchto prípadoch nebude povinná forma notárskej zápisnice. Rovnako treba odlišovať od zastupovania na z áklade plnomocenstva konanie za právnické osoby. Ak totiž oprávnené osoby vystupujú za právnické osoby, nejde o zastupovanie na základe plnomocenstva a nie je potrebná forma notárskej zápisnice. Napr. štatutá rny orgán nebude potrebovať notársku zápisnicu na to, aby mohol uzavrieť zmluvu za právnickú osobu.

Vzhľadom na možné riziká s vážnym dopadom na účastníkov zmluvy nie je možné , aby bez toho, aby niekto posudzoval platnosť zmluvy z hľadiska hmotného súkromného práva, boli vystavené osoby úplnej liberalizácii pri tak závažných veciach, ako sú prevody nehnuteľností, prí padne prevody iných vecných práv. Spravidla ide o vysokú hodnotu predmetu prevodu (rodinné domy, byty, pozemky) a zasahuje sa až do Ústavou garantovaných práv (právo na obydlie). Štát preto nemôže nechať napospas najmä slabšie osoby rôznym nečestným praktikám a vypustiť posudzovanie platnosti zmluvy. Ale aj pri bežných právnych vzťahoch, pri ktorých absentujú podvodné úmysly, nie je možné vylúči ť neplatnosť zmluvy. A vždy je výhodnejšie prevenčné posudzovanie platnosti zmluvy, ako ex post v súdnom sporovom konaní. Predkladateľ má záujem udržať posudzovanie platnosti zmluvy z hľadiska jeho budú cich ambícií dosiahnuť raz verejný register s materiálnou publicitou, t.j. aby bol register plne dôveryhodný. V súčasnosti tomu tak nie je. V tomto smere je vhodnejšia úprava katastra s prvkami tribunálu, než opustenie posudzovania platnosti zmluvy.

Jediným východiskom z uvedenej situácie a ktoré zároveň môže byť aj určitým odbremenením správ katastra sú poistení právnici registrovaní v komorovom systéme a ktorým prirodzene prin áleží posudzovať súkromnoprávne inštitúty (zmluva, omyl, tieseň, dobré mravy, interpretačné pravidlo, odstúpenie od zmluvy, absolútna a relatívna neplatnosť, laesio enormis de lege ferenda).

Tým, že správy katastra by neposudzovali platnosť zmlúv spísaných či už notárom alebo advokátom, vzniká opodstatnená požiadavka na skoršie povolenie vkladu, keďže sa orgán štátnej správy sú stredí len na súladnosť s katastrálny operátom. V spoločnosti takto môže vzniknúť v prípade potreby aj priestor na skoršie povolenie vkladu so zárukou vyššej bezpečnosti a zároveň aj čiastoč ne odbremenenie preťažených správ katastra.

Nový procesnoprávny mechanizmus zavedený novelou Občianskeho súdneho poriadku (vykonanou zákonom 384/2008 Z. z.) bude v prípade sporu o neplatnosť zmluvy garantovať jednoduchšie procesnoprávne postavenie osôb dotknut ých neplatnosťou zmluvy (do pozornosti § 44a - poznámka spornosti, § 159a - záväznosť rozsudku pre osoby, ktoré uzavreli zmluvy po zavedení poznámky spornosti). Prechádzajúca právna úprava nútila dotknutú osobu najprv dosiahnuť predbežným opatrením súdu, aby sa zastavili prevody a naturálna reštitúcia sa značne komplikovala.

Predkladateľ dáva do pozornosti pre porovnanie staré procesné právo platné do 1. 1. 1951:

Nariadenie Ministerstva spravodlivosti z 12. decembra 1855, č. 222/1855 r. z. (ríšsky zákonník).

XIV.

Výmazné žaloby a poznámky sporu

1. Kvôli neplatnosti vkladu od počiatku

a)v civilnom konaní

§ 148

Ak chce účastník opierať platnosť vkladu, ktorým bol ukrátený na svojich právach a tý m požadovať znovu navrátenie do pôvodného knižného stavu, môže žiadať o výmaz vkladu žalobou, ktorú treba podať príslušnému pozemkovo-knižnému súdu, pokiaľ taká žaloba nie je vylú čená v § 443 CPO (Civil prozess Ordnung-OSP).

Žalobca môže požadovať poznámku sporu buď súčasne so žalobou, alebo neskôr, av šak vždy osobitným návrhom.

Táto poznámka sporu má za následok, že rozsudok vynesený o žalobe má svoju plnú účinnosť aj voči tým osobám, ktoré nadobudli knihové práva až po poznamenaní sporu.

Elektronizáciou vkladového konania sa vytvorí priestor aj na povolenie vkladu doslova obratom za splnenia ďal ších zákonných bezpečnostných podmienok.

Predkladateľ už teraz dáva do pozornosti v rámci svojich ambícií dosiahnuť raz materiálnu publicitu katastra niektoré potrebné zmeny:

1. zamestnanec správy katastra s odborn ým vzdelaním,

2. primeraná miera nezávislosti rozhodovania na základe zá kona a vlastného presvedčenia (v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd),

3. posudzovanie platnosti zmluvy podľa predložených listín,

4. doručovanie rozhodnutia ešte pred povolením vkladu s možnosťou odvolania sa na súd (odkladný účinok by odvolanie neobsahovalo, čo by umožňovalo ďalšie prevody, ale každý by musel brať zreteľ na poznámku, že ešte predchádzajúci prevod nie je prá voplatne vybavený, čo by na účely dobromyseľnosti, so zreteľom na všetky okolnosti, bolo dôležité),

5. zákonné podmienky, pri splnení ktorých by sa nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti aj od nevlastníka (predovšetkým dobromyseľnosť so zreteľ om na všetky okolnosti, držba, prípadne zákonná lehota, atď.).

Uvedená ambícia si však vyžiada zásahy aj do civilného kódexu a vhodné je ju pripraviť súčasne s prípravou prvého slovenského Občianskeho zákonníka. Predkladateľ intenzívne monitoruje vkladové systémy v iných štátoch a históriu intabulačného systému.

Pokiaľ ide o odbremenenie správ katastra z hľadiska civilistických prvkov, predkladateľ dáva do pozornosti napr. pripravovaný Občanský zákoník v Èeskej republike v ktorom sa obdobne uvažuje s tým, ž e po notárovi a advokátovi sa bude prezumovať správnosť predložených dokladov (Občanský zákoník de lege ferenda). Investícia do kvality rozhodovania o povolení vkladu nezávislý m zamestnancom katastra, pokiaľ zmluvu nespíše notár/advokát, z hľadiska budúcich ambícií, bude nevyhnutná. Sprá va katastra napr. povolila vklad k darovacej zmluve, ale k vecnému bremenu, ktorému zodpovedalo právo darcu užívať darovanú nehnuteľnosť až do smrti, vklad zamietla. Darca tak nemá ani dom, ani právo ho užíva ť. Zostáva mu len súdiť sa. Život však prináša rôzne zložitejšie občianskoprávne konštrukcie, ohľadne ktorých je už dosť dobrá judikatúra.

Snáď najviac nečestností bolo spôsobených falšovaním plnomocenstva a to osvedčení listiny zamestnanec správy katastra nemá takmer žiadnu šancu posúdiť, či ide o podvod. Navrhuje sa preto sprísnenie formy pre plnomocenstvo pri zastupovaní účastníka zmluvy pri jej uzatváraní. Netýka sa to teda procesného plnomocenstva vo vkladovom konaní.

Vzhľadom na elektronizáciu sa prechádza na jednotný postup pri povolení vkladu v analógovej aj elektronickej forme a to osobitný druh rozhodnutia, ktorého rovnopis sa bude doručovať účastníkom vkladového konania.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať riadny opravný prostriedok podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nie je prípustná ani obnova konania a preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania podľa sprá vneho poriadku. Rozhodnutie možno preskúmať súdom alebo podať protest prokurátora podľa zákona o prokuratúre. Akoná hle rozhodnutie o povolení vkladu nadobudne právoplatnosť, je neprípustné, aby správny orgán rozhodoval o vlastníctve. Zákonodarca výslovne zveril orgánu štátnej správy rozhodovanie o povolení vkladu práva, avšak vyslovene neupravil oprávnenie orgánu štátnej správy zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu. Autoritatívne rozhodnúť o zániku vlastníckeho prá va prináleží len nezávislému súdu.

Ak správa katastra návrh na vklad zamietne, účastníci konania môžu podať odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia prostrední ctvom správy katastra, ktorá môže použiť inštitút autoremedúry podľa správneho poriadku. Inak o odvolaní rozhodne krajský súd, čím je zabezpečená zákonnosť rozhodovania správneho orgánu. Do nadobudnutia účinnosti poslednej novely katastrálneho zákona 30 dňová lehota na podanie odvolania nebola uvedená v katastrálnom zákone ale v Občianskom súdnom poriadku. Z dôvodu prehľ adnosti bola lehota zakotvená priamo do katastrálneho zákona.

K bodu 17 (§ 31a písm. f))

Navrhuje sa ďalší dôvod prerušenia konania o vklade práva v súvislosti s trestným stíhaním a potrebou zaistenia majetku obvineného.

K bodu 18 (§ 31b)

Nakoľko sa v návrhu zákona špecifikovala miestna príslušnosť sprá vy katastra pre konanie v prípade, ak je príslušných viac správ katastra, bolo potrebné doplniť dôvod zastavenia konania z tohto titulu.

K bodu 19 (§ 32 ods. 2)

Ustanovenie súvisí s § 31 ods. 2. Tým, že správa katastra nebude posudzovať po not árovi/advokátovi civilistické prvky právneho úkonu, je odôvodnená požiadavka aby na rozdiel od iných vecí bol vklad povolený v kratšej lehote. Za primeranú je možno považovať 20-dňovú lehotu. Nejde o žiadne porušenie práv iných osôb, pretože notár/advokát neprevádza ani nenadobúda pre seba, ale je prostriedkom na bezpečnejší prevod práva s prísne stanovenou zodpovednosťou a teda ponú ka niečo, čo osobám, ktoré sa rozhodli spísať zmluvu mimo notára/advokáta, nie je ponúknuté.

K bodu 20 (§ 33 ods. 3)

V záujme dôsledného zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecný ch práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad musia mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Podmienkou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti je vysokoškolsk é vzdelanie spravidla právnického smeru alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalostí všeobecne závä zných právnych predpisov z oblasti katastra nehnuteľností a predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností na zabezpečenie kvality rozhodovania, nako ľko ide o rozhodovanie v katastrálnom konaní s prvkami justičnej činnosti. Podrobnosti o vydávaní a odoberaní oprávnenia na spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad boli doteraz ustanovené vo vykoná vacom predpise, novelou sa tieto ustanovenia premietli do zákona.

K bodu 21 (§ 33a)

Viď odôvodnenie k bodu 20.

K bodu 22 (§ 35 ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť zaslať oznámenie elektronicky o zamýšľanom zápise zá znamom do katastra. Oznámenie podstatne urýchli operáciu zápisu verejnej listiny a inej listiny do listu vlastníctva a zároveň urýchli aj oznámenie o zá pise.

K bodu 23 (§ 36a)

Pokiaľ verejná listina alebo iná listina predložená na zápis záznamom nevychá dza z údajov katastra v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka sa záznam nevykoná a listina sa vrá ti predkladateľovi.

K bodu 24 (§ 37)

V súvislosti so zmenou systemizácie zákona sa oznamovacia povinnosť o povolení vkladu pr áva a o zápise záznamom upravuje v osobitných ustanoveniach.

K bodu 25 (§ 42 ods. 2 písm. c))

Uvedené ustanovenia o náležitostiach verejných listín a iných listín sa precizujú tak, že sa dopĺňajú o označenie bytov a nebytových priestorov, ak sú predmetom právneho úkonu. Zároveň sa vypúšťa povinnosť označiť v zmluve alebo verejnej listine výmeru a výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastní ci resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo.

K bodu 26 (§ 42 ods. 3)

Predkladateľ má za cieľ dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom a prax potvrdzuje, že podvody nesú visia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Notári a advokáti budú musieť zisťovať totožnos ť všetkých účastníkov zmluvy a nielen prevodcu. Autorizácia advokátom v sebe zahàňa súčasne aj zisťovania pravosti podpisu účastníkov zmluvy (porovnaj tiež českú právnu úpravu, podľa ktorej sa osoby uzatvárajúce zmlúv pred advokátom už nemusia pres úvať pred notára za účelom legalizácie podpisu).

K bodu 27 (§ 42 ods. 5 a 6)

Upravuje sa spôsob opravy formálnych chýb v listinách.

K bodu 28 (§ 44 ods. 1)

Precizujú sa podmienky zrušenia plomby vyznačenej na liste vlastní ctva alebo v pozemkovoknižnej vložke.

K bodu 29 (§ 45)

Vypúšťa sa doterajšia osobitná evidencia verejných alebo iných listín, ktoré p otvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je postavená líniová alebo iná verejnoprospešná stavba. Režim osobitnej evidencie sa stal nadbytočným, pretož e doterajšia úprava pripúšťala evidovanie i dielov parciel. Podľa navrhovanej právnej úpravy musí každý diel vytvárať pozemok so samostatným parcelným číslom.

K bodu 30 (§ 46 ods. 4)

K bodom 30 až 34.

V týchto ustanoveniach sa precizujú podmienky zápisu práv k novej stavbe a výmazu stavby z katastra nehnuteľností.

Jednou zo základných zásad spravovania katastra nehnuteľností je súlad právneho stavu a skutočného stavu. Pri spravovaní katastra nehnuteľností správa katastra prešetruje zmeny údajov katastra týkajú ce sa nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Toto konanie sa vykonávalo v spolupráci s obcami, čo sa v praxi ukázalo ako neoperatívne.

K bodu 31 (§ 46 ods. 7)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 32 (§ 46 ods. 9)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 33 (§ 47)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 34 (§ 57 ods. 1)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 35 (§ 58)

Zmena hranice katastrálneho územia bola doteraz upravená len vo vykonávacom predpise, vzhľ adom na to, že ide o druh katastrálneho konania, na ktorý sa síce nevzťahuje zákon o správnom konaní bolo potrebné upraviť toto konanie priamo v zákone.

K bodu 36 (§ 63 a 64)

Konanie o námietkach a vyhlásenie platnosti katastrálneho operátu predstavujú závere čné etapy obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Tieto činnosti vykonáva správa katastra v katastrálnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok s osobitnou úpravou postupu pri podávaní ná mietok.

Platnosť katastrálneho operátu novým mapovaním sa vyhlasuje aj v Spravodajcovi Ú radu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodu 37 (§ 67a ods. 1, 2 a 6)

Podľa navrhovanej úpravy sa revízia údajov katastra vyníma z kompetencie organizá cie zriadenej úradom, ktorým bol Katastrálny ústav v Žiline a zveruje sa do kompetencie správy katastra.

K bodu 38 (§ 67b)

K bodom 38 až 41.

Obnova katastrálneho operátu je katastrálne konanie, ktoré priamo skvalitňuje katastrálny operát a zabezpečuje jeho funkčnosť a tým aj plnenie jeho spoločenských úloh. Kvalita katastrálneho operátu vý razne zaostáva za neustále sa meniacimi novými technológiami a technickými prostriedkami. Obnova katastrálneho operátu skrátenou formou sa z dôvodu prácnosti a nedostatočnej kvality výsledného diela sa javí ako neefektívna. Preto sa navrhuje jej vypustenie. V praxi sa tento spôsob obnovy uplatňoval minimálne.

K bodu 39 (§ 67b ods. 4)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 40 (§ 67b ods. 5)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 41 (§ 67d ods. 2)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 42 (§ 68 ods. 5)

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh osôb, ktorí majú právo nahliadať do zbierky listín. Okrem aktuálneho vlastníka má toto právo i každý predchádzajúci vlastník konkrétnej nehnuteľnosti. Do zbierky listí n sa ukladajú zmluvy, verejné a iné listiny, na základe ktorých bolo právo zapísané do katastra nehnuteľností.

K bodu 43 (§ 69)

Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovanie ú dajov katastra v dvojakej forme, formou verejných listín alebo formou neverejných listín. Navrhované ustanovenie upravuje vydávanie výpisov alebo kópií zo súboru geodetických informácií alebo zo súboru popisný ch informácií len formou verejnej listiny. Listy vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti sa nebudú vydávať v ôbec. Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže požiadať Geodetický a kartografický ústav o informáciu z katastra nehnuteľností z celého územia Slovenskej republiky, tieto poskytnuté ú daje majú len informatívny charakter. Informatívny charakter majú aj údaje katastra poskytnuté prostredníctvom internetovej siete. Vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy v navrhovanej právnej úprave bude umožnené poskytovať informácie z katastra nehnuteľností.

K bodu 44 (§ 70 ods. 2)

Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné s výnimkou vý mery pozemku. V mapách sa uvádza výmera parciel, ktorá je vypočítaná a neodzrkadľuje presne skutočnú výmeru pozemku aj vzhľadom na nerovinatosť terénu.

K bodu 45 (§ 79i)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na zmluvné vzťahy týkajúce sa prevodov nehnuteľností, ktoré boli uzavreté do 31. augusta 2009, sa použije skoršia právna úprava.

K článku IV (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4 ods. 2)

Navrhuje sa oslobodenie od platenia správnych poplatkov za poskytovanie informácií z katastra i pre orgány prokuratúry.

K bodom 2 až 4 (položka 10, 11, 49a)

V nadväznosti na novú ú pravu katastrálneho zákona v časti poskytovania informácií z katastrálneho operátu je potrebné upraviť aj správne poplatky za poskytované informá cie. Zároveň bolo potrebné ustanoviť oslobodenie od platenia správnych poplatkov pre organizácie zriadené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom pod pozemnými komunikáciami - diaľnicami a rýchlostnými komunikáciami a cestami I. triedy. Vzhľadom na veľký rozsah zaberaných pozemkov u týchto líniový ch stavieb by sa zvýšili výdavky zo štátneho rozpočtu pri realizácii usporiadania vlastníckych práv k týmto pozemkom. Podľa vykonanej analýzy pri majetkovoprávnom vyporiadaní pozemkov pod diaľnicu D1 a pod rýchlostnú komunikáciu R1 je dotknutých približne 17.155 vlastníkov pozemkov a ide približne o 13.034 pozemkov čo vyžaduje značný nápor na úlohy výkonu štátnej správy katastra a tiež predstavuje zvýšené finančné náklady na verejné financie.

Rozvoj elektronickej komunikácie verejnej správy s občanmi aj v oblasti katastra je potrebné podnietiť poplatkovými úľavami. Obdobnú úpravu obsahuje i zákon o súdnych poplatkoch.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR vykonáva tieto úkony podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a doplnení niektorých ďalších zákonov a ich úprava v zá kone o správnych poplatkoch absentovala.

K článku V (splnomocňovacie ustanovenie)

Vzhľadom na predkladanú siedmu novelu katastrálneho zákona odporúč a sa vydanie úplného znenia katastrálneho zákona v Zbierke zákonov.

K článku VI (účinnos ť)

Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu.

Bratislava, 25. marec 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon č. 200/1998 Z. z. o štá tnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

Predkladaným návrhom novely zákona sa predovšetkým novo upravujú základné podmienky prijatia občana do služobného pomeru a kvalifikačné predpoklady na funkciu colníka, upravuje sa inštitút služobného hodnotenia, prepustenia zo služobné ho pomeru, skončenia služobného pomeru, novo sa ustanovuje získavanie, zvyšovane a prehlbovanie kvalifikácie colníkov a modifikujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa konania vo veciach služobného pomeru colní ka.

V súlade s uznesením vlády SR č. 145/2008 sa v navrhovanom zákone ustanovuje nový inštitút – vyš etrovateľ colnej správy, ktorý dopĺňa právomoci colných orgánov o úplné vyšetrovacie kompetencie. Tieto kompetencie umožnia colným orgánom vyšetrovať aj také trestné činy, pre ktoré zá kon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky.

Súbežne s touto úpravou sa v príslušných ustanoveniach novelizuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje postavenie vyšetrovateľov colnej správy vo vyšetrovaní a poverených colných orgánov v skrátenom vyšetrovaní a Trestný poriadok, kde sa priznáva vyšetrovateľom colnej správy kompetencia vyšetrovať všetky trestné činy páchané v oblastiach, v ktorých je vecne pr íslušná colná správa.

Novela zákona reaguje aj na poznatky a skú senosti aplikačnej praxe.

V súvislosti so zvýšením funkčných platov colní kov návrh zákona predpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Vyčíslenie je uvedené v doložke vplyvov. Návrh zákona nepredpokladá zvýšené n ároky na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Úhrada výdavkov, ktoré predpokladá návrh zákona v súvislosti so zavedením inštitú tu vyšetrovateľa colnej správy, bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR na príslušný rok. Návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť, na tvorbu nových pracovn ých miest a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2009.

Doložka finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu súvisiaci s ú pravou služobných príjmov colníkov predstavuje sumu 6 638 783,77 eur (v tom mzdy a platy 4 979 087,83 eur) v celoročnom vyjadrení, ktoré budú v rokoch 2009 až 2011 zabezpečené v rámci výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR.

Zavedením inštitútu hlavného posudkového lekára vzniknú Colnému riaditeľstvu SR mzdové náklady v sume 14 100,78 eur ročne. Predpokladané náklady v súvislosti s vykonaním záverečných vyšetrovateľských skúšok predstavujú 956 eur (troj členná skúšobná komisia zložená z externých odborníkov). Určenie colníkov za vyšetrovateľov (cca v počte 30) si vyžiada finančné prostriedky na osobitné príplatky v sume 23 900 eur ročne. Úhrada týchto výdavkov, ktoré predpokladá návrh zákona, bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR na príslušný rok.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zá kona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Navrhovaná úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

primárnom:

-čl. 2, čl. 3, čl. 13, čl. 136, čl. 137 a čl. 141 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

sekundárnom:

-v smernici Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatň ovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1),

-v smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zá sady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15),

-v smernici Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodič ovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2),

-v smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchá dzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 20/ zv.1),

-v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecn ý rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv.4),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4),

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006);

b)je upravená v práve Európskej únie:

- čl. 6 Zmluvy o EÚ v platnom znení;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 144/04, Werner Mangold proti Rüdiger Helm, rok 2005, Zb. roz. ESD (I – 09981),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 13/05, Sonia Chacó n Navas proti Eurest Colectividades SA, rok 2006, Zb. roz. ESD (I – 06467),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 303/06, S. Coleman proti Attridge Law a Steve Law, rok 2008, Zb. roz. ESD (I – 00000),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 207/04, Paolo Vergani proti Agenzia delle Entrate, Ufficio di Arona, rok 2005, Zb. roz. ESD (I – 07453),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 282/02, Edeltraud Elsner-Lakeberg proti Spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, rok 2004, Zb. roz. ESD (I – 05861).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice 2006/54/ES podľ a určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola stanovená na 15. 8. 2008.

b) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c) Do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a do zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1975/117/EHS, 1976/207/EHS, 1996/34/ES, 2000/43/ES, 2000/78/ES a 2006/54/ES. Do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2003/88/ES.

Do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1975/117/EHS, 1976/207/EHS, 2000/43/ES, 2000/78/ES, 2003/88/ES a 2006/54/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) Úplná.

6. Gestor:

MPSVR SR.

Spolupracujúce rezorty:

MF SR, ÚV SR, MŠ SR, MV SR, MO SR, MDPT SR, NBS, NKÚ.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa definujú pojmy výkon štátnej služby a činnosti vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.

K bodom 2 až 4

Návrh súvisí s vypustením doterajšej povinnosti všetkých colníkov získať základné colnícke vzdelanie v prípravnej štátnej službe. Nová úprava zavádza zásadu, že colní k má v prípravnej štátnej službe získať tú úroveň colníckeho vzdelania, ktorá je určená na funkciu, do ktorej je ustanovený.

K bodu 5

Návrhom sa odstraňujú problémy, keď colník počas prípravnej štátnej služby vlastným zavinením nezískal colní cke vzdelanie. Toto sa navrhuje riešiť predĺženou prípravnou štátnou službou až do uplynutia lehoty pre skončenie služobného pomeru z dôvodu nezískania colníckeho vzdelania podľa § 180 písm. i).

K bodu 6

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že všetky podmienky opätovného zaradenia colníka do stálej štátnej služby upravené v doterajšom odseku 2 písm. c) sú podrobnejš ie vyjadrené v § 9 ods. 3 a jestvujúcu duplicitu odstraňuje.

K bodu 7

Z hľadiska systematiky členenia zákona sa znenie § 80 ods. 6 presúva do existujúceho § 10.

K bodom 8 a 9

Z dôvodu sprehľadnenia normatívneho textu zákona sa navrhuje rozlišovať medzi kvalifikačným predpokladom „v šeobecného“ vzdelania občana žiadajúceho o prijatie do štátnej služby a kvalifikačný m predpokladom viažucim sa na základné alebo odborné colnícke vzdelanie, ktoré sa získava až po vzniku služ obného pomeru. Prípravná štátna služba je určená na získanie colníckeho vzdelania ako kvalifikačného predpokladu podľa § 11 ods. 1 písm. b), zatiaľ čo splnenie ďalších predpokladov na výkon funkcie určených podľa § 11 ods. 2 s výkonom prípravnej štátnej služby nesúvisí a ich prípadné nesplnenie nie je dôvodom na skončenie štátnej služby podľa § 189c.

K bodom 10 až 19

Návrhom sa precizujú predpoklady na prijatie do služobného pomeru a požiadavky na spoľahlivosť občana. V s úlade s § 14 ods. 3 písm. e) bodu 6 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov možno odpis z registra vydať len oprávneným orgánom uvedeným v § 14 zákona a nie dotknutým fyzickým osobám, ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Keďže oprávnený orgán získa vždy aktuálny odpis z registra trestov, dovetok, že odpis z registra trestov nesmie byť starší ako tri mesiace, je nadbytočný. V záujme získania objektívnych informácií a podkladov na rozhodnutie, či je občan spôsobilý na výkon štátnej služby, sa novo upravujú ustanovenia riešiace postup služ obného úradu v prijímacom konaní. Dopĺňa sa zoznam osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať a rozširuje sa zoznam dokladov, ktor é musí občan predložiť v prijímacom konaní.

K bodom 20 až 23

Navrhovaným znením sa upresňujú pravidlá prijímacieho konania občana do služobné ho pomeru (podrobiť sa lekárskemu a psychologickému vyšetreniu, previerke ovládania štátneho jazyka a previerke fyzickej zdatnosti) a precizujú sa predpoklady na prijatie občana do služobného pomeru a ustanovenia o požiadavkách na spoľahlivosť občana. Keďže colná správa plní a zabezpečuje úlohy aj v oblastiach, v ktorý ch sa vyžaduje najvyšší stupeň spoľahlivosti colníka, vytvára sa možnosť podrobiť občana pri prijímaní do štátnej služby colníkov psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Cieľ om tohto opatrenia je predísť prijatiu nespoľahlivých občanov, ktorí neposkytujú záruky riadneho výkonu štátnej služby.

V súlade so smernicou Rady 93/104/ES z 23. 11. 1993, ktorá sa týka niektorých aspektov organizácie pracovnej doby a v ktorej sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa informovať o dĺžke základné ho času služby v týždni, sa táto povinnosť premieta do náležitostí rozhodnutia nadriadeného o vzniku služobného pomeru.

Zároveň sa spresňuje použitá terminológia.

K bodu 24

Úpravou § 18 ods. 1 sa spresňuje použitá terminológia.

K bodu 25

Táto legislatívno-technická úprava nadväzuje na úpravu v § 41.

K bodu 26

Do taxatívneho výpočtu dôb, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti, sa dopĺňa doba neospravedlnenej neprítomnosti v štátnej službe.

K bodu 27

Navrhovaným znením sa precizuje § 24 ods. 3, ktorý priamo nadväzuje na § 5 tohto zákona.

K bodu 28

V súvislosti so zavedením nových hodností colníkov sa navrhovanou úpravou vypú šťa možnosť, aby minister financií prepožičal hodnosť hlavného colného radcu. Podľa platnej právnej úpravy môže do hodnosti generála, čo je hodnosť, ktorá nahradila predchádzaj úcu colnícku hodnosť hlavného colného radcu, vymenovať len prezident Slovenskej republiky.

K bodom 29 až 33

Návrhom sa upresňujú ustanovenia o služobnom hodnotení, a to z hľadiska obsahu a jeho záverov vyjadrujú cich spôsobilosť colníka na zaradenie do stálej štátnej služby, resp. jeho zotrvanie v doterajšej funkcii. Súčasne sa navrhuje, aby služobné hodnotenie spracované bezprostredný m nadriadeným schvaľoval nadriadený oprávnený colníka ustanoviť do funkcie, ktorý je oprávnený na základe záverov služobného hodnotenia rozhodnúť o prevedení, resp. preložení colníka na inú funkciu alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru.

Navrhuje sa nahradiť 2-ročnú periodicitu služobného hodnotenia 5-ročnou, čím sa frekvencia hodnotenia zosú ladí s inými ozbrojenými zbormi. Bezprostredne nadriadenému sa ukladá povinnosť oboznámiť colníka s návrhom služobného hodnotenia, aby sa k jeho obsahu a záverom mohol vyjadriť v priebehu spracú vania hodnotenia. Spresňuje sa postup pri vyhodnocovaní pripomienok k návrhu služobného hodnotenia nadriadeným, ktorý je súčasne hodnotiteľom aj schvaľovateľom služobného hodnotenia.

K bodom 34 a 35

Návrhom sa spresňujú podmienky ustanovenia a vymenovania do funkcie. Vymenovanie do funkcie je postavené na rovnakú úroveň s ustanovením do funkcie; v tabuľkách zloženia a počtu funkcií colníkov v slu žobných úradoch budú určené platové triedy pre funkcie nadriadených, a preto nebude potrebné nadriadeného vymenovať a súčasne aj ustanovovať do funkcie, ako je tomu v súčasnosti.

K bodu 36

Nový § 33a vytvára právny rámec na výkon úplných vyšetrovacích kompetencií colných orgánov, čo umožní vykonávať vyšetrovateľovi colnej správy trestné stíhanie v colnej aj daňovej oblasti bez ohľadu na výšku uloženého trestu. Ide o súbežnú novelizáciu tohto zákona systematicky prepojenú s novelou Trestného poriadku. Táto úprava zásadným spôsobom mení sú časné procesné postavenie colných orgánov zakotvené v § 10 ods. 8 písm. f), podľa ktorého poverené colné orgány plnia úlohy orgánu činného v trestnom konaní v prípadoch, ak ide o trestné č iny spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, keď je vecná príslušnosť obmedzená iba na vyšetrovanie tých trestných č inov, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. V záujme pružnosti aplikácie a využitia personálnych kapacít colnej správy sa ministrovi financií poskytuje opr ávnenie určiť za vyšetrovateľa colnej správy aj colníka s iným vysokoškolským vzdelaním ako v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku alebo v študijnom programe z podskupiny študijných odborov ekonómia a manažment.

Nová úprava vymedzuje aj úlohy, ktorých výkonom môže príslušný nadriadený poveriť v rámci vyšetrovania vyšetrovateľa čakateľa a ustanovuje prípady čakateľskej praxe a vykonané odborn é skúšky, ktoré môže minister financií uznať za čakateľskú prax a záverečnú vyšetrovateľskú skúšku podľa zákona o štátnej službe colníkov.

K bodu 37

V nadväznosti na § 212 sa terminologicky upresňuje aj znenie § 34 ods. 1 písm. b).

K bodu 38

Upresňuje sa dôvod prevedenia alebo preloženia colníka na inú funkciu. Do podmienok prevedenia alebo preloženia sa premietne skutočnosť, že zákaz činnosti môže byť trestom alebo disciplinárnym opatrením.

K bodu 39

Rozširujú sa dôvody prevedenia colníka na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, resp. prelo ženia do iného služobného úradu, pre ktoré nemôže colník naďalej vykonávať doterajšiu funkciu.

K bodu 40

Ustanovuje sa možnosť vyslať colníka s jeho súhlasom na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu na získanie praktických skúseností.

K bodu 41

Colníci môžu byť do zahraničia vyslaní i na základe medzinárodných zmlúv, pričom klauzuly v nich obsiahnut é nie vždy korešpondujú so zákonom o štátnej službe colníkov. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné priamo v zákone ustanoviť, ktorý právny režim sa na daný prípad bude vzťahovať.

K bodom 42 a 43

Návrhom sa namiesto v aplikačnej praxi doteraz nevyužívanej zálohy pre študujúcich coln íkov ustanovuje činná záloha, do ktorej sa zaradia colníci vyslaní na plnenie úloh colnej správy v zahraničí (operácie civilného krízového manažmentu alebo medzinárodné mierové misie organizované medzinárodnými organizáciami).

K bodu 44

V nadväznosti na § 212 sa terminologicky upresňuje aj znenie § 40 ods. 1 písm. c).

K bodu 45

Rozširujú sa dôvody zaradenia colníka do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov o prípady, keď colní k nezloží záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

K bodu 46

Zavádza sa povinnosť nadriadeného neustále sledovať, či nepominuli dôvody na zaradenie colníka do zálohy pre prechodne nezaraden ých colníkov, a operatívne zabezpečiť jeho ustanovenie alebo vymenovanie do voľnej funkcie.

K bodom 47 a 48

Táto legislatívno-technická zmena nadväzuje na doplnenie ďalšieho dôvodu prerušenia výkonu funkcie colníka - vloženie nového odseku 3 v § 41.

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o prerušení výkonu funkcie colníka na čas, keď vykonáva funkciu v oblasti colníctva alebo daní v medzinárodných organizáciách, pričom počas výkonu tejto funkcie neplní úlohy colnej správy, ale služobný úrad má záujem na jeho zotrvaní v služ obnom pomere. Ustanovenie sa dopĺňa o zákaz nosenia služobnej rovnošaty počas prerušenia výkonu funkcie colníka; colníkovi sa zároveň odoberie služobný preukaz a služobná zbraň.

K bodom 49 až 52

Navrhovanými úpravami na dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Navrhuje sa určiť colníkovi povinnosť počas dočasného pozbavenia výkonu štá tnej služby zdržiavať sa v mieste bydliska, aby bola zabezpečená jeho dostihnuteľnosť pre potreby služobného úradu.

Súčasne sa navrhuje riešiť situáciu po zrušení rozhodnutia o prepustení colníka, ktorý v čase skončenia služobného pomeru bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Dočasné pozbavenie v takomto prípade bude trvať naďalej za predpokladu, že pretrvávajú podmienky, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodom 53 a 54

Základné povinnosti colníka sa dopĺňajú o povinnosť podrobiť sa psychofyziologické mu overeniu pravdovravnosti v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis (napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použití m informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)), alebo v prípadoch, v ktorý ch tak rozhodne minister alebo generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Zároveň sa ustanovuje povinnosť colníka podrobiť sa aj vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropný ch látok v organizme. Colník bude mať ďalej povinnosť preukázať, že riadne študuje, aby sa zamedzilo neoprávnenému čerpaniu služobného voľna s nárokom na služobný plat, povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a povinnosť zvyšovať si svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a n ávyky potrebné na výkon štátnej služby.

K bodom 55 až 57

Navrhované zmeny zužujú rozsah výnimky zo zákazu inej zárobkovej činnosti týkajúcej sa výkonu lekárskej služby, resp. výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a obmedzujú colníka v podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti len v rozsahu potenciálneho konfliktu záujmov. Zároveň sa upravuje text poznámky pod čiarou k odkazu 14aa.

K bodom 58 a 59

Platné znenie zákona sa zosúlaďuje so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorší ch predpisov. V súlade s týmto zákonom sa prekluzívna lehota na prerokovanie a uloženie disciplinárneho opatrenia za priestupok predlžuje na dva roky.

K bodom 60 až 63

Terminológia zákona sa zosúlaďuje s trestnoprávnymi predpismi.

Navrhuje sa možnosť skončenia služobného pomeru colníka aj v prípadoch, keď colníkovi už bolo za disciplinárne previnenie alebo priestupok uložené disciplinárne opatrenie. Ke ďže periodicita služobného hodnotenia sa predlžuje na päť rokov, je potrebné, aby sa v služobnom hodnotení uvádzali aj zahladené disciplinárne opatrenia, aby sa tak umožnilo nadriadenému objektívne a komplexne hodnotiť činnosť colníka za celé hodnotené obdobie. Týmto sa naplní vlastný účel služobného hodnotenia.

Vypustením zákazu uvádzania zahladených disciplinárnych opatrení v služobnom hodnotení sa sleduje objektivita obsahu týchto dokumentov o služobnej činnosti colníka.

K bodom 64 až 67

Navrhuje sa, aby dĺžka základného času služby v týždni bola určená v závislosti od toho, č i je tento čas rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Podľa toho služba 40 hodín v týždni sa bude vzťahovať len na colníkov, ktorí majú rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni a dĺžka 38 hodín na colníkov, ktorých čas služby je rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca.

Z dôvodu, že služba v colnej správe sa vo všeobecnosti vykonáva nepravidelne a „klasický“ zmenový režim, pri ktorom by sa colní ci len striedali v zmenách a nevykonávali by aj iné činnosti, neexistuje, vypúšťa sa ustanovenie týkajúce sa zmennosti.

Vzhľadom na široké spektrum právnych predpisov ukladajúcich colným orgánom rôzne povinnosti a úlohy aj operatívneho charakteru, ako aj na to, že doterajšie skúsenosti s uplatň ovaním pružného pracovného času, keď sa na rôznych pracoviskách uplatňoval rôzny služobný čas podľa uváženia príslušných nadriadených, poukazujú na problematickú koordináciu a komunik áciu nielen medzi colníkmi zaradenými na rovnakom pracovisku, či služobnom úrade, ale aj colníkmi zaradenými v 11 rô znych služobných úradoch, navrhuje sa zrušenie ustanovení o pružnom čase služby pri rovnomerne rozvrhnutom čase služby.

Ïalej sa navrhuje, aby o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhodol nadriadený pí somne a colníka s týmto rozhodnutím včas oboznámil.

K bodu 68

Dopĺňa sa nová forma služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo mimo miesta výkonu št átnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, čím sa sleduje poskytnutie väčšej slobody pohybu a možnosti lepšieho využitia voľného času colní ka v čase nariadenej služobnej pohotovosti.

K bodom 69 až 72

V navrhovanom znení sa spresňujú a dopĺňajú doby, ktoré sa hodnotia ako čas výkonu štátnej služ by colníka pre vznik nároku na dovolenku.

K bodom 73 až 76

Upresňuje sa nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky. Dĺžka povinnej časti dovolenky, ktorú musí colník vyčerpať v kalendárnom roku, sa navrhuje skráti ť na dva týždne z dôvodu, že nerovnomerný a spravidla nepretržitý režim na útvaroch colnej správy neumožňuje súvislé čerpanie dovolenky jednotlivými colníkmi po dobu troch týždňov.

Súčasne sa dopĺňa zákaz určenia dovolenky nadriadeným počas dočasného pozbavenia výkonu štá tnej služby.

Ustanovuje sa možnosť čerpania dovolenky po návrate colníkov vyslaných na vý kon štátnej služby v zahraničí, napríklad, ak vzhľadom na miesto a podmienky výkonu štátnej služby nie je mož né dovolenku čerpať, resp. ak možnosť čerpania dovolenky bola značne obmedzená.

Zároveň sa rozširujú dôvody prerušenia dovolenky aj o nástup na materskú dovolenku.

K bodom 77 a 78

Možnosť peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa ustanovuje len v prípade skončenia služobné ho pomeru colníka a súčasne sa určuje spôsob výpočtu výšky peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku alebo jej pomernej časti. Koeficient, pomocou ktorého sa určuje výška peňažnej ná hrady na jeden deň dovolenky, predstavuje priemerný počet kalendárnych dní pripadajúcich na jeden mesiac v kalendárnom roku.

K bodom 79 a 80

V súlade s platnou právnou úpravou v oblasti ochrany zdravia pri práci sa upravujú ustanovenia týkajúce sa výkonu štátnej služ by v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

Taxatívne sa vymenúvajú faktory, ktorým sú alebo môžu byť colníci vystavení pri výkone štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Rozsah škodlivín a ich vplyvov vyplýva z osobitných predpisov. Zmenou pri čerpaní dodatkovej dovolenky v závislosti od rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva sa vznik n ároku na dodatkovú dovolenku objektivizuje.

Zároveň sa aktualizujú a dopĺňajú poznámky pod čiarou.

K bodu 81

Dotknuté ustanovenie sa spresňuje odkazom na odlišné ustanovenia tohto zákona upravujúce poskytovanie služobného voľna.

K bodu 82

Rozširuje sa povinnosť colníka preukázať aj existenciu a trvanie prekážok uvedených v § 78 ods. 1, pre ktoré má nárok na služobné voľno.

K bodu 83

Upresňuje sa pojem výkon verejnej funkcie.

K bodu 84

Spresňuje sa okruh rodinných príslušníkov, ktorých sprevádzanie je dôležitou osobnou prekážkou v štátnej službe, keď má colník služobné vo ľno s nárokom na služobný plat.

K bodu 85

Navrhované znenie umožňuje nadriadenému fakultatívne určiť rozsah služobného voľna colníkovi pri hľ adaní nového zamestnania pred skončením jeho služobného pomeru.

K bodu 86

V návrhu sa vymenúvajú doby ospravedlnenej neprítomnosti colníka v službe, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za dôležité osobné prekážky v štátnej službe.

K bodu 87

V § 77 sú vykonané viaceré terminologické úpravy súvisiace s oblasťou vzdelávania colníkov a nadväzujúce na terminológiu používanú vo všeobecne záväzných prá vnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie (napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách). Navrhujú sa aj niektor é zmeny v rozsahu poskytovaného služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby.

V návrhu nového znenia odsekov 1 a 2 sa upresňujú podmienky poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat z dôvodu účasti colníka na vyučovaní, študijných sústredeniach a konzultáciách a na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu alebo š tudijného programu. Diferencuje sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat na prípravu a vykonanie absolutória, ktorým sa ukončuje štúdium na stredných školách alebo na vykonanie záverečnej skúšky, ktorou sa ukončuje kurz zameraný na získanie colníckeho vzdelania, rozširuje sa poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat aj na ďalšie druhy vzdelávania colníkov vykonávajúcich štátnu službu v špecifických funkciách – lekára a lektorov colného inštitútu.

Navrhuje sa tiež neposkytovať služ obné voľno na prípravu na opravné skúšky, pričom na samotné vykonanie opravných skúšok na rozdiel od platného stavu sa navrhuje poskytovať v nevyhnutne potrebnom rozsahu iba služobné voľno bez ná roku na služobný plat. Toto opatrenie má podnietiť študujúcich colníkov lepšie si plniť svoje študijné povinnosti.

Na rozdiel od súčasného stavu sa nadriadenému neustanovuje povinnosť, ale iba možnosť poskytnúť colníkovi služobné voľno s ná rokom na služobný plat na vykonanie prijímacích skúšok.

K bodom 88 a 89

Doba materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky je časom výkonu štátnej služby. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v § 78 vypustiť odsek 1 a následne vykonať legislatívno-technické ú pravy.

K bodom 90 a 91

Navrhované legislatívno-technické úpravy zjednocujú terminológiu celého textu zákona a precizujú systematické prepojenie jeho ustanovení.

K bodu 92

Generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva SR sa zveruje právomoc určiť v tabuľkách zlo ženia a počtu funkcií colníkov v jednotlivých služobných úradoch zaradenie funkcií do platových tried v nadväznosti na schválenú systemizáciu a v súlade s charakteristikami platových tried uvedenými v prílohe č. 1.

V tabuľkách zloženia a počtu funkcií colní kov zaradených do platových tried v jednotlivých služobných úradoch colnej správy, vychádzajúcich z organizačnej štruktúry služobných úradov colnej správy, budú okrem názvu funkcií, charakteru slu žobnej činnosti, hodnosti plánovanej pre funkciu, kvalifikačných predpokladov všeobecného vzdelania a colníckeho vzdelania uvedené aj počty funkcií zodpovedajúcich príslušným platovým triedam.

Súčasne sa navrhuje zvýšiť funkčný plat colníkov v jednotlivých platových triedach. Navrhnuté sumy predstavujú funkčné platy vrátane valorizácie na rok 2009. Valorizácie funkčn ých platov za roky 2005 až 2008 sú premietnuté v zákone č. 583/2008 Z. z.

K bodu 93

Ide o úpravu nadväzujúcu na § 16 ods. 2 písm. j).

K bodu 94

Navrhovaná zmena nadväzuje na úpravu v § 10 ods. 2.

K bodu 95

Rozširuje sa výpočet prípadov, ktoré sa colníkovi nezapočítavajú do doby odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov.

K bodu 96

Ustanovuje sa povinnosť nadriadeného započítať odbornú prax pri prijatí do služobného pomeru a možnosť prehodnotiť túto prax pri prevedení alebo preložení colníka na inú funkciu.

K bodu 97

Navrhuje sa, aby osobitný príplatok patril aj colníkom vykonávajúcim štátnu službu v oblasti vyšetrovania.

K bodu 98

Upresňuje sa ustanovenie o priznávaní osobného príplatku.

K bodu 99

Legislatívno-technickou úpravou sa zjednocuje terminológia zákona v súvislosti s úpravou v § 60. Spôsob zaokrúhľovania je totožný so spôsobom zaokrúhľovania, ktorý je ustanovený v čl. XVI zákona č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K bodu 100

V nadväznosti na navrhované úpravy v § 72 a 73 sa upravuje aj nadpis pod § 90a a odsek 1 toho istého ustanovenia.

K bodu 101

Navrhuje sa, aby sa za vykonanú službu nad základný čas služby v týždni colníkovi nepriznalo zvýšenie príplatku, ak sa s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna.

K bodu 102

V nadväznosti na zavedenie ďalšej formy služobnej pohotovosti s použitím mobilných prostriedkov spojenia v § 64 ods. 1 písm. c) sa určuje peňažná náhrada za túto formu pohotovosti.

K bodom 103 a 104

Rozširujú sa možnosti vyslania colníka na dennú formu odborného kurzu alebo iného druhu ďalšieho vzdelávania v zahraničí a v tejto súvislosti sa vykonávajú aj legislatívno-technick é úpravy.

K bodu 105

Pri vyslaní coln íkov do misií alebo operácií krízového manažmentu v zahraničí často nie je možné vyplácať zahraničný príspevok z d ôvodu nestability finančných inštitúcií pôsobiacich v krajine alebo z dôvodu, že bezpečnosť vkladov na účtoch v týchto krajinách nie je garantovaná. Je preto vhodné vyplácať zahraničný príspevok na účet colníka v Slovenskej republike, prípadne vyplácať zahraničný príspevok v hotovosti.

K bodom 106 a 107

Colníkovi vyslanému na výkon štátnej služby v zahraničí patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Ustanovuje sa, že náhrada takýchto výdavkov nebude colníkovi patriť, ak tieto výdavky bude preuká zane hradiť iná osoba. Ak však bude poskytnutá len časť týchto výdavkov, colník má nárok na zostávajúcu časť náhrady výdavkov do výšky určenej podľa tohto zákona.

K bodu 108

Ide o zosúladenie platného znenia § 104 so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

K bodu 109

Sprísňuje sa forma dohody medzi nadriadeným a colníkom o použití cestného motorového vozidla na služobnú cestu, ako aj dohody o poskytnutí náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške ceny cestovného lístka hromadného dopravné ho prostriedku diaľkovej dopravy; takáto dohoda musí byť písomná.

K bodu 110

Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 26.

K bodu 111

Pojem „sústredenie“ sa nahrádza výstižnejším a konkrétnejším pojmom „študijné sústredenia a predpísané konzultácie“.

K bodu 112

Táto legislatívno-technická úprava súvisí s novelizáciou § 137, podľa ktorej sa kúpeľná starostlivosť nebude kvalifikovať ako jedna z foriem preventívnej rehabilitácie.

K bodu 113

V súlade so zákonom o cestovných náhradách sa navrhuje explicitne vyjadriť nárokové plnenie colníkovi aj v súvislosti s náhradou preukázaných výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie pri jeho vyslaní na zahraničnú služobnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí. Aj keď nadriadený doteraz uvedenú náhradu poskytoval v rámci potrebných vedľajších výdavkov, navrhovaná úprava prispieva k transparentnosti celého komplexu nárokov coln íka vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.

K bodom 114 až 117

Ide o zosúladenie platného znenia § 114, 117 a 118 so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zároveň sa v poznámkach pod čiarou uvádzajú odkazy na príslu šné ustanovenia uvedeného zákona.

K bodu 118

Novo sa upravujú termíny vyplácania peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu naturálnych náležitostí.

K bodom 119 až 122

Spresňujú a dopĺňajú sa legálne definície pojmov miesto pobytu, rodina colníka, čas vykonávania štátnej služby a zároveň sa zjednocuje terminologick ý aparát zákona.

K bodu 123

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 28.

K bodom 124 až 126

V zákone č. 200/1998 Z. z. doteraz používané pojmy „získavanie vzdelania“ a „zvyš ovanie vzdelania“ sa nahrádzajú novými výstižnejšími pojmami „získavanie kvalifikácie“, „zvyšovanie kvalifikácie“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ , ktoré sa používajú aj v iných zákonoch a všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a vzdelávanie.

Stupeň kvalifikácie závisí od všeobecného vzdelania a odborného vzdelania. Občan uch ádzajúci sa o prijatie do štátnej služby podľa zákona č. 200/1998 Z. z. musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorú bude v colnej správe vykonávať (§ 11 zákona č. 200/1998 Z. z.). Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú stanovené kvalifikačným predpokladom (stupňom „školského“) vzdelania a colníckeho vzdelania. Stupeň školského vzdelania potrebný na funkciu, do ktorej má byť občan prijatý, sa získava pred prijatím do služobné ho pomeru. Naproti tomu, kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania môže občan získať iba štúdiom v colných kurzoch.

V novom § 134a sa vymedzuje, čo sa na účely zákona považuje za získanie kvalifikácie colníka, resp. jej zvyšovanie, a akým spôsobom môže colník kvalifikáciu získať, resp. si ju zvýšiť. Štúdium colníka pri výkone štá tnej služby na účely získavania alebo zvyšovania kvalifikácie, ak s ním súhlasil služobný úrad, je dôlež itou osobnou prekážkou v štátnej službe a colník môže čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat. Colník, ktorý získava kvalifikáciu alebo si kvalifikáciu zvyšuje štúdiom v colných kurzoch, zostáva počas štúdia zaraden ý vo funkcii, do ktorej je ustanovený. Pre takéhoto colníka je štúdium v colných kurzoch v ýkonom štátnej služby.

Nový § 134b upravuje postup služobného ú radu pri udeľovaní súhlasu so získavaním kvalifikácie alebo so zvyšovaním kvalifikácie colníka v súlade s potrebami colnej správy a povinnosť colníka zotrvať v služobnom pomere po skončení štúdia. Ak colník túto povinnosť nesplní, je povinný služobnému úradu uhradiť náklady spojené so zabezpečením štúdia alebo ich pomernú časť.

Zároveň sa upravuje inštitút prehlbovania kvalifikácie.

K bodu 127

V navrhovanom znení § 135 na rozdiel od platného právneho stavu sa bližšie špecifikuje, ktoré náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvýšenia kvalifikácie sa započítavajú do ná kladov vzniknutých služobnému úradu na účely výpočtu úhrady nákladov za vzdelávanie.

Súčasná právna úprava neumožňuje odpustenie úhrady nákladov, ak je bý valý colník opätovne prijatý do služobného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že u niektorých colníkov uchádzajúcich sa o opätovné prijatie do služobného pomeru prichádza k tomuto rozhodnutiu z iniciatívy služobného úradu, navrhuje sa doplniť zákon o nové ustanovenie (§ 135 ods. 8), ktoré umožní generálnemu riadite ľovi rozhodnúť o pokračovaní v plnení záväzku zotrvať ustanovený čas v služobnom pomere.

K bodu 128

Vypúšťa sa ustanovenie, ktorým sa kúpeľná liečba kvalifikovala ako preventívna rehabilitácia.

K bodu 129

Spresňuje sa formulácia podmienok pre vznik nároku na preventívnu rehabilitáciu.

K bodu 130

V nadväznosti na § 212 sa terminologicky upresňuje aj znenie § 137 ods. 4 písm. b).

K bodom 131 a 132

V týchto ustanoveniach sa navrhuje, aby sa preventívna rehabilitácia neposkytovala colníkom, ktorí sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby; zároveň sa zosúlaďuje terminológia z ákona.

K bodom 133 a 134

Navrhuje sa, aby už colníčka starajúca sa o dieťa staršie ako jeden rok mohla byť zaradená na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do slu žobnej pohotovosti.

Zároveň sa výslovne ustanovuje písomná forma jej súhlasu so zaradením na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, ak sa stará o dieťa starš ie ako jeden rok a mladšie ako tri roky, ako aj do služobnej pohotovosti alebo s preložením alebo prevelením do iného miesta výkonu štátnej služby.

K bodu 135

V prípade súvislého čerpania materskej a rodičovskej dovolenky sa vytvárajú podmienky na poskytnutie nevyč erpanej dovolenky aj po uplynutí doby podľa § 68 ods. 4.

K bodu 136

Ustanovujú sa nové dôvody skončenia služobného pomeru colníkov v prípravnej štátnej službe. Účelom je skončiť služobný pomer zo zákona v prípadoch, ak colník v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezíska colnícke vzdelanie alebo jeho postoj k výkonu služby alebo iné konanie vedie k záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby.

K bodu 137

Znenie § 181 sa dopĺňa o odkaz na analogickú aplikáciu ustanovení o doručovaní rozhodnutí.

K bodu 138

V nadväznosti na úpravu v § 180 sa novo upravujú ustanovenia zakotvujúce dôvody prepustenia colníka zo služobného pomeru a precizuje sa znenie jednotlivých odsekov.

K bodu 139

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na navrhovanú úpravu v § 183.

K bodu 140

Osobitne sa ustanovuje právo colníka aktívne participovať na konaní o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom; colník má právo vyjadrovať sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a obhajova ť sa.

K bodu 141

Ustanovuje sa, že v odô vodnení rozhodnutia o prepustení z dôvodov, že colník podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo spôsobilosť vykonávať doterajš iu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, resp. že podľa posudku klinického psychol óga nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, sa uvádzajú len závery rozhodnutia služobného posudkového lekára alebo posudku klinického psycholó ga. Ak bolo predpokladom prepustenia aj predchádzajúce zaradenie colníka do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov (pri colníkoch v stálej štátnej službe), musí sa táto skutočnosť konštatovať v od ôvodnení rozhodnutia.

K bodu 142

Vzhľadom na znenie § 184 ods. 2 sa v § 185 vypúšťa nadbyto čný odsek 3.

K bodu 143

Legislatívno-technická úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu v § 137 ods. 6.

K bodu 144

Novo sa upravuje rozsah zákazu prepustenia zo služobného pomeru v nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 183.

K bodu 145

Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré nevyvážene komplikujú proces prepúšťania.

K bodu 146

Precizuje sa znenie odseku 1 v § 187 zákona.

K bodu 147

Navrhovaným znením sa vylučuje ustanovenie colníka do pôvodnej funkcie, ak nespĺňa podmienky, ktoré podľa § 14 ods. 4 musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

K bodu 148

V nadväznosti na § 180 sa upresňujú dôvody skončenia služobného pomeru colníka v pr ípravnej štátnej službe pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby alebo pre nezískanie colníckeho vzdelania.

K bodu 149

Navrhovaným ustanovením sa zavádza vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, v rámci ktorej bude jednotne podľa stanovených kritérií posudzovaná zdravotná spôsobilosť ob čanov uchádzajúcich sa o prijatie do služobného pomeru a zdravotná spôsobilosť colníkov na ďalší výkon štátnej služby. Zároveň sa ustanovujú stupne zdravotnej spôsobilosti uchádzača o prijatie do služobného pomeru alebo colníka, ktorú bude posudzovať služobný posudkový lekár.

Novo sa ustanovuje inštitút prieskumného konania. Navrhované znenie sa tiež zosúlaďuje s platnou úpravou v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia a doterajšia povinnosť colníka požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociá lneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia, ak sa mu pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon št átnej služby, sa navrhuje nahradiť zodpovedajúcim právom colníka požiadať o posúdenie zdravotného stavu na uvedené účely.

Ustanovuje sa kompetencia generálneho riaditeľa určiť funkcie, ktoré bude môcť vykonávať aj colník s obmedzenou zdravotnou spôsobilosťou.

K bodu 150

Táto legislatívno-technická úprava rešpektuje skutočnos ť, že zákaz činnosti môže byť trestom alebo disciplinárnym opatrením.

K bodu 151

Upresňuje sa postup pri skončení služobného pomeru colníka, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, v prí pade záveru služobného hodnotenia, že je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

K bodu 152

Legislatívno-technická úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu v § 183.

K bodu 153

Legislatívno-technická úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu v § 183 ods. 1 písm. e).

K bodom 154 až 158

Ustanovenia o odvolacom konaní sa dopĺňajú o skutočnosť, že odvolanie je potrebné podať v písomnej podobe. Upravuje sa možnosť späť vzatia odvolania, pokiaľ o ňom príslušný orgán nerozhodol. Zároveň sa ustanovuje, že podanie odvolania proti rozhodnutiu služobného posudkového lek ára, ktorým bola colníkovi určená zdravotná spôsobilosť, má odkladný účinok.

K bodu 159

Návrh vychádza z § 246 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je Najvyšší sú d Slovenskej republiky vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví z ákon.

K bodu 160

S výnimkou výkonu rozhodnutia sa vylučuje subsidiárne použitie zákona o správnom konaní na konanie vo veciach služobného pomeru. Doterajší súdny výkon rozhodnutia, resp. výkon prostredníctvom súdneho exekútora, sa nahrádza výkonom rozhodnutia podľa správneho poriadku, ktorý budú uskutočň ovať služobné úrady.

K bodom 161 a 162

Upresňuje sa ustanovenie týkajúce sa práva na náhradu za stratu na služobnom plate a zároveň sa vypúšťa ustanovenie upravujúce formu uplatnenia práva colníkom, resp. nadriadeným.

K bodu 163

Spresňuje sa ustanovenie zákona upravujúce oznamovanie a doručovanie rozhodnutia, ako aj splnenie povinnosti doruči ť rozhodnutie. Navrhuje sa, aby sa všeobecné pravidlá o počítaní času nepoužili na prípady písomností adresovaných účastníkovi konania uložených na pošte. Zároveň sa navrhuje aplikovať pravidlá doručovania rozhodnutí účastníkovi konania aj v prípade, že sa rozhodnutie doručuje opatrovníkovi.

K bodu 164

Z dôvodu právnej istoty sa navrhujú prechodné ustanovenia. Berúc do úvahy nový inštit út vyšetrovateľa colnej správy a v záujme zabezpečenia jeho plnej funkčnosti okamžite po nadobudnutí účinnosti zákona sa navrhuje, aby bol minister po obmedzenú dobu (do 30. júna 2010) oprávnený udeliť taxatívne vymedzenému okruhu colníkov výnimku z dĺžky čakateľskej praxe.

K bodu 165

V charakteristike platových tried sa prostredníctvom všeobecnejších formulácií rozširuje rozsah činnost í vykonávaných vo funkciách podľa jednotlivých platových tried.

K bodu 166

V nadväznosti na navrhované úpravy v § 72 a 73 sa upravuje aj ná zov prílohy č. 3.

K bodu 167

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa dopĺňa o ďalšiu smernicu.

K čl. II

S cieľom harmonizovať s ostatnými členskými štátmi Európskej únie podmienky prístupu fyzických a právnických osôb k statusu schváleného hospodárskeho subjektu sa navrhuje vypustiť zo sadzobníka správnych poplatkov spoplatnenie žiadosti o vydanie osvedčenia schváleného hospodárskeho subjektu.

K čl. III

K bodu 1

Spresňuje sa odkaz na osobitný právny predpis.

K bodu 2

Navrhované znenie reaguje na modernizáciu a elektronizáciu pracovných postupov a pracovného prostredia colných ú radov, ktoré vyplývajú z novely nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č . 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení. Cieľom tejto úpravy je zrýchlenie vybavovania na hraniciach.

K bodu 3

Rovnako ako predchádzajúci bod aj toto ustanovenie vytvára legislatívny rámec pre modernizáciu, zrýchľovanie a zjednodušovanie colných postupov umožnením vydávania rozhodnutí v colnom konaní prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov; popri rozhodnutiach, ktoré vydáva colný úrad elektronicky, sa zavádza automatické vydávanie rozhodnutí bez zásahu ľudského faktora, a to v jednoznačných prípadoch podľa vopred nastavených parametrov.

K bodu 4

Táto legislatívno-technická úprava nadväzuje na predchádzajúci bod a je len reakciou na zmenu systematiky § 36 Colného zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru vypracovaného na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzá jomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (Neapol II), ktorý bol podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997. Uvedený dohovor na jednej strane priamo umožňuje colným orgánom vykonávať cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, avšak na druhej strane ukladá povinnosť zakotviť túto skutočnosť v právnom poriadku príslušnej zmluvnej strany. Navrhované ustanovenie je reakciou na uvedenú skutoč nosť.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje postavenie vyš etrovateľov colnej správy vo vyšetrovaní a poverených colných orgánov v skrátenom vyšetrovaní s dôrazom na ich procesnú samostatnosť a viazanosť všeobecne záväznými prá vnymi predpismi, resp. pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Zároveň sa ustanovuje oprávnenie vyšetrovateľov vyžadovať potrebnú súčinnosť od Colného riaditeľstva SR, coln ých úradov a colného kriminálneho úradu.

K bodu 3

Medzi prostriedky operatívno-pátracej činnosti sa navrhuje zaradiť aj používanie krycích dokladov.

K bodu 4

Navrhuje sa pozitívne ako aj negatívne vymedzenie krycích dokladov a možnosť vytvoriť legendu na zakrytie č innosti colníka alebo svedka. Upravuje sa kompetencia rozhodnúť o použití krycích dokladov a kompetencia vydávať a evidovať krycie doklady.

K čl. V

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy návrhu na zavedenie inštitútu vyšetrovateľa colnej správy je zefektívniť činnosť coln ého kriminálneho úradu pri odhaľovaní colných a daňových podvodov a zamedzovaní páchaniu trestnej činnosti na území Slovenskej republiky a Európskej ú nie, prostriedkami úplných vyšetrovacích právomocí colných orgánov vo vymedzenej oblasti s využitím prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Povereným colným orgánom sa priznáva oprávnenie vyšetrovať všetky trestné činy páchané v oblastiach, v ktorých je vecne príslušná colná správa podľa súčasného § 10 ods. 8 písm. f) Trestného poriadku, čím sa dosiahne zvýšenie rýchlosti a kvality vyšetrovania na zverenom úseku, pretože vyšetrovanie by kontinuálne vykon ával ten istý orgán – vyšetrovateľ colnej správy, a to od začatia trestného stíhania až po návrh na podanie obžaloby.

K bodom 3 až 5

Ustanovenie upravuje postup policajta – vyšetrovateľa Policajného zboru alebo colnej správy, ktorý koná o prečine alebo zločine a v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí, že o veci by mal konať policajt podľa § 10 ods. 8 písm. c) až h). Navrhuje sa, aby vec v takýchto prípadoch dokončil policajt podľa § 10 ods. 8 p ísm. a) a b) – teda vyšetrovateľ Policajného zboru alebo vyšetrovateľ colnej správy, ktorý vo veci konal pred tý m, než dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať, pominuli.

K bodu 6

Prechodným ustanovením sú pokryté prípady vyšetrovania a skráteného vyšetrovania, pri ktorých trestné stíhanie začalo pred účinnosťou tohto zákona. Z dô vodu plynulosti, rýchlosti a hospodárnosti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania je žiaduce, aby ho dokončili tie orgány činné v trestnom konaní, ktoré ho aj začali.

K čl. VI

Navrhovaným znením sa splnomocňuje predseda NR SR na vydanie úplného znenia z ákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. VII

Ú činnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2009.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky v Bratislave dňa 9. februára 2009.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Právne vzťahy súvisiace s dovozom a vývozom niektorých výrobkov, ktorých držanie a nakladanie s nimi je na území Slovenskej republiky obmedzené z bezpečnostných dôvodov, teda zbraní, streliva, výbušnín, zbrojárskej a bezpečnostnej techniky a služieb, ktoré nie sú vojenským materiálom v zmysle zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení v neskorších predpisov v platnom znení v súčasnosti upravuje zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v platnom znení, pričom tento zákon vo svojom ustanovení § 56 ods. 1 písm. b) uvádza, že „na ochranu obchodnopolitických alebo iných dôležitých záujmov Československej socialistickej republiky alebo na zabezpečenie plnenia medzinárodných záväzkov môže Federálne ministerstvo zahraničného obchodu všeobecne záväzným právnym predpisom vykonávanie zahraničnohospodárskych činností alebo prevoz tovaru územím Československej socialistickej republiky viazať na splnenie určitých podmienok včítane udelenia úradného povolenia alebo na predloženie určených dokladov.

V súčasnosti vykonávacím predpisom k tomuto ustanoveniu je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb, ktorá bližšie upravuje podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o úradné povolenie (licenciu) na dovoz alebo vývoz tovaru a služieb taxatívne uvedených v prílohách A, B, C, D a E vyhlášky.

Dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Zmluve o Európskej únii sa stali prílohy A, B, C a D vyhlášky č. 15/1998 Z. z. obsolétnymi, keďže kompetencie v oblasti obchodnej politiky k tretím štátom, najmä v oblasti kontroly dovozu a vývozu v týchto prílohách uvedených tovarov a služieb prešli do pôsobnosti Európskej komisie, čo malo zároveň za následok, že na území SR platia v tejto oblasti v súčasnosti výlučne právne normy komunitárneho práva.

Komunitárnym právom však naďalej nie je upravená oblasť dovozu a vývozu tovarov uvedených v prílohe E vyhlášky č. 15/1998 Z. z., a to vzhľadom na článok 296 ods. 1 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, v zmysle ktorého každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. Z tohto dôvodu odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky naďalej vydáva licencie na dovoz a vývoz tovarov uvedených v prílohe E vyhlášky č. 15/1998 Z. z., a to v postupe upravenom touto vyhláškou.

Vyhláška č. 15/1998 Z. z. ako podzákonný právny predpis nie je vhodným nástrojom na výkon kontroly dovozu a vývozu tovaru natoľko citlivého pre ochranu bezpečnostných záujmov SR, akým sú zbrane, strelivo, výbušniny, zbrojárska a bezpečnostná technika. Predmetná vyhláška neobsahuje žiadne ustanovenia o podmienkach intrakomunitárnej prepravy tohto materiálu v rámci Európskeho spoločenstva, žiadne ustanovenia oprávňujúce správny orgán, ktorý udelí licenciu preskúmať, či osoba, ktorej bola táto licencia udelená, splnila podmienky v nej uvedené, a v prípade, ak tieto podmienky nesplnila prípadne uložiť sankciu. Tiež v súčasnosti žiadna právna norma neumožňuje Ministerstvu hospodárstva SR vydať medzinárodný dovozný certifikát, čo spôsobuje vážne problémy pri realizácii obchodného styku s niektorými krajinami.

Nová právna úprava tejto oblasti právnych vzťahov na úrovni zákona je nevyhnutná najmä z dôvodu harmonizácie právneho poriadku s právom Európskeho spoločenstva a je nevyhnutným dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Návrh zákona komplexne upravuje postup udeľovania licencií na dovoz a vývoz tovarov v súčasnosti uvedených v prílohe E vyhlášky č. 15/1998 Z. z., pričom ich okruh je vymedzený v prílohe k zákonu, tiež podmienky prepravy takýchto výrobkov z územia členských štátov EÚ na územie SR ako aj pri ich preprave zo SR na územie členských štátov, vymedzuje okruh ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa budú vyjadrovať k žiadosti o udelenie licencie, pričom presne špecifikuje v akej lehote budú môcť poskytnúť svoje vyjadrenie. Zároveň prijatím návrhu zákona dôjde k prechodu kompetencie povoľovať prepravu výbušnín a pyrotechnických výrobkov cez štátne hranice z Hlavného banského úradu na ministerstvo hospodárstva, čím sa odstráni vykonávanie dvoch oddelených správnych konaní pri posudzovaní jedného obchodného prípadu.

Navrhovaná právna úprava zavádza záväznú formu vyhlásenia konečného používateľa a medzinárodného dovozného certifikátu, pričom vzor certifikátu ustanoví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia upravujúce výkon kontroly dodržiavania tohto zákona, ako aj vymedzenie sankcií za zistené porušenia jednotlivých ustanovení zákona náležite odstupňované podľa závažnosti porušenia.

Doterajší spôsob udeľovania licencií na tzv. určené výrobky sa z pohľadu žiadateľov o licenciu podstatne nemení, zjednodušuje sa administratívna náročnosť pri vybavovaní povolení na niektoré činnosti, na ktorých sa v súčasnosti zúčastňujú viaceré orgány, ako napríklad v prípade cezhraničnej prepravy výbušnín a pyrotechnických výrobkov. Nepočíta sa s podstatnou zmenou výšky správnych poplatkov, upravia sa len ich hodnoty v súvislosti s prechodom na euro a zároveň sa zosúladí príslušná terminológia v Sadzobníku správnych poplatkov.

Vzhľadom na prechod kompetencií pri preprave výbušnín a pyrotechnických výrobkov z Hlavného banského úradu na ministerstvo hospodárstva je nevyhnutné novelizovať zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, pričom sa vypúšťajú príslušné ustanovenia. Zároveň sa novelou odstraňujú niektoré problémy aplikačnej praxe.

Novým zákonom sa zrušuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaný zákon je plne zlučiteľný s právnou úpravou platnou v Európskej únii, keďže vzhľadom na článok 296 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev táto oblasť patrí do výlučnej právomoci členských štátov v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie.

Prijatie novej právnej úpravy nebude mať vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky, ani ostatné verejné rozpočty. Rovnako sa nepredpokladajú ďalšie vplyvy na podnikateľské subjekty. V oblasti správnych poplatkov za udelenie povolenia ani licencie nedochádza k zmene vo výške správnych poplatkov, dochádza len k zosúladeniu terminológie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole obchodovania s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom:

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, čl. 296 odsek 1 písm. b) a odsek 2

- sekundárnom:

Rozhodnutie Rady č. 255/1958 z 15. apríla 1958

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca – bezpredmetné,

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení – bezpredmetné,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia – bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právnom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: bezpredmetné

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

Úvodné ustanovenia zákona vymedzujú jeho pôsobnosť, upravujú sa podmienky dovozu a vývozu vybraných výrobkov, u ktorých existuje určité bezpečnostné riziko vyplývajúce z ich povahy. Okruh týchto výrobkov nie je uvedený priamo v texte zákona, ale v prílohách, keďže v záujme zabezpečenia kompatibility s colnými predpismi je vhodné určiť tento okruh v súlade s jednotlivými položkami a podpoložkami kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka, tak ako je tomu v súčasnej právnej úprave. V týchto ustanoveniach sa tiež zavádzajú nové všeobecné pojmy „určené výrobky“ a „cezhraničná preprava určených výrobkov“, ktoré je nutné zaviesť z dôvodu rôznorodosti jednotlivých výrobkov kontrolovaných týmto zákonom. Rozlišuje sa medzi prepravou cez hranice s inými členskými štátmi Európskej únie, kedy zákon hovorí o intrakomunitárnej preprave určených výrobkov, a dovozom a vývozom určených výrobkov, o ktorom sa v zmysle colných predpisov hovorí v prípade prepravy cez hranice Európskej únie.

K § 3

Ustanovuje kľúčové pravidlo zákona, v zmysle ktorého je možné určené výrobky prepravovať len po vydaní príslušnej licencie zo strany ministerstva, to však neplatí v prípade strelných zbraní a ich súčastí, ak tieto nie sú prepravované pri výkone podnikateľskej činnosti. Keďže v jednotlivých prípadoch by bolo pre štátne orgány vykonávajúce kontrolu obchodovania zložité zaobstarať pre účely zákona zmluvné dokumenty, ktoré boli podkladom pre uskutočnenie cezhraničnej prepravy určených výrobkov, postačujúcimi budú aj iné obchodné dokumenty, z ktorých bude možné jednoznačne preukázať uskutočnenie tejto prepravy, ako napr. objednávky a dodacie listy.

K § 4

Určenie štátnych orgánov zúčastňujúcich sa na kontrole cezhraničnej prepravy určených výrobkov vychádza z nutnosti náležitého posúdenia všetkých bezpečnostných ako aj zahraničnopolitických hľadísk. Každý z orgánov kontroly by mal podávať svoje vyjadrenia k žiadostiam o licenciu z pohľadu, či žiadateľ o licenciu spĺňa požiadavky medzinárodných zmlúv, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých uplatňovanie je v gescii toho ktorého štátneho orgánu, teda napr. Ministerstvo vnútra SR bude podávať svoje vyjadrenia k cezhraničnej preprave strelných zbraní a streliva a Hlavný banský úrad SR k cezhraničnej preprave výbušnín a pyrotechnických výrobkov. V odseku 3 je zároveň príkladne uvedený výpočet hľadísk, na ktoré musia orgány kontroly prihliadať pri výkone kontroly obchodovania.

Ustanovuje tiež spoluprácu ministerstva hospodárstva SR s orgánmi kontroly, ktoré na požiadanie ministerstva poskytujú vyjadrenia k žiadostiam o licencie.

K § 5

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cezhraničnej prepravy určených výrobkov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem posudzovania žiadostí o udelenie licencie tiež kontroluje dodržiavanie tohto zákona, spolupracuje s inými štátmi a medzinárodnými inštitúciami a vykonáva povinnosti vyplývajúce zo zahranično-politických záväzkov Slovenskej republiky.

K § 6

Druhy dokumentov, ktoré musí žiadateľ predložiť spolu so žiadosťou o licenciu odrážajú všetky stránky obchodného prípadu, ktoré musia orgány zúčastnené na kontrole vziať do úvahy pri posudzovaní možného rizika z toho ktorého prípadu vyplývajúceho. Oproti súčasnej právnej úprave sa rozsah týchto dokumentov nemení, spresňujú sa len niektoré formulácie.

V prípade žiadosti o licenciu týkajúcej sa výbušnín je nevyhnutné zároveň rozhodnúť aj o povolení na prepravu týchto výbušnín. Podľa súčasnej právnej úpravy povoľuje cezhraničnú prepravu výbušnín Hlavný banský úrad v samostatnom konaní, v ktorom sú predmetom opätovného posudzovania skutočnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté v konaní o udelení licencie, čo zvyšuje administratívnu záťaž pred podnikateľov. Preto sa návrhom zákona preberajú príslušné ustanovenia zo zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe a kompetencia schvaľovať cezhraničnú prepravu výbušnín prechádza na ministerstvo hospodárstva.

K § 7

Ministerstvo rozhodne o licencii do 60 dní od doručenia žiadosti o licenciu, ak sú splnené podmienky podľa § 6. Stanovuje sa tiež lehota 30 dní, v ktorej môžu orgány zúčastňujúce sa na kontrole vyjadriť svoje súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko k žiadostiam o licenciu, alebo o ich zmenu. V prípade, ak tieto orgány sa v lehote nevyjadria, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že s licenciou súhlasia. V prípade, ak by následne doručili ministerstvu hospodárstva nesúhlasné stanovisko, bolo by možno už vydanú licenciu zrušiť z dôvodu, že držiteľ licencie prestal spĺňať podmienky na jej udelenie.

V prípade súhlasných stanovísk zúčastnených orgánov kontroly ministerstvo vydá licenciu, obsah ktorej zodpovedá zaužívaným podmienkam v medzinárodnom obchode.

Súčasne s licenciou na cezhraničnú prepravu výbušnín ministerstvo vydá aj povolenie ich prepravu vo formulári EÚ. Zákon ustanovuje rovnaké súvisiace povinnosti ako súčasná právna úprava v zákone SNR č. 51/1988 Zb.

K § 8

Zmeniť licenciu návrh zákona umožňuje len v troch údajoch – v dĺžke platnosti licencie, zmene hodnoty určených výrobkov a zmene ich množstva. Potreba zmeny licencie v časti hodnoty určených výrobkov vzniká najmä z dôvodu pohybov kurzov mien, preto nie je potrebné nové schvaľovacie konanie. Zákon upravuje osobitne aj dôvody, na základe ktorých by bolo možné zamietnuť žiadosť o zmenu licencie, keďže sa jedná o rozdielnu situáciu v porovnaní s novou žiadosťou o licenciu. Vzhľadom k tomu, že o takejto žiadosti sa bude rozhodovať v správnom konaní, je nutné ponechať v platnosti licenciu aj po uplynutí jej pôvodnej doby platnosti, inak by bolo najmä konanie o podanom rozklade bezpredmetné.

K § 9

Povinnosti držiteľa licencie súvisia so zabránením zneužitia licencie, prípadne na kontrolu jej využívania ex post.

K § 10 a 11

Dôvody zamietnutia žiadosti o licenciu vyplývajú z nesplnenia požiadaviek daných týmto zákonom, medzinárodnými zmluvami alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Analogicky bude možné licenciu zrušiť, ak tieto skutočnosti budú zistené, alebo vzniknú až po jej udelení. Rozklad proti rozhodnutiu o zrušení licencie nemá odkladný účinok, keďže je nutné zabrániť uskutočneniu cezhraničnej prepravy určených výrobkov okamžite, a teda nemožno počkať na skončenie správneho konania.

K § 12 a 13

Vyhlásenie konečného užívateľa (tzv. End User Certificate – EUC) a Medzinárodný dovozný certifikát (International Import Certificate – IIC) sú vyhlásenia štátnych orgánov a osôb so sídlom v príslušnom štáte, ktoré sú vyžadované v medzinárodnom obchode s určenými výrobkami jednotlivými licenčnými orgánmi pred vydaním licencie. Ich obsahom je vyhlásenie o neumožnení reexportu určených výrobkov bez súhlasu vyvážajúcej krajiny, resp. vyhlásenie o tom, že dovážajúca krajina udelila na dovážaný tovar dovoznú licenciu, a tým prebrala dohľad na týmto tovarom. Forma vyhlásenia a medzinárodný dovozný certifikát budú ustanovené výnosom ministerstva vydaným na vykonanie tohto zákona.

K § 14 a 15

Možnosť efektívneho výkonu kontroly dodržiavania zákona je ustanovená v § 14. Zákon ustanovuje právomoc ministerstva vykonať kontrolu nie len u držiteľov licencie, ale aj u osôb, u ktorých sa dôvodne predpokladá, že vykonávajú cezhraničnú prepravu určených výrobkov bez licencie.

Zároveň zákon ukladá orgánom štátnej správy povinnosť spolupracovať pri získavaní dokumentov a poznatkov nevyhnutných k vykonávaniu dohľadu nad dodržiavaním zákona.

K § 16 a 17

Systém sankcií je rozčlenený na priestupky, ktorých sa môžu dopustiť len fyzické osoby pri vykonávaní cezhraničnej prepravy určených výrobkov bez licencie. Správnych deliktov sa môžu dopustiť fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby v zákone pomenovaným konaním narúšajúcim kontrolný režim stanovený zákonom. Vzhľadom na hodnotu určených výrobkov, s ktorými spravidla obchodujú držitelia licencií, je nevyhnutné určiť v zákone výšku pokút, ktoré budú v dostatočnej miere odrádzať od nedovoleného konania. V opačnom prípade by pokuty neplnili preventívnu funkciu a aj ich represívna funkcia by bola v mnohých prípadoch značne slabá.

K § 18 až 20

V rámci spoločných ustanovení sa ministerstvo splnomocňuje na vydanie výnosu, ktorého obsahom budú vzory žiadostí o udelenie licencie a vzory vyhlásení, ktoré vydáva ministerstvo podľa § 12 a 13. Zákon obsahuje aj prechodné ustanovenie, v záujme hladkého prechodu na režim nového zákona. Zákonom sa zrušuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Úprava Sadzobníka správnych poplatkov je nevyhnutná z dôvodu zosúladenia terminológie zákona, výška poplatkov za jednotlivé úkony sa mení len z dôvodu prechodu na menu euro.

K Čl. III

Novelou zákona o banskej činnosť, výbušninách a o štátnej banskej správe sa najmä vypúšťajú ustanovenia upravujúce povoľovanie prepravy výbušnín a pyrotechnických výrobkov, keďže kompetencia na jej povoľovanie prechádza z Hlavného banského úradu na ministerstvo hospodárstva SR.

Ďalej sa zavádza definícia pojmu „dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu“, ktorý v súčasnej legislatíve absentuje, čo spôsobuje aplikačné problémy. Definícia dobývania vyhradených ložísk je v § 27 ods. 16 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Nutnosť úpravy v § 5 ods. 2 vyplýva z kompetencie Hlavného banského úradu ako orgánu 1. stupňa vydávať oprávnenie, súhlas, opatrenie alebo povolenie podľa zákona SNR č. 51/1988 Zb., banského zákona alebo podľa osobitných predpisov.

K Čl. IV

Vzhľadom na trvanie legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona 1. augusta 2009.

Bratislava 18. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu