Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.01.2005 do 31.01.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017,ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov (Ú. v. EÚ L 317, 1.12.2017).

Účelom predloženého návrhu novely zákona je špecifikovanie účelu poskytovania účelovo viazaných finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva                             na rezidentské štúdium, ktoré je určené doplnenie špecialistov vo vybraných špecializačných odboroch v regiónoch, v ktorých je ich nedostatok. Ustanovuje sa nová povinnosť                          pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008, na základe ktorého  zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien.

Uvedeným návrhom sa transponuje Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017, ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov.

Obsahom návrhu zákona v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe je definovanie podmienok na zaradenie zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, určenie náležitostí žiadosti o zaradenie a postupu vzdelávacej ustanovizne pri zaraďovaní rezidenta. Ustanovujú sa povinnosti pre rezidenta, zamestnávateľa rezidenta a  dopĺňajú sa povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá získala akreditáciu na uskutočňovanie študijného programu. Ustanovujú sa podmienky pre poskytovateľov všeobecnej ambulancie a špecializovanej ambulancie, v ktorej sa uskutočňuje praktická výučba rezidentského štúdia.

Navrhuje sa zmena názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorá reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na výsledky analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita, administratívne a finančné zaťaženie  zdravotníckeho pracovníka pri predkladaní dokladov o odbornej spôsobilosti stavovskej organizácii.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh novely zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu novely zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a legisvakanciu.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1   
Ide o zmenu názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorý lepšie vystihuje výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka pri výkone služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Požiadavka na zatraktívnenie zdravotníckeho povolania vyplynula z aplikačnej praxe, analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ako aj               v súvislosti s potrebou zostavovania nutričných plánov v oblasti zdravej a liečebnej výživy pri riešení prevencie obezity ako celospoločenského problému. Uvedený názov je používaný aj         v zahraničí.

K bodu 2   
Platná úprava sa rozširuje o výkon povolania na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sú orgánmi verejného zdravotníctva vykonávajúce činnosti zamerané na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia v rozsahu stanovenom zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade § 3 ods. 1 zákona o poskytovateľoch.

K bodu 3   
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s precizovaním ustanovení o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odbornej kvalifikácie.

K bodu 4     
Navrhovanou úpravou sa bližšie špecifikuje účel použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v rámci ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. 

K bodu 5   
Vypustenie odsekov 4 až 12 v § 39a v súvislosti s  komplexnou úpravou rezidentského štúdia v novom § 39b.   

K bodu 6   
    Ustanovenia § 39b sa dopĺňajú na základe požiadaviek aplikačnej praxe a z dôvodu doterajšej absencie úpravy podmienok týkajúcich sa rezidentského štúdia.
Ide o zjednotenie podmienok týkajúcich sa zaradenia zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, povinností vzdelávacej ustanovizne uskutočňujúcej príslušný akreditovaný študijný program v rámci rezidentského štúdia, špecifikácie použitia účelovo viazaných finančných prostriedkov.
V súvislosti s potrebou informovania odbornej verejnosti sa stanovuje povinnosť ministerstvu zdravotníctva prostredníctvom webového sídla zverejňovať informácie o špecializačných odboroch rezidentského štúdia a samosprávnych krajoch, v ktorých sa po skončení rezidentského štúdia dobrovoľne zaväzuje rezident poskytovať zdravotnú starostlivosť. Súčasná platná právna úprava navodzovala dojem, že súčasťou finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené pri porušení zákonných podmienok, mala byť aj náhrada mzdy za absolvovanú praktickú časť štúdia rezidenta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (náhrada mzdy), čo nebolo zámerom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené ministerstvo pristúpilo k prehodnoteniu a zvýšeniu motivácie vstupu lekárov do rezidentského štúdia znížením sumy, ktorú mali rezidenti vrátiť, zníženú o náhradu mzdy. 

K bodu 7   
Terminologické precizovanie textu vo vzťahu k študijnému poriadku ďalšieho vzdelávania.

K bodu 8   
Ustanovením sa dopĺňajú povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá uskutočňuje akreditovaný program.

K bodu 9   
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa povinnosť pre ministerstvo zdravotníctva zverejňovať v zozname vzdelávacích ustanovizní, ktoré získali akreditáciu aj údaj o dátume zániku platnosti osvedčenia o akreditácii a údaj o zdravotníckom povolaní. 

K bodu 10   
Navrhovaná úprava zabezpečí administratívne a čiastočne finančné odťaženie zdravotníckych pracovníkov v tom, že nebudú musieť opakovane predkladať stavovskej organizácii v inom konaní osvedčenú kópiu dokladu o odbornej spôsobilosti, ak ju  už predložili pri registrácii.

K bodu 11   
Navrhuje sa nová povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady. Vo vzťahu k Nariadeniu Európskeho parlamentu a rady zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien, okrem prípadov, ak to zubný lekár považuje za nevyhnutné z dôvodu osobitných liečebných potrieb pacienta.
Od 1. januára 2019 môžu zubní lekári používať zubný amalgám len vo forme kapsúl 
s vopred určenou dávkou. Používanie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi sa zakazuje.
Od 1. januára 2019 poskytovatelia špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti, ktorí používajú zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové výplne alebo zuby obsahujúce takéto výplne zabezpečia, aby ich zdravotnícke zariadenia boli vybavené odlučovačmi amalgámu na zachytávanie a zber amalgámových častíc vrátane tých v použitej vode. Taktiež zabezpečia, aby: a) odlučovače amalgámu uvedené do prevádzky poskytovali úroveň zachytávania najmenej 95 % amalgámových častíc. Odlučovače amalgámu sa udržujú v súlade s požiadavkami výrobcu, aby sa zabezpečila čo najvyššia možná úroveň zachytávania.
Zubní lekári sú taktiež povinní zabezpečiť, aby ich amalgámový odpad vrátane amalgámových zvyškov, častíc, výplní a zubov alebo ich častí, kontaminovaných zubným amalgámom, bol spracovaný a zhromažďovaný v zariadeniach alebo podnikoch spĺňajúcich príslušný súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom. Zubní lekári nesmú za žiadnych okolností uvoľňovať priamo alebo nepriamo takýto amalgámový odpad do životného prostredia.

K bodu 12   
Legislatívno-technická úprava, ktorá ustanovuje, že uvedené povinnosti sa vzťahujú len na poskytovanie zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti.


K bodu 13   
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou zubných lekárov je zodpovedné v lehote do 1. júla 2019 vypracovať plán opatrení, ktorého obsahom bude postupné ukončenie používania zubného amalgámu u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  v odbore zubé lekárstvo. Zároveň zabezpečí, aby boli tieto opatrenia sprístupnené verejnosti webovom sídle a zaslané Komisii do jedného mesiaca po ich prijatí.

K bodu 14     
Ustanovuje sa výška pokuty pre zdravotníckeho pracovníka za porušenie povinností oznamovať ministerstvu niektoré údaje.

K bodu 15   
Uvedeným ustanovením sa má zabrániť, aby v centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní boli uvedené nesprávne údaje, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plánovanie ľudských zdrojov v zdravotníctve a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16   
Navrhuje sa, že za porušenie povinnosti ustanovenej Nariadením Európskeho parlamentu a rady bude môcť vyšší územný celok uložiť sankciu do 3319 eur.

K bodu 17   
    Ustanovuje sa, čí príjem je pokuta vzťahujúca sa k porušeniu povinností pri vedení centrálneho registra ďalšieho vzdelávania.

K bodu 18   
Do ustanovenia o obsahu centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa dopĺňa aj údaj o zdravotníckom pracovníkovi, ktorý bol prijatý do rezidentského štúdia potrebný na štatistické účely a plánovanie ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 19   
Ministerstvo zdravotníctva dohliada na dodržiavanie podmienok realizácie akreditovaného študijného programu vrátane dodržiavania dĺžky štúdia v súlade s minimálnymi štandardami ustanovenými v osobitnom predpise. Je potrebné, aby údaje zadávané vzdelávacou ustanovizňou do centrálneho registra ďalšieho vzdelávania boli správne a aktuálne vzhľadom aj na komunikáciu v IMI systéme.

K bodu 20
Nakoľko hrozí, že centrálny register nebude do lehoty ustanovenej v tomto ustanovení funkčný, bolo potrebné tieto lehoty predĺžiť.

K bodu 21
Prechodné ustanovenia je potrebné upravovať v súvislosti so zmenou názvu zdravotníckeho povolania asistent výživy, registráciou a vydanými licenciami v tomto zdravotníckom povolaní. Navrhuje sa termín, do kedy je povinná Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave odovzdať register zaradených zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a do prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike ministerstvu zdravotníctva. Ustanovuje sa termín dokončenia špecializačného štúdia začatého podľa predpisov účinných do 27. marca 2002. Ďalej sa ustanovuje, že účelovo viazané finančné prostriedky na rezidentské štúdium sa poskytujú vzdelávacej ustanovizni iba do 31. decembra 2020. Ustanovuje sa prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria začaté od 1. mája 2017 do 31. júla 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2018. Odstraňuje sa neistota, ktorú vzbudzovalo ustanovenie § 39a ods. 4 s účinnosťou od 1. mája 2017, podľa ktorého zdravotnícky pracovník, ktorý začal špecializačné štúdium za určitých podmienok, musí toto štúdium dokončiť za nových podmienok. Týmto prechodným ustanovením sa vyslovene ustanovuje, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie o vracaní finančných prostriedkov za porušenie niektorej z povinností účinnej od 1. mája 2017.

K bodu 22
 
Na základe aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch (Dánsko, Holandsko) sa v prílohe č. 3 časti A písmene a) v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v zdravotníckom povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2, v ktorej jednotlivé členské štáty taktiež zmenili, doplnili názvy špecializačných odborov. Najčastejšie išlo o úpravy v prípade Švédska napr. v odbore rádiológia, cievna chirurgia, endokrinológia, v prípade Talianska napr. v odbore gastroenterológia, endokrinológia atď. Celkovo bolo v uvedených tabuľkách vykonaných v tomto bode vyše 30 zmien a teda vzhľadom na uvedenú početnosť boli tabuľky kompletné vymenené.    

K bodu 23
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B písmene a)  v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú  ako diplom o špecializácii v  špecializačnom odbore  čeľustná ortopédia v zdravotníckom povolaní  zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K bodu 24
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B v písmene b)  v tabuľke č. 2 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore  maxilofaciálna chirurgia v zdravotníckom povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K Čl. II

    Ustanovenie o účinnosti sa časovo zosúlaďuje s posunutím účinnosti presunu registra zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na ministerstvo zdravotníctva.









K Čl. III

Zjednocuje sa systém zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania. Zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania bude uskutočňovať iba vzdelávacia ustanovizeň.
 
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.


V Bratislave, 20. apríla 2018





Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Andrea Kalavská v. r.
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky




 

Vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

22

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časťNávrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 373 z 21. apríla 2004.

Predkladaný návrh zákona upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel, zvláštnych vozidiel, historických vozidiel a športových vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách; práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré hromadne alebo jednotlivo vyrábajú alebo dovážajú a uvádzajú do prevádzky za účelom premávky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike cestné alebo zvláštne vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, vykonávajú prestavby jednotlivého vozidla alebo hromadné prestavby typu cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel; spôsobilosť a nespôsobilosť vozidiel na premávku na pozemných komunikáciách; poverovanie osôb výkonom technických služieb; práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú technické kontroly cestných a zvláštnych vozidiel, emisné kontroly cestných a zvláštnych motorových vozidiel, kontroly originality cestných a zvláštnych vozidiel alebo montáž plynových zariadení. V návrhu zákona sa taktiež upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru v oblasti prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

V súčasnom období právnu úpravu uvedených problematík nedostatočne obsahujú viaceré zákony, a to zákon NR SR č. 315/1995 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (šiesta až ôsma časť), zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, spolu s vykonávacími vyhláškami Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, č. 327/1997 Z. z. o kontrolách technického stavu vozidiel v znení vyhlášky č. 132/2004 Z. z. a č. 90/2003 Z. z. o emisných kontrolách cestných motorových vozidiel.

Cieľom návrhu zákona je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v súlade s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva. Návrh zákona a jeho vykonávanie v praxi bude mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže, aby sa vozidlá používali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre premávku na pozemných komunikáciách.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii

a)Pre Slovenskú republiku vyplývajú záväzky uvedené v článku 20 a prílohy č. 2

Prístupovej zmluvy a Aktu o podmienkach pristúpenia v oblasti voľného pohybu tovaru.

b)Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné ustanovenia.

c)Lehoty na prevzatie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

1.Smernica Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel v platnom znení

T: 30.4. 2004

2.Smernica Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov v platnom znení. T: 30.4.2004

3.Smernica Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003,

T: 15.1.2005

4.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovom schválení dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel, ktorou sa zrušuje smernica Rady 92/61/EHS

T: 30.4.2004

5.Smernica Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel

T: 30.4.2004

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov pre premávku na pozemných komunikáciách Spoločenstva v znení smernice Komisie 2003/26/ES z 10. apríla 2003

T: 30.4.2004

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999, ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice o liberalizácii a prechodných opatreniach, a ktorými sa dopĺňa všeobecný systém uznávania kvalifikácií v znení opravy.

T: 30.4.2004

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V zmluvných prameňoch je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (podpísaná dňa 25. marca 1957), ktorá nadobudla platnosť v roku 1958, od podpísania zmluvy v Maastrichte v roku 1992 premenovaná na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice z roku 2001, zverejnenej v OJ C 80 z 10. marca 2001, časť tretia, hlava V, články 70, 71 a 80.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

1.smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o zblížení zákonov členských štátov týkajúcou sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení,

2.smernicou Rady 74/150/EHS zo 4. marca 1974 o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcou sa typového schvaľovania kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov v platnom znení,

3.smernicou Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES z 23. decembra 2003,

4.smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 týkajúcou sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a zrušenia smernice rady 92/61/EHS (Text s významom pre EHP),

5.smernicou Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení,

6.smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov pre premávku na pozemných komunikáciách Spoločenstva v znení smernice Komisie 2003/26/ES z 10. apríla 2003,

7.smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999, ktorou sa zavádza mechanizmus uznávania kvalifikácií na odborné činnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice o liberalizácii a prechodných opatreniach, a ktorými sa dopĺňa všeobecný systém uznávania kvalifikácií v znení opravy.

b) je upravená v práve Európskej únie

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o Európskej únii (podpísaná v Maastrichte v roku 1992, nadobudla platnosť v roku 1993, zmenená a doplnená zmluvou z Amsterdamu – podpísaná v roku 1997, nadobudla platnosť v roku 1999, zmenená a doplnená zmluvou z Nice z roku 2001) hlava VI, článok 34, hlava VII, články 43, 44 a 45 zverejnenej v OJ C 80 z 10.3. 2001 (v článkoch sa uvádza, že členské štáty nadväzujú medzi sebou užšiu spoluprácu, pričom dodržiavajú základné akty a rozhodnutia prijaté na uskutočnenie tejto spolupráce).

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Charte základných práv Európskej únie, články 1, 6, 8, 14, 21,36 zverejnená v OJ C 364 z 18. decembra 2000. Preklad dokumentu sa nachádza v Centrálnej prekladateľskej jednotke Úradu vlády SR a prešiel jej revíziou. (Dokument uvádza všeobecné princípy bezpečnosti, ochrany osobných údajov, práva na prístup k odbornej príprave, zákazu diskriminácie, rešpektuje prístup k službám všeobecného záujmu).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)čiastočná zhoda; úplná zhoda bude dosiahnutá vydaním vykonávacích predpisov, ktorými budú aproximačné nariadenia vlády SR a vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR je gestorom dosiahnutia úplnej zhody predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európske únie.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti k posúdeniu zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Uplatňovanie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časťK Čl. IK prvej časti

K § 1

Tento paragraf definuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Obsahuje definíciu základných pojmov, ktoré sa používajú v ďalších ustanoveniach návrhu zákona pri úprave schvaľovania cestných a zvláštnych vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ich dovozu a výroby, overovania splnenia podmienok ustanovených pre cestné a zvláštne vozidlá, technických a emisných kontrol, kontrol originality a montáže plynových zariadení; ako aj pojmy upravujúce pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti schvaľovania a prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Oproti doteraz platnej právnej úprave sa zavádzajú nové pojmy - informačný dokument, informačná zložka, informačný zväzok, technické služby v oblasti overovania vozidiel a testov spôsobilosti vozidiel - v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS zo dňa 6. februára 1970 o zblížení členských štátov týkajúcej sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení, smernicou Rady 96/96/ES zo dňa 20. decembra 1996 o aproximácií právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa testov spôsobilosti motorových a ich prípojných vozidiel a smernicou Rady 74/150/EHS zo dňa 4. marca 1974 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES zo dňa 26. mája 2003.

K § 3V súlade s príslušnými smernicami Európskej únie v oblasti motorových vozidiel je uvedené rozdelenie cestných a zvláštnych vozidiel (ďalej len „vozidlo“) podľa základných druhov a kategórií. Podrobnosti o základných druhoch vozidiel a ich rozdelenie do kategórií je v prílohe č. 1 návrhu zákona.

Odseky 6 až 9 obsahujú osobitné ustanovenia o niektorých vozidlách. Tento návrh zákona sa nevzťahuje na vozidlá vymenovaných ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru, ako aj na vozidlá tvoriace mobilizačné rezervy, a to vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré uvedené subjekty plnia. Vzhľadom na osobitné postavenie a úlohy cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky, diplomatov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch), konzulov z povolania (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch) a ďalších osôb (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách), ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas ich pôsobenia v Slovenskej republike, vynímajú sa ich vozidlá zo schvaľovania za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť; povinnosť podrobiť vozidlo kontrole technického stavu, emisnej kontrole a evidenčnej povinnosti nie je týmto opatrením dotknutá. Ostatné cestné vozidlá a nemotorové pracovné stroje a nemotorové vozidlá ťahané alebo tlačené peši idúcou osobou nepodliehajú schvaľovaniu podľa návrhu zákona, musia však spĺňať technické podmienky, ktoré ustanoví vykonávacia vyhláška.

K druhej časti

K § 4

Uvádzať do prevádzky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike typ vozidla, typ systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky je oprávnená len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia výrobcu alebo osvedčenia zástupcu zahraničného výrobcu. Ustanovuje sa, aké doklady musí žiadateľ predložiť Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo dopravy“), ktoré plní aj úlohy štátneho dopravného úradu, pri podaní žiadosti o udelenie osvedčenia výrobcu alebo zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vozidla. Tiež sú uvedené doklady, ktorými štátny dopravný úrad udelí osvedčenie výrobcu a zástupcu výrobcu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dovozcov typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý je typovo schválený ES alebo má udelenú správu o homologizácií iným členským štátom Európskych spoločenstiev (s výnimkou zástupcu výrobcu typovo schváleného alebo homologizovaného typu plynového zariadenia); každý výrobok tohto typu je označený príslušnou schvaľovacou značkou (§ 8 ods. 19 a 20).

K § 5

Toto ustanovenie upravuje typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES a podmienky uznania typového schválenia ES vydaného v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu vozidla v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS zo dňa 6. februára 1970 o zblížení členských štátov týkajúcej sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel v platnom znení, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES zo dňa 18. marca 2002 týkajúcou sa typového schválenia dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel a smernicou Rady 74/150/EHS zo dňa 4. marca 1974 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES zo dňa 26. mája 2003. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu pri podaní žiadosti o schválenie typu vozidla, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES.

K § 6

V súlade so smernicou Rady 70/156/EHS týkajúcou sa typového schvaľovania motorových a ich prípojných vozidiel sa oproti doterajšej právnej úprave zavádza schvaľovanie vozidiel vyrobených v malej sérii. Upravuje sa typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES a podmienky uznania typového schválenia ES v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu vozidla vyrobeného v malej sérii. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu vozidla vyrobeného v malej sérii, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES vozidiel vyrobených v malej sérii.

K § 7

V súlade so smernicou Rady 70/156/EHS týkajúcou sa typového schvaľovania motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel sa oproti doterajšej právnej úprave zavádza viacstupňové schvaľovanie vozidiel z dôvodu, že vozidlo môže byť vyrobené vo viacerých stupňoch viacerými výrobcami, až pokiaľ je vozidlo dokončené. Ustanovuje sa viacstupňové typové schvaľovanie, viacstupňové typové schvaľovanie ES a podmienky uznania viacstupňového typového schválenia ES v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev typu základného vozidla. Uvádzajú sa doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu, ako aj doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení viacstupňového typového schválenia, viacstupňového typového schválenia ES a pri uznaní typového schválenia ES základného vozidla.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje typové schvaľovanie, typové schvaľovanie ES, udelenie homologizácie typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o schválenie typu a doklady, ktoré vydá štátny dopravný úrad pri udelení typového schválenia, typového schválenia ES alebo pri uznaní typového schválenia ES systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Typové schválenie ES a udelenie homologizácie typu systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vydané v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev sa uznáva v Slovenskej republike v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS, Vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 176/1960 Zb. o Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel v znení neskorších predpisov a Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 245/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Dohody o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu (overovanie zhodnosti) vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčastí motorových vozidiel, uzavretej 20. marca 1958 v Ženeve.

K § 9

Upravujú sa povinnosti držiteľov osvedčení a správy o udelení homologizácie typu, vydaných podľa § 4 až 8 ako aj § 18 oznámiť v určenej lehote 10 dní štátnemu dopravnému úradu všetky zmeny týkajúce sa údajov a dokladov, ktoré boli podkladom pre udelenie osvedčenia alebo správy o udelení homologizácie typu. Štátny dopravný úrad po posúdení zmien údajov a dokladov môže rozhodnúť o zmene v osvedčení alebo v správe o udelení homologizácie typu.

K § 10Tento paragraf upravuje prípady, kedy je štátny dopravný úrad oprávnený zrušiť osvedčenia alebo správu o udelení homologizácie typu, vydané podľa § 4 až 8 ako aj § 18.

K § 11Ustanovenie tohto paragrafu upravuje, za akých podmienok zanikajú osvedčenia alebo správu o udelení homologizácie typu vydané podľa § 4 až 8 ako aj § 18.

K § 12Týmto ustanovením sa ukladajú povinnosti výrobcovi a zástupcovi výrobcu uvádzať do prevádzky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike len tie vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky, ktoré zodpovedajú schválenému typu. Taktiež sú upravené ďalšie povinnosti výrobcov a zástupcov výrobcov v oblasti výroby, zabezpečenia náhradných dielov po ukončení výroby alebo dovozu, poskytovania technických údajov o vyrobenom type vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky atď.

K § 13

Týmto ustanovením je splnomocnené ministerstvo dopravy – štátny dopravný úrad - vykonávať štátny odborný dozor nad hromadnou výrobou a prestavbou. V odsekoch 2 až 5 sú zakotvené oprávnenia štátneho dopravného úradu v prípade, ak zistí, že výrobca alebo zástupca výrobcu porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo porušuje podmienky ustanovené v rozhodnutí o schválení vozidla, jeho systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Ak sa preukáže, že výrobou alebo prevádzkou vozidla, jeho systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb alebo bezpečnosť prevádzky vozidla na pozemných komunikáciách, štátny dopravný úrad je oprávnený výrobcovi alebo zástupcovi výrobcu uložiť opatrenie na mieste, ktorým nariadi okamžité obmedzenie alebo pozastavenie výroby alebo dovozu alebo zruší udelené osvedčenie alebo správu o homologizácii. Opatrenia na nápravu vykonané na mieste sú vymedzené podobne ako pri výkone dozoru v iných odboroch (napr. zákone NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, zákone č. 478/2002 Z. z. o ovzduší apod.).

K § 14

Týmto ustanovením sa upravuje povoľovanie a schvaľovanie jednotlivo vyrobeného vozidla; povoľuje sa jednotlivému výrobcovi vyrobiť najviac 5 kusov vozidiel rovnakého typu podľa vlastnej dokumentácie. Povoľovacím a schvaľovacím úradom je obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré jednotlivý výrobca predkladá k žiadosti o povolenie výroby a schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri povolení výroby jednotlivo vyrobeného vozidla a pri schválení jednotlivo vyrobeného vozidla. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úpravy je, že ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného vozidla z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej výrobe vozidiel z dôvodu, že aj jednotlivo vyrobené vozidlo musí rovnako spĺňať podmienky tohto zákona a vykonávacieho predpisu; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly. Počet vozidiel vyrobených jednotlivým výrobcom bol podľa doteraz platnej právnej úpravy obmedzený v priebehu 12 mesiacov na 1 kus.

K § 15

Týmto ustanovením sa upravuje schvaľovanie jednotlivo vyrobeného a jednotlivo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky vozidla; povoľuje sa výroba alebo dovoz najviac 5 kusov systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek rovnakého typu vyrobených podľa vlastnej dokumentácie jednotlivého výrobcu. Žiadosť o povolenie výroby jednotlivo vyrobeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa nevyžaduje. Jednotlivo dovezený komponent alebo samostatná technická jednotka, ktoré sú typovo schválené ES alebo majú udelenú homologizáciu typu vydané v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev a sú označené schvaľovacou značkou, sa neschvaľujú. Schvaľovacím úradom je obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré sa prikladajú k žiadosti o schválenie jednotlivo vyrobeného alebo jednotlivo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky ako aj doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri ich schválení. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úpravy je, že ku schvaľovaciemu konaniu sa vyžaduje protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej výrobe a dovoze systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotkách z dôvodu, že aj jednotlivo vyrobený systém, komponent alebo samostatná technická jednotka musia rovnako plniť podmienky tohto zákona a vykonávacieho predpisu; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly.

K § 16

Tento paragraf upravuje schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla. Príslušným na schválenie jednotlivo dovezeného vozidla je obvodný úrad dopravy podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ priložiť ku žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré je typovo schválené ES a jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré nie je typovo schválené ES a doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy pri schválení jednotlivo dovezeného vozidla. Schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré je typovo schválené ES, je upravené v súlade s Interpretačným oznámením Komisie Európskej únie o postupoch typového schvaľovania a registrácie vozidiel registrovaných predtým v inom členskom štáte, ktoré aktualizuje oznámenie komisie 88/C 281/08, ktoré ho úplne nahrádza. Obmedzenie pri jednotlivom dovoze vozidla s ohľadom na životné prostredie je z hľadiska plnenia emisií podľa príslušných smerníc pre emisie v platnom znení. Toto obmedzenie neplatí pre jednotlivo dovezené vozidlo, ktoré je typovo schválené ES a pre jednotlivo dovezené vozidlo dovezené z iného štátu občanom Slovenskej republiky žijúcim v inom štáte z pracovných alebo rodinných dôvodov (napr. občanov pracujúcich v zahraničných firmách, zamestnancov zastupujúcich záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, zastupiteľských úradov a medzinárodných organizácií) za podmienky, že takéto vozidlo je po dobu najmenej 12 mesiacov vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, čo je v súlade so smernicou Rady 83/183/EEC a 89/604/EEC.

K § 17 až 20

Ustanovenia týchto paragrafov upravujú podmienky povolenia prestavby vozidiel a schvaľovanie vozidiel po prestavbe.

V § 17 sú spoločné ustanovenia pre hromadnú prestavbu typu vozidiel a jednotlivú prestavbu vozidla. Ustanovením § 17 ods. 12 sa sleduje zvýšenie pasívnej bezpečnosti vozidla, a tým aj bezpečnosti prevádzky vozidla na pozemných komunikáciách, ako aj zamedzenie prenášania dokladov z jedného vozidla na druhé.

V § 18 je upravená hromadná prestavba typu vozidla. Príslušným na povolenie a schválenie je štátny dopravný úrad. V ustanovení sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť štátnemu dopravnému úradu k žiadosti o povolenie a k žiadosti o schválenie hromadnej prestavby vozidiel, ako aj doklady, ktoré vystaví štátny dopravný úrad po povolení a schválení prestavby typu vozidla.

Ustanovenia § 19 a 20 upravujú podmienky povolenia prestavby jednotlivého vozidla a schvaľovanie jednotlivého vozidla po prestavbe. Uvádzajú sa doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť obvodnému úradu dopravy, príslušnému podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, k žiadosti o povolenie a schválenie jednotlivej prestavby vozidla, ako aj doklady, ktoré vystaví obvodný úrad dopravy po schválení prestavby jednotlivého vozidla. Rozdiel oproti doteraz platnej právnej úprave je, že sa vyžaduje technický protokol prestavby jednotlivého vozidla z technickej služby overovania vozidiel rovnako ako pri hromadnej prestavbe vozidiel; doteraz postačoval protokol zo stanice technickej kontroly.

K tretej časti

K § 21 a 22

V § 21 ods. 1 sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. V § 21 ods. 2 sa taxatívnym spôsobom uvádza, kedy prevádzkovateľ nesmie prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách; v odseku 3 sa upravuje aj prevádzkovanie historických a športových vozidiel.

V § 22 je splnomocnené ministerstvo dopravy vykonávacím predpisom vymedziť okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby a upraviť podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení.

K § 23

Toto ustanovenie definuje osvedčenie o evidencii v súlade so smernicou Rady 1999/37/ES zo dňa 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES zo dňa 23. decembra 2003.

V súčasnosti vydávané doklady

-technický preukaz motorového – prípojného vozidla, ktorý vydávajú príslušné obvodné úrady dopravy, hromadní výrobcovia a hromadní dovozcovia,

-osvedčenie o evidencii vozidla, ktoré vydávajú okresné dopravné inšpektoráty Policajného zboru,

na základe aproximácie uvedenej smernice budú nahradené osvedčením o evidencii, ktoré budú od 1. marca 2005 v zákone určených prípadoch vydávať štátny dopravný úrad, obvodné úrady dopravy, výrobca alebo zástupca výrobcu a okresné dopravné inšpektoráty Policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že osvedčenie o evidencii a technické osvedčenie vozidiel sa stávajú verejnou listinou.

Osvedčenie o evidencii a pripevnená tabuľka s evidenčným číslo na vozidle sú nevyhnutnou podmienkou, aby sa vozidlo, ktoré podlieha evidenčnej povinnosti, mohlo použiť v premávke na pozemných komunikáciách. Táto povinnosť je aj v súlade s čl. 35 a 36 Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), aby sa vozidlo mohlo použiť aj v medzinárodnej premávke.

Ministerstvo dopravy podľa § 99 písm. o) dvanásty bod bude zabezpečovať tlač a distribúciu osvedčení o evidencii. a zároveň bude viesť evidenciu vydaných osvedčení o evidencii. Výrobcovia a zástupcovia výrobcov si budú objednávať tlač osvedčení o evidencii prostredníctvom ministerstva dopravy. Rovnaký postup ako pre osvedčenie o evidencii je pre technické osvedčenie vozidla, ktoré sa vydáva pre motorové – prípojné vozidlá, ktoré nepodliehajú evidencii.

K § 24

Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú podmienky za ktorých, musí byť vozidlo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo trvalo.

K § 25

Toto ustanovenie upravuje členenie jednotlivých technických služieb, ktoré slúžia na zabezpečovanie určených činností vykonávaných ministerstvom dopravy alebo v jeho mene fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej ministerstvo dopravy udelilo poverenie (ďalej len „poverená technická služba“).

K § 26 až 28

Tento paragraf ustanovuje za akých podmienok môže ministerstvo dopravy poveriť technickú službu výkonom jednotlivých činností. Významným atribútom tejto oblasti je požiadavka na osvedčenie o akreditácii inšpekčného orgánu a zavedenie finančnej spoľahlivosti, ktorá bude zárukou pre riadne začatie a vykonávanie činnosti technickej služby, ak túto činnosť nebude vykonávať ministerstvo dopravy ale v mene ministerstva poverená technická služba. Za účelom zamedzenia konfliktu záujmov sa v § 26 ods. 2 písm. g) ustanovuje pre poverené technické služby zákaz personálneho a majetkového prepojenia s osobami, ktoré sú oprávnené vykonávať technické kontroly alebo emisné kontroly alebo kontroly originality alebo montáž plynových zariadení.

V § 27 sa ustanovuje požiadavka finančnej spoľahlivosti a spôsob jej preukazovania. Účelom je preukázať, že žiadateľ má dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol zabezpečiť začatie a riadne vykonávanie činnosti technickej služby, na ktorú žiada udelenie poverenia Inštitút finančnej spoľahlivosti, resp. finančnej spôsobilosti je obdobne upravený napríklad aj v zákone č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v zákone NR SR č. 164/ 1996 Z. z. o dráhach alebo v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve. Finančná spoľahlivosť sa vyžaduje aj na činnosť stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, pracoviska kontroly originality a pracoviska montáže plynových zariadení; jej výška je rozdielna a závisí od požiadaviek na vybavenie priestormi, prístrojmi pre riadne vykonávanie činnosti a súvisí tiež s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti.

V § 28 sa ustanovujú náležitosti poverenia na výkon technickej služby, ktoré udeľuje ministerstvo dopravy.

K § 29 až 33

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musia spĺňať jednotlivé poverené technické služby pri výkone činností.

K § 34

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky pre zmenu, zrušenie a zánik poverenia na vykonávanie technickej služby.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre ministerstvo dopravy zverejňovať zoznam poverených technických služieb, ako aj ich zmenu, zrušenie a zánik vo svojom vestníku.

K § 36

Návrhom zákona sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti kontroly vozidiel, t. j. ide o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k živnostenskému zákonu. Podnikanie v oblasti kontroly vozidiel (výkon technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality) sa vzhľadom na jeho špecifický charakter vyznačuje vysokým stupňom regulácie a je vyňaté z režimu živností.

K § 37

Ustanovujú sa stanice technickej kontroly, ich rozdelenie na jednotlivé typy, ustanovuje sa sieť a počty staníc technickej kontroly, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996, z ktorej vyplýva, že štát je povinný a zodpovedný za prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu technických kontrol prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií. Sedemročné skúsenosti potvrdzujú, že zavedenie siete ako systému bolo veľmi dobrým krokom. Pred zavedením siete ako systému dochádzalo k významnému poklesu kvality výkonu technických kontrol, najmä v oblastiach, kde boli nad rámec potrieb daného regiónu zriadené nové pracoviská, ktorých ekonomická situácia nútila k naplňovaniu svojich kapacít kontrol, pričom kvalita výkonu v celoštátnom merítku klesla.

K § 38

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) stanice technickej kontroly vrátane finančnej spoľahlivosti (odôvodnenie je obdobné ako pri § 27), na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadene stanice technickej kontroly alebo zamietnutí žiadosti.

K § 39

Po zriadení stanice technickej kontroly sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou technickej kontroly. Jednou z podmienok na udelenie oprávnenia je preukázať, že žiadateľ nie je nie je personálne alebo majetkovo spojený s poverenou technickou službou technickej kontroly vozidiel alebo s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, ich systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek; to platí počas celej doby platnosti udeleného oprávnenia, čím sa vylučuje konflikt záujmov žiadateľa resp. oprávnenej osoby v prípade, že by na jednej strane vyrábal, predával alebo opravoval vozidlá alebo súčiastky a na druhej strane súčasne vykonával ich kontrolu.

Za základný druh technickej kontroly sa považuje technická kontrola pravidelná, pričom toto oprávnenie podmieňuje možné udelenie oprávnení pre ďalšie druhy technických kontrol.

K § 40 a 41

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom technických kontrol, ktoré musí oprávnená osoba technickej kontroly zabezpečiť po celú dobu výkonu technických kontrol.

K § 42

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie technických kontrol.

K § 43 a 44

V § 43 sa ustanovujú podmienky na udelenie osvedčenia kontrolného technika, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba technickej kontroly.

V § 44 sa upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia kontrolného technika ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 45 až 47

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 48 a 49

Ustanovujú sa technické kontroly vykonávané v stanici technickej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy technických kontrol a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 50 až 52

V týchto paragrafoch sa upravujú technické kontroly pravidelné, hodnotenie technického stavu vozidiel, vedenie automatizovaného informačného systému a doklady o vykonaní technickej kontroly.

K § 53

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča kontrolovaného vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla zo stanice technickej kontroly, a to v prípade, ak pri technickej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.

K § 54

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 sa zavádza výkon cestnej technickej kontroly vozidiel pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky na pozemných komunikáciách Policajným zborom samostatne alebo v spolupráci s oprávnenou osobou technickej kontroly alebo emisnej kontroly. Ďalej sa ustanovuje rozsah kontroly, vyhodnotenie spôsobilosti vozidla, výsledky a oznamovanie výsledkov polročne ministerstvu dopravy a každé dva roky Európskej komisii. Zavádza sa doklad o vykonaní cestnej technickej kontroly.

K § 55

Ustanovujú sa pracoviská emisnej kontroly, ich rozdelenie na jednotlivé typy a ustanovuje sa sieť a počty pracovísk emisných kontrol, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996, z ktorej vyplýva, že štát je povinný a zodpovedný za prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu emisných kontrol prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií. Obdobné skúsenosti ako pri sieti staníc technických kontrol potvrdzujú, že zavedenie siete ako systému bolo veľmi dobrým krokom. Pred zavedením siete ako systému dochádzalo k významnému poklesu kvality výkonu emisných kontrol, najmä v oblastiach, kde boli nad rámec potrieb daného regiónu zriadené nové pracoviská, ktorých ekonomická situácia nútila k naplňovaniu svojich kapacít kontrol, pričom kvalita výkonu v celoštátnom merítku klesla.

K § 56

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska emisnej kontroly vrátane finančnej spoľahlivosti, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo zamietnutí žiadosti.

K § 57

Po zriadení pracoviska emisnej kontroly sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou emisnej kontroly.

K § 58 a 59

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom emisných kontrol, ktoré musí oprávnená osoba emisnej kontroly zabezpečiť po celú dobu výkonu emisných kontrol.

K § 60

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie emisných kontrol.

K § 61 a 62

V § 61 sa ustanovujú podmienky na udelenie osvedčenie technika emisnej kontroly, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba emisnej kontroly.

V § 62 sa upravujú podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika emisnej kontroly ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 63 až 65

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 66 a 67

Ustanovujú sa emisné kontroly vykonávané na pracovisku emisnej kontroly, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy emisných kontrol a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 68 až 70

V týchto paragrafoch sa upravujú emisné kontroly pravidelné motorových vozidiel, hodnotenie ich technického stavu, vedenie automatizovaného informačného systému a doklady o vykonaní emisnej kontroly.

K § 71

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča kontrolovaného vozidla zabezpečiť na vlastné náklady odtiahnutie vozidla z pracoviska emisnej kontroly, a to v prípade, že pri emisnej kontrole bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.

K § 72

Ustanovujú sa pracoviská kontroly originality, ich rozdelenie na jednotlivé typy a ustanovuje sa sieť a počty pracovísk kontroly originality, ktoré určuje ministerstvo dopravy. Pri určovaní siete sa vychádza zo skúseností z určovania siete staníc technických kontrol a pracovísk emisných kontrol s cieľom zabezpečiť vierohodnosť, nestrannosť a požadovanú kvalitatívnu úroveň výkonu kontrol originality prostredníctvom vlastných orgánov, orgánmi poverenými touto úlohou štátom vrátane autorizovaných súkromných organizácií.

K § 73

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska kontroly originality vrátane finančnej spoľahlivosti, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality alebo zamietnutí žiadosti.

K § 74

Po zriadení pracoviska kontroly originality sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie kontrol originality; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou kontroly originality.

K § 75 a 76

Ustanovujú sa povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom kontrol originality, ktoré musí oprávnená osoba kontroly originality zabezpečiť po celú dobu výkonu kontrol originality vozidiel.

K § 77

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie kontroly originality.

K § 78

Ustanovujú sa podmienky na udelenie osvedčenie technika kontroly originality, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba kontroly originality.

K § 79

Upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika kontroly originality ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 80 až 82

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 83

Ustanovujú sa kontroly originality vykonávané na pracovisku kontroly originality, rozsah kontrolných úkonov, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov, druhy kontrol originality a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov kontrolovaných vozidiel.

K § 84 a 85

Ustanovuje sa hodnotenie kontrol originality vozidiel, vedenie automatizovaného informačného systému a doklad o vykonaní kontroly originality.

K § 86 až 97

Všeobecne:

V štvrtej hlave návrhu zákona sa upravuje problematika súvisiaca s dodatočnou montážou retrofitných systémov LPG a CNG do motorových vozidiel. Pretože v súčasnosti neexistuje jednotná legislatíva v rámci Európskeho spoločenstva v tejto oblasti, je potrebné do právnej úpravy zapracovať postupy, skúšky a kontroly zamerané na dodatočnú montáž retrofitných systémov do motorových vozidiel uvedených v predpise EHK/OSN

◊č. 67 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu

-I. Špecifického zariadenia motorových vozidiel, ktoré používajú v svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny,

-II. Vozidla so špecifickým zariadením pre použitie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme s ohľadom na montáž takéhoto zariadenia;

◊č. 105 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu

-I. Špecifických retrofitných systémov LPG (skvapalnený ropný plyn) inštalovaných v motorových vozidlách používajúcich vo svojom pohonnom systéme LPG,

-I. Špecifických retrofitných systémov CNG (skvapalnený zemný plyn) inštalovaných v motorových vozidlách používajúcich vo svojom pohonnom systéme CNG.

K § 86

Toto ustanovenie definuje pracovisko montáže plynových zariadení pre skvapalnený ropný plyn alebo skvapalnený zemný plyn.

Návrhom zákona sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti montáže plynových zariadení, t. j. ide o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, a je vyňaté z režimu živností.

K § 87

Ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) pracoviska montáže plynových zariadení, na základe ktorých príslušný obvodný úrad dopravy v povoľovacom procese rozhodne o udelení povolenia na zriadenie pracoviska montáže plynových zariadení alebo zamietnutí žiadosti.

K § 88

Po zriadení pracoviska montáže plynových zariadení sa ustanovujú podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie montáže plynových zariadení; držiteľ tohto oprávnenia sa stáva oprávnenou osobou montáže plynových zariadení.

K § 89

Povinnosti, ktoré musí plniť oprávnená osoba montáže plynových zariadení, súvisia so zabudovaním tlakovej nádoby, regulátoru tlaku plynu, zmiešavačov, vpúšťacich ventilov, riadiacou elektronikou dodávky paliva do motorového vozidla.

K § 90

Ustanovujú a vymedzujú sa podmienky na zmenu, zrušenie a zánik oprávnenia na vykonávanie montáže plynových zariadení.

K § 91

Ustanovujú sa podmienky na udelenie osvedčenia technika montáže plynových zariadení, ktoré musí splniť fyzická osoba a ktoré za ňu v žiadosti predkladá oprávnená osoba montáže plynových zariadení.

K § 92

Upravujú sa podmienky na zmenu, zrušenie alebo zánik osvedčenia technika montáže plynových zariadení ako i podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia.

K § 93 až 95

Ustanovujú sa podmienky pre základné školenie, zdokonaľovacie školenie a doškoľovací kurz, ako i vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom dopravy.

K § 96 a 97

V týchto paragrafoch sú upravené niektoré ustanovenia uvedené v predpisoch EHK/OSN č. 67 a 105 ako aj STN, ktoré súvisia so skvapalneným ropným a skvapalneným zemným plynom. Ustanovuje sa montáž plynových zariadení vykonávaná na pracovisku montáže plynových zariadení, povinnosť používania meradiel a technických prostriedkov a povinnosti prevádzkovateľov vozidiel alebo vodičov vozidiel. Ustanovuje sa vedenie automatizovaného informačného systému a doklad o vykonaní montáže plynového zriadenia.

K štvrtej časti

K § 98 až 101

Uvádzajú sa správne orgány, ktorých príslušné kompetencie upravuje návrh zákona. Ide o ministerstvo dopravy, obvodné úrady dopravy a krajské úrady dopravy.

Úprava kompetencií ministerstva dopravy vychádza v podstate už z uplatňovaných kompetencií, pričom sa upresňuje jeho pôsobnosť ako štátneho dopravného úradu súvisiaca s typovým schvaľovaním vozidla, jeho systému, komponentu a samostatnej technickej jednotky; ďalej sa dopĺňajú podmienky poverovania právnických osôb výkonom činností súvisiacich s technickými službami. Do pôsobnosti štátneho dopravného úradu sa podľa § 99 písm. o) ôsmy bod dopĺňa oprávnenie rozhodovať o udelení, zmene alebo rozšírení typového schválenia, typového schválenia ES alebo uznaní zhody spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch, udeľovať značku typového schválenia ES a viesť ich evidenciu podľa osobitného predpisu, ktorým bude nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovujú opatrenia voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch. Podľa § 99 písm. o) jedenásty bod ministerstvo dopravy – štátny dopravný úrad v informačnom dokumente upraví údaje, postupy a ďalšie informácie potrebné pre výrobcov typov cestných a zvláštnych vozidiel aj pre jednotlivú výrobu cestného a zvláštneho vozidla. Podľa jednotlivých druhov a kategórií týchto vozidiel budú ňom uvedené príslušné smernice Európskych spoločenstiev a predpisov EHK, ktorých plnenie sa vyžaduje pri výrobe vozidla a dokladovanie ich plnenia sa vyžaduje pri dokladovaní v schvaľovacom konaní vozidla. Z dôvodu, že uvedené smernice a predpisy EHK sa často revidujú a dopĺňajú príslušnými komisiami Európskych spoločenstiev, pre potreby výrobcov vozidiel a na schvaľovacie účely sa navrhuje, aby sa informačný dokument zverejňoval vo vestníku ministerstva dopravy.

Úprava kompetencií krajského úradu dopravy a obvodného úradu dopravy v podstate vychádza z doterajšej právnej úpravy, pričom sa spresňuje najmä v nadväznosti na úpravu schvaľovania jednotlivého vozidla obvodným úradom dopravy.

K § 102

Ustanovuje sa obsah štátneho odborného dozoru, v rámci ktorého ministerstvo dopravy, krajské úrady dopravy a obvodné úrady dopravy (ďalej len „orgán štátneho odborného dozoru“) dozerajú ako kontrolované osoby (výrobca, zástupca výrobcu, jednotlivý výrobca, poverené technické služby, oprávnené osoby, odborne spôsobilé osoby a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby) dodržiavajú tento zákon, vykonávacie predpisy a podmienky v rozhodnutiach vydaných v konaní pred týmito orgánmi. Orgán štátneho odborného dozoru získava údaje formou kontroly na mieste, súčinnosťou s inými osobami alebo vyžiadaním informácií a stanovísk od kontrolovanej osoby.

K § 103 až 105

Upravujú sa podrobnosti o výkone štátneho odborného dozoru, o tom, kto ho vykonáva; vymedzujú sa oprávnenia poverených osôb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu štátneho odborného dozoru.

Ak poverené osoby zistia závažné nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby, sú oprávnené uložiť opatrenie na mieste. Ak vykonávajú kontrolu na mieste osoby poverené krajským úradom dopravy, jedno vyhotovenie protokolu zašlú ako podklad na uloženie sankcií príslušnému obvodnému úradu dopravy, ktorý je prvostupňovým orgánom.

K § 106 a 107

V týchto ustanoveniach sú upravené sankcie, ktoré orgán štátneho odborného dozoru môže uložiť kontrolovaným osobám za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, alebo ak porušujú všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie zákona alebo porušujú nimi vydané rozhodnutia, a to opatrenie na nápravu, pokutu, obmedzenie alebo pozastavenie výkonu niektorej z povolených činností, zrušenie alebo zmenu poverenia, oprávnenia alebo osvedčenia udeleného podľa tohto zákona.

V § 107 sa vymedzujú správne delikty; skutkové podstaty postihujú najzávažnejšie porušenia tohto zákona. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, vzhľadom k tomu, že ich ukladajú iba štátne orgány. Zákon umožňuje orgánu štátneho odborného dozoru súbežne použiť všetky druhy sankcií, a to v závislosti od závažnosti a povahy zistených nedostatkov.

K § 108

V tomto paragrafe sú upravené základné pravidlá súčinnosti ministerstva dopravy, krajských a obvodných úradov dopravy pri výkone štátneho odborného dozoru podľa tohto zákona so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami, ktoré vykonávajú dozor alebo kontrolu podľa osobitných predpisov. Zakotvuje sa aj povinnosť pre fyzické osoby, ktoré majú doklady a informácie súvisiace s činnosťou štátneho dozoru podľa tohoto zákona, ich poskytnúť orgánom štátneho dozoru.

K piatej časti

K § 109

Ide o základné procesné ustanovenie. Z režimu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa vynímajú iba rozhodovacie procesy, ktoré ani teraz jeho režimu nepodliehajú, alebo ktoré svojou povahou do neho nepatria.

Na prejednávanie priestupkov sa vzťahuje zákon SNR č. 372/1990 Zb. i priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 110

Ide o obdobnú povinnosť ako je uvedená v § 125 ods. 1 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Každému sa ukladá povinnosť dostaviť sa na vlastné náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to aj na vyzvanie príslušného orgánu podľa tohto zákona (napr. štátneho dopravného úradu, obvodného úradu dopravy) v ním určenej lehote a na určené miesto.

K § 111

Ustanovenie upravuje výnimky, ktoré môže ministerstvo dopravy povoliť pri schvaľovaní typu vozidla podľa ustanovenia § 5 až 7, 14 až 16, 18 až 20 okrem osvetlenia a signalizácie vozidiel v prípade, ak ide o zmenu farby za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, napríklad z počtu a umiestnenia svietidiel vonkajšieho osvetlenia u vozidiel špeciálneho použitia, výskyt ostrých hrán a výčnelkov u vozidiel špeciálneho použitia, riadenie vozidla špeciálneho použitia je na pravej strane a pod. Výnimky povolené pre typové schválenie sa povolia aj pre schválenie jednotlivého vozidla, ak o ne žiadateľ požiada ministerstvo dopravy. Výnimku ministerstvo dopravy nepovolí z podmienok ustanovených smernicami Európskych spoločenstiev alebo predpisov EHK v platnom znení pre brzdy, znečisťujúce látky vo výfukových plynoch, emisie zvuku a elektromagnetickú kompatibilitu; to neplatí pre vozidlo, ktoré je typovo schválené ES a pre vozidlo dovezené z iného štátu občanom Slovenskej republiky žijúcim z pracovných alebo rodinných dôvodov v inom členskom štáte (napríklad pracujúcich v zahraničných firmách, zamestnancov zastupujúcich záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, zastupiteľských úradov a medzinárodných organizácií), ktoré je po dobu najmenej 12 mesiacov vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, čo je v súlade s Smernicou Rady 83/183/EEC a 89/604/EEC.

K § 112

Ustanovuje sa čas platnosti doterajších dokladov, tlačív, oprávnení, osvedčení a poverení.

Podľa odseku 21 sa od účinnosti zákona nepovolí výkon kontroly originality vozidiel tým osobám, ktoré majú ohlasovaciu živnosť z dôvodu, že zákon kladie osobitné požiadavky na výkon kontroly originality vozidiel, ide o vážny verejný záujem na jej vykonávaní, pričom táto činnosť má iný rozsah a nejde o identickú činnosť s činnosťou, ktorá sa v súčasnosti vykonáva podľa živnostenského zákona.

K § 113

Ide o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov (vyhlášky, výnosy) ministerstva dopravy k zákonu. Okrem nich sa aproximačnými nariadeniami vlády SR budú preberať smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravujúce problematiku technických požiadaviek na typové schvaľovanie vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek.

K § 114

Ustanovenie tohto paragrafu odkazuje na prílohu č. 2, ktorá obsahuje zoznam transponovaných smerníc Európskych spoločenstiev.

K § 115

V tomto ustanovení sa navrhuje zrušiť v súčasnosti platné vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

K čl. II

V tomto článku sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 5

Oproti doterajšej právnej úprave nedochádza k vecnej zmene; problematika určovania použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, ktorá bola doteraz zaradená do zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, sa presúva do cestného zákona.

K bodu 6

Poľnohospodárstvo po vstupe do Európskej únie prechádza zložitou etapou nových pravidiel spoločnej agrárnej politiky EÚ a nachádza sa v ťažkej finančnej tiesni. Úhrada za užívanie ciest I. triedy poľnohospodárskymi strojmi by pre poľnohospodárstvo znamenala veľkú finančnú záťaž. Navrhovaným doplnením zákona sa docieli zníženie finančného dopadu na poľnohospodárstvo, ktoré je v neľahkej situácii.

K čl. III

Ide o novelu zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorou sa v súvislosti s návrhom zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách výslovne ustanovuje, že vykonávanie technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení, ako aj vykonávanie činností poverených technických služieb nie sú živnosťami.

K čl. IV

V tomto článku sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. NR SR č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to prílohu k zákonu, ktorou je Sadzobník správnych poplatkov.

K bodom 2 a 3Zavedenie správneho poplatku v novej položke č. 63a sa majú pokryť náklady na zhotovenie preukazu a označenia vozidla. Doterajší právny stav je taký, že túto agendu nevykonávali štátne orgány, ale organizácie združujúce telesne postihnuté osoby a hluchonemé osoby tieto preukazy svojim členom predávali. Platný § 41 ods. 8 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách ustanovuje, že tieto označenia majú krajské úrady odoberať od spomínaných organizácií. Takýto postup je v rozpore s pravidlami upravujúcimi správanie sa štátnych orgánov pri vynakladaní finančných prostriedkov na zabezpečenie výkonu ich pôsobnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v čl. V vypustiť § 41 ods. 8 zo zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. K bodom 1, 4 až 10Navrhujú sa nové položky, resp. zmeny v existujúcich položkách v nadväznosti na návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrh zákona o autoškolách.

K čl. V

V tomto článku sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov z viacerých dôvodov.

K bodu 1

Výklad uvedených pojmov je obsiahnutý iným spôsobom v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách; pojmy definované v uvedených písmenách sa už v zákone NR SR č. 315/1996 Z. z. nebudú používať.

K bodu 2

Upresňuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 o zákon o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý obsahuje úpravu osvedčenia o evidencii a technického osvedčenia vozidla.

K bodu 3

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na § 22 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na novú položku 63 v sadzobníku správnych poplatkov uvedenú v čl. IV.

K bodu 5

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na body 3 a 4 v článku II, ktorým sa novelizuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodom 6, 7, 9, 11, 15, 17 a 19

Upravujú sa pojmy „osvedčenie o evidencii“ v zmysle smernice Rady 1999/37/ES.

K bodu 8 Navrhuje sa umožniť prevzatie vodičského preukazu splnomocnenou osobou, nakoľko sa v praxi vyskytujú situácie, kedy je takáto forma prevzatia vodičského preukazu potrebná, napr. pri prevzatí vodičského preukazu, ktorého držiteľom je zástupca cudzieho zastupiteľského úradu so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý nemusí byť v čase prevzatia vodičského preukazu prítomný v Slovenskej republike.

K bodu 10

Navrhuje sa, aby ministerstvo dopravy, krajské úrady dopravy a obvodné úrady dopravy mali prístup k informáciám z dopravných evidencií, ktoré nevyhnutne potrebujú na zabezpečenie úloh podľa návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 12

Uvedené ustanovenie sa dopĺňa na základe požiadavky Ministerstva financií SR. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné implementovať smernicu Rady EHS 77/388/EHS, ktorá upravuje uplatňovanie dane pri dodávkach tovarov a služieb medzi členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na zrušenie fiškálnych hraníc je potrebné legislatívne zabezpečiť výber dane z pridanej hodnoty pri nadobudnutí nového motorového vozidla z iného členského štátu. V súvislosti s navrhovaným zákonom o dani z pridanej hodnoty, ktorý pripravuje Ministerstvo financií SR, sa navrhuje zapracovať nový § 88b, ktorým sa ustanovia povinnosti pre okresný dopravný inšpektorát a vlastníka vozidla pri prihlasovaní nového motorového vozidla z iného členského štátu Európskej únie. Zabezpečenie výberu dane z pridanej hodnoty predpokladá úzku spoluprácu daňových úradov s okresnými dopravnými inšpektorátmi.

K bodu 13

Upravuje sa pojem „osvedčenie o evidencii“ v zmysle smernice Rady 1999/37/ES a zároveň sa navrhuje z dôvodu odbremenenia držiteľov vozidiel, ako i zamestnancov okresných dopravných inšpektorátov zrušiť povinnosť pre držiteľa oznamujúcu prevod držby vozidla na inú osobu umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle. Táto povinnosť naďalej zostáva osobe, na ktorú sa držba vozidla previedla. Zároveň sa navrhuje zrušiť povinnosť predkladať pri oznamovaní zmien v evidencii doklad o vykonaní kontroly podľa § 107 ods. 1, nakoľko napr. medzi oznámením prevodu držby vozidla na inú osobu a zápisom tejto osoby ako držiteľa vozidla môže dôjsť k dopravnej nehode takéhoto vozidla, v dôsledku čoho môže dôjsť zo strany dopravného inšpektorátu k znemožneniu prihlásenia vozidla na kupujúceho.

K bodom 14 a 16

Cieľom návrhu je obmedziť používanie odcudzených motorových vozidiel s pozmenenými znakmi, ako aj zamedziť páchateľom trestnej činnosti krádeží motorových vozidiel ich opätovnému prihláseniu pod zmenenými identifikačnými znakmi. Obdobné opatrenie bolo prijaté v roku 1999 v Maďarsku, kedy situácia v oblasti krádeží motorových vozidiel bola neúnosná (bolo odcudzených cca 15 000 vozidiel). Vláda rozhodla a v roku 1999 prijali zákon, z ktorého vyplynula povinnosť vykonať kontrolu vozidla pri dovoze, zmene vlastníka alebo farby. Po zavedení uvedeného opatrenia sa trestná činnosť v Maďarsku znížila nasledovne v roku 1999 bol nápad cca 11 500 vozidiel a v roku 2000 poklesol na 10 000 vozidiel.

K bodu 18

Vypúšťa sa § 93 z dôvodu, že osvedčenie o evidencii sa upravuje v čl. I § 23 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 20

Vypúšťajú sa § 101 až 107 z dôvodu, že problematika schvaľovania vozidiel je obsiahnutá v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

Navrhuje sa vypustiť § 108 z dôvodu, že technické osvedčenie vozidla je riešené v čl. I § 23 návrhu zákona o návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadpisu.

K bodu 22

Vymedzujú sa orgány štátnej správy na úseku cestnej premávky.

K bodu 23 Uvedená pôsobnosť ministerstva dopravy je upravená v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 24

Úprava sa navrhuje vo väzbe na čl. I § 54 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorým sa navrhuje, aby cestnú kontrolu technického stavu vozidiel vykonával Policajný zbor pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.K bodu 25

Ustanovenie § 112, ktorým sa upravovali kompetencie krajského úradu dopravy sa vypúšťa z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

Problematika uvedená v písmene b) - určovanie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, sa presúva do zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vypustením písmena c) z § 112 sa odstraňuje sa nedostatok spôsobený zákonom č. 510/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. Kompetencia vydávať osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení súvisiaca s § 41 ods. 4 a 5 patrí do pôsobnosti krajských úradov zriadených zákonom č. 315/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch, a nie do pôsobnosti krajských úradov dopravy.

K bodu 26

V nadväznosti na bod 25 sa dopĺňa do pôsobnosti krajských úradov kompetencia vydávať osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení vozidiel.

K bodu 27

Ustanovenie § 113a, ktorým sa upravovali kompetencie obvodného úradu dopravy sa vypúšťajú z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 28

Navrhovanou úpravou, t. j. vypustením § 116 až 119, nedochádza k vecnej zmene; problematika určovania použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách a povoľovanie zriadenia vyhradených parkovísk, sa presúva č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.Ustanovenia § 117 až 119, ktoré upravovali kompetencie ministerstva dopravy, krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy pri výkone štátneho dozoru sa vypúšťajú z dôvodu novej úpravy v návrhu v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 29

Ustanovenie § 120 ods. 1 a 5 sa preberá do návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách .

K bodu 30

Upresnenie sa vykonáva v súvislosti so zrušením § 93 (bod 18).

K bodu 31

Upresnenie sa vykonáva v súvislosti so zrušením § 107 (bod 20).K bodu 32

Úprava výroby tlačív dokladov technického osvedčenia a manipulácia s nimi je obsiahnutá v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách .

K bodom 33 a 34

Navrhuje sa, aby sa na vydanie osobitného označenia vozidla a preukazu osobitného označenia vozidla podľa § 41 nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní.

K bodu 35

S poukázaním na bod 12 sa navrhuje pre držiteľa vozidla pri oznámení zmien v evidencii podľa § 90 umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle na ktoromkoľvek okresnom dopravnom inšpektoráte, nakoľko v praxi sa vyskytujú problémy pri vykonávaní evidenčných úkonov najmä u vozidiel stavebných firiem, ktoré vykonávajú činnosti mimo svojho sídla na území celej Slovenskej republiky.

K bodom 36, 37 a 38

Do výnimiek z evidenčnej povinnosti sa dopĺňajú vozidlá ministerstva obrany ako aj vozidlá rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, nakoľko plnia špecifické úlohy.

Úprava obsiahnutá v § 126 ods. 2 až 4 a 6 sa presúva do čl. I § 3 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K bodu 39

Úprava sa navrhuje vo väzbe na čl. I § 111 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorým sa upravujú výnimky.

K bodu 40

Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenia na technické preukazy vozidiel, osvedčenia o evidencii vozidiel vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Upravujú sa aj doklady o kontrole originality vozidla s účinnosťou od 1. januára 2007.

K bodu 41

Vypúšťajú sa splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo dopravy na vydanie vykonávacích predpisov z dôvodu novej úpravy v návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a návrhu zákona o autoškolách.

K bodu 42

Navrhuje sa v záverečných ustanoveniach vypustiť pre Ministerstvo vnútra SR splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o osvedčení o evidencii, nakoľko táto problematika bude spadať do pôsobnosti ministerstva dopravy.

K čl. VI

Zo zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší sa navrhuje vypustiť pôsobnosť ministerstva dopravy pri výkone štátnej správy vo veciach mobilných zdrojov a tiež splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu na úpravu podrobnosti týkajúce sa mobilných zdrojov znečisťovania ovzdušia, nakoľko táto problematika bude spadať do pôsobnosti ministerstva dopravy podľa nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách.

K čl. VII

Novelizáciou zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje v nadväznosti na čl. I § 12 ods. 7 návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách umožniť aj Slovenskej obchodnej inšpekcii vykonávať kontrolu plnenia povinností uloženej hromadnému výrobcovi alebo jeho zástupcovi uvádzať na trh v Slovenskej republike len také vozidlá, ich systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré zodpovedajú schválenému typu a majú udelené osvedčenie alebo správu o homologizácii typu.

K čl. VIII

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. marca 2005 z dôvodu, aby zamestnanci okresných dopravných inšpektorátov Policajného zboru mohli byť preškolení na vydávanie nových osvedčení o evidencii, pretože do 31. decembra 2004 musia zabezpečovať výmenu tabuliek s evidenčným číslom vozidiel vydaných pred 1. aprílom 1997; taktiež sa ráta s legisvakanciou, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený.

K prílohe č. 1

Obsahuje podrobnosti o základných druhoch cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel a ich rozdelenie do kategórií.

K prílohe č. 2

Obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa týmto návrhom zákona a vykonávacími predpismi k nemu úplne transformujú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 22. septembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zákona') bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Slovenská republika sa v rámci integračného procesu k vstupu do Európskej únie zaviazala realizovať požiadavky a odporúčania týkajúce sa zabezpečenia vyššej bezpečnosti a ochrany nových cestovných dokladov stanovených Rezolúciou zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995 pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310/01) s termínom začatia vydávania 1. januára 2005 (materiál CONF- Sk 31/02) a v súlade s hodnotením od Poslednej správy Misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách č. 7613/2002 BESMII zo dňa 9.10.2002. Realizácia tohto záväzku je nevyhnutne podmienená prijatím zmien a doplnkov súčasnej platnej právnej ú pravy. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 470 zo dňa 11. júna 2003 k návrhu projektu nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie bol schválený zámer projektu nových cestovný ch dokladov. Z predmetného zámeru projektu vyplynula úloha zabezpečiť vydávanie nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie od 1. januára 2005.

Podľa Legislatívneho zabezpečenia projektu nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie si zmeny vyplývajúce z projektu vyžiadajú novelizáciu zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov. V tejto je potrebné upraviť počet cestovných dokladov jedného druhu, ktorých bude môcť byť občan držiteľom, uzá koniť povinnosť pre občana staršieho ako 5 rokov mať vlastný cestovný doklad.

K niektorým ďalším zmená m a doplnkom súčasnej platnej právnej úpravy sa pristúpilo z dôvodu odstránenia nedostatkov, ktoré vyplynuli z realizácie zákona o cestovných dokladoch v praxi.

Cieľom návrhu zákona je zabezpeči ť podmienky implementácie právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti vydávania cestovných dokladov v praxi. Ako vyplýva už z vyššie uveden ých zmien vyplývajúcich zo schváleného projektu nových cestovných dokladov formátu Európskej únie, navrhuje sa prijatie zmeny, podľa ktorej môže byť občan držiteľom najviac dvoch platných cestovný ch dokladov rovnakého druhu. Uvedené zmeny sú odrazom zámeru Slovenskej republiky zaviesť a zabezpečiť aplikáciu skvalitnených bezpečnostných a preventívnych opatrení súvisiacich s vydávan ím cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie.

Významnou zmenou, ktorá vyplýva z bodu 12 Bruselskej deklar ácie o zamedzení pašovania detí, kde sa uvádza špeciálne odporúčanie pre predchádzanie obchodu s deťmi, je uzákonenie povinnosti pre občanov starší ch ako 5 rokov, aby boli držitelia vlastného cestovného dokladu, bez možnosti ich zápisu do cestovného dokladu rodiča. V súvislosti s prijatím navrhovanej zmeny sa pristúpilo aj k úprave časovej platnosti cestovných pasov u občanov starších ako 5 rokov a zároveň mladších ako 15 rokov tak, aby im cestovné doklady boli vydávané s platnosť ou na 5 rokov. Èasová platnosť cestovných dokladov vydávaných občanom mladším ako 5 rokov zostáva nezmenená.

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol ú činnosť 1. januára 2005, t. j. dňom vydávania nových cestovných dokladov formátu Európskej únie vyplývajúceho z Rezolúcie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000.

Oblasť vydávania cestovný ch dokladov je predmetom aproximácie práva. V predmetnom návrhu zákona je transponovaná Smernica Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 64/221/EHS z 25.2.1964 o koordinácii osobitných opatren í o pohybe cudzích štátnych príslušníkov prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (čl. ), Smernica (čl. 35) a implementovaná Rezolúcia Rady zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci rady, zo 17. októbra 2000, ktorou sa mení a dopĺňa rezolúcia z 23. júna 1981, z 30. jú na 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995 pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310/01).

Zároveň sa navrhuje zmena zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol podľa § 51 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s tým že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa oboznámilo a zobralo na vedomie návrh odhadu dopadu na verejné financie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vzhľadom na povahu návrhu zá kona nie je potrebné jeho prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR a tento návrh zákona nebol zaradený ani do programu tohto orgánu.

1. Odhad dopadov na verejné financie

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 470 zo dňa 11. júna 2003 k návrhu projektu nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie bol schválený zámer tohto projektu. Z predmetného z ámeru projektu vyplýva zabezpečiť vydávanie nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie dňom 1. januára 2005. V predmetnom projekte boli celkové finančné náklady na rok 2004 vyčíslené na 593 616 000.- Sk, predpokladané náklady na obdobie rokov 2005 – 2008 na 1 126 200 000.- Sk. Na základe rokovaní na Ministerstve financií Slovenskej republiky dňa 4. septembra 2003 bol Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky predložený krízový ekonomický variant výdavkov a očakávaných príjmov za zabezpečenie predmetného projektu t.j. v porovnaní s návrhom predloženým 10. júla 2003 došlo k zníženiu nákladov o 385 675 000 Sk. Po prehodnotení jednotlivých finančných položiek sú celkové finančné náklady na rok 2004 vyčíslené na 207 941 000.- Sk. Predpokladané výdavky na obdobie rokov 2004 – 2008 sú doposiaľ vy číslené na 1 231 000 000.- Sk.

Predpokladané finančné výdavky na čistopisy cestovných pasov na roky 2005 – 2008 tvoria sumu vo výške 900 000 000.- Sk. K tejto sume sa dospelo na základe analýzy, podľa ktorej sa predpokladá, že v roku 2005 – 2008 sa ročne vyd á cca 750 000 cestovných pasov pre občanov starších ako15 rokov. Predmetná analýza vychádza z priemeru š tatistických údajov vydaných cestovných pasov v rokoch 1994 – 2004 (najmä s prihliadnutím na obdobie po zavedení vyd ávania cestovného pasu Slovenskej republiky 1. apríla 1994). Tento odhad však môže byť výrazne ovplyvnený skutočnosťou, že po vstupe do Európskej únie budú m ôcť občania Slovenskej republiky použiť na cestovanie do štátov Európskej únie okrem cestovného pasu aj občiansky preukaz, ako aj povinnosťou cestovania detí nad 5 rokov do zahraničia na cestovný doklad. Vzhľadom k tomu nie je možné predvídať, aký záujem prejavia občania o nové cestovné pasy formátu Európskej únie a teda ani počet vydaný ch cestovných pasov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa predpokladá, že finančné výdavky na roky 2004 – 2008 budú spolu tvoriť sumu vo výške 2 131 000 000.- Sk.

Rekapitulácia nákladov:

20042005-2008SpoluCelkové finančné náklady krízového

ekonomického variantu projektu207 941 0001 023 059 0001 231 000 000Náklady na čistopisy cestovných dokladov0900 000 000900 000 000Spolu207 941 0001 923 059 0002 131 000 000

Zvýšené náklady na vydávanie cestovn ých dokladov formátu Európskej únie budú kryté zo zvýšeného výberu správnych poplatkov.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona bude mať dopad na obyvateľov z toho dôvodu, že predkladaný návrh zákona navrhuje zvýšenie sprá vneho poplatku za vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca na 1 000 Sk a za vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca osobe od 5 do 15 rokov na 400 Sk. Správny poplatok za vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca osobe mladšej ako 5 rokov ponecháva v súčasnej výške. Pri ú prave výšky správnych poplatkov sa zohľadnila miera inflácie, ktorá nastala od poslednej úpravy výšky správnych poplatkov. Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry alebo iných pr ávnických osôb.

Predpokladané príjmy Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za cestovné doklady:

RokyPredpokladaný

vydaný počet

cestovných dokladovSprávny poplatok za cestovný pas (platný v r. 2004)Správny poplatok

za cestovný pas

(platný od r. 2005)Príjem do ŠR (správny poplatok platný v r. 2004)Príjem do ŠR

(správny poplatok platný od r. 2005)2004250 000600600150 000 000150 000 0002005750 0006001 000450 000 000750 000 0002006750 0006001 000450 000 000750 000 0002007750 0006001 000450 000 000750 000 0002008750 0006001 000450 000 000750 000 000Celkom3 250 0001 950 000 0003 150 000 000

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa men í a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) problematika návrhu zákona patrí medzi strednodobé priority podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire a screeningu;

problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa Európskej dohody o pridružen í, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy;

návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 470 z 11. júna 2003

b) kapitola č. 24- Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra;

bod c) migrácia- záväzok pripraviť návrh zákona o cestovných dokladoch

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-smernica Rady z 25.2.1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe cudzích štá tnych príslušníkov prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (64/221/EHS)

-smernica Rady a Európskeho parlamentu z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č . 1612/68 a zrušujú smernice 64/221 EHS, 68/360 EHS, 72/194 EHS, 73/148 EHS, 75/34 EHS, 75/35 EHS, 90/364 EHS, 90/365 EHS a 93/96 EHS (2004/38/ES)

-rezolúcia Rady zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 17. októbra 2000 doplňujúca rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995 pokiaľ ide o ochrann é znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310/01)

b) nie je upravená v práve Európskej únie

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a prá vom Európskej únie:

a) úplná

6. Gestor:

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti n ávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Osobitná časť

K bodu 1

Významnou zmenou, ktorá vyplýva z bodu 12 Bruselskej deklar ácie o zamedzení pašovania detí, kde sa uvádza špeciálne odporúčanie pre predchádzanie obchodu s deťmi, je uzákonenie povinnosti pre občanov starší ch ako 5 rokov, aby boli držitelia vlastného cestovného dokladu, bez možnosti ich zápisu do cestovného dokladu rodiča. V súvislosti s prijatím navrhovanej zmeny sa pristú pilo aj k úprave časovej platnosti cestovných pasov u občanov starších ako 5 rokov a zároveň mladších ako 15 rokov tak, aby im cestovné doklady boli vydávané s platnosťou na 5 rokov. Èasová platnosť cestovných dokladov vydávaných občanom mladším ako 5 rokov zostáva nezmenená.

K bodu 2

Doplnenie § 2 odsekom 4 je podmienené tým, že súčasná právna úprava v § 2 ods. 1 jednoznačne deklaruje právo občana slobodne vycestovať a právo na slobodný návrat do Slovenskej republiky, prič om nie je konkrétne a priamo ustanovené, že ak sa občan pri vstupe na územie Slovenskej republiky nemôže preukázať platným cestovným dokladom, vstup mu nesmie byť odopretý. V navrhovanej zmene ide o konkrétnu právnu definíciu ako postupovať v prípade, ak sa občan pri návrate do Slovenskej republiky nemôže preukázať platným cestovným dokladom. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na iného občana Európskej únie, ak mu bol vydaný náhradný cestovný doklad Európskej únie zastupiteľským orgánom Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa transponuje čl. 3 Smernice Rady č. 64/221/ EHS o koordinácii zvláštnych opatrení týkajúcich sa pohybu a pobytu cudzincov, opodstatnených na základe verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

K bodu 3

Navrhuje sa prijatie zmeny, podľa ktorej môže byť občan držiteľom najviac dvoch platných cestovných dokladov rovnakého druhu. Súčasná platná právna úprava takéto ustanovenie neobsahuje, čo v mnohých prípadoch vedie k zneužívaniu cestovných dokladov. Návrh na zmenu vyplynul aj poznatkov získaných z právnych predpisov niektorých členských krajín Európskej únie. Obdobnú úpravu obsahujú aj zákony členských štá tov (napr. nemecký pasový zákon č. 250 z 19.4.1986), kde sa ustanovuje, že občan nemôže byť držite ľom viacerých cestovných pasov, čím sa vytvára účinná prevencia proti zneužívaniu cestovných pasov. K počtu dvoch cestovných dokladov sa dospelo na základe skutočnosti, že mnohí ob čania sú držiteľmi dvoch cestovných pasov z vízových dôvodov, t. j. v pasoch majú udelené víza krajín, do ktorých sa nepovoľuje vstup občanovi s vízom alebo zá znamom v pase niektorej tretej krajiny, napr. Izrael – Libanon.

K bodu 4

Zmena časovej platnosti cestovné ho pasu u osôb starších ako 5 rokov a zároveň mladších ako 15 rokov vyplynula z návrhu na zmenu v § 2 ods. 3, podľa ktorej občan starší ako 5 rokov bude musieť byť držiteľom vlastného cestovného pasu. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa cestovné pasy občanom mladším ako 15 rokov vydávajú s platnosťou na dva roky. Prijatím navrhovanej zmeny sa cestovný pas s platnosťou na dva roky vydá iba občanovi mladšiemu ako 5 rokov, pretože dieťa v tomto období života veľmi rýchle a výrazne mení podobu tváre, čo je jeden z najdôležitejších prvkov pri stotožnení držiteľa pasu.

K bodu 5

Novým znením § 7 ods.1 sa v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii navrhuje rozšírenie okruhu osôb pre vydanie diplomatického pasu o zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Súčasne sa navrhuje vydanie diplomatického pasu predsedovi Úradu pre štátnu služ bu, bývalému prezidentovi, a jeho manželke v súvislosti s plnením spoločenských úloh, kde bolo podľa doteraz platnej právnej úpravy potrebné vydanie diplomatického pasu riešiť výnimkou ministra zahraničn ých vecí Slovenskej republiky. Zamestnancovi medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, vyd áva ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky diplomatický pas, ak je zaradený v jednej z dvoch najvyšších platových tried. Navrhuje sa zrušiť vydanie diplomatického pasu podľa odseku 1 pre členov prezidentských, parlamentnýc h a vládnych delegácií, pretože tento inštitút sa neosvedčil, nakoľko diplomatické pasy boli vydané zástupcom podnikateľských subjektov a neboli po oficiálnej zahraničnej ceste vrátené na uloženie. O výnimočnom vydaní diplomatického pasu podľa odseku 2 rozhoduje minister zahraničných vecí Slovenskej republiky na požiadanie vysielajúceho orgánu ad hoc na nevyhnutný čas.

K bodu 6

Nové znenie § 7ods. 4 súvisí s novým znením § 7 ods. 1 a 2.

K bodu 7

Oproti súčasne platnej právnej úprave sa v § 8 ods. 1 písm. c) navrhuje upraviť vydávanie služobných pasov pre zamestnancov ústredných orgánov štátnej spr ávy priamo zo zákona na základe predloženia žiadosti príslušného ústredného org ánu štátnej správy Slovenskej republiky. Zmena vykonaná čl. III zákona č. 441/2001 Z. z nemala za následok zníženie počtu vydávaných služobných pasov, čo bol pôvodný zámer tejto úpravy, ale podstatne predĺžila čakacie lehoty na vydanie služobného pasu a zvýš ila pracovné zaťaženie pracovníkov oddelenia zodpovedného za vydávanie diplomatických a služobných pasov a kabinetu ministra. V roku 2004 bolo vydaných 609 diplomatických pasov a služobných pasov pre zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ku ktorým sa spracováva stanovisko k rozhodnutiu na vydanie služobného pasu na výnimku ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. V písmene d), e), f) a h) sa navrhuje doplnenie okruhu funkcií o vrcholových funkcionárov samosprávnych orgánov, primátora hlavného mesta Slovenskej republiky a príslu šníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov vyslaných do osobitných misií.

V odseku 2 sa navrhuje ponechanie inštitútu výnimočného vydania služobného pasu pre niektoré významné funkcie, ktorých okruh nie je presne definovateľný, napr. vysokým cirkevný m predstaviteľom, akademickým funkcionárom univerzít, predstaviteľom vedeckých inštitúcií a pod. na krátkodobé pracovné cesty do zahraničia, ktoré budú podliehať výnimočné mu rozhodnutiu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

K bodu 8

Uvedenou zmenou sa navrhuje, aby cestovný preukaz bol vydávan ý iba na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí. V súčasnej platnej právnej úprave nie je maximálna doba platnosti cestovného preukazu stanovená. Prijatím navrhovanej zmeny sa uvedený nedostatok odstráni. Sú časne sa vypúšťa možnosť vydania cestovného preukazu na príslušnom útvare, pretože cestovný preukaz bude slúžiť iba na účel návratu na územie Slovenskej republiky. V prípade, ak obč an bude musieť z humanitných dôvodov súrne vycestovať do zahraničia, bude si môcť vybaviť nový cestovný pas urýchlene (tak ako to je v súčasnej dobe), pričom podľa splnomocnenia k položke 23 sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, správny orgán vyberie poplatok v základnej sadzbe.

K bodu 9

Návrh na doplnenie ustanovenia § 9 ods. 3 vyplýva zo skutočnosti, že v súčasnej platnej právnej úprave sa v § 3 ods. 2 uvádza, že občanovi sa vydá cestovný doklad, ak to nie je v rozpore s ustanoveniami § 19. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nastanú okolnosti, keď sa na území Slovenskej republiky odoprie vydanie cestovného dokladu alebo vydaný cestovný doklad sa odníme a občan sa nachádza v zahraničí, mohlo by sa vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 2 a cestovný preukaz na návrat do Slovenskej republiky by nebol vystavený napriek tomu, že z logiky veci vyplýva, že občanovi, ktorý sa zdržuje v zahrani čí sa napriek blokácii cestovného dokladu, resp. počas trestného stíhania, cestovný preukaz na návrat do Slovenskej republiky vystaviť musí. Navrhovanou zmenou sa legislat ívne ustanoví vydanie cestovného preukazu na návrat do Slovenskej republiky v uvedených prípadoch tak, aby nenastali pochybnosti o zákonnosti vydania tohto dokladu.

Návrh na doplnenie ustanovenia § 9 ods. 4 vyplýva zo situácie, kedy orgány cudzieho štátu vyhosťujú občana, pričom tento nie je držiteľom platného cestovného pasu a odmieta osobne požiadať zastupiteľský ú rad Slovenskej republiky v zahraničí o vydanie cestovného preukazu z dôvodu, aby nemohol byť z cudziny vyhostený. Súčasná platná právna úprava takéto ustanovenie neobsahuje, pričom z praxe vypl ynula potreba umožniť orgánom cudzieho štátu, aby požiadali zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí o vydanie cestovného preukazu v prípade, ak obč an odmietne o jeho vydanie požiadať. Navrhovanú zmenu je potrebné prijať aj z dôvodu zabezpečenia reciprocity a zachovania medzinárodných zvyklostí.

Návrh na doplnenie ustanovenia § 9 ods. 5 vyplynul z požiadavky praxe, podľa ktorej je potrebné upraviť možnosť vydania cestovné ho preukazu pre občana mladšieho ako 15 rokov, narodeného počas pobytu občianky v zahraničí, bez predloženia slovenského matričného dokladu. V súčasnosti je podľa § 14 ods. 3 písm. i) potrebné k žiadosti o vydanie cestovného dokladu predložiť údaje uvedené vo výpise z osobitnej matriky predloženom namiesto matričného dokladu orgánu cudzieho štátu. Cestovný preukaz by nebolo možné vydať bez slovenského matričného dokladu, pričom jeho vybavenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky trvá niekoľko týždňov, príp. mesiacov, čo znemož ňuje matke a dieťaťu včasný návrat do Slovenskej republiky. Ide o zväčša o výnimočnú situáciu, kedy je rodič aj dieťa v tiesni a je potrebné okamžite konať.

K bodu 10

Súčasná platná právna úprava nezahrňuje neplatnosť cestovného dokladu v prípade, ak bol cestovný doklad neoprávnene vystavený inej osobe. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek praxe a umožní prijať účinnejšie opatrenia na zabránenie zneuží vania cestovných dokladov inými osobami.

K bodu 11

Súčasná platná právna úprava nezahrňuje neplatnosť cestovného dokladu v prí pade, ak držiteľ nahlásil jeho stratu alebo odcudzenie a v prípade, ak je zaplnený záznamami. Navrhované zmeny vychádzajú z požiadaviek praxe a umožnia prijať účinnejš ie opatrenia na zabránenie zneužívania cestovných dokladov inými osobami.

K bodu 12

Návrh na zmenu vyplynul zo schváleného projektu nov ých cestovných dokladov formátu Európskej únie, podľa ktorého sa bude podoba občana snímať. Preto je nevyhnutné podmieniť podanie žiadosti osobnou účasťou občana pre ktorého bude cestovný doklad vydaný, t. j. aj občana mladšieho ako 15 rokov a občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne ú kony je obmedzená. Výnimka sa pripúšťa iba v prípade, ak občan pre bezvládnosť tak nemôže urobiť. V takomto prípade sa podoba získa zoskenovan ím fotografie.

K bodu 13

Pretože je nevyhnutné podmieniť podanie žiadosti osobnou účasťou občana pre ktorého bude cestovný doklad vydaný, navrhuje sa vypustenie niektorých dôvodov pre ktoré osoba nemusí osobne podať žiadosť o vydanie cestovného dokladu.

K bodu 14

Návrh na zmenu vyplýva zo zmien a doplnkov § 7 a § 8.

K bodu 15

Návrh na doplnenie vyplynul zo schváleného projektu nových cestovných dokladov formátu Európskej únie. Vybavením útvarov pasovej služby prístrojom na nasnímanie podoby bude podoba občana získaná priamo nasn ímaním. Nasnímaná podoba bude priamo on-line zaslaná do národného personalizačného centra. V súvislosti s technickým procesom získania podoby občana je potrebné uzákoniť povinnosť občana, podrobi ť sa nasnímaniu. V prípade, ak sa občan nasnímaniu odmietne podrobiť, nebude môcť byť cestovný doklad z dôvodu absencie podoby držiteľa vystavený.

Pripojením vety 'Ustano venie odseku 4 neplatí, ak je orgán, ktorému sa žiadosť o vydanie cestovného dokladu podáva, vybavený prístrojom na nasn ímanie podoby.' sa v uvedenom prípade umožní predložiť fotografie. Ide najmä o prípady zastupiteľských úradov, ktoré nebudú hneď od zač iatku spustenia projektu vydávania nových cestovných dokladov SR formátu EÚ vybavené prístrojom na nasnímanie podoby.

K bodu 16

Návrh na zmenu vyplynul zo schváleného projektu nový ch cestovných dokladov formátu Európskej únie. Oproti platnej právnej úprave sa mení súčasné znenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, aké údaje o totožnosti držiteľa musia byť v cestovnom doklade uveden é. Do nových cestovných dokladov sa nebude nalepovať fotografia držiteľa dokladu, ale jeho podoba bude zapísaná personalizačným zariadením priamo do materiálu dátovej strany dokladu. Rovnako sa nebude občan podpisovať do cestovného dokladu priamo vlastnoručne, ale jeho podpis bude vyhotovený personalizačným zariadením. Občan sa podpíše na žiadosť o vydanie cestovné ho dokladu a tento podpis bude v personalizačnom centre nasnímaný a prenesený do dokladu. Toto opatrenie je jedným z mnohých, ktoré súvisia so zvýšením bezpeč nosti cestovného dokladu.

K bodu 17

Ustanovenie presne špecifikuje, čo môže byť obsahom podpisu, aby sa vylúčili situácie, že občan namiesto podpisu zodpovedajúcemu priezvisku, alebo menu a priezvisku uvedenie nejakú kresbu, alebo krížik a pod. V ýnimka, ktorá by umožňovala nevyžadovať od žiadateľa podpis sa týka napr. občanov, ktorí ešte nezapočali školskú dochádzku a teda nevedia písať, občanov, ktorí pre telesné postihnutie tak nemôž u urobiť a pod.

K bodu 18

Navrhovaná zmena výslovne uvádza, že útvar Policajného zboru oprávnený vykonávať kontrolu cestovných dokladov osôb prekračujúcich štátnu hranicu je oprávnený nepovoliť vycestovanie do zahraničia občanovi, ktorému bolo odopreté vydanie cestovného dokladu alebo cestovný doklad mu bol odň atý. Návrh na uvedenú zmenu vyplynul zo skutočnosti pristúpenia SR k Európskej únii a z následnej možnosti občanov SR vycestovať na územie členských štátov len s obč ianskym preukazom. Zmena sa navrhuje z dôvodu zachovania dôslednosti inštitútu obmedzenia slobody cestovania v prípade, ak nastali okolnosti podľa § 19 tak, aby sa občan tomuto inštitútu nemohol vyhnúť použití m občianskeho preukazu ako cestovného dokladu a z dôvodu prípustnosti prijatia nevyhnutných opatrení s cieľom zamietnuť, obmedziť alebo odňať takéto právo na základe Smernice Rady a Európskeho parlamentu 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a zrušujú smernice 64/221 EHS, 68/360 EHS, 72/194 EHS, 73/148 EHS, 75/34 EHS, 75/35 EHS, 90/364 EHS, 90/365 EHS a 93/96 EHS. Každé takéto opatrenie musí byť primerané a podmienené procesnými zárukami. Táto podmienka je splnená podľa § 20a.

K bodu 19

Súčasná platná právna úprava umožňuje zadr žať cestovný doklad v prípade, ak sa rozhodlo o odňatí cestovného dokladu alebo ak možno dôvodne očakávať, že sa o jeho odňatí rozhodne iba policajnému útvaru alebo orgánu činnom v trestnom konaní. Možnosť zadržať cestovný doklad v prípade, ak možno dôvodne očakávať, že sa o jeho odňatí rozhodne by mala byť legislatívne daná aj orgánu, ktorý cestovný doklad vydal. Navrhovaná zmena reaguje na aktuálnu požiadavku praxe.

K bodu 20

Uvedená zmena vyplýva z návrhu na zmenu v § 12, ktorý sa doplnil o písmeno i), podľa ktorého je cestovný doklad neplatný, ak je zaplnený záznamami.

K bodu 21, 23 a k prílohe

Uvedená zmena vyplýva z čl. 3b legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 22

V odseku 1 sa navrhuje priamo uviesť, že platnosť cestovných dokladov vydaných do 31.12.2004 sa končí dňom uplynutia v nich uvedenej lehoty.

Súčasná platná právna úprava umožňuje občanom, aby boli držitelia viacerých cestovných dokladov rovnakého druhu, čo znamená, že niektorí občania majú viacej cestovný ch dokladov rovnakého druhu. Vzhľadom k tomu, že podľa § 3 ods. 3 môže byť občan držiteľom najviac dvoch platných cestovných dokladov rovnakého druhu, je nevyhnutné ustanoviť, že občan má v takomto prípade povinnosť ostatné cestovné doklady vrátiť. Súčasne sa upresňuje, dokedy je občan povinný stanovenú povinnosť splniť.

Navrhuje sa, aby žiadosti o vydanie cestovných dokladov prijaté do 31. decembra 2004 sa vybavovali podľa doterajších predpisov.

K Èl. II

Zároveň sa pristupuje k úprave výšky správnych poplatkov za vydanie cestovný ch dokladov. Pri úprave výšky správnych poplatkov sa vychádzalo z miery inflácie, ktorá nastala od poslednej úpravy výšky správnych poplatkov.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnos ť 1. januára 2005, t. j. dňom vydávania nových cestovných dokladov Slovenskej republiky formátu Európskej únie vyplývajúceho z Rezolúcie zá stupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000.

V Bratislave 14. júla 2004

Mikuláš DZURINDA

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu