Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov 138/2017 účinný od 21.05.2020 do 31.10.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 sa predkladá v súvislosti s vývojom aktuálnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje prijať opatrenia v oblasti kultúry.

Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú:

-zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení zákona č. 374/2013 Z. z.,

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov a

-zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu zákona je dočasne a vyvážene upraviť zmluvné podmienky realizácie verejných kultúrnych podujatí predovšetkým tak, aby objektívna nemožnosť konania podujatia nespôsobila neprimeranú negatívnu ekonomickú záťaž pre jeho usporiadateľa, a zároveň ponúknuť vhodné (náhradné) alternatívy pre tých, ktorí sa mali podujatia zúčastniť.

Ďalej je cieľom návrhu zákona optimalizovať odvodovú povinnosť do umeleckých fondov zriadených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov na obdobie do 31. decembra 2020, resp. vzniknutú k roku 2020, a to predovšetkým pozastavením povinnosti zrážať umelcom 2%-ný príspevok do týchto umeleckých fondov. Návrh zákona umožňuje aj širší prístup k podpore pre umelcov.

Zároveň sa navrhuje obmedziť možnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „RTVS“) využívať uvoľnené frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi, vrátane obmedzenia využívania týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo. Návrh je reakciou na súčasnú krízovú situáciu, ktorá spôsobila, že súkromné rádia sa nielenže nemôžu štandardne uchádzať o voľné frekvencie, ale môžu navyše prísť o vysielací priestor do budúcnosti, čo ešte viac zmenší aj ich reklamný potenciál a nádej na zotavenie po ekonomických ťažkostiach spôsobených v súvislosti s ochorením COVID-19.

Cieľom návrhu zákona je aj zjednocujúca úprava vybraných procesných lehôt v rámci činností Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ako aj zjednocujúca úprava administratívnych procesov a náležitostí v uvedených fondoch sledujúc ich zjednodušenie v záujme možnej efektívnejšej reakcie k období krízovej situácie. V danom kontexte je potrebné uviesť, že práve uvedené fondy predstavujú efektívny nástroj na zmierňovanie negatívnych dopadov krízy na kultúrnu obec v širokom zábere.

V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 je pozastavená aj produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory audiovizuálneho priemyslu poskytovanej Audiovizuálnym fondom. Z uvedeného dôvodu návrh zákona umožňuje na základe písomného oznámenia žiadateľa prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na stanovenú dobu.

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy na služby pre občana.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

máj 2020

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál z dôvodu identifikovania problémov pri aplikácii niektorých všeobecne záväzných právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19.

Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú:

-zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení zákona č. 374/2013 Z. z.,

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov a

-zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom návrhu zákona je dočasne a vyvážene upraviť zmluvné podmienky realizácie verejných kultúrnych podujatí predovšetkým tak, aby objektívna nemožnosť konania podujatia nespôsobila neprimeranú negatívnu ekonomickú záťaž pre jeho usporiadateľa, a zároveň ponúknuť vhodné (náhradné) alternatívy pre tých, ktorí sa mali podujatia zúčastniť.

Ďalej je cieľom návrhu zákona optimalizovať odvodovú povinnosť do umeleckých fondov zriadených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov na obdobie do 31. decembra 2020, resp. vzniknutú k roku 2020, a to predovšetkým

pozastavením povinnosti zrážať umelcom 2%-ný príspevok do týchto umeleckých fondov. Všeobecne od umeleckých fondov prispievatelia spravodlivo očakávajú tiež plnenie sociálnej funkcie v krízovom čase. Návrh zákona preto umožňuje širší prístup k sociálnej podpore pre umelcov.

Okrem toho sa zároveň navrhuje obmedziť možnosť RTVS využívať uvoľnené frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi, vrátane obmedzenia využívania týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo, čo by bolo v rozpore s politikou zachovania duálneho systému vysielania.

Cieľom návrhu zákona je aj zjednocujúca úprava vybraných procesných lehôt v rámci činností Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ako aj zjednocujúca úprava administratívnych procesov a náležitostí v uvedených fondoch sledujúc ich zjednodušenie v záujme možnej efektívnejšej reakcie k období krízovej situácie. V danom kontexte je potrebné uviesť, že práve uvedené fondy predstavujú efektívny nástroj na zmierňovanie negatívnych dopadov krízy na kultúrnu obec v širokom zábere.

V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 je pozastavená aj produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory audiovizuálneho priemyslu poskytovanej Audiovizuálnym fondom. Z uvedeného dôvodu návrh zákona umožňuje na základe písomného oznámenia žiadateľa prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na stanovenú dobu.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh sa bude priamo dotýkať

-usporiadateľov verejných kultúrnych podujatí a ich zmluvných partnerov a účastníkov (návštevníkov) verejných kultúrnych podujatí

-príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov

-Literárneho fondu

-Hudobného fondu

-Fondu výtvarných umení

-vysielateľov rozhlasových programových služieb

-Audiovizuálneho fondu

-Fondu na podporu umenia

-Fondu na podporu kultúry národnostných menšín

-žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín

-žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov z Literárneho fondu, Hudobného fondu a Fondu výtvarných umení

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Pri vypracovaní návrhu zákona neboli zvažované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Materiál sa netýka transpozície práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Vplyv na podnikateľské prostredie je pozitívny aj negatívny súčasne, pri sčítaní týchto vplyvov ide o nulový vplyv, pričom pozitívna zmena sa potenciálne týka väčšej skupiny podnikateľov ako negatívna. Podrobnosti uvádza Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

JUDr. Anton Škreko, PhD., generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR, anton.skreko@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Zákon má potenciálny vplyv na všetkých podnikateľov činných v kultúrnom a kreatívnom priemysle:

-10 000 právnických osôb

-26 000 fyzických osôb (samostatne zárobkovo činné osoby a osoby v slobodnom povolaní)

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Odpustenie povinných príspevkov príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov do umeleckých fondov vo výške 2 % hrubého autorského príjmu do konca roka 2020. Platenie príspevkov bude dobrovoľné, pracujeme s predpokladom, že ich nebude platiť nikto.

V priemere za roky 2017 - 2019 vyzbierali Hudobný fond, Literárny fond a Fond výtvarných umení (ďalej iba "fondy") z príspevkov 2 % ročne 973-tisíc eur. Odpustením príspevkov za mesiace máj – december 2020 by teda podnikatelia ušetrili odhadom 649-tisíc eur. Na druhej strane táto suma bude chýbať v rozpočte fondov pri realizovaní podpornej činnosti pre umelcov. Objem financií pre podporu umelcov (štipendiá, cestovné príspevky, sociálne príspevky a pod. ) sa teda zníži odhadom o 649-tisíc eur.

Celkový vplyv na podnikateľské prostredie je v konečnom dôsledku nulový. Pozitívny vplyv (odpustenie poplatkov) sa však dotkne vyššieho počtu podnikateľov ako negatívny vplyv (znížená podpora umelcov z fondov), pretože povinnosť platiť príspevky je plošná, kým prijímateľov podpory z fondov je obmedzený počet. Presný počet prijímateľov podpory z fondov nie je možné vyčísliť, pretože podpora sa vypláca nielen jednotlivcom, ale aj združeniam (profesijným, občianskym a pod.).

Zachovanie podpornej činnosti na bežnej úrovni by bolo podmienené krytím straty fondov zo štátneho rozpočtu, čo by spôsobilo negatívny vplyv na štátny rozpočet.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Odpustením zrážok 2 % z autorských honorárov sa znížia administratívne náklady pre podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Pretože chýbajú údaje o ročnom počte autorských zmlúv, z ktorých sa príspevok odvádza, a teda aj o počte potrebných administratívnych úkonov, vplyv na administratívne náklady nie je možné vyčísliť.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5 doložky zlučiteľnosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

Čas krízovej situácie je v intenciách zákona verejných kultúrnych podujatí je vymedzený obdobím od 10. marca 2020 do 31. decembra 2020, vrátane času trvania samotnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Súčasťou ochranného obdobia je aj obdobie po skončení mimoriadnej situácie (v návrhu pevne viazané k 31. decembru 2020) z dôvodu, že viaceré podujatia musia byť pripravované vopred, tak kvôli predaju vstupeniek, ako aj kvôli rezervácii času výkonných umelcov, miesta podujatia (sál, verejných priestranstiev a pod.), ale aj techniky, organizačného štábu a pod.; je totiž zrejmé, že samotné ukončenie zákazu umožní len pomalý nábeh verejných kultúrnych podujatí.

Navrhovaná úprava umožní, aby sa v čase mimoriadnej situácie, keď sa neuskutočnili podujatia či už z dôvodu zákazu prevádzky, alebo z dôvodu zákazu podujatia, ale aj po ukončení týchto zákazov z rozhodnutia usporiadateľa, pretože nemohol zabezpečiť riadne uskutočnenie podujatia v náhradnom termíne do konca roka 2020, usporiadatelia nedostali voči svojim zmluvným partnerom do omeškania. Zároveň usporiadateľ nie je povinný uspokojiť žiaden nárok na zmluvnú pokutu v prípade, že by takýto nárok vznikol z dôvodu neuskutočnenia podujatia s ohľadom na situáciu spôsobenú ochorením COVID-19.

Návrh zákona zároveň krízovú situáciu pre zmluvné vzťahy usporiadateľa so subdodávateľmi považuje za dôvod nemožnosti plnenia. Tým umožňuje usporiadateľovi odstúpiť od zmluvy v prípade, že sa nedohodli zmluvné strany inak. Už uhradená odmena sa považuje za bezdôvodné obohatenie, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Tým ale nie je dotknutý nárok na úhradu za plnenia, ktoré už boli poskytnuté.

Návrh zákona v § 8b rieši tiež situáciu, ktorá umožní usporiadateľom ponúknuť ich návštevníkom poukážku v hodnote zakúpeného lístka, prípadne predĺženie platnosti vstupenky, čím zabráni sekundárnym následkom na cash-flow usporiadateľa, ale tiež udrží budúcu spotrebu. Môže sa tak predísť krachovaniu usporiadateľov z dôvodu, že nemajú potrebnú rezervu na vrátenie prostriedkov za podujatia, ktoré sa zrušili.

Navrhovaná zákonná úprava tak umožní usporiadateľovi ponúknuť návštevníkovi (účastníkovi podujatia) možnosť využiť už zakúpenú vstupenku na vstup na rovnaké podujatie uskutočnené v náhradnom termíne, ak sa náhradné podujatie uskutoční najneskôr do 31.12.2021 a účastník podujatia súhlasí s náhradným termínom, o ktorom sa musí dozvedieť najneskôr do 1. marca 2021. Návrh tiež umožňuje usporiadateľovi vrátiť peniaze za zakúpené vstupenky v predĺženej lehote do 31. marca 2021, teda v čase, keď by vrátenie prostriedkov už nemalo mať výrazne negatívny dopad na usporiadateľov. Tento termín vrátenia sa uplatní aj u účastníka, ktorému náhradný termín podujatia nevyhovuje; usporiadateľ mu tiež môže poskytnúť náhradné plnenie vo forme poukážky.

K čl. II

Navrhuje sa na obdobie do konca roku 2020 pozastaviť povinnosť zrážať umelcom 2%-ný príspevok do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia).

Úprava reaguje na ročné vyúčtovanie autorských odmien, ktorých vyplácanie pripravujú organizácie kolektívnej správy práv v mesiacoch máj až september.

Pozastavenie zrážok zároveň zvýši dostupnú hotovosť aj umeleckým profesiám v oblasti audiovizuálneho priemyslu, ktorého oživenie predpokladáme v druhom polroku 2020.

Popri pozastavení zrážok počítame aj so „zdobrovoľnením“ príspevkov z priameho predaja (tzv. platby od občanov) za celý rok 2020, od čoho očakávame predovšetkým zvýšenie hotovosti v oblasti výtvarného umenia.

Navrhuje sa, aby dispozícia s príspevkom bola ponechaná na príjemcovi honoráru s tým, že čas na jeho dobrovoľné odvedenie fondom sa predĺžil do 31. marca 2021. Do tohto dátumu sa na odvedený príspevok nazerá ako na daňovo odpočítateľný náklad; na príspevok dobrovoľne odvedený po tomto dátume sa bude nahliadať ako na dar.

Dobrovoľnosť je navrhnutá aj u dedičov autorských práv, pokiaľ ide o preddavky vo výške 2 %. Ponechaná však ostáva povinnosť odviesť zvýšenie príspevkov pri dosiahnutí zákonného prahu hrubých honorárov. Dedičia autorských práv sú tak povinní fondom odviesť 1 %, resp. 3 % z hrubých honorárov v predĺženej lehote do 31. marca 2021.

Všeobecne od umeleckých fondov prispievatelia spravodlivo očakávajú tiež plnenie určitej sociálnej funkcie v krízovom čase. V praxi pritom niektoré fondy pri podpornej činnosti vyžadujú od žiadateľov preukázanie (vyhlásenie) plnenia príspevkovej povinnosti umelcom. Z podporných schém niektorých fondov tak už dnes vypadávajú začínajúci autori a výkonní umelci. Po prijatí navrhovanej úpravy, ktorá odvedenie príspevku ponecháva na rozhodnutí umelca, by navyše zo schém vypadli aj ďalší potenciálne neodvádzajúci umelci, čím by sa celé opatrenie zvýšiť dostupnosť hotovosti ohrozenej skupine minulo účinkom.

Protipandemickým opatrením je preto aj navrhované ustanovenie vylučujúce z podmienok podpory do 31. marca 2021 požiadavku platenia príspevkov. Na takúto požiadavku fondu, pokiaľ by napriek tomu bola súčasťou rozbehnutej alebo novej podpornej schémy, by sa neprihliadalo.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s doplnením § 69a.

K bodu 2

Situácia súvisiaca s COVID-19 sa významne dotkla mediálneho trhu, predovšetkým rozhlasového vysielania. Prepad tržieb za mesiac apríl predstavuje u malých lokálnych rádií úroveň 80 – 100 %. Pre trh malých rádií, ktoré čakajú na pripravovanú reformu a liberalizáciu trhu, táto situácia významne prehĺbila krízu, urýchlila prepad a ešte viac zhoršila ich situáciu.

Minulý rok ukončilo vysielanie nitrianske lokálne Rádio MAX po takmer 20 rokoch vysielania. Rádio Šport oznámilo ukončenie svojho vysielania k 1. februáru 2020, 27. marca 2020 ukončilo svoje vysielanie aj Rádio Jazz a Rádio YES oznámilo ukončenie svojho vysielania po viac ako dvanástich rokoch k 14. aprílu 2020. Rádio ONE, ktoré začalo vysielať v máji 2006 a ktorého licencia končí vo februári 2021, sa takisto rozhodlo nepokračovať vo

vysielaní. Zostáva po ňom 13 frekvencii, z ktorých v aktuálnom (jarnom) výberovom konaní iba o niektoré požiadali existujúci vysielatelia alebo noví žiadatelia o licenciu.

Ďalšie menšie regionálne rádiá avizujú obrovské problémy v súvislosti s prebiehajúcou krízou, ktorá veľmi pravdepodobne ešte viac zúži ponuku a tým aj pestrosť na slovenskom súkromnom rozhlasovom trhu. Súkromné rádiá nie sú schopné v súčasnej situácii súťažiť o voľné frekvencie práve z dôvodu krízovej situácie. Rada pre vysielanie a retransmisiu opakovane už predtým uprednostnila RTVS pri prideľovaní frekvencií z dôvodov väčšej ponuky vo verejnom záujme. Pridelenie frekvencie RTVS na úkor vysielateľov s licenciou zároveň znamená trvalé zúženie voľných frekvencií určených pre súkromných vysielateľov, čo bezprostredne ohrozuje existenciu duálneho systému v rozhlasovom vysielaní, a tým aj plurality informačných zdrojov. Regulátor o pridelení frekvencií bude rozhodovať už 20. mája 2020, čo v súčasnom právnom stave môže ešte viac deformovať duálny systém rozhlasového vysielania na Slovensku.

Existencia duálneho systému, ktorým sa zaručuje pluralita informačných zdrojov, je verejným záujmom. Podstatou duálneho systému je pritom existencia súkromných vysielateľov popri verejnoprávnom vysielateľovi. V rozpore s podstatou duálneho systému vysielania je to, aby súkromné rádia súťažili s RTVS o ponuke verejnej služby. Na účel poskytovania verejnej služby je RTVS zriadená. Súkromné rádia napriek tomu, že takýto obsah financujú bez akejkoľvek podpory z verejných zdrojov, majú v rámci svojich programových štruktúr zaradené aj programy vo verejnom záujme, ich úlohou však nie je súťažiť so Slovenským rozhlasom RTVS, ktorý nikdy nemôžu poraziť, pokiaľ ide o plnenie verejného záujmu.

Preto sa navrhuje obmedziť možnosť RTVS využívať uvoľnené frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi. Zároveň sa navrhuje obmedziť využívanie týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo, čo by bolo v rozpore s politikou zachovania duálneho systému vysielania.

Návrh tak reaguje na súčasnú krízovú situáciu, ktorá spôsobila, že súkromné rádia sa nemôžu štandardne uchádzať o voľné frekvencie a môžu prísť o vysielací priestor do budúcnosti, čo ešte viac zmenší aj ich reklamný potenciál a nádej na zotavenie po ekonomických ťažkostiach spôsobených v súvislosti s ochorením COVID-19. Navrhovaná úprava tak predstavuje prvý krok k stabilizácii trhu súkromného rozhlasového vysielania a vytvára priestor pre zmiernenie následkov krízy prehĺbenej opatreniami v súvislosti s ochorením COVID-19 na oblasť rozhlasového vysielania.

K bodu 3

Vzhľadom na práve prebiehajúce prideľovanie frekvencií Radou pre vysielanie a retransmisiu v tzv. jarnom výberovom konaní, ktoré je oznámené na 19. a 20. mája 2020, sa navrhuje uplatniť ustanovenia § 69a už v tomto výberovom konaní, aby sa ochránil verejný záujem spočívajúci v existencii životaschopného duálneho systému rozhlasového vysielania.

K čl. IV

K bodu 1

V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 je potrebné operatívne a hlavne flexibilné regulačné nastavenie frekvencie „klasického“ rokovania rady s fyzickou účasťou jej členov v rokovacej miestnosti. Práve v takomto kritickom období rada zasadá častejšie vzdialenou formou s reakčným časovým odstupom (a rozhoduje napr. per rollam), ale aj elektronicky v reálnom čase prostredníctvom elektronickej siete. Uvedené, moderné a flexibilné formy rokovania však zákon v súčasnom znení nepozná. Navrhuje sa teda vytvoriť priestor na ich aplikáciu technologicky neutrálnym spôsobom.

K bodu 2

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na prijatie rozhodnutia o podpore audiovizuálnej kultúry na 90 pracovných dní z dôvodu, že pri súčasnom počte doručených žiadostí, možnostiach režimu práce odborných komisií a prezentácií žiadostí „na diaľku“ je dodržanie súčasnej zákonnej lehoty 60 pracovných dní na prijatie uvedeného rozhodnutia obtiažne.

K bodu 3

Navrhuje sa zníženie administratívnej záťaže žiadateľov v zmysle celkovej koncepcie boja proti byrokratizácii tak, aby žiadateľ predkladal zákonom požadovaný dokument iba raz a opakovane iba v prípade, ak došlo k zmene skutočností, ktoré daný dokument preukazuje.

K bodom 4 až 6, 11 a 12

Navrhuje spresnenie procesu kontroly žiadosti kanceláriou fondu tak, aby bol zachovaný už v súčasnom platnom znení zákona nastavený mechanizmus kontroly oprávnenosti žiadateľa (ako ju určuje zákon a vnútorné predpisy fondu) a úplnosti žiadosti (či je žiadosť vyplnená úplne a doložená všetkými požadovanými prílohami). Vypúšťajú sa predovšetkým nesystémové prvky kontroly „správnosti“ žiadosti, ktoré pri reštriktívnom výklade platného znenia zákona zakladajú povinnosť kontrolovať napr. aj gramatickú správnosť textu žiadosti.

K bodom 7 a 14

Nakoľko z administratívneho hľadiska môže byť na strane žiadateľa problém s dodržaním lehoty 30 dní na prijatie návrhu zmluvy, najmä s dôsledkom, že ak tak žiadateľ neurobí, návrh zmluvy zaniká zo zákona, navrhuje sa predĺženie lehoty na prijatie návrhu zmluvy na 60 dní.

K bodu 8

Terminologicky sa spresňuje znenie zákona, keďže výdavok účtovne vzniká momentom jeho úhrady.

K bodu 9

V nadväznosti na navrhovanú zmenu v § 22c odsek 7 sa navrhuje do zákona doplniť nové ustanovenie, z ktorého bude explicitne vyplývať, že za oprávnené výdavky na účely poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu nemožno

považovať výdavky, ktoré boli uhradené po vydaní osvedčenia o registrácii filmového projektu, avšak počas prerušenia plynutia lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu.

K bodu 10

V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 boli viacerí producenti nútení odložiť hlavnú časť realizácie filmových projektov, ktorým Audiovizuálny fond vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu, pričom lehota platnosti osvedčenia im plynie ďalej a v súčasnom legislatívnom rámci nie je možné túto lehotu predĺžiť ani „prerušiť“ jej plynutie. Následkom uvedeného môže byť, že na filmový projekt, ktorému uplynie platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu, nebude môcť žiadateľ podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby zákon umožnil na základe písomného oznámenia žiadateľa prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na dobu, ktorú si žiadateľ určí, najviac však na 18 mesiacov. Začatie plynutia doby prerušenia sa bude počítať odo dňa doručenia písomného oznámenia. Prerušenie plynutia lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu bude možné urobiť k jednému filmovému projektu iba raz, a to po splnení podmienky preukázateľnej úhrady aspoň niektorých oprávnených výdavkov na príslušný filmový projekt.

K bodu 13

Zavádza sa zaokrúhľovanie celkovej výšky oprávnených výdavkov a výšky finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, a to na celé eurá smerom nadol.

K čl. V

K bodu 1

V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 je potrebné operatívne a hlavne flexibilné regulačné nastavenie frekvencie „klasického“ rokovania rady s fyzickou účasťou jej členov v rokovacej miestnosti. Práve v takomto kritickom období rada zasadá častejšie vzdialenou formou s reakčným časovým odstupom (a rozhoduje napr. per rollam), ale aj elektronicky v reálnom čase prostredníctvom elektronickej siete. Uvedené, moderné a flexibilné formy rokovania však zákon v súčasnom znení nepozná. Navrhuje sa teda vytvoriť priestor na ich aplikáciu technologicky neutrálnym spôsobom.

K bodu 2

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na prijatie rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov na 90 pracovných dní z dôvodu, že pri súčasnom počte doručených žiadostí, možnostiach režimu práce odborných komisií a prezentácií žiadostí, je dodržanie súčasnej zákonnej lehoty 60 dní na prijatie uvedeného rozhodnutia obtiažne.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa ďalšia racionalizácia dovolenej komplementárnosti podpornej činnosti fondu s byrokraticko-odvodovým zaťažením potenciálnych žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov z fondu.

K bodu 5

Navrhuje sa zníženie administratívnej záťaže žiadateľov v zmysle celkovej koncepcie boja proti byrokratizácii tak, aby žiadateľ predkladal zákonom požadovaný dokument iba raz a opakovane iba v prípade, ak došlo k zmene skutočností, ktoré daný dokument preukazuje.

K bodom 6 až 8

Navrhuje spresnenie procesu kontroly žiadosti kanceláriou fondu tak, aby bol zachovaný už v súčasnom platnom znení zákona nastavený mechanizmus kontroly oprávnenosti žiadateľa (ako ju určuje zákon a vnútorné predpisy fondu) a úplnosti žiadosti (či je žiadosť vyplnená úplne a doložená všetkými požadovanými prílohami). Vypúšťajú sa predovšetkým nesystémové prvky kontroly „správnosti“ žiadosti, ktoré pri reštriktívnom výklade platného znenia zákona zakladajú povinnosť kontrolovať napr. aj gramatickú správnosť textu žiadosti.

K bodu 9

Nakoľko z administratívneho hľadiska môže byť na strane žiadateľa problém s dodržaním lehoty 30 dní na prijatie návrhu zmluvy, najmä s dôsledkom, že ak tak žiadateľ neurobí, návrh zmluvy zaniká zo zákona, navrhuje sa predĺženie lehoty na prijatie návrhu zmluvy na 60 dní.

K bodu 10

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena f) v § 19 ods. 2.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na prijatie rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov na 90 pracovných dní z dôvodu, že pri súčasnom počte doručených žiadostí, možnostiach režimu práce odborných komisií a prezentácií žiadostí, je dodržanie súčasnej zákonnej lehoty 60 dní na prijatie uvedeného rozhodnutia obtiažne.

K bodu 2

Navrhuje sa ďalšia racionalizácia dovolenej komplementárnosti podpornej činnosti fondu s byrokraticko-odvodovým zaťažením potenciálnych žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov z fondu.

K bodu 3 a 4

V nadväznosti na ciele sledované postupným prijímaním opatrení na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy sa navrhuje zaviesť povinnosť žiadateľa preukázať splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku prostredníctvom predloženia vyhlásenia výlučne vo vzťahu k poskytnutiu súčinnosti v štátnom štatistickom zisťovaní v oblasti kultúry podľa osobitného zákona, k vysporiadaniu finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, rozpočtom Fondu na podporu umenia alebo rozpočtom Audiovizuálneho fondu a vo vzťahu k zápisu v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora. Uvedená zmena vychádza z premisy, že splnenie zvyšných uvedených podmienok si fond v súlade s osobitným predpisom overí sám.

K bodu 5

Navrhuje sa zníženie administratívnej záťaže žiadateľov v zmysle celkovej koncepcie boja proti byrokratizácii tak, aby žiadateľ predkladal zákonom požadovaný dokument iba raz a opakovane iba v prípade, ak došlo k zmene skutočností, ktoré daný dokument preukazuje.

K bodom 6 a 7

Navrhuje spresnenie procesu kontroly žiadosti kanceláriou fondu tak, aby bol zachovaný už v súčasnom platnom znení zákona nastavený mechanizmus kontroly oprávnenosti žiadateľa (ako ju určuje zákon a vnútorné predpisy fondu) a úplnosti žiadosti (či je žiadosť vyplnená úplne a doložená všetkými požadovanými prílohami). Vypúšťajú sa predovšetkým nesystémové prvky kontroly „správnosti“ žiadosti, ktoré pri reštriktívnom výklade platného znenia zákona zakladajú povinnosť kontrolovať napr. aj gramatickú správnosť textu žiadosti.

K bodu 8

Nakoľko z administratívneho hľadiska môže byť na strane žiadateľa problém s dodržaním lehoty 30 dní na prijatie návrhu zmluvy, najmä s dôsledkom, že ak tak žiadateľ neurobí, návrh zmluvy zaniká zo zákona, navrhuje sa predĺženie lehoty na prijatie návrhu zmluvy na 60 dní.

K bodu 9

V nadväznosti na rad zmien, ktoré priniesol zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je nevyhnutná úprava povinností žiadateľa vo vzťahu k doručeniu príslušných potvrdení požadovaných pred podpisom zmluvy.

K bodu 10

V súvislosti s opatreniami na znižovanie administratívnej záťaže sa navrhuje rozšíriť okruh podmienok, ktorých splnenie zo strany žiadateľa overí samotný fond.

K čl. VII

Navrhovaná činnosť zákona je dňom jeho vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim v snahe minimalizovať negatívne ekonomické dopady pandémie vírusového ochorenia COVID-19 na oblasť organizovania verejných kultúrnych podujatí a oblasť slobodného výkonu umeleckých profesií a podpory kultúry a kreatívneho priemyslu v najširšom kontexte.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 11. mája 2020.

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Natália Milanová, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie verejnoprávnej inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu kultúrnych a vedeckých aktivít, ktorej administratíva i rozhodovacie procesy budú nezávislé od ústredných orgánov štátnej správy. Inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov rozhodovať samotní zástupcovia zo všetkých národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

Navrhovaný zákon svojím zámerom nadväzuje na úspešne fungujúce nezávislé systémy podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov. V oblasti audiovízie pôsobí Audiovizuálny fond, zriadený zákonom č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. januáru 2009. Pozitívne skúsenosti z jeho dlhoročného úspešného fungovania boli podnetom na zriadenie Fondu na podporu umenia, zriadeného zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. Oba preukázali schopnosť efektívneho zabezpečenia  finančných zdrojov na podporu slovenskej kultúry a umenia. Zároveň sa prejavil pozitívny efekt ich fungovania ako nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. Princíp odstupu, odbornosti a viaczdrojového financovania priniesol do podpory kultúry väčšiu transparentnosť, efektivitu a profesionalitu. Navrhovaný zákon zjednotí systém podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov so sídlom na Slovensku, ktorý predstavuje významný systémový nástroj štátnej kultúrnej politiky. 

Predkladaný návrh zákona čerpá z pozitívnych skúseností z činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, zároveň je prispôsobený na špecifické podmienky a potreby podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín. 

Navrhovaná nová koncepcia podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa opiera o tieto hlavné zásady:

• - zriadenie fondu ako hlavného finančného nástroja zameraného výlučne na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít,
• - definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
• - zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu,
• - definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania,
• - definovanie  finančných zdrojov fondu.

Navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jeho nezávislosť. 

Účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Fond  bude poskytovať finančné prostriedky na kultúrno-osvetovú  a vzdelávaciu činnosť, edičnú činnosť, podporu aktivít divadiel, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií a podporu umeleckej tvorby, podporu vedy a výskumu v oblasti kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov národnostných menšín, podporu vzdelávania, záujmovej činnosti a využitia voľného času, zahraničnej prezentácie kultúry, podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže v oblasti práv národnostných menšín, podporu vzájomného porozumenia a zbližovania medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ako aj medzi národnostnými menšinami navzájom, podporu identifikácie a spoznávania spoločných kultúrnych a vedeckých hodnôt a tradícií, podporu aktivít zameraných na odkrývanie a spoznávanie rodinnej, miestnej a regionálnej histórie, tradícií, osobností a pamiatok, aktivít zameraných na podporu rešpektu, porozumenia a tolerancie voči jazykom národnostných menšín a kultúram v systéme výchovy a vzdelávania, podporu výmenných programov, pobytov, spoločných vzdelávacích podujatí, vedomostných a umeleckých súťaží pre deti a mládež z rôznych národnostných a jazykových skupín, na ochranu, odborné spracovanie, digitalizáciu kultúrneho dedičstva národnostných menšín a na kreatívny priemysel. 

Orgánmi fondu budú riaditeľ, odborné rady, dozorná komisia a správna rada. Štatutárnym a zároveň výkonným orgánom fondu je riaditeľ, ktorý bude schvaľovať všetky kľúčové dokumenty fondu, predkladať správnej rade na schválenie zásady poskytovania finančných prostriedkov, vymenúvať a odvolávať členov odborných rád a jedného člena správnej rady a zabezpečovať organizačnú a administratívno-technickú činnosť fondu prostredníctvom kancelárie fondu. Na základe odporúčania  odbornej rady bude rozhodovať o poskytnutí finančných prostriedkov fondom, pričom návrhom odbornej komisie je riaditeľ viazaný. O neposkytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ vtedy, ak to neodporučila odborná rada. Zákon dáva možnosť riaditeľovi rozhodnúť o neposkytnutí finančných prostriedkov aj vtedy, ak to odporučila odborná rada, ak by poskytnutie finančných prostriedkov bolo v rozpore s týmto zákonom alebo s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Takéto oprávnenie riaditeľa je v súlade s jeho postavením štatutára a s tým spojenou jeho  zodpovednosťou za zákonnosť rozhodnutí fondu. Riaditeľ bude predkladať správnej rade na schválenie návrh organizačného poriadku a rokovacieho poriadku odborných rád a ďalších vnútorných predpisov fondu okrem rokovacieho poriadku dozornej komisie. Vo fonde sa podľa oblasti pôsobenia zriadia odborné rady  pre všetky štátom uznané národnostné menšiny na Slovensku a jedna pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Odborné rady posudzujú žiadosti a odporúčajú riaditeľovi projekty na podporu vrátane výšky finančných prostriedkov fondu. Odborné rady určujú v oblasti svojho pôsobenia zameranie predkladaných projektov a zásady a priority podpory na príslušný kalendárny rok. Jednou z podmienok na vymenovanie za člena odbornej rady je aspoň trojročná odborná prax v oblasti kultúry alebo vedy. Tým by sa mala zabezpečiť dostatočná profesionalita riadenia fondu a zaručené transparentné posudzovanie projektov, čím sa posilňuje nezávislosť postavenia tohto orgánu.

Kontrolným orgánom fondu bude päťčlenná dozorná komisia. Správna rada na návrh riaditeľa schvaľuje interné predpisy fondu, na základe stanoviska dozornej komisie výročnú správu fondu a účtovnú závierku fondu overenú audítorom.

Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. Návrh zákona ustanovuje spôsob prerozdelenia sumy finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť pre odborné rady národnostných menšín a pre odbornú radu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Návrh zákona taxatívne ustanovuje pomer sumy finančných prostriedkov pre jednotlivé odborné rady vyjadrený percentuálnym podielom. 

V dôsledku zriadenia fondu a jeho pôsobnosti sa mení časť súčasného dotačného systému Úradu vlády Slovenskej republiky, preto sa navrhovanou právnou úpravou mení a dopĺňa v čl. II zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa čl. III  zmenou  zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prechádza pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V čl. IV sa v záujme lepšieho prepojenia a zosúladenia ustanovení zákonov a fondoch v kultúre menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia.

Článkom V sa novelizuje zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Potreba novelizácie predmetného zákona vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe a z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, ktorej rozmach je od začatia fungovania Audiovizuálneho fondu nespochybniteľný a kontinuálny. 

Hlavným finančným zdrojom fondu je príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry poskytuje zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte  príspevok do fondu najmenej vo výške 8 000 000 eur. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2017 okrem čl. II, III, a čl. V bodov 3, 6 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Dátum účinnosti návrhu zákona je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.  Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom skráteného predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vyhodnotenie pripomienok je pripojené. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana ako aj vplyvy na informatizáciu. Materiál sa predkladá na rokovanie vlády bez rozporov.