Zákon Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch 138/1992 účinný od 01.09.2008 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

7

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Výkon regulovaných povolaní architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení noviel z rokov 2000, 2001, 2003, 2004, 2005 a 2007 v súlade so smernicami upravujúcimi výkon týchto povolaní z rokov 1985, 1989, 1992 a 2001, ktoré stratili platnosť 20. októbra 2007, a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (prebratá bola zákonom č. 459/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. novembra 2007).

Platná právna úprava vyhovuje vo všetkých základných bodoch pravidlám voľného pohybu osôb a kompetencií regulačných orgánov. Na nevyhnutné úpravy v dôsledku nevyhnutnosti transpozície novej smernice preto postačuje čiastková novela zákona.

II

Účelom navrhovaného zákona je transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 6. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „smernica“), a to len v časti týkajúcej sa uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách (diplomov, vysvedčení a iných dokladov o vzdelaní) architektov a uznávania odbornej kvalifikácie na výkon povolaní architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier. Vo všeobecnosti túto smernicu prebral do slovenského právneho poriadku zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

Navrhovaný zákon je tak špeciálnou úpravou k zákonu č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, pretože ten sa podľa svojho § 1 ods. 3 nevzťahuje na regulované povolania upravené osobitnými predpismi (t.j., o.i. na povolania upravené zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch). Navrhovaný zákon rešpektuje terminológiu prevzatú do zákona č. 293/2007 Z.z. z článku 3 smernice, a preto neopakuje jednotlivé definície, ktoré sa tak už stali súčasťou slovenského právneho poriadku.

V článku II navrhovaného zákona sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o sankcionovanie neoprávneného držania autorizačných a registračných osvedčení a iných obdobných úradných dokladov (napríklad živnostenských listov, koncesií, licencií, pečiatok) oprávňujúcich na výkon povolania alebo na vykonávanie vyhradených odborných činností voči verejnosti. Neoprávnené držanie takýchto dokladov je porušením zákonnej povinnosti na viacerých úsekoch štátnej správy.

Základným obsahom navrhovaného zákona je najmä

- ustanoviť tzv. automatické uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách architektov podľa článkov 21 a 23 smernice,

- rozšíriť v súlade so smernicou cezhraničné voľné poskytovanie služieb na príležitostnom a dočasnom základe (tzv. hosťovanie) aj na krajinných architektov a na stavebných inžinierov,

- upraviť podľa smernice požiadavky na uznávanie odborných kvalifikácií na výkon povolania na účely uplatnenia slobody usadiť sa v ktoromkoľvek členskom štáte,

- upraviť kompenzačné opatrenia podľa článku 14 smernice,

- upraviť pravidlá administratívnej spolupráce regulačných orgánov členských štátov Európskej únie, vzťah komôr ku koordinátorovi podľa článku 56 ods. 4 smernice, ku kontaktnému miestu podľa článku 57 smernice (oboje vykonáva podľa § 28 písm. e) a f) zák. č. 293/2007 Z.z. Ministerstvo školstva SR),

- ustanoviť pravidlá doručovania dôležitých písomností komôr, najmä rozhodnutí o neuznaní dokladu o formálnej kvalifikácii a o neuznaní odbornej kvalifikácie a o nezapísaní do zoznamu alebo do registra,

- zaviesť sankcionovanie neodovzdania osvedčenia a pečiatky a ich neoprávnené držanie,

- zmeniť terminológiu zákona tak, aby bola súladná s terminológiou smernice.

III

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

IV

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Navrhovaný zákon nebude mať nijaký vplyv na verejné rozpočty, ani na plán práce, pretože sa ním nemenia kompetencie orgánov verejnej správy. Zvýšené alebo zmenené úlohy oboch profesijných komôr sa vykryjú z ich rozpočtov bez potreby zvyšovať úhrady žiadateľov alebo členov.

Zmeny zákona týkajúce sa administratívnej spolupráce sa vzťahujú len na obe profesijné komory, ktoré ich v praxi už uskutočňujú podľa smernice, a to aj vo vzťahu k regulačným orgánom členských štátov, aj vo vzťahu k Ministerstvu školstva SR. Kompetencie Ministerstva školstva SR vyplývajú zo zákona č. 293/2007 Z.z. a navrhovaný zákon ich nijako nemení.

Navrhovaný zákon nebude mať nijaký environmentálny vplyv, pretože sa týka len administratívy vzťahujúcej sa na uznávanie vzdelania a odbornej praxe bez akéhokoľvek nového dosahu na životné prostredie.

Navrhovaným zákonom sa nemenia pravidlá výkonu povolania, a preto vplyv na zamestnanosť nebude nijaký.

Navrhovaný zákon nemení podnikateľské prostredie ako celok. Prevzaté ustanovenia smernice však uľahčia možnosti usadiť sa alebo hosťovať v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru architektom, krajinným architektom a stavebným inžinierom podľa pravidiel voľného pohybu osôb upravených v primárnych aktoch Európskych spoločenstiev a podľa citovanej smernice. Ani v tomto prípade však nejde o podstatnú zmenu, pretože základné pravidlá uznávania odborných kvalifikácií upravovali už zrušované smernice z roku 1985 (o architektoch) a z rokov 1989 a 1992 (o krajinných architektoch a o stavebných inžinieroch).

V

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

– primárnom - v článkoch 40, 47 ods. 1, 47 ods. 2 a 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;

b) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – v prílohe II bode 2.C.IV Architektúra Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „akt“), pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

- v sekundárnom - v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú.v.EÚ L 255, 30.9.2005) a

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú.v.EÚ L363, 20.12.2006);

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) záväzky Slovenskej republiky sú uvedené v prílohe II aktu, v ktorom sa v bode 2.C.IV uvádzajú slovenské diplomy o vzdelaní, ktoré ku dňu pristúpenia sú uznanými dokladmi o vzdelaní v odbore architektúra, a kompetencie Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov vydávať osvedčenia k týmto dokladom,

b) v akte neboli dohodnuté nijaké prechodné obdobia týkajúce sa obsahu návrhu právneho predpisu,

c) lehota na prebratie smernice 2005/36/ES je 20. október 2007 a gestorom je Ministerstvo školstva SR v spolupráci s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky;

d) proti Slovenskej republike sa nezačalo konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 226 až 228 tejto zmluvy v platnom znení;

e) preberaná smernica je už prebratá

- vo všeobecnej úprave a pre pedagogické povolania zákonom č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií,

- pre povolania a činnosti, ktoré sú živnosťami, zákonom č. 358/2007 Z.z.;

- pre zdravotnícke povolania (lekár, zubný lekár, farmaceut, všeobecná zdravotná sestra a pôrodná asistentka) zákonom č. 464/2007 Z.z.;

- pre povolanie veterinárny lekár zákonom č.99/2008 Z.z.; .

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný (okrem včasnosti).

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Gestor: Ministerstvo školstva SR v spolupráci s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 1 a 2): Vzhľadom na rozsah právnej úpravy a postupné pridávanie úloh do zákona je potrebné nanovo formulovať predmet úpravy (§ 1), pretože čiastkové úpravy tohto ustanovenia by si vyžiadali niekoľko novelizačných bodov. Pritom už terajšie znenie predmetu úpravy je neprehľadné po troch novelizáciách dopĺňajúcich pôvodný text.

Ustanovením nových odsekov 2 až 5 sa transponuje osobný rozsah úpravy (odsek 2) a zároveň sa preberajú definície z článku 1 smernice.

Kto je regulačným orgánom v konkrétnom členskom štáte upravujú vnútroštátne predpisy jednotlivých členských štátov.

Regulačnými orgánmi v Slovenskej republike naďalej zostávajú Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov. Je to tak v súlade s Aktom o pristúpení i s prílohou VI. bodu 6 smernice.

V § 2 sa doterajšie nepresné ustanovenie vymedzujúce pojem autorizácie nahrádza novou definíciou. Autorizácia je právny akt uznania odbornej kvalifikácie na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov, do zoznamu autorizovaných krajinných architektov alebo do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov. Kto je zapísaný v niektorom z týchto zoznamov, považuje sa za usadeného v Slovenskej republike v rámci tzv. slobody usadenia sa podľa smernice.

V rámci procesu autorizácie sú v súlade so smernicou dva režimy. Jedným je rozhodovanie o prvom vstupe žiadateľov do regulovaného povolania, teda o osobách, ktoré regulované povolanie ešte nevykonávali (týka sa to absolventov vysokých škôl), a druhým je rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie osôb, ktoré vstúpili do regulovaného povolania v inom členskom štáte a v Slovenskej republike sa chcú usadiť na trvalé vykonávanie regulovaného povolania. V oboch prípadoch je výsledkom autorizačného konania rozhodnutie (autorizácia) profesijnej komory o zapísaní, alebo o nezapísaní do príslušného zoznamu. V tomto smere vecne ide o doterajší stav, ktorý však nie je v zákone dostatočne zreteľne vyjadrený.

K bodu 2 (nadpis druhej časti): Zmenou nadpisu sa sleduje lepšie vyjadriť v terminológii smernice obsah § 3 až 14d.

K bodu 3 (§ 3 ods. 4 až 6): Tým, že smernica umožňuje hosťovanie v Slovenskej republike nielen architektom, ako doteraz platná smernica 85/364/EHS, ale aj krajinným architektom a stavebným inžinierom, je nevyhnutné doplniť definície aj o definíciu hosťujúceho krajinného architekta a definíciu hosťujúceho stavebného inžiniera. Pre tieto povolania ide o novú úpravu.

K bodu 4 (§ 3 ods. 7): Ide o úpravu predvetia ustanovenia s cieľom prevziať terminológiu smernice, a tak lapidárnejšie vyjadriť súvislosti formy výkonu povolania s oprávneniami podľa § 4, 4a a 5. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 5 (§ 3 ods. 8 a 9): Novým odsekom 8 sa odstraňuje výkladový problém o začiatku vykonávania povolania a poskytovania služieb a novým odsekom 9 sa preberá doterajšie ustanovenie § 2 druhej vety zákona. Nejde o vecné zmeny

K bodu 6: Navrhuje sa vypustiť nepotrebné odkazy a poznámky pod čiarou k nim.

K bodom 7 až 9: Zmenou citovaných ustanovení sa preberá terminológia smernice. Reguláciu vybraných činností smernica nahrádza reguláciou povolania a poskytovaním služieb, ktoré sú predmetom regulácie. Preto sa terajší výraz „odborné činnosti vo výstavbe“ nahrádza podľa situácie buď termínom „poskytovanie služieb“, alebo termínom „vykonávanie povolania“. Ide o hromadnú terminologickú zmenu; obsahovo však touto úpravou nedochádza k zmene oprávnení a povinností.

K bodu 10: Ide o doplnenie odkazu o zákon o verejnom obstarávaní, na ktorý sa síce v texte zákona odkazuje, ale v poznámke pod čiarou sa tento zákon necituje.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2): Návrh je legislatívno-technickou úpravou. Aby sa v texte zákona nemuseli opakovane slovne vyjadrovať všetky tri zoznamy, navrhuje sa nahradiť text vnútorným odkazom na ustanovenia o zoznamoch.

Legislatívna skratka sa vypúšťa z dôvodu, že v ďalšom texte zákona ju nemožno dôsledne používať, lebo používanie jednotlivých zoznamov sa upravuje aj spoločne, ale aj samostatne.

K bodu 12 (§ 12 ods. 4): Ide o upresnenie textu; nejde o novú povinnosť ani o zmenu existujúcej povinnosti. Výraz „výkon činnosti“ nebol presný, ani merateľný. Na účely poistenia je presnejšie ustanoviť, aby trvalo počas trvania zapísania v zozname bez ohľadu na to, kedy poistený poskytuje služby.

K bodu 13 (§ 14a ods. 1): Druhá veta sa vypúšťa z dôvodu, že poisťovacie podmienky poisťovní oddeľujú poistenie zamestnávateľa ako podnikateľa a poistenie zamestnanca ako odborne zodpovednej osoby, ktorá môže spôsobiť škodu, ktorá nie je krytá poistením zamestnávateľa. Zamestnávateľ tak vymáha od zamestnanca škodu podľa Zákonníka práce aj v prípadoch podľa terajšej druhej vety § 14a ods. 1.

Teraz existuje faktická nerovnosť, lebo smernica vyžaduje od všetkých autorizovaných osôb profesijné poistenie bez ohľadu na to, či ide osoby v slobodnom povolaní, alebo o zamestnancov vykonávajúcich takú istú prácu. Teraz zamestnanci takúto povinnosť nemajú z dôvodu poistenia zamestnávateľa, hoci prax ukázala, že v skutočnosti nie sú poistení vôbec. Vypustením druhej vety sa zrovnoprávni postavenie všetkých osôb pri výkone toho istého povolania a dosiahne sa súlad so smernicou.

K bodu 14: Úprava znenia § 14b až 14d je vyvolaná rozšírením možností hosťovania aj na krajinných architektov a na stavebných inžinierov, ako to vyplýva zo smernice. Nové znenie týchto paragrafov neprináša vecnú zmenu vo vzťahu k architektom. Čiastkové, prevažne formulačné, úpravy týchto paragrafov by si vyžiadali viacero novelizačných bodov.

K bodu 15: Navrhovanou zmenou nadpisu sa sleduje lepšie vyjadrenie obsahu paragrafov tretej časti s použitím terminológie smernice.

K bodu 16 (§ 15 ods. 1 až 4): Ustanovenie upravuje požiadavky na osoby uchádzajúce sa o zapísanie do niektorého zoznamu podľa § 3 ods. 1, 2 alebo 3 a podmienky ich autorizácie podľa smernice.

V odseku 1 písm. a) ide o žiadateľov, ktorí chcú po prvýkrát vstúpiť do regulovaného povolania (absolventi škôl). Môže ísť tak o absolventov slovenských škôl, ako aj o absolventov škôl z iných členských štátov a za určitých okolností (§ 16 ods. 5) aj o absolventov škôl z nečlenských (tretích) štátov.

V odseku 1 písm. b) ide o autorizáciu na základe uznania nadobudnutej odbornej kvalifikácie v inom členskom štáte. Týka sa architektov, krajinných architektov a stavebných inžinierov, ktorí sú usadení v niektorom členskom štáte a vykonávajú svoje povolanie v tomto štáte podľa pravidiel smernice.

Zároveň je v tomto písmene (treťom a štvrtom bode) vyjadrená možnosť tzv. kompenzačného opatrenia podľa smernice v tých prípadoch, keď nie sú celkom splnené požiadavky na automatické uznanie kvalifikácie. Z možných kompenzačných opatrení podľa článku 13 smernice sa ponecháva iba jedno, a to vykonanie autorizačnej skúšky. Je to jednak z dôvodu, že aj ostatné členské štáty si vybrali toto kompenzačné opatrenie, a jednak z dôvodu, že pre uplatnenie iného kompenzačného opatrenia (tzv. adaptačné obdobie) nie sú utvorené ani organizačné (nijaká vysoká škola takéto dovzdelanie neposkytuje), ani finančné (v štátnom rozpočte nie sú vyčlenené prostriedky na financovanie dovzdelávania cudzincov, ktorí chcú u nás poskytovať služby), ani nijaký súkromný ateliér nemožno nútiť, aby po určitý čas zamestnával cudzinca.

V treťom bode písmena b) ide o situáciu, keď ide o žiadateľa usadeného v niektorom členskom štáte, ktorý nadobudol potrebné vzdelanie alebo odbornú prax v treťom štáte (t.j., v štáte mimo Európsky hospodársky priestor). Ak ich neuznal domovský členský štát, môže ich uznať slovenský regulačný orgán, ale len za rovnakých podmienok, ako pri prvom vstupe do profesie.

Vo štvrtom bode tohto písmena ide o situáciu, keď v domovskom členskom štáte povolanie nie je regulované, alebo je síce regulované, ale na jeho vykonávanie nie je potrebné preukázať odbornú prax, alebo nie je potrebné vykonanie autorizačnej skúšky. Ako je uvedené vyššie, z možných kompenzačných opatrení podľa smernice sa navrhuje vykonanie autorizačnej skúšky.

V odsekoch 2 a 3 sa preberajú ustanovenia smernice o spolupráci medzi regulačnými orgánmi pri uznávaní kvalifikácií. Lehoty v odseku 2 vyplývajú z článku 51 ods. 2 smernice a pravidlá dožiadania z článku 50 ods. 3 smernice.

K bodu 17 (§ 15a ods. 1 a 2): Aj táto úprava je vyvolaná smernicou. Jednak v tom, že rozširuje možnosti hosťovania aj na krajinných architektov a na stavebných inžinierov a jednak tým, že rozlišuje prvé hosťovanie a následné hosťovanie tej istej osoby (opakované alebo predĺžené), pri ktorom je zjednodušená administratíva.

V písmene a) štvrtom bode je vyjadrená alternatíva k formálnemu uznaniu kvalifikácie v domovskom členskom štáte.

S uplatňovaním kompenzačného opatrenia podľa článku 7 ods.4 tretia odrážka sa nepočíta, pretože sa plne akceptuje uznaná kvalifikácia v domovskom členskom štáte; doteraz sa nevyskytol taký prípad, aby sa umožnilo hosťovanie bez súčinnosti regulačného orgánu domovského členského štátu, alebo proti jeho vôli.

K bodu 18: Ide o hromadnú terminologickú úpravu vyvolanú ustanovením § 1 ods. 5, ktorým sa transponovala terminológia smernice.

K bodu 19 (§ 15a ods. 5): Prvá veta ukladá komore povinnosť upovedomiť uchádzača o plynutí lehoty. To má význam pre posúdenie, či lehota na vybavenie vety bolo dodržaná. Na to nadväzuje druhá veta, ktorá v súlade s článkom 7 ods. 4 štvrtej odrážky upravuje prezumpciu kladného rozhodnutia pre prípad nečinnosti regulačného orgánu. V praxi to bude znamenať, že ak niekto požiada o registráciu na účely hosťovania a regulačný orgán neuskutoční požadovaný zápis v určenej lehote podľa odseku 1, žiadateľ môže začať poskytovať služby aj bez takéhoto formálneho zápisu do registra.

K bodu 20: (§ 15b ods. 3): Ide o terminologickú úpravu vyvolanú ustanovením § 1 ods. 3.

K bodu 21: (§ 16): Ustanovenie upravuje uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách architektov (diplomov, vysvedčení a iných dokladov o vzdelaní). Ich uznávanie aj doteraz je v kompetencii Slovenskej komory architektov podľa Aktu o pristúpení, podľa § 1 zákona č. 477/2002 Z.z., aj podľa § 1 ods. 3 zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Preto nejde o novú kompetenciu, ale len o úpravu pravidiel.

Smernica rozlišuje tzv. automatické uznávanie od procesu individuálneho uznávania. Preto je potrebné nanovo upraviť § 16. V odsekoch 1 a 2 ide o výpočet dokladov o vzdelaní, ktoré Slovenská komora architektov musí automaticky uznať. Zoznamy sú uvedené v novej prílohe č. 2 a v prílohe č. 3. Smernica predpokladá, že zoznam č. 2 sa bude priebežne dopĺňať ďalšími diplomami, ktoré budú akreditované Európskou komisiou, a výsledok akreditácie zverejnený oznámeniami v Úradnom vestníku Európskej únie. Od účinnosti smernice (20. októbra 2005) došlo už k doplneniu zoznamu o diplomy portugalských škôl (Ú.v. EÚ C 332, 30.12.2006) a ďalšie návrhy vysokých škôl z členských štátov (z Francúzska, Česka a Švajčiarska) sú v štádiu posudzovania Poradným výborom Európskej komisie a regulačnými orgánmi členských štátov.

Ďalej smernica predpokladá, že z prílohy č. 3 (doteraz príloha č. 2 zákona) sa budú postupne vypúšťať diplomy zo vzdelávania, ktoré už nezodpovedá požiadavkám na architektonické vzdelanie uvedeným v odseku 6 návrhu.

V odsekoch 3 až 5 sú uvedené pravidlá uznávania ďalších dokladov o architektonickom vzdelaní tak, ako sú uvedené v smernici. V odseku 3 sa výrazom „súčasť schém sociálneho zlepšenia“ (part of social betterment schemes) preberá časť článku 47 ods. 2 smernice. Týmto výrazom sa rozumejú národné programy dodatočného vzdelávania zakončeného záverečnou skúškou určené pre osoby, ktoré nemajú architektonické vzdelanie podľa § 16 ods. 6 návrhu, ale ktoré viac ako sedemročnou odbornou praxou pod dohľadom autorizovaného architekta alebo architektonického ateliéru preukážu schopnosti a zručnosti podľa § 16 ods. 6 písm. d) návrhu.

Dôležitý je odsek 6, ktorý ustanovuje základný rámec pre uznanie vzdelania ako architektonického vzdelania. Bez súčasného splnenia všetkých požiadaviek odseku 6, nebude môcť Európska komisia uznať nijaké architektonické vzdelanie na účely výkonu povolania architekt.

V odseku 7 sa preberá doterajšia kompetencia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR ako tzv. notifikačného orgánu voči Európskej komisii a koordinátorom členských štátov.

Slovenská komora architektov bude v súlade s prílohou II Aktu naďalej uznávať aj doklady o formálnych kvalifikáciách krajinných architektov, ale len v tých prípadoch, ak boli získané na univerzitách poskytujúcich architektonické vzdelanie (odsek 8).

Doklady o formálnych kvalifikáciách krajinných architektov získané na univerzitách neposkytujúcich architektonické vzdelanie (v Slovenskej republiky napríklad na univerzitách v Nitre a vo Zvolene) bude uznávať Ministerstvo školstva SR podľa zákona č. 293/2007 Z.z. Doklady o formálnych kvalifikáciách stavebných inžinierov bude tak, ako doteraz, uznávať Ministerstvo školstva SR podľa zákona č. 293/2007 Z.z. (odsek 9)

K bodu 22 (§ 16a až 16c): V § 16a ods. 1 a 2 sa uvádza postup uznávania odbornej kvalifikácie, najmä aké doklady na to treba predložiť regulačnému orgánu. Z obsahového hľadiska nejde o podstatnú vecnú zmenu v porovnaní s terajším stavom; upravuje sa však podrobnejšie a presnejšie.

Odsek 3 sa týka požiadaviek na odbornú kvalifikáciu stavebných inžinierov, ktorú budú musieť preukázať Ministerstvu školstva SR na uznanie ich kvalifikácie.

Odsek 4 ustanovuje pravidlá, za ktorých môže Ministerstvo školstva SR uznať aj iné technické vzdelanie (ak ide o stavebných inžinierov) alebo prírodovedné (ak ide o krajinných architektov), ako požadované vzdelanie. Nedostatok vzdelania je v súlade so smernicou kompenzovaný dlhšou praxou a praktickým preukázaním spôsobilosti vykonávať povolanie.

V § 16b sa preberajú doterajšie pravidlá trvania, obsahu a preukazovania odbornej praxe. Ustanovenie je v súlade s pravidlami vykonávania odbornej praxe aj podľa smernice, aj podľa celosvetovo platných Zásad Medzinárodnej únie architektov (UIA) na výkon architektonického povolania z roku 1999. Tieto pravidlá sa v praxi osvedčili a rešpektujú ich aj regulačné orgány členských štátov pri uznávaní slovenských odborných kvalifikácií.

V odseku 2 uvedený spôsob preukazovania odbornej praxe existuje už od 1. augusta 2000 (terajší § 16 ods. 5 a 9 zákona v znení zákona č. 236/2000 Z.z.).

V § 16c ods. 1 až 6 sa uvádzajú pravidlá uznávania odborných kvalifikácií porovnávaním požiadaviek v jednotlivých členských štátoch. Rozdiely v požiadavkách na odbornú prax a na skúšku odbornej spôsobilosti v domovskom štáte sa budú v rámci procesu autorizácie kompenzovať podľa smernice kompenzačným opatrením (vykonaním autorizačnej skúšky).

V odseku 7 uvedená tzv. spoločná platforma je podľa článku 15 smernice novinkou, ktorá v praxi ešte neexistuje, ale sa má pre jednotlivé povolania vytvoriť dohodou regulačných orgánov členských štátov. Obsahovo pôjde o základný štandard pre každé povolanie v rámci pravidiel smernice, ktorým sa vymedzí detailný obsah vzdelávania a podmienky odbornej praxe s cieľom odstrániť prípadné veľké rozdiely v odbornej príprave. Pre povolanie architekt úlohu takéhoto jednotného štandardu celosvetovo plnia spomenuté Zásady UIA na výkon povolania architekta, ktoré boli prijaté v júni 1999 na valnom zhromaždení Medzinárodnej únie architektov v Pekingu a požiadavky smernice, ktoré sú prevzaté v navrhovanom § 16 ods. 6.

V odsekoch 8 a 9 je možnosť výnimočne uznať aj iné vzdelanie uchádzača. Takáto možnosť je aj teraz a je odôvodnená tým, že výkon povolania architekta je z veľkej časti prejavom individuálneho umeleckého talentu obdobne, ako je to v herectve, maliarstve, dizajnérstve a v iných umeleckých oblastiach. Je veľa príkladov, keď svetovo známi a uznávaní architekti nemali nijaké alebo len nedostatočné architektonické vzdelanie, ale svojím talentom a praxou preukázali potrebné schopnosti a zručnosti.

K bodu 23 [§ 17 ods. 1 písm. d)]: Úprava spočíva vo vypustení požiadavky iba na jedno miesto usadenia [terajšie písmeno d)], pretože smernica umožňuje, aby príslušník regulovaného povolania bol usadený aj vo viac, ako jednom členskom štáte.

Požiadavka na nezávislosť a oddelenosť poskytovania služieb na trhu architektonických služieb od činnosti regulačného orgánu zostáva, a preto naďalej nebude môcť poskytovať služby zamestnanec komory.

K bodu 24 [§ 17 ods. 1 písm. k)]: Z dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu sa vypúšťa „kolízia s predpismi o nemožnosti podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť“. Dôvodom je, že profesijné komory nie sú orgánmi, ktoré by mali byť oprávnenými vyhľadávať a riešiť konflikty záujmov a sankcionovať poskytovanie služieb osobami v štátnozamestnaneckom pomere. To je vecou ich osobných úradov.

K bod 25 (§ 17 ods. 3): Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že jeho obsah bol prevzatý do nového znenia odseku 1 písm. d).

K bodom 26 a 27 (§ 17a ods. 1): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti a stavební inžinieri z iných členských štátov. Túto skutočnosť treba zohľadniť aj v pravidlách vyčiarkúvania zo zoznamov.

K bodom 28 až 30 a 35 a 36 (§ 17a ods. 1, a § 18a ods. 1): Ide o legislatívno-technické úpravy v dôsledku zavedenej definície domovského členského štátu v § 1 ods. 3. Nejde o vecné zmeny.

K bodom 31, 33 a 34 (§ 17a ods. 2, § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti a stavební inžinieri z iných členských štátov.

K bodu 32 (§ 17 ods. 3): Zákon sa dopĺňa o možnosť preskúmať rozhodnutia komory súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Týmto ustanovením sa dopĺňajú možnosti už teraz upravené v § 15a ods. 7 a § 17 ods. 5 zákona.

K bodu 37 (§ 19 ods. 2): Ustanovenie sa upresňuje tak, aby bol jednoznačne ustanovený začiatok plynutia lehoty na vrátenie autorizačného osvedčenia.

K bodu 38 (§ 19a): Ako doklad o hosťovaní sa vydáva registračné osvedčenie, ale jeho obsah a podmienky nakladania v terajšom zákone nie sú. Tento nedostatok sa navrhuje odstrániť navrhovaným doplnením zákona. Pravidlá sú obsahovo i formulačne súladné s vydávaním autorizačných osvedčení podľa § 19.

K bodu 39 (§ 20): Napráva sa nepresnosť nadpisu, ktorý neodráža obsah ustanovenia § 20.

K bodu 40 (§ 20 ods. 2): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti a stavební inžinieri z iných členských štátov.

K bodu 41 (§ 21 ods. 4): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku zmeny v usporiadaní § 15 ods. 1.

K bodu 42: (§ 21 ods. 7): Vypúšťa sa nezmyselná požiadavka. Na jednej strane sa totiž vyžaduje, aby skúška bola pred odborníkmi vymenovanými ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, ale na druhej strane sa ukladá, aby odvolacia skúška bola pred neodborníkmi. Zavedená kompetencia ministra vymenovať odvolací skúšobný senát je dostatočnou zárukou objektívnosti. Za 16 rokov činnosti komôr však ešte nedošlo k odvolaniu proti rozhodnutiu skúšobnej komisie.

K bodu 43 (§ 21 ods. 8): Zákon sa dopĺňa o požiadavku smernice podľa článku 53, aby osoby poskytujúce služby mali znalosť miestneho jazyka potrebnú na výkon povolania. To sa preverí v rámci autorizačnej skúšky. Ustanovenie je v súlade so zákonom o štátnom jazyku.

K bodu 44 (§ 23 ods. 2): Vypúšťa sa nepotrebný text z textu sľubu. Ústavné zákony neupravujú výkon povolania architekta, krajinného architekta ani stavebného inžiniera, a preto text sľubu vyznieva formálne. Vypustenie nadbytočných slov nebude mať negatívny dosah na výkon regulovaného povolania, ani na dôstojnosť sľubu.

K bodom 45 a 46 (§ 23a ods. 3 a 4): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti a stavební inžinieri z iných členských štátov.

K bodom 47 až 51 (§ 24 ods. 2): Ide o nové znenie existujúcich kompetencií Slovenskej komory architektov upravené podľa terminológie smernice v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti z iných členských štátov. Uvedené kompetencie vyplývajú z postavenia komory ako tzv. príslušného orgánu podľa článku 3 ods. 1 písm. d)smernice.

K bodu 52 [§ 24 ods. 2 písm. n) a o)]: Ustanovením sa preberajú administratívne povinnosti tzv. príslušného orgánu zo smernice. Obdobné úlohy aj doteraz vykonáva Slovenská komora architektov ako tzv. informačný orgán.

Ide o administratívnu spoluprácu jednak s regulačnými orgánmi iných členských štátov (aj teraz funguje v podstate on-line prepojením príslušných referentov a úradov) a jednak s Ministerstvom školstva SR ako koordinačným orgánom a miestom jednotného kontaktu vo veciach uznávania odborných kvalifikácií podľa zákona č. 293/2007 Z.z. (aj túto úlohu dosiaľ plnila Slovenská komora architektov).

V písmene o) sa reaguje na článok 15 ods. 2 smernice, podľa ktorého spoločné platformy budú navrhovať profesijné orgány. Tie sa netýkajú povolania architekt, pretože ich úlohu plnia Zásady Medzinárodnej únie architektov UIA na výkon povolania architekta z roku 1999 a požiadavky smernice na obsah architektonického vzdelávania prevzaté do § 16 návrhu.

K bodom 53 a 54 [§ 31 ods. 2 písm. b) a h)]: Ide o legislatívnotechnickú úpravu existujúcich úloh Slovenskej komory stavebných inžinierov v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj stavební inžinieri z iných členských štátov.

K bodu 55 [§ 31 ods. 2 písm. k)]: Ide o upresnenie doterajších kompetencií Slovenskej komory stavebných inžinierov evidovať priznané osobitné odborné spôsobilosti, ktoré sú podkladom na vydanie živnostenského oprávnenia. Ide jednak o tie, ktoré sama priznáva na základe odbornej skúšky a osvedčuje vydaním osvedčenia, a jednak tie, ktoré uchádzači o živnostenské oprávnenie získali v inom členskom štáte a komora ich uzná.

K bodu 56: [§ 31 ods. 2 písm. m) a n)]: Ustanovením sa v písmene m) upresňujú v duchu smernice administratívne povinnosti Slovenskej komory stavebných inžinierov voči regulačným orgánom iných štátov.

V písmene n) ide o úlohu podľa článku 15 ods. 2 smernice spolupracovať na vzniku spoločnej platformy pre povolanie stavebný inžinier.

K bodu 57: Ide o legislatívnotechnickú úpravu vyvolanú zmenou členenia § 15.

K bodu 58 (§ 33 ods. 2): Odstraňuje sa nedemokratický prvok, ktorý môže paralyzovať činnosť komory tým, že by sa muselo zvolávať valné zhromaždenie vždy, ak o o požiada čo i len jedno regionálne združenie. Navrhovaná zmena umožní prihliadať na väčšinový názor.

K bodu 59 (§ 34 ods. 1): Prax ukázala, že štvorročné funkčné obdobie je v pomeroch samosprávnych orgánov pridlhé a ťažko sa hľadá kandidát ochotný štyri roky vykonávať funkciu predsedu, pretože výkon funkcie mu podstatne obmedzuje možnosť vykonávať povolanie. Navrhuje sa preto na návrh Slovenskej komory stavebných inžinierov skrátiť ho na polovicu. Také ho majú aj iné profesijné komory. Od tejto úpravy komora očakáva, že prispeje k dynamike činnosti komory. Skrátenie funkčného obdobia je aj opatrením pred možným zneužívaním funkcie.

K bodu 60 (§ 39a ods. 4): Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku toho, že hosťovať v Slovenskej republike budú môcť aj krajinní architekti a stavební inžinieri z iných členských štátov. Toto ustanovenie umožní, aby nebolo potrebné meniť všetky odseky § 39a jednotlivo viacerými novelizačnými bodmi.

K bodu 61 (§ 41a): Návrhom sa zákon dopĺňa o niektoré chýbajúce procesné pravidlá.

Navrhovaný odsek 2 sleduje zaviesť dvojinštančné konanie aj do činnosti autorizačnej komisie komory. Zatiaľ je dvojinštančné konanie len vo veci disciplinárneho rozhodovania. To má vplyv aj na prieskum rozhodnutí komory súdmi, lebo pôjde už o právoplatné rozhodnutie po uplatnení riadneho opravného prostriedku.

Navrhovaným odsekom 3 sa upraví reálne existujúci stav, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia sa vydáva len pri zamietavom rozhodnutí. Tento fakt však teraz nemá úpravu v zákone. Vzorom navrhovanej úpravy je § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z.

K bodu 62 (§ 41b): V činnosti komôr chýbajú ustanovenia o doručovaní rozhodnutí, čo už neraz spôsobilo komplikácie. Preto sa navrhuje tento nedostatok odstrániť novým paragrafom upravujúcim pravidlá doručovania dôležitých písomností komory, najmä rozhodnutí jej orgánov.

Navrhovanými ustanoveniami sa s odchýlkami prevzali základné pravidlá doručovania dôležitých písomností fyzickým osobám z § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 523/2003 Z.z. Odchylná úprava je dôsledkom toho, že okruh adresátov rozhodnutí je obmedzený len na uchádzačov (žiadateľov) o zapísanie do zoznamu alebo do registra, na vyčiarknutých zo zoznamu alebo z registra a na členov komory vo veciach disciplinárnych previnení.

K bodu 63 (§ 44e): Transpozičný odkaz sa v súlade s legislatívnymi pravidlami presúva z § 1 ods. 2 zákona do záverečných ustanovení zákona.

K bodu 64 (príloha č. 1): Zánikom platnosti starých smerníc je potrebné novo upraviť transpozičnú prílohu.

K bodu 65 (príloha č. 2): Príloha č. 2 je novou prílohou. Ňou sa preberá príloha V bod 7 smernice. Táto príloha obsahuje zoznam dokladov o formálnej kvalifikácii (vzdelaní), ktoré je nevyhnutné automaticky uznať ako architektonické vzdelanie. Tento zoznam sa bude dopĺňať oznámeniami Európskej komisie uverejnenými v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorých budú uvedené doklady o architektonickom vzdelaní uznanom Európskou komisiou.

Doterajšia príloha č. 2 zákona sa označí ako príloha č. 3. Jej obsahom je zoznam dokladov o uznanom vzdelaní ku dňu účinnosti smernice (20. októbra 2005). Tento zoznam je ne „dožitie“, lebo z neho sa budú postupne vyraďovať doklady o vzdelaní, ktoré nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 16 ods. 5 navrhovaného zákona.

K bodu 66 (nadpis príloha č. 3): Úprava nadpisu reaguje na úpravu v § 16 ods. 1 písm. b) návrhu.

K bodu 67 (príloha č. 3 bod 30.1): Ide o odstránenie chyby v uznávaní nemeckých dokladov o vzdelaní, ktorá spôsobila opak smernicou požadovaného stavu (namiesto do 8. mája 1945 má byť od 8. mája 1945).

K bodom 68 a 69 (príloha č. 3 body 30.2 až 30.7): Úpravy sú vyvolané zmenou smernice. Odkazy na starú smernicu sa nahrádzajú odkazmi na novú smernicu. Nejde o vecnú zmenu

K bodu 70 (príloha č. 3 body 31.1 a 31:2): Text prílohy sa dopĺňa o akademické referenčné roky podľa prílohy VI. bodu 6 smernice. Ide o akademické roky, v ktorých začalo vzdelávanie, ktorého diplomy možno ešte automaticky uznať. Pre Slovensko a ďalšie nové členské štáty ide o akademický rok 2006/2007.

Ďalej sa dopĺňajú dátumy, od ktorých budú slovenské regulačné orgány uznávať osvedčenia vydané domovskými regulačnými orgánmi členských štátov k dokladom o vzdelaní na účely zákona.

K článku II

K bodu 1: Zmena je vyvolaná tým, že v aktuálnej právnej terminológii sa slovom „organizácia“ rozumejú už len rozpočtové a príspevkové organizácie založené podľa rozpočtových pravidiel. Zmyslom ustanovenia je však pokryť všetky právnické osoby činné v oblasti verejnej správy (napríklad Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a podobne), vrátane profesijných komôr ako regulačných orgánov vykonávajúcich časť verejnej správy.

K bodu 2: Úpravou sa sleduje to isté ako v predchádzajúcom bode.

K bodu 3: Doteraz nie sú sankcionované neoprávnené použitia chránených profesijných označení lekár, notár, advokát, autorizovaný architekt, a pod., hoci takéto zneužitie môže mať nepriaznivé dôsledky v praxi, napríklad môže niekoho uviesť do omylu a spôsobiť mu škodu.

K bodu 4: Navrhuje sa v novom písmene i) sankcionovať neoprávnené držanie dôležitých dokladov a pečiatok, ktoré možno zneužiť. Týka sa to rôznych druhov úradných povolení, osvedčení a pečiatok, ktoré sa podľa zákona mali vrátiť orgánu, ktorý ich vydal, ale ktoré osoby nevrátili, a majú ich bez právneho dôvodu stále pri sebe.

Doteraz je chránené len podnikanie, ktorým je činnosť definovaná v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Návrh v písmene j) rozširuje sankcionovanie aj na poskytovanie služieb, ktoré môžu podľa zákona poskytovať len osoby s odbornou spôsobilosťou (napríklad, lekári, notári, advokáti, architekti, kominári, a pod.).

K bodu 5: Ide o nové znenie odseku 2 v dôsledku úprav odseku 1 s navrhovanou zmenou sankcií (pokút) v záujme zvýšenia preventívneho odstrašujúceho účinku.

K bodu 6: Vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.

K článku III

Úplné znenie sa navrhuje z dôvodu, že ide už o siedmu novelu zákona s dosť veľkým zásahom do formulácií väčšiny ustanovení v dôsledku zmeny terminológie.

K článku IV

Navrhovaný dátum účinnosti zohľadňuje priemerné trvanie legislatívneho procesu.

zobraziť dôvodovú správu