Zákon o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. 136/2004 účinný od 01.02.2013
| Platnosť od: | 13.03.2004 |
| Účinnosť od: | 01.02.2013 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Štátna hospodárska politika, Vzdušná doprava |
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K predpisu 9/2013, dátum vydania: 11.01.2013-2-
Dôvodová spr áva
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012 Pozri uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 299 z 27. júna 2012. a úlohy B.4 a B.5 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 604 zo 14. septembra 2011 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zá kona').
Účelom tohto návrhu zákona je:
§implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodný ch transakciách (prepracované znenie) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:048:0001:0010:SK:PDF (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011); transpozičný termín: do 16. marca 2013 (ďalej len 'smernica 2011/7/EU'). Smernica 2011/7/EU s účinnosťou od 16. marca 2013 zrušuje a nahradzuje Pozri čl. 13 (zrušovacie ustanovenie) smernice. smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/EHS z 29. jú na 2003 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 200, 8.8.2000) (ďalej len 'smernica 2000/35/ES'), ktorá bola do prá vneho poriadku transponovaná zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
§úprava transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dô sledku prijatia a publikovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie);
§reakcia na podnety aplikačnej praxe.
Vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2011/7/EU bola prijatá v rámci legislatívnej techniky prepracovania znenia smernice 2000/35/ES, návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia len tých ustanovení, ktoré boli zmenené alebo doplnené v rámci legislatívnych prác, napriek tomu pristúpil predkladateľ k vypracovaniu komplexnej tabuľky zhody postihujúcej nielen transpozíciou prepracovaných ustanovení smernice 2000/35/ES, ale pre lepšiu čitateľnosť a porozumenie všetkých ustanovení smernice 2011/7/EU. Najdôležitejšie zmeny v súvislosti s transpozí ciou predstavujú najmä nasledujúce nové právne inštitúty:
§ustanovenie paušálnej náhrady n ákladov spojených s uplatnením pohľadávky (čl. 6 smernice 2011/7/EU),
§pre orgány verejnej moci sa stanovuje maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku v trvaní 30 dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, také to osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní (č l. 4 ods. 3 smernice 2011/7/EU),
§pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa definuje maximálna lehota splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní 60 dn í, s možnos ťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktor á však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa (čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU),
§zavádza sa inštitút 'nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe', (čl. 7 smernice 2011/7EU).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude ma ť dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K predpisu 9/2013, dátum vydania: 11.01.2013Strana 16 z 16
B. Osobitná časť
K Èl. I (Obchodný zákonník)
K bodom 1 (§ 24 ods. 2, § 26 ods. 1, § 27 ods. 2 písm. a) a § 56 ods. 2)
Predmetnými bodmi zosúlaďuje predkladateľ terminológiu zákona s aktuálnym stavom v oblasti úpravy európskeho práva po zmená ch vykonaných v primárnom práve Lisabonskou zmluvou.
K bodu 2 (§ 47 ods. 2)
Právna úprava nekalej súťaže a jej foriem obsiahnutá v Obchodnom zákonníku upravuje popri generálnej klauzule nekalej súťaže ( § 44 ods. 1) taktiež vymedzenie typických skutkových podstát nekalosúťažného konania, ktorých výpočet je exemplifikatívny, medzi inými typickými aj skutkovú podstatu vyvolávania nebezpeč enstva zámeny. Súčasné znenie uvedenej skutkovej podstaty sa v písmene a) sústredí na postihovanie konania spočívajúceho v použití obchodného mena alebo osobitného označenia podniku iného podnikateľ a, pokiaľ je takéto konanie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom (...) iného súťažiteľa. Predmetné ustanovenie podľa názoru predkladateľa je nepoužiteľné pre postihovanie tých prípadov, kedy podnikateľ používa vo svojom obchodnom mene slovné prvky názvu (podstatné a distinktívne (t.j. rozlišovacie) zložky názvu Typickým konaním, ktoré chce predkladateľ navrhovanou právnou úpravou postihnúť, je zámerná a úmyselná voľba obchodného mena katalógovými firmami tak, že použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. register obchodu, register firiem a pod. tak, aby vyvolali v adresá tovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú. ), resp. označenia verejného registra alebo inej evidencie vedenej na základe zákona, ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny obchodnej dokumentácie podnikateľa s korešpondenciou zasielanou orgánom zákonom poverený m na vedenie verejného registra alebo inej evidencie (napr. obchodný register, živnostenský register atď.).
Predkladateľ uvedeným návrhom sleduje záujem na komplexnom a konštruktívnom riešení stále sa zvyšujúceho počtu prípadov tzv. katalógových firiem. Tieto spoločnosti s využitím komplexu právne veľ mi precízne pripravených krokov ako aj v dôsledku špecifickej voľby obchodného mena využívajú skutočnosť, že priemerný súťažiteľ si stotožní podnikateľa s oficiálnym verejný m registrom alebo subjektom zmocneným na vedenie verejného registra alebo inej verejnej evidencie, čo má za následok neželanú registráciu v katalógoch (častokrát pochybnej úrovne bez pridanej hodnoty vo vzťahu k uv ádzaným údajom) za cenu, ktorá mnohonásobne prevyšuje cenu obvyklú za služby podobného charakteru a z ktorej podstaty pritom jasne vyplýva, že by niekto priemerne rozumný nemohol vedome uzavrieť. Podnikateľsk á činnosť katalógových spoločností sa vo väčšine prípadov spočíva výlučne len v úskočnom konaní zameranom hlavne na hromadné a systémové uvádzanie hospodá rskych subjektov do omylu (v miernejších prípadoch zneužívanie nedostatočnej informovanosti a nevedomej zámeny podnikateľa s oficiálnym verejným registrom vedeným na základe zákona). Nie ojedinelé sú prí pady, kedy plnenie požadované za registráciu nepoctivá katalógová firma dôsledne vymáha prostredníctvom nevyberavého a veľmi prepracovaného psychologického a právneho nátlaku, ktorému priemerný zákazn ík nemôže kvalifikovane a efektívne odporovať.
Pre posúdenie, či v danom prípade došlo k naplneniu danej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania bude samozrejme rozhodujúce, či priemerne vzdelaný a obozretný súťažiteľ mohol pri zbežnom čítaní pri primeranom stupni opatrnosti v čase doručenia obchodnej dokumentácie podnikate ľa rozpoznať, že nejde o korešpondenciu orgánu zákonom povereného na vedenie verejného registra alebo inej evidencie, najmä v situácii keď uvedenou obchodnou dokumentáciou v praxi býva faktú ra (resp. predfaktúra), platobný formulár, zloženka alebo iný platobný poukaz, prípadne objednávka na opravu zapísaných údajov, ktorá však neinformuje, prípadne nedostatočným a nejednoznačným spô sobom informuje, že ide len o návrh na uzavretie zmluvy.
Predkladateľ nemá záujem na regulovaní predmetu činnosti uvedených tzv. katalógových firiem, ktorý vo väčšine prípadov spo číva v automatizovanom spracovaní údajov, v poskytovaním služieb súvisiacich s počítačovým spracovaním údajov, v poskytovaní služieb súvisiacich s databázami, v poskytovaní počítačových služieb alebo v poskytovan í dátových služieb alebo služieb internetových prehľadávačov alebo internetových čitární. Objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvol ávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným pre verenie verejného registra alebo inej evidencie.
K bodu 3 (§ 200 ods. 5)
Predmetným bodom má predkladateľ snahu na základe podnetov aplikačnej praxe precizovať podmienky zamestnaneckej voľby č lenov dozornej rady, ak sú naplnené podmienky § 200 ods. 1 Obchodného zákonníka (minimálne 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere k spoločnosti v čase voľby), prípadne podmienky stanov spoločnosti (ktoré mô žu určiť nižší počet zamestnancov (v hlavnom pracovnom pomere k spoločnosti v čase voľby) pre vznik ich oprávnenia voliť minimálne jednu tretinu členov dozornej rady). K predmetnému novelizačné mu bodu pozri aj odôvodnenie novelizačného bodu 11. (§ 768k ods. 1).
K bodu 4 (§ 261 ods. 2)
Všeobecne k transpozícii smernice 2011/7/EU
V apríly 2009 predložila Komisia EU do legislatívneho procesu Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Prepracované znenie) vykonávajúca iniciatívu Small Business Act Dokument dostupný prostredníctvom: http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/09/st08/st08969.sk09.pdf
Dôvodová správa je súčasťou návrhu Komisie., ktorého cieľom bolo prepracovaním znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. jú na 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách účinne a efektívne reagovať na všeobecne prevlá dajúcu nepriaznivú situáciu v oblasti boja proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá bola potvrdená aj skô r vykonanou verejnou konzultáciou. Na internete sa od 19. 5. 2008 do 31. 8. 2008 uskutočnila otvorená konzultácia. Komisia dostala 510 odpovedí. Výsledky sú k dispozícii na webovej stránke: http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/late_payments/index.htm
V návrhu prepracovaného znenia sa Komisia zamerala najmä na nasledujúce oblasti, ktoré boli identifikované ako problematické vo verejnej konzultácii:
§v prípade orgánov verejnej moci bolo cieľ om návrhu skrátenie lehôt splatnosti prostredníctvom harmonizácie lehôt na uskutočnenie platieb zo strany orgánov verejnej moci podnikom, čo viedlo v ďalšom priebehu rokovaní (po rozpracovaní ďalších in štitútov) k definovaniu duálnej štruktúry právnej úpravy omeškania dlžníka v závislosti od povahy osoby dlžníka (podnikateľ, orgán verejnej moci), Zavedenie duálnej štruktúry bolo v dôvodovej správe k návrhu prepracovaného znenia smernice odôvodnené nasledovne (strana 2, tretí odstavec): Oneskorené platby zo strany orgánov verejnej správy narušujú dôveryhodnosť politík a sú v rozpore s vyhlásenými cieľmi polití k, t. j. zabezpečiť stabilné a predvídateľné prevádzkové podmienky pre podniky a posilniť rast a zamestnanosť. Vzhľadom na význam verejného obstarávania v EÚ (vyše 1 943 miliárd EUR ročne) majú oneskorené platby zo strany orgánov verejnej správy výrazný negatívny vplyv na podniky, najmä MSP. Mnohé orgány verejnej správy nečelia rovnakým finančným obmedzeniam ako podniky a v ich prípadoch sa dá oneskoreným platbám vyhnúť. Mali by sa preto prísnejšie postihovať, keď k takýmto platbám dôjde. Okrem toho odlišné postoje v oblasti platenia v rámci EÚ môžu brániť účasti podnikov na verejn ých súťažiach, čo narúša nielen hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu, ale takisto znižuje možnosť orgánov verejnej správy získať čo najvýhodnejší pomer kvality a ceny za peniaze daňových poplatníkov.
§vo väzbe na predchádzajúci bod ďalej došlo k harmonizácii najnižšej sadzby ú rokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je orgán verejnej moci,
§posilniť náhradu tzv. transakčných nákladov (administratívny a interných) spojený ch s uplatnením pohľadávky zavedením nového inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur,
§zavedenie inštitútu nekalej zmluvnej podmienky a nekalej obchodnej praxe v obchodno-záväzkovom vzťahu,
§zrušenie limitu obsiahnutého v čl. 6 ods. 3 písm. c) smernice 2000/35/ES umožňujúceho členským štátom vyňať spod aplikácie vnútroštátnych transpozičných ustanovení nároky na úroky nižšie ako 5 a ďalšie.
Dôvody, ktoré viedli k prepracovaniu smernice 2000/35/ES identifikovala Komisia na podklade vý sledkov verejnej konzultácie v hodnotení vplyvov Dokument dostupný prostredníctvom:
http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=en&DosId=198164 nasledujúco:
§meniace sa makroekonomické podmienky najmä na pozadí globálnej hospodárskej a finančnej krí zy,
§prí stup k finančným prostriedkom a rozpočtové obmedzenia, Predkladateľ by chcel v súvislosti s predmetným dôvodom, ktorý medzi inými viedol k prepracovaniu znenia smernice 200035/ES, upozorniť na jeho odôvodnenie v dôvodovej správe k návrhu smernice, str. 3: Na oneskorené platby môže mať vplyv aj dostupnosť úverov, menová politika, tok a povaha informácií o úveroch, pozícia podniku z hľ adiska likvidity a dostupnosť finančných prostriedkov z bánk, a to najmä pre podniky, pre ktoré bankový úver nahrádza úvery dodávateľov. Mnohé dlžnícke podniky považujú oneskorené platby za efektívny a lacný spôsob financovania vlastného podnikania a činností. V prípade orgá nov verejnej správy sú oneskorené platby veriteľom jednoduchým, ale neoprávneným spôsobom prekonávania rozpočtových obmedzení prostredníctvom odloženia platieb do nasledujúceho rozpočtového obdobia.
§neexistencia účinných a efektívnych opravných prostriedkov, Predkladateľ by chcel v súvislosti s predmetným dôvodom upozorniť na jeho odôvodnenie v dôvodovej správe k návrhu, str. 3a 4: napriek smernici 2000/35/ES mnohé podniky, prič om to platí najmä v prípade malých a stredných podnikov, neúčtujú úrok, keď na to majú nárok, čo na druhej strane znižuje motiváciu dlžníkov k včasnému plateniu. Pre niektorých veriteľov nie sú náklady na konanie v prípade oneskorenej platby vzhľadom na finančné prínosy odôvodnené. V mnohých prípadoch nie je možné získať výdavky na administratívnu prácu navyše späť. Urgovaním klientov, ktorí platia neskoro, alebo účtovaním úroku z omeškania vznikajú administratívne náklady, ktorým sa mnohé podniky chcú vyhnú ť. ... Napriek niektorým nedávnym zlepšeniam však oneskoren é platby zostávajú v EÚ všeobecným problémom, pričom sa orgány verejnej správy vo viacerých členských štá toch vyznačujú obzvlášť zlým platobným správaním. To naďalej negatívne ovplyvňuje fungovanie vnútorného trhu a vzniká tým riziko vážneho ohrozenia prežitia podnikov v časoch hospodárskej krízy. Preto je nevyhnutné pri súčasnom zachovaní hlavných prvkov smernice zaviesť dodatočné nástroje na zníženie poč tu oneskorených platieb v obchodných transakciách, skrátiť lehoty splatnosti pre orgány verejnej správy a podstatne posilniť motiváciu orgánov verejnej správy zaplatiť včas, a to prepracovaním smernice, zapracovan ím do jedného znenia podstatných zmien a doplnení smernice, ako i jej nezmenených ustanovení.
§zjednodušenie a zjednotenie terminológie.
Všeobecne k zvolenej legislatívnej technike transpozície smernice 2011/7/EU
K zvolenému spôsobu legislatívnej techniky je dôležité uviesť, že smernica 2011/7/EU bola spracovan á ako tzv. prepracovaný návrh (recast), a to na podklade Medziinštitucionálnej dohody z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní prepracovania právnych aktov (2002/C 77/01) Ú. v. ES C 77/1, 28. 03. 2002; Interinstitutional Agreement of 28 November 2001 on a more structured use of the recasting technique for legal acts (2002/C 77/01), pozri aj: http://ec.europa.eu/dgs/legal_service/recasting_en.htm . (ďalej len Medziinš titucionálna zmluva). Táto technika má za cieľ umožniť vykonať vecné zmeny a doplnenia únijného právneho aktu a súčasne vydať jeho úplné znenie so zapracovanými zmenami a doplneniami, a to všetko v rámci jedného legislatívneho textu. Takýmto spôsobom sa sleduje záujem na zlepšení č itateľnosti únijnej legislatívy na trvalom a všeobecnom zá klade. Pre povinnosť členských štátov v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Pôvodný článok 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. použitie tejto techniky znamená, že povinnosť transponovať do vn útroštátneho právneho poriadku danú smernicu sa vzťahuje len na tie jej ustanovenia, v ktorých boli vykonané vecné zmeny a doplnenia a ktoré sú na tento účel v texte presne vyznačené (pozri prílohu smernice 2011/7/EU - Tabuľka zhody). Pri ustanoveniach, ktorých sa vecné zmeny a doplnenia v rámci procesu prepracovania nedotkli, je povinnosť transpozície splnená už v dôsledku transpozície skoršieho aktu. Vo väzbe na legislatívnu techniku transpozície do národného právneho poriadku je však potrebné uviesť, že predkladateľ pristúpil k úpravám, ktoré považoval za nevyhnutné z koncepčného hľ adiska pre správne a úplné vykonanie transpozície. Ide najmä o zmenu v systematickom zaradení úpravy pravidla pre určenie lehoty splatnosti peňažného záväzku, nie splatnosti úroku z omeškania ako je momentá lne nesprávne slovne vyjadrené v úvodnej vete ustanovenia § 369 ods. 2 OBZ, Ustanovenie § 369 ods. 2 OBZ znie: Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného závä zku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od.... z dielu X (§ 369 ods. 2) do dielu VII ( § 340) tretej časti, hlavy I OBZ. K dôvodom pre zmenu systematiky pozri okrem iného podrobnejšie aj Obchodný zákonník - Komentár; tretie, doplnené a prepracované vydanie, 2. zväzok, Oľga Ovečková a kolektív, IURA EDITION, Bratislava, 2012, str. 273 až 276. V súvislosti s touto zmenou pristúpil predkladateľ aj k spracovaniu nového znenia § 365 Obchodného zákonníka, ktoré definuje predpoklady, ktoré určujú vznik omeškania na strane dlžníka.
Okrem systematiky dochádza ďalej aj k zmene povahy niektorých ustanovení dielu X (Porušenie zmluvných povinností a jeho následky) a dielu VII (Zánik záväzku jeho splnením) tretej časti hlavy I OBZ. Dispozití vna povaha ustanovení § 366 a nasl. OBZ sa navrhuje v rozsahu ustanovení § 340a (čas plnenia), § 340b (osobitná úprava času plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva), § 369, § 369a (osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva), § 369b (náhrada škody spôsobená omeškaním), § 369c (paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a § 369d (nekalé zmluvné podmienky a nekalá obchodná prax) prekvalifikovať na úpravu kogentnú. Uvedená koncepčná zmena spôsobí najmä:
§nemožnosť vzdania sa n ároku na úroky z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy, resp. nemožnosť vylúčen ia vzniku nároku na úroky z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy; uvedené neznamená, že dlžník musí plniť úroky bez ich predchádzajúceho uplatnenia, naďalej totiž platí, že dlžník je povinný plniť úroky z omeškania pod podmienkou ich uplatnenia zo strany veriteľa, veriteľ sa však nemôže vzdať tohto nároku, prípadne úplne vylúčiť jeho vznik v čase, keď ešte nedošlo k porušeniu povinnosti (uvedené je okrem iného v súlade s filozofiou § 386 ods. 1, ktoré ako kogentné ustanovenie spôsobuje neplatnosť takých dojednaní, ktorými sa veriteľ vzdá nároku na náhradu škody ešte pred tým ako dôjde k porušeniu povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť),
§nemožnosť zmluvne sa odchýliť, prípadne vylúčiť aplikáciu zákazu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe v konkrétnom obchodno-záväzkovom vzťahu,
§nemožnosť zmluvne sa odchýliť, prípadne vylúčiť vznik ná roku na paušálnu náhradu nákladov spojen ých s uplatnením pohľadávky, uvedené neznamená, že dlžník musí plniť paušálnu náhrady bez jej predchádzajúceho uplatnenia, platiť totiž bude, že dlžník je povinný plniť paušálnu náhradu pod podmienkou jej uplatnenia zo strany veriteľa, veriteľ sa však nemôže vzdať tohto nároku, prípadne úplne vylúčiť jeho vznik (uvedené platí len obmedzene, nakoľko v súlade s č l. 7 ods. 3 smernice 2011/7/EU je vzdanie sa nároku na náhradu, prípadne vylúčenie jeho vzniku definované v § 369d ods. 3 OBZ ako vyvrátiteľná domnienka (resp. podmienená domnienka), pri ktorej sa vychádza z toho, že platí stav, ktorý je touto právnou domnienkou predpokladaný (t.j. neplatnosť zmluvného dojednania), ibaže bude zistený opak).
K § 261 ods. 2
Predmetná zmena ustanovenia § 261 ods. 2 OBZ sleduje záujem na transpozícii ustanovenia čl. 2 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 smernice 2011/7/EU.
Vzhľadom na použitú legislatívnu techniku spočívajúcu v tom, že samotná smernica 2011/7EU definuje pojem orgán verejnej moci odkazom na definíciu verejného obstarávateľa (EN: contracting authority) podľa čl. 2 ods. 1 pí sm. a) smernice 2004/17/ES Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. a podľa čl. 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na prá ce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. zvažoval predkladateľ spôsob transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky rovnako odkazom na definíciu pojmu verejný obstarávateľ podľa osobitné ho predpisu (rozumie sa ním zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon č. 25/2006 Z. z.) ako transpozičný predpis vo vzťahu k vyššie citovaný m smerniciam z oblasti verejného obstarávania) alebo zapracovaním definície pojmu priamo do Obchodného zákonníka. Vzhľadom na častú novelizáciu § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. a z toho prameniacu neistotu ohľado m jeho budúceho znenia, ako aj vzhľadom tú skutočnosť, že definícia pojmu verejný obstarávateľ obsiahnutá v § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. zahàňa okrem definície pojmu contracting authority aj pojem public undertaking (SK jazyková verzia smernice 2004/17/ES používa pojem verejn ý podnik), Pozri čl. 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, e nergetiky, dopravy a poštových služieb v platnom znení. teda je v ustanovení § 6 ods. 1 písm. f) širšia ako vyž aduje smernica 2011/7EU pre svoju správnu a úplnú transpozíciu a v neposlednom rade v záujme konzistentnosti v zákonnom vymedzení pojmu orgán verejnej moci, zhodnotil predkladateľ druhé alternatívne rieš enie (definícia pojmu priamo v Obchodného zákonníku) ako vhodnejšie pre potreby transpozície smernice 2011/7/EU.
Predkladateľ v transpozičnej úprave pristúpil k upusteniu od používania pojmu orgán verejnej moci a jeho nahradeniu pojmom subjekt verejného práva na základe pripomienky Generálnej prokuratú ry Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Predkladateľ sa stotožnil s argumentáciou pripomienkujúceho subjektu, že definícia skôr použitého pojmu orgán verejnej moci sa nezhoduje s tradične vnímaným obsahom tohto inštitútu. Napríklad, orgánom verejnej moci, z hľadiska tradičného chápania, nie je právnická osoba založená na nevýrobný a neobchodný účel financovan á štátom, ak jej žiadny výkon verejnej moci nie je zverený. Obligatórne použitie Obchodného zákonníka bude teda okrem záv äzkových vzťahov podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzťahy označované ako tzv. B2B vzťahy) potrebné aj vzťahy medzi subjektom verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti (vz ťahy označované ako tzv. B2G vzťahy). V súčasnej situácii nejde o novinku, ale o detailnejšie rozpracovanie existujúcej úpravy tak, aby zároveň boli naplnené požiadavky smernice 2011/7/EU.
K bodu 5 (§ 261 ods. 3 až 5)
Predmetný novelizačný bod transponuje ustanovenie čl. 2 ods. 2 smernice 2011/7/EU.
Ako základ pre definíciu pojmu vzal predkladateľ znenie § 6 ods. 1 písm. a) až e) a § 6 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 91/2012 Z. z.
Bližšie k systematike a koncepcii pozri odôvodnenie novelizačného bodu 4. (§ 261 ods. 2).
K bodu 6 (§ 263 ods. 1)
Predmetný novelizačný bod upravuje znenie ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje výpočet tý ch ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré majú kogentný charakter a od ktorých sa zmluvné strany nebudú môcť vo svojich dojednaniach odchýliť ani vylúčiť ich aplikáciu na ich obchodný záväz kový vzťah. Rozšírenie výpočtu ustanovení je vyvolané potrebou zabezpečenia úplného a sprá vneho transponovania smernice 2011/7EU do právneho poriadku Slovenskej republiky. V konkrétnom prípade ide napríklad o ustanovenie čl. 3 ods. 1 až 3 a 5, čl. 4 ods. 1 až 3, 5 a 6, čl. 6, čl. 7 smernice 2011/7/EU, ktoré v dôsledku použitej formulácie členské štáty zabezpečia, ... (aby v obchodných transakciách, kde je dlžník orgánom verejnej moci lehota splatnosti nepresahovala žiadnu z týchto lehôt ...), môže Slovenská republika de facto splniť len tým spôsobom, že prizná príslušným transpozičným ustanoveniam kogentný charakter.
K bodu 7 (§ 340a a § 340b)
K § 340a a § 340b - všeobecne
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EU. Znením nového ustanovenia § 340a má predkladateľ ambíciu komplexne, systematicky správne a konzistentne vyriešiť otázku času plnenia peňažného záväzku dlžníka.
Predmetné ustanovenie teda bude všeobecnou úpravou času plnenia pre peňažný záväzok dlžníka, pričom vzh ľadom na zapracovanie osobitnej, špeciálnej úpravy pre dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva bude toto všeobecné pravidlo vylúčené v prípadoch podľa znenia nového ustanovenia § 340b. Vo vzť ahu k súčasnému ustanoveniu § 340 je potrebné uviesť, že toto sa vzhľadom na navrhované doplnenie § 340a a § 340b bude aplikovať na situácie, kedy plnenie dlžníka spočíva v nepeňažnom plnení.
V súvislosti s § 340a a§ 340b chce predkladateľ osobitne zdô razniť, že ustanovenia postihujú tie obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si ich účastníci vzá jomne plnenia. Podmienka vzájomnosti plnení je v ustanoveniach vyjadren á slovami z dodania tovaru alebo poskytnutia služ by. Uvedené doplnenie bolo vyvolané akceptovaním zá sadnej pripomienky Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a odôvodnenou potrebou na vylúčení tých obchodných záväzkových vz ťahov z aplikácie príslušných novonavrhovaných ustanovení, ktoré sa uzatvárajú v rámci poskytovania pomoci alebo podpory z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorší ch predpisov. V uvedených prípadoch ide síce o záväzkové vzťahy uzatvárané podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka avšak vzhľadom na neexistujúci prvok vzájomnosti (ich predmetom nie je dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb za odplatu v zmysle č l. 2 ods. 1 smernice 2011/7/EU), budú vylúčené z aplikácie novonavrhovaných ustanovení.
Predkladateľ v súvislosti s navrhovanými zmenami (§ 365) a doplneniami (§ 340a a § 340b) zhodnotil aj nemeckú, rakúsku právnu úpravu a v neposlednom rade aj úpravu českého rekodifikovaného občianskeho zá konníka.
K 340a ods. 1
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU.
Predmetné ustanovenie odseku 1 harmonizuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku, ktorú si strany v B2B vzťahoch môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje (druhá veta ustanovenia), kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie o lehote splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti dlhšia ako 60 dní nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d bez toho, aby pre osobitné dojednanie existoval spravodlivý dôvod. Hrubý nepomer sa v danom prípade bude posudzovať v zmysle znenia § 369d, kde predkladateľ (okrem iného Má sa na mysli § 369d ods. 3, kde sa upravuje nevyvrátiteľná domnienka nekalosti zmluvnej podmienky spočívajúcej vo vylúčení vzniku nároku na úroky z omeškania alebo vzdaní sa nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti a vyvrátiteľná domnienka o nekalom charaktere zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe vylučujúcej vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vzdanie sa nároku na pauš álnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je pokryté prostredníctvom § 386 Obchodného zákonníka, ktorý má kogentný charakter.) zavádza odsek 8, ktorý bude slúžiť ako výkladové pravidlo.
Predkladateľ v ustanovení zároveň zadefinoval legislatívnu skratku doklad v doterajšej právnej úprave zavedenú v § 369 ods. 2 písm. a), pod ktorou bude potrebné rozumieť faktúru alebo iný výzvu veriteľ a podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (napr. predžalobná výzva na plnenie, výzva na plnenie, ak dlžník nemá zákonnú povinnosť vystaviť faktúru) , nakoľko smernica 2011/7/EU v bode 18 preambuly uznáva faktúru za doklad, ktorý (okrem toho že je podľa osobitných predpisov daňovým dokladom a účtovným dokladom) je vý zvou na zaplatenie .
K § 340a ods. 2
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 5 smernice 2011/7/EU v situácii, keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka overiť zhodu plnenia veriteľa s vlastnosťami, resp. náležitosť ami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve. Aj v uvedenej situácii naďalej platí, že zmluvne dohodnutá lehota, nesmie presiahnuť 60 dní s tým, že jej začiatok plynutia je určený dňom nasledujú cim po dni skončenia prehliadky, ibaže by sa strany dohodli na dlhšej lehote za podmienky, že toto osobitné dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.
K § 340a ods. 3
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2011/7/EU a kogentne určuje pravidlo pre hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania o dlhšej lehote pre vykonanie prehliadky Smernica 2011/7/EU používa pojem postup prevzatia alebo overenia, ktorým sa má stanoviť zhoda tovaru alebo služby so zmluvou, ktorý sa v praxi často označuje aj ako akceptačný proces . Predkladateľ sa z terminologického hľadiska snažil použiť pre označenie uvedeného procesu už existujúcu terminológiu Obchodného zákonníka, ako podklad slúžilo ustanovenie § 427. plnenia veriteľa ako 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, ktorá má viesť k zisteniu či došlo k riadnemu splneniu záv äzku veriteľom, t.j. či tento bol splnený v súlade so zmluvnými podmienkami. Predpokladom pre vyslovenie platnosti takéhoto osobitného dojednania o lehote pre vykonanie prehliadky je, že toto nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d.
Posúdenie, či splnil veriteľ riadne spočíva v posúdení, či včas ponúknuté plnenie má všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta, osoby splniteľa a príjemcu.
K § 340a ods. 4
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice 2011/7/EU; v súlade s jeho znením sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 340a ods. 1 a 2 na prípady, keď sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam a ich splatnosti je však potrebné upozorniť, že vylúčenie aplikácie § 340a ods. 1 a 2 neneguje vznik nároku na úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v situácii, keď jednotlivá splátka peňa žného záväzku dlžníka nebude splnená riadne a včas (teda v lehote určenej zmluvou, ktorá môže byť odlišná od lehoty podľa § 340a ods. 1 a 2). Uvedené vyplýva aj zo znenia úvodnej vety ustanovenia § 369 ods. 1, a to vzhľadom na použitie slov alebo jeho časti.
K § 340b ods. 1
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 4 ods. 3 a 6 smernice 2011/7/EU.
Predmetné ustanovenie odseku 1 harmonizuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku, ktorú si strany v B2G vzťahoch môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje (druhá veta ustanovenia), kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie lehoty splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti nikdy nebude dlhšia ako 60 dní, takéto dojednanie dlhšej ako 30 dňovej lehoty splatnosti nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývaj úcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d bez toho, aby pre osobitné dojednanie existoval spravodlivý dô vod a zároveň takéto osobitné dojednanie dlhšej lehoty splatnosti je odôvodnené osobitnou povahou predmetu plnenia. Uvedené predpoklady musia byť naplnené v danom prípade kumulatívne.
K § 340b ods. 2
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 3 písm. b) smernice 2011/7/EU..
K § 340b ods. 3
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 3 v spojení s čl. 6 smernice 2011/7/EU v situácii, keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka overiť zhodu plnenia veriteľa s vlastnosťami, resp. náležitosť ami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve. Aj v uvedenej situácii naďalej platí, že je subjekt verejného práva povinný plniť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti nie dlhšej ako 30 dní od dňa skon čenia prehliadky, ibaže by sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti za podmienky kumulatívneho splnenia požiadavky, že osobitné dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, odôvodňuje ho povaha predmetu plnenia záväzku a zároveň dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.
K § 340b ods. 4
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 5 smernice 2011/7/EU a kogentne určuje pravidlo pre hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania o dlhšej lehote pre vykonanie prehliadky16 plnenia veriteľa ako 30 dní odo dňa p oskytnutia plnenia veriteľom, ktorá má viesť k zisteniu či došlo k riadnemu splneniu záväzku veriteľom, t.j. či tento bol splnený v súlade so zmluvnými podmienkami. Predpokladom pre vyslovenie platnosti také hoto osobitného dojednania o dlhšej ako 30 dň ovej lehote pre vykonanie prehliadky je, že toto nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 396d a zároveň ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov, ktorým sa myslia tak súťažné podklady podľa § 34 zákona č. 25/2006 Z. z., ako aj verejný návrh podľa § 276 ods. 1 Obchodného zákonníka a podmienky súťaž e podľa § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak ide o situácie výnimiek spod aplikácie zákona č. 25/2006 Z. z.
Posúdenie, či splnil veriteľ riadne spočíva v posúdení, či včas ponúknuté plnenie má všetky náležitosti splnenia, a to z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta, osoby splniteľa a príjemcu.
K § 340b ods. 5
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 4 ods. 4 smernice 2011/7/EU. Predkladateľ využil možnosť dobrovoľnej transpozí cie ustanovenia čl. 4 ods. 4 smernice 2011/7/EU, ktorá vo svojej konečnej podobe vedie k založeniu výnimky z aplikácie ustanovenia § 340b ods. 1 a 3 pre tie subjekty verejného práva, ktoré sú poskytovateľ mi zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovní koch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. V prípadoch, kde s ú v pozícii dlžníka, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení vyššie uvedené subjekty, nebude pre platnosť výslovnej dohody o dlhšej lehote splatnosti ako 30 dní (ktorá plynie od príslu šných rozhodných momentov) potrebné skúmať dodržanie požiadavky objektívneho odôvodnenia tohto osobitného dojednania povahou predmetu plnenia záväzku a ani súlad s povinnosťou definovanou v § 369d (neexistencia hrubý nepomeru k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie spravodlivého dôvodu), avšak je potrebné dopovedať, že aj platnosť dojednania o lehote splatnosti v týchto osobitných prípadoch bude potvrdená, len ak osobitné dojednanie nedefinuje lehotu dlhšiu ako 60 dní.
K § 340b ods. 6
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice 2011/7/EU; v súlade s jeho znením sa vylučuje aplikácia ustanovenia § 340b ods. 1 a 3 na prípady, keď sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka – subjektu verejného práva v splátkach. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam a ich splatnosti je však potrebné upozorniť, že vylúčenie aplikácie § 340b ods. 1 a 3 neneguje vznik nároku na úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v situácii, keď jednotlivá splátka peňažného záv äzku dlžníka nebude splnená riadne a včas (teda v lehote určenej zmluvou, ktorá môže byť odlišná od lehoty podľa § 340b ods. 1 a 3).17
K bodu 8 (§ 365)
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 písm. a) a čl. 4 ods. smernice 2011/7/EU.
K § 365 ods. 1
Predmetné ustanovenie je všeobecnou úpravou omeškania dlžníka, ktorého záväzok spočíva v nepeňažnom plnení, pre ktorého vzni k definuje podmienky, že dlžník neplnil riadne a včas.
Z hľadiska vzťahu jednotlivých odsekov ustanovenia § 365 je potrebné uviesť, že úmyslom predkladateľa v rozšírení ustanovenia § 365 o nové odseky 2 a 3 nie je nastaviť podmienky pre vznik omeškania dl žníka odchylne od doterajšej úpravy (riadne a včasné plnenie dlžníkom), ale reflektovať na nové znenie ustanovenia § 369, ktoré v porovnaní s doterajším ustanovením § 369 ods. 2, bolo komplexne prepracované a systematicky zaradené do § 340a a § 340b.
Ustanovenie § 365 ods. 1 sa teda bude aplikovať na omeškanie dlžníka, ktorého záväzok spočíva v nepeňaž nom plnení.
K § 365 ods. 2
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 písm. b) bod i) až iii) a čl. 4 ods. 3 písm. a) bod i) až iii) smernice 2011/7/EU.
V súlade s odôvodnením k § 365 ods. 1 je potrebné uviesť, že omeškanie dlžníka (ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení ) nastane v 31. deň počítaný od jedného z nižšie uvedených rozhodných momentov:
§dňa doručenia dokladu, alebo
§dňa poskytnutia plnenia veriteľom,
ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia. V prípade dlhšej lehoty splatnosti však musí byť dohoda v súlade s ustanoveniami § 340a a § 340b.
Pre určenie príslušného rozhodného momentu definuje predkladateľ v ustanovení pravidlo o priorite toho z uvedených momentov, ktorý nastal neskôr. Na základe uvedeného nie je možné pripustiť výklad, ž e stanovenie rozhodného momentu je otázkou voľby niektorej zo zmluvných strán.
V situácii, ak je deň doručenia dokladu neistý (čo samo o sebe predstavuje situáciu, že k doručeniu dokladu dôjde, avšak nie je možné vzhľadom na použitý spôsob jeho zaslania bez pochybností urči ť deň jeho doručenia, resp. prijatia dlžníkom), smernica 2011/7/EU, a teda aj transpozičné ustanovenie, predstavuje úpravu, ktorá je na ťarchu dlžníka v situácii, ak k doručeniu dokladu došlo neskôr ako k poskytnutiu plnenia veriteľa, nakoľko mu potencionálne skracuje lehotu, v ktorej musí splniť. Nakoľko však toto pravidlo definuje samotná smernica 2011/7EU, nie je v možnostiach predkladateľa ho akýmkoľvek spô sobom modifikovať, resp. zmierniť, taká situácia by založila nesprávnu transpozíciu smernice 2011/7/EU.
K § 365 ods. 3
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 písm. b) bod iv) a čl. 4 ods. 3 písm. a) bod iv) smernice 2011/7/EU.
V súlade s odôvodnením k § 365 ods. 1 je potrebné uviesť, že omeškanie dlžníka (ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení ) nastane v situácii, ak zo zmluvy alebo zákona vyplýva, že pred samotným právne kvalifikovaným prevzatím plnenia veriteľa sa má vykonať prehliadka plnenia veriteľa (teda sa má uskutočniť akceptačný proces), v rámci ktorej sa posúdi zhoda plnenia veriteľa so zmluvnými podmienkami akosti, množstva a ďalšími náležitosťami plnenia, v 31. deň počítaný od rozhodného momentu, ktorým je skonč enie procesu prehliadky, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia. V druhom prípade však musí byť dohoda o dlhšej lehote splatnosti v súlade s ustanoveniami § 340a a § 340b.
K § 365 ods. 4
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU s tým, že rovnako ako pod ľa doterajšej úpravy § 365 druhej vety platí, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeš kania veriteľa.
K bodu 9 (§ 369)
K § 369 ods. 1
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 5 a 6, čl. 3 ods. 1 písm. a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU.
Oproti doterajšiemu zneniu ustanovenia § 369 ods. 1 predkladateľ vykonal drobné formulačné spresnenia spočívajúce v doplnení slov ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a slov a to bez potreby osobitného upozornenia. Uvedené doplnenie na konci ustanovenia má za úlohu zákonne potvrdiť všeobecne akceptovaný a judikatúrou potvrdený stav.
K § 369 ods. 2
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 5 a 6, čl. 3 ods. 2 smernice 2011/7/EU.
Na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá odkazovala sadzbu úrokov z omeškania v prípade pokiaľ sa strany na jej výške nedohodli na úpravu predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonn íka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. a nariadenia Slovenskej republiky č. 281/0010 Z. z.) pristúpil predkladate ľ ku koncepčnej zmene spočívajúcej v založení splnomocnenia na vydanie osobitného vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky k Obchodnému zákonníku. Podľa názoru predkladateľa sa uvedeným ná vrhom zabezpečí lepšie zohľadnenie osobitnej povahy obchodnom právnych vzťahov a zároveň sa zabezpečí, že sa nová zvýšená sadzba tzv. zákonných úrokov z omeškania (pozri č l. 2 ods. 6 smernice 2011/7/EU) nebude aplikovať na občianskoprávne záväzky. Návrh vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky tvorí prílohu k návrhu zákona.
K § 369 ods. 3
Predmetným ustanovením vyjadruje predkladateľ záujem na úprave, ktorá vylučuje apliká ciu ustanovení Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka a jeho následkoch na spotrebiteľské vzťahy, v ktorých je v pozícii dlžníka spotrebiteľ, a to v situáciách, keď sa spotrebiteľský vzťah spravuje v dôsledku voľby režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1) jeho ustanoveniami. Uvedený záujem na vyššej miere ochrany vyplýva aj zo sprísnenia následkov omeškania v obchodnom závä zkovom vzťahu zavedením inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky; uvedené znamená, že otázky úrokov z omeškania a náhrady škody budú regulované v daných vzťahoch predpismi občianskeho práva (Občianskym zákonn íkom a jeho vykonávacím nariadením). Uvedené ustanovenie predstavuje oproti súčasnému zneniu § 369 ods. 1 posledné veta Obchodného zákonníka rozšírenie použitia ustanovení Občianskeho zákonní ka nielen vo vzťahu k limitácii maximálnej výšky úrokov z omeškania, ale aj vo vzťahu k náhrade škody, ktorá sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka s tým, že vylúčený bude vznik nároku paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
K bodu 10 (§ 369a až § 369d)
K § 369a
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 6 a čl. 4 ods. 1 smernice 2011/7/EU.
Predmetné ustanovenie v zmysle požiadaviek smernice 2011/7/EU predstavuje osobitnú úpravu o sadzbe úrokov z omeškania vo vzťahu k § 369, keď definuje subjektom verejného práva povinnosť platiť v prípade ich ome škania s plnením peňažného záväzku z obchodného záväzkového vzťahu vždy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa nového vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky. Predkladateľ pova žuje za potrebné upozorniť, že predmetné ustanovenie predstavuje limitáciu minimálnej sadzby úrokov z omeškania, ktoré bude po uplatnení veriteľom subjekt verejného práva povinný plniť; uvedené nevylu čuje, aby subjekt verejného práva v situácii, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu a osobitná povaha predmetu záväzku zmluvne dohodol sadzbu úrokov z omeškania vyššiu ako podľa vykonávacieho nariadenia vl ády Slovenskej republiky.
K § 369b
Predmetné ustanovenie predstavuje mierne upravené doterajšie znenie § 369 ods. 3. Úprava spočíva v rozšírení povinnosti započítania do náhrady škody okrem plnenia z úrokov z omeškania aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uvedené pravidlo predstavuje zákonný korekt ív, ktorého účelom je zabezpečiť, aby sa veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka neprimerane neobohatil, nakoľko úroky z omeškania nie sú paušalizovanou náhradou škody. Iná je situácia v prí pade paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, avšak vzhľadom na jej charakter (nárok vzniká už samotným omeškaním dlžníka bez potreby preukázania vzniku reálnych ná kladov spojených s uplatnením pohľadávky), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ by predkladateľ nerozšíril výpočet nárokov, o ktoré sa zníži náhrada škody, mohlo by dôjsť k duplicitn ému uplatneniu tejto konkrétnej časti škody, ktorá má predstavovať náhradu tzv. interných transakčných nákladov (najmä telefonické výdavky a výdavky spojené s tlačou a zaslaním výzvy, resp . upomienky na plnenie, a teda nie ďalších nákladov, ktoré môžu veriteľovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky vzniknúť napr. tým, že využije služby advokáta), pristúpil predkladateľ k úprave ustanovenia. Skutočnosť v akej sume sa zníži v dôsledku ustanovenia konečný nárok na náhradu škody bude v danom prípade závisieť od toho, či si veriteľ u dlžníka uplatnil napr. len úrok z omeškania, alebo len paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo oba nároky (ktoré sa v danom prípade sčítajú).
K § 369c
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 6 smernice 2011/7/EU.
Predkladateľ transponoval príslušný článok smernice 2011/7/EU a určil predpoklady jeho vzniku a odkazom na osobitné vykonávacie nariadenie vlády Slovenskej republiky aj určenie sumy paušálnej náhrady ná kladov spojených s uplatnením pohľadávky v § 369c ods. 1. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov.
K § 369d
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 smernice 2011/7/EU.
Všeobecne k systematike úpravy nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe
Predkladateľ pristúpil k systematickému začleneniu novej právnej úpravy do ustanovení tretej časti, hlavy I, dielu X, oddielu 1 (Omeš kanie dlžníka) z dôvodu vecnej príbuznosti a podmienenosti predmetných ustanovení.
Predkladateľ zvažoval aj zaradenie ustanovení do prvej časti, hlavy V, dielu II (Nekalá súťaž), uvedenú alternatívu však predkladateľ vyhodnotil ako nevyhovujúcu, a to z dôvodu, že systematické zaradenie do ustanovení upravujúcich nekalú súťaž by nepriamo spôsobilo, že konanie postihované navrhovaným znením § 369d by bolo postihnuteľné len v prípade, ak by spĺňalo tri definičné krité ria, ktoré musia byť naplnené v prípade hodnotenia konania ako nekalosúťažného, a teda zákonom reprobovaného (pre správnu transpozíciu čl. 6 smernice totiž vôbec nie je smerodajné či v danom prí pade ide o konanie v hospodárskej súťaži, V situácii postihovanej ustanovením § 369d nemusí existovať medzi zmluvnými stranami konkurenčný, resp. súťažný, súperiaci vzťah, ktor ý predpokladá existenciu najmenej dvoch sú periacich subjektov a jednak existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného konania. takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže V situácii postihovanej ustanovením § 369d bude v prvom rade rozhodujúci súlad dojednania alebo praxe so zásadou poctivého obchodného styku (§ 369d ods. 8 písm. a)). a konanie je spôsobilé privodiť ujmu V situácii postihovanej ustanovením § 369d nie je pre posúdenie dojednania alebo praxe rozhoduj úce, či veriteľovi vznikla ujma (pojem ujma je pritom v teórii definovaný ako pojem širší ako pojem škoda, nakoľko postihuje aj nemajetkové zadosťučinenie).), čo nemá byť podmienkou pre určenie, resp. hodnotenie zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe ako nekalej v zmysle čl. 7 smernice.
K § 369d ods. 1 a 2
Predmetnými ustanoveniami dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 1 smernice 2011/7/EU.
Predkladateľ definuje základný princíp nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praktiky spočívajúci v hrubom nepomere dojednania alebo praktiky (a z nich plynúcich výhod Výhod v tom najširšom zmysle slova. pre dlžníka) k právam a povinnostiam vyplývajú cim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie vyvažujúceho spravodlivého dôvodu.
K § 369d ods. 3
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 2 a 3 smernice 2011/7/EU.
K § 369d ods. 4
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EU.
K § 369d ods. 5
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 4 smernice 2011/7/EU.
K § 369d ods. 6
Predmetným ustanovením predkladateľ po vzore ustanovenia § 54 ods. 2 (podľa tohto návrhu zákona budúceho ustanovenia § 54 ods. 3) upravuje záujem na hospodárnosti a efektívnosti organizácie prípadných súdnych konaní s tým, že prístup k spravodlivosti dotknutých subjektov je zabezpečený ich zákonnou možnosť ou vstúpiť do prebiehajúceho konania ako vedľajší účastník a v prípade už právoplatne skončených konaní zákonným priznaním tzv. hromadného účinku výroku rozhodnutia aj voč i subjektom (oprávneným, teda ďalším obchodným partnerom podnikateľa, ktorý v obchodných záväzkoch používal nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax), ktoré neboli účastní kmi konania avšak sú obchodným partnermi podnikateľa, ktorý presadil aj v ich záväzkovom vzťahu nekalú zmluvnú podmienku alebo používal nekalú obchodnú prax.
K § 369d ods. 7
Predmetným ustanovením predkladateľ upravuje následok sp ôsobený vyslovením nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe spočívajúci v neplatnosti predmetných ustanovení a zákaze obchodnej praxe s tým, že pre ďalšiu úpravu obchodných vzť ahov definuje pravidlo, podľa ktorého sa bude na daný vzťah v otázke splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky aplikovať úprava Obchodného zákonníka tak, ako kedy nedošlo k osobitnej dohode strán o lehote splatnosti a sadzbe úrokov z omeškania, prípadne vylúčeniu vzniku alebo vzdania sa nároku na paušálnu náhradu ná kladov spojených s uplatnením pohľadávky ešte pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
K § 369d ods. 8
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 7 ods. 1 druhý pododsek písm. a) až c) smernice 2011/7/EU a tým, že sa ním definuje výkladové pravidlo pre zhodnotenie a určenie nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe.
K bodu 11 (§ 768k)
Predmetným novelizačným bodom navrhuje predkladateľ upraviť otázku interoperability právnej úpravy.
K bodu 12 (§ 771d)
Na základe pripomienky odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky uplatnenej na rokovaní Legislat ívnej rady vlády Slovenskej republiky upravil predkladateľ návrh zákona tak, že pôvodné znenie § 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k Obchodnému zákonníku presunul do štvrtej časti Obchodného zákonní ka (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia).
K bodom 13 až 15 (príloha)
Predmetnými novelizačnými bodmi sa chronologicky upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:
§zrušenia a nahradenia tretej smernice Rady 78/855/EHS kodifikovaním znením právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku EU pod č íslom 2011/35/EU,
§vypustením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/EHS z 29. júna 2003 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, a to v dôsledku prepracovania jej znenia a publikovania v Úradnom vestníku EU pod číslom 2011/7/EU,
§vypustením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES novelizujúcej prvú smernicu Rady č. 68/151/EHS, a to v dôsledku kodifikácie jej znenia; predmetná zmena sa vykonáva v súlade s metodickým usmernením sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky (list č. 4497/2012/SVL OAP zo dňa 02. marca 2012),
§rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na transponovanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) a smernicu Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kod ifikované znenie).
K Èl. II (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 4 ods. 3)
Predmetným novelizačným bodom má predkladateľ záujem na vylúčení nejasností ohľadom príslušnosti registrov ého súdu pre zápis odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podnikateľa, ak odštepný závod alebo iná organizačn á zložka je umiestnené mimo obvodu registrového súdu podnikateľa (teda registrového súdu, ktorý je miestne príslušný pre registráciu podnikateľa).
Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOR ) predstavuje ustanovenie tzv. kumulovanej miestnej príslušnosti pre zápis odštepného závodu, ktorý je umiestnený mimo obvodu súdu podnikateľa. V praxi boli identifikované aplikačné problémy, o vyriešenie ktorých sa predkladateľ snaží predmetným novelizačným bodom, majúc na pamäti, že ustanovenie § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podľa druhej vety odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri, vedie k tomu, že zápis organizačnej zložky podniku – odštepného závodu do obchodného registra má konštitutívny účinok. Vzhľadom na uvedené je potrebné obchodným registrom, v ktorom je zapísané organizačná zložka rozumieť obchodný register vedený registrovým súdom podnikateľa. Po zohľadnení uvedeného predkladateľ definuje ako miestne príslušný pre zápis odštepného závodu registrový s úd, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je podnikateľ zapísaný. Následne uvedený registrový súd v súlade s povinnosťou mu uloženou v novelizačnom bode 2. (§ 10 ods. 6) oznámi registrovému sú du, v obvode ktorého je umiestnený odštepný závod (resp. iná organizačná zložka), zápis príslušnej zmeny.
K bodu 2 (§ 10 ods. 6)
Bližšie pozri odôvodnenie k novelizačnému bodu 1. (§ 4 ods. 3).
K bodu 3 (§ 14 ods. 3)
Predmetným novelizačným bodom sleduje predkladateľ záujem na odstránení opomenutia legislatívnej zmeny predmetné ho ustanovenia, ktorá mala byť vykonaná súčasne so schválením zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodom 4 až 8 (príloha)
Predmetnými novelizačnými bodmi sa chronologicky upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:
§zruš enia a nahradenia prvej smernice Rady č. 68/151/EHS kodifikovaním znením právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku ES pod číslom 2009/101/ES,
§zrušenia a nahradenia tretej smernice Rady 78/855/EHS kodifikovaním znení m právne záväzného aktu EU publikovaným v Úradnom vestníku EU pod číslom 2011/35/EU,
§vypustením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES novelizuj úcej prvú smernicu Rady č. 68/151/EHS, a to v dôsledku kodifikácie jej znenia; predmetná zmena sa vykonáva v súlade s metodickým usmernením sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky (list č. 4497/2012/SVL OAP zo dň a 02. marca 2012).
K Èl. III (Účinnosť)
S ohľadom na transpozičný termín smernice (pozri čl. 12 ods. 1 smernice 2011/7/EU) sa navrhuje účinnosť zákona na 1. februára 2013.
Bratislava, 28. septembra 2012
Robert Fico v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Tomáš Borec v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z.z.
K predpisu 136/2004, dátum vydania: 13.03.2004Uznesením vlády SR č. 130 zo dňa 13.3.2003 bol schválený Projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej len „Projekt“). Hlavným cieľom projektu je zefektívniť a optimalizovať prevádzke varne letiskovej infŕaštruktúry na Slovensku, decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru strategickej letiskovej iníŕaštruktúry a programovo naviazať finančné výdavky štátu na letiskovú infraštruktúru prevádzkovanú v komerčnom prostredí.
Predkladaná legislatívna norma rieši právny základ pre transformáciu príspevkovej organizácie majúcej v správe a prevádzkujúcej 6 medzinárodných letísk na 6 nezávislých akciových spoločností, kde jediným zakladateľom bude štát, tzv. letiskové spoločnosti. Zdôvodnenie nutnosti riešiť tento prechod osobitnou právnou normou obhájil schválený Projekt.
V záujme dosiahnutia týchto cieľov Projekt počíta s tým, že
- v rámci príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej len „SSL“) dôjde k účtovnému oddeleniu prevádzkovania jednotlivých letísk a k vytvoreniu vnútorných organizačných jednotiek SSL,
- z hľadiska dopravy a zabezpečenia obslužnosti územia ministerstvo definuje strategický hospodársky záujem štátu a naň sa naviaže časť letiskovej infraštruktúry, ktorá ako prioritný infraštruktúmy majetok by nepodliehala exekúcii ani inému výkonu rozhodnutia tak, aby sa špekulatívne alebo náhodne, bez dôkladného zváženia nevymkla verejnej kontrole,
- z majetku štátu, ktorý má v správe SSL, sa bude postupne vyčleňovať časť majetku štátu, ktorým sa založia samostatné akciové spoločnosti na prevádzkovanie jednotlivých letísk - letiskové spoločnosti,
- časť majetku SSL u malých letísk, ktorá nie je naviazaná na strategické hospodárske záujmy štátu sa v prípade dohody prevedie na samosprávne kraje alebo mestá, ktoré budú garantovať verejný charakter tejto infraštruktúry s možnosťou jej lepšieho využitia pre rozvoj regiónu,
- časť akcií štátu novovzniknutých letiskových spoločností sa prevedie na vyššie územné celky a dotknuté mestá a časť sa bude privatizovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Dôvodová správa Projektu preukázala nutnosť riešiť transformáciu príspevkovej formy SSL na akciovú spoločnosť a zabezpečenie verejného charakteru infraštruktúry a prístupu verejnosti k nej aj po transformácii osobitnou legislatívnou úpravou (lex specialis) a zároveň nevhodnosť použitia zákona č. 92/1991 Zb. pri transformačnej časti Projektu. Zdôvodnilo sa obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infiaštruktúrnyni majetkom a prenesenie výkonu práv akcionára na podnikaní letiskových spoločností na rezort dopravy, ktorý je zodpovedný za využitie a rozvoj tohto typu infraštruktúry.
Úloha B.l vyššie uvedeného uznesenia č. 130/2003 uložila ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.37/2002 Z.z., ktorý rieši osobitný vzťah štátu k infraštruktúmemu majetku obmedzením nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom, spôsob zakladania letiskových spoločností a výkon regulačných úloh príslušným orgánom štátnej správy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa usúdilo, že vhodnejšie na splnenie úlohy je predmetné legislatívne úpravy riešiť osobitným zákonom o letiskových spoločnostiach so zmenou niektorých ustanovení zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve.
Legislatívne zabezpečenie Projektu sa realizuje predkladaným návrhom zákona o letiskových spoločnostiach.
V prvej časti sa vymedzujú pojmy a upravuje spôsob nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom ako vymedzenou časťou letiskovej infraštruktúry nutnej k zabezpečeniu obslužnosti územia a na obranu a bezpečnosť štátu.
Zákonom sa ustanovuje rozsah majetku, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb v súlade s čl. 20 ods. 2 Ústavy SR. Časť letiskovej infraštruktúry sa definuje ako prioritný infraštruktúrny majetok, ktorý je druhovo vymedzený. Nakladanie s týmto majetkom v letiskovej spoločnosti je obmedzené znením § 3 a § 11. Ministerstvo dopravy vedie o tomto majetku osobitnú evidenciu.
Následne sa rieši založenie, vznik, právne pomery a zánik letiskovej spoločnosti. Zakladateľom letiskovej spoločnosti a jej 100 %-ným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Niektoré podmienky založenia, vzniku a právneho režimu nových obchodných spoločnosti sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické. Ide napríklad o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, jeho splatenie, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu, a pod. Rozsah a povaha odchýliek od Obchodného zákonníka sú zrejmé z návrhu a sú obdobné riešeniu zakladania Železničnej spoločnosti a.s. K úplnému prevzatiu zákona o železničnej spoločnosti nemohlo dôjsť, nakoľko táto legislatívna úprava rieši transformáciu príspevkovej formy organizácie na akciovú spoločnosť.
Osobitne sa rieši prevod majetkovej účasti štátu na podnikám letiskovej spoločnosti na iné osoby. Pri rozhodovaní o privatizácii podľa zákona 92/1991 Zb. sa určuje, že majetková účasť štátu v letiskových spoločnostiach musí byť trvalá v rozsahu určenom rozhodnutím vlády SR.
U malých letísk sa umožňuje zákonný prechod letiskovej infraštruktúry na územnú samosprávu, pričom podmienky prechodu vlastníctva podrobnejšie upraví písomná dohoda. Návrh je obdobný prechodu ciest II. a III. triedy. Zakladanie letiskových spoločností ostatným majetkom tým nie je dotknuté. Rozdeľujú sa tak funkcie vlastníka - reprezentant samosprávy od funkcií prevádzkovateľa letísk — letisková spoločnosť.
V osobitnom ustanovení prvej časti sa umožňuje obdobným spôsobom nakladať s majetkom štátu v správe Ministerstva obrany a zakladať ním letiskové spoločnosti alebo prevádzať letiskovú infraštruktúru na územnú samosprávu.
Druhý článok novelizuje zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve. Dopĺňa ho o pojem malé letisko a niektoré ustanovenia týkajúce sa prevádzkovania letísk. Následne vo väzbe na pravidlá na určovanie výšky a vyberanie odplát za používanie verejných letísk a letových prevádzkových služieb (§ 33 leteckého zákona) sa v predkladanom návrhu rieši aj zavedenie sankcií za ich porušenie.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a nezakladá nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z.z.
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii
Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené včl. 70 Európskej dohody o pridružovaní a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
4. Problematika návrhu právneho predpisu
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
c) žiadna.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Pri príprave návrhu zákona sa experti nezúčastnili.
II. Osobitná časť
KčLI
K§1
Predmetom zákona je spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk na prevádzkovanie verejných letísk a podmienky prechodu takéhoto majetku štátu na územnú samosprávu. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „letisková spoločnosť“.
Vymedzujú sa pojmy letisková infraštruktúra a pohybová plocha za účelom presného obsahového vymedzenia pojmu prioritný infraštruktúmy majetok. Definovanie prioritného infraštruktúmeho majetku je potrebné z dôvodu, aby sa najdôležitejšia časť letiskovej infraštniktúry pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky špekulatívne alebo náhodne nevymkla verejnej kontrole bez dôkladného zváženia. Jedná sa o nehnuteľný majetok, ktorý je nevyhnutné vo verejnom záujme chrániť, keďže slúži na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov a na obranu a bezpečnosť štátu. Inštitút prioritného infraštruktúmeho majetku vychádza z dikcie § 31a zákona NR SR č.213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č.35/2002 Z.z. a viaže sa na čl.20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky. Po vložení majetku štátu do letiskovej spoločnosti sa tento majetok stáva majetkom spoločnosti. Časť z tohto majetku, najmä vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie dráhy a pozemky pod nimi majú pre štát osobitný význam aj následne. Na odlíšenie od prioritného majetku u neziskových organizáciách sa zavádza označenie prioritný infraštruktúmy majetok.
V odseku 1 sa vo väzbe na čl.20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje ochrana prioritného infŕaštruktúmeho majetku pred nežiaducim nakladaním s ním zo strany samotného vlastníka. Omedzuje výkon rozhodnutia, exekúcia, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie. Prevádzkovanie tohto majetku týmito úkonmi nebude dotknuté v ktoromkoľvek okamihu aobslužnosť územia bude zachovaná. Keďže za prioritný infraštruktúmy majetok sa bude považovať len časť majetku letiskovej spoločnosti, bude aj naďalej daná možnosť uspokojiť pohľadávky veriteľov letiskovej spoločnosti z majetku, ktorý sa za prioritný nepovažuje.
Odsek 2 rieši zachovanie prioritného infŕaštruktúmeho majetku ako jedného celku aj pri rozdelení letiskovej spoločnosti podľa § 69 Obchodného zákonníka.
V odseku 3 sa určuje, kto vykoná špecifikáciu prioritného infŕaštruktúmeho majetku. Predpokladá sa, že to bude ministerstvo a to nielen pred založením letiskovej spoločnosti, ale aj pred spracovaním znaleckého posudku podľa § 6. Obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infŕaštruktúmym majetkom sa zverejňuje pre tretie osoby, a to formou poznámky na listoch vlastníctva vedených v katastri nehnuteľností. Zabezpečenie zápisu prioritného infŕaštruktúmeho majetku v katastri nehnuteľností sa prenecháva ako povinnosť ministerstvu pri vzniku letiskovej spoločnosti. Obsahom poznámky bude v nadväznosti na označenie konkrétneho pozemku, či pohybovej plochy, že sa jedná o prioritný infraštruktúmy majetok, s ktorým podľa §3 tohto zákona nemožno nakladať.
V odseku 4 sa ukladá ministerstvu viesť evidenciu o prioritnom infŕaštruktúmom majetku, ktorý je vedený aj v účtovníctve letiskovej spoločnosti za účelom dohľadu nad nakladaním s ním. Rozsah vedenia evidencie je obdobný ako pri evidencii majetku štátu riešenom v § 3 ods. 3 a 4 zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Identifikačné údaje sa chápu v rozsahu náležitostí ustanovených katastrálnym zákonom a zákonom o účtovníctve.
V odsekoch 5 a 6 sa rieši možnosť a podmienky prenechania prioritného infŕaštruktúmeho majetku do nájmu a zriaďovanie a prevádzkovanie stavieb na takto prenajatom majetku. Ustanovenie, že prioritný infraštruktúmy majetok možno prenechať do nájmu len na určitý čas, najviac na dobu 30 rokov vychádza z § 30 zákona č. 366/1999 Z.z. Jedná sa o majetok v odpisovej skupine 5, kde patria budovy a inžinierske stavby s dobou odpisovania 30 rokov.
Odsek 7 dáva možnosť ministerstvu reagovať na zmeny vyplývajúce z opotrebovania prioritného infŕaštruktúmeho majetku alebo iných dôvodov a upraviť jeho špecifikáciu.
Spôsob založenia letiskových spoločností sa rieši obdobne dikcii § 2 a § 10 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. stým, že zakladateľom letiskovej spoločnosti je štát, pričom výkon práv štátu ako akcionára prináleží zo zákona ministerstvu. V letiskovej spoločnosti je dôležitá majetková účasť štátu a nie majetková účasť Fondu národného majetku, ktorého poslanie a funkcie sú iné ako požadovaná garancia verejného charakteru infŕaštruktúry. V odseku 2 je vyjadrená subsidiáma platnosť ustanovení Obchodného zákonníka pri regulácii založenia, vzniku, postavenia a právnych pomerov akciovej spoločnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka (lex generalis) sa použijú, ak tento zákon neobsahuje úpravu špeciálnu. V záujme vylúčenia pochybností sa zároveň výslovne ustanovuje, že ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Tento zákon sa uplatní len v prípade predaja akcií letiskovej spoločnosti, ktoré predstavujú majetkovú účasť štátu na podnikaní tejto spoločnosti, čo je vyjadrené v § 10 ods. 1 návrhu.
Ministerstvo ako zriaďovateľ príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej aj „SSL“) rozhodnutím vyjme časť majetku štátu z majetku v správe SSL ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti. Tento majetok použije ako vklad na založenie letiskovej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Predpokladá sa postupné zakladanie šiestich samostatných akciových spoločností z letísk Bratislava, Košice, Poprad, Sliač, Piešťany a Žilina.
Predmet vkladu sa rieši obdobne dikcii § 3 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Vymedzuje sa predmet vkladu do akciovej spoločnosti. Bude ním majetok štátu v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk v rozsahu jej vnútornej organizačnej jednotky vymedzenej rozhodnutím ministerstva. Tieto sa na účely vkladu do letiskových spoločností podľa tohto zákona považujú za časť podniku podľa Obchodného zákonníka. To umožňuje pri zakladaní letiskovej spoločnosti využiť ustanovenia §59 ods. 4 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú právny režim vkladu do obchodnej spoločnosti, pokiaľ je ním podnik alebo jeho časť a tým celý proces zjednodušiť.
Uvedený právny režim v Obchodnom zákonníku zahŕňa jednak vymedzenie pojmu časti podniku ako súboru hmotných aj nehmotných a osobných zložiek podnikania, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie časti podniku, a zahŕňa aj pravidlá, podľa ktorých na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky práva a záväzky patriace časti podniku. Preto tieto otázky nie je nutné samostatne riešiť v návrhu tohto zákona.
Určenie hodnoty nepeňažného vkladu sa opiera o dikciu § 4 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. V odseku 1 sa upravuje spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti. V záujme vytvoriť rezervný fond už pri vzniku akciovej spoločnosti sa v odseku 2 upravuje odchýlka od § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je základné imanie spoločnosti definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Podľa navrhovaného zákona však hodnota vyňatého majetku nie je typickým vkladom podľa obchodného zákonníka, nakoľko z tejto hodnoty sa netvorí len základné imanie spoločnosti, ale aj jej rezervný fond.
Prechod vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa rieši obdobne dikcii § 5 a § 17 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Vzhľadom na povahu zakladateľa akciovej spoločnosti a povahu vkladu vylučuje sa použitie úpravy o správe vkladu obsiahnutej v § 59 a § 60 Obchodného zákonníka. Rieši sa prechod vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu na akciovú spoločnosť. Odchylne od úpravy v § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka je riešené nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam. Toto právo prechádza na akciovú spoločnosť zo zákona dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom.
Letisková spoločnosť môže počas jedného roka od svojho vzniku podnikať v rozsahu činností SSL zapísaných v j ej zriaďovacej listine. Po uplynutí tejto doby môže tieto činnosti vykonávať ďalej iba na základne potrebných povolení. Jeden rok sa pokladá za dostatočný časový úsek na vybavenie potrebných úkonov. Podnikanie v ďalších oblastiach, napríklad podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), tým nie je dotknuté.
Základné imanie, rezervný fond a akcie sa riešia obdobne dikcii § 8 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. V záujme vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti sa v odseku 1 upravuje odchýlka od ustanovení § 58 ods. 1 a § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa stanoví, že rezervný fond bude vytvorený už pri vzniku akciovej spoločnosti, a to vo výške aspoň 1 % z hodnoty vkladu do jej majetku. V odseku 3 sa upravuje forma a podoba akcií akciovej spoločnosti.
Prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní letiskovej spoločnosti sa upravuje v súlade s dikciou § 18 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Podľa úpravy obsiahnutej v odseku 1 sa pri predaji akcií letiskovej spoločnosti musí postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Odsek 2 ukladá pri tom zachovať trvalú majetkovú účasť štátu v rozsahu určenom rozhodnutím vlády.
V prípade Zrušenia a likvidácie letiskovej spoločnosti sa postupuje podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka s týmito doplneniami týkajúcimi sa prioritného infraštruktúmeho majetku:
Rozširujú sa dôvody, kedy v nadväznosti na úpravu v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení letiskovej spoločnosti s likvidáciou. Cez odsek 2 písm. a) sa zabezpečuje prevádzkovanie letiska s letiskovou infraštruktúrou strategického hospodárskeho významu, písm. b) stanovuje hranice zadíženosti letiskovej spoločnosti, písm. c) rieši postup, ak po ukončení konkurzu ostane spoločnosti len prioritný infraštruktúmy majetok, ktorý nie je predmetom konkurznej podstaty , a písm. d) rieši postih pri nedodržaní obmedzení spôsobu nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom zo strany letiskovej spoločnosti.
Odsek 3 rieši naloženie s prioritným infraštruktúmym majetkom pri porušení týchto prevádzkových a hospodárskych podmienok alebo pri dobrovoľnom zrušení letiskovej spoločnosti s likvidáciou. Prioritný infraštruktúmy majetok prechádza za náhradu určenú znaleckým posudkom do vlastníctva štátu za účelom jeho ďalšieho zachovania a využitia, napríklad pre založenie novej letiskovej spoločnosti. Týmto sa zabezpečí, že prieťahmi v právnom konaní nebude dotknuté, či pozastavené prevádzkovanie základnej infraštruktúry štátu, ani dotknutá jeho obranyschopnosť a bezpečnosť. Spôsob určenia likvidátora, či výšky jeho odmeny podľa § 75 ods. 6 nie je potrebné meniť. Doplňuje sa len, kto znáša náklady na činnosti spojené s prevodom prioritného infraštruktúmeho majetku na štát.
Prechod infraštruktúry malých letísk do vlastníctva samosprávneho kraja alebo mesta sa rieši formou prechodu na základe zákona (ex lege), pričom presnejšie vymedzenie podmienok prechodu vlastníctva sa vykoná zmluvou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom alebo ministerstvom a mestom. Ministerstvo pred prechodom infraštruktúry na samosprávu založí letiskové spoločnosti z potrebného majetku malých letísk na ich prevádzkovanie. Predpokladá sa, že iba z majetku časti podniku Slovenskej správy letísk mimo letiskovej infraštruktúry, pričom na samosprávny kraj alebo mesto sa táto infraštruktúra prevedie bezodplatne. Hoci tento prevedený majetok nemá charakter prioritného infraštruktúrneho majetku, prostredníctvom vlastníctva samosprávnym krajom alebo mestom sa dokáže rovnako uchovať verejný charakter verejného letiska. Zároveň sa umožní jeho lepšie využitie pre rozvoj regiónu. Vzťah medzi samosprávnym krajom ako vlastníkom infraštruktúry a letiskovou spoločnosťou ako jej prevádzkovateľom sa upraví súborom nájomných a ďalších zmlúv.
V § 13 ods. la 2 sa ustanovuje povinnosť samosprávneho kraja starať sa o tento majetok, zabezpečiť jeho správu a údržbu a zachovať účelové určenie tohto majetku. Možnosť vložiť tento majetok ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo ním založiť inú osobuje podmienená súhlasom ministerstva. Predpokladá sa, že sa týmto zabezpečí budúci vyrovnaný postoj samosprávneho kraja alebo mesta ako vlastníka infraštruktúry voči súkromnému kapitálu v letiskovej spoločnosti v prípade ďalších investícií.
V ustanoveniach § 12 a 13 bol použitý princíp zo zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), keď prostredníctvom jeho novelizácie zákonom č.416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, podľa § 3d odsek 1 la 12 a podľa § 24b prešli do vlastníctva vyšších územných celkov cesty II. a Dl. triedy.
Upravuje sa možnosť použiť tento zákon aj pri zakladaní letiskových spoločností z majetku, ktorý je v správe Ministerstva obrany.
K či. II
Presunom povinností prevádzkovať verejné letiská zo SSL na letiskové spoločnosti ako subjekty obchodného práva sú dotknuté niektoré ustanovenia leteckého zákona. V čl. II sa preto riešia tieto zmeny:
V bode 1
sa dopĺňa definícia malého letiska, ktorá umožňuje rozdeliť letiská do dvoch kategórií s rôznou úrovňou nutnosti ochraňovania záujmov spoločnosti, tam kde nie je možné uplatňovať proporcionálny rozsah.
V bode 2
sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydáme povolenia na prevádzkovanie letiska alebo leteckého pozemného zariadenia preukázať, že spĺňa požiadavku podľa § 37 ods. 2 písm. d), teda, že ide o právnickú osobu s väčšinovou majetkovou účasťou slovenských subjektov.
V bode 3,4 a 5
v nadväznosti na ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z.z. a zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sa zaväzujú právnické osoby pôsobiace v civilnom letectve riadiť rozhodnutiami orgánov krízového riadenia.
pre možnú dezinterpretáciu sa umožňuje uloženie pokuty aj za jednorazové porušenie podmienok.
sa doplňuje možnosť ukladania pokút aj za porušenie pravidiel na určovanie výšky a vyberanie odplát za používanie verejných letísk a letových prevádzkových služieb.
sa doplňuje spolupôsobenie Protimonopolného úradu SR pri niektorých pôsobnostiach ministerstva, ktoré zakladajú potencionálny rozpor vlastníka a regulátora.
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. februára 2004.
Bratislava 29. októbra 2003
Mikuláš Dzurinda v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Pavol Prokopovič v. r.
minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu