Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.09.2014 do 31.12.2014

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci NR SR“) Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Èíž , Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová.

Poslanci NR SR za stranu SMER - SD návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najm ä s činnosťou tzv. nebankových subjektov. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučný ch konaní. Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26 000 dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankový ch subjektov poskytujúcich tzv. rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebite ľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvy šujú celkové náklady na pôžičku alebo úver a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až 398 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaní m neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľ om. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu prá va občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností, väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci NRSR zmonitorovali zneuží vanie nedostatkov platnej právnej úpravy, napríklad v podobe predaja podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla ako primeranejšia uplatniť exekúcia.

Navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci s niektorými štátnymi orgánmi s poukazom na uvedené skutočnosti vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov vo sfé re požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociá lnym statusom spotrebiteľov a životnou situáciou. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady rodiny alebo pre úverovaním (prípady až 50-ich úverov v rodine), a to s vážnymi následkami až na sociálnu exklúziu občanov.

Uvedený stav poslanci NRSR sledujú a po komplexnom vyhodnocovaní jeho príčin a problematických aspektov právnej úpravy prichádzajú iniciatívne s týmto návrhom zákona.

Na základe vlastných zistení, poznatkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajú cich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, niektorých spotrebiteľských združení, odborníkov z praxe a Slovenskej obchodnej inšpekcie navrhovatelia ako poslanci NRSR za stranu SMER-SD dospeli k záveru, že sú časná právna úprava viacerých právnych predpisov si urýchlene vyžaduje zmeny, najmä vo vzťahu k vymedzeniu prísnejšieho režimu regulácie odplaty a úžery, poskytovania spotrebiteľských úv erov, realizácie dobrovoľných dražieb, vedenia exekučných konaní.

Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustn á odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožni kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čí m sa vytvorí priestor pre ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok, zavá dza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich listinách.

Súčasťou návrhu zákona sú okrem Občianskeho zá konníka aj ďalšie novelizačné články, ktorými sa upravujú:

·zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskor ších predpisov,

·zákon č. 128/2002 Z. z. o š tátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znen í neskorších predpisov.

Všetky navrhované zmeny a doplnenia uvedených zá konov vo svojom súhrne tvoria komplexnú systematicky prepojenú spotrebiteľskú úpravu, ktorej cieľom je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepši ť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru alebo slu žby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na zamestnanosť, informatizáciu, zakladá však vplyv na podnikateľské prostredie a svojím ratio legis celkovo privodzuje pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Èíž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

článok169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

- nie je

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa men í a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

K smernici 93/13/EHS a smernici 2005/29/ES:

1.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océ ano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98) a Emilio Viñas Feliú (C-244/98) [2000].

2.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-144/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu [2001].

3.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-372/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike [2002].

4.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-478/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu [2002].

5.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 Cape Snc proti Idealservice Srl (C-541/99) a Idealservice MN RE Sas proti OMAI Srl (C-542/99) [2001].

6.Rozsudok Súdneh o dvora vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout [2002].

7.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-237/02 Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofstetter [2004].

8.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-70/03 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu [2004].

9.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL [2006].

10.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira [2009].

11.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. proti Ferenc Schneider [2010].

12.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyõrfi [2009].

13.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) [2010].

14.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová a Vladislav Perenič proti SOS financ spol. s r. o. [2012].

15.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-472/10 Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság proti Invitel Távközlési Zrt. [2012].

16.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-618/10 Banco Español de Crédito SA proti Joaqu ín Calderón Camino [2011].

17.Uznesenie Sú dneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská [2010].

18.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-92/11 RWE Vertrieb AG proti Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV [2013].

19.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-397/11 Erika Jõrös proti Aegon Magyarország Hitel Zrt. [2013].

20.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa) [2013].

21.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a Viktória Csipai [2013].

22.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse a Katarina de Man Garabito proti Jahani BV [2013].

23.Uznesenie Súdneho dvora v spojených veciach C-537/12 a C-116/13 Banco Popular Español SA proti Maria Teodolinda Rivas Quichimbo a Wilmar Edgar Cun Pérez (C-537/12) a Banco de Valencia SA proti Joaquín Valldeperas Tortosa a María Ángeles Miret Jaume (C-116/13) [2013].

K Smernici 2008/48/ES

1.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996,

2.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000,

3.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-264/02, Cofinoga Mé rignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004,

4.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, rok 2009.

K Smernici 2009/22/ES

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-413/12, Asociación de Consumidores Independientes de Castilla y León v. Anuntis Segundamano España SL, rok 2012.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády pod ľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nebolo začaté konanie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 93/13/EHS:

-z ákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu ,

-zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,

-zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2005/29/ES:

-zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2008/48/ES:

-zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2009/22/ES:

-z ákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu ,

-zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3. Sociálne vplyvyX – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,X– sociálnu exklúziu,X– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

Vo sociálnej sfére očakávame pozitívne sociálne vplyvy na obyvateľstvo, keďže predloženým návrhom zákona sa zásadným spôsobom zvyšuje prá vna ochrana pred ohrozovaním a porušovaním spotrebiteľských práv a sprísňuje sa režim v najdôležitejších právnych predpisoch civilného práva, ktoré regulujú poskytovanie peňažný ch prostriedkov spotrebiteľom, výkon exekúcie, výkon dobrovoľných dražieb a ochranu spotrebiteľa vo všeobecnosti. Zvýšenie úrovne právnej ochrany obyvateľstva prispeje k celkovému zvýšeniu životnej úrovne a k posilneniu ochrannej funkcie štátu v prípade spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských záväzkoch.

Vo sfére vplyvov na podnikateľské prostredie možno z krátkodobého hľadiska očakávať negatívne dopady, ktoré však z hľadiska dlhodobého povedú k pozitívnym vplyvom spojeným s prispôsobení m sa podnikateľských subjektov novej právnej úprave. Význam navrhovaných zmien spočíva aj v zásadnom pozitívnom dopade na ochranu čestných súťažiteľov na finančnom trhu.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol konzultovaný s Ministerstvom spravodlivosti SR a s Ministerstvom hospodárstva, ktoré nemali k návrhu zásadné pripomienky.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1 (§ 39a)

V zmluvnej praxi sa ukazuje, že sa na trhu dlhodobo zneuží va pozícia slabšej zmluvnej strany a spotrebitelia finančných služieb sú vystavovaní uplatňovaniu neprimeranej odplaty za požičané finančné prostriedky. Evidujú sa početné prípady neprimerane pož adovanej výšky odplaty, ktorá v konečnom dôsledku vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú schopní plniť svoje dlhy, hromadne narastá neschopnosť splácať záväzky, pričom uvedené smeruje až ku konkré tnym životným tragédiám a odkázanosti poškodených občanov na štát a štátne dávky. Ako príklad uvádzame nasledovný citovaný článok z monitoringu tlače, v ktorom sa uvádzajú nasledovné štatistiky požadovanej výšky odplaty, ktorá zjavne postráda rozumný základ:

„Porovnanie 4 nebankoviek: Preplatíte stovky eur

Kešovka

Požičiam si: 650 € na 13 mesiacov

Mesačná splátka: 89 €

Úroková sadzba: 140 %

Preplatím: 548 €

Cofidis

Požičiam si: 1 000 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 57 €

Úroková sadzba : 36 %

Preplatím: 356 €

Profi Credit

Požičiam si: 1 500 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 104 €

Úroková sadzba: 54 %

Preplatím: 133 €

Ferratum

Požičiam si: 350 € na 30 dní

Jediná splátka po 30 dňoch: 483 €

Úroková sadzba: 456 %

Preplatím: 133 €:“ Zdroj: FinancnaHitparada.sk, citované podľa:

http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/nenasytne-slovenske-nebankovky-urokova-sadzba-aj-456-percent.html

Aj z uvedeného príkladu je zrejmé, že je obvyklé, že nebankové spoločnosti sa v neoprávnenej miere obohacujú o výšku, ktorá nemá morálny z áklad a zjavne vybočuje z rámca primeranosti vyjadreného v § 3 Občianskeho zákonníka.

V praxi možno vysledovať viaceré praktiky, používan ím ktorých sa neúmerne navyšuje (resp. zvyšuje) požadovaná odplata pri úveroch a pôžičkách poskytovaný ch spotrebiteľom. Ide napr. o tieto praktiky:

1. V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80% požičanej istiny, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa.

2. Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90%, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú ú roky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru.

3. Spotrebiteľ požiada o úver napr. 10.000 € na obdobie 3 rokov, pričom veriteľ v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 € a to bezúročne.

Uvedená prax poukazuje na nevyhnutnú potrebu regulácie odplaty, a to za stavu, keď zmena § 53 ods. 6 Občianskeho zákonn íka v roku 2010 vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. sa nielenže minula účinku, ale skôr podporila aktivity a agresívne praktiky na finančnom trhu spejúce k tomu, že absentuje akékoľvek zákonné obmedzenie odplaty, ktorú možno požadovať pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom.

Za tohto stavu treba doplniť, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilnoprávnej úžery.

Z tohto dôvodu sa zavádza komplexná definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z nižšie vysvetľovaného historického vý voja tohto inštitútu, reflektuje aj znaky trestnoprávnej úžery, podstatným spôsobom však rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného rozsahu úžery. Tak ako v tradičných civilných kó dexoch, úžera pozostáva z

-objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu;

-subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri sú behu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy.

Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva:

1.tieseň – mimoriadne ťaživá situácia poškodené ho (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodá rske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastní ctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamž ite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolup ôsobiť pri vzniku stavu tiesne.

2.neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných mo žností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z nesk úsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä u neplnoletých.

3.rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duš evnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.

4.rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predch ádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľ ubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu.

5.dôverčivosť – predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaný m skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.

6.ľahkomyseľnosť – sa vždy spája s ďalšími znakmi úž ery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak mož no vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie na „ľahkú mieru“, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávate ľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužit ím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.

7.finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany – uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho do šlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť závä zky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

8.plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati). BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Komentár. II. diel. C. H. Beck, 2010. ISBN 9788074003943.

A.Úžera v historickom priereze vybranej právnej úpravy

Z pohľadu historického vývoja sú dôležité nasledujúce medzníky právnej úpravy úžery Výň atky citované podľa: ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. ISBN 80-85963-79-5; LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. ISBN 80-89122-00-0; FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ , A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva; TKÁÈ, M. Slovenské banky v Uhorsku: tak vznikala Hornouhorsk á banka Tatra. Kubko Goral, 1997. :

·V roku 1883 bol vydaný uhorský zákon o úžere, ktorý za úžeru považoval nielen úverové konanie, ale každú zmluvu, pri ktorej si veriteľ dojednal neprimerané majetkové výhody. Za neprimerané majetkové výhody sa považovalo dojednanie úrokov nad 8 %, inak nešlo o úžeru. Používanie tý chto predpisov sa v období pred vojnou, a o to viac vo vojnovou období ukázalo ako nedostatočné, a preto bolo prijaté cisárske nariadenie z 12. októbra 1914, č. 275 ø. z. o úžere (ďalej len "zák. č. 275/1914 ø. z.") o úžere, ktoré úžeru postihovalo dôraznejšie. Najvýznamnejš ou novinkou bolo, že sa úžera prestala postihovať len z hľadiska trestného práva, ale vznikol tiež nový druh úžery, ktorá pri jej preukázaní spôsobovala neplatnosť úžerníckej zmluvy, o ktorej už nerozhodoval trestný súd. Spočiatku sa pri posudzovaní úžery sledovalo najmä naplnenie jej objektívneho znaku, a to nepomer vzájomných plnen í zmluvných strán. Až v neskoršom období, ako možno badať z úpravy v ustanovení § 879 č. 4, ktorá normovala tzv. úžerní cku zmluvu, v súlade s § 1 zák. č. 275/1914 ø. z., možno sledovať používanie subjekt ívnej metódy pri posudzovaní tzv. úžerníckych zmlúv. Pri tejto metóde sa prihliada najmä na reálne posúdenie vzájomného postavenia zmluvných strán a konkrétnu situáciu, v ktorej sa dané subjekty (s d ôrazom na postavenie povinného z tzv. úžerníckej zmluvy) pri podpise zmluvy nachádzali. Zákon upravoval v §§ 2 až 6 trestnú úžeru v § 7 následky úžerníckej zmluvy a zároveň ustanovil, ž e zmluva, ktorá sa prieči zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je ničotná. Podľa § 879 medzi ničotné zmluvy patrili viaceré typy zmlúv, no taktiež zmluva, pri ktorej niekto vykorisťoval iného pre jeho ľahkomyseľnosť, tieseň, slabosť rozumu, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle tým, že dal sebe alebo tretej osobe za svoje plnenie sľúbiť alebo poskytnúť vzájomné plnenie, ktorého majetková hodnota bola v nápadnom nepomere k hodnote plnenia. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. 131 s. ISBN 80-85963-79-5. Veľmi významnú stránku tohto protiprávneho konania teda tvoria jeho subjektívne prvky, a to ľahkomyseľnosť, pod ktorou sa rozumela bezstarostnosť o následky vlastné ho konania, tieseň – nemuselo ísť o majetkovú tieseň, mohlo ísť o tieseň z ohrozenia života, dobrej povesti, pritom postačovalo, aby bola tieseň prechodná či domnelá. Ïalší m prvkom bola tzv. slabosť rozumu, pri ktorej sa nemali na mysli len osoby nesvojprávne, ale išlo o omnoho širší okruh osôb, ktoré z rôznych dôvodov neboli schopné v danej situácii posúdiť ná sledky svojho konania, ďalej neskúsenosť, ktorá sa posudzovala s ohľadom na všeobecná skúsenosť bežného človeka, čo v súčasnosti možno prirovna ť k zaužívanému pojmu „priemerný spotrebiteľ“. A posledným prvkom subjektívnej stránky tohto protiprávneho konania bolo tzv. rozrušenie my sle, pri ktorom sa neposudzovali dôvody tejto rozrušenosti. Sledoval sa tiež úžerníkov úmysel využiť jednu z týchto nepriaznivých situácii a koristiť z nej na úkor poškodenej osoby a vo svoj prospech. Pri tzv. úžerníckej zmluve museli byť splnené všetky znaky objektívnej stránky a aspoň jeden z prvkov subjektívnej stránky. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈ EK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zá konníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 131, 132. ISBN 80-85963-79-5. Za najdôležitejší a často chýbajúci prvok, najmä v prípade úžerníckych zmlúv, bol nedostatok vôle zaväzujú ceho sa subjektu. Vôľa subjektu musela byť skutočná, vedomá, vážna, zrozumiteľná a slobodná. Nemožno preto hovoriť o vôli tam, kde pôsobilo akékoľvek donútenie. V prípadoch takéhoto zaväzovania sa nemožno hovoriť ani o neplatnosti právneho úkonu, ale až o jeho nulite (právny úkon nevznikol). LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. s. 74. ISBN 80-89122-00-0. Teda, ak sa podnikateľ dopustil obdobného konania vo vzťahu k spotrebiteľovi (resp. občanovi), v takom prípade absolútne nemožno hovoriť o platne uzavretej zmluve. Vôľa musela byť tiež určitá, čo je základným predpokladom jej záväznosti a súdnej uplatniteľnosti na jej vzniknutom nároku. A v neposlednom rade musí byť vôľa slobodná – nesmie byť nesprávne vnútorne alebo zvonku ovplyvnená – omyl, podvod, psychické donútenie. Tamtiež. s. 74, 75.

Právny úkon ako celok musí byť dovolený, čo nie je splnené, ak sa právny úkon prieči dobrým mravom (čo je základným predpokladom každej úžerní ckej praktiky) alebo smeruje proti verejnému poriadku (úžera ako trestný čin). Následkom úžerníckej zmluvy v zmysle § 7 zák. č. 275/1914 Ø. z., § 879 č. 4 a § 1 zákona bolo prehlásenie tzv. úžern íckej zmluvy za ničotnú (resp. nulitnú). Znamenalo to, že žiadna zo zmluvných strán nemohla žalovať iného o jej splnenie. Podľa tohto zákona každá zo zmluvných strán bola povinná vrátiť späť všetko, čo obdàžala z takéhoto ničotného konania. Peňažné platby sa museli vrátiť so zákonnými úrokmi odo dňa prijatia a odovzdané veci museli byť vrátené späť. Ak to nebolo možné, musela byť vrátená cena v dobe prijatia, a nahradené tiež nutné a užitočné náklady a za veci znehodnotenie veci poskytnúť primerané odškodné. Veľmi dôležitým a pre úžerou poškodené osoby prínosným ustanovením bolo, že na jej neplatnosť musel sudca prihliadať z úradnej povinnosti. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenské mu obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 132, 133. ISBN 80-85963-79-5.

Proti dobrým mravom mohli byť aj zmluvy, ktoré nadmerne obmedzovali osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivcov.

·Kombinácia objektívneho a subjektívneho prístupu k úžere bola prvýkrát použitá vo Všeobecnom zákonníku občianskom z roku 1811 - subjektívny prvok uvedený v ustanovení § 879 spojený s objektivizáciou vyjadrenou v § 934.

·Slovenská právna úprava zakazovala každú zmluvu, ktorá sa podľa svojho obsahu priečila dobrým mravom. Slovami prof. Lubyho "Naše právo uznáva obsahovú nadriadenosť morálky, pretože všeobecným princípom nášho právneho poriadku je zásada, že čo sa prieči dobrým mravom, to neobstojí ani v práve, preto sú neplatné právne úkony, ktorých uzavretie sa prieči dobrým mravom. Taktiež sa nemôže uplatňovať nárok, ktorý je v rozpore s morálkou. V zásade by malo byť ako protiprávne označené všetko, č o je proti dobrým mravom." LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Š amorín: Heuréka, 2002. s. 11. ISBN 80-89122-00-0. Proti dobrým mravom sa považovala zmluva, ktorá mohla v značnej miere obmedziť osobnú slobodu dlžníka. Dobrým mravom sa priečila aj úžernícka zmluva, avšak následky tejto zmluvy upravoval zák. čl. XXV/1883. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 161. ISBN 80-85963-79-5. Už v § 37 zák. čl. XXV/1883 o úžere a škodlivých úverov ých úkonoch je vymedzený prečin úžery a škodlivých úverových úkonov tak, že za jeho páchateľa sa považoval ten, kto využijúc tieseň, ľahkomyseľnosť alebo neskúsenosť iného, pri tak ých podmienkach poskytol úver alebo predĺženie platobnej lehoty, ktoré jemu samému (veriteľovi) alebo (na základe vymienenia veriteľa) tretej osobe poskytovalo prílišné majetkové výhody.FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ, A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva. s. 271.

Znaky úžery

Historická právna úprava a judikatúra vymedzila nasledovné znaky úžery:

1.Objektívne – vyžadovalo sa, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyš ovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyč ajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé.

2.Subjektívnych znakov bolo viac a v rámci skutkovej podstaty úž ery sa požadovalo splnenie aspoň 1 z nich. Išlo o tieto znaky:

a)tieseň - pojem tieseň bol judikovan ý početnou judikatúrou Najvyššieho súdu ÈSR vzťahujúcou sa k cisárskemu nariadeniu č. 275/1914 ø. z. Ties ňou možno predovšetkým rozumieť mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (napr. dlžníka), ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poš kodeného. Tiesňou pri úžere nie je situácia, ktorá bola tak závažná, že by priamo ohrozovala dlžníkovu existenciu. V tomto prípade stačila naliehavá, čo i len prechodná (peňažná) tieseň , ktorá však nútila k zobratiu úveru. Rozhodnutí NS ÈSR ze dne 23.2.1925, Zm I 705/24 publ. pod č. R 389 Oproti tomu menej priaznivé majetkové pomery nemožno stotožňovať s pojmom tieseň, pretože táto je naliehavejšia a v kvalitatívnom rozlišovaní potrieb dlžníka samozrejme závažnejš ia. Rozhodnutí NS ÈSR ze dne 10.1.1925, Zm I 672/24 publ. pod č. R 388 O tieseň ide vtedy, keď stav majetku dlžníka u neho vyvoláva pocit naliehavej potreby zabezpečiť si chýbajú cu hotovosť úverom, pričom je nútený a tiež ochotný sľúbiť alebo poskytnúť protihodnotu, ktorá je k hodnote poskytnutého úveru v značnom nepomere. Pojem tieseň nie je sám osebe naplnený ani nepriaznivými majetkovými pomermi, nie je však vylúčený aj pri relatívne „dobrom stave majetku“. V tomto prípade stačí i len dočasný, prechodný, ale naliehavý peňažný nedostatok. Rozhodnutí NS ÈSR z 19.10.1925, Zm II 247/25 publ. pod č. Rt 2147 Okolnosť, či dlžník za svoju tieseň nesie zodpovednosť, t. j. či si tú to tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluvy, teda na jej platnosť alebo neplatnosť. Nemusí ísť ani o tieseň osoby, ktorá je zmluvnou stranou, ale stačí tieseň blízkej osoby, ktorú by zmluvná strana pociťovala ako vlastnú.

b)ľahkomyseľnosť - bezstarostnosť o následky vlastného konania;

c)konanie v slabosti rozumu (rozumová slabosť) - tento znak je širší ako slabomyseľnosť alebo nesvojprávnosť,

d)rozrušenie mysle - pričom nebol rozhodujúci dôvod, pre ktorý k tomu doš lo;

e)neskúsenosť - všeobecná neskúsenosť, skúsenosť normálneho č loveka.

Pre úžerníctvo - 1 z bodov a) až e) sa vyžaduje, aby túto situ áciu navyše výslovne zneužil (vykoristil). K uvedenému pozri napríklad rozhodnutie NS ÈSR z 21.11.1936, Rv I 501/35, publ. pod Rc 15620 – „K neplatnosti zmluvy v zmysle § 879 č. 4 OZO sa nevyžaduje okrem skúseností na strane kupujúceho (dlžníka) a nepomeru medzi skutočnou hodnotou veci a jej kúpnou cenou aj ú myselne vyvolaný omyl na strane kupujúceho (dlžníka). Zákon tak nevyžaduje uvedenie do omylu jednej zmluvnej strany druhou, ale stačí samotné zneužitie (vykoristenie). Úžerník využije k svojmu obohateniu situá ciu, ktorú síce nemusel sám vyvolať, avšak táto mu je známa alebo mu známa byť ani nemusí.“ K neplatnosti zmluvy podľa § 879 ods. 4 OZO však samozrejme nestač í, že žalovaný nemal skúsenosti a že existoval nápadný nepomer medzi jeho plnením a protiplnením žalobcu, ale okrem toho je potrebné, aby žalobca vedome a úmyselne ťažil z nerozvážnosti a z nesk úsenosti druhej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu, ktorý je predmetom sporu (rozhodnutie č. 1725, 11044 Sb. N. s.).

B.Judikatúra

1.Výber z historickej judikatúry

Námietka neplatnosti zmluvy podľa § 879 č. 4 Všeobecného občianskeho zákonníka alebo § 1 cisárskeho nariadenia z 12. októbra 1914, č. 275 ø. z. môže byť platne uplatnená aj proti postupníkovi a uznanie dlhu proti postupníkovi nemá pre neplatnosť zmluvy význam (SL. 1924, š. 449).

Ak je v zmluve prekročená zákonom najvyššie prí pustná cena, zmluva sa stáva neplatnou (ZBI. 1916, č. 143) (s. 148)

Ak zmluva odporuje predpisom o vojnovej lichve (§ 17 zo 17. októbra 1919 č. 568), je neplatnou podľa § 879 o. z. o. a k tejto neplatnosti majú prihliadať sudcovia ex offo, pretože tento predpis sleduje verejný záujem. Nie je potrebné, aby žalovaná strana bola za lichvu odsúdená trestným súdom. (JZ. 1923, č. 269) (s. 156)

2. Výber zo sú časnej judikatúry

Z najnovšej judikatúry možno poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Èeskej republiky, rakúskych súdov a niektorých krajských sú dov Slovenskej republiky:

Rozsudek Nejvyššího soudu Èeské republiky sp. zn. 22 Cdo 1993/2001, ze dne 8.4.2003

Pøi aplikaci platného občanského zákoníku je tøeba pøihlížet k tradičním principùm občanského práva, obsaženým též v obecném z ákoníku občanském z r. 1811, a také k § 253 platného trestního zákona. Proto lichevní smlouvy, tedy takové smlouvy, které smluvní strana uzavøe zneužívaje nìčí nezkušenosti, tísnì n ebo rozumové slabosti nebo nìčího rozrušení, pøičemž dá sobì nebo jinému poskytnout nebo slíbit plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomì ru, jsou pro rozpor s dobrými mravy absolutnì neplatné podle § 39 ObčZ. O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druh á strana je postižena okolnostmi uvedenými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení označeno za trestný čin.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 3Co 3/2011

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľ a zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vz ťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžní kom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti spláca ť úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa ná zoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2011 č. k. 16Co/71/2011

V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princí pov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 16. 04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace ú ver 40 000 Sk (1 328 Eur) za poplatok 17 600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.

Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžní ka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť.

Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobr ými mravmi (NS ÈR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využ itiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).

V predmetnej veci ide o cenu ú veru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slab šie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v sú vislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013

Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužit í tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. ¼ahkomyseľ nosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací sú d poukazuje na rozsudok NS ÈR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 4Ob 505/64).

C.Porovnanie vybranej zahraničnej právnej úpravy a judikatúry súdov

1.Rakúsko

§ 879 ABGB ods.2 č. 4 demonštratívne ustanovuje neplatnosť predovšetkým nasledovných zmlúv: ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Výber rozhodnutí OGH (Najvyššieho súdneho dvora) - preklad:

4Ob505/64

Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.

1Ob624/85

Nápadný nepomer je daný, keď hodnota protiplnenia významne prekročí hodnotu plnenia bez toho, aby tento nepomer bol odôvodnený zvláš tnym rizikom na jednej strane.

4Ob557/77

Smerodajný pre posúdenie hodnoty medzi plnením a protiplnením môže byť vždy len čas uzavretia zmluvy.

7Ob636/56

Stav núdze je daný, keď zmluvná strana stojí pred voľ bou vstúpiť do zmluvného vzťahu alebo utrpieť ujmu, ktorá podľa rozumného uváženia je ťažšia ako hospodárska strata, ktorú má zmluva za následok.

6Ob270/60

Stav núdze môže byť zavinený alebo nezavinený, skutočný, ale aj len zdanlivý. Aj zdanlivý stav núdze nepôsobí slabšie ako ten skutočný.

3Ob816/53

Výpočet podmienok potrebných na strane poškodeného pre naplnenie pojmu úžery nie je taxatívny. Okrem ľahkomyseľnosti, stavu núdze, rozrušenia mysle alebo neskúsenosti, prichádzajú na strane poškodeného do úvahy aj iné okolnosti ako neznalosť hodnoty vlastného plnenia, príliš veľká dôveryhodnosť atď.

5Ob142/72

¼ahkomyseľnosť poškodeného je daná vtedy, keď postupuje ľahostajne k následkom a dosahu vlastného konania. Pritom sa však medzi pojmami neskúsenosti, ľahkomyseľnosti, dôveryhodnosti a slabomyseľnosti nemajú stanovovať príliš pevné hranice.

2Ob411/50

Neskúsenosť je daná, keď bola zmluvná strana v dôsledku chýbajúcej ž ivotnej skúsenosti alebo všeobecných obchodných znalostí obmedzená v hájení svojich záujmov v čase uzavretia obchodu.

3Ob592/77

Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.

1Ob532/85

Vykorisťovanie je možné aj z nedbanlivosti.

3Ob592/77

Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej vš ak vedel alebo musel vedieť rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia.

6Ob159/58

O vykorisťovaní v zmysle tohto ustanovenia sa dá hovoriť len vtedy, keď protistrana o stave núdze vedela alebo musela vedieť.

2.Švajčiarsko

Švajčiarsky spolkový súd znížil už v roku 1967 svojim rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov daných spotrebiteľom z 26 na 18%, pričom úrokovú sadzbu vo výške 26% vyhlá sil za odporujúcu dobrým mravom.

Spolkový zákon o spotrebiteľských úveroch upravujú poskytovanie finančných služieb oprávnenej fyzickej alebo právnickej osoby - spotrebiteľovi v rozmedz í cca 350 - 56000 eur. Podľa článku 14 nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené Ná rodnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaď uje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov.

3.Nemecko

Podľa § 138 BGB nemravný právny úkon, úžera je:

(1) Právny úkon, ktorý porušuje dobré mravy, je neplatný.

(2) Neplatné sú predovšetkým právne úkony, prostredníctvom ktorých niekto vykorisťovaním (využitím) stavu núdze, neskúsenosti, nedostatku úsudku ( je jednoduchý ) alebo značnej slabosti vô le niekoho iného nechá sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkový prospech, ktorý je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Rozhodnutie BGH (Spolkový súdny dvor) z 13.3.1990, AZ: XI ZR 252/89

Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobr ými mravmi). Zmluva je neplatná v celku, nielen v časti. Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zaká zanej časti.

K bodu 2 (§ 53 ods. 4 písm. o))

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 3 (§ 53 ods. 4 písm. u) a v))

Rozširuje sa príkladný výpočet katalógu neprijateľných zmluvných podmienok s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov a činnosť Komisie na posudzovanie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V písmene u) sa zavádza neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej účinkom je značne dlhá viazanosť spotrebiteľa zmluvou aj keď účel zmluvy a jej predmet možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Z praxe sú zmonitorované prípady kedy spotrebiteľovi, ktorý sledoval poskytnutie jednorázovej služby bola na podpis poskytnutá spotrebiteľská zmluva s dĺžkou viazanosti 2 roky. Napriek vôli spotrebiteľa a skuto čnosti, že predmet zmluvy mohol byť dosiahnutý skôr, bol tak spotrebiteľ viazaný zmluvou v trvaní až 2 roky. Takýto stav je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neudržateľný.

V písmene v) sa zavádza do výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok taká zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ hradiť plnenia, o ktorých nebol preukázateľne informovaný alebo ktorých úhrada nie je v jeho záujme. Z praxe možno poukázať napríklad na situácie, keď je spotrebiteľ doslova prekvapený poplatkom alebo iným uplatneným nárokom, o ktorom vôbec nedostal informáciu, že zaplatením tohto môže byť postihnutý, pričom jeho úhrada nie je vôbec v záujme spotrebiteľa. V tomto prípade ide o kombináciu prekvapivosti plnenia a jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa.

K bodu 4 (§ 53 ods. 6)

Nanovo sa koncipuje ustanovenie o najvyššej prí pustnej odplate, ktorú môže spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov bez ohľadu na právnu formu poskytnutia. Zachováva sa filozofia, že stanovenie maximálnej odplaty v Občianskom zá konníku bude dopadať na všetky druhy a typy úverov a pôžičiek, na akúkoľvek formu požičiavania peňazí spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku, odloženú platbu, leasing, povolené prečerpanie a podobne). Zavádza sa generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Z koncepčn ého hľadiska sa zakotvuje, že odplatu a jej najvyššie prípustnú výšku ustanoví vykonávací predpis. Uvedená koncepčná zmena sa zavádza z dôvodu, že v praxi je potrebné reagovať na ekonomickú , sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prí pustnej výšky, ponecháva sa toto stanovenie vláde Slovenskej republiky, ktorú odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanoví vládnym nariadením a bude takto aj niesť politickú zodpovednosť za nastavené podmienky.

Z pohľadu koncepčného je potrebné sa vysporiadať s pojmom odplata, ktorý bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahàňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne. Najvyššia prípustná výška odplaty bude stanovená tradične v závislosti od rozhodujúcej referen čnej sadzby bankových úverov a pôžičiek, pričom tak ako uvádza ustálená judikatúra slovenských súdov, bude sa určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty odvíjať od násobku priemeru ú rokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú domácnostiam úvery.

K bodu 5 (§ 53 ods. 9)

V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažný ch prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedené ho plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Povedan é inak, ak bol úver dojednaný na dobu 10 rokov, v 3. roku došlo k jeho jednorazovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú patriť odplatné úroky. V týchto pr ípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia prá va na jednorazové zosplatnenie úveru.

K bodu 6 (§ 53c)

Dopĺňa sa ustanovenie § 53c v smere jeho precizovania, kde sa výslovne ustanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uveden é iným typom písma a ani menším písmom, ako ustanoví vykonávacím predpisom vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa reaguje na zneužívajúcu prax dod ávateľov, ktorí napriek tomu, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou, toto naďalej a sústavne používajú. Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu š týlu a veľkosti písma, ktorú bude musieť dodávateľ v zmluvách, ale aj vo všetkých so zmluvou súvisiacich dokumentoch používať. Navrhuje sa právna úprava štýlu písma „Times New Roman“ s ve ľkosťou písma bodu 12, ktorá bude výslovne upravená vo vykonávacom predpise k OZ.

K bodu 7 (§ 53d)

Navrhované ustanovenie reaguje na potrebu úpravy úč inkov nekalých obchodných praktík vo vzťahu k používaniu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sa výslovne ustanovuje, že ak spotrebiteľská zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté použitím nekalej obchodnej praktiky, môže súd určiť takúto zmluvu za neplatnú, ak je to na prospech spotrebiteľa. Dôležitý je tu tak moment použ itia nekalej obchodnej praktiky, ktorá je najčastejším dôvodom rozšíreného a sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok. Zavedenie v poradí ďalšieho dôvodu absolú tnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy má oporu aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev C-453/10.

K bodu 8 (§ 879r)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na princípe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy.

Èl. II

K bodu 1 (§ 61b ods. 2 a 3)

Ustanovenie § 61b sa dopĺňa nový mi odsekmi 2 a 3, ktoré zakotvujú pravidlá rozsahu exekúcie a jej vykonania exekútorom. Výslovne sa zavádza pravidlo, že exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo v äčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac, pričom toto pravidla platí aj pre trovy exekúcie. Nový odsek 3 zavádza pravidlo, aby sa prediš lo tomu, že exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odleža ť pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. Po novom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekú cie viac ako 2 roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto prípade sa zavádza osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne postihnut ý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby exekú ciu vyvolal najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je iba skutočnosť, že veriteľ (oprávnený) preukáže, že s dlžníkom (povinným) v priebehu 2 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný titul.

K bodu 2 (§ 63 ods. 2)

V Exekučnom poriadku sa zavádza nový pojem „drobné exekúcie“, pri ktorých istina vymáhanej pohľadávky neprevyšuje 2 000 eur. V súvislosti s drobnými exekúciami sa zakotvuje aj pravidlo, podľa ktorého pri drobnej exekúcii nebude možné exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, a teda vypočítavaj ú sa ostatné spôsoby vykonania exekúcie, ktoré sú však pri drobných pohľadávkach naďalej prípustné. Zároveň sa vý slovne ustanovuje, že limitácia spôsobov exekúcie nebráni tomu, aby exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Z definičného rozsahu drobnej exekúcie sa vylučujú exekúcie na vymo ženie pohľadávky na výživnom.

K bodu 3 (§ 64)

V § 64 sa vymedzuje generálna zásada, podľa ktorej spô sob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti. V súvislosti s rozsahom a spôsobom vykonania exekúcie bude exekútor viazaný zásadou primeranosti. Primeranosť znamená, ž e exekútor by mal voliť také spôsoby vykonania exekúcie, ktoré nielen zabezpečia uspokojenie pohľadávky veriteľa, ale aj budú predstavovať minimálny zásah do práv povinného (dlžníka). Povedané inak, ak má povinný likvidné zdroje na úhradu pohľadávky nemal by exekútor postihovať hnuteľné veci alebo ak je povinný schopný svoj dlh vyrovnať kombináciou predaja hnuteľných vecí, prikázania poh ľadávky, zrážkami zo mzdy, nemal by exekútor v žiadnom prípade pristúpiť k predaju nehnuteľností vo vlastníctve povinného.

K bodu 4 (§ 115 ods. 2 písm. g))

Z exekúcie predajom hnuteľných vecí sa vyluč uje aj osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb svojich a potrieb svojej rodiny alebo členov domácnosti. Uvedeným sa má dosiahnuť zabránenie sociá lnej exklúzii povinných, ktorí sú osobami ZP, veľmi často sa však ocitajú v exekúcii a predaj osobné ho motorového vozidla, ktoré slúži ich osobným potrebám ich neraz stavia na okraj spoločnosti.

K bodu 5 (§ 200 ods. 2 a 3)

Inštitút drobných exekúcií sa v relevantných súvislostiach prenáša aj do trov právneho ho zastúpenia a trov exekúcie. Generálne sa zakotvuje, že v drobných exekúciách má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia iba najviac vo výške ich jednej tretiny, čím však nie je dotknuté ústavné právo oprá vneného na poskytnutie právnej pomoci. Druhým pravidlom sa zároveň ustanovuje, že pri drobných exekúciách trovy exekúcie nesmú presiahnuť výšku poh ľadávky bez jej príslušenstva alebo násobok výšky pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v závislosti od kategorizácie drobných pohľadávok. V tejto súvislosti sa zavádzajú 3 úrovne pohľad ávok pri drobných exekúciách, v súvislosti s ktorými sa ustanovuje hranica pre trovy exekúcie, a to nasledovne – trovy exekúcie nesmú prevýšiť:

-trojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 100 eur,

-dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o poh ľadávku neprevyšujúcu 500 eur a

-výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.

Zároveň sa zakotvuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii presiahnu vyššie stanovenú úroveň, tak tieto znáša oprávnený (resp. veriteľ) a patrí mu výhradne ich náhrada v rozsahu jednej polovice.

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa trov prá vneho zastúpenia v prípadoch, ak nejde o drobnú exekúcie. V týchto prípadoch do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konan í najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa pritom myslí vyhláška č. 655/2004 Z. z.

K bodu 6 (§ 243c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré uplatnenie nových ustanovení s hmotnoprávnym rozsahom limituje len na konanie, ktoré začnú po nadobudnutí účinnosti novely zákona.

K čl. III

K § 4 ods. 2 písm. k)

V súvislosti s novelizáciou zákona o spotrebiteľský ch úveroch (čl. VI) sa zavádza nová právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá na žiadosť osoby, ktorá je zap ísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra veriteľov záujem, vydá písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu.

K čl. IV

K bodu 1 (§ 3 ods. 6)

V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, podľa ktorého dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej záložným prá vom bez jej príslušenstva neprevyšuje 2000 eur. V súčasnosti je to najčastejší spôsob ako občania prichádzajú o nehnuteľnosti. Uvedená zásada je ekvivalentom zásady premietnutej v Exekučnom poriadku, podľa ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúci ách.

K bodu 2 (§ 6 ods. 2)

Sprísňujú sa kvalifikačné podmienky pre výkon činnosti dražobníka. Zavádza sa obligatórne právnické vzdelanie druhého stupňa a zvyšuje sa prax, ktorú musí spĺňať dražobník na 5 rokov. Dražobník bude musieť po novom preuká zať, že disponuje právnickou praxou alebo praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností. Právnickou praxou sa rozumie predovšetkým prax vykonávaná v rámci jednotlivých právnických profesií ale aj iná prax, ktorú vykonáva právnik po ukončení vysokoškolského vzdelania vo sfére aplikácie práva. Praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností sa rozumie najmä prax vo sfére realitný ch služieb.

K bodu 3 (§ 12 ods. 1)

Podľa platného stavu musí dražobník zabezpečiť vyčíslenie obvyklej ceny v mieste a čase. Zistenie takejto ceny je však v rozpore s postupom ohodnocovania nehnuteľností znalcom, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu majetku. Uvedený stav sa nielenže zosúlaďuje, ale zároveň sa predchádza aj zneužívaniu aspektu obvyklej ceny, pri ktorej vyčís ľovaní sa neraz táto stanovila na ujmu vlastníka predmetu dražby, a došlo tak k podhodnoteniu ceny predmetu dražby.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3)

V režime tzv. náhradného ohodnotenia nehnuteľ nosti sa precizuje povinnosť znalca postupovať tak, aby sa zistila všeobecná hodnota nehnuteľností podľa osobitného predpisu. V praxi veľmi často dochádza k tomu, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby sa stanovuje náhradným spôsobom, avšak bez toho, aby sa zohľadnila všeobecná (resp. trhová) hodnota oceňovaného majetku. Prax poukazuje na zjavné nezrovnalosti pri náhradnom ohodnocovaní predmetu dražby, pričom sa nevyužíva možnosť riadneho vymoženia povinnosti na účely ohodnotenia zálohu sprí stupniť ohodnocovanú nehnuteľnosť. Uvedeným doplnením sa zároveň potvrdzuje zadanie pre znalca aj pri náhradnom oceňovaní nehnuteľnosti zistiť všeobecnú (teda trhovú) hodnotu majetku podľa osobitných predpisov. Zároveň sa reflektuje aj na ďalšiu prax, kedy hodnota nehnuteľnosti je účelovo stanovovaná ako technická hodnota nehnuteľnosti, od ktorej je odpočítané opotrebenie stavby (resp. amortizácia) bez započítania neskoršieho zhodnotenia nehnuteľnosti. Týmto chceme dosiahnuť to, aby sa pri dražbe nehnuteľnosti teda vychádzalo z jej trhovej hodnoty s prihliadnutí m na jej neskoršie zhodnotenie.

K bodu 5 (§ 12 ods. 5 a 6)

V nových ustanoveniach sa dáva vlastníkovi predmetu draž by právo do 15 dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ustanovuje sa, že dražobn ík je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť dní pred konaním dražby doručiť vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby ž iada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne od znalca, ktorý pre dražobníka počas aspoň jedného roka neurobil znalecký úkon a u ktorého je zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť. Uvedené pravidlo má za cieľ prispieť k nezávislému a nestranného ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť osobitne v prípade, ak prvý posudok vyhotovil znalec, ktorý má obchodné vzťahy s dražobníkom. Osobitne významným pravidlom je ustanovenie odseku 6, podľa ktorého na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľ a odseku 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

K bodu 6 (§ 19 ods. 1 písm. b))

S ohľadom na praktické skúsenosti sa upresňuje upustenie od dobrovoľnej dražby, v prípade nariadenia predbežného opatrenia súdu. Keďže uznesenie o predbežnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vydania, nie je potrebné, aby bolo toto súčasne doručené dražobníkovi alebo navrhovateľovi dražby a na odvrátenie dražby postačí, ak sa dražobní kovi preukáže, že predbežné opatrenie bolo súdom nariadené. V praxi sa totiž neraz stávalo, že dražobník vykonal dražbu aj napriek tomu, že mu vlastník predmetu dražby pred začatím dražby doruč il predbežné opatrenie súdu.

K bodu 7 (§ 16 ods. 6)

Z dôvodu primeranosti a v záujme predchádzania machináciám pri dobrovoľných dražbách sa ustanovuje, že znížiť hodnotu predmetu dražby nemôž e dražobník pod úroveň 90% odhadnej hodnoty, ak ide o nehnuteľnosti, kde má osoba prihlásený trvalý pobyt alebo ďalšie nehnuteľnosti uvedené v prvej časti vety § 16 ods. 6 alebo pod 80% v ostatných prí padoch výkonu záložného práva. Uvedená zmena zároveň reaguje aj na konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod číslom PL. ÚS 16/2013. Zároveň vš ak chceme touto zmenou do budúcnosti zabrániť aj prípadom, aby sa nehnuteľnosti s trhovou hodnotou napr. 150.000,- Euro bežne vydražovali za polovicu, resp. tretinu ich trhovej hodnoty alebo ešte za menej.

K bodu 8 (§ 21 ods. 2)

V § 21 ods. 2 sa rozširuje dôvod vyslovenia neplatnosti dražby aj o spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy. Podľa platnej právnej úpravy nie je možn é aktuálne dosiahnuť vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu, ak samotný titul zriadenia záložného práva je neplatný. Uvedený stav je doslova absurdný, pretože účastníkovi dražby sa v rámci ná slednej súdnej ochrany odníma právo prejudiciálne domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedený stav je neudržateľný aj z dôvodu, že zákon o dobrovoľných dražbách a ani iný prá vny predpis negarantuje účastníkovi dražby hmotnoprávne upravený nárok, ktorý by mu umožňoval preventívne žalovať zdržanie sa výkonu záložného práva.

K bodu 9 (§ 24 ods. 3)

Rozširuje sa povinnosť notára alebo dražobníka v zápisnici o vykonaní dražby uviesť aj námietky alebo návrhy účastníkov alebo ich zá stupcov, ktoré budú prednesené na dražbe. Ako príklad vznesených námietok sa uvádzajú tie, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby. Uvedenou zmenou sa dosiahne aj lepšia dôkazná situácia v prí padnom súdnom konaní o neplatnosť dražby.

K bodu 10 (§ 33j ods. 4)

Zavádza sa nové oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mu umožní rozhodnúť o zákaze organizovania dobrovoľných draž ieb na obdobie najviac piatich rokov. Výslovne sa ustanovuje, že zákaz organizovania dobrovoľných dražieb je prekáž kou postupu podľa tohto zákona. Uvedená zmena reaguje na nevykonateľnosť doterajšej právnej úpravy podávania podnetov na zrušenie živnostenského oprávnenia dražobníka, keďže táto právna ú prava sa v praxi ukázala ako obsolentná (resp. obsolétna). Uvedené oprávnenie, by malo podstatným spôsobom zlepšiť ochranu práv osôb pred činnosťou dražobníka, ktorý porušuje zákonom ustanovené povinnosti.

K bodu 11 (§ 36b)

Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové navrhnuté pravidlá uplatnia aj na dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva ešte pred 15. aprílom 2014.

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú osobitne aj vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 2, pričom dražobníkovi – fyzickej osobe, ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore „Právo“ sa ukladá povinnosť ministerstvu najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil. Zároveň sa ustanovuje, že ak fyzická osoba – dražobník ministerstvu doplnenie vzdelania v zákonom stanovenom termíne nepreuk áže, stráca priamo zo zákona k 1. októbru 2021 oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vzdelania spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak dražobník k 1. septembru 2014 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti draž obníka. V tomto zmysle platí, že prísnejšia regulácia bude pri právnickej osobe, ktorá má možnosť v lehote ustanovenej zákonom nahradiť svojho zodpovedného zástupcu za takého, ktorý spĺňa zá konné podmienky.

Súčasne sa ustanovuje, že pokiaľ ide o podmienku praxe, túto musí fyzická osoba – dražobník alebo zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobou spĺňať najneskôr k 15. apr ílu 2016, inak dražobník k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Uvedená právna úprava nadväzujúc na doterajšiu právnu úpravu vychádza z toho, že dražobn ík tým, že musel spĺňať už skôr podmienku praxe, si túto musí doplniť najneskôr v lehote 1 roka od účinnosti tohto zákona.

K čl. V

K bodu 1 (§ 3a)

Zavádza sa nové právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podľa ktorého je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do 7 pracovných dní odo dňa jej uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebite ľovi dodaný tovar alebo poskytnutá služba alebo od dňa keď predávajúci spotrebiteľa oboznámil s jednostrannou zmenou zmluvných podmienok; ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy tý m nie sú dotknuté. Ak spotrebiteľ nebol poučený o práve odstúpiť od zmluvy podľa tohto zákona, je oprávnený odstúpiť od zmluvy do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od poskytnutia služby. Odstúpení m od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku.

Lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

V súvislosti s odstúpením od zmluvy sa upravuje aj režim vrátenia vzájomných plnení, podľa ktorého spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstú penia od zmluvy vysporiadať vzájomne prijaté plnenia. Spotrebiteľ je povinný predávajúcemu najmä vrátiť tovar bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespô sobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná. Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru predávajúcemu alebo iné vysporiadanie prijatých plnení odoprieť až do doby, keď predávajú ci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu, alebo inak vysporiada spotrebiteľom poskytnuté plnenie.

K bodu 2 (§ 24 ods. 8)

V záujme lepšej vymožiteľnosti spotrebiteľského práva sa zavádza nové oprávnenie orgánu dozoru, ktorý rozhodne o zákaze výkonu činnosti pred ávajúceho, dovozcu, dodávateľa alebo osoby uvedenej v § 26 na obdobie najviac piatich rokov, ak sa tento dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu podľa odsekov 1 a 2. Zákaz výkonu č innosti je prekážkou predaja výrobkov alebo poskytovania služieb spotrebiteľovi. Uvedené oprávnenie orgánu dozoru bude mať značný význam tak v rovine postihu porušovania spotrebiteľských práv, ako aj v rovine prevencie, keďže orgán dozoru bude oprávnený zakázať výkon činnosti predávajúceho v súvislosti s výkonom konkrétnej činnosti, ktorou dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľov.

K čl. VI

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Z dôvodu jednoznačného preukázania spotrebiteľské ho úveru a jeho výšky sa ustanovuje, že spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne. Uvedené ustanovenie prispeje aj k vyššej právnej istote zmluvných strán a odstrá ni pochybnosti aj v otázke účelového poskytovania úverov dlžníkovi s cieľom získať úver pre tretie osoby (keď na meno dlžníka zoberie úver obchodný zástupca). Taktiež sa týmto zamedzí častým prípadom, že spotrebiteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere podpíše, že dostal spotrebiteľský úver napr. 500,- Euro, no reá lne v hotovosti dostal iba napr. 400 a ostatné si neoficiálne zobral sprostredkovateľ úveru.

K bodu 2 (§ 7 ods. 3)

Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa je jednou z najdôležitejších povinností veriteľa (§ 7 ods. 1 zákona). Vzhľadom na túto skutočnosť a v záujme dosiahnutia prevencie vo sfére skúmania bonity sa vyslovene zavádza pravidlo, podľa ktorého opakované porušenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu sa považuje za osobitne závažné poruš enie povinnosti. Dôležitým znakom právnej normy je práve opakovanosť a s opakovaným porušením spojený následok, ktorým bude zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 zákona č. 455 /1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 9 ods. 6)

V súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa odstraňujú výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonní ka na spotrebiteľské úverové vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebite ľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny rež im mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Z toho plynie, že OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne.

K bodu 4 (§ 9 ods. 9)

V súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavá dza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prí lohách. V tejto súvislosti poukazujeme aj na nález Ústavného súdu ÈR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa ú rokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

K bodu 5 (§ 18 ods. 3)

Výslovne sa ustanovuje, že na prekročenie podľa § 18 tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa OZ. Pri prekročení ide o prípady, keď sa podstatným spôsobom menia zmluvné podmienky a je dôležité , aby bola ustálená pôsobnosť pravidiel o najvyššej prípustnej výške odplaty, keďže prekročenie sa spája s podstatným navýšením celkovej výšky odplaty.

K bodu 6 (§ 20 ods. 2 písm. e) a f))

Sprísňujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať veriteľ na účely zápisu do registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“). Navrhuje sa, aby veriteľ musel spĺňať aj podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a podmienku päťročnej praxe v bankovníctve v oblasti úverových obchodov. Iba pri kumulatívnom splnení všetkých šiestich podmienok bude možné úspešne žiadať o zápis do registra veriteľov. Je nevyhnutné, aby veriteľ alebo jeho štatutárny orgán nevyhnutne spĺňal podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a súčasne podmienku päťročnej bankovej praxe. Práve sprísnenie kvalifikačn ých podmienok by malo zabezpečiť dodržiavanie predpisov na ochranu spotrebiteľa vo sfére poskytovania spotrebiteľských úverov.

K bodu 7 (§ 20 ods. 3)

Najvýznamnejšou zmenou oproti platnému stavu je zavedenie v poradí ďalšej zákonnej podmienky pre úspešné získanie licencie na poskytovanie spotrebite ľských úverov, uvedenie ktorej je filozoficky postavené na prepojení registračného orgánu s orgánom dozorovým, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“).

Na účely zápisu do registra veriteľov musí veriteľ preukázať, že voči nemu nie je orgánmi Slovenskej obchodnej inšpekcie začaté a vedené konanie o uložení sankcie za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, a že v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov mu nebola uložená sankcia za poruš enie predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo, že urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány SOI v uplynulý ch dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov uložili sankciu.

Uvedená nová podmienka získania registrácie veriteľa je tvorená jednak skutočnosťou, že proti veriteľovi nie je zo strany SOI vedené správne konanie a zo skutočnosti, že SOI neuložila veriteľ ovi sankciu za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa a prípadne, ak k jej porušeniu došlo, urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie uložili sankciu. Predmetné podmienky sa skúmajú za obdobie 2 rokov predchádzajúcich roku, v ktorom veriteľ požiadal o registráciu v registri veriteľov.

K bodu 8 (§ 20 ods. 10 písm. f) bod 5 a 6)

V súvislosti s dokladmi preukazujúcimi splnenie skutočností na zápis do registra veriteľ ov sa vkladajú nové body 5 a 6, kde sa vymedzujú doklady osvedčujúce splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania a bankovej praxe v oblasti poskytovania úverov.

K bodu 9 (§ 20 ods. 10 písm. g))

V súvislosti s novým odsekom 3 § 20 sa ustanovuje, že veriteľ musí NBS na účely zápisu predložiť aj písomné potvrdenie vydané Ústredný m inšpektorátom SOI, ktoré preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 3. Na účely splnenia povinnosti sa orgánom SOI uložila právomoc vydať písomné potvrdenie (článok III).

K bodu 10 (§ 20 ods. 22 písm. g))

Rozširuje sa dôvod výmazu veriteľa z registra veriteľov, a to v súvislosti s porušením predbežného opatrenia orgánu dozoru. Na praktické úč ely nie je súčasné znenie postačujúce, keďže predbežné opatrenie môže uložiť aj orgán dozoru a jeho porušenie je rovnako závažné ako keď veriteľ porušuje predbežné opatrenie súdu.

K bodu 11 (§ 20 ods. 22 písm. i))

Dopĺňa sa ustanovenie o výmaz veriteľa z registra veriteľov aj o v poradí ďalší dôvod - z registra veriteľov sa veriteľ vymaže aj ak prestal spĺňať niektorú z podmienok podľa tohto zákona na zápis do registra veriteľov. Ide o štandardn é vyjadrenie podmienky condicio sine qua non, podľa ktorej strata akejkoľvek podmienky vedie k zmene stavu – v tomto prípade

výmazu veriteľa z registra veriteľov.

K bodu 12 (§ 20 ods. 27)

Rozširuje sa definícia dôveryhodnosti, keďže súč asný stav je nepostačujúci a príliš zväzujúci. Dôveryhodnosť sa ustanovuje v súvislosti so štandardným vnímaním tohto pojmu v legislatíve iných právnych predpisov. Za dôvoveryhodné ho sa nebude považovať ten:

a)na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním návrhu na zá pis do registra veriteľov vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho majetok bol zamietnutý n ávrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

b)u koho je preukázateľne spochybnené, že bude v súvislosti s poskytovan ím spotrebiteľských úverov čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona a predpisov na ochranu spotrebiteľa.

V písmene b) sa ustanovuje podmienka, ktorej aplikácia bude v kompetencii NBS a podľa tohto písmena nebude môcť NBS udeliť licenciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov osobe, o ktorej má vedomosť, že táto porušovala predpisy na ochranu spotrebiteľa. So splnení m podmienky sa bude musieť NBS vysporiadať osobitne vtedy, keď získa podnet týkajúci sa konkrétneho veriteľa.

K bodu 13 (§ 23 ods. 3)

Dopĺňa sa nové ustanovenie, podľa ktorého orgán kontroly, teda SOI obligatórne zo zákona vymaže veriteľa z registra veriteľov, a to konkrétne v pr ípade, ak:

a) sa veriteľ dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu za opakovaný alebo závažný nedostatok – ide o hrubé protiprávne konanie spočívajúce v delikvencii – ke ď veriteľ opakovane poruší tie isté povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, aj keď bol za porušenie týchto už skôr administratívne postihnutý;

b) veriteľ sústavným alebo opakovaným používaní m neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík porušuje práva spotrebiteľov – v tomto prípade musí mať orgán kontroly za preukázané sústavné alebo opakované použí vanie neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, v dôsledku používania ktorých dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľov. Opakovanosť alebo sústavnosť bude musieť byť z povahy veci posudzovaná s ohľadom na rozhodovaciu činnosť orgánov kontroly alebo súdov;

c) veriteľ opakovane obchádza tento zákon, opakovane porušuje povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo opakovane uplatňuje na súdoch alebo iných štátnych orgá nov voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria – v tomto písmene sa vymedzujú opäť závažné porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľ a, ktoré pri ich opakovanosti zakladajú dôvod výmazu z registra veriteľov. Tieto spočívajú v hrubom obchádzaní tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa, porušovaní povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa, uplatňovaní nárokov, ktoré veriteľovi podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria.

K bodu 14 (§ 25c)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám – procesného aj hmotnoprávneho charakteru. Bude platiť nasledovné:

·konania o zápis do registra veriteľov neskončené k 15. aprílu 2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 15. apríla 2014;

·veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysoko školské vzdelanie druhého stupňa je povinný NBS najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil, pričom ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou NBS doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreuk áže, stráca k 1. októbru 2021 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS zruší jeho zápis v registri veriteľov;

·veriteľ, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak k 1. októbru 2021 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov;

·podmienku praxe musí veriteľ spĺňať najneskôr k 15. aprílu 2016, inak k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľ ov;

·podmienku predloženia písomného potvrdenia SOI podľa § 20 ods. 3 musí veriteľ zapísaný v registri veriteľov splniť najneskôr do 15. októbra 2014; ustanovenie § 20 ods. 10 písm. g) platí rovnako. Ak veriteľ zapísaný v registri veriteľov NBS splnenie podmienky pod ľa § 20 ods. 3 nepreukáže, stratí k 16. októbru 2014 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov.

Prechodné ustanovenia sú koncipované tak, aby vytvá rali pre aktuálne zapísaných veriteľov v registri veriteľov splniteľné zákonné podmienky a zároveň, aby sa aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona vzťahovali relevantné ustanovenia novej právnej úpravy.

K čl. VII.

S ohľadom na trvanie legislatí vneho procesu sa navrhuje ustanoviť účinnosť zákona na 15. apríla 2014.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu