Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 účinný od 01.01.2023 do 31.12.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“) bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je najmä sprecizovanie doterajšej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, jej zosúladenie s potrebami aplikačnej praxe, zapracovanie systémových zmien a zníženie administratívnej záťaže bez negatívneho vplyvu na súčasnú úroveň BOZP.

S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívnej záťaže a zvyšovanie úrovne BOZP sa navrhuje zosúladenie lehoty pre spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, úprava intervalu odbornej praxe na účely splnenia odbornej spôsobilosti žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, predĺženie lehôt na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy a lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u držiteľov osvedčení alebo preukazov na vykonávanie určených pracovných činností v oblasti BOZP v prípade ich dočasnej pracovnej neschopnosti, umožnenie odbornému zástupcovi zodpovednému za odborné vykonávanie činností vykonávať činnosti odborného garanta aj pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Návrh zákona tiež upravuje povinnosť nahlásenia zmeny údajov o školiteľoch u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie, a to do 30 dní.

Za účelom systematického zvyšovania kvality a úrovne BOZP sa navrhuje zjednotiť a stanoviť jednoznačné podmienky získania oprávnenia na činnosť oprávnenej právnickej osoby.

Rovnako sa za účelom zvyšovania úrovne BOZP navrhuje zlúčenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika a ponechanie iba jednej odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika s odbornosťou na úrovni súčasného autorizovaného bezpečnostného technika. Cieľom uvedeného návrhu je zabezpečiť jednotnú úroveň odbornosti a zároveň zvýšenie odbornosti osôb, ktoré vykonávajú funkciu bezpečnostného technika.

V návrhu zákona sa vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe dopĺňa kompetencia Národného inšpektorátu práce vykonať skúšku spôsobilosti žiadateľa o uznanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika v zmysle § 28 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

2

Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K bodu 1 (§ 7 ods. 5)

Opakované oboznamovania zamestnancov s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravuje z pôvodných dvoch rokov na tri roky, s dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia a znižovanie administratívnej záťaže.

K bodu 2 (§ 10)

Navrhuje sa úprava minimálnej lehoty päť pracovných dní zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, aby sa mohli oboznámiť s podkladmi a mali dostatočný čas na vyjadrenie sa napríklad ku návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu a podobne.

K bodom 3 až 5 [§ 12 ods. 2 písm. d) a j), poznámka pod čiarou k odkazu 15]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 6 [§ 14 ods. 3 písm. e)]

Cieľom tejto právnej úpravy je zjednotiť a stanoviť jednoznačné podmienky získania oprávnenia na činnosť oprávnenej právnickej osoby. Navrhujme vypustenie § 14 ods. 3 písm. e) bod 1. a postupovať iba v zmysle druhého bodu (systém štyroch akreditácii). V zmysle uvedeného bodu je žiadateľ povinný predložiť k žiadosti o vydanie oprávnenia na činnosť oprávnenej právnickej osoby nasledovné osvedčenia o akreditácii:

1.osvedčenie na vykonávanie činnosti inšpekčného orgánu nezávislého od zainteresovaných strán (typ A),

2.osvedčenie na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu výrobkov,

3.osvedčenie na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu osôb,

4.osvedčenie na vykonávanie činnosti certifikačného orgánu na certifikáciu systémov riadenia (manažérstva).

Uvedené osvedčenia vydáva Slovenská národná akreditačná služba s dobou platnosti 5 rokov (reakreditácia každých 5 rokov).

K bodu 7 (§ 16 ods. 9)

Uvedená úprava umožní fyzickým osobám vykonávajúcim odborné činnosti udržať si odbornú spôsobilosť aj v prípade, ak lehota piatich rokov uplynie v čase dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Uvedená úprava zároveň zabezpečuje, že fyzické osoby, ktorých platnosť overenia zdravotnej spôsobilosti spočíva, nemôžu vykonávať odborné činnosti až do dňa, keď sa im oznámi výsledok lekárskej preventívnej prehliadky.

Uvedená úprava umožní fyzickým osobám vykonávajúcim odborné činnosti udržať si odbornú spôsobilosť aj v prípade, ak lehota piatich rokov od absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy uplynie v čase dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Uvedená úprava zároveň

2

zabezpečuje, že fyzické osoby, ktorých platnosť aktualizačnej odbornej prípravy spočíva, nemôžu vykonávať odborné činnosti až do dňa, keď absolvujú aktualizačnú odbornú prípravu.

K bodom 8 až 10 (§ 16)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 11 [§ 17 ods. 4 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 12 [§ 17 ods. 4 písm. b)]

Navrhovaná úprava zosúladí lehotu na zaslanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze s lehotou na jeho spísanie, a to na 8 dní odo dňa keď sa zamestnávateľ dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz.

K bodu 13 [§ 17 ods. 7 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava spojená s novelizačným bodom 12 (čl. I).

K bodu 14 (§ 21 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 15 (§ 21 ods. 14)

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť oznamovať zmenu IČO. Fyzická a právnická osoba s novým IČO sa považuje za subjekt, ktorý musí požiadať o nové oprávnenie (ak dôjde k výmazu osoby s pôvodným IČO z obchodného registra, oprávnenie vydané tejto osobe stratí platnosť priamo zo zákona na základe § 21 ods. 13 písm. a) zákona).

K bodom 16 až 21 (§ 22)

Legislatívno-technické úpravy. Navrhované úpravy súvisia s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K dobu 22 (§ 23)

Navrhuje sa zlúčenie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika a bezpečnostného technika a ponechanie iba odbornej spôsobilosti s názvom „bezpečnostný technik“. Cieľom uvedeného návrhu je zabezpečiť jednotnú úroveň odbornosti a zároveň zvýšenie odbornosti osôb, ktoré vykonávali funkciu bezpečnostného technika. Navrhovaná úprava zabezpečuje, že odborná úroveň a kompetencie bezpečnostného technika budú na úrovni súčasného autorizovaného bezpečnostného technika. Jednotnosť odbornej úrovne všetkých bezpečnostných technikov bude zabezpečená predovšetkým jednotným overením ich odborných vedomostí prostredníctvom skúšok pred skúšobnou komisiou zriadenou Národným inšpektorátom práce.

Navrhovaná úprava nepredstavuje pre súčasných autorizovaných bezpečnostných technikov obmedzenie ich práv ani povinností. Odborne spôsobilé osoby – bezpečnostní technici, ktorým bolo vydané osvedčenie bezpečnostného technika (v zmysle vyhl. MPSVR SR č. 356/2007 Z. z.

3

o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti) výchovno-vzdelávacou inštitúciou do 31.12.2022 budú musieť požiadať Národný inšpektorát práce o vykonanie skúšok bezpečnostného technika, čím sa zaručí ich odborná úroveň, tak ako keby boli v súčasnosti autorizovanými bezpečnostnými technikmi. V prípade, že odborne spôsobilé osoby, ktorým bolo vydané osvedčenie bezpečnostného technika osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, nepožiadajú Národný inšpektorát práce o vykonanie skúšky a vydanie osvedčenia bezpečnostného technika do konca navrhovaného prechodného obdobia (31.12.2024), takéto osvedčenie o odbornej spôsobilosti stratí platnosť.

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová kompetencia Národného inšpektorátu práce vykonávať skúšku spôsobilosti žiadateľa o uznanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená úprava vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/55/EÚ, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (ďalej len „smernica 2013/55/EÚ), ktorá v bode 12 hovorí o tom, že so žiadosťami o uznanie kvalifikácie odborníkov, ktorí pochádzajú z neregulujúcich členských štátov a ktorí majú rok odbornej praxe, by sa malo zaobchádzať rovnako ako so žiadosťami odborníkov, ktorí pochádzajú z regulujúceho členského štátu. Ich odborné kvalifikácie by sa mali porovnávať s odbornými kvalifikáciami, ktoré sa vyžadujú v hostiteľskom členskom štáte na základe úrovní odborných kvalifikácií stanovených v smernici 2005/36/ES. V prípade podstatných rozdielov by príslušný orgán mal mať možnosť na uloženie kompenzačných opatrení. Mechanizmy overovania teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré by sa mohli vyžadovať ako kompenzačné opatrenia pre prístup k povolaniu, musia zaručovať a dodržiavať zásady transparentnosti a nestrannosti.

K bodu 23 (vypustenie § 24)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 24 (§ 25 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I). Navrhovaná úprava umožní kompetentnému orgánu - Národnému inšpektorátu práce, odobrať osvedčenie bezpečnostného technika v súlade s § 6 ods. 1 písm. d) štvrtý bod zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 25 (§ 25 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 26 (§ 27 ods. 6)

Navrhuje sa umožnenie odborne spôsobilým osobám vykonávať činnosti odborného zástupcu pre viaceré podnikateľské subjekty. Návrh umožní vykonávať činnosti odborného garanta pre viaceré právnické a fyzické osoby podnikateľov so zreteľom na skutočnosť, že práva, povinnosti a najmä zodpovednosť za odborné vykonávanie činností ostane zachované.

4

K bodu 27 [§ 27 ods. 13 písm. a)]

Navrhuje sa ustanoviť 30-dňová lehota pre oprávnené osoby na výchovu a vzdelávanie na to, aby oznámili Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa § 27 ods. 7 písm. b) a c) a § 28 ods. 8 písm. b) až d) a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov.

K bodu 28 [§ 28 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 29 (§ 39k)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novelizačnými bodmi 6 a 22 (čl. I).

S ohľadom na zmeny navrhované v § 14, ktoré sa týkajú oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, sa ustanovuje prechodné obdobie do 31. decembra 2024, počas ktorého budú musieť oprávnené právnické osoby s vydaným oprávnením podľa § 14 ods. 3 písm. e) prvého bodu doterajšieho zákona preukázať Národnému inšpektorátu práce splnenie podmienky podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023. Navrhovaná lehota predstavuje dostatočný čas na to, aby oprávnené právnické osoby splnili všetky podmienky spojené s vydaním potrebných akreditácií podľa § 14 ods. 3 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023.

S ohľadom na navrhované zmeny spojené so zlúčením odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika a bezpečnostného technika a ponechanie iba odbornej spôsobilosti s názvom „bezpečnostný technik“ sa navrhujú podmienky a lehoty, do kedy je možné vykonávať činnosti bezpečnostného technika podľa úpravy platnej do 31. decembra 2022, a zároveň sa určuje lehota, do kedy musia všetky osoby s odbornou spôsobilosťou bezpečnostného technika vydanou pred 1. januárom 2023, požiadať Národný inšpektorát práce o overenie vedomostí a vydanie osvedčenia bezpečnostného technika podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2023.

Navrhovaná úprava stanovuje fyzickej osobe s platným osvedčením autorizovaného bezpečnostného technika vydaným pred 1. januárom 2023 plynutie lehôt potrebných na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy tak, že táto lehota začala plynúť odo dňa vydania osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika alebo od dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy.

K bodu 30 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa úprava prílohy č. 1b zákona, ktorou sa upravuje minimálny počet bezpečnostných technikov, ktorí pôsobia u jedného zamestnávateľa. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K bodu 31 (príloha č. 2)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

5

K bodu 32 (príloha č. 2a)

Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 čl. I. Zároveň sa navrhuje úprava lehoty dĺžky trvania odbornej praxe. Na účely splnenia odbornej spôsobilosti a odbornej praxe žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z., odborného zástupcu a školiteľa sa rozumie odborne spôsobilá osoba s odbornou praxou najmenej tri roky. Navrhuje sa vypustenie požiadavky na prax v predchádzajúcich siedmich rokoch.

K čl. II (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)

K bodom 1 až 4 (§ 80ak a príloha č. 2)

Legislatívno-technické úpravy. Navrhované úprava súvisia s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K čl. III (zákon NRSR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I).

K čl. IV (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodu 1 [§ 6 ods. 1 písm. d)]

V nadväznosti na novelizačný bod 22 (čl. I) sa kompetencia Národného inšpektorátu práce vydávať osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi upravuje na kompetenciu vydávať fyzickej osobe osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika.

K bodu 2 [§ 6 ods. 1 písm. e)]

Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 22 (čl. I) a s čl. V. Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová kompetencia Národného inšpektorátu práce vykonávať skúšku spôsobilosti žiadateľa o uznanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená úprava vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/55/EÚ, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (ďalej len „smernica 2013/55/EÚ), ktorá v bode 12 hovorí o tom, že so žiadosťami o uznanie kvalifikácie odborníkov, ktorí pochádzajú z neregulujúcich členských štátov a ktorí majú rok odbornej praxe, by sa malo zaobchádzať rovnako ako so žiadosťami odborníkov, ktorí pochádzajú z regulujúceho členského štátu. Ich odborné kvalifikácie by sa mali porovnávať s odbornými kvalifikáciami, ktoré sa vyžadujú v hostiteľskom členskom štáte na základe úrovní odborných kvalifikácií stanovených v smernici 2005/36/ES. V prípade podstatných rozdielov by príslušný orgán mal mať možnosť na uloženie kompenzačných opatrení. Mechanizmy overovania teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré by sa mohli vyžadovať ako kompenzačné opatrenia pre prístup k povolaniu, musia zaručovať a dodržiavať zásady transparentnosti a nestrannosti.

6

K bodu 3 [§ 7 ods. 3 písm. e)]

V nadväznosti na novelizačné body 22 a 24 (čl. I), podľa ktorých osvedčenie bezpečnostného technika vydáva a odoberá Národný inšpektorát práce, je potrebné vypustiť doterajšiu kompetenciu inšpektorátu práce odoberať osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika.

K bodu 4 [§ 7 ods. 8 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca novelizačnými bodmi 22 a 23 (čl. I) zlučuje odborná spôsobilosť autorizovaného bezpečnostného technika a bezpečnostného technika a ponecháva iba odborná spôsobilosť s názvom „bezpečnostný technik“.

K čl. V (zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných

kvalifikácií)

V nadväznosti na úpravu v čl. I bode 22sa navrhuje, aby v prípade potreby vykonania skúšky spôsobilosti podľa § 28 zákona č. 422/2015 Z. z. bol Národný inšpektorát práce aj oprávneným orgánom vykonať skúšku spôsobilosti. V súlade s aktuálne platným znením § 28 zákona č. 422/2015 Z. z. môže skúšku spôsobilosti vykonať iba profesijná organizácia, stavovská organizácia, uznaná vysoká škola alebo uznaná stredná škola v spolupráci s príslušným orgánom. V prípade regulovaného povolania autorizovaného bezpečnostného technika však neexistuje profesijná organizácia ani stavovská organizácia združujúca autorizovaných bezpečnostných technikov, ktorá by mohla vykonať skúšky spôsobilosti. Taktiež neexistuje žiadna vysoká škola alebo stredná škola oprávnená vykonávať skúšky autorizovaných bezpečnostných technikov. Táto úprava reflektuje skutočnosť, že Národný inšpektorát práce je jediným orgánom, ktorý vykonáva skúšky autorizovaných bezpečnostných technikov v podmienkach SR.

K čl. VI (účinnosť)

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2023.

V Bratislave dňa 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Zámerom čl. I návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.

Zároveň sa precizuje moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Ďalej sa navrhuje doplniť kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovuje moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov v čl. I sa návrhom zákona v čl. II až XI upravujú osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá bude po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zároveň sa podmienky poskytovania a podmienky vrátenia príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, poskytovania podpory v čase skrátenej práce, povolenia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a vydania povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. S cieľom dodržania princípu právnej istoty sa uvedené upravuje tak, že príslušné podmienky sa budú viazať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať na zamestnanosť vo verejnej

2

správe, nebude mať sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Pre označenie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce sa zavádza legislatívna skratka generálny riaditeľ.

K bodu 2 [§ 6 ods. 1 písm. g)]

Ide o precizovanie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. t)]

Upravuje sa moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a to tak, že zamestnávateľ sa bude zapisovať do tohto zoznamu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uvedená úprava sa opiera aj o nedávnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie NS SR, sp. zn. 6Sžk/6/2019 zo dňa 14. 11. 2019).

K bodu 4 [§ 6 ods. 1 písm. v)]

V nadväznosti na navrhovaný zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty sa ustanovuje pôsobnosť Národného inšpektorátu práce poskytovať údaje o tom, že k určenému dňu nebola fyzickej osobe alebo právnickej osobe právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom (s účinnosťou od 1. januára 2024).

K bodu 5 (§ 7 ods. 2)

Vypúšťa sa podmienka odbornej spôsobilosti hlavného inšpektora práce, a za týmto účelom sa mení aj úprava pomenovania vedúceho zamestnanca inšpektorátu práce z „hlavný inšpektor práce“ na „riaditeľ inšpektorátu práce“. Namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ sa zavedie manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, inšpekcie práce alebo pracovného práva, nakoľko pozícia vedúceho zamestnanca inšpektorátu práce si vyžaduje nielen odborné, ale taktiež aj dobré manažérske zručnosti. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa touto zmenou rozšíri okruh osôb, ktoré bude možné vymenovať za riaditeľa inšpektorátu práce a to o odborníkov s najmenej päťročnou praxou v oblasti BOZP alebo pracovného práva.

K bodom 6 a 7 [§ 7 ods. 3 písm. m) a n)]

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na navrhovaný zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 8 [§ 7 ods. 3 písm. q)]

Ide o precizovanie § 7 ods. 3 písm. q) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 9 (§ 7 ods. 6)

V nadväznosti na zjednotenie terminológie a úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za

2

porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje ustanovenie, ktoré upravuje oznamovaciu povinnosť inšpektorátu práce voči živnostenskému úradu. Inšpektorát práce bude po novom zasielať oznámenie o opakovanom právoplatnom uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodom 10 a 11 (§ 8 ods. 3, § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v bode 4.

K bodu 12 (§ 14 ods. 1)

Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce po novom rozčleňujú do písmen a) až o). Zároveň, vychádzajúc z problémov aplikačnej praxe, sa v písmene l) upravuje nová obsahová náležitosť protokolu, a to poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ak protokolom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, čo judikoval aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2008 sp. zn. 1 Sžo/162/2007. V aplikačnej praxi totiž dochádzalo k situáciám, kedy medzi prerokovaním protokolu a samotným začatím správneho konania o uložení pokuty bol niekoľkomesačný rozdiel a zamestnávatelia si až neskoro uvedomili možnosť podať správnu žalobu voči protokolu o výsledku inšpekcie práce. Doplnením poučenia ako ďalšej podstatnej náležitosti protokolu bude mať kontrolovaný subjekt vedomosť o tomto oprávnení, tzn., že môže podať správnu žalobu a ďalšie využitie resp. nevyužitie tejto možnosti tak bude už plne v jeho dispozičnej sfére.

K bodu 13 [§ 14 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 [§ 14 ods. 2 písm. b)]

Spresňuje sa povinnosť kontrolovaného subjektu upravená v § 14 ods. 2 písm. b). Po novom bude povinnosťou kontrolovaného subjektu doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a).

K bodu 15 [§ 14 ods. 3 písm. a)]

Precizácia § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 16 (§ 14 ods. 4)

Spresňuje sa moment ukončenia výkonu inšpekcie práce a zároveň sa enumerujú všetky možné situácie, ktorými sa protokol o výsledku inšpekcie práce považuje za prerokovaný.

K bodu 17 (§ 19 ods. 4)

Ide o precizáciu ustanovenia v súvislosti s úpravou v bode 16.

K bodu 18 (§ 20 ods. 2)

Ide o precizáciu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorým sa spresňujú povinnosti, za porušenie ktorých je možné uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa.

3

K bodu 19 (§ 21 ods. 6)

Účelom úpravy v tomto bode je upraviť to, aby bolo možné prizvať externého odborníka pri výkone trhového dohľadu.

K bodu 20 (§ 22d)

Prechodným ustanovením sa navrhuje kontinuálny prechod hlavných inšpektorov práce, ktorí boli vymenovaní pred 1. januárom 2023, do funkcie riaditeľa inšpektorátu práce podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2023.

K čl. II (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodu 1 [§ 21b ods. 3 písm. a)]

V nadväznosti na precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje aj znenie podmienok pre oblasť zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 [§ 21b ods. 10 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 [§ 21b ods. 10 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 [§ 22 ods. 2 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 5 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6 [§ 23 ods. 2 písm. b)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 7 [§ 23b ods. 11 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8 (§ 29 ods. 3)

Legislatívno - technická úprava.

4

K bodu 9 [§ 29 ods. 3 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 10 (§ 31 ods. 2)

V nadväznosti v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa precizuje aj znenie podmienok pre oblasť na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11 [ § 67 ods. 7 písm. a)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 12 [§ 70 ods. 7 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, sa precizuje aj znenie podmienok pre na poskytnutie príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13 (§ 70 ods. 10)

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa upravuje povinnosť zastaviť poskytovanie príspevkov fyzickej osobe, alebo právnickej osobe, ktorá v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania poberá niektorý z príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti. Zároveň sa ukladá fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, povinnosť vrátiť príspevky poskytnuté v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená povinnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

K čl. III (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy)

K bodu 1 [§ 8a ods. 4 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

5

K bodu 2 [§ 8a ods. 5 písm. c)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 (§ 8a ods. 11)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov po uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. IV (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva

K bodu 1 (§ 12 ods. 5)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 2 (§ 24 ods. 3)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. V (zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja)

K bodu 1 (§ 17 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 17 ods. 3 písm. d)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. VI (zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti)

K bodu 1 (§ 11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 11 ods. 4 písm. f)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 3 [§ 12 ods. 6 písm. e)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

6

K čl. VII (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. VIII (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych

štrukturálnych a investičných fondov)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. IX (zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite)

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. X (zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

K bodu 1 (§ 6 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 6 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. k)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodom 4 až 6 (§ 8 ods. 2)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 7 [§ 8 ods. 2 písm. c)]

Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

K čl. XI (zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho

7

zamestnávania sa precizuje aj znenie jednej z podmienok pre poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 3 (§ 9 ods. 3)

Zamestnávateľovi, ktorému bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, sa ukladá povinnosť vrátiť príspevky poskytnuté v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená povinnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

K čl. XII (účinnosť)

S ohľadom na dĺžku jednotlivých štádií legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 4, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

V Bratislave dňa 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu