Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 02.01.2016 do 03.04.2020

Vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný v nadväznosti na opatrenia Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky a vychádza z materiálu „Koncepcia aktívnych záložných síl a dobrovoľnej vojenskej prípravy“, ktorý bol v roku 2013 schválený ministrom obrany Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa tiež reaguje na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie vo svete. 
Zmenou ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“) sa ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) rozširujú o  vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a súčasne sa novým spôsobom upravuje príprava na výkon mimoriadnej služby a použitie vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa občanom Slovenskej republiky umožní absolvovať vojenský výcvik a v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy sa tak už v stave bezpečnosti pripraviť na prípadnú obranu Slovenskej republiky. Vytvoreným právnym prostredím sa zároveň má zabezpečiť v stave bezpečnosti obnovenie tvorby záloh z radov registrovaných občanov, a to na báze dobrovoľnosti.
Návrh zákona obsahuje osemnásť článkov, z ktorých čl. I upravuje výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a právne vzťahy s ňou súvisiace. V prvej časti sa vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy, ustanovuje sa kto sa môže stať vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, aká je doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, čo je výcvikovým zariadením ozbrojených síl, v ktorom sa dobrovoľná vojenská príprava uskutočňuje. V druhej časti návrh zákona ustanovuje podmienky prijatia, priebeh prijímacieho konania, priebeh a podmienky skončenia dobrovoľnej vojenskej prípravy. V tretej a štvrtej časti návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa vykonáva  dobrovoľná vojenská príprava a problematiku vojenskej disciplíny. V piatej a šiestej časti návrh zákona upravuje peňažné a naturálne náležitosti vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. V siedmej časti návrhu zákona sa upravujú podrobnosti súvisiace s riešením škodových udalostí, ku ktorým môže dôjsť pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy. Spoločné ustanovenia obsiahnuté v ôsmej časti upravujú problematiku doručovania písomností súvisiacich so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy tvoriť zálohy ozbrojených síl.
Na čl. I nadväzuje čl. XIII, v ktorom sa novelizuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl už v stave bezpečnosti, keďže súčasná právna úprava umožňuje použiť aktívne zálohy iba v prípade, ak nastane krízová situácia. Táto úloha vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a navrhované zmeny nadväzujú na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Navrhovaná úprava umožní použiť aktívne zálohy v stave bezpečnosti na  plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zmena vekovej hranice pre zánik brannej povinnosti občanov sa navrhuje s cieľom spomaliť úbytok vojakov v zálohách a získať čas na doplnenie záloh ozbrojených síl. V nadväznosti na členstvo Slovenskej republiky v NATO sa upravuje výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu zjednodušením podmienok pre občanov, ktorí majú záujem o výkon vojenskej služby v štátoch, ktoré sú členmi NATO.
V ďalších článkoch sa upravujú zákony, ktorých ustanovenia budú dotknuté zavedením inštitútu dobrovoľnej vojenskej prípravy a vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl vojakmi v zálohe zaradenými do aktívnych záloh:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovanými úpravami sa majú vytvoriť priaznivé podmienky pre zamestnanca a uchádzača o zamestnanie, ak prejavia záujem o vykonávanie dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo o plnenie úloh ozbrojených síl,
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakom zaradeným do aktívnych záloh  zabezpečí úrazové a dôchodkové poistenie ako poistencom štátu,
- zákon č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny odstraňujú prekážky účasti na dobrovoľnej vojenskej príprave, na pravidelnom cvičení alebo pri plnení úloh ozbrojených síl pre členov domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 447/2008 z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované zmeny zabezpečia nezapočítanie navrhovaných peňažných a naturálnych náležitostí vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pre účely životného minima ako aj peňažných príspevkov,
- zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava  zabezpečí úľavy na  poplatkoch za služby, ktoré sa poskytujú mladým dospelým v detských domovoch, ak prejavia záujem o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo podpíšu dohodu o zaradení do aktívnych záloh,
- zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhuje sa uplatňovať zákon v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy zabezpečia zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – navrhovaná úprava oslobodí náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, vykonávaním pravidelných cvičení alebo plnením úloh ozbrojených síl od dane z príjmu,
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) – navrhovaná úprava obmedzuje pôsobnosť zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku vojakov zaradených do aktívnych záloh a vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy,
- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. ..../2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – navrhované úpravy súvisia s novým personálnym zložením ozbrojených síl,
- zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov – navrhované úpravy vyplynuli z aplikačnej praxe.

Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na verejné financie. Negatívny vplyv bude v plnom rozsahu krytý z limitov stanovených v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Návrh zákona bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej exklúzie, a to predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si uplatnenie na trhu práce. 
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Neexistujú prekážky sprístupnenia materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.


 





















Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:  Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:


 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x

x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

 
A.3. Poznámky

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje umožniť dobrovoľnú vojenskú prípravu maximálne 150 občanom Slovenskej republiky ročne. Ustanovuje sa, že za jeden deň dobrovoľnej vojenskej prípravy bude občanovi Slovenskej republiky poskytnutý finančný príspevok vo výške 2,25 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy  následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky tisícnásobku finančného príspevku poskytovaného na jeden deň. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 327 851,- € v roku 2016 a v rokoch 2017 až 2019 vo výške 334 151,- € ročne. Rozdiel je spôsobený predpokladaným nárastom životného minima v rokoch 2017 až 2019 a z toho vyplývajúceho nárastu finančného príspevku.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 vyplynula úloha upraviť použitie aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) už v stave bezpečnosti. Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vytvorenie právneho prostredia pre použitie aktívnych záloh v stave bezpečnosti. V súvislosti s touto zmenou sa odborná príprava nahrádza pravidelným cvičením a zavádza sa plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Platnosť dohody o zaradení do aktívnych záloh sa upravuje na dobu dvoch až piatich rokov. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plánuje zaradiť do aktívnych záloh 257 občanov Slovenskej republiky ročne. Navrhovanou úpravou predmetného zákona dôjde k nárastu daňových príjmov štátneho rozpočtu o 17 493,- € ročne. Vplyv na rozpočet verejnej správy bude 3 855,- € v roku 2016, 921 813,35 € v roku 2017, 497 339,81 € v roku 2018 a 504 636,56 € v roku 2019. Rozdiel je spôsobený tým, že v roku 2016 bude potrebné zabezpečiť iba posúdenie zdravotného stavu občanov, v roku 2017 ich vystrojenie a výcvik a od roku 2018 už len výcvik. Ďalej sa ustanovuje, že ak vojak v aktívnej zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrie, mohol by minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku jeho hodnostného platu.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby štát bol platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne za vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy počas doby jej výkonu. Na výpočet vymeriavacieho základu bolo použité ustanovenie § 138 ods. 14 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s využitím údajov z prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky týkajúcej sa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v nasledujúcich rokoch. Ďalej sa navrhuje, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky z tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nový legislatívny návrh, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá k dispozícii relevantné údaje na kvantifikáciu prípadného dopadu na rozpočet verejnej správy. Z tohto dôvodu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vychádzalo zo štatistických údajov výcvikového zariadenia, u ktorého sa v súčasnej dobe vykonáva základný výcvik profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe a ktorý bude vykonávať výcvik vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Z týchto údajov vyplýva, že za posledné štyri roky u tohto výcvikového zariadenia nedošlo k žiadnemu takému úrazu, ktorý by mal za následok čiastkovú alebo trvalú ujmu na zdraví, prípadne malo za následok smrť profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ďalej zohľadňovalo aj tú skutočnosť, že intenzita výcviku vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude približne polovičná voči intenzite výcviku profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Na základe týchto skutočnosti sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodlo nevyčísľovať prípadný vplyv na rozpočet verejnej správy. Avšak v prípade vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý bude mať za následok nárok dotknutej osoby na úrazové dávky zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, budú takto vzniknuté výdavky Sociálnej poisťovni v plnej výške refundované z rozpočtu kapitoly MO SR.
V novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby peňažné náležitosti a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby a niektoré náležitosti poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh (motivačný príspevok, naturálne náležitosti a náhradu cestovného poskytované občanom, ktorí sa rozhodnú podpísať dohodu o zaradení do aktívnych záloh a jednorazové odškodnenie pozostalých) boli nezdaniteľným príjmom.
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude 331 700,- € v roku 2016, 1 193 955,50 € v roku 2017, 769 481,50 € v roku 2018 a 776 778,50 € v roku 2019. Dopad na rozpočet verejnej správy bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na rok 2016 a ďalšie roky bez dodatočných nárokov na jeho navýšenie.

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3. Sociálne vplyvy

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo sa rozhodnú vstúpiť do aktívnych záloh. Súčasne občania Slovenskej republiky absolvovaním dobrovoľnej vojenskej prípravy získajú nové vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im rozširujú možnosti uplatnenia sa na trhu práce získaním vhodného zamestnania. Následne sa to prejaví zvýšením životnej úrovne týchto občanov Slovenskej republiky a ich rodín.

4.Vplyvy na životné prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
 
5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
     
A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.
 
A.5. Stanovisko gestorov
























Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na
rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Príjmy verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
v tom:
Daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poistenie

0,-

50 193,-
0,-

17 493,-

83 048,50
12 890,-

17 493,-

84 920,50
12 890,-

17 493,-

87 377,50
12 890,-
z toho:




- vplyv na ŠR
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Výdavky verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 – Obrana
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
z toho:




- vplyv na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
- vplyv na územnú samosprávu
0,-
0,-
0,-
0,-
Celková zamestnanosť




- z toho vplyv na ŠR
0,-
0,-
0,-
0,-
Financovanie zabezpečené
v rozpočte
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50
v tom: Ministerstvo obrany SR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2016
2017
2018
2019
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy,
 + výdavky)
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- z toho vplyv na ŠR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- financovanie zabezpečené
v rozpočte
v tom Ministerstvo obrany SR
331 706,-
1 193 955,50
769 481,50
776 778,50
- ostatné zdroje financovania
0,-
0,-
0,-
0,-
Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora
0,-
0,-
0,-
0,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1  zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Celkový vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených rozpočtovej kapitole MO SR na roky 2016 až 2019 bez nároku na ich dodatočné navýšenie.
2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú nároky poskytované vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a občanom, ktorí vstúpia do aktívnych záloh.

2.3.2. Charakteristika návrhu:

 x    zmena sadzby
       zmena v nároku
 x    nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné

2.3.3. Predpokladaný vývoj objemu aktivít
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ





2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Poznámka
2016
2017
2018
2019

Daňové príjmy (100)1

Daň – 111

Poistné na nemocenské poistenie – 151
Poistné na starobné poistenie – 152
Poistné na úrazové poistenie – 153
Poistné na zdravotné poistenie – 154
Poistné na poistenie
v nezamestnanosti – 155
Poistné do rezervného fondu solidarity – 157
Poistné na invalidné poistenie – 158


0,-

0,-
34 749,-
0,-
0,-
0,-

3 861,-

11 583,-


17 493,-

2 578,-
52 172,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 328,50

17 390,50


17 493,-

2 578,-
53 468,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 472,50

17 822,50


17 493,-

2 578,-
55 169,50
737,-
12 890,-
1 842,-

8 661,50

18 389,50

Nedaňové príjmy (200 – RP 222)1





Granty a transfery (300)1





Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)





Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)





Dopad na príjmy
verejnej správy celkom
50 193,-
113 431,50
115 303,50
117 760,50




0


Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Poznámka
2016
2017
2018
2019

Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
50 193,-
83 600,50
85 472,50
87 929,50

Tovary a služby (630 – RP 631)2
3 000,-
13 280,-
13 280,-
13 280,-

Tovary a služby (630 – RP 632)2
24 300,-
31 702,-
31 702,-
31 702,-

Tovary a služby (630 – RP 633)2
228 201,-
851 262,-
267 029,-
267 029,-

Tovary a služby (630 – RP 634)2
13 400,-
17 512,-
17 512,-
17 512,-

Tovary a služby (630 – RP 637)2
6 105,-
2 250,-
2 250,-
2 250,-

Bežné transfery (640 – RP 642)2
56 700,-
307 781,-
467 540,-
474 837,-

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami
a NFV (650)2





Kapitálové výdavky (700)





Obstarávanie kapitálových aktív (710)2





Kapitálové transfery (720)2





Výdavky z transakcií
s finančnými aktívami
a finančnými pasívami (800)





Dopad na výdavky
verejnej správy celkom
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Z toho výdavky na ŠR
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Bežné výdavky (600)
381 899,-
1 307 387,50
884 785,50
894 539,50

Mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,-
0,-
0,-
0,-

Kapitálové výdavky (700)





Výdavky z transakcií
s finančnými aktívami
a finančnými pasívami (800)






4. Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Tabuľka č. 8
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
          Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú uzavrieť dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave alebo sa rozhodnú uzavrieť dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
 
Kvantifikujte:
    - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
    - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
    - Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Za celé obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy dôjde k nárastu príjmu občana Slovenskej republiky o 378 € (420 € od roku 2017) a vojaka zaradeného do aktívnej zálohy o cca 1300 € za rok.
Výdavky domácností poklesnú za obdobie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a za obdobie pravidelného cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh o cca 7,80 € na deň z dôvodu zabezpečenia celodenného stravovania.
Predložený materiál bude mať vplyv na 407 domácností ročne.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Počas obdobia výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy budú dotknutí občania Slovenskej republiky poistencami štátu na dôchodkové a zdravotné poistenie.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Nie.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie. 
Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
 
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie. Nejde o nelegislatívny materiál.
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, na podnikateľské prostredie a životné prostredie.  Z tohto dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6),  tabuľka vplyvov na podnikateľské prostredie (tabuľka č. 7) a  tabuľka vplyvov na životné prostredie (tabuľka č. 9) nepredkladá.












































Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)    je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom

- čl. 3, 4 a 6 Zmluvy o Európskej únii 

- čl. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami 

- čl. 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi. 


-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

 

2.    nelegislatívne akty
 
 

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).



b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné 



b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
   
    bezpredmetné 



c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne konanie o porušení zmluvy podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Úrad vlády Slovenskej republiky
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky































B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1
Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je dobrovoľná vojenská príprava a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 2
V odsekoch 1 a 2 sa definujú základné pojmy a v odseku 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre dobrovoľnú vojenskú prípravu.

K § 3
V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod je v návrhu zákona upravené uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ochrana pred diskrimináciou.

K § 4
Návrh zákona ustanovuje, ktoré osoby uplatňujú veliteľskú právomoc vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy a vymedzuje základné povinnosti týchto osôb ako veliteľov.
Ustanovuje sa, že, ak technické možností zbraní, zbraňových systémov, výzbroje  a vojenskej techniky neumožňujú použitie ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, veliteľ zabezpečí vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.
Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ výcvikového zariadenia plní úlohy služobného úradu pri určovaní poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy ako príslušníkovi ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z.  o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

K § 5
V súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky sa petičné právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Vzhľadom na politickú nestrannosť ozbrojených síl sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy obmedzuje možnosť propagovať činnosť politických strán alebo politických hnutí vo vojenských útvaroch a vojenských zariadeniach.

K § 6
Ustanovujú sa oprávnenia pre určené zložky ozbrojených síl spracovávať osobné údaje o občanoch, ktorí sa uchádzajú o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, o vojakoch dobrovoľnej vojenskej prípravy a o kontaktných osobách, ktoré sa vedú v informačnom systéme, ktorý prevádzkuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. 
V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené najdôležitejšie osobné údaje občana, ktorý sa uchádza o prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré môže Personálny úrad ozbrojených síl (ďalej len „personálny úrad“) spracúvať počas prijímacieho konania a ďalšie osobné údaje o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe, s ktorými môže výcvikové zariadenie pracovať počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov.
Ustanovuje sa, že informácie vymedzené návrhom zákona, ktoré budú vedené v informačnom systéme sa sprístupňujú Vojenskému spravodajstvu na plnenie úloh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

K § 7
Ustanovujú sa podmienky prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vylučuje sa možnosť prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak bol predtým zaradený do záloh ozbrojených síl, okrem občana, ktorý bol na základe posúdenia jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu odvedený, ale vojenskú službu nevykonal a branná povinnosť mu trvá a občana, ktorý už vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.
Vymedzuje sa bezúhonnosť občana na účely tohto zákona v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje právoplatné odsúdenie  za úmyselný trestný čin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené alebo ak sa na občana nehľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.
Za spoľahlivého na účely tohto zákona sa nebude považovať občan, ak sa trestné stíhanie za úmyselný trestný čin vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani občan, proti ktorému vedené trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej doby.
Vymedzením inštitútu spoľahlivosti občana sa sleduje jeho prípadná závislosť od alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva a vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd. 
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je personálny úrad oprávnený spracúvať o občanovi pri posudzovaní splnenia podmienok na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K § 8
Ustanovuje sa, že občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude prijímať personálny úrad na základe výsledkov prijímacieho konania, ktoré je verejné a uskutočňuje ho prijímacia komisia zriadená personálnym úradom.
Ustanovuje sa lehota na podávanie žiadosti o prijatie do dobrovoľnej prípravy a rozsah dokumentov, ktoré musí občan v rámci prijímacieho konania predložiť personálnemu úradu.
Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na posúdenie prijatia občana do dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 9
Ustanovuje sa, že pri prijatí uzatvorí občan písomnú dohodu o dobrovoľnej vojenskej príprave s veliteľom výcvikového zariadenia a zároveň sa ustanovujú náležitosti tejto dohody.
S cieľom zabezpečiť návratnosť vojenskej rovnošaty a výstrojových súčiastok, ktoré bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy používať, veliteľ výcvikového zariadenia uzatvára s občanom písomnú zmluvu o výpožičke. Táto sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Vymedzuje sa začiatok  dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorým je deň nástupu občana na jej výkon a povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia ustanoviť občana v tento deň do funkcie a vymenovať ho do vojenskej hodnosti.
Taxatívne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré je výcvikové zariadenie oprávnené spracúvať o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy a jeho kontaktnej osobe na účely plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Na účely plnenia brannej povinnosti veliteľ výcvikového zariadenia spracúva zoznam vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý do troch dní od nástupu na dobrovoľnú vojenskú prípravu odošle na príslušný okresný úrad v sídle kraja.

K § 10 a 11
Ustanovuje sa, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov. Obsahovo sa vymedzuje  náplň základného vojenského výcviku a odborného výcviku.
Dobrovoľná vojenská príprava sa vykonáva vo výcvikových týždňoch v súlade s denným poriadkom, ktorý určuje veliteľ výcvikového zariadenia. Výcvikový týždeň sa rozvrhuje na výcvikové dni, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé časové úseky. Zároveň sa stanovuje trvanie odpočinku, prestávky na oddych a prestávok na jedenie, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy v rámci výcvikového dňa.

K § 12
V prípade, že sa dobrovoľná vojenská príprava skončí uplynutím doby jej trvania, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, v deň jej úspešného skončenia, zloží vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ho povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy môže kedykoľvek počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave. Pri skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy písomným odstúpením od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave zo strany veliteľa výcvikového zariadenia sa taxatívne ustanovujú dôvody takéhoto skončenia.
Tehotná vojačka dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinná bezodkladne informovať veliteľa výcvikového zariadenia o svojom stave a zároveň sa v záujme ochrany jej tehotenstva  v takomto prípade ustanovuje povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia bezodkladne odstúpiť od dohody o dobrovoľnej vojenskej príprave.
Ustanovuje sa, že vyhlásenie núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo vypovedanie vojny nemá vplyv na dobu trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak nedôjde k nariadeniu výkonu mimoriadnej služby vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 13 a 14
Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. Povinnosti a zákazy, ktoré má vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, vyplývajú najmä z jeho postavenia ako príslušníka ozbrojených síl a sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a predchádzanie vzniku škôd. 

K § 15 a 16
Návrh zákona ustanovuje povinnosť veliteľa udeliť voľno pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na nevyhnutný čas potrebný na plnenie taxatívne vymedzených občianskych povinností.
Návrh zákona ustanovuje možnosť udelenia voľna vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy na riešenie naliehavých osobných alebo rodinných záležitostí. Veliteľ výcvikového zariadenia môže udeliť takéto voľno v trvaní najviac troch po sebe nasledujúcich dní, pričom vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný preukázať dôvod na jeho udelenie.
Návrh zákona zároveň ustanovuje oprávnenie veliteľa udeliť voľno na opustenie výcvikového zariadenia v priebehu výcvikového dňa v čase prestávky na oddych a v sobotu, nedeľu alebo v sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, ak to charakter plnenia úloh umožňuje.  

K § 17
S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace so vznikom, výkonom a skončením výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Osobný spis občanov prijatých do dobrovoľnej vojenskej prípravy zakladá personálny úrad, ktorý ho vedie do nástupu občana na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. Počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy osobný spis vedie výcvikové zariadenie, ktoré vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy na jeho žiadosť poskytne kópie písomností uložených v jeho osobnom spise a umožní mu robiť si z týchto písomností výpisy a poznámky.
Taxatívne sa vymedzuje obsah osobného spisu.
Ustanovuje sa, že informácie o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy môže  výcvikové zariadenie z osobného spisu poskytnúť ďalším osobám len s jeho písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný zákon.
Ustanovuje sa spôsob nakladania s osobným spisom po skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy.  

K § 18
Ustanovuje sa povinnosť veliteľa vytvoriť podmienky na úschovu výstrojových súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktoré obvykle nosí na výcvik alebo ktoré potrebuje na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 19
Definuje sa pojem vojenská disciplína, ktorou je ako príslušník ozbrojených síl viazaný aj vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn, ktorý veliteľ vydáva vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy,  nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými právnymi aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak veliteľ aj naďalej trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne potvrdiť a  vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

K § 20 až 23
Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v oprávnení veliteľa ukladať vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy disciplinárne opatrenia a disciplinárne odmeny za účelom zachovania vojenskej disciplíny.
Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy je zodpovedný za disciplinárne previnenie, ktorého sa môže dopustiť konaním, ale aj opomenutím konania, a to za predpokladu, že ide o zavinené porušenie alebo nesplnenie jeho základných povinností alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení. Takéto konanie alebo opomenutie konania je disciplinárnym previnením, ak zároveň nie je trestným činom alebo priestupkom. 
V prípade, že sa preukáže spáchanie disciplinárneho previnenia zo strany vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, tento bude v závislosti od závažnosti takéhoto konania potrestaný príslušným disciplinárnym opatrením. Za disciplinárne previnenie možno uložiť iba jedno disciplinárne opatrenie. 
Základnými princípmi disciplinárneho konania je zásada objektívneho zistenia skutočného stavu, právo vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy vyjadrovať sa k veci a s tým súvisiace právo navrhovať vlastné dôkazy, ako aj dvojinštančnosť disciplinárneho konania.

K § 24
Ustanovuje sa inštitút rozkazného konania. Jeho cieľom je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia  v prípade, ak je nepochybné, že vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy sa disciplinárneho previnenia dopustil. Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a začatie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.

K § 25 až 28
Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.
Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu, lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu. Taxatívne sa tiež vymedzujú dôvody, keď sa disciplinárne konanie nezačne, resp. zastaví. 

K § 29
Návrh zákona vymedzuje jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za príkladné plnenie povinností alebo za záslužný čin. 



K § 30 
Ustanovuje sa rozsah disciplinárnej právomoci jednotlivých veliteľov na udeľovanie disciplinárnych opatrení a disciplinárnych odmien. 

K § 31
Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu. 

K § 32 a 33
Ustanovujú sa peňažné náležitosti, ktoré sú poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to finančný príspevok a jednorazové odškodnenie pozostalých.
Finančný príspevok patrí vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy vo výške 2,25 % zo životného minima fyzickej osoby za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, okrem dní neospravedlnenej neprítomnosti počas doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Jednorazové odškodnenie pozostalých sa navrhuje poskytnúť, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy zomrel. Jednorazové odškodnenie pozostalých bude môcť poskytnúť minister obrany Slovenskej republiky taxatívne vymedzenému okruhu pozostalých až do výšky 1000 násobku finančného príspevku.

K § 34 až 38
Návrh zákona ustanovuje naturálne náležitosti vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorými sú naturálne stravovanie, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.
Naturálne stravovanie sa poskytuje formou bezplatného zabezpečenia stravy v rozsahu dennej sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje.
Vymedzujú sa výstrojové náležitostí, ktoré sa poskytujú vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy bezplatne na zabezpečenie výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Prepravné náležitosti sa ustanovujú ako náhrada cestovných výdavkov vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy z miesta jeho trvalého pobytu do miesta výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy a späť, ktorá sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytne jednorazovo pri vzniku a skončení dobrovoľnej vojenskej prípravy. Vymedzujú sa rozsah a spôsob poskytovania prepravných náležitostí, ako aj dôvody, kedy vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy prepravné náležitosti nepatria.
Ubytovanie sa vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy poskytuje bezplatne vo výcvikovom zariadení.

K § 39
Ustanovuje sa, že na poskytovanie naturálneho stravovania a na poskytovanie, nosenie a používanie výstrojových náležitostí sa primerane použijú príslušné ustanovenia zákona                     č. ..../2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacích predpisov.  

K § 40
Vo veciach náhrady škody bude konať veliteľ výcvikového zariadenia. Ustanovuje sa povinnosť veliteľa výcvikového zariadenia vymáhať od vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy náhradu škody za podmienok ustanovených týmto zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ výcvikového zariadenia s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K § 41
Ustanovuje sa zodpovednosť vojaka za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo v priamej súvislosti s jej výkonom. 
Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy dohodu o náhrade škody, ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu čo do výšky a dôvodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom výcvikového zariadenia. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.

K § 42
Návrh zákona ustanovuje, kedy veliteľ výcvikového zariadenia môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy nemožno upustiť od vymáhania náhrady škody alebo od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.

K § 43
Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.

K § 44
Ustanovuje sa, že na náhradu škody sa použijú niektoré ustanovenia ôsmej časti Zákonníka práce, a to najmä v oblasti predchádzania škodám, všeobecnej zodpovednosti za škodu, zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, zodpovednosti za stratu zverených predmetov, rozsahu a spôsobu náhrady škody, zodpovednosti za škodu na odložených veciach, zodpovednosti pri odvracaní škody a zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

K § 45
Ustanovujú sa spôsoby doručovania písomností súvisiace so vznikom, výkonom a skončením dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ako základný spôsob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ak tento spôsob doručenia nie je možný, navrhuje sa písomnosti doručovať poštovým podnikom ako doporučenú zásielku pri splnení podmienok podľa zákona č. 324/2001 Z. z. o poštových službách a o zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ustanovuje, že lehota na doručenie písomnosti, ktoré sa doručujú poštovým podnikom je zachovaná, ak sa písomnosť posledný deň lehoty odovzdá na poštovú prepravu.

K § 46
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1
Navrhuje sa rozšíriť ochrannú dobu o ďalšie dôvody, kedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v prípadoch, ak zamestnanec vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh vykonáva pravidelné cvičenie alebo plní úlohy ozbrojených síl.

K bodu 2
Navrhuje sa vložiť nové ustanovenie, podľa ktorého je výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy prekážkou v práci a zamestnávateľ môže za účelom jej výkonu poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak. 

K bodu 3
Zmeny v ustanovení nadväzujú na zmeny v zákone o brannej povinnosti. Odborná príprava sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Uvedené činnosti sa budú vykonávať v rozsahu najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy  a refundácia náhrady mzdy ostávajú nezmenené.

K bodu 4
Zabezpečenie zamestnanca po návrate do práce sa navrhuje doplniť o povinnosť zamestnávateľa zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko zamestnanca, ktorý podpísal dohodu o zaradení do aktívnych záloh, po skončení pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo po skončení výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. III

K bodom 1 a 2
Ustanovenie o mobilizácií ozbrojených síl sa dáva do súladu so zmenou spôsobu prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Súčasne sa v nadväznosti na zákon  o dobrovoľnej vojenskej príprave dopĺňa zloženie ozbrojených síl o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K bodu 3
Navrhuje sa, aby sa na vyslanie vojaka mimoriadnej služby mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, podobne ako u profesionálneho vojaka, nevyžadoval jeho súhlas, nakoľko mimoriadna služba, ktorej výkon možno nariadiť a na výkon ktorej možno povolať v období krízovej situácie, je postavená na princípe povinnosti. Pojem vojak mimoriadnej služby zároveň nahrádza pojem vojaka povinnej služby, keďže počnúc 1. januárom 2006 sa povinná vojenská služba vykonáva výlučne vo forme mimoriadnej služby. Vyslanie zamestnanca podieľajúceho sa na plnení úloh ozbrojených síl bude naďalej podliehať jeho predchádzajúcemu súhlasu.  

K bodu 4
Navrhuje sa, aby výber osôb, ktoré sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, mohol okrem náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávať aj ním určený veliteľ. 

K čl. IV

K bodu 1
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2 a 3
Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 4 a 5
Upravuje sa dôchodkové poistenie vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.

K bodu 6
Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. 

K bodu 7
Navrhuje sa, aby vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy mal nárok na úrazové dávky. Nárok na úrazové dávky sa navrhuje upraviť aj vojakovi zaradenému do aktívnych záloh, ak utrpí pracovný úraz alebo mu vznikne choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl. 

K bodu 8
Upravuje sa zánik dôchodkového poistenia vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh, na ktoré mu vznikol nárok  počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.

K bodom 9 a 10
Vzhľadom na bod 5 sa navrhuje rozšíriť ustanovenie o vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a o prerušení povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. 

K bodom 11 až 14
Návrh zákona ustanovuje štát za platiteľa poisteného na starobné poistenie  a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, pričom za štát toto poistné bude odvádzať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K čl. V

Navrhuje sa, aby peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy boli oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby.
Od dane z príjmu sa navrhuje oslobodiť aj motivačný príspevok, ktorý prináleží občanovi – vojakovi v zálohe, ktorý podpíše dohodu o zaradení do aktívnych záloh. Podľa návrhu zákona o brannej povinnosti vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode prináleží motivačný príspevok vo výške 600 € za skončený kalendárny rok za zotrvanie v aktívnych zálohách, za účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a za plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Cieľom finančného príspevku oslobodeného od dane z príjmu je motivovať vojakov v zálohách podpísať dohodu, dostaviť sa na základe oznámenia v určený čas do vojenského útvaru za účelom prípravy na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách vykonaním pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Okrem tohto príspevku sa navrhuje oslobodiť od dane z príjmov aj jednorazové odškodnenie pozostalých, naturálne náležitosti a náhradu cestovného.

K čl. VI
Navrhuje sa, aby sa peňažné a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy a v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh nezapočítali do príjmu pre účely určenia súm životného minima a aby sa tak tento príjem nezapočítaval ani do príjmov pre účely iných dávok, výhod, resp. úľav vyplývajúcich z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 

K čl. VII

K bodu 1
Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 2
Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie po uzatvorení dohody nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a mohol vykonávať pravidelné cvičenia, plniť úlohy ozbrojených síl, poberať motivačný príspevok a pomernú časť hodnostného platu. Rovnaká právna úprava sa navrhuje aj pre občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu a poberá za jej výkon finančný príspevok.

K bodu 3 
Navrhuje sa, aby vážnym dôvodom kedy sa uchádzač o zamestnanie nemusí dostaviť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol aj výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a účasť na pravidelnom cvičení, ktorým sa pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnení úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí.

K bodu 4
Navrhuje sa rozšíriť okruh vážnych dôvodov, ktoré sa nebudú považovať za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a to o výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a o účasť na pravidelnom cvičení alebo plnenie úloh ozbrojených síl. 

K čl. VIII
Podľa čl. 1 ods. 8 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona  č. ..../2015 Z. z. ozbrojené sily tvoria
a)  v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b)  v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,
c)  v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Keďže vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy sú súčasťou ozbrojených síl, v súlade so Smernicou Rady č. 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa navrhuje obmedziť pôsobnosť antidiskriminačného zákona pri posudzovaní zdravotného stavu a veku týchto vojakov.

K čl. IX

K bodu 1
V záujme zabezpečenia nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy sa ustanovuje, že v prípade, ak služobný úrad, ktorým je vo vzťahu k vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy veliteľ výcvikového zariadenia, určil príslušníkovi ozbrojených síl poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u tohto poskytovateľa zaniká dňom, keď táto osoba prestala byť príslušníkom ozbrojených síl.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie aj vojakovi v zálohe na účely preukázania jeho zdravotnej spôsobilosti na zaradenie do aktívnych záloh a občanovi na účely prijímacieho konania do dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. X

K bodu 1
Navrhuje sa, aby za vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy poistné na verejné zdravotné poistenie platil štát.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby Ministerstvo obrany Slovenskej republiky poskytovalo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného aj o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. XI
Navrhuje sa, aby detský domov neurčoval mladému dospelému úhradu za poskytovanú starostlivosť za čas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, účasti na pravidelnom cvičení, resp. pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K čl. XII

K bodom 1 a 2
Aplikačná prax poukázala na potrebu upraviť spôsob podávania vyhlásenia  o odopretí výkonu mimoriadnej služby občanom, ak jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, a to tak, aby občan vyhlásenie podal okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.
V súvislosti s uvedeným sa navrhuje upraviť aj podanie vyhlásenia o späťvzatí. Vyhlásenie o späťvzatí môže podať občan Slovenskej republiky okresnému úradu v sídle kraja písomne s osvedčeným podpisom. Osvedčiť podpis môže notár, obec alebo okresný úrad.

K bodu 3
V nadväznosti na zmenu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“), podľa ktorej súčasťou ozbrojených síl sú aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy dopĺňa sa ustanovenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Obmedzenie odoprieť výkon mimoriadnej služby sa vzťahuje rovnako ako na profesionálnych vojakov počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, vojakov v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh, aj na vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. XIII

K bodom 1 a 3
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., ktorým sa ozbrojené sily rozšírili  o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy sa upravuje definícia vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 2
Doterajšia odborná príprava aktívnych záloh sa nahrádza pravidelným cvičením, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Súčasne sa rozširuje možnosť ich použitia aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.

K bodom 4 a 5
Na účely výkonu mimoriadnej služby sa spresňuje pojem zamestnávateľ a názov vojenského útvaru.

K bodu 6
Upravuje sa vznik brannej povinnosti, ak občan Slovenskej republiky zmenil pohlavie zo ženského na mužské. Proces zmeny pohlavia je definitívne dokončený zmenou úradnej identity. Občan Slovenskej republiky mení meno a priezvisko a dostáva nové rodné číslo. Deň zmeny úradnej identity sa navrhuje ako deň vzniku brannej povinnosti.

K bodu 7
Zánik brannej povinnosti sa zjednocuje pre všetkých občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na 55 rokov veku, bez ohľadu na to, akú vojenskú hodnosť občan Slovenskej republiky dosiahol.

K bodu 8
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 7.

K bodu 9
Dopĺňa sa zánik brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky prepusteným zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom  a záchrannom zbore, v Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobného pomeru colníka zo zdravotných dôvodov.
V nadväznosti na úpravu vzniku brannej povinnosti občanom Slovenskej republiky v súvislosti so zmenou pohlavia sa dopĺňa aj zánik brannej povinnosti týchto občanov.
Ženy brannú povinnosť nemajú, pokiaľ ju dobrovoľne neprevezmú, preto sa deň zmeny úradnej identity navrhuje ako deň zániku brannej povinnosti.

K bodu 10
Upravuje sa nadpis paragrafu v nadväznosti na zavedenie ohlasovacej povinnosti občana, ktorý podstúpil zmenu pohlavia. 

K bodu 11
Ustanovuje sa ohlasovacia povinnosť občanom, ktorí podstúpili zmenu úradnej identity okresnému úradu v sídle kraja. Údaje sú potrebné v súvislosti so vznikom alebo zánikom brannej povinnosti  týchto občanov.

K bodu 12
Upravuje sa doplňovanie ozbrojených síl v súvislosti s navrhovanou možnosťou použiť aktívne zálohy na plnenie úloh ozbrojených síl aj v stave bezpečnosti.

K bodu 13
V nadväznosti na zmenu ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., podľa ktorého ozbrojené sily tvoria aj vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, upravuje sa zaradenie týchto občanov Slovenskej republiky do záloh ozbrojených síl. Súčasne sa spresňuje zaradenie do záloh občanov Slovenskej republiky, ktorým sa skončil služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka.

K bodu 14
Členenie záloh podľa platnej právnej úpravy zostáva zachované, mení sa doterajšia odborná príprava aktívnych záloh na pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl, ktoré komplexnejšie vyjadruje prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby. Rozširuje sa možnosť použiť tieto zálohy aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí, keďže súčasná právna úprava umožňuje použitie aktívnych záloh len ak nastane krízová situácia.

K bodu 15
Ustanovením sa preberajú podmienky na zaradenie do aktívnych záloh z platnej právnej úpravy. Dopĺňajú sa odborné požiadavky na funkciu, psychická spôsobilosť  a splnomocňovacie ustanovenia na odborné požiadavky na funkciu a na posudzovanie psychickej spôsobilosti vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do aktívnych záloh.

K bodu 16
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie vojakov v zálohe pri prijímaní do aktívnych záloh a po ich zaradení do aktívnych záloh. Upravujú sa náležitosti dohody, doba, na ktorú je možné uzavrieť dohodu, obsah dohody, spôsob vypovedania dohody, výpovedné lehoty a podmienky zániku dohody. Uzavretá dohoda bude účinná od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Jednorazový finančný príspevok sa nahrádza motivačným príspevkom, ktorý má vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh motivovať, aby sa zúčastňoval pravidelného cvičenia, plnil úlohy ozbrojených síl, a tým sa pripravoval na výkon funkcie podľa plánovaného určenia. Motivačný príspevok vo výške 600 eur za kalendárny rok bude vojakovi vyplatený za podmienky, že zotrvá v aktívnych zálohách celý kalendárny rok a v tomto kalendárnom roku absolvuje minimálne 75% určenej doby pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl. V prípade, že pravidelné cvičenie nebude vykonané, vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh motivačný príspevok prináleží, pretože je pripravený kedykoľvek nastúpiť na plnenie úloh ozbrojených síl k riešeniu mimoriadnych udalostí. Rozsah naturálnych náležitosti primeraných potrebám pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky.
Ustanovujú sa podmienky prípravy a použitia aktívnych záloh. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa pripravuje v rámci pravidelných cvičení na výkon mimoriadnej služby na riešenie krízových situácii vojenského aj nevojenského charakteru. Upravuje sa rozsah pravidelného cvičenia v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody, ktorý je najviac 30 kalendárnych dní a v ďalších rokoch najviac 15 kalendárnych dní. Vzhľadom na to, že plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí nadväzuje na vznik mimoriadnych udalostí, ktorých výskyt sa nedá dopredu určiť, upravuje sa maximálna doba 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku, počas ktorej bude vojak zaradený do aktívnych záloh vykonávať pravidelné cvičenie a plniť úlohy ozbrojených síl. Ustanovuje sa podmienka, podľa ktorej vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh môže byť povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl najskôr až po vykonaní pravidelného cvičenia po prvom uzatvorení dohody s cieľom pripraviť v rámci tohto cvičenia vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl. Ak sa vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh v kalendárnom roku zúčastní plnenia úloh ozbrojených síl, nezúčastní sa už pravidelného cvičenia.
Spôsob povolania vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh na pravidelné cvičenie písomným oznámením prostredníctvom vojenského útvaru je totožný s povolaním aktívnych záloh na odbornú prípravu podľa platného právneho stavu. Povolanie vojaka zaradeného do aktívnych záloh na plnenie úloh ozbrojených síl sa navrhuje upraviť tiež písomným oznámením, ktoré bude zasielať okresný úrad v sídle kraja vzhľadom na to, že o tomto povolaní nerozhoduje vojenský útvar, ale vláda Slovenskej republiky. Zavádza sa možnosť nariadiť vojakovi zaradenému do aktívnych záloh plnenie úloh ozbrojených síl veliteľom v čase, keď vojak vykonáva pravidelné cvičenie. Upravuje sa povinnosť vojaka  v zálohe zaradeného do aktívnych záloh pokračovať v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl, ak vznikla krízová situácia a nebol nariadený výkon mimoriadnej služby. V súvislosti s dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravuje povinnosť veliteľa vojenského útvaru zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti  a ochrany zdravia pri práci v prípade, ak technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky neumožňujú aplikovať ustanovenia zákona o bezpečnosti  a ochrany zdravia pri práci.
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh sa určuje povinnosť oznamovať zmenu miesta trvalého pobytu z dôvodu zjednodušenia povolania a tiež zmenu zdravotného stavu v súvislosti s jeho prípadným uvoľnením z aktívnych záloh. Zároveň sa upravujú aj jeho povinnosti počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.
V ustanoveniach o náhrade škody sa upravujú prípady, v ktorých za škodu zodpovedá vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh alebo štát. Takúto škodu následne odškodní Ministerstvo obrany SR.
Ustanovuje sa výška jednorazového odškodnenia pozostalých a okruh osôb, ktorým môže minister obrany Slovenskej republiky poskytnúť jednorazové odškodnenie, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel.
Spresňujú sa podmienky vedenia evidencie vojakov v zálohách zaradených do aktívnych záloh, ktorú vedie vojenský útvar, upravuje sa obsah evidencie a postup vojenského útvaru pri skončení dohody v súvislosti s vedenou evidenciou.

K bodu 17
Legislatívno-technická úprava.

K bodom 18, 19 a 23
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu v príprave vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a rozšírení ozbrojených síl.

K bodu 20
Upravuje sa evidencia vojakov mimoriadnej služby vedená vojenským útvarom ozbrojených síl v nadväznosti na rozšírenie ozbrojených síl.

K bodu 21
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru Slovenskej republiky. 

K bodu 22
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky v § 14a.

K bodu 24
Podľa novo navrhovaného § 19 môže občan Slovenskej republiky vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom. Prezidentovi Slovenskej republiky zostane zachovaný inštitút povoľovania služby v ozbrojených silách iného štátu pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu.
Novelou sa súčasne vytvoria podmienky pre štátne orgány k vedeniu presnejšej evidencie o vstupe občanov Slovenskej republiky do ozbrojených síl iného štátu, aby  v prípade, ak bude nariadený výkon mimoriadnej služby, ich na výkon nepovolávali. Navrhuje sa doplnenie súčasného znenia platnej právnej úpravy o povinnosti občana Slovenskej republiky bližšie špecifikovať svoju žiadosť, uvádzať meno, priezvisko, dátum  a miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť, štát o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada, dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu a obdobie, na ktoré žiada o toto povolenie. Ďalej sa ustanovuje povinnosť občanov Slovenskej republiky bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja začiatok vojenskej služby, ale aj skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu, a to bez rozdielu,  v ozbrojených silách ktorého štátu bude slúžiť.

K bodu 25
V nadväznosti na povinnosť oznámiť začiatok a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu sa upravujú sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.

K bodom 26 a 27
Ukladanie poriadkových pokút sa navrhuje upraviť v súlade s princípom oportunity.

K bodu 28
Rozširuje sa okruh údajov vedených v evidencii okresného úradu v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky, ktorí skončili dobrovoľnú vojenskú prípravu a boli zaradení do záloh ozbrojených síl a o vojakoch v zálohách zaradených do aktívnych záloh. Údaje sú potrebné v súvislosti s plnením brannej povinnosti.

K bodom 29 a 30
Ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky a vojenskému útvaru a dôvody ich poskytnutia.
Spresňujú sa údaje poskytnuté okresným úradom v sídle kraja o občanoch Slovenskej republiky podliehajúcich brannej povinnosti vojenskému útvaru v súvislosti s výkonom mimoriadnej služby.

K bodu 31
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu odbornej prípravy, ktorá sa nahrádza pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl.

K bodu 32
Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky sa dopĺňa o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti k zaradeniu vojakov v zálohe do aktívnych záloh.

K bodu 33
Novým spôsobom sa ustanovuje priznávanie vojenskej hodnosti občanom Slovenskej republiky, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a služobný pomer colníka. Ak služobné pomery bezprostredne na seba nadväzujú, navrhuje sa priznávať vojenskú hodnosť po skončení posledného z uvedených služobných pomerov.

K bodu 34
Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy vyplývajúce z dohôd uzatvorených pred účinnosťou tohto zákona. 

K bodu 35
Upravuje sa preberanie právne záväzného aktu Európskej únie.

K bodu 36
Dopĺňa sa transpozičná príloha, v ktorej sa uvádza Smernica rady 2000/43/ES z 22. júna 2000.           

K čl. XIV
Navrhuje sa, aby sa na vojakov počas pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uplatňovali v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a zákon o brannej povinnosti vymedzí rozsah nevyhnutný na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K čl. XV
Každý vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh sa zúčastňuje na pravidelnom cvičení, ktorým sa dobrovoľne pripravuje aj na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí. Zároveň obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Z uvedených dôvodov je preto potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre plnenie úloh ozbrojených síl aktívnymi zálohami a prijať legislatívnu zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej by sa „motivačný príspevok, jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, naturálne náležitosti, jednorazové odškodnenie pozostalých a náhrada cestovného“ nepovažovali za príjem na účely kompenzácií. V praxi to bude znamenať, že takýto príjem (najmä s ohľadom na filozofiu poskytovania týchto benefitov) nebude mať vplyv na poskytovanie alebo výšku peňažných príspevkov na kompenzáciu.

K čl. XVI

K bodu 1
Navrhuje sa, aby domácnosti, ktorej člen, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, nebola dávka znížená. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 10 ods. 3 zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4
Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi vznikol aj členovi domácnosti, ktorý sa zúčastní na výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, nakoľko ide o aktívny prístup občana k verejným otázkam týkajúcim sa obrany a bezpečnosti štátu.

K bodu 5
Navrhuje sa, aby členovi domácnosti, ktorý sa z dôvodu účasti na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl nemôže zúčastniť výkonu činností pre priznanie nároku na aktivačný príspevok, nebol nárok na aktivačný príspevok odňatý. Navrhuje sa čas účasti člena na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl, ktorý koliduje s časom výkonu činností podľa § 12 ods. 3 písm. b) štvrtého bodu a piateho bodu zákona, považoval za čas, v ktorom takúto činnosť vykonával. Dôvodom je skutočnosť, že člen domácnosti účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR nemôže ovplyvniť, nakoľko ho určuje vojenský útvar, alebo okresný úrad v sídle kraja. Z toho dôvodu môže účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl SR kolidovať s aktuálne vykonávanými činnosťami uvedenými v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K čl. XVII
Umožňuje sa prijať občana, ktorý vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu do dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka bez vykonania prípravnej štátnej služby. Občan počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvuje základný vojenský výcvik v trvaní deväť týždňov a odborný výcvik v trvaní troch týždňov, ktorý je porovnateľný so základným vojenským výcvikom a odborným výcvikom jednotlivca, ktoré by musel ako profesionálny vojak absolvovať aj počas prípravnej štátnej služby.

K čl. XVIII
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2016. 

K prílohe
V prílohe sa uvádza právny akt Európskej únie, ktorý sa preberá týmto návrhom zákona.




Bratislava 26. augusta 2015





Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Martin Glváč, v. r.
minister obrany Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu