Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 01.08.2014 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

31

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Dopĺňa sa vymedzenie pojmu pracovné podmienky.

K bodu 2

Upravuje sa definícia hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

K bodu 3

Dopĺňa sa pojem zamestnanec na účel návrhu zákona, ktorý zahàňa aj žiakov strednej odbornej školy a študentov vysokej školy pri praktickej výučbe.

K bodu 4

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky navrhovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zmeny a doplnenia príloh č. 1, 2 a 4 k zákonu č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zoznamu chorôb z povolania, chorôb a stavov, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť a percentuálnej miery poklesu z árobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

K bodu 5

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorý ch nie je odôvodnené predpokladať významný vplyv na zdravie.

K bodu 6

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky pri zmenách a odobratí oprávnení vydaných na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

K bodu 7

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných, odobratých a zmenen ých oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 8

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky pri zmenách oprávnení vydaných na výkon pracovnej zdravotnej služby ako aj pri odobratí oprávnení a upresňuje sa kompetencia kontrolovať plnenie povinností pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 9

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných oprávnení na vý kon pracovnej zdravotnej služby o evidenciu odobratých a zmenených oprávnení, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo odobraté alebo zmenené oprá vnenie a evidenciu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorí vykonávajú samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, v ktorom uvedie informácie a uverejňuje ich na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 10

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s centrálnym registrom rizikových prác, vedeným Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 11

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znen í neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 12

Upravujú sa kompetencie Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky v oblasti kozmetických výrobkov – koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a ostatným členským štátom EÚ.

K bodu 13

Upravuje sa kompetencia regionálneho úradu verejného zdravotn íctva vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorých nie je odôvodnen é predpokladať významný vplyv na zdravie.

K bodu 14

Dopĺňa sa kompetencia regionálnych úradov verejné ho zdravotníctva, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa a plnenie vybraných povinností tímov PZS a v celom rozsahu povinností osôb yykonávajúcich dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 samostatne, ako aj kontrola PZS vykonávanej vlastnými zamestnancami.

K bodu 15

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 16

Na základe doplnenej kompetencie môže regionálny ú rad verejného zdravotníctva v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (inšpektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o preš etrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (zabezpečovanou vlastnými zamestnancami, alebo dodávateľsky tí mom pracovnej zdravotnej služby alebo osobou vykonávajúcou samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby).

K bodu 17

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 18

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 19

Dopĺňajú sa kompetencie orgánov verejného zdravotní ctva mimo rezortu zdravotníctva, ktoré umožnia v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa a prešetrovať pracovné podmienky a spôsob pr áce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania na základe žiadosti špecializovaného pracoviska, ako aj podmienky výkonu práce u ostatných zamestnancov rovnakej profesie na tom istom pracovisku.

Špecializovaným pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných č inností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovné ho lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (in špektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o prešetrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku, v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.

K bodu 20

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzický ch osôb súvisiacich s ich zdravotným stavom orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva.

K bodu 21

Spresňuje sa činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri prešetrovaní podozrenia na chorobu z povolania.

K bodu 22

Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzických osôb sú visiacich s ich zdravotným stavom Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva na účely plnenia špecializovaných úloh verejného zdravotníctva.

K bodom 23 a 24

Upravuje sa a dopĺňa rozsah opatrení na predchá dzanie vzniku poškodenia zdravia a odstránenie zistených nedostatkov pri výkone štátneho zdravotného dozoru kozmetických výrobkov tak, aby bol v súlade s nariadením (ES) č. 1223/2009.

K bodu 25

Doplnením ustanovenia sa upresňuje, že zdravotný dohľ ad pre zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 26

Upravuje sa posudková činnosť pri používaní biologický ch faktorov.

K bodu 27

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 28

Orgány verejného zdravotníctva posudzujú podľa § 13 ods. 4 písm. a) návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní ako aj návrhy na uvedenie do skúšobnej prevádzky a podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona schvaľujú prevádzkové poriadky zariadení. Procesu schvaľovania podliehajú aj prevádzky alebo zariadenia, v ktorých sa nakladá s odpadom vrátane nebezpečného odpadu. Takéto hodnotenie sa vykonáva komplexne, teda sa hodnotí ochrana zdravia tak zamestnancov prevádzky ako aj vplyv na zdravie obyvateľstva z hľadiska všetkých možných faktorov, ktoré by mohli negatívne ohroziť zdravie. Samostatné posudzovanie nakladania s odpadom predstavuje jednoznačne duplicitu v zákone č. 355/2007 Z. z., ktorá znamená zbytočnú a neodôvodnenú administratívnu záťaž tak pre orgány verejného zdravotníctva ako aj podnikateľské subjekty.

Vypustenie uvedeného ustanovenia bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie znížením regulačnej záťaže.

K bodu 29

Dopĺňa sa posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva o rozhodovanie o návrhoch na zmenu alebo vyradenie pracovných činností z kategórie 3 alebo 4.

K bodu 30

V § 15 odsek 1 sa slovo dopadov nahrádza slovom vplyvov.

K bodu 31

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 32

Spresnenie ustanovenia, že odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie preukazuje fyzická osoba – podnikateľ, vedúci zamestnanec, ktorý je zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností na pracovisku, alebo zamestnanec, ktorý vykonáva pr ácu samostatne.

K bodom 33 a 34

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v novej euró pskej chemickej legislatíve a národnej chemickej legislatíve (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Eur ópskej chemickej agentúry, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 528/2012 o sprístupň ovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používanie, legislatívne úpravy v oblasti ochrany zdravia pri práci, legislatívne úpravy v oblasti manipulácie s prípravkami na ochranu rastlín a pod.) je potrebné na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami, absolvovať odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti vo vzdelávacej in štitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v dĺžke najmenej desať vyučovacích hodín.

V súčasnosti je takéto odborné vzdelávanie ukončené získaním dokladu o odbornej spôsobilosti povinné v oblasti uvádzania prípravkov na ochranu rastlín a ich profesionálne použitie podľa zákona č . 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Odborné vzdelávanie vyžaduje aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 276/2010, ktorým sa mení a dopĺň a REACH, pri činnostiach spojených s odstraňovaním starých náterov dichlórmetánom.

Doplnením odbornej prípravy sa zavádza rovnocenné vzdelávanie aj do ostatných odvetví, ako aj do činností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, kde je zvýšené riziko možný ch dopadov na zdravie a životné prostredie (napríklad vo výrobných podnikoch s veľkými objemami toxických látok, pri profesionálnom používaní toxických látok a zmesí na povrchové ú pravy alebo pri profesionálnom používaní biocídnych prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov vrátane plynovania a podobne).

K bodu 35

Odborná spôsobilosť podľa súčasného znenia zá kona sa uznáva osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký účel. Preto nie je potrebné pre tieto osoby určovať ďalš ie podmienky (§ 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 34).

K bodu 36

Jednou z podmienok na získanie osvedčenia o odbornej spô sobilosti je aj predloženie dokladu o absolvovaní odbornej prípravy, ktorý nesmie byť starší ako dva roky.

K bodu 37

Splnenie požiadavky na odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie bez vykonania skúšky alebo pred vykonaním skúšky sa okrem dĺžky praxe podmieňuje novou povinnosťou absolvovať odbornú prípravu s ohľadom na pož iadavky a rozsah zmien v európskej a národnej legislatíve.

Odborná spôsobilosť sa podľa súčasného znenia zákona uznáva aj osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký úč el. Preto nie je potrebné pre tieto osoby určovať ďalšie podmienky (§ 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 35), teda nemusia absolvovať odbornú prípravu.

Vzhľadom na zmeny v európskej chemickej legislatíve a ná rodnej chemickej legislatíve žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami musí absolvovať odbornú prípravu podľ a druhu vykonávanej činnosti vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program (zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých z ákonov) v dĺžke najmenej 10 vyučovacích hodín. Žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prí pravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie musí absolvovať takúto odbornú prípravu v dĺžke najmenej 16 vyučovacích hodín.

Okrem toho každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti (vrátane osoby, ktorá získala osvedčenie na základe dokladu z iného členského štátu), má novú povinnosť absolvova ť najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia, aktualizačnú odbornú prípravu vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v rozsahu najmenej 10 vyuč ovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie).

Splnenie tejto podmienky overuje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, ktorý mu písomne predloží držiteľ osvedčenia o odbornej spô sobilosti. Vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy sú doplnené do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Rozsah odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti bude doplnený do vykonávacieho predpisu k zákonu č. 355/2007 Z. z. – vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah odbornej prípravy, rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a č innosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti a rozsah aktualizačnej odbornej prípravy.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov v registri odborne spôsobilých osôb ako aj zoznam osobných údajov, ktoré sú uvedené v osvedčení o odbornej spôsobilosti.

Dopĺňa sa nový dôvod, pre ktorý môže príslušný orgán verejného zdravotníctva odobrať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a to ak držiteľ osvedčenia o odbornej spô sobilosti neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu alebo nepredložil príslušnému orgánu verejného zdravotníctva doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy.

Fyzická osoba – podnikateľ alebo prá vnická osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie z dôvodov uvedených v zákone, môže o nové osvedčenie požiadať až po uplynutí šiestich mesiacov odo dň a jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. a) a c)) alebo po uplynutí jedného roka odo dňa jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. b)).

Zároveň sa zosúlaďuje terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zá kon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Upravujú sa povinnosti zamestnávateľa týkajú ce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu pre všetkých zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

Ïalej sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika, vypracovaním posudku o riziku a kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík zdravotníckym pracovn íkom s príslušnou špecializáciou alebo pracovnou zdravotnou službou, vypracovaním prevádzkového poriadku a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajú cich rizikové práce.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov, ktoré zamestnávateľ uvádza v záznamoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) jednotlivých zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad je v legislatíve SR obsiahnutá aj v aproximačných nariadeniach vlády SR, ktorými sa transponovali do slovenského právneho poriadku smernice Rady, ktoré obsahujú zdravotn é a bezpečnostné požiadavky pri expozícii zamestnancov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom pri práci. Sú to:

- Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z. (Smernica Rady 2003/10/ES o minimálnych zdravotných a bezpeč nostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)),

- Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2006 Z. z. (Smernica Rady 2002/44/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie)),

- Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpe čnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami (Smernica Rady 90/269/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta),

- Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v znení nariadenia vlády SR č. 217/2008 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/40/ES o minimá lnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)),

- Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu (Smernica EP a Rady 2006/25/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných pož iadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie)),

- Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov (Smernica Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemick ými faktormi pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády SR č. 301/2007 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/37/ES o ochrane pracovní kov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci (Smernica Rady 83/477/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri prá ci (Smernica EP a Rady 2000/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci).

Upravujú sa povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa, ktor á nezamestnáva iné fyzické osoby, týkajúce sa ochrany zdravia pri práci; povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) sa vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda práce v kateg órii 3 a 4. U ostatných SZÈO je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

Nové znenie návrhu zákona týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb neukladá zabezpečenie zdravotného dohľadu pre vlastnú osobu ako povinnosť, ale ako právo (možnosť).

Takáto dikcia zodpovedá aj zneniu Odporúčania pre pracovné zdravotné služby č. 171 z r. 1985 Medzinárodnej organizácie práce, ktorá na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 o pracovných zdravotných službách stanovuje, že princípy ná rodnej politiky v oblasti pracovných zdravotných služieb by mali byť stanovené tak, aby poskytovanie PZS bolo dostupné aj pre samostatne zárobkovo činné osoby a umožňovalo im ochranu analogickú zabezpeč ovaniu PZS pre zamestnancov. Aj iné štáty (napr. Fínsko) riešia zabezpečenie PZS pre SZÈO ako možnosť, dobrovoľný akt.

V návrhu zákona je zakotvené právo SZÈO na zdravotný dohľad, nie je to však povinnosť. V návrhu zákona je táto možnosť uvedená aj preto, aby SZÈO mohla zdravotný dohľad vlastnej osoby započí tať ako režijné náklady.

Problematika zabezpečenia zdravotného dohľadu a pracovných zdravotných služieb u SZÈO je v smerniciach EÚ v dobrovoľnej rovine, ale európske inštitúcie čoraz častejšie upozorňujú a aj v praxi pravidelne zisťujú spôsob zabezpečenia ochrany zdravia u SZÈO v jednotlivých členských štátoch.

Európsky parlament podporuje snahy Komisie rozšíriť pôsobnosť rámcovej smernice 89/391/EHS na skupiny pracovníkov, na ktoré sa doposiaľ nevzťahovala, ako sú vojaci, samostatne zárobkovo činné osoby, pomocn íci v domácnosti a osoby pracujúce z domu.

Podľa návrhu zákona sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľstva) vzťahuje len fyzické osoby - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, ale vykonávajú rizikové prá ce, teda práce v kategórii 3 a 4. Ak by nebol regulovaný zdravotný dohľad u SZÈO vykonávajúcich rizikové práce, prejavilo by sa to o niekoľko rokov v prudkom náraste chorôb z povolania u týchto osôb a vo zvýšených nákladoch na verejný zdravotný systém.

Dopĺňa sa pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Policajného zboru a profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky a colníkom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pri výkone štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby a pr íslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru zaradeným mimo činnej štátnej služby.

K bodu 39

V záujme zjednocovania legislatívy je potrebné presunúť všetky legislatívne podmienky činnosti PZS do zákona č. 355/2007 Z. z. Èinnosti vykonávané v rámci PZS tvoria nedeliteľný celok odborných zdravotných výkonov v oblasti primárnej prevencie poškodení zdravia zamestnancov, ktorý je priamo previazaný s činnosťami úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotné ho dozoru pri ochrane zdravia zamestnancov. Riešenie zdravotného dohľadu v rámci PZS v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 124/2006 Z. z. je roztrieštením jedného celku a tým je problematika PZS značne neprehľ adná. Preto v záujme zjednocovania a sprehľadnenia legislatívy je žiaduce celý legislatívny rámec upravujúci činností PZS uviesť v jednom zákone a to v zákone č. 355/2007 Z. z.

Úrad verejného zdravotníctva SR vydáva oprávnenie na činnosť PZS, kontroluje plnenie povinností PZS v praxi a preto je v záujme efektívneho usmerňovania vývoja poskytovania týchto služ ieb v SR presun celej legislatívy PZS pod gesciu MZ SR logický a žiaduci. Jednotiacim prvkom v zákone č. 124/2006 Z. z. bude definícia preventívnych a ochranných služieb.

MZ SR je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia a pre zdravotnú starostlivosť. Všeobecne platí, že všetky oblasti uvedené pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy v kompetenčnom zákone musia byť príslušným ministerstvom aj kontrolované. Èinnosť PZS kontroluje ÚVZ SR, výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k pr áci, ktoré vykonávajú lekári PZS, je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré v plnom rozsahu kontroluje MZ SR.

Zdravotný dohľad zahàňa celú činnosť PZS a to dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu cielených lekárskych preventí vnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Ustanovenie § 30a upravuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľom. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľ a miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spô sobilosti na prácu tímom PZS.

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, pod ľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môž e byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí s ním uzavreli pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a vykonávajú pracovnú zdravotnú službu pre tohto zamestnávateľa. V tomto prípade musí mať zamestnávateľ vlastný tím pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializá ciou a verejný zdravotník (minimálny tím), ak jeho zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Vedúci tímu PZS musí byť lekár s určenou špecializ áciou.

Ïalším spôsobom je zmluvné zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá má oprávnenie vydané na vý kon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonáva túto činnosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

Tím pracovnej zdravotnej služby je možné využiť aj na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce.

Osobitným spôsobom teda mô že zamestnávateľ zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce.

Osobitným spôsobom môže zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 1 a 2) aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov). Èinnosť pracovnej zdravotnej služby, týkajúcu sa dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad spôsobom vykonávania práce z hľadiska vplyvu na zdravie zamestnancov, môž e vykonávať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti osobne (ak je fyzická osoba), alebo ju môžu vykonávať jeden alebo viacerí zdravotnícki pracovníci, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako zamestnávateľovi z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci z príslušných legislatívnych ú prav.

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti a doložiť potrebné doklady.

Návrh zákona ustanovuje postup pri vydávaní oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby (ďalej len 'oprávnenie'), pričom v § 30b ods. 2 a 3 rozlišuje, či je žiadateľom osoba už podnikajúca, čiže právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ (§ 30b ods. 2) alebo či ide o ešte nepodnikajúcu fyzickú osobu alebo založenú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra (ďalej len 'založená právnická osoba”, čiže právnickú osobu, ktorá ešte právne nevznikla (§ 30b ods. 3). V § 30b ods. 2 až 4 sú uvedené doklady, ktoré žiadateľ predkladá úradu verejného zdravotníctva. Rozsah týchto dokladov zodpovedá rozsahu zmluvnej dispozície, ktorú má žiadateľ v danom štádiu a ktorú je schopný v danom štádiu prezentovať relevantným spôsobom. Nemožno preto očakávať, že založená právnická osoba bude schopná predložiť platné pracovné zmluvy, napr. s osobami, ktoré tvoria minimálny tí m pracovnej zdravotnej služby, pretože v štádiu podávania žiadosti je právnická osoba len založená a právne ešte nevznikla (nebula zapísaná do obchodného registra). Tento stav je len dočasný, pretož e v odseku 6 je explicitne ustanovené, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má oprávnenie na výkon pracovnej zdravoptnej slu žby a živnostenské oprávnenie a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady, ktorými preukazuje obchodné meno, miesto podnikania a identifikač né číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, ďalej predkladá už spomínané živnostenské opr ávnenie, doklady preukazujúce, že má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah s osobami, ktoré tvoria minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 7 a doklad, že má k dispozícii ambulanciu, a to buď predloží buď povolenie na prevá dzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie. Ide všetko o doklady, ktoré podľa § 30b ods. 2 predkladá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré u ž podnikajú a rozširujú si svoje podnikateľské aktivity o výkon pracovnej zdravotnej slu žby.

Úrad verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na webovom sídle evidenciu fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal, zmenil alebo odobral oprávnenie na vý kon pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého môže byť odobraté oprávnenie aj na základe požiadania držiteľa oprávnenia.

Úrad verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na svojom webovom sídle aj evidenciu fyzických osôb – podnikateľov alebo právnických osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej slu žby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

Určujú sa povinnosti držiteľa oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovný mi podmienkami. Pracovná zdravotná služba, vykonávaná vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky, na základe oprávnenia alebo osobami samostatne vykonávajúcimi zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, okre m iného musí vykonávať odborné činnosti v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dô razom na ochranu zdravia zamestnancov.

Určuje sa náplň č innosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá pre zamestnávateľa v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovan í posudkov o riziku, zúčastňuje sa na vypracovávaní programov ochrany zdravia zamestnancov, pripravuje rozbory pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, zúčastň uje sa na organizovaní systému prvej pomoci u zamestnávateľa a vzdeláva zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a ďalšie činnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov. Na činnosti pracovnej zdravotnej služby v pracovnom prostredí nadväzuje hodnotenie expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon konkrétnych pracovných činností. V pr ílohe sa dopĺňa minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie rizikových prác.

Podrobne sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa sú visiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k pr áci u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaké povinnosti súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vzťahujú aj na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby. Hodnotenie zdravotného rizika u nej vykonáva zdravotn ícky pracovník s príslušnou špecializáciou. Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u vybraných profesií - zamestnancov pri opakovanom v ýskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (u prác zaradených do kategórie 2, 3 alebo 4).

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej leká rskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonan í lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie a u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2.

Určuje sa obsah lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý môže vypracovať len lekár s určenou špecializáciou a doručí ho zamestnávateľovi, zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ïalej sa určuje postup, ak sú pochybnosti o správnosti pos údenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo strany zamestnanca, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Náklady, ktoré vznikli v s úvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza žiadateľ, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ak sa nepotvrdí správnos ť pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, náklady uhrádza poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K bodu 40

Spresňujú sa kritériá na zaradenie prác do druhej kateg órie.

K bodu 41

Dopĺňa sa rozhodovacia činnosť orgánov verejné ho zdravotníctva v súvislosti so zmenou alebo vyradením práce z tretej alebo štvrtej kategórie.

Kategorizácia prác ako spôsob hodnotenia a klasifikácie zdravotných rizík pri práci má niekoľko desaťročí dlhú tradíciu v rámci európskeho priestoru v krajinách bývalej Èesko-slovenskej republiky, teda v Èechách a na Slovensku. Je to jedine čný prepracovaný systém jednotných objektívnych kritérií, ktorý v konečnom dôsledku vychádza v ústrety zamestnávateľom, pretože im v podstate umožňuje (pri nevyhnutnom vykonávaní účinn ých opatrení) vykonávať práce, pri ktorých sú prekročené limity zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia (rizikové práce v kategórii 3 a 4). Táto možnosť musí byť vyvá žená systémom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.

K bodu 43

Návrhom zákona sa rieši postup uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosť ou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializač nom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné leká rstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Úprava určuje aj lehoty na vypracovanie lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania špecializovaným pracoviskom a na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania regioná lnou komisiou alebo Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania. Lehota je určená aj pre príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorého pracovníci prešetrujú pracovné podmienky a spôsob pr áce posudzovanej osoby. Určená lehota sa príslušnému orgánu verejného zdravotníctva predlžuje, napríklad ak prešetruje pracovné podmienky u niekoľkých zamestnávateľov posudzovanej osoby. V prílohe z ákona sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

Zároveň sa ustanovujú podmienky činnosti Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania na účely posudzovania obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania, ako aj podmienky č innosti regionálnych komisií na posudzovanie chorôb z povolania vrátane regionálnych komisií na posudzovanie kožných chorôb z povolania. Určuje sa obsah lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania, ktorý vypracuje špecializované pracovisko a určujú sa subjekty, ktorým sa tento lekársky posudok doručuje. Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania je doplnený do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Úprava určuje postup pri hlásení choroby z povolania a evidencii uznaných chorôb z povolania. Ïalej sa upravuje postup osoby, u ktorej sa posudzovalo podozrenie na chorobu z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia špecializovaným pracoviskom.

K bodu 44

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť záťaž teplom a chladom pri práci.

K bodu 45

Text sa mení v súvislosti s používanou odbornou terminológiou.

K bodu 46

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci a po dohode so zá stupcom zamestnancov ich upraviť vnútorným predpisom.

Doterajšie znenie zákona de facto ukladalo zamestnávateľovi pri záťaži teplom a chladom jedinú povinnosť a to upraviť čas práce až pri dosiahnutí hodnôt vymedzujúcich dlhodobo a kr átkodobo únosný čas. Nový návrh vymenováva opatrenia, ktoré zamestnávateľ vykonáva pri prekročení prípustných hodnôt tepelnej záťaže s cieľom znížiť tepelnú záťaž zamestnancov.

Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny, spôsobujúce nárast počtu mimoriadne teplých dní počas letného obdobia, vyvstáva potreba konkretizácie opatrení pred záťažou teplom, ktor é by zohľadňovali špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Táto požiadavka vyplynula z rokovaní so zástupcami odborových zväzov a nadväzuje na obdobnú požiadavku zákona č. 124/2006 Z. z., ktor ý v § 6 ods. 3 písm. b) ukladá zamestnávateľovi povinnosť upraviť zabezpečovanie pitného režimu vnútorným predpisom.

Dopĺňa sa povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok.

V doterajšom znení zákona č . 355/2007 Z. z. nebola povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok pre pracoviská so záťažou teplom a chladom jednoznačne stanovená a spôsobovala nejednotný výklad. Nový návrh túto povinnosť jednoznač ne stanovuje aj pre záťaž teplom a chladom pri práci.

K bodom 47 až 49

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť fyzickú záťaž pri práci a vypracovať prevádzkový poriadok pri zvýšenej fyzickej záťaži pri práci.

Upravuje sa text v súvislosti s používanou terminológiou na povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov.

K bodu 50

Systematicky sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu zo stavieb. Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci odstraňujú azbest alebo materi ály obsahujúce azbest zo stavieb, musí mať oprávnenie na túto činnosť vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Pre žiadateľov sa upravujú podmienky získania tohto oprávnenia.

Po získaní oprávnenia musí právnická osoba ale bo fyzická osoba – podnikateľ pred výkonom búracích prác na konkrétnej stavbe požiadať o posúdenie technických a organizačných opatrení vrátane prevádzkového poriadku miestne príslušný orgán verejného zdravotníctva a následne oznámiť začiatok a ukončenie výkonu prác na stavbe.

Dopĺňa sa ustanovenie o vydávaní oprávnenia na konkrétne špecifikované činnosti odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Zároveň sa určujú dôvody, pre ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnenie odobrať, ako aj lehota po uplynutí ktorej, môže právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne požiadať o vydanie nového oprávnenia.

Dopĺňa sa ustanovenie o špecifikáciu činností spojených s expozíciou azbestu (údržbárske práce, opravy a iné činnosti), pri ktorých je predpoklad prekroč enia technickej smernej hodnoty napriek vykonaným opatreniam.

Dopĺňa sa ustanovenie o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraň ovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s určením jeho poskytovateľa a rozsahu (10 vyučovacích hodín).

Dopĺňa sa ustanovenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Dopĺňa sa ustanovenie o zabezpečení merania azbestu vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia v súlade s doteraz vykonávanou vnútroštátnou vykonávanou praxou.

Dopĺňa sa ustanovenie o zneškodňovaní odpadu v súvislosti so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením podrobností pre žiadateľa – fyzickú osobu o oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá ešte nemá vydané živnostenské oprávnenie.

Doplnenie náležitostí vydávaných oprávnení. Doplnenie platnosti vydaných oprávnení na dobu neurčitú na základe zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením povinností pred začiatkom činnosti odstraňovania pre fyzickú osobu, ktorej bolo vydané živnostenské oprávnenie.

Dopĺňa sa ustanovenie s podrobnejšou špecifikáciou činností odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (v interiéri, v exteriéri, do 10 m3) v závislosti od preukázaného technického vybavenia kvôli spresneniu a na odstránenie nejasností výkladu zákona v praxi.

Doplnenie požiadaviek na technologické vybavenie pri odstraňovaní materiálov s obsahom azbestu.

Doplnenie možnosti odobratia oprávnenia na vlastnú žiadosť.

Určenie možností zániku platnosti oprávnenia.

Stanovenie doby opätovného požiadania o vydanie oprávnenia po jeho odobratí.

Dopĺňa sa ustanovenie s určením náležitostí návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktoré sú predkladané príslušnému orgánu verejné ho zdravotníctva držiteľmi oprávnenia.

Doplnenie intervalu vykonania aktualizačnej odbornej prípravy (každý ch 5 rokov) .

Doplnenie povinnosti oznámenia príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkré tnej stavbe. Uvedená povinnosť súvisí a nadväzuje na ňu výkon štátneho zdravotného dozoru orgánov verejného zdravotníctva na mieste výkonu odstraňovania.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorého zamestnanci sú exponovaní biologickým faktorom o poskytovanie očkovania zamestnancom, ktorí sú pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii očkovacia látka. Rozsah povinného a odporúčaného očkovania zamestnancov pri ich profesionálnej expozícii je upravený vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.

Ustanovujú sa povinnosti zodpovednej osoby a distribútora pri v ýrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trh kozmetických výrobkov podľa nariadenia č. 1223/2009.

K bodu 51

V § 51 sa vkladá nové písmeno, ktoré sa týka dodrž iavania požiadaviek na zdravotnú nezávadnosť pri výrobe hotových pokrmov a pri manipulácii s hotovými pokrmami v zariadeniach spoločného stravovania.

K bodu 52

Upresňuje sa povinnosť vykonať kvalitatívne a kvantitat ívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou podľa § 16 ods. 1.

K bodu 53

V § 52 ods. 1 písm. d) sa slovo 'dopadov' nahrádza slovo m 'vplyvov'.

K bodom 54 až 58

Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti s vypracovaním prevádzkové ho poriadku a pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu pre zamestnancov.

Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľ ov a právnických osôb zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov podľa § 30a a § 30d.

Dopĺňa sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu pri práci.

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a prá vnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému š pecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

K bodu 59

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

Èasť vety bola vypustená z dôvodu problematickej realizácie v praxi, pretože pri samoobslužnom predaji môžu toxické látky a zmesi vydávať aj iné osoby, nielen predavač.

K bodu 60

Ustanovuje sa povinnosť pre poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka poskytovať osobné údaje príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na účel hodnotenia zdravotných rizík pri práci a preš etrovania podozrenia na chorobu z povolania, ako aj ich evidencie v registri rizikových prác.

K bodu 61

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu ú radu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

K bodu 62

Dopĺňa sa povinnosť kontrolovať plnenie opatrení nariaden ých na predchádzanie ochoreniam.

K bodu 63

Dopĺňajú sa oprávnenia orgánov verejného zdravotní ctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad kozmetickými výrobkami prijať na mieste opatrenia potrebné k okamžitému zásahu alebo na zrušenie dočasne uložených opatrení.

K bodu 64

V § 56 sa dopĺňa skutková podstata priestupku na ú seku verejného zdravotníctva.

K bodu 65

Upravujú sa iné správne delikty na úseku verejné ho zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30, § 30a, § 30e a § 63c.

Ïalej sa upravujú iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30.

K bodu 66

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, ak neplní povinnosti týkajúce sa činnosti pracovnej zdravotnej služby.

K bodom 67 a 68

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujú cich azbest zo stavieb, ak si neplní oznamovaciu povinnosť, týkajúcu sa začiatku a ukončenia odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe.

K bodu 69

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 41 ods. 16.

K bodu 70

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci s biologickými faktormi určen é v § 42.

K bodom 71 a 72

Vymedzuje sa rozsah správnych deliktov, ktorých sa dopustí fyzická a právnická osoba pri výrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trhu kozmetických výrobkov, ak nesplní povinnosti uložené zákonom a nariadením (ES) č. 1223/2009.

K bodu 73

Zosúlaďujú sa správne delikty na úseku verejné ho zdravotníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ak porušia povinnosti uvedené v § 52 odseku 1.

Dopĺňa sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nezabezpečí pre zamestnancov pitnú vodu pri práci.

K bodu 74

Upravujú sa správne delikty v oblasti zaobchádzania s veľ mi toxickými látkami alebo toxickými látkami a zmesami podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 75

Upravujú sa iné správne delikty pre osoby, ktoré vykoná vajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

K bodu 76

Vymedzuje sa výška pokút za správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktoré ukladá príslušný orgán verejného zdravotníctva fyzickým osobám – podnikateľom a prá vnickým osobám.

K bodu 77

Upravuje sa, že na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prá cu a na uznávanie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní vzhľadom na skutočnosť, že lekár vystavuje lekársky posudok o zdravotnej spô sobilosti na prácu a špecializované pracovisko sa vyjadruje k uznaniu choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania formou lekárskeho posudku podľa § 16 ods. l písm. a) a b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 78

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykoná vacieho predpisu, ktorým sa ustanovuje rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa dopĺňa o odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu.

K bodu 79

Dopĺňajú sa splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykoná vacieho predpisu, ktorý podrobne upraví rozsah a náplň výkonu pracovnej zdravotnej služby, zloženie tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a ich odbornú spôsobilosť a vykonávacieho predpisu, ktorý uprav í podrobnosti o hodnotení dopadov na verejné zdravie.

K bodu 80

V prechodných ustanoveniach sa zosúlaďuje platnosť opr ávnení na odstraňovanie azbestových materiálov zo stavieb vydaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do 31. mája 2010 so zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto oprávnenia sa považujú za oprávnenia vydané na neurčitú dobu.

Dopĺňa sa povinnosť všetkých držite ľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami a zmesami a osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použ itie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, platných ku dňu účinnosti tohto zákona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu s termínom urč eným podľa dátumu vydania osvedčenia.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorý vykoná val svoju činnosť pred účinnosťou tohto zákona, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizí k a posudku o riziku pracovnou zdravotnou službou alebo zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou najneskôr do 31.12.2014. Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať činnosť po nadobudnutí ú činnosti zákona, musí splniť túto povinnosť do jedného roka od začatia činnosti.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 31. júla 2014, ak zabezpečoval pracovnú zdravotnú služ bu vlastnými odbornými zamestnancami už pred účinnosťou tohto zákona.

Dopĺňa sa možnosť vykonávania vybraných činností pracovnej zdravotnej služby v dohľade nad pracovnými podmienkami lekármi so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v š pecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie alebo v špecializačnom odbore hygiena a epidemiológia.

Ïalej sa dopĺňa možnosť vykonávania vybraných činností pracovnej zdravotnej služby v dohľade nad pracovnými podmienkami diplomovanými asistentmi hygieny a epidemiológie, podľa predpisov účinných do 30. júna 2010, asistentmi hygieny a epidemiológie podľa predpisov účinných do 1. mája 2004, asistentmi hygienickej služby podľa predpisov účinných do 28. marca 2002, inými zdravotníckymi pracovn íkmi podľa predpisov do roku 2010 a bezpečnostnými technikmi.

Rámcová smernica požaduje príslušnú odbornú spôsobilosť členov tímu PZS. Èinnosť PZS je komplex úzko súvisiacich odborných zdravotníckych činností, ktoré musia vykonávať zdravotnícki pracovníci najmä v zdravotnom dohľade výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Dopĺňa sa špecializácia lekárov podľa predpisov ú činných do 28. marca 2002.

Dopĺňa sa povinnosť všetkých držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb platných ku dňu účinnosti tohto zá kona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest s termínom určeným podľa dátumu vydania oprá vnenia.

Tlačivo určené na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ktoré sa používalo pred účinnosťou tohto zákona sa môže používať najdlhšie do 31.12.2014. Ustanovuje sa, že oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

K bodu 81

Zrušujú sa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2003 o organizácii a úlohách na úseku ochrany zdravia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov a aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorš ích predpisov.

K bodom 82 až 85

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 16.

Text sa mení v súvislosti so zavedenými odbornými názvami príslušných chemických látok.

K bodu 86

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštit úcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu osôb na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie a aktualizačnú odbornú prípravu pre držiteľov týchto osvedčení o odbornej spôsobilosti, v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3a zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prí pravy na overenie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy.

V prílohe č. 3b sa ustanovuje minimálny rozsah vý konu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa.

Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, ako aj špecializovaných pracovísk, ktoré posudzujú podozrenie na chorobu z povolania, sú v prílohách č. 3c a 3e zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania.

V prílohe č. 3d sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

V prílohe č. 3f sa dopĺňa vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania v súvislosti s právnou úpravou v § 31b.

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu zamestnancov a osôb zodpovedných za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujú cich azbest zo stavieb, ako aj aktualizačnú odbornú prípravu v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3g zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizač nej odbornej prípravy.

K bodu 87

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Euró pskych Spoločenstiev a Európskej Únie o smernicu Rady 89/391/EHS, ktorá v článku 7 upravuje ochranné a preventívne služby, medzi ktoré patrí pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba.

K bodu 88

Dopĺňa sa upravenie problematiky ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných rizík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spô sobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje sa zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. II

Novelizuje sa zákon o priestupkoch.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 30a.

K bodu 2

Upravuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Upravujú sa živnosti v bode 71, ktoré budú vykonávať osoby, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 pí sm. a), b) a f) a § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.

V bode 4

Dopĺňajú sa viazané živnosti na dohľad nad pracovnými podmienkami a na odstraňovanie azbestu alebo materiálov s obsahom azbestu zo stavieb pri búrac ích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach.

K čl. IV

Zrušujú sa správne poplatky v súvislosti s novou prá vnou úpravou v článku I, v paragrafe 43, v oblasti vydávania rozhodnutí na použitie iných ako povolených regulovaných látok a neuvedenie látok v zozname zložiek z dôvodu obchodného tajomstva.

K čl. V

K bodu 1

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodom 2 a 3

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a a 31d zákona č. 355/2007 Z. z.

K čl. VI

K bodom 1 až 14

Text sa mení a dopĺňa v sú vislosti so zavedenou odbornou terminológiou v tejto oblasti.

K čl. VII

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s novelizačný m bodom 2.

K bodu 2

Doplnením sa špecifikuje, že zamestnanec, ktorý je povinn ý podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu danú zamestnávateľovi, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tí me pracovnej zdravotnej služby alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

K bodu 3

Upresňuje sa terminológia súvisiaca s lekárskym posudkom v zmysle terminológie používanej v zákone č. 355/2007 Z. z.

K bodu 4

Doplnenie definície lekárskeho posudku v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upraveného v § 31a zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodom 5 a 6

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s noveliza čným bodom 2.

K čl. VIII

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ďalšie druhy vyslania profesioná lneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých sa na činnosti, ktoré profesionálny vojak bude vykonávať, nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. Pri výkone jeho činností bude potrebné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a zdravia.

K bodom 2 a 3

Poznámky pod čiarou a text ustanovenia sa navrhuje zmeniť vzhľadom na zmenu a doplnenie zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 4

Text sa spresňuje vzhľadom na vypustenie § 26.

K bodu 5

Text sa spresňuje vzhľadom na povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekársk ym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci v prípadoch uvedených v § 30e ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 6

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zá kona č. 355/2007 Z. z. sa v § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. spresňujú ustanovenia súvisiace so zriadením a činnosťou bezpečnostnotechnickej služby. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpeč nostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú so zamestnávateľom v pracovnom pomere, pričom musí byť vybavený pracovnými prostriedkami (technickým a prístrojovým vybavením) potrebn ými na výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby, ktoré musia byť u zamestnávateľa vykonávané so zreteľom na pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúce riziká nachádzajúce sa na pracoviskách zamestnávateľa. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu aj zmluvne, dodávateľským spôsobom s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na v ýkon bezpečnostnotechnickej služby Národným inšpektorátom práce. Národný inšpektorát práce vedie a zverejňuje evidenciu vydaných oprávnení fyzickým osobám – podnikateľom alebo prá vnickým osobám, ktorým vydal oprávnenie na výkon činnosti bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom.

K bodu 7

Text sa upravuje vzhľadom na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby tímom zdravotníckych pracovníkov s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§ 30a ods. 1 zákona č . 355/2007 Z. z.). Pracovníci bezpečnostnotechnickej služby nemajú zdravotnícke vzdelanie a príslušnú špecializáciu, ktorá je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. potrebná na výkon pracovnej zdravotnej služby zdravotníckymi pracovníkmi.

K bodu 8

Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa § 26.

K bodu 9

Text sa mení vzhľadom na presunutie splnomocňovacích ustanoven í vykonávacích predpisov súvisiacich s pracovnou zdravotnou službou a s hlásením, registráciou a evidenciou choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 10

Text sa mení vzhľadom na presunutie právnej ú pravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 11

Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa prechodné ustanovenie súvisiace s plnením úloh pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 12

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do z ákona č. 355/2007 Z. z. a novej úprave uznávania chorôb z povolania, hlásenia a evidencie chorôb povolania v zákone č. 355/2007 Z. z sa zrušujú vykonávacie predpisy zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré upravujú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z.) a spôsob hlásenia, evidencie a registrácie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z.).

K bodu 13

Vzhľadom na aplikačnú prax je potrebné upraviť činnosť , ktorú podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. môže vykonávať len fyzická osoba zdravotne spôsobilá a s platným osvedčením.

K bodu 14

Upravený je publikačný zdroj smernice Rady 89/391/EHS.

K čl. IX

Stanovuje sa povinnosť štátnej veterinárnej a potravinovej sprá ve Slovenskej republiky poskytovať súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

K čl. X

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení zákona č . 355/2007 Z. z. sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

K čl. XI

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2014.

V Bratislave, 23. apríla 2014

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona' ) predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

V návrhu zákona sa upravujú povinnosti zamestnávateľa týkajú ce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

Návrh zákona spĺňa požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len 'rámcová smernica'). Ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia zdravotného dohľadu pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (ďalej len 'PZS') vychádzajú z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č . 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1985 o závodných zdravotných službách a z požiadaviek rámcovej smernice.

Návrh zákona vo svojich ustanoveniach uvádza požiadavky v optimálnom rozsahu tak, aby spĺňal požiadavky rámcovej smernice, aby bol v súlade so zavedeným vnútroštátnym zdravotným systémom a aby boli v maximálnej možnej miere akceptované pripomienky zamestnávateľov z predchádzajúceho legislatívneho procesu (späťvzatý vládny návrh zákona uznesením č. 124/2013 z marca 2013, parlamentná tlač 407).

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Zamestnávateľ môže využiť spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom a to tímom pracovnej zdravotnej služby na základe oprá vnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, alebo samostatne právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľ adu nad pracovnými podmienkami pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.

Ministerstvo zdravotníctva SR vychádza z predpokladu, že zdravotný dohľad, ktorý je tvorený dohľadom nad pracovnými podmienkami a posudzovaním zdravotnej sp ôsobilosti na prácu (výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci) by mali vykonávať najmä zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

Opakované zásadné pripomienky zamestnávateľov sa týkali požiadavky zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov vykon ávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 (súčasný právny stav). U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2 je však priznaných až 66 % chorôb z povolania, teda je založené na objektívnych dôkazoch, že požiadavka zamestnávateľov nemá opodstatnenie z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávatelia túto požiadavku opakovane odôvodňujú vysokými fixnými finančnými nákladmi na PZS (paušálne zmluvy). Návrh zákona neupravuje zmluvné vzťahy, ktoré upravuje Obchodný zákonník. V šeobecné princípy fungovania trhu na základe ponuky a dopytu však okrem paušálneho finančného plnenia umožňujú aj plnenie na základe konkrétneho výkonu/diela. Z ustanovení návrhu zákona nevyplý va zamestnávateľom povinnosť uzatvárať paušálne zmluvy s PZS.

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, pod ľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môž e byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu tímom PZS.

V prípade fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda prá ce v kategórii 3 a 4. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

Účelom návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k prá ci. Doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby je rozdelená v dvoch zákonoch, a to v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo spôsobuje zamestnávateľ om problémy v aplikačnej praxi.

Pracovná zdravotná služba v súčasnosti už vo významnej miere ovplyvňuje úroveň zdravia zamestnancov pri práci v pozitívnom zmysle vzhľadom na jej základné zameranie, ktorým je prevencia chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou a udržanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostrední ctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá na svojom 6. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2007 schválila Globálny akčný plán týkajúci sa zdravia zamestnancov na r. 2008 – 2017. V tomto Globálnom akčnom pláne nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov malých a stredný ch podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov pracovnými zdravotnými službami na účel zabezpečenia primárnej prevencie profesionálnych ochorení a ochorení sú visiacich s prácou. Jedným z hlavných cieľov Globálneho akčného plánu je 'zlepšenie činnosti a dostupnosti pracovných zdravotných služieb'. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej slu žby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.

Návrhom zákona sa dopĺňa zameranie na kvalitu činnosti pracovnej zdravotnej služby s dôrazom na kontrolnú činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky u jednotlivých právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom a doplnenie novej kompetencie príslušných orgánov verejného zdravotníctva, teda regionálnych úradov verejn ého zdravotníctva a orgánov verejného zdravotníctva rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa.

Určuje sa náplň č innosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami najmä hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozí ciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie, hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, podporuje prisp ôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia, poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného h ľadiska a spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia.

Podrobne sú rozpracované podmienky posudzovania zdravotnej sp ôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykon ávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

Ïalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť leká rske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dô vodov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4.

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej leká rskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonan í lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2. Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, sú v prílohe návrhu zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Návrhom zákona sa dopĺňa aj právna úprava prešetrovania pracovný ch podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ako aj uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ako aj zriadenie celoslovenskej komisie na posudzovanie obzvlášť zlož itých prípadov podozrení na chorobu z povolania. Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania zriaďuje minister zdravotníctva. Dopĺňajú sa aj podmienky zriadenia regionálnych komisií na posudzovanie chor ôb z povolania a kožných chorôb z povolania v univerzitných nemocniciach.

Návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia súvisiace s ochranou zdravia pri práci. Zmeny si vyžiadali poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe na odstránenie nejednoznačného výkladu práv, povinností a kompetencií zamestnávateľov, resp. SZÈO alebo orgánov verejného zdravotníctva (napr. vydávanie, zmena a odob eranie oprávnení na odstraňovanie azbestu, alebo na výkon pracovnej zdravotnej služby), alebo možnosť rozhodnúť nielen o zaradení práce do kategórie rizika, ale aj o jej preradení do inej kategórie alebo o vyraden í práce z kategórie rizika, ako aj potreba zosúladenia s inými právnymi predpismi, napr. zákonom č. 67/2010 Z. z. (zmena terminológie toxických látok a zmesí), alebo zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii prá ce v znení neskorších predpisov (spolupráca orgánov dozoru).

Uvedené zmeny vychádzajú v ústrety zamestnávateľom, resp. podnikateľskej sfére, keďže v konečnom dôsledku zjednodušujú a sprehľadňujú pravidlá doterajších ustanovení.

Navrhovanou novelou zá kona sa upravuje aj problematika hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Hodnotenie dopadov na verejné zdravie je súbor nástrojov a postupov, cieľom ktorého je znižovať zdravotné riziká na základe zhodnotenia predpokladan ých vplyvov navrhovaných činností a schvaľovaných dokumentov na zdravie populácie. Vychádza zo skutočnosti, že zdravie jednotlivcov i populačných skupín je silne ovplyvňované aj politikami, stratégiami a aktivitami iných sektorov, mimo zdravotníctva. Hodnotenie dopadov na zdravie je prioritou Európskej únie, upravenou v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zavedením metodoló gie hodnotenia dopadov na zdravie populácie do praxe sa predpokladá integrovanejší prístup k prevencii a zlepšenie a podpora zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Návrh zákona upravuje aj problematiku ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných riz ík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona sa predkladá so zámerom implementovať do slovensk ého právneho poriadku ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú . V. ES L 342, 22.12.2009).

V predkladanom návrhu zákona sa v zmysle požiadaviek nariadenia (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 upravujú kompetencie orgánov verejného zdravotníctva v ob lasti kozmetických výrobkov, najmä koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a dozorným orgánom ostatných členských štátov, povinnosti výrobcov, dovozcov a distrib útorov kozmetických výrobkov, upravujú sa postupy pri výkone štátneho zdravotného dozoru, definujú správne delikty fyzických a právnických osôb a následne sa upravujú pokuty v závislosti od druhu poru šení a rizika. Zároveň sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetick ých výrobkov.

Návrhom zákona sa v článku II novelizuje zákon o priestupkoch.

Návrhom zákona sa v článku III dopĺňajú nové ž ivnosti do viazaných živností, na základe ktorých budú určené činnosti vykonávať osoby, ktoré zí skali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 355/2007 Z. z. alebo majú príslušné vzdelanie.

Návrhom zákona sa v článku IV mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov, ktorým sa rušia správne poplatky v oblasti kozmetických výrobkov.

Návrhom zákona sa v článku V mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súvislosti s terminológiou používanou v § 31a návrhu zákona.

Návrhom zákona sa v článku VI mení a dopĺňa zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o ná hrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Vš eobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedenou odbornou terminológiou.

Návrhom zákona sa v článku VII mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službá ch súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti u zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Doplnením zákona č. 576/2004 Z. z. sa ustanovuje, že tento zamestnanec nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť danú zamestnávateľovi zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre zamestnancov, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tíme pracovnej zdravotnej služ by alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ná vrhom zákona v článku VIII mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia súvisiace s úpravou pracovnej zdravotnej služby v návrhu zákona.

Návrhom zákona sa v článku IX dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého Štátna veterinárna a potravinová sprá va Slovenskej republiky poskytuje súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

Návrhom zákona sa v článku X vzhľadom na rozsah zmien a doplnení z ákona č. 355/2007 Z. z. splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatiz áciu spoločnosti. Možno predpokladať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na verejnú správu. Odhaduje sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na finančné zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s dohľadom nad pracovný mi podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii. Tento negatívny vplyv zmierňuje možnosť vykonávať dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii aj bezpečnostným technikom.

Zníži sa regulačné zaťaženie pre výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov, pretože údaje o kozmetických výrobkoch budú ohlasova ť jednorazovo do centrálnej európskej databázy, ako aj pre podnikateľov vzhľadom na vypustenie ustanovenia, ktoré sa týka posudzovania nakladania s nebezpečným odpadom orgánmi verejného zdravotníctva.

Nie je možné dosiahnuť, aby takýto právny predpis finančne nezaťa žil podnikateľské prostredie, resp. zamestnávateľov. Návrh zákona sa snaží optimalizovať/minimalizovať finančnú záťaž vyplývajúcu z povinnosti zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetký ch zamestnancov ustanoveniami umožňujúcimi splnenie tejto povinnosti diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Návrh zákona je v s úlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu