Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 01.06.2014 do 31.07.2014

Vládny návrh zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona je prierezovým zá konom, na ktorého vypracovaní sa podieľalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vrátane Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky.

Upravuje komplexne práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície vrátane základných pravidiel na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku.

Zákon sa člení celkom na päť častí, pričom prvá časť upravuje základné ustanovenia, druhá časť výbušniny, výbušné predmety a muníciu, tretia časť štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, štvrtá časť sankcie a piata časť spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Samotné výbušniny možno charakterizovať ako látky a predmety, ktoré sú uvedené v Prílohe A Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), zaradenej do Prílohy 1 týchto l átok a pokiaľ nejde o strelivo a vojenskú muníciu.

Návrh zákona vychádza z doterajšej platnej právnej úpravy, platnej na území Slovenskej republiky, a to z tretej časti zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej spr áve v znení neskorších predpisov, z vyhlášky č. 71/1988 Zb. o výbušninách v znení neskorších predpisov, ako aj zo smerníc EÚ a EHS č. 93/15/EHS a smernice č. 2008/43/ES a nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008.

Zákon sa opiera aj o Správu Organizácie spojených národov o nezákonnej výrobe výbušnín, nezákonnom obchodovaní s nimi a o ich používaní na kriminálne účely (E/CN. 15/2002/9/Add.1).

Zákon upravuje práva a povinnosti oprávnených osôb, ktoré podnikajú s výbušninami, výbušnými predmetmi. Oprávnená osoba môže vyrábať a spracúvať výbušniny a výbušné predmety (pyrotechnické výrobky) len na základe povolenia vydaného Hlavným banským úradom. V týchto ustanoveniach sa premieta Ozn ámenie Komisie (KOM/2005/0329), ktoré má za úlohu posilnenie bezpečnosti pri výrobe, vývoji, spracúvaní, výskume, pokusnej výrobe a skúšaní výbušnín, ich uskladňovania, zneškodňovania a nič enia alebo pri výrobe, výskume, vývoji, pokusnej výrobe, oprave, uskladňovaní, delaborácie a ničení munície a posilnenie kontroly pri nakladaní s výbušninami, pyrotechnickými výrobkami a muníciou. Zákon upravuje aj zákaz po domácky vyrábať muníciu a jej časti zo široko dostupných chemikálií, nakoľko táto výroba predstavuje hrozbu rovnaké ho rozsahu ako komerčná munícia.

Zákon ďalej podrobne upravuje skladovanie výbušnín, výbušných predmetov a munície, prepravovanie výbušnín, v ýbušných predmetov a munície, používanie výbušnín, výbušných predmetov a munície, tak isto upravuje výskum a technický rozvoj.

Zákon upravuje aj odbornú spôsobilosť na nakladanie s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou, štátnu spr ávu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, sankcie a prechodné ustanovenia.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh zákona v § 1 upravuje predmet návrhu zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Ide o úpravu práv a povinností právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov (pyrotechnických výrobkov) a munície. práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície, úpravu podmienok na používanie výbušnín a v ýbušných predmetov, na výskum, vývoj, pokusnú výrobu, výrobu, spracovanie, nadobúdanie, prepravu, skladovanie, evidenciu, skúšanie, delaboráciu, zneškodňovanie, likvidáciu a ničenie výbušnín, výbušných predmetov a munície a pomôcok na používanie výbušnín, na revíziu a opravu munície, vyhľadávanie nevybuchnutej munície a humanitárneho odmínovania. Návrh zákona upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície.

Z pozitívneho vymedzenia pôsobnosti sa odvodzuje aj negatívna pôsobnosť návrhu zákona, a to v tom, že tento zákon sa nebude vzťahovať na strelné zbrane a strelivo a na muníciu, ktorej používanie je zakázané podľa osobitných predpisov. Pod osobitnými predpismi sa rozumejú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákony č . 129/1998 Zb. o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa, aby ustanovenia tohto zákona sa nevzť ahovali na ozbrojené sily Slovenskej republiky, ale aj na zahraničné ozbrojené sily, ktoré sa budú nachádzať na našom území, a to v čase prepravy munície, výbušnín a výbušn ých predmetov na vykonanie vojenského výcviku alebo vojenského cvičenia a skúšok a používania, ničenia a likvidácie munície, výbušnín a výbušných predmetov pri vykonávaní vojenského vý cviku alebo vojenského cvičenia a skúšok; taktiež sa tento zákon nebude vzťahovať na štátnych zamestnancov a zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo obrany') a rozpočtových organizácií ministerstva obrany, ktoré sa zaoberaj ú vedou, výskumom, výrobou, skúšaním, skladovaním, používaním, likvidáciou alebo ničením výbušnín a munície ako aj vzdelávaní m v oblasti výbušnín v čase prepravy munície, výbušnín a výbušných predmetov na vykonanie vojenského výcviku alebo vojenského cvičenia a sk úšok a používania, ničenia a likvidácie munície, výbušnín a výbušných predmetov pri vykonávaní vojenského výcviku alebo vojenského cvičenia a skúšok. Okrem uvedenéh o sa navrhuje, aby sa návrh zákona nevzťahoval na profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vyslania ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky, vojenských policajtov pri služobnom zákroku, výcviku, preprave, používaní, likvidácií a ničení výbušnín, výbušných predmetov a munície v priamej sú vislosti so zaisťovaním bezpečnosti chránených osôb a majetku a na vojakov mimoriadnej služby a štátnych zamestnancov a zamestnancov rozpočtový ch organizácií ministerstva obrany, ktoré sa zaoberajú vedou, výskumom, výrobou, skúšaním, skladovaním, používaním, likvidáciou alebo ničením výbušnín a munície ako aj vzdelávaní m v oblasti výbušnín v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Tento zákon sa nebude vzťahovať na príslušní kov Policajného zboru pri policajných zásahoch, výcviku, prepravy a likvidácii nájdenej munície a pri ďalších činnostiach spojených s muníciou, pyrotechnickými výrobkami, s likvidáciou výbušný ch systémov a výbušnín v priamej súvislosti s odhaľovaním a objasňovaním trestnej činnosti; nevzťahuje sa na príslušníkov Hasičského záchranného zboru, pri likvidácii ná sledkov mimoriadnej udalosti alebo v priamej súvislosti s nimi, príslušníkov Horskej záchrannej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Slovenskej informačnej služby.

K § 2

Ustanovenie § 2 je výkladovým ustanovením základný ch pojmov v oblasti výbušnín. Najdôležitejším základným pojmom je pojem 'výbušnina', ktorý je odvodený z európskej chemickej legislatívy a z Prílohy A Európskej dohody o medziná rodnej cestnej preprave nebezpečných vecí. Pojmy uvedené v § 2 sú základnými pojmami, ktoré sa pri výbušninách bežne používajú od r. 1988 a nie je potrebné ich podrobnejšie vysvetľovať.

Muníciou na účely tohto zákona sa rozumie kompletné zariadenie, vrátane častí zbraňových systémov a techniky obsahujúce výbušniny využívajú ce ich vlastnosti na vyvolanie žiadaného účinku, vrátane usmrtenia alebo iného poškodenia zdravia, spôsobenia škody na majetku a na iných chránených hodnotách.

K § 3

Pracovať s výbušninami môže fyzická osoba za predpokladu, že postupuje pri styku s výbušninami s čo najväčšou opatrnosťou a dodržiava predpisy a návody na ich pou žívanie tak, aby neohrozila svoju vlastnú bezpečnosť, bezpečnosť iných osôb a bezpečnosť majetku. Musí pri práci s výbušninami, ktoré môže poškodiť zdravie najmä toxickými účinkami používať ochranné pracovné prostriedky. Pri súčasnom zabezpečení obmedzenia prístupu os ôb, ktoré neplnia úlohy súvisiace s prácou s výbušninami a používaním výbušnín. Akékoľ vek odcudzenie, stratu alebo nález výbušnín alebo porušenie ich expedičného obalu musí bezodkladne oznámiť príslušnému útvaru Policajného zboru.

Oprávnenou osobou (podnikateľom) na účely zá kona sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá v rámci podnikateľskej činnosti a na základe povolenia alebo súhlasu príslušného orgánu štátnej správy manipuluje s výbuš ninami, pyrotechnickými výrobkami a muníciou a vykonáva delaboráciu munície a vyhľadávanie nevybuchnutej munície.

Oprávnená osoba je v rámci základný ch pravidiel na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku pri manipulácii s výbušninami povinná zabezpečiť a kontrolovať dodržiavanie zákona a predpisov vydaných na jeho základe, ako aj iných všeobecne záv äzných právnych predpisov, upravujúcich bezpečnosť zdravia pri práci, vydať vnútorný prepis, v ktorom podrobne upraví pre jednotlivé stupne riadenia dodržiavanie uveden ých predpisov. Ïalej je povinná dodržiavať všetky povinnosti uvedené v § 3, predovšetkým si splniť ohlasovaciu povinnosť voči obvodnému banskému úradu a Hlavnému banskému úradu, ak chce začať výrobu výbušnín, ich spracovanie, ničenie, výskum, vývoj, ako aj prerušenie týchto činností na dobu dlhšiu ako 30 dní a ukončenie týchto činností. Plniť povinnosti v oblasti požiarnej ochrany, zabezpečenia objektov a priestorov, v ktorých sú umiestnené výbušniny alebo v ktorých sa výbuš niny vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo používajú, tak, aby nemohlo dôjsť k ich odcudzeniu alebo zneužitiu. Vo všetkých priestoroch používaných na prácu s výbušninami je zakázané použ ívať otvorený oheň, rozpálené predmety a fajčiť.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje pracovné podmienky pri výrobe a spracovaní výbušnín, výbušných predmetov a munície. Zásadne platí, že pri výrobe a spracovaní traskavín, traskavých zloží a čierneho prachu je práca nadčas zakázaná. Súčasne platí, že pri výrobe a spracovaní výbušnín, munície a výbušných pyrotechnických zloží je nočná práca zakázaná, to však neplatí na prevádzky, ktorých technológia výroby si vyžaduje nepretržitú prevádzku. Aj v týchto prevádzkach je vš ak stanovená podmienka, že nepretržitý odpočinok zamestnanca, ktorý je v prevádzke zamestnaný, medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny nemôže byť kratší ako 12 hodín a zamestnancovi nemôže byť stanovená norma spotreby práce.

S ohľadom na rôzne druhy výbušnín (emulzné trhaviny, práškové trhaviny atď), ako aj s ohľadom na rôzne druhy trhaví n, napr. Austrogel G1, Lambrex 1, Lambrex 2, Contour, Danubit, Danubit Geodex 2, Ekodanubit 1, Danubit 2 a 3, Danubit BHV, Harmonit AD, Slavit V, Polonit V, Polonit E, DAP, DAP-2-3-4, je potrebné, aby pred začatím výroby výbušnín a spracovania výbušnín boli spracované pre každý výrobok alebo výrobnú operáciu, technologické postupy, bez ktorých nemožno začať a vykonávať výrobu a spracovanie výbušnín. Technologický postup výroby jednotlivých druhov výbušnín alebo ich spracovanie schvaľuje oprávnená osoba alebo ňou poverený zamestnanec. Buď jeden alebo druhý je povinný zabezpečiť pravidelnú a účinnú kontrolu ich dodržiavania. S technologickým postupom musia byť preukázateľne a v potrebnom rozsahu v dostatoč nom časovom predstihu vyškolené a preskúšané všetky osoby vykonávajúce činnosti spojené s výrobou a spracovaním výbušnín.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje podmienky bezpečnej prevádzky objektov a priestorov ur čených na práce s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou. Do objektov na práce s výbušninami majú prístup len zamestnanci, ktorí majú v nich pracovisko. Iné osoby môžu do týchto objektov vstupovať len s povolením oprávnenej osoby, prípadne zodpovedné ho zamestnanca a tieto sa evidujú v evidencii vydaných povolení. Okrem výrobných zariadení, nástrojov a pomôcok potrebných na výkon práce, ktoré sú predpísané technologickým postupom, sa na pracoviská ch a v objektoch nemôžu nachádzať žiadne iné zariadenia, nástroje a pomôcky.

Súčasne v objektoch na práce s výbušninami sa nesmú odkladať odevy, nosiť potraviny alebo predmety osobnej potreby. Pre tieto potreby zamestnancov musia byť vytvorené priestory, v ktorých sú umiestnené šatne a výdajne stravy, eventuálne umyvárne a hygienické zariadenia.

Ak má byť výroba výbušnín ukončená alebo prerušená, objekty po pracovnom čase vrátane strojných zariadení, pomôcok, ako aj okolia objektov musia byť vyčistené od zvyškov výbušnín, upratan é a prehliadnuté vedúcim príslušného pracovného úseku, ktorý o vykonanej prehliadke vyhotoví záznam v knihe kontrol.

Opravy strojov a zariadení na výrobu výbušnín, výbušných predmetov a munície písomne povoľuje osoba oprávnená riadiť alebo organizovať výrobu, alebo ňou poverený zamestnanec a vykonávajú sa podľa vopred vypracovaného technologického postupu na opravy jednotlivých strojov a zariadení za stáleho dozoru zamestnanca určeného v písomnom povolení.

K § 6

Pracovať s výbušninami a pri iných činnostiach upravených týmto zá konom sa môže len na takých technických zariadeniach a len s takými pomôckami, ktoré zabezpečujú najvyššiu bezpečnosť práce a najvyššiu ochranu zdravia. Každé takéto technické zariadenie musí zodpovedať osobitnému predpisu alebo musí zodpovedať technickým požiadavkám, ktoré sú upravené v z ákone o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody.

K § 7

Používať sa môžu aj vybrané zariadenia, ale len po odsúhlasení Hlavným banským úradom. Postup je upravený v § 7, podľa ktorého žiadateľ musí vyhotoviť pre vybrané zariadenie základnú technickú dokumentáciu, ktorá obsahuje zostavný výkres, kinematickú schému, schému obvodov, prehľadovú schému elektrických zariadení, atď. Táto dokumentácia sa nemusí predkladať ak na vybranom zariadení bola vykonané posudzovanie zhody autorizovanou osobou, alebo ak má zariadenie certifikát CE. Hlavný banský úrad rozhodne o žiadosti rozhodne najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, môže však predtým nariadiť overovaciu prevádzku vybrané ho zariadenia, pri ktorej sa overujú jeho bezpečnostné, hygienické, technické a technologické parametre a o žiadosti rozhodne do 30 dní od ukončenia takejto prevádzky. Aj zmeny na vybranom zariadení podliehajú povo ľovaciemu procesu.

K § 8

Výbušniny, výbušné predmety a munícia sa zatrieďujú podľa nebezpečenstva pri výbuchovej premene do tried nebezpečenstva. Základným zatrieďovací m dokumentom je Európska dohoda o medzinárodnej cestnej doprave nebezpečných vecí (ADR), na území Slovenskej republiky publikovaná ako Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.

K § 9

Balenie a jednoznačná identifikácia výbušnín je z pohľ adu ich bezpečného používania vrátane prepravy a prenášania veľmi dôležité. Balenie musí zodpovedať kvalitou a vlastnosťami podmienkam použitia výbušnín, ich tvaru a musí byť vyhotovené tak, aby bolo zrejmé akékoľvek porušenie expedičného obalu. Jednoznačná identifikácia výbušnín a výbušných predmetov je upravená nariadením vlády č. 298/2012 Z. z. o systéme identifikácie a sledovateľnosti výbušnín na civilné použitie.

K § 10

Ustanovenie ukladá v oblasti jednoznačnej identifikácie povinnosti oprávnenej osoby, ktorá vyrába alebo dováža výbuš niny, výbušné predmety a muníciu, ktoré podliehajú osobitnému režimu podľa zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom. Jednoznačná identifikácia musí spĺňať pož iadavky farebného označenia, čitateľnosti označenia údajov. Uvedené neplatí pre prípady, ak výbušniny, výbu šné predmety a munícia, ktoré podliehajú osobitnému režimu podliehajú ďalším výrobným procesom, alebo vyrobené na vývoz a sú označené v súlade s požiadavkami krajiny určenia.

Požiadavky sa kladú na vyhotovenie expedičných obalov pre výbušniny, výbušné predmety a muníciu, ktoré podliehajú osobitnému režimu. Ustanovenie ďalej upravuje vedenie a archiváciu technickej dokumentácie a údajov o jednoznačnej identifikácii a zároveň aj postup pri zániku oprávnenej osoby a odovzdanie technickej dokumentácie a údajov o jednoznačnej identifikácii obvodnému banskému úradu.

K § 11

Osobitnou skupinou trhavín sú plastické trhaviny. Pod plastickou trhavinou je potrebné rozumieť trhavinu, ktorá je pripravovaná z jednej alebo viacerých trhavín, ktoré majú v čistej forme rozpínavosť pá r menšiu ako 10-4 Pa pri teplote 25 °C. Ide najmä o oktogen (HMX), pentrit (PETN) a hexogen (RDX) a sú pripravované so spojivami, pričom pri normálnej izbovej teplote sú tvárne alebo ohybné. Na trh sa môžu uvádzať len také plastické trhaviny, ktoré obsahujú detekčné látky, ktoré umožnia ich identifikáciu a zistenie. Ide o detekčné látky Ethylenglykol dinitrá t (EGDN), 2,3-dimethyl- 2,3 dinitrobutan (DMNB), Para-mononitrotoluen (p-MNT), Orto-mononitrotoluen (o-MNT). Slovenská republika v tomto prípade napĺňa podmienky medzinárodného dohovoru o plastických trhavinách. Podrobnosti o plastických trhavinách tvorí príloha č. 1.

K § 12

Upravuje evidenciu výbušnín, výbušných predmetov a munície. Táto evidencia, je dôležitá pre naplnenie medzinárodného dohovoru týkajúceho sa opatren í na zaistenie väčšej bezpečnosti pri výbušninách, rozbuškách a zariadeniach používaných na výrobu munície uverejnenej pod oznámením KOM/2005/0329. Evidencia má zabrániť a zabraňuje ší reniu terorizmu v súlade s Haagskym programom. Slovenská republika týmito ustanoveniami spĺňa uvedené požiadavky. Evidencia samostatne podľa druhu, sa vedie elektronicky, v záznamových knihách alebo na evidenčných kartách a uchováva najmenej desať rokov. Kontrolné orgány majú možnosť do týchto evidencií nahliadnuť kedykoľvek.

K § 13

Preprava výbušnín, výbušných predmetov a munície sa považuje za dopravu nebezpečných vecí, pri ktorej musia byť dodržané osobitné predpisy napr. zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Euró pskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 15/2001 Z. z. v znení oznámenia č. 598/2005 Z. z. k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečných vecí (RID), Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 331/2010Z. z. o prijatí Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpe◊ného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).

Výbušniny, výbušné predmety a munícia sa môžu prepravovať len v uzavret ých expedičných obaloch určených výrobcom alebo v expedičných obaloch určených v technologickom postupe pre daný druh výbušniny. Oprávnená osoba zodpovedá za ich zabezpeč enie pred stratou, odcudzením alebo zneužitím na území Slovenskej republiky.

K § 14

V priestoroch oprávnenej osoby sa výbušniny, výbušné predmety a munícia prepravujú len v expedičnom obale na dopravnom prostriedku podľa prepravného poriadku, ktorého vydanie zabezpečí oprávnená osoba. Dopravný prostriedok s uvedeným nákladom nesmie zostať bez dozoru.

K § 15

Osobitne nebezpečnými výbušninami sú č ierny prach, pyrotechnické zlože, traskaviny a traskavé zlože, kvapalné estery kyseliny dusičnej. Traskaviny a traskavé zlože sa nesmú prepravovať.

Osobitne dôležitá skutočnosť prepravy kvapalných esterov kyseliny dusičnej spočíva v tom, že tieto je možné medzi objektmi prepravovať len potrub ím alebo ručne tlačenými vozíkmi v množstve najviac 200 kg. Pri tejto doprave nesmú byť cesty určené na prepravu sprístupnené inej preprave ani osobám nezúčastnený ch na preprave týchto osobitne nebezpečných výbušnín.

K § 16

Prenášať výbušniny, výbušné predmety a muníciu možno v priestoroch oprávnenej osoby len v uzatvorenom expedič nom obale, pri dodržaní podmienok určených v prepravnom poriadku.

K § 17

Ustanovenie vymedzuje všeobecnú definíciu skladu výbušnín, výbušných predmetov a munície.

K § 18

Pre vydanie rozhodnutia o umiestnení skladu výbušnín, výbušných predmetov a munície pri banskej č innosti pod povrchom je kompetentným orgánom obvodný banský úrad na základe žiadosti s náležitosťami určenými týmto ustanovením. V iných prípadoch rozhodnutie o umiestnení skladu vydáva stavebný úrad.

K § 19

Uskladňovať výbušniny, výbušné predmety a muníciu možno len v skladoch, ktoré boli na tento účel postavené a povolené osobitným stavebný m úradom a po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Osobitným stavebným úradom pre vydanie povolenia stavby skladu, zmeny a užívanie, zrušenie alebo odstránenie skladu je obvodný banský úrad. Rozhodnutie o povolení, užívaní, zmenách, zrušení alebo odstránení stavieb skladov výbušnín, výbušných predmetov a muní cie, ktoré sú stavbami pre obranu štátu vydáva ministerstvo obrany.

V konaní o povolenie stavby skladu výbušnín, výbušných predmetov a munície príslušný stavebný úrad je povinný rozhodnúť aj o navrhovanom ochrannom pásme skladu a rozsahu obmedzenia v ňom. Ochranné pásmo sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti.

Ustanovenie vymedzuje náležitosti žiadosti o povolenie stavby skladu, o povolenie užívania skladu, o zrušenie alebo odstránenie skladu.

K § 20

Pre prevádzkovanie skladu sa musí vypracovať a viesť dokumentácia. Ustanovenie upravuje povinnosť zabezpečiť sklad proti odcudzeniu alebo zneužitiu výbušnín, výbušných predmetov a munície a oznámiť spôsob zabezpečenia skladu príslušnému ú tvaru Policajného zboru osobitne pre sklady umiestnené na povrchu a pod povrchom, vrátane podmienky pre používanie elektrickej zabezpečovacej signalizácie a monitorovacieho zariadenia.

K § 21

Navrhovaným ustanovením sa spresňujú podmienky uskladňovania výbu šnín, výbušných predmetov a munície a ich zabezpečenie v objektoch skladov na to určených, pyrotechnických úschovniach a na voľnom priestranstve. Pyrotechnické úschovne sú určené pre uskladňovanie výbušnín a výbušných predmetov na operatívne zabezpečenie činností na úseku výbu šnín, výbušných predmetov a munície Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených síl Slovenskej republiky a Vojenskej polície.

K § 22

Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 21, pričom osobitne upresňuje podmienky pre zaistenie bezpečného skladovania pyrotechnický ch výrobkov a to v predajni a príručnom sklade, kde stanovuje prípustné množstvá uskladnených pyrotechnických výrobkov podľa príslušných kategórií a klasifikácie ADR. Navrhuje sa aby objekt predajne a objekt príručného skladu pyrotechnických výrobkov zodpovedal požiadavkám zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný z ákon) v znení neskorších predpisov. Tým sa nahradí vágne definovanie uvedených objektov v súčasnej právnej úprave. Nadlimitné množstvá pyrotechnických vý robkov daných kategórií a pyrotechnické výrobky kategórie 4, ktorá predstavuje vysoké nebezpečenstvo a kategórie P2, T2, ktoré sú určen é na zaobchádzanie a lebo používanie iba odborne spôsobilými osobami musia byť uskladnené iba v skladoch povolených na tento účel.

K § 23

Navrhovaná právna úprava odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovení § 17 až 22, pre zriaďovanie objektov určených na osobitné činnosti s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou.

K § 24

Za účelom ničenia výbušnín, výbušných predmetov a munície sa stanovujú podmienky na objekt, v ktorom sa budú ničiť výbušniny, výbušné predmety a munícia, upravuje sa jeho povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ktoré vydá príslušný stavebný úrad, prevádzková dokumentácia objektu a požiadavky na riadenie takéhoto objektu osobou s oprávnení m pyrotechnika a jeho povinnosti.

K § 25

Týmto ustanoven ím sa určujú základné podmienky pre spôsobilosť osôb na zaobchádzanie s výbušninami, vý bušnými predmetmi a muníciou z hľadiska ich veku, bezúhonnosti a zdravotnej spôsobilosti. V prípade ak pôjde o činnosť, na ktorú sa vyžaduje živnostenské oprávnenie, splnenie podmienky bezúhonnosti podľa tohto zákona overí živnostenský úrad, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta. Týmto opatrením dôjde k odbúraniu zaťaženia podnikateľa zjednodušeniu a k zracionalizovaniu preukazovania podmienok bezúhonnosti ustanovených zároveň (aj) živnostenským zákonom.

K § 26

Ustanovenie definuje odbornú spôsobilosť pre zaobchádzanie s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou a ustanovuje jej druhy pre fyzickú osobu, ktorá riadi, organizuje alebo vykonáva práce s výbu šninami, výbušninami a muníciou.

K § 27

Za účelom získania odbornej spôsobilosti podľa ustanovenia § 26 toto ustanovenie určuje podmienky pre výkon činnosti školiaceho zaradenia, jeho učebné osnovy a texty na odbornú prípravu uchádzačov o odbornú spôsobilosť a povinnosti školiaceho zariadenia vo vzťahu k Hlavn ému banskému úradu. Odborná príprava, ktorou sa získavajú teoretické vedomosti, praktické schopnosti a ovládanie technických alebo technologických postupov na prácu s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou sa realizuje v š koliacich zariadeniach, ktorými sú oprávnená osoba, ktorá má povolenú činnosť podľa § 41, pre osoby v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu s oprávnenou osobou, iná osoba poverená Hlavným banským úradom, ktorá je živnostníkom a ú tvar alebo zariadenie v pôsobnosti ministerstva obrany a v pôsobnosti ministerstva vnútra, ktoré určia príslušné ministerstvá.

K § 28

Ustanovuje sa kto je oprávnený podať prihlášku do kurzu.

K § 29

Týmto ustanovením sa určuje, kto podáva prihlášku na skúšku z odbornej spô sobilosti, ktorému orgánu sa prihláška podáva a oznámenie termínu vykonania skúšky.

K § 30

V návrhu tohto ustanovenia sa špecifikujú subjekty, ktoré skúškou vykonajú overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov na prá ce s výbušninami, výbušnými predmetmi, predavačov pyrotechnických výrobkov, zamestnancov na priame organizovanie a riadenie prác s výbušninami a výbušnými predmetmi, zamestnancov na priame organizovanie a riadenie prác s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov, strelmajstrov a pyrotechnikov. Stanovuje sa hodnotenie výsledku skúšky, čas a sp ôsob jeho oznámenia a reparát skúšky.

K § 31

Odborná spôsobilosť pre výkon funkcií zamestnancov podľa ustanovenia § 30 sa preukazuje osvedčením. Navrhovaným ustanovení m sa spresňuje úloha osvedčenia a oprávnenie jeho držiteľa.

K § 32

Za účelom zí skania strelmajstrovského oprávnenia je potrebné stanoviť aké podmienky v oblasti praxe a vzdelania musí spĺňať uchádzač o toto opr ávnenie. a definovať jednotlivé odbornosti strelmajstrov, vrátane oprávnenia na výkon vymedzeného druhu trhacích prác malého rozsahu bez ohľadu na túto odbornosť. Určuje sa orgán, ktorý toto oprávnenie vydáva.

K § 33

Navrhovaným ustanovením sa určujú podmienky pre získanie oprá vnenia na výkon funkcie technického vedúceho odstrelu, stanovujú sa odbornosti tejto funkcie a orgán ktorý toto oprávnenie vydáva.

K § 34

V navrhovanej právnej úprave sa zakotvuje veková hranica pre získanie opr ávnenia na výkon funkcie odpaľovača ohňostrojov, rozsah tohto oprávnenia a orgán ktorý toto oprávnenie vydáva.

K § 35

V navrhovanej právnej úprave sa zakotvuje veková hranica pre získanie opr ávnenia na výkon funkcie pyrotechnika, jednotlivé skupiny tohto oprávnenia a ich rozsah. Zárove ň sa stanovuje orgán ktorý toto oprávnenie vydáva.

K § 36

Ustanovením sa vymedzuje časová platnosť osvedčenia alebo oprá vnenia a spôsob ich prolongácie.

K § 37

Za účelom vedenia evidencie vydaných oprávnení a osvedčení sa stanovujú jednotlivé subjekty, ktoré takúto evidenciu vedú.

K § 38

Výbušniny, v ýbušné predmety a pomôcky na použitie výbušnín sa môžu uvádzať na trh podľa zákona č . 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, NV SR č. 179/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výbušniny na civilné použitie v znení neskorších predpisov, ktorým bola prebratá Smernica Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o harmonizácii predpisov týkajúcich sa uvádzania výbušnín na trh a ich kontroly na civilné použitie a NV SR č. 485/2008 Z. z. o uvádzaní pyrotechnických vý robkov na trh, ktorým bola prebratá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007. Na trhacie práce sa nemôžu používať výbušniny pôvodne určené na iné účely, predovšetkým ako munícia alebo ako muničný element. Najneskôr pri prvej dodávke výbu šniny alebo výbušného predmetu je osoba, ktorá vyrába, spracúva, dováža, vyváža alebo predáva výbušniny alebo výbušné predmety, okrem pyrotechnických v ýrobkov, nadobúdateľovi povinná odovzdať vyhlásenie o zhode, priložiť k dodávanej výbušnine kartu bezpečnostných údajov a návod na jej použí vanie. Odberateľ je povinný dodržiavať návod na používanie výbušniny alebo výbušného predmetu.

K § 39

V podzemí sa môžu používať len výbušniny, ktoré neodoberaj ú kyslík z banského ovzdušia a ktoré majú nulovú alebo kladnú kyslíkovú bilanciu. Hlavný banský úrad povolí rozhodnutím používanie výbušnín, výbušných predmetov alebo pomôcok v podzemí. Ustanovenie upravuje aj obsah žiadosti o povolenie.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje, že výbušniny a výbušné predmety, okrem pyrotechnických výrobkov kategórie 1 až 3, P1 a T1, možno nadobúdať len na základe povolenia na odber výbušnín a vý bušných predmetov. Povolenie na odber výbušnín vydáva príslušný obvodný banský úrad. Toto sa nevzťahuje na ministerstvo obrany, ministerstva vnútra a oprávnen ú osobu, za podmienok vymedzených týmto ustanovením. Ustanovuje sa obsah žiadosti o vydanie povolenia a postup povoľovacieho orgánu a represívne opatrenie pri nadobudnutí výbušnín a výbušný ch predmetov bez povolenia, okrem pyrotechnických výrobkov kategórie 1 až 3, P1 a T1.

Ustanovenie expressis verbis zakazuje predávať výbušniny a výbušné predmety, okrem pyrotechnických výrobkov kateg órie 1, formou zásielkového obchodu.

K § 41

Návrh tohto ustanovenia upravuje činnosti, ktoré môže oprávnená osoba vykonávať na základe rozhodnutia o povolení. Hlavný banský úrad vydá oprávnenej osobe povolenie, na základe ktorého tento môže vyrábať a spracúvať výbušniny, výbušné predmety (pyrotechnické výrobky) alebo vykonávať výskum, vývoj, pokusnú výrobu a skúšanie výbušní n vrátane ich uskladňovania, zneškodňovania a ničenia. Takisto Hlavný banský úrad vydáva povolenie týkajúce sa výroby munície, alebo vykonávania výskumu, vývoja, pokusnej v ýroby, skúšania, revízie a opravy munície, vrátane uskladňovania, delaborácie, likvidácie a ničenia munície Obvodný banský úrad vydáva povolenia na vykonávanie trhacích prác a ohňostrojných prác a na vyhľadávanie nevybuchnutej munície.

K § 42

Ustanovuje sa obsah žiadosti o povolenie činností, ktoré môže oprávnená osoba vykonávať na základe rozhodnutia Hlavného banského úradu o povolení. Ide aj o procesno-právne ustanovenia, prostredníctvom ktorých Hlavný banský úrad rozhodnutím povolí vymedzené činnosti. Aby príslušný ú rad štátnej správy mohol rozhodnutie vydať, oprávnená osoba vo svojej žiadosti musí predovšetkým presvedčiť príslušný úrad, že bezpečnosť objektov, v ktorých chce vyrábať, vyvíjať alebo inak nakladať s výbušninou, zodpovedá požiadavkám bezpečnosti práce. Musí preukázať najmä, že m á kolaudačné rozhodnutie na objekty, že spĺňa požiadavky kladené na bezpečnosť technických zariadení, prostredníctvom ktorých vyrába výbušninu a má vypracovaný systém evidencie výbušní n, má miesto určené na zneškodňovanie a ničenie výbušnín, pyrotechnických výrobkov a munície, spálením alebo výbuchom a ustanovenú odborne spôsobilú osobu.

Ak sa výroba výbušnín vykonáva pomocou chemických reakcií, postupuje sa podľa zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životné ho prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výnimkou z povoľovania výroby výbušnín a pomôcok sú vysoké školy, ktoré môžu vykonávať výskum, vývoj, pokusnú výrobu výbušnín pri plnení svojich pedagogických a vedeckých úloh. Vysoké školy môžu tieto činnosti vykonávať za podmienky, že oznámia Hlavnému banskému úradu do 30 dní od začatia akademického roka druhy a plánované množstvá výbušnín, s ktorým budú podľa študijného a vedecko-výskumného plánu v danom akademickom roku pracovať. Do 15 dní po skončení akademického roka oznámia Hlavnému banskému úradu skutočné množstvo a druhy výbušnín, ktoré pri svojej činnosti spracovali alebo inak s nimi nalo žili. Za výrobu výbušnín sa nepovažuje delenie, mletie alebo drvenie zloží výbušnín.

K § 43

Navrhovaná právna úprava vymedzuje, ktoré odborne spôsobilé osoby s príslušným

oprávnením môžu privádzať k výbuchu výbu šniny a stanovené kategórie výbušných predmetov pri dan ých činnostiach. Zároveň sa určujú podmienky pre osobu bez príslušného oprávnenia, pre vykonávanie týchto činností v rámci odbornej prípravy na získanie oprávnenia.

K § 44

Výbušniny a výbušné predmety sa ničia podľa návodu vý robcu alebo podľa schváleného technologického postupu výbuchom, spálením alebo chemickým procesom. Stanovuje sa množstvo pre jednotlivé ničenie pyrotechnických výrobkov príslušných kategórií a spô sob ničenia ich väčšieho množstva, objekt pre ničenie výbušnín a výbušných predmetov pri ich výrobe a spracúvaní a odbornú spôsobilosť osôb oprávnených na ich zneškodňovanie a ničenie pri výrobe a spracúvaní a pri trhacích prácach.

Zneškodňovanie a ničenie výbušniny alebo výbušného predmetu sa oznamuje najneskôr osem pracovných dní vopred príslušnému obvodnému banskému úradu, a k oznámeniu pripojí technologický postup ničenia. Po vykonaní zničenia výbušniny alebo výbu šného predmetu sa vyhotoví zápisnica, ktorú ten, kto zničenie vykonal, predloží v rovnopise príslušnému obvodnému banskému úradu.

K § 45

Návrh ustanovenie trhacie práce člení na trhacie práce malého rozsahu a trhacie práce veľkého rozsahu.

Trhacie práce malého rozsahu sa vykonávajú pri prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, razení tunelov, pokiaľ jednotlivé nálože nepresiahnu 50 kg trhavín a hmotnosť celkovej nálože nepresiahne pri prácach v podzemí 400 kg a na povrchu 200 kg trhavín, pri príprave a vykonávaní stavieb a terénnych úprav, pri de štrukciách okrem objektov v súvislej zástavbe a všetkých komínov, pri vrtných a geofyzikálnych prácach a pri ťažbe ropy a zemného plynu v horúcich prevádzkach a ostatných trhacích prá cach, ak hmotnosť náloží nepresiahne hmotnosť 5 kg trhavín.

Trhacími prácami veľkého rozsahu sú deštrukcie objektov v súvislej zástavbe, deštrukcie komínov a trhacie práce, pri ktorých nálože presahujú hmotnosti uvedené pri trhacích prácach malého rozsahu.

K § 46

Aby mohli byť trhacie práce vykonané alebo vykonávané na každú trhaciu prácu malého rozsahu, pre každé pracovisko sa musí vypracovať technologick ý postup trhacích prác. Technologický postup trhacích prác vypracúva strelmajster.Na trhacie práce veľké ho rozsahu sa musí vypracovať pre každý odstrel technický projekt odstrelu. Technický projekt odstrelu vypracúva technický vedúci odstrelu. Na opakované trhacie práce mož no po overení podmienok na vykonanie trhacích prác predchádzajúcimi odstrelmi vypracovať typový technologický postup na trhacie práce malého rozsahu alebo generálny technický projekt odstrelov na trhacie práce veľ kého rozsahu. Oprávnená osoba zabezpečí aby bola dokumentácia trhacích prác k dispozícii zamestnanom, kontrolným a dozorným orgánom, pričom ju archivuje najmenej desať rokov.

K § 47

Esenciá lnym prvkom tohto ustanovenia je regulácia výkonu trhacích prác, viazaná na povolenie obvodného banského úradu. Ustanovuje sa subjekt, ktorý podáva žiadosť o povolenie trhacích prác a jej prílohy. Rozhodnutie o povolení trhacích prác zasiela obvodný banský úrad aj príslušnému útvaru Policajného zboru. To sa nevzťahuje na trhacie práce pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.

Z dôvodu ochrany zdravia ľudí, verejných záujmov a ochrany životn ého prostredia môže obvodný banský úrad pri povoľovaní trhacích prác a pri výkone trhacích prác nariadiť oprávnenej osobe, aby meraním overila seizmické účinky a akustické účinky trhacích prác, alebo aby nechal vyhotoviť znalecký posudok na objasnenie sporných otázok. N áklady na overenie seizmických účinkov, akustických účinkov a na vyhotovenie znaleckého posudku znáša oprávnen á osoba.

Obvodnému banskému úradu sa priznáva kompetencia, aby pri povoľovaní trhacích prá c nariadil skúšobný odstrel, pri ktorom by sa merali seizmické účinky a akustické účinky trhacích pr ác, pretože bez vykonania odstrelu tieto nie je možné merať a môžu sa použiť len predikatívne výpočty.

K § 48

Vzhľadom na množstvo použitých výbušnín pri jednom odstrele a jeho možné účinky na okolie, sa výkon trhacích prác veľkého rozsahu vopred oznamuje v stanovenej lehote povoľujúcemu orgánu, Policajné mu zboru, obci a osobám, ktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť ohrozené použitím výbušnín.

K § 49

Vykonávať trhacie práce možno len na základe povolenia príslušn ého orgánu a pri dodržaní obmedzujúcich podmienok v ňom uvedených. Ustanovenie ukladá preto povinnosť oprávnenej osobe preukázateľne oboznámiť strelmajstra alebo technického vedúceho odstrelu s tý mto povolením a zároveň obmedzuje jej organizačnú a riadiacu funkciu z dôvodu bezpečného výkonu trhacích prác.

K § 50

Pravidelný bezpečný výkon trhacích prác si vyžaduje primeranú úroveň organizácie a odborného riadenia tejto činnosti. Tieto úlohy zabezpečuje vedúci trhacích prác, ktorý musí mať príslušnú odbornosť, odborne spôsobilých osôb ktorých činnosť riadi.

K § 51

Na výrobu pyrotechnických výrobkov, ktorá sa považuje za spracúvanie výbušní n sa primerane vzťahujú ustanovenia § 41 a § 42. Opr ávnená osoba, ktorá vyrába pyrotechnické výrobky, musí mať k ich výrobe oprávnenie.

V navrhovanej právnej úprave sa stanovujú povinnosti osobe, ktorá vyrába alebo dováža pyrotechnické výrobky za účelom ich uvedenia na trh, a to vo vzťahu k ich odberateľovi.

Výrobca môže uviesť pyrotechnický výrobok na trh len v dostatočne pevných a odolných obaloch, pričom tieto nemôžu uviesť spotrebiteľa pri predaji v maloobchode do omylu.

K § 52

Navrhovaným ustanovením sa určujú obmedzujúce podmienky predaja pyrotechnických výrobkov, a to tých, ktoré už boli uvedené na trh.

Dôvodom obmedzenia predaja pyrotechnických výrobkov v obchodnej sieti len na určité kategórie, vychádza z potreby zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí.

Oproti súčasnej právnej úprave sa odstránila nejasnosť vo výklade termínu 'predajňa pyrotechnických výrobkov'. Podľa navrhovanej právnej úpravy taký to objekt bude stavbou zodpovedajúcou požiadavkám zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Z dôvodu vyššieho stupňa nebezpečenstva, pyrotechnické výrobky kategórie 4, P2 a T2 môžu nadobúdať a používať len osoby s platným oprávnením odpaľovača ohňostrojov.

Predávať pyrotechnické výrobky kategórie 2, 3, T1 a P1 môžu len osoby s oprávnením pyrotechnika, strelmajstra, odpaľovača ohňostrojov alebo osoby s osvedčením predavača pyrotechnických výrobkov.

K § 53

Navrhuje sa aby zákon zakázal používať určitá kategó ria pyrotechnických výrobkov v menšej ako stanovenej vzdialenosti od objektov, bez písomného súhlasu vlastníka týchto objektov, ktorých prevádzka si to z dôvodu vylúčenia rušivých úč inkov resp. zachovania piety vyžaduje.

Obdobné obmedzenie sa navrhuje aj pri športovom podujatí, pri ktorom sa vyžaduje písomný súhlas vlastníka objektu v ktorom sa športové podujatie uskutočňuje, na použitie určitej kategórie pyrotechnických výrobkov.

K § 54

Navrhovaným znením sa upravuje proces povoľovania ohňostrojných prá c. Nie každý môže vykonávať ohňostrojné práce. Ten, kto chce vykonávať ohňostrojné práce, musí mať k tomu rozhodnutie obvodného banského úradu o povolení ohňostrojných prác..

Žiadosť o povolenie ohňostrojných prác podáva ten, pre koho sa majú tieto práce vykonať alebo s jeho písomným súhlasom ten, kto bude tieto práce vykon ávať. Za ohňostrojné práce sa podľa tohto zákona považujú ohňostrojné práce vykonávané kategóriou 4 alebo kategóriou P2 a T2. Ustanovenie vymedzuje prílohy žiadosti.

Rozhodnutie o povolení ohňostrojných prác zasiela obvodn ý banský úrad aj príslušnému útvaru Policajného zboru, Leteckému úradu a obci.

K § 55

Ustanovuje sa rozsah zodpovednosti vedúceho odpaľovača ohňostrojov za pr ípravu a vykonanie ohňostrojných prác.

Vedúci odpaľovač ohňostrojov najmä riadi prípravu a odpaľovanie pyrotechnických výrobkov a koordinuje prácu ostatných odpaľovačov ohňostrojov, riadi likvidá ciu prípadných zlyhaviek a zabezpečuje zdravotné opatrenia, zodpovedá za bezpečnosť pri príprave, vykonávaní a ukončení ohňostrojných prác.

K § 56

Nadobúdať a predávať muníciu možno len na základe povolenia na obchodovanie s výrobkami obrann ého priemyslu podľa zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektor ých zákonov.

Osobitné podmienky platia pre protipechotné mí ny. Navrhuje sa, aby protipechotné míny mohli držať len oprávnená osoba, ozbrojené sily Slovenskej republiky a rozpočtová organizácia podľa § 76 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu návrhu zákona za podmienok uvedených v čl. 3 dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (oznámenie č. 121/1999 Z. z.) za účelom výcviku vyhľadá vania a odstraňovania protipechotných mín alebo na vývoj technológii ich ničenia.

K § 57

Ministerstvo vnútra SR, ministerstvo obrany, oprávnená osoba a školiace zariadenie sú povinní mať prehľad o technickom stave munície a zabezpečiť preskúšanie jej technického stavu, ak munícia nie je v záručnej lehote alebo jej životnosť nebola predl žená. Preskúšanie technického stavu vykonáva autorizovaná osoba alebo notifikovaná skúšobňa s platnou akreditáciou, ktorá o preskúšaní vyhotov í protokol. Ak stav preskúšavanej munície vykazuje technické nedostatky, uvedené subjekty sú povinné do 90 dní odo dňa obdržania protokolu rozhodnúť o ďalšom nakladaní s touto muníciou. Uvedené povinnosti sú navrhované z dôvodu, že výbušniny ako energeticky bohaté látky a zmesi sa chemicky rozkladajú už za normálnych skladovacích podmienok. Rozklad výbušniny sa urýchľuje zmenou klimatický ch podmienok (teplotné cykly, zvyšovanie teploty, prítomnosť vlhkosti) ako aj pôsobením neznášanlivého prostredia, napríklad reakcia výbušniny s obalovým materiálom, alkalickými a kyslými lá tkami, lakmi alebo kovmi v munícií a v muničných elementoch. Vzniknuté rozkladné produkty majú schopnosť autokataliticky urýchľovať ďalší rozklad, ktorý spôsobí celkovú nestabilitu výbuš niny alebo munície, ktorá sa v konečnom dôsledku môže prejaviť zmenou funkčných parametrov munície, zlyhaním funkcie výbušniny alebo munície, haváriou zbrane alebo samovoľným výbuchom skladovanej mun ície. Pri preskúšavaní munície sa vykonávajú skúšky s cieľom sledovať vznik a vývoj takej miery nestability výbušniny a zmien vlastností munície, ktoré môžu zmeniť ich bezpečnostné alebo funkčné parametre.

K § 58

Uvedené ustanovenie definuje kompletizáciu a laboráciu munície, ktoré sú výrobnými činnosťami spojenými s výrobou munície a upravuje ďalšie požiadavky, ktoré je potrebné dodržať pri výrobe munície.

K § 59

Uvedené ustanovenie definuje dekompletizáciu a delaboráciu munície. Zariadenie na vyskrutkovanie iniciačných zariadení musí byť skonštruované tak, aby zamestnanec bol chránený proti účinkom prípadného výbuchu. Deadjustáciu iniciátorov alebo iniciačných zariadení a dekompletizáciu a delaboráciu munície s chemicky nestálymi výbušninami možno vykonávať len v samostatných a na túto činnosť schválených objektoch a na zariadeniach, ktoré sú skonštruované tak, aby zamestnanci boli chránení proti účinkom prípadného výbuchu.

K § 60

Na revíziu a opravu munície sa vzť ahuje postup podľa § 58 a 59 návrhu zákona.

K § 61

Uvedené ustanovenie upravuje definíciu ničenia munície a podmienky za ktorých možno munícii ničiť. Vlastníci dotknutých nehnuteľ ností, na ktorých sa nájde munícia z vojnových konfliktov, sú povinní strpieť nevyhnuté úkony spojené s ničením munície. Osoby zabezpečujúce ničenie munície musia pri jej ničení postupovať tak, aby právo alebo právom chránené záujmy dotknutých subjektov boli obmedzené v čo najmenšej miere, čo však nesmie byť na úkor zachovania bezpečnostných opatrení pri ničení nálezov munície.

K § 62

Uvedené ustanovenie definuje vyhľadávanie nevybuchnutej munície a upravuje kto môže vyhľadávať nevybuchnutú muníciu.

K § 63

Navrhuje sa proces vydávania povolenia na vyhľadáv anie nevybuchnutej munície, náležitosti žiadosti oprávnenej osoby, ktorá chce vyhľadávať nevybuchnutú muníciu a obsah technologického postupu, ktorý je povinná vypracovať a predložiť oprávnená osoba obvodnému banskému úradu k žiadosti o povolenie vyhľadávať nevybuchnutú muníciu.

K § 64

Navrhujú sa povinnosti pre oprávnenú osobu v prípade, ak sa nájde nevybuchnutá munícia a povinnosti pre osobu, ktorá túto nevybuchnutú muníciu nájde.

K § 65

Pri vyhľadávaní nevybuchnutej munície potrebné brať na zreteľ, že činnosť budú vykonávať privátne spoločnosti, ktoré musia zabezpečiť primeranú mieru bezpečnosti aj pre osoby a priestory, ktoré bezprostredne susedia s prehľadávaným priestorom. O aktivitách takéhoto charakteru musia byť upovedomené orgány samosprávy, samotní občania, obvodný banský úrad a Policajný zbor. Pri vyhľadávaní nevybuchnutej munície musí byť stanovená dostatočne odborne znalá a skúsená riadiaca osoba, ktorá vyhodnotí príslu šnú mieru rizika a stanoví konkrétne bezpečnostné opatrenia.

K § 66

Už približne dvadsať rokov sa verejná mienka vo svete intenzívne zaujíma o situáciu obyvateľstva v krajinách postihnutých vojnou. Ponechaná munícia vrátane uložených protipechotných mín prináša mnohé obete na zdraví a životoch. Pod zá štitou OSN prebieha v mnohých krajinách postkonfliktné odmínovanie, ktorého financovanie je zabezpečené zo zdrojov OSN , EÚ a humanitárnych programov jednotlivých štátov. Humanitárne odmínovanie sa líš i od bojového odmínovania. Bojové odmínovanie je neoddeliteľnou súčasťou vojenských operácií a vykonávajú ho vojenské jednotky počas vojenského konfliktu. Humanitárne odmínovanie sa vykoná va spravidla po ukončení vojenského konfliktu s cieľom 100% vyčistiť územie od mín a výbušných pozostatkov vojny, ktoré tam boli uložené alebo ponechané. Tieto aktivity sa vykonávajú podľ a noriem OSN (UNMAS a IMAS) a môžu ich vykonávať vojaci pod hlavičkou jednotiek OSN, civilné vl ádne zložky alebo mimovládne organizácie. Cieľom svetových programov humanitárneho odmínovania týchto je podporovať mier a stabilitu v rôznych regiónoch, participovať na hospodárskom vývoji týchto krají n. Účasť slovenských expertov v týchto programoch zaisťuje ďalšiu odbornú prípravu a vytvára priestor presadenia sa slovenských výrobcov v nových teritóriách

Z uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť zákonom podmienky, za ktorých možno vykonávať humanitárne odmínovanie, ktoré sa spravidla vykonáva mimo územia Slovenskej republiky pre potreby OSN, NATO alebo iných vojensk ých zoskupení, ktorých je Slovenská republika členom. Humanitárne odmínovanie môže vykonávať iba osoba, ktorá bude spĺňať podmienky ustanovené v návrhu zákona a bude mať príslušné osvedč enie o odbornej spôsobilosti. na riadenie humanitárneho odmínovania a osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie humanitárneho odmínovania. Odborná spôsobilosť na riadenie humanitárneho odmí novania alebo na vykonávanie humanitárneho odmínovania sa získa v príslušnom školiacom zariadení, ktoré získa poverenie od Hlavného banského úradu; v pôsobnosti ministerstva vnútra alebo ministerstva obrany je školiacim zariadením pre humanitárne odmínovanie útvar, ktorý určí príslušné ministerstvo.

K § 67

Ustanovenie vymenúva subjekty štátnej správy vo veciach výbušní n, výbušných predmetov a munície, ktoré zahàňajú tri ústredné orgány, jeden orgá n s celoštátnou pôsobnosťou a päť orgánov s pôsobnosťou vymedzenou vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 333/1996 Z. z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banský ch úradov. Stanovuje sa rozsah výkonu hlavného dozoru Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície a obmedzenie sprístupňovania informácií ak sa týkajú príčin vyšetrovania alebo inšpekčnej činnosti týchto orgánov.

Povinnosti uložené oprávnenej osobe sú potrebné na nerušený výkon hlavného dozoru.

K § 68

Týmto ustanovením sa vymedzujú kompetencie Ministerstva hospodárstva, ktoré riadi výkon štátnej správy, pričom zabezpečuje a koordinuje súčinnosti s inými ústrednými orgánmi, úlohy medzinárodnej spolupráce vo veciach výbušní n, pyrotechnických výrobkov a munície. Je súčasne správnym orgánom v prípade, ak v prvom stupni rozhodol Hlavný banský úrad a pri pochybnostiach o hlavnom dozore rozhodne po dohode s ministerstvom vnútra a ministerstvom obrany.

K § 69

Ustanovujú sa kompetencie Hlavného banského úradu v oblasti hlavného dozoru vo veciach výbušnín, výbušných predmetov a munície. Tento úrad v tejto oblasti riadi činnosť obvodných banských úradov. Aby mohol hlavný dozor vykonávať, má možnosť ukladať opatrenia a vykonávať previerky. Na naplnenie zá kona posudzuje odbornú spôsobilosť, vydáva a odníma poverenie na výučbu, vedie evidenciu, zabezpečuje medzinárodnú výmenu informácií, povoľuje používanie výbušnín alebo pomôcok, ak sa majú použiť v podzemí, dáva súhlas a oprávnenia podnikateľom na výrobu, spracovanie a iné nakladanie s výbušninami, pyrotechnickými výrobkami

K § 70

Ustanovenie upravuje kompetencie obvodných banských úradov pri vý kone hlavného dozoru vo veciach výbušnín, výbušných predmetov a munície. Kompetencie toho prvostupňového orgánu sú široko upravené a zahàňajú okrem iného inšpekčnú činnosť, vyšetrovanie príčin pracovných úrazov a havárií , posudzovanie odbornej spôsobilosti, vydávanie povolení, preverovanie podaní fyzických a právnických osôb.

K § 71

Úlohy štátnej správy na úseku hlavné ho dozoru menom Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov vykonávajú ústrední banskí inšpektori a obvodní banskí inšpektori. Navrhovaná právna úprava vymedzuje pre obe skupiny banských inšpektorov na jednej strane oprávnenia, potrebné na nerušený výkon hlavného dozoru ako je okrem iného vydanie záväzného pr íkazu na odstránenie zistených závad a nedostatkov a na strane druhej ich povinnosti ako je nestrannosť, podanie informácií príslušným subjektom, zaznamenať vý sledky prehliadky, preukazovanie sa preukazom Hlavného banského úradu.

K § 72

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob podania opravného prostriedku proti z áväznému príkazu banského inšpektora a rozhodnutie príslušného banského úradu o tomto opravnom prostriedku, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu príslušného banského úradu a upravuje aj postup pri zadržaní preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

K § 73

Predkladaný návrh zákona dáva Ministerstvu vnú tra Slovenskej republiky a Ministerstvu spravodlivosti slovenskej republiky určitý rozsah výnimiek z jeho ustanovení. Aby bola zabezpečená primeraná miera bezpečnosti pri činnostiach s výbušninami, výbušný mi predmetmi a muníciou v rámci týchto rezortov je potrebné, aby existoval orgán dohľadu nad týmito činnosťami. Ministerstva vnútra disponuje odborne spôsobilým orgánom dohľad nad vý konom pyrotechnickej činnosti. Taktiež má dlhoročnú tradíciu vo výkone pyrotechnickej činnosti a v odbornej príprave pyrotechnikov. Z tohto dôvodu a po vzájomnej dohode so zá stupcami Ministerstva spravodlivosti bolo v návrhu zákona ministerstvo vnútra postavené do úlohy orgánu štátnej správy pre oba spomínané rezorty.

K § 74

Aby bolo možné efekt ívne vykonávať činnosti podľa §-u 74 bolo potrebné definovať odborne spôsobilé osoby na výkon dohľadu nad činnosťami s výbušninami , výbušnými predmetmi a muníciou. Takouto odborne spôsobilou osobou má byť pyrotechnický inšpektor, ako obdoba banského inšpektora pre výkon dohľadu v civilnom sektore.

K § 75

Ministerstvo obrany riadi výkon štátnej sprá vy v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície a vykonáva dozor nad zaistením bezpečnosti pri činnostiach spojených s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou v ozbrojených silá ch Slovenskej republiky, vo Vojenskej polícii, Vojenskom spravodajstve, v rozpočtových organizáciá ch ministerstva obrany, ktoré sa zaoberajú vedou, výskumom, výrobou, skúšaním, skladovaním, používaním, likvidáciou alebo ničením výbušnín a munície ako aj vzdelávaním v oblasti výbušní n a munície.

V oblasti výbušnín, výbušných predmetov a mun ície zabezpečuje a koordinuje v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy úlohy medzinárodnej spolupráce, zastupuje Slovenskú republiku v orgánoch Severoatlantickej Aliancie, Európskej obrannej agent úre a v iných organizáciách zaoberajúcimi sa obranou ako národná autorita.

Je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol pyrotechnický inšpektor ministerstva obrany, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo obrany dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.

Návrh zákona principiálne delí pôsobnosť štátnej správy v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície medzi tri ministerstvá , tak aby bola plošne zabezpečená kontrola v celej Slovenskej republike; civilnú oblasť zastrešuje Ministerstvo hospodárstva SR, vnútornú bezpečnosť štátu Ministerstvo vnútra SR a obranu štá tu Ministerstvo obrany SR. Z dôvodu, že Slovenská republika je členom NATO a z dôvodu interoperability sú v oblasti munície medzi členskými krajinami Aliancie zosúladené spoločné postupy, ktoré sú vš ak od civilnej legislatívy rozdielne. Je ekonomickejšie a efektívnejšie, aby pôsobnosť v oblasti výbušnín a munície podľa návrhu zá kona, tak ako ju v civilnom sektore vykonáva Hlavný banský úrad a obvodný banský úrad, vykonávalo v ozbrojených silách Slovenskej republiky, Vojenskej polícii, Vojenskom spravodajstve a v rozpočtových organizáci ách ministerstva obrany, ktoré sa zaoberajú vedou, výskumom, výrobou, skúšaním, skladovaním, používaním, likvidáciou alebo ničením výbušnín a munície ako aj vzdelávaním v oblasti výbušn ín a munície Ministerstvo obrany SR. Týmto sa zabezpečí, aby personálnymi a odbornými požiadavkami, vrátane bezpečnostných previerok NATO do stupňa TAJNÉ, nebolo zaťažené Ministerstvo hospodá rstva SR a Hlavný banský úrad.

K § 76

Pyrotechnických inšpektorov ministerstva obrany vymenú va minister obrany Slovenskej republiky. Pyrotechnickým inšpektorom môže byť profesionálny vojak alebo zamestnanec ministerstva obrany, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie výzbrojno-technického zamerania alebo špeci álneho štvorsemestrového postgraduálneho štúdia so zameraním na zbrane a muníciu alebo oprávnenie pyrotechnika skupiny 'E'. Pyrotechnický inšpektor sa preukazuje preukazom pyrotechnického inš pektora ministerstva obrany. Pyrotechnický inšpektor ministerstva obrany má rovnaké oprávnenia a povinnosti ako banský inšpektor.

K § 77

Proti záväznému príkazu pyrotechnického inš pektora ministerstva obrany alebo ministerstva vnútra možno podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok, pričom odkladný účinok možno vylúčiť len v prípade, ak sú ohrozené životy alebo majetok a hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

K § 78

Návrh zákona ukladá oprávnenej osobe povinnosti, ktorých nedodrž anie vedie k uloženiu finančnej pokuty. Navrhujú sa pokuty v rozsahu od 100 do 10 000 eur, v rozsahu od 10 000 do 100 000 eur a rozsahu od 50 000 do 100 000 eur, za nedodržanie vymenovaných ustanovení zákona.

Uloženie pokuty je obligatórne a ukladá ju Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady. Ustanovenie vymedzuje podmienky, kedy sa výška pokuty ukladá až do dvojná sobku resp. päťnásobku výšky uvedenej v ustanovení. Uloženie takejto pokuty je fakultatívne.

Zákon určuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie pokuty, okolnosti ktoré musí orgán vziať pri určovaní výšky pokuty do úvahy, splatnosť rozhodnutím uloženej pokuty, upravuje možnosť ulož enia až dvojnásobnej výšky pokuty a to aj opakovane a určuje subjekt ktorý vymáha uloženú pokutu.

K § 79

Pre Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sa navrhuje sa mo žnosť odňať zamestnancom oprávnenie osoby nimi vydané preukazy o odbornej spôsobilosti za hrubé alebo opakované porušenie predpisov na zaistenie bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky až na dobu piatich rokov. Potvrdenie oprávnenia a účinnosti tohto sankčného opatrenia bolo v aplikač nej praxi pri výkone hlavného dozoru viackrát preukázané. Osobitne sa ustanovujú podmienky pre odňatie pyrotechnického oprávnenia. Ustanovenie definuje hrubé porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.

K § 80

Ustanovenie definuje, ktoré konanie resp. nekonanie sa považuje podľa zá kona za priestupok, ukladá obvodnému banskému úradu obligatórne uloženie pokuty za priestupok v rozsahu do 1650 eur, pri dodržaní postupu podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

K § 81

Navrhované ustanovenie vymedzuje osobné údaje o fyzických osobá ch, ktoré zhromažďuje a spracováva Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady, pri plnení úloh štátnej správy, vymedzuje účel spracovania osobných údajov, ich získanie a okruh dotknutých os ôb.

K § 82

Upravuje sa súčinnosť tretích osôb, t.j. iných štátnych orgánov, fyzických a právnických osôb, s orgánmi štátnej spr ávy pri kontrolách činností upravovaných týmto zákonom.

K § 83

V návrhu zákona sú upravené rôzne prá va a povinnosti pre oprávnené osoby, napr. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia a majetku pri práci s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou. Navrhuje sa, aby práva a povinnosti oprá vnenej osoby v primeranom rozsahu vzťahovali aj na ozbrojené sily Slovenskej republiky, Vojenskú políciu, Vojenské spravodajstvo a rozpočtové organizácie ministerstva obrany, ktoré sa zaoberajú vedou, výskumom, vý robou, skúšaním, skladovaním, používaním, likvidáciou alebo ničením výbušnín a munície ako aj vzdelávaním v oblasti výbušnín a munície, Slovenskú informačnú službu, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Hasičský a záchranný zbor a Horskú záchrannú službu, aj keď nie sú oprávnenou osobou, pretože manipulujú v istom rozsahu s výbušninami, výbušný mi predmetmi a muníciou.

K § 84

Vzhľadom na doteraj ší stav legislatívy v oblasti výbušnín a munície, kde predovšetkým oblasť munície nebola v civilnom sektore jednoznačne upravená žiadnym právnym predpisom vzniká úplne nová právna situácia v tejto oblasti. Dá sa dôvodne predpokladať, že sa v súčasnosti v podstate beztrestne medzi občanmi vyskytuje munícia a výbušniny, predovšetkým z obdobia II. Svetovej vojny. Vytvorením novej právnej ú pravy držby výbušnín, výbušných predmetov a munície sa skokovo mení pohľad na oprávnenosť držby takýchto vecí. Pre vytvorenie prechodného obdobia a v záujme zlepšenia bezpečnostnej situá cie medzi obyvateľstvom sa vytvára priestor pre beztrestné vydanie týchto vecí obdobným spôsobom, ako bola aplikovaná tzv. zbraňová amnestia.

K § 85

Návrh ustanovenia upravuje povinnosť Hlavného banského úradu a obvodných banských úrad poskytnúť príslušným štátnym orgánom na účely zabezpečenia ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti inform ácie získané podľa tohto zákona.

K § 86

Deklaruje sa subsidiárna platnosť správneho poriadku na konania podľ a tohto zákona.

K § 87

Ministerstvo sa splnomocňuje k upraveniu explicitne uvedených podrobností vo všeobecne záväznom predpise.

Ministerstvo obrany sa splnomocňuje k upraveniu explicitne uvedených podrobností vo všeobecne záväznom predpise.

K § 88

Prechodné ustanovenia upravujú dokončenie konaní začatých pred účinnosťou tohto zákona, platnosť doteraz vydaných oprávnení, povolení, osvedčení a poverení vydaných podľa predchádzajú cich predpisov a považovanie skladov výbušnín, výbušných predmetov a munície a objekty, v ktorých sa vykonáva výskum, vývoj, skúšanie, výrobu a spracovanie, vyhotovené podľa doterajších predpisov, za objekty vyhotovené podľa tohto zákona, ak príslušný orgán štátnej správy nerozhodne inak.

K § 89

Navrhuje sa zrušenie dvanástich právnych predpisov, z ktorých šesť bude nahradených novými právnymi predpismi vydan ým podľa tohto zákona.

K § 90

Obsahuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie, a to Smernicu Komisie 2008/43/ES zo 4. aprí la 2008 o zriadení systému na identifikáciu a sledovanosť výbušnín na civilné použitie, ktorý sa preberá týmto zákonom.

K Èl. II

Upravuje zmeny, ktoré je nutné vykonať v Zákonníku práce, v súvislosti so samostatnou úpravou práce nadčas a nočnej práce uvedenej v § 4 tohto návrhu zá kona.

K Èl. III

V sú vislosti s novou právnou úpravou v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície osobitným zákonom je nevyhnutné zmeniť zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štá tnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 51/1988 Zb.') tak, že sa zo zákona č. 51/1988 Zb. vypúšťa celá Tretia časť Výbušniny, ako aj niektoré ďalš ie ustanovenia, ktoré súvisia s prípravou odborníkov pre oblasť výbušnín.

Zároveň sa menia niektoré ustanovenia ktoré priamo, alebo nepriamo upravujú oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, čím sa tak plnia niektoré úlohy, ktoré vyplývajú z Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012 (ďalej len 'Koncepcia BOZP'), ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 20.2.2008. Uplatň uje sa tak priorita č. 1 Koncepcie BOZP, podľa ktorej sú určujúcimi preventívnymi opatreniami na úseku BOZP regulačné a výkonné úlohy štátu a zároveň priorita č. 8 Koncepcie BOZP, podľa ktorej je legislatíva významným prostriedkom realizácie politiky štátu v oblasti BOZP.

1. Body 1 a 2

Doposiaľ nebola v zákone ustanovená povinnosť mať doklad o odbornej spôsobilosti priamo, ale len prostredníctvom požiadaviek na kvalifikáciu a overovanie odbornej spôsobilosti v osobitných predpisoch. Táto povinnosť , sa ako jedna z najzákladnejších požiadaviek na zaistenie BOZP a BP, týmto zakotvuje priamo v zákone. Táto povinnosť sa ustanovuje pre všetky funkcie ustanovené vo vykonávacom predpise, nie len pre vybrané funkcie, ako tomu bolo doposiaľ.

Zásadne sa mení aj chápanie odbornej spôsobilosti projektanta podľa tohto zákona, pretože okrem odbornej spôsobilosti podľa banských predpisov musia títo spĺňať aj ďalšie požiadavky podľa všeobecn ých predpisov upravujúcich funkciu projektanta (t.j. odbornú spôsobilosť v takých oboroch, akým sú napr. statika, elektrotechnika, požiarna ochrana a pod.), čo doposiaľ chýbalo a v praxi tak č asto vznikali nejasnosti pri uplatňovaní a posudzovaní odbornej spôsobilosti projektantov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.

Pri niektorých funkciách sa zavádza aj legislatívna skratka, ktorá sa v oblasti pôsobnosti štátnej správy bežne používa – projektant, bezpečnostný technika, no doposiaľ sa v banskej legislatíve nevyskytovala. Prívlastok 'banský' k týmto funkciám bol doplnený z dôvodu odlíšenia od týchto funkcií podľa všeobecných predpisov, najmä na základe požiadavky MPSVR SR.

Zároveň sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré môžu používať pri svojej činnosti pečiatku a presnejšie sa upravujú náležitosti, resp. vyhotovenia tejto pečiatky.

A ďalej, doposiaľ nebola v zákone úplná definícia upravujúca pojem havária tak, aby zjednocovala všetky pojmy používané v banských predpisoch (najmä banské bezpečnostné predpisy). To sa tý ka aj spresnenia pojmu závažný pracovný úraz, ktorý sa doteraz vysvetľoval nejednotne. Preto bolo potrebné tieto pojmy definovať v súlade so všeobecnými predpismi o BOZP a o priemyselných haváriách.

2. Bod 3

Vzhľadom na neustále polemiky ohľadom platnosti všeobecného predpisu na úseku BOZP, ktorým je zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v podmienkach výkonu hlavného dozoru bol do zákona vložen ý odkaz na tento všeobecný predpis o BOZP.

V ďalšom texte sa upravuje postavenie banského bezpečnostného technika a to najmä z dôvodu, že podľa doterajšieho znenia povinnosť mať bezpečnostného technika vyplývala len pre organizácie vykonávaj úce banskú činnosť, čo sa v súčasnosti samozrejme považuje za nedostatočnú úpravu.

Obdobná situácia bola aj v prípade určenia vedúceho likvidácie havárie. Taktiež bola spresnená formulácia možnosti, aby mohol Hlavný banský úrad nariadiť, aby organizácia aj pri iných podmienkach urč ila vedúceho likvidácie havárie a vypracovala plány ich zdolávania.

Navrhovanou novelou sa upravuje aj vymenovanie samostatných predpisov, na vydanie ktorých je splnomocnené ministerstvo a to z dôvodu, že požiadavky na havarijnú prevenciu a na havarijné plány sú ustanovené priamo v z ákone a ohlasovanie pracovných úrazov a havárií je ustanovené vo všeobecnom predpise.

3. Bod 4

Úprava je navrhovaná tak, aby vedúci likvidácie havárie bol určený len pre jednu baňu.

4. Bod 5

Navrhuje sa zosúladenie systému skúšok a prehliadok so všeobecným predpisom o vyhradených technických zariadeniach, t.j. zákonom č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 392/2006 Z. z. o minim álnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

5. Bod 6

Ide o komplexnú úpravu a zásadnú zmenu ustanovení upravujúcich prevádzku vyhradených technických zariadení podliehajúcich výkonu hlavného dozoru. Ide o zavàšenie niekoľkoročnej snahy o zosú ladenie predpisov v oblasti vyhradených technických zariadení (ďalej len 'VTZ') medzi oblasťami pôsobnosti orgánov inšpekcie práce a výkonu hlavného dozoru tým, že aj pre oblasť pôsobnosti orgá nov hlavného dozoru sa stanovuje, že aj na tieto zariadenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyhradených technických zariadenia. Ponecháva sa však možnosť upraviť náležitosti podľa potrieb, ktoré budú zakotvené v zákone č. 51/1988 Zb. alebo v predpise vydanom na jeho základe (napr. v súčasnosti platný výnos MH SR č. 110/1138/1994 z 2.3.1994 o lehotách revízií elektrických zariadení a o skúškach rev íznych technikov týchto zariadení v organizáciách vykonávajúcich banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom).

Definuje sa oprávnená právnická osoba s oprávnením vydaným Hlavným banským úradom na overovanie bezpečnosti vyhradených technických zariadení, činnosť ktorej upravujú §§ 14 až 16 zákona č . 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdví hacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Pri tom sa nevyžaduje, aby oprávnená právnická osoba v pôsobnosti vý konu hlavného dozoru musela mať oprávnenie na celý rozsah vyhradených technických zariadení.

Dáva sa do súladu terminológia a systém prehliadok a skúšok s predpisom o VTZ. Ustanovuje sa, že za revíziu sa považuje len odborná skúška, pretože odborná prehliadka nemá dostatočný rozsah pre reví ziu. Na základe neustálych nedorozumení sa definuje, čo sa myslí pod pojmami odborná prehliadka a odborná skúška, pričom z predchádzajúcich ustanovení vyplýva, že revíziou v súčasnom chápaní tohto pojmu sa rozumie len odborná skúška, ktorá svojim rozsahom napĺňa význam pojmu revízia.

Ukladá sa povinnosť organizáciám oznámiť obvodnému banskému úradu konanie úradnej skúšky, aby sa tak zaistila možnosť vykonania kontroly samotnej oprávnenej právnickej osobe.

Ïalej sa ukladá povinnosť organizáciám predložiť na obvodný banský úrad doklad o úradnej skúške, ako aj všetky správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške, aby tak mohol obvodný banský ú rad kontrolovať aj samotnú činnosť oprávnenej právnickej osoby, ako aj činnosť revíznych technikov a na základe zistení si mohol plánovať vykonávanie prehliadok v dozorovaných organizáciách.

Ustanovuje sa povinnosť pre organizácie mať oprávnenie na určené činnosti na vyhradených technických zariadeniach, ale len v prípade, že bude tieto činnosti vykonávať pre inú organizáciu, t.j. dodávate ľsky.

Definuje sa, za akých podmienok môže organizácia prevádzkovať vyhradené technické zariadenia, t.j. musí ich obsluhu a určené činnosti na nich zabezpečiť odborne spôsobilými osobami s osvedčení m alebo preukazom, s ktorými má pracovnoprávny vzťah, alebo iný právny vzťah. Určené činnosti, napr. opravu, odborné prehliadky a odborné skúšky, môže zabezpečiť inou organizáciou, ktorá má oprávnenie na tieto činnosti, t.j. dodávateľsky.

Overovanie odbornej spôsobilosti na obsluhu a na určené činnosti na vyhradených technických zariadeniach sa upravuje podľa všeobecného predpisu, t.j. vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. Pritom sa ponecháva možnos ť aj v oblasti overovania odbornej spôsobilosti upraviť podmienky týmto zákonom.

6. Bod 7

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie zákona v tom, či ide o vybrané banské zariadenie a či je určeným výrobkom, pretože podľa doterajšieho znenie sa všetky vybrané banské zariadenia považovali za neurčené výrobky, pritom najmä u bezkoľajovej banskej mechanizácie išlo spravidla vždy o výrobky, ktoré už prešli procesom posudzovania zhody a potom museli byť aj tak povoľované Hlavným banským úradom.

Ak ide o vybrané banské zariadenie a pritom ide o určený výrobok, jeho používaniu nemožno podľa smerníc EÚ o voľnom pohybe tovaru žiadnym spôsobom brániť.

Stroje a zariadenia na výrobu výbušnín boli vypustené.

Došlo k presnej špecifikácii, ktoré zariadenia na používanie v podzemí povoľuje Hlavný banský úrad, t.j. tie, ktoré nie sú určenými výrobkami. Hlavný banský úrad povoľuje používať aj tie zariadenia, ktoré sú síce určenými výrobkami obecne, ale pôvodne výrobca nepočítal s tým, že budú používané v podzemí a teda neboli na tento účel certifikované. Ide najčastejš ie o kolesové nakladacie, prekladacie a dopravné mechanizmy, ktoré sa bežne používajú na povrchu a stále častejšie je snahou používať ich v podzemí. Keďže ide v tomto prípade vždy o určený vý robok, ale nie určený pôvodne pre podmienky v podzemí, dodatočne je potrebné posúdiť ich vhodnosť na toto použitie.

Spresnil sa aj rozhodovací proces Hlavného banského úradu v tom, že v prípade pochybností musí Hlavný banský úrad rozhodnúť nie len to, či ide, alebo nejde o vybrané banské zariadenie, ale aj č i je potrebné povolenie na použitie alebo nie.

7. Body 8 až 11 a 13

Zo zákona sa vypúšťa celá tretia časť a konkrétne texty ustanovení, ktorú sú upravená novým zákonom č. ....... o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Bod 12

Ide u úpravu kompetencií Hlavného banského úradu vyplývajúcu z navrhovaných zmien v oblasti vyhradených technických zariadení.

9. Bod 14

Pôvodné znenie tohto ustanovenia bolo potrebné upraviť z nasledujúcich dôvodov:

1. Pôvodné znenie '...pri ktorých nastala smrť...' nezahrňovalo úrazy, pri ktorých došlo k takému poškodeniu zdravia, v dôsledku ktorého došlo k smrti postihnutého neskôr, teda nie priamo pri samotnom úrazovom deji,

2. Pôvodné znenie nezahrňovalo viaceré možnosti poškodenia zdravia, ktoré môžu byť klasifikované okrem iného ako trestný čin, napr. vyvolanie potratu, zmrzačenie a iné,

3. Z pôvodného znenia nie je zrejmé, pri akej strate funkčnosti orgánu – dočasnej alebo trvalej bude úraz vyšetrovať orgán dozoru a preto bolo potrebné stupeň poškodenia zdravia jednoznačne definovať,

4. Nahradenie slov 'zisťujú na mieste stav, … a následky' slovom 'vyšetrujú' navrhujeme z dôvodu, že naozaj ide o vyšetrovanie tak, ako je definované aj v § 1 vyhlášky SBÚ č. 387/1990 Zb., ako aj z dôvodu zjednotenia so všeobecnou legislatívou. Navyše, doteraz používané odvodené slovné spojenie 'stav … závažných pracovných úrazov…' je priamo bezvýznamové . Obdobne je to s odvodeným spojením 'zisťujú … následky … závažných pracovných úrazov…', pretože ani samotný vykonávací predpis, t.j. vyhláška č. 387/1990 Zb. žiadnym spô sobom neupravuje zisťovanie následkov, ale len príčin, a to konkrétne len 'vyšetrovanie príčin'. Ide aj o zjednotenie pojmového aparátu so všeobecným predpisom o BOZP.

10. Bod 15

Ide o vypustenie kompetencií obvodného banského úradu v súvislosti s výbušninami, ktoré boli prenesené do zákona č. ....... o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Bod 16

Upravuje sa znenie kompetencie pri vyšetrovaní, ktorá sa upravila v bode 14.

12. Bod 18

V súvislosti so zmenami vo vydávaní dokladov o odbornej spôsobilosti je potrebné ošetriť aj tieto doklady vydané podľa doterajších predpisov a ustanovuje sa, že tieto doklady sa považujú za doklady vydané podľa tohto zákona.. Pri osvedčeniach na činnosti na vyhradených technických zariadeniach sa ustanovuje povinnosť pre držiteľov vykonať aktualizačnú odbornú prípravu.

V ďalšom sa ustanovujú podmienky na vykonávanie činnosti oprávnenej právnickej osoby s oprávnením vydaným podľa všeobecných predpisov o BOZP v podmienkach výkonu štátnej banskej správy na určitú dobu a v prípade, že by oprávnená právnická osoba pre pôsobnosť štátnej banskej správy nevznikla, sú niektoré povinnosti prenesené na obvodný banský úrad.

Pre odstránenie nejasností pri počítaní lehôt skúšok, prehliadok, kontrol sa ustanovujú pravidlá na ich počítanie.

13. Bod 19

Dochádza ku zmene textu v preberaní právnych aktov Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy.

K Èl. IV

Novelizuje zákon č . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v dôsledku úpravy viazaných živností.

K Èl. V

Upravuje zmeny, ktoré je potrebné vykonať v zákone č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v súvislosti s udelen ím výnimky SIS v § 1 ods. 2 písm. g) návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii.

Navrhovanou zmenou sa majú vytvoriť podm ienky pre plnohodnotné plnenie všetkých zákonom ustanovených úloh Slovenskej informačnej služby.

Podľa zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. plní Slovenská informačná služba úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Medzi tieto úlohy patrí aj získavanie, s ústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky, o organizovanej trestnej činnosti a o terorizme. Osoby, ktoré sa dop úšťajú uvedeného konania a ktoré sú zároveň predmetom spravodajského záujmu Slovenskej informačnej služby, môžu na dosiahnutie svojich cieľov použiť aj výbušniny, príp. nástražné v ýbušné systémy. Príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí získavajú vyššie uvedené informácie priamo v prostredí organizovaného zločinu a iných záujmových skupín, môžu pr ísť do styku s výbušninami. Je preto nevyhnutné, aby títo príslušníci Slovenskej informačnej služby mali oprávnenie manipulovať s výbušninami bez toho, aby podliehali právnemu režimu, ktorý má by ť ustanovený navrhovaným zákonom. Takéto oprávnenie odôvodňuje aj potreba, najmä pri súčinnostných spravodajsko-bezpečnostných akciách s Policajným zborom, odovzdať spravodajskou činnosťou zí skané vzorky výbušnín Policajnému zboru na účely kriminalistickej expertízy.

Navrhovanou úpravou sa tiež zabezpečí právny rámec pre zabezpečenie plnenia povinností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, vyhlášky NBÚ č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti a zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, nakoľko SIS používa služobný ch psov o. i. aj v rámci pyrotechnickej ochrany chránených objektov. Úpravou sa zabezpečí aj účinnejšia ochrana chránených osôb, ktorých bezpečnosť môže byť ohrozená použitím výbušní n a výbušných systémom.

Vyňatie z pôsobnosti zákona je potrebné aj z dôvodu zabezpečenia plnenia medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky, najmä záväzkov vyplývajúcich z medzivládnych dohôd o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti a v boji proti terorizmu – napr. dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, dohoda medzi vlá dou Talianskej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci v boji proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nedovolenému obchodu s omamnými látkami a psychotropnými látkami, dohoda medzi vlá dou Litovskej republiky a vládou Slovenskej republiky o spolupráci pri odhaľovaní, vyšetrovaní a predchádzaní trestnej činnosti. Z uvedených medzinárodných zmlúv vyplýva pre orgány príslušné na ich vykonávanie, medzi ktorými je aj SIS, povinnosť spolupracovať aj na úseku výmeny vzoriek výbušnín použitých pri trestnej činnosti.

Navrhovanou zmenou bude zároveň zachovaný existujúci status quo, nakoľko v súčasnosti sa podľa § 37 zákona SNR č. 51/1988 Zb. nevzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce používanie výbušnín a pyrotechnických výrobkov na používanie výbušnín, pyrotechnických výrobkov a pomôcok spravodajskými službami.

K Èl. VI

Novelizuje sa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v súvislosti s úpravami v návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii, a to najmä s novými kompetenciami v oblasti munície.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve. V návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii je upravená kompetencia Leteckého ú radu SR na vydanie záväzného stanoviska Leteckého úradu SR so stanovení m podmienok na vykonanie ohňostrojných prác. Túto kompetenciu je potrebné premietnuť aj do zákona o civilnom letectve, pričom záväzné stanovisko je možné vydať len na základe žiadosti. Novelizačný článok upravuje podrobnosti žiadosti.

K Èl. VIII

Zákon č . 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe sa mení podľa potreby praxe.

K Èl. IX

Novelizuje sa zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s úpravami v návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii.

K Èl. X

Mení a dopĺ ňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že novela reaguje na úpravu vykonávanú zákonom o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii.

K Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

Deklaruje zoznam detekčných látok a ich minimálnu koncentráciu v hotovom výrobku - plastickej trhaviny.

K prílohe č. 2

Uvádza preberaný právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Bratislava 18. septembra 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu