Zákon o spotrebnej dani z piva 107/2004 účinný od 01.11.2004 do 30.11.2004

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov

4

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predkladaný návrh novely zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov navrhuje riešiť v uvedených zákonoch predaj predmetov spotrebnej dane v tranzitných priestoroch medzinárodných letísk a na palubách lietadiel.

V súčasnosti platné zákony upravujú problematiku predaja tovarov oslobodených od spotrebnej dane fyzickým osobám na miestach tranzitu pri opustení územia Európskej únie (tzv. duty-free shop), pričom takýto predaj umožňuje len v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel. Predkladaný návrh zákona rieši v rámci predaja tovaru podliehajúceho spotrebným daniam v duty-free obchodoch aj zavedenie tzv. dvojitého systému predaja tohto tovaru. Na jednej strane pôjde o predaj tovaru so spotrebnou daňou fyzickým osobám, ktoré majú cieľové letisko na území Európskej únie a na druhej strane, pri splnení taxatívnych podmienok, pôjde o predaj tovaru bez spotrebnej dane, a to osobám, ktorých cieľové letisko je na území tretieho štátu. V praxi to znamená, že predajca pri tovare spravidla uvádza dve ceny. Na základe predloženia cestovného dokladu (palubný lístok, letenka, atď.) predajca uplatní na tovar cenu, ktorá zahŕňa spotrebnú daň (pre cestujúcich s destináciou v rámci EÚ) alebo cenu, ktorá spotrebnú daň nezahŕňa (pre cestujúcich s destináciou mimo EÚ).

Druhým okruhom problémov je potreba v zákone č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. upraviť oznamovacie povinnosti, ktorých cieľom je detailne zabezpečiť sprehľadnenie materiálových tokov pri pohybe liehu od jeho výroby, dovozu a distribúcie až po jeho konečnú spotrebu. Vzhľadom na vysokú administratívnu náročnosť oznamovacích povinností v platnom znení zákona sa navrhuje ich zjednodušenie, a to najmä pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikania nakupujú spotrebiteľské balenie liehu a predávajú ho na konečnú spotrebu anonymnému spotrebiteľovi (občanovi) v tzv. veľkoobchode a maloobchode, alebo na priamu spotrebu na mieste (reštauračné zariadenia, hotely, pohostinstvá a podobne). Zároveň sa navrhuje zjednodušiť oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Jedná sa o opravu zrejmej prepisovej chyby.

K bodu 3

Text sa navrhuje upraviť z toho dôvodu, aby oprávnený príjemca, ktorý prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu, mohol spotrebiteľské balenie liehu označovať kontrolnou známkou aj na daňovom území, čo mu platné znenie zákona neumožňuje.

K bodu 4

Úprava sa navrhuje z dôvodu upresnenia ustanovenia, nakoľko podmienky pre

daňového splnomocnenca sú upravené v § 28.

K bodu 5

Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby odberateľ kontrolných známok mohol kontrolné známky odovzdať na nalepenie na spotrebiteľské balenie liehu prevádzkovateľovi daňového skladu na území iného členského štátu alebo zahraničnému výrobcovi liehu.

K bodom 6 a 7

Ustanovenie je potrebné upraviť z dôvodu, aby sa na spotrebiteľské balenie liehu predávaného v tranzitných daňových skladoch, ako aj liehu určeného na zásobovanie palúb lietadiel určeného výlučne na konzumáciu cestujúcimi počas letu, nevzťahovala povinnosť tento lieh označovať kontrolnou známkou, ktorá sa používa len na daňovom území..

K bodu 8

Text sa navrhuje upraviť z tohto dôvodu, že liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia nie je podľa § 18 ods. 4 zákona daňovým skladom a preto nemusí mať samostatný sklad liehu.

K bodom 9, 10 a 29

V texte sa navrhuje, pre účely registrácie, vypustiť povinnosť predkladania

technickej dokumentácie ku kontrolnému liehovému meradlu, a to z toho dôvodu,

že výrobca takúto dokumentáciu neposkytuje.

K bodom 11 až 14

Destilát v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia si môže dať vyrobiť pestovateľ len na základe žiadosti o výrobu destilátu. Termín tejto výroby liehu pre konkrétneho pestovateľa je prevádzkovateľ pestovateľskej pálenice povinný oznámiť najneskôr jeden deň pred dohodnutým termínom výroby, čím sa zabezpečuje možnosť kontroly výroby liehu. Navrhovaná úprava týmto zjednodušuje oznamovaciu povinnosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K bodu 15

Úprava textu sa navrhuje urobiť z dôvodu, že liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia nie je daňovým skladom.

K bodu 16

Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby bolo zrejmé, že so sprievodným dokumentom sa prepravuje lieh oslobodený od dane len podľa § 7 ods. 1.

K bodu 17

Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby bolo umožnené prevádzkovateľovi tranzitného daňového skladu predávať lieh oslobodený od dane, a to fyzickým osobám, ktorých cieľové letisko je na území tretieho štátu, ako aj lieh za cenu s daňou, a to výlučne fyzickým osobám, ktorých bezprostredné cieľové letisko je na území Európskej únie. Zároveň sa upresňujú podmienky na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a spôsob vedenia evidencie predaja.

K bodu 18

Text ustanovenia sa navrhuje upresniť tak, aby bolo zrejmé, kedy sa uzatvárajú záznamy o príjme a výdaji liehu.

K bodu 19

Oznamovacie povinnosti v platnom zákone boli navrhnuté s cieľom detailne zabezpečiť sprehľadnenie materiálových tokov pri pohybe liehu od jeho výroby, dovozu a distribúcie až po jeho konečnú spotrebu. V porovnaní s doteraz platným znením sa upúšťa od vedenia denného vykazovania údajov o príjme, výrobe a výdaji liehu a sledovanie týchto údajov je postavené na mesačnej báze. Zároveň nie je potrebné uvádzať obchodný názov liehu. Maloobchodné predajne, reštauračné zariadenia, hotely, pohostinstvá a podobne, pokiaľ predávajú spotrebiteľské balenie liehu tzv. anonymnému konečnému spotrebiteľovi, nebudú musieť vykazovať údaje o počte predaných spotrebiteľských balení liehu.

K bodu 20

Upresňuje sa výkon daňovej kontroly správcu dane u prevádzkovateľa

tranzitného daňového skladu.

K bodu 21

Upresňuje sa termín predkladania oznámení colným úradom colnému

riaditeľstvu.

K bodu 22

Jedná sa o opravu zrejmej prepisovej chyby.

K bodu 23

Upresňuje sa určenie pokuty v prípade príjmu alebo výdaja liehu bez prítomnosti zamestnanca správcu dane.

K bodu 24

Jedná sa o opravu zrejmej prepisovej chyby.

K bodom 25 a 26

V nadväznosti na úpravu ustanovenia v § 19 ods. 9 a 11 sa navrhuje upraviť aj

ustanovenie o pokute.

K bodu 27

Nadväzne na úpravu § 10 ods. 3 zákona sa navrhovanou úpravou zabezpečí, aby oprávnený príjemca, ktorý koná v súlade s upraveným § 10 ods. 3 zákona nebol sankcionovaný.

K bodu 28

Ustanovuje sa sankcia pre prevádzkovateľa tranzitného daňového skladu, ak poruší ustanovenie § 37 ods. 1 a 4.

K bodu 30

V nadväznosti na navrhované zmeny v zákone sa upravujú prechodné ustanovenia, ktoré na tieto zmeny nadväzujú.

K bodu 31

Nadväzne na zmeny týkajúce sa oznamovacích povinností v § 44 je potrebné vypracovať nový všeobecne záväzný právny predpis upravujúci vzory tlačív oznámení a preto sa navrhuje zrušiť platná vyhláška.

K čl. II až IV

V článkoch II až IV, v ktorých sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákon č. 107/2004 Z. z., o spotrebnej dani z piva a zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa navrhujú upraviť ustanovenia predmetných zákonov tak, aby bol umožnený predaj tovaru v tranzitnom priestore medzinárodných letísk, a to za cenu s daňou aj za cenu bez dane. Ide o úpravu obdobných ustanovení ako je uvedené v bodoch 3, 17, 20, a 28.

K čl. V

Článok V upravuje účinnosť zákona, ktorá sa navrhuje 1. júla 2004.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva

18

5

D ô v o d o v á s p r á v a

I.Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Spotrebná daň z piva je súčasťou daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januára 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ČSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Uvedené dôvody viedli k rozhodnutiu vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať a vypracovať samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť funkciu zdanenia vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem ŠR závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky v minulosti vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že sa jedná o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré zabezpečia smernicami ustanovené minimálne daňové zaťaženie a pritom v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane v stave určenom na konečnú spotrebu „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

-postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

-sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z piva vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane je pivo vyrobené v tuzemsku alebo dovezené, pričom na účely zákona pivom sa rozumie alkoholický nápoj s obsahom alkoholu viac ako 0,5% objemu, ktorý vznikol liehovým kvasením mladiny ako aj jeho zmes s nealkoholickými nápojmi. Štruktúra predmetu spotrebnej dane z piva je už v súčasnosti v súlade so štruktúrou predmetu dane ustanovenou príslušnou smernicou EÚ.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré pivo vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušných ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie zaplatenej dane.

Základom dane je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch hotového výrobku.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na hektoliter/ stupeň Plato. Súčasná výška sadzieb dane u piva už dosiahla resp. prevýšila úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ.

Od dane je oslobodené pivo:

-ak sa použije v rámci podnikania na priemyselné spracovanie na výrobok, ktorý nepodlieha spotrebnej dani,

-pivo odobraté ako vzorky na účely úradnej kontroly, skúšky alebo zistenia, daňovej kontroly,

-znehodnotené pod dozorom správcu dane,

-zúčtované pod dohľadom správcu dane ako strata na majetku,

-vyvážané priamo výrobcom.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdaneného piva v rámci podnikateľskej činnosti,

-prevzatí piva vráteného odberateľom,

-vyporiadania nárokov z vád piva.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z piva je z veľkej časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z potreby úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to

-92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

-92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje,

-92/84/EHS o priblížení sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť hlavne ustanovenia základnej smernice 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby piva, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dôslednou správou a kontrolou.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS, upravujúcich daňové sklady, pozastavenie dane, daňové zábezpeky, pohyb predmetov spotrebnej dane v pozastavení dane i uvoľneného do daňového voľného obehu na daňovom území i na území spoločenstva, ktoré umožňujú voľný pohyb predmetov spotrebnej dane v spoločnom trhu.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom „platiteľ dane“. Tento pojem je nahradený pojmom „daňový dlžník“. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus uplatňovania tejto dane je založený

-na existencii daňových skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať výlučne podniky na výrobu piva a sklady piva za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu piva podliehajúceho spotrebnej dani,

-na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo piva uvedeného do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravované v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou piva je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku, čo predstavuje ďalšiu z kľúčových zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytvorili podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri pohybe tovarov, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, ako do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s týmto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti. Colné úrady majú skúsenosti aj so správou spotrebných daní, pretože tieto dane vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, a tiež pri vývoze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je opodstatnený aj v tej súvislosti, že správu spotrebných daní v prevažnej väčšine členských krajín, vykonávajú colné úrady, ktoré majú skúsenosti s fyzickou kontrolou tovarov pri dovoze a vývoze a majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzájomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné úrady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predkladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane piva a z uvedeného dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby a distribúcie piva až po jeho konečnú spotrebu.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európskej únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II.Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z piva si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 - Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie piva spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy vyplývajúce najmä zo smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré sú ďalej používané v zákone ako je napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z piva v Slovenskej republike, t.j. krajine konečnej spotreby („cieľa“), je potrebné definovať daňové územie, ktorým sa rozumie územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam ako územie na ktorom sa uplatňujú právne predpisy spoločenstva o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát spoločenstva vrátane nových pristupujúcich štátov.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. Dodávky medzi členskými štátmi nebudú považované za dovoz resp. vývoz.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa pivo na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia piva do daňového voľného obehu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne pivo na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale pivo nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra piva , ktorý na daňovom území nakupuje pivo už uvedené do daňového voľného obehu (zdanené).

Uvedením piva do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie piva z pozastavenia dane, vyrobenie piva mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného piva do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice]. Vyňatím piva z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Pivo, ktoré je v pozastavení dane, je teda nezdanené pivo, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Vzhľadom na to, že v colných predpisoch sa používa termín „prepustenie tovaru do voľného obehu“, čím sa má na mysli „colný voľný obeh“, bolo nevyhnutné v predloženom návrhu zákona zaviesť pojem daňový voľný obeh, a tým odlíšiť prepustenie tovaru do daňového voľného obehu od prepustenia tovaru do voľného obehu z hľadiska colného.

Keďže zákon pri uplatňovaní daňových režimov rozlišuje podnikanie od súkromnej – osobnej spotreby, podnikaním na daňovom území sa na účely zákona rozumie činnosť v súlade s § 2 Obchodného zákonníka a pre územie členských štátov tak, ako je definované právnymi predpismi príslušných členských štátov.

Na účely zákona sa definujú majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 – Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady je potrebné na účely zákona definovať odlišne od zákona o správe daní a poplatkov správcu dane, ktorým bude na daňovom území miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem piva, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je pivo vyrobené na daňovom území, pivo dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre piva vymedzenej v článku 2 smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov.

Meranie koncentrácie piva v stupňoch Plato nadväzuje na tradície v meraní koncentrácie piva v SR i okolitých štátov s tradíciou výroby piva. Stupeň Plato je obsah pôvodnej mladiny vypočítaný podľa tzv. veľkého Ballingovho vzorca, ktorý je uvedený v technickej norme a je vyjadrený v hmotnostných percentách. Nadväzne na uvedené sa definuje aj mladina.

Pri definovaní piva v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene číselného znaku alebo opisu tovaru v colnom sadzobníku, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, Ministerstvo financií SR ustanoví prevodový kľúč v opatrení, ktoré uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 5 – Malý samostatný pivovar

V súlade s článkom 4 smernice 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný na účely využitia zníženej sadzby dane. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzácia vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

V prípade, že malý samostatý pivovar v priebehu roka vyrobí viacej ako je ustanovený limit, alebo nedodrží niektorú z podmienok ustanovených musí začať zdaňovať pivo základnou sadzbou dane a dodaniť pivo, ktoré bolo zdanené od začiatku roka zníženou sadzbou dane, rozdielom základnej sadzby dane a zníženej sadzby dane.

K § 6 – Základ dane, výpočet dane

Oproti súčasnému stavu nedochádza k zmene základu dane, ktorým je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch.

Daň z piva sa vypočíta ako súčin základu dane, koncentrácie piva v stupňoch Plato a základnej sadzby dane alebo zníženej sadzby dane, pričom sa v súlade so smernicou stupne Plato zaokrúhľujú na celé čísla smerom dolu.

K § 7 – Sadzba dane

Sadzby dane sa navrhujú v súčasne platnej úrovni, a to základná sadzba dane 50 Sk/stupeň Plato/hl a znížená sadzba dane pre pivo vyrobené v malom samostatnom pivovare 37 Sk/stupeň Plato/hl. V súlade so smernicou EÚ v záujme dodržania neutrality zdanenia sa v tomto ustanovení zabezpečuje, aby aj pivo dodané na daňové územie z iných členských štátov, vyrobené v malom samostatnom pivovare podľa právnych predpisov týchto štátov, zdanilo taktiež zníženou sadzbou dane. Uvedené musí byť preukázané potvrdením správcu dane štátu, v ktorom bolo pivo v malom pivovare vyrobené. Pivo vyrábané v licencii sa vždy zdaní základnou sadzbou dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane

Smernice EÚ 92/12/EHS v čl.23 a smernica 92/83/EHS v čl.27 ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z piva, ktoré sú premietnuté v tomto paragrafe.

Podľa citovanej smernice je povinné oslobodenie od spotrebnej dane alkoholu a alkoholických nápojov, v danom prípade piva, ak sa použije na výrobu octu, prípravu a výrobu liekov a liečivých prípravkov, potravín a na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona a zákonov o spotrebnej dani z liehu a vína.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje aj na pivo odobraté ako vzorka na účely daňového dozoru, úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky alebo rozbory v technologicky odôvodnených množstvách, ako i pivo preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vyššej moci a to za podmienky, že sú uznané správcom dane na základe úradného zistenia a potvrdenia. Dôsledkom prípadov vyššej moci, znehodnotenia, nehody musí byť skutočnosť, že predmet dane nie je možné použiť na konečnú spotrebu a ani nevzniknú pochybnosti, že by mohlo dôjsť pod „rúškom“ oslobodenia k nezdanenej konečnej spotrebe.

Osobitným prípadom oslobodenia vyplývajúcim z vyššie citovanej smernice a nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie od dane piva prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov a ich civilnými zamestnancami na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 9 – Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe vydaného poukazu na odber piva oslobodeného od dane (ďalej len odberného poukazu“) je oprávnená odoberať a používať pivo oslobodené od dane podľa § 8 odsek 1. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu používania piva oslobodeného od dane.

Colný úrad vydáva odberný poukaz na základe žiadosti, ktorej obsah a prílohy sú taxatívne uvedené v ustanoveniach tohto paragrafu. Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa skutočnosti uvedené v žiadosti a prílohách a ak sú splnené podmienky vydá odberný poukaz.

K § 10 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnení na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a daňová povinnosť vzniká momentom výroby alebo pri dopravení piva na daňové územie z iného členského štátu alebo pri dovoze tretieho štátu ak nenasleduje pozastavenie dane. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti môže časovo posunúť od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia piva z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie piva z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať pivo v pozastavení dane.

Vyňatím piva z pozastavenia dane a jeho uvedením do daňového voľného obehu je aj vlastná osobná spotreba piva v daňovom sklade napr. pracovníkmi pivovaru. Daňová povinnosť vzniká ďalej dňom prijatia piva oprávneným príjemcom alebo daňovým splnomocnencom v prípade piva , ktoré bolo prepravené v pozastavení dane na daňové územie z iného členského štátu.

Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia piva alebo chýbajúceho množstva piva v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva piva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty piva v dôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené od dane.

V prípade vyrobenia piva mimo pozastavenia dane, t.j. ak pivo vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom, daňová povinnosť v zmysle ustanovení smernice 92/12/EHS vzniká dňom vyrobenia.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť v súlade so vznikom colného dlhu, t.j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného piva do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu piva, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať ako aj dňom dodania alebo použitia piva oslobodeného od dane na iný ako určený účel. Aj tieto prípady sa považujú za vyňatie z pozastavenia dane a teda vznik daňovej povinnosti.

K § 11 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa taxatívne uvedených prípadoch uvedených v tomto ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 10.

K § 12 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie u daňových dlžníkov, ktorým pravidelne vzniká daňová povinnosť.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo z ustanovení smernice EÚ upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma pivo v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že pivo budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

K § 13 ◊ Vrátenie dane

Daňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať pivo v pozastavení dane alebo oslobodené od dane (prevádzkovateľ daňového skladu, užívateľský podnik), avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť je možné daň vrátiť ak prevzali preukázateľne zdanené pivo alebo majú pivo zdanené podľa tohto zákona.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného piva na daňovom území, ak v rámci podnikania

-dodala pivo na územie iného členského štátu na podnikateľské účely alebo v formou zásielkového obchodu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vývoz piva do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že pivo opustilo územie spoločenstva.

Preukázateľne zdaneným pivom na účely zákona je pivo, ktorého zdanenie je doložené

dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie s daňou a potvrdenie o zaplatené dane v cene

piva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 14 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného piva na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona. Podmienkou vrátenia dane je doklad, z ktorého musí byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

K § 15 – Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave piva. Podstatné je, že pivo sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava piva sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia piva do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu piva (§ 16) a sklad piva (§ 17), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

K § 16 – Podnik na výrobu piva

Nadväzne na ustanovenie smernice č. 92/83/EHS je podnik na výrobu piva definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, skladuje, prijíma a odosiela.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu piva v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 18.

K § 17 – Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva. Sklad piva, v ktorom sa má pivo v pozastavení dane prijímať, skladovať a odosielať musí mať minimálny obrat piva 5 000 hl za rok, priemerná doba skladovania piva je najmenej jeden mesiac a prevádzkovateľ skladu piva musí podnikať v distribúcii piva.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva obdobne ako pri podniku na výrobu piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu piva), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia piva až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Prevádzkovateľ daňového skladu bude povinný každú zmenu závažných skutočností a a údajov oznamovať v stanovenej lehote colnému úradu.

V ďalších ustanoveniach tohto paragrafu je upravený zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a prípady odňatia povolenia.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané (napríklad podnik neposkytuje dostatočnú zábezpeku, má dlhodobé finančné problémy), colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, pričom prihliada na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, aj v prípadoch ak prevádzkovateľ daňového skladu vstúpi do likvidácie, porušuje povinnosti podľa zákona a výzvy ani sankcie nevedú k náprave alebo ak prevádzkovateľ daňového skladu sám požiada o odňatie povolenia.

K § 19 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka a vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo piva uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa zábezpeka na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané priemerné dvojmesačné množstvo piva, ktoré bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva piva uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného piva na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo piva uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo piva do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu piva, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Daňová spoľahlivosť je definovaná v odseku 10 tohto paragrafu. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 18 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu piva, musí spĺňať podmienky § 18 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 20 ◊ Postup pri preprave piva v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave piva v pozastavení dane. Pivo v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného piva na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného piva v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o riziko možných daňových únikov. Na prepravu piva v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo odberateľom na daňovom území ak pivo prepravované na daňovom území je v jeho vlastníctve. Na požiadanie colný úrad povolí, aby na miesto odosielateľa zložil zábezpeku na daň dopravca ak sa tak odosielateľ a dopravca dohodli. Zloženie zábezpeky na daň na pivo, ktoré má byť prepravované v pozastavení dane sa nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 19 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované pivo v pozastavení dane. Ak je preprava piva ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu piva môže byť trvalé, ak sa preprava piva uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

K § 21 ◊ Postup pri preprave piva v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže pivo v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu piva v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu piva v pozastavení dane, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 24. Po ukončení prepravy musí byť pivo bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu.

K § 22 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá je oprávnená v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne pivo na základe povolenia v pozastavení dane prijímať z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie pivo v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou piva pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať pivo z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať pivo v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať pivo v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, musí mať na každý príležitostný príjem povolenie prijímať pivo z iného členského štátu v pozastavení dane a zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať.

Na zánik povolenia sa uplatňujú primerane ustanovenia upravujúce zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 23 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky piva na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom udeleným písomne s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa. Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 24 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu piva. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb piva v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 z 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnené pivo až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A..

K § 25 ◊ Nezrovnalosti pri preprave piva v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave piva v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravované pivo zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň príslušnému daňovému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo ani trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania piva.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave piva v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná ak to preukáže dokladom o zaplatení dane v inom členskom štáte.

K § 26 ◊ Dovoz piva z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze piva z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho dopravenie z územia tretích štátov a prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz piva je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané pivo po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave piva v pozastavení dane.

Obdobne ako v tuzemsku, aj pri dovoze piva musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz piva, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii a odberným poukazom.

K § 27 ◊ Vývoz piva v pozastavení dane

Vývozom piva sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze piva do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave piva v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu piva v pozastavení dane sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca piva uvedie colný úrad, ktorý prepustil pivo do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že pivo opustilo územie spoločenstva.

K § 28 – Preprava piva mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z piva uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) piva na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom piva.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh piva, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného piva. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu piva musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované pivo.

K § 29 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Pivo uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave piva uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava piva uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 30 ◊ Preprava piva mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie pivo uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého piva nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sa jedná o súkromné účely, bude colný úrad brať do úvahy napríklad štatút fyzickej osoby, spôsob prepravy piva, množstvo piva podľa odporúčaní čl. 9 smernice 29/12/EHS tak, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že pivo nadobudnuté na súkromné účely bude použité na podnikanie, čím by mohlo dochádzať k daňovým únikom.

K § 31 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie ak osoba so sídlom v inom členskom štáte v rámci podnikania dodáva pivo uvedené do daňového voľného obehu v tomto členskom štáte na daňové územie na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom piva.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na daňovom území, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním piva odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré je predmetom dodávky. Na požiadanie odosielateľa môže colný úrad povoliť, aby povinnosti k colnému úradu plnil namiesto odosielateľa splnomocnenec.

K § 32 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Pivo predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel je oslobodené od dane, ak je predané výlučne takým fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane je oslobodené aj pivo dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu, ak cieľové letisko je v treťom štáte. Ide o transpozíciu čl. 28 smernice 92/12/EHS. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alebo zásobovanie lietadiel musí požiadať o povolenie na prevádzkovanie osobitného typu daňového skladu, ktorým bude tranzitný daňový sklad. Ustanovenie ďalej upravuje podmienky pre vydanie takéhoto povolenia. Vzhľadom na osobitný prípad tranzitného daňového skladu colný úrad môže v povolení na prevádzkovanie daňového skladu uviesť podmienky na prevádzkovanie.

K § 33 až 37 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na výrobu piva alebo skladu piva), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného piva.

K § 38 – Daňový dozor a daňová kontrola

Pivo bude musieť podliehať neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu. Colný úrad bude vykonávať daňový dozor a tiež daňovú kontrolu

Daňový dozor a daňovú kontrolu vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník, alebo kontrolované pivo.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby pivo uniklo zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (výroba, skladovanie, pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon daňového dozoru a kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb piva od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu piva a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza pivo alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu piva ako aj kontrolovať pivo v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu.

Pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná strpieť výkon oprávnení colného úradu uvedených v tomto ustanovení. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 39 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje najmä identifikačné údaje prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, zásielkových obchodníkov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, ako aj zoznam daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne zásadný význam po vstupe SR do EÚ.

K § 40 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie piva spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 41 až 45 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z piva do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na pivo, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu alebo dovezené alebo vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty pričom správu spotrebnej dane z piva vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto dane.

V prechodných ustanoveniach sa v ďalšom upravujú práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri prechode na nový systém ako sú napríklad inventarizácie predmetu dane, oddanenie alebo dodanenie zásob piva podľa štatútu daňového subjektu podľa nového zákona.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 40, § 42 a § 44, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1058 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu