Zákon o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 106/2024 účinný od 01.06.2024

Vládny návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona vytvára novú právnu úpravu v oblasti spravovania a nákupu úverov, pričom jedným z hlavných dôvodov na predloženie návrhu zákona je prebratie požiadaviek ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (ďalej len „smernica 2021/2167“) nakoľko Slovenskej republike vyplýva povinnosť transponovať citovanú smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku na dosiahnutie súladu s legislatívou Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

Primárnym cieľom je riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk. Nesplácané úvery vytvárajú pre banku nižšie príjmy ako splácané úvery, čím znižujú ziskovosť banky. V najvážnejších prípadoch môžu tieto účinky viesť k pochybnostiam o životaschopnosti banky s potenciálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu. Súčasne nesplácané úvery vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky. To znižuje schopnosť banky poskytovať úvery, a to aj malým a stredným podnikom.

Návrh zákona preto sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku nesplácaných úverov a podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ. Už Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/201 zaviedli nové pravidlá, podľa ktorých sa od úverových inštitúcií vyžaduje, aby vyčlenili dostatočné zdroje na to, keď sa nové úvery stanú nesplácanými. Tým by sa mali vytvoriť vhodné stimuly na riešenie nesplácaných úverov v počiatočnom štádiu a zabrániť ich nadmernému hromadeniu. Ak by však aj napriek zavedeniu vyššie uvedených mechanizmov objem nesplácaných úverov príliš vzrástol, úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. To odôvodňuje potrebu prijatia novej právnej úpravy v pohode návrhu zákona, ktorý vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov a umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám. Prostredníctvom externého zabezpečenia spravovania nesplácaných úverov špecializovaným správcom úverov, alebo prevodom zmluvy o úvere na nákupcu úveru, ktorý má potrebný záujem podstupovať riziká a ma odborné znalosti na ich riadenie budú môcť úverové inštitúcie riešiť nadmerné hromadenie nesplácaných úverov, nedostatok zamestnancov alebo odborných znalostí.

V článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Článkom 114 ZFEÚ sa umožňuje, aby EÚ prijala opatrenia nielen na odstránenie súčasných prekážok vytvárania a fungovania vnútorného trhu, ale aj na riešenie prekážok, ktoré odrádzajú hospodárske subjekty od plného využitia prínosov tohto trhu. V článku 53 ZFEÚ sa navyše Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať smernice na koordináciu vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa hospodárskych činností.

Nákupcovia úverov a správcovia úverov v súčasnosti nemôžu využívať výhody vnútorného trhu v dôsledku prekážok, ktoré vznikajú z dôvodu rozdielnych alebo absentujúcich

vnútroštátnych právnych predpisov, keďže neexistuje osobitný a koherentný režim regulácie a dohľadu. Veľké rozdiely v regulačných normách prijatých členskými štátmi EÚ prispievajú k fragmentácii trhu, čo obmedzuje voľný tok kapitálu a služieb v rámci EÚ, vedie k nedostatočnej hospodárskej súťaži a spomaľuje rozvoj fungujúceho sekundárneho trhu s bankovými úvermi. Obmedzená účasť investorov a správcov naznačuje slabý konkurenčný tlak na obidvoch trhoch (pre nákup aj pre spravovanie úverov). To má za následok vysoké poplatky, ktoré spoločnosti spravujúce úvery účtujú nákupcom za svoje služby, a nízke ceny, ktoré môžu banky realizovať pri predaji nesplácaných úverov nebankovým investorom, čo znižuje motiváciu bánk zbaviť sa vysokých objemov nesplácaných úverov.

Návrhom zákona sa má ďalej dosiahnuť:

•zavedenie komplexnej stratégie na riešenie nesplácaných úverov a tým zníženie súčasného objemu nesplácaných úverov a zároveň zabránenie nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;

•posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že sa uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika;

•zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;

•zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;

•vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;

•odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.

Ciele návrhu zákona budú splnené prostredníctvom ustanovenia zákonných požiadaviek na udelenie povolenia pre správcov úverov, dôvody, pre ktoré môže byť povolenie správcom úverov odobraté, náležitosti registra správcov úverov, povinnosti vo vzťahu k dlžníkom, požiadavky na úpravu právneho vzťahu medzi správcom úveru a nákupcom úveru, externé zabezpečovanie činností správcom úveru, právny rámec cezhraničných činností spravovania úveru, právne postavenie nákupcov úveru a dohľad nad všetkými dotknutými subjektami v zmysle návrhu zákona.

V záujme zachovania primeranej úrovne ochrany spotrebiteľa v súlade so štandardmi ustanovenými právnymi predpismi EÚ, návrh zákona prinesie zmeny zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkajú oznamovacej povinnosti voči spotrebiteľovi, stanovenia primeraných politík a postupov na splácanie pred začatím konania vo veci realizácie záložného práva a v oblasti uplatnenia námietok voči nákupcovi úveru v rovnakom rozsahu ako mal spotrebiteľ k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi .

V rámci ďalších novelizačných článkov návrhu zákona je zabezpečený súlad článku I návrhu zákona s ostatnými právnymi predpismi, ktorých sa dotýkajú zmeny zavedené týmto článkom.

Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje iba čiastočne. Návrh zákona má tiež pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy a rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (ďalej len „smernica 2021/2167“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Účelom návrhu zákona je transpozícia smernice 2021/2167 do vnútroštátneho právneho poriadku a tým dosiahnutie súladu s legislatívou Európskej únie (ďalej len „EÚ).

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Návrh zákona sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku nesplácaných úverov a podporiť rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ. Cieľom vytvorenia novej právnej úpravy sú nasledovné tézy:

-zavedenie komplexnej stratégie na riešenie otázky nesplácaných úverov, ktorou sa má znížiť súčasný objem nesplácaných úverov a zároveň zabrániť nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;

-posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom zároveň zníži potrebu verejného rozdelenia rizika;

-zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;

-zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;

-vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;

podporu rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ odstránením prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovením záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

správcovia úverov, poskytovatelia úverových služieb, nákupcovia úverov, zástupcovia nákupcu úverov z tretích krajín, dlžníci (právnické osoby, spotrebitelia), úverové inštitúcie (banky, pobočky zahraničnej banky, zahraničné banky), správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, nebankové subjekty, notári, advokáti a súdni úradníci, Národná banka Slovenska, Úrad na ochranu osobných údajov

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívnym riešením k návrhu zákona v súvislosti s povinnosťou transpozície smernice 2021/2167 bola novelizácia už existujúcich právnych predpisov. Vzhľadom na roztrieštenosť riešenej problematiky do viacerých právnych predpisov a komplikovanosť riešenej problematiky by táto alternatíva nebola účelná a neprispela by k prehľadnosti už existujúcej právnej úpravy.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nulového variantu by Slovenská republika nesplnila povinnosť transpozície príslušnej smernice Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Národná banka Slovenska je návrhom zákona splnomocnená vydať dve opatrenia, a to:

-Opatrenie, ktorým sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných správcom úverov, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií, vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

-Opatrenie, ktorým sa ustanoví rozsah a štruktúra informácií vedených v zozname správcov úverov vedeným Národnou bankou Slovenska.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Goldplating sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie a sociálnych vplyvov za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Do 29. decembra 2026 Komisia vykoná hodnotenie smernice 2021/2167 a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Komisia najneskôr do 29. decembra 2023 predloží správu o primeranosti regulačného rámca, pokiaľ ide o prípadné zavedenie hornej hranice poplatkov vyplývajúcich z prípadu zlyhania uplatniteľných na zmluvy o úvere, relevantných aspektoch, vrátane možných opatrení úpravy podmienok splácania zmlúv o úvere a potrebe a uskutočniteľnosti vypracovania vykonávacích alebo regulačných technických predpisov alebo iných vhodných prostriedkov na zavedenie spoločných formátov na podávanie správ pre oznámenia pre dlžníkov a o opatreniach úpravy podmienok splácania. Preskúmanie účelnosti návrhu zákona bude prebiehať paralelne s preskúmavaním účelnosti regulácie Európskej únie.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Natália Sihelníková (

natalia.sihelnikova@mfsr.sk

), odbor ochrany finančných spotrebiteľov, t. č.

02/59582516

JUDr. Mgr. Miroslava Matľáková (

miroslava.matlakova@mfsr.sk

), odbor ochrany finančných spotrebiteľov, t.

č. 02/59584519

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

V rámci prípravy návrhu zákona MF SR aktívne spolupracovalo s Národnou bankou Slovenska, a v konkrétnych otázkach týkajúcich sa určitej problematiky aj s Notárskou komorou a Úradom na ochranu osobných údajov.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 174/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov nemá návrh vplyv na rozpočet verejnej správy.

Komisia upozorňuje, že vplyv na dlhodobú udržateľnosť sa označuje len v prípade opatrení týkajúcich sa I. a II. piliera systému univerzálneho dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným vplyvom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a na základe nej bola upravená aj doložka vybraných vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4, kde je potrebné kvalitatívne opísať identifikovaný goldplating.

Odôvodnenie: Vzhľadom na identifikáciu goldplatingu podľa písm. a) a b) v tabuľke zhody (7 ustanovení

identifikovaných predkladateľom a 5 ustanovení identifikovaných MH SR v predchádzajúcich pripomienkach) v predkladanom materiáli je potrebné každý tento goldplating a jeho vplyvy popísať v časti 3.4 analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a popis identifikovaného goldplatingu bol doplnený do časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie pozitívno-negatívneho vplyvu aj na MSP, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov, a tiež o doplnenie a kvantifikáciu odhadovaných nákladov / úspor v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, v časti 3.1 Náklady regulácie, 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, v Tabuľke č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, a tiež v časti 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov, v Tabuľke č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a nemožnosť určenia nákladov na MSP bola vyznačená v uvedených materiáloch.

K sociálnym vplyvom

Predkladateľovi navrhuje Komisia, aby v prvej vete bodu 4.2 písm. a) analýzy označil správny paragraf návrhu zákona, na ktorý sa táto časť analýzy odvoláva, a to § 12a (Čl. IV). Prvá veta sa má začínať slovami: „Pridaním § 12a ...“.

Odôvodnenie: O tom, že veriteľ spotrebiteľovi oznámi jasný opis navrhovaných zmien podmienok zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, časový rámec na vykonanie zmien a informáciu o možnosti podať sťažnosť Národnej banke Slovenska, hovorí § 12a Čl. IV návrhu zákona.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a znenie bolo upravené.

Ku goldplatingu

Pri transponovaní článku 2 ods. 6 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť dobrovoľnej transpozície a z pôsobnosti zákona nevyňala spravovanie práv veriteľa podľa zmluvy o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere, ktoré vykonávajú notári, súdni úradníci a advokáti. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol zapracovaný.

Pri transponovaní článku 5 ods. 1 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava kladie ako jednu z podmienok na udelenie povolenia poskytovať spravovanie úverov bezúhonnosť žiadateľa (§ 3 ods. 11 návrhu zákona). Smernica však požaduje aby žiadateľ nemal záznam v registri trestov v súvislosti s relevantnými trestnými činmi finančného charakteru. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia v 9 stĺpci tabuľky zhody uviesť aj GP-A b) a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov. Túto pripomienku obdobne uplatňuje Komisia aj vo vzťahu k osobe, ktorá riadi žiadateľa alebo vykonáva kľúčové funkcie u žiadateľa ako aj osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť. Navyše návrh zákona požaduje od žiadateľa za účelom získania predmetného povolenia preukázať aj bezúhonnosť u konečného užívateľa výhod žiadateľa, pričom smernica túto podmienku neustanovuje čím ide slovenská právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná – v tabuľke zhody bola uvedená vysvetľujúca poznámka, že nie je možné predmetné ustanovenia považovať za goldplating, keďže bezúhonnosť ako je definovaná v návrhu zákona predpokladá aj smernica v bode 27 recitálu.

Článok 6 ods. 1 smernice predstavuje riadnu transpozíciu a nedochádza pri jeho transpozícii ku goldplatingu. Preto Komisia žiada uviesť v stĺpci 9 tabuľky zhody GP-N a uvedenú zmenu reflektovať aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol vymazaný.

Pri transponovaní článku 8 ods. 1 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava ako dôvod na odobratie povolenia udeleného podľa § 3 návrhu zákona ustanovuje aj „b) došlo k závažným zmenám v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia, g) správca úverov marí výkon dohľadu, h) nápravné opatrenia a sankcie uložené podľa § 24 ods. 1 a § 25 až 28 neviedli k náprave zistených nedostatkov“, čím ide nad rámec smernice. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

Pri transponovaní článku 12 ods. 3 smernice sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že slovenská právna úprava vyžaduje od správcu úverov viesť a udržiavať záznamy o zmluve podľa § 14 ods. 4 návrhu zákona 10 rokov po dátume ukončenia zmluvy, pričom podľa smernice má túto povinnosť maximálne počas obdobia 10 rokov. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia v stĺpci 9 tabuľky zhody uviesť aj GP-A d) a zdôvodniť to v poznámke na konci tabuľky zhody „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

Pri transponovaní článku 17 ods.4 sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť dobrovoľnej transpozície a nákupcom úverov nepovolila, aby do spravovania zmlúv o úvere, ktoré získali, zapojili fyzické osoby. Vzhľadom na uvedené žiada Komisia náležite vyplniť stĺpce

(9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy a uvedené premietnuť aj do doložky vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka bola akceptovaná a goldplating bol doplnený.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 174_2/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Doložku vybraných vplyvov v aktuálnom formulári, ktorý je účinný od 01.10.2023 a dostupný na webovom sídle MH SR(https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty?csrt=13778903101340567873)

Odôvodnenie: Doložka vybraných vplyvov nespĺňa formálne náležitosti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a Doložka vybraných vplyvov bola dopracovaná podľa nového formulára.

Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

K tabuľke zhody

Komisia predkladateľovi v stĺpci 9 v tabuľkách zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) pre každé transponované ustanovenie.

Odôvodnenie: V rámci novely Legislatívnych pravidiel vlády SR, schválenej uznesením vlády SR č. 787/2022 bola schválená verzia tabuľky zhody v súvislosti s reformu Plánu obnovy a odolnosti SR „ochrana pred neopodstatneným goldplatingom“. V stĺpci 9 tejto tabuľky zhody sa pri každom ustanovení uvádza, či goldplating je (GP-A a) až g)) alebo nie je (GP-N) identifikovaný. Takáto identifikácia nie je doplnená napríklad pri transpozícií ČL. 19 ods.2, ČL. 22 ods.2, 5, 6 a 7, ČL. 28 ods. 2.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

Pri preukazovaní transpozície čl. 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2167 Komisia žiada v 9. stĺpci tabuľky zhody uviesť GP-A-b) navýšenie požiadaviek. Komisia má za to, že návrhom zákona tým, že požaduje u žiadateľa ako aj u osôb, ktoré vykonávajú u žiadateľa kľúčové funkcie alebo ju riadi ich bezúhonnosť dochádza ku goldplatingu. Aj v samotnom recitáli 27 smernica uvádza, že tieto osoby „nesmú mať v registri trestov záznamy, pokiaľ ide o relevantné trestné činy, ktoré okrem iného súvisia s trestnými činmi proti majetku, trestnými činmi týkajúcimi sa finančných činností, prania špinavých peňazí, podvodu alebo s trestnými činmi proti fyzickej integrite, a aby neboli predmetom insolvenčného konania ani na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz s výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s vnútroštátnym právom,“ a teda odkazuje na určitý okruh trestných činov. Zo samotnej formulácie „relevantné trestné činy“ možno vyvodiť, že nejde o an bloc akékoľvek trestné činy ale len tie, ktoré majú finančný charakter. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada uvedené premietnuť aj na konci tabuľky zhody vo „Vyjadrení k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ ako aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Ustanovenie bolo preformulované tak, aby nedochádzalo ku golplatingu.

Článok 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2167 predstavuje riadnu transpozíciu a nedochádza pri jeho transpozícii ku goldplatingu. Preto Komisia žiada uviesť v stĺpci 9 tabuľky zhody GP-N a uvedenú zmenu reflektovať aj v doložke vybraných vplyvov.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

K sociálnym vplyvom

Formulácie v analýze sociálnych vplyvov v sekcii 4.1.2 písm. f) (Negatívny vplyv) a v podsekcii 4.1.2.1 písm. l) (Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia) je potrebné zmeniť takto: „Návrh zákona nemá žiadny negatívny vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov obyvateľstva/domácností.“

Odôvodnenie: Predkladateľ v sekcii 4.1.2 písm. f) tvrdí, že návrh zákona nemá „žiadny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov obyvateľstva/domácností“, a v podsekcii 4.1.2.1 písm. l), že návrh zákona nemá „žiadny negatívny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov obyvateľstva/domácností“. Tieto formulácie nezodpovedajú predloženému návrhu zákona. Jedným z jeho cieľov je umožniť spotrebiteľovi zníženie neprimerane vysokých splátok úveru, čo sa dá interpretovať len ako pozitívny vplyv na jeho výdavky. Samotný predkladateľ v iných častiach analýzy tvrdí, že zákon bude mať pozitívny vplyv na výšku výdavkov domácností.

Reakcia MF SR: Pripomienka akceptovaná a zapracovaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4 ods. 2 písm. f), čl. 12, čl. 26 ods. 2, čl. 54 až 66, 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ (Ú. v. EÚ L 438, 8. 12. 2021), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o

ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018), gestor: ÚOOÚ SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o

ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: ÚOOÚ SR,

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých

kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestori: PÚ SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MD SR, MK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) v platnom znení, gestor: MS SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008), gestor: MS SR.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/2167 bola stanovená do 29. decembra 2023.

Ustanovenia smernice (EÚ) 2021/2167 sa uplatňujú od 30. decembra 2023. Odchylne od tejto lehoty sa subjektom, ktoré v súlade s vnútroštátnym právom už vykonávajú činnosti spravovania úveru k 30. decembru 2023 povoľuje pokračovať vo vykonávaní týchto činností spravovania úveru vo svojom domovskom členskom štáte do 29. júna 2024 alebo do dňa, keď získajú povolenie v súlade so smernicou (EÚ) 2021/2167, podľa toho, čo nastane skôr.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

Osobitná časť

K čl. I

Článkom I predloženého návrhu zákona sa vytvára nový všeobecný právny predpis „zákon č. .../.... Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 z 24. novembra 2021 o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, za účelom dosiahnutia súladu s právom Európskej Únie (Ú. v. EÚ L 438, 8.12.2021) (ďalej len „smernica NPL“), uvedenú v Prílohe č. 1 k návrhu zákona. Danou implementáciou sa majú vytvoriť nové právne inštitúty spravovania a nákupu nesplácaných úverov úverových inštitúcií na zabezpečenie rozvoja sekundárneho finančného trhu a zamedzenie nadmerného hromadenia nesplácaných úverov s negatívnym dopadom najmä na úverové inštitúcie. Úverovou inštitúciou sa v tomto ohľade rozumie najmä banka, pobočka zahraničnej banky, či zahraničná banka.

K § 1 (Predmet úpravy)

Odsek 1 je transpozíciou čl. 1 a 2 ods. 1 smernice NPL. Obsahuje pozitívne vymedzenie vecnej pôsobnosti návrhu zákona, a to práva a povinnosti správcu úverov, čiže osoby spravujúcej práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver, a zároveň práva a povinnosti nákupcu úverov, ktorý nakupuje práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere alebo samotnú zmluvu o úvere vzťahujúcu sa na nesplácaný úver. Zároveň musí ísť o nesplácaný úver pôvodne poskytnutý úverovou inštitúciou, pričom v prípade spravovania koná správca úverov v mene nákupcu úverov. Nie je vylúčené, aby bola nákupcom úverov a správcom úverov jedna osoba.

Vecne je potrebné v návrhu zákona odlišovať pojem práva veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere, kedy sa jedná len o určitý súbor práv vo vzťahu k danej zmluve o úvere a pojem samotná nesplácaná zmluvy o úvere pod čím sa rozumie zmluva o úvere ako taká. Taktiež návrh zákona rozlišuje aj medzi právami veriteľa v súvislosti s úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere a zmluvou o úvere, kedy sa jedná o akúkoľvek zmluvu o úvere, nie len nesplácanú, ako aj práva veriteľa, ktoré sa viažu k takejto zmluve.

Do vecnej pôsobnosti spadá aj právna úprava základného rámca cezhraničného vykonávania spravovania úverov, a to v prípade, keď je správca úverov z iného členského štátu, ako je štát v ktorom bol úver pôvodne poskytnutý a regulácia niektorých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci dohľadu nad jednotlivými subjektami, ktorých činnosť upravuje návrh zákona. Týmito subjektami sú správca úverov, nákupca úverov, zástupca nákupcu úverov z tretích krajín a poskytovateľ úverových služieb.

Odsek 2 je transpozíciou čl. 2 ods. 5 smernice NPL. Odsek 2 negatívne vymedzuje situácie s prihliadnutím na konkrétne subjekty, na ktoré sa návrh zákona ako celok nevzťahuje, avšak vzťahujú sa na ne len určité ustanovenia vymedzené v odseku 3. V prvom rade je vyňaté spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere alebo nákup práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere vykonávané úverovou inštitúciou. Úverové inštitúcie Európskej Únie vykonávajú činnosti spravovania úveru na základe bankového povolenia (napr. správa pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.). Majú rovnaké povinnosti, pokiaľ ide o zmluvy

o úvere, ktoré vydali samy, ako v prípade tých, ktoré kúpili od inej úverovej inštitúcie. Pokiaľ by neboli nevyňaté z uplatňovania tejto právnej úpravy na ich činnosti spravovania alebo nakupovania úverov, znamenalo by to zbytočné znásobovanie nákladov na udeľovanie povolenia a duplikovanie predpisov, ktoré musia dodržiavať v tej istej oblasti.

Rovnako sa tento návrh zákona nevzťahuje ani na spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere vykonávané správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ktorou je európsky fond, otvorený podielový fond, správcovská spoločnosť, ako aj samosprávny investičný fond, a to za predpokladu, že samosprávny investičný fond vykonáva svoju správu samostatne a nevymenoval správcovskú spoločnosť, keďže aj tieto subjekty podliehajú osobitnému povoleniu na výkon svojej činnosti. Tieto osoby sú oprávnené vykonávať činnosti spravovania úveru v rozsahu svojho povolenia.

Vyňaté z pôsobnosti návrhu zákona je aj spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere veriteľmi podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorí nie sú úverovými inštitúciami, ale Národná banka Slovenska nad nimi vykonáva dohľad a ktoré vykonávajú činnosti spravovania úveru pre úvery poskytované spotrebiteľom v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti. Tieto osoby sú oprávnené vykonávať činnosti spravovania úveru v rozsahu svojho povolenia pri splnení dodatočných podmienok, stanovených v zákone č. 129/2010 Z. z.

Ďalšou výnimkou z pôsobnosti návrhu zákona je spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere, ktorá nebola uzavretá s úverovou inštitúciu, Ak by boli práva veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotná zmluva o úvere nahradené zmluvou o úvere, uzavretá s úverovou inštitúciou, takéto spravovanie by už spadalo do pôsobnosti návrhu zákona.

Z hľadiska zákazu retrospektívnej účinnosti zákona sa ustanovenia návrhu zákona nebudú aplikovať na prevod nesplácanej zmluvy o úvere, ktorý bol uskutočnený pred účinnosťou tohto zákona.

Odsek 3 upravuje, že aj napriek tomu, že subjekty podľa § 1 ods. 2 písm. a) prvého bodu alebo tretieho bodu nemusia mať na spravovanie práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere udelené povolenie, a teda nevzťahuje sa nich návrh zákona v celosti, musia dodržiavať povinnosti ustanovené v § 23 odsek 2 až 5 a § 19 odsek 7, ktoré sa týkajú vzťahu s dlžníkom a povinností nákupcu úverov, ktoré môže tento nákupca na tieto subjekty preniesť.

Odsek 4 je transpozíciou čl. 2 ods. 2 až 4 smernice NPL. Obsahuje negatívne vymedzenie pôsobnosti, teda oblasti, ktorých sa návrh zákona nedotýka. Návrhom zákona nie sú dotknuté ustanovenia upravujúce právne vzťahy v oblasti zmluvného práva a zásady občianskeho práva, ktoré možno aplikovať na prevod práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo prevod samotnej zmluvy o úvere. Aj napriek osobitnej právnej úprave, ktorou je návrh zákona, sa naďalej plne uplatňujú práva v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa a práva dlžníka v rozsahu, v akom ich priznávajú napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) v platnom znení, § 52 až 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

znení zákona č. 568/2007 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 90/2016 Z. z.“) alebo pripravovaný nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Správcovia úverov a nákupcovia úverov by vždy mali konať v dobrej viere, zaobchádzať spravodlivo s dlžníkmi a rešpektovať ich súkromie. Nemali by dlžníkov obťažovať, poskytovať zavádzajúce informácie a používať nekalé obchodné praktiky vrátane tých, ktoré sa používajú počas vymáhania zmluvy, keď je spotrebiteľ uvedený do omylu, pokiaľ ide o jeho práva alebo povinnosti, alebo je vystavený obťažovaniu, nátlaku alebo neprimeranému vplyvu, a to aj pokiaľ ide o načasovanie, miesto, povahu alebo dĺžku trvania opatrení vymáhania, pokiaľ ide o používanie hrozieb alebo hanlivého jazyka alebo správania alebo pokiaľ ide o hrozbu podniknúť kroky, ktoré nemožno zákonne podniknúť.

K § 2 (Základné ustanovenia)

Ustanovenie paragrafu 2 je transpozíciou čl. 3 smernice NPL a obsahuje vymedzenie niektorých pojmov na účely tohto návrhu zákona.

Písmeno a) definuje pojem „veriteľ“ ako úverovú inštitúciu, ktorá poskytla úver alebo nákupcu úverov. Úver poskytnutý iným subjektom (napr. veriteľom podľa osobitného predpisu) preto nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu zákona.

Písmeno b) vymedzuje pojem „dlžník“ ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá uzavrela s úverovou inštitúciou zmluvu o úvere, vrátane jej právneho nástupcu alebo nadobúdateľa. Podľa tejto definície musí byť zmluva pôvodne uzavretá s úverovou inštitúciou, nesmie ísť o subjekt, ktorý do tejto kategórie nespadá, pretože v tom prípade by sa na takúto zmluvu o úvere nevťahoval návrh zákona.

Písmeno c) vymedzuje a zavádza nový pojem „nákupca úverov“, ktorým môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba iná ako úverová inštitúcia, ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti nadobúda prevádzané práva veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnú nesplácanú zmluvu o úvere v súlade s právnymi predpismi Európskej únie alebo s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Keďže v prípade takéhoto nadobudnutia ide o nákup, musí byť uskutočnené za odplatu. Pojem odplatnosti prevodu sa posudzuje vzhľadom k celej obchodnej transakcii, preto sem bude patriť napríklad aj postup, kedy úverová inštitúcia vloží portfólio nesplácaných zmlúv/pohľadávok ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti (SPV) a potom za odplatu prevedie svoj podiel na tejto spoločnosti na tretiu osobu. Táto tretia osoba bude z pohľadu návrhu zákona nákupcom úverov. Na druhej strane nákupcom nebude nový vlastník portfólia v prípade komplexnej transakcie, pri ktorej nesplácané zmluvy tvoria iba časť takejto transakcie alebo prevodov ako súčasti prebiehajúcej reštrukturalizačnej operácie predávajúcej úverovej inštitúcie v rámci insolvenčného konania, riešenia krízových situácií alebo likvidácie (pozri odôvodnenie 38 smernice NPL). V prípade nákupcu úverov - fyzickej osoby musí ísť o fyzickú osobu podnikateľa, ktorá pri nákupe koná v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Nákupca úverov sa kúpou práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere stáva novým veriteľom, ktorému patria finančné prostriedky poskytnuté a splácané dlžníkom. Samotný nákupca úverov nemusí mať na nákup udelené povolenie Národnej banky Slovenska. Keďže nákupcovia úverov neposkytujú nový úver, ale namiesto toho na vlastné riziko kupujú iba existujúce nesplácané zmluvy o úvere, resp.

práva s nimi súvisiace, nespôsobujú prudenciálne obavy a ich potenciálny príspevok k systémovému riziku je zanedbateľný. Z toho dôvodu nie je potrebné ustanoviť podmienku, aby nákupcovia úverov museli žiadať o povolenie, je ale dôležité, aby sa naďalej uplatňovali pravidlá Európskej únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a aby práva dlžníkov vychádzali z pôvodnej zmluvy o úvere. V týchto oblastiach vykonáva parciálny dohľad nad nákupcami úverov Národná banka Slovenska, aj napriek tomu, že povolenie sa nákupcom neudeľuje. Povinnosti nákupcu úverov sú ustanovené v § 19.

Písmeno d) vymedzuje pojem „poskytovateľ úverových služieb“ ako tretiu osobu, ktorú správca úverov využíva na vykonávanie ktorejkoľvek z činností spravovania úverov. Správca úverov môže využiť služby poskytovateľa úverových služieb, nejedná sa však o jeho povinnosť. Ak takéto služby využije, je povinný s poskytovateľom úverových služieb uzatvoriť zmluvu o externom zabezpečovaní činností spravovania úverov, ktorú je povinný predložiť Národnej banke Slovenska pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia. Ďalšie podmienky využívania služieb poskytovateľa úverových služieb sú ustanovené v § 16.

Písmeno e) vymedzuje a zavádza pojem „správca úverov“, ako nový regulovaný subjekt, ktorým môže byť iba právnická osoba, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti spravuje a presadzuje práva a povinnosti súvisiace s právami veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo so samotnou nesplácanou zmluvou o úvere v mene nákupcu úverov a vykonáva aspoň jednu alebo viaceré činnosti spravovania úverov. Správca úverov, a to aj ak je súčasne nákupcom úverov, je pred výkonom svojej činnosti povinný podať Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie povolenia. Jedným z hlavných cieľov vytvorenia osobitného postavenia správcov úverov je, že ak úverové inštitúcie čelia veľkému hromadeniu nesplácaných úverov a nedostatku zamestnancov na ich riadne spravovanie, mali by mať možnosť pristúpiť buď k externému zabezpečeniu spravovania uvedených úverov špecializovaným správcom úverov, alebo pristúpiť k prevodu zmluvy o úvere na nákupcu úveru, ktorý má potrebný záujem podstupovať riziká. Ak však nemá odborné znalosti na ich riadenie, správca úverov môže vykonávať spravovanie v jeho mene, pričom v návrhu zákona sa uvádzajú prípady, kedy je nákupca úverov povinný využiť služby správcu úverov, a to najmä vtedy, ak ide o úverové zmluvy, ktorých dlžníkmi sú spotrebitelia.

Písmeno f) vymedzuje pojem „spotrebiteľ“ v súlade s tým, ako ho vymedzujú iné právne predpisy. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Vylúčené sú teda situácie, keď osoba koná napríklad za obchodnú spoločnosť alebo ako fyzická osoba podnikateľ a pod.

Písmeno g) vymedzuje pojem „zmluva o úvere“ ako zmluvu, ktorá bola pôvodne uzavretá, upravená alebo nahradená, ktorou úverová inštitúcia dočasne poskytuje finančné prostriedky vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci. Pod tento pojem spadajú akékoľvek zmluvy, ktoré boli uzavreté s úverovou inštitúciou ale aj také, ktoré boli upravené alebo neboli pôvodne uzavreté úverovou inštitúciou ale boli nahradené zmluvou, ktorá bola uzavretá s úverovou inštitúciou, a to v súlade s § 1 odsek 2 písm. b) návrhu zákona. Na jednej strane sa touto zmluvou veriteľ zaväzuje poskytnúť budúcemu dlžníkovi finančné prostriedky a na druhej strane sa zaväzuje budúci dlžník finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Problematické sa môže javiť, že terminológia nie je identická s inými právnymi predpismi danej oblasti finančných inštitúcií a finančného trhu, napríklad v obchodnom zákonníku. Ide o odlišný rozsah pojmov v právnych predpisoch EÚ, ako sú smernica 2008/48 alebo týmto návrhom zákona transponovaná smernica 2021/2167, ktoré používajú veľmi široký pojem „úver“ ako akýkoľvek druh finančnej pomoci a z neho

odvodený pojem „zmluva o úvere“ znamená „zmluva, ktorou je poskytnutý úver“, nie „zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka“. V kontexte smernice NPL a tohto návrhu zákona je potom „zmluva o úvere“ titul, ktorý je dôvodom vzniku pohľadávky, klasifikovanej v prípade nesplácania ako problémová expozícia v zmysle čl. 47a nariadenia CRR. Čiže z uvedeného môžeme usúdiť, že aj cez tento odkaz nadväzujeme na definície v rámci bankovej regulácie,

Písmeno h) vymedzuje pojem „zmluva o spravovaní úverov“ ako zmluvu, ktorá má výlučne písomnú formu, pričom zmluvnými stranami sú nákupca úverov na jednej strane a správca úverov na druhej strane a jej obsahom sú informácie o službách, ktoré správca úverov poskytuje v mene nákupcu úverov. Bližšie náležitosti tejto zmluvy sú definované v § 13.

Písmeno i) definuje „nesplácanú zmluvu o úvere“ ako zmluvu o úvere, ktorá spĺňa definičné znaky problémovej expozície vymedzenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 575/2013“).

Písmeno j) vymedzuje základný rámec „spravovania úverov“, a to demonštratívnym výpočtom činností spravovania úverov. Činnosťami spravovania úverov môžu byť vyberanie alebo vymáhanie akýchkoľvek splatných platieb týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere od dlžníka v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nesplácaný úver, ktorý pôvodne poskytla úverová inštitúcia, sa môže počas spravovania úveru stať splácaným. V tomto prípade správcovia úverov majú možnosť pokračovať vo vykonávaní svojich činností na základe udeleného povolenia v súlade s týmto návrhom zákona. Ďalej táto činnosť môže zahŕňať opätovné prerokovanie akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere s dlžníkom, a to v súlade s požiadavkami ustanovenými v právnych predpisoch Slovenskej republiky a v súlade s pokynmi nákupcu úverov, ak správca úverov nie je sprostredkovateľom úveru. Rovnako spravovanie zahŕňa činnosti vybavovania sťažností od dlžníkov, ako aj informovanie dlžníka o akýchkoľvek zmenách úrokových sadzieb alebo poplatkov, alebo o akýchkoľvek splatných platbách týkajúcich sa práv veriteľa v súvislosti so zmluvou o úvere alebo samotnej zmluvy o úvere. Spravovaním úverov sa rozumie jedna alebo viaceré z týchto činností, tzn. pokiaľ osoba vykonáva čo i len jednu takúto činnosť, vyžaduje sa, aby mala udelené povolenie pre správcu úverov podľa tohto návrhu zákona. Správca úverov nie je povinný vykonávať všetky činnosti spravovania úverov vymenované v tomto ustanovení. Z pohľadu regulátora môže vykonávať iba tie činnosti, na ktoré má potrebné organizačné predpoklady, čo sa overuje najmä v licenčnom procese a priebežným dohľadom. Z pohľadu zmluvného vzťahu s nákupcom úverov môže vykonávať jednu alebo viac činností, podľa toho, ako sa s nákupcom úverov dohodne. S rôznymi nákupcami sa môže dohodnúť na rôznom obsahu spravovania a tento rozsah aj meniť v čase, čo bude zachytené v zmluve o spravovaní úverov (§ 13), jej prípadných dodatkoch a dôležitých pokynoch.

Písmeno k) vymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom „domovský členský štát“. Pokiaľ ide o správcu úverov, je to členský štát v ktorom má správca úverov sídlo alebo ústredie, ak nemá sídlo. Domovským členským štátom nákupcu úverov je členský štát, v ktorom sa nachádza buď bydlisko nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, alebo sídlo nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, alebo ústredie nákupcu úverov alebo jeho zástupcu, ak nákupca úverov alebo jeho zástupca nemá sídlo. Pokiaľ ide o samotný pojem „členský štát“ je to každý štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru.

Písmeno l) vymedzuje pojem „hostiteľský členský štát“, čiže iný štát než domovský. Ide o štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom si správca úverov buď zriadil pobočku alebo v ktorom poskytuje svoje služby. Bez ohľadu na sídlo pobočky alebo výkon činnosti spravovania úverov správcom úverov je hostiteľským členským štátom štát, v ktorom má dlžník bydlisko, sídlo alebo ústredie, ak dlžník nemá sídlo.

Písmeno m) vymedzuje pojem „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje ukladať informácie spôsobom, ktorým sú tieto informácie v budúcnosti prístupné na dostatočne dlhé časové obdobie vzhľadom na účel a ktorý umožňuje reprodukovanie týchto informácií. Ide napríklad o CD, USB flash disky, taktiež SMS, MMS pri využití mobilného telefónu, správu elektronickej pošty (email), prípadne notifikácie v aplikácii.

K § 3 (Povolenie pre správcu úverov)

Ustanovenia § 3 sú transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice NPL. Správca úverov musí pred začatím výkonu svojej činnosti mať udelené povolenie na spravovanie úverov (ďalej len „povolenie“). O udelení povolenia rozhoduje a povolenie udeľuje Národná banka Slovenska, ktorá následne vykonáva dohľad nad tým, či správca úverov počas svojej činnosti naďalej spĺňa podmienky na vydanie povolenia.

Pokiaľ žiadateľ v žiadosti neuvedie, že žiada udeliť povolenie na určitý čas alebo časové obdobie, Národná banka Slovenska udelí povolenie na neurčitý čas. Takéto povolenie neprechádza na právneho nástupcu správcu úverov, v prípade právneho nástupníctva je potrebné podať novú žiadosť o udelenie povolenia. Takisto je povolenie neprevoditeľné na inú osobu, prináleží iba subjektu, ktorému bolo pôvodne udelené.

Správca úverov je po udelení povolenia povinný dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia v súlade s § 5 ods. 2, z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľadu povinný informovať Národnú banku Slovenska o zmenách a skutočnostiach, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia a mohli by mať vplyv na udelené povolenie.

K § 4 (Konanie o udelení povolenia)

Ustanovenia § 4 sú transpozíciou čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 3 a 4 a čl. 22 ods. 7 smernice NPL. Určujú podmienky pre správcu úverov na začatie výkonu spravovania práv veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo samotnej nesplácanej zmluvy o úvere. Správca úverov môže vykonávať spravovanie úverov len na základe povolenia na vykonávanie spravovania nesplácaných úverov. Žiadosť podáva žiadateľ spolu so zákonom stanovenými prílohami v § 7 odseku 2, ktoré sú súčasťou žiadosti. Žiadateľom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá má právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti. Žiadateľom môže byť aj organizačná zložka právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky. Organizačná zložka právnickej osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky v rámci Európskej únie môže poskytovať činnosť spravovania úverov v Slovenskej republike na základe práva slobodného pohybu správcov úverov, ktorým bolo udelené povolenie v rámci Európskej únie podľa článku 13 smernice (§ 14 a 15 návrhu zákona).

Na konanie o udelení povolenia sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004“), ak návrh zákona neustanovuje inak, pričom o udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe predloženej žiadosti žiadateľa, čiže osoby, ktorá chce pôsobiť ako správca úverov. Povoľovací proces pozostáva z dvoch základných fáz. V prvej fáze Národná banka Slovenska posúdi úplnosť žiadosti v lehote do 45 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti, pričom rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty je moment doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, Národná banka Slovenska si vyžiada ďalšie doplnenia potrebné na to, aby žiadosť bola kompletná.

Následne v druhej fáze Národná banka Slovenska rozhodne o udelení povolenia najneskôr do 90 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak žiadateľ preukáže splnenie zákonom stanovených podmienok, Národná banka Slovenska mu udelí povolenie, pričom v rozhodnutí o udelení povolenia môže uviesť aj podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať pred začatím spravovania úverov alebo ktoré musí dodržiavať pri spravovaní úverov. V rozhodnutí o udelení povolenia Národná banka Slovenska uvedie, či ide o povolenie s oprávnením prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, a to aj podľa toho, či žiadateľ v žiadosti o povolenie informoval, že bude prijímať a držať finančné prostriedky a zdokladoval založenie samostatného platobného účtu, na ktorý bude finančné prostriedky prijímať a držať. Ak žiadateľ nebude prijímať a držať finančné prostriedky od dlžníkov, je potrebné, aby v žiadosti o povolenie informoval, že takúto činnosť nebude vykonávať.

Spravovanie úverov je posudzované ako podnikanie podľa osobitných predpisov a súčasne sa vyžaduje zápis tejto činnosti do obchodného registra. Po udelení povolenia je správca úverov povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosť v rámci spravovania úverov do obchodného registra, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Ak správca úverov túto lehotu zmešká a nepodá návrh na zápis, môže byť zo strany Národnej banky Slovenska sankcionovaný.

Ak žiadateľ nepreukáže splnenie zákonom stanovených podmienok, Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nesmú byť ekonomické potreby trhu.

K § 5

Paragraf 5 ustanovuje podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať na to, aby mu Národná banka Slovenska vydala rozhodnutie o udelení povolenia. Žiadateľ musí byť právnickou osobou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a ktorá má právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti, vylúčené sú teda všetky fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ako aj právnické osoby, ktoré majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, respektíve majú inú právnu formu.

S cieľom zamedziť zníženiu ochrany dlžníka a podporiť dôveru v podmienky udeľovania povolenia správcom úverov a jeho udržania, návrh zákona ustanovuje povinnosť, aby správcovia úverov, v tejto fáze ešte žiadatelia, osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa, osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť u žiadateľa a konečný užívateľ výhod, nemali v registri trestov záznamy, pokiaľ ide o relevantné trestné činy, ktoré okrem iného súvisia s trestnými činmi proti majetku, s hospodárskymi trestnými činmi a s trestnými činmi ktorých skutková podstata súvisí s predmetom podnikania a aby neboli predmetom insolvenčného konania, ani na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz s

výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dodržiavanie požiadavky, aby osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa, osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť u žiadateľa a konečný užívateľ výhod boli transparentní, otvorení a spolupracovali v rámci svojich minulých obchodných vzťahov s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, by sa malo posudzovať na základe informácií, ktoré má príslušný orgán k dispozícii alebo ktoré sú mu známe v čase udelenia povolenia. Ak nie sú k dispozícii alebo známe žiadne informácie alebo ak v tom čase neexistovala žiadna interakcia s orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi, potom sa požiadavka považuje za splnenú. Správca úverov je povinný tieto požiadavky preukázať v rámci osobitných čestných vyhlásení.

Žiadateľ a osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť musia byť vhodné. Osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa musia byť dôveryhodné podľa tohto návrhu zákona. Osoby, ktoré riadia žiadateľa alebo vykonávajú kľúčové funkcie u žiadateľa musia mať individuálnu odbornú spôsobilosť. Návrh zákona ustanovuje aj požiadavku kolektívnej odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré riadia žiadateľa. Podmienku dôveryhodnosti musí spĺňať aj konečný užívateľ výhod, ktorý je definovaný v článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V rámci spravovania úverov musí správca úverov uplatňovať politiku dodržiavania pravidiel ochrany dlžníka, pričom práva dlžníka v rozsahu v akom ich priznávajú iné právne predpisy týmto návrhom zákona nie sú dotknuté. Správca úverov je povinný s dlžníkom zaobchádzať s odbornou starostlivosťou a zohľadniť jeho finančnú situáciu, ako aj umožniť mu obrátiť sa na inštitúcie vykonávajúce dlhové poradenstvo alebo sociálne služby. Odbornou starostlivosťou sa na účely tohto návrhu zákona rozumie určitá úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od správcu úverov pri konaní v rámci spravovania úveru vo vzťahu k dlžníkovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti.