Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 30.03.2015 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Všeobecná časť dôvodovej správy vychádza principiálne z obsahu koncepčného materiálu 'Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike', ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 880/2008 zo dňa 03. 12. 2008. Preto niektoré pasáže všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti dôvodovej správy, sú nevyhnutne toto žné s obsahom koncepčného materiálu a na niektorých miestach sa dôvodová správa priamo odvoláva na vyššie spomenutý koncepčný materiál.

Ako každá ľudská činnosť spočívajúca vo využívaní technických a technologických celkov, ani prevádzka jadrových zariadení sa nevyhne existujúcemu riziku možných negatívnych následkov z takejto činnosti na životy, zdravie, majetok a životné prostredie. Aj tvorc ovia pôvodných myšlienok potreby novej osobitnej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu si uvedomovali, ž e negatívne následky prípadnej jadrovej udalosti môžu postihnúť vysoký počet obyvateľov, resp. veľké územné celky, ba dokonca môžu presiahnuť hranice jednotlivých štátov. Škody z takejto jadrovej udalosti, ako z každého negatívneho zásahu do životov a zdravia ľudí alebo ich majetku, sú právne vyčísliteľné v peniazoch, i keď z morálneho a ľudského hľadiska je cena ľudského života a ľudského zdravia otázkou na dlh ú diskusiu, ak o nej ako o cene alebo skôr hodnote možno vôbec hovoriť.

Na druhej strane však bolo treba v čase tvorby prvý ch dohovorov citlivo pristupovať k vyváženej rovnováhe medzi právom obetí na prípadné odškodnenie a podporou rozvoja jadrového priemyslu. Výsledkom týchto snáh bolo na začiatku 60. rokov 20. storočia vypracovanie a podpísanie dvoch medzinárodných dohovorov na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len 'OECD') a na pôde Organizácie spojených národov/Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'OSN/MAAE').

Na pôde OECD bol 29. 07. 1960 prijatý Parížsky dohovor o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike (ďalej len 'Parížsky dohovor'), ktorý bol novelizovaný Protokolmi z 28. 01. 1964, 16. 11. 1982 a 12. 02. 2004. (Posledný protokol ešte nevstúpil do platnosti, nakoľko signatári ešte neuložili ratifikačné nástroje u depozitára). Parížsky dohovor má v súčasnosti 16 zmluvných štátov.

Na pôde OSN/MAAE bol prijatý dňa 21. 05. 1963 Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalos ťou (ďalej len 'Viedenský dohovor z 1963'), ktorý vstúpil do platnosti 12. 11. 1977 a v súčasnosti má 40 zmluvných štátov. Pôvodne bolo zmluvným štátom Viedenského dohovoru z 1963 aj Slovinsko, ale neskôr Viedenský dohovor z 1963 vypovedalo a pristúpilo k Parížskemu dohovoru. Slovinsko prestalo byť zmluvným štátom Viedenského dohovoru k 12. 11. 2002.

Viedenský dohovor z 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenský dohovor z 12. 09. 1997 (ďalej len ,,Protokol z 1997'), ktorý má v súčasnosti 12 zmluvných štátov a vstúpil do platnosti 4. 10. 2003.

Ako 'spojovací most' medzi Viedenským dohovorom z 1963 a Parížskym dohovorom bol 21. septembra 1988 na pôde OSN/MAAE prijatý Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru z 1963 a Parížskeho dohovoru, ktorý vstú pil do platnosti 27. 04. 1992 a v súčasnosti má 27 zmluvných št átov. Ide v zásade o procedurálny kolíznoprávny dokument medzi dvoma dohovormi.

Po udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima Dai-iichi sa na pôde Európskej únie (ďalej len ,,EÚ') začalo presadzovať viacero názorov č i už na neobmedzenú zodpovednosť ako aj na zjednotenie limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch.

Na pôde EÚ bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprá vnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú . v. EÚ L 220, 17. 8. 2013) (ďalej len ,,rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ'). Podľa rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ by Protokol z 1997 mali v záujme EÚ ratifikovať alebo k nemu pristúpiť len tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti zmluvnými stranami Viedenské ho dohovoru z 1963. Pod ľa ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, resp. Protokolu z 1997 ako multilaterálnych dohovorov uzavretých na pô de OSN (MAAE), môže byť ich zmluvnou stranou len suverénny štát, nie medzinárodná organizácia, čo vylučuje možnosť ratifikácie Protokolu z 1997 zo strany EÚ ako celku. Za týchto okolností, (výlučn á) vonkajšia právomoc môže byť vykonaná prostredníctvom činnosti členských štátov potom, čo ich na to Rada splnomocní.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou stranou Viedensk ého dohovoru z 1963 nie sú všetky členské štáty EÚ, je potrebné, aby EÚ vykonávala svoje právomoci v tejto oblasti len prostredníctvom tých členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963, pričom je potrebné , aby tieto urobili pri ratifikácii vyhlásenie v zmysle čl. 2 rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ, čím sa zabezpečí uplatňovanie príslušných pravidiel EÚ.

Na základe týchto skutočností ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 712/2013 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie sa Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚJD SR') rozhodol v roku 2014 predložiť na rokovanie vlády nelegislatívny materiál – 'Analýza súčasného stavu a možných dôsledkov pristúpenia Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963 vo vzťahu k rozhodnutiu Rady 2013/434/EÚ'. Analýza opisovala súčasný stav a možné dô sledky pristúpenia Slovenskej republiky (ďalej len 'SR') k Protokolu z 1997. Analýza precíznym spôsobom zohľadňovala právne, ekonomick é a politické východiská, možnosti a dôsledky, ktoré sprev ádzajú pristúpenie alebo nepristúpenie SR k Protokolu z 1997, zvýrazňovala doterajší stav na úrovni EÚ, prebiehaj úce aktivity a postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných do tvorby názoru a stanoviska k tejto problematike. Analýza ako aj ďalšie konzekvencie pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014.

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne je uvedený v tabuľke zmluvných štátov (členských štátov EÚ).

Prehľ ad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne podľa zmluvných štátov – členských štátov EÚ. ȊŠJPVDVDRPDPDRCSCSPBSCBSCR1.Belgicko***p**2.D ánsko*p**p3.F ínsko******4.Francúzsko***p**5.Gr écko**6.Holandsko******7.Í rsko8.Luxemburskop9.Nemecko******10.Portugalsko*p11.Rak úsko12.Š panielsko*P**p**13.Š védsko****** 14.Talianskop*pp**p15.Ve ľká Británia*p**p** 16.Cyprus17.È eská republika**pp*18.Est ónsko**19.Litva**pp*20.Lotyšsko** *21.Maďarsko**p*22.Malta23.Slovensko***24.Slovinsko****** 25.Po ľsko***26.Bulharsko***27.Rumunsko*****28.Chorvátsko*p

Zdroj: www.iaea.org, časopis NEA News , 2013 - No.31.2

Použité skratky:

Ȋ – členský štát E Ú

ŠJP – štát s jadrovým programom (najmä prevádzka jadrových zariadení)

VD – Viedenský dohovor z 1963

VDR – Protokol z 1997 (Viedenský dohovor revidovaný z roku 1997)

PD – Parížsky dohovor z 1960 (po poslednej platnej revízii v roku 1982)

PDR – Protokol z 2004 (Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti))

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR - Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti )

p – podpísané, ale neratifikované

Základné princípy zodpovednosti za jadrovú škodu v medzinárodnoprávnej rovine

Napriek tomu, že na medzinárodnej úrovni existuje dualita režimov, založená dvoma nezávislými medzinárodnými multilaterálnymi dohovormi, obidva dohovory vychádzajú z rovnakých postulátov.

Základné princípy medzinárodnej úpravy občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody sú:

a)výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené každou jednotlivou jadrovou udalosťou tretím osobám (nezodpovedá však za škody na samotnom jadrovom zariadení alebo za škody na majetku v areáli jadrového zariadenia),

b)objektívna zodpovednosť prevádzkovateľ a spojená s minimom liberačných dôvodov na jeho zbavenie sa zodpovednosti za jadrovú škodu,

c)objektívny charakter zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok, pri ktorej sa neskú ma zavinenie škodcu),

d)ustanoven ý finančný limit zodpovednosti,

e)zodpovednosť prevádzkovateľa je limitovaná v čase,

f)povinnosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia kryť svoju zodpovednosť do výš ky stanoveného limitu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, ak toto poistenie alebo iná finančná zábezpeka nie je dostatočná, štát zariadenia je povinný garantovať krytie až do výš ky stanoveného limitu,

g)výlučná súdna právomoc na riešenie žalôb je daná sú dom tej zmluvnej strany, kde prišlo k jadrovej udalosti,

h)nediskriminácia obetí na základe národnosti, pobytu a usídlenia.

Základné východiská predkladaného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómov ý zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predtým zákona č. 130/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na vykonané 2 analýzy, uvádzané na iných miestach tohto materiálu, predkladaný zákon sa opiera o nasledujúce východiská:

Doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrov ú škodu a jej finančnom krytí v režime atómového zákona, ako výsostne administratívno-prá vneho predpisu, teda predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, sa ukázala ako nevhodná. Atómový zákon má verejnoprávny charakter s klasickými prvkami administratívnych inštitútov prevažne preventí vneho charakteru a obsahovo zameranými najmä na vzťah dozorného štátneho orgánu a držiteľa povolenia. Rieši najmä otázky práv a povinností držiteľov povolení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, získavaniu, zmenám alebo zániku jednotlivých druhov povolení, sériu evidenčných, oznamovacích a nahlasovacích povinností a iných preventívnych povinností, licenčnú dokumentáciu, inšpekčnú činnos ť za účelom kontroly plnenia požiadaviek, vrátane medzinárodných inšpekcií a podobné prvky verejného práva.

Navrhovaná nová právna úprava má prevažne civilnopr ávny charakter, je riešená vo sfére súkromného práva len s nevyhnutnými administratívno-prá vnymi prvkami, podľa možnosti riešenými odkazmi na relevantné administratívno-právne predpisy.

Vzhľadom na niektoré poznatky a názory z vedeckej prá vnickej obce nie je vhodné uvedenú problematiku rozpracovávať ani v osobitnej časti pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, resp. celého občianskeho práva hmotného, nakoľko pri občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody ide o špecifický druh objektívnej zodpovednosti s viacerými prvkami vymykajú cimi sa klasickým inštitútom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Z dôvodu komplexnosti zákon rieši aj niektoré súvzťažné otázky poistenia, resp. iné ho finančného krytia a niektoré civilnoprávne procesné ustanovenia. Z pohľadu pôsobnosti ÚJD SR neprichádza k žiadnej zmene, pretože dokumentácia o krytí zodpovednosti za jadrové škody zostáva súčasťou licenčnej dokumentácie podľa atómového zákona, ale je v ňom odkaz na osobitný predkladaný sú kromnoprávny zákon. Aj prípadné sankcionovanie zostáva v pôsobnosti ÚJD SR tak ako tomu je za súčasnej ú pravy.

Ïalším problematickým aspektom pri súčasnom včlenení civilnoprávnej problematiky do administratívneho predpisu je, že sa objavujú tendencie pri vynútených zá sahoch do atómového zákona v jeho administratívnej časti vyvolaných najmä transpozíciou smerníc (2009/71/Euratom a 2011/70/Euratom) zasahovať aj do občianskoprávnej časti, hoci nesúvisí s primárnym cie ľom smerníc. Platí to prirodzene aj naopak. V prípade oddelených zákonov ak by bolo treba meniť administratívnu časť v atómovom zákone, nebude potrebné zasahovať do zodpovednostného zákona a naopak v pr ípade ďalšieho vývoja v oblasti zodpovednosti za jadrové škody sa bude pracovať s osobitným zákonom bez nutnosti zasahovať do atómového zákona.

Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že vn ímanie laickej, ale žiaľ aj odbornej verejnosti, je poznačené mylným predpokladom, že vo všetkom čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu má ingerenciu ÚJD SR v celom rozsahu, pretože problematika je obsiahnutá v atómovom zákone. Ako už bolo ukázané v analýze z roku 2008 a ako je uvedené aj v tomto materiáli, riešia sa v ňom ot ázky ďaleko prevyšujúce pôsobnosť ÚJD SR (ako napríklad rozsah ekonomickej škody, rôzne procesné ustanovenia uplatňovania práva, poškodenie životného prostredia, celá plejáda otázok poistenia a sp ôsobilosti poisťovateľov kryť jadrové riziká, potenciálne použitie verejných finančných zdrojov, príslušnosť jedného súdu a podobne).

Z uvedených dôvodov už od roku 2007 rezonuje myšlienka samostatného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou a o jej finančnom krytí, ktorý by bol vyňatý z rež imu atómového zákona.

Pri tvorbe nového zákona sa priamo v zákone fixujú kogentn é ustanovenia nerevidovaného Viedenského dohovoru z 1963.

Vzhľadom na bezvýhradne najnižší limit zodpovednosti v SR pred rokom 2014 spomedzi krajín V4, boli limity zodpovednosti výrazne zvýšené, a to zákonom č. 143/2013 Z. z., ktorý je novelou atómového zákona. Nové zvýšené limity sú v účinnosti od 1. januára 2014. Nové limity rešpektujú Viedenský dohovor z 1963. Pri určovaní nových limitov zodpovednosti boli zohľadnené miery rizika vzniku jadrovej škody v závislosti od technologick ých činností v jednotlivých jadrových zariadeniach v jednotlivých etapách ich existencie. Pri stúpajúcej tendencii vývoja ceny zlata vyjadrenej v americkom dolári a zároveň pri kurze USD:EUR na svetových trhoch, je potrebné v legislatíve určiť primeraný a vhodný limit zodpovednosti za jadrovú škodu tak, aby to bolo v záujme Slovenskej republiky a tak aby daný limit ani pri stúpajúcej tendencii ceny zlata neklesol pod minimálnu hranicu stanovenú Viedenským dohovorom z 1963.

,,Podstata koncepcie objektívnej zodpovednosti vychádza z tézy, že pokiaľ je určený subjekt angažovaný do aktiví t nebezpečného charakteru, v tomto prípade prevádzka (vyraďovanie) jadrových zariadení, platí za splnenia objektívnych predpokladov prezumpcia zodpovednosti tohto subjektu za spôsobené nebezpečenstvo. Š pecifický charakter nebezpečenstva spojený s využívaním jadrovej energie sa ukazuje najmä nedostatočnou ovládateľnos ťou prírodných síl a látok využívaných v jadrovej oblasti, ktoré i pri zachovaní primeranej opatrnosti predstavujú pomerne vysokú pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých následkov. Jedným z motí vov preferovania striktnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa bola aj okolnosť, že v procese využí vania jadrovej energie je ujma spravidla spôsobená zložitým technickým zariadení m, často za komplikovaných situácií, preto by zistenie pravej príčiny vzniku škody alebo zistenie zavineného protiprávneho úkonu určitej osoby bolo veľmi ťažké. Za tohto stavu by sa poškodený ocitol vo väčšine prípadov v dôkaznej núdzi, pretože by bolo veľmi ťažké zistiť a stanoviť zavinenie konkrétnej osoby. Poškodený by sa dostal do situácie, kedy by súd pre nedostatok dôkazov o zavinení, od preukázania ktorého by zá viselo uznanie jeho nároku, nepriznal jeho subjektívne právo na náhradu škody. Požiadavka zabrániť vzniku dôkaznej núdze poškodeného, a tým mu poskytnúť zvýšenú ochranu, ako aj ľahší prí stup ku kompenzácii ohrozených a porušených hodnôt (život, zdravie, majetok) chránených objektívnym právom, bola jedným z východísk zakotvenia princípu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa.') Novotná, M, Handrlica, J.:Zodpovednosť za jadrové škody. Veda, 2011, s. 213.

)

Vnútroštátna rovina vývoja pr ávnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu

1.Viedenský dohovor z 1963 bol prvý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 07. 1998 v atómovom zákone č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 2 mld. Sk. V jú li 1998 bola cena zlata cca 280 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že k 01. 07. 1998 cena zlata vzrástla oproti 29. 04. 1963 8 násobne. Koeficientom 8 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti teda bol v júli 1998 cca vtedajších 40 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 01. 07. 1998 1:35,413 a následne 40 mil. USD x 35,413= 1 416 520 000,- SKK. To znamená k 01. 07. 1998 bola slovenská právna úprava plne v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná a limit 2 mld. Sk bol dokonca o cca 500 mil. Sk vyšší ako požadovaný limit.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 07. 1998

USD:SKK = 1: 35,413

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 7. 1998 Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 130/1998 Z. z. Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD40 000 000 USD56 476 435 USD(+) 16 476 435 USD1 416 520 000SKK2 000 000 000 SKK(+) 583 480 000 SKK

2.Viedenský dohovor z 1963 bol druhý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 12. 2004 v atómovom zákone č. 541/2004 Z. z., ktorý zrušil predo šlý zákon č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 75 mil. eur pre jadrové zariadenia na energetické účely a 50 mil. eur pre jadrové zariadenia na neenergetické účely a pre prepravy rádioaktívnych materiálov. V decembri 2004 bola cena zlata cca 425 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že cena zlata vzrástla oproti 29. 4. 1963 cca 12 - násobne. Koeficientom 12 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti bol v decembri 2004 cca vtedajších 60 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 1. 12. 2004 1:29,579 a následne kurzu EUR voči SKK k 01. 12. 2004 1:39 a následne 60 mil. USD x 29,579 = 1 774 740 000,- SKK čo sa rovná 45 506 154 EUR. To znamená k 01. 12. 2004 bola slovenská právna úprava plne v súlade s Viedenským dohovorom z 1963, ktorým je viazaná a limit 75 mil. eur resp. 50 mil. eur bol dokonca o cca 30 mil. eur resp. o 5 mil. eur vyšší ako požadovaný limit vo Viedenskom dohovore z 1963.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 12. 2004

EUR:SKK = 1:39

USD:SKK = 1:29,579

EUR:USD = 1:1,329

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004 Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD99 675 000 USD(+)39 675 000 USD45 146 726 EUR75 000 000 EUR(+)29 853 274 EUR1 760 722 314 SKK2 925 000 000 SKK(+)1 164 277 686 SKK

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD66 450 000 USD(+) 6 450 000 USD45 146 726 EUR50 000 000 EUR(+) 4 853 274 EUR1 760 722 314 SKK1 950 000 000 SKK(+) 189 277 686 SKK

3. V roku 2007 a 2008 začala cena zlata prudko stúpať.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k februáru 2009

EUR:SKK (konverzný kurz) = 1:30,126

USD:SKK = 1:23,547

EUR:USD = 1:1,2794

Limit zodpovednosti vo VD v k februáru 2009Limit zodpovednosti podľ a zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD95 955 000 USD(-)38 595 000 USD105 166 484 EUR75 000 000 EUR(-)30 166 484 EUR3 168 248 850 SKK2 259 452 385 SKK(-)908 796 465 SKK

Limit zodpovednosti vo VD k februáru 2009Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD63 970 000 USD(-)71 580 000 USD105 166 484 EUR50 000 000 EUR(-)55 166 484 EUR3 168 248 850 SKK1 506 300 000 SKK(-)1 661 948 850 SKK

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nárast ceny zlata až na úroveň z roku 2009 cca 950 USD/trójsku uncu čistého zlata bol badateľný najmä v rokoch 2007 až 2008. V čase tvorby oboch atómových zákonov boli však limity zodpovednosti stanovené v rámci limitu ustanoveného Viedenský m dohovorom z 1963, ba dokonca ho vysoko prevyšovali. Tak dlhodobo vopred (pri tvorbe posledného atómového zákona v r. 2003) nebolo možné predpovedať vývoj ceny zlata.

ÚJD SR reagoval na vzniknutú situáciu a v novembri 2008 predložil na rokovanie vlády SR komplexný materiál Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike, ktorý bol dňa 03. 12. 2008 schválen ý uznesením vlády SR č. 880/2008. ÚJD SR na základe koncepčného materiálu vypracoval samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finanč nom krytí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, dňa 02. 11. 2010 Legislatívna rada vlády SR avšak odmietla samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a navrhla jeho včlenenie do atómového zákona. Aj napriek enormnému úsiliu, včleniť tak rozsiahlu problematiku akou je občianskoprávna zodpovednosť do atómového zákona v takej podobe, v akej sa nach ádza dnes, je v súčasnej dobe nereálne. Navyše potreba novelizácie atómového zákona bola poznačená nutnosťou transpozície Smernice 2009/71/Euratom (zákon č . 350/2011 Z. z.) a Smernice 2011/70/Euratom (zákon č. 143/2013 Z. z.), ktoré majú diametrá lne odlišný obsah a vôbec s občianskoprávnou zodpovednosťou za jadrovú škodu nesúvisia.

Napriek tomu, že uznesenie vlády SR č. 61 z 02. 02. 2011 zrušilo úlohu z bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 880 z 03. 12. 2008 ustanovenú predsedníčke ÚJD SR, t. j. predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a o jej finančnom krytí, v súlade so schválenou koncepciou, predložil ÚJD SR návrh zá kona na rokovanie vlády SR, a to aj z dôvodu tlaku, ktorý vyvíjajú mimovládne organizá cie podporujúce ochranu životného prostredia, ako aj tlaku obcí v okolí jadrových elektrární, presadzujú prijatie zákona o ob čianskoprávnej zodpovednosti. Zrušenie tejto úlohy bolo prekryté explicitnou úlohou v bode B. 1. uznesenia vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014 a uznesením vlády č. 696/2013 zo 04. 12. 2013, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

K s účasnom období je cena zlata približne v rovine 1198,0 USD/ jednu trójsku uncu čistého zlata a kurz eura voči doláru je nasledovný: 1 EUR = 1,248 USD (stav k 28. 11. 2014).

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR(+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č . 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD (+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Takto ustanovené limity čiastočne odzrkadľujú limity určené v revízii Viedenského dohovoru z 1963 – Protokol z 1997 a zároveň zmierňujú nepomer medzi stavom pred 01. 01. 2014 (75 mil. eur/ resp. 50 mil. eur) a možnou nutnosťou pristúpiť k limitom uvedeným v revidovanom Parížskom dohovore (700 mil. eur). Taktiež odzrkadľuje vývoj občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu na úrovni Európskej ú nie a zavedením týchto limitov sa snaží predísť prílišnému skoku v prípade, že by Slovenská republika ratifikovala Parížsky dohovor, prípadne by sa zavie dol Smernicou EÚ ešte vyšší limit zodpovednosti. Zároveň ide o vhodný politický signál, že SR ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Schengenské ho priestoru a člen Eurozóny má záujem byť v tejto otázke porovnateľný s ostatnými štátmi spĺňajúcimi obdobné kritériá. Takto zvýšené limity zodpovednosti zároveň eliminujú možn é nežiaduce dôsledky neplnenia limitu ustanoveného mnohostranným medzinárodným dohovorom v národnej legislatíve z titulu pohyblivej ceny zlata na svetových trhoch a budú rezistentnejšie voči týmto pohybom. Vo veci zv ýšenia limitov zodpovednosti bol rozhodujúci krok vykonaný zákonom č. 143/2013 Z. z.

Otázkami poistenia a prá vnych predpokladov poskytovania poistenia sa pomerne detailne zaoberala samotná Analýza stavu a koncepcie budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike.

V rámci Viedenského dohovoru z 1963, ale aj v rámci Paríž skeho dohovoru, existuje oprávnenie, že určité činnosti vzhľadom na malé množstvá jadrových materiálov a z toho vyplývajúce nízke riziko jadrovej škody, je možné vyňať spod zodpovednosti za jadrové škody. Takéto činnosti musia v šak byť v limitoch množstiev jadrových materiálov takto určených a musia byť vyhlásené Radou guvernérov MAAE. Tento dokument má podobu tabuľky s množstvom čísel rádionuklidov a raz za čas je revidovaný rezolúciou Rady guverné rov MAAE (naposledy 20. 11. 2014). MAAE je medzinárodná špecializovaná štruktúra Organizácie spojených národov so s ídlom vo Viedni. Vzhľadom na charakter a postavenie tejto organizácie, dokumenty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemo žno považovať za právne akty, ktoré by priamo zakladali účinky, resp. práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Z legislatívno-technického hľadiska je teda nevyhnutné rezolúcie Rady guvernérov MAAE naďalej rozpracovávať vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na to oprávneným orgá nom verejnej moci Slovenskej republiky, t. j. vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ÚJD SR. Preto je aj v navrhovanom zá kone splnomocňovacie ustanovenie pre ÚJD SR vydať vykonávací predpis upravujúci vy ňatie malých množstiev jadrových materiálov spod pôsobnosti zákona, tak, ako to bolo doteraz v § 30 ods. 4 atómového zákona a vykonávací m predpisom bola vyhláška ÚJD SR č. 47/2006 Z. z. o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorý ch sa nepredpokladá vznik jadrovej udalosti.

Porovnanie zákonných limitov zodpovednosti (prípadne limitov poistenia) za jadrové škody vo vybraných štátochŠTÁT

ZMLUVNÁ STRANA DOHOVORULIMIT ZODPOVEDNOSTI V NÁRODNEJ LEGISLATÍVE (v EUR, SDR alebo USD)FINANÈNÉ ZABEZPEÈ ENIE LIMITU (v EUR, SDR alebo USD)AustráliaNemá špecifickú legislatí vuNie je definovanéRakúskoBez limituJadrové zariadenia:

Skúšobné a výskumné reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia kde sa nakladá s rádionuklidmi do 370 gigabecquerelov:406 mil. EUR + 40,6 mil. EUR na úroky a náklady

40,6 mil. EUR + 4,06 mil. EUR na úroky a náklady

4,06 mil. EURBelgicko

PD, BSC297,4 mil. EUR

74,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia s nízkou mierou rizika (výskumné zariadenia):297,4 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 324 mil. EUR

74,3 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 97,6 mil. EURKanada48,6 mil. EUR

(75 mil. CAD)Jadrové zariadenia a preprava rá dioaktívnych materiálov:48,6 mil EUR (75 mil. CAD)Èeská republikaVD,SP302,7 mil. EUR

(8 mld. CZK)

75,7 mil. EUR

(2 mld. CZK)Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:302,7 mil. EUR (8 mld. CZK)= 2 mld. CZK (prevádzkovateľ) + 6 mld. CZK (štát)

75,7 mil. EUR (2 mld. CZK)= 300 mil. CZK (prevádzkovateľ) + 1,7 mld. CZK (štát)DánskoPD, BSC, SP65,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EURFínskoPD, BSC, SP190,7 mil. EURJadrové zariadenia190,7 mil. EUR

Francúzsko PD, BSC91,5 mil. EUR

22,9 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Ní zkorizikové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:91.5 mil. EUR

22.9 mil. EURNemeckoPD , BSC, SPBez limituJadrové elektráreň:

Ostatné jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov: 2,5 mld. EUR

max. 2,5 mld. EUR pre reaktory maximálny limit záleží od tepelného výkonu a pre ostatné zariadenia maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Do 70 mil EUR maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látokGréckoPD, SP16,3 mil. EURNie je definovanéMaďarskoVD, SP109 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava a skladovanie jadrového paliva:109 mil. EUR

5,4 mil. EURIslandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéÍrskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéTalianskoPD, BSC, SP5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJaponskoBez limituJadrové zariadenia nad 10 000 kW a zariadenia na prepracovanie vyhoretého paliva

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú vysokorizikové materiály:

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú nízkorizikové materiály920,3 mil. EUR (120 mld. YEN)

184,1 mil. EUR (24 mld. YEN)

30,7 mil. EUR (4 mld. YEN)

Južná Kórea326,9 mil. EURJadrové reaktory nad 10000 kW:

Výskumné reaktory nad 10000 kW:

Reaktory pod 10000 kW:

Zariadenia palivového cyklu:

Manipulácia a preprava:

Medzi sklad vyhoretého paliva:29,8 mil. EUR (50 mld. KRW)

3,6 mil. EUR (6 mld. KRW)

11 908-595 379 EUR záleží na veľ kosti (20 mil-1 mld. KRW)

5 953 – 1,2 mil. EUR (10 mil – 2 mld. KRW) v závislosti od ich uskutoč nenia

11 907 – 119 075 EUR (20 mil- 200 mil. KRW) v z ávislosti od ich uskutočnenia

1,2 mil. EUR (2 mld. KRW)LitvaVD, SP160 mil. USDJadrové zariadenia a preprava:160 mil. USDLuxemburskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéMexikoVD5,4 mil. EUR

(100 mil. MXN)Nie je definovanéHolandskoPD, BSC, SP340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8 – 13,5 mil. EURJadrové elektrárne a skladovacie zariadenia:

Obohacovacie zariadenia a vyraďované jadrové elektrárne :

Výskumné reaktory a preprava ožiareného jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov:340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8-13,5 mil. EUR Nový ZélandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéNórskoPD, BSC, SP65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

V ýnimočné prípady jadrových zariadení a prepravy rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURPoľskoVD, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia iné než výskumné reaktory a reaktory do 30 MW:

Vý skumné a iné reaktory do 30 MW

Jadrový materiál a sklad vyhoretého paliva:

Úložisko rádioaktívneho odpadu:163,5 mil.EUR

435 867 EUR

49 035 EUR

21 793 EURPortugalskoPD16,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definovan éRumunskoVD, VDR, SP, CSC163, 5 mil. EUR do 2011

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Vý skumné reaktory, úložiská rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva:

Preprava vyhoretého jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov163,5 mil. EUR

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURSlovenská republikaVD, SP75 mil. EUR

50 mil. EURJadrové zariadenia (elektrárne):

In é jadrové zariadenia, výskumné reaktory, preprava odpadových rádioaktívnych materiálov, vyhoretého paliva a jadrových materiálov75 mil. EUR

50 mil. EURSlovinskoPD, BSC, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia:

Výskumné reaktory:

Preprava rádioaktívnych materiálov:163,5 mil. EUR

5,4 mil. EUR

21,8 mil. EURŠpanielskoPD, BSC, BSCRPrechodný režim:

700 mil. EUR

+ až do 700 mil. EUR pre škodu na životnom prostredí, ktorá vznikne na štátnom území

Prechodný režim:

min. 30 mil. EUR

+ až do 30 mil. EURJadrové zariadenia

Ní zkorizikové jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálovPrechodný režim: 700 mil. EUR + do 700 mil. EUR

Prechodný režim: min. 30 mil. EUR + až do 30 mil. EURŠvédskoPD, BSC, SP326,9 mil. EUR

(300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR

(10 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Zariadenia na výrobu, spracovanie, nakladanie a skladovanie a preprava radioaktívnych materiálov:326,9 mil. EUR (300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR (10 mil. SDR)

ŠvajčiarskoPD, PDR, BSCRBez limituJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Tranzit cez Švajčiarsko:

661,3 mil. EUR (1 mld. CHF) + 66,1 mil.EUR (100 mil. CHF) na úroky a náklady

33,1 mil. EUR (50 mil. CHF)+ 3,3 mil. EUR (5 mil. CHF) na úroky a nákladyTureckoPD, SP16,3 mil. EUR

(15 mil. SDR)

Min. 5,4 mil. EUR

(5 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definované

Nie je definovanéUkrajinaVD, SP163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Jadrové zariadenia:163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

PD, BSC156,7 mil. EUR

(140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR

(10 mil. GBP)Jadrové zariadenia a preprava rádioaktí vnych materiálov:

Ní zkorizikové zariadenia napr. výskumné zariadenia156,7 mil. EUR (140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR (10 mil. GBP)USACSC8,2 mld. EUR

(11,9 mld. USD)Komerčné jadrové reaktory, ktoré maj ú výkon 100 000 kW(e) a viac:

Komer čné jadrové reaktory pod 100000 kW(e) a preprava rádioaktívnych materiálov:20595 mil. EUR (300 mil. USD) + poistné pozostáva z násobku počtu jadrových reaktorov, ktoré sú v prevádzke v čase jadrovej udalosti v súčasnosti 76,8 mil. EUR (111,9 mil. USD), spolu približne 7, 8 mild. EUR(11,6mld. USD) na reaktor + 5% na náklady právneho zastúpenia

384,4 mil. EUR (560 mil. USD)= 60 mil. USD z poistenia + 500 mil. USD sa poskytuje na základe federálnej n áhrady škodyVD – Viedenský dohovor nerevidovaný z 1963

VDR – Viedenský dohovor revidovaný z 1997

PD – Parížsky dohovor po predposlednej platnej revízii v roku 1982

PDR – Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Paríž skemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

Zdroj: http://www.oecd-nea.org/law/2011-table-liability-coverage-limits.pdf

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú š kodu a o jej finančnom krytí

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK od: 11. 08. 2014 do: 26. 08. 2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatí vny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bli žšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie bude nezmenený voči súčasnému stavu, z dôvodu, že limity zodpovednosti boli zvýšen é už novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z. a navrhovaným samostatným zákonom sa nemenia. Limity zodpovednosti, ktoré uvádza aj navrhovaný zákon sú navrhované rovnaké ako je tomu v súčasnosti pod ľa platného zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyžívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa vplyv na rozpočet verejnej spr ávy nebude oproti súčasnosti nijako odlišovať.

A.4. Alternatívne riešenie

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Dovoľujeme si upozorniť, že podľa Aktualizovanej jednotnej metodiky sa posudzovanie vybraných vplyvov sa analý za vplyvov vypracuje iba v prípade existencie príslušných vplyvov. Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, je potrebné analýzu sociálnych vplyvov vypustiť.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu Úradu jadrového dozoru SR ,,Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov' odbor hospodárskych analýz, z hľ adiska vplyvov na podnikateľské prostredie, neuplatňuje pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR

Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe nemá k predloženej doložke žiadne pripomienky. Keďže z doložky vybran ých vplyvov nevyplýva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je potrebné v zmysle Aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predkladať tabuľky analýzy vplyvov.

Odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti informačných systémov: Uvedený materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je potrebné túto skutočnosť uviesť v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zverejňovaním informácií na webovom sídle úradu sa zavádza nov á elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelá vanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych únie

- primárnom:

Èl. 98 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Ú . V. 2012/C 327/01, 26. 10. 2012) – Poistné zmluvy, podľa ktorého členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby uľahčili uzavieranie zmlúv o poistení proti atómovému riziku

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

nerelevantné

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

nerelevantné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

nerelevantné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260

Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia:

nerelevantné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

Je možné konštatovať ako úplnú zlučiteľnosť len vo všeobecnej rovine vzhľadom na konštatovanie v bode 3a) – primárne prá vo tejto doložky. Sekundárne právo vzhľ adom na charakter Rozhodnutia 2013/434/EÚ bolo osobitne riešené v uznesení vlády SR č. 152/2014.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty

Úrad jadrového dozoru SR

B.Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet zákona, ktorým je vytvoriť nový národn ý právny rámec konštrukcie občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a zároveň ustanoviť povinnosť vytvoriť finančné krytie tejto zodpovednosti. Predmetom zákona je podrobnejšie ustanoviť objekt ívnu zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku limitu tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Zákon si tiež kladie za cieľ ustanoviť základné procesnoprá vne predpoklady a postupy na uplatňovanie náhrady škody, rozsah a pomerné rozdelenie uspokojenia náhrady škody a podmienky poskytovania finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Zákon tiež upravuje niektor é osobitné oprávnenia a povinnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska pri nevyhnutnom vzájomnom pôsobení s ohľadom na získanie istoty v licenčnom procese, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky je skutočne osobou spôsobilou a oprávnenou na výkon týchto činností.

(zdroj: http://www.iaea.org/Publications/Documents/Conventions/liability.html)

K § 2

Vzhľadom na charakter Viedenského dohovoru z 1963 ako medzinárodnej zmluvy zmiešaného druhu, ktorej ustanovenia majú prednosť pred zákonmi zmluvnej strany, bola zvolená met óda, že priamo vykonateľné ustanovenia z Viedenského dohovoru z 1963, na ktoré s a neodkazuje v iných paragrafoch navrhovaného zákona, sú vypísané v § 2. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú právnu ú pravu vo vnútroštátnej legislatíve sú predmetom ostatných ustanovení zákona. Ide v podstate o recepciu ustanovení vo vzťahu k Viedenskému dohovoru z 1963. Týmto ustanovením sa jednoznačne implementuje č l. 154c ods. 2 Ústavy SR s uvedením tých ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, ktoré sú priamo aplikovateľné z medzinárodnej zmluvy. Èlánok 154c ods. 2 ustanovuje, že iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje z ákon, nakoľko sú tak jednoznačné, že nie je možné aby došlo ku kolízii.

Vzhľadom na osobitný charakter Viedenského dohovoru z 1963, ktorý obsahuje ustanovenia priamo zakladajúce práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám z pohľadu ústavnoprávnej úpravy vymedzenej v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý priznáva taký mto druhom medzinárodných zmlúv, ratifikovaným a vyhláseným, prednosť pred zákonmi. Ústavou predvídanú sekundárnu recepčnú normu, inkorporujúcu Viedenský dohovor z 1963 ako prameň medzinárodného pr áva do vnútroštátneho právneho poriadku, možno identifikovať v § 2.

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru z 1963 s tý m, že predkladaný zákon sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak resp. ak sama medzinárodná zmluva neobsahuje relevantné ustanovenie alebo priamo prostredníctvom blanketových noriem upravené tie inštitúty, ktoré sa ponechali v právomoci jednotlivých zmluvných štátov.

K § 3

Ide o definičné ustanovenie, ktoré obsahuje definície pojmov nevyhnutn é pre konštrukciu občianskoprávnej zodpovednosti. Nakoľko sa prvý raz v slovenskej legislatíve pristupuje k osobitnej civilno-právnej úprave vyňatej z administratívno-právneho predpisu, je nutné základný definičný aparát zaviesť znovu, avšak nie je možné ho nepreviazať s definičným aparátom v atómovom zákone. Taktiež ho treba previazať aj s Viedenským dohovorom z 1963. Ide najmä o previazanosť so základnými inštitútmi jadrového práva ako pojem prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorým je držiteľ povolenia, jadrová udalosť, jadrové zariadenie a podobne. Definičné ustanovenie § 3 dokresľ uje tie ustanovenia Viedenského dohovoru z 1963 tak, aby boli uplatnené na konkrétne podmienky Slovenskej republiky pri zachovaní kogentných ustanovení Viedenského dohovoru z 1963. Definície v odseku 1 až 3 platia pre celý právny poriadok Slovenskej republiky a definície v odseku 4 platia na účely zákona o občianskprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

K § 4

Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú škodu má charakter objekt ívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie za splnenia presne stanovených podmienok. Ide o 'legal chanelling' k prevádzkovateľovi, tak aby poškodené subjekty mali vždy istotu voči komu uplatňovať nárok na náhradu jadrovej škody. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu náhrady jadrovej škody nie je potrebné preukazovať zavinenie zodpovedného subjektu pr íp. tretej osoby. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná kogentným ustanovením Viedenského dohovoru z 1963 – čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 1. Preukázanými dôvodmi, ktorými sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti za jadrovú škodu (liberačné dôvody) sú ozbrojený konflikt, akt nepriateľstva, občianska vojna, povstanie, závažná prírodná katastrofa, spoluzavinenie poškodeného a 'on site majetok', t. j. poškodenie jadrového zariadenia samotného. Podľa Viedenského dohovoru z 1963 možno vnútroštátnym právnym poriadkom na základe splnomocňovacieho ustanovenia právnu skutočnosť závažnej prírodnej katastrofy výnimočné ho charakteru vylúčiť z okruhu liberačných dôvodov, v dôsledku čoho by prevádzkovateľ zodpovedal aj za 'vis maior'. V súčasnom návrhu zákona sa ale naďalej považuje ,,vis maior' ako liberačný dôvod.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sú:

a)jadrová udalosť na jadrovom zariadení, ku ktorému má prevádzkovateľ podľa atómov ého zákona povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrového zariadenia vydané ÚJD SR,

b)jadrová škoda, ktorá spĺňa definičné znaky podľa čl. I ods. I. písm. k) Viedenského dohovoru z 1963

c)príčinná súvislosť medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody,

d)neexistencia liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za jadrovú škodu.

Ustanovenie taktiež fixuje zodpovednosť prevádzkovateľa tým, ž e ju nemožno zmluvným spôsobom previesť na inú osobu, okrem prípadu keď je pri preprave rádioaktívnych materiálov namiesto zodpovedného prevádzkovateľa uznaný dopravca v zmysle čl. II ods. 2 Viedenské ho dohovoru z 1963.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Naopak, v súlade s článkom I odsek 1 písmeno j) bod iii Viedenského dohovoru z 1963 je možné viacero jadrových zariadení, buď rô zneho životného cyklu a rôzneho účelu, alebo toho istého účelu alebo toho istého životného cyklu na území jednej lokality, ktoré sú prevádzkované jedným prevádzkovateľom a bol pre ne schvá lený spoločný havarijný plán a majú spoločnú oblasť ohrozenia, považovať za jedno jadrové zariadenie. Takéto ustanovenie je dôležité z pohľadu dojednávania poistenia na každú jadrovú udalos ť na každom jadrovom zariadení. Môže ale nastať situácia, že za jedno jadrové zariadenia sa budú považovať viaceré jadrové zariadenia, ktoré by samostatne mali rôzny limit zodpovednosti. V tomto prí pade bude pre toto jedno jadrové zariadenie stanovený vyšší limit zodpovednosti, podľa najvyššieho limitu zodpovednosti jedného jadrového zariadenia spomedzi viacerých v jednej lokalite jedného prevádzkovateľa.

Odsek 9 dáva možnosť vyvinenia prevádzkovateľa voči poškodenej osobe, ak ide o osobu, ktorá následkom svojej hrubej nedbanlivosti, svojím konaním alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť jadrovú š kodu, spôsobila jadrovú udalosť resp. utrpela škodu. Prevádzkovateľ v tomto prípade sa zbaví povinnosti nahradiť takúto škodu len osobe zodpovednej za jadrovú udalosť, ale nezbaví sa zodpovednosti voči iný m poškodeným osobám.

K § 5

Obmedzenie zodpovednosti čo do výšky škody, za ktorú prevá dzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá, je špecifickým znakom zodpovednostnej jadrovej legislatívy už od prvopočiatkov jej vzniku. Až na niekoľko výnimiek zakotvujú takmer všetky národné a medzinárodné jadrové zodpovednostné režimy zásadu obmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľa, vychádzajúce zo stanovenia maximálnej sumy, do výšky ktorej prevádzkovateľ zodpovedá za spôsobenú jadrovú š kodu. Napriek tomu, že v pofukushimskom období je výrazná snaha na úrovni EÚ zaviesť neobmedzenú zodpovednosť. Táto snaha však doposiaľ nebola jednotne právne zozáväznená na úrovni práva EÚ.

Viedenský dohovor z 1963 vychádza v zmysle čl. V ods. 1 z koncepcie neobmedzenej zodpovednosti, modifikovanej možnosťou zmluvných štátov obmedziť vnútroštátnymi predpismi výšku škody, za ktorú prevá dzkovateľ zodpovedá. Zmluvné štáty sú pri vymedzení maximálnych finančných limitov zodpovednosti za jadrovú škodu povinné rešpektovať Viedenským dohovorom z 1963 ustanovený limit vo výš ke 5 mil. USD za každú jadrovú udalosť, pričom hodnota dolára ako zúčtovacej jednotky vo Viedenskom dohovore z 1963 sa prepočítava v pomere k hodnote zlata k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu č istého zlata v dnešnom súčasnom vyjadrení, podľa pohybu ceny zlata na svetových trhoch.

V dnešnom vyjadrení je potrebné urobiť prepočet, ktorý odzrkadľuje nasledovná tabuľka:

Pri zostavovaní tabuľky sa vychádza z ceny zlata a výmenných kurzov medzi EUR a USD ku dňu 28. 11. 2014 podľa e-trendu, čo činí USD 1198,0 za trójsku uncu. Táto cena predstavuje 35,6 násobok pôvodnej ceny zlata v nerevidovanom Viedenskom dohovore z 1963.

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zá kona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR (+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍ VNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD(+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Je veľmi nebezpečné vo vnútroštátnej ú prave oscilovať okolo minimálneho limitu zodpovednosti a preto už v novele atómového zákona č. 143/2013 Z. z. bol zvýšený limit zodpovednosti na úroveň 300 mil. eur pre pozemné jadrové zariadenia určené na energetické účely (principiálne jadrové elektrárne) a limit 185 mil. eur pre ostatné pozemné jadrové zariadenia určené na neenergetické účely a pre prípad prepravy rádioaktívnych materiá lov. Uvedené dve rôzne obmedzenia limitu zodpovednosti za jadrové škody sú dané rozdielnym rizikom vzniku jadrovej škody a možnými následkami, ale zároveň musia obe spĺňať limit ustanovený Viedenský m dohovorom z 1963. Výška limitu bola nastavená s ohľadom na limit uvedený v Protokole z 1997, ktorého síce SR nie je zmluvným štátom, ale naznačuje vôľu medzinárodného spoločenstva ustanoviť vý razne vyšší trend limitovania zodpovednosti a do budúcnosti zvýšiť úroveň ochrany potenciálne poškodených a zohľadniť vyššie nároky na uspokojenie náhrady škody, byť menej ochranársky k rozvoju jadrového priemyslu, ako tomu bolo v polovici 60. rokov 20. storočia, keď vznikali oba svetové systémy medzinárodnoprávneho režimu zodpovednosti za jadrové škody. Limit zodpovednosti bol v zákone č . 143/2013 Z. z. určený tiež s ohľadom na skutočnosť, že medzi jadrovými krajinami s vysokým jadrovým potenciálom energetických, ako aj neenergetických jadrových zariadení, mala Slovenská republika najni žší limit zodpovednosti.

Tretím dôvodom na zvýšenie limitov zodpovednosti bol tlak Európskej únie jednak na pristúpenie k Protokolu z roku 1997 (rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ), ktorého limity sú 300 miliónov SDR, čo sa približuje k 300 miliónov eur ako aj ďalší tlak Európskej komisie vytvoriť v r ámci niektorých členských štátov EÚ jeden systém zodpovednosti za jadrovú škodu, tak potenciálne (prostredníctvom Smernice), alebo aby nové krajiny EÚ (medzi nimi aj Slovensko, Èesko, Maďarsko, Poľ sko) vystúpili z režimu Viedenského dohovoru z 1963 a vstúpili do režimu revidovaného Parížskeho dohovoru, nakoľko v tomto režime je etablovaných väčšina starých krajín EÚ a zároveň č lenov OECD/NEA. Revidovaný Parížsky dohovor ustanovuje limit zodpovednosti vo výške 700 mil. eur. ÚJD SR predpokladá, že tlak EK na prestúpenie SR do systému Parížskeho dohovoru bude v horizonte 10 rokov úspešn ý a aby nenastal pre prevádzkovateľa okamžitý šok z 10 násobného skokového nárastu limitu zodpovednosti, bude môcť predpokladať postupný, len okolo 4 násobný nárast.

Ustanovenie taktiež predpokladá vydanie vykoná vacieho predpisu o množstve a aktivitách rádioaktívnych materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Riziko vzniku jadrovej škody je pri takýchto množstvách a aktivitách jadrového materiá lu minimálne a teda sú aj vyňaté z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Posledné takéto vyňatie v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. I ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963 vykonala Rada guvernérov MAAE d ňa 20. novembra 2014 v rezolúcii GOV/2014/57.

K § 6

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť vš etky (eventuálne pomerné) nároky na náhradu jadrovej škody, v závislosti od výšky celkovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo ma ť finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti. Ustanovenie určuje, že prevádzkovateľ je povinný v záujme krytia svojej zodpovednosti v limite 300 mil. eur resp. 185 mil. eur mať na tento limit poistenie alebo finan čnú zábezpeku. Uvedený princíp vychádza z čl. VII odsek 1 Viedenského dohovoru z 1963 a bol uplatnený aj v predchádzajúcich právnych úpravách obsiahnutých v zákone č. 130/1998 Z. z. resp. v zá kone č. 541/2004 Z. z. Pokiaľ ide o krytie zodpovednosti poistením, ustanovenie spresňuje podmienky aké musia byť splnené subjektom, ktorý poistenie poskytuje. Uvedené ustanovenie chýbalo v doterajších právnych úpravách.

Klasické komerčné poistenie je najbežnejší, najdostupnejší, finančne najvýhodnejší a v praxi najviac využívaný spôsob zabezpečenia finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody. Návrh zákona počíta najmä s princípom kongruencie, t. j. poistením úplného zákonného limitu zodpovednosti. Nevylučuje však vzájomnú kombiná ciu poistenia a finančnej zábezpeky alebo kombináciu viacerých druhov finančnej zábezpeky medzi sebou, ale vždy za podmienky krytia celého limitu zodpovednosti.

Žiaden z medzinárodných dohovorov explicitne neustanovuje, aká je možná iná finančná zábezpeka krytia zodpovednosti za jadrové škody, preto je možné usudzovať, že do úvahy prichádza napr. banková z áruka, špecializovaný vinkulovaný vklad, jednostranné vyhlásenie banky. Ako iný finančný zdroj ale nemôžu byť použité žiadne verejné prostriedky (ako napríklad štátny rozpočet, verejné ú čelové fondy, rezerva vlády a podobne, s výnimkou už existujúceho použitia Národného jadrového fondu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov.

Vo vzťahu k štátu je nevyhnutné zdôrazniť, že štátu sam ému o sebe zo žiadneho medzinárodného dohovoru nevyplýva priamo zodpovednosť za jadrovú škodu (len výnimočne, ak štát je prevádzkovateľom jadrového zariadenia) ani povinnosť nijako participovať na finan čnom krytí zodpovednosti (s určitými výnimkami to neplatí pre Bruselský podporný dohovor a Dohovor o dodatkovom kompenzovaní škôd, ktorých však SR zatiaľ nie je zmluvným štátom). Štá t len garantuje uspokojenie nárokov poškodených pokiaľ poistná suma nestačí na uspokojenie nárokov do limitu zodpovednosti, t. j. v tom prípade, ak nie je v národnej legislatíve zachovaný princíp kongruencie, tzn. že limit celkovej zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia je totožný aj s celkovou poistnou sumou resp. sumou iného finančného krytia.

Iné druhy finančného zabezpečenia okrem poistenia sa v bežnej praxi buď nevyskytujú vôbec alebo len ako doplnkový zdroj, ako krytie menšej časti limitu zodpovednosti a rozhodujúca časť finančné ho krytia je ponechaná na klasické komerčné poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani svetová odborná literatúra neponúka veľa zdrojov na detailné posúdenie iných druhov finančného zabezpečenia.

V stručnosti je možné uviesť nasledovné príklady do úvahy pripadajúcich iných druhov finančného zabezpečenia:

1.vinkulovaná výplata vkladu v bankovom ústave, t. j. špecializované finan čné prostriedky až do výšky limitu zodpovednosti na špeciálnom účte v banke, ktoré by mohla banka uvoľniť napr. len po rozhodnutí súdu na úhradu jadrovej škody,

2.banková záruka, t. j. vyhlásenie banky, že v prípade vzniku jadrovej škody a na z áklade rozhodnutia súdu splní povinnosť uhradiť škodu za prevádzkovateľa,

3.jednostranným vyhlásením tretej osoby, že splní záväzky prevádzkovateľ a jadrového zariadenia v prípade nutnosti uhradiť jadrovú škodu,

4.krytie zodpovednosti vzájomným združovaním prostriedkov prevádzkovateľov jadrový ch zariadení členstvom v medzinárodných zoskupeniach prevádzkovateľov.

Všetky uvedené formy finančného zabezpeč enia krytia zodpovednosti za jadrové škody vykazujú oproti komerčnému poisteniu niektoré spoločné znaky, ktoré sa ukazujú ako nevýhodné:

a)vyžadujú množstvo hotovostných prostriedkov (špecializovaný fond, vinkulovaný vklad),

b)spravidla sú oveľa drahšie ako komerčné poistenie alebo

c)vzbudzujú pochybnosti o dostatočnosti prostriedkov a ich filozofickom určení pri nutnosti ich využitia na náhradu jadrovej škody u jedného člena združenia a ich vyčerpanie a nemožnosť použitia pri potrebe pre iného člena združenia (vzájomné medzinárodné združenia prevá dzkovateľov jadrových zariadení) a naviac

d)okrem komerčného poistenia žiaden z ďalších druhov finančné ho krytia zodpovednosti za jadrovú škodu nezabezpečuje funkčný systém registrácie a likvidácie výplaty nárokov poškodených osôb.

Vzhľadom na viaceré varianty možného iného finančného krytia zodpovednosti sa ustanovenie snaží o ich príkladmý výpočet, ale zároveň vymedzuje charakter také hoto krytia a podmienku, aby takéto krytie poskytovalo potenciálnym poškodeným rovnocenný rozsah kompenzácie ako klasické komerčné poistenie, čo zvyšuje istotu poškodených, že aj pri inom druhu finančnej z ábezpeky budú ich nároky uspokojené. Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaní m jadrových materiálov alebo počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Poistenie zodpovednosti za jadrové škody komerčnými poisťovňami je doteraz najpoužívanejší klasický inštitút finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody (ale nielen jej, dá sa to o poistení zovšeobecniť na všetky druhy poistenia). Poistenie zodpovednosti za jadrové škody však vykazuje aj svoje špecifiká, ktoré poisťovate ľ zohľadňuje v osobitných poistných podmienkach.

Nakoľko Viedenský dohovor z 1963, ako aj Parížsky dohovor, okrem poistenia umožňuje krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu aj inou finančnou zábezpekou, ale nešpecifikuje akou, v odseku 2 sa dávaj ú možnosti, ktoré je možné považovať za finančnú zábezpeku. Uvedené prostriedky zabezpečenia sa môžu kombinovať navzájom, kombinovať sa s poistením alebo sa vôbec nevyužiť, avšak pri vš etkých variantoch platí zásadné pravidlo, že za každých okolností musí byť krytá zodpovednosť v rámci celého limitu zodpovednosti. Ustanovenie tiež určuje kedy musí poistenie alebo iná finančná zábezpeka existovať a ako dlho musí trvať.

Pri finančnej zábezpeke sa tiež vyžaduje, aby celkové požitky vyplývajúce z náhrady jadrovej škody vo finančnom vyjadrení boli porovnateľné (rovnocenné) ako pri poistení a služby v prospech poistené ho pri zisťovaní škôd, spisovaní, evidencii, vyplácaní a pod. boli porovnateľné ako pri poistení. Zmysel tohto ustanovenia je treba vidieť aj v tom, že zatiaľ čo systém komerčného poistenia pre prí pad krytia akejkoľvek zodpovednosti (nielen za jadrovú škodu) je dlhodobo prepracovaný a najdostupnejší z hľadiska včasnosti a úplnosti uspokojenia práv poškodených na náhradu škody, ostatné podporné resp. iné druhy finančného zabezpečenia sú len doplnkovými, menej prepracovanými a v zásade pokrývajúcimi len finančný aspekt náhrady škody. Z tohto dôvodu komerčné poistenie vyznieva aj v prospech poškodeného aj v prospech prevádzkovateľa ako najvhodnejší produkt krytia zodpovednosti za jadrovú škodu.

Odsek 5 obmedzuje výber právnickej osoby, ktorá poskytne poistenie. Musí ísť o právnickú osobu, ktorá sa nachádza v zozname poisťovní a musí byť oprávnenou na poskytovanie poistenia. Ïalším nemenej podstatným obmedzením je, že prevádzkovateľ nemôže právnickú osobu poskytujúcu poistenie ovládať. Pojem ovládanie právnickej osoby bol odkazom pod čiarou naviazaný na § 66a Obchodného zákonní ka. Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na zá klade dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Tý mto ustanovením sa snaží zabrániť aby poisťovňa poskytujúca poistenie bola ovládaná prevádzkovateľom. V prípade jadrovej udalosti by sa mohlo stať, že poisťovňa s vysokou majetkovou účasťou prevádzkovateľa by mohla stratiť schopnosť vyplatiť poistné plnenie z dôvodu devalvácie svojho imania.

Ustanovenie odseku 7 požaduje aby poistenie krylo zodpovednosť prevádzkovateľa po dobu desať rokov od vzniku jadrovej udalosti. Samotné poistenie nemusí existovať po vzniku jadrovej udalosti, ale musí byť nastavené tak aby krylo zodpovednosť po danú dobu desiatich rokov a boli z neho uspokojené uplatnené nároky aj v zákonnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Naproti tomu finančná záruka musí existovať po dobu desiatich rokov od vzniknutej udalosti a to z dôvodu, že po celý čas dochádza k prerozdeleniu finančných prostriedkov na škody ktoré boli spôsobené jadrovou udalosťou a ktoré boli uplatnené v období desiatich rokov od vzniku danej udalosti.

Odsek 9 ustanovuje kedy prevádzkovateľ nemusí uzatvárať osobitné poistenie alebo ustanovovať osobitnú finančnú zábezpeku na nakladanie s rá dioaktívnymi materiálmi a prepravu rádioaktívnych materiálov. A to vtedy, keď uvádzanie do prevádzky a prevádzka jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom ako aj vyraďovanie v sebe zahàňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi, nakladanie s vyhoretým jadrový m palivom alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi ako aj prepravu rádioaktívnych materiálov. Podmienkou je, že tieto činnosti musia byť vykonávané v súlade s platnými povoleniami jedným prevádzkovateľom.

Ustanovenie odseku 10 jasne určuje na čo je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky. Finan čné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo finančnej zábezpeky nie je možné použiť na škodu vzniknutú na jadrovom zariadení alebo na akomkoľ vek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia alebo na škodu vzniknutú na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

Ustanovenie odseku 11 určuje čo v prípade ak žiada právnická osoba na to určená (žiadna poisťovňa) nebude schopná alebo ochotná poskytnúť poistenie. Prev ádzkovateľ (držiteľ povolenia na prevádzku resp. príslušnú etapu vyraďovania) bude musieť v tomto prípade zabezpečiť krytie zodpovednosti inak ako poistením a teda finančnou zábezpekou, ktorou môže byť napríklad uloženie peňazí na vinkulovaný vklad alebo iné.

K § 7

Navrhované ustanovenie obsahuje procesné pravidlo, že poškodený resp. jeho dedič v prípade úmrtia poškodeného, pri právnickej osobe môže ísť o právneho nástupcu ak táto právnická osoba zanikla s právnym nástupcom, uplatňuje svoje právo na náhradu š kody u prevádzkovateľa a nie u poskytovateľa poistenia resp. poskytovateľa finančnej zábezpeky. Viedenský dohovor z 1963 v článku II odsek 7 síce ponecháva na členskom štáte možnosť ustanoviť, ž e poškodený môže podať priamu žalobu proti poskytovateľovi finančnej zábezpeky alebo poistenia, ale takéto ustanovenie by pri podávaní žalôb mohlo spôsobiť zmätok a nejednotnosť postupov v prí pade vzniku jadrovej škody a takisto by sa situácia komplikovala pri kombinácii krytia zodpovednosti poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky (osobitne, ak by poskytovateľ zábezpeky bol z územia mimo SR) a mohla by byť nejednotná prax súdov pri rozhodovaní rozličných nárokov. Ustanovenie ďalej novým spôsobom upravuje rozloženie dôkazného bremena medzi poškodeného a škodcu v prospech poškodeného. Navy še pri kombinácii rôznych spôsobov finančného krytia poškodený vôbec nemôže vedieť aký konkrétny subjekt toto krytie poskytuje a teda voči komu uplatňovať nárok.

Zákon dáva oprávnenie prevádzkovateľovi na to, aby sa zbavil zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorá je inak konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, ak preukáže príčinnú súvislosť, že utrpená škoda, ktorej náhrada je uplatňovaná, vznikla (alebo vysoko pravdepodobne mohla vzniknúť) ako dôsledok iných skutočností, nie ako dôsledok jadrovej udalosti.

Poškodený je povinný pri uplatňovaní práva na náhradu jadrovej škody preukázať vznik a rozsah jadrovej škody a príčinnú sú vislosť medzi jadrovou udalosťou a jadrovou škodou.

Ustanovenie taktiež určuje priorizáciu uspokojovania nárokov poškoden ých. Obdobné ustanovenie sa vyskytovalo aj v zákone č. 130/1998 Z. z. Podstata priorizácie uspokojovania nárokov spočíva v tom, že nároky sa uspokojujú pomerne v časovej závislosti od uplatnenia práva na ná hradu škody. Nakoľko poistné plnenie je obmedzené limitom zodpovednosti, v prípade najmä veľkých škôd, nebude možné uspokojiť poškodených v plnej výške, ale len jej pomernou čiastkou a to až do vyčerpania zodpovednostného (resp. poisteného) limitu.

Navrhované rozdelenie intervalov/období pre nahlásenie škody je výsledkom skúseností poisťovateľov ako aj likvidátorov a vychádza zo skúseností z povodní v roku 2010.

Odseky 7 až 9 jednoznačne precizujú dĺžky premlčacích a prekluzívnych lehôt a začiatok ich plynutia. Lehoty sú ustanovené s ohľadom na čl. VI Viedenského dohovoru z 1963, ktorý ustanovuje objektívnu lehotu ako prekluzívnu desaťročnú lehotu odo dň a jadrovej udalosti. Premlčacia subjektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o jadrovej škode. Podmienkou ale je, aby desaťročná lehota nebola prekročená. Premlčacia subjektívna lehota sa začína počítať dňom kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode. Stanovenie začiatku lehoty je z dôvodu, že nie všetky š kody vzniknuté v príčinnej súvislosti z jadrovou udalosťou sa prejavia hneď po jadrovej udalosti. Najmä škody na zdraví (ako príklad možno uviesť rakovinu štítnej žľazy) sa prejavia až s odstupom č asu, a aj z tohto dôvodu nemôže premlčacia lehota začať plynúť odo dňa jadrovej udalosti.

Naproti tomu objektívna desaťročná lehota v zmysle Viedenské ho dohovoru z 1963 je stanovená odo dňa jadrovej udalosti. Za deň jadrovej udalosti je označený deň, kedy k tejto udalosti prišlo a tento deň je aj vyznačený v oznámení ÚJD SR.

K § 8

Navrhované ustanovenie je súborom administratívno-právnych ustanoven í v civilnoprávnom predpise, ktoré sú nevyhnutné pre výkon dozornej činnosti ÚJD SR a zároveň zabezpečujú aktuálne informácie o trvaní, zmene, zániku poistenia alebo finančnej zábezpeky. Navrhovan é ustanovenie ukladá nezávisle prevádzkovateľovi a poskytovateľovi poistenia, alebo finančnej zábezpeky oznamovať ÚJD SR všetky skutočnosti týkajúce sa krytia zodpovednosti za jadrové škody tak, aby Ú JD SR mohol verejnosti a medzinárodnému spoločenstvu garantovať, že jadrová energia sa v Slovenskej republike využíva z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody v súlade s medzinárodnými pož iadavkami a zároveň je zaručené, že v prípade vzniku jadrovej škody nezostanú poškodení bez primeranej náhrady. Obsahom ustanovenia je taktiež povinnosť ÚJD SR v licenčnom procese pri vydávaní povolenia vyžiadať si informáciu od Národnej banky Slovenska či subjekt, ktorý je uvedený v doklade o poistení alebo inom finančnom krytí zodpovednosti za jadrovú škodu predloženom žiadateľom o povolenie v zmysle atómového zákona, je oprávnený takéto poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať. Nakoľko ÚJD SR je bezpečnostno-technickým orgánom a doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke je len jedn ým z potrebných licenčných dokumentov, je nevyhnutné v tejto otázke spoľahnúť sa na stanovisko na to kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom, v podmienkach Slovenskej republiky – Ná rodnej banky Slovenska. V prípade negatívneho vyjadrenia NBS o spôsobilosti navrhovaného subjektu poskytovať poistenie alebo finančnú zábezpeku, je toto dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie na uvádzanie do prev ádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrových zariadení alebo prepravy rádioaktívnych materiálov podľa atómového zákona, z dôvodu neplnenia jednej z licenčných podmienok podľa atómového zá kona. Zákon tiež rieši možnosť, že poskytovateľ poistenia alebo finančnej zábezpeky nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska. V takomto prípade nemôže určovať vnútroštátny predpis SR centr álnej banke iného štátu alebo inému dozornému orgánu, aby v určitom časovom období poskytol vyjadrenie o oprávnenosti daného subjektu na poistenie alebo finančnú zábezpeku. Ak sa teda prevádzkovateľ rozhodne kryť zodpovednosť subjektom, ktorý nie je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, bude na prevádzkovateľovi, respektíve žiadateľovi o povolenie, aby si sám zadovážil potvrdenie o oprávnení dané ho subjektu na poskytnutie poistenia alebo finančnej zábezpeky. Potvrdenie o oprávnení takéhoto subjektu poskytovať finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu môže byť vydané napríklad Európskou centr álnou bankou, alebo centrálnou bankou iného štátu, kde má osoba poskytujúca zábezpeku sídlo. Nakoľko pri finančnej zábezpeke prichádza do úvahy viacero možností, nie je možné vyčerpávajúcim sp ôsobom urobiť výpočet oprávnených orgánov na vydanie takéhoto stanoviska. Aj keď sa dá predpokladať, že v rámci EÚ bude takýchto prípadov v praxi minimum.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa určujú oznamovacie povinnosti ÚJD SR a ďalších orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v záujme toho, aby sa potenciálne poškodení včas a objektívne dozvedeli resp. mohli dozvedieť o vzniku jadrovej udalosti a o tom kto spôsobil jadrovú udalosť, pri ktorej sa dá predpokladať následný vznik jadrovej škody. Oznamovacia a zverejňovacia povinnosť je nevyhnutná na určenie začatia plynutia desaťročnej prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu jadrovej škody. Opäť ide o ustanovenie chrániace potenciálneho poškodeného, ktoré umožňuje poškodenému zavčasu zistiť, že prišlo k vzniku jadrovej udalosti, o skutočnosti, kto túto udalosť spôsobil a zistiť prvotnú informáciu, že v dôsledku tejto udalosti možno predpokladať vznik jadrovej škody a ak vznikne v dôsledku takejto udalosti š koda, v akej lehote je možné ju u zodpovedného subjektu uplatniť. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné z pohľadu preukazovania hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpokladov na uplatnenie náhrady jadrovej škody, najmä vo vzťahu k § 7 ods. 5, ktorý ustanovuje pomerné rozdelenie plnenia na náhradu škody z krytého limitu v závislosti od času, v ktorom bol nárok na náhradu jadrovej škody uplatnený. ÚJD SR preto informuje verejnosť do 24 hodín od času, kedy sa od prevádzkovateľa dozvedel, že bol prev ádzkovateľom vyhlásený 3. stupeň, ktorým je núdzový stav v okolí jadrové ho zariadenia. Práve pri 3. stupni – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia sa začína závažnosť udalosti na jadrovom zariadení eskalovať do takej miery, že sa začínajú inicializovať opatrenia z vonkajšieho havarijného plánu. Pri tejto situácii sa dá už predpokladať únik rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia a tý m vznik jadrovej škody. Obdobne sa postupuje aj pri preprave rádioaktívnych materiálov

K § 10

Ustanovenie obsahuje sankčný aparát a jeho uplatňovanie zo strany ÚJD SR. Za najvážnejšie je možné považovať využí vanie jadrovej energie bez krytia zodpovednosti za jadrovú škodu a nesplnenie oznamovacích povinností tých subjektov, ktorým oznamovacie povinnosti ukladá zákon. Oznamovacie povinnosti vo vzťahu k zmenám v krytí zodpovednosti od momentu ich preukázania v licenčnom procese počas celej dĺžky platnosti povolenia sú dôležité z pohľadu nepretržitého plnenia podmienok na vydanie a trvanie povolenia na uvádzanie do prevá dzky, prevádzku, ukončenie prevádzky a vyraďovanie jadrového zariadenia. Ide jednak o prevádzkovateľa a jednak o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa je možnosť uloženia finančnej pokuty do výšky od 100 tis. do 1 mil. eur ak poruší zákaz uvedený v § 8 ods. 2. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalš iu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Pri nesplnení oznamovacej povinnosti sa výška pokuty môže rovnať až sume 20 tis. eur. Dolná hranica je stanovená na 5 tis. eur. Uvedená výška pokuty sa odvíja od výšky pokuty uloženej držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 atómového zákona alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v s úhlase a pod. Obdobne ako v atómovom zákone aj tu sú pokuty príjmom Národné ho jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ak ide o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky, nakoľko tieto subjekty nepatria pod priamu dozornú právomoc ÚJD SR, ale pod dohľad Národnej banky Slovenska, ako dozorného orgá nu nad finančným trhom, spočíva v povinnosti ÚJD SR realizovať podnet smerom k Národnej banke Slovenska na začatie konania podľa sankčného ustanovenia § 67 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Uveden é ustanovenie by malo viesť jednak prevádzkovateľa a jednak poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky k dobrovoľnému a včasnému plneniu tých povinností (najmä oznamovacích), ktoré sú nevyhnutn é na to, aby ÚJD SR mohol s plnou vážnosťou a s čistým svedomím garantovať bezpečné využívanie jadrovej energie z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody. Môže sa ale stať, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. V tomto prípade ÚJD SR zašle písomný podnet organizácii do kompetencie ktorej patrí poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky (napríklad dozorný orgán iného štátu) a zároveň požiada o súčinnosť Národnú banku Slovenska.

K § 11

Určuje sa osobitná pôsobnosť a právomoc ÚJD SR aj na vykonávanie kontroly dodržiavania tohto zákona, ako doplnok k existujúcej rámcovo vymedzenej pôsobnosti v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12

Vysporiadavajú sa vzťahy navrhovaného právneho predpisu s Občianskym zákonníkom podľa zásad generality a š peciality a to formou osobitného spoločného ustanovenia o výkladovom použití navrhovaného právneho režimu. Podľa Občianskeho zákonní ka sa bude postupovať v tých veciach pri ktorých nie je úprava ani v medzinárodnej zmluve ani v tomto zákone. Napríklad rozsah náhrady š kody za sťaženie spoločenského uplatnenia cez zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťa ženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisť ovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

K § 13

Vo vzťahu k novším požiadavkám v zákone bude vo väčš ine prípadov viesť k podpísaniu nových poistných zmlúv resp. podpísaniu dodatkov k existujúcim poistným zmluvám, čo si vyžiada napr. obdobie rokovaní o rôznych poistných podmienkach. Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť, ktorou je písomné oznámenie prevádzkovateľa voči ÚJD SR, o tom ako prišlo k zosúladeniu s novými požiadavkami (napr. zaslanie novej poistnej zmluvy resp. dodatku) do 15. januára 2016, čo znamená do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a tomu zodpovedajúcu pomerne dlhú legisvaka čnú dobu je možné predpokladať, že uvedené rokovania a zosúladenie s podmienkami nového zákona budú včas vykonané.

K § 14

Ustanovenie zrušuje doteraz platnú vyhlášku o podrobnostiach o maximálnych limitách množ stiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Táto vyhláška č. 47/2006 Z. z. bola vydaná ÚJD SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia v atómovom zákone. Toto ustanovenie sa ale zá konom o občianskoprávnej zodpovednosti ruší a teda by daná vyhláška nemala naďalej právny základ, na základe ktorého by bola v platnosti a účinnosti. K návrhu zákona je preto priložený aj ná vrh vyhlášky, ktorý bude vydaný podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona.

K Èl. II

Nakoľko doterajšia právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody bola obsiahnutá v atómovom zákone, musí prísť aj k novelizá cii daného zákona. Týmto zákonom sa vypúšťajú z atómového zákona dva paragrafy týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti. § 29 atómového zákona obsahuje v doterajšej právnej ú prave zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa v atómovom zákone vypúšťa, nakoľko bude obsiahnutá v zákone o občianskoprávnej zodpovednosti. Rovnako je to aj s § 30, ktorý v terajšej právnej ú prave sa zaoberá finančným krytím zodpovednosti za jadrovú škodu. Podľa predkladaného zákona to bude obsahom úpravy v § 5 návrhu zákona. Týmto zákonom sa dopĺňa aj § 8 atómového zákona a to tak, že myslí na prípady ak prevádzkovateľ síce poskytne doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke, ale tento doklad resp. subjekt poskytujúci poistenie alebo iné finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu nespĺňa podmienky podľa zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. V tomto prípade sa primerane použijú ustanovenia § 8 ods. 8 a 9 o zastavení konania.

V prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, v ktorých sú definovan é dokumenty potrebné k jednotlivým rozhodnutiam, sa novelou predáva pri dokladoch o finančnom krytí slovné spojenie podľa ,,osobitého zákona' s odkazom na nový zákon o občianskoprávnej zodpovednosti, nako ľko atómový zákon sám o sebe vecne a meritórne už nebude túto problematiku riešiť.

Tak ako doteraz, aj nová právna úprava predpokladá zachovanie rozhodujú cich kompetencií ÚJD SR vo vzťahu ku kontrole plnenia povinností okrem atómového zákona aj z predkladaného zákona.

Z formálneho hľadiska sa mení v celom zákone názov ,,Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' na ,,Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' ako odstránenie formálnej nezhody s aktuálnym zákonným n ázvom NJF podľa zákona č. 238/2006 Z. z.

K Èl. III

Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o s ídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný sú d Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodený ch. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. 'court shoppingu', špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie sú du vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrový ch udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé ú zemie Slovenskej republiky.

K Èl. IV

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, nutnosť rokovaní o nov ých poistných podmienkach a nutnosť separátneho legislatívneho procesu k návrhu vyhlášky sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2016.

V Bratislave 10. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Návrh

VYHLÁŠKA

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

z ................. 2015,

ktorou sa ustanovujú množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov, vyhoret ého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov odôvodňujúce nízke riziko vzniku jadrovej škody a ktoré sú vyňaté z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pod ľa § 5 ods. 6 zákona č. .../2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov,) § 11 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) vyhoretého jadrového paliva) § 2 písm. s) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.) a rádioaktívnych odpadov) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z.)

a)pri preprave rádioaktívnych materiálov takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody,

b)pri uvádzaní do prevádzky jadrového zariadenia, pri prev ádzke jadrového zariadenia alebo pri vyraďovaní jadrového zariadenia ak sa v ňom nenachádza čerstvé jadrové palivo alebo vyhoreté jadrové palivo a zároveň ak sa v ňom nachádzajú jadrové materiály alebo rádioaktí vne odpady takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody.

§ 2

(1)Z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu podľa § 4 a § 6 zákona je vyňatý:

a)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje jeden rádionuklid s celkovou aktivitou, ktorá je menšia ako stoná sobok hodnoty A2 pre celý dopravný prostriedok, kde A 2 je hodnota aktivity príslušného rádionuklidu podľa prílohy č. 1,

b)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje zmes rádionuklidov, ktorých zloženie a aktivita sú známe, ak výsledná hodnota určen á na základe výpočtu podľa vzorca:

Ói B(i)

100 x A2(i)

kde B(i) je aktivita rádionuklidu i obsiahnuté ho v jadrovom materiáli, vyhoretom jadrovom palive alebo rádioaktívnom odpade a A2(i) je hodnota aktivity A2 príslušného rádionuklidu i podľa prílohy č. 1,

je pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

c)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioakt ívny odpad, ktorý obsahuje neznámy rádionuklid alebo neznámu zmes rádionuklidov, alebo nie sú o nich dostupné relevantné údaje v prípade, že pri použití vzorca podľa písmena b) s hodnotami A2 podľa prílohy č. 2, je výsledná hodnota výpočtu pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

d)osobitný štiepny materiál, ktorý sa za podmienok ustanovených v osobitnom predpise) Príloha č. 1 XI. časť bod 12 vyhlášky ÚJD SR č. 57/ 2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov. ) môže prepravovať ako bežná zásielka.

(2)Ustanovenia odseku 1 sa primerane použijú aj pre množstvá a aktivity jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, pokiaľ uvedené množstvá, s ktorými sa nakladá v jadrovom zariadení pri uvádzaní do prevádzky, pri prevádzke alebo pri vyraďovaní, dosahujú hodnoty uvedené v prílohe 1 a 2.

§ 3

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Marta Žiaková v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Hodnoty aktivity rádionuklidov (A2)

RádionuklidA2(atómové číslo)[TBq]12 Aktínium (89) Ac-225 (a) 6 x 10-3 Ac-227 (a) 9 x 10-5 Ac-228 5 x 10-1 Striebro (47) Ag-105 2 x 100 Ag-108m (a) 7 x 10-1 Ag-110m (a) 4 x 10-1 Ag-111 6 x 10-1 Hliník (13) Al-26 1 x 10-1 Amerícium (95) Am-241 1 x 10-3 Am-242m (a) 1 x 10-3 Am-243 (a) 1 x 10-3 Argón (18) Ar-37 4 x 101 Ar-39 2 x 101 Ar-41 3 x 10-1 Arzén (33) As-72 3 x 10-1 As-73 4 x 101 As-74 9 x 10-1 As-76 3 x 10-1 As-77 7 x 10-1 Astát (85) At-211 (a) 5 x 10-1 Zlato (79) Au-193 2 x 100 Au-194 1 x 100 Au-195 6 x 100 Au-198 6 x 10-1 Au-199 6 x 10-1 Bárium (56) Ba-131 (a) 2 x 100 Ba-133 3 x 100 Ba-133m 6 x 10-1 Ba-140 (a) 3 x 10-1 Berýlium (4) Be-7 2 x 101 Be-10 6 x 10-1 Bizmut (83) Bi-205 7 x 10-1 Bi-206 3 x 10-1 Bi-207 7 x 10-1 Bi-210 6 x 10-1 Bi-210m (a) 2 x 10-2 Bi-212 (a) 6 x 10-1 Berkélium (97) Bk-247 8 x 10-4 Bk-249 (a) 3 x 10-1 Bróm (35) Br-76 4 x 10-1 Br-77 3 x 100 Br-82 4 x 10-1 Uhlík (6) C-11 6 x 10-1 C-14 3 x 100 Vápnik (20) Ca-41 Neobmedzená Ca-45 1 x 100 Ca-47 (a) 3 x 10-1 Kadmium (48) Cd-109 2 x 100 Cd-113m 5 x 10-1 Cd-115 (a) 4 x 10-1 Cd-115m 5 x 10-1 Cér (58) Ce-139 2 x 100 Ce-141 6 x 10-1 Ce-143 6 x 10-1 Ce-144 (a) 2 x 10-1 Kalifornium (98) Cf-248 6 x 10-3 Cf-249 8 x 10-4 Cf-250 2 x 10-3 Cf-251 7 x 10-4 Cf-252 3 x 10-3 Cf-253 (a) 4 x 10-2 Cf-254 1 x 10-3 Chlór (17) Cl-36 6 x 10-1 Cl-38 2 x 10-1 Curium (96) Cm-240 2 x 10-2 Cm-241 1 x 100 Cm-242 1 x 10-2 Cm-243 1 x 10-3 Cm-244 2 x 10-3 Cm-245 9 x 10-4 Cm-246 9 x 10-4 Cm-247 (a) 1 x 10-3 Cm-248 3 x 10-4 Kobalt (27) Co-55 5 x 10-1 Co-56 3 x 10-1 Co-57 1 x 101 Co-58 1 x 100 Co-58m 4 x 101 Co-60 4 x 10-1 Chróm (24) Cr-51 3 x 101 Cézium (55) Cs-129 4 x 100 Cs-131 3 x 101 Cs-132 1 x 100 Cs-134 7 x 10-1 Cs-134m 6 x 10-1 Cs-135 1 x 100 Cs-136 5 x 10-1 Cs-137 (a) 6 x 10-1 Meď (29) Cu-64 1 x 100 Cu-67 7 x 10-1 Dysprózium (66) Dy-159 2 x 101 Dy-165 6 x 10-1 Dy-166 (a) 3 x 10-1 Erbium (68) Er-169 1 x 100 Er-171 5 x 10-1 Európium (63) Eu-147 2 x 100 Eu-148 5 x 10-1 Eu-149 2 x 101 Eu-150 7 x 10-1 Eu-152 1 x 100 Eu-152m 8 x 10-1 Eu-154 6 x 10-1 Eu-155 3 x 100 Eu-156 7 x 10-1 Fluór (9) F-18 6 x 10-1 Železo (26) Fe-52 (a) 3 x 10-1 Fe-55 4 x 101 Fe-59 9 x 10-1 Fe-60 (a) 2 x 10-1 Gálium (31) Ga-67 3 x 100 Ga-68 5 x 10-1 Ga-72 4 x 10-1 Gadolínium (64) Gd-146 (a) 5 x 10-1 Gd-148 2 x 10-3 Gd-153 9 x 100 Gd-159 6 x 10-1 Germánium (32) Ge-68 (a) 5 x 10-1 Ge-71 4 x 101 Ge-77 3 x 10-1 Hafnium (72) Hf-172 (a) 6 x 10-1 Hf-175 3 x 100 Hf-181 5 x 10-1 Hf-182 Neobmedzená Ortuť (80) Hg-194 (a) 1 x 100 Hg-195m (a) 7 x 10–1 Hg-197 1 x 101 Hg-197m 4 x 10-1 Hg-203 1 x 100 Holmium (67) Ho-166 4 x 10-1 Ho-166m 5 x 10-1 Jód (53) I-123 3 x 100 I-124 1 x 100 I-125 3 x 100 I-126 1 x 100 I-129 Neobmedzená I-131 7 x 10-1 I-132 4 x 10-1 I-133 6 x 10-1 I-134 3 x 10-1 I-135 (a) 6 x 10-1 Indium (49) In-111 3 x 100 In-113m 2 x 100 In-114m (a) 5 x 10-1 In-115m 1 x 100 Irídium (77) Ir-189 (a) 1 x 101 Ir-190 7 x 10-1 Ir-192 6 x 10-1 Ir-194 3 x 10-1 Draslík (19) K-40 9 x 10-1 K-42 2 x 10-1 K-43 6 x 10-1 Kryptón (36) Kr-81 4 x 101 Kr-85 1 x 101 Kr-85m 3 x 100 Kr-87 2 x 10-1 Lantán (57) La-137 6 x 100 La-140 4 x 10-1 Lutécium (71) Lu-172 6 x 10-1 Lu-173 8 x 100 Lu-174 9 x 100 Lu-174m 1 x 101 Lu-177 7 x 10-1 Horčík (12) Mg-28 (a) 3 x 10-1 Mangán (25) Mn-52 3 x 10-1 Mn-53 Neobmedzená Mn-54 1 x 100 Mn-56 3 x 10-1 Molybdén (42) Mo-93 2 x 101 Mo-99(a) 6 x 10-1 Dusík (7) N-13 6 x 10-1 Sodík (11) Na-22 5 x 10-1 Na-24 2 x 10-1 Niób (41) Nb-93m 3 x 101 Nb-94 7 x 10-1 Nb-95 1 x 100 Nb-97 6 x 10-1 Neodým (60) Nd-147 6 x 10-1 Nd-149 5 x 10-1 Nikel (28) Ni-59 Neobmedzen á Ni-63 3 x 101 Ni-65 4 x 10-1 Neptúnium (93) Np-235 4 x 101 Np-236 (krátkodobý) 2 x 100 Np-236 (dlhodobý) 2 x 10-2 Np-237 2 x 10-3 Np-239 4 x 10-1 Osmium (76) Os-185 1 x 100 Os-191 2 x 100 Os-191m 3 x 101 Os-193 6 x 10-1 Os-194 (a) 3 x 10-1 Fosfor (15) P-32 5 x 10-1 P-33 1 x 100 Protaktínium (91) Pa-230 (a) 7 x 10-2 Pa-231 4 x 10-4 Pa-233 7 x 10-1 Olovo (82) Pb-201 1 x 100 Pb-202 2 x 101 Pb-203 3 x 100 Pb-205 Neobmedzená Pb-210 (a) 5 x 10-2 Pb-212 (a) 2 x 10–1 Paládium (46) Pd-103 (a) 4 x 101 Pd-107 Neobmedzená Pd-109 5 x 10-1 Prométium (61) Pm-143 3 x 100 Pm-144 7 x 10-1 Pm-145 1 x 101 Pm-147 2 x 100 Pm-148m (a) 7 x 10-1 Pm-149 6 x 10-1 Pm-151 6 x 10-1 Polónium (84) Po-210 2 x 10-2 Prazeodým (59) Pr-142 4 x 10-1 Pr-143 6 x 10-1 Platina (78) Pt-188 (a) 8 x 10-1 Pt-191 3 x 100 Pt-193 4 x 101 Pt-193m 5 x 10-1 Pt-195m 5 x 10-1 Pt-197 6 x 10-1 Pt-197m 6 x 10-1 Plutónium (94) Pu-236 3 x 10-3 Pu-237 2 x 101 Pu-238 1 x 10–3 Pu-239 1 x 10-3 Pu-240 1 x 10-3 Pu-241 (a) 6 x 10-2 Pu-242 1 x 10-3 Pu-244 (a) 1 x 10-3 Rádium (88) Ra-223 (a) 7 x 10-3 Ra-224 (a) 2 x 10-2 Ra-225 (a) 4 x 10-3 Ra-226 (a) 3 x 10-3 Ra-228 (a) 2 x 10-2 Rubídium (37) Rb-81 8 x 10-1 Rb-83 (a) 2 x 100 Rb-84 1 x 100 Rb-86 5 x 10-1 Rb-87 Neobmedzená Rb (prírodný) Neobmedzená Rénium (75) Re-184 1 x 100 Re (prírodný) Neobmedzená Re-184m 1 x 100 Re-186 6 x 10-1 Re-187 Neobmedzená Re-188 4 x 10-1 Re-189 (a) 6 x 10-1 Ródium (45) Rh-99 2 x 100 Rh-101 3 x 100 Rh-102 5 x 10-1 Rh-102m 2 x 100 Rh-103m 4 x 101 Rh-105 8 x 10-1 Radón (86) Rn-222 (a) 4 x 10-3 Ruténium (44) Ru-97 5 x 100 Ru-103 (a) 2 x 100 Ru-105 6 x 10-1 Ru-106 (a) 2 x 10-1 Síra (16) S-35 3 x 100 Antimón (51) Sb-122 4 x 10-1 Sb-124 6 x 10-1 Sb-125 1 x 100 Sb-126 4 x 10-1 Skandium (21) Sc-44 5 x 10-1 Sc-46 5 x 10-1 Sc-47 7 x 10-1 Sc-48 3 x 10-1 Selén (34) Se-75 3 x 100 Se-79 2 x 100 Kremík (14) Si-31 6 x 10-1 Si-32 5 x 10-1 Samárium (62) Sm-145 1 x 101 Sm-147 Neobmedzená Sm-151 1 x 101 Sm-153 6 x 10-1 Cín (50) Sn-113 (a) 2 x 100 Sn-117m 4 x 10-1 Sn-119m 3 x 101 Sn-121m (a) 9 x 10-1 Sn-123 6 x 10-1 Sn-125 4 x 10-1 Sn-126 (a) 4 x 10-1 Stroncium (38) Sr-82 (a) 2 x 10-1 Sr-85 2 x 100 Sr-85m 5 x 100 Sr-87m 3 x 100 Sr-89 6 x 10-1 Sr-90 (a) 3 x 10-1 Sr-91 (a) 3 x 10-1 Sr-92 (a) 3 x 10-1 Trícium (1) T (H-3) 4 x 101 Tantal (73) Ta-178 (dlhodobý) 8 x 10-1 Ta-179 3 x 101 Ta-182 5 x 10-1 Terbium (65) Tb-157 4 x 101 Tb-158 1 x 100 Tb-160 6 x 10-1 Technécium (43) Tc-95m (a) 2 x 100 Tc-96 4 x 10-1 Tc-96m (a) 4 x 10-1 Tc-97 Neobmedzená Tc-97m 1 x 100 Tc-98 7 x 10-1 Tc-99 9 x 10-1 Tc-99m 4 x 100 Telúr (52) Te-121 2 x 100 Te-121m 3 x 100 Te-123m 1 x 100 Te-125m 9 x 10-1 Te-127 7 x 10-1 Te-127m (a) 5 x 10-1 Te-129 6 x 10-1 Te-129m (a) 4 x 10-1 Te-131m (a) 5 x 10-1 Te-132 (a) 4 x 10-1 Tórium (90) Th-227 5 x 10-3 Th-228 (a) 1 x 10-3 Th-229 5 x 10-4 Th-230 1 x 10-3 Th-231 2 x 10-2 Th-232 Neobmedzená Th-234 (a) 3 x 10-1 Th (prírodný) Neobmedzená Titán (22) Ti-44 (a) 4 x 10-1 Tálium (81) Tl-200 9 x 10-1 Tl-201 4 x 100 Tl-202 2 x 100 Tl-204 7 x 10-1 Túlium (69) Tm-167 8 x 10-1 Tm-170 6 x 10-1 Tm-171 4 x 101 Urán (92) U-230 (rýchla absorpcia cez pľúca) (a), (d) 1 x 10-1 U-230 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca)

(a), (e) 4 x 10-3 U-230 (pomalá absorpcia cez pľú ca) (a), (f), 3 x 10-3 U-232 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 1 x 10-2 U-232 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca) (e) 7 x 10-3 U-232 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 1 x 10-3 U-233 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 9 x 10-2 U-233 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e) 2 x 10-2 U-233 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-234 (rýchla absorpcia cez pľúca) (d) 9 x 10-2 U-234 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e), 2 x 10-2 U-234 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-235 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (a), (d), (e), (f) Neobmedzená U-236 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) Neobmedzená U-236 (stredne rýchla absorpcia cez pľú ca) (e) 2 x 10-2 U-236 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f), 6 x 10-3 U-238 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (d), (e), (f) Neobmedzená U (prírodný) Neobmedzená U (ochudobnený) Neobmedzená U (obohatený na 20% Neobmedzená alebo menej), (g) Vanád (23) V-48 4 x 10-1 V-49 4 x 101 Volfrám (74) W-178 (a) 5 x 100 W-181 3 x 101 W-185 8 x 10-1 W-187 6 x 10-1 W-188 (a) 3 x 10-1 Xenón (54) Xe-122 (a) 4 x 10-1 Xe-123 7 x 10-1 Xe-127 2 x 100 Xe-131m 4 x 101 Xe-133 1 x 101 Xe-135 2 x 100 Ytrium (39) Y-87 (a) 1 x 100 Y-88 4 x 10-1 Y-90 3 x 10-1 Y-91 6 x 10-1 Y-91m 2 x 100 Y-92 2 x 10-1 Y-93 3 x 10-1 Yterbium (79) Yb-169 1 x 100 Yb-175 9 x 10-1 Zinok (30) Zn-65 2 x 100 Zn-69 6 x 10-1 Zn-69m (a) 6 x 10-1 Zirkón (40) Zr-88 3 x 100 Zr-93 Neobmedzená Zr-95 (a) 8 x 10-1 Zr-97 (a) 4 x 10-1

(a)- v hodnote A2 je zahrnutý príspevok od dcérskych nuklidov s polčasom rozpadu menším ako 10 dní a to:

Mg-28Al-28

Ar-42K-42

Ca-47Sc-47

Ti-44Sc-44

Fe-52Mn-52m

Fe-60Co-60m

Zn-69mZn-69

Ge-68Ga-68

Rb-83Kr-83m

Sr-82Rb-82

Sr-90Y-90

Sr-91Y-91m

Sr-92Y-92

Y-87Sr-87m

Zr-95Nb-95m

Zr-97Nb-97m, Nb-97

Mo-99Tc-99m

Tc-95mTc-95

Tc-96mTc-96

Ru-103Rh-103m

Ru-106Rh-106

Pd-103Rh-103m

Ag-108mAg-108

Ag-110mAg-110

Cd-115In-115m

In-114mIn-114

Sn-113In-113m

Sn-121mSn-121

Sn-126Sb-126m

Te-118Sb-118

Te-127mTe-127

Te-129mTe-129

Te-131mTe-131

Te-132I-132

I-135Xe-135m

Xe-122I-122

Cs-137Ba-137m

Ba-131Cs-131

Ba-140La-140

Ce-144Pr-144m, Pr-144

Pm-148mPm-148

Gd-146Eu-146

Dy-166Ho-166

Hf-172Lu-172

W-178Ta-178

W-188Re-188

Re-189Os-189m

Os-194Ir-194

Ir-189Os-189m

Pt-188Ir-188

Hg-194Au-194

Hg-195mHg-195

Pb-210Bi-210

Pb-212Bi-212, Tl-208, Po-212

Bi-210mTl-206

Bi-212Tl-208, Po-212

At-211Po-211

Rn-222Po-218, Pb-214, At-218, Bi.-214, Po-214

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Po-211, Tl-207

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Po-212, Tl-208

Ra-225Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, At-218, Bi-214, Po-214

Ra-228Ac-228

Ac-225Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ac-227Fr-223

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208, Po-212

Th-234Pa-234m, Pa-234

Pa-230Ac-226, Th-226, Fr-222, Rn-218, Po-214

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214

U-235Th-231

Pu-241U-237

Pu-244U-240, Np-240m

Am-242mAm-242, Np-238

Am-243Np-239

Cm-247Pu-243

Bk-249Am-245

Cf-253Cm-249

(b)zoznam materských rádionuklidov a ich produktov rozpadu nachádzajúcich sa v trvalo rovnovážnom stave:

Sr-90Y-90,

Zr-93Nb-93m,

Zr-97Nb-97,

Ru-106Rh-106,

Ag – 108mAg - 108

Cs-137Ba-137m,

Ce-134Pr-144

Ba – 140La-140,

Bi-212Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Pb-210Bi-210, Po-210,

Pb-212Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Rn-222Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214,

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Tl-207,

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Ra-228Ac-228,

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-229Ra-225, Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Po-213, Pb-209,

Th-prírodnýRa-228, Ac-228, Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212,

Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-234Pa-234m,

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214,

U-232Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

U-235Th-231,

U-238Th-234, Pa-234m,

U-prírodnýTh-234, Pa-234m, U-234, Th-230, Ra-226, Rn-222, Po-218, Pb-214,

Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Np-237Pa-233,

Am-242mAm-242,

Am-243Np-239,

(c) –sa určí na základe merania polč asu rozpadu alebo radiacie v predpísanej vzdialenosti od zdroja

(d) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UF6, UO2F2 a UO2(NO3)2

(e) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UO3, UF4, UCl4 a hexaekvivalentné zlúčeniny

(f) - hodnoty platia pre všetky ostatné zlúčeniny uránu, ktoré nie sú špecifikované v (d) a (e)

(g) hodnoty platia len pre neožiarený urán

Príloha č. 2 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Základné údaje pre neznáme rádionuklidy alebo zmesi rádionuklidov

Rádioaktívny obsah

A2

[TBq]Prítomné sú len beta a gama rá dionuklidy0,02Prítomné sú len alfa rádionuklidy9 x 10-5Nie sú známe žiadne dôležité údaje9 x 10-5

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

23

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov je súčasťou novej daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januá ra 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili bývalú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, ví no, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivý ch predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľú čové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dô vodu bolo potrebné vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom Slovenskej republiky do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať, a preto boli vypracované samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemô že dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, výnos z ktorých predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpoč tu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto vý robkov a súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zároveň zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (u niektorých predmetov spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni procesu výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zá sade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektí vne dôvody, aby sa rizikový predmet dane ”pohyboval” na daňovom území nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane na konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe doch ádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tý m, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

- postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

- sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod vý robku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane sú v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené tabakové výrobky, pričom sa na účely zákona tabakovými výrobkami rozumejú cigareta, cigara, cigarka, tabak na fajč enie, žuvací a šnupavý tabak.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré tabakové výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušný ch ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ, ktorý je výrobcom, dovozcom alebo vývozcom cigariet, je povinný po registrácii písomne požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ”ministerstvo”) o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontrolných známok, ktorými sa označujú spotrebiteľské balenia cigariet. Spotrebite ľské balenie cigariet musí byť označené už pred vznikom daňovej povinnosti.

Základom dane je vyskladnené alebo dovezené množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo kilogramoch, ktoré podlieha daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je kus v prípade cigariet, cigariek a cigár alebo kilogram v prípade tabakového zvyšku, cigaretové ho tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatného tabaku na fajčenie a žuvacieho a šnupacieho tabaku. V krajinách EÚ je u cigariet zavedená kombinovaná sadzba dane, ktorá pozostáva zo špecifickej č asti sadzby dane a percentuálnej časti sadzby dane.

Súčasná výška sadzieb dane na tabak a tabakové výrobky v Slovenskej republike už dosiahla úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ, s výnimkou výš ky sadzby spotrebnej dane platnej na cigarety, kde má Slovenská republika schválené päťročné prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet.

Od dane sú oslobodené tabakové výrobky:

-odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu,

-dovezené výrobcom bez prostredn íctva druhej osoby na výrobu tabakových výrobkov,

-vyvezené priamo vý robcom vzhľadom k tomu, že nedochádza ku konečnej spotrebe tabakových výrobkov v tuzemsku. Ak vývoz uskutočňuje iný subjekt ako výrobca, má nárok na vrátenie dane.

-vyvezené platiteľ om, ak sú označené vývoznou známkou alebo známkou krajiny, do ktorej sa tabakové výrobky vyvážajú.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdanen ých tabakových výrobkov, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-prevzatí zdanený ch tabakových výrobkov na výrobu výrobkov a balenie do obalov, v ktorých sa vyskladňujú na konečnú spotrebu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Správu dane vykonávajú dva subjekty:

-pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze vracajú daňovým subjektom daňové úrady,

-v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,

-pri vývoze vracaj ú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov potvrdených colnými úradmi o uskutočnení vývozu.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom EÚ podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení . Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov je z veľkej časti prispôsobená predpisom EÚ, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajú ce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Uvedené úpravy si vyžaduj ú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z povinnosti úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady EÚ ku dňu vstupu Slovenskej republiky do EÚ, a to

-č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice Rady č. 92/108/EHS, č. 94/74/ES a č. 96/99/ES,

- č. 92/79/EHS priblížení sadzieb daní z cigariet v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 92/80/EHS o pribl ížení sadzieb daní z tabakových výrobkov iných ako cigarety v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 95/59/ES o iný ch spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov, ako je daň z obratu v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 69/169/EHS o zos úladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania v znení zmien a doplnkov.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť ustanovenia základnej smernice Rady č . 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených pr íjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujú cich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tabakových výrobkov, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dô slednou správou a kontrolou.

Zavedenie nových mechanizmov daňových režimov a s tým súvisiacim finančný m zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoloč enstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Oproti súčasnému stavu sa mení názov zákona a predmetu dane v súlade so smernicami EÚ, a to z tabaku a tabakových výrobkov na tabakové výrobky.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá prá vnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus tejto dane je založený

-na existencii daňový ch skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať podniky na výrobu tabakových výrobkov a sklady tabakových výrobkov za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

-na systéme finančn ých zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Dovoz a vývoz tabakových výrobkov sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadv äzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a tabakové výrobky budú prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na územ í spoločenstva uplatnia postupy prepravy tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou tabakových výrobkov je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretož e pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady pri dovoze predmetu dane i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčový ch zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb taký chto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytv árali podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri tovaroch, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s tý mto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti, a zároveň aj so správou spotrebných daní, ktoré v súčasnosti vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Pri vý voze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je okrem vyššie uvedených dôvodov opodstatnený i v súvislosti s výkonom správy spotrebných daní colnými orgánmi v krajinách EÚ, s výnimkou Švédska, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzá jomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné ú rady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný . Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predpokladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z tabakových výrobkov a z uvedené ho dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby, pohybu a spotreby tabakových výrobkov.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členský mi krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií SR “Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004”, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu EÚ od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných ú radov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovní kov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej služ be, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej služ be. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociá lnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré nové pojmy pou žívané v zákone ako napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie tabakových výrobkov do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z tabaku v Slovenskej republike, t.j. krajiny konečnej spotreby (”cieľa”), je potrebné definovať daňové územie, ktorým je územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrábajú, spracov ávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú v pozastavení dane, pričom ide o priestorovo ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia tabakového výrobku do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z da ňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje zdanenie spotrebnou daňou v krajine jeho konečnej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakov é výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale tabakové výrobky nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môž e ísť napr. o obchodníka, distributéra tabakových výrobkov, ktorý môže prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane, ale na daňovom území nakupuje tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, t.j. už zdanené.

Uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane, vyrobenie tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaných tabakových výrobkov do voľného obehu (z colného hľadiska), ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], napr. nezákonný dovoz alebo nezákonné odňatie spod colného dohľadu.

Tabakové výrobky v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby ich uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť. Vy ňatím tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňové ho skladu, ale aj pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane. Ide aj o prípad, kedy sa vyrábajú tabakové výrobky mimo pozastavenia dane.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 - Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady sa na úč ely zákona definuje správa dane, ktorú bude vykonávať colný úrad, pričom miestna príslušnosť colného úradu sa bude riadiť ak pôjde o právnickú osobu jej sídlom a ak pô jde o fyzickú osobu jej trvalým pobytom. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť inak Colné riaditeľ stvo Slovenskej republiky (ďalej len ”colné riaditeľstvo”). Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo č asti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak fyzická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodan é na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra a definície predmetu dane zodpovedajú štruktúre a definíciá m taxatívne vymedzeným v smernici Rady č. 95/59/ES v znení smerníc Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES.

K § 5 – Základ dane, výpočet dane

Základom dane pri tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet. Základom dane pri cigaretách je počet kusov cigariet a cena cigariet za spotrebiteľské balenie uvedená na kontrolnej známke, ktorou je spotrebiteľské balenie cigariet označené, pričom cenou cigariet sa rozumie cena za spotrebiteľské balenie pre konečného spotrebiteľa vrátane spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty, ktorá bude musieť byť uvedená na kontrolnej zná mke, ktorou sa povinne musí označovať spotrebiteľské balenie cigariet. Na účely výpočtu dane sa za jeden kus cigarety považuje tabakový povrazec dĺžky 90 mm; každých aj 90 mm tabakové ho povrazca, sa považuje pre účely výpočtu dane za ďalší kus cigarety (napr. 91 – 180 mm dlhý tabakový povrazec sa považuje za dva kusy cigarety, 181 mm – 270 mm dlhý tabakový povrazec sa pova žuje za tri kusy cigarety).

Daň z tabakových výrobkov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, s vý nimkou cigariet, kedy sa daň vypočíta ako súčet špecifickej časti dane a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane. Špecifická časť dane sa vypočíta ako súčin počtu kusov cigariet v spotrebiteľ skom balení a špecifickej časti kombinovanej sadzby dane. Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa vypočíta ako percento z ceny cigariet za spotrebiteľské balenie cigariet.

K § 6 – Sadzba dane

V súlade so smernicou Rady č. 92/79/EHS sa u cigariet zavádza kombinovaná sadzba dane. Pre ostatné tabakov é výrobky sa bude uplatňovať len špecifická sadzba dane.

Kombinovaná sadzba dane pozostáva zo špecifickej časti vyjadrenej v Sk na kus cigarety a z percentuálnej časti, vyjadrenej percentom z ceny cigariet spotrebiteľského balenia pre konečného spotrebiteľa.

Zavedením kombinovanej sadzby dane je zároveň potrebné ustanoviť aj minimálnu výšku špecifickej sadzby dane z cigariet z dôvodu zamedzenia možného poklesu výnosu z tejto dane, nakoľko percentuálna časť kombinovanej sadzby dane je závislá od ceny, ktorú prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet bude určovať a uvádzať na kontrolnej zn ámke.

Pri navrhovaní výšky špecifickej a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane sa vychádzalo z návrhov predložených v súčasnosti najväčším výrobcom cigariet v Slovenskej republike (S.I.T. a.s.) a najväčším dovozcom cigariet (Philip Morris Slovakia s.r.o.), z údajov o výške sadzieb dane v členských krajinách EÚ, z potreby zabezpečenia priblíženia sa k minimá lnemu daňovému zaťaženiu ustanovenému príslušnou smernicou EÚ ako i zabezpečenia doterajšej úrovne výnosu.

Slovenská republika sa pri negociačných rokovaniach ku kapitole č. 10 – DANE zaviazala v rámci 5 – ročného prechodného obdobia zabezpečiť rovnomerné zvyšovanie daňového zaťaž enia cigariet tak, že 1.1.2009 dosiahne EÚ požadované minimálne daňové zaťaženie 57% z predajnej ceny, resp. 64 EURO/1000 kusov (cca 2700 Sk/1000 kusov).

Jednou z kľúčových otázok nového systému zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je optimálne určenie podielu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane a percentuálnej čast i kombinovanej sadzby dane, pričom špecifická časť by sa mala pohybovať v rozmedzí 5 – 55% celkového daňového zaťaženia. Súčasťou zavedenia kombinovanej sadzby dane bude povinnosť uvádzať cenu cigariet pre konečného spotrebiteľa na kontrolnej známke spotrebiteľského balenia cigariet. Cenu pre konečného spotrebiteľa bude oznamovať a uvádzať na kontrolnej známke prevádzkovateľ daňov ého skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

Špecifická časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako pevná čiastka vyjadrená v Sk na kus cigarety a predstavuje priame zdanenie tabakového povrazca. Na výšku dane nemá vplyv kvalita tabaku a ani jeho cena. Prevá dzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec ani dovozca cigariet nemá nástroje na ovplyvňovanie výšky dane vypočítanej na základe špecifickej časti dane cigarety.

Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako percento z ceny spotrebiteľského balenia cigariet pre konečného spotrebiteľa a má teda obdobný charakter ako daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dô vodov nie je typickou pre spotrebné dane, pretože u ostatných predmetov spotrebných daní (minerálne oleje, pivo, víno, lieh) sa sadzby dane vždy stanovujú absolútnou čiastkou v Sk na jednotku množstv a (1000 kg, 1000 l, 1 hl, 1 l absolútneho alkoholu).

Vysoká percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zvýhodňuje lacnejšie tabaky a z nich vyrábané cigarety. Výšku dane a teda aj výšku príjmov do štátneho rozpočtu môže ovplyvniť vý robca alebo dovozca tabakových výrobkov úpravami ceny pre konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zdaňuje okrem tabakového povrazca aj filter, obal a iné zložky tvoriace cenu pre konečného spotrebiteľa, a teda popiera princíp zdanenia tabaku, ktorý cigareta obsahuje.

Pre účely príjmu štátneho rozpočtu je výhodnejšie preniesť vyššie daňové zaťaženie do špecifickej časti kombinovanej sadzby dane, ktorá zaručuje stabilnejší príjem, nakoľko š pecifickú sadzbu dane nemôže ovplyvňovať prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

K § 7 – Oslobodenie od dane

Smernicami Rady č. 69/169/EHS, č. 92/12/EHS čl. 23 a č. 95/59/ES čl. 11 sú určené obligatórne a fakultatí vne oslobodenia od spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky odobraté ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné kvalitatívne skúšky, ako i tabakové výrobky preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku ná hodnej udalosti alebo vyššej moci.

Ïalšie oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky zaslané fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe na daňové územie v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve stanovenom osobitným predpisom.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie tabakových výrobkov od dane, prepraveného zahraničnými zástupcami uvedenými v § 15 ods. 2 a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spô sobom uvedeným v právnom predpise spoločenstva.

V zmysle smernice Rady č. 95/59/ES sú od dane oslobodené aj denaturované tabakové výrobky použité na priemyselné účely alebo v záhradníctve pri ochrane rastlín proti chorobám a škodcom.

K § 8 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na zá klade poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 (ďalej len “odberný poukaz”) je oprávnená odoberať a používať tabakové výrobky oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 2.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť obchodný názov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a účel použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom pož adované údaje o tabakových výrobkoch oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu tabakových výrobkov oslobodených od dane podľ a § 7 ods. 2 vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť dodávateľovi odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisten ého zneužitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2, alebo ak užívateľský podnik prestane spĺňať podmienky uvedené v § 19 ods. 4 písm. c) až e), na základe ktorých by odbern ý poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendá rnych mesiacov od jeho vydania. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

K § 9 – Označovanie spotrebiteľského balenia cigariet kontrolnou známkou

Nadväzne na prechod zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je potrebné oproti doteraz platné mu stavu upraviť povinnosti pri označovaní cigariet kontrolnou známkou.

Spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového voľného obehu uviesť, len ak je označené kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou je možné len v podniku, ktorý vyrába cigarety.

Prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet sú povinní uvádzať na kontrolnej známke cenu cigariet. Kontrolné známky môže vyhotovovať tlačiareň, ktorá má povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom.

Na označenie spotrebiteľského balenia cigariet sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej ú daje zodpovedajú príslušnej cene cigariet, počtu kusov cigariet v tomto balení, dĺžke jednej cigarety, registračnému odbernému číslu na odber kontrolných známok (ďalej len “registračné odbern é číslo”) a ďalším údajom identifikácie odberateľa kontrolných známok. Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifiká ciu prvkov a údajov uvedených v tomto zákone a všeobecne záväznom predpise vydanom podľa odseku 32.

Spotrebiteľské balenie cigariet označené poškodenou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej zná mky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydanom podľa odseku 32 a spotrebiteľské balenie cigariet, ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 32, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené, s výnimkou zaslania fyzickou osobou z územia tretích štá tov fyzickej osobe na daňové územie v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo ak spotrebiteľské balenie cigariet nachádza v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štá tu ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve ustanovenom osobitným predpisom, s výnimkou prepravenia na daňové územie z členských štátov osobami v § 15 ods. 2, alebo prepravenia na daňové územie z iných členských štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medziná rodnej zmluvy, s výnimkou dovozu na daňové územie z územia tretích štátov osobami uvedenými v § 15 ods. 2, alebo dovozu na daňové územie z územia tretích štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, s výnimkou vývozu na územie tretích štátov alebo s výnimkou predaja za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov.

Kompetencia prideľovania a zrušenia registračného odberného čísla sa presúva z ministerstva financií na colné riaditeľstvo, pretože sa jedná o úkony súvisiace so správou tejto dane a priamo nadväzujú na vystavenie odberných poukazov a zúčtovanie známok.

Prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet ( ďalej len “odberateľ kontrolných známok”) po pridelení registračného odberného čísla uzatvorí s tlačiarňou písomnú zmluvu o vyhotovení kontrolných známok, ktorej kópiu predloží colnému úradu; zmeny v zmluve bezodkladne oznámi colnému úradu, požiada colný úrad o vydanie poukazu na odber kontrolných známok (ďalej len ”poukaz”) a zašle colnému úradu najneskôr s predložení m žiadosti o vydanie prvého poukazu zoznam cigariet uvádzaných do daňového voľného obehu, v ktorom uvedie cenu cigariet s dátumom uvedenia do daňového voľného obehu za túto cenu, obchodný ná zov cigariet, počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet, dĺžku jednej cigarety, krajinu pôvodu cigariet a identifikačné údaje výrobcu cigariet, ak nejde o výrobcu cigariet na daňovom území ; zmenu údajov v zozname alebo doplnenie údajov v zozname je odberateľ kontrolných známok povinný oznámiť colnému úradu najneskôr v deň uvedenia cigariet do daňového voľného obehu.

Dovozca cigariet a daňový splnomocnenec je povinný pred vydaním poukazu zložiť zá bezpeku na daň spôsobom podľa § 20 ods. 4 písm. a) vo výške dane pripadajúcej na dovážané množstvo cigariet, ktoré chce uviesť do daňového voľného obehu. Na zábezpeku dane sa použije § 20 primerane.

Colný úrad vydá prevádzkovateľovi daňového skladu a oprávnenému prí jemcovi po splnení podmienok podľa odseku 12 a dovozcovi cigariet a daňovému splnomocnencovi po splnení podmienok podľa odsekov 12 a 13 poukaz, ktorý sa vyhotovuje v troch dieloch označených písmenami A, B a C, prič om si ponechá diel C. Odberateľ kontrolných známok predloží diel A tlačiarni a ponechá si diel B poukazu. Tlačiareň na dieloch A a B potvrdzuje skutočný počet prevzatých kontrolných známok.

Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tieto nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok výrobcovi cigariet na daňovom území alebo zahraničnému vý robcovi cigariet na nalepenie na spotrebiteľské balenie cigariet, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.

Dovozca cigariet je povinný dať si potvrdiť počet kontrolných známok vyvezených na ú zemie tretieho štátu výstupným colným úradom, a to počet kusov kontrolných známok v členení podľa počtu spotrebiteľských balení cigariet, ceny cigariet, počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balen í cigariet a dĺžky jednej cigarety.

Odberateľ kontrolných známok zúčtuje použitie prevzatých kontrolných známok s colným ú radom mesačne, a to v lehote na podanie daňového priznania (§ 13); dovozca zúčtuje kontrolné známky použité na deklarované dovezené množstvo cigariet najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa vzniku daň ovej povinnosti.

Odberateľ kontrolných známok je povinný oznámiť colnému riaditeľstvu prostrední ctvom colného úradu množstvo spotrebiteľských balení cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území podľa ceny cigariet, počtu kusov v spotrebiteľskom balení a dĺž ky jednej cigarety za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. júla príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Tieto ú daje sú potrebné pre stanovenie najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet za predchádzajúce obdobie na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou.

K § 10 – Zákaz predaja

Na daňovom území sa zakazuje predaj cigariet neoznačený ch na spotrebiteľskom balení cigariet kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak, ďalej predaj cigariet podmienený kúpou iného tabakového výrobku alebo iného tovaru za cenu inú, ako je uvedená na kontrolnej známke a za cenu vyššiu ako je uvedené na kontrolnej známke. Taktiež sa zakazuje predaj cigariet z otvoreného spotrebiteľské ho balenia cigariet alebo mimo tohto balenia po kusoch. S cieľom zabrániť vzniku možných daňových únikov ako i zdravotných dôvodov sa navrhuje ničiť všetky tabakové výrobky, ktoré boli zhabané a prepadli v prospech štátu. Obdobný postup používajú i členské krajiny EÚ.

K § 11 – Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanoven ých v smerniciach EÚ daňová povinnosť vzniká najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na konečnú spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou, čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení tabakových výrobkov. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umož ňuje smernica Rady č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku da ňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo nadobudne mimoriadnu dôležitosť najmä v čase vstupu do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia tabakových výrobkov z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie tabakových výrobkov z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľ ovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a teda nie je oprávnený odoberať tabakové výrobky v pozastavení dane.

Vyňatím tabakových výrobkov z pozastavenia dane je aj použitie tabakových výrobkov na vlastné kvalitatívne skúšky alebo rozbory v daňovom sklade výrobcu, ktoré je oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 1 písm. b).

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane, t.j. ak tabakové výrobky vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážan ých tabakových výrobkov do colného režimu voľný obeh, ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane. Daňová povinnosť vzniká aj dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia tabakových výrobkov spod colného dohľadu.

V prípade použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane na iný účel ako na ten, ktorý je uvedený v povolení na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, vzniká daňová povinnosť dňom pou žitia tabakových výrobkov na iný účel.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípadoch zistenia odcudzenia tabakových výrobkov, ktoré sú v režime pozastavenia dane.

V prípade, že colný úrad zistí držbu tabakových výrobkov, ktorých pôvod a spô sob nadobudnutia nevie právnická alebo fyzická osoba preukázať, vznikne daňová povinnosť dňom takéhoto zistenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že právnická osoba alebo fyzická osoba napriek zá kazu predá spotrebiteľské balenie cigariet konečnému spotrebiteľovi za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke. Tejto osobe vzniká povinnosť priznať a zaplatiť daň, ktorá sa vypočí ta ako súčin rozdielu medzi cenou za ktorú sa spotrebiteľské balenie cigariet predalo a cenou uvedenou na kontrolnej známke a sadzby percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane podľa § 6 odseku 2.

K § 12 - Daňový dlžník

Na rozdiel od súčasne platnej legislatívy, návrh zákona vypracovaný na základe transpozície smerníc EÚ neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daň ovej povinnosti.

K § 13 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendá rny mesiac ako zdaňovacie obdobie, a to pre daňových dlžníkov s pravidelnou daňovou povinnosťou, ktorými budú najmä prevádzkovatelia daňových skladov.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daň ovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňových priznaní a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V rovnakej lehote je povinný aj zaplatiť daň. Daňové priznanie je však povinný podať aj keď mu v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť.

Daňový dlžník, ktorý vyrobil tabakové výrobky mimo pozastavenia dane, je povinný predloži ť daňové priznanie nasledujúci deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pretože v týchto prípadoch vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane. Pôjde o takých daňových dlžníkov, ktorým náhodile vznikne daňová povinnosť napríklad dodaním alebo zistením držby neoznačeného spotrebiteľské ho balenia cigariet.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúži ť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívan é vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňový ch dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžn íci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracuje ministerstvo financií.

K § 14 - Vrátenie dane

Z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov je možné v určitých prípadoch vrátiť už zaplaten ú daň.

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať tabakové výrobky v pozastavení dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov, ak

-dodala tabakové vý robky na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vý voz tabakových výrobkov do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprá vnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia tabakových vý robkov, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 15 - Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane sa uplatní v prípadoch, ktoré boli do návrhu zákona zahrnuté podľa ustanovenia čl. 23 smernice Rady č. 92/12/EHS a to osobám používajúcim výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv. Daň sa bude vracať zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie osobám, ktoré sú rovnako zvýhodnené a sú občanmi Slovenskej republiky, pričom sú navrhnuté maximálne limity do výšky ktorých môže byť daň vrátená. Podmienkou vrátenia dane je predloženie dokladu, z ktorého mus í byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 16 - Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento re žim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave tabakových výrobkov. Podstatné je, že tabakové výrobky sa musia nachádzať v daňovom sklade alebo preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, t. j. ich uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice Rady č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu tabakových výrobkov (§ 17 ods. 1) a sklad tabakových výrobkov (§ 18 ods. 1), ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 19 odseku 4.

K § 17 – Podnik na výrobu tabakových výrobkov

Nadväzne na príslušné ustanovenia smernice je podnik na výrobu tabakových výrobkov definovaný ako podnik nachádzajú ci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrábajú tabakové výrobky uvedené v § 4 ods. 2 a definované v odseku 3.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí písomne po žiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 – Sklad tabakových výrobkov

Skladom tabakových výrobkov, ktorý je daňovým skladom, sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, v ktorom sa v rámci podnikania tabakové výrobky skladujú, prijímajú a odosielajú.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, pričom sú navrhnuté kritériá, ktoré musí sklad tabakových výrobkov spĺňať, aby mohol byť prevádzkovaný ako daňový sklad v pozastavení dane.

K § 19 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevá dzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje ”zvýhodnené daňové postavenie”, ktoré bude v praxi znamenať, že vznik daňovej povinnosti bude posunutý od momentu vyrobenia tabakových výrobkov až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevá dzkovanie daňového skladu nebolo vydané, colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odníme. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 20 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských š tátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v predchádzajú com kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, zloží žiadateľ zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov, ktor é bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaný ch tabakových výrobkov na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky na daň vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpoč tu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prí pade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň na ne pripadajú ca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množ stvo tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň v prípade, že nie sú žiadne pochybnosti o daňovej spoľahlivosti žiadateľa a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivú sa považuje právnická osoba alebo fyzick á osoba, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a), c) až f), v prípade prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu tabakových vý robkov alebo skladom tabakových výrobkov, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a) až f). Colný úrad upustí od povinnosti zloženia zábezpeky úplne, ak je žiadate ľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 24 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, alebo čiastočne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovate ľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 21 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ako aj tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2. Tabakové vý robky v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdanených tabakových výrobkov na ceste od ich výroby až po ich konečnú spotrebu, resp. po ich vývoz z daňového územia, ak nedochádza k ich konečnej spotrebe na daňovom území. Po začlenení do EÚ bude možné priamo nadviazať na systém používania sprievodného dokumentu pri preprave tabakových výrobkov v rámci jednotného trhu EÚ.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaných tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko vzniku možných daňových únikov. Naprí klad na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (v ývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na tabakové výrobky, ktoré majú byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 20 je zložen á vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované tabakové výrobky v pozastavení dane. Ak je preprava tabakových výrobkov ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na da ň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu tabakových výrobkov môže byť trvalé, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Platí, že tabakové výrobky v pozastavení dane musia byť po skončení prepravy neodkladne umiestnené v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu.

K § 22 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môžu tabakové výrobky v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom ú zemí do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na pož iadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane, ak neboli uvedené do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 25. Po ukončení prepravy musia byť tabakové výrobky bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu (odberateľa).

Pri preprave tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému prí jemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému ú radu Poprad; túto kópiu je povinný zaslať aj colnému úradu písomne najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

K § 23 – Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rá mci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakové výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie tabakové vý robky v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice Rady č. 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného č lenského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou tabakových výrobkov pokr ývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, je povinný pred vydan ím povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch kalendárnych mesiacov.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výš ke dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrokov, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať a musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

K § 24 – Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území , aby dodávky tabakových výrobkov na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť colnému riaditeľ stvu, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s ú radne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie by ť totožný s odberateľom.

K § 25 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako ná stroj kontroly pohybu tabakových výrobkov. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb tabakových výrobkov v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v č l. 18 až 20 smernice Rady č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebn ým daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice bude mať prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ zodpovednosť za vyskladnené tabakové výrobky v pozastavení dane až dovtedy, kým sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom nepreukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodn ého dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A.

K § 26 – Nezrovnalosti pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ktoré má za ná sledok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný tabakové výrobky zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania tabakových výrobkov.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo iné mu protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňov ému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 27 - Dovoz tabakových výrobkov z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze tabakových výrobkov na daňové územie, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do coln ého režimu voľný obeh. Dovoz tabakových výrobkov je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané tabakové výrobky po prepustení do colné ho režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze tabakových výrobkov musí byť zabezpečená kontrola pohybu, drž by, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz tabakových výrobkov, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 28 - Vývoz tabakových výrobkov v pozastavení dane

Vývozom tabakových výrobkov v pozastavení dane sa rozumie dopravenie tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze tabakových výrobkov do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu tabakových výrobkov sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca tabakových výrobkov sa uvedie colný ú rad, ktorý prepustil tabakové výrobky do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom colný úrad v ýstupu potvrdil, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

K § 29 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepravených na daňové územie na podnikateľské ú čely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia tabakových výrobkov na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom tabakov ých výrobkov.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh tabakových výrobkov, ktoré chce odobrať, identifikačné ú daje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaných tabakových výrobkov. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktor á podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely.

Na takúto prepravu tabakových výrobkov musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované tabakové výrobky.

K § 30 – Zjednodušený sprievodný dokument

Tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného č lenského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice Rady č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č . 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom územ í, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS).

K § 31 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutých tabakových výrobkov nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sú tabakové výrobky určené na súkromné účely, bude colný úrad bra ť do úvahy napr. predmet činnosti fyzickej osoby, ak je podnikateľom, ako boli tabakové výrobky prepravované, množstvo prepravovaných tabakových výrobkov podľa odporúčaní č l. 9 smernice Rady č. 92/12/EHS.

K § 32 – Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného člensk ého štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom tabakových výrobkov. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberate ľ, a to dodaním tabakových výrobkov odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušn é údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktorý je predmetom dodávky.

K § 33 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Tabakové výrobky predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel sú oslobodené od dane, ak sú predané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane sú oslobodené aj tabakové výrobky dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu.

K § 34, 35, 36, 37, a 38 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu tabakových výrobkov je vedenie evidencií slúžia cich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu tabakových výrobkov alebo v sklade tabakových vý robkov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr v šak nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobených, prevzatých, spotrebovaných, vydaných, prijatých tabakových vý robkov.

K § 39 – Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby tabakové výrobky unikli zdaneniu na ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribú ciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb tabakových výrobkov od výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu tabakových výrobkov a ich zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený

-vstupovať do priestorov, kde sa nachádzajú tabakové výrobky alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza,

-zisťovať stav zá sob a nariadiť vykonanie inventúry,

-zastavovať vozidlá , kontrolovať prepravu tabakových výrobkov,

-odoberať bezplatne vzorky,

-kontrolovať doklady s úvisiace s činnosťou daňového subjektu,

-zisťovať prirodzené úbytky tabakových výrobkov pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určovať najviac pr ípustnú výšku strát tabakových výrobkov v daňových skladoch.

K § 40 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, daňových skladov ako aj evidenciu splnomocnencov pre zásielkový obchod, užívateľských podnikov a dovozcov cigariet.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov v intenciách č l. 15a ods. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či tá to je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad.

Colné riaditeľstvo vedie evidenciu údajov podľa § 9 ods. 26, na základe ktorej oznámi ministerstvu najpredávanejšiu cenovú kateg óriu cigariet za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. augusta príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou. Najpredávanejšia cenová kategória cigariet je kategória cigariet, z ktorých najväčšie množstvo spotrebiteľských balení cigariet s rovnakou cenou, s rovnakým počtom kusov cigariet v spotrebiteľskom balení a rovnakou dĺžkou jednej cigarety bolo uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území.

K § 41 – Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie tabakových výrobkov spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové ú niky. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 42 až 46 - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z tabakových výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zá bezpekou, ako aj prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový právny stav, vrátane uspor iadania dane zo skladovaných zásob tabakových výrobkov.

Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajší ch predpisov vykonávali doterajší správcovia dane v prípadoch, v ktorých ku dňu prechodu na nový systém ešte nezaniklo právo daň vyrubiť alebo vymáhať.

Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ïalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov, oprávnen ými príjemcami alebo dovozcami cigariet.

Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane a ďalšie daňové zvýhodnenie), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť inventarizáciu zásob k 30. aprí lu 2004 a daň vysporiadať.

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 9 ods. 1 až 31, § 10 až 43 a § 45, ktoré nadobudnú úč innosť 1. mája 2004. Takéto riešenie si vyžaduje nová, doteraz v Slovenskej republike v praxi neuplatnená koncepcia zákona, do ktorého je v maximálne možnej miere premietnutá požiadavka aproximácie práva s pr ávnymi predpismi EÚ, čo nevyhnutne vyžaduje vytvoriť dostatočný časový priestor pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov a pod.

Nadväzne na prechod na nový systém zdaňovania cigariet je potrebné vyriešiť prechodné obdobia napr. na dopredaj spotrebiteľsk ých balení cigariet so známkami bez uvedenej ceny, ktoré budú po 1. máji 2004 v obchodnej sieti, u ktorých sa navrhuje trojmesačná lehota na dopredaj. Zároveň sa umožňuje uvádzať do daňového voľné ho obehu od 1. mája 2004 do 31. júla 2004 spotrebiteľské balenia cigariet označené známkou podľa doterajších predpisov, ak bude vo voľnom poli známky uvedená cena cigariet.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1060/2003 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu