Zákon o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. 105/2004 účinný od 01.10.2010 do 31.12.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z.'), ktorým sa dosiahla sa úplná zlučiteľnosť s právom Európskej spoločenstiev v oblasti držby, prepravy a kontroly tovarov podliehajú cich spotrebným daniam (smernica Rady 92/12/EHS).

Základnou smernicou, ktorá v súčasnosti upravuje spotrebné dane je smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v platnom znen í (ďalej len 'smernica 92/12/EHS').

Vzhľadom na potrebu jednotného a efektívneho uplatňovania európskeho práva a s cieľom znížiť administratívnu záťaž daňových subjektov a správcov dane a minimalizovať daňové ú niky pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v pozastavení dane medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, sa na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES vytvoril elektronický systém kontroly prepravy tovarov podliehajúcich spotrebnej dani. S cieľom zohľadniť zavedenie elektronického systému kontroly prepravy tovarov podliehajú cich spotrebnej dani pri ich preprave v pozastavení dane bola prijatá nová smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len ' smernica 2008/118/ES').

V nadväznosti na nadobudnutie úč innosti smernice 2008/118/ES a povinnosť Slovenskej republiky implementovať tento právny predpis do národnej legislatívy je potrebné novelizovať zákon č. 105/2004 Z. z.. Predmetný m návrhom zákona sa súčasne navrhuje zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu a v nadväznosti na zistenia nelegálnej výroby liehu sa zavádzajú ďalšie opatrenia na zamedzenie predaja takéhoto liehu. Najdôležitej šími zmenami, ktoré novela zákona č. 105/2004 Z. z. zavádza sú:

-zavedenie elektronického systému kontroly prepravy liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane,

-zavedenie povinnosti pre daňové subjekty prepravovať lieh v pozastavení dane alebo oslobodený od dane na základe elektronického sprievodn ého administratívneho dokumentu (ďalej len 'elektronický dokument'),

-stanovenie postupu pre daňové subjekty a správcu dane pri preprave liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane v prí pade nedostupnosti elektronického systému kontroly prepravy tovaru,

-stanovenie podmienok týkajúcich sa vzniku daňovej povinnosti, vrátenia zábezpeky na daň a uplatnenia strá t liehu pri vzniku nezrovnalosti pri preprave liehu,

-zavedenie inštitútu registrovaného odosielateľa liehu, ktorý je oprávnený po splnení podmienok odosielať lieh v pozastavení dane,

- zavedenie povinnosti elektronickej komunikácie so správcom spotrebnej dane, pokiaľ ide

o zasielanie a verifikovanie elektronického dokumentu,

- zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu,

- zavedenie povinnosti označovať spotrebiteľské balenie s menovitým objemom najviac 0,05 litra,

- zavedenie povinnosti používať pri predaji liehu zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste len také spotrebiteľské balenie, ktoré má v mieste určenom na otvorenie pevne vloženú technickú prekážku zabraňujúcu opätovnému naplneniu spotrebiteľského balenia liehom.

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie. Daňové subjekty, ktoré budú chcieť prepravovať lieh v pozastavení dane alebo oslobodený od spotrebnej dane, budú povinné komunikovať so správcom spotrebnej dane elektronicky, a to prostredníctvom elektronického systému kontroly prepravy tovaru. Elektronické dokumenty vyhotovené prostredníctvom elektronického systému kontroly prepravy tovaru budú daňové subjekty povinné podpísať zaru čeným elektronickým podpisom, ak sa so správcom spotrebnej dane nedohodnú inak.

Zabezpečenie certifikovaného prístupu k elektronickému systému kontroly prepravy tovaru môže pre niektor é daňové subjekty predstavovať jednorázové náklady súvisiace s pripojením na internet, prípadne zakúpením výpočtovej techniky, ako i získaním zaručeného elektronického podpisu. Ïalšie dodato čné náklady pre daňové subjekty sa predpokladajú len v súvislosti s poplatkami za internetové pripojenie a poplatkom na obnovenie certifikátu zaručeného elektronického podpisu. Prístup k elektronickému syst ému kontroly prepravy nebude obmedzovaný podľa počtu vstupov a jeho využívanie bude bezplatné. Súčasne sa predpokladá zvýšenie finančných nákladov u tých výrobcov liehu, ktorí budú vyrábať spotrebiteľsk é balenia určené na predaj na priamu ľudskú spotrebu na mieste s technickou zábranou jeho opätovného naplnenia.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dodatočn é nároky na štátny rozpočet a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie. Finančné prostriedky potrebné na vytvorenie elektronického systé mu kontroly prepravy liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane sú v zmysle rozhodnutia č. 1152/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani zabezpe čené z rozpočtu Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na št átny rozpočet. Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný výnos do štá tneho rozpočtu v roku 2010 vo výške 13,17 mil. eur (397 mil. Sk), v roku 2011 vo výške 20,04 mil. eur (604 mil. Sk) a v roku 2012 vo výške 20,71 mil. eur (624 mil. Sk). Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka PRE POSUDZOVANIE VPLYVOV

1.Vplyvy na verejné financie:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný výnos do štátneho rozpočtu v roku 2010 vo výške 13,17 mil. eur (397 mil. Sk), v roku 2011 vo výške 20,04 mil. eur (604 mil. Sk) a v roku 2012 vo výške 20,71 mil. eur (624 mil. Sk). Návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na rozpočty obcí, ani na rozpoč ty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb.

3. Vplyvy na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Pozitívnym vplyvom bude odstrá nenie administratívnej záťaže podnikateľských subjektov spojenej so súčasným systémom prepravy liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane. V prípade podnikateľských subjektov, ktoré v súč asnosti nedisponujú počítačovou technikou, zaručeným elektronickým podpisom a pripojením na internet si však táto zmena vyžiada jednorázové náklady na ich zabezpečenie. Zavedení m navrhovaných zmien sa predpokladá zvýšenie finančných nákladov u tých výrobcov liehu, ktorí budú vyrábať spotrebiteľské balenia určené na predaj na priamu ľudskú spotrebu na mieste s technickou zábranou jeho opätovného naplnenia.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom k tomu, že sa zavá dza elektronická komunikácia podnikateľov so správcom dane pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v pozastavení dane a pri preprave tovaru od dane oslobodeného.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č . 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

-čl. 90 až 93 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktú r spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap.9/zv. 1),

-smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),

-smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (Ú.v. EÚ L 286, 17.10.2006),

-smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú.v. EÚ L 346, 29.12.2007),

-smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú.v. EÚ L 9, 14.1.2009),

-nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kó dex spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 2/zv. 4),

-nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na úč ely výnimky zo spotrebnej dane v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),

-nariadenie Rady (ES) č. 2073/2004 zo 16. novembra 2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní (Ú.v. EÚ L 359, 4.12.2004),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovan í a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 v platnom znení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008),

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009),

-rozhodnutie č. 1152/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo S údu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady 2008/118/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1.1.2010.

b)Proti SR nebolo začat é konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernice 92/83/EHS a 92/84/EHS boli prebraté do zákona č . 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov a do zákona č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 2006/79/ES bola prebratá do zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakový ch výrobkov v znení neskorších predpisov, zákona č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, zákona č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov a z ákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 2007/74/ES bola prebratá do zákona č 378/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2008/118/EHS bude úplne prebratá do zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a novely zákona č. 98/2004 Z.z.; do zákona č . 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a novely zákona č. 106/2004 Z.z.; do zákona č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov a novely z ákona č. 104/2004 Z.z.; do zákona č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov a novely zákona č. 107/2004 Z.z..

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 6

Rozširuje sa zoznam území, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva, ktoré však nie sú územím Európskej únie a ani sa na nich neuplatňuje smernica 2008/118/ES.

K bodu 2

Upresňuje sa definícia pozastavenia dane tak, aby bolo zrejmé, že tento daňový režim sa nevzťahuje na do časné uskladnenie, slobodné pásma, slobodné sklady a colné režimy podmienečného oslobodenia od cla stanovené príslušným colným predpisom.

K bodu 3

Rozširuje sa definícia uvedenia liehu do daňového voľného obehu, pričom uvedením liehu do daňového vo ľného obehu sa rozumie aj skutočnosť ak právnická osoba alebo fyzická osoba nakladá s liehom mimo pozastavenia dane, pričom nevie preukázať, ž e spotrebná daň z takto nadobudnutého liehu bola zaplatená v súlade so zákonom č.105/2004 Z. z..

K bodu 4

Ustanovuje sa nový typ právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej odosielať lieh v pozastavení dane, ktorý m je registrovaný odosielateľ. Registrovaný odosielateľ je oprávnený na základe povolenia lieh po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh odosielať v pozastavení dane, pričom lieh v pozastavení dane nesmie prijímať ani skladovať.

K bodu 5

Z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky vyplynula povinnosť pre osoby podnikajúce vo výrobe a predaji pohonných látok ponúkať stanovené minimálne množstvo pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie. Pohonnou látkou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie je aj bioetanol, t.j. etanol vyrobený z biomasy. Vzhľadom k tomu, že so splnením povinnosti vyplývajúcej z predmetného nariadenia súvisí i výroba liehu vo veľkokapacitných liehovarníckych závodoch, v ktorých nie je možn é z kapacitných dôvodov použiť objemové kontrolné liehové meradlo sa na zisťovanie vyrobeného množstva liehu navrhuje zaviesť ďalší typ kontrolného liehového meradla na lieh, ktorý m je meracia zostava na lieh. Predmetná úprava nadväzuje aj na prílohu č. 72 vyhlášky ÚNMS č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje pož iadavky na meracie zostavy na lieh.

K bodu 7

Navrhuje sa upraviť sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa neupravovala od roku 2006. Súčasná sadzba spotrebnej dane z liehu je najnižšia v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska a siedma najnižšia spomedzi členských štátov EÚ.

K bodu 8

Navrhuje sa oslobodiť od spotrebnej dane lieh, ak je použit ý na výrobu extraktov a macerátov, ktoré majú charakter rastlinných liečivých prípravkov a sú určené na vnútorné a vonkajšie použitie. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre malý ch podnikateľov, ktorí vyrábajú z liehu takéto maceráty a extrakty.

K bodu 9

Ustanovenie sa upresňuje tak, aby bolo zrejmé, že zničenie liehu colným úradom, alebo pod jeho dozorom nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti.

K bodu 10

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na úpravu prepravy liehu v pozastavení dane pre zahraničných zástupcov alebo ozbrojené sily iných štátov, ktor é sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilných zamestnancov na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, 12) ktorí sú povinní v súlade so smernicou 2008/118/ES prepravovať lieh v pozastavení dane na účely osloboden é od dane s osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom ustanoveným v osobitnom predpise únie. Súčasne musí zahraničný zástupca prepravovať lieh v pozastavení dane s elektronickým administratívnym sprievodným dokumentom (ďalej len 'elektronický dokument').

K bodu 11

Vzhľadom na to, že správca dane v rámci výkonu daňového dozoru zisťuje predaj nelegálne vyrobené ho liehu v pohostinských a reštauračných zariadeniach sa navrhuje, aby pri predaji liehu zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste bolo možné použiť len spotrebiteľské balenie, ktoré m á v mieste určenom na otvorenie pevne vloženú technickú zábranu, ktorú nie je možné bez jej poškodenia vyňať. Súčasne má byť táto technická zábrana zhotovená tak, že spotrebiteľské balenie po vyprázdnení jeho obsahu, nie je možné opätovne naplniť liehom.

K bodom 12 a 13

V nadväznosti na novelu nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorou sa rozlišujú colné úrady podľa colné ho konania a dokončenia colných formalít, bolo potrebné upraviť znenie ustanovení.

K bodom 14 a 15

Upravuje sa povinnosť označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou známkou tak, aby sa uvedené nevz ťahovalo na lieh oslobodený od dane podľa § 7a a na spotrebiteľské balenia liehu, ktoré sa vracajú dodávateľovi liehu na daňové územie v rámci reklamá cie. Predmetnou legislatívnou úpravou sa súčasne zavádza povinnosť označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou s menovitým objemom najviac 0,05 litra, na ktoré sa podľa platného znenia zákona uveden á povinnosť nevzťahuje.

K bodom 16, 23 a 26

Vzhľadom k tomu, že smernica 2008/118/ES už neupravuje problematiku dodania liehu pre právnickú osobu alebo fyzick ú osobu v inom členskom štáte, ktorá sa podľa právnych predpisov tohto členského štátu spravuje podľa verejného práva, je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K bodu 17

Umožňuje sa vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v nadväznosti na úpravu v § 10 ods. 7 predkladaného n ávrhu zákona.

K bodom 18, 28 a 30

Vzhľadom k tomu, že v súlade s Akčným programom znižovania administratívnej záťaže by mal štá tny orgán požadovať od právnickej osoby alebo fyzickej osoby len informácie, ktoré nemôže získať sám a z dôvodu, že colný úrad má umožnený prístup ako do obchodného registra, tak aj do ž ivnostenského registra, nie je potrebné požadovať predmetný doklad od žiadateľa, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v § 31.

K bodom 20 a 21

Vzhľadom na to, že osoba uvedená v § 37a ods. 2, alebo ozbrojené sily iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilní zamestnanci na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy 12) môžu v súlade so smernicou 2008/118/ES prijať lieh v pozastavení dane, upravuje sa vznik daňovej povinnosti a daňový dlžník, ak na takéto prijatie liehu nenadväzuje oslobodenie od dane podľa § 7 ods. 2 písm. h).

K bodom 22 a 25

Z dôvodu, že prevádzkovateľ daňového skladu uplatňuje vrátenie dane daňovým priznaním alebo dodatočným daňovým priznaním bolo potrebné upresniť znenie predmetný ch ustanovení.

K bodu 24

Upresňuje sa znenie legislatívnej skratky. Uvedenou úpravou sa umožní podnikateľom využíva ť na zloženie zábezpeky na daň aj služby banky so sídlom v inom členskom štáte.

K bodu 27

Ustanovenie sa upresňuje nadväzne na znenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b).

K bodu 29

Upresnenie znenia ustanovenia v nadväznosti na rôzne zaobchádzanie s arómami, extraktmi a macerátmi určený mi na výrobu liehovín a miešaných alkoholických nápojov a aróm vyrobených z liehu oslobodeného od dane, ktoré sú určené na výrobu potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu.

K bodu 31

Na základe poznatkov z praxe sa ustanovenie dopĺňa o ďalšiu situáciu, kedy je možný zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodu 32

V porovnaní s doteraz platnou právnou úpravou sa zásadne mení postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane na daňovom území, ako i postup pri preprave liehu v pozastavení dane na území únie tak, že sa papierové (tlačené) štvordielne sprievodné dokumenty nahrádzajú elektronickým systémom vyhotovovania sprievodného administratí vneho dokumentu, jeho zasielania colnému úradu, prideľovania administratívneho referenčného kódu colným úradom, informovania colného úradu odosielateľa ako i colného úradu príjemcu o preprave liehu v pozastavení dane, a to od jej začatia až po ukončenie, potvrdzovania príjmu liehu prostredníctvom elektronického vyhotovovania správ o prijatí odberateľom liehu.

Odosielateľ liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ alebo užívateľský podnik je povinný vyhotoviť návrh elektronick ého dokumentu, ktorý zašle colnému úradu odosielateľa. Colný úrad odosielateľa overí údaje v elektronickom dokumente a pridelí mu referenčný kód, ktorý oznámi odosielateľovi. Colný ú rad odosielateľa je povinný po oznámení referenčného kódu odosielateľovi odoslať elektronický dokument správcovi dane v inom členskom štáte alebo colnému úradu príjemcu na daňovom území. Coln ý úrad príjemcu na daňovom území je povinný odoslať elektronický dokument príjemcovi.

Príjemca je povinný najneskôr do piatich kalendárnych dní odo daň prijatia liehu elektronicky vyhotoviť správu o prijatí a túto prostredníctvom elektronického systému zaslať colnému úradu príjemcu. Coln ý úrad príjemcu je povinný elektronicky overiť údaje v správe o prijatí a ak sú tieto údaje správne, potvrdiť príjemcovi zaevidovanie správy o prijatí a zároveň odoslať potvrdenú správu o prijatí colnému úradu odosielateľa na daňovom území alebo správcovi iného členského štátu. Colný úrad odosielateľa, ktorý obdržal správu o prijatí od colného úradu príjemcu alebo o spr ávcu dane v inom členskom štáte, je povinný odoslať správu o prijatí odosielateľovi.

Na prepravu liehu v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať.

K bodom 33, 34 a 37

Upravujú sa podmienky pre oprávneného príjemcu, ktorý prijíma lieh z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne tak, že sa ustanovuje lehota príležitostnému oprávnenému príjemcovi na prijatie celého množstva liehu. Súčasne sa dopĺňa ustanovenie upravujúce zánik povolenia prijať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane, v prípade uplynutia tejto lehoty.

K bodom 35 a 36

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vykonané zmeny v § 27.

K bodu 38

V nadväznosti na zvedenie nového daňového subjektu, ktorým je registrovaný odosielateľ sa stanovujú podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať lieh v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorých toto povolenie zaniká.

V súvislosti so zavedením elektronického systému monitorovania a kontroly liehu prepravovaného v pozastavení dane sa upravuje postup daňových subjektov pri dovoze a vývoze liehu v pozastavení dane. Novou úpravou vývozu liehu v pozastavení dane sa zadefinoval pojem pre vývoz liehu v pozastavení dane na účely tohto zákona tak, že vývozom liehu sa rozumie dopravenie liehu v pozastavení dane z da ňového skladu alebo od registrovaného odosielateľa na miesto výstupu. Miesto výstupu je na účely tohto zákona definované ako miesto, v ktorom lieh v pozastavení dane opúšťa územie ú nie. Obdobne ako pri preprave liehu v pozastavení dane na daňovom území a na území únie, sa i vývoz liehu v pozastavení dane uskutočňuje na základe elektronického dokumentu, ktorý je pri vývoze povinný vyhotoviť vývozca, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ prostredníctvom elektronického systému. Colný úrad vývozu overí údaje v elektronickom dokumente a pridelí mu referenčný kód, ktorý oznámi vývozcovi. Colný úrad vývozu je povinný po oznámení referenčného kódu vývozcovi, odoslať elektronický dokument colnému úradu výstupu. Colný úrad vý stupu na daňovom území je povinný vyhotoviť potvrdenie o výstupe a toto odoslať colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu je povinný elektronicky overiť údaje v potvrdení o výstupe a ak sú tieto údaje správne, vyhotoviť správu o vývoze, ktorú odošle vývozcovi.

V súlade s čl. 26 až 29 smernice 2008/118/ES sa zároveň upravuje postup daňových subjektov a colných ú radov pri preprave liehu v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systému je odosielateľ (dodávateľ ) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu odosielateľa (dodávateľa) začatie prepravy liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

Súčasne sa upresňuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave liehu v pozastavení dane a povinnosti daňového dlžníka.

K bodu 39

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a colného úradu pri preprave liehu v pozastavení dane pri vý voze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systému je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vý vozu začatie prepravy liehu v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K bodu 40

Ustanovenie upravuje postup právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá chce prijať lieh uvedený do daňového vo ľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo lieh uvedený do daňového voľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. odoslať. Súč asne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K bodu 42

Na účely posudzovania, či je lieh určený na súkromné účely alebo podnikateľské účely sa upresňuje toto množstvo liehu prepraveného z iného členského štá tu na daňové územie fyzickou osobou. Keďže ide o prepravu liehu uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, ktorý sa prepravuje na súkromné účely fyzickou osobou na daňové ú zemie, má colný úrad množstvo takto prepravovaného liehu považovať len za orientačné a nie limitné a nemá slúžiť ako priamy dôkaz vedúci k jeho zdaneniu na daňovom území za podmienky, ž e takto prepravovaný lieh bude skutočne použitý na vlastnú spotrebu tejto fyzickej osoby. V prípade ak sa zistí, že takto prepravený lieh bol použitý na podnikateľské účely je fyzická osoba povinná z tohto liehu zaplatiť daň na daňovom území.

K bodu 43

Zosúladenie znenia ustanovenia s § 30, § 33 a § 36a, ktorými sa okrem iného upravujú povinnosti daňové ho dlžníka v prípade vzniku daňovej povinnosti.

K bodu 44

V súlade so smernicou 2008/118/ES sa ustanovuje, že daňová povinnosť nevznikne z množstva liehu pripadajúceho na straty liehu vyplývajúcej z jeho fyzikálno-chemických vlastností pri jeho dodaní na účely zásielkového obchodu, ako aj z množstva liehu preukázateľne znehodnoteného a zničené ho. Tieto straty musia byť uznané colným úradom alebo správcom dane iného členského štátu. Ustanovenie sa súčasne upravuje tak, aby bolo možné vrátiť zlo ženú zábezpeku na daň odosielateľovi liehu pri uskutočňovaní zásielkového obchodu, a to maximálne do výšky dane pripadajúcej na straty liehu, ktoré uznal colný úrad alebo správca dane iného č lenského štátu.

K bodu 45

V nadväznosti na príslušné články smernice 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave liehu mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súč asne je potrebné stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

K bodom 41, 46, 48 až 50, 55 až 57

Legislatívno – technická úprava vzhľ adom na navrhované zmeny.

K bodom 47 a 51

Zavádza sa povinnosť pre registrovaného odosielateľa a colný úrad viesť príslušnú evidenciu.

K bodom 52 a 53

Ustanovuje sa správny delikt a sankcia za porušenie povinnosti používať pri predaji liehu zo spotrebiteľské ho balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste spotrebiteľské balenie s pevne vloženou technickou zábranou.

K bodu 54

Upravujú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám.

K čl. II

Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona.

K čl. III

Účinnosť zá kona sa navrhuje od 1. marca 2010, s výnimkou ustanovení, ktorými sa implementuje smernica 2008/118/ES.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

25

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Spotrebná daň z liehu je súčasťou daňovej s ústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januára 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a na ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Uvedené dôvody viedli k rozhodnutiu vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli ú činnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať a vypracovať samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby nemôže dostatočným spôsobom postihnúť funkciu zdanenia vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky v minulosti vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súč asne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená , že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré zabezpečia smernicami ustanovené minimálne daňové zaťaženie a pritom v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v z ásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už výrobou alebo pri jeho dovoze do tuzemska. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane je pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľ ovi zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane v stave určenom na konečnú spotrebu ' pohyboval' nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

-postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

-sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z liehu vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane je lieh vyrobený v tuzemsku alebo dovezený, pričom na účely zákona sa liehom rozumie etylalkohol obsiahnutý v tovare kódu kombinovanej nomenklatúry 2207, 2208 alebo inej kapitoly ako 22, ak je obsah liehu vyšší ako 1,2% objemu, a 2204, 2205 a 2206, ak je obsah liehu vyšší ako 22% objemu. Definícia predmetu dane z liehu je už v súčasnosti zosúladená s definíciou uvedenou v článku 20 smernice č. 92/83/EHS.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré lieh vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušných ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane a Sprá va štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane alebo oslobodenia od dane.

Základom dane je množstvo liehu, ktoré podlieha daňovej povinnosti, vyjadrené v litroch absolútneho alkoholu.

Platiteľ, ktorý vyskladňuje alebo dováža spotrebiteľské balenie liehu, je povinný požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo' o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontroln ých pások na označovanie spotrebiteľského balenia liehu pri vzniku daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je liter absolútneho alkoholu na rozdiel od EÚ, kde je jednotkou hektoliter absolútneho (100%) alkoholu. Súčasná výška sadzby dane u liehu mierne prevyšuje úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v smernici č. 92/84/EHS.

Od dane je oslobodený lieh:

-vyskladnený na účely štátnych hmotných rezerv,

-použitý v rámci podnikateľskej činnosti ako surovina pri výrobe výrobkov, ktoré nepodliehajú spotrebnej dani, resp. sú od dane oslobodené,

-odobratý na potravinárske skúšky, a na výskumné účely, týkajú ce sa predmetu dane, na zdravotnícke účely,

-použitý na denaturáciu u platiteľa, všeobecne denaturovaný a osobitne denaturovaný, pou žitý na určený účel,

-obsiahnutý v tovare, ktorý je predmetom dane z dôvodu obsahu liehu, ale nie je určený ako nápoj na konzumá ciu alebo je produktom chemickej výroby a je znehodnotený na potravinárske účely,

-vyskladnený pre pestovateľa v množstve dvoch tretín z vyrobeného množstva liehu za jedno v ýrobné obdobie, najviac však z vyrobeného množstva 18 l a,

-vyvezený priamo výrobcom.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdaneného liehu v rámci podnikateľskej činnosti, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-použití zdaneného liehu na výrobu predmetu dane,

-prevzatí vráteného zdaneného liehu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 15 dní od predloženia žiadosti o vrátenie dane, najskôr však 26. deň zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa žiadosť o vrátenie dane predložila.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň sa platí najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Lieh oslobodený od dane s výnimkou všeobecne denaturovaného liehu môže platiteľ dane nakúpiť len s povolením na ná kup liehu oslobodeného od dane, ktoré vydáva daňové riaditeľstvo.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národné ho programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z liehu je z časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie te jto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň, a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z potreby ú plného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to

-92/12/EHS o všeobecnom systéme, drž be, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

-92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje,

-92/84/EHS o priblížení sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje.

Zá merom novej koncepcie zákona je zaviesť hlavne ustanovenia základnej smernice 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mech anizmu fungovania daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujúcich kontrolu vý roby, dovozu, pohybu a spotreby liehu, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dôslednou správou a kontrolou.

Princípy predkladaného návrhu zákona

V ná vrhu zákona sú premietnuté príslušné články základnej smernice 92/12/EHS, upravujúce daňové sklady, pozastavenie dane, daňové zábezpeky, pohyb predmetov spotrebnej dane v pozastavení dane i uvoľnený ch do daňového voľného obehu na daňovom území i na území spoločenstva, ktoré umožňujú voľný pohyb predmetov spotrebnej dane v spoloč nom trhu.

Návrh z ákona vypracovaný na základe smerníc EÚ neuvaž uje s pojmom 'platiteľ dane'. Tento pojem je nahradený pojmom 'daňový dlžník'. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľ a tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus uplatňovania spotrebnej dane je založený

-na existencii daňových skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať výlučne podniky na výrobu liehu a sklady liehu za podmienok ustanovených zákonom; lieh je možné vyrábať len v daňových skladoch (s výnimkou liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia),

-na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú oprávnené používať lieh oslobodený od dane,

-oprávnených príjemcov, ktorí sú oprávnení prijímať z členských štátov lieh v pozastavení dane, prípadne lieh oslobodený od dane,

-na monitorovaní pohybu liehu podliehajúceho spotrebnej dani,

-na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množ stvo liehu uvedeného do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo na množstvo liehu prepravované v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou liehu je popri zavedení daňov ých skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou harmonizácie práva, pretože je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane z liehu, ktorú budú vykonávať colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčových zmien v systéme uplatňovania spotrebnej dane. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečn ú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytvorili podmienky pre možné daňové úniky. Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu liehu v súčasnosti uplatňujú iba colné ú rady pri pohybe liehu, ktorý bol prepustený do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu liehu končí momentom jeho prepustenia do colného režimu vo ľný obeh, colné úrady majú s týmto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti.

Colné úrady v súčasnosti už spravujú na daňovom území spotrebnú daň z minerálnych olejov. Okrem toho majú skúsenosti aj so správou ostatných spotrebných daní, pretože tieto dane vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcim spotrebnej dani a vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov je nevyhnutná aj pri vývoze. Presun správy všetkých spotrebných daní z daňových úradov na colné ú rady je opodstatnený aj v tej súvislosti, že správu spotrebných daní v prevažnej väčšine krajín EÚ vykonávajú colné úrady, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzájomnej sp olupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a pri ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musie ť nevyhnutne nadviazať aj colné úrady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný. Eur ópska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

V návrhu zákona je navrhnutá aj znížená sadzba dane, ktorá umožňuje poskytnúť zvýhodnenie pre pestovateľov, ktorí doteraz využívali režim oslobodenia od dane, pričom množstvo poskytovanej výhody ostáva zachované. Zároveň sa sprísnili podmienky pre výrobu liehu v liehovarníckych závodoch na pestovateľské pá lenie ovocia.

Hospodársky a finančný dosah pr ávnej úpravy

V predkladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z liehu a z uvedeného d ôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby liehu neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozití vnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových ú nikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby a distribúciu liehu až po jeho konečnú spotrebu.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dô vodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo vý ške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií 'Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004', ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januá ra 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečen í, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinn ých prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovní kov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejných služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien po čet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú ná roky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných n árokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

K Èl. I

Návrh zákona o spotrebnej dani z liehu si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy z ákona, ktorým je zdaňovanie liehu spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zá kone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie liehu do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatň ovanie spotrebnej dane z liehu v Slovenskej republike -krajine 'cieľa' t. j. konečnej spotreby, je potrebné definovať daňové územie, ktorým je ú zemie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, drž be, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňové ho skladu za podmienok ustanovených zákonom lieh v pozastavení dane vyrába, spracováva, denaturuje, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia liehu do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vý voz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine koneč nej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne lieh na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného člensk ého štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môže ísť napr. o obchodníka, distribut éra liehu, ktorý na daňovom území nakupuje lieh už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Uvedením liehu do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie liehu z režimu pozastavenia dane, vyrobenie liehu mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného liehu do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odň atia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba liehu samotným prevádzkovateľom daňového skladu, pokiaľ sa nejedná o použitie na účely oslobodené od dane podľa § 7 ako napríklad vlastné laboratórne skúšky.

Vyňatím liehu z rež imu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Lieh, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený lieh, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Vzhľadom na to, že v colnom zákone sa použ íva termín 'prepustenie tovaru do voľného obehu', čím sa má na mysli 'colný voľný obeh', bolo nevyhnutné v predloženom návrhu zákona zaviesť pojem daňový voľný obeh, a tým odlí šiť prepustenie tovaru do daňového voľného obehu od prepustenia tovaru do voľného obehu z hľadiska colného.

Keďže zákon pri uplatňovaní daňových režimov rozlišuje podnikanie od súkromnej – osobnej spotreby, podnikaním na daňovom území sa na účely zákona rozumie činnosť podľa Obchodného zá konníka a pre územie členských štátov tak, ako je definované právnymi predpismi príslušných členských štátov.

Na účely zákona sa definujú majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 – Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňov ých úradov na colné úrady sa na účely zákona definuje správca dane, ktorým bude na da ňovom území miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu sprá vy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožn ý s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane je lieh vyrobený na daňovom území, dopravený na daňové územie z iného č lenského štátu alebo dovezený na daňové územie z tretích štátov, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej v článku 20 smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktú r spotrebnej dane pre alkohol a alkoholické nápoje.

Predmetom dane je lieh vo všetkých výrobkoch s obsahom alkoholu od 1,2 objemových percent, okrem tovarov kódu kombinovanej nomenklat úry 2204, 2205 a 2206, ktoré sú predmetom dane z liehu len ak majú obsah alkoholu vyšší ako 22 objemový ch percent.

Pri definovaní liehu uvedeného v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktor ý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifiká cia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dô jde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, prevodový kľúč ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financi í Slovenskej republiky a ktoré uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 5 Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu pri 20°C , t.j. hl a. (čl. 21 smernice č. 92/83/EHS).

Alkoholom sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami.

V zákone sa používa aj iná jednotka na vyjadrenie množstva liehu, ktorou je liter 100% alkoholu, t.j. l a. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 Sadzba dane

Základná sadzba dane je ustanovená na 25 000 Sk na hektoliter 100% alkoholu a je v súlade s ustanovením článku 3 smernice č.92/84/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické n ápoje.

Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia v množstve 30 l a. z liehu vyrobeného pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, čo v prepočte na doterajšie oslobodenie od dane znamená množstvo 15 l a. oslobodeného od dane, t.j. o 3 l a. oslobodeného od dane viac, ako bolo doteraz.

Uvedená zmena bola nevyhnutná z dôvodu, že smernica 92/83/EHS neumožňuje oslobodiť lieh vyrobený pre drobných pestovateľov, umožňuje ale pre 'malých výrobcov' použiť zredukovanú sadzbu, ktorá nesmie byť vyššia ako 50% základnej sadzby. Nakoľko v Slovenskej republike je zaužívaný systém výroby liehu pre pestovateľov v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia ako služ ba pre pestovateľov, bola v rámci predvstupových rokovaní pre Slovenskú republiku povolená výnimka, ktorá bola premietnutá v ustanovení tohoto paragrafu.

K § 7 Oslobodenie od dane

Smernice EÚ 92/12/EHS v čl.23 a 92/83/EHS v čl.27 ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia o d spotrebnej dane z liehu, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona do dvoch odsekov. V prvom odseku sú tie oslobodenia, ktoré sú viazané na odberný poukaz a následne na užívateľský podnik.

Z obligatórnych (záväzných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použitie liehu

-na výrobu a prípravu liekov a iných výrobkov slúžiacich na ochranu a podporu zdravia, na výrobu potravín s limitovaným množstvom liehu,

-osobitne denaturovaného na výrobu octu,

-na výrobu ar óm určených na aromatizovanie potravín,

-osobitne denaturovaný na určený účel, ktorým je výroba výrobku alebo iný účel použitia, napríklad čistiace účely, dezinfekčné účely, výskumné účely, a pod., tak ako je uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.

Z fakultatívnych (voliteľných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použ itie liehu

-osobitne denaturovaného na určený účel, ktorým nie je výroba výrobku, napríklad použitie na zdravotné účely, na opatrenia proti vzniku a šíreniu chorôb, na vedecké účely, vedecký výskum, na čistenie strojov, na svietenie,

-rafinovaného na vedecké účely a na vedecký výskum výlučne v prípade, ak preuká zateľne nie je možné použiť osobitne denaturovaný lieh,

-vo výrobnom procese, ak konečný výrobok lieh už neobsahuje a

- pri výrobe minerálnych olejov, pričom lieh musí byť denaturovaný.

V druhom odseku sú zapracované tie oslobodenia, ktoré nie sú viazané na odberný poukaz.

Z obligatórnych oslobodení je do druhého odseku zahrnuté použitie liehu všeobecne denaturovaného podľa Nariadenia komisie (ES) č. 3199/93 o vzájomnom uznávaní postupov úplnej denaturácie etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane v znení Nariadenia komisie (ES) č. 2546/95 a č . 2559/98, ktorý sa môže prepravovať len so zjednodušeným sprievodným dokumentom, pričom úplne denaturovaným liehom, ktorý definuje toto nariadenie, sa rozumie všeobecne denaturovaný lieh.

Z fakultatívnych oslobodení, ktoré nie sú viazané na odberný poukaz je v druhom odseku zahrnuté oslobodenie

-výrobkov, ktoré boli vyrobené z liehu oslobodeného od dane v užívateľskom podniku, ako aj obdobných výrobkov vyrobených z denaturovaného liehu, resp. liehu oslobodené ho od dane podľa predpisov jednotlivých členských štátov (napr. kozmetických výrobkov, čistiacich prostriedkov, potravín, liekov, liečivých prípravkov a pod.),

-liehu odobratého a použitého ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, na vlastné laboratórne skúšky, ako i liehu preukázateľne zničeného (napr. z vyššej moci) alebo znehodnoteného a zneškodneného resp. zničeného na podnet orgá nov potravinového dozoru v technologicky odôvodnenom množstve, ak už nie je použiteľný na ďalšie spracovanie,

-v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množ stva pripadajúceho na výrobné straty, výrobné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané colným úradom, ako aj správcom dane iného členského štátu.

Osobitným prípadom oslobodenia vyplývajúcim z vy ššie citovanej smernice a nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie liehu od dane, prepraveného na daň ové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na da ňovom území. Takáto preprava liehu na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o osloboden í od spotrebnej dane.

V prípadoch ak všeobecne denaturovaný lieh alebo výrobok z osobitne denaturovaného liehu dopravený na daňové územie spôsobí na daňovom územ í daňový únik alebo sa akýmkoľvek spôsobom zneužíva, colné orgány informujú v súlade s člán kom 27 odsek 5 smernice č. 92/83/EHS bezodkladne Komisiu.

K § 8 Denaturácia liehu

Lieh môže byť denaturovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného ú radu povolenie na denaturáciu liehu, a ktorý je vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu. Lieh môže byť denaturovaný len v pr ítomnosti zamestnanca colného úradu.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť nielen v daňových skladoch, ktoré majú povolenie na denaturáciu, ale aj v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v povolení na odber liehu oslobodeného od dane uvedené použitie osobitne denaturovaného liehu na určený účel.

Ministerstvo financií SR je súčasne splnomocnené po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, s Ministerstvom hospodárstva SR, s Ministerstvom zdravotníctva SR a po dohode s colným riaditeľstvom ustanoviť všeobecne záväzným predpisom podmienky na denaturáciu liehu, denaturačné prostriedky a ich zloženie, ako aj účel pou žitia denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturovaného liehu.

K § 9 Povolenie na denaturáciu

Každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí ma ť okrem povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu.

Colný úrad vydá povolenie na denaturáciu liehu po preverení údajov uvedených v žiadosti, ktorú žiadateľ predkladá v súlade s predmetným ustanovením.

K § 10 Označovanie spotrebiteľského balenia liehu

Spotrebiteľské balenie liehu kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňov ého voľného obehu len označené kontrolnou známkou. Kontrolná známka obsahuje údaje o odberateľovi známky, o množstve a objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení.

Spotrebiteľské balenie označené kontrolnými známkami, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom vydaným ministerstvom sa považuje za neoznačené.

Kontrolné známky môže tlačiť len tlačiareň cenín na daňovom území alebo na území ktorá má po splnení ustanovený ch podmienok povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom. Tlačiareň je povinná predložiť colnému riaditeľ stvu vzor (specimen) kontrolnej známky, ktorá musí splniť ustanovenia vykonávacieho predpisu.

Odberateľ kontrolnej známky požiada colné riaditeľstvo o vydanie registračného odberného čísla, ktoré ho oprávňuje k uzatvoreniu zmluvy s tlačiarňou, a k podaniu žiadosti colnému úradu o vydanie odberného poukazu na odber kontrolných známok. Colný úrad vydá odberateľovi kontrolných známok po splnení podmienok poukaz, ktorý je vyhotovený v troch dieloch. Diel A je urč ený tlačiarni, diel B si ponechá odberateľ a diel C si ponechá colný úrad. Tlačiareň vyznačí na diele B skutočne prevzatý počet kontrolných známok.

Ak odberateľ reklamuje kontrolné známky v tlačiarni alebo si neprevezme kontrolné známky od tlačiarne, tlačiareň je povinná odovzdať reklamované kontrolné zná mky colnému úradu Bratislava, ktorý takéto známky zničí a o ich zničení vyhotoví protokol.

Odberateľ kontrolných známok odovzdá poškodené alebo nepoužiteľné kontrolné známky colnému úradu, ktorý tieto známky zničí a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach.

Dovozca spotrebiteľského balenia liehu je povinný si dať potvrdiť vyvezené kontrolné známky, späť dovezené kontrolné známky a dovezené spotrebiteľské balenie liehu, na ktorých sú známky nalepen é.

Odberateľ je povinný si zúčtovávať kontrolné známky mesačne vždy v lehote na podanie daňového priznania, s vý nimkou dovozcu, ktorý ich zúčtuje do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Bez povolenia colného úradu je zakázaný predaj spotrebiteľského balenia liehu za nižšiu cenu ako je súčet dane zodpovedajúcej množstvu 100% alkoholu v spotrebiteľskom balení, dane z pridanej hodnoty a sumy 25 Sk na liter liehoviny.

V prípade, ak tlačiareň nespĺňa podmienky za ktorých jej bolo vydané povolenie na tlač kontrolných známok, alebo nedodržuje u stanovené povinnosti, Colné riaditeľstvo SR jej povolenie na tlač kontrolných známok odníme.

K § 11 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktor á na základe odberného poukazu je oprávnená odoberať a používať lieh oslobodený od dane. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č . 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania liehu oslobodeného od dane.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe pí somnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia liehu. Rovnako ako prevádzkovateľ daňového skladu, aj užívateľský podnik musí preukázať daňovú spoľahlivosť a bezúhonnosť. Zároveň ak sa prepravuje lieh oslobodený od dane, je žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na daň. V prípade, ak užívateľský podnik bude nakupovať lieh, ktorý nie je denaturovaný, zloží zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na priemerné mesačné množstvo liehu, ktoré používa, alebo ktoré predpokladá použiť. Táto zábezpeka môže pokrývať aj zábezpeku na daň na prepravu takéhoto liehu, ak je zložená v postačujú cej výške.

Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, resp. zriaďovateľskú listinu, ak subjekt nie je zriadený na podnikateľské účely, ďalej technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia liehu oslobodeného od dane.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, pričom ku každej žiadosti vo veci vydania odberného poukazu si vyžiada stanovisko Colného riaditeľstva SR. Ak sú splnené všetky podmienky, ustanovené zákonom vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľ ovi pre odber liehu od konkrétneho dodávateľa a doba platnosti odberného poukazu môže byť maximálne jeden rok. V odbernom poukaze sa uvedie aj povolené množ stvo odberu liehu oslobodeného od dane na dobu platnosti odberného poukazu. Z dôvodu zabezpečenia kontroly použitia liehu oslobodené ho od dane colný úrad vyhotoví odberný poukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívate ľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere liehu oslobodeného od dane a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere liehu oslobodeného od dane na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný poukaz. Ide o prípady zisteného zneuž itia liehu oslobodeného od dane, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup liehu oslobodeného od dane po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberné ho poukazu musí informovať dodávateľov liehu oslobodeného od dane. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľ adu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme odberný poukaz, ak užívateľský podnik vstú pi do likvidácie.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať lieh z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca.

V prípade, ak užívateľský podnik chce používať aj lieh za cenu s daňou, ozná mi to vopred colnému riaditeľstvu. O odbere a použití zdaneného liehu vedie samostatnú evidenciu.

K § 12 Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľ a zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prech ádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení liehu na daňové územie. Využitím daňového rež imu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvo ľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie liehu ako nápoja na priamu ľud skú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe na jednotný trh, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotné ho trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými ú nikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia liehu z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie liehu z priestorov daňov ého skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať lieh v pozastavení dane.

Vyňatím liehu z pozastavenia dane je aj vlastná osobná spotreba liehu na konzum napr. pracovníkmi daňového skladu. Daňová povinnos ť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia liehu alebo chýbajúceho množstva liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva liehu pripadajú ceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty liehu v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ak sú ti eto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Ak lieh vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom, t.j. mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia liehu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dň om vzniku colného dlhu, t.j. dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného liehu do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia liehu spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že spr ávca dane zistí držbu liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia liehu oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 13 Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňov á povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlž níkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným prá vnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie u tých daňových dlžníkov, ktorým vzniká daňová povinnosť pravidelne.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendá rny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daň ovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rá mci podnikania opakovane prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesa čne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Okrem prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pá lenie ovocia budú lieh vyrábať výlučne prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobení m mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom. Predkladanie daňového priznania a splatnosť dane u prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie liehu ovocia je riešená v ustanovení § 19. Tento je povinný predložiť daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť.

Formulár daňového priznania, ktorý vydá m inisterstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, má univerzá lny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrá tenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prí padoch u dani z obratu.

K § 15 Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňový m subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať lieh v pozastavení dane alebo lieh oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, ak dodala lieh na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane pr íslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prípade, ak uskutočnila vývoz liehu do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, ž e lieh opustil územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamá cie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia liehu, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane zahraničnému zástupcovi sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí pr ílohu zákona a to len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe liehu je najmenej 2000 Sk.

K § 17 Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave liehu. Podstatné je, že lieh sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava liehu sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odô vodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí mo mentom uvedenia liehu do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu liehu a sklad liehu, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Daňovým skladom nemôže byť liehovarní cky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh sa môže vyrábať len v daňovom sklade za prítomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie surového liehu poľnohospodárskeho pôvodu, syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko taký to lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 18 – Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území a má povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu vydané colným úradom, čo je ďalej upravené v § 23, ako aj povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvá dzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

V podniku na výrobu liehu sa v rámci podnikania vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh, pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh. Pri výrobniach syntetického liehu a sulfitového liehu sa povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh Ministerstva pôdohospodárstva SR nevyžaduje.

Výrobou liehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo pôdohospod árstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh.

K § 19 – Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské pálenie ovocia je služ ba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom zá vode na pestovateľské pálenie ovocia. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod musí mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pô dohospodárstva SR a musí sa zaregistrovať na miestne príslušnom colnom úrade.

Pestovateľ si môže dať vyrobiť lieh len zo surovín vypestovaných vlastnou pestovateľskou činnosťou. Lieh vyrobený v liehovarníckom zá vode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktorá je 50% základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 30 litrov absolútneho alkoholu pre jedného pestovate ľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, ktorým sa rozumie obdobie od 1. júla bežné ho roka do 30. júna nasledujúceho roka.

Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti o vyrobenie destilá tu, v ktorej pestovateľ vyhlasuje, že kvas vyrobil len z ovocia dopestovaného vlastnou pestovateľskou činnosťou. Žiadosť o výrobu destilátu sa vystaví v troch vyhotoveniach, pričom originál žiadosti si ponechá pestovateľ, druhé vyhotovenie si ponechá prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia a tretie vyhotovenie žiadosti predloží prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu, v ktorom si dal pestovateľ vyrobiť destilát, miestne príslušnému colnému úradu podľa trvalého bydliska pestovateľa. Prevádzkovateľ liehovaru na pestovateľské pálenie ovocia zároveň ku kópii žiadosti predloženej colnému úradu priloží potvrdenie, v ktorom okrem svojich identifikačných údajov uvedie aj, množstvo vyrobeného liehu (destilátu) pre pestovateľa a množstvo skutočne prevzat ého liehu (destilátu) pestovateľom . Zároveň je prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia povinný tri dni pred dohodnutým termínom uvedeným v žiadosti o vyrobenie destilátu oznámiť colnému úradu výrobu liehu (destilátu).

Daňovým dlžníkom je prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu), pričom na daňové priznanie a splatnosť dane sa uplatnia ustanovenia § 14. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh.

Lieh (destilát) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predá vať a uvádzať na trh.

K § 20 – Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na takých výrobn ých zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami správcu dane a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetické ho liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do výrobne liehu po skončení vý roby.

Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o spôsoboch usporiadania výrobného zariadenia v podnikoch na výrobu liehu ako aj o spôsobe ich zabezpečenia uzávermi colným úradom.

K § 21 – Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyrábaj ú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh len meradlami, ktoré sú typovo schválené a overené metrologickým orgánom v súlade s príslušnými predpismi Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobn íctvo SR.

Meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami coln ého úradu. Kontrolu meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Zároveň colný úrad zisťuje zásoby liehu v podnikoch na výrobu liehu, u oprávnených príjemcov a v užívateľský ch podnikoch spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 22 – Sklad liehu

Skladom liehu sa na účely tohto zá kona rozumie liehovarnícky závod nachádzajúci sa na daňovom území, ktorý má povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu vydané colným úradom a povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR. V sklade liehu sa v rámci podnikania prijíma, spracováva, denaturuje, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Rovnako ako podnik na výrobu liehu aj každý sklad liehu, v ktorom sa spracováva lieh, musí mať zriadený aj samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo p ôdohospodárstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh.

Daňovým skladom na účely tohto zákona nebude liehovarnícky závod, ktorý má vydané povolenie Ministerstva pôdohospodárstva SR len na samostatné skladovanie liehu, okrem skladovania liehu právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie liehu osobitného určenia vo vlastníctve štátu (štátne hmotné rezervy).

Všetky miestnosti, v ktorých sa nachá dza lieh, musia byť zabezpečené mimo prevádzky úradnou uzáverou, ktorú colný úrad pred každým začatím výroby odstráni.

Skladom liehu môže byť výrobňa liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod a plniareň.

Sklad liehu musí mať overené skladovacie, zmiešavacie a prepravné nádrže s overeným meracím zariadením, ktoré umožňuje spoľahlivé zistenie množstva liehu pri príjme a výdaji liehu, množstva skladovaného liehu, množstva spracovávaného liehu a množstva prepravovaného liehu.

Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie liehu.

K § 23 Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, pož iada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom liehovarníckom závode (podniku na výrobu liehu alebo sklade liehu). Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti. Colný úrad si súčasne ku každej žiadosti vo veci vydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vyžiada stanovisko Colného riaditeľstva SR.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nako ľko sa žiadateľovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu liehu), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia liehu až na moment uvoľ nenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na ktorých základe bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na ktorých základe by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu aj v tom prípade, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 24 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daň ových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajú c zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančný ch prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo liehu uvedeného do daňového voľné ho obehu právnickou alebo fyzickou osobou v predchádzajúcom kalendá rnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného mesačného množstva. Do množ stva liehu uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného liehu na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnos ť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo liehu uvádzaného do daň ového voľného obehu je vyššie, a teda i daň, ktorá na takýto lieh pripadá je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyš šia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo liehu do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú z áruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úprava výšky zábezpeky na daň bude realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu liehu, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Zábezpeka na daň sa neuplatňuje v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje lieh osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (štátne hmotné rezervy).

K § 25 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1. Takýto lieh je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného liehu napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Na množstvo prepravovaného liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1 musí byť vždy zložená zá bezpeka na daň, pretože ide o riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu liehu v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľ om), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) a ak sa v pozastavení dane prepravuje lieh, ktorého vlastní kom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca liehu. Zloženie zábezpeky na daň na lieh, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň pre daňov ý sklad je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný lieh v pozastavení dane.

Rovnako sa zábezpeka na daň nevyžaduje v takom prípade, ak sa prepravuje lieh nedenaturovaný, a ak zábezpeka na daň zložená užívateľským podnikom podľa § 11 ods. 4 písm. b) je zložená v takej výške, že pokrýva i zá bezpeku na daň na prepravovaný lieh oslobodený od dane.

Prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, 'zbaví zodpovednosti' za vyskladnený lieh až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom a colným úradom preuk áže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Ak je preprava liehu ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň . Zloženie zábezpeky na daň na prepravu liehu môže byť trvalé, ak sa preprava liehu uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúž i na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Aj v tomto prípade platí, že lieh v pozastavení dane a lieh oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneuž itiu.

K § 26 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže lieh v pozastavení dane prepravovať len medzi daňovými skladmi alebo z daňových skladov oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi. Pri pre prave liehu z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom č lenskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodné ho dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému úradu Poprad a colnému úradu písomne do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

Prepravu liehu v pozastavení dane musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 29.

Prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ sa 'zbaví zodpovednosti' za vyskladnený lieh až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom a sprá vcom dane iného členského štátu preukáže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodné ho dokumentu.

Na prepravu liehu v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, pričom pri preprave z iného členského štátu je platná aj zá bezpeka na daň zložená v inom členskom štáte. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ a (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň prepravca alebo príjemca (odberateľ).

Po ukončení prepravy musí byť lieh bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 27 Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom da ňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia lieh v pozastavení dane z iného č lenského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie lieh v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou liehu pokrývať priestor, ktorý z technický ch alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného pr íjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaní m povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedné ho kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zá bezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s liehom oslobodeným od dane na daňovom území, môže takúto č innosť vykonávať iba na základe povolenia na odber liehu oslobodeného od dane, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 28 Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky liehu na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne overený m podpisom a overeným prehlásením daňového splnomocnenca, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom liehu.

K § 29 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu liehu. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb liehu v pozastavení dane, a tiež pohyb liehu na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č . 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 z 27. jú la 1993. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet T.I.R alebo A.T.A.

K § 30 Nezrovnalosti pri preprave liehu v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžn íkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný lieh zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania liehu.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 31 Dovoz liehu z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze liehu z územia tretích štátov, prič om dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz liehu je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný lieh po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave liehu v pozastavení dane.

Ak dováža lieh užívateľský podnik na účely oslobodené od dane, a lieh sa neprepravuje cez územie spoločenstva, to znamená že užívateľský podnik nie je zaregistrovaný aj ako oprávnený príjemca, je povinný preukázať sa colnému úradu, ktorý lieh prepúšťa do colného režimu voľný obeh povolením na odber liehu oslobodeného od dane a potvrdením colného úradu o výške zloženej zábezpeky.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze liehu musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby a spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnen í na dovoz liehu, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii alebo povolením na odber liehu oslobodeného od dane.

K § 32 Vývoz liehu v pozastavení dane

Vývozom liehu sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom územ í na územie tretieho štátu.

Pri vývoze liehu do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave liehu v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu liehu sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca liehu uvedie colný úrad, ktorý prepustil lieh do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v pr ípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že lieh opustil územie spoloč enstva.

K § 33 – Preprava liehu mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z liehu uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) liehu na daňové ú zemie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom liehu.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a obchodný názov liehu, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberané ho liehu. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské ú čely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu liehu musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný lieh.

Lieh všeobecne denaturovaný sa môže prepravovať na podnikateľské účely na daňovom území a na území spoloč enstva len so zjednodušeným sprievodným dokumentom, čo je v súlade s článkom 27 ods. 1 písmena a) smernice č. 92/83/EHS.

K § 34 Zjednodušený sprievodný dokument

Lieh uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č . 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave liehu uvedeného do daňové ho voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava liehu uskutoční cez územie jedné ho alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 35 Preprava liehu mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie lieh uvedený do daňov ého voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého liehu nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ lieh použije len pre vlastnú spotrebu. Pri posudzovaní, či je lieh určen ý na súkromné účely je rozhodujúce aj množstvo takto prepraveného liehu, ktoré posúdi colný úrad.

K § 36 Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie liehu uvedeného do daňového voľného obehu v jednom č lenskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom liehu. Podnikateľský subjekt môže zá sielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na územ í členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním liehu odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktorý je predmetom dodávky.

K § 37 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Lieh predávaný v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva, je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj lieh dodávaný na paluby lietadiel určený na spotrebu počas letu.

Právnická alebo fyzická osoba ktorá chce uskutočňovať takýto predaj liehu je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Právnická alebo fyzická osoba uskutočňujúca predaj tohto liehu je povinná viesť evidenciu o takomto predaji.

K § 38 až 43 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na vý robu liehu alebo skladu liehu), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodní kom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzat ého, spotrebovaného a vydaného liehu.

K § 44 – Oznamovacie povinnosti

Oznamovacia povinnosť je zavedená za účelom kontroly výroby a obehu liehu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na každú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá obchoduje s liehom. Nevzťahuje sa na osobu, ktorá nakúpi spotrebiteľské balenie na konečnú spotrebu.

K § 45 - Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, bude musieť podliehať každý lieh.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný lieh.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby lieh unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb liehu od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu liehu a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventí vne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza lieh alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu liehu, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 46 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, zásielkových obchodníkov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, ako aj zoznam daňový ch skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, evidencie užívateľských podnikov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, zoznam pestovateľov, ktorým bolo vydané povolenie na výrobu liehu, dovozcov spotrebiteľského balenia liehu a evidenciu výrobných zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na denaturáciu liehu a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o kaž dej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležit á pre každého dodávateľa liehu najmä vtedy, ak odberateľ požaduje lieh oslobodený od dane. Poskytovanie údajov o registrovaný ch subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 47 Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o da ňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii z ákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušen í ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná pod ľa závažnosti porušenia zákona.

K § 48 – Ničenie liehu

Lieh, ktorý prepadol v prospech štátu je colný úrad povinn ý zničiť. Lieh znehodnotený na priamu ľudskú spotrebu môže byť zničený orgánom potravinového dozoru alebo na jeho podnet výlučne pod dohľadom colného úradu.

Colným úradom sa zničí na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý bol neprevzatý pestovateľom, a to do 10 dní odo dňa výroby liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľ adom colného úradu. Za zničenie pribudliny podľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe.

Lieh je ničený na náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 49 až 51 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu spočívajúce najmä v zavedení daňov ých skladov, finančnej zábezpeky, ako aj prechod správy dane z daňových úradov na colné úrady si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod na nový stav, vrátane usporiadania dane zo skladovaných zásob liehu a zrušenia už neaktuálnej registrácie doterajších platiteľov spotrebnej dane. Vzhľadom k pokračujúcemu označ ovaniu spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou na daňovom území bolo nevyhnutné prihliadať aj na postupný prechod na označovanie podľa tohto zákona, a zabezpečiť aj zúčtovanie kontrolných pá sok podľa doterajších predpisov.

Daň podľa tohto zákona sa vz ťahuje na lieh, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený najskôr v deň nadobudnutia úč innosti tohto zákona. Lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty na uplatnenie práv a plnenie povinností sa až do uplynutia posudzujú podľ a doterajších predpisov.

Súčasťou návrhu zákona sú aj prílohy a to zoznam transponovaných právnych predpisov spoločenstva, osvedčenie o oslobodení od spotrebnej dane, vzor sprievodného dokumentu a vzor zjednodušeného sprievodného dokumentu.

K Èl. II

Problematika výroby liehu a vydá vania povolení na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh je v súčasnosti upravená zákonom č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

Doterajšia právna úprava výroby liehu a uplatňovania spotrebnej dane z liehu rozdeľuje jednotlivé právomoci medzi Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo financií SR. Transpozíciou smerníc Európskej únie do predkladaného návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu sa podstatnou mierou menia podmienky na podnikanie v oblasti výroby a obehu liehu, pričom nové skutočnosti vznikli v súvislosti s presunom kompetencií v oblasti spotrebných daní z daňových úradov na colnú sprá vu. Nadväzne na uvedené je potrebné upraviť ustanovenia zákona č. 467/2002 Z. z.

K bodu 1

V § 2 zákona č. 467/2002 Z. z. sa navrhuje nové znenie odseku 5, pričom sa zavádza defin ícia pojmu výrobca, a to z toho dôvodu, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle navrhovaného zákona o spotrebnej dani z liehu; na z áklade povolenia na výrobu liehu, vydaného v súlade so zákonom č. 467/2002 Z. z., nie je možné liehovarnícky závod prevádzkovať.

K bodu 2

Nadväzne na predchádzajúcu úpravu je potrebné pojem 'prevádzkovateľ' v znení textu celého zákona nahradiť pojmom 'výrobca'.

K bodu 3

V § 3 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktoré vydá miestne príslušný colný úrad.

K bodom 4 a 6

V § 3 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c) sa navrhuje doplniť, aby doklad o splatení vkladu do základného imania, ktorý má byť minimálne 20 000 000 Sk, predkladali aj prevádzkovatelia ovocných liehovarov a octární a to z dôvodu vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky daňové subjekty.

K bodu 5

Keďže návrh zákona o spotrebnej dani z liehu podrobne upravuje podmienky na prevá dzkovanie daňového skladu, je potrebné upraviť ustanovenia § 3 zákona č. 467/2002 Z. z. súvisiace s procesom vydávania povolenia na výrobu liehu; žiadateľ je povinný predkladať doklady tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 3, avšak s výnimkou potvrdenia Daňového riaditeľstva SR, ktoré je vzhľadom na presun správy spotrebnej dane z daňových orgá nov na colné orgány pre účely vydania tohto povolenia nadbytočné.

K bodom 7 a 8

Z dôvodu presunu kompetencií v oblasti spotrebných daní z liehu z daňovej sprá vy na colnú správu sa navrhuje primerane upraviť názvy Daňové riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR.

K bodu 9

V § 8 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarní cky závod na pestovateľské pálenie ovocia možno až na základe registrácie miestne príslušným colným úradom.

K bodu 10 a 11

V nadväznosti na uvedené v bode 2 sa pojem prevádzkovateľ nahrádza pojmom výrobca v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia.

K bodu 12

Ministerstvo pôdohospodárstva SR je v súčasnosti splnomocnené na vydanie všeobecného záväzného prá vneho predpisu pre normy strát liehu a alkoholometrické tabuľky. Vzhľadom k tomu, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR v Pr ílohe č. 16 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole vydal Alkoholometrické tabuľky, ktoré je však potrebné doplniť o číselné údaje medzinárodných alkoholometrických tabuliek, je potrebné predmetné splnomocnenie upraviť.

K bodu 13

V tomto bode sa navrhujú vypustiť paragrafy 10 až 12 z dôvodu, že problematika je v plnom rozsahu riešená v predkladanom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu.

K bodu 14

Navrhované znenie upresň uje kompetencie colného úradu vo vzťahu k zákonu č. 467/2003 Z. z. tak, že ak colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole v liehovarníckych závodoch zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, je povinný toto zistenie oznámiť Ministerstvu pôdohospodárstva SR, a to do troch dní odo dňa zistenia.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol úč innosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení článku I § 1 až 50, § 52 a článku II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004.

Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj pre administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, oprávnených príjemcov, s vydá vaním odberných poukazov, ako aj s označovaním spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1061 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu