Zákon o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku 1/1992 účinný od 01.07.1999 do 31.03.2002

§ 1
Tento zákon upravuje poskytovanie mzdy a odmeny za pracovnú pohotovosť, zisťovanie a používanie priemerného zárobku na pracovnoprávne účely.

§ 2
Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie mzdy a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorý je

a)
rozpočtovou organizáciou,1)
b)
príspevkovou organizáciou,1) pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon.

§ 7
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

(1)
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sa dohodne v kolektívnej zmluve; ak nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdovej tarify za hodinu pre prvú tarifnú triedu.
(2)
S vedúcim zamestnancom4b) možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu; mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

§ 14
Minimálne mzdové tarify

(1)
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdovej tarify zodpovedajúcej príslušnej tarifnej triede podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce vykonávanej zamestnancom. Ak celková mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci výšku minimálnej mzdovej tarify, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok vo výške rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a výškou minimálnej mzdovej tarify podľa prvej vety.
(2)
Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 5).
(3)
Minimálne mzdové tarify odstupňované podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce a vyjadrené tarifnými triedami ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

§ 15
Odmena za pracovnú pohotovosť

Ak odmena za pracovnú pohotovosť7) nie je dojednaná v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, prislúcha zamestnancovi za hodinu pracovnej pohotovosti táto odmena najmenej vo výške 10 % minimálnej mzdovej tarify za hodinu pre prvú tarifnú triedu.

§ 17
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

(1)
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.
(2)
Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(3)
Pri vzniku zamestnania v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka je rozhodným obdobím doba od vzniku zamestnania do konca kalendárneho štvrťroka.
(4)
Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 180 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(5)
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
(6)
Ak priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na výšku zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného zárobku. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušná minimálna mzdová tarifa, zvýši sa priemerný zárobok na výšku zodpovedajúcu tejto minimálnej mzdovej tarife.
(7)
V prípadoch, keď sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov a študentov alebo u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosti) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa z výšky priemerného zárobku určenej podľa ods. 6.
(8)
Ak sa zamestnancovi v rozhodnom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok; zvyšná časť (časti) tejto mzdy sa zahrnie do hrubej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období.
(9)
Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku možno upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
(10)
Ako mzda sa na účely zisťovania priemerného zárobku posudzuje aj odmena alebo iný príjem poskytovaný zamestnancovi za prácu v jeho zamestnaní vykonávanom v inom pracovnom vzťahu než v pracovnom pomere.
(11)
Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.

§ 20

(1)
Zamestnancom s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine možno s ich súhlasom poskytovať mzdu v inej než slovenskej mene. Prepočet výšky mzdy v Sk na inú než slovenskú menu sa vykonáva podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene – predaj, vyhláseného Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy podľa § 11 ods. 2.
(2)
Zamestnancom, ktorí nepracujú na pracoviskách zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre zamestnávateľa vykonávajú dojednané práce doma podľa vlastného rozvrhnutia pracovného času (domácki zamestnanci) neprislúcha mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 5), mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 6), prípadne ďalšie časti mzdy vylúčené kolektívnou zmluvou. Za odpracovanú hodinu u domáckych zamestnancov sa na účely tohto zákona považuje odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce určenej zamestnávateľom.

1)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.