Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 163/2002 účinný od 01.01.2003 do 31.12.2004

§ 15

(1)
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je
a)
jedna pätnástina výpočtového základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok,
b)
jedna sedmina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov,
c)
jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov,
d)
jedna tretina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.
(2)
Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.
(3)
Na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov sa prihliada.
(4)
Na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.
(5)
Za prevzatie obhajoby a za každý ďalší úkon právnej služby vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, patrí odmena vo výške jednej dvadsaťštvrtiny výpočtového základu. Na základné sadzby tarifnej odmeny podľa odseku 1 sa neprihliada.

§ 18
Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a)
na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b)
na náhradu za stratu času (§ 20).

§ 19

(1)
Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
(2)
Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume, ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.
(3)
Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
(4)
Na výšku náhrady cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy,3) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

§ 20

(1)
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej dvadsaťštvrtiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
(2)
Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.