Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o označovaní potravín 127/2012 účinný od 01.01.2014 do 31.10.2015
Platnosť od: | 12.04.2012 |
Účinnosť od: | 01.01.2014 |
Účinnosť do: | 31.10.2015 |
Autor: | Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky |
Oblasť: | Potravinárstvo |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
o označovaní potravín
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 349/2011 Z. z. ustanovuje:
§ 1 - Úvodné ustanovenia
Táto vyhláška upravuje požiadavky na označovanie potravín uvádzaných na trh, a to aj pre reštaurácie, nemocnice, jedálne a ostatné zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „zariadenie spoločného stravovania“), reklamu a prezentáciu potravín určených pre konečného spotrebiteľa.
Potraviny sa označujú na obaloch určených konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania alebo na neoddeliteľných súčastiach týchto obalov.
§ 2 - Vymedzenie pojmov
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
označovaním písomné uvedenie údajov, ochrannej známky, obchodnej značky, vyobrazenia, piktogramu alebo symbolu, ktoré sa týkajú potraviny, a je umiestnené na obale, nálepke, kruhovej alebo prstencovej etikete, alebo v sprievodnom dokumente, oznámení alebo upozornení, ktoré potravinu sprevádzajú,
balenou potravinou spotrebiteľsky balený výrobok,1) ktorý sa uvádza na trh,1a) pričom obal môže uzatvárať potravinu úplne alebo čiastočne,
nebalenou potravinou potravina vložená do obalu na želanie v prítomnosti kupujúceho,
dávkou množstvo potraviny jedného druhu vyrábané, spracúvané alebo balené prakticky za rovnakých podmienok,
označovaním výživovej hodnoty potraviny informácia o výživovej hodnote potraviny.
§ 3 - Všeobecné požiadavky na označovanie potravín
Slovné označenie potraviny podľa odsekov 3 a 5 uvádzanej na trh sa uvádza v štátnom jazyku. Označovanie aj v iných jazykoch nie je zakázané, avšak nesmie byť prekážkou čitateľnosti údajov uvádzaných v štátnom jazyku.
V označení potraviny sa nesmú uvádzať také údaje, ktoré sa používajú na označovanie prírodných minerálnych vôd a potravín na osobitné výživové účely podľa osobitných predpisov, 1b) ktoré pripisujú potravine vlastnosť, že pôsobí preventívne na zdravie ľudí alebo lieči chorobu, alebo sa odvoláva na takéto vlastnosti.
V označení balenej potraviny musia byť uvedené tieto údaje:
názov, pod ktorým sa potravina uvádza na trh (ďalej len „názov potraviny“),
meno alebo obchodné meno a adresa výrobcu, baliarne alebo predávajúceho, ktorý má sídlo v členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
množstvo potraviny bez obalu (ďalej len „množstvo“),
dátum minimálnej trvanlivosti alebo ak ide o potravinu podliehajúcu rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, dátum spotreby,
zoznam zložiek,
identifikácia dávky,
údaj o pôvode alebo mieste pôvodu, ak by neuvedenie tejto informácie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, ak ide o skutočný pôvod alebo miesto pôvodu potraviny,
o osobitnom spôsobe skladovania alebo o požiadavkách na použitie,
návod na použitie, ak by jeho neuvedenie mohlo spôsobiť nesprávne použitie alebo prípravu potraviny bez poskytnutia takéhoto návodu,
o množstve určitých zložiek alebo skupiny zložiek podľa § 9 ods. 8 a § 10 ods. 6,
o skutočnom množstve alkoholu vyjadrenom v objemových percentách, ak ide o nápoje s množstvom alkoholu viac ako 1,2 % obj.
Zákazy alebo obmedzenia uvedené v odsekoch 2 a 3 sa uplatňujú tiež na
prezentáciu potravín, najmä ich tvar, vzhľad alebo obal, použitý obalový materiál, spôsob, akým sú upravené, a prostredie, kde sú vystavené,
reklamu.
Ak si potravina vyžaduje osobitné podmienky manipulácie alebo ak spotrebiteľ musí byť informovaný o vlastnostiach potraviny, musia byť v označení uvedené aj údaje o
určení potraviny na osobitné výživové účely alebo iné osobitné použitie, 1b)
pôvode potraviny z hľadiska geneticky modifikovaných organizmov,
ošetrení potraviny alebo jej zložiek ionizujúcim žiarením,
výživovej hodnote potraviny, ak ide o potravinu, ktorá má v označení uvedené výživové tvrdenie,
možnosti nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí.
§ 4 - Označovanie názvom potraviny
Názov potraviny musí obsahovať názov vyjadrujúci jej podstatu.
Ak neexistuje názov potraviny podľa odseku 1, musí sa používať všeobecne zaužívaný názov alebo opisný názov, aby spotrebiteľ nebol uvedený do omylu, a ak treba, opis použitia potraviny tak, aby pri jej uvádzaní na trh bolo zrozumiteľné, o akú potravinu ide, a jej odlíšenie od ostatných potravín, s ktorými by ju bolo možno zameniť.
Ak nemožno odlíšiť potravinu, ktorá sa vyrába v niektorom členskom štáte, alebo rozpoznať jej skutočný charakter od potraviny, s ktorou by ju bolo možno zameniť, musí byť názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce túto potravinu alebo sa tieto údaje musia uviesť v blízkosti jej názvu; možno tiež používať názov potraviny, pod ktorým sa potravina vyrába a uvádza na trh len v Slovenskej republike.
Ak názov potraviny, pod ktorým sa potravina vyrába a uvádza na trh v inom členskom štáte a ak je táto potravina tak odlišná od potraviny známej pod týmto názvom, že uplatnenie odseku 3 nie je dostačujúce na poskytnutie správnej informácie pre spotrebiteľa, nemožno tento názov používať v Slovenskej republike.
Obchodná značka, značkové meno alebo vymyslený názov potraviny nesmie nahrádzať názov potraviny.
V názve potraviny alebo pri jeho názve sa uvádzajú údaje o fyzikálnom stave potraviny alebo o jej osobitnej úprave, alebo o osobitnom spôsobe balenia potrebné na to, aby spotrebiteľ nebol uvedený do omylu, ako sú napríklad „prášková“, „mrazená“, „sušená“, „údená“, „vákuovo balená“, „mletá“ alebo „drvená“.
§ 5 - Označovanie údajov o množstve
Údaj o menovitej hmotnosti a menovitom objeme potraviny sa uvádza v jednotkách
objemu, ak ide o potraviny v kvapalnom stave, a to v mililitroch (ml), centilitroch (cl) alebo v litroch (l),
hmotnosti, ak ide o potraviny v ostatných stavoch, a to v gramoch (g) alebo v kilogramoch (kg).
Ak ide o potraviny obvykle uvádzané na trh podľa počtu, nemusí sa na obale uvádzať hmotnosť. Počet kusov v balení sa musí uvádzať, len ak tieto nie sú ľahko spočítateľné.
Ak sa balená potravina vrátane mrazenej alebo hlbokozmrazenej nachádza v kvapalnom médiu, a to tak, že tento vytvára len prostredie pevných zložiek, uvádza sa okrem celkovej hmotnosti obsahu balenia na obale aj hmotnosť pevného podielu po odkvapkaní kvapalného média. Kvapalným médiom sa rozumie voda, vodné roztoky solí, soľanka, vodné roztoky potravinárskych kyselín, ocot, vodné roztoky cukrov alebo ostatných sladidiel alebo ich zmesi, ovocné alebo zeleninové šťavy, ak ide o výrobky z ovocia a zeleniny.
Ak balenie obsahuje dve jednotlivé balenia alebo viac jednotlivých balení rovnakého druhu a rovnakého množstva rovnakej potraviny, uvádza sa množstvo, ktoré obsahuje každé jednotlivé balenie a celkový počet týchto balení. Označenie týchto údajov sa nevyžaduje, ak sú jednotlivé balenia viditeľné a ľahko spočítateľné cez vonkajší obal a ak je najmenej jeden údaj o množstve jednotlivého balenia dobre viditeľný cez vonkajší obal.
Ak balenie obsahuje dve jednotlivé balenia alebo viac jednotlivých balení potravín, ktoré nie sú určené na jednotlivý predaj, alebo sú potraviny oddelene naplnené v obale, uvádza sa celkové množstvo a počet jednotlivých balení potravín v ňom.
Údaj o množstve sa nemusí označovať, ak ide o potravinu, ktorá
podlieha významným stratám na objeme alebo hmotnosti a uvádza sa na trh podľa počtu kusov alebo sa váži v prítomnosti spotrebiteľa,
sa balí v množstve menšom ako 5 g alebo 5 ml; to neplatí, ak ide o koreniny a byliny.
Menovité množstvo liehoviny ustanovené pre označené spotrebiteľské balenie podľa osobitného predpisu2) platí aj pre liehoviny plnené do spotrebiteľského balenia neoznačeného značkou „e“.
§ 6 - Označovanie dávky
Označenie dávky sa uvádza na obale, ak ide o balenú potravinu; ak ide o nebalenú potravinu, na vonkajšom obale alebo v sprievodnej dokumentácii. Pred označením dávky sa musí umiestniť písmeno „L“, len ak označenie dávky nie je jasne rozlíšiteľné od ostatných údajov a je možná jeho zámena s inými údajmi.
Za označenie dávky sa považuje aj označenie dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú tieto označené najmenej dňom a mesiacom v uvedenom poradí.
Dávka sa nemusí označovať, ak ide o potravinu
nebalenú, ktorá sa balí bezprostredne pri predaji,
jednotlivo balenú porciu zmrzliny alebo mrazeného krému, pričom označenie dávky sa musí uvádzať na vonkajšom obale,
ktorej najväčšia plocha obalu je menšia ako 10 cm2.
§ 7 - Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby potraviny
Dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti.
Dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza slovami „minimálna trvanlivosť do...“, ak sa v označení dátumu uvádza deň, v ostatných prípadoch „minimálna trvanlivosť do konca ...“; možno ho uvádzať za týmito slovami označením dátumu alebo s odkazom na miesto, kde sa dátum nachádza.
Dátum minimálnej trvanlivosti sa označuje uvedením dňa, mesiaca a roka v uvedenom poradí a v nekódovanej forme; ak ide o potraviny s trvanlivosťou
menej ako tri mesiace, postačuje uvádzať len deň a mesiac,
tri mesiace a najviac 18 mesiacov, postačuje uvádzať len mesiac a rok,
viac ako 18 mesiacov, postačuje uvádzať len rok.
Dátumom minimálnej trvanlivosti podľa odseku 3 písm. b) a c) je posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca alebo roka.
Ak si vlastnosti potraviny a spôsob jej balenia vyžadujú osobitné podmienky skladovania, ktoré súvisia bezprostredne s dátumom minimálnej trvanlivosti, musia byť tieto podmienky uvedené na obale.
Dátum minimálnej trvanlivosti sa neuvádza, ak ide o
čerstvé ovocie, čerstvú zeleninu a zemiaky, ktoré nie sú šúpané, krájané alebo inak upravované; to neplatí, ak ide o naklíčené semená a obdobné výrobky, ako sú klíčky strukovín,
liehoviny a ostatné alkoholické nápoje s množstvom alkoholu najmenej 10 % obj.,
všetky druhy hroznových vín a ovocných vín vrátane dezertných a aromatizovaných a sýtených a obdobné nápoje vyrábané z ovocia a hrozna,
pekárske výrobky a cukrárske výrobky určené na spotrebu do 24 hodín po výrobe,
jedlú soľ okrem soli s prísadami,
cukor v pevnom stave,
cukrovinky vyrábané takmer výhradne z ochutených cukrov alebo prifarbených cukrov,
žuvačky a obdobné výrobky určené na žuvanie,
ocot,
nealkoholické nápoje, ovocné šťavy, ovocné nektáre a alkoholické nápoje, ak obsah balenia je viac ako 5 l a ak sú určené pre zariadenia spoločného stravovania,
zmrzlinu uvádzanú na trh ako nebalenú.
Dátumom spotreby sa označuje potravina, ktorá z mikrobiologického hľadiska podlieha rýchlej skaze, a preto môže v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.
Dátum spotreby potraviny sa uvádza slovami „spotrebujte do“ s uvedením dátumu alebo odkazu na príslušné miesto obalu, na ktorom je dátum uvedený. Dátum musí pozostávať najmenej z označenia dňa a mesiaca v uvedenom poradí v nekódovanej forme.
V označení sa uvádza údaj o konkrétnych podmienkach skladovania, ak je potravina označená dátumom spotreby.
§ 8 - Označovanie návodom na použitie potraviny
Návod na prípravu alebo použitie potraviny sa uvádza na obale tak, aby bol spotrebiteľ informovaný o spôsobe prípravy alebo použitia potraviny, ak by bez tohto návodu bolo možné pripraviť alebo použiť potravinu nesprávnym spôsobom.
V označení potraviny, ktorá vyžaduje pred spotrebou úpravu riedením alebo rozpúšťaním v kvapaline, sa uvádza odporúčaný pomer riedenia alebo spôsob jej prípravy.
Ak ide o potravinu, pri ktorej po otvorení obalu spotrebiteľom môže rýchlo dôjsť k strate jej bezpečnosti, uvádzajú sa aj podmienky jej skladovania a lehota použitia po otvorení obalu.
Označovanie zložiek potraviny
§ 9 - Všeobecne
Zložka potraviny je akákoľvek látka vrátane prídavnej látky, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku; môže byť aj v pozmenenom stave.
Zložky sa označujú podľa odsekov 3 až 30, podľa § 10 a 11 a podľa príloh č. 1 až 3.
Zložku potraviny patriacu do niektorej z kategórií zložiek podľa prílohy č. 1 možno označovať len názvom kategórie podľa tejto prílohy.
Zložka potraviny uvedená v prílohe č. 3, ktorá sa nachádza v konečnej potravine v zmenenej alebo nezmenenej forme alebo pochádzajúca z takejto zložky, má v označení zreteľne uvedený jej názov.
Ak ide o nápoj obsahujúci viac ako 1,2 % obj. alkoholu, v ktorom sa nachádza zložka podľa prílohy č. 3, uvedie sa v označení slovom „obsahuje“, za ktorým sa uvedie názov príslušnej zložky. Takéto označenie sa nemusí uvádzať, ak zložka je už uvedená v zozname zložiek alebo v názve nápoja.
Ak ide o viaczložkovú potravinu, uvádza sa v označení zoznam všetkých jej zložiek v klesajúcom poradí podľa ich množstva v čase výroby potraviny. Tento zoznam sa označuje slovami „Zloženie: ...“, „Zložky“ alebo „Vyrobené z...“.
Ak ide o zloženú zložku, ktorá sa skladá z dvoch alebo z viacerých zložiek, možno ju uvádzať v zozname zložiek tak, že za jej označením sa uvedie v zátvorke zoznam jej jednotlivých zložiek zoradených v klesajúcom poradí podľa ich množstva alebo sa uvádza spôsobom podľa odseku 3. Toto označenie sa nemusí uvádzať, ak
množstvo zloženej zložky v potravine tvorí menej ako 2 % hmot. potraviny okrem prídavných látok a zložiek uvedených v prílohe č. 3,
zloženú zložku tvorí zmes korenín alebo bylín v množstve menej ako 2 % hmot. konečnej potraviny,
zložená zložka je potravina, ktorej uvedenie sa nevyžaduje.
V označení sa uvádza množstvo zložky alebo kategórie zložiek v hmotnostných percentách alebo objemových percentách, ak
názov zložky alebo názov kategórie zložiek sa použije v názve potraviny, pod ktorým sa potravina uvádza na trh alebo ju spotrebiteľ obvykle s týmto názvom spája,
zložka alebo kategória zložiek je v označení zdôraznená slovne, obrazom alebo graficky,
zložka alebo kategória zložiek je základná pre charakteristiku potraviny a pre jej odlíšenie od výrobku, s ktorými by mohla byť zameniteľná pre svoj názov alebo vzhľad.
Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na zložku alebo kategóriu zložiek,
ak ich hmotnosť po odkvapkaní kvapalného média sa uvádza podľa § 5 ods. 3,
ktorých uvádzanie množstva zložky je povinné podľa ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie,
ktoré sa používajú v malých množstvách na účely ochutenia,
ak ide o zmesi ovocia, zeleniny, korenia alebo bylín a žiadny druh z nich, čo do hmotnostného podielu, výrazne neprevláda,
ktoré hoci sa uvádzajú v názve potraviny, neusmerňujú výber spotrebiteľa, pretože odchýlky v množstve nie sú podstatné pre charakteristiku danej potraviny a ani pre jej odlíšenie od obdobných potravín,
ak je iným predpisom ustanovené ich najvyššie prípustné množstvo.
Množstvo zložky alebo kategórie zložiek uvedené v označení musí zodpovedať tomuto množstvu v čase ich použitia pri výrobe potraviny.
Pridaná voda a prchavé zložky sa uvádzajú v zozname zložiek podľa ich množstva v potravine; toto množstvo sa nemusí uvádzať, ak je ich menej ako 5 % hmot.; množstvo pridanej vody sa určuje odpočítaním celkového množstva ostatných zložiek od hmotnosti potraviny.
Pridaná voda sa neuvádza ako zložka, ak sa voda používa vo výrobnom procese výhradne na obnovenie niektorých zložiek použitých v koncentrovanom stave alebo v sušenom stave alebo ak ide o kvapalné médium, ktoré sa obvykle nekonzumuje.
Zložky použité v koncentrovanej forme alebo dehydrovanej forme, ktoré sa v procese výroby zriedia alebo rozpustia, možno uvádzať v zozname v poradí podľa ich hmotnosti v pôvodnom stave pred ich koncentráciou alebo ich dehydratáciou.
V označení zloženia dehydrovaných potravín alebo koncentrovaných potravín, ktoré sa majú riediť alebo rozpustiť pridaním vody, zložky možno uvádzať v zozname v poradí podľa ich pomeru v rozriedenom výrobku alebo rozpustenom výrobku s podmienkou, že tento zoznam zložiek bude doplnený označením, napríklad „zložky rozriedeného výrobku“, „zložky rozpusteného výrobku“ alebo „zložky v potravine pripravenej podľa návodu“.
Ak ide o zmesi ovocia, zeleniny a húb, ktoré sa pridávajú vo vhodnom pomere ako zložka potraviny a ak hmotnostný podiel jednej zložky výrazne neprevláda, možno ich v zozname zložiek uvádzať pod názvom „ovocie“, „zelenina“ alebo „huby“, za ktorým sa uvedú slová „v rôznom pomere“, za ktorými sa uvedie zoznam použitého ovocia, zeleniny alebo húb; táto zložená zložka sa uvádza v zozname zložiek v poradí podľa jej celkového množstva.
Ak ide o zmesi korenín alebo bylín, ktoré sa pridávajú vo vhodnom pomere ako zložka potraviny a ak hmotnostný podiel jednej zložky výrazne neprevláda, možno ich v zozname zložiek uvádzať pod názvom „koreniny“ alebo „byliny“, za ktorým sa uvedú slová „v rôznom pomere“, za ktorými sa uvedie zoznam použitých korenín alebo bylín; táto zložená zložka sa uvádza v zozname zložiek v poradí podľa jej celkového množstva.
Zložky tvoriace menej ako 2 % hmot. konečnej potraviny možno uvádzať v rôznom poradí po ostatných zložkách.
Ak zložky, ktoré sú obdobné alebo vzájomne nahraditeľné, alebo obdobne používané pri výrobe alebo príprave potraviny bez zmeny jej zloženia, podstaty alebo obsahového množstva a tieto zložky tvoria menej ako 2 % hmot. konečnej potraviny, možno ich uvádzať v zozname zložiek v spojení so slovami „obsahuje ... alebo ...“, pričom v konečnej potravine sa nachádza aspoň jedna z týchto dvoch zložiek. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prídavné látky a zložky podľa prílohy č. 3.
Ak ide o potravinu, do ktorej bola pridaná voda, avšak jej množstvo je zrejmé z množstva inej základnej zložky, netreba v označení uvádzať vodu ako zložku.
Zložky potraviny sa nemusia uvádzať v zozname zložiek, ak ide o
jednozložkovú potravinu a ak obchodný názov potraviny je totožný s názvom tejto zložky alebo ak obchodný názov potraviny zložku jednoznačne identifikuje,
čerstvé ovocie, čerstvú zeleninu a konzumné zemiaky, ak nie sú šúpané, krájané alebo inak upravené,
vodu sýtenú oxidom uhličitým, ktorej popis uvádza, že je sýtená oxidom uhličitým a ak k nej neboli pridané iné zložky,
kvasný ocot získaný len z jednej základnej suroviny a ak k nemu neboli pridané iné zložky,
syry, maslo, fermentované mlieka vrátane fermentovanej smotany, ak k nim neboli pridané iné zložky ako mliečne výrobky, enzýmy a mikrobiálne kultúry potrebné na ich výrobu a jedlá soľ potrebná na výrobu syrov okrem ochutených čerstvých syrov a tavených syrov.
Za zložky sa nepovažujú
základné časti zložiek, ktoré sa počas výrobného procesu oddelili a neskôr znovu splynuli, avšak nie v pôvodnom množstve,
prídavné látky, ktoré
sa nachádzajú v príslušnej potravine len preto, že ich obsahovala jedna zložka alebo viaceré zložky v tejto potravine za predpokladu, že v konečnej potravine neplnia technologickú funkciu,
plnia funkciu technologických pomocných látok,
látky, ktoré sa používajú len v technologicky nevyhnutných množstvách ako rozpúšťadlá alebo nosiče prídavných látok alebo aróm,
látky, ktoré nie sú prídavnými látkami, ale používajú sa rovnakým spôsobom, alebo ako technologické pomocné látky a nachádzajú sa v konečnej potravine, aj keď v zmenenej forme.
Každá látka používaná na výrobu potravín, ktorá sa nachádza v konečnom výrobku, aj keď v zmenenej forme, a ktorá pochádza zo zložiek uvedených v prílohe č. 3, sa považuje za zložku a uvádza sa v označení zreteľne s odkazom na názov potraviny, z ktorej pochádza; ustanovenie odseku 21 písm. b) až d) nie je týmto dotknuté.
V označení nápoja obsahujúceho viac ako 1,2 % obj. alkoholu sa uvádza skutočná objemová koncentrácia alkoholu; toto sa nevzťahuje na nápoje, ktoré sú uvedené v rámci podpoložiek č. 22.04 a 22.05 spoločného colného sadzobníka. Objemová koncentrácia alkoholu sa určuje pri 20 oC.
Číselný údaj vyjadrujúci objemovú koncentráciu alkoholu sa uvádza ako číslo s najviac jedným desatinným miestom.
Za číselným údajom podľa odseku 24 sa uvádza symbol „% obj.“ alebo „% vol.“; pred týmto číselným údajom možno uvádzať slovo „alkohol“ alebo skratku „alk.“.
Skutočná koncentrácia alkoholu v nápojoch podľa odseku 23 sa môže od deklarovanej koncentrácie v absolútnej hodnote alkoholu odchyľovať takto, ak ide o
pivo s koncentráciou alkoholu najviac 5,5 % obj., nápoje podľa spoločného colného sadzobníka podpoložka 22.07 B II a nápoje vyrábané z hrozna najviac 0,5 % obj.,
pivo s koncentráciou alkoholu viac ako 5,5 % obj., nápoje podľa spoločného colného sadzobníka podpoložka 22.07 B I a nápoje vyrábané z hrozna, skvasené jablkové mušty, skvasené hruškové mušty, ovocné vína a iné nápoje z ovocia iného ako hrozno, a to či už polosýtené alebo sýtené, ako aj nápoje na báze fermentovaného medu najviac 1 % obj.,
nápoje obsahujúce macerované ovocie alebo časti rastlín najviac 1,5 % obj.,
ostatné nápoje najviac 0,3 % obj.
Odchýlky podľa odseku 26 nezahŕňajú odchýlky analytických metód.
Ak cukrovinka alebo nápoj obsahuje najmenej 100 mg/kg alebo 10 mg/l kyseliny glycyrrizínovej alebo jej amónnej soli ako prídavnej látky alebo rastliny sladké drievko (sladkovka hladkoplodá) (Glycyrrhiza glabra), uvádzajú sa hneď za zoznamom zložiek slová „obsahuje sladké drievko“ alebo slová „obsahuje sladkovku hladkoplodú“, ak nie sú slová „sladké drievko“ alebo slová „sladkovka hladkoplodá“ uvedené v zozname zložiek alebo v názve výrobku. Ak nie je v označení uvedený zoznam zložiek, je toto označenie pri názve výrobku, pod ktorým sa tento uvádza na trh.
Ak cukrovinka obsahuje najmenej 4 g/kg kyseliny glycyrrizínovej alebo jej amónnej soli ako prídavnej látky alebo rastliny sladké drievko (sladkovka hladkoplodá) (Glycyrrhiza glabra), uvádzajú sa hneď za zoznamom zložiek slová „obsahuje sladké drievko – ľudia s hypertenziou by sa mali vyhnúť nadmernej konzumácii“ alebo slová „obsahuje sladkovku hladkoplodú – ľudia s hypertenziou by sa mali vyhnúť nadmernej konzumácii“. Ak nie je v označení uvedený zoznam zložiek, je toto označenie pri názve výrobku, pod ktorým sa tento uvádza na trh.
Ak nápoj obsahuje najmenej 50 mg/l kyseliny glycyrrizínovej alebo jej amónnej soli ako prídavnej látky, alebo rastliny sladké drievko (sladkovka hladkoplodá) (Glycyrrhiza glabra) alebo 300 mg/l kyseliny glycyrrizínovej alebo jej amónnej soli ako prídavnej látky, alebo rastliny sladké drievko (sladkovka hladkoplodá) (Glycyrrhiza glabra), ak ide o nápoje obsahujúce viac ako 1,2 obj. % alkoholu, uvádzajú sa hneď za zoznamom zložiek slová „obsahuje sladké drievko – ľudia s hypertenziou by sa mali vyhnúť nadmernej konzumácii“ alebo slová „obsahuje sladkovku hladkoplodú – ľudia s hypertenziou by sa mali vyhnúť nadmernej konzumácii“. Ak nie je v označení uvedený zoznam zložiek, je toto označenie pri názve výrobku, pod ktorým sa tento uvádza na trh.
§ 10 - Označovanie prídavných látok v potravine
Prídavná látka,3) ako zložka potraviny patriaca do jednej z kategórií podľa prílohy č. 2, sa označuje na obale slovne označením kategórie a názvom alebo označením kategórie a medzinárodným kódom označenia (kód E), ak prídavná látka má medzinárodný kód označenia priradený.
Ak sa do potraviny použije prídavná látka, táto sa uvádza v označení zloženia podľa klesajúceho množstva, v akom je obsiahnutá v potravine.
Ak prídavná látka patrí do viacerých skupín, v označení sa uvedie tá skupina, ktorá má v potravine najdôležitejšiu funkciu.
Látka pôsobiaca na predĺženie trvanlivosti potraviny, ako inertný plyn, aj keď nie je priamou zložkou potraviny, ale môže do potraviny prechádzať, musí byť označený v názve potraviny alebo v jeho blízkosti slovami „Balené v ochrannej atmosfére.“.
Ak sa do potraviny pridáva sladidlo, uvádzajú sa v názve potraviny alebo pri jeho názve slová „so sladidlom“; ak sa pridáva cukor a sladidlo, uvádza sa v názve potraviny alebo pri jeho názve označenie slovami „s cukrom a sladidlom“.
Ak nápoj alebo nápoj pripravený z koncentrátu podľa návodu obsahuje najmenej 150 mg/l kofeínu, označuje sa v rovnakom zornom poli, ako je jeho obchodný názov, slovami „Obsahuje zvýšené množstvo kofeínu“, pričom sa uvádza aj jeho množstvo v mg/100 ml.
Označenie zvýšeného množstva kofeínu podľa odseku 6 sa neuvádza na nápoji na báze kávy a čaju alebo extraktu z nich, ak sa v názve potraviny uvádza slovo „káva“ alebo „čaj“ alebo od nich odvodené slovo.
Ak potravina obsahuje aspartam alebo soli aspartamu-acesulfamu v označení sa uvádza upozornenie „obsahuje zdroje fenylalanínu“.
Ak potravina obsahuje viac ako 10 % hmot. pridaných polyalkoholov, v označení uvádza sa upozornenie „nadmerná konzumácia môže mať laxatívne účinky“.
§ 11 - Označovanie vonných látok a chuťových látok
Ak sa do potraviny použije vonná látka alebo chuťová látka, označia sa potraviny slovom „aróma“4) alebo „príchuť“ alebo špecifickejším pomenovaním alebo opisom vonnej látky alebo chuťovej látky.
Označenie „prírodný“ alebo akýkoľvek výraz rovnocenného významu možno používať len pre arómu spĺňajúcu požiadavky na prírodné aromatické látky alebo aromatické prípravky. Ak označenie látky určenej na aromatizáciu obsahuje odkaz na potravinu rastlinného pôvodu alebo živočíšneho pôvodu, alebo na zdroj arómy, nesmie sa slovo „prírodná“ alebo akýkoľvek výraz rovnocenného významu používať, ak nebola aromatická zložka izolovaná vhodnými fyzikálnymi, enzymatickými alebo mikrobiálnymi postupmi alebo tradičnými spôsobmi prípravy potravín výhradne z príslušnej potraviny alebo príslušného zdroja arómy.
Osobitné požiadavky na označovanie potraviny
§ 12 - Povinné informácie
Nálepka, etiketa, visačka alebo iné informačné označenie na balenej potravine musí byť pripevnené tak, aby sa od nej nedalo ľahko oddeliť.
Údaj, ktorý sa uvádza v označení potraviny, musí byť zreteľný, neodstrániteľný a pre spotrebiteľa za obvyklých podmienok uvádzania na trh ľahko čitateľný; jeho farba musí kontrastovať s podkladom, údaj nesmie byť ukrytý, narušený iným písmom alebo obrazom. Údaje podľa § 3 ods. 3 písm. a), c), d) a k) sa označia v spoločnom zornom poli; údaj podľa § 3 ods. 3 písm. d) možno uvádzať aj odkazom na jeho umiestnenie.
Ak je balená potravina alebo skupina balených potravín prebalená vonkajším obalom a takto uvádzaná na trh konečnému spotrebiteľovi, musia byť informácie uvedené na prebale alebo musia byť dobre čitateľné cez prebal.
Označenie potraviny v sprievodnej dokumentácii, ktorá potravinu sprevádza alebo sa na ňu vzťahuje, musí byť v súlade s označením podľa § 1 ods. 2.
§ 13 - Výnimky z označovania potraviny
Ak ide o sklenenú fľašu určenú na opätovné použitie, ktorá je neodstrániteľne označená a ktorá preto nemá etiketu, prstenec a iné, a o obal, ktorých najväčšia plocha povrchu je menšia ako 10 cm2, možno označovať len údaje podľa § 3 ods. 3 písm. a), c) a d).
Ak ide o balenú potravinu určenú konečnému spotrebiteľovi, ale obchoduje sa s ňou pred predajom konečnému spotrebiteľovi, alebo ide o potravinu určenú na ďalšie spracovanie, prípravu, rozdeľovanie a krájanie alebo na zásobovanie zariadení spoločného stravovania, postačuje uvádzať údaje podľa § 3 ods. 3 a 4 len v sprievodnej dokumentácií k príslušnej potravine, avšak označenie obchodného názvu potraviny, dátumu minimálnej trvanlivosti alebo dátumu spotreby a označenie výrobcu, baliarne alebo predávajúceho sa označuje na vonkajšom obale, v ktorom sa s potravinou obchoduje.
Adresa výrobcu potravín, baliarne alebo predávajúceho sa neuvádza na spotrebiteľskom obale, ktorého najväčšia plocha povrchu je menšia ako 10 cm2; adresa sa však uvádza na vonkajšom obale potravín alebo v sprievodných dokladoch.
Ak ide o maslo vyrábané v Slovenskej republike, možno uvádzať len meno alebo obchodné meno výrobcu, baliarne alebo predávajúceho.
Potravina, ktorá sa ponúka konečnému spotrebiteľovi v dekoračnom obale, ako sú figúrky alebo rôzne sezónne cukrovinky, neoznačí sa všetkými údajmi; pričom predávajúci poskytne kupujúcemu dostatočné informácie, aby nebol uvedený do omylu alebo aby nemohol potravinu nesprávne použiť.
§ 14 - Označovanie nebalenej potraviny
Nebalenú potravinu predávajúci pri predaji spotrebiteľovi vhodným spôsobom označí výveskou alebo štítkom, a to najmä jej názvom, a ak ide o kusový tovar okrem ovocia a zeleniny, aj hmotnosťou.
Ak ide o nebalenú potravinu, pri jej uvádzaní na trh sa uvádza názov potraviny a ďalšie údaje podľa § 3 ods. 3 písm. c) a d) a § 3 ods. 5 písm. b), c) a e).
§ 15 - Označovanie potraviny a jej zložiek ošetrených ionizujúcim žiarením
Ak ide o potravinu, ktorá bola ošetrená ionizujúcim žiarením, údaj o tomto ošetrení sa vyznačí v blízkosti obchodného názvu potraviny.
Ak sa potravina ošetrená ionizujúcim žiarením použije ako zložka inej potraviny, ošetrenie zložky sa vyznačí v zozname zložiek.
Použitie povoleného alebo akéhokoľvek všeobecne známeho symbolu označujúceho, že potravina bola ošetrená ionizujúcim žiarením, sa doplní slovami „Ošetrené ionizujúcim žiarením“ alebo „Ožiarené“.
§ 16 - Klamlivé označovanie potravín
Spôsoby označovania a označovanie nesmú uvádzať konečného spotrebiteľa do omylu, a to najmä, ak ide o
charakteristiku potraviny, jej podstatu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod, spôsob spracovania alebo spôsob výroby,
prisudzovanie účinkov alebo vlastností, ktoré potravina nevykazuje,
vyvolávanie dojmov, že potravina vykazuje osobitné charakteristické vlastnosti, aj keď v skutočnosti tieto vlastnosti majú všetky podobné potraviny.
Na obale, na jeho súčastiach, ako aj v sprievodnej dokumentácii sa nesmú uvádzať údaje, že
potravina je zdrojom všetkých životne dôležitých živín,
bežné potraviny nedodajú potrebné množstvo živín, ktoré obsahuje ponúknutá potravina,
potravina má zvýšenú alebo osobitnú výživovú hodnotu v dôsledku prídavku prídavných látok alebo potravinových doplnkov, ak takúto vlastnosť nemá,
potravina má osobitné vlastnosti, aj keď tieto vlastnosti vykazujú všetky porovnateľné potraviny,
potravina je vhodná na prevenciu, zmiernenie alebo liečenie zdravotnej poruchy alebo na lekárske účely, ak osobitné právne predpisy neustanovujú inak,
potravina bola vyrábaná podľa náboženských alebo rituálnych predpisov, ak sa k tomu nevyjadrili príslušné náboženské autority.
Na obale, na jeho súčastiach a v sprievodných dokladoch, ktoré potravinu sprevádzajú, sa nesmú tiež uvádzať údaje
neumožňujúce dokázať ich pravdivosť,
vyvolávajúce pochybnosti o zdravotnej neškodnosti iných obdobných potravín alebo vyvolávajúce u spotrebiteľa obavy z jej použitia,
o rýchlosti úbytku telesnej hmotnosti alebo jeho rozsahu pri konzumácii určitej potraviny,
vedúce k zámene bežných potravín s potravinami na osobitné výživové účely.
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na spôsob ponúkania potravín, ich prezentáciu, ako aj ich predaj s ohľadom na ich tvar, vzhľad alebo balenie, použité obalové materiály, grafickú úpravu, spôsob usporiadania a prostredie, v ktorom sú vystavované pri ich uvádzaní na trh a rovnako aj reklamu.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 17
Potraviny označené podľa právnych predpisov platných do 30. apríla 2012 možno uvádzať na trh do 13. decembra 2014.
§ 17a - Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Potraviny, ktorých označenie nespĺňa požiadavky podľa ustanovení účinných do 31. decembra 2013, možno umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob, najneskôr však do dátumu spotreby alebo do dátumu minimálnej trvanlivosti.
§ 18 - Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§ 19 - Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. apríla 2004 č. 1187/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca označovanie potravín (oznámenie č. 265/2004 Z. z.) v znení výnosu zo 14. februára 2005 č. 1761/2005-100 (oznámenie č. 103/2005 Z. z.) výnosu z 18. augusta 2005 č. 3069/2005-100 (oznámenie č. 440/2005 Z. z.) výnosu z 26. októbra 2005 č. 3493/2005-100 (oznámenie č. 510/2005 Z. z.), výnosu zo 7. januára 2008 č. 2319/2007-100 (oznámenie č. 34/2008 Z. z.).
§ 20 - Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2012.
Zsolt Simon v. r.
Prílohy
Poznámky
-
1)
§ 21 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
-
1a)
§ 2 písm. j) zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
-
1b)
Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 370/2007 Z. z.).
-
2)
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 207/2000 Z. z. o označenom spotrebiteľskom balení v znení neskorších predpisov.
-
3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354 z 31. 12. 2008) v platnom znení.
-
4)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31. 12. 2008) v platnom znení.
Farbivo Modifikovaný škrob*
Konzervačná látka Sladidlo
Antioxidant Kypriaca látka
Emulgátor Protipeniaca látka
Zahusťovadlo Povlaková látka (poleva)
Želírujúca látka Emulgačné (taviace) soli**
Stabilizátor Múku upravujúca látka
Stimulátor chutnosti Stužovadlo
(zvýrazňovač chutnosti) Zvlhčovadlo
Kyselina Objemové činidlo
Regulátor kyslosti Hnací plyn
Protihrudkujúca látka
Poznámky:
* Špecifický názov alebo ES číslo sa nemusí uvádzať; ak pochádza z rastliny obsahujúcej glutén, musí sa uviesť označenie špecifikujúce túto rastlinu.
** Len ak ide o tavené syry a výrobky odvodené z tavených syrov.
Obilniny obsahujúce glutén (t. j. pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda, kamut alebo ich hybridné odrody) a výrobky z nich okrem
pšeničných glukózových sirupov vrátane dextrózy, ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa podrobili, pravdepodobne nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pre výrobok, z ktorého pochádzajú,
pšeničných maltodextrín, ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa podrobili, pravdepodobne nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pre výrobok, z ktorého pochádzajú,
jačmenného glukózového sirupu,
obilnín používaných na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného na liehoviny a iné alkoholické nápoje.
Kôrovce a výrobky z nich.
Vajcia a výrobky z nich.
Ryby a výrobky z nich okrem
rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karotenoidových prípravkov,
rybacej želatíny alebo rybacieho gleja používaných na čírenie piva a vína.
Arašidy a výrobky z nich.
Sójové zrná a výrobky z nich okrem
úplne rafinovaného sójového oleja a tuku , ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa podrobili, pravdepodobne nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pre výrobok, z ktorého pochádzajú,
prírodných zmesných tokoferolov (E 306), prírodného D-alfa-tokoferolu, prírodného D-alfa-tokoferolacetátu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu,
fytosterolov a esterov fytosterolov získaných z rastlinných olejov sójového pôvodu,
fytostanolesteru získaného zo sterolov rastlinného oleja sójového pôvodu.
Mlieko a výrobky z neho (vrátane laktózy) okrem
srvátky používanej na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného na liehoviny a iné alkoholické nápoje,
laktitolu.
Orechy, ktorými sú mandle (Amygdalus communis L.), lieskové orechy (Corylus avellana), vlašské orechy (Juglans regia), kešu (Anacardium occidentale), pekanové orechy [Carya illinoiesis (Wangenh). K. Koch], para orechy (Bertholletia excelsa), pistácie (Pistacia vera), makadamové orechy a queenslandské orechy (Macadamia ternifolia) a výrobky z nich okrem orechov, ktoré sa používajú na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného na liehoviny a iné alkoholické nápoje.
Zeler a výrobky z neho.
Horčica a výrobky z nej.
Sezamové semená a výrobky z nich.
Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l vyjadrené ako SO2.
Vlčí bôb a výrobky z neho.
Mäkkýše a výrobky z nich.
Smernica Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu v označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8).
Smernica Komisie 94/54/ES z 18. novembra 1994, ktorá sa týka povinného uvádzania podrobných údajov v označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Rady 79/112/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v znení– smernice Rady 96/21/ES z 29. marca 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3),– smernice Komisie 2004/77/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5) v znení
Smernica Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín obsahujúcich chinín a potravín obsahujúcich kofeín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 7).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/91//EÚ z 13. decembra 2011 o identifikácií alebo rozlíšení dávky, do ktorej potraviny patria (Ú. v. EÚ L 334, 16. 12. 2011).