Zákon o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 99/2024 účinný od 01.06.2024

Vládny návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Predmetom návrhu zákona je úprava právnych vzťahov súvisiacich so správou a spustením prevádzky nového komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“).

Pôvodná, dodnes účinná úprava centrálneho informačného systému, je súčasťou zákona o štátnej službe. Táto úprava vychádza z predpokladu postupného zriaďovania jednotlivých častí centrálneho informačného systému. Od 1. júla 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov a register nadbytočných štátnych zamestnancov. V tomto rozsahu a režime je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti.

Na základe potreby dobudovať existujúce časti centrálneho informačného systému, na základe požiadavky vytvoriť dostatočný časový priestor pre optimálne nastavenie zvyšných častí centrálneho informačného systému, ako aj v dôsledku neschválenia návrhu predmetnej novelizácie zákona o štátnej službe v Národnej rade Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období (tlač 1588), došlo k posunutiu spustenia komplexnej prevádzky nového centrálneho informačného systému na 1. jún 2024.

Zmena existujúcej právnej úpravy je podmienkou funkčnosti a spustenia komplexnej prevádzky centrálneho informačného systému, ktorá má postupne v celom rozsahu nahradiť v súčasnosti prevádzkované pilotné registre. Je potrebné zohľadniť najmä rozšírenie služieb a funkcionalít, ktoré bude centrálny informačný systém poskytovať, a ich vplyv na používané postupy, existujúce inštitúty a v súčasnosti využívané registre. Zároveň je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov.

Podľa navrhovanej úpravy bude centrálny informačný systém naďalej informačným systémom verejnej správy a jeho správcom bude Úrad vlády Slovenskej republiky. Centrálny informačný systém bude rozdelený na verejný portál a interný portál. Interný portál bude ďalej rozdelený na moduly a registre. Mení sa názov a nastavenie niektorých registrov (napr. z registra nadbytočných štátnych zamestnancov bude register bývalých štátnych zamestnancov s odlišnými podmienkami evidencie). Rozširuje sa pôvodný obsah systému, rozsah funkcionalít a služieb. Upravuje sa prístup a poskytovanie údajov do centrálneho informačného systému, obsah a účel jednotlivých častí centrálneho informačného systému, spracúvanie osobných údajov v centrálnom informačnom systéme vrátane podrobnejšej úpravy rozsahu spracúvaných osobných údajov, a kontrolná činnosť v predmetnej oblasti.

V nadväznosti na obsah a rozsah navrhovanej úpravy sa predkladá samostatná právna regulácia – existujúca úprava centrálneho informačného systému podľa zákona o štátnej službe sa navrhuje nahradiť úpravou v osobitnom predpise (článok I návrhu zákona). V súvislosti s navrhovanými zmenami v právnej úprave centrálneho informačného systému a novými

2

službami a funkcionalitami, ktoré bude systém poskytovať, sa v zákone o štátnej službe (článok II návrhu zákona) mení a dopĺňa úprava dotknutých základných pojmov, systemizácie štátnozamestnaneckých miest, podmienok prijatia do štátnej služby a obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vrátane výberového konania. Súčasťou zmien navrhovaných v zákone o štátnej službe je vypustenie úpravy centrálneho informačného systému, ako aj úpravy hromadného výberového konania.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády SR“)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

N/A

Termín začiatku a ukončenia PPK

31.10.2023 – 10.11.2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

november 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2024

2.Definovanie problému

Návrh zákona obsahuje právne úpravy súvisiace so spustením komplexného riešenia Centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „CISŠS“). Zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o štátnej službe“) bol zriadený CISŠS, ktorý je informačným systémom verejnej správy v správe Úradu vlády SR. V súčasnosti sú prevádzkované tri pilotné registre CISŠS (t. j. register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov) na ústrednom portáli verejnej správy. Predkladaným návrhom zákona s účinnosťou od 1. mája 2024 bude spustená plná verzia CISŠS (verejný portál a interný portál so siedmimi modulmi a piatimi registrami). Nastavenie a obsah CISŠS, súvisiaca terminológia, označovanie dotknutých inštitútov, existencia nových služieb a funkcionalít (príp. zmena existujúcich služieb) sa zohľadňuje a aktualizuje v návrhu zákona.

3.Ciele a výsledný stav

Účelom spustenia komplexného riešenia CISŠS je umožniť služobným úradom spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa zákona o štátnej službe a v prípade Úradu vlády SR aj na zabezpečenie plnenia jeho kompetencií ako ústredného orgánu štátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy a právne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme (napr. pri tvorbe a implementácii rôznych politík). V plnej verzii CISŠS budú dostupné nové služby a funkcionality, na verejnom portáli pre občana, štátneho zamestnanca, bývalého štátneho zamestnanca a absolventa (napr. publikované vyhlásené výberové konania a verejné výstupy, možnosť registrácie a vytvorenia osobného profilu a možnosť elektronicky podávať rôzne typy žiadostí) a na internom portáli dostupné moduly a registre pre Úrad vlády SR a služobné úrady (v súčasnosti ich je 214). Spustením plnej funkčnosti CISŠS bude vytvorený analyticko-manažérsky nástroj pre Úrad vlády SR (sekciu štátnej služby a verejnej služby ako centrálneho orgánu riadenia ľudských zdrojov) na posilnenie centralizácie, na rozvoj a strategické plánovanie, za účelom podpory nastavenia, tvorby a kontroly štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe.

4.Dotknuté subjekty

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

4

V pôsobnosti zákona o štátnej službe: štátni zamestnanci, občania (uchádzači o štátnu službu, absolventi, bývalí štátni zamestnanci) a služobné úrady.

5.Alternatívne riešenia

Nie sú alternatívne riešenia.

Tzv. nulový variant: V prípade nevykonania úprav podľa predloženého návrhu zákona by nedošlo k možnosti využívať dobudované komplexné riešenie CISŠS dotknutými subjektami v pôsobnosti zákona o štátnej službe.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

I. Predpokladá sa zmena:

•Vyhlášky Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach v znení vyhlášky č. 507/2019 Z. z.

II. Predpokladá sa prijatie:

•Vyhlášky Úradu vlády SR, ktorou sa ustanovia podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do centrálneho informačného systému štátnej služby a o používateľskom účte.

•Vyhlášky Úradu vlády SR, ktorou sa ustanovia podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest. Predmetom úpravy budú podrobnosti o obsahu systemizácie, opise štátnozamestnaneckého miesta, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa a o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest. Vyhláškou sa zruší vyhláška Úradu vlády SR č. 505/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest a oznamovacej povinnosti služobného úradu.

III. Predpokladá sa zrušenie:

•Vyhlášky Úradu vlády SR č. 128/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do registra výberových konaní, do registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov v znení vyhlášky č. 506/2019 Z. z.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

8.Preskúmanie účelnosti

Účelnosť prijatia navrhovanej úpravy sa preskúma najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti a v prípade potreby v tejto periodicite aj naďalej.

Preskúmanie účelnosti sa bude realizovať na základe poznatkov získaných od služobných úradov tak, aby sa overil účel prijatia navrhovanej právnej úpravy, t. j. či CISŠS plní úlohy, na účely ktorých bol vybudovaný.

Účelnosť investície do informačného systému CISŠS sa preskúma najneskôr do dvoch rokov od vzniku

povinnosti služobných úradov poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov a do modulu služobných

úradov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

5

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Doplňujúce informácie k analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti a k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:

Proces informatizácie je zabezpečený komplexným riešením CISŠS na základe národného projektu financovaného z finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra Prioritná os 7; kód MetaIS: isvs_6140, kód ITMS: 311071P364. Projekt pre Úrad vlády SR realizuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“). CISŠS bol ako nadrezortný informačný systém zriadený zákonom o štátnej službe s účinnosťou od 1. júna 2017 a jeho správcom je Úrad vlády SR. Prvotne bol vytvorený CISŠS ako základný Register výberových konaní (ďalej len „RVK“) a počítalo sa s jeho postupným rozšírením. Na základe vyššie uvedeného projektu dôjde k aktualizácii existujúcich funkcionalít a služieb CISŠS a k zriadeniu nových funkcionalít a služieb CISŠS vrátane nových modulov a registrov. V analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti sa preto zohľadnila skutočnosť, že samotné vybudovanie systému je financované zo štrukturálnych fondov EÚ.

V prípade projektov financovaných z finančných prostriedkov EÚ sa deklaruje schopnosť zabezpečiť udržateľnosť projektu minimálne na 5 rokov z vlastných finančných zdrojov. Počítalo sa teda s tým, že bude potrebné v súvislosti so spustením komplexného riešenia CISŠS zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so správou, administráciou a prevádzkou systému. Z uvedeného dôvodu sa v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy vyčíslil odhadovaný počet a náklady na zamestnancov - nové pozície na Úrade vlády SR, ktoré majú vykonávať administráciu a správu nových modulov a registrov a časť úloh v rámci prevádzky systému (aj vo vzťahu k iným služobným úradom). Náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR a časť úloh a aktivít v rámci prevádzky bude zastrešovať NASES prostredníctvom zmluvného dodávateľa CISŠS.

Predkladaný návrh zákona má marginálny vplyv (pozitívny) na:

•sociálnu oblasť – vytvorenie 11 miest na Úrade vlády SR za účelom správy, administrácie a prevádzky CISŠS a

6

•životné prostredie – elektronizácia vybraných úkonov prostredníctvom CISŠS prispeje k zníženiu nákladov, napríklad na kancelárske potreby ako toner, papier a k menšej spotrebe pohonných látok určených na prepravu.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Martina Mráziková, zamestnanec sekcie štátnej služby a verejnej služby

Tel. kontakt: 02/20925619

e- mail:

martina.mrazikova@vlada.gov.sk

12.Zdroje

V prípade vlastného materiálu vychádzal predkladateľ z navrhovaného riešenia CISŠS na základe schváleného projektu „Centrálny informačný systém štátnej služby“ (Kód MetaIS: isvs_6140)

- bližšie informácie k projektu nájdete tu:

https://metais.vicepremier.gov.sk/detail/ISVS/c7042564-

1c92-4c76-a5d7-f719de8804e3/cimaster?tab=basicForm

,

V prípade analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti a analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana vychádzal predkladateľ primárne z navrhovaného riešenia CISŠS (jeho funkcionalít a služieb) podľa schváleného projektu, ktoré sa premietli do predkladaného materiálu.

V prípade analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzal predkladateľ z navrhovaného riešenia CISŠS (jeho funkcionalít a služieb) podľa schváleného projektu. Nakoľko bude potrebné spravovať, administrovať a prevádzkovať systém aj zo strany Úradu vlády SR, je na tento účel potrebné na Úrade vlády SR vytvoriť nové pozície. Predkladateľ v tejto súvislosti navrhol skladbu a odmeňovanie budúcich zamestnancov na základe porovnania odmeňovania obdobných pracovných pozícií na trhu práce.

V prípade doložky vybraných vplyvov predkladateľ zohľadnil všetky vyššie spomínané zdroje.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 260/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Všeobecne:

Komisia odporúča predkladateľovi priložiť do medzirezortného pripomienkového konania aj predkladaciu správu predmetného materiálu.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Predkladacia správa podľa bodu 8.3. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nie je súčasťou materiálu predkladaného na PPK.

K doložke vybraných vplyvov

I. Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Doložku vybraných vplyvov v aktuálnom formulári, ktorý je účinný od 01.10.2023 a dostupný na webovom sídle (https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty?csrt=13778903101340567873)

Odôvodnenie: Priložená doložka vybraných vplyvov nespĺňa formálne náležitosti podľa Jednotnej metodiky na

posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

II. Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt, meno, priezvisko a funkciu kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

7

I. Predložený materiál obsahuje rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, s čím nie je možné súhlasiť. Komisia žiada, aby všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

V súvislosti s požiadavkami za oblasť zamestnanosti Komisia podotýka, že za I. polrok 2023 kapitola ÚV SR neplnila limit počtu zamestnancov o 212 osôb, z toho 98 kmeňových zamestnancov.

Komisia žiada o upresnenie a zdôvodnenie samotnej početnosti novovytvorených pracovných miest, pretože prevádzka CISŠS je riešená dodávateľsky (existujúca zmluva aj na najbližšie roky). Komisia je toho názoru, že je potrebné efektívne využiť jednak skúsenosti a znalosti pracovníkov, ktorí zastrešovali pilotnú prevádzku CISŠS po technickej stránke, ktorí boli už pridelení na príslušnú sekciu, ako aj expertov zo strany biznis vlastníka. Komisia požaduje minimálne využiť kumuláciu pozícií predovšetkým v technickom zabezpečení časti projektu (aj pre iné projekty) ako technik špecialista prevádzkovej podpory (3x), administrátor (1x), technik (1x) a dátový špecialista (1x), vzhľadom na rozsah projektu v úvodnej časti. Zdôvodnenie potreby zvýšenia počtu zamestnancov považuje Komisia za nedostatočné. Komisia žiada doplniť zdôvodnenie počtu a skladby všetkých nových zamestnancov, ako aj doplnenie rozsahu vykonávaných prác na základe analýzy doterajšej prevádzky CISŠS.

Komisia žiada tiež o vyhodnotenie prínosov existujúceho riešenia pred navýšením počtu zamestnancov. Jedným z prínosov projektu CISŠS podľa projektovej štúdie mala byť aj úspora času úradníkov ako dôsledok elektronizácie procesov. Deklarované prínosy je potrebné vyhodnotiť ešte pred požiadavkou na navýšenie počtu zamestnancov.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Tak ako je uvedené v časti 10. Poznámky tejto doložky, v prípade projektov financovaných z finančných prostriedkov EÚ sa deklaruje schopnosť zabezpečiť udržateľnosť projektu minimálne na 5 rokov z vlastných finančných zdrojov. Počítalo sa teda s tým, že bude potrebné v súvislosti so spustením komplexného riešenia systému CISŠS zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so správou, administráciou a prevádzkou systému, ktorá bude v širšom rozsahu z hľadiska vykonávaných aktivít zabezpečovaná zo strany Úradu vlády SR, pretože nie je komplexne pokrytá dodávateľsky.

Prevádzku plnej verzie CISŠS nie je možné zabezpečovať s existujúcim počtom zamestnancov, ktorý je aktuálne poddimenzovaný a dlhodobo neudržateľný. Kumulácia jednotlivých pracovných pozícií prebieha neustále, ale pracovné vyťaženie zamestnancov je taktiež dlhodobo neúnosné a spojené s rizikom negatívneho dopadu na efektivitu a kvalitu vykonávaných prác potrebných na riadne zabezpečovanie prevádzky a fungovanie systému. Zároveň je dôležité zabezpečiť personálne kapacity, ktoré budú primerane odborne zdatné s potrebnými zručnosťami a vedomosťami, požadovanými na kvalitné zvládanie a riadenie nielen aplikačnej, ale aj technickej časti komplexného riešenia CISŠS, ktoré nie je možné porovnávať z hľadiska rozsahu vykonávaných prác a ani z hľadiska prínosov so spusteným existujúcim pilotným riešením CISŠS. Rovnako v rámci pilotného riešenia neboli zabezpečené žiadne personálne kapacity na Úrade vlády SR.

Vo vzťahu k pripomienke týkajúcej sa nenaplnenia limitu počtu zamestnancov kapitoly ÚV SR za I. polrok 2023 uvádzame, že MF SR bolo oboznámené s analýzou preukazujúcou účelovú viazanosť voľných miest na iné pracovné pozície.

Z daného dôvodu sa v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy vyčíslil odhadovaný počet a náklady na zamestnancov - nové pozície na Úrade vlády SR, ktoré majú vykonávať administráciu a správu nových modulov a registrov (aj vo vzťahu k iným služobným úradom).

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy zohľadňuje náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR, náklady na zabezpečenie vybavenia pre daný personál vrátane nákladov na technické vybavenie.

Upozorňujme, že bez požadovaného personálneho zabezpečenia nebude môcť byť realizovaná riadne a komplexne správa, administrácia a prevádzka daného informačného systému. Zároveň vytvorenie a úspešná prevádzka CISŠS je požiadavkou vyplývajúcou zo Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015-2020, a ktorej naplnenie má prispieť k budovaniu modernej štátnej služby.

8

Zároveň uvádzame, že Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR sa v rámci rozporového konania dohodlo, že z doložky vplyvov, resp. z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nebudú vyplývať rozpočtovo nezabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Pokiaľ ide o náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR, tie budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR.

II. Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť informácie týkajúce sa vplyvov na rozpočet kapitoly MF SR vzhľadom na to, že v analýze chýba vyčíslený vplyv na rozpočet kapitoly MF SR z dôvodu predpokladanej integrácie Centrálneho ekonomického systému (ďalej len „CES“) na CISŠS, čo vyplýva z dôvodovej správy – osobitnej časti k čl. I k § 7 návrhu zákona. Podľa názoru Komisie k úspešnej integrácii oboch informačných systémov bude potrebné poskytnúť súčinnosť a aktívne pracovať na ich úspešnej integrácii aj zo strany MF SR prostredníctvom dodávateľov zabezpečujúcich prevádzku, rozvoj a údržbu CES-u, čo môže mať negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR. Uvedené nie je v analýze zohľadnené, resp. nie je zdôvodnené, prečo takéto vyčíslenie vplyvu na rozpočet kapitoly MF SR absentuje.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Upozorňujme, že uvedená právna úprava ale v inej forme (novela zákona o štátnej službe) už bola v minulosti predmetom PPK (stanovisko komisie č. 025/20023) a komisia nepoukázala na potrebu vyčísliť vplyv na rozpočet MF SR v súvislosti s integráciou CES na CISŠS.

Zároveň uvádzame, že integrácia CES na CISŠS bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu CES (MF SR), ktorý je financovaný z EŠIF. Proces integrácie už prebieha a jeho dokončenie nebude mať vplyv na ŠR, nakoľko boli investície na dané integrácie už zahrnuté v rozpočtoch projektov CISŠS a CES z EŠIF.

III. V analýze vplyvov na rozpočet nie sú zohľadnené ani prípadné vplyvy na rozpočet napr. v súvislosti s poskytovaním súčinnosti služobných úradov, poskytovaním údajov do modulov CISŠS zo strany služobných úradov, vyhotovovaním služobných preukazov a pod., čo je tiež potrebné do analýzy doplniť.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Úrad vlády SR má okrem postavenia správcu CISŠS tiež postavenie služobného úradu v zmysle návrhu zákona a tiež teda musí plniť povinnosti napr. v súvislosti s poskytovaním údajov do modulov. V tejto súvislosti si však predkladateľ neuplatňuje personálne nároky, tie sa týkajú zabezpečenia správy a prevádzky CISŠS a práve tie považuje predkladateľ za legitímny nárok. Rovnaký prístup potom uplatnil aj vo vzťahu k iným služobným úradom.

V súvislosti s možnými zvýšenými výdavkami služobných úradov na elektronické služobné preukazy uvádzame, že ide o fakultatívny nástroj, ktorý môžu a nemusia služobné úrady využiť. V prípade využívania tohto nástroja je vytvorená funkcionalita pre každý služobný úrad v rámci CISŠS a prípadné s tým súvisiace náklady budú uhrádzané z vlastných zdrojov (v rámci schváleného limitu výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly).

IV. Komisia upozorňuje na nesprávny výpočet mzdových výdavkov v roku 2024 v analýze vplyvov na rozpočet (4 osoby x 2 200 eur x 12 mes. = 105 600 eur a 7 osôb x 2 200 eur x 8 mes. = 123 200 eur, t. j. spolu 228 800 eur, teda nie 222 800 eur; k tomu prislúchajúce poistné na úrovni 34,95 % v sume 79 966 eur; takže osobné výdavky by mali byť spolu v sume 308 766 eur). Úpravu je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Výpočet mzdových výdavkov a odvodov v roku 2024 vychádzal z predpokladu postupného prijímania zamestnancov a ich rôzneho platového ohodnotenia. Analýza vplyvov bola upravená na prepočítané počty zamestnancov a bol upravený priemerný mzdový výdavok pre rok 2024.

V. Predkladateľovi Komisia odporúča overiť informáciu o zabezpečenosti výdavkov v uvedenej výške na SLA k CISŠS v PO NASES, pretože tvorba nového rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 ešte nie je ukončená.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Predkladateľ v tejto súvislosti kontaktoval NASES.

9

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

I. Komisia súhlasí s vyznačenými vplyvmi na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov. Predkladateľovi však Komisia navrhuje okrem vyznačeného negatívneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe, vyznačiť v doložke vybraných vplyvov aj pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Odôvodnenie: Komisia je názoru, že zanikajúca povinnosť obsadzovať štátnozamestnanecké miesto vhodné pre

absolventa na základe hromadného výberového konania, ktorú uviedol predkladateľ v príslušnej analýze v bode 7.3.2, predpokladá pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

10

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

330 735

431 084

431 084

431 084

v tom: Úrad vlády SR

330 735

431 084

431 084

431 084

Program 06P0201

330 735

431 084

431 084

431 084

z toho:

- vplyv na ŠR

330 735

431 084

431 084

431 084

Rozpočtové prostriedky

330 735

431 084

431 084

431 084

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

8,66

11

11

11

- vplyv na ŠR

8,66

11

11

11

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

222 800

290 400

290 400

290 400

- vplyv na ŠR

222 800

290 400

290 400

290 400

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

330 735

431 084

431 084

431 084

v tom: Úrad vlády SR

330 735

431 084

431 084

431 084

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

11

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: Úrad vlády SR

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Materiál zakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy vo výške 330 735 EUR na rok 2024 resp. a 431 084 EUR na roky 2025, 2026 a 2027, ktoré súvisia s potrebou posilnenia personálnych kapacít Úradu vlády SR na zabezpečenie prevádzky Centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „CISŠS“). Náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Personálne výdavky a výdavky na materiálno-technické vybavenie na zabezpečenie prevádzky CISŠS boli vyčíslené na 11 zamestnancov v nasledovných pracovných pozíciách: špecialista na ľudské zdroje – generalista – vedúci tímu (1x), špecialista na ľudské zdroje – generalista, senior (2x), analytik (2x), špecialista prevádzkovej podpory (3x), administrátor (1x), technik (1x) a dátový špecialista (1x).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

12

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2024

2025

2026

2027

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výdavky na zabezpečenie prevádzky CISŠS vo výške 330 735 EUR na rok 2024 a 431 084 EUR na roky 2025, 2026 a 2027 predstavujú výdavky na 11 zamestnancov (resp. pre rok 2024 8,66 zamestnancov v prepočítaných počtoch). Pri vyčíslení mzdových výdavkov sa vychádzalo zo mzdového ohodnotenia porovnateľných pozícií v rámci úradu vlády, pri vybraných špecifických pracovných pozíciách sa zohľadňovalo mzdové ohodnotenie na trhu práce. Priemerná hrubá mesačná mzdy je vyčíslená na 2 200 EUR (resp. 2142 EUR pre rok 2024).

Mzdové výdavky na rok 2024 sú vyčíslené tým spôsobom, že 4 pozície – 1x špecialista na ľudské zdroje (vedúci tímu), 3x špecialista prevádzkovej podpory sú rozpočtované od 1.1.2024 (4 mesiace pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) a zvyšných 7 pozícií od 1.5.2024 (od účinnosti návrhu zákona). Toto je spôsobené potrebou zabezpečiť plynulý nábeh na nový informačný systém.

Výdavky na tovary a služby a bežné transfery spojené s činnosťou zamestnancov boli počítané ako paušálny výdavok vo výške 10 % k osobným nákladom. V prvom roku (2024) budú výdavky použité predovšetkým na nákup výpočtovej a telekomunikačnej techniky, v ďalších rokoch na krytie prevádzkových potrieb (cestovné náhrady, kancelárske potreby, nákup služieb, výdavky na nemocenské, PN, príspevok na stravovanie a pod.).

13

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/B

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

330 735

431 084

431 084

431 084

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

222 800

290 400

290 400

290 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

77 869

101 495

101 495

101 495

Tovary a služby (630)2 – 631, 632, 633, 634, 636

21 033

19 595

19 595

19 595

Bežné transfery (640)2 – 642

9 033

19 594

19 594

19 594

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

330 735

431 084

431 084

431 084

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010) – Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

15

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť– Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Počet zamestnancov celkom

8,66

11

11

11

z toho vplyv na ŠR

8,66

11

11

11

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 142

2 200

2 200

2 200

z toho vplyv na ŠR

2 142

2 200

2 200

2 200

Osobné výdavky celkom (v eurách)

300 669

391 895

391 895

391 895

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

222 800

290 400

290 400

290 400

z toho vplyv na ŠR

222 800

290 400

290 400

290 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

77 869

101 495

101 495

101 495

z toho vplyv na ŠR

77 869

101 495

101 495

101 495

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

16

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

17

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

A

ks_235682

Informovanie o výberovom konaní

5

A

ks_235683

Sprístupňovanie údajov uchádzačom a štátnym zamestnancom, ktoré o nich eviduje IS CISŠS

4

A

ks_186511

Zverejňovanie informácií o výberových konaniach

4

A

ks_235414

Vedenie Registra nadbytočných štátnych zamestnancov

4

A

ks_186509

Vedenie Registra výberových konaní

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A

isvs_6140

Centrálny informačný systém štátnej služby

áno

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

18

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

Predložený návrh nepredpokladá vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Prostredníctvom zavádzaného systému sa realizujú viaceré úkony/ podania (elektronicky) zo strany občanov, avšak ich výsledkom nie je vedenie konania a vydanie rozhodnutia zo strany orgánu verejnej moci, t. j. nedochádza k výkonu verejnej moci. Systém primárne zastrešuje oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☒

Nie

Vzhľadom na ponúkané možnosti sme zvolili „Nie“, pričom platí naše vyjadrenie k otázke 6.4.1.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☒

Nie

Vzhľadom na ponúkané možnosti sme zvolili „Nie“, pričom platí naše vyjadrenie k otázke 6.4.1.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

Predložený návrh síce nepredpokladá vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, avšak predpokladá/ umožňuje uchádzačovi o štátnu službu, občanovi, ktorý sa uchádza o prijatie, bývalému štátnemu zamestnancovi a absolventovi podľa zákona o štátnej službe vykonanie určitých návrhom zákona ustanovených úkonov elektronicky prostredníctvom verejného portálu systému na rôzne zákonné účely. Pri týchto úkonoch dochádza k poskytovaniu údajov, príp. aj k predloženiu fotokópie dokumentov. Nižšie uvádzame úkony, ktoré sa realizujú cez verejný portál systému a je na ne naviazaný ďalší zákonný postup.

I) Žiadosť o zaradenie do výberového konania

Návrh zákona zachoval možnosť podávať túto žiadosť elektronicky s tým, že sa nebude už podávať cez ÚPVS. Nedochádza k principiálnej zmene rozsahu náležitosti tejto žiadosti oproti súčasnosti; upravuje ich vyhláška Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z.

II) Prijatie do štátnej služby:

Za účelom prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto môže občan, ktorý sa uchádza o prijatie (alt. štátny zamestnanec) podať na služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie: názov služobného úradu, údaj, či bol vybraný na základe výberového konania a identifikátor uchádzača v rámci VK (ak nebol vybraný vo VK, uvedie názov funkcie/ miesta a zaradenie miesta v organizačnej štruktúre), identifikačné a kontaktné údaje, dátum narodenia, rodné číslo alebo iné identifikačné číslo, pohlavie, občianstvo, adresu trvalého pobytu, adresu

19

prechodného pobytu, korešpondenčnú adresu a údaje potrebné na zabezpečenie výpisu z RT/ odpisu RT služobným úradom. Prílohou žiadosti môže byť životopis, motivačný list, príp. iné dokumenty, ktorých predloženie požaduje konkrétny služobný úrad.

pozn.: Predloženým návrhom sa nemení rozsah údajov, ktoré už v súčasnosti môže obsahovať žiadosť o prijatie, len sa zavádza možnosť podať danú žiadosť elektronicky prostredníctvom verejného portálu. Údaje, ktoré má občan evidované v rámci svojho účtu (osobného profilu) na verejnom portáli, systém v podávanej žiadosti automaticky predvyplní.

III) Zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov a zmena údajov v registri

a) Za účelom zaradenia do registra môže bývalý štátny zamestnanec (príp. štátny zamestnanec) podať na príslušný služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie názov daného služobného úradu, svoje identifikačné a kontaktné údaje, rodné č. alebo iné identifikačné č., dátum narodenia a pohlavie. Systém vie časť údajov žiadosti automaticky predvyplniť, ak ich má osoba uvedené v osobnom profile, príp. evidované v module štátnych zamestnancov.

b) Za účelom zmeny údajov v registri môže bývalý štátny zamestnanec evidovaný v registri podať na príslušný služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie popis žiadanej zmeny v údajoch a kontaktné údaje. Systém ostatné údaje žiadosti automaticky predvyplní z údajov evidovaných v registri bývalých štátnych zamestnancov.

III) Zaradenie do registra absolventov

Za účelom zaradenia do registra môže absolvent podľa zákona o štátnej službe v znení predkladaného návrhu podať žiadosť v ktorej uvedie: identifikačné a kontaktné údaje, rodné č. alebo iné identifikačné č., dátum narodenia, pohlavie, občianstvo, najvyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, posledný skončený stupeň vzdelania a dátum skončenia prípravy na povolanie. Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie o bezúhonnosti, čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho jazyka. Systém vie časť údajov žiadosti automaticky predvyplniť, ak ich má absolvent uvedené v osobnom profile.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☒

Áno

☐

Nie

Predpokladá sa (pri úkonoch uvedených pri otázke 6.5.1.), že sa budú predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie Ministerstvo vnútra SR v registri adries a v registri fyzických osôb.

20

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

Platí naše vyjadrenie k otázke 6.5.1. a 6.5.2. Režim zákona č. 177/2018 Z. z. predkladaný návrh rešpektuje v prípade preukazovania bezúhonnosti, nakoľko výpis z RT aj odpis RT (pre občana, štátneho zamestnanca) bude zabezpečovať cez systém elektronicky samotný služobný úrad.

V prípade úkonov uvedených pri otázke 6.5.1. bude uchádzač o štátnu službu, občan, ktorý sa uchádza o prijatie, bývalý štátny zamestnanec a absolvent podľa zákona o štátnej službe v znení predloženého návrhu predkladať údaje, príp. aj dokumenty ako súčasť elektronicky podávaných žiadostí. Zákon bude naďalej umožňovať podávanie predmetných žiadostí aj v listinnej podobe s výnimkou žiadosti o zaradenie do registra absolventov a žiadosti o zmenu údajov v registri bývalých štátnych zamestnancov.

Pre povahu podávaných žiadostí nebolo vhodné a primerané vyžadovať vysokú úroveň autentifikácie vyššie uvedených osôb pri podávaní žiadostí, nakoľko nejde o výkon verejnej moci a neopodstatnene by sa limitovali osoby pri využívaní služieb cez verejný portál systému. Nakoľko sa nedá vždy 100 % overiť identita osoby, ktorá podala žiadosť elektronicky, nie je z bezpečnostného hľadiska vhodné doťahovať údaje, resp. ich dať k dispozícii žiadateľovi z referenčných registrov (RFO/ RA). Systém však počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom (RFO/ RA) prostredníctvom integrácie na IS CSRÚ.

Pre úplnosť - časť údajov, resp. dokumenty, ktoré sa predkladajú v rámci podávaných žiadostí, nie sú aktuálne súčasťou nejakej existujúcej evidencie.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Aktuálne nie je plánovaná zmena nastavenia podávania žiadostí a s tým spojeného poskytovania údajov, resp. predkladania dokumentov. Platí preto aj pre budúcnosť naše vyjadrenie uvedené pri otázke 6.5.3.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

Návrh predpokladá, že interný portál systému budú tvoriť nové evidencie údajov spadajúce pod niektoré jeho moduly a registre, viď. ich zoznam nižšie:

I. modul služobných úradov (súčasný názov – „register štátnozamestnaneckých miest“),

II. modul obsadzovania miest, ktorý pozostáva z registra výberových konaní, registra žiadostí o prijatie a registra žiadostí o overenie bezúhonnosti,

21

III. modul kvalifikovaných uchádzačov, ktorý sa skladá z registra bývalých štátnych zamestnancov (súčasný názov - „register nadbytočných ŠZ“) a registra absolventov (súčasný názov - „register úspešných absolventov“),

IV. modul štátnych zamestnancov (súčasný názov „register štátnych zamestnancov“),

V. modul vzdelávania,

VI. modul služobných preukazov.

pozn.: Samostatná evidencia) sa bude tvoriť kópiou vybraných údajov z modulov interného portálu do analytického modulu (v rámci dátového skladu) len pre Úrad vlády SR.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

Predložený návrh upravuje v čl. I § 8 poskytovanie údajov z centrálneho informačného systému štátnej služby len oprávneným subjektom (služobným úradom a orgánom verejnej moci) na účel plnenia úloh podľa tohto návrhu zákona alebo podľa osobitného predpisu, a to o organizačných útvaroch služobného úradu, štátnozamestnaneckých miestach v rozsahu opisu štátnozamestnaneckého miesta, o výberových konaniach v rozsahu vyhlásenia výberového konania na verejnom portáli a len služobnému úradu na účel plnenia úloh podľa tohto návrhu zákona alebo podľa osobitného predpisu údaje o vzdelávacích aktivitách služobného úradu organizovaných prostredníctvom modulu vzdelávania.

Údaje sa budú poskytovať v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a bez osobných údajov.

pozn.: Vzhľadom na povahu evidencií systému (obsahom bezpredmetnú pre iné subjekty ako služobné úrady, príp. Úrad vlády SR – napr. evidencia služobných preukazov alebo s obsahom citlivých údajov- napr. o štátnom zamestnancovi), účel ich zriadenia (napr. kvôli obsadzovaniu miest, overeniu bezúhonnosti) a predpokladanú dobu uchovávania údajov (pri väčšine evidencií budú údaje evidované len na dobu určitú, a potom budú vymazané, príp. anonymizované, t. j. nejde o trvalé evidencie) je systém síce nastavený na poskytovanie údajov iným subjektom, ale limitovali sa údaje, ktoré sa budú poskytovať ako aj subjekty, ktorým sa môžu poskytovať. Limity súvisia aj s faktom, že centrálny informačný systém štátnej služby nie je referenčným registrom (v budúcnosti budú referenčné len 2 moduly- viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.).

22

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

Poskytovanie údajov (viď. naše vyjadrenie k otázke 6.6.2) je zabezpečené elektronicky, bezodplatne a automatizovaným spôsobom prostredníctvom komponentu pre externú integráciu (súčasť centrálneho informačného systému štátnej služby). Z pohľadu využitia „modulu procesnej integrácie a integrácie údajov“ je jeho využitie plánované až po vypublikovaní 2 referenčných registrov (viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.). Táto úprava bude predmetom samostatných zmien dotknutej legislatívy.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

Viď. naše vyjadrenie k otázkam 6.6.2., 6.6.3 a 6.7.1. V budúcnosti je plánované využívanie poskytovania údajov v režime podľa z. č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov pre poskytovanie údajov v režime „referenčné údaje“ po ich vypublikovaní.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov (v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov) a modul služobných úradov (v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miest). Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre a ktoré údaje budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti po naplnení modulov dátami, zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov (viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.). Odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026/ 2027.

23

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Predkladaným návrhom zákona sa mení rozsah služieb poskytovaných občanom prostredníctvom Centrálneho informačného systému štátnej služby (CISŠS), miesto prostredníctvom ktorého budú vybrané služby poskytované občanom/ občanom realizované úkony ako aj podmienky poskytovania daných služieb/ možnosť realizovať úkony. Vybrané služby (viď. popis nižšie) budú dostupné na verejnom portáli CISŠS prostredníctvom webového rozhrania; prístup k časti služieb bude len po registrácii a prihlásení sa na portáli (vrátane autentifikácie). Rozsah služieb a úkonov, ktoré môže realizovať občan (uchádzač o štátnu službu, štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec, absolvent a verejnosť) bude závisieť od jeho postavenia podľa zákona o štátnej službe v znení predkladaného návrhu zákona.

Výberové konanie (VK):

•VK, jeho výsledok (príp. zmena výsledku) bude publikované na verejnom portáli,

•prihlasovať sa do VK bude možné elektronicky na verejnom portáli len po autentifikácii (menom a heslom alebo eID) – takto prihlásený uchádzač nebude už nič listinne dokladať,

•vypúšťa sa zákonná úprava hromadného výberového konania z absolventov.

Register bývalých štátnych zamestnancov (RBŠZ) – pôvodný názov: register nadbytočných štátnych

zamestnancov (RNŠZ):

•zmena zákonných podmienok pre získanie postavenia bývalého štátneho zamestnanca, ktorý môže požiadať o zaradenie do registra,

•žiadosť o zaradenie bude možné podať aj elektronicky cez verejný portál,

•predĺžená doba evidencie v registri na dva roky (od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru),

•vyradenie z registra (vek 65 r., príp. po uplynutí zákonnej doby evidencie).

Register absolventov – pôvodný názov: register úspešných absolventov:

•zmena spôsobu zaraďovania do registra, podmienok evidencie v registri a spôsobu vyraďovania z registra (úkony realizované dotknutým absolventom len elektronicky cez verejný portál),

•podmienkou zaradenia do registra nebude úspešné absolvovanie prvej časti hromadného VK,

•vyradenie z registra po strate postavenia absolventa podľa zákona o štátnej službe.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Verejný portál CISŠS:

•verejnosti dostupné informácie o vyhlásených VK, publikované verejné výstupy a základné informácie podľa kategórií používateľov,

•možnosť registrácie (zriadenie účtu), ktorého súčasťou je aj osobný profil,

•možnosť elektronicky podávať po registrácii a prihlásení na portáli vrátane autentifikácie (podľa kategórie používateľa a jeho oprávnení) rôzne žiadosti (napr. žiadosť o zaradenie do VK, žiadosť o zaradenie do RBŠZ/ registra absolventov, žiadosť o zmenu údajov v RBŠZ, žiadosť o vyradenie

24

z RBŠZ/ registra absolventov),

•možnosť zobrazenia plánovaných a absolvovaných vzdelávacích aktivít, správa sledovaných vzdelávacích aktivít a uložených filtrov (len štátny zamestnanec evidovaný v module štátnych zamestnancov).

Prijatie do štátnej služby: žiadosť o prijatie bude možné podať po registrácii a prihlásení na portáli (po

autentifikácii) elektronicky cez verejný portál.

Register absolventov: možnosť požiadať o vyradenie z registra (elektronicky cez verejný portál alebo

listinne).

RBŠZ: možnosť požiadať o vyradenie z registra (elektronicky cez verejný portál alebo listinne) a možnosť

požiadať o zmenu údajov v registri (elektronicky cez verejný portál).

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

•publikovanie vyhlásených výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy,

•podávanie žiadostí o zaradenie do výberového konania,

•podávanie žiadostí o prijatie do štátnej služby,

•podávanie žiadostí o zaradenie do RNŠZ,

•evidencia v RNŠZ a registri úspešných absolventov,

•vyradenie z RNŠZ a registra úspešných absolventov.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Úrad vlády SR ako správca CISŠS podľa súčasného znenia zákona o štátnej službe. Poznámka: Vybrané

žiadosti v zmysle zákona o štátnej službe spracúva aj dotknutý služobný úrad.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

V predkladanom návrhu zákona sa zohľadňuje nové komplexné riešenie CISŠS, ktoré má byť po prijatí návrhu zákona spustené do prevádzky. Návrhom zákona sa teda vytvára legislatívny rámec pre poskytovanie nových a zmenu existujúcich služieb popísaných v bode 7.1.1 rôznym kategóriám občanov.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

bezpredmetné (služby boli a budú poskytované bezodplatne)

Zvýšenie priamych finančných nákladov

bezpredmetné (služby boli a budú poskytované bezodplatne)

25

Zníženie nepriamych finančných nákladov

V prípade žiadostí, ktoré sa budú dať podať už aj elektronicky, očakávame zníženie nákladov občanov spojených s fyzickým vyhotovením žiadostí a ich zasielaním poštovým podnikom.

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Neočakávame.

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nie je možné objektívne vyhodnotiť, nakoľko služby poskytované na základe návrhu zákona nesmerujú k začatiu konania (napr. správneho alebo súdneho), resp. nepodávajú sa občanmi za týmto účelom. Primárne sa nimi rieši životná situácia „Zamestnanie“. Návrh zákona nezavádza konkrétne lehoty na vybavenie požiadaviek občanov na základe podaných žiadostí.

Predpokladáme však, že vzhľadom na povahu navrhovanej úpravy, dôjde k zvýšeniu elektronizácie služieb, t. j. zníži sa čas na vybavenie požiadavky občana (napr. elektronická žiadosť o vyradenie z prísl. registrov bude spracovaná automaticky bezodkladne systémom, obdobne bude bezodkladne systémom spracovaná a vybavená žiadosť o zaradenie do registra absolventov).

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Uchádzač o štátnu službu, absolvent, bývalý štátny zamestnanec a štátny zamestnanec podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a verejnosť. Veľkosť tejto skupiny nie je možné jednoznačne určiť, nakoľko prejaviť záujem o miesto v štátnej službe môže ktorýkoľvek občan, ak spĺňa súvisiace zákonné podmienky. Štátnych zamestnancov je v súčasnosti cca. 36 500.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Pre občana nevznikajú predkladaným návrhom zákona žiadne nové povinnosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Uchádzačovi, ktorý sa prihlási do VK elektronicky cez verejný portál CISŠS, zaniká povinnosť doložiť služobnému úradu podanú žiadosť o zaradenie do VK spolu s prílohami aj listinne.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

V prípade poskytovaných služieb prostredníctvom CISŠS je subjektom Úrad vlády SR v postavení správcu systému a vybrané úkony realizuje služobný úrad. Služobné úrady však realizujú úkony a spracúvajú žiadosti podľa návrhu zákona v postavení zamestnávateľa, resp. bývalého alebo budúceho zamestnávateľa.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

26

Služobnému úradu v kontexte služieb poskytovaných občanom podľa bodu 7.1.1 vzniká povinnosť postupovať pri realizovaní niektorých úkonov v zmysle návrhu zákona (pri vyhlasovaní VK, pri vybavovaní elektronicky podávaných žiadostí) prostredníctvom novej verzie CISŠS (cez nové moduly a registre). Zároveň bude vybavovať nové typy žiadostí (napr. žiadosť o zmenu údajov v RBŠZ a žiadosť o vyradenie z RBŠZ). Toto primerane platí aj vo vzťahu k Úradu vlády SR.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Zaniká povinnosť obsadzovať štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe hromadného výberového konania.

27

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Úrad vlády Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu právneho predpisu nie je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve,

čl. 16 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) (právo na ochranu osobných údajov)

čl. 8 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016)

b) v sekundárnom práve,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016); gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014); gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad

c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

návrhom zákona sa nepreberajú právne záväzné akty Európskej únie

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,