Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 99/2007 účinný od 01.04.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Základný legislatívny rámec v tepelnej energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s teplom upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona č. 657/2004 Z. z.

Vzhľadom na to, že v priebehu prípravy nového legislatívneho rámca energetiky došlo k prijatiu novej energetickej legislatívy EÚ, vzťahujúcej sa na vnútorný trh s elektrinou, plynom a teplom, bolo potrebné vykonať úpravu doteraz účinného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Návrh zákona reaguje aj na potreby aplikačnej praxe, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť upresniť niektoré nedostatky platného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

V zákone sa dopĺňajú a upresňujú niektoré definície dodávateľa, odberného miesta teplej úžitkovej vody, tepla v teplej úžitkovej vode, dopĺňajú sa podmienky a náležitosti žiadosti o podnikanie vo výrobe tepla, práva podnikateľa pri vstupe na cudzie pozemky a do cudzích budov, jeho práva na činnosť v ochrannom pásme. Dopĺňajú sa práva obce pri výstavbe tepelných zariadení, upravujú sa tiež povinnosti a právne vzťahy dodávateľa tepla, odberateľa a konečného spotrebiteľa.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona má pozitívny dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálnej politiky a v súlade s cieľom štátnej energetickej politiky.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ (predkladateľ): Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve:

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva

-v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú pre SR žiadne záväzky

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike

Zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: -

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Osobitná časť

K bodu 1

Upresňuje sa pojem dodávateľ, ktorý okrem toho, že dodáva teplo odberateľovi, teplo aj rozpočítava, ak je priamo v pozícii dodávateľa a odberateľa. Pojem v sebe zahŕňa dodávateľa ako podnikateľský subjekt, ale aj dodávateľa, ktorý podnikateľským subjektom nie je, ale dodáva a rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi. Subjekt, ktorý nie je podnikateľom, ale teplo vyrába a rozpočítava, musí plniť povinnosti dodávateľa uložené zákonom.

K bodu 2

V nadväznosti na § 17 dopĺňa sa a rozširuje pojem odberné miesto teplej úžitkovej vody pre jedného odberateľa. V ustanoveniach doterajšieho zákona tento pojem absentoval.

K bodu 3

V nadväznosti na § 17 absentovala definícia tepla v teplej úžitkovej vode. Ide o spotrebované teplo výrobcom teplej úžitkovej vody na jej prípravu. Spotrebiteľ neplatí v cene teplej úžitkovej vody za samotnú vodu, ale za množstvo tepla v teplej úžitkovej vode.

K bodu 4

Rozširuje sa okruh odborne spôsobilých osôb o absolventov stredného odborného vzdelania technického zamerania a v písmenách b), c), d) a e) § 4 ods. 2 aj o vzdelanie ekonomického charakteru. Túto úpravu si vyžiadala prax, nakoľko v praxi existujú držitelia osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktorí do pozícií zodpovedných zamestnancov nastúpili ešte za platnosti predchádzajúcich právnych úprav ako bol zákon č. 70/1998 Z. z., ktorý neviazal funkciu zodpovedného zástupcu len na absolventov úplného stredného technického a vyššieho technického zamerania.

K bodu 5

Ide o novú kompetenciu Ministerstva hospodárstva SR, ktorá vecne poveruje ministerstvo k vydaniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Doterajšie znenie zákona túto kompetenciu ponechávalo otvorenú, i keď z vykonávacieho predpisu vydaného na základe § 4 ods. 6 sa dá usúdiť, že táto kompetencia je na Ministerstve hospodárstva SR. Ide iba o legislatívno-technické upresnenie kompetencie MH SR.

K bodu 6

Vypúšťa sa uvedenie obchodného mena pri fyzickej osobe, lebo táto povinnosť nevyplýva zo živnostenského zákona. Vzhľadom na vstup SR do EÚ je povinnosť trvalého pobytu na území SR nahradená povinnosťou trvalého pobytu buď na území Slovenskej republiky alebo v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 7

Doterajšia prax rozdelila živnostníkov tak, že niektorí ako voľnú živnosť vykonávali činnosti spojené s overovaním hospodárnosti sústavy tepelných zariadení. S ohľadom na požiadavky praxe je potrebné voľnú živnosť zo zákona odstrániť, preto dochádza k vypusteniu písmena b) z § 5 ods. 4. Uvedenú právnu úpravu si vyžiadal aj čl. II novely zákona, na základe ktorej už podnikanie v oblasti tepelnej energetiky sa nebude považovať za činnosť vykonávanú živnostenským spôsobom.

K bodu 8

Legislatívno-technicky sa upravuje pôvodné znenie zákona, s ohľadom na vstup SR do EÚ aj o zahraničnú právnickú osobu, ktorá ak chce podnikať v oblasti tepelnej energetiky na území Slovenskej republiky, musí mať sídlo alebo organizačnú jednotku buď na území Slovenskej republiky alebo v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 9

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá chce podnikať v tepelnej energetike okrem povinných náležitostí žiadosti uvedených v § 5 ods. 3 až 5, dokladá aj doklad o vlastníckom vzťahu alebo o inom právnom vzťahu v sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať a záväzné stanovisko obce o súlade požadovaného rozsahu a miesta predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

K bodu 10

Ide o rozšírenie možnosti vstupu na cudzie pozemky z dôvodu zvýšenia bezpečnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, pričom sa berie ohľad aj na úpravu § 36 ods. 2, kde sa ustanovuje ochranné pásmo vymedzené zvislými plochami.

K bodu 11

Úprava, ktorú si vyžiadala prax, nakoľko sa jedná spravidla o rozpočtové alebo príspevkové organizácie, ktoré síce vyrábajú teplo, ale nie za účelom podnikania, ale za účelom vykurovania svojich vlastných budov a bytov v nich vytvorených. Povinnosť oznámiť úradu sa nevzťahuje na objekty a zariadenia v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru SR, SIS a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tieto subjekty v rámci plnenia svojich prioritných úloh síce teplo vyrábajú, ale nie za účelom podnikania, čo znamená, že tieto subjekty neplnia ani oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu pre iných z oznamovacej povinnosti.

K bodu 12

Ministerstvo hospodárstva SR podľa navrhovanej úpravy nebude účastníkom územného konania podľa stavebného zákona, ale podľa povahy veci bude vydávať k jednotlivým návrhom záväzné stanovisko podľa § 140 písm. b) stavebného zákona.

K bodu 13

Legislatívno-technicky sa použil variant nového znenia odsekov 5 a 6 § 12 tak, že výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelných výkonom do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce a nie potvrdenia obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Nahradenie slova „potvrdenie“ za slová „záväzné stanovisko“ sa dáva do súladu so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so stavebným zákonom. K žiadosti podľa odseku 1 § 13 fyzická osoba alebo právnická osoba dokladá okrem záväzného stanoviska obce aj súhlas vlastníka nehnuteľností, ktoré majú byť výstavbou tepelných zariadení dotknuté spolu s dohodou o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností.

K bodu 14

K žiadosti o výstavbu tepelného zdroja do 10 MW žiadateľ dokladá okrem záväzného stanoviska obce aj súhlas vlastníka nehnuteľností, ktoré majú byť výstavbou tepelných zariadení dotknuté spolu s dohodou medzi žiadateľom a vlastníkom o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

K bodom 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na úpravu stavebného zákona, kde obec už nevydáva potvrdenia, ale záväzné stanoviská.

K bodu 17

Zosúlaďuje sa ustanovenie § 17 ods. 1 so základným pojmom podľa § 2 písm. i) a upravuje sa povinnosť merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, ak o to požiadajú všetci dotknutí odberatelia. Pôvodne uložená povinnosť zvyšovala cenu za teplo. Dodávateľ tepla je povinný merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v mieste jej prípravy. Súčasne je povinný merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom. Ide spravidla o meradlo umiestnené na päte domu alebo umiestnené tam, kde sa dodávateľ a odberateľ dohodnú. Je ďalej povinný dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška MH SR. Na vstupe do ohrievača teplej úžitkovej vody je dodávateľ povinný merať určeným meradlom množstvo dodanej studenej vody, a umožniť odberateľovi a zástupcovi konečného spotrebiteľa vykonávať kontrolu množstva dodanej studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstvo dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zákon ukladá dodávateľovi plniť tieto povinnosti aj s ohľadom na skutočnosť, že odberateľ a konečný spotrebiteľ prostredníctvom svojho zástupcu nemohli byť podľa doteraz platného zákona účastníkmi technického odpisovania dodávok vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na jej prípravu.

Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby teplej úžitkovej vody na strane odberateľa, môžu sa dodávateľ na jednej strane a odberateľ a zástupca konečných spotrebiteľov na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody. Pod pojmom „nehospodárnosť“ sa rozumie skutočnosť, že u odberateľa alebo u konečného spotrebiteľa je taká nízka spotreba teplej úžitkovej vody v priebehu 24 hodinovej dodávky, že náklady spojené s výrobou teplej úžitkovej vody, náklady spojené s cirkuláciou teplej úžitkovej vody v potrubiach prevýšia zisk z odberu teplej úžitkovej vody.

Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody, zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určeného meradla a plniť ďalšie povinnosti, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 písm. c) až f).

Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode, vykonávanie jeho povinností tak, ako sú oni uvedené v § 17 ods. 4.

K bodu 18

V § 18 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa povinnosť dodávateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, merať množstvo tepla určeným meradlom na mieste, ktoré pre rozpočítavanie slúži ako odberné miesto. Dodávateľ je povinný merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom, ktoré zodpovedá požiadavkám zákona o metrológii. Na každom odbernom mieste to znamená spravidla na päte domu. Súčasne je povinný zabezpečiť overovanie určeného meradla a v prípade výmeny určeného meradla, ktoré je vlastníctvom dodávateľa oznámiť termín výmeny odberateľovi. Dodávateľ je povinný vykonávať mesačné odpočty na určenom meradle a mesačnú bilanciu výroby tepla a dodávky tepla.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko v praxi sú aj dodávatelia (napr. Istrochem, Biotika Lubča, atď.), ktorí priamo rozpočítavajú množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi v tzv. podnikových bytoch alebo domoch, ktorých sú vlastníkmi.

Dodávateľ je povinný zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa do 31. 12. 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Táto povinnosť je však podmienená dohodou viac ako nadpolovičnej väčšiny konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom. Ak sa nadpolovičná väčšina konečných spotrebiteľov tepla dohodne na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, dodávateľovi alebo odberateľovi takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Takouto úpravou sa dosiahol súlad medzi týmto zákonom a zákonom č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 20

Vypustením odseku 4 z § 19 došlo k zosúladeniu tohto zákona s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje zmluvné vzťahy. Podľa úpravy zmluvného práva o dohode alebo nedohode na zmluvách rozhoduje nahradením vôle jedného z účastníkov súd. Postavenie ÚRSO-a nemôže byť nadradené orgánom nezávislého súdnictva, preto postavenie uvedeného úradu ako arbitra bolo potrebné zo zákona vypustiť.

K bodu 21

V novom ustanovení § 19 ods. 4 pôvodný odsek 5 sa skracuje lehota na objednanie dodávky tepla na nasledujúci kalendárny rok z 31. októbra bežného roka na 30. september bežného roka, s ohľadom na potrebu vypracovania cenových koeficientov pre dodávku tepla na nasledujúce zmluvné obdobie a na lehoty, ktoré vyplývajú pre výrobcu tepla smerom k regulačnému úradu a jeho lehoty na určenie cien tepla.

K bodom 22 a 23

Podmienky skončenia odberu tepla upresňujú doterajšie znenie § 20. Odber tepla skončí aj výpoveďou s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Dĺžka výpovednej lehoty je závislá od vykurovacieho obdobia.

Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom alebo výpoveďou, za podmienky, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Spravidla pôjde u staršej sústavy, ktorá je bežná na Slovensku len o náklady spojené s vyregulovaním sústavy pre zostávajúcich odberateľov. Ak však pôjde o odpojenie sa odberateľa od relatívne novej sústavy (1 až 10 ročnej), náklady na odpojenie môžu predstavovať aj náklady na vybudovanie teplovodnej sústavy (prípojky) až k päte domu odberateľa. U starších sústav sú náklady spojené s výstavbou sústavy už amortizované.

K bodu 24

Povinnosť dodávateľa zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta sa upravuje tak, že overenie hospodárnosti prevádzky zariadenia na výrobu tepla, ktoré využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá, sa upravuje na lehoty upravené osobitným predpisom. V tomto prípade ide o zákon č. .../2006 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 25

Ukladá sa povinnosť zabezpečiť jedenkrát za rok, a to pred začiatkom nového vykurovacieho obdobia technickú prehliadku prevádzkovej časti sústavy tepelných zariadení a tepelných zariadení za odberným miestom (spravidla sústava za určeným meradlom, priamo v bytovom dome alebo inom dome) na účel zistenia prevádzkyschopnosti, funkčnosti a možného zvýšenia energetickej účinnosti týchto zariadení. O vykonanej prehliadke vydá fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia písomné potvrdenie osvedčujúce skutočnosť, že bola vykonaná technická prehliadka prevádzkovanej sústavy tepelných zariadení po odbernom mieste.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu, s ohľadom na úpravu § 4 ods. 4. Ide o novú kompetenciu Ministerstva hospodárstva SR.

K bodu 27

Ide o úpravu vzťahu tohto zákona k správnemu poriadku. Na konanie o vydaní rozhodnutia sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.

K bodom 28 a 29

Zosúlaďuje sa znenie tohto zákona so znením stavebného zákona, pričom novo- vznikajúca obec odvetvovú dokumentáciu vypracuje do dvoch rokov odo dňa jej vzniku. Pri výstavbe tepelných zariadení nad 10 MW obec vydá záväzné stanovisko a ak rozvoj tepelného hospodárstva netvorí súčasť záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie obce, obec vydá záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Ak vznikne nová obec, táto zabezpečí vypracovanie koncepcie do dvoch rokov odo dňa jej vzniku.

K bodom 30 a 31

Ide o legislatívno-technické úpravy vyžiadané praxou a o úpravy vyplývajúce z potreby zosúladenia pojmov.

K čl. II

Potrebu novelizovať živnostenský zákon si vyžiadala skutočnosť, že zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike bol zákonom, ktorý upravoval práva a povinnosti aj v tepelnej energetike. Rozčlenením tohto zákona na dva samostatné zákony, u tepelnej energetiky nedošlo k vylúčeniu podnikania z pôsobnosti živnostenského zákona.

K čl. III

S ohľadom na legislatívnu náročnosť a postupnosť krokov navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2007.

Bratislava 31. októbra 2006

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu