Občiansky súdny poriadok 99/1963 účinný od 01.01.2016 do 13.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

45

B. Osobitná časť

K článku I (Zákon o rodine)

K bodu 1.

V základných zásadách sa dopĺňa veta o tom, čo tvorí najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoloč nosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi (rozhodnutiami) dieťaťa majú rešpektovať základné právo dieťaťa, podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí (podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v II. časti bod 3 Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009 je ustanovené: Vzhľadom k tomu, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredí m pre rast, blaho a ochranu detí, je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí, či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné , blízkych príbuzných.).

Doplnenie zásady napĺňa záväzok Programového vyhlásenia vlá dy SR

- podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplat ňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí

- podrobiť odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti v záujme vyhýbania sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu.

Navrhované doplnenie je potrebné vykladať v kontexte už existujúcich zásad. Aktuálna koncepcia zásad v štruktúre ochrana manželstva (1), ochrana rodiny (2), ochrana rodičovstva (3) rodičovské práva a povinnosti (4) umožňuje vyjadriť v rámci zásady č. 3 význam rodičov dieťaťa pre jeho všestranný a harmonický vývin tak, aby si jednotlivé zásady nemohli vzájomne konkurovať a nebol spochybnený spoločenský význam a kvalita rôznych foriem rodiny.

Navrhované doplnenie zásady zároveň spolu s doplnením zásady o záujme dieťať a vracia späť do zásad zákona o rodine dieťa ako rovnocenný prvok rodinnoprávnych vz ťahov.

Na navrhovanú zásadu nadväzuje aj zmena ustanovenia v zákone o rodine o úprave podmienok ústavnej starostlivosti a ustanovenia o zdôraznení postupnosti foriem ná hradnej starostlivosti (t.j. priorita starostlivosti príbuznými a osobami blízkymi dieťaťu – náhradná osobná starostlivosť, a ak takáto možnosť nie je tak pestúnska starostlivosť a až ako posledné riešenie ústavná starostlivosť). Toto zdôraznenie sa prejavuje aj v zmene ustanovení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

K bodu 2.

Novou zásadou sa utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičových práv a povinnosti sú rovnocenní. Ustanovením sa má deklarovať princíp, ktorý je už vyjadrený vo viacerých ustanoveniach normatívnej časti zákona o rodine (napr. § 28 ods. 2, § 31 ods. 2, § 35).

K bodu 3.

Popri odkaze na zásadu záujmu dieťaťa v normatívnej časti zákona o rodine, či v iných zákonoch (napr. § 23 ods. 2 druhá veta, § 24 ods. 3, § 44 ods. 4, § 45 ods. 1, § 54 ods. 5, § 59 ods. 4 zákona o rodine; § 1 ods. 2 písm. a/, § 6 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) doplnením článku čl. 5 v zákone o rodine táto významná zásada Dohovoru o právach dieťaťa získava svoje patričné kardinálne miesto v rodinnom práve v postavení základnej zásady zákona o rodine. Dôvodom úpravy novej zásady je, aby súd a všetky osoby, ktoré vykonávajú voči dieťaťu svoje práva a povinnosti, mali záujem dieťaťa na zreteli, aby ho starostlivo posudzovali a zodpovedne určovali.

Motívov návrhu tohto doplnenia bolo viacero. Jedným je skutočnosť, ž e Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach dieťaťa (v roku 2014 sa v medzinárodnom spoločenstve oslá vilo 25. výročie platnosti dohovoru), ktorý okrem iného upravuje generálnu klauzulu záujmu dieťaťa v čl. 3 ods. 1.

Významným motívom je tiež skutočnosť, že Slovenská republika sa na medzinárodnom poli zasadila o významný posun procesných garancií ochrany práv ohrozených detí alebo detí ktorých práva už boli porušené. Slovenská republika ako deviata krajina medzinárodné ho spoločenstva ratifikovala Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností ) (Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on a communications procedure) (ďalej len 'protokol').[1] Oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 91/2014 Z.z. bolo oznámené, že protokol pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 14. apríla 2014.

Jeho osobitný význam pre deti spočíva v tom, že zavádza medzinárodný procesný mechanizmus zakotvujúci možnosť a postup podávania oznámení (s ťažností) zo strany jednotlivcov, skupiny jednotlivcov alebo v mene jednotlivca či skupiny jednotlivcov, v prípadoch porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo niektorým z jeho substantívnych protokolov.

Ustanovenie čl. 1 protokolu upravuje právomoc Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý m ôže prejednávať otázky porušenia práv detí zo strany slovenských orgánov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, z Opčného protokolu k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Opčné ho protokolu k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Skutočnosť, že ustanovenie čl. 2 protokolu ustanovuje povinnosť výboru pri svojom postupe v prvom rade zohľadňovať tri základné princípy ( 1.princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, 2. princíp rešpektovania práv dieťaťa, 3. princíp vypočutia n ázoru dieťaťa - participačný princíp), len prízvukuje potrebu navrhovanej zmeny v z ákone o rodine.

K princípu najlepšieho záujmu dieťaťa vydal Výbor OSN pre práva dieťaťa Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (General comment No. 14 - 2013 on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration) a 'výbor očakáva, že všeobecný komentár bude usmerňovať rozhodnutia všetkých osôb, ktoré sa zaoberajú deťmi, vrátane rodičov a opatrovníkov'[2]. Výbor považuje tento všeobecný koment ár za rámec pre posudzovanie a určovanie najlepšieho záujmu dieťaťa prič om jeho snahou 'nie je predpísať, čo je najlepšie pre dieťa v každej situácii a čase'.[3] Pojem záujem dieťaťa je komplexný a jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu (podľa dieťaťa) t.j. podľ a konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa. Výbor vyžaduje, aby štát rešpektoval a vykonával právo dieťaťa na posúdenie a prioritné uplatňovanie jeho najlepšieho záujmu. Štát je povinný prija ť všetky potrebné cielené a konkrétne opatrenia pre úplné vykonávanie tohto prá va. Má zabezpečiť, aby bol najlepší záujem dieťaťa riadne integrovaný a konzistentne uplatňovaný v každom kroku verejnej inštitúcie, najmä vo všetký ch vykonávacích opatreniach a súdnych konaniach, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú deti. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom. Sem patrí aj opis, akým spôsobom sa najlepšie záujmy dieťaťa skúmajú a hodnotia a aká vá ha sa im pripisuje pri rozhodovaní.

Z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé jedno dieťa jedinečn é. Potreba (možnosť) zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná pružnosťou a adaptabilitou pojmu záujem dieťaťa. Osobný kontext, situácia a potreba dieťaťa majú byť pri posudzovaní najlepšieho zá ujmu rozhodným kritériom. Výbor vo všeobecnom komentári prízvukuje, ž e pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa má prihliadať najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa. Ide o charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa ž ije. Do úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije a pod [1]

Z vyššie uvedených dôvodov návrh čl. 5 neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Výpočet je uvedený v súlade s bodom č. 50 komentára. Podľ a tohto bodu komentára výbor považuje za užitočné pripraviť nevyčerpávaj úci a nehierarchický zoznam prvkov, ktoré by rozhodujúci činitelia a mohli by sa začleniť do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Výpočet kritérií uvedený v písmenách čl. 5 v abecednom poradí neznamená prioritu niektorého z nich. Bude vždy na posúdení súdu, ktorý z nich v konkrétnom prípade preváži a ktorý súd vyhodnotí ako východiskový. V konkrétnej situácii konkrétneho dieťaťa môžu byť významné viaceré kritériá alebo dokonca to nemusí byť ani jedno z navrhovaného výpočtu. Môže vzniknúť situácia, že súd samotný si vykreuje pre prí pad osobitné kritérium záujmu dieťaťa bez toho, aby šlo o totožné alebo príbuzn é kritérium uvedené vo výpočte.

K opisu kritérií (prvkov) záujmu dieťaťa:

Pri vymedzovaní kritérií (prvkov) záujmu dieťaťa sa predkladateľ inšpiroval okrem rakúskej právnej úpravy (reformným Spolkovým zákonom o práve týkajúcom sa detí a mena - Kindschafts und Namensrechts-Änderungsgesetz 2013 – KindNamRÄG 2013)[7], ktorý upravuje aj prvky záujmu dieť aťa - § 138 ABGB) najmä Všeobecným komentárom č. 14 (2013) o práve dieťať a na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu. V legislatívnom procese v štádiu, keď bol materiá l prerokovaný Legislatívnou radou vlády SR vznikla požiadavka na predkladateľa aspoň všeobecne v dôvodovej správe opísať kritériá záujmu dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že ide o kritériá, ktoré majú mať určitú mieru všeobecnosti a tým má byť zabezpečená možnosť súdnej moci 'zjednať' spravodlivosť v konkrétnej situácii konkrétneho dieťaťa, predkladateľ vyhovujúc požiadavke Legislatívnej rady vlády SR aspoň indikatívne (nie vyčerpavajúco) naznačuje v tejto časti dô vodovej správy popis kritérií. Tým, že predkladateľ pri indikatívnom opise kritérií sám tieto opisuje alebo pri opise využíva odkaz na celé state zo Všeobecného komentára č. 14 (2013), nepovyšuje svoj vlastný text alebo text stat í Všeobecného komentára č. 14 (2013) na úroveň normatívneho textu so silou zákona o rodine. Text má slúžiť len ako možná interpretačná pomôcka pre súdnu moc a nemá za cieľ zviazať interpretačne súdnu moc pri aplikácii zásady záujmu dieťaťa.

a)úroveň starostlivosti o dieťa,

b)bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c)ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťať a alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

Starostlivosť sa vníma obsahovo v kontexte existujúceho pojmu starostlivosť v zákone o rodine (starostlivosť o výchovu, výživu dieťaťa a pod.).

Komentár (bod 71-74) - Pri posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí sa musí vychádzať z povinnosti (čl. 3 ods. 2Dohvoru o právach dieťaťa )zabezpečiť dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre jeho alebo jej blaho. Výrazy 'ochrana a starostlivosť' treba chápať v širokom zmysle slova, pretože ich cieľ nie je stanovený vo vymedzenom alebo negatívnom zmysle (ako napr. 'chrániť dieťa pred ublížením'), ale vo vzťahu ku komplexnému ideálu zabezpečenia 'blaha' a rozvoja dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahàň a základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia.

Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahàňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetký mi formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania (čl. 19), sexuálneho násilia, tlaku rovesníkov, šikanovania, ponižujúceho zaobchádzania atď.14, práva na ochranu proti sexuá lnemu, ekonomickému alebo inému vykorisťovaniu, drogám, práci, ozbrojeným konfliktom atď. (čl. 32-39). Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená , že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následko v rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu die ťaťa je zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď).

Komentár (bod 77-78)

Právo dieťaťa na zdravie (čl. 24) a najvyššiu možnú úroveň zdravotného stavu zohráva ústrednú úlohu v posudzovaní najlepšieho z áujmu dieťaťa. Ak je k dispozícii viacero druhov liečby alebo ak je výsledok liečby neistý, treba zvážiť výhody v porovnaní s možnými rizikami a vedľajšími účinkami a podľa veku a zrelosti die ťaťa riadne zohľadniť jeho alebo jej názor. V tejto súvislosti by deti mali dostať primerané a vhodné informácie, ktoré im pomôžu pochopiť ich situáciu a všetky relevantné aspekty sú visiace s ich najlepším záujmom a, tam kde je to vhodné, udeliť svoj informovaný súhlas.

e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do dô stojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

Kritériom má byť aj zohľadnenie skutočnosti, že dieťa sí ce nie je priamo obeťou zásahov do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, ale je ubližované osobe, ktor á je dieťaťu blízkou osobou. Predkladateľ preto uznávať, že aj tzv. nepriame násilie je násilie spôsobilé negatívne zasiahnuť do dô stojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Dieťa má totiž právo vyrastať v prostredí bez násilia.

f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

Komentár (bod 55-57) ustanovuje, že pri hodnotení záujmu detí treba prihliadať na ich rozmanitosť. Identita detí zahàňa rôzne charakteristiky ako napríklad, vierovyznanie, kultúrnu identitu, osobnosť a pod.. Právo dieťaťa na zachovanie identity je zakotvené v článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa a pri posudzovaní najlepš ích záujmov dieťaťa je nevyhnutné ho dodržiavať a prihliadať naň. V súvislosti s náboženskou a kultúrnou identitou je napríklad pri umiest ňovaní dieťaťa do pestúnskeho domova (v podmienkach Slovenskej republiky je to napr. pestúnska starostlivosť, detský domov a pod.) nevyhnutné dbať na zachovanie kontinuity výchovy dieťaťa a na etnické, náboženské, kultúrne a jazykové pozadie dieťaťa (čl. 20 ods. 3), pričom rozhodujú ca osoba musí pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zohľadniť tento špecifický kontext. Rovnaké zásady platia aj pri adopcii, odlúčení alebo rozvode rodičov. Riadne zohľadnenie najlepšieho zá ujmu dieťaťa znamená, že dieťa bude mať prístup ku kultúre (a jazyku, ak je to možné) svojej krajiny a rodiny pôvodu a možnosť získať informácie o svojej biologickej rodine, v súlade s právnymi a in ými predpismi platnými v danej krajine (pozri čl. 9 ods. 4). I keď zachovanie náboženský ch a kultúrnych hodnôt a tradícií ako časti identity dieťaťa musí byť zohľadnené, v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa je používanie postupov, ktoré sú v nesúlade alebo v rozpore s prá vami zakotvenými v Dohovore. Kultúrna identita nemôže ospravedlniť alebo odôvodniť postup, ktorým by rozhodujúce osoby a orgány prispievali k pretrvávaniu tradícií a kultúrnych hodnôt upierajúcich dieťa ťu alebo deťom práva zakotvené v Dohovore.

g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

V článku 12 Dohovoru sa stanovuje právo dieťaťa slobodne vyjadrovať názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťať a alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu alebo deťom možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu. Keďže zabezpečenie tohto práva úzko súvisí so záujmom dieťať a predkladateľ chce zvýrazniť, že je pre dieťa negatívna situácia ako sa dostane do konfliktu lojality a tento konflikt lojality v ňom vyvolá pocit viny. Pocit viny samozrejme môže nastať aj bez toho, aby sa dieťa dostalo do konfliktu lojality.

h)podmienky pre vytváranie a rozvoj vzťahových vä zieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinné ho prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Komentár (bod 58-70): V kontexte potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho alebo jej rodičov je nevyhnutné uskutočniť posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa ). Výbor zdôrazňuje, že prvky zachovania rodinného prostredia a udržiavania vzťahov sú konkrétnymi prá vami a nielen prvkami určovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast a prosperitu jej č lenov, najmä detí (preambula Dohovoru). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život (čl. 16). Významným prvkom systému ochrany dieťaťa je práve predchádzanie oddeleniu dieťať a a zachovanie rodinnej jednotky. Zakotvuje ho čl. 9 ods.1, kde sa požaduje, aby 'dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe sú dneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa'. Navyše, dieťa oddelené od jedného alebo obidvoch rodičov m á právo 'na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším záujmom' (čl. 9 ods. 3). S ohľadom na závažnosť vplyvu oddelenia od rodičov na dieťa by sa takéto oddelenie malo používať výhradne ako posledné východisko, keď je dieťa ohrozené bezprostredným nebezpečenstvom ublíženia alebo v iných nevyhnutných pr ípadoch; oddelenie by nemalo prebehnúť bez predchádzajúceho uplatnenia všetkých dostupných opatrení, ktoré by dieťa mohli ochrániť. Okrem prípadu, kedy si oddelenie vyžaduje ochrana dieťaťa, by mal zmluvn ý štát Dohovoru pred uskutočnením takéhoto zásahu poskytnúť rodičom podporu pri preberaní ich rodičovskej zodpovednosti a obnove alebo zlepšení schopností rodiny postarať sa o dieťa. Ekonomické dô vody nie sú dôvodom pre oddelenie dieťaťa od jeho alebo jej rodičov. Cieľom usmernenia pre náhradnú starostlivosť o deti je zabezpečiť, aby deti neboli zbytočne umiestňované do ná hradnej starostlivosti a v prípade, že je náhradná starostlivosť nevyhnutná, aby bola poskytovaná v primeraných podmienkach rešpektujúc práva a najlepšie záujmy dieťaťa. Podobne nesmie byť dieťa oddelené od svojich rodičov z dôvodu zdravotného postihnutia samotného dieťaťa alebo rodič ov. O oddelení by sa malo uvažovať len v prípadoch, kedy pomoc rodine zameraná na zachovanie rodinnej jednotky nie je dosť účinná na to, aby pomohla predísť riziku zanedbávania alebo opustenia dieťať a alebo ohrozeniu bezpečnosti dieťaťa.

Ak sa oddelenie stane nevyhnutným, rozhodujúce osoby musia zaručiť, aby dieťa, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším záujmom, udrž iavalo spojenie a vzťahy so svojimi rodičmi a rodinou (súrodencami, príbuznými a osobami, ku ktorým má silný osobný vzťah). Pri rozhodnutiach o frekvencii a dĺžke návštev alebo iného kontaktu pri umiestnení dieťaťa mimo rodiny je nevyhnutné zohľadniť kvalitu vzťahov a potrebu ich udržiavania. Ak je vzťah dieťaťa s rodičmi prerušený migráciou (rodičov bez dieťaťa alebo dieťaťa bez rodič ov), treba pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa v rámci rozhodnutí o opätovnom zjednotení rodiny prihliadať aj na povinnosť zachovania rodinnej jednotky.

Výbor zastáva názor, že spoločná rodičovská zodpovednosť je vo všeobecnosti v najlepšom záujme dieťaťa. Pri rozhodnutiach o rodič ovskej zodpovednosti by však mal byť jediným kritériom najlepší záujem konkrétneho dieťaťa. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa musí sudca vziať do úvahy právo dieťať a na zachovanie jeho alebo jej vzťahu s oboma rodičmi, spolu s relevantnými prvkami danej veci. Súčasťou zachovania rodinného prostredia je aj zachovanie väzieb dieťaťa v širšom zmysle slova. Tieto väzby sa týkaj ú širšej rodiny ako sú starí rodičia, strýkovia a tety, ale aj priatelia, škola a širšie prostredie, ktoré sú veľmi dôležité najmä vtedy, ak rodičia žijú oddelene na iných miestach.

K bodu 4.

Návrh na zmenu ustanovenia má zvýrazniť už dnes existujúci princíp, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočným zásahom do výkonu rodičovského práva (ultima ratio). Taktiež sa návrhom zvýrazňuje už dnes platný princíp subsidiarity medzi obmedzením styku a zákazom styku. Na základe tohto princípu má súd v konkrétnej situácii posudzovania záujmu dieťaťa a zásahu do rodičovského práva spravidla skúmať či záujem dieťaťa nemožno lepšie dosiahnuť obmedzením styku rodiča s dieťaťom. Ak to však nie je možné, až v tomto prípade súd zvolí ochranu záujmu dieťaťa vo forme zákazu styku.

K bodu 5.

Podľa súčasnej právnej úpravy môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi upravený styk s dieťaťom. Navrhuje sa vzhľadom na pretrvávajúce interpretačné a praktické problémy s aktuálnym znením upraviť znenie ustanovenia. Je nereálne, aby nastala situácia, v ktorej by súd aj bez návrhu, t.j. bez prejavu vôle rodiča, ktorého právo styku je znemožň ované, mohol zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti a takpovediac proti jeho vôli zveril dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

K bodu 6.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rodine prevzal zo zrušeného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine niekoľko ustanovení vrátane terminológie, ocitol sa aj v novom zákone o rodine pojem 'vývoj' dieťaťa, ktorý nie je vecne správny (v súvislosti s človekom pojem vývoj v podstate znamen á historický proces zmien počas ktorého prebiehal/prebieha vývoj ľudského druhu – fylogenéza a slovo vývin - ontogenéza pomenováva individuálny proces zmien konkrétneho jednotlivca). Z právneho a legislatívneho pohľ adu nie je nevyhnutné vykonať zmeny v pojme, ktorý používa zákon o rodine, avšak vzhľadom na to, že sa v bodoch 1 a 3 navrhujú doplnenia základných zásad zákona o rodine a tieto zmeny a doplnenia obsahujú aj doplnenia zohľadňujúce individuálny proces zmien dieťaťa, t.j. používajú pojem vývin, navrhuje sa, aby základné zásady používali vecne sprá vny pojem a v tejto súvislosti, aby bola zjednotená terminológia v celom znení zákona /§ 28 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 3 a § 37 ods. 2 písm. c)/.

K bodu 7.

Rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. 3) rovnoprávni. Zákon rovnako predpokladá, že sa rodičia osobitne pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností dohodnú a pre prípad, že sa v podstatných veciach nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Na účely určenia toho, čo je podstatnou vecou, zákon výpočtom uvádza príklady podstatný ch vecí súvisiacich rodičovskými právami a povinnosťami, pričom demonštratí vny výpočet umožňuje, aby súd vyhodnotil ako podstatnú vec aj vec ktorá nie je uvedená priamo v zákone.

V tejto súvislosti bolo potrebné upraviť resp. spresniť ďalšiu explicitne spomenutú podstatnú otázku a to pojem 'vysťahovanie'. Z pohľadu praxe sa tento javí byť jednak zastaraný a jednak nevystihujúci podstatu. Zmena bydliska resp. odsť ahovanie sa (ktorá bude mať za následok aj zmenu obvyklého pobytu) je vhodnejšia a je zrozumiteľnejšia aj pre samotných adresátov tejto povinnosti, t.j. rodičov.

Vzhľadom na rôznu prax sa taktiež navrhuje, rovnako ako napríklad v prípade odsť ahovania sa dieťaťa do cudziny, doplniť medzi podstatné veci uvedené priamo v zá kone, aj odsťahovanie dieťaťa z miesta bydliska v rámci Slovenska. Aj v tomto prípade je pochopiteľne nevyhnutné uskutočniť posúdenie a určenie záujmu dieťaťa. Súčasťou návrhu zároveň je, aby sa súd v každom takomto prípade musel zaoberať otázkou, či takéto odsťahovanie sťaží rodičovi styk s dieťaťom. Sťaženie musí byť naviac kvalifikované, čo je vyjadrené prídavný menom 'podstatne'. Dôvodom kvalifikovaného sťaženia je, aby sa zabránilo možn ému šikanóznemu výkonu rodičovských práv zo strany rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Na spresnenie návrhu preto navrhovateľ upravuje pravidlo, že za podstatné sťaž enie styku sa nepovažuje odsťahovanie sa dieťaťa do okresu susediaceho s okresom, v ktorom má dieťa bydlisko pričom okresom sa rozumie aj územie hlavné ho mesta Slovenskej republiky Bratislava a územie mesta Košice.

Dôvodom návrhu ako takého je zabezpečenie podmienok na uplatňovanie práva dieťaťa na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom ( čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Je zrejmé, že presťahovanie dieťaťa niekoľko sto kilometrov aj keď v rámci Slovenskej republiky patrí medzi podstatné záležitosti v jeho živote, osobitne s prihliadnutím na význam udr žiavania osobného kontaktu s rodičom od ktorého sa presťahovaním vzďaľuje.

K bodu 8.

Dôvodom návrhu na doplnenie § 36 ods. 1 je možnosť rôznych interpretácií aktuálneho znenia ustanovenia. V § 36 ods. 1 je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manž elstva, t.j. úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia alebo sú manželia a nežijú spolu. Text celého odseku je venovaný výlučne rodičom bez uvedenia situácie úpravy styku dieťaťa s príbuznými a blí zkymi (čím sa aj odkaz na primerané použitie ustanovení § 25 a § 26 môže zú žiť výkladom len na rodičov). Práve táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti, nakoľko ochrana práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťať om po rozvode manželstva je vyslovene upravená v § 25 ods. 5 a rovnaká ochrana práv star ých rodičov a blízkych osôb je vyslovené upravená aj v ods. 2 § 36 v jednoznačne pomenovanej situácii zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za màtveho. Nakoľko je nespochybniteľné, že starí rodičia a iné blízke osoby detí z rozvedených manželstiev alebo manželstiev, ktoré zanikli majú rovnaké práva ako starí rodičia a blízke osoby detí z nemanželských vzťahov alebo nerozvedených manželstiev rodičov, ktorí spolu nežijú, je potrebné precizovať text ustanovenia.

K bodu 9.

Jedným z výchovných opatrení, ktoré môže byť uložené, je ulož enie povinnosti dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odborné mu poradenstvu v špecializovaných zariadeniach a práve určenie toho, kde sa má toto výchovné opatrenie vykonať priamo v zákone spôsobuje v praxi problémy. Dôvodom problémov je, že aj keď sa v praxi tento pojem bežne používa, v právnom poriadku Slovenskej republiky sa týmto pojmom označuje konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb v ktorom sa navyše žiadne výchovné opatrenie nemôže vykonáva ť. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie určenia miesta výkonu tohto výchovné ho opatrenia priamo v texte zákona.

K bodom 10. až 13.

Už z aktuálnej právnej úpravy systému náhradnej starostlivosti vyplýva, že ústavná starostlivosť je výnimočným riešením situácie dieťaťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho rodičia. V procese prípravy návrhu novely boli prehodnotené aktuálne ustanovenia upravujúce ústavnú starostlivosť a výsledkom prehodnotenia je n ávrh vzájomne sa dopĺňajúcich zmien úpravy výchovných opatrení (osobitne tzv. pobytového charakteru) ako krátkodobých a vo svojej podstate preventívnych opatrení súdu a úpravy ustanovení upravujúcich ústavnú starostlivosť.

Ústavnú starostlivosť je možné nariadiť podľa § 54 ods. 2 okrem iného až vtedy, keď iné výchovné opatrenia neviedli k náprave s tým, že výnimočne je možné ústavnú starostlivosť nariadiť aj keď jej nariadeniu nepredchádzali výchovné opatrenia. Ak súd nariadil ústavnú z dô vodov, ktoré sú na strane rodičov môže v rozhodnutí určiť rodičom aj primeran ú lehotu na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa. Vychádzajúc z praktick ých skúseností súdov aj orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately, je určovanie lehôt rodičom na sanáciu rodinného prostredia v čase, keď je už nariadená ústavná starostlivosť jednak neskoro a pri samotnom fakte nariadenej ústavnej starostlivosti a určení výživného aj kontraproduktívne. Takéto opatrenie sa jednoducho neosvedčilo a je potrebné zmeniť resp. umožniť jeho nač asovanie do doby pred nariadením ústavnej starostlivosti. Ïalším problematickým miestom je samotné znenie výchovných opatrení podľa § 37 ods. 3 tzv. pobytového charakteru. Zameranie na miesto výkonu výchovného opatrenia a nie na jeho vecnú podstatu a účel v aktuálnej právnej úprave má za následok, že osobitne výchovné opatrenie pobyt v špecializovaných zariadeniach neprinieslo ten efekt, ktorý sa pravdepodobne očakával pri tvorbe zákona v roku 2004. Takéto znenie je zmätočné z rovnakých dôvodov ako sú uvedené pri obdobnom výchovnom opatrení tzv. ambulantného charakteru (k bodu 12) a zároveň nie je, alebo ak, tak len sporadicky, pre svoje nejednoznačné znenie využívané v prí padoch, kedy má rodina ešte potenciál na úpravu výchovných a sociá lnych pomerov, t.j. na zlepšenie/ozdravenie rodiny – sanáciu. Navrhuje sa preto nové znenie výchovných opatrení pobytového charakteru tak, aby podstata úpravy nebola v mieste ich výkonu ale v ich vecnom obsahu. Pôvodné výchovné opatrenie pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na šesť mesiacov a výchovné opatrenie pobyt v resocializač nom stredisku sa navrhujú upraviť formulačne a navrhuje sa zásadná zmena znenia už uvedeného výchovného opatrenia 'pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov' tak, aby mohlo byť využívané jednak v prípadoch porúch sprá vania/problémového správania detí ale tiež v situáciách keď je možné resp. vhodné sanovať rodinu. V konštrukcii krátkodobosti, t.j. v možnosti ukladať výchovné opatrenia na stanovenú dobu sa nenavrhujú žiadne zmeny.

Ïalším aplikačným problémom identifikovaným pri prehodnocovaní výchovných opatrení je, že nie je podľa aktuálnej právnej úpravy možné ukladať rodičom alebo iným osobám, ktoré majú deti v starostlivosti na posilnenie účinku výchovných opatrení rôzne povinnosti, dokonca ani povinnosť spolupracovať napr. s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately či so zariadením v ktorom sa vykonáva výchovné opatrenie. Plneniu účelu výchovného opatrenia by častokrát napomohlo vykonávanie bežných aktivít/činností (napríklad nie je možné predpokladať, že sa zlepšia sociálne pomery rodiny, ktoré ohrozujú dieťa, ak si rodičia nehľadajú prácu, nie je možné predpokladať, že sa zlepšia výchovné pomery ak sa rodičia nezaujímajú o školskú dochádzku a pod.) Samozrejme to, či je vôbec uloženie povinnosti potrebné resp. možné je závislé od konkrétneho prípadu, ako aj druhu výchovného opatrenia a potrebu a vhodnosť ich ukladania bude posudzovať výlučne súd. Vládny návrh zákona nepredpokladá sankcie za neplnenie povinností, tak ako doposiaľ bude sledovaný účel výchovného opatrenia a podľa zhodnotenia môže súd rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovné opatrenia. To, že v návrhu nie sú špecifikované povinnosti však neznamená, že tieto povinnosti nemusia spĺňať všeobecnú požiadavku na primeranosť zásahov štátu do výkonu rodič ovských práv. I keď novo navrhované ustanovenie dáva súdom určitú mieru diskré cie, všeobecnosť úpravy povinností nie je novinkou, ale vyskytuje sa vo viacerých právnych poriadkoch štátov Európy.[9]

Ïalším praktickým problémom je, že aktuálne nemôže súd rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia tzv. pobytového charakteru, ak neboli využité výchovn é opatrenia tzv. ambulantného charakteru. Takáto podmienka nie je z praktického hľ adiska správna v mnohých prípadoch napr. ak je dieťa drogovo závislé využiť naj prv napomenutie alebo dohľad či sociálne poradenstvo je vyslovené nevhodné. Rovnako v situ áciách ohrozujúcich život a zdravie dieťaťa je vhodné riešenie situácie dieť aťa primárne výchovným opatrením pobytového charakteru (nie hneď nariaďovaním ústavnej starostlivosti) a to aj, ak bolo dieťa do zariadenia umiestnené na základe predbežného opatrenia. Takémuto riešeniu bráni práve jednoznačná úprava hierarchického využitia výchovný ch opatrení v § 37 ods. 3 t.j. že pred uložením výchovných opatrení tzv. pobytového charakteru musia byť najprv využité výchovné opatrenia tzv. ambulantného charakteru. Navrhuje sa preto, aby mal súd mož nosť uložiť pobytové výchovné opatrenie aj bez predchádzajúceho ambulantného výchovného opatrenia, avšak v kombinácii s limitovaním dôvodov nariadenia ú stavnej starostlivosti (body 31 až 33) a vypustením možnosti nariadiť ústavnú starostlivosť (hoci výnimočne) bez predchádzajúceho využitia výchovných opatrení tzv. pobytového charakteru. Navrhované zmeny výchovných opatrení a zmeny v ústavnej starostlivosti koncentrujú pozornosť na využívanie výchovných opatrení a posúvajú riešenie nariaďovaním ústavnej starostlivosti do pozície výnimočného opatrenia súdu.

K bodu 14.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v koncepcii výchovných opatrení je potrebné vykonať aj zmenu v hodnotení účinnosti v ýchovného opatrenia tak, aby celkové zhodnotenie plnenia účelu výchovného opatrenia bolo vykonané pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd. Len tak je možné zabezpečiť včasné zhodnotenie situácie dieťaťa, posúdiť a určiť záujem dieťaťa.

K bodu 15.

Podľa Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa k právu die ťaťa byť vypočuté vo veciach zisťovania názoru dieťaťa nemožno začína ť s predpokladom, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj ná zor napr. pre vek alebo rozumovú vyspelosť, nie je na dieťati aby dokázalo svoju schopnosť vyjadriť svoj názor. Èlánok 12 Dohovoru o právach dieťaťa zakladá právo každého dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoj názor slobodne vyjadriť názor na všetky zálež itosti, ktoré sa ho dotýkajú, a následného práva na riadne zváženie tohto názoru podľa veku dieťaťa a jeho úrovne vyspelosti. Aktuálne znenie § 43 viaže kritérium veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa už k právu na vyjadrenie názoru z tohto dôvodu sa navrhuje zmena prvej vety a dosiahnuť tak plný súlad zákona s Dohovorom o právach dieťaťa.

K bodu 16.

Osoba, ktorej má byť zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí splniť z ákonom ustanovené predpoklady napr. aj predpoklad, že spôsobom svojho života a života os ôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti bude zaručené, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť, ktorej podstatou je formálna starostlivosť príbuzných a blízkych osôb dieťaťa je preferovanou formou náhradnej starostlivosti o dieťa, podporovanou priorizáciu tejto formy riešenia v príslušných právnych predpisoch ako aj finanč ne. V praxi sa však objavujú aj snahy o usporiadanie vzťahov k dieťaťu formou náhradnej starostlivosti, ktoré spochybňujú základný predpoklad zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. že takéto zverenie je v záujme dieťaťa. Pochybnosti vznikajú osobitne pri návrhoch na náhradnú osobnú starostlivosť, ktorých výsledkom by mohlo byť krížové usporiadanie vzťahov k de ťom v rámci blízkej aj širšej rodiny a preto sa v záujme zníženia rizika zneužívania inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti, navrhuje jednoznačne upraviť, že osobe, ktorá sa aktuálne osobne nestará o svoje dieťa z dôvodu, že jej bolo jej dieť a zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh vychádza z elementárneho predpokladu, že osoba, ktorá nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o svoje vlastné maloleté dieťa, nemôže byť vhodnou osobou pre vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti. Treba však prízvukovať, že tá to tzv. diskvalifikácia nie je trvalého charakteru a platí len v čase trvania odňatia dieťaťa.

Z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v novelizačnom v tomto novelizačnom, podobné krité rium sa uplatní aj v prípade pestúnskej starostlivosti (bod 22).

K bodu 17.

V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie. Návrh reaguje nie na časté, ale sporadicky sa objavujúce prípady, kedy najbližšia rodina dieťa ťa má trvalý pobyt v inej krajine EÚ (najčastejšie v Èeskej republike).

K bodu 18.

Nakoľko je náhradná osobná starostlivosť štátom garantovaná náhradná forma starostlivosti a jej výkon musí byť v záujme dieťaťa, je vylúčené, aby súd a štátne orgány ktoré sú povinné sledovať úroveň vykonávania náhradnej starostlivosti o dieťa nedisponovali informáciou o pobyte dieťať a, navyše ak ide o pobyt dieťaťa mimo ú zemia Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto (rovnako ako u pestúnskej starostlivosti), aby bol ná hradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžky pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa. Súd bude mať vš ak možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa (napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania a pod.). Opodstatnenosť tohto ná vrhu bola komparatisticky konzultovaná s inými členskými krajinami EÚ. Výsledky konzult ácií ukázali, že niektoré krajiny vyžadujú od pestúnov alebo od osôb, ktoré sa s v rámci náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa starajú, predchádzajúce povolenie súdu alebo orgánu starostlivosti o deti s vysťahovaním do cudziny.

K bodu 19.

V čase prípravy zákona o rodine platila v Slovenskej republike právna úprava finančnej podpory náhradnej starostlivosti formou príspevkov od štátu podľa ktorej bola príspevkami podporovaná len pestúnska starostlivosť a poručníctvo (v prípade ak sa poručník osobne stará o dieťa). Preto aj zákon o rodine reagoval len na túto situáciu, t.j. výživné na dieťa v pestúnskej starostlivosti rodičia podľa zákona o rodine poukazujú úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý plní úlohy odbern ého miesta výživného a zároveň poukazuje pestúnom príspevky (v prípade, ak je výživné vyššie ako príspevky na dieťa rozdiel je poukazovaný dieťať u). Tento mechanizmus je osvedčený a odbremeňuje pestúnov od povinností smerom k výživnému dieťaťa. Od roku 2008 je na Slovenku účinná nová právna ú prava podpory náhradnej starostlivosti, ktorá zaviedla aj finančnú podporu detí v ná hradnej osobnej starostlivosti, z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bola osvedčená konštrukcia s pestúnskej starostlivosti uplatňovaná aj v prípade náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje vzhľadom na praktické skúsenosti z pestúnskej starostlivosti jednoznačne upraviť, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je odberným miestom len výživného maloletého dieťaťa.

K bodu 20.

Sledovanie účelu pestúnskej starostlivosti je aktuálne upravené vo vykonávacom predpise – vyhláške č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské s údy – ďalej len Spravovací poriadok (§ 91 a nasl.). Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – pestúni sú viazaní najmenej dvakrát ročne predkladať súdu správu o výkone pestúnskej starostlivosti a súd môže sledovať výkon pestúnskej starostlivosti aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately V novelizačnom bode 25 sa navrhuje upraviť priamo v zákone povinnosť súdu hodnotiť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately pestúnsku starostlivosť a to nielen kvalitu pestú nskej starostlivosti ale aj overenie skutočnosti či trvajú dôvody náhradného riešenia osobnej starostlivosti o dieťa. Nakoľko do sústavy náhradnej starostlivosti patrí aj náhradná osobná starostlivosť navrhuje sa rovnako ako v prípade pestúnskej starostlivosti (ale aj ú stavnej starostlivosti a výchovných opatrení), aby súd sledoval v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti.

K bodu 21.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22.

Z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v novelizačnom bode 16 k náhradnej osobnej starostlivosti sa navrhuje, aby osobe, ktorá sa na základe rozhodnutia súdu aktuálne osobne nestará o svoje dieťa nemohlo byť zverené dieťa do pestúnskej starostlivosti.

K bodu 23.

Podľa Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006) ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je v súlade s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 32 ods. 4 druhou vetou Listiny základných práv a slobôd a s čl. 9 prvým bodom prvou vetou Dohovoru o právach dieť aťa. Ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je platné a tým sa celý § 49 stal nadbytočný, navrhuje sa preto jeho vypustenie.

K bodu 24.

Nakoľko pestúnska starostlivosť, rovnako ako náhradná osobná starostlivosť (porovnaj navrhovanú úpravu v bode 18) je štátom garantovaná (organizovaná) náhradná forma starostlivosti o dieťa a súd v súčinnosti so štátnymi orgánmi sleduje aby jej výkon bol v záujme dieťaťa je vylúčené, aby súd a štátne orgány nedisponovali informáciou o pobyte dieťaťa a podrobnostiach tohto pobytu (ani doterajšia úprava povinnosti pestúna, aby najmenej dvakrát do roka predkladal súdu sprá vu o maloletom dieťati nie je na tento účel efektívna). Navrhuje sa preto rovnako ako u ná hradnej osobnej starostlivosti, aby bol pestún povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa z územia Slovenskej republiky na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie ako povoľovacie konanie o vycestovaní dieťaťa. Súd bude mať však možnosť začať konanie o sú hlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa (napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania a pod.). O dôvodoch právnej úpravy platia primerane dôvody, ktoré sú uvedené k novelizačnému bodu 18.

K bodu 25.

Navrhuje sa, aby polročné sledovanie výkonu pestúnskej starostlivosti upravené v Spravovacom poriadku bolo v podobe zhodnocovania kvality starostlivosti a trvania dôvodov pre ktoré nemôžu rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa upravené priamo v zákone. Účelom návrhu je sledovať úroveň osobnej starostlivosti o dieťa pestúnom a podobne ako v prípade ú stavnej starostlivosti aj priebežne skúmať, či neodpadli dôvody pre ktoré bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov.

K bodu 26.

Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, nakoľko úrad práce, sociálnych vecí rodiny ako odberné miesto výživného na dieťa v pestúnskej starostlivosti (a poskytovateľ príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti) nemá na jednej strane legitímny dôvod preberať výživné za plnoleté dieťa avšak rozhodnutie súdu, ktorým je uložená povinnosť rodičom poukazovať výživné úradu je platné, je preto potrebné jednoznačne upraviť, že úrad práce, sociálnych vecí rodiny je odberným miestom výživného dieťaťa len do jeho plnoletosti.

K bodu 27.

Legislatívno-technická úprava

K bodom 28 až 30.

Nariadenie ústavnej starostlivosti je výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že súd m á vyslovene upravenú povinnosť skúmať, či dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. pestúnskej starostlivosti a z § 44 je vyvodzovaná priorita jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti (t.j. priorita starostlivosti príbuznými a osobami blízkymi dieťaťu – náhradná osobná starostlivosť, a ak takáto možnosť nie je tak pestúnska starostlivosť a až ako posledné rie šenie ústavná starostlivosť), navrhuje sa zosúladiť text prvej vety ods. 1 § 54 so znením § 44.

Je nevyhnutné opakovane legislatívne potvrdiť princíp vzťahov a priority medzi jednotlivými druhmi náhradnej starostlivosti. Má platiť, že náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné do pestúnskej starostlivosti.

Predmetná legislatívna zmena nadväzuje aj na zásadu kritéria záujmu dieťa ťa, ktorá má byť uvedená v ustanovení čl. 5 písm. g/ a h/, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä

- podmienky pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodi čmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

V súvislosti so zámerom presunúť ťažisko riešenia situácie dieťaťa na výchovné opatrenia (odôvodnenie k bodom 9 až 14), je potrebné vykonať aj zmeny v dôvodoch, pre ktoré možno dieťaťu nariadiť ústavnú starostlivosť. Navrhuje sa ponechať konštrukciu taxatívneho výpočtu dôvodov, avšak s ich jednoznačnejšou úpravou. Navrhuje sa jeden zákonný predpoklad pre nariadenie ú stavnej starostlivosti len vtedy, ak je výchova dieťa vážne ohrozená alebo vážne narušená kumulovať (po predchádzajúcom preskúmaní možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, resp. pestú nskej starostlivosti) s naplnením niektorého z ustanovených dôvodov pre nariadenie ústavnej starostlivosti. Počas prípravy návrhu boli zvažované situácie, kedy by ústavná starostlivosť ako krajné riešenie pre dieť a prichádzala do úvahy. Jednoznačne je to prípad, keď je dieťa osvojiteľné – v praxi je možné napr. predpokladať situáciu zrušenia osvojenia podľa § 107, resp. zrušenia pestúnskej starostlivosti o osvojiteľné dieťa. V uvedených príkladoch, ak nie je možné, aby rodiča plnili svoje povinnosti a neprichádza do úvahy ani iná forma náhradnej starostlivosti, sa dieťa ocitá bez starostlivosti, t.j. jeho vý chova je vážne ohrozená a je nevyhnutné riešiť jeho situáciu aj nariadením ú stavnej starostlivosti.

Ïalším dôvodom sú objektívne dôvody ako smrť rodičov alebo existencia prekážky, ktorá bráni rodičovi v starostlivosti o dieťa (rodič z konkrétneho dôvodu akým je napr. zdravotný stav, výkon trestu odňatia slobody nemôže zabezpečova ť osobnú starostlivosť o dieťa).

Dôvodom, pre ktorý môže byť nariadená ústavná starostlivosť je, ak uložené výchovné opatrenie pobytového charakteru neviedlo k náprave. V zásade prichádza do úvahy v tomto prípade ústavná starostlivosť z dôvodov na strane dieťaťa (napr. poruchy správania, drogová závislosť), kedy ani výchovné opatrenie pobytového charakteru nesplnilo svoj účel alebo z dôvodov na strane rodičov /iných osôb zodpovedných za výchovu, kedy ani pobytové výchovné opatrenie zamerané na úpravu rodinných a sociálnych pomerov nesplnilo účel.

Vzhľadom k tomu, že súčasná právna úprava pripúšťa rôznu interpretá ciu pojmu výchovné opatrenie, navrhuje sa jednoznačne upraviť prednosť výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 pred nariadením ústavnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje, aby nebolo možné, a to ani výnimočne, nariadiť ústavnú starostlivosť bez predchádzajúceho využitia možnosti uloženia výchovného opatrenia pobytové ho charakteru (okrem troch jasne ustanovených dôvodov) .

Posledným identifikovaným dôvodom, kedy je možné nariadiť ústavnú starostlivosť je situácia, kedy dieťa nie je možné zveriť do inej formy náhradnej starostlivosti, jeho výchova je vážne narušená alebo vážne ohrozená a rodičia sú pozbavení rodičovských práv.

Pri dôvode ústavnej starostlivosti a to, že dieťa je osvojiteľné sa vyž aduje splnenie ďalšej podmienky a to, že dieťa nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu. Tým osobitným predpisom sa má na mysli predbežné opatrenie podľa Občianskeho súdneho poriadku na základe ktor ého sa dieťa odovzdá do starostlivosti fyzickej osoby.

K bodu 31.

Podľa ods. 62 Všeobecného komentára Výboru OSN č. 14 (2013) o práve dieťať a na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu ak sa oddelenie dieťaťa od rodiny stane nevyhnutným, rozhodujúce osoby musia zaručiť, aby dieťa, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším z áujmom, udržiavalo spojenie a vzťahy so svojimi rodičmi a rodinou (súrodencami, príbuznými a osobami, ku ktorým má silný osobný vzťah). Pri rozhodnutiach o frekvencii a dĺžke návštev alebo iné ho kontaktu pri umiestnení dieťaťa mimo rodiny je nevyhnutné zohľadniť kvalitu vzťahov a potrebu ich udržiavania. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele utvára široký priestor pre udržiavanie resp. zlepšovanie vzťahov detí umiestnen ých v zariadeniach s ich rodičmi, starými rodičmi, súrodencami a ďalšími blízkymi osobami je však potrebné doplniť do zákona rodine aby súd pri zvažovaní miesta výkonu ústavnej starostlivosti prihliadal nielen na zachovanie a udržiavanie sú rodeneckých väzieb ale aj na udržiavanie väzieb s rodičmi a inými blízkymi osobami dieťaťa.

K bodu 32.

Z pôvodného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine bola okrem iného prevzatá aj možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19. roku veku, pôvodne bola t áto možnosť využívaná v prípadoch kedy nemali deti ukončené štúdium. V súčasnosti však neexistuje legitímny dôvod pre predĺženie ústavnej starostlivosti v prípade plnoletej fyzickej osoby, z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť toto ustanovenie. Na túto zmenu reaguje aj zmena v právnej úprave v § 176 ods. 1 OSP (čl. II bod 2).

K bodu 33.

Zariadenie je podľa § 81 ods. 2 miestom na ktoré má povinná osoba poukazovať výživné na maloleté dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia o ú stavnej starostlivosti. Keďže povinnými sú rodičia a zariadenie má postavenie platobn ého miesta nakoľko oprávneným je stále dieťa, navrhuje sa, aby zákon ustanovil priamo právo zariadenia ako subjektu ktorý zabezpečuje náhradnú starostlivosť o dieťa, konať vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa v prípade neplanenia vyživovacej povinnosti povinnými.

K bodu 34.

Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. V rozhodnutí PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (n ález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.) bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o rodine') nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a z ákladných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že subjektí vna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby v napadnutom ustanovení resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že manžel matky ako právny otec vo väčšine prí padov nadobudne status otcovstva a prijme zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností dobromyseľne s vedomím, že je biologickým otcom dieťaťa. Napriek všeobecnej požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahov právny otec v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty, nemá možnosť sa slobodne a vedome rozhodnúť, či zotrvá v už založenom právnom vzť ahu s dieťaťom, alebo sa rozhodne využiť právne prostriedky smerujúce k jeho ukončeniu. Právnemu otcovi po uplynutí zapieracej lehoty, ktorá začína plynúť dňom, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, nie je poskytnutý žiadny účinný prostriedok nápravy na zapretie otcovstva. Právny otec po uplynutí zapieracej lehoty nemá možnosť uplatniť svoje argumenty týkajúce sa zapretia otcovstva na sú de napriek tomu, že napríklad disponuje biologickým dôkazom, ktorý túto skutočnosť preukazuje. Požiadavka vytvorenia účinného prostriedku nápravy vo vnútroštátnom právnom poriadku je spojená s prá vom každého domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty a podmienok jej plynutia mus í vyváženým spôsobom rešpektovať práva všetkých v týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzť ahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné vziať do úvahy moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené zač atie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, neprimerane oslabuje jeho záujmy.

Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa a zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených č l. 8 dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva túto skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že zavedenie premlčacej lehoty na začatie konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou zaistiť pr ávnu istotu v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa. Ústavný sú d Slovenskej republiky s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské prá va vyslovil opodstatnenosť (právnu relevanciu) samotnej zapieracej lehoty, pričom za nesúladnú označil úpravu určenia začiatku plynutia lehoty na zapretie otcovstva pre manžela matky dieťaťa (otcovstvo určené pod ľa prvej domnienky).

Vo vládnom návrhu zákona sa novelizuje úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutoč nosti dôvodne spochybňujúcej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nad rámec výroku nálezu sa navrhuje vykonať zmenu nielen vo vzťahu k úprave začiatku plynutia lehoty na zapretie otcovstva určeného podľa prvej domnienky (manžel matky dieťať a), ale aj vo vzťahu k úprave plynutia lehoty na zapretie otcovstva určeného podľ a druhej domnienky (súhlasné vyhlásenie rodičov).

K bodom 35 až 37.

Doposiaľ nebola v zákone vysporiadaná situácia ak rodič - žena požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pô rodom a samotné utajenie osoby v súvislosti s pôrodom prostredníctvom osobitného režimu nakladania so zdravotnou dokumentáciou rodičky nie je jednoznačným riešením pre rodinnoprávne vzťahy. Je možné vychádzať z faktu, že matka nie je známa, ale to nemení nič na skutočnosti, že matka môže v lehote šiestich týždň ov odo dňa pôrodu odvolať svoju žiadať o utajenie svojej osoby. Situáciu nie je možné prirovnať ani k opusteniu dieťaťa prostredníctvom verejného inkubátora, na ktorý je možné aplikovať postup ako v situácii, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem. Navrhuje sa preto, pristupovať aj k prípadom tzv. utajených pôrodov rovnako ako v prípadoch, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem.

K bodu 38.

Navrhuje sa utvoriť podmienky na riešenie síce sporadicky sa objavujúcej situácie, avšak pre istotu konkrétnych detí mimoriadne problematickej situácie, kedy je dieťa zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľ ov, ktorá musí trvať najmenej deväť mesiacov a budúci osvojiteľ nepodá po uplynutí tejto lehoty návrh na osvojenie. Navrhuje sa preto zákonom utvoriť možnosť pre súd na zrušenie predosvojiteľ skej starostlivosti, ak počas doby osemnástich mesiacov (t.j. raz tak dlhej doby ako je zákonom stanovená minimálna doba predosvojiteľskej starostlivosti) nepodá budúci osvojiteľ návrh na osvojenie. Predkladateľ má za to že rok a pol je dostatočne dlhá doba na zváženie skutočného záujmu o osvojenie si dieťaťa.

K bodu 39.

Legislatívno-technická úprava

K bodu 40.

V odseku 1 a v odseku 2 sa reaguje na situáciu, ktorú vyvolali účinky rozhodnutia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). (porovnaj bod 34). Nález spôsobil, že s účinnosťou od 7. septembra 2008 dotknuté ustanovenie stratilo platnosť. Preto je potrebné prijať prechodné ustanovenia tak, že môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom dieťať a a to do 31. decembra 2018. Podmienkou je, že sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016 a že ide o dieťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke.

Ïalej platí, že konanie o zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo opatrovníkom manžela o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. januára 2016.

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby konania o zverení maloletého dieťaťa do ná hradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ú stavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa zákona účinného do 31. decembra 2015.

V súvislosti s návrhom na poukazovanie výživného od povinného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie náhradnému rodičovi maloletého dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti sa navrhuje, aby v konaniach o zmene výšky výživného po 1. 1. 2016, ak zároveň súd rozhodne aj o povinnosti povinného poukazovať výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, o zmene miesta poukazovania výživného súd rozhodol len od účinnosti tohto zákona. To znamená, že v prípade, že dieťa je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ešte pred účinnosťou tohto zákona a náhradný rodič podá návrh na zvýšenie výživného na dieťa ešte pred účinnosťou tohto zá kona (napr. v novembri 2015), súd rozhodne (napr. v marci 2016 a toto rozhodnutie aj nadobudne právoplatnosť v marci 2015) o zvýšení v ýživného od podania návrhu (t.j. od novembra 2015) a zároveň určí, aby povinná osoba poukazovala výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto povinnosť však bude platiť len od prá voplatnosti rozhodnutia súdu, t.j. od marca 2016. Na základe vyššie uvedeného, výživné dieťaťa do decembra 2015 (vrátane) bude povinný poukazovať náhradnému rodičovi.

Zároveň sa navrhuje aby, náhradný rodič, ktorému bolo dieťa zverené do ná hradnej osobnej starostlivosti pred účinnosťou zákona, mal možnosť podať návrh na zmenu miesta poskytovania výživného od povinného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj keď súd nekoná o zmene výšky výživného. V takom pr ípade súd rozhodne o zmene miesta poukazovania výživného a povinný bude mať povinnosť to výživné poukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Vzhľadom k návrhu na doplnenie § 103, ktorým sa zavádza možnosť pre súd na zruš enie predosvojiteľskej starostlivosti ak počas doby osemnástich mesiacov nepodá budúci osvojiteľ návrh na osvojenie, je potrebné doriešiť aj nále žitosti vo vzťahu k aktuálne prebiehajúcim predosvojiteľský m starostlivostiam (t.j. ak bolo dieťa zverené do predosvojiteľskej starostlivosti podľa zákona účinného do 31. decembra 2015). Navrhuje sa, aby lehota 18 mesiacov začala plynúť aktuálne prebiehajúcim predosvojite ľským starostlivostiam odo dňa účinnosti zákona.

K člá nku II (Občiansky súdny poriadok)

K bodu 1.

Rozširuje sa oprávnenie prokurátora podať v konaní starostlivosti o maloletých podať návrh na uloženie výchovného opatrenia osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom. Návrh reaguje na zistenia Generálnej prokuratúry SR, že aj napriek tomu, že Trestným zákonom (zákon č. 300/2005 Z. z.) sa znížila veková hranica trestnej z odpovednosti z 15 na 14 rokov, prokuratúra pozoruje pretrvávanie a v niektorých prípadoch aj nárast činnosti inak trestnej u osôb mladších ako 14 rokov, ktoré ale pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné. Trestn é stíhanie sa po zistení osoby, ktorá mala trestný čin spáchať spravidla ani nezačne (ak je táto osoba zjavná už z trestného oznámenia, čo je špecifické najmä pre násilnú trestnú činnosť ) a trestné oznámenie je podľa § 196 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre neprípustnosť trestného stíhania odložené, resp. trestné stíhanie je z rovnakého dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestn ého poriadku zastavené.

K bodu 2.

V nadväznosti na navrhovanú zmenu v zákone o rodine, kde sa navrhuje vylúčiť možnos ť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku, mení sa aj dané ustanovenie procesného predpisu.

K bodu 3.

K § 178a až § 178j

V ustanoveniach § 178a až § 178j sa navrhuje nový druh konania s názvom: Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Nadväzuje sa na konanie o n ávrat maloletého dieťa podľa haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medziná rodných únosov detí (ozn. č. 119/2001 Z.z.), ďalej len 'dohovor' a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinnost í, ďalej len 'nariadenie Brusel IIa', má charakter sui generis a všeobecná ú prava konania vo veciach starostlivosti sa ukázala ako nedostatočná. O nedostatočných ú činkoch dnes platných procesných ustanovení svedčí viacero prípadov, v ktorý ch bolo Európskym súdom pre ľudské práva a slobody konštatované voč i Slovenskej republike, že došlo k porušeniu práva na rodinný a súkromný život a k prieťahom v konaní, keď rodič žiadal slovenské súdy o návrat uneseného dieťaťa. Èiastočnou legislatívnou inšpiráciou bola úprava v nemeckom vykonávacom zákone (Gesetz zur Aus- und Durchfü hrung bestimmter Rechtsinstrumente auf dem Gebiet des internationalen Familienrechts (Internationales Familienrechtsverfahrensgesetz – IntFamRVG).[11]

Potreba vykonať legislatívnu zmenu vyplynula aj z konzultácií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky so zástupcami ambasád Francúzska, Írska, Nórska, Španielska, Talianska, USA a Nemecka.

Účelom tohto konania je dosiahnuť urýchlený návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak len nie je daný niektorý z výnimočných dôvodov, pre ktoré návrat nie je možný či vhodný. V návrhu sa síce používa pojem maloletý (z dôvodu jednotlivosti terminológie v OSP), no na mysli sa má dieťa, ktoré ešte nedosiahlo vek 16 rokov. Najlepší záujem dieťaťa je vyjadrený už v samotnom účele dohovoru a nariadenia: vo vrátení dieťaťa do prostredia, v ktorom malo svoj obvyklý pobyt predtým, ako bolo unesené. Dôvody odmietnutia potom špecifikujú, kedy návrat by nebol v jeho najlepšom záujme.[12] Vzhľadom na tieto špecifiká ustanovenie objasňuje účel tohto konania a vyjasňuje rozsah dôkaznej povinnosti sú du. Ustanovenie odseku 1 upravuje účel tohto konania, ktorý nie je úprava rodičovských práv a povinností ale účel je daný dohovorom, resp. nariadením Brusel IIa, kde súd musí najprv judikovať, či došlo k neoprávnené mu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa v zmysle tý chto dohovoru resp. nariadenia Brusel IIa. V kladnom prípade súd posúdi, či je daný niektor ý z dôvodov, pre ktoré možno návrat dieťaťa odmietnuť podľa týchto osobitn ých predpisov.

Ustanovenie odseku 2 napriek tomu, že dohovor a nariadenie Brusel IIa ukladajú dôkazné bremeno 'únoscovi', aby preukázal existenciu niektorého z dôvodov, pre ktoré sa maloletý nemá vrátiť, toto ustanovenie prihliada na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľ udské práva k dohovoru (napr. vec Raban v. Rumunsko, sťažnosť č. 23437/08 bod 28 vii) a ukladá súdu samostatnú povinnosť vykonať dokazovanie, avšak len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu konania definovaného v odseku 1. Podľa uvedenej judikatúry posudzuje súd rodinnú situáciu a ďalšie faktory a zvažuje a posudzuje záujmy všetkých dotknutý ch osôb, s osobitným dôrazom na najlepšie riešenie pre unesené dieťa, len v kontexte žiadosti o návrat dieťať a. Tento aspekt je dôležitý, pretože účelom konania nie je posudzovať úpravu rodičovských práv a povinností, ale rozhodnúť, či sa dieťa vráti do štátu svojho obvyklého pobytu, aby súd tohto štátu, ktorý jediný má právomoc konať vo veci samej, mohol o úprave rodičovských práv a povinností rozhodnúť.

K § 178b

Ustanovenie osobitným spôsobom vymedzuje účastníkov konania z dôvodu zabezpeč enia efektivity navrhovaného druhu konania. Navrhuje sa vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[13] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktor ého označí zákon. Za účastníkov označuje navrhovateľa t.j. ten, kto tvrdí, že jeho opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, bolo porušené (§ 178b ods. 1 písm. a), tzv. únoscu t.j. ten, kto podľa tvrdenia navrhovateľa porušuje opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním (§ 178b ods. 1 písm. b) a samotné dieťa. Aj keď vo veľkej vä čšine prípadov pôjde o tzv. rodičovské únosy, znenie počíta s možnosťou, že pôjde o inú osobu, u ktorej sa dieť a nachádza (prarodič, iný príbuzný či cudzia osoba). Vychádza pritom z pô sobnosti dohovoru a nariadenia Brusel IIa, ktoré neobmedzujú svoju pôsobnosť len na rodič ov - únoscov.

Ustanovenie používa pojem 'opatrovnícke právo' v rovnakom význame, ako ho použí va dohovor (čl. 3) aj nariadenie Brusel IIa (čl. 2 ods. 11) a v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá obsahu rodičovských práv a povinností.

V ustanovení odseku 2 sa podľa vzoru ustanovenia § 180a ods. 2 upravuje aj procesná spô sobilosť maloletého rodiča v tomto konaní. Aj keď v praxi pôjde zrejme o ojedinelé prípady, javí sa vhodné ich upraviť, aby sa tak predišlo prípadným sporom, ktoré by viedli k neprimeranému predĺženiu konania a zmarili by tak cieľ konania, ktorým je čo najrý chlejšie vrátenie uneseného dieťaťa.

K § 178c

Konanie o návrat dieťaťa je návrhové konania a preto sa začína len na návrh.

K § 178d

V záujme zabezpečenia rýchleho priebehu a ukončenia konania sa ukladá navrhovateľovi, aby jeho návrh bol úplný z hľadiska preukázateľnosti jeho žiadosti o návrat. Z dô vodu podpory zmierneho riešenia situácia, ktorej dáva dohovor aj nariadenie Brusel IIa v tý chto veciach prioritu, sa vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol aj informáciu o mediácii. Toto m á motivovať navrhovateľa k uskutočneniu mediácie a taktiež poskytnúť súdu informáciu tom, či je možnosť dosiahnuť zmierlivé riešenie v rámci konania. Službu mediácie v prípade únosov poskytuje napríklad Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.[14]

Odsek 2 ustanovuje povinnosť uviesť adresu doručovania v SR v prípadoch, že navrhovateľ nie je zastúpený v konaní advokátom. To je z dôvodu, aby súd v prípade komunikácie s navrhovateľom nemusel doručovať písomnosti do cudziny (vyhotovovanie prekladov a doručovanie by znemožnilo vykonať konanie v krátkom čase).

K § 178e

V konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.

K § 178f

O dočasnej úprave styku žalobcu s die ťaťom rozhodne súd v tomto konaní len na návrh navrhovateľa, čo súvisí s charakterom daného konania o návrate a mimoriadnym charakterom takejto dočasnej úpravy styku s dieťaťom v jeho kontexte. Cieľom je, aby navrhovateľ nestratil kontakt s dieťaťom, ktoré mu bolo unesené a aby nedošlo k odcudzeniu.

K § 178g

Ustanovenie upravuje postup súdu po začatí konania. Krátke časové lehoty s úvisia s charakterom konania a lehotou 6 týždňov, ktorá vyplýva z dohovoru a nariadenia Brusel IIa. Upravuje sa inštitút kvalifikovanej výzvy smerujúcej k zabezpeč eniu urýchleného rozhodnutia veci a prípadnej možnosti rozhodnúť vo veci bez pojedná vania.

K § 178h

Rovnako ako iné ustanovenia aj toto navrhované ustanovenie má zohľadniť krá tke časové lehoty, ktoré súvisia s charakterom konania a s lehotou 6 týždňov. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá ná mietky alebo na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali, alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

K § 178i

Súd rozhoduje uznesením. Navrhovanou úpravou sa má odstrániť doterajš ia prax, že už prvostupňový súd zaväzoval rodiča – únoscu na plnenie nepr ávoplatného rozhodnutia. Rodičovi tak bola odňatá faktická možnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie. O to dôležitejšie je navrhované ustanovenie, keďže návrh zavádza neprípustnosť dovolania a mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu v tomto druhu konaní.

K § 178j

Odsek 1 určuje lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci, ktorá sa odvíja z úpravy v dohovore a povinnosti vyplývajúce z čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa. Odsek 2 upravuje možnosť podmieniť návrat dieťaťa zá rukami zo strany žalobcu či inými vhodnými opatreniami vydanými orgánmi štátu, do ktorého sa má vrátiť dieťa. Ustanovenie poskytuje základ pre uplatnenie tzv. mirror orders (zrkadlové rozhodnutia), ktoré sa po vzore anglosaskom rozširujú aj do iných zmluvných štátov dohovoru. Odráža tiež znenie čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Záruky môže súdu predložiť či navrhnúť žalobca a súd si ich môže overiť prostredníctvom ústredného orgánu podľa dohovoru či prostrední ctvom siete tzv. styčných sudcov. Rovnakým spôsobom si súd môže zabezpečiť informáciu, či vydanie zrkadlového rozhodnutia, t.j. rozhodnutia s podobným obsahom, prichádza v danom štáte do úvahy. Primeranosť záruky posudzujú súd v rámci svojho uváženia vzhľadom na okolnosti prípadu, napríklad zaistenie ubytovania, zabezpečenie dopravy do štátu obvyklého pobytu dieťaťa a pod. Odsek 3 obsahuje povinnosť osobitného poučenia o výkone rozhodnutia odňatím dieťaťa, ktorý sa bude realizovať, ak v rozpore s rozhodnutím nedôjde k vráteniu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4.

K § 179b

Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých – všeobecné otázky:

Súčasťou predkladaných návrhov na zmeny a doplnenia je aj návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň starostlivosti o dieťa súčasnými inštitútmi práva. Ide o koordinovanú a do seba zapadajúcu zmenu dvoch predpisov a to: zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len 'OSP') a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociá lnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele')..

Dôvodom tohto návrhu je aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a soci álnej kurately a policajných zložiek, konkrétne skutočnosť, že a tieto orgány nem ôžu dostatočne reagovať v situáciách, kedy je potrebné preveriť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa, vystavenie dieťaťa neľ udskému alebo zlému zaobchádzaniu (ďalej len 'stav dieťaťa'), nakoľko disponujú (často anonymnými) informáciami, že život alebo zdravie dieťaťa sú ohrozené, stav nevedia preveriť iným spô sobom ako návštevou a preverením samotného stavu dieťaťa v obydlí, kde sa zdržiava, resp. má zdržiavať a takéto preverenie nie je možné z dôvodu, že fyzické osoby nach ádzajúce sa v obydlí nevpustia zástupcov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. policajtov do obydlia, resp. ani neotvoria dvere od obydlia. Doterajšia pr ávna úprava neustanovuje právomoc zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sudcu či policajta efektívne reagovať v uvedených situáciá ch. Navrhovaná úprava presne stanovuje hranice právomoci súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a policajta tak, aby v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány konali iba na základe ú stavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Primárnym cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie nového inštit útu v OSP, a to: povolenie pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na otvorenie akéhokoľvek druhu obydlia, v ktorom sa má nachádzať dieťa a vstupu doň za účelom preverenia stavu dieťaťa. V rámci odborných diskusií bola v prvom rade zvažovan á možnosť rozšírenia oprávnenia policajta, avšak táto úvaha bola odmietnutá, nakoľko riešená podstata nezodpovedá všeobecným kompetenciám Policajného zboru, pričom z ústavnoprávneho hľadiska je v podmienkach právneho štátu vhodnejšie, aby o povolení vstupu do obydlia rozhodovali nezávislé a nestranné súdy. Okrem toho policajt nemôže preverovať úroveň stavu dieťaťa. Jediným mo žným riešením, ako vyriešiť v medziach daných Ú stavou Slovenskej republiky praxou identifikovaný vážny problém je preveriť stav dieťaťa vstupom zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do obydlia na základe rozhodnutia súdu v súčinnosti s policajtom za možnej účasti iný ch osôb, ktoré môžu uľahčiť priebeh overovania stavu dieťaťa.

Súčasťou návrhu doplnení OSP a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je aj úprava oprávnení zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nakoľko zavedenie inštitútu povolenia na vstup do obydlia však vyž aduje jeho naviazanie na konkrétne oprávnenie zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výslovne v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie oprávnení zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do súčasnej právnej úpravy zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ako i rámcová úprava povinností rodičov a iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa, ktorá spája oprávnenia s povinnos ťami. Takéto doplnenie utvára priestor pre úpravu postupu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, súdu a polície v prípadoch, ak nie je neumožnený zamestnancovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon oprávnenia osobne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieť a je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu v obydlí, ktoré je miestom obvyklého pobytu dieťaťa, alebo v obydlí, v ktorom sa dieťa zdržiava alebo v obydlí, v ktorom sa má dieťa podľa informácií orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zdržiavať.

Test ústavnosti

Vzhľadom na zrejmú závažnosť zásahu navrhovaných oprávnení do základných práv a slobôd, najmä pokiaľ ide o oprávnenie súdu povoliť vstup do bytu a oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately osobne preverovať informá cie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, navrhovateľ v procese prípravy vládneho návrhu zákona podrobil oprá vnenie testu ústavnosti.

Pokiaľ ide o zásah do základných práv a slobôd v OSP sa už nachádza inštitú t príbuzný (podobný) navrhovanému inštitútu. Novela OSP v súvislosti s vý konom rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorá nadobudla účinnosť dň a 1. 1. 2012[15], zaviedla do slovenského obč ianskeho konania z ústavnoprávneho hľadiska významné oprávnenie sudcu.[16] Jedná sa o oprávnenie sudcu zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa. I keď ide o oprávnenie príbuzné inštitútu domovej prehliadky rovnako ako navrhovaný právny inš titút, obe tieto oprávnenia nenachádzajú oporu v ustanovení čl. 21 ods. 2 Ú stavy Slovenskej republiky, ale v ustanovení čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý m sa vytvára ústavný základe pre vstup do obydlia proti vôli užívateľa obydlia z d ôvodov, ktoré sú rozdielne od dôvodov na vykonanie domovej prehliadky.[17]

I. Pokiaľ ide o legalitu, predkladatelia majú za to, že oprávnenia sú v navrhovanej právnej úprave dostatočne konkretizované (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 117/2007).

II. Legitímnosť oprávnenia je daná tým, že cieľom navrhovaných oprávnení je ochrana záujmov výslovne uvedených v Ústave Slovenskej republiky (nevyhnutnosť zásahu v demokratickej spoločnosti na ochranu života alebo zdravia). Nevyhnutnosť obmedzujúceho opatrenia v demokratickej spoločnosti ako i jeho smerovanie k ochrane práv a slobôd iných (napr. právo dieťaťa na výchovu bez násilia či krutého a neľudského zaobchádzania) sú podľa názoru prekladateľov splnené samotným účelom oprá vnenia. Oprávnenie má totiž umožniť osobne a hlavne efektívne preverovať úroveň ochrany života, zdravia, vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, čím má orgán dostať k dispozícii dostatok informácií, aby ná sledne mohol iniciovať opatrenia smerujúce na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa, ktoré sú upravené v zákone o rodine, zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a v OSP. Keďže tieto opatrenia sú rôzneho druhu, práve ich rozmanitosť umožňuje poskytnúť pomoc a ochranu ohrozenému dieťaťu v závislosti od konkrétnej špecifickej situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Navrhovaná právna úprava dosiahne vysokú úroveň oprávnení štátnych orgánov tak, aby vedeli plniť svoju základn ú úlohu a to zvoliť primerané, efektívne a rýchle opatrenie, rešpektujúc pritom práva dieťaťa a jeho rodičov.

K legitímnosti oprávnení prispieva rovnako aj skutočnosť, že Slovenská republika prijatím oprávnení zároveň posilňuje kompetenčnú základ ňu na plnenie ústavných a medzinárodnoprávnych záväzkov. Podľa rozhodnutia Ú stavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 47/97) existuje povinnosť štátu zaručiť, že práva a slobody zaručené ústavou budú chránené aj vo vzťahoch medzi súkromnými osobami. Pokiaľ ide o ústavnoprávny aspekt ochrany detí, je potrebné poukázať na zodpovednosť štátu v podmienkach právneho štátu garantovať nie len ochranu pred porušením základných ľudských práv a slobôd zo strany nositeľov verejnej moci, ale i na jeho povinnosť legislatívnym inštrumentáriom či aparátom orgánov verejnej moci zabezpečiť, aby nedoš lo k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd medzi obyvateľmi navzájom.

Podľa iného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 4/02) súdy tým, že neprijali včasné a efektívne opatrenia zamerané na ochranu pred zlým zaobchádzaním (v danom prípade došlo k páchaniu násilia na maloletých deťoch – sť ažovateľoch), porušili práva maloletých na ochranu proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu (čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a právo na ochranu pred telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním (č l. 19 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa).

V neposlednom rade prijatím vyššie uvedených oprávnení dôjde k zvýšeniu efektivity ochrannej legislatívy proti násiliu v rodine, čím dôjde k splneniu záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vyplynuli z medzinárodnoprávnych[18] a vnútroštátnych dokumentov.

Potreba prijať vyššie uvedené preventívne opatrenie rezultuje aj z judikatúry Euró pskeho súdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s na Slovensku neslávne známou Tušickou tragédiou v prípade Kontrová vs. Slovenská republika[19] konštatoval porušenie práva na život a nariadil Slovenskej republike vyplatiť sťažovateľke 25 000 eur ako nemajetkovú ujmu a 4300 eur na súdne náklady.

III. Pokiaľ ide o kritérium vhodnosti, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že zákonodarcom zvolené opatrenie má byť spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný cieľ (porovnaj ÚS 111/2011). Kritérium vhodnosti je rovnako splnené, keďže zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany det í a sociálnej kurately má pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zákonné oprávnenie osobne preverovať informácie nasvedčujú ce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Možnosť prekonať prekážku (napr. vchodové dvere) do obydlia dieťaťa je preto vhodné resp. až nevyhnutn é.

IV. Proporcionalita. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 13/00) zásah do zá kladného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a má byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Predkladateľ vo viacerých navrhovaných ustanoveniach zakotvuje úpravu, ktorá predstavuje garanciu proporcionality zásahu do základného práva. Garancie proporcionality mož no vypočítať minimálne týmito právnymi inštitútmi nasledovne:

1.Sú dna kontrola zásahu do základného práva prostredníctvom fakultatívnosti povolenia (§ 179b ods.1 návrhu novely OSP) - súd má diskrečnú prá vomoc rozhodnúť, či povolí aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately zabezpečil otvorenie obydlia a vstúpil doň na účel výkonu oprávnenia preverovať. Skutočnosť, že o povolení rozhoduje súd potvrdzuje fakt, že oprávnenie spĺňa adekvátne a účinné záruky, ktoré štrasburská judikatúra pri ochrane práva na súkromný a rodinný život (čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách) kladie naprí klad na podmienky domovej prehliadky s cieľom zamedziť jej zneuž itiu (rozhodnutie Smirnov proti Rusku zo dňa 7.6.2007 a Buck proti Nemecku zo dňa 28.4.2005).

2. Potreba osvedčenia splnenia zákonných podmienok návrhu - podmienka aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu (§ 93f ods. 3 návrhu novely zákona o sociálnoprá vnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Návrh na súd musí okrem všeobecných náležitostí podania upravených v OSP (§ 42 ods. 3) obsahovať tieto osobitné náležitosti (zákonné podmienky návrhu):

- dôvod, pre ktorý je potrebné preveriť stav dieťaťa – v tomto prípade to budú informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu,

- zdroj informácií, ktoré viedli k výkonu oprávnení - budú uvedené všetky dostupné zdroje informácií o stave dieťaťa, t.j. nielen prvotná informácia, ale aj prípadné informácie získané z iných zdrojov,

- využit é oprávnenia na preverenie stavu dieťaťa alebo dôvod ich nevyužitia – jednoznač ne budú popísané všetky úkony a kroky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykonal, a to aj v prípade, že ich výsledok neviedol k potvrdeniu alebo vyvráteniu informácií o stave dieťaťa,

- ďal šie dôležité skutočnosti o stave dieťaťa, ktoré sú mu známe – na tomto mieste budú uvedené informácie o dieťati, rodine, ktoré sú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately známe,-

- identifik áciu obydlia – súčasťou návrhu bude čo najpodrobnejšia identifiká cia obydlia.

3. Ustanovenie § 179b ods. 1 návrhu novely OSP v spojení s § 93f ods. 1 návrhu novely zá kona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele kladie na podanie návrhu na súdne povolenie podmienku, že primárne sa m á orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately snažiť zabezpečiť preverovanie stavu dieťaťa bez potreby súdnej intervencie t.j. násilného zásahu do základného práva (otvorenia obydlia). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí preukázať, že mu nebolo umožnené preveriť stav dieťaťa a že informácie o stave dieťať a, nie je možné overiť inak (t.j. menej invazívnym spôsobom napr. zisťovanie v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, jeho rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, u zamestnávateľa týchto osôb, v škole, v školskom zariadení, u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dieťaťa, alebo v inom prostredí, kde sa dieťa zdržiava alebo predvolaním dieťaťa, rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa a pod.). Ïalšou skutočnosťou, ktorá musí byť súdu preukázaná je to, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately splnil svoju povinnosť pred podaním návrhu na povolenie oznámiť, čo i len ústne, zákonnému zástupcovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, že bude podaný návrh na povolenie (§ 93f ods. 2, § 93g ods. 5 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).

4. Poučovacia a oznamovacia povinnosť - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný pred podaním návrhu na povolenie oznámiť, čo i len ústne, zákonnému zástupcovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, že bude podaný návrh na povolenie (§ 93f ods. 2 návrh novely zá kona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezodkladne oznámi vykonanie súdom povoleného vstupu do obydlia vlastníkovi obydlia, ak nebol prítomný v obydlí a spracuje a doručí súdu písomný záznam z priebehu výkonu oprávnení súdu do dvadsiatich pracovných dní od uzavretia bytu alebo od uplynutia doby platnosti povolenia.

5. Skú manie možnosti zásahu ako možnosť ultima ratio - povolenie vstupu súdom je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť) a toto oprávnenie má mať aj preventívnu funkciu t.j. má pôsobiť napríklad na osoby nachádzajúce sa obydlí dieťaťa a neumožňujúce orgánu sociálnopr ávnej ochrany detí a sociálnej kurately vstúpiť do obydlia, tak, že pre tú to osobu existuje hrozba, že dôjde k násilnému prekonaniu prekážky (napr. dverí) v obydlí. Predkladatelia očakávajú výrazné preventívny rozmer už samotnej mož nosti podať takýto návrh.

6. Výzva na dobrovoľné plnenie zákonnej povinnosti - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný pred otvorením obydlia a pred vstupom do obydlia na základe povolenia súdu vyzvať osobu v obydlí k dobrovoľnému umožneniu preverenia stavu dieťaťa (§ 93g ods. 5 písm. c) návrhy novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ).

7. Maximálna dĺžka platnosti povolenia - Ako garancia proti prípadnému šikanóznemu výkonu oprávnenia na základe povolenia je limitácia jeho trvania jasne stanovenými pravidlami. Maximá lna doba platnosti je najviac sedem pracovných dní od jeho doručenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Samozrejme, že súd môže určiť v uznesení aj kratšiu lehotu platnosti. Ïalej uznesenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty alebo jeho vykonaním. Povolenie zaniká aj tým, že fyzická osoba nachádzajú ca v obydlí bez toho, aby bolo potrebné obydlie otvoriť a vstúpiť doň, umožnila org ánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately riadny výkon oprá vnenia preverovať. (§ 179b ods. 4 a ods. 5)

8. Fakultatívnosť podania návrhu na povolenie otvorenia obydlia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately - za garanciu možno považovať nie len to, že súd má diskrečnú právomoc posúdiť či povolí vstup do obydlia, ale ustanovenie § 93f ods. 1 návrhy novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele zveruje diskrečnú prá vomoc podať návrh. Výlučnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu má len org án sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

9. Povinnos ť z celého výkonu oprávnenia na základe povolenia súdu vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam.

K § 179b ods. 1

V ustanovení odseku 1 sa konštituuje oprávnenie súdu povoliť orgánu sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby vstúpil do obydlia (povolenie sa zo zákona bude vz ťahovať aj na otvorenie obydlia) na účel výkonu oprávnenia preverovať (preverovanie stavu dieťaťa).

Povolenie sa zväčša bude vydávať bez toho, aby bolo začaté sú dne konanie vo veci samej. Práve cieľom povolenia má byť umožnenie osobne a predovšetk ým efektívne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, čím má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostať k dispozícii dostatok informácií, aby mohol iniciovať opatrenia smerujúce na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa v následnom súdnom konaní. Podmienkou tohto povolenia je právna skutočnosť, že zamestnancovi orgánu sociálnopr ávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo umožnené efektívne preverovať inform ácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Je napríklad irelevantné, či osoba neumožňujúca orgánu sociálnoprávnej ochrany det í a sociálnej kurately vykonať svoje zákonné oprávnenie má alebo nemá užívac í vzťah k obydliu dieťaťa.[20]

Danú otázku nebude skúmať ani súd ani orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu, že primárnym cieľom postupu súdu je záujem dieťaťa (t.j. záujem na ochrane života, zdravia, psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa). Skutočnosť, že o povolení rozhoduje súd potvrdzuje fakt, že oprávnenie spĺňa adekvátne a účinné záruky, ktoré štrasburská judikatúra pri ochrane práva na súkromný a rodinný život (čl. 8 Euró pskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách) kladie napríklad na podmienky domovej prehliadky s cieľom zamedziť jej zneužitiu (rozhodnutie Smirnov proti Rusku zo dňa 7.6.2007 a Buck proti Nemecku zo dňa 28.4.2005). Jednou zo záruk je súdna kontrola výkonu domovej prehliadky, ktorá je v prípade navrhovaného oprávnenia sudcu garantovaná tým, že ju využíva a kontrolujte priamo súd (ku garanciám proporcionality porovnaj výklad vyššie).

Povolenie obsahuje povolenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vst úpiť do bytu alebo do iného priestoru slúžiacemu na bývanie alebo do priestoru k nim patriacemu Zákon explicitne vyjadruje, že povolenie súdu sa vzťahuje aj na zabezpečenie otvorenia obydlia orgánom sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately. To znamená, že obydlie bude otvárať len orgá n sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nie príslušník Policajného zboru, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a prizvaným osobám ochranu alebo prizvaná fyzická osoba.

K § 179b ods. 2

Z dôvodu zabezpečenia efektivity navrhovaného inštitútu sa navrhuje osobitne vymedziť miestnu príslušnosť súdu určenú obvodom obydlia dieťaťa, v ktorom sa dieť a nachádza a ďalej vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[21] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktor ého označí zákon. Zákon výslovne upravuje, že účastníkom konania o povolen í je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa. Osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuje osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ , poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Ïalším ustanovením, ktoré zvyšuje efektivitu a rýchlosť rozhodovania súdu je to, že súd môže rozhodnúť o povolení aj bez výsluchu účastníka konania a bez nariadenia pojednávania.

K § 179b ods. 3

Za efektivitu tohto nástroja sa súdu ukladá lehota rozhodnúť o návrhu bezodkladne . Najneskôr však do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti ustanovené osobitným predpisom. Na mysli sa má len návrh, ktorý môže podľa § 93f ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele podať len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately. Návrh má smerovať k povoleniu vstupu do obydlia na účel vykonania oprávnenia podľa § 93b ods. 1 pí sm. a) návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele t.j. oprávnenie osobne preverovať v prostredí uvedenom v § 4 ods. 1 písm. a) a b) zá kona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele informácie o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchá dzaniu.

Súd rozhodne vo forme uznesenia o povolení alebo uznesením o zamietnutí návrhu. Rozhodnutie sa v rovnakej lehote doručuje v mieste sídla súdu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Táto lehota na doručenie sa nevzťahuje na doruč ovanie rozhodnutia osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa. Doručenie rozhodnutia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je veľmi dôležitý moment, keďže ods. 6 s ním spája účinky uznesenia o povolení . Preto doručenie rozhodnutia osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa je z pohľadu tejto tzv. predbežnej vykonateľnosti neprávoplatného rozhodnutia nepodstatné. Prvoradý je toti ž záujem dieťaťa na tom, aby sa preverilo či je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu do 24 hodín od doručenia ná vrhu, ktorý má popri všeobecných náležitostiach podania aj náležitosti ustanovené osobitným predpisom (pozri vyššie). Lehota 24 hodín sa vzťahuje na rozhodnutie bez ohľadu na to, či sa ná vrhu vyhovie alebo nie. Lehota 24 hodín je nie len lehotou na rozhodnutie, ale aj na expedovanie (odoslanie) rozhodnutia o návrhu.

K § 179b ods. 4 a ods. 5

Návrh upravuje náležitosti uznesenia o povolení. Súd v ňom označí

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého zamestnanec je opr ávnený vstúpiť do obydlia na účely preverovania stavu dieťaťa,

- obydlie vo vzťahu ku ktorému sa udeľuje povolenie a

- dobu trvania povolenia.

Ako garancia proti prípadnému šikanóznemu výkonu oprávnenia na zá klade povolenia je limitácia jeho trvania jasne stanovenými pravidlami. Maximálna doba platnosti je najviac sedem pracovných dní od jeho doručenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Samozrejme, že súd môže určiť v uznesení aj kratšiu lehotu platnosti. Ïalej uznesenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty alebo jeho vykonaní m. Povolenie zaniká aj vtedy, ak plnoletá fyzická osoba nachádzajúca sa v obydlí umožnila orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately preverovať stav dieťaťa.

K § 179b ods. 6

Povolenie sa ex lege vzťahuje nie len na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označený vo výroku uznesenia, ale aj na policajta, ktorý poskytuje org ánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a prizvaným osobám ochranu a na orgánom sociálnoprávnej ochrany det í a sociálnej kurately prizvanú osobu, ktorá má napomôcť výkonu oprá vnenia preverovať. Prizvanou osobou je najmä zástupca školy, školského zariadenia, zástupca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak s tým súhlasí. To znamená, že zákonodarca splnomocňuje najmä na vstup do obydlia vyššie uvedené osoby. Dané ustanovenie tak zabezpečuje legálnosť zá sahu týchto osôb do základných práv a slobôd.

K § 179b ods. 7

So zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je oprávnený vstúpiť policajt (§ 93g ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociá lnej kuratele) ako aj prizvaná osoba orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately (porovnaj § 93g ods. 2 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) napríklad: zástupca školy, školského zariadenia, ošetrujúci lekár dieťaťa, zamestnanec akreditovaného subjektu, ak akreditovaný subjekt vykonával pre dieťa niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo in á fyzická osoba, ktorá môže napomôcť výkonu oprávnenia. Zákon však explicitne vyjadruje, že otvorenie obydlia zabezpečí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nie príslušník Policajné ho zboru, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately ochranu alebo nie prizvaná fyzická osoba. Tí sú oprávnení do obydlia vst úpiť a zotrvať v ňom.

K bodu 5.

V § 201 sa upravuje aktívna legitimácia na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP len pre osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá oprávnenie podať odvolanie. Za osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuj e osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ, poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budú cich osvojiteľov.

K bodu 6.

V § 221 sa osobitne upravuje možný spôsob rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP. Súd môže len zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť. Inak má odvolací súd rozhodnutie potvrdiť.

K bodom 7. a 8.

Vzhľadom ku krátke časové lehoty v konaní o návrat maloleté ho do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sa navrhuje, aby dovolanie a mimoriadne dovolanie neboli prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu o ná vrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy.

K bodom 9. až 11.

Vzhľadom na to, že v § 179b ods. 1 sa uvádza legálna definícia obydlia a nie je vhodné aby si v rámci právneho predpisu konkurovali legálne definície, zjednocuje sa pojem obydlie aj v ustanovení § 273 ods. 4, § 273aa ods. 3 a § 273d ods. 2 písm. b).

K člá nku III. (Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)

K bodu 1.

Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava jednej zo zásad sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak sa o dieťa nemôžu starať jeho rodičia, má prednosť pred inými náhradný mi formami starostlivosti o dieťa formálna starostlivosť príbuzných, t.j. náhradná osobná starostlivosť tak, ako to predpokladá zákon o rodine. Návrh ú pravy vyjadruje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zva žovať pri voľbe opatrení pre dieťa primárne opatrenia, ktoré majú za cieľ zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a v prípade, že to nie je v záujme dieťaťa, opatrenia ktoré majú za cieľ zabezpečenie starostlivosti príbuznými dieťaťa.

Jedným z prvkov, ktorý musí byť posúdený a zohľadnený pri určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie vzťahov. Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa je významný m prvkom systému ochrany dieťaťa práve predchádzanie oddeleniu dieťaťa a zachovanie rodiny. Zakotvuje ho čl. 9 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa požaduje, aby 'dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe s údneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa'. Ak sa oddelenie stane nevyhnutným a pokiaľ to nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, musí byť zaručené nielen napr. udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodičmi a súrodencami, ale musia byť zaručen é vzťahy dieťaťa s jeho rodinou (príbuznými a osobami, ku ktorým má silný osobn ý vzťah). Uvedená zásada je v súlade aj so všeobecnou zásadou č. 3 Usmernenie o náhradnej starostlivosti o deti (OSN,2009): 'je treba v prvom rade usilovať o zotrvanie detí, či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, pokiaľ je to možné, blízkych príbuzných. '.

K bodu 2.

Èlánok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú . Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má podľa Všeobecného komentára č . 14 (2013) Výboru OSN pre deti o práve dieťaťa na prvoradé zohľ adnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu tri zložky. Okrem toho, že tvorí základný výkladový právny princíp (t.j. ak existuje možnosť viacerých výkladov, treba uprednostniť výklad, ktorý najúč innejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa), v rovine hmotného práva prizná va dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy so zárukou, že toto právo bude vykonané v ždy. V rovine procesného práva vždy, keď treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa (skupinu detí), rozhodovací proces musí zahàňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Podľa komentára aj odô vodnenie rozhodnutia musí preukázať explicitné zohľadnenie práva, t.j. musí byť vysvetlené, akým spôsobom bolo rešpektované právo v rozhodnutí.

Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami (napr. iných detí, verejnosti, rodičov atď.). Potenci álne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a záujmami iných osôb treba riešiť individuálne, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak ich nie je možné zosúladiť, najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán.

Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa treba uskutočniť v kaž dom jednom prípade. Určenie toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, by sa malo začať posúdením konkrétnych okolností, vďaka ktorým je každé jedno dieťa jedinečné. Okolnosti súvisia s individu álnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa, okrem iných je to napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj so soci álnym kontextom, v ktorom dieťa žije.

Výbor OSN odporúča zmluvným štátom pripraviť nevyčerpávajúci a nehierarchický zoznam prvkov, ktoré by mohli byť použité pri posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa. Nakoľko na absenciu taký chto prvkov dlhodobo poukazuje súdna prax, bolo v zákone o rodine navrhnuté doplnenie zá sad rodinného práva aj o zásadu záujmu dieťaťa. Zásada obsahuje nehierarchický zoznam prvkov, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa (pre každý prípad sa nebudú hodiť všetky prvky, rovnako aj obsah každého prvku sa pri každom dieťati aj prípade bude líšiť v závislosti od druhu rozhodnutia a konkr étnych okolností).

Nakoľko povinnosť zvažovať o posudzovať záujem dieťaťa sa vzťahuje nielen na s údne rozhodnutia, resp. na starostlivosť súdu o maloletých, navrhuje sa, aby na úč ely zohľadnenia a posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa v oblasti sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately boli používané prvky zásady záujmu dieťaťa tak, ako sú navrhnuté v novele zákona o rodine.

K bodu 3.

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4.

Nakoľko sa v novele zákona rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení (bod 23. čl. I), ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpest únskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné na túto skutočnosť zareagovať aj v aktuálnom znení zákona č. 305/2005 Z.z. vypustením možnosti zverenia dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny z jeho znenia.

K bodom 5. a 6.

S cieľom podporovať schopnosti rodičov starať sa o svoje deti a predchádzať tak krízovým situáciám v rodine, bolo v rámci prípravy právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v roku 2005 zahrnuté aj ustanovenie, ktoré o.i. utvára podmienky aj na rôzne aktivity na podporu plnenia funkcií rodiny. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu bezmála 10 rokov od účinnosti zákona vyprofilovali subjekty, ktoré vykonávajú aktivity na podporu plnenia rodičovských zručností špecifickým spôsobom fungovania, navrhuje sa doplnenie resp. spresnenie ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že súčasťou opatrení vykonávaných podľa §10 je aj vykonávanie svojpomocných aktivít organizovaných priamo rodič mi, t.j. aktivity svojpomocných rodinných/materských centier. Tak, ako na ostatné opatrenia, vykonávané podľa § 10, sa ani na svojpomocné aktivity rodičov nevzťahujú pre ich charakter ustanovenia o akreditácii a v prípade, že budú vykonávané kombiná ciou aktivity a účelovo usporiadaného prostredia, t.j. v zariadení, nebudú sa na ne vzťahovať ani ustanovenia o zariadeniach.

K bodu 7.

Súčasná právna úprava utvára podmienky na výkon rôznych opatrení v rô znych situáciách, v ktorých sa ocitajú deti a ich rodiny. V roku 2008, s účinnosťou od 1. januá ra 2009, boli do zákona doplnené rôzne opatrenia, ktorých podstatou je práca s dieťať om a jeho rodinou, resp. náhradnou rodinou v konfliktnej situácii, v období adaptácie na novú situáciu a pod., Tieto opatrenia sa doplnili v snahe aspoň čiastočne saturovať napr. služ by pre rodinu a ich výkon je zverovaný orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh novely zákona o rodine zdôrazňuje opatrenia súdu zamerané na sanáciu rodiny a zotrvanie, resp. návrat dieťaťa do starostlivosti jeho rodičov, utvára aj návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele priestor pre výkon rôznych opatrení na podporu sanácie rodiny dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov ako aj sanácie rodiny, z ktorej bolo dieťa vyňaté rozhodnutím súdu. Nakoľko opatrenia tohto charakteru z časti nepatria do primárnych úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je svojou podstatou orgánom represívnym, utvára sa zároveň možnosť zabezpečiť výkon týchto opatrení prostredníctvom akreditovaných subjektov resp. aj prostredníctvom nového inštitútu sociálnej práce – sociálnym pracovníkom s povolení m na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka podľa zákona č. 219/2014 Z. z. o soci álnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'zá kon o sociálnej práci') - 30. až 32. a 35. novelizačné body.

K bodu 8.

V 12. novelizačnom bode návrhu novely zákona o rodine sa navrhuje umožniť súdu okrem samotného výchovného opatrenia aj uloženie rôznych povinností rodič om resp. iným osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti na podporu plnenia ú čelu výchovného opatrenia. Navrhuje sa, aby takúto možnosť ukladania povinností mal len súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako správny orgán môže síce rozhodnúť v správnom konaní o tzv. ambulantných výchovných opatreniach upravených v § 12 zákona č. 305/2005 Z. z alebo v § 37 ods. 2 zákona rodine, avšak ukladanie povinností, ktorých znenie nie je možné naformulovať tak jednoznačne ako znenie výchovných opatrení, nie je možn é zveriť správnemu orgánu.

K bodu 9.

V súvislosti s 12. novelizačným bodom návrhu novely zákona o rodine je potrebné zabezpečiť, aby súčasť ou plánovania výchovného opatrenia v prípade, ak orgán sociálnoprávnej ochrany det í a sociálnej kurately poskytuje súdu súčinnosť, bolo aj plánovanie spôsobu, ak ým bude zabezpečené plnenie povinnosti ak ju súd uloží. Zároveň boli doplnené subjekty, s ktorými môže orgán spolupracovať pri plánovaní výchovného opatrenia aj o iné osoby ako akreditované subjekty.

K bodu 10.

Navrhuje sa jednoznačnejšie upraviť postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a soci álnej kurately v prípadoch, kedy výchovné opatrenie, ktoré uložil, neplní svoj ú čel.

Cieľom je jednoznačne definovať možnosť zmeny nielen po celkovom zhodnotení plnenia účelu výchovného opatrenia v lehote určenej v rozhodnutí, ale aj v prípade, ak výsledky priebežného hodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia ukazujú, ž e neplní svoj účel (t.j. nie až po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí). Zároveň sa navrhuje, aby aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal možnos ť v prípade, že uložil výchovné opatrenie, rozhodnúť o jeho opakovaní (napr. pri uložení výchovného opatrenia povinnosti zúčastniť sa výchovného programu, v ýchovný program má svoju časovú dotáciu, výchovný program naplnil svoj účel len čiastočne, avšak jeho predĺžením, resp. zopakovaním, by mohol byť účel výchovného opatrenia splnený). Zároveň je potrebné upraviť aj možnosť zmeny subjektu, ak sa na jeho vykonávaní podieľala iná osoba alebo bol jeho výkon zabezpečený prostredníctvom inej osoby (napr. iného akreditovaného subjektu ak sa zistí, že ponúka pre dieťa vhodnejší program. Vzhľadom na fakt, že ide o rozhodnutie v správnom konaní, navrhuje sa, aby takúto možnosť realizoval orgán prostredníctvom zmenového rozhodnutia.

K bodu 11.

Navrhuje sa v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 (v ktorom sa navrhuje zavedenie hodnotenia účinnosti výchovného opatrenia sú dom tak, aby efektivitu zhodnotil pred uplynutím obdobia, ktoré uložil v rozhodnutí a následne, aby mohol včas podľa výsledku hodnotenia napr. rozhodnúť o inom výchovnom opatrení alebo o inom opatrení podľ a zákona o rodine), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý poskytuje súdu súčinnosť pri vykonávaní výchovného opatrenia, sledoval jeho ú činky a mohol informovať súd o plnení účelu výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd v rozhodnutí.

K bodu 12.

Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately, zapojiť aj do skupinových výchovných, sociálnych a výchovno-rekreačných programov vykonávaných ambulantnou, celodennou alebo pobytovou formou. Tieto programy sú súčasťou vykonávaných opatrení. Výchovno-rekreačný program bol ako aktivita prevzatý z pôvodnej právnej úpravy sociálnej pomoci, podľ a ktorej bolo možné pre deti organizovať tzv. výchovno-rekreačné tábory. S ohľ adom na pochybnosti z praxe o vecnej správnosti takéhoto programu sa navrhuje vypustiť vý chovno-rekreačný program, keďže deti potrebujú v rámci opatrení sociálnej kurately, primárne programy koncentrované na výchovu, resp. programy koncentrované napr. na získavanie sociálnych zručnosti.

K bodu 13.

V súvislosti s úlohami orgánu sociá lnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako kolízneho opatrovníka dieťaťa (na z áklade rozhodnutia súdu), je potrebné v ustanovení, ktoré upravuje základný rámec úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vystupujúceho v postavení strany v konaní ako procesný opatrovník pre situácie stretu záujmov alebo možného stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami dieťať a (resp. stretu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca) jednoznačne upraviť, že náležitosti, ktoré zisťuje (rodinné pomery, sociálne pomery, rôzne informácie), zisťuje na účely výkonu funkcie, do ktorej bol ustanovený súdom. Súčasná formulácia pripú šťa rôzne interpretácie a preto je potrebné upraviť ustanovenie tak, aby bolo jednozna čné, že úlohy, ktoré plní orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately ako kolízny opatrovník robí preto, aby mohol zodpovedne zastupovať dieťa v situáciách stretu záujmov dieťaťa spravidla s jeho zákonným zá stupcom tak, ako mu to náleží z postavenia účastníka konania.

K bodu 14.

Podľa ods. 3 § 100 Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastní kom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostrední ctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za vý chovu maloletého dieťaťa. Uvedené ustanovenie utvára podmienky na zabezpečenie práva dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka (odsek 2 článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom Výbor pre práva dieťaťa OSN zdôrazňuje, že sa toto ustanovenie vzťahuje bez obmedzenia na všetky relevantné sú dne konania, ktoré sa dieťaťa týkajú. Na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nadväzuje § 21 zákona č. 305/2005 Z.z. ktoré upravuje situáciu, kedy takéto vypočutie dieťaťa súd zabezpeč uje prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Navrhuje sa do súčasného znenia ustanovenia jednoznačne doplniť, ž e dieťa má aj právo neuplatniť svoje právo byť vypočuté - pre dieťa je možnosť vyjadriť svoj názor možnosťou, no nie povinnosťou. Zároveň musí byť jednoznačne upravené, podobne ako v prípade, že názor dieťaťa vypočúva priamo súd, že k takémuto vypočutiu nie je potrebný súhlas rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa a že názor dieťaťa môže byť zisťovaný aj bez prítomnosti týchto osôb, samozrejme, s tým, že tieto osoby budú o tom, že n ázor bude zisťovaný prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately informované. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi sústavne pretrvávajú pochybnosti účastníkov konaní k hodnovernosti prezentovaných názorov detí orgá nmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaniach, bude musieť v takomto prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyhotoviť (novelizačný bod 38, § 93c ods. 3 písm. b) zvukový záznam.

K bodu 15.

Legislatívno-technické doplnenie (navrhuje sa zaviesť aj v zákone č. 305/2005 Z. z. zavies ť rovnakú legislatívnu skratku pre zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča ako v zákone o rodine – náhradná osobná starostlivosť).

K bodu 16.

Rovnako ako v novelizačnom bode 11, ktorý sa vzťahuje k tzv. ambulantným výchovným opatreniam súdu, sa navrhuje v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 s doplniť aj pre situáciu výchovných opatrení súdu tzv. pobytového charakteru, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sledoval aj plnenie účelu tohto druhu výchovných opatrení vykonávaných v zariadení, aby mohol informovať súd o plnení výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd.

K bodu 17.

Legislatívno-technická úprava (súvisí s bodom 15)

K bodom 18. až 21.

Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, kedy osoby, ktoré sú už aktuálne zapísané v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie, a ktorým bolo už sprostredkované nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom (ale zo zoznamu nemôžu byť vyčiarknuté, nakoľko majú toto dieťa zverené zatia ľ len do predosvojiteľskej starostlivosti alebo majú podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti), majú záujem o sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu s ďalším dieťaťom. Navrhuje sa pripustiť, aby mohli byť takéto osoby zapísané v zozname opakovane na miesto, ktoré by im náležalo ako novým žiadateľom tak, aby sa mohli uchádzať aj o ďalšie dieťa, avšak aby neboli zároveň znevýhodnení tí žiadatelia, ktorým nebolo nadviazanie sprostredkovania osobného vzťahu s dieťaťom ešte sprostredkované. Navrhuje sa, aby sa aj v tomto prípade vzťahoval na záujemcov celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti ako ho upravuje zá kon, s výnimkou prípravy, ktorá je zavedená už dnes napr. pre pestúnov, ktorí nemusia absolvovať celú prípravu v rozsahu aký im určí odborný tím.

K bodu 22.

V súvislosti s novelizačnými bodmi 20. a 25. čl. I ktorými sa navrhuje, aby súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotil v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a s obcou výkon náhradnej osobnej starostlivosti alebo pest únskej starostlivosti (najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej starostlivosti a tiež či rodičia nemôžu prevziať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti) sa navrhuje uložiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby zhodnotil najmenej raz za šesť mesiacov nielen kvalitu starostlivosti o deti v náhradnej rodine ale tiež, aby prehodnotil možnosť prevzatia starostlivosti o dieťa (ktoré sa zdržiava na území SR) jeho rodičmi. Náhradná starostlivosť je podľa zákona o rodine sústavou dočasných opatrení a je to štátom gestorovaný náhradný systé m starostlivosti o deti v prípadoch, ak sa z dô vodov, ktoré uznal súd, nemôžu o dieťa starať jeho vlastní rodič ia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby aj náhradná starostlivosť o dieťa bola vykon ávaná v záujme dieťaťa - aby deti neboli zbytočne umiestňované do ná hradnej starostlivosti a v prípade, že je náhradná starostlivosť nevyhnutná, aby bola poskytovaná v primeraných podmienkach rešpektujúc práva a najlepšie záujmy dieťaťa (Usmernenie OSN o náhradnej starostlivosti o deti, OSN,2009)

Zároveň sa navrhuje utvorenie podmienok pre odbornú pomoc náhradným rodin ám nakoľko doposiaľ nebola táto forma podpory upravená v zákone jednoznačne (bol využívaný v kombinácii § 11 ods. 3 a § 33). Navrhuje sa tiež, aby mal orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately možnosť túto svoju kompetenciu zabezpečiť (v rámci priorít) aj prostredníctvom akreditovan ého subjektu resp. výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka.

K bodom 23. a 24.

V návrhu novely zákona o rodine sa okrem iného navrhuje vylúčiť možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku. Tato možnosť bola prevzatá z predchádzajúceho zákona o rodine, avšak v dneš nej dobe ju nie je možné ničím vysvetliť. Z tohto dôvodu je potrebné aj v zákone č. 305/2005 Z.z. zareagovať na túto zmenu.

K bodu 25.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 5 a 6

K bodu 26.

Detto ako k bodu 23 a 24

K bodom 27. a 28.

Navrhuje sa v súvislosti s návrhom zmien právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj zákona o rodine v časti výchovných opatrení, aby sa koncepcia ktorú vypracováva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpe čenie výkonu súdnych rozhodnutí nevzťahovala len na detské domovy, ale aj na ostatné zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykoná va výchovné opatrenie resp. predbežné opatrenie.

K bodu 29.

Nakoľko sa v novele zákona o rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení, ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpestú nskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné aj z p ôsobnosti tohto úradu vypustiť túto kompetenciu.

K bodom 30. až 32.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže za podmienok ustanoven ých zákonom zabezpečiť vykonávanie niektorých (zákonom určených) svojich kompetencií aj prostredníctvom akreditovaných subjektov. Toto opatrenie bolo zavedené z dôvodu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má síce podľa zákona zabezpečiť aj napr. rôzne sociálne a výchovné programy, adaptačné programy a pod. avšak tieto nie je schopný orgán vykonávať sám a vzhľadom na ich povahu (pomáhajúcu) ako aj podstatu orgánu, by to spravidla nebolo ani vhodné. Z ákon určuje, akým spôsobom môže zabezpečiť orgán vykonávanie týchto opatrení a nakoľko sa návrhom novely spektrum týchto opatrení rozširuje aj o metódy práce zamerané na sanáciu rodiny a podporu n áhradnej rodiny a vypúšťajú sa výchovno-rekreačné programy, je potrebné tieto vecné zmeny zohľadniť aj v ustanoveniach, ktoré upravujú pôsobnosť a spô sob zabezpečovania opatrení prostredníctvom priorít. Zároveň sa navrhuje reagovať aj na nový zákon o sociálnej práci a umožniť výkon niektorý ch opatrení aj prostredníctvom sociálnych pracovníkov, ktorí majú povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka.

Navrhuje sa pre zabezpečenie opatrení výkonom samostatnej praxe využiť rovnaký mechanizmus ako pri akreditovaných subjektoch, t.j. prostredníctvom prior ít. Vzhľadom na to, že výkon samostatnej praxe je nový, neotestovaný inštitút (účinnosť od 1. októbra 2015) navrhuje sa, aby týmto spôsobom mohli byť zabezpečené opatrenia na sanáciu rodiny, výchovn é opatrenia - výchovný a sociálny program a sociálne poradenstvo a odborné metódy práce pre n áhradné rodiny. Tento výber zároveň zohľadňuje aj odborné možnosti sociálnych pracovníkov.

K bodom 33. a 34.

V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výrazným spôsobom pôsobia neštátne subjekty na základe udelenej akreditácie. Zá kon upravuje pomerene prísne podmienky na získanie a udržanie akreditácie, avšak doposiaľ nebola riešená situácia, kedy bola subjektu odňatá akreditácia z dôvodov na strane akreditovaného subjektu, takýto subjekt môže podľa aktuálneho znenia aj v prípade, že mu bola odňatia akreditácia napr. pre porušenie zákona okamžite požiadať o akreditáciu znova. Túto situáciu je potrebné riešiť a preto sa navrhuje, aby neodňatie akreditácie podľa § 85 (spôsobom vykonávania opatrení napr. ohrozil ž ivot a zdravie dieťaťa, nie je poistený, vykonáva opatrenia bez udelenia akreditácie, porušil pravidlá ochrany osobných údajov)v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie akreditá cie bolo podmienkou udelenia akreditácie.

K bodu 35.

Utvorenie podmienok na výkon opatrení sociálnym pracovníkom s povolením na vý kon samostatnej praxe sociálneho pracovníka (v súvislosti s bodmi 30 až 32) je potrebné zohľadniť aj v ustanoveniach upravujúcich financovanie – navrhuje sa rovnaký mechanizmus ako pri financovaní výkonu opatrení akreditovaným subjektom v rámci priorít orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 36.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 4 a 29.

K bodu 37.

Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahàňať rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. V čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa je ustanovené právo dieťaťa byť vypočuté o.i. vo všetkých sprá vnych konaniach, ktoré sa ho dotýkajú. Navrhuje sa preto, rovnako ako v sú dnych konaniach jednoznačne upraviť priamo v zákone podmienky zabezpečenia tohto prá va, t.j. nielen to, že dieťa toto právo v správnom konaní má a že vyjadrenie názoru je právom nie povinnosťou dieťaťa, ale aj prvky, ktoré musí proces zabezpeč enia tohto práva obsahovať. Navrhuje sa vyslovene upraviť, že dieťaťu je potrebné poskytnúť informácie o jeho práve vyjadriť svoj názor o dôvodoch a následkoch vypo čutia jeho názoru a potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho ná zoru na vec.

K bodu 38.

K § 93b

Zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva v záujme dieťaťa rôzne úkony - napríklad navštevuje dieťa, vedie s ním rozhovor, osobne preveruje vhodnosť rodinného a náhradného rodinného prostredia dieťaťa, rovnako preveruje vhodnosť rodinného prostredia osôb, u ktorých sa dieťa zdržiava, resp. môže zdržiavať ( napr. fyzická osoba má záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, súd koná o veci styku rodičov s dieťaťom a pod.). Preveruje úroveň starostlivosti o dieťa aj spôsobom zisťovania v škole dieťaťa, predškolskom zariadení, obci, u pediatra dieťaťa a ď alších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v susedstve alebo overuje u zamestnávateľ a rodičov, iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa ich predpoklady zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Za účelom zisťovania rôznych skutočností, resp. poskytnutia sociálneho poradenstva, pohovoru predvoláva rodiča, dieťa a pod. Je to tradičný spôsob výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V čase prípravy zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele nebolo potrebné zdôrazniť priamo v zákone tieto odborné činnosti procedurálneho charakteru, postupom času je však v praxi zložitejšie vykonávať práve tieto činnosti bez vymedzenia v zákone (dosiahnutie ústavnoprávneho princípu z ákonnosti postupu štátneho orgánu - čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Navrhuje sa preto upraviť oprávnenia zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bol jednoznačne daný právny titul na osobné preverovanie informácie o tom že by mohlo byť dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia, alebo neľudskému alebo zlému zaobch ádzaniu (ďalej len 'preverenie stavu dieťaťa') a to aj v domácnosti, kde sa dieťa zdržiava, má zdržiavať alebo by sa mohlo zdržiavať, na zisťovanie skutočností ovplyvňujúcich život dieťaťa v susedstve, v obci, v škole, škôlke, u pediatra dieťaťa, ďalších poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, či u zamestnávateľa rodiča, náhradného rodiča, záujemcu o náhradné rodičovstvo, ale aj blízkych osôb dieťaťa, ktoré ovplyvňujú život dieťaťa ako aj na zabezpečovanie informácií prostredníctvom predvolania.

Je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a soci álnej kurately má oprávnenie preverovať stav dieťaťa a vstupovať za týmto úč elom do bytu alebo iného priestoru slúžiaceho na bývanie alebo priestoru k nim patriacom ( ďalej len 'obydlie"), ex lege (§ 93b ods. 1 písm. a), bez toho aby o tom rozhodol súd.

Popri tradičných úkonoch sa v písm. g) a h) navrhuje medzi oprávnenia zahrnúť aj oprávnenie vyhotoviť obrazový záznam (fotografie), obrazovo-zvukový z áznam (videozáznam), zvukový záznam (zvuková nahrávka) priebehu vykonávania opatren í. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately doposiaľ takúto mož nosť nemajú, čo sa prejavuje vo vážnych problémoch s preukázaním stavu dieťa ťa osobitne v prípadoch násilia páchaného na deťoch, v prípadoch zanedbávania dieťaťa, ako aj v prípadoch preukazovania skutočného priebehu návštevy, pohovoru a pod.

Navrhuje sa zároveň, aby bolo možné vyhotovovať takéto zá znamy aj bez súhlasu prítomných fyzických osôb, nakoľko nie je možné počítať osobitne v prípadoch týrania a zanedbávania detí so súhlasom dotknutých osôb. Navrhované ustanovenie sa má vnímať ako jeden z viacerých prípadov tzv. úradnej licencie, ktorú upravuje v súvislosti s ochranou osobnosti Občiansky zákonní k (§ 12 ods. 2). Vo všeobecnosti platí, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo pou žiť len s jej privolením. Privolenie však nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné úč ely na základe zákona. Predmetné ustanovenie je potrebné aj z dôvodu, že zhotovené z áznamy môžu neskôr slúžiť ako dôkazy pre správne, súdne či iné konanie. Ustanovenia procesných predpisov o tom, že ako dôkaz môžu v konaní slúžiť všetky prostriedky, ktorými mož no zistiť stav veci (napr. § 125 OSP, § 34 ods. 1 Správneho poriadku), iba umožňujú vykonanie takýchto dôkazov pred príslušným štátnym orgánom (predstavujú teda zákonnú úradnú licenciu na použ itie prejavov fyzickej osoby osobnej povahy v dôkazovom konaní), avšak nijako nezbavujú toho, kto ich obstaral, zodpovednosti za ich neoprávnené vyhotovenie. Preto je potrebné právnou úpravou zabezpečiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately 'právnu imunitu' pred prípadnými žalobami na ochranu osobnosti.

Zároveň sa jednoznačne navrhuj upraviť, že okrem situácie, kedy súd povolil orgánu otvorenie obydlia a vstup doň nesmie zamestnanec orgá nu vstúpiť do obydlia bez súhlasu plnoletej osoby v obydlí.

K § 93c

V ods. 1 až 3 sa v nadväznosti na ustanovenie § 93b p ísm. g) a h) upravujú podrobne povinnosti zamestnanca súvisiace so zhotovovaním záznamu. Navrhuje sa upraviť povinnosť predchádzajúceho informovania prítomných osôb s vyhotovovaním záznamu a o dô vodoch jeho vyhotovovania, osobitne bude zamestnanec povinný vysvetliť dieťaťu dôvody vyhotovovania záznamu, ako aj ďalšie použitie záznamu spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. O tom, že bude vyhotovovaný záznam musí zamestnanec informovať ešte pred tým, ako mu je umožnený vstup do obydlia, výnimku z povinnosti vopred informovať o tom, že bude vyhotovovaný záznam tvorí len situácia, ak sa počas návštevy v obydlí objavia okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu tak, aby záznam mohol slú žiť neskôr ako dôkaz pre, súdne, správne či iné konanie. Navrhuje sa tiež, aby súčasťou povinností zamestnanca bolo vyhotoviť zvukový záznam vždy na požiadanie prítomnej fyzickej osoby v obydlí, t.j. z priebehu vykonávania opatrení v obydl í, t.j. aj vtedy kedy zamestnanec nemal v úmysle záznam zhotovovať a vždy v prípade, ak zisťuje názor dieťaťa v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V záujme ochrany dieťaťa sa navrhuje vylúčiť pôsobnosť zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k inform áciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov vo vzťahu k informáciám, ktoré sú zachytené v obrazovom zázname, obrazovo-zvukovom zázname a zvukovom zázname. To znamená, že sa na tieto záznamy (informácie) vôbec nebude vzťahovať režim sprístupňovania informácií. Dané ustanovenie preto nemožno vnímať ani len tak, že ide o ustanovenie, ktoré upravuje dôv ody obmedzenia zverejňovania a sprístupňovania informácií (§ 8 až 12 zákona o slobode informácií). Ak by teda podal infožiadateľ infožiadosť podľa zákona o slobode informácií, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ani len nezačne správne konanie, keďže na záznamy sa nebude vzťahovať vecná pôsobnos ť zákona. Vyňatím záznamov z pôsobnosti zákona o slobode informácií tak dochádza v záujme ochrany osoby dieťaťa k odklonu od všeobecnej zásady (§ 3 ods. 1), že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má však jednoznačne stanoven ú povinnosť poskytnúť tieto záznamy súdu, orgánom činným v trestnom konaní a kontrolným orgánom.

Vzhľadom na skúsenosti s vyhotovovaním videozáznamov a fotografií na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti sa navrhuje v odseku 10 upraviť aj spôsob nakladania s poškodenými záznamami, t.j. spísanie záznamu a zachovanie záznamu v dokumentácii i napriek poškodeniu.

K § 93d

Navrhuje sa zaviesť preukazovanie poverením zamestnanca v prípadoch návštev zamestnancov v domácnosti klientov v rámci zvýšenia istoty klientov, že sa jedná skutočne o zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K §93e

V súvislosti s návrhom na úpravu oprávnení v § 93b je potrebné upraviť aj povinnosti osô b, ktoré zodpovedajú za starostlivosť o dieťa. Nejde o rozsiahlu ani radikálnu úpravu povinností, v zásade sa navrhuje upraviť povinnosť umožniť preveriť stav die ťaťa v prostredí, v ktorom sa dieťa zdržiava, povinnosť spolupracovať a to osobne s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytovať mu potrebné informácie a doklady na účely výkonu opatrení, a povinnosť osobne sa dostavovať na predvolanie, ak je to potrebné aj s dieťaťom.

K §93f

V záujme zabezpečenia ochrany života a zdravia dieťaťa a predchádzania neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu sa navrhuje zaviesť do OSP nový inštitút: povolenie súdu pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vstup do akéhokoľvek druhu obydlia, v ktorom sa má nachádzať dieťa za účelom preverenia stavu dieťaťa. Tento nový inštitút si vyžiadala aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa ocitajú v situáciách, kedy je potrebné preveriť stav dieťaťa, nakoľko disponujú informáciami (často anonymnými), že život alebo zdravie dieťaťa sú ohrozené, že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchá dzaniu, nevedia stav dieťaťa preveriť iným spôsobom a jednoducho potrebujú navští viť dieťa v obydlí, kde sa má zdržiavať. Pri plnení tejto úlohy sú vystavovan í v zásade trom situáciám - overenie stavu dieťaťa im osoba v byte umožní, opakovane nedokážu zastihnúť nikoho, kto by obydlie otvoril alebo obydlie otvorí plnolet á osoba, avšak neumožní im stretnúť sa s dieťaťom. Osobitne posledná situácia je pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neriešiteľná v prípadoch malých detí, ktoré nenavštevujú ani školu ani predškolské zariadenie. Navrhovaná právna úprava dosiahne vysokú úroveň oprávnení št átnych orgánov tak, aby vedeli plniť svoju základnú úlohu a to zvoliť primerané , efektívne a rýchle opatrenie, rešpektujúc pritom práva dieťaťa a jeho rodičov. Bez navrhovaného oprávnenia štátne orgány môžu len s veľkými ťažkosťami v plnej miere plniť svoj základný záväzok t.j. prijať opatrenia na ochranu dieťaťa (resp. vylúčiť potrebu prijatia takýchto opatrení).

V návrhu zmien a doplnení OSP v článku II predkladaného návrhu zákona je aj návrh na zavedenie inštitútu povolenia na vstup do obydlia (vrátane zabezpečenia jeho otvorenia) na účel preverenia stavu dieťaťa. Podstatou tohto navrhovaného inštitútu je povolenie súdu na účely v ýkonu oprávnenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately preveriť stav dieťaťa podľa novo navrhovaného § 93a ods. 1 písm. a) na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V súvislosti s týmto návrhom je však nevyhnuté podrobne upraviť postup a povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately pred podaním návrhu na vydanie povolenia, počas výkonu oprávnenia (na základe povolenia súdu) a po výkone oprávnenia. Ako už bolo uvedené, zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má oprávnenie preverovať stav dieťaťa a vstupovať za týmto účelom do bytu bez toho, aby o tom rozhodol súd, avšak súd má právo povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby vstúpil do obydlia (aj zabezpečil otvorenie obydlia) ak nastane situácia ktorú predvída zákon.

Navrhuje sa, aby v situácii, kedy neumožní osoba nachádzajúca sa v obydlí preveriť stav dieťaťa a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemôže objektívne preveriť tento stav výkonom iných oprávnení (napr. zisťovaním u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v škole/školskom zariadení, predvolaním), mohol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať návrh na povolenie vstú piť do obydlia na účel výkonu oprávnenia preverovať stav dieťaťa. Podanie tohto n ávrhu by malo byť fakultatívne. Predpokladá sa výrazné preventívny rozmer už samotnej možnosti podať takýto návrh. Fakultatí vnosť podania návrhu tvorí jednu z viacerých garancií proporcionality (test ú stavnosti) .

Okrem jednoznačnej povinnosti využiť všetky dostupné oprávnenia sa navrhuje uloži ť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinnosť už pred podaním návrhu oznámiť, čo i len ústne, zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo inej osobe ktorá sa osobne stará o dieťa, že bude podaný návrh na povolenie. Práve tento moment má výrazný preventívny charakter. Táto oznamovacia (poučovacia) povinnosť tvorí jednu z viacerých garancií proporcionality, ktoré predkladateľ identifikoval pri teste ústavnosti. V prípade, kedy nebude možné takéto oznámenie, bude musieť byť táto skutočnosť uvedená v návrhu na povolenie. Návrhom na povolenie však nesmú byť dotknuté štandardné kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t.j. keď situá cia dieťaťa neznesie odklad musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately postupovať už v súčasnosti zákonom stanoveným postupom.

Rozhodujúcim je podanie návrhu, z tohto dôvodu je potrebné precízne upraviť nálež itosti návrhu. Návrh na súd musí okrem všeobecných náležitostí podania upravených v OSP (§ 42 ods. 3) obsahovať tieto osobitné nále žitosti:

- dôvod, pre ktorý je potrebné preveriť stav dieťaťa – v tomto prípade to budú informácie, ktorými disponuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých podstatou je možné ohrozenie stavu dieťaťa, avšak stále sú v polohe informácie,

- zdroj informácií, ktoré viedli k výkonu oprávnení - budú uvedené všetky dostupné zdroje informácií o stave dieťaťa, t.j. nielen prvotná informácia, ale aj prípadné informácie získané z iných zdrojov,

- využit é oprávnenia na preverenie stavu dieťaťa alebo dôvod ich nevyužitia – jednoznač ne budú popísané všetky úkony a kroky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ktoré vykonal a to aj v prípade, že ich výsledok neviedol k potvrdeniu alebo vyvráteniu informácií o stave dieťaťa,

- ďal šie dôležité skutočnosti o stave dieťaťa, ktoré sú mu známe – na tomto mieste budú uvedené informácie o dieťati, rodine ktoré sú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately známe,

- identifikáciu obydlia – s účasťou návrhu bude čo najpodrobnejšia identifikácia obydlia.

Výpočet osobitných náležitostí podania (návrhu) tvorí jednu z viacerých garancií proporcionality, ktoré predkladateľ identifikoval pri teste ústavnosti (porovnaj výklad vo vyššie).

K § 93g

Návrh ustanovenia obsahuje úlohy, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať v prípade, ak bolo súdom vydané povolenie. V prvom rade musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť prítomnosť policajta, ktorý bude prítomný pri každom výkone oprávnenia a osôb, ktoré môžu napomôcť výkonu oprávnenia. Povolenie na vstup sa bude vzť ahovať na policajta aj na osoby, ktoré môžu napomôcť výkonu oprá vnenia. Navrhuje sa, aby na uľahčenie komunikácie s dieťaťom mohli byť okrem zá stupcov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a policajta prítomné aj iné vhodné osoby, napríklad učiteľka zo škôlky, pediater dieťať a, ktoré však na rozdiel od policajta musia so svojou účasťou súhlasiť. Návrh uvádza demonštratívny výpočet prizvaných osôb, čo nevylučuje možnosť prizvať inú vhodnú osobu, ktorá môže napomôcť uľahčeniu preverenia stavu dieťaťa.

Úlohou policajta je zabezpečovať bezproblémový priebeh výkonu oprá vnenia (uložená povinnosť Policajnému zboru na požiadanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť ochranu života a zdravia zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a prizvaným osobám pri výkone oprávnenia) a pre prípad, že nastanú okolnosti, ktoré predpokladá najmä zákon o Policajnom zbore, je expressis verbis upravené, že jeho prítomnosť na výkone oprávnenia neovplyvňuje výkon opr ávnení podľa zákona o Policajnom zbore.

Org án sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude na základe povolenia oprá vnený vstúpiť v sprievode policajta a prizvaných osôb do obydlia a v prípade, že nastanú okolnosti, ktoré predpokladá zákon vykoná bezprostredne opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia dieťaťa. Táto úprava v žiadnom prípade neoprávňuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately k odnímaniu detí bez rozhodnutia s údu, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však povinný (ako každý štátny orgán) vykonať potrebné úkony v prípade ohrozenia ž ivota a zdravia dieťaťa tak, ako je už dnes upravené v § 27 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, t. j. v re žime predbežného opatrenia súdu zabezpečiť ochranu života a zdravia dieťať a, ak nastala taká situácia a stav dieťaťa si to vyžaduje. Navrhuje sa tiež, aby zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol vyzvať policajta alebo prizvanú fyzickú osobu, aby ho počas preverenia stavu dieťaťa nesprevádzali, ak je to vhodné vzhľ adom na najlepší záujem dieťaťa.

Navrhuje sa, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pred faktickým výkonom oprávnenia sa jednak preukázal plnoletej osobe v obydlí povolením súdu a tiež aby osobu vyzval k dobrovoľné mu umožneniu preverenia stavu dieťaťa. Výzva k dobrovoľnému umož neniu preverenia stavu dieťaťa tvorí jednu z viacerých garancií proporcionality, ktoré predkladateľ identifikoval pri teste ústavnosti (porovnaj výklad vo všeobecnej časti dôvodovej správy).

V prípade, že nedôjde k umožneniu výkonu oprávnenia, zabezpečí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately otvorenie obydlia. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebude sám vlastnou silou otvárať obydlie, rovnako sa navrhuje, aby orgánu bola daná možnosť len na zabezpečenie otvorenia dverí, t.j. nie na n ásilné odstraňovanie bariér (napr. baranidlom). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže svoje kompetencie vykonávať len jemu primeraným spôsobom, t.j. aj otvorenie obydlia môže byť vykonané len spôsobom, ktorý je schopný orgán soci álnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zvládnuť, a to aj vzhľadom na následnú ochranu majetku. Vstup do obydlia zabezpečením otvorenia bytu je možné len prostredníctvom odborníkov, ktorí budú následne schopní aj bezpečne obydlie uzatvoriť , resp. uzamknúť. O takomto úkone musí oboznámiť orgán sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately vlastníka bytu, vzhľadom na skutočnosť, ž e tento mu nemusí byť vždy známy – okrem zanechania oznámenia v poštovej schránke bude vždy oznámenie doručené na miesto trvalého pobytu vlastníka bytu.

Vzhľadom na závažnosť navrhovaných úkonov sa navrhuje, aby z celého výkonu oprávnenia na základe povolenia súdu orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyhotovil obrazovo-zvukový záznam. Zároveň musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o výkone oprávnenia spísať záznam, ktorý bude musieť doručiť súdu v stanovenej lehote a to aj v prípade, že oprávnenie nebolo vykonané ani na základe povolenia. Navrhované ustanovenie sa má vnímať ako jeden z viacerých prípadov tzv. úradnej licencie, ktorú upravuje v súvislosti s ochranou osobnosti Občiansky zákonník (§ 12 ods. 2). Platí obdobne to čo bolo uvedené vyššie v dôvodovej správe pri tzv. úradnej licencii v súvislosti s ustanovením § 93b písm. g) a h).

Záznamová povinnosť tvorí jednu z viacerých garancií proporcionality, ktoré predkladateľ identifikoval pri teste ústavnosti (všeobecná časť dôvodovej správy).

K bodom 39.a 40

Navrhuje sa v súvislosti s návrhom na doplnenie ustanovenia zohľadniť aj zmenu školských správ na okresné úrady.

Do súčasného § 94 sa navrhuje doplniť povinnosť všetkých prá vnických a fyzických osôb uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia (škola, školské zariadenie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti atď.) na žiadosť org ánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezplatne poskytnúť informá cie potrebné na účely overenia úrovne starostlivosti rodičov alebo osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa. Návrh doplnenia reaguje na aplikačnú prax, kedy majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vážne problémy získať potrebné informácie a navyše niekedy aj získať ich bezplatne. Predkladateľ nepredpokladá, že zakotvením povinnosti bezplatne poskytnúť informácie dôjde k enormnému zaťaženiu s finančnou či administratívnou záťažou. Rovnako sa navrhuje, aby v súvislosti s kompetenciou orgánu sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately koordinovať rôzne subjekty, ktoré spolupô sobia pri riešení situácie detí boli jednoznačne tieto subjekty zaviazané povinnosťou spolupracovať. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal vzhľadom na svoj odborný potenciál ako aj inštitucionálne zázemie plniť úlohy case-manager (prípadový manažé r - vedenie prípadu s multikauzálnymi príčinami založené na princípe zapojenia rôznych odborníkov) nakoľko na rozdiel od iných subjektov (odborníkov) musí prípad vn ímať v celom kontexte, nielen v z hľadiska jedného odboru. Plniť úlohu koordiná tora pri zosúlaďovaní postupov hodnotenia situácie detí a postupov riešenia nie je mo žné, ak je takouto povinnosťou zaviazaná len jedna strana. Ide o požiadavku legití mnu, ktorá nachádza svoj odraz v medzinárodnoprávnom záväzku vyplývajúcom naprí klad z ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (t.j. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkaj úcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi).

Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že informačná povinnosť nezbavuje žiadnu právnickú a fyzickú osobu oznamovacej povinnosti v prípade o. i. len podozrenia z týrania, zneužívania či zanedb ávania dieťaťa orgánom činným v trestnom konaní.

K bodu 41.

Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na poruš ovanie práv dieťaťa je povinný takéto upozornenie preveriť a aj keď je podľa sú časnej právnej úpravy zamestnanec viazaný mlčanlivosťou je potrebné osobitne upraviť situáciu, kedy oznamovateľ požiada o utajenie svojej totožnosti. Navrhuje sa, aby s výnimkou poskytnutia informácií orgánom činným v trestnom konaní, súdu a kontrolným orgánom na ž iadosť oznamovateľa utajil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately jeho totožnosť. Zároveň je však potrebné zareagovať aj na skúsenosti z praxe, kedy sú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opakovane oznamované skutočnosti (napr. nestarostlivosť o dieťa a pod.), ktoré neboli preukázane, avšak org án sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá aktuálne legitímnu mo žnosť rozhodnúť sa, že nebude ďalej vec opakovane preverovať a obťažovať osoby/rodiny ktoré sú predmetom oznámení.

K bodu 42.

V prechodných ustanoveniach sa v súvislosti s novelizačným bodom 12 (v ktorom sa navrhuje koncentrá cia na výchovné a sociálne programy vypustením možnosti výchovno-rekreačných programov) navrhuje, aby v prípade ak je súčasť ou schválených priorít úradu aj výchovno-rekreačný program, mohol byť tento v roku 2016 bezproblémovo uskutočnený.

V súvislosti s návrhom na zavedenie novej podmienky, ktorú musí splniť akreditovaný subjekt (neodňatie akreditácie) sa navrhuje, aby sa splnenie podmienky tejto podmienky skú malo aj pri žiadateľoch, ktorí podali žiadosť pred účinnosťou novely a konanie vo veci akreditácie nebolo ešte právoplatne ukončené.

K člá nku IV. (Zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti)

K bodom 1.až 4.

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s novelizačným bodom 23 v čl. I.

K bodom 5. a 6.

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s návrhom na poukazovanie výživného dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti úradu práce, soci álnych vecí a rodiny a s návrhom na zmenu názvu org ánu na poukazovanie výživného dieťaťa v čl. I.

K bodom 7. až 10.

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s novelizačným bodom 23. v čl. I.

K bodu 11.

V súvislosti s navrhovanými zmenami, predovšetkým zmenou miesta poukazovania výživného dieťaťa zvereného do ná hradnej osobnej starostlivosti je potrebné prechodnými ustanoveniami upraviť spôsob poskytovania príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa pred účinnosťou zákona a po účinnosti zákona. Navrhuje sa, aby k zmenám v poskytovaní opakovaného príspevku dieťaťu (najmä jeho výšky) došlo až rozhodnutím súdu o povinnosti poukazovať výživné dieťaťa zverené ho do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča platiteľovi - úradu práce sociálnych vecí a rodiny, najskôr však od účinnosti tohto zákona, a to aj ak súd rozhodne spätne.

K člá nku V. (Účinnosť)

Zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.

45

[1] Podrobnejšie k významu a povahe protokolu porovnaj: Dobrovodský, R. K novému medzinárodnému mechanizmus ochrany práv detí in: Jurčová, M. – Dobrovodský, R. – Nevolná, Z. – Štefanko, J. (ed.): Liber amicorum Ján Lazar. Pocta profesorovi Jánovi Lazarovi k 80. narodeninám. Veda. Trnava 2014. S. 171-200.

[2] Bod 10 komentára.

[3] Bod 11 komentára.

[4] Dettenborn, H. – Eginhard, W.: Familienrechtspsychologie. Stuttgart. 2002. s. 59.

[5] Dettenborn, H.: Kindeswohl In: Volberts/Steller (Hrsg.), Handbuch der Rechtspsychollogie, Göttingen 2008. S. 574.

[6] Hildebrandt, C.: Kindeswohl und Kinderrechte. Dietz-Verlag. Berlin 2008. UTOPIE kreativ, H. 217 (November 2008). s. 1032.

[7] https://www.help.gv.at/Portal.Node/hlpd/public/content/171/Seite.1710529.html

[9] Ustanovenie § 1666 nemecké ho BGB: Gerichtliche Maßnahmen bei Gefährdung des Kindeswohls:

(1) Wird das körperliche, geistige oder seelische Wohl des Kindes oder sein Vermögen gefä hrdet und sind die Eltern nicht gewillt oder nicht in der Lage, die Gefahr abzuwenden, so hat das Familiengericht die Maßnahmen zu treffen, die zur Abwendung der Gefahr erforderlich sind.

(2) In der Regel ist anzunehmen, dass das Vermögen des Kindes gefährdet ist, wenn der Inhaber der Vermögenssorge seine Unterhaltspflicht gegenüber dem Kin d oder seine mit der Vermögenssorge verbundenen Pflichten verletzt oder Anordnungen des Gerichts, die sich auf die Vermögenssorge beziehen, nicht befolgt.

(3) Zu den gerichtlichen Maßnahmen nach Absatz 1 gehören insbesondere

1. Gebote, öffentliche Hilfen wie zum Beispiel Leistungen der Kinder- und Jugendhilfe und der Gesundheitsfü rsorge in Anspruch zu nehmen, 2. Gebote, für die Einhaltung der Schulpflicht zu sorgen, 3. Verbote, vorübergehend oder auf unbestimmte Zeit die Familienw ohnung oder eine andere Wohnung zu nutzen, sich in einem bestimmten Umkreis der Wohnung aufzuhalten oder zu bestimmende andere Orte aufzusuchen, an denen sich das Kind regelmäßig aufhält, 4. Verbote, Verbindung zum Kind aufzunehmen oder ein Zusammentreffen mit dem Kind herbeizuführen, 5. die Ersetzung von Erklärungen des Inhabers der elterlichen Sorge, 6. die teilweise oder vollständige Entziehung der elterlichen Sorge.(4) In Angelegenheiten der Personensorge kann das Gericht auch Maßnahmen mit Wirkung gegen einen Dritten treffen

[10] Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky (máj 2012). Dostupné: http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf

[11] https://www.bundesjustizamt.de/DE/SharedDocs/Publikationen/HKUE/IntFamRVG.pdf?__blob=publicationFile&v=7

[12] najmä čl. 13 písm. b/ dohovoru v znen í čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa.

[13] Porovnaj: Števček, M. in: Števček, M. a kol.: Civilné právo procesné – Základné konania a správne súdnictvo (2. zmenené a doplnené vydanie) Bratislava: EUROKÓDEX s.r.o., 2013. s. 225.

[14] http://cipc.sk/category/clanok-o-unosoch/

[15] Zákon č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[16] Bližšie: Dobrovodský, R.: In Zámož ík a kol.: Civilné právo procesné. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých. Aleš Èenìk 2013. S. 150 a nasl.

[17] Drgonec, J: Ústava Slovenskej republiky. Koment ár. 3. vydanie. Heuréka 2012. S. 437.

[18] napríklad: Všeobecný komentár č . 13 (2011) Výboru OSN pre práva dieťaťa. Právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia (CRC /C/GC/13) z 18. apríla 2011 (dostupné: http://www.employment.gov.sk/vybor-pre-deti-a-mladez-dokumenty.html); Všeobecné odporúčanie č. 12 z ôsmeho zasadania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (1989) a všeobecné odporúčania č. 19 z jedenásteho zasadania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien.

[19] Dana Kontrová vs. Slovenská republika: sťa žnosť číslo: 7510/04, rozsudok zo dňa 31.05.2007; http://www.coe.int/t/dg2/equality/domesticviolencecampaign/resources/Kontrova%20v.%20Slovakia_en.asp

[20] Napríklad právo osoby, ktoré sa odvá dza od rodinného vzťahu, vecné bremeno zriadené, bezodplatné prenechanie do užívania (výpožička, právo bývania); k tomu pozri: Pavelková, B.: Ako postupovať pri rozvode, Bratislava, PRÍRODA, 2006, s. 24.

[21] Porovnaj: Števček, M. in: Števček, M. a kol.: Civilné právo procesné – Základné konania a správne súdnictvo (2. zmenené a doplnené vydanie) Bratislava: EUROKÓDEX s.r.o., 2013. s. 225.

45

[1] Podľ a Dettenborna záujem dieťaťa je 'flexibilný atribút špecifickej a modifikovateľnej konštelácie osobnostných a sociálnych faktorov ochrany a rizika pre dieťa.'[4] Záujem dieťaťa má interdisciplinárny kontext pozostávajúci z kognitívno-psychologických, právnych, morálnych a vedeckých aspektov. Záujem dieťaťa preto nie je výlučne psychologická kategória, keďže až konkretizáciou psycho-sociálnych aspektov situácie dieťaťa možno preskúmať jeho obsah.[5] Ná jdenie toho 'správneho' záujmu dieťaťa znamená rozhodnutím ustáliť pre dieťa najvýhodnejšiu konšteláciu existujúcich potrieb dieťaťa a jeho životných podmienok.[6] Výsti žnejšie popisuje mechanizmus aplikácie princípu najlepšieho záujmu Pavelková žiadajúc objektívne zistenie všetkých relevantných skutočností a až následné posúdenie najlepšieho záujmu konkrétneho dieťaťa, o ktorom sa v danom prípade rozhoduje (Pavelková, B.: Rodinné právo súčasnosti. Súkromné právo. 1/2015. Wolters Kluwer s.r.o. Bratislava. S. 11).

Bratislava 15. apríla 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa snaž ili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry SR, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Právnickej fakulty UK, Prá vnickej fakulty Trnavskej univerzity, Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika, Úsmevu ako dar, Aliancie za rodinu, Koalície pre deti, Asociácie rodinných sudcov či advokátov konzultovať východiskové otá zky ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcich sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu.

Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca 2015 Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil. Dňa 11. marca 2015 bola poskytnut á informácia o rokovaní Výboru pre deti a mládež, informácia o medzirezortnom pripomienkovom konaní a stave legislatívneho procesu návrhu Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodov ú rovnosť.

Pri príprave materiálu sa dôsledne pracovalo s metódami prá vnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného právne úpravy Rakúska a Nemecka napríklad:

- rakúsky reformný Spolkový zákon o práve týkajúcom sa detí a mena (Kindschafts- und Namensrechts-Änderungsgeset z 2013 – KindNamRÄG 2013) z 11.1.2013, ktorý vstúpil do účinnosti od 1.2.2013,

- nemecký BGB a rakúsky ABGB,

- nemecký Gesetz zur Aus- und Durchführung bestimmter Rechtsinstrumente auf dem Gebiet des internationalen Familienrechts (Internationales Familienrechtsverfahrensgesetz – IntFamRVG.

Návrhy zmien a doplnení vychádzajú osobitne z praxe súdov, ako aj úradov prá ce, sociálnych vecí rodiny. V procese tvorby boli prehodnotené aktuálne procesné predpisy, ako aj predpisy rodinného práva s cieľom identifikovať dôvody rôznych aplikačných problémov, ktoré boli identifikovan é za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov a na ktoré reaguje predkladaný návrh. V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľ adanie možností zlepšenia ochrany maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, ako aj možností zlepšenia predchádzania umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priamo nadväzuje na zákon o rodine, ako aj na časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postupy súdu v starostlivosti o maloletých, aj v prípade návrhu novely zákona o rodine a novely Občianskeho súdneho poriadku je potrebné zabezpečiť, aby boli navrhované zmeny premietnuté aj v právnej úprave sociálnoprá vnej ochrany detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a návrh novely zákona č. 627/2005 Z. z. o prí spevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na návrhy predložené v čl. I, konkrétne návrh na zjednotenie odberného miesta pre poukazovanie výživného det í v pestúnskej starostlivosti a v náhradnej osobnej starostlivosti a na zrušenie ustanovení o tzv. predpestúnskej starostlivosti na základe Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006).

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky

Predkladaným návrhom novely sú napĺňané záväzky vlády Slovenskej republiky v častiach Programového vyhlásenia :

· Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty ako je rodina, prá ca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku.

· Vláda Slovenskej republiky vytvorí stabilný r ámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov.

· Vláda Slovenskej republiky presadí aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoloč nosť chrániť a napomáhať jeho dobro.

· Vlá da Slovenskej republiky prijme v oblasti rodinnej politiky tieto opatrenia:

a) vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu a preto podrobí odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach t ýkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti,

b) podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má ka ždé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí.

Ciele novely

Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je rieš enie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu možno poukázať v tejto č asti dôvodovej správy len na vybrané ciele a prínosy v bodoch:

· Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine. Návrh nemá ambície v čl. 5 definovať záujem dieťaťa, ale chce ponúknuť príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.

· Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodi čia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. 3) rovnoprávni (napríklad špecifikáciou otázky odsťahovania sa dieťaťa z miesta bydliska v rámci Slovenska).

· Zjednoznačnenie podmienok práva styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom v prípadoch, že ide o dieťa nezosobášených rodičov a zrušenie administratívnej prekážky, pre starých rodičov, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) pri splnení podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak majú z áujem si dieťa nechať zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.

· Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp. vhodné sanovať rodinu.

· Vhodnejšie a plnohodnotnejšie zakotvenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor, tak aby bola vnútroštátna úprava plne v súlade s Dohovorom OSN o prá vach dieťaťa.

· Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia - navrhuje sa, aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu (návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa, súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania a pod.).

· Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústav nej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je mo žné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti.

· Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). Týmto nálezom bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V návrhu zákona sa novelizuje úprava zač iatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnosti dôvodne spochybňujú cej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhuje sa, aby manž el matky mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťa ťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.

· Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy. Nové pravidla konania majú zrýchliť a zefektívniť konanie o návrate.

· Podpora ochrany detí významným legislatí vnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprá vnenia vo veci starostlivosti o deti. Súčasťou novely je návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overi ť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa a vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu súčasnými inštitútmi práva. Pôjde o rýchly a efektívny proces, ktorý má v zá kone nastavených viacero garancií proti prípadnému zneužívaniu zo strany štátu.

· Zdôraznenie v zásadách, na ktorý ch je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j. aby sa orgá n sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri riešení situácie dieťaťa volil a uplatňoval primárne opatrenia zamerané na zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a ak to nie je možné, tak na zabezpečenie starostlivosti o dieťa jeho príbuznými.

· Zlepšenie situácie v zisťovaní ná zoru dieťaťa a zlepenie procesu určovania a posudzovania najlepš ieho záujmu dieťaťa prostredníctvom prvkov v novonavrhovanej základnej zásade rodinného práva (zlepšenie podmienok pre vypočutie názoru dieťaťa na účely súdnych aj administratívnych konaní).

· Zlepšenie podmienok na overenie informácií, že je dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

· Zlepšenie podmienok pre výkon výchovný ch opatrení, vrátane vyhodnocovania účelu výchovných opatrení.

· Zlepšenie kvality priebežného hodnotenia v ýkonu náhradnej starostlivosti (tak kvality starostlivosti ako aj preskúmavanie toho, či rodičia nemôžu prevziať osobnú starostlivosť o dieťa).

· Podpora možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín - rozšírenie (čiastkovo) možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín (doplnenie možnosti výkonu odborných met ód na sanáciu)

· Zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom.

· Zlepšenie situácie v oblasti poskytovania informácii subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany detí a koordinácie odbornej pomoci deťom.

· Riešenie situácie opakovaných oznámení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa výkonom oprávnení nepreukázali.

· Rozšírenie možnosti zabezpečovania vý konu niektorých opatrení prostredníctvom akreditovaných subjektov (priority úradov) aj o zabezpečenie výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka (nový zákon o sociálnej práci, ktorý počíta aj s v ýkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka na základe povolenia).

Navrhovaná novela zákona je vypracovaná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavn ými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Návrh novely zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať ani soci álne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv osobitne v časti prístupu k právam.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (časť Súdnictvo ' V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov'), Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014 k materiálu 'Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Sprá vu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dň och 24. septembra až 3. októbra 2013'.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä sú dnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní; návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho vä zenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Euró pskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.

Prijatím rekodifikovaného Trestného zá kona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením (v tom čase) novej trestnej sankcie – trestu domáceho väzenia. Účelom tohto inštitú tu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domá ceho väzenia a napomôcť získať komplexné informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Systém kontroly technickými prostriedkami vš ak nebol k dnešnému dňu zavedený do praxe, dôsledkom č oho je aj pomerne ojedinelé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov vzhľadom na celkový počet uložený ch trestov v analyzovanom období.

Ministerstvo spravodlivosti spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Jedným z cieľov projektu je práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií a zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov ('V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačn é a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozší renie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zloč innosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.').

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa súčasne navrhuje rozšírenie využitia kontroly technickými prostriedkami aj pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľ adu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa súčasne navrhuje umožniť využitie kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa navrhuje umožniť použitie technický ch prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Očakávané prínosy navrhovanej právnej úpravy, resp. ciele, ktoré sa snaží predkladateľ návrhu zákona dosiahnuť, možno zhrnúť nasledovne:

• Zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb

Projekt ESMO a predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku vytvára predpoklady k prelomu v boji s drobnou kriminalitou a neprispôsobivým správaním. Tam, kde sa doteraz systém probácie ukázal ako málo efektívny, nová technológia umožní ďaleko flexibilnejšiu a v konečnom dôsledku účinnejšiu kontrolu výkonu rozhodnutí i napríklad tých, ktorými je uložený alternatívny trest.

• Zlepšená sociálna inklúzia odsúdených a zníženie recidívy

Tradičný trest odň atia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.

• Zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov

Probační a mediační úradníci budú mať k dispozícii nástroje, ktoré budú namiesto nich vykonávať rutinné úkony zabezpečujúce kontrolu dodržiavania podmienok výkonu rozhodnutia. Rovnako budú mať k dispozícii komplexný agendový informačný systém pre spracovanie agendy probácie, mediácie a technickej kontroly výkonu rozhodnutí.

• Zníženie nákladov na výkon trestu

Alternatívne tresty môžu byť nie len ove ľa efektívnejšie, ale náklady spojené s ich výkonom sú podstatne nižšie.

• Zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom

Návrh zákona prináša technológiu dôveryhodnej a spo ľahlivej kontroly výkonu trestu, ktorá umožní reálnejšie využitie alternatívnych trestov. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý (za roky 2006 – 2012 bolo 222 odsúdených) v porovnaní s asi 2500 odsúdenými, ktorí momentálne vykonávaj ú trest odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a vzhľ adom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.

• Ochrana pred domácim násilím

Služba elektronické ho monitoringu predstavuje silný nástroj varovania pre obete domáceho násilia. Obeť domáceho násilia môže prostredníctvom využitia technický ch prostriedkov s dostatočným predstihom zistiť, že sa v jej blízkosti nachádza násilník.

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a akademická obec. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umo žňujú rovnaký alebo obdobný systém kontroly technickými prostriedkami prá vne poriadky týchto štátov: Rakúsko, Švajčiarsko, Èeska republika, Nórsko, Škótsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Kanada, Spojen é štáty americké, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Singapur a Brazília. V tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Èeskej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Èeskej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona ďalej vychádza z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov o elektronickom monitoringu (prijaté Výborom Ministrov 19. februára 2014 na 1192. stretnutí zástupcov ministrov), pričom sú časne môže prispieť k lepšiemu uplatňovaniu zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, ktorý predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatí vnymi sankciami (Ú.v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009).

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe používané technické prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanoven ých rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia (sankcie). Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou technických zariadení.

Z legislatívno-technického hľadiska pristú pil predkladateľ na základe vykonaných analýz k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami formou samostatného zákona, a to aj vzhľ adom na fakt, že Trestný zákon a Trestný poriadok v súčasnosti platnom a účinnom znení nevenuje tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka rozhodnutí, ktoré predstavujú vo svojej podstate legálny a legitímny zásah do ústavných práv (napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu, obmedzenie práva na súkromie) je namieste, aby aj systém kontroly dodržiavania týchto rozhodnutí bol upravený právnym predpisom so silou zákona. Z uvedeného dôvodu sa zákonná právna úprava nevyhýba (v nevyhnutnej miere) popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technick ého charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vyluč uje jej zakomponovanie do procesných kódexov (duplicitná úprava v oboch procesných kódexoch), a preto je namieste úprava matérie v samostatnom novom zákone.

Návrh zákona v čl. I je rozdelený do štyroch častí. V prvej č asti sa vymedzuje predmet právnej úpravy a základné pojmy používané v návrhu zákona. V druhej časti sa upravujú samotné technické prostriedky a podmienky ich použitia. V tretej časti je upravený priebeh kontroly technickými prostriedkami. Vo štvrtej časti sa navrhuje úprava pôsobnosti orgánov verejnej moci participujúcich na výkone kontroly technickými prostriedkami a spoločných ustanovení. Charakter tohto návrhu zákona je špecifický v tom zmysle, že k jeho aplikácii bude prich ádzať len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým z ákon spája účinok v podobe možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola bude nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona).

V pripojených novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie zmien a doplnení súvisiacich zákonov. Novelizácia trestných kódexov a Obč ianskeho súdneho poriadku (čl. II, III a IV) má za cieľ vymedziť okruh rozhodnutí , pri ktorých ich výkon možno kontrolovať technickými prostriedkami. Zmenou zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorš ích predpisov (čl. V) sa sleduje rozšírenie pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti výkonu kontroly technickými prostriedkami. Novelizácia zákona č. 550/2003 Z. z. o probačný ch a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. (čl. VI) reflektuje novú kompetenciu proba čných a mediačných úradníkov a nanovo vymedzuje pojem probácie. Cieľom zmeny a doplnenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. VII) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. VIII) je umožniť kontrolu odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody pomocou technický ch prostriedkov a realizovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie muč enia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch nových vykonávacích predpisov a zmenu troch existujúcich vyhlášok ministerstva spravodlivosti; návrhy týchto vykon ávacích predpisov tvoria prílohu návrhu zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava bude dotváraná metodickými usmerneniami ministerstva spravodlivosti, a to na základe kompetencie zavádzanej v § 29 písm. d) n ávrhu zákona. Tieto metodické usmernenia detailne popíšu postup probačných a mediačných úradníkov pri realizácii ich úloh a oprávnen í ustanovených zákonom.

Účinnosť návrhu zákona je rozdelená, a to od 1. júla 2015 vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie v čl. VII a VIII, a od 1. januára 2016 vo zvyšnej časti (čl. II až VI), a to dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku (od 1. júla 2015) a následnú plnú prevádzku od 1. januára 2016. Zámerom predkladateľa je uskutočniť pilotnú prevádzku projektu ESMO len v obmedzenom rozsahu – v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Tomu zodpovedá aj skoršia úč innosť tých zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre jej uskutočnenie. Odloženou účinnosťou zákona sa zároveň vytvára priestor pre zabezpečenie riadneho vykonávania novej právnej úpravy v praxi, a to najmä formou školení určených ako pre probačných a mediačných ú radníkov a sudcov, tak aj pre zamestnancov operačného strediska.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a v jej prílohách v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol dňa 15. decembra 2014 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie,

-primárnom

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva– po 30. novembri 2009)

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv.15) v platnom znení

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. – úplná zhoda

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súvislosti s ukladaním alternatívneho trestu 'monitorovaného výkonu trestu domáceho väzenia' možno predpokladať úsporu vzniknutú v súvislosti so znížením počtu osôb vo výkon trestu odňatia slobody. Avšak v tejto sú vislosti je potrebné uviesť, že táto úspora je závislá od rozhodovacej činnosti súdov a ukladanie trestu domáceho väzenia po 1.1.2016. Nakoľko nie je možné predpokladať ako budú súdy rozhodovať, nie je možné ani vyčísliť túto úsporu. To platí rovnako aj pre prípady čiastočnej náhrady nákladov štátu zo strany kontrolovanej osoby. Súčasne je potrebné upozorniť, že úspora vznikajúca so znížením počtu osôb vo výkone trestu odň atia slobody bude využitá pri výkon trestu odňatia slobody u tých osôb, ktoré v súčasnosti čakajú na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nevykonávajú z kapacitných dôvodov na strane ú stavov na výkon trestu odňatia slobody, resp. u tých osôb, ktoré majú byť vydané na výkon trestu odňatia slobody z cudziny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy. Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zákonnú úpravu obsiahnutú v trestných kódexoch a v Občianskom súdnom poriadku upraviť detailný postup zainteresovaných subjektov pri kontrole výkonu niektor ých rozhodnutí technickými prostriedkami. Možnosť využitia technickej kontroly výkonu rozhodnutia bude daná práve trestnými kódexmi a Občianskym súdnym poriadkom, ktoré ustanovia konkrétne typy rozhodnutí, ktorých kontrolu výkonu bude možné monitorovať technickými prostriedkami. Predkladaný návrh zákona dotvára túto právnu úpravu, a to tým, že upravuje samotné technické prostriedky, podmienky ich používania a priebeh kontroly. Preto je nevyhnutné pri výklade jeho ustanovení vždy vychádzať aj z citovaných kódexov a sledovať účel ukladaných trestov, či primeraných obmedzení a povinností v prípade trestných kódexov a proporcionalitu zásahu do práv v intenciách predbežného opatrenia týkajúceho sa domáceho násilia v prípade civilného procesného kódexu.

Nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami bude prichádzať podľa súčasne predkladaných novelizácií Trestného zákona, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (k tomu pozri č l. II a nasl.) do úvahy pri týchto rozhodnutiach:

1.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

2.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,

3.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejný podujatiach,

4.rozhodnutie, ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

5.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom odklade výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

6.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

7.rozhodnutie, ktorým sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

8.nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho sú dneho poriadku, ak sa nariadila kontrola technickými prostriedkami.

Z hľadiska uvedeného výpočtu rozhodnutí je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutia vydávané v trestnom konaní súdom (1 až 7) alebo prokurátorom (7) a súdom v ob čianskom súdnom konaní (8).

Kontrola výkonu rozhodnutí, a to najmä v trestnom konaní, má špecifickú povahu. Tento inštitút je upravený v Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine, pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami proba čného a mediačného úradníka, ktorý je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia (trestu, ochranného opatrenia a pod.). Kontrola technickými prostriedkami je jednou z metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje aplikáciu iných metód kontroly toho istého rozhodnutia (napr. návšteva odsúdeného v mieste výkonu trestu domáceho väzenia).

Zo všeobecnej časti dôvodovej sprá vy je zrejmý zámer predkladateľa využiť kontrolu technickými prostriedkami v dvojakom režime – na účely kontroly niektorých rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní a na strane druhej na účely kontroly pohybu odsúdených v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Preto sa v odseku 2 navrhuje upraviť používanie technických prostriedkov v mieste výkonu trestu odňatia slobody osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného konceptu teda vyplýva, že zákon v čl. I sa v prípade kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody použije len primerane. Tento záver odôvodňuje aj tá skutočnosť, že v prípade kontroly odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody nejde o výkon rozhodnutia sú du, ale o jednu z foriem, či spôsobov realizácie úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže – kontrolovať odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy použí vané v návrhu zákona.

Pojem 'kontrola technickými prostriedkami', ktorý je zohľadnený aj v názve návrhu zákona, je prevzatý z aktuá lneho znenia § 53 ods. 2 Trestného zákona. Jeho obsahové vymedzenie vyplýva z osobitnej zákonnej úpravy v čl. I. Kontrola technickými prostriedkami nepredstavuje sankčný mechanizmus, ale jej účelom je zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá napr. trestná sankcia.

'Rozhodnutie' je vymedzené v kontexte § 1 ods. 1 ako vykonateľné rozhodnutie s údu (trestné konanie, občianske súdne konanie) alebo prokurátora (podmienečné zastavenie trestného stíhania v trestnom konaní). Moment vykonateľnosti rozhodnutia upravuje Trestný poriadok a Občiansky sú dny poriadok. Bez rozhodnutia súdu (prokurátora) nebude kontrola technickými prostriedkami možná. Berúc do úvahy navrhované zmeny v trestných kódexoch bude platiť, že súd (prokurátor) bude kontrolu technickými prostriedkami nariaďovať samostatným výrokom v rozhodnutí , ktorým ukladá sankciu alebo primerané obmedzenia a povinnosti. Jedinou výnimkou je rozhodnutie súdu (rozsudok, trestný rozkaz), ktorým ukladá trest domáceho väzenia. Pri tomto treste sa používa kontrola technický mi prostriedkami priamo zo zákona bez toho, aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať, t.j. je obligatórna, resp. je imanentnou súčasťou trestu domá ceho väzenia. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o fakultatívnu možnosť (spôsob) kontroly výkonu rozhodnutia, a preto je potrebné o jej využití rozhodn úť osobitným výrokom (t.j. nariadiť ju).

Pojem 'technické prostriedky' je taktiež prevzatý z platnej právnej úpravy; k tomu pozri § 53 ods. 2 Trestného zákona. Návrh zákona v druhej časti pomenúva jednotlivé technické prostriedky, popisuje ich z ákladnú funkcionalitu a definuje podmienky ich použitia. Podľa návrhu zá kona ide o zariadenia, ktoré má kontrolovaná osoba pripevnené k telu (náramok na členku), ktoré je kontrolovaná osoba alebo chránená osoba povinná len nosiť pri sebe (zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti), zariadenia, ktoré sa umiestnia v obydlí kontrolovanej osoby a zariadenie, ktoré používa probačný a mediačný úradník. Všetky tieto zariadenia budú komunikovať s centrálnym monitorovacím systémom, čím sa zabezpečí komplexný prehľad o prípadných porušeniach podmienok vý konu trestu, resp. rozhodnutia.

'Kontrolovaná osoba' je zákonom vymedzená ako fyzická osoba, ktorá je dotknutá rozhodnutím tak, že sa jej ukladá určitý zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a súčasne je zo zákona alebo na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technický mi prostriedkami (táto povinnosť vyplýva z procesných predpisov). Vzhľadom na možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami v intenciách ú pravy procesných kódexov pôjde buď o obvineného, obžalovaného a odsúden ého v trestnom konaní alebo o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z domáceho násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku]. Prevzatie uvedených procesných pojmov do návrhu zákona nie je účelné, preto je namieste zavedenie nového pojmu. Návrh zákona použí va popri pojme 'kontrolovaná osoba' aj pojem 'chránená osoba'.

Pojem 'chránená osoba' si vyžaduje osobitnú definíciu, a to z dôvodu zamedzenia jeho zamieňania s pojmom chránenej osoby tak ako ho používa Trestný zákon; k tomu pozri § 139 Trestného zákona. O chránenej osobe možno hovoriť len v prípadoch kontroly výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Osoba, ktor á je nositeľom povinnosti zákaz priblížiť sa je kontrolovanou osobou, osoba, ktorá je takýmto rozhodnutím chránená, je chránenou osobou. Právna ú prava obsahuje osobitné ustanovenia v prípade, ak je chránenou osobou maloleté dieťa. V týchto prípadoch sa bude uplatňovať osobitný prístup; k tomu pozri najmä § 12 ods. 3.

'Operačné stredisko' je definované ako pracovisko, ktoré prevádzkuje centrálny monitorovací systém a ktoré zabezpečuje pre probačných a mediačných úradníkov technickú podporu pri realizácii ich oprávnení a povinností. Podľa návrhu zákona bude činnosť opera čného strediska zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti [§ 29 písm. c) návrhu zákona]. Základnou ú lohou operačného strediska je, zjednodušene povedané, poskytnúť probačným a mediačným úradníkom technickú podporu pri výkone samotnej kontroly technickými prostriedkami, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami. Predkladateľ nevylučuje, že v prípade inštitucionalizácie probačnej a media čnej služby presun tejto pôsobnosti na samostatný štátny orgán, ktorý by perspektívne mohol zastrešovať probačnú a mediačnú službu v Slovenskej republike.

'Centrálny monitorovací systém' je informačný systém, ktorý bude používaný pri výkone kontroly technickými prostriedkami. Tento informačný systém bude komunikovať s jednotlivými technickými prostriedkami a monitorovať priebeh kontroly zaznamenávaním bezpečnostných a prevádzkových incidentov. Centrálny monitorovací systém sa definuje v § 30 ods. 1 ako súčasť Centrá lneho informačného systému súdnictva, čím sa vymedzuje aj jeho detailnejšia regulácia, a to prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v § 79 až 82 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konečnom dôsledku aj vzť ah k zákonu č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

'Bezpečnostný incident' predstavuje jeden z ústredných pojmov návrhu zákona. Zaznamenanie bezpečnostného incidentu je dôležitý m momentom kontroly technickými prostriedkami, nakoľko poukazuje na porušenie povinnosti, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z rozhodnutia. Komplexný prehľad o bezpečnostných incidentoch napĺňa samotnú podstatu inštitútu kontroly technickými prostriedkami. Jeho preverenie probačným a mediačným úradní kom a následné posúdenie sudcom môže viesť napríklad k záveru, ž e kontrolovaná osoba porušuje podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, čo môže viesť k premene trestu na trest odňatia slobody. Podrobnejšia úprava riešenia bezpečnostných incidentov je v tretej časti návrhu zákona. Z hľadiska fungovania centrálneho monitorovacieho systému je dôle žité uviesť, že tento systém je určený na zaznamenávanie bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov, a teda len tieto informácie budú operačnému stredisku k dispozícii. Zákon týmto spôsobom v konečnom dôsledku vymedzuje rozsah spracúvaných údajov o kontrolovanej osobe alebo chránenej osobe. Zjednodušene povedané, monitor zamestnanca operačného strediska ostáva čierny a neaktívny do momentu vzniku bezpečnostného alebo prevádzkového incidentu.

'Prevádzkový incident' je druhým typom incidentu zaznamenávaným centrálnym monitorovacím systémom. Na rozdiel od bezpečnostného incidentu prevádzkový incident nevedie ku konštatovaniu porušenia podmienok výkonu rozhodnutia. Ako z názvu vyplýva, jeho podstata spočíva v samotnej prevádzke technických prostriedkov, napríklad vybitie batérie zariadenia alebo jeho porucha. Nie je vylúčené, že prevádzkový incident je v skutočnosti bezpečnostným incidentom (napríklad úmyselné poš kodenie zariadenia v snahe vyhnúť sa monitoringu). Z uvedeného dôvodu je použit ý dovetok 'ak nie je bezpečnostným incidentom'. Podrobnejšia úprava riešenia prevádzkových incidentov je v tretej časti návrhu zákona.

Vymedzenie pojmu 'obydlie' vychádza z § 99 ods. 1 Trestného poriadku a § 53 ods. 2 Trestného zákona. Tento pojem je v zákone používaný v dvoch situáciá ch – v súvislosti s povinnosťou strpieť umiestnenie technického prostriedku vo svojom obydlí, a v súvislosti s povinnosťou umožniť vstup do obydlia na ú čely podľa tohto zákona (preverovanie splnenia podmienok použitia technických prostriedkov).

K § 3

Ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpoč et technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva kontrola výkonu rozhodnutia. Z hľadiska praktickej aplikácie novej právnej úpravy je dôležité uviesť, že podľa typu konkrétneho zá kazu, povinnosti alebo obmedzenia uloženého rozhodnutím sa podľa § 10 použije vhodná kombinácia technických prostriedkov tak, aby bola zabezpečená riadna kontrola výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že súd (prokurátor) nebude rozhodovať o použití konkr étnych technických prostriedkoch, ale vo výroku rozhodnutia 'len' nariadi kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. To, ktoré technické prostriedky sa na základe rozhodnutia majú použiť, definuje priamo zákon v závislosti na povahe rozhodnutia a jeho výroku, ktorý obsahuje predmetn ý zákaz, povinnosť či obmedzenie. Súčasne je potrebné mať na pamäti, že v prípade trestu domáceho väzenia nebude dochádzať k nariadeniu kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri odôvodnenie k § 2 písm. b).

Z hľadiska funkcionality technických prostriedkov je taktiež dôležité uviesť, že tieto sú používané vždy v spojení s centrálnym monitorovacím systémom, ktorý bude komunikovať s technický mi prostriedkami (dátový prenos údajov) a zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.

Právna úprava je koncipovaná tak, aby očakávaný technologický rozvoj nemal bezprostredný vplyv na normatívnu úpravu a nevyvolával bezprostrednú potrebu novelizácie zákona pri zavádzaní nových technoló gií, ktoré bude možné postupom času využiť pri kontrole technickými prostriedkami, a teda z uvedeného dôvodu je funkcionalita technických prostriedkov zákonom popísaná s potrebnou mierou zovšeobecnenia.

V § 4 a nasl., ktoré popisujú jednotlivé te chnické prostriedky, sú súčasne vymedzené aj základné povinnosti, ktorý ch splnenie je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je riadna a nerušená kontrola výkonu rozhodnutia. Porušenie týchto povinností bude bezpečnostný m incidentom a podľa svojej povahy bude prinášať rôzne právne následky. Napríklad porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 môže byť posúdené ako porušenie podmienok výkonu trestu domáceho vä zenia a môže viesť k premene tohto trestu na trest odňatia slobody. Ak sa technické prostriedky používajú počas skúšobnej doby, poruš enie povinností podľa § 4 a nasl. môže viesť k záveru, že kontrolovaná osoba sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Z hľadiska zrozumiteľ nosti a prehľadnosti právnej úpravy sa tieto povinnosti navrhuje upraviť priamo v tých ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé technické prostriedky – ide o povinnosti vždy spojené s povahou toho ktorého technického prostriedku.

V navrhovanom odseku 2 je riešená problematika vlastníctva technických prostriedkov a ich správy. Technické prostriedky budú majetkom štátu, ktorého sprá vu bude vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, upravuje sa v § 3 namiesto § 29, ktorý rieši výkon štátnej správy na úseku výkonu kontroly technickými prostriedkami.

K § 4

Základným prvkom v rámci technický ch prostriedkov je osobné identifikačné zariadenie – aktuálne v podobe náramku, ktorý sa upevní na telo kontrolovanej osoby, a to spravidla na jej členok. Úč elom tohto zariadenia je primárne zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby (zariadenie bude v centrálnom monitorovacom systéme spárované s údajmi konkrétnej fyzickej osoby). Toto technické zariadenie v kombinácii s inými zariadeniami súčasne umožní monitorovanie pohybu alebo pobytu kontrolovanej osoby vysielaním rádiofrekvenčného signálu.

Kontrolovaná osoba bude povinná strpieť upevnenie tohto zariadenia na svojom tele poč as celého trvania kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Prípadné pokusy zasiahnuť do tohto zariadenia alebo poškodiť prípadne zničiť ho budú vyhodnocované ako bezpečnostné incidenty.

K § 5

Zariadenie na kontrolu prítomnosti bude umiestnen é v obydlí kontrolovanej osoby, pričom na základe komunikácie s osobným identifikačným zariadením umožní kontrolovať prítomnosť kontrolovanej osoby v určenom čase na určenom mieste (obydlí). V súčasnosti má toto zariadenie podobu domácej monitorovacej stanice a bude sa využ ívať v prípade trestu domáceho väzenia. Toto zariadenie komunikuje s osobným identifikačným zariadením, ktorého rádiofrekvenčný signál prijíma a vyhodnocuje prítomnosť (neprítomnosť) kontrolovanej osoby na určenom mieste a v určenom čase v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia bude toto zariadenie signalizovať túto skutočnosť operačnému stredisku, ktoré túto informáciu odovzdá pr íslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba strpela jeho umiestnenie v obydlí, v ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia. Tomu zodpovedá povinnosť zavádzaná v odseku 2.

K § 6

Prostredníctvom zariadenia na urč enie polohy kontrolovanej osoby je možné vykonávať kontrolu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, či kontrolu dodržiavania uložených primeraných povinností a obmedzení, nakoľko toto zariadenie v príslu šnej kombinácii s ostatnými technickými prostriedkami, v tomto prípade s osobným identifikačným zariadením, umožňuje zistenie pohybu a pobytu kontrolovanej osoby vo vymedzenom čase a priestore zaznamenávaním jej aktuálnej geografickej polohy v centrálnom monitorovacom systému. Avšak k analýze údajov spojených s pohybom a pobytom kontrolovanej osoby vo vzťahu ku určitému času alebo priestoru a k zisteniu aktuálnej geografickej polohy ko ntrolovanej osoby v konkrétnom reálnom čase a priestore prichádza až vtedy, ak nastane bezpečnostný incident, t.j. ak kontrolovaná osoba poruší uložený zákaz, obmedzenie alebo povinnosť. Zariadenie má v súč asnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba mala toto zariadenie vždy so sebou

K § 7

V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré bude ma ť v dispozícii chránená osoba. Účelom tohto zariadenia je poskytnúť varovanie, a teda aj ochranu chránenej osobe v prípade, ak sa kontrolovaná osoba priblíži ku chránenej osobe. Toto zariadenie súčasne umožní chránenej osobe okamžitý kontakt s operačným strediskom ('panic button'). Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačné ho zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Ak má byť zabezpečený účel vý konu rozhodnutia – v tomto prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa ku chránenej osobe, je nevyhnutné, aby chránená osoba mala pri sebe toto zariadenie. V opačnom prípade nebude technicky mo žné zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Na tento účel sa v odseku 2 ukladá chránenej osobe povinnosť mať pri se be zariadenie varovania blízkosti. Táto zákonná povinnosť však nebude vynútiteľná, resp. s jej porušením nie je spojená žiadna sankcia – jediný negatívny dôsledok jej poruš enia je riziko bezprostredného kontaktu kontrolovanej osoby a chránenej osoby, a teda vystavenie sa riziku kontaktu s potenciálnym agresorom. Je teda v záujme chránenej osoby nevystavovať sa tomuto riziku a rešpektovať povinnosť chrániť sa tým, že bude mať pri sebe toto zariadenie.

K § 8

Ako už z názvu vyplýva, toto zariadenie je ur čené na kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotné zariadenie tvorí domáca stanica, ktorá umožňuje jednak sledovať úroveň alkoholu v dychu kontrolovanej osoby a súčasne umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu na základe zosnímania jej tváre a porovnania tejto snímky so snímkou ulož enou v centrálnom monitorovacom systéme, čím sa zabezpečí jednoznačná identifikácia kontrolovanej osoby pri vykonaní dychovej skúšky. V tomto prípade bude dochádzať k spracúvaniu biometrických údajov kontrolovanej osoby – biometrická charakteristika tváre. Zariadenie deteguje mno žstvo alkoholu v krvi odsúdeného pomocou analýzy množstva alkoholu v dychu odsúdeného. Tento spôsob detekcie alkoholu využívajú aj bežné alkohol testery používané policajnými orgánmi.

K § 9

Hlasové overenie prí tomnosti kontrolovanej osoby na diaľku v určenom čase a na určenom mieste telefonicky pomocou hlasovej identifikácie založenej na unikátnom hlasovom podpise umožňuje kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým je uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach prípadne trest domáceho vä zenia. Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby prebieha prostredníctvom biometrickej identifikácie založenej na hlasovom podpise ako digitálnej reprezentácii jedinečných vlastností jednotlivca (hlasivky, frekvencia, rytmus).

K § 10

Zariadenie probačného a mediačného ú radníka má špecifickú povahu, nakoľko nie je v dispozícii kontrolovanej osoby ani chránenej osoby, ale používa ho probačný a mediačný úradník. Funkcionalita tohto zariadenia spočíva v tom, že umožňuje proba čnému a mediačnému úradníkovi vykonať kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo povinnosti 'na mieste' tým, že dokáž e identifikovať prítomnosť osobného identifikačného zariadenia v rozsahu približne 300 m v jeho okolí (podľa miestnych, resp. geografických podmienok), a tým zistiť prítomnosť osôb, ktoré majú toto zariadenie pripojené k telu. V konkrétnom prípade teda umožní napríklad overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza v určenom č ase na určenom mieste (trest domáceho väzenia) alebo či sa naopak nenachádza v určenom čase na určenom mieste (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a pod.).

Vzhľadom na charakter tohto zariadenia sa navrhuje výslovne vymedziť oprávnenie probačného a mediačného úradníka používať toto zariadenie ako doplnkový spôsob kontroly dodržiavania uložených zákazov, obmedzení alebo povinností.

K § 11

Podľa typu zá kazu, obmedzenia alebo povinnosti uloženej rozhodnutím navrhované ustanovenie predpisuje konkrétne technické prostriedky alebo ich kombináciu, ktorú treba použiť v záujme riadnej kontroly výkonu rozhodnutia. Súd a ani prokurátor teda nebude rozhodovať o použití konkrétnych technický ch prostriedkov, ale primárne uloží zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a nariadi ich kontrolu technickými prostriedkami. Priamo zo zákona bude s takýmto rozhodnutím spojené použitie konkrétnych technických prostriedkov (s vý nimkou trestu domáceho väzenia, kde kontrola technickými prostriedkami sa použije priamo zo zákona bez nutnosti nariaďovať ju). Aj keď je snahou predkladateľ a nastaviť zákon v dostatočne všeobecnej miere a umožniť tak zohľadňovať technologický vývoj bez nutnosti novelizácie zákona, v tomto prípade ide o ustanovenie, ktorého zmeny nemožno do budúcna vyl účiť.

Z praktického hľadiska budú k dispozícii po zavedení novej právnej úpravy nasledovné možnosti využitia technických prostriedkov:

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 1

-trest domáceho väzenia

-zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok [§ 82 ods. 1 písm. e) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 2

-povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného [§ 51 ods. 4 písm. a) TZ, § 82 ods. 1 písm. h) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 3

-trest zákazu pobytu

-trest zákazu účasti na verejnom podujatí

-zákaz účasti na určených verejných podujatiach [§ 51 ods. 3 písm. a) TZ]

-zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal [§ 51 ods. 3 písm. d) TZ]

-zákaz návštev určených miest [§ 82 ods. 1 písm. c) TP]

-zákaz vstupovať doč asne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) OSP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 4

-zákaz požívania alkoholických nápojov [§ 51 ods. 3 písm. b) TZ]

Osobitná úprava sa nachádza v odseku 5. Vzhľ adom na to, že nie je vylúčené, že súd uloží popri treste domáceho väzenia aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov, navrhuje sa, aby v tomto prípade nemal odsúdený umiestnené v obydlí obe zariadenia podľa § 5 a 8 návrhu zákona, ale len jedno z nich. Z technologického hľadiska zariadenie kontroly požitia alkoholu umožňuje plniť aj funkcie domácej monitorovacej stanice, pričom súčasne sa tak rešpektuje požiadavka na minimalizáciu obmedzenia súkromia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s odsúdeným.

V navrhovaných odsekoch 1 až 3 sa súčasne zvýrazňuje použitie zariadenia probačného a mediačného úradníka ako doplnkovej formy kontroly technickými prostriedkami. V prípade podľa odseku 4 nebude použitie tohto technického prostriedku prípustn é.

K druhej hlave druhej časti – všeobecne

Navrhovaná právna ú prava definuje dva okruhy podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre úspešnú realizáciu kontroly technickými prostriedkami. Rozlišujú sa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami – to znamená splnenie právnych a technických podmienok, bez ktorých súd nemôže nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, t.j. treba ich posudzovať pred rozhodnutím súdu v konaní, z ktorého môže vzísť rozhodnutie, ktoré je podkladom pre samotnú kontrolu technický mi prostriedkami (trestné konanie, občianske súdne konanie). Druhá kategória sú podmienky použitia technických prostriedkov, ktoré hovoria o tom, ako sa môžu a majú technické prostriedky použiť, resp. aké sú medze ich použ itia (ako sa nesmú použiť). V tomto prípade sa teda neskúma ich splnenie, ale urč ujú sa súčasne s rozhodovaním o treste alebo v nadväznosti na rozhodnutie o treste (zákaze, povinnosti, obmedzení).

K § 12

Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú dvojakého charakteru – rýdzo technického alebo osobného (odsek 1) a právneho (odsek 2). V tomto prí pade ide o tie podmienky, ktorých splnenie vyžaduje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok v tých ustanoveniach, v ktorých umožňuje použitie kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri navrhované znenie § 75b ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4 písm. d), § 51 ods. 5, § 52 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 1 pí sm. c), § 62 ods. 4, § 62a ods. 5, § 68 ods. 1, § 77 ods. 5, § 116 ods. 1 a § 119 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a § 82 ods. 4 a § 216 ods. 4 Trestného poriadku. V týchto prípadoch sa používa dikcia 'ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu'. Týmito podmienkami sú teda podmienky podľa § 12 návrhu zákona.

Základnou podmienkou nariadenia kontroly technickými prostriedkami je ich dostupnosť. Štát, resp. ministerstvo spravodlivosti bude disponovať obmedzeným počtom technických prostriedkov. Preto bude potrebné pred rozhodnutím súdu (prokurátora) v prvom rade skúmať, či sú do úvahy prich ádzajúce technické prostriedky k dispozícii – táto situácia však môže nastať len úplne výnimočne, nakoľko ju však nemožno s absolútnou istotou vylúčiť, je namieste ju v návrhu zá kona predpokladať.

Rovnako je potrebné skúmať, či sú vytvorené v mieste ich použitia vhodné materiálno-technické podmienky typu dostupnosť GPS signálu, pokrytie GSM signálom, prípojka k elektrickej sieti, pevná telefó nna linka, vhodné miesto na umiestnenie domácej monitorovacej stanice a pod. Vzhľadom na technický charakter týchto podmienok sa navrhuje, aby boli ustanovené vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti; návrh vyhlášky je prílohou návrhu zákona a bude v prí pade schválenie predkladaného zákona predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Osobitnú podmienku nariadenia kontroly technický mi prostriedkami predstavuje súhlas chránenej osoby [§ 12 ods. 2 písm. a) návrhu zákona]. Nakoľko bez aktívnej účasti chránenej osoby nie je možné efektívne zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíž enia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe, navrhuje sa, aby tento typ kontroly technickými prostriedkami bolo možné realizovať len so súhlasom chránenej osoby, v ktorej záujme je práve dosiahnutie stavu, kedy bude možn é efektívne zabezpečiť jej ochranu pred kontrolovanou osobou. S cieľom zvýrazniť dispozíciu chránenej osoby s poskytovanou ochranou sa pripúšťa spä tvzatie už udeleného súhlasu, ktorý musí byť písomný (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Dôsledkom späťvzatia tohto súhlasu bude skonč enie kontroly technickými prostriedkami bez možnosti opätovného udelenia tohto sú hlasu, a teda aj bez možnosti opätovného nariadenia kontroly technickými prostriedkami . Z praktického h ľadiska bude teda platiť, že popri materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, ktoré umožňujú technickú kontrolu tohto typu zákazu sa bude musieť obstarať súhlas chrá nenej osoby. Je však potrebné rozlíšiť úpravu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní. V prípade občianskeho súdneho konania, kde bude súd rozhodovať o zákaze vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozriv ý z násilia, bude kontrola technickými prostriedkami možná aj na návrh chránenej osoby. Ak chránená osoba navrhne nariadenie kontroly technickými prostriedkami, je bezpredmetné riešiť otázku získania jej súhlasu, nakoľ ko tento možno predpokladať už z titulu podania návrhu na nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Preto sa v odseku 3 na roveň súhlasu podľa odseku 2 písm. a) dáva aj samotný ná vrh na nariadenie kontroly technickými prostriedkami, a teda požiadavka na udelenie súhlasu je splnená podaním takéhoto návrhu.

Analogicky sa v odseku 2 písm. b) predpokladá existencia súhlasu osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti, a to v t ých prípadoch, kedy kontrola technickými prostriedkami predpokladá umiestnenie zariadenia do obydlia kontrolovanej osoby. Vychádza sa z predpokladu, že v tomto prípade ide o určitý zásah do práv osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. V snahe minimalizovať tento zásah sa navrhuje právny režim získavania súhlasu týchto osôb. Bez súhlasu plnoletých osôb žijú cich s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti nebude možná kontrola technický mi prostriedkami, ak sa používajú technické prostriedky podľa § 11 ods. 1 a 4. Návrh zákona rieši aj časové aspekty zí skavania tohto typu súhlasu. Podľa § 12 bude súhlas obstarávať probačný a mediačný úradník v čase pred vydaním rozhodnutia, a to v lehote určenej súdom (prokurátorom). Bude sa vyžadovať len súhlas tých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu. Ak neskôr dôjde k rozšíreniu počtu osôb ž ijúcich v spoločnej domácnosti, ich súhlas sa už nebude vyžadovať, nakoľko si musia byť vedomé tej skutočnosti, že budú žiť v obydlí, v ktorom sa používajú technické prostriedky. Zamedzí sa tak aj prípadnému zneužívaniu inštitútu súhlasu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Takto udelený písomný súhlas nebude možné vziať späť, a to s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.

Osobitná podmienka je vyjadrená v odseku 3. Cieľ om tohto ustanovenia je riešiť situácie, kedy je chránenou osobou dieťa. Túto situáciu nemožno vylúčiť, že v praxi nastane. Ak bude chránenou osobou dieťa, nebude sa vyžadovať jeho súhlas, ale o kontrole technickými prostriedkami sa rozhodne na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho schopnosti plniť povinnosti, ktoré zo statusu chránenej osoby vyplývajú (pozri najmä § 7 ods. 2 a § 28). Na tento účel bude súd (prokurátor) povinne zohľadňovať názor dieťaťa, ak je spôsobilé ho formulovať, rovnako aj vyjadrenie jeho zákonných zá stupcov, prípadne opatrovníka, ak bol ustanovený. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a by ť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, je priznané Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že záujem dieťaťa môže byť v niektorých prípadoch (predovšetkým v prípadoch domáceho násilia) v rozpore so záujmom jeho zákonného zástupcu – z uvedeného dôvodu preto návrh zákona nepreferuje názor dieťaťa pred vyjadrením zákonného zástupcu a naopak. Je plne v rozhodovacej právomoci súdu (prokurátora) zvážiť všetky okolnosti prípadu tak, aby bolo splnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak niektoré z týchto podmienok po začatí kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami odpadnú alebo sa zmenia, je to dôvodom na postup podľa § 22 (prerušenie kontroly v ýkonu rozhodnutia) alebo podľa § 23 (skončenie kontroly technickými prostriedkami).

K § 13

Zavádza sa prieskumné konanie, ktorého ú čelom je zistiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa nariadi kontrola technický mi prostriedkami. Tento prieskum bude vykonávať probačný a mediačný úradník na pokyn sudcu (prokurátora). O výsledkoch prieskumu vyhotoví probačný a mediačný úradník správu, ktorá tvorí podklad pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami.

Je dôležité upozorniť na to, že v tomto prípade ide o osobitný typ prieskumného konania, ktoré nie je možné zamieňať s činnosťou probačného a mediačného úradníka podľa § 3 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o probačných a mediačných úradníkoch'). Èinnosť podľa § 3 cit. zákona vykonáva síce probačný a mediačný úradník taktiež pred rozhodnut ím súdu, ale účelom tejto činnosti je zistiť, či sú vytvorené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody, a to najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu. V prípade predkladaného ná vrhu nie je navrhované prieskumné konanie úkonom probácie, aj keď nie je vylúčené jeho súčasné vykonanie popri úkonoch podľa § 3 zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

V praxi to bude znamenať, že probačný a mediačný úradník najprv bude zisťovať, či je vôbec účelné uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na osobu páchateľa a až potom (príp. súčasne) bude skúmať splnenie podmienok pre kontrolu tohto trestu technickými prostriedkami.

Účelom postupu podľa § 13 je preverenie splnenia podmienok technického charakteru rozhodných pre nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia (alternat ívneho trestu) technickými prostriedkami. Rovnako je jeho súčasťou obstaranie súhlasu podľa § 12 ods. 2, ak sa tento vyžaduje v závislosti na type použit ého technického prostriedku, ako aj preverenie podmienky podľa § 12 ods. 3; v tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že názor dieťaťa bude zisťovaný pohovorom s týmto dieťaťom.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súčinnosti, ktorá sa ukladá dotknutým osob ám. Použitie pojmu 'dotknutá osoba' je odôvodnenie faktom, že v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o kontrolovanej osobe alebo o chrá nenej osobe, keďže rozhodnutie o uložení zákazu, obmedzenia alebo povinn osti nebolo vydané. Dotknutou osobou treba rozumieť obvineného alebo obžalovaného, u ktorého súd skúma podmienky a možnosti uloženia alternatívneho trestu, resp. primeraného obmedzenia alebo povinnosti; dotknutými osobami sú aj osoby žijúce s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. Dotknutou osobou je aj 'budúca' chránená osoba. Z praktického hľadiska teda právna úprava predpokladá osobné stretnutie s dotknutými osobami v ideálnom prípade v obydlí, v ktorom sa zdrž iavajú, kde probačný a mediačný úradník za účasti osôb zabezpečujúcich technickú podporu (operačné stredisko) vykoná pohovor s dotknutými osobami a overí splnenie podmienok podľa § 12 ods. 1 a obstará súhlasy podľa § 12 ods. 2. Výsledkom tohto procesu bude správa, ktor ú probačný a mediačný úradník predloží sudcovi, ktorý dal pokyn na vykonanie prieskumu. Vykonať prieskumné konanie bude možné len na základe pokynu sudcu (prokurátora), čím sa zvýrazňuje fakultatívnosť kontroly technickými prostriedkami, ako aj nezávislosť sudcu zvážiť všetky okolnosti prípadu, ako aj mož nosti uloženia trestu, ktorý najlepším spôsobom naplní svoj účel.

Súčasťou zisťovania splnenia podmienok podľa § 12 bude aj poučovacia povinnosť podľa navrhovaného odseku 3. Požiadavka na poučenie všetkých dotknutých osôb a ich informovanosť je logická, nakoľko od nej sa odvíja aj získanie súhlasu podľa § 12 ods. 2. Udelenie sú hlasu musí vychádzať z dostatku informácií o dôsledkoch nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

Vzhľadom na to, že od preskú mania splnenia podmienok podľa § 12 je závislé rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia, resp. nariadenie kontroly technickými prostriedkami v ostatných prí padoch, je potrebné výsledky tohto procesu formalizovať vo forme správy, ktorú vypracuje probačný a mediačný úradník. Sprá va bude podkladom pre rozhodovanie sudcu (prokurátora).

Lehotu na vykonanie úkonov podľa § 13 určí probačnému a mediačnému úradníkovi sudca, príp. prokurátor. Nie je snahou predkladateľa túto lehotu určovať presným počtom dní a priamo zákonom, keďže je namieste zvážiť od prípadu k prípadu všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať nerušený priebeh preskúmania podmienok. Preto sa navrhuje, aby túto lehotu určil probačnému a mediačnému úradníkovi priamo ten, kto dáva pokyn na vykonanie prieskumu podľa § 13. Rovnako je namieste ponechať na úvahe súdu (prokurátora) dĺžku tejto lehoty aj s ohľadom na to, že dôležitosť a urgentnosť požiadavky na urýchlené preverenia splnenia technických podmienok v prípade domáceho násilia bude iná ako v prípade trestu zákazu pobytu. Praktické skúsenosti z Èeskej republiky v prípade trestu domáceho väzenia hovoria, že táto lehota neprekročí 30 dní.

K § 14

Návrh zákona predpokladá, že môž u nastať situácie alebo skutočnosti, ktoré dočasne alebo na trvalo ovplyvnia podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami. V týchto prípadoch je potrebné, aby probačný a mediačný úradník preskúmal vzniknutú situáciu a o veci informoval sudcu alebo prokurátora, ktorý nariadil kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Následne bude vecou súdu alebo prokurátora, aby rozhodli o ďalšom postupe, t.j. či sa preruší kontrola technickými prostriedkami (dočasná zmena podmienok; napr. dočasná strata obydlia, kde sa vykonáva trest domáceho väzenia, dočasné odpojenie od elektriny a pod.) alebo či sa tá to kontrola ukončí (trvalá zmena/zánik podmienok neumožňujúca ďalšie trvanie kontroly technickými prostriedkami).

K § 15

Účelom tohto ustanovenia je definovať základný právny rámec použitia technických prostriedkov. Technické prostriedky bude možné použiť len v súlade so zákonom, t.j. spôsobom, ktorý predpisuje predkladaný návrh zákona, len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a len v rozsahu v akom určí ten, kto vydáva rozhodnutie.

Právnym základom využitia inštitútu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami je rozhodnutie súdu pri využívaní alternatí vnych foriem trestania a rozhodnutie prokurátora pri využívaní odklonu v trestnom konaní.

K § 16

Navrhovaný inštitút 'režim použ itia technických prostriedkov' bude plniť dve funkcie – zabezpečenie použitia technických prostriedkov len v nevyhnutnom rozsahu a konkretizovanie podstaty zákazu, povinnosti alebo obmedzenia, t.j. výrokovej č asti rozhodnutia, z ktorej bude zrejmé, kto je kontrolovanou a chránenou osobou, kde sa má vykonať trest domáceho väzenia, ktoré sú zakázané priestory, v akom čase trvá povinnosť zdržiavať sa v obydlí, aká bude frekvencia hlasového overovania prítomnosti kontrolovanej osoby a pod. Súčasne bude podkladom pre operačné stredisko pri aktivácii tohto režimu v centrálnom monitorovacom systé me.

K § 17

Navrhované ustanovenie rieši dve základné otázky – kto je kontrolujúcim orgánom (kontrolovanú osobu určuje súd alebo prokurátor v rozhodnutí) a aké všetky čiastkové úkony alebo č innosti sa v rámci kontroly vykonávajú.

Kontrola technickými prostriedkami je v § 2 vymedzená ako určitá činnosť. V nadväznosti na to vymedzuje § 17 kont rolu technickými prostriedkami výpočtom úkonov alebo čiastkových činností, ktoré spadajú do rámca kontroly a ktoré sa poč as kontroly vykonávajú.

Kontrolu bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda nesie zodpovednosť za priebeh kontroly nakoľko tým napĺňa svoju úlohu kontrolovať výkon niektorých rozhodnutí súdu alebo prokurátora. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dôkladne rozlišovať medzi činnosťou probačného a mediačného úradníka, ktorá v konečnom d ôsledku smeruje k rozhodnutiu súdu (prokurátora) a činnosťou operačného strediska, ktorá nesmie nahrádzať činnosť probačného a mediačného úradníka, nakoľko by tak operačné stredisko mohlo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Operačné stredisko predstavuje vo svojej podstate technickú podporu pre činnosť probačného a mediačného úradníka. Tomuto účelu je podriadená aj dikcia odseku 2. V praxi bude teda zabezpečená technická podpora pre probačné ho a mediačného úradníka najmä formu asistencie pri inštalácii a deinštalácii technických prostriedkov, overovaní ich funkčnosti a pod.

Vzhľadom na navrhovanú kompetenciu ministerstva spravodlivosti metodicky riadiť a usmerňovať činnosť probačných a mediačných úradníkov pri výkone kontroly technickými prostriedkami bude detailný postup pri výkone kontroly popísaný v metodických príručkách vydaných ministerstvom spravodlivosti.

V tejto súvislosti sa navrhuje vstup do Trestné ho poriadku, a to z dôvodu, že aktuálna úprava v § 435 ods. 1 umožňuje poveriť kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného' alebo probačného a mediačného úradníka. Èiže súd si môže vybrať, kto bude kontrolujúci orgá n. Tento koncept je namieste zmeniť tak, že kontrolu technickými prostriedkami vykonáva konkrétny subjekt priamo zo zákona (probačný a mediačný úradník), a teda súd si nevyberá, kto bude vykonávať kontrolu, rovnako odpadá potreba poverovania probačného a mediačného úradníka na výkon kontroly výkonu rozhodnutia.

K § 18

Prvotnými úkonmi, ktorými sa začí na kontrola technickými prostriedkami bude inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu použitia technických prostriedkov. Úkony spojené s inštal áciou technických prostriedkov (odsek 1) bude vykonávať probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska. Aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov vykoná operačné stredisko na pokyn probačného a mediačného úradníka. Vykonaním týchto úkonov možno považovať kontrolu technickými prostriedkami za za čatú.

O týchto úkonoch vyhotoví probačný a mediačný úradník úradný záznam, ktorý bude tvoriť súčasť spisovej dokumentácie k danému prípadu.

Z právnej úpravy vyplýva, že inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu ich použitia sú dva odlišné úkony, od ktorých vykonania je závislý začiatok kontroly technickými prostriedkami.

K § 19

Ako už bolo naznačené vyššie, samotná kontrola technickými prostriedkami je vždy spojená s centrálnym monitorovacím systémom. Účelom tohto prepojenia je zabezpečiť monitoring priebehu kontroly technickými prostriedkami zaznamenávaním bezpečnostný ch incidentov a prevádzkových incidentov. Jednotlivé technické prostriedky komunikujú s centrálnym monitorovacím systémom na báze odosielania informácií, ktoré vyhodnocuje zaznamenáva operačné stredisko a informuje o nich probačného a mediačného úradníka.

Cieľom právnej úpravy v odseku 2 je umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi kedykoľvek si vyžiadať informácie o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Príslušným probačným a media čným úradníkom treba rozumieť probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva v konkrétnom prípade kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami vrátane službukonajúceho probačného a mediačného úradníka. Je teda vylúčené, aby ktorýkoľ vek probačný a mediačný úradník týmto spôsobom získaval informácie o priebehu technickej kontroly v prípadoch, ktoré mu nepatria.

K § 20

Bezpečnostný incident je definovaný ako poru šenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím [§ 2 písm. h)]. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezodkladné informovanie probačného a mediačného úradníka o všetkých bezpečnostných incidentoch. Informácia o tom, že nastal bezpečnostný incident je určujúca pre probačného a mediačného úradní ka, ktorý je povinný zistiť okolnosti toho ktorého bezpečnostného incidentu a podať o tom informáciu tomu, kto rozhodnutie vydal.

Právna úprava teda nie je koncipovaná v tom zmysle, že bezpečnostný incident automaticky znamená porušenie podmienok výkonu trestu (rozhodnutia). Bezpečnostný incident je potrebné vždy preveriť, čo zabezpečí probačný a mediačný úradní k v spolupráci s operačným strediskom. Výstupom z tohto preverovania je záznam, ktorý sa predloží súdu, ktorý rozhodnutie vydal. V tomto prípade sa vychádza z aktuálnej právnej úpravy trestných kód exov, ktoré s nedodržaním podmienok výkonu rozhodnutia spájajú rôzne následky – vznik trestnej zodpovednosti (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zá kona), premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody (premena trestu podľa § 54 ods. 4 Trestného zákona) alebo porušenie podmienok v rámci skúšobnej doby pri podmienečných rozhodnutiach. Vzhľ adom na charakter týchto následkov sa navrhuje mechanizmus, podľa ktorého všetky bezpečnostné incidenty ohlási operačné stredisko probačnému a mediačnému úradníkovi, ten ich preverí a získané informácie predloží súdu (prokurátorovi), ktorý rozhodne o ďalš om postupe. Zvýrazňuje sa tak skutočnosť, že jedine súd (prokurátor) je opr ávnený s konečnou platnosťou posudzovať bezpečnostné incidenty, pričom probačný a mediačný úradník a operačné stredisko v tomto prípade zabezpečuje podklady pre toto rozhodnutie.

Osobitne je koncipovaná oznamovacia povinnosť v prípade bezpečnostných incidentov vo vzťahu k Policajnému zboru. navrhuje sa, aby operačné stredisko kontaktovalo Policajný zbor v prípadoch, kedy bezpečnostný incident ohrozuje život alebo zdravie, prí pade je trestným činom.

K § 21

Právna úprava rozlišuje bezpečnostné incidenty a prevádzkové incidenty. Návrh zákona predpokladá, že riešenie bezpečnostných incidentov bude výlučne v pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Prevádzkové incidenty bude rie šiť operačné stredisko s tým, že ak sa ukáže, že prevádzkový incident by mohol byť súčasne bezpečnostným incidentom, bude povinné ohlásiť túto skutočnosť probačnému a mediačné mu úradníkovi; k tomu pozri tiež § 2 písm. j) návrhu zákona.

V záujme efektívnej ochrany detí pred násilím je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie o možnom ohrození dieťaťa dostali aj k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe oznámenia uvedené ho incidentu bude môcť orgán vo veci konať a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia. Tejto požiadavke zodpovedá znenie odseku 2.

K § 22

Inštitút prerušenie kontroly technický mi prostriedkami má za cieľ riešiť situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon kontroly technickými prostriedkami.

Z povahy veci je zrejmé, že prerušenie kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s prípadným prerušením výkonu rozhodnutia (trestu). Ak sa preruší kontrola technickými prostriedkami, to neznamená , že sa prerušuje výkon rozhodnutia (trestu), prípadne, že sa vylučujú in é metódy a postupy kontroly výkonu rozhodnutia. Naopak však bude platiť, že ak sa preruší výkon rozhodnutia (napr. prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia), tak bude nutné prerušiť aj kontrolu vý konu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Ïalším dôvodom prerušenia kontroly technickými prostriedkami je vzatie kontrolovanej osoby do väzby. Po prepustení kontrolovanej osoby z vä zby, možno opätovne nariadiť výkon kontroly technickými prostriedkami.

Rovnako prerušenie výkonu kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s výnimkou udelenou podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku. Ak proba čný a mediačný úradník udelí výnimku podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku, nepôjde o situáciu, ktorá by odôvodňovala prerušenie kontroly technickými prostriedkami, ale pôjde o situáciu odô vodňujúcu osobitný postup pri vyhodnocovaní dodržiavania povinnosti zdržiavať sa po určený čas na určenom mieste.

Nakoľko prerušením kontroly technickými prostriedkami môže byť dotknutá chránená osoba, navrhuje sa, aby súd (prokurátor) vyrozumel chránenú osobu o tom, že došlo k prerušeniu kontroly.

K § 23

Ako každý proces aj kontrola technickými pr ostriedkami má svoj koniec. Právna úprava rozlišuje tri spôsoby jej ukončenia. V prvom prípade ide o situáciu, kedy sa kontrola skončí ukončení m samotného výkonu rozhodnutia. Z povahy veci je zrejmé, že ak je ukončený výkon rozhodnutia, nemožno vykonávať kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko niet čo kontrolovať. Kedy možno považovať vý kon rozhodnutia za skončený vyplýva z procesných predpisov; napr. v prípade trestu domáceho väzenia uplynutím doby, na ktorú bol uložený, príp. premenou trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, v pr ípadoch probačného dohľadu uplynutím skúšobnej doby a pod.

Druhým spôsobom je ukončenie kontroly predtým než sa vykoná samotné rozhodnutie. Ako dôvod takéhoto postupu prichádza do úvahy podľa navrhovaného odseku 2 zmena podmienok použitia technických prostriedkov, ktorá (spravidla trvalo) neumožňuje ich ďalšie použitie. To znamená, že ak natrvalo odpadnú podmienky použitia technických prostriedkov, je to dô vodom pre skončenie kontroly technickými prostriedkami. V tomto prípade ide o objektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technický mi prostriedkami.

Subjektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami na strane kontrolovanej osoby je upravený v odseku 3 a jeho využitie prichádza do úvahy vtedy, ak samotná kontrolovaná osoba svojím pozitívnym správaním preukáže, že tento typ kontroly výkonu rozhodnutia nie je naďalej potrebný. Cieľom tejto právnej úpravy je zohľadniť skutočnosť, že v niektorých prípadoch je trvanie trestu alebo skúšobnej doby uloženej súdom pomerne dlhé (napr. výmera trestu zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, skúšobná doba pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odň atia slobody, pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, od výkonu trestu zákazu pobytu, od výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní až päť rokov, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní až sedem rokov), pričom súčasné trvanie kontroly technickými prostriedkami za predpokladu d ôsledného dodržiavania podmienok uložených trestov alebo iných zákazov, povinností a obmedzení zo strany kontrolovanej osoby nemusí byť proporcionálne účelu, ktorý sa touto kontrolou sleduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby bolo prípustné ukončiť kontrolu technickými prostriedkami aj vtedy, 'ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná'. Ide o fakultatívny inštitút a jeho využitie je na rozhodnutí súdu, resp. prokurátora, ktorí budú rozhodovať na návrh probačného a mediačného ú radníka.

Jeho využitie však nebude možné v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom kontrola technickými prostriedkami je neoddeliteľnou súčasťou tohto trestu.

Osobitne sa formuluje dôvod skončenia kontroly v písmene c). Podobne ako v pr ípade väzby, aj nástup kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia slobody bude mať za následok skončenie kontroly technickými prostriedkami. V prípade trestu domáceho väzenia je situácia odlišná. V pripojenej novelizácii Trestného poriadku sa navrhuje, aby nastúpením odsúdeného, ktorý vykonáva trest domáceho väzenia, do výkonu trestu odňatia slobody došlo ex lege k prerušeniu výkonu trestu domáceho v äzenia. Nakoľko v tomto prípade dochádza k prerušeniu výkonu trestu, je namieste postup podľa § 22 ods. 1, t.j. dôjde k prerušeniu výkonu kontroly technický mi prostriedkami a nie k jej ukončeniu. Preto sa navrhuje výnimka v časti vety za bodkočiarkou.

K § 24

Logickým dôsledkom prerušenia alebo skončenia kontroly technickými prostriedkami je deaktivácia režimu použitia technických prostriedkov a deinštalácia technických prostriedkov, ktorá nastupuje bezprostredne po prerušení alebo skončení kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Úkony spojené s deinštaláciou technických prostriedkov vykoná probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačné ho strediska.

K § 25

Po skončení kontroly sa navrhuje formalizovať priebeh kontroly technickými prostriedkami do podoby správy o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Správu o priebehu kontroly bude probačný a mediačný úradník povinný vypracovať aj pred skončení m kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami kedykoľvek, ak o to požiada sudca alebo prokurátor.

K § 26

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dô vodovej správy, navrhuje sa, aby sa kontrolované osoby podieľali na nákladoch, ktoré štátu vznikajú v súvislosti s výkonom kontroly technický mi prostriedkami.

Návrh zákon preto ustanovuje, že primárne znáša náklady spojené s technickou kontrolou (materiálno-technické a personálne zabezpečenie) štát. Súčasne však návrh zákona ukladá povinnosť kontrolovanej osobe povinnosť čiastočne štátu tieto náklady nahradiť. Výšku týchto nákladov ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou; návrh tejto vyhlášky je prílohou návrhu zákona. Návrh zákona v šak predpokladá, že pôjde o sumu za každý začatý deň kontroly technickými prostriedkami (predpokladaná suma je v súčasnosti jedno euro za každý za čatý deň kontroly; jej výsledné znenie bude závisieť aj od výsledkov verejného obstarávania k servisných služieb a s tým súvisiacich analýz).

Vzhľadom na dikciu odseku 2 je zrejmé, že povinnosť zaplatiť časť nákladov spojených s kontrolou technickými prostriedkami vzniká priamo zo z ákona a nie je potrebné o nej osobitne rozhodovať. Pohľadávka, ktorá takto vzniká je pohľadávkou štátu, pričom jej sprá vcom bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré bude realizovať aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z postavenia správcu pohľadávky štátu v zmysle schvaľovaného vládneho návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zá konov (tlač 1213, aktuálne v druhom čítaní).

Z praktického hľadiska vyzve probačný a mediačný úradník kontrolovanú osobu na úhradu sumy (počet dní kontroly vynásobený sumou za jeden deň kontroly). Ak táto nie je uhradená, pristúpi ministerstvo spravodlivosti k jej vymáhaniu ako pohľadávky štátu, ktorá vznik á priamo zo zákona.

Z hľadiska lehôt na zaplatenie časti nákladov sa navrhuje dvojaký režim: preferovaná je dohoda probačného a mediačného úradníka na mesa čnej platbe týchto nákladov, t.j. náklady uhrádza za každý vykonaný mesiac kontroly. Ak k tejto dohode nedôjde, uplatní sa zákonom ustanoven ý režim, a to v závislosti na tom, či kontrola technickými prostriedkami presahuje dva kalendárne roky [písmeno a)], ale sa vykonáva v rámci jedného kalendárneho roka [písmeno b)].

K § 27

Navrhované ustanovenie dáva možnosť kontrolovanej osobe v prípade potreby obrátiť sa na probačného a mediačného úradníka. Ide najmä o prípady týkajúce sa náhlych zmien, ktoré by mohli mať vplyv na režim použitia technický ch prostriedkov (zamestnávateľom nariadená práca nadčas, dopravná zápcha a pod.), či prípady technických porúch zverených technických prostriedkov a pod.

K § 28

Navrhuje sa ustanoviť výpočet povinností vypl ývajúcich kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Navrhované povinnosti sú osobitnými pravidlami sprá vania sa kontrolovanej osoby a chránenej osoby počas výkonu rozhodnutia kontrolovaného technick ými prostriedkami s ohľadom na špecifiká týkajúce sa materiálno-technických podmienok výkonu samotnej kontroly a technické prostriedky zverené kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Povinnosti osobitne spojené s konkrétnymi typmi technických prostriedkov sú sústredené do § 4 a nasl. návrhu zákona. V prípade § 26 ide o povinnosti spoločné pre vš etky technické prostriedky.

Z hľadiska sankčného mechanizmu za porušenie (nedodržanie) uvedených povinností sa javí, po dôkladnej analýze všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, riešenie navrhovan é v odseku 3. Dôsledkom porušenia týchto povinností môže byť trestnoprávna zodpovednosť a/alebo zodpovednosť za škodu [technické zariadenia sú vo vlastníctve štátu, ktorého správu vykoná va ministerstvo spravodlivosti; k tomu pozri navrhované znenie § 29 písm. a)].

Vychádza sa z predpokladu, že má byť vecou súdu zvážiť okolnosti porušenia týchto povinností a rozhodnúť o ďalšom postupe; to platí aj pre postup správcu majetku štátu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Porušenie navrhovaných povinností môže podľa okolností prípadu viesť k záveru, že kontrolovaná osoba ich porušuje v snahe vyhnúť sa uloženému trestu alebo primeranému obmedzeniu či povinnosti – v takomto prípade sa budú aplikovať konsekvencie vyplývajúce z Trestné ho poriadku, resp. Trestného zákona (napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia, premena trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, príp. záver, že odsúdený alebo obvinený nevedie riadny život, čo m ôže mať za následok rozhodnutie o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe atď.).

Ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate technických zariadení, je namieste vyvodiť zodpovednosť za škodu voči tomu, kto technické prostriedky poškodil, zničil alebo stratil. Nie je nevyhnutné, aby táto pr ávna konštrukcia bola v návrhu zákona výslovne upravená, nakoľko možno bez ďalších pochybností využiť § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu). Okrem aplikácie Občianskeho zákonníka bude ministerstvo spravodlivosti postupovať aj podľa zákona N árodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby probačný a mediačný úradník oznamoval porušenie akejkoľvek povinnosti kontrolovanou osobou tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technický mi prostriedkami. Osobitne sa upravuje oznamovania povinnosť smerom k ministerstvu spravodlivosti, ktorému sa bude oznamovať porušenie povinností zakladajúcich občianskoprávnu zodpovednosť – zodpovednosť za škodu.

Špecifická povinnosť je spojená s vycestovaním osoby, ktorá sa podrobuje monitoringu, do zahraničia. V tomto prípade sa navrhuje, aby táto osoba bola povinná oznámiť svoj zámer vycestovať do zahraničia proba čnému a mediačnému úradníkovi v predstihu piatich pracovných dní. Účelom zavedenia tejto povinnosti je zamedziť vzniku konfliktných situ ácií pri zabezpečovaní monitoringu v zahraničí (na území iného štátu), rovnako aj vytvoriť faktickú možnosť prerušiť kontrolu technickými prostriedkami v týchto prípadoch. V odseku 4 sa definujú obsahové náležitosti oznámenia ohlásenia zámeru vycestovať do zahraničia.

Oznamovacie povinnosti kontrolovanej a chránenej osoby sú koncipované tak, aby sa plnili smerom k probačnému a mediačnému úradníkovi, t.j. aby tu bol len jeden kontaktný bod (bez nutnosti oznamovať to aj operačné mu stredisku). Nakoľko tieto informácie sú dôležité aj pre činnosť operačného strediska, navrhuje sa, aby boli tieto informácie súčasne oznámené zo strany probačného a mediačného úradníka aj operačnému stredisku.

K § 29

Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy chrá nenej osoby, ktorou je maloleté dieťaťa sa navrhuje analogicky aplikovať túto právnu úpravu aj v prípade osôb, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právnej úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. To znamená, že aj v týchto prípadoch sa bude aplikovať § 12 ods. 3, § 13, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 2 druhá veta.

K § 30

Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. V širších súvislostiach sa preto navrhuje zveriť štátnu správu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami prá ve ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude najmä prevádzkovať centrálny monitorovací systém, plniť úlohy operačného strediska a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov pri plnení ú loh spojených s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a vykonávať štatistické zisťovania.

Pôsobnosť ministerstva spravodlivosti ako správcu majetku štátu, ktorý tvoria technické prostriedky je vyplýva z § 3 ods. 2. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, je správa majetku upravená mimo § 30.

K § 31

Centrálny monitorovací systém je informačným systémom, prostredníctvom ktorého je umožnená kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Návrh zákona ho v § 29 ods. 1 definuje ako súčasť širšieho celku, ktorým je Centrálny informačný systém s údnictva. Vytvorením tejto väzby sa použije na zavádzaný centrálny monitorovací systém právna regulácia vyplývajúca z § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci tohto informačného systému je opera čným strediskom spracúvaný vopred určený okruh osobných údajov. V centrálnom monitorovacom systéme sa bude spracúvať aj osobitná kategória osobných údajov, a to biometrických údajov. Spracová vanie biometrických údajov umožňuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len 'zákon o ochrane osobných ú dajov'); k tomu pozri najmä § 13 ods. 5 písm. a) cit. zákona. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vytvára v § 30 ods. 2 právny základ spracovania biometrických údajov.

Z povahy a charakteru údajov spracúvaných v centrálnom monitorovacom systéme tieto nebudú verejne prístupné a bude ich možné použiť len na dosiahnutie účelu tohto zákona, teda na zabezpečenie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. To znamená, ž e tieto informácie nebude možné poskytnúť nikomu inému ako probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami.

K § 32

Navrhované ustanovenie zabezpečuje priestor pre vz ájomnú súčinnosť osôb participujúcich na kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, ako aj ostatných subjektov priamo či nepriamo dotknutých výkonom takejto kontroly.

Zároveň sa navrhuje, aby bola probačným a mediačným úradníkom na základe ich žiadosti poskytnutá ochrana pri výkone činnosti pod ľa tohto zákona zo strany Policajného zboru najmä v prípade, že z konania alebo charakteru predovšetkým kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia probačného a mediačného úradníka.

K § 33

Aj keď návrh zákona nie je vo svojej podstate procesným predpisom, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré predpokladajú rozhodovaciu činnosť. Účelom tohto ustanovenia je upraviť vzťah novej právnej úpravy a procesných predpisov.

Z povahy veci sa navrhuje explicitne vylúčiť aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je upravovať rozhodovanie orgánov verejnej moci – z tohto pohľadu nejde o predpis procesného práva. Povaha tohto návrhu zákona je daná predmetom jeho úpravy – upravuje sa kontrola technickými prostriedkami, a táto nie je klasickou rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci. Tomu zodpovedá aj vylúčenie aplikácie správneho poriadku.

Vzhľadom na to, že návrh zákona predpokladá vydávanie troch typov rozhodnutí – prerušenie kontroly vrátane jej pokračovania a skonč enie kontroly, navrhuje sa explicitne forma rozhodnutia, a to uznesenie. Nakoľko kontrola technickými prostriedkami môže byť výsledkom trestné ho konania alebo občianskeho súdneho konania, navrhuje sa subsidiárne použitie ustanovení o uznesení ako procesnej forme, a to buď Trestné ho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v trestnom konaní alebo Občianskeho súdneho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v občianskom súdnom konaní. Subsidiárne použitie procesných predpisov sa týka len ich ustanovení upravujúcich uznesenie ako formu rozhodnutia.

S prihliadnutím na povahu rozhodnutí o prerušení kontroly a o skončení kontroly technickými prostriedkami sa navrhuje vylúčiť opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, t.j. subsidiarita procesných predpisov je vylúčená v prípade uplatňovania opravných prostriedkov proti uzneseniu.

K čl. II

(novela Občianskeho súdneho poriadku)

K bodu 1

Na základe vykonaných analýz možností využitia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami aj mimo trestného konania je vhodným a z hľadiska jeho účelu žiaducim právnym inštitútom, pri ktorom možno využiť kontrolu technický mi prostriedkami, predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi účastníkovi, aby nevstupoval do časne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dô vodne podozrivý z násilia.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby súd mohol nariadiť kontrolu tohto predbežného opatrenia technickými prostriedkami za podmienok uvedených v návrhu zákona v čl. I.

Charakteristickou črtou právnej úpravy v občianskom súdnom konaní je fakt, že súd bude môcť o nej rozhodnúť ako na návrh, tak aj bez návrhu. Ak o nej rozhodne na návrh účastníka konania, tak nebude potrebné pri skúmaní podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami obstarávať súhlas tohto účastníka konania (chránenej osoby); k tomu pozri § 12 ods. 3 návrhu zákona v čl. I.

K bodu 2

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo predbežné opatrenie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať nariadené, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. III

(novela Trestného zákona)

Všeobecne

Platná a účinná právna úprava v Trestnom zákone sa zaoberá problematikou kontroly výkonu trestov technickými prostriedkami len v jedinom prípade, a to v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom umožňuje nariadenie takejto kontroly (§ 53 ods. 1). Cieľom novelizácie Trestného zákona je jednak precizovanie právnej úpravy ukladania trestu domáceho väzenia v nadväznosti na navrhovan ú právnu úpravu v čl. I, a súčasne rozšírenie možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami aj v prípade výkonu ďalší ch (alternatívnych) trestov, ochranného dohľadu, resp. tých primeraných obmedzen í a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami.

Z hľadiska základnej charakteristiky zmien v Trestnom zákone je potrebné poukázať na to, že kontrola technickými prostriedkami bude obligatórna v prípade trestu domáceho väzenia a v ostatných prípado ch bude ako fakultatívny prostriedok kontroly výkonu rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní; o jej nariadení bude rozhodovať sú d, resp. v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania aj prokurátor.

Podmienkou uloženia trestu domáceho väzenia, resp. nariadenia kontroly technickými prostriedkami v iných prípadoch bude preskúmanie splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa návrhu zákona v čl. I. Bez splnenia týchto podmienok nebude možné uložiť trest domáceho väzenia, resp. nariadiť kontrolu technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Novým inštitútom, ktorý sa zavádza predkladanou novelou Trestného zákona je premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako alternatívy k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 1 a ž 4

Účelom navrhovanej zmeny je umožniť použitie kontroly výkonu niektorých primeraných obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3 a 4) ukladaných v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že využitie kontroly technickými prostriedkami prichádza do úvahy len u tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšť a kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, resp. tých obmedzení a povinností, u ktorých je objektívne možné zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami. Z aktuálneho kataló gu primeraných obmedzení (§ 51 ods. 3) ide o zákaz účasti na určených verejných podujatiach, zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých bol sp áchaný trestný čin. V prípade povinností (§ 51 ods. 4) ide o prí kaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 5 a 6

Jedným z inštitútov, kde sa bude využí vať kontrola technickými prostriedkami je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V tomto prípade pôjde o kontrolu výkonu rozhodnutia súdu, ktorým v rámci podmienečné ho odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloží odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3 a 4). Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinnost í. K tomu pozri odôvodnenie k bodom 1 až 4.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Všeobecne k trestu domáceho väzenia

Ako už vyplýva z predchádzajúcich čast í dôvodovej správy, trest domáceho väzenia doznáva touto novelizáciou systémových zmien, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

-zmena podmienok uloženia tohto trestu

-výmera trestu sa zvyšuje z jedného na dva roky

-kontroluje sa obligatórne technickými prostriedkami pri zachovaní aj iných foriem kontroly jeho výkonu

-kontrolu výkonu tohto trestu bude vykonávať probačný a mediačný úradník priamo zo zá kona (bez nutnosti poverenia), a to vrátane kontroly technickými prostriedkami

-upúšťa sa od ingerencie 'orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným' ako alternat ívy k činnosti probačného a mediačného úradníka

-zavedenie možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

-zmena prepočtu pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odň atia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

K bodu 7

V bode 7 (§ 53 ods. 1) sa nanovo definujú podmienky uloženia trestu domáceho väzenia a jeho výmera. Naďalej zostáva zachovaná úprava ukladania tohto trestu (len) páchateľovi prečinu. V § 53 ods. 1 pí sm. a) sa definuje požiadavka na posúdenie vhodnosti uloženia tohto trestu namiesto trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na uvádzané okolnosti. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) sa bude vyžadovať pre uloženie tohto trestu písomný sľub páchateľa, že splní podmienky výkonu tohto trestu, ak mu bude uložený, čím sa zvýrazňuje alternatívny charakter tohto trestu, ktorého uloženie bude závisieť aj od ochoty páchateľ a trestného činu podrobiť sa tomuto trestu namiesto trestu odňatia slobody, ktorý mu inak hrozí.

Súčasne je potrené poukázať na to, že podmienky ulo ženia trestu domáceho väzenia je potrebné vnímať v kontexte základných zásad ukladania trestov. Práva úprava v § 53 ods. 1 tieto základné zásady dopĺňa, resp. rozširuje a v žiadnom prí pade nevylučuje ich aplikáciu. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z toho pohľadu, že zamedzuje vzniku situácie, kedy by sa trest domáceho väzenia uložil napr. páchateľovi trestných činov ako ublí ženie na zdraví, nátlaku alebo trestnom čine sexuálneho zneužívanie v prípade, ak obeť takéhoto trestného činu žije v spoločnej domácnosti s páchateľom. Nie je žiaduce, aby páchateľovi tohto trestného činu bol uložený trest domáceho väzenia, keďže by hrozilo nebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti a obeť by bola opätovne vystavená páchateľovi. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že 'Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrá ni v páchaní ďalšej trestnej činnosti...'. Ochrana spoločnosti pred páchaním napr. 'domáceho násilia' sa bez ďal ších pochybností nedosiahne, ak sa uloží trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia by v tomto prípade rovnako nenapĺňal požiadavku zabrániť pá chateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

K bodu 8

Na základe tejto zmeny sa kontrola vý konu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami stáva jeho neoddeliteľnou súčasťou, a teda stráca svoj doterajší fakultatívny charakter. Zefektívnenie kontroly výkonu tohto trestu vytvára predpoklady pre jeho väčšie využitie, pričom tento stav nie je možné dosiahnuť bez využ ívania technológií na to určených.

K bodu 9

V záujme posilnenia výchovného pô sobenia na odsúdeného sa navrhuje možnosť uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia popri povinnostiach vyplývajúcich mu zo samotnej povahy trestu domáceho väzenia i primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4.

K bodu 10

Podľa platnej právnej úpravy participuje na v ýkone trestu domáceho väzenia, okrem samotného súdu, probačný a mediačný úradník a orgán, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným. Podľa § 435 ods. 1 Trestného poriadku poveruje sú d kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka. Tento koncept sa navrhuje zmeniť tak, že súd nebude poverova ť, ale probačný a mediačný úradník bude priamo zo zákona povinný vykonávať na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia. Súčasne sa navrhuje vypustenie mož nosti poveriť vykonaním kontroly orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, resp. návrh zákona úplne upúšťa od používania pojmu 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly ods údeného'. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia možno vnímať v užšom a širšom význame. V prvom prípade ide len o samotnú kontrolu technickými prostriedkami – jej režim bude upravený mimo trestných kódexov, a to v zákone uvedenom v čl. I. V druhom prípade ide o kontrolu vykonávanú aj iným spôsobom (osobnou návštevou odsúdeného v jeho obydlí a pod.).

K bodu 11

V súvislosti s navrhovanou ú pravou zavedenia možnosti uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 sa navrhuje primerane upraviť následok spojený s neplnením povinností vyplý vajúcich z povahy trestu domáceho väzenia prípadne obmedzení a povinností uložených odsúdenému podľa § 51 ods. 3 a 4. V prípade neplnenia povinností vyplývajúce z charakteru trestu domáceho vä zenia alebo uložených obmedzení a povinností sa navrhuje premena trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody obdobne ako v prípade možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia teda, že každý deň nevykonaného zvyšku trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dň u nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K bodu 12

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu pobytu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu pobytu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodu 13

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 14 a 15

V súlade s dôvodmi podľa všeobecnej č asti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súd mohol premeniť nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody uložený za prečin za podmienok v novo navrhovanom § 65a. Súd tak m ôže urobiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1, čím sa s účasne vymedzuje cieľová skupina odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorých prichádza do úvahy premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne sú dvojakého typu. Prvá je daná v uvá dzacej vete § 65a ods. 1 – primárne musia byť splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Druhú skupinu podmienok tvoria tie, ktor é sú uvedené v písmenách a) až f). Zohľadňuje sa správanie odsúdeného vo výkone trestu, kde sa vyžaduje plnenie povinností a polepšenie – tu ide vyslovene o subjektívnu podmienku na strane odsúdeného [písmeno a)]. Ïalej sa do úvahy berie čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody [pí smeno b)], kde sa vyžaduje vykonanie aspoň jednej tretiny trestu odňatia slobody. Podmienka podľa písmena c) má svoj základ v § 53 ods. 1 Trestného z ákona a je daná hornou hranicou trestu odňatia slobody, nakoľko je nelogické a neprípustné premieňať trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia v trvaní dlhšom ako to pripúšťa § 53 ods. 1. Podmienky podľa písmen d) až f) zohľadňujú správanie sa odsúdeného v minulosti, pričom sa vychádza z predpokladu, že premena nebude možná, ak u odsúdeného došlo v minulosti k premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody [písmeno e)], resp. k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby [písmeno d)]. Z písmena f) vyplýva, že premena bude prípustná len u prvotrestných osôb.

Súčasne sa v súlade s bodom 13 upravuje mechanizmus premeny trestu domáceho väzenia späť na trest odňatia slobody v prípade nedodrž ania povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia a to tým spôsobom, že jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody. Uvedený mechanizmus ná slednej premeny trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody má pôsobiť motivačne na odsúdených na trest domáceho väzenia a súčasne zamedziť neželaným špekulatívnym prepočtom zo strany odsú dených vo vzťahu k nevykonaným zvyškom trestu.

K bodu 16

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným doh ľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia probačného dohľadu nebude kontrola technickými prostriedkami prípustná.

K bodu 17

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci ochranného dohľadu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade ochranného dohľadu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 18 a 20

Vzhľadom na zavádzané možnosti efektí vnej kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, ako aj s prihliadnutím na požiadavku rozširovania možností ukladania alternatívnych trestov sa navrhuje umožniť uložiť trest domáceho väzenia aj mladistvému páchateľovi trestného činu; vždy však len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

K bodu 19

Účelom tohto ustanovenia je umožniť využ itie kontroly technickými prostriedkami v prípadoch uloženia primeraných obmedzení a povinností, ak sú tieto mladistvému páchateľov uložené v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu peňažné ho trestu.

K bodom 21 a 22

Navrhuje sa umožniť kontrolu uložený ch primeraných obmedzení a povinností uložených mladistvému páchateľovi v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 23

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. IV

(novela Trestného poriadku)

K bodu 1

Cieľom navrhovaného doplnenia § 82 je umožniť kontrolu dodržiavania uložených primeraných obmedzení a povinností technickými prostriedkami, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o nahradení väzby.

K bodu 2

Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastaven í trestného stíhania obvineného a súčasne mu uloží primerané obmedzenia a povinnosti, navrhuje sa, aby dodržiavanie týchto primeraných obmedzení a povinností bolo možné kontrolovať technický mi prostriedkami, ak o tom prokurátor rozhodne.

K bodu 3

S cieľom zamedziť situáciá m, kedy sa ukladajú niektoré alternatívne tresty bez reálneho zistenia možností pre riadny výkon týchto trestov sa navrhuje ako obligatórnu podmienku uloženia trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia trestný m rozkazom preverenie podmienok pre riadny výkon tohto trestu probačným a mediačným úradníkom.

K bodu 4

Navrhuje sa terminologicky spresniť, že v prí pade obavy, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonu trestu, súd uznesením nariadi pokračova ť vo výkone trestu; upúšťa sa od doterajšej dikcie 'odvolať prerušenie výkonu trestu'.

K bodu 5

V nadväznosti na navrhovanú úpravu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (čl. III bod 17) sa upravuje procesný postup súdu a príslušnosť súdu na rozhodnutie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa bude rozhodovať len na návrh, pričom tento návrh bude oprávnený podať len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa vykonáva trest. Predkladateľ zvažoval aj iné možnosti pri určení okruhu osôb oprávnených podať takýto návrh (napr. odsúdený, prokurátor a pod.), pričom z praktického hľadiska sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť zverenie návrhového oprá vnenia len riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Zamedzí sa tak zjavne neopodstatneným návrhom. Ak bude návrh riaditeľa zamietnutý, nič nebude brániť tomu, aby bol podaný opakovane.

Lehota na rozhodnutie súdu je ustanovená v odseku 2.

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o premene je upravená v odseku 3; v druhej vete je súčasne zohľadnený nový koncept miestnej príslušnosti na výkon trestu domáceho väzenia (k tomu pozri navrhované znenie § 435 ods. 1).

Obdobne ako v prípade podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa navrhuje obligatórny výsluch odsúdeného.

Súčasne s cieľom zabezpečenia nástupu prepusteného odsúdeného na výkon trestu domáceho väzenia sa v odseku 5 upravuje povinnosť odsúdeného dostaviť sa k určenému probačnému a mediačnému úradní kovi, resp. pred príslušný súd v lehote 24 hodín od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 6 a 7

Z dôvodu vloženia nového § 435a sa navrhuje označiť spoločným nadpisom príslušné paragrafy upravujúce vý kon trestu domáceho väzenia.

K bodu 8

V súlade § 406 sa navrhuje v prípade trestu domáceho v äzenia zmeniť doterajšiu právnu úpravu miestnej príslušnosti okresných súdov na zabezpečenie výkonu tohto trestu. Z dôvodu praktických, ako aj z dôvodu hospodárnosti, sa navrhuje, aby miestne príslušn ým súdom na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia bol okresný súd, v ktorého obvode sa má tento trest vykonávať. Tento súd bude súčasne príslušný na vydanie aj tý ch rozhodnutí, ktoré súvisia s trestom domáceho väzenia – prerušenie výkonu trestu, premena tohto trestu na trest odňatia slobody a pod. Navrhovaná právna úprava rieši súčasne aj príslušnosť probačného a mediačného úradníka.

K bodu 9

Doterajšia právna úprava poverovania probač ného a mediačného úradníka kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia sa nahrádza priamou zákonnou kompetenciou, v zmysle ktorej bude probačný a mediačný úradník vykonávať kontrolu tohto trestu aj bez poverenia sudcu.

K bodu 10

S ohľadom na rozliš ovanie obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zá kona a povinnosti vyplývajúcej z povahy trestu domáceho väzenia pri jeho uložení podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje sa terminologicky spresniť doterajšiu právnu úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na prečíslovanie odsekov v § 435.

K bodu 12

Obdobne ako v prípade Trestného zákona, aj v Trestnom poriadku sa upúšťa od pojmu 'orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia'.

Súčasne sa ustanovujú limity pre udelenie výnimky z trestu domáceho väzenia a zvýrazňuje sa skutočnosť, že takáto výnimka má mať krátkodobý charakter. Výnimky z trestu domáceho väzenia umož ňuje povoliť aj súčasná právna úprava. Podľa návrhu bude môcť probačný a mediačný úradník povoliť výnimku najviac v trvaní 48 hodín. Akákoľvek výnimka nad rámec § 435 ods. 5 bude musieť byť riešená prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia.

K bodu 13

Inštitút prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia m á za cieľ reagovať na dve situácie, a to na obmedzenie osobnej slobody z titulu nastúpenia do výkonu väzby a do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať vý kon tohto trestu. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje zákonné prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia a v odseku 2 fakultatívna možnosť jeho prerušenia.

Z hierarchického postavenia trestu domáceho v äzenia ako významnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odň atia slobody, kedy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je nevyhnutné pá chateľa postihnúť obmedzením slobody, avšak postačuje menšia intenzita zásahu do osobnej slobody ako pri výkone trestu odňatia slobody, sa navrhuje obdobne ako pri výkone trestu odňatia slobody umožniť súdu zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia, najmä ak nastanú dôležité dôvody hodné osobitného zreteľa (odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia, náhle ochorie na ťažkú chorobu, ktorá si vyžiada hospitalizáciu odsúdeného v zdravotníckom zariadení, trest domáceho väzenia sa vykoná va na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok a účel takto uloženého trestu by dočasne nemohol byť naplnený a pod.).

V prípade, že pominú dôvody, pre ktoré bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, súd nariadi pokračovať vo výkone trestu dom áceho väzenia.

Do doby, na ktorú bol odsúdenému uložený výkon trestu domáceho väzenia, sa nebude nezapočítavať doba, na ktorú bol prerušený výkon trestu domáceho väzenia.

Proti uzneseniu o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a uzneseniu o odvolaní prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia bude prípustná sťažnosť, ktorá nebude mať odkladný účinok.

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia bude mať za následok prerušenie kontroly technickými prostriedkami (§ 22 ods. 1 návrhu zákona).

Pri inštitúte prerušenia trestu domáceho väzenia sa vychádza s obdobnej úpravy prerušenia výkonu trestu odňatia slobody (§ 412 Trestného zákona)

K bodom 14 až 16

Trest odňatia slobody je síce najprísnejš ím represívnym nástrojom trestnej politiky štátu, ale jeho výkon musí smerovať rovnako k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V prípade, že odsúdený svojím správaním vo v ýkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať výchovnú zložku trestu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní 'prevýchovný' program zaobchádzania) a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti (opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu) pokračovať v jej páchaní, existujú preventívne prostriedky, ktorých cieľom je ochráni ť spoločnosť aj po prepustení 'problematického' odsúdeného z výkonu trestu – ochranný dohľad.

V doplnenom ustanovení § 460 (nové odseky 2 a 3) sa precizujú procesné ustanovenia uloženia tohto ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

K bodu 17

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosť ou zákona.

K čl. V

(novela zákona o súdnych úradníkoch)

Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od vý konu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedzi ť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje 'klasickú' rozhodovaciu činnosť súdov.

K čl. VI

(novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch)

K bodu 1

V súčasnosti ustanovenie § 2 zákona o proba čných a mediačných úradníkoch nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené novými trestnými kódexmi. Zákon bol spracovaný v čase (2001 až 2002). Cieľom navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 pí sm. a) je prehodnotiť súčasný stav tak, aby probačný a mediačný úradník mal jasný a zrozumiteľný mandát na výkon jednotlivých činností v súvislosti so zabezpečení a výkon inštitú tu probácie.

K bodu 2

Účelom navrhovaného doplnenia zá kona je ustanoviť oprávnenie probačného a mediačného úradníka dožadovať sa ochrany zo strany Policajného zboru v súvislosti s splnení m svojich úloh.

K čl. VII

(novela zákona o výkone trestu odňatia slobody)

Všeobecne

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody je umožniť použitie technických prostriedkov ako kontrolného nástroja odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Využitie technických prostriedkov je plánované najmä v rá mci tzv. otvorených oddelení, resp. pri zaraďovaní odsúdených do práce.

Z koncepčného hľadiska nespadá použitie technických prostriedkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pod 'kontrolu rozhodnutia technickými prostriedkami' tak ako ho vymedzuje návrh zákona v čl. I, preto nie je ani predmetom návrhu zákona v čl. I; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona.

Vzťah právnej úpravy zákona o kontrole v ýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o výkone trestu odň atia slobody je vymedzený v navrhovanom § 1 ods. 2. To znamená, že nová právna úprava sa použije v rámci výkonu trestu odňatia slobody podporne (primerane). Primeranosť jej použitia je determinovaná povahou kontroly pohybu odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádza najmä aplikácia tých ustanovení zákona, ktoré upravujú technické prostriedky a podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami s výnimkou získavania súhlasov dotknutých osôb. Metodika použitia technických prostriedkov je tá istá ako prípade kontroly výkonu rozhodnutí. Úkony, ktoré podľa zákona v čl. I vykonáva probačn ý a mediačný úradník budú v podmienkach ústavov na výkon trestu odňatia slobody zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Èinnosť operačného strediska bude zabezpečovať aj v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Novelizácia zákona o výkone trestu ďalej zahàňa zmeny niektorých ustanovení, pri ktorých aplikačná prax poukazuje na ich nedostatky, resp. odstraňujú sa legislatívno-technické nedostatky vzniknuté prechá dzajúci novelizáciami.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické spresnenie nespr ávne použitého vnútorného odkazu.

K bodu 2

V nadväznosti na zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov sa rozširujú kompetencie Zboru väzenskej a justičnej stráže o možnosť využívania technických prostriedkov pri regulácii a kontrole pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia bezpeč nosti a účelu výkonu trestu.

K bodu 3

Upravujú sa podmienky použitia technický ch prostriedkov kontroly odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa navrhuje tento spôsob kontroly pohybu využívať v prípadoch, kedy má odsúdený povolený voľný pohyb mimo ústavu na v ýkon trestu odňatia slobody.

K bodu 4

Ide o opravu zjavnej nesprávnosti v texte právnej normy, nako ľko zákon upravuje práva a povinnosti odsúdených nie obvinených.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie základných povinností odsúdeného vo výkon trestu odňatia slobody, a to o povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto nariadená. Porušenie tejto povinnosti zo strany odsúdeného bude zakladať vznik discipliná rnej zodpovednosti.

K bodom 7 až 10

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody v bodoch 6 až 9 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižuj úceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

V bode 6 a 9 sa navrhuje skrátenie trvanie samoväzby u odsúdených, pričom horná hranica sa z 20 dní skracuje na 14 dní, resp. z 30 na 21 dní.

V bode 7 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu – stav odsúdeného.

V bode 8 sa vylučuje úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu; tento bude možný vždy.

K bodom 11 a 12

Ide sa o spresnenie a doplnenie pôvodného znenia, nakoľko zbor spracováva hodnotenie nielen ku konaniu o podmienečnom prepustení, ale aj k ďalším inštitútom v zmysle trestnej legislatívy.

Vzhľadom na zavedenie inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v doterajšom nadpise siedmej hlavy.

K bodu 13

Ide o spresňujúce úpravy v texte zákona, k torými sa odstraňujú nezrovnalosti vzniknuté s vykonaním doterajších novelizácií.

K bodu 14

Vzhľadom na zavedenie možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozširujú dôvody prepustenia odsúdeného na slobodu aj o prípad premeny jeho doterajšieho trestu na trest domáceho väzenia.

K bodu 15

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi odsúdeným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

K bodu 16

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen odsúdenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'odsúdeného' z textu ustanovenia.

K bodu 17

Navrhované rozšírenie splnomocň ovacieho ustanovenia umožní ministerstvu spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o použití technických prostriedkov v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

K čl. VIII

(novela zákona o výkone väzby)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodom 2 a 3

Účelom novelizácie zákona o výkone vä zby v bodoch 1 a 2 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Zmenou v § 40a ods. 3 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu.

Zmena § 40c ods. má za cieľ vylúčiť úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu.

K bodu 4

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi obvineným a oprávnený m orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

l

K bodu 5

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen obvinenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'obvineného' z textu ustanovenia.

K čl. IX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislat ívneho procesu, ako aj pre vytvorenie dostatočného časového obdobia pre prípravu realizácie návrhu zákona v praxi sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť v plnom rozsahu 1. januára 2016.

Delená (skoršia) účinnosť sa navrhuje vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v čl. VII, a to z dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku kontroly technickými prostriedkami v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

V Bratislave, 7. januára 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu