Občiansky súdny poriadok 99/1963 účinný od 01.01.1970 do 30.06.1973

§ 8

Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

§ 9

Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy.

§ 10

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a proti rozhodnutiam štátnych notárstiev.

§ 11

(1)
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2)
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3)
Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci československých súdov, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Československej socialistickej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

§ 12

(1)
Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2)
Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3)
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať. Ak je jeden z týchto súdov na území Českej socialistickej republiky a druhý na území Slovenskej socialistickej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

§ 16

(1)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.
(2)
Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému senátu.

§ 17

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu.

§ 36

(1)
V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Všetci sudcovia sú si pri rozhodovaní rovní.
(2)
Vo veciach pracovných, a ak zákon neustanoví inak, vo veciach upravených Zákonom o rodine koná a rozhoduje vždy senát. V ostatných veciach koná a rozhoduje predseda senátu ako jediný sudca (samosudca). Predseda senátu koná a rozhoduje ako samosudca aj v ďalších prípadoch, v ktorých tak ustanoví zákon. Vo všetkých prípadoch, v ktorých koná a rozhoduje predseda senátu, patria mu práva, ktoré sú vyhradené senátu.
(3)
V prípadoch, v ktorých podľa zákona môže konať a rozhodovať predseda senátu ako samosudca, môže konať a rozhodovať ako samosudca aj iný sudca z povolania.
(4)
Inak môže predseda senátu alebo iný sudca z povolania sám vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje.

§ 67

Ak to povaha veci pripúšťa, možno na ktoromkoľvek okresnom súde navrhnúť, aby súd vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie).

§ 82

(1)
Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2)
Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v komisii pre pracovné spory, konanie na súde sa začne tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

§ 88
Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

a)
v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Československej socialistickej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;
b)
ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie práva spoločného užívania bytu, prípadne pozemku;
c)
v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;
d)
ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony; ak je tento občan v psychiatrickej liečebni, súd, v obvode ktorého je liečebňa;
e)
v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú tieto osoby majetok;
f)
ktorý bol naposledy v Československej socialistickej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho;
g)
v obvode ktorého má sídlo komisia pre pracovné spory, ak malo konanie na súde predchádzať konaniu u tohto orgánu;
h)
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b);
ch)
v obvode ktorého je štátne notárstvo, na ktorom prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;
i)
na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia.

§ 105

(1)
Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2)
Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia príslušnému súdu alebo ju za podmienok § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky.
(3)
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie, pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil.

§ 108

Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa.

§ 135

(1)
Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave.
(2)
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

§ 230

(1)
Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
(2)
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. c) a e). Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený.
(3)
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

§ 237

(1)
Na sťažnosť je oprávnený generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, a ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky, niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), aj generálny prokurátor a minister spravodlivosti príslušnej republiky. Sťažnosť prejedná najvyšší súd republiky, ak ide o rozhodnutie niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky.
(2)
Sťažnosť prejedná príslušný súd v senáte.

§ 245

(1)
Preskúmavať rozhodnutia iných orgánov sú príslušné
a)
okresné súdy, ak nie je zákonom ustanovené inak,
b)
krajské súdy, ak ide o rozhodnutia vo veciach dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia alebo ak je tak ustanovené zákonom,
c)
najvyššie súdy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o preskúmanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky,
d)
Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o preskúmanie rozhodnutí federálnych orgánov Československej socialistickej republiky.
(2)
Miestne príslušný je súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava; ak však ide o rozhodnutie ústredného orgánu, je príslušný všeobecný súd toho, koho sa rozhodnutie týka, prípadne krajský súd, v obvode ktorého tento súd je.

§ 250

(1)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustná obnova konania a s výnimkou prípadov podľa odseku 2 ani odvolanie.
(2)
Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhoduje najvyšší súd republiky.
(3)
Proti právoplatným rozhodnutiam možno podať sťažnosť pre porušenie zákona.

§ 274
Ustanovenia § 251 až 271 sa použijú i na výkon

b)
vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ priznávajú právo alebo postihujú majetok;
c)
vykonateľných rozhodnutí komisiou pre pracovné spory a zmierov nimi schválených;
d)
vykonateľných rozhodnutí štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených;
e)
vykonateľných rozhodnutí hospodárskej arbitráže, pokiaľ ukladajú povinnosť občanom;
f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy včítane platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených orgánmi štátnej správy;
g)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia;
h)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, súdny výkon ktorých pripúšťa zákon.

§ 275

(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán, ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.
(2)
Návrh na výkon rozhodnutí treba podať vždy na súde.
(3)
Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274 spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov, alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.