Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja 98/2004 účinný od 01.01.2008 do 30.06.2008

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

75

II. Osobitná časť

K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1 – predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou.

K § 2 – vymedzenie pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskej únie územie členských štátov Európskej únie ako je vymedzené v článku 2 smernice Rady 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto výrobkov.

Územím tretieho štátu je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Konečným spotrebiteľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola dodaná elektrina, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu a nie na účely ďalšieho predaja.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

Metalurgickým procesom je tepelné spracovanie rúd a ich koncentrátov, ako výstupného produktu z tejto činnosti a výroba kovov klasifikovaná v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 24 „výroba a spracovanie kovov“ podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Mineralogickým procesom je proces klasifikovaný v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 23 „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“, a to podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Duálnym použitím sa rozumie použitie uhlia alebo zemného plynu ako palivo na výrobu tepla , ako aj na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla , napr. použitie uhlia alebo zemného plynu na chemickú redukciu, v elektrolytických procesoch alebo v metalurgických procesoch, kde sa tieto komodity nepoužívajú ako pohonná látka alebo ako palivo, ale vstupujú napr. do fyzikálno-chemických procesov.

Elektroenergetickým podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o energetike“) elektrinu vyrábať, prevádzkovať prenosovú sústavu elektriny alebo ktorá je obchodníkom s elektrinou.

Dodávateľom elektriny sa rozumie podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky elektriny a dodáva elektrinu konečnému spotrebiteľovi.

Plynárenským podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) zemný plyn vyrábať (pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie zemného plynu), prevádzkovať prepravnú sieť zemného plynu alebo prevádzkovať distribučnú sieť zemného plynu alebo nakupovať zemný plyn na účely ďalšieho predaja alebo uskladňovať zemný plyn v zásobníkoch zemného plynu; pričom plynárenský podnik nezahŕňa koncových odberateľov zemného plynu.

Dodávateľom zemného plynu je na účely zákona podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky zemného plynu a dodáva zemný plyn na konečnú spotrebu.

Výrobcom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania uhlie vyrába, pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie uhlia.

Obchodníkom s uhlím sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie na účely ďalšieho predaja.

Dodávateľom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie a dodáva uhlie konečnému spotrebiteľovi uhlia.

Kódom kombinovanej nomenklatúry sa rozumie číselné označenie vybraných výrobkov uvedených v nariadení Rady (EHS) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001.

K § 3 – správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je miestne príslušným správcom dane Colný úrad Bratislava. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Druhá časť

Daň z elektriny

K § 4 – predmet dane

Predmetom dane je elektrina kódu kombinovanej nomenklatúry 2716.

K § 5 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článku 10 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo elektriny vyjadrené v megawatthodinách. Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane vyjadrený v kilowatthodinách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 vo výške 0,02 Sk/kWh, t.j. cca 50 % minimálnej sadzby dane, nadväzne na článok 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu elektriny. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sadzba dane sa navrhuje vo výške 0,04 Sk/kWh.

K § 7 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES ustanovuje obligatórne oslobodenia od dane v prípadoch, keď ide o tzv. duálne použitie alebo iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, smernica zároveň umožňuje aj fakultatívne oslobodenia od dane, ktorých uplatnenie je ponechané na rozhodnutie členského štátu. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné účely oslobodenia od dane:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: elektrina používaná predovšetkým na účely chemickej redukcie, v elektrolytických procesoch, v metalurgických procesoch, v mineralogických procesoch, na výrobu výrobkov vysoko náročných na spotrebu elektriny (ak náklady na elektrinu predstavujú viac ako 50 % podielu na priemerných vlastných nákladoch výrobku), používaná na výrobu elektriny a udržanie spôsobilosti vyrábať elektrinu,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: elektrina vyrobená z obnoviteľného zdroja, ak je dodaná priamo konečnému spotrebiteľovi alebo spotrebovaná výrobcom a elektrina vyrobená vo vysoko účinných a k životnému prostrediu ohľaduplných energetických zariadeniach, elektrina používaná na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na prepravu osôb a nákladov vlakom, metrom, električkou, trolejbusom, elektrobusom, lanovkou a na činnosti s tým bezprostredne úzko súvisiace, ako aj elektrina používaná v domácnostiach. Od dane sa navrhuje oslobodiť aj elektrinu vyrábanú malými výrobcami elektriny pre vlastnú spotrebu, ak celkový inštalovaný výkon výrobného zariadenia neprevyšuje 5 MW, pričom podmienkou takéhoto oslobodenia je, že elektrina je vyrobená z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja, uhlia alebo zemného plynu. Takéto oslobodenie sa môže využiť napríklad pri výrobe elektriny v náhradných zariadeniach výroby elektriny v nemocniciach, ak je to ekonomicky výhodnejšie Fakultatívne oslobodenia od dane podliehajú notifikácii Európskou komisiou, pretože môžu znamenať štátnu pomoc.

K § 8 – oprávnený spotrebiteľ elektriny

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia elektriny oslobodenej od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa elektriny, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na základe registrácie používať elektrinu oslobodenú od dane na účely uvedené v § 7. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce priamo odoberať elektrinu oslobodenú od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber elektriny oslobodenej od dane. Povolenie na odber oslobodenej elektriny vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6.

Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodenú elektrinu bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere elektriny. Povolenie na odber elektriny oslobodenej od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach elektriny.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať elektrinu oslobodenú od dane a z objektívnych dôvodov nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, si môže uplatniť za zákonom ustanovených podmienok vrátenie dane z množstva nakúpenej preukázateľne zdanenej elektriny skutočne použitej na účely oslobodené od dane.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu s výnimkou dodania elektriny koncovému odberateľovi elektriny v domácnosti.

K § 9 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní elektriny na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania elektriny konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby elektriny elektroenergetickým podnikom, ktorý je výrobcom elektriny, prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny. Elektroenergetický podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním elektriny na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, ale daňová povinnosť mu bude vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba elektriny, ktorú elektroenergetický podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak takáto spotreba nie je oslobodená od dane.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu elektriny a dňom spotreby elektriny oslobodenej od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane upravené v § 7. Nakoľko pri elektrine ide o tzv. opakované dodávky elektriny, keď nie je možné presne určiť moment dodania elektriny, a teda vzniku daňovej povinnosti, za deň dodania elektriny na účely vzniku daňovej povinnosti je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo elektriny vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva elektriny za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom elektriny dodanej za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom elektriny za zúčtovacie obdobie. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe elektriny.

K § 10 – daňový dlžník

Daňovými dlžníkmi na účely tohto zákona sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré dodajú elektrinu konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo elektroenergetické podniky v prípade vlastnej spotreby. Daňovým dlžníkom pri dodaní elektriny zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ elektriny s výnimkou dodania elektriny domácnosti, kedy je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti elektrinu dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala elektrinu, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila elektrinu oslobodenú od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 11 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním elektriny konečnému spotrebiteľovi /§10 ods.1 písm. a)/ alebo spotrebou elektriny na daňovom území /§ 10 ods. 1 písm. b)/ je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania elektriny domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľa, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, a ktorá nie je daňovým dlžníkom, a to najneskôr v deň prvého dodania elektriny. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov elektriny aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja..

K § 12 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane, ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania elektriny je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok a platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Suma preddavku bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu elektriny fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.

K § 13 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, a ktorý nakúpil elektrinu s daňou, a túto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdanenej elektriny, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene elektriny, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom elektriny na účely oslobodené od dane je množstvo elektriny odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatrenou uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať elektrinu takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby elektriny na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba elektriny s daňou a spotrebu elektriny na účely oslobodené od dane je možné preukázať na základe kalkulácií, napríklad podľa množstva spotreby jednotlivými spotrebičmi. To neplatí, ak je platba za spotrebu elektriny zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 14 a 15 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom, ale ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva elektriny v príslušnej mernej jednotke vyrobenej, odobratej, spotrebovanej, dodanej celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.

Tretia časť

Daň z uhlia

K § 16 – predmet dane

Predmetom dane je čierne uhlie, hnedé uhlie, koks, polokoks z čierneho uhlia definované kódmi kombinovanej nomenklatúry 2701, 2702, 2704 ako aj ostatné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 (napr. bitúmeny, asfalt a pod.).

K § 17 – základ dane a výpočet dane

Základom dane je podľa článku 9 smernice Rady 2003/96/ES množstvo energie obsiahnutej v uhlí vyjadrené v gigajouloch. Podľa článku 12 smernice rady 2003/96/ES sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice a za účelom administratívneho zjednodušenia výpočtu dane, sa navrhuje základ dane množstvo uhlia vyjadrené v tonách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 18 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje vo výške 320 Sk/t. Pri prepočte sadzby dane z gigajoulov na tony sa vychádzalo z najvyššej známej výhrevnosti uhlia poskytnutej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky.

K § 19 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne ustanovenia oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: uhlie určené na duálne použitie (pričom za duálne použitie sa považuje aj použitie uhlia na chemickú redukciu a v elektrolytických procesoch), používané v mineralogických procesoch, na iný účel ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, používané na výrobu elektriny,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: uhlie používané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu koksu a polokoksu, na prepravu osôb a nákladov v železničnej doprave a riečnej doprave, uhlie používané v domácnostiach a na výrobu tepla určeného pre domácnosť. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

K § 20 – oprávnený spotrebiteľ uhlia

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia uhlia oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa uhlia, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe povolenia na odber uhlia oslobodeného od dane odoberať a používať uhlie oslobodené od dane na účely uvedené v § 19.

Povolenie na odber oslobodeného uhlia vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 3 a v prílohách uvedených v odseku 4. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodené uhlie bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere uhlia.

Povolenie na odber uhlia oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach uhlia.

Zároveň sa ukladá povinnosť oprávnenému spotrebiteľovi uhlia pri zrušení registrácie vykonať ku dňu odňatia povolenia na oslobodené uhlie inventarizáciu zásob uhlia oslobodeného od dane a v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie ako aj v rovnakej lehote zaplatiť daň, alebo má možnosť uhlie oslobodené od dane dodať inému oprávnenému spotrebiteľovi uhlia, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a to len so súhlasom colného úradu.

K § 21 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní uhlia na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania uhlia konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby subjektom, ktorý nie je konečným spotrebiteľom a nevznikla by mu daňová povinnosť pri dodaní na konečnú spotrebu.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom spotreby uhlia oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie uhlia do colného režimu voľný obeh ak na colný režim voľný obeh nenadväzuje oslobodenie od dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, napríklad nezákonným dovozom uhlia. Daňová povinnosť pri dovoze nevzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je výrobcom uhlia alebo obchodníkom s uhlím.

K § 22 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodá uhlie konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo spotrebuje uhlie na vlastnú spotrebu. Daňovým dlžníkom pri dodaní uhlia zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ uhlia s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti uhlie dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila uhlie oslobodené od dane na iný účel ako ustanovuje zákon a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočnila dovoz uhlia konečnému spotrebiteľovi.

K § 23 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním uhlia konečnému spotrebiteľovi podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou uhlia podľa § 21 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania uhlia domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť výrobcovi uhlia a obchodníkovi s uhlím, ktorí nie sú daňovými dlžníkmi, písomne požiadať colný úrad o registráciu, a to najneskôr v deň prvého dodania uhlia.

K § 24 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 25 – vrátenie dane

Ide o výnimočné prípady vrátenia dane oprávnenému spotrebiteľovi, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a ktorý nakúpil uhlie s daňou a toto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdaneného uhlia, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene uhlia, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov.

K § 26 a 27 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva uhlia v príslušnej mernej jednotke vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod. Primerane je povinný viesť evidenciu aj výrobca uhlia a obchodník s uhlím.

Dodávateľ uhlia pre domácnosti je povinný viesť evidenciu s identifikačnými údajmi fyzickej osoby, ktorej bolo dodané uhlie pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Štvrtá časť

Daň zo zemného plynu

K § 28 – predmet dane

Predmetom dane je zemný plyn kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a 2705.

K § 29 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článkov 7 a 9 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo energie v zemnom plyne vyjadrené v gigajouloch (GJ). Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane množstvo zemného plynu vyjadrené v kilowatthodinách(kWh). Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 30 – sadzba dane

Pri pretočte sadzby dane z gigajoulov na kilowatthodiny sa vychádzalo z údajov poskytnutých Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenským plynárenským priemyslom, a. s.. Sadzba dane sa od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 navrhuje vo výške 0,20 Sk/kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,02 Sk/kWh, ak je používaný ako palivo v zmysle článku 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu zemného plynu do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane ustanovenej smernicou. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sa navrhuje sadzba dane vo výške 0,40 Sk/ kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,04 Sk/ kWh, ak je používaný ako palivo.

K § 31 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách z vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: zemný plyn určený na duálne použitie, v mineralogických procesoch, na iný účel ako palivo na výrobu tepla alebo ako pohonná látka,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: zemný plyn používaný na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu elektriny , zemný plyn používaný v domácnostiach, na výrobu tepla určeného pre domácnosť a tiež ako pohonná látka. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

Od dane je oslobodený aj zemný plyn nachádzajúci sa v bežných nádržiach motorových dopravných prostriedkov, pracovných strojov, klimatizačných, chladiarenských a iných podobných zariadení pri ich vstupe na daňové územie z členského štátu alebo z územia tretieho štátu a ktorý slúži na ich vlastný pohon alebo prevádzku.

K § 32 – oprávnený spotrebiteľ zemného plynu

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia zemného plynu oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa zemného plynu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe registrácie používať zemný plyn oslobodený od dane na účely uvedené v § 31. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce odoberať zemný plyn oslobodený od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od dane.

Povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodený zemný plyn bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere zemného plynu. Povolenie na odber zemného plynu oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach zemného plynu.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn s výnimkou dodania zemného plynu koncovému odberateľovi zemného plynu v domácnosti.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať zemný plyn oslobodený od dane a nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane, si môže uplatniť vrátenie dane z množstva preukázateľne zdaneného zemného plynu skutočne použitého na účely oslobodené od dane.

K § 33 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní zemného plynu na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania zemného plynu konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu, alebo dňom vlastnej spotreby zemného plynu plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Plynárenský podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním zemného plynu na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, nakoľko mu bude daňová povinnosť vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba zemného plynu, ktorú plynárenský podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak táto spotreba nie je oslobodená od dane

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu zemného plynu a dňom spotreby zemného plynu oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Nakoľko pri zemnom plyne ide v prevažnej miere o tzv. opakované dodávky zemného plynu, keď nie je možné presne určiť moment dodania zemného plynu, a teda vznik daňovej povinnosti, za deň dodania zemného plynu je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo zemného plynu vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva zemného plynu za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom zemného plynu dodaného za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom zemného plynu za zúčtovacie obdobie. Pri jednorázových dodávkach zemného plynu (napríklad dodávky CNG – stlačený zemný plyn ako pohonná látka) dňom dodania zemného plynu je deň, keď odberateľ nadobudne právo nakladať so zemným plynom ako vlastník. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe zemného plynu .

K § 34 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala zemný plyn konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu alebo ktorá spotrebovala zemný plyn na vlastnú spotrebu a ktorá je plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Daňovým dlžníkom pri dodaní zemného plynu zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ zemného plynu s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti zemný plyn dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala zemný plyn, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila zemný plyn oslobodený od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 35 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním zemného plynu konečnému spotrebiteľovi podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou zemného plynu na daňovom území podľa § 34 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania zemného plynu domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľovi, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nie je daňovým dlžníkom a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, a to najneskôr v deň prvého dodania zemného plynu. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov zemného plynu aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja.

K § 36 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania zemného plynu je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok, platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Preddavok bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu zemného plynu fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobia.

K § 37 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto so samostatným meradlom na odber zemného plynu oslobodeného od dane, a ktorý nakúpil zemný plyn s daňou, a tento použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z preukázateľne zdaneného množstva zemného plynu, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene zemného plynu, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom zemného plynu na účely oslobodené od dane je množstvo zemného plynu odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatreným uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať zemný plyn takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby zemného plynu na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba zemného plynu. To neplatí, ak je platba za spotrebu zemného plynu zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 38 až 39 – vedenie evidencií

Daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom a ktorá má povolenie na podnikanie v energetike a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva zemného plynu v príslušnej mernej jednotke (ako napr. vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.).

Piata časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 40 – osobitná úprava oslobodenia od dane elektriny, uhlia a zemného plynu používaných osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Uvedeným ustanovením sa umožňuje osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane. Ide o obligatórne oslobodenie podľa článku 23 smernice Rady 92/12/EHS. Predmetné oslobodenia sa poskytujú na základe reciprocity a v rozsahu, v akom je poskytnuté obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ktorí požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy. Zahraničný zástupca, ktorý chce používať elektrinu oslobodenú od dane, je povinný požiadať Ministerstvo zahraničných vecí SR o vydanie povolenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona.

K § 41 – daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, s výnimkou ustanovenia § 15 ods. 2 citovaného zákona. Daňovú kontrolu vykonáva príslušný colný úrad.

K § 42 – vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Colný úrad vedie na účely správy dane elektronickú databázu, ktorá obsahuje register daňových dlžníkov a oprávnených spotrebiteľov a aj výrobcov uhlia a obchodníkov s uhlím, ak nie sú zaregistrovaní ako daňoví dlžníci. Rovnako colný úrad eviduje aj tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú povolenie podnikať v energetike (podnikateľov) a ktoré nie sú daňovými dlžníkmi a nakupujú elektrinu alebo nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad je povinný viesť centrálnu elektronickú databázu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2073/2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní..

K § 43 – správne delikty

Ustanovenia obsahujú i osobitné sankčné opatrenia pri zistení porušenia ustanovení zákona. Navrhuje sa diferenciácia výšky sankcií podľa závažnosti porušenia zákona, dĺžky trvania a následkov protiprávneho stavu, pričom pokuty sa navrhujú vo výške dane, resp. 50 % dane, najmenej však 10 000 Sk. Zároveň sa ustanovuje colnému úradu povinnosť prihliadať pri určovaní výšky pokuty na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, za ktoré sa pokuta ukladá. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby bol výnos z pokuty uloženej podľa tohto zákona príjmom štátneho rozpočtu.

K § 44

Správu dane vykonáva colný úrad a na správu dane sa uplatňuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 45

Jednotlivými ustanoveniami zákona boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 2.

K § 46

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, pri ktorých vznikla daňová povinnosť od 1. júla 2008.

K § 47 a 48

Ustanoveniami sa upravujú práva a povinnosti subjektov vyplývajúce z návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Prostredníctvom prechodných ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje v skoršom termíne sa umožňuje jednotlivým subjektom registrácia a s ňou spojené všetky úkony potrebné na nadobudnutie povolenia na odber oslobodenej elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4 až 6, 14 až 23

Vzhľadom na presun zemného plynu ako predmetu dane zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do predmetu dane predkladaného návrhu zákona, sa v čl. II mení a dopĺňa citovaný zákon č. 98/2004 Z. z. tak, že sa upravujú ustanovenia týkajúce sa zemného plynu vrátane prechodných ustanovení.

K bodom 3 a 12

Vzhľadom na novú úpravu predmetu dane sa upravuje aj predmet dane v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje kalkulačná položka vo vzorci na výpočet úrovne úľavy pre ETBE podľa smernice 2003/30/ES.

K bodom 8, 9, 11 a 13

Uvedenými úpravami sa premietali ďalšie oslobodenia podľa smernice Rady 2003/96/ES.

K bodu 10

Na základe poznatkov z praxe pri aplikácii uvedeného ustanovenia a s cieľom zjednotiť jeho spôsob uplatňovania v praxi sa upresňujú podmienky oslobodenia.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení čl. I § 1 až 46, čl. II bodov 1 až 7 a 9 až 23, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2008.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu nového zákona

V Slovenskej republike sa v súčasnosti zdaňujú spotrebnou daňou minerálne oleje v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 98/2004 Z. z.' ), do ktorého je transponovaná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len 'smernica Rady 2003/96/ES' ). Smernica Rady 2003/96/ES nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2004 a rozšírila okruh predmetov spotrebnej dane o ďalšie energetické produkty použiteľné ako pohonné látky a palivá na vykurovanie, ktoré boli doplnené do zákona č. 98/2004 Z. z. s výnimkou elektriny a pevných palív (uhlie a koks).

V Slovenskej republike elektrina a pevné palivá (uhlie a koks) nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daň ou, a preto Slovenská republika požiadala o prechodné obdobie, ktoré jej bolo poskytnuté a upravené smernicou Rady 2004/74/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2003/96/ES. V zmysle tohto prechodné ho obdobia je Slovenská republika povinná

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januá ra 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane,

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na pevné palivá (uhlie, koks) do 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januá ru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane.

Zdaňovanie zemného plynu v Slovenskej republike je v s účasnosti upravené v zákone č. 98/2004 Z. z..

Vzhľadom k tomu, že elektrina, zemný plyn a pevné palivá (uhlie a koks) sa svojimi vlastnosťami, charakterom výroby aj distribúcie výrazne odlišujú od ostatných minerálnych olejov zdaňovaných podľ a zákona č. 98/2004 Z. z. a aj mechanizmus ich zdaňovania v zmysle smernice 2003/96/ES je odlišný, je najvhodnejšie upraviť zdaňovanie elektriny, zemného plynu a pevných palív (uhlia a koksu) samostatným zákonom. Z uvedených dôvodov je potrebné v čl. II návrhu zákona upraviť ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. vo väzbe na presun zemného plynu z cit. zákona do predmetu dane návrhu nové ho zákona.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu upravené smernicou Rady 2003/96/ES vylučujú uplat ňovanie ustanovení o kontrole a pohybe v zmysle smernice 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto vý robkov v znení ďalších jej noviel, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že sa neuplatňuje daňový režim pozastavenia dane, nie je zavedený štatút daňového skladu, prevádzkovateľa daňové ho skladu, oprávneného príjemcu, nie je zavedená povinnosť skladať zábezpeku a používať sprievodný dokument.

Základný rozdiel pri zdaňovaní elektriny, uhlia a zemného plynu a ostatných energetických produktov je vo vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri energetických produktoch vzniká podľ a smernice Rady 92/12/EHS dňom vyrobenia alebo dňom uvedenia do daňového voľného obehu, zatiaľ čo podľa smernice Rady 2003/96/ES daňová povinnosť u elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania kone čnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom.

Keďže v prípade dodávok elektriny a zemného plynu ide o opakované dodávky tak, ako sú definované na účely dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'DPH') a daňová povinnosť v zmysle smernice vzniká d ňom dodania konečnému spotrebiteľovi, navrhuje sa, aby dňom dodania bol najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo vzťahuje, a to ako pri preddavkových platbách (maloodberatelia), tak i pri platbách za skutočne dodanú meranú elektrinu a zemný plyn (veľkoodberatelia).

Zámerom je, pri zachovaní ustanovení smernice, priblíženie dňa vzniku daňovej povinnosti a zdaňovania spotrebnou daňou týchto komodít dňu vzniku daňovej povinnosti pri DPH, nakoľko spotrebná daň vstupuje do základu pre výpočet DPH.

Sadzby dane sa navrhujú ustanoviť pre elektrinu v Sk/kWh, pre uhlie v Sk/t a pre zemný plyn v Sk/kWh.

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia smernice Rady 2003/96/ES upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, ktoré vyplynuli najmä z pož iadavky podpory ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z Kjótskeho protokolu, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo ako strana Rámcové ho dohovoru o klimatických zmenách OSN.

Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie od dane sa v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút oprávneného spotrebiteľa, ktorým bude právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená pou žívať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Z dô vodov zamedzenia administratívnej náročnosti sa navrhuje, aby domácnosti mohli používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane bez podávania žiadosti o registráciu a vydávania povolenia na odber elekt riny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Identifikácia domácnosti pri dodávkach elektriny a zemného plynu oslobodených od dane vyplýva z charakteru a obsahu zmluvy o dodávkach medzi odberateľom (domácnos ťou) a dodávateľom.

Daňovým dlžníkom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala.

Zdaňovacím obdobím sa navrhuje kalendárny mesiac a splatnosť dane na 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) budú povinné viesť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovan ého množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane.

Vyhlásenie o súlade

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja

21

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

◊postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,

◊sociálne alebo ekonomické vplyvy,

◊pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov je založený

◊na existencii daňových skladov, ktorými sa môžu stať výlučne podniky na výrobu minerálnych olejov a sklady minerálnych olejov za podmienok ustanovených zákonom,

◊na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú v rámci podnikania oprávnené používať daňovo zvýhodnené minerálne oleje a registrovaných obchodníkov, ktorí v rámci podnikania obchodujú s minerálnymi olejmi bez pozastavenia dane, prípadne s niektorými daňovo zvýhodnenými minerálnymi olejmi,

◊na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

◊na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo minerálnych olejov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou minerálneho oleja je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom zákone je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by boli vytvorené podmienky pre možné daňové úniky.

Správu spotrebnej dane vykonávajú colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku. Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v členských štátoch EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Colné kontroly sa uplatňujú iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími štátmi.

V zákone sú okrem štandardných sadzieb dane ustanovené aj znížené sadzby dane, ktoré umožňuje smernica uplatniť na označené plynové oleje používané na určené účely, pričom výroba i spotreba takto daňovo zvýhodnených minerálnych olejov musí byť pod neustálou kontrolou správcov dane.

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to

◊92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

◊92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje, v znení smernice 92/108/EHS a 94/74/ES,

◊92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na minerálne oleje, v znení smernice 94/74/ES.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.

Postupnou realizáciou odporúčaní EÚ sa zabezpečia základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Existencia nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiacim finančným zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS upravujúcich postavenie oprávneného príjemcu, prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi a tiež dovoz z tretích štátov a vývoz do tretích štátov, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave minerálneho oleja na území spoločenstva a zásielkový obchod.

Zavedením oprávneného príjemcu sa rozširuje okruh subjektov oprávnených prijímať z členských štátov minerálny olej v pozastavení dane.

Smernica 92/12/EHS umožňuje prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi

a)v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,

b)uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,

c)formou zásielkového obchodu, kedy minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodaný do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.

Dovoz a vývoz minerálneho oleja sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a minerálny olej bude prepravovaný cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy minerálneho oleja v pozastavení dane.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe vyššie uvedených princípov, je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb dane a za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby minerálnych olejov, a to najmä automobilových benzínov a motorovej nafty, bude na úrovni roka 2003.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov si vyžiadal čiastočne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie minerálneho oleja do daňového voľného obehu.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskych spoločenstiev je územie vymedzené čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom minerálny olej v pozastavení dane vyrába, spracováva, t.j. získava zo surovín, ako je ropa, a z polotovarov, ako sú ropné destiláty, mieša, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu jedného členského štátu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte alebo pri vývoze a dovoze do daňového skladu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale minerálny olej nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice].

Uvedením minerálneho oleja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane, vyrobenie minerálneho oleja mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného minerálneho oleja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva samotným prevádzkovateľom daňového skladu.

Vyňatím minerálneho oleja z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Minerálny olej, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený minerálny olej, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 – Správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem minerálneho oleja, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane sú minerálne oleje vyrobené na daňovom území alebo dopravené na daňové územie, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre taxatívne vymedzenej v článku 2 smernice 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje v znení smernice 94/74/ES.

Predmetom dane sú nielen minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, t.j. sú ako také vyrobené a svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami sú určené na použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale aj tie minerálne oleje, ktoré nie sú takto vyrobené, ale sú ponúkané na použitie, alebo ktoré sú použité na účel, na ktorý majú byť tieto zdanené, t.j. ako pohonná látka alebo palivo. Uvedené formulácie sú mimoriadne dôležité z pohľadu obmedzenia priestoru možných daňových únikov. Vychádzajú z toho, že niektoré minerálne oleje, ktoré sú predmetom dane, podliehajú daňovému dozoru, ale nemajú ustanovenú sadzbu dane, pretože sú určené na iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, ale v konečnom dôsledku môžu byť použité na účely podliehajúce zdaneniu. Môže ísť o niektoré druhy tzv. technických benzínov, stredných olejov (petroleje) a pod.

Okrem minerálnych olejov uvedených v odseku 2 sú predmetom dane aj ďalšie minerálne oleje, ich zmesi alebo iné tovary prípadne ich zmesi, ktoré síce nie sú vyrobené ako pohonné látky alebo palivá, ale sú na tieto účely ponúkané, použité alebo potenciálne by takto mohli byť použité. Smernica vyžaduje takéto široké vymedzenie predmetu dane najmä z dôvodov, aby každý tovar (okrem výnimiek uvedených v zákone), pokiaľ je určený na použitie, ponúkaný na použitie, použitý ako pohonná látka alebo palivo, bol aj tak zdanený, pretože zámerom zákona je zdaniť použitie minerálnych olejov ako pohonnej látky alebo paliva.

Pri definovaní minerálnych olejov uvedených v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene Ak dôjde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, v takom prípade sa použije platná sadzba dane uvedená v § 6 a 7, pričom prevodový kľúč medzi pôvodným a novým kódom kombinovanej nomenklatúry ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

Pohonnou látkou sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na pohon benzínových motorov, naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a leteckých prúdových motorov.

Palivom sa rozumie minerálny olej uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý je určený na použitie alebo ponúkaný na použitie alebo použitý na výrobu tepla.

Minerálnym olejom nie sú biogénne látky, t.j. rastlinné tuky a oleje, tiež chemicky modifikované, uvedené v kapitole 15 colného sadzobníka, ako aj estery z nich vyrobené, ak podiel uhľovodíkových látok v nich obsiahnutý nie je vyšší ako 5% objemu, plynné uhľovodíky (bioplyn) vzniknuté pri spracovaní biologických odpadov alebo pri čistení odpadových vôd a etyltercbutyléter vyrobený z etanolu kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 20 00, ktorý nie je syntetického pôvodu.

Podľa čl. 2a smernice Rady č. 92/81/EHS podliehajú daňovému dozoru a postupu pri preprave minerálne oleje taxatívne vymedzené v odseku 8.

K § 5 ◊ Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch, pričom litrom sa rozumie liter minerálneho oleja pri teplote 15°C (čl. 3 smernice č. 92/81/EHS). U skvapalnených plynných uhľovodíkov a ťažkých vykurovacích olejov je množstvo vyjadrené v kilogramoch.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 ◊ Sadzba dane

Sadzby dane sú ustanovené na tie minerálne oleje, ktoré sú pohonnými látkami (napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorová nafta), alebo palivami na výrobu tepla (plynový olej - vykurovací olej), pretože zámerom legislatívy EÚ upravujúcej zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou je zdaniť minerálne oleje určené na použitie (t.j. ako také vyrobené, napr. motorové benzíny, plynové oleje - motorové nafty), ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka alebo palivo. Ide o minerálne oleje ponúkané na použitie alebo použité na pohon benzínových a naftových motorov, motorov upravených na spaľovanie skvapalnených plynných uhľovodíkov a na pohon leteckých prúdových motorov alebo na výrobu tepla.

Ostatné minerálne oleje, alebo ich zmesi, nemajú priamo ustanovenú sadzbu dane. Ak sa však takéto minerálne oleje použijú ako pohonná látka alebo ako palivo, zdania sa sadzbou dane takého minerálneho oleja, ktorému sa účelom použitia najviac približujú, resp. sadzbou dane podľa účelu použitia. Napríklad, ak sa použije minerálny olej alebo zmes minerálnych olejov, ktoré nemajú ustanovenú sadzbu dane (petroleje, technické benzíny a pod.) na pohon naftových motorov, použije sa sadzba dane ustanovená na plynový olej – motorovú naftu. Osobitným prípadom je zmes minerálneho oleja a biogénnej látky vyrobená vo výrobnom podniku (ktorý je daňovým skladom), na ktorú sa uplatní sadzba dane pripadajúca na minerálny olej, znížená o percentuálny podiel biogénnej látky v zmesi. Ak ide o zmes benzínov a etyltercbutyléteru, uplatní sa príslušná sadzba dane na použitý benzín, znížená o percentuálny podiel etyltercbutyléteru, najviac však o 7.2%. Ak ide o zmes plynového oleja (motorovej nafty) a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov, uplatní sa sadzba dane na plynový olej znížená o percentuálny podiel esteru, najviac však o 5%.

K § 7, 8 a 9 ◊ Znížená sadzba dane, označovanie plynového oleja

Fiskálne označovanie plynového oleja, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, je v súlade s čl. 5 ods. 3 a čl. 6 smernice č. 92/82/EHS. Fiskálne označovanie plynového oleja v praxi znamená primiešanie ustanoveného farbiva a indikačnej látky do plynového oleja, pričom takéto označovanie podlieha daňovému dozoru.

Plynový olej môže byť označovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného úradu povolenie na označovanie plynového oleja.

Označený plynový olej smie byť použitý len ako palivo na výrobu tepla (smernica č. 95/60/ES o označovaní plynového oleja a rafinovaného petroleja za účelom zdanenia) alebo ako pohonná látka

◊na pohon koľajových vozidiel používaných v železničnej doprave osôb a nákladov, pri prevádzkovaní, oprave a údržbe železničnej siete v rámci podnikania,

◊na pohon strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy alebo služby v pôdohospodárskej produkcii v rámci podnikania

◊a na pohon motorov stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v odbernom poukaze uvedené používanie označeného plynového oleja. V opačnom prípade by vzrástla spotreba označeného plynového oleja so zníženou sadzbou dane v dôsledku jeho neoprávneného použitia v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách na úkor spotreby motorovej nafty so štandardnou sadzbou dane. Riziko nezákonného používania označeného plynového oleja je reálne. Dochádza k nemu aj v krajinách EÚ, ktoré takéto používanie klasifikujú ako trestný čin, napr. v Rakúsku je sankciou za uvedené neoprávnené použitie aj prepadnutie motorového vozidla v prospech štátu. V záujme minimalizácie možných daňových únikov formou neoprávneného používania označeného plynového oleja ako pohonnej látky, sú v rámci výkonu kontroly a správy dane zriadené mobilné kontrolné skupiny vybavené príslušným technickým zariadením na odoberanie vzoriek a ich identifikáciu priamo na komunikáciách.

K § 10 ◊ Oslobodenie od dane

Smernicou č. 92/81/EHS v čl. 8 a 8a sú určené obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie minerálnych olejov

◊na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo,

◊ako letecká pohonná látka pri preprave osôb a nákladov a pri poskytovaní služieb vykonávaných vzdušnou leteckou technikou v rámci podnikania, pre vzdušnú leteckú techniku ozbrojených síl, bezpečnostných zborov ako aj pre výkon záchrannej služby, pričom v tomto prípade sa leteckou pohonnou látkou rozumie letecký benzín (2710 11 31), palivo pre tryskové motory benzínového typu (2710 11 70) a petrolej – kerozín pre tryskové motory (2710 19 21),

◊ako prídavné palivo ku koksu ako hlavnému palivu pri chemickom redukčnom procese vo vysokých peciach.

Z fakultatívnych oslobodení je do návrhu zákona zapracované použitie minerálneho oleja ako lodnej prevádzkovej látky pri preprave osôb a nákladov na Dunaji, ktorý je súčasťou medzinárodnej vodnej cesty, vykonávanej v rámci podnikania, pričom lodnou prevádzkovou látkou je minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49, ak sa použije ako pohonná látka alebo ako palivo.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje na minerálny olej

◊použitý na nevyhnutné prevádzkové a technologické účely v podniku na výrobu minerálnych olejov, ktorý má štatút daňového skladu (čl. 4 ods. 3 smernice č. 92/81/EHS), pričom na použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky pre dopravné prostriedky sa uvedené oslobodenie nevzťahuje,

◊odobratý ako vzorka na účely daňového dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobratý a použitý v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky, ako i minerálny olej preukázateľne zničený (napr. z vyššej moci, v dôsledku havárie, nehody) alebo znehodnotený, pokiaľ nedôjde k jeho regenerácii a konečnému použitiu ako pohonnej látky alebo paliva,

◊v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množstva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané správcom dane,

◊nachádzajúci sa v bežných nádržiach dopravných prostriedkov a niektorých vymenovaných zariadení, pri ich vstupe na daňové územie a ktorý slúži na ich pohon alebo prevádzku. Bežnými nádržami na účely zákona sa rozumejú pevne zabudované nádrže výrobcom dopravných prostriedkov.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie minerálneho oleja od dane, prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava minerálneho oleja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 11 ◊ Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja je oprávnená odoberať a používať daňovo zvýhodnený minerálny olej. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č. 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, pričom daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na účely zákona je minerálny olej so zníženou sadzbou dane, minerálny olej oslobodený od dane a minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, ale podlieha daňovému dozoru.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber minerálneho oleja od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom požadované údaje o daňovo zvýhodnenom minerálnom oleji a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená alebo obmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu daňovo zvýhodneného minerálneho oleja vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz. Bez odberného poukazu však je možné prijímať alebo dodávať minerálny bez daňovej sadzby podliehajúci daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálny olej kombinovanej nomenklatúry 2710 19 25, ak sú určené na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo a len ak sa dodávajú obaloch, z ktorých ani jeden nemá väčší objem ako desať litrov.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisteného zneužitia daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup daňovo zvýhodneného minerálneho oleja po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať daňovo zvýhodnený minerálny olej z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca, kedy jedno vyhotovenie odberného poukazu namiesto dodávateľovi predkladá colnému úradu.

K § 12 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení minerálneho oleja na daňové územie. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo ako paliva. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia minerálneho oleja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie minerálneho oleja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať minerálny olej v pozastavení dane.

Vyňatím minerálneho oleja z pozastavenia dane je aj vlastná spotreba minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva prevádzkovateľom daňového skladu. Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia minerálneho oleja alebo chýbajúceho množstva minerálneho oleja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva minerálneho oleja pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty minerálneho oleja v dôsledku náhodnej udalosti (nehoda, havária, technologická porucha) alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia minerálneho oleja mimo pozastavenia dane, t.j. ak minerálny olej vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného minerálneho oleja do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia minerálneho oleja spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj

◊v prípade, že správca dane zistí držbu minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať,

◊dňom dodania alebo použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený úče1, ako aj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) bodu 2, t.j. skvapalnených plynných uhľovodíkov s nulovou sadzbou dane, dodaného alebo použitého ako pohonná látka,

◊z minerálneho oleja, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, a to dňom jeho ponúknutia na použitie ako pohonná látka alebo palivo, alebo dňom jeho použitia ako pohonnej látky alebo paliva. Dňom použitia minerálneho oleja ako pohonnej látky sa v zmysle smernice EÚ a praxe členských štátov rozumie deň jeho umiestnenia do bežnej nádrže, t. j. nádrže, ktorá je zabudovaná výrobcom dopravného prostriedku. Dňom použitia ako paliva sa rozumie deň jeho umiestnenia do nádrže spojenej s vykurovacím zariadením. V uvedených prípadoch sa tieto minerálne oleje zdania sadzbou dane podľa § 6, a to podľa účelu, na ktorý boli použité,

◊v prípade dodania alebo použitia označeného plynového oleja na iný účel.

Určenie vzniku daňovej povinnosti vo vymenovaných prípadoch má zabrániť možným daňovým únikom v situáciách, keď by mohlo dôjsť k „zneužitiu“ daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na iné ako zákonom ustanovené účely, pre ktoré zákon neuvažuje s daňovým zvýhodnením. Ako príklad možno uviesť použitie plynového oleja označeného na červeno na pohon naftových spaľovacích motorov v motorových vozidlách bežne sa pohybujúcich po verejných komunikáciách, hoci plynový olej označený na červeno je možné použiť ako daňovo zvýhodnený výlučne len ako palivo a pohonnú látku pre pohon strojov určených výlučne na práce v pôdohospodárskej produkcii, na železničnej dráhe a pre pohon stacionárnych zariadení určených na výrobu elektrickej energie. Na jeho nákup potrebuje napr. užívateľský podnik odberný poukaz. Ak užívateľský podnik nakúpený minerálny olej so zníženou sadzbou dane použije v rozpore s účelom použitia uvedeným v odbernom poukaze, vznikne mu daňová povinnosť a je povinný odviesť daň z použitého množstva uplatnením sadzby dane podľa § 6 ods. 4 a zaplatiť príslušnú sankciu. Je možné oprávnene predpokladať, že užívateľský podnik sa k takému použitiu minerálneho oleja so zníženou sadzbou dane neprizná, takže k vzniku daňovej povinnosti bude dochádzať zväčša až na základe zistenia colnými úradmi.

K § 13 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávneným príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie bude povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že minerálne oleje s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v období bývalej ČSSR vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracovalo ministerstvo financií.

Daňový dlžník, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 1 000 Sk, nebude povinný predkladať daňové priznanie a odvádzať daň.

K § 15 ◊ Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať minerálny olej v pozastavení dane alebo oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, ak

◊dodala minerálny olej na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

◊uskutočnila vývoz minerálneho oleja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 17 ◊ Vrátenie dane z minerálneho oleja dodaného na území Slovenskej republiky

ozbrojeným silám iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy

Podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS je možno vrátiť daň aj ozbrojeným silám iných štátov na použitie v služobných vozidlách, lietadlách a lodiach v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vrátenie dane formou písomnej žiadosti si uplatňuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z minerálneho oleja preukázateľne zdaneného na daňovom území a dodaného bez dane ozbrojených silám iných štátov.

K § 18 – Pozastavenie dane

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave minerálneho oleja. Podstatné je, že minerálny olej sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava minerálneho oleja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu minerálnych olejov (§ 19) a sklad minerálnych olejov (§ 20), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom, pričom daňovým skladom nemôže byť čerpacia stanica pohonných látok z dôvodu, že na čerpacej stanici sa nachádzajú zdanené pohonné látky uvoľnené priamo na konečnú spotrebu.

K § 19 – Podnik na výrobu minerálneho oleja

Nadväzne na článok 5 smernice č. 92/81/EHS je podnik na výrobu minerálnych olejov definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje uvedené v § 4 ods. 2 vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú a odosielajú.

Článok 6 citovanej smernice dáva možnosť nepovažovať za výrobu minerálneho oleja napríklad výrobu malých množstiev minerálneho oleja, alebo ak sa tento získa ako vedľajší produkt náhodne. Výrobou nie je ani miešanie zdanených minerálnych olejov navzájom alebo s inými látkami mimo daňového skladu, ale iba vtedy, ak daň pripadajúca na výsledný produkt nie je vyššia ako daň, ktorá by mala byť zaplatená z jednotlivých komponentov zmesi.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu minerálneho oleja v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 21. V podniku na výrobu minerálneho oleja, ktorý je daňovým skladom, je možné za prítomnosti colného úradu vyrábať aj minerálny olej, ako zmes benzínu a 15% etyltercbutyléteru alebo zmes nafty a esteru vyrobeného z rastlinných tukov a olejov. Na výrobu takýchto zmesi potrebuje prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, povolenie vydané Colným riaditeľstvo Slovenskej republiky. Povolenie je možné vydať už po nadobudnutí účinnosti zákona na dobu až 6 rokov, ale plynutie šesť ročnej doby jeho platnosti začína od 1. januára 2006.

K § 20 – Sklad minerálneho oleja

Skladom minerálneho oleja sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania minerálne oleje skladujú, prijímajú a odosielajú prípadne spracovávajú.

Výnimka z podmienky podnikania bude možná v prípade skladovania minerálnych olejov právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie minerálnych olejov osobitného určenia vo vlastníctve štátu (napr. štátne hmotné rezervy, alebo núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov), alebo skladovanie a predaj leteckých pohonných látok na letiskách, určených na účely oslobodené od dane (§ 10).

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad minerálnych olejov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

V návrhu zákona bolo súčasne potrebné pamätať na prípady, v ktorých nemožno vyžadovať splnenie niektorých podmienok ustanovených pre daňový sklad z objektívnych dôvodov súvisiacich s osobitosťami tankovania lietadiel a lodí, pričom na druhej strane je ale žiaduce, aby na letiskách a v prístavoch boli prevádzkované daňové sklady.

Pre sklad pohonných látok v priestore letísk, ktorý je zriadený za účelom dodávania leteckých pohonných látok na účely oslobodené od dane (§ 10) je povolená výnimka zo skladovacej kapacity a pre cisternovú loď, z ktorej sa vydáva lodná prevádzková látka - pohonná látka, a palivo - na účely oslobodené od dane, a pre ktorú správca prístavu vydal povolenie pre trvalé státie vo vodnej časti prístavu, sa umožňuje výnimka tak zo skladovacej kapacity ako aj z podmienky pevného zabudovania skladovacieho zariadenia. Takéto riešenie vyplynulo z technických možností uvedených zariadení.

K § 21 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu minerálnych olejov), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia minerálneho oleja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 22 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného minerálneho oleja na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo minerálneho oleja uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo minerálneho oleja do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu minerálnych olejov, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivého sa považuje žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 4. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je výrobným podnikom, musí spĺňať podmienky § 21 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

Zábezpeka na daň sa neuplatní v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje minerálny olej osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (napr. štátne hmotné rezervy).

K § 23 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane a minerálneho oleja

oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, oslobodeného od dane a minerálneho oleja, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takýto minerálny olej je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného minerálneho oleja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného minerálneho oleja v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane zloží zábezpeku na daň prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo na povolenie colného úradu môže zložiť zábezpeku na daň dopravca, a ak sa v pozastavení dane prepravuje minerálny olej, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca (odberateľ). Zloženie zábezpeky na daň na minerálny olej, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 22 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný minerálny olej v pozastavení dane. Ak je preprava minerálneho oleja ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu minerálneho oleja môže byť trvalé, ak sa preprava minerálneho oleja uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy. Zábezpeka na daň sa nevyžaduje, ak je minerálny olej prepravovaný potrubím alebo sa priamo plní do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely oslobodené od dane.

Aj v tomto prípade platí, že minerálny olej v pozastavení dane a minerálny olej oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu.

K § 24 ◊ Postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže minerálny olej v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez daňovej sadzby podliehajúceho daňovému dozoru a postupu pri preprave, ako aj minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane, ak nebol uvedený do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 27. Po ukončení prepravy musí byť minerálny olej bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 25 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne minerálny olej na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie minerálny olej v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou minerálnych olejov pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať. Takýto oprávnený príjemca musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, môže takúto činnosť vykonávať iba na základe odberného poukazu, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 26 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky minerálneho oleja na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 27 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu minerálneho oleja. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb minerálneho oleja v pozastavení dane, minerálneho oleja bez ustanovenej sadzby dane, ktorý podlieha daňovému dozoru a kontrole pri preprave, minerálneho oleja s nulovou sadzbou dane ak nebol uvedený do daňového voľného obehu a tiež pohyb minerálneho oleja na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnený minerálny olej až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo A.T.A.

K § 28 ◊ Nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný minerálny olej zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň colnému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania minerálneho oleja.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 29 ◊ Dovoz minerálneho oleja z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze minerálneho oleja z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz minerálneho oleja je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný minerálny olej po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze minerálneho oleja musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz minerálneho oleja, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, odberným poukazom.

K § 30 ◊ Vývoz minerálneho oleja v pozastavení dane

Vývozom minerálneho oleja sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze minerálneho oleja do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu minerálneho oleja sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca minerálneho oleja sa uvedie colný úrad, ktorý prepustil minerálny olej do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že minerálny olej opustil územie spoločenstva.

K § 31 – Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) minerálneho oleja na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom minerálneho oleja.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh minerálneho oleja, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného minerálneho oleja. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu minerálneho oleja musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný minerálny olej.

K § 32 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava minerálneho oleja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 33 ◊ Preprava minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na

súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého minerálneho oleja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. To sa však nevzťahuje na minerálny olej prepravený na daňové územie ak je určený na použitie ako palivo alebo ako pohonná látka, ak je prepravený v iných než bežných nádržiach dopravných prostriedkov.

K § 34 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom minerálneho oleja. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby (splnomocnenca pre zásielkový obchod).

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním minerálneho oleja odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 35, 36, 37, 38 a 39 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálneho oleja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu minerálnych olejov alebo v sklade minerálnych olejov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného minerálneho oleja.

K § 40 – Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, budú musieť podliehať minerálne oleje taxatívne vymedzené v § 4 ods.8, ktoré zodpovedá vymedzeniu v článku 2a smernice č. 92/81/EHS.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník alebo kontrolovaný minerálny olej.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby minerálne oleje unikli zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb minerálneho oleja od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu minerálneho oleja a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone daňového dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza minerálny olej alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu minerálneho oleja ako aj kontrolovať minerálny olej v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 41 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, ako aj register daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, a evidencie užívateľských podnikov, zásielkových obchodníkov a splnomocnencov pre zásielkový obchod.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na označovanie plynového oleja a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje daňovo zvýhodnený minerálny olej. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 42 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie minerálnych olejov spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu minerálnych olejov) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 43 až 48 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z minerálnych olejov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 5, § 6 ods. 1 až 4, § 7 až 45 a § 47, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004 a § 6 ods. 5 a 6, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2006. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod., a tiež na zabezpečenie technológie na výrobu minerálnych olejov s podielom biogénnych látok.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1059 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu