Zákon o pozemkových spoločenstvách 97/2013 účinný od 01.10.2013 do 26.02.2014

Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona o pozemkových spoločenstvách na základe úlohy č. 2 na mesiac november Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2012.

Návrh zákona o pozemkových spoločenstvách vypracoval predkladateľ na podklade pripomienok a podnetov organizácií pozemkových spoločenstiev a odbornej verejnosti. Pri príprave návrhu sa vychádzalo z doterajších praktických skúseností pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z., činnosti orgánov pozemkových spoločenstiev, skúseností orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektoru vlastníkov lesov ako aj nedodržiavania zákona č. 181/1995 Z. z

Nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom a pozemkovým spoločenstvám bez prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z., ktoré vznikli transformáciou bývalých spoločenstevných útvarov (najmä urbárov a komposesorátov), ale aj nové pozemkové spoločenstvá, ktoré boli vytvorené na základe zákona o pôde za účelom vydania majetkov v ucelených lesných častiach (pôvodný urbár alebo pasienková spoločnosť – spoločný podielový nedeliteľný majetok v kombinácii s drobným reálnym vlastníctvom pozemkov) a ich doterajšia existencia bez povinného prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 181/1995 Z. z., nejednoznačné chápanie a uplatňovanie niektorých ustanovení tohto zákona a absencia sankcií za porušovanie povinností podľa zákona č. 181/1995 Z. z. vyvolali nevyhnutnosť nahradiť doteraz platný zákon o pozemkových spoločenstvách zákonom, ktorý by riešil následky týchto nedostatkov.

Vypracovanie návrhu nového zákona o pozemkových spoločenstvách je odôvodnené i skutočnosťou, že cieľom zákona č. 181/1995 Z. z. bolo predovšetkým preklenúť obdobie hľadania vlastných mechanizmov chodu pozemkových spoločenstiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy vo vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu a naznačiť možnosti realizovania podnikateľských zámerov v nadväznosti na existujúci právny poriadok. Tieto problémy sa počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že si vyžiadali novú právu úpravu.

V porovnaní s úpravou v zákone č. 181/1995 Z. z. sa v návrhu zákona upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností (teda nie spoločnej nehnuteľnosti) s cieľom ich spoločného racionálneho obhospodarovania.

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti.

Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa podľa všeobecnej úpravy OZ vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade rádovo stovák až tisícov spoluvlastníkov nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.

Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“) vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich

Navrhuje sa možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Správny poriadok sa bude subsidiárne vzťahovať na konanie o registrácii spoločenstiev v registri pozemkových spoločenstiev a konanie o zápise zmien údajov, ktoré sa do registra zapisujú, vrátane zápisu zrušenia spoločenstva a na konanie o ukladaní pokút.

V návrhu sa upravuje i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených týmto zákonom, čo má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto zákona a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z.

Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou. Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach o orgánoch spoločenstva ale aj poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa javí v súčasnosti ako neopodstatnená. Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupujú a konajú ako spoločenstvá s právnou subjektivitou.

Pozemkové spoločenstvá založené ako občianske združenia, ktoré mali podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Keďže Ministerstvo vnútra SR tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platnému zákonu, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ktorý však nie je možné presnejšie kvantifikovať, nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu ani na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, na životné prostredie ani podnikateľské prostredie a nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti..

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

právneho predpisu

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o pozemkových spoločenstvách

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie .

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pozemkových spoločenstvách

Termín začatia a ukončenia PPK: - - -

A.2. Vplyvy:

 

A.3. Poznámky

Predkladateľ odhaduje približný príjem štátneho rozpočtu vo výške cca 100 tis. eur ročne, pričom v prvom polroku prvého roka účinnosti zákona pôjde len o polovicu predpokladaného príjmu z dôvodu neskoršieho nadobudnutia účinnosti ustanovení o ukladaní pokút.. Pozitívny vplyv návrh zákona na rozpočet SPF a tým aj na rozpočet verejnej správy SR nie je možné presnejšie odhadnúť a kvantifikovať, keďže v súčasnosti nie je známy presný počet ani veľkosť a tým ani hodnota podielov spoločných nehnuteľností vo vlastníctve štátu v správe SPF. Zároveň nie je možné vopred ani odhadnúť cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorá sa môže určiť až pri prípadnom predaji v budúcnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv.

Rovnako nie je možné v súčasnosti kvantifikovať výšku pokút ukladaných v budúcnosti za prípadné porušenia povinností podľa tohto návrhu zákona, keďže nie je možné odhadnúť počet a rozsah porušovania povinností. V súčasnosti platný z. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov neobsahuje ustanovenia o správnych deliktoch a ukladaní sankcií, takže nie je k dispozícii ani štatistika porušovania povinností podľa platného zákona, ktorá by umožnila predpokladať rozsah porušovania nového zákona.

A.4. Alternatívne riešenia

 

A.5. Stanovisko gestorov

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

 

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

 

 

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.3. Popis a charakteristika návrhu

 

2.3.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

.......................................................................................................................................................

 

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

 

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

 

 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

 

 

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

 

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

 

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona.

Tento zákon upravuje tiež niektoré práva a povinnosti fondu, ktorý podľa § 34 ods. 3 zákona SNR č. 330/1991 Zb. spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a tzv. nezistených vlastníkov, a to bez ohľadu na to, či ide o poľnohospodárske alebo lesné pozemky.

Tento zákon sa bude v obmedzenej miere (§ 8 a 11) i naďalej vzťahovať na vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti tých spoluvlastníkov, ktorí boli členmi spoločenstva bez právnej subjektivity, ktoré sa týmto zákonom už za spoločenstvá nepovažujú.

K § 2

Ustanovuje sa, ktoré majetkovoprávne útvary sa považujú za pozemkové spoločenstvá. Ide o tie majetkovoprávne útvary [odsek 1 písm. a) a b)], ktoré za pozemkové spoločenstvá označil zákon č. 181/1995 Z. z. Napriek tomu, že už od účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z. sa tieto útvary jednotne považujú za pozemkové spoločenstvá, je potrebné ich znova takto definovať, nakoľko mnohé z nich nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery zákonu č. 181/1995 Z. z. a fungujú dodnes v predchádzajúcom režime.

V odseku 1 písm. d) sa za pozemkové spoločenstvo označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva.

V odseku 2 sa upravuje špeciálne postavenie tohto zákona k Občianskemu zákonníku.

V odseku 3 sa ustanovuje obmedzenie výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel pri nadobúdaní vlastníctva prevodom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z. z. Toto obmedzenie sa nebude vzťahovať na nadobudnutie vlastníctva prechodom, najmä dedením alebo vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie nie je dosť dobre možné dodržať. Toto obmedzenie zároveň umožní nadobúdateľovi nadobudnúť i podiel zodpovedajúci menšej výmere za podmienky, že jeho celkový podiel, resp. podiely (t. j. vrátane už vlastneného podielu, resp. podielov) budú zodpovedať výmere aspoň 2000 m2.

K § 3

Pozemkové spoločenstvá sú právnickými osobami; majú teda právnu subjektivitu.

Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nebudú už môcť vzniknúť, nakoľko vzhľadom na ich existenciu bez orgánov a s tým spojené problémy pri plnení úloh pozemkového spoločenstva ale i vzhľadom na poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou sa ich ďalšia existencia javí v súčasnosti ako neopodstatnená.

K § 4

Uzavretím zmluvy o spoločenstve vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa zakladá spoločenstvo. Doterajší názov tejto zmluvy („zmluva o založení spoločenstva“) sa nahrádza názvom „zmluva o pozemkovom spoločenstve“, nakoľko je tento názov vhodnejší vzhľadom na jej význam a obsah (odsek 1).

Keďže každý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti sa zo zákona stáva členom spoločenstva, na založenie spoločenstva sa nevyžaduje súhlas všetkých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ale rozhodujú o nej spoluvlastníci nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, resp. všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, ktorí spoločenstvo zakladajú. Z dôvodu potreby právnej istoty a overenia zákonného postupu pri založení spoločenstva ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica.

Dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev spoločenstvo vzniká a nadobúda právnu subjektivitu (odsek 2).

Názov spoločenstva musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu tejto právnickej osoby ako pozemkového spoločenstva (ods. 3).

K § 5

Ustanovuje sa forma a údaje, ktoré musí obsahovať zmluva o spoločenstve. Oproti doteraz platnej úprave musí zmluva obsahovať i údaje o nehnuteľnosti na účely jej presného identifikovania [odsek 1 písm. c)] a počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. 6 [odsek 1 písm. i)].

V odseku 2 sa spoločenstvu ukladá povinnosť v zmluve alebo v stanovách upraviť organizačné a iné podrobnosti o fungovaní spoločenstva.

Súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť zoznam všetkých členov spoločenstva (odsek 3).

K § 6 a 7

Ustanovujú sa spôsoby zrušenia spoločenstva (§ 6). Ak nastanú skutočnosti podľa písmen a) až c), spoločenstvo sa zrušuje zo zákona. Spoločenstvo sa zo zákona zrušuje i podľa § 31 ods. 9 a 10. V § 7 ods. 1 sa ustanovuje pôsobnosť Obchodného zákonníka na likvidáciu spoločenstva. § 7 ods. 2 ustanovuje, akým spôsobom zaniká spoločenstvo, to zn. stráca právnu subjektivitu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou nie je dôvodom zrušenia spoločenstva rozhodnutie zhromaždenia o premene spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Ak budú mať členovia spoločenstva záujem založiť obchodnú spoločnosť alebo družstvo, môžu rozhodnúť o zrušení spoločenstva podľa § 6 písm. d) ku dňu založenia obchodnej spoločnosti alebo družstva.

K § 8

Definuje sa spoločná nehnuteľnosť. Spoločnú nehnuteľnosť nemožno deliť, to zn., že je to jedna nehnuteľná vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti a tým i spoločenstvo ako celok je nedeliteľné, spoluvlastnícke podiely sú k sebe trvalo viazané.

Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom spoločenstve a na jeho zrušenie a vyporiadanie sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 141 a 142), čo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu skupiny pozemkov v pozemkovom spoločenstve.

Nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti a vylúčenie možnosti zrušenia spoluvlastníctva a jej vysporiadania ako aj členstvo v spoločenstve vyplývajúce priamo zo zákona je odôvodnené verejným záujmom na riadnom obhospodarovaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy predstavujúcej v prípade spoločných nehnuteľností rozlohu 499 674 ha. Keďže spoločné nehnuteľnosti s uvedenou rozlohou vlastní súhrnne približne jeden milión spoluvlastníkov, na ich spoluvlastnícke podiely vo väčšine prípadov pripadajú mizivé výmery pôdy. Ak by došlo k vysporiadaniu a rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti, vzniknuté parcely by nemali reálnu

V odseku 2 sa ustanovujú prípady, kedy je možné spoločnú nehnuteľnosť rozdeliť, t. j. oddeliť od nej časť alebo časti ako novovytvorený pozemok. Nejde teda o prevod vlastníckeho práva ale o zápis geometrického plánu. Ide najmä o situácie pri majetkovoprávnom usporiadaní zastavaných častí spoločnej nehnuteľnosti, pri novej výstavbe, najmä infraštruktúry a pri zmene účelového využitia pozemku podľa zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a Tretej časti zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona 359/2007 Z. z., v prípade vyvlastnenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ale aj na účel, na ktorý by nehnuteľnosť bolo možné vyvlastniť, a v prípade uplatnenia predkupného práva štátu k pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany podľa § 63 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zároveň sa v odseku 2 ustanovuje spôsob, akým môže pozemkové spoločenstvo rozhodnúť o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, t. j. rozhodnutím zhromaždenia

V odseku 3 sa ustanovuje právo tých spoluvlastníkov, ktorí nesúhlasili s oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, na primeranú náhradu škody, ktorú môžu žiadať od ostatných spoluvlastníkov, nakoľko týmto hospodárením so spoločnou nehnuteľnosťou proti ich vôli mohli byť dotknutí na svojich právach.

Keďže fond je povinný prenajímať pozemky na spol. nehnuteľnosti zodpovedajúce podielom, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, spoločenstvu, spoločenstvo je natýchto pozemkoch oprávnené hospodáriť a užívať ich na základe tejto nájomnej zmluvy (odsek 4).

K § 9

Ustanovujú sa podmienky členstva v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c), vzniku, zániku a výkonu tohto členstva.

Každý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti je práve z dôvodu tohto vlastníctva členom spoločenstva (odsek 1).

Podmienkou členstva v spoločenstve je vlastníctvo podielu spoločnej nehnuteľnosti, pričom za trvania spoločenstva členstvo vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti (odsek 2). Nadobúdateľ podielu spoločnej nehnuteľnosti jeho prevodom alebo prechodom sa stane členom spoločenstva zo zákona (odsek 3), pričom má povinnosť pristúpiť k zmluve o spoločenstve

Pre pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti je určujúci počet alebo veľkosť podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré vlastnia a ktoré sú vyjadrené zlomkom (odsek 4).

V prípade, že jednotlivé parcely patriace do spoločnej nehnuteľnosti sú zapísané na rôznych listoch vlastníctva a v dôsledku toho sú podiely jednotlivých členov spoločenstva na jednotlivých parcelách rôzne a nedajú sa preto určiť postupom podľa odseku 4, v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia hlasovania na zhromaždení a určení podielu na výnose z hospodárenia spoločenstva sa pomer účasti, resp. výpočet pomeru účasti dotknutých členov spoločenstva môže určiť buď dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia (odsek 5).

V prípade, že v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a) nemožno preukázať veľkosť podielov, zákon predpokladá, že veľkosť podielov je rovnaká (odsek 6).

Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné

Z dôvodu potreby zabrániť do budúcna vzniku situácie, ktorej sa týka odsek 5, t. j. vzniku spoluvlastníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, sa zakazuje prevod a prechod vlastníckeho práva k podielom len na niektorých z týchto pozemkov. Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielu sa môže týkať len všetkých pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti (odsek 8).

Z dôvodu potreby zabrániť vzniku členstva spoločenstva v sebe samom a v extrémnom prípade k zániku spoločenstva v dôsledku toho, že sa samo spoločenstvo stane vlastníkom spol. nehnuteľnosti, sa zakazuje prevod a prechod vlastníckeho práva k podielu spol. nehnuteľnosti na spoločenstvo (odsek 9).

Odsek 10 ustanovuje osobitnú právnu úpravu voči § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov zmluvy boli na jednej listine. Osobitná právna úprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k časti spoločnej nehnuteľnosti podľa odseku 2 so všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne i po skupinách) na rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Prílohou k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bude súbor všetkých týchto listín ako technicky jeden dokument. Účelom tejto osobitnej právnej úpravy je vyriešiť najmä situáciu, keď má dôjsť k prevodu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti (napríklad z dôvodu potreby majetkovoprávneho usporiadania stavieb vybudovaných vo verejnom záujme). Správa katastra podľa § 46 ods. 2 OZ v tejto situácii vyžaduje, aby kúpna zmluva o prevode vlastníctva k pozemkom obsahovala na jednej listine podpisy všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľností. Keďže väčšina pozemkových spoločenstiev má často niekoľko sto až tisíc členov, ktorí sú spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, podmienka uvedenia podpisov všetkých spoluvlastníkov na jednej listine je nedosiahnuteľná najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú a s podpisom ich dedičov je nutné čakať až do právoplatného skončenia dedičských konaní, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy, ktoré sa neúnosne odďaľuje, prípadne k nemu nikdy nedôjde. Možnosť podpisovať túto zmluvu aj jednotlivo (to znamená jednotlivo alebo i po skupinách) so spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti na viacerých listinách s totožným znením zmluvy uľahčí a zrýchli postup uzatvárania zmluvy a výrazne zníži riziko úmrtia niektorých spoluvlastníkov počas doby uzatvárania zmluvy. Osobitná právna úprava v odseku 10 umožní tieto problémy vyriešiť jednak v záujme členov pozemkových spoločenstiev a jednak vo verejnom záujme.

Vlastníci podielov spol. nehnuteľnosti, ktorí nesúhlasia s predajom oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti a nepristúpia k zmluve o prevode vlastníckeho práva, ostávajú naďalej spoluvlastníkmi oddelenej časti spol. nehnuteľnosti, keďže ich nemožno nijak nútiť k pristúpeniu k zmluve.

Odsek 11 upravuje podmienky nakladania s príjmami z predaja oddelenej časti nehnuteľnosti, ak vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s nimi nakladá fond.

Obdobný postup sa z totožných dôvodov uplatní i pri zmluvnom zriadení vecného bremena (odsek 12).

Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania spol. nehnuteľnosti ju prenechať do užívania inej osobe nájomnou zmluvou; touto osobou môže byť i samotné pozemkové spoločenstvo.

 

Správu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu (odsek 1) vykonáva fond. Fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve tzv. nezistených vlastníkov, t. j. vlastníkov, ktorých totožnosť alebo ani trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe alebo ktorých vlastníctvo nie je evidované v katastri nehnuteľností (odsek 2).

Fond je povinný podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a tzv. nezistených vlastníkov prenajať spoločenstvu alebo tej osobe, ktorej členovia spoločenstva spol. nehnuteľnosť už prenajali a to za rovnakých podmienok (odsek 3).