Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom 97/1963 účinný od 01.01.1970 do 30.06.1992

§ 39

(1)
Právomoc československých súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú československými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine. Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.
(2)
Starostlivosť nad maloletým československým príslušníkom, ktorý žije v cudzine a nie je v rodičovskej starostlivosti, môže prevziať aj československý orgán, a to v rozsahu právomoci súdu, ak takú právomoc uznáva štát, v ktorom maloletý žije. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam konzulárnych orgánov rozhoduje Ministerstvo zahraničných vecí.
(3)
Vo veciach maloletých cudzincov žijúcich naúzemí Československej socialistickej republiky československý súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu ich osôb a majetku, a upovedomí o tom orgán ich domovského štátu. Keby orgán domovského štátu pomery maloletého v primeranom čase neupravil, urobí tak československý súd.
(4)
V rozhodnutí, ktorým sa zrušuje manželstvo rodičov maloletého cudzinca žijúceho na území Československej socialistickej republiky, súd upraví práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, pokiaľ sa maloletý bude zdržiavať na tunajšom území a pokiaľ orgány jeho domovského štátu neurobia iné opatrenia.

§ 67

(1)
Právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jedným z účastníkov konania je československý občan, sa v Československej socialistickej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 63 a § 64 písm. b), c), d), len na základe osobitného rozhodnutia.
(2)
Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Československej socialistickej republiky. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.
(3)
Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno uznať len vtedy, ak skutkový základ bol zistený spôsobom v podstate vyhovujúcim príslušným ustanoveniam československého práva.