Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 95/2019 účinný od 01.11.2022 do 31.07.2023

Platnosť od: 18.04.2019
Účinnosť od: 01.11.2022
Účinnosť do: 31.07.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo, Informácie a informačný systém, Vysoké a vyššie školstvo, Občianske a politické práva
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUDDS8EUPPČL0

Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 95/2019 účinný od 01.11.2022 do 31.07.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 95/2019 s účinnosťou od 01.11.2022 na základe 325/2022

Legislatívny proces k zákonu 325/2022
Legislatívny proces k zákonu 95/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 325/2022, dátum vydania: 07.10.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Návrh zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“) a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.

Návrhom zákona sa zároveň navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustiť od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

V oblasti vládneho cloudu sa navrhuje presun právnej úpravy zo zákona o e-Governmente do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace zmeny v tejto časti úpravy, vrátane povinností orgánu vedenia a orgánov riadenia. Navrhuje sa tiež na úrovni zákona

2

podrobnejšie upraviť otázky prevádzky a používania vládnej siete Govnet. Zmeny v ostatných predpisoch súvisia so zrušením inštitútu IOM, resp. s úpravou v oblasti zriaďovania elektronických schránok orgánom verejnej moci podľa zákona o e-Governmente.

Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým na základe výsledkov kontrolnej činnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“), na základe doručených podnetov od iných orgánov verejnej moci, odporúčaní z pracovných skupín pod vedením ministerstva investícií, a čiastočne aj výstupov z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce ministerstva investícií so zástupcami odbornej komunity.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na portáli Slov-Lex od 28. mája 2021 do 18. júna 2021, počas tohto obdobia prebiehali aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi.

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 17. mája 2022 a pripomienky legislatívnej rady sú v návrhu zákona zapracované.

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakačnú dobu nadobudol účinnosť 1. októbra 2022, okrem ustanovení meniacich a dopĺňajúcich právnu úpravu zaručenej konverzie a zrušenia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

24.09.2021 – 30.09.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

04.05.2022 – 10.05.2022

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Ad.1) Elektronické schránky a doručovanie

Zákon o e-Governmente zaviedol povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky. Na elektronickú úradnú komunikáciu boli zriadené elektronické schránky, ktoré definované ako „elektronické úložisko, v ktorom uchovávané elektronické správy a notifikácie“. Zriaďovanie a aktiváciu elektronickej schránky ustanovil zákon v závislosti od právneho postavenia subjektu, ktorému sa schránka zriaďuje, pričom v prvom kole boli zriadené a súčasne aktivované elektronické schránky všetkým orgánom verejnej moci (do 1. februára 2014). následne došlo k povinnej aktivácii elektronických schránok právnickým osobám, pričom táto sa uskutočnila v niekoľkých fázach v závislosti od kvality a dostupnosti údajov potrebných na zriadenie a aktiváciu schránky (posledný termín bol 1. júna 2020). Zákon o e-Governmente v súčasnosti nepredpokladá povinnú aktiváciu elektronických schránok fyzických osôb podnikateľov, ako ani fyzických osôb. Údaje na zriaďovanie elektronických schránok mal mať prevádzkovateľ modulu elektronických schránok k dispozícii z referenčných registrov, ktorými register fyzických osôb zriadený zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadený zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zriaďovanie elektronických schránok prebiehalo v dôsledku rôznej dostupnosti, stavu a kvality údajov v referenčných registroch, zdrojových registroch a ich nedostačujúceho vzájomného prepojenia, inak než predpokladal zákon o e-Governmente. V dôsledku uvedeného, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov verejnej moci s elektronickou úradnou komunikáciou, aplikačné problémy súvisiace s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente je potrebné pristúpiť k revízii právnej úpravy elektronických schránok pre orgány verejnej moci.

Návrhom zákona dochádza tiež k nastaveniu automatizovanej deaktivácie schránok v prípade zániku právneho postavenia fyzickej osoby - podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb, táto zmena si vyžada úpravy v rámci ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“).

Zároveň dochádza k úprave pravidiel elektronického doručovania elektronických úradných dokumentov orgánmi verejnej moci osobe, ktorá sa do schránky prihlásila a požiadala o deaktiváciu elektronickej schránky po uložení elektronickej úradnej správy v schránke, rovnako sa upravuje aj deaktivácia schránky pre fyzické osoby podnikateľov. Uvedená zmena si vyžiada úpravy na strane správcu ÚPVS a zároveň prispeje k obmedzeniu prípadného špekulatívneho konania zo strany majiteľa elektronickej schránky, ktorý o deaktiváciu požiadal s

4

cieľom vyhnúť sa prevzatiu elektronického úradného dokumentu, kde by musel orgán verejnej moci opätovne vykonať elektronické doručovanie.

Ad.2) Autentifikácia

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím úradných dokladov, ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“), a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ad.3) Autorizácia

V oblasti autorizácie dochádza k spresneniu podpory funkcionality autorizácie klikom pre elektronické podania podané prostredníctvom ÚPVS, pričom naďalej bude platiť dobrovoľnosť sprístupnenia tejto funkcionality pre elektronické podania na špecializovaných portáloch pre elektronické služby verejnej správy orgánu verejnej moci. Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS bude potrebné vykonať úpravy súvisiace s možnosťou výberu autorizácie klikom, vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom (o údaje z autorizačnej doložky).

V § 23 sa navrhuje úprava používania uznaných spôsobov autorizácie, pričom cieľom úpravy je umožniť OVM si určiť, pre ktoré elektronické služby verejnej správy možno použiť uznaný spôsob autorizácie. MIRRI SR zároveň pripravuje vyhlášku upravujúcu uznané spôsoby autorizácie v súlade so splnomocňovacím ustanovením v § 59 ods. 1 písm. m) zákona o e-Governmente, ktorou bude za uznaný spôsob autorizácie prehlásený zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Vplyvy spojené so zavádzaním použitia uznaných spôsobov autorizácie na ÚPVS alebo špecializovanom portáli budú preto vyčíslené v rámci legislatívneho procesu návrhu vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie.

Ad.4) Integrované obslužné miesta

Návrhom zákona dochádza k vypusteniu činnosti integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“). Na základe dostupných údajov o vykonávanej činnosti osôb a zároveň v zmysle odporúčaní z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce MIRRI SR so zástupcami odbornej komunity (

https://www.mirri.gov.sk/aktuality/informatizacia/mirri-spusti-v-spolupraci-s-odbornou-komunitou-prieskum-

 

zamerany-na-dodrziavanie-zakona-o-e-governmente-vysledkom-bude-prehodnotenie-niektorych-opatreni-a-

 

priprava-novely/index.html

) sa javí ako potrebné prehodnotiť koncept asistovaného výkonu verejnej moci

a vykonávanie činností IOM podľa aktuálnej právnej úpravy. Jednoznačne prevažujúcou činnosťou IOM v súčasnosti je:(1) vydávanie elektronického odpisu a výstupu z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“) a

(2) vykonávanie zaručenej konverzie podľa § 35 zákona o e-Governmente, ktoré osobitne upravené v inej časti zákona o e-Governmente alebo v zákone o ITVS.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncept IOM vypustiť.

Ad.5) Zaručená konverzia

V oblasti zaručenej konverzie sa upúšťa od povinnosti vedenia lokálnej evidencie zaručených konverzií u osoby vykonávajúcej konverziu, dochádza k zmene postupnosti krokov pri vykonávaní zaručenej konverzie a zavádza sa povinné nahrávanie údajov do centrálnej evidencie záznamov zaručenej konverzie pri vytváraní záznamu o zaručenej konverzii, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky. Vzhľadom na to, že niektoré podrobnosti pri vykonávaní zaručenej konverzie upravuje vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii (ďalej len „vyhláška o zaručenej konverzii“) a navrhované koncepčné zmeny si budú vyžadovať jej novelizáciu, bude možné detailne posúdiť a vyznačiť všetky vplyvy návrhu v rámci príslušných analýz pri predkladaní samotnej novely vyhlášky o zaručenej konverzii. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa prechodné obdobie do 1. októbra 2024 na implementáciu uvedených zmien. Zároveň dochádza k doplneniu oprávnenia vykonávať zaručenú konverziu aj pre banky a pobočky zahraničnej banky.

Ad.6) Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty

5

Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Navrhované zmeny si vyžiadajú implementáciu v rámci ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe a z kontrolnej činnosti MIRRI SR podľa § 56b zákona o e-Governmente zabezpečiť nevyhnutné legislatívne zmeny. Účelom úprav je zabezpečiť skvalitnenie poskytovaných služieb prostredníctvom ÚPVS a zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant - neprijatím zákona alebo minimalizáciou jeho dopadov nebude možné pokračovať v zjednodušovaní a zefektívňovaní elektronickej úradnej komunikácie a doručovania podľa zákona o e-Governmente, ako ani plneniu záväzkov MIRRI SR pri centrálnom riadení informatizácie spoločnosti (najmä záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády SR 2021).

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť pri nasledujúcej novelizácii zákona o e-Governmente, najneskôr však 3 roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť 1. októbra 2022 by k preskúmaniu účelnosti malo dôjsť najneskôr v roku 2025 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontrol dodržiavania povinností ustanovených zákonom o e-Governmente a doručené podnety k aplikácii zákona v praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

6

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Materiálom sa navrhujú zmeny popísané v bode 2, ktoré súvisia najmä s úpravou ÚPVS a jeho spoločných modulov. Implementácia navrhovaných opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR v rámci schváleného limitu výdavkov pre príslušné rozpočtové roky. Ide predovšetkým o navrhované zmeny v oblasti týkajúcej sa revízie elektronických schránok a elektronického doručovania, úpravy súvisiace s funkcionalitou autorizácie klikom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona o e-Governmente, ako aj úpravy vo vzťahu k dobrovoľnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa očakáva v súvislosti s novou povinnosťou MIRRI SR zabezpečiť posudzovanie splnenie podmienok pre zápis autentifikačných prostriedkov do evidencie vedenej MIRRI SR. Vplyvy súvisiace s úpravou uznaných spôsobov autorizácie budú detailne posúdené a vyčíslené v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Vplyvy súvisiace s úpravami v oblasti zaručenej konverzie bude možné bližšie identifikovať pri predkladaní novely vyhlášky Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii.

Finančné krytie identifikovaných vplyvov na rozpočet verejnej správy bude predmetom rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri tvorbe rozpočtu na roky 2023 – 2025.

Predkladateľ neidentifikoval dopad legislatívnych zmien na iné orgány verejnej moci.

Bližšia špecifikácia zmien a povinností a vyčíslenie nákladov rozpracované v prílohe č. 1 - Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj v dôvodovej správe k návrhu materiálu.

K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že ide o oprávnenie, nie je dnes možné určiť počet pobočiek, ktoré reálne budú využívať oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu v praxi, a z toho dôvodu nie je možné presnejšie kvantifikovať dopady na podnikateľské prostredie. Vplyvy vyznačené v rámci prílohy č. 2 - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a v priloženej kalkulačke.

K vplyvom na informatizáciu:

Navrhované zmeny si vyžadujú úpravu ÚPVS, resp. spoločných modulov v súvislosti s novými povinnosťami správcu ÚPVS, ktorým je MIRRI SR, a to najmä v oblasti autorizácie (viď bližšie okruh 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy). V nadväznosti na vypustenie konceptu integrovaných obslužných miest zo zákona o e-Governmente dochádza k zrušeniu informačného systému Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je MIRRI SR, a to bez náhrady. Zároveň dochádza k zrušeniu existujúcich služieb poskytovaných v rámci tohto informačného systému. Táto zmena bude mať negatívny vplyv na informatizáciu. Bližšia špecifikácia vplyvov je rozpracovaná v prílohe č. 3 - Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana:

Negatívny dopad bol identifikovaný v súvislosti s vypustením konceptu IOM, vzhľadom na to, že asistovaný výkon verejnej moci nebude garantovaný na úrovni zákona. Prílohou č. 4 tejto doložky je vypracovaná Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Ľubica Kašíková,

lubica.kasikova@mirri.gov.sk

, 02/20928318

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, výstupy a odporúčania z pracovných skupín pod vedením MIRRI SR, výstupy a odporúčania z auditu povinností, iné podnety odbornej verejnosti a orgánov verejnej moci a výstupy z vykonaných kontrol podľa § 56a zákona o e-Governmentu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 183/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

7

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia v bode 8. Preskúmanie účelnosti, konkretizovať čas a kritériá preskúmania navrhovanej zmeny právnej úpravy.

Odôvodnenie: Predkladateľ v bode 8. uviedol veľmi všeobecne, že preskúmanie účinnosti a účelnosti

navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti, a preto Komisia žiada, aby doplnil čas a na základe akých kritérií chce preskúmať účelnosť navrhovanej zmeny.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Pripomienka zapracovaná, k preskúmaniu účelnosti by malo dôjsť pri ďalšej najbližšej novelizácii zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, najneskôr však 3 roky po nadobudnutí účinnosti predkladaného zákona, t. j. v druhej polovici roku 2025.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. V bode 10. Poznámky je k vplyvom na rozpočet verejnej správy uvedené, že implementácia opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR, a to aj zo štátneho rozpočtu, ako aj zo zdrojov EÚ. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1 kvantifikované negatívne vplyvy na rozpočet na rok 2022 v sume 700 tis. eur iba ako rozpočtové prostriedky. Uvedené je potrebné zosúladiť, resp. v prípade financovania zo zdrojov EÚ, je tieto prostriedky potrebné zohľadniť v relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 žiada Komisia doplniť príslušný program v rámci programovej štruktúry MIRRI SR. V textovej časti analýzy sa spomína iba dopad na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Na prvku 0EK130A ÚPVS/CUD je momentálne v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024 na rok 2022 rozpísaných celkovo 11 363 394 eur, avšak z toho kapitálové výdavky rozpísané iba v sume 540 394 eur. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V tabuľke č. 1 v časti týkajúcej sa financovania zabezpečeného v rozpočte žiada Komisia uviesť kapitolu štátneho rozpočtu, v ktorej finančné prostriedky zabezpečené a sumu výdavkov. Zároveň je potrebné aj v bode 2.1.1. Financovanie návrhu uviesť konkrétnu kapitolu štátneho rozpočtu.

V tabuľke č. 4 je potrebné rozpísať kvantifikované kapitálové výdavky aj na príslušnú kategóriu výdavkov podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je k vplyvom na informatizáciu uvedené, že vplyvy vyvolané úpravami v informačných systémoch iných rezortov bezprostredne súvisiacich s legislatívnymi zmenami vyplývajúcich z tohto návrhu zákona „majú možnosť jednotlivé orgány verejnej moci (správcovia kapitol) vyčísliť a uplatniť k tomuto materiálu v rámci medzirezortného pripomienkového konania, inak si ich dotknuté kapitoly zabezpečia v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy“. Vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy majú byť kvantifikované pri predkladaní materiálu na predbežné pripomienkové konanie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, aby bolo možné ich posúdenie zo strany MF SR. V nadväznosti na uvedené žiada Komisia dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet o všetky predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy v členení podľa jednotlivých rokov, subjektov vrátane obcí a VÚC atď., pričom je potrebné vyhodnotiť a validovať oprávnenosť a výšku vyvolaných nákladov na úpravu informačných systémov, avizovaných zo strany jednotlivých orgánov verejnej moci v rámci prebiehajúceho PPK.

Zároveň Komisia žiada všetky vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu, resp. subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na to, že materiál bol po PPK na základe doručených pripomienok v MPK upravený a niektoré pôvodne navrhované úpravy boli z návrhu vypustené, resp. rozšírené alebo doplnené nové, bola upravená aj pôvodná analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Navrhované zmeny si budú vyžadovať úpravy informačných systémov v rámci ÚPVS v správe MIRRI SR. Náklady súvisiace so zabezpečením povinnosti MIRRI SR v oblasti autentifikácie budú mať vplyv na

8

personálne kapacity MIRRI SR predkladateľ vyplnil tabuľku č. 5 (zamestnanosť) analýzy a uvedené zohľadnil aj v tabuľke č. 1 a tabuľke č. 4 analýzy.

Náklady vyplývajúce z navrhovaných legislatívnych zmien budú financované z kapitoly MIRRI SR, medzirezortný podprogram 0EK13 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, prvok podprogramu 0EK130A – ÚPVS/CUD (kapitálové výdavky) a identifikované na rok 2023 ako je špecifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, podľa jednotlivých okruhov.

Predkladateľ zapracoval aj pripomienku k tabuľke č. 4 analýzy. K pripomienke k bodu 10 doložky vplyvov predkladateľ spresňuje, že návrh novely zákona o e-Governmente (upravený na základe doručených vecných pripomienok po ukončení PPK a MPK) bude mať dopad len na centrálne riešenia (t.j. zmeny ÚPVS a spoločných modulov), ktorých financovanie spadá do pôsobnosti kapitoly MIRRI SR a implementácia nastane v roku 2023 a v oblasti autentifikácie aj v nasledujúcich rokoch (mzdové náklady v súvislosti s 2 zamestnancami na vedenie evidencie autentifikačných prostriedkov).

Zároveň predkladateľ uvádza, že vplyvy súvisiace s návrhom zmien v oblasti zaručenej konverzie (najmä s úpravou IS EZZK) dnes nie je možné vyčísliť, tieto budú preto posudzované pri predkladaní novely vyhlášky MIRRI SR č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii na PPK osobitným legislatívnym procesom.

Návrh nebude mať dopad na iné orgány verejnej moci.

Rovnako predkladateľ uvádza, že dopady úpravy v oblasti uznaných spôsobov autorizácie budú vyčíslené až v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Uvedené je spresnené aj v bode 10 - Poznámky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia vyčísliť náklady regulácie na základe expertného odhadu.

Odôvodnenie: Predkladateľ vyznačil, že na návrh sa vzťahuje Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov, ale v kalkulačke nevyčíslil náklady regulácie, a preto je potrebné náklady vyčísliť aj expertným odhadom.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na úpravu materiálu v procese MPK sa na záverečné posúdenie predkladá upravená analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj kalkulačka.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

9

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predložilo dňa 03. mája 2022 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť kritériá, na základe ktorých bude v materiáli preskúmaná účelnosť.

Vyhodnotenie odporúčania zo strany predkladateľa:

Odporúčanie vo vzťahu ku kritériám preskúmania účelnosti boli zapracované v časti 8 doložky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je oproti analýze predkladanej v rámci materiálu na MPK zmenená, v tab. č. 1 kvantifikované dopady na rok 2022 v sume 610 000 eur, na rok 2023 v sume 969 552 eur (z toho jednorazové kapitálové výdavky v sume 840 000 eur na aplikačnú a technickú zmenu Ústredného portálu verejnej správy, osobné výdavky v sume 129 552 eur na dvoch zamestnancov) a na rok 2024 v sume 129 552 eur (osobné výdavky) ako v rozpočte zabezpečené.

S konštatovaním predkladateľa o zabezpečenosti vplyvov nie je možné súhlasiť. V súvislosti s prípravou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 boli kapitole MIRRI SR oznámené limity príjmov a výdavkov v rámci „Oznámenia návrhu limitov príjmov a výdavkov kapitoly MIRRI SR na roky 2023 2025“ z 28. 4. 2022. V zmysle tohto oznámenia kapitola MIRRI SR určený celkový limit kapitálových výdavkov (zdroj 111) na rok 2023 v sume 271 142 eur, čo dopad vyčíslený v predkladanej novele zákona nepokryje. Vzhľadom na uvedené Komisia nesúhlasí s predloženým materiálom, pretože vplyvy na rozpočet verejnej správy na rok 2023 v kapitole MIRRI SR nie sú kryté.

V tab. č. 1 vo výdavkoch na rok 2022 uvedené výdavky v sume 610 000 eur ako zabezpečené v rozpočte. Pritom v podrobnej tab. č. 4 nie v roku 2022 uvedené žiadne výdavky. Uvedené je potrebné upraviť a zosúladiť.

K vplyvom za oblasť zamestnanosti Komisia uvádza, že berie na vedomie, že osobné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na príslušné rozpočtové roky. Komisia však naďalej trvá na zásadnej pripomienke, aby 2 zamestnanci, ktorých náplňou práce bude posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS, boli personálne zabezpečení v rámci limitu počtu zamestnancov a osobných výdavkov kapitoly MIRRI SR. Podľa údajov zamestnanosti za 1. štvrťrok 2022 upravený limit počtov zamestnancov aparátu ústredného orgánu MIRRI SR bol 986 osôb (703 osôb po odpočítaní analytickej jednotky - AJ, administratívnych kapacít osobitne sledovaných - AKos, POO), skutočný počet zamestnancov za 1. štvrťrok 2022 bol 802,9 osôb (619 osôb po odpočítaní AJ, AKos, POO), čo predstavuje neplnenie 18,6 % (11,9 % po odpočítaní AJ, AKos, POO). Požadované miesta preto žiada Komisia zabezpečiť z nenaplnených stavov a platy z rozpočtovaných osobných výdavkov.

Do analýzy žiada Komisia doplniť vecné vysvetlenie rozdielu navrhovanej úpravy Ústredného portálu verejnej správy na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile.

Odôvodnenie: Súčasťou projektu Slovensko v mobile je funkcionalita Podpis klikom, projekt plánuje naplniť

rovnaké ciele ako navrhované zmeny v oblasti autorizácie predmetného materiálu. Z podkladov nie je zrejmé, že navrhovaná úprava v predmetnej novele zákona a v projekte Slovensko v mobile nie je duplicitou. Komisia preto

10

žiada doplniť vecné vysvetlenie, že nejde o duplicitné riešenie a aký je konkrétny rozdiel medzi týmito dvomi projektami.

Vyhodnotenie pripomienky zo strany predkladateľa:

K pripomienke v odseku 2 vyššie: V tabuľke v bode 9 boli vyznačené nekryté vplyvy materiálu v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 3 vyššie: Tabuľky č. 1 a č. 4 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy boli zosúladené v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 5 vyššie uvádzame, že vecné vysvetlenie rozdielu úpravy ÚPVS na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile bolo doplnené v rámci okruhu č. 3 bodu 2.2.1 Popis návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj k bodu 51 dôvodovej správy.

K pripomienke v odseku 4 k vplyvom za oblasť zamestnanosti uvádzame, že MIRRI SR naďalej trvá na požiadavke navýšenia počtu zamestnancov MIRRI SR o 2 zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať evidenciu autentifikačných prostriedkov a posudzovanie splnenia podmienok pred zápisom autentifikačných prostriedkov do evidencie, vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť a sadu činností, ktorých plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

969 552,00

129 552,00

Rozpočtové prostriedky

0

0

969 552,00

129 552,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

2

2

- vplyv na ŠR

0

0

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

969 552,00

129 552,00

v tom: za Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Financovanie návrhu zákona bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), z medzirezortného podprogramu 0EK13.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa rieši niekoľko vecných okruhov, ktoré majú zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu a súčasne priniesť kvalitnejšie elektronické služby pre verejnosť pri komunikácií s orgánmi verejnej moci. Súčasťou návrhu zákona je aj odstránenie aplikačných problémov, ktoré sa ukázali v priebehu predchádzajúcich rokov, resp. od ostatnej revízie právneho predpisu. Implementácia návrhov bude riešená v rámci kapitoly MIRRI SR, pričom väčšina návrhov bude implementovaná v prostredí príspevkovej organizácie MIRRI SR - Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“), ktorá je poverená prevádzkou a rozvojom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ide o výdavky spojené s aplikačnou a technickou zmenou tohto portálu.

Z pohľadu dopadov na verejné financie je možné vecné okruhy rozdeliť nasledovne:

Okruh 1: Jedna schránka pre orgány verejnej moci a s tým spojené úpravy v doručovaní elektronických dokumentov (§ 12 ods. 2, § 32 ods. 5, § 60j odseky 1 až 4)

Súčasný stav: Schránky orgánov verejnej moci (ďalej len „OVM“) sa na ÚPVS zriaďujú na základe

prijatej elektronickej alebo listinnej žiadosti alebo na základe údajov z referenčných registrov (RFO, RPO). Dnes však existujú subjekty, ktoré majú pre to isté IČO zriadené viaceré schránky v odlišných právnych postaveniach (napr. obec je s rovnakým IČO v postavení OVM aj právnickej osoby). NASES ako prevádzkovateľ ÚPVS dnes nemá k dispozícii nástroje, ktoré by uľahčili prípadné spájanie obsahu dvoch schránok do jednej schránky pre rovnaké IČO. Spájanie je potrebné riešiť manuálne, čo je pri vyšších počtoch schránok a pri vyšších počtoch správ v schránkach zdĺhavé a náchylné na možnosť vzniku chýb. Potreba spájania takýchto schránok vyplynula okrem iného aj z aplikačných problémov súvisiacich s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente. Navrhovanou úpravou sa tieto problémy odstránia a dôjde k zjednoteniu obsahu týchto elektronických schránok. NASES identifikoval ako dotknuté moduly ÚPVS : IAM admin a eDesk, ktoré je potrebné upraviť a z pohľadu súvisiaceho doručovania modul G2G.

Celkový dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 2: Návrhy zmien v oblasti autentifikácie (§ 22)

Implementáciu zmien v autentifikácii podľa zákona o e-Governmente a zabezpečovanie plnenia novej povinnosti v zmysle navrhovaného § 22 zákona o e-Governmente bude zabezpečovať MIRRI SR. Činnosti v rámci tejto povinnosti spojené najmä s vedením evidencie autentifikačných prostriedkov, príjem žiadostí o zápis nových autentifikačných prostriedkov, posudzovanie žiadostí a posudzovanie splnenia podmienok podľa zákona o e-Governmente, zápis autentifikačných prostriedkov do Metainformačného systému a ich zverejnenie na ÚPVS v súlade s § 22 ods. 1 zákona o e-Governmente.

13

Vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť, ktorej plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR, tabuľka č. 5 zohľadňuje požadované náklady MIRRI SR na 2 zamestnancov pre posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS.

Dopad na MIRRI SR: 129 552 EUR

Implementácia od roku 2023.

Okruh 3: Návrhy zmien v oblasti autorizácie (§ 23 ods. 1 písm. a) druhý bod, § 23 ods. 9)

Súčasný stav: Ak je adresátom OVM a ak používa CEP ÚPVS ako svoju podateľňu a ak sa doručuje

elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument, tak CEP v spolupráci s G2G vytvára a do schránky adresáta odosiela výsledok úplného overenia podpisov. Služby CEP informatívneho a úplného overenia podpisov neoverujú autorizáciu klikom t.j. autorizáciu použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta v zmysle §23 zákona o e-Governmente.

Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS v zmysle navrhovaného § 23 ods. 9 bude potrebné vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom a o údaje z autorizačnej doložky v súlade s § 48 ods. 2 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení vyhlášky MIRRI SR č. 546/2021 Z. z. a reintegrovať existujúce moduly ÚPVS: G2G, eDesk, CÚD, služba vytvárania doložky o autorizácii a MDURZ na tieto nové služby a realizovať zmeny vo viacerých moduloch ÚPVS, a to eDesk, MDURZ,CÚD, G2G, CEP, EDESK, nové úpravy v „Službe vytvárania Doložky o autorizácii“ a vytvorenie nových elektronických formulárov.

Pri registrácii služieb v ÚPVS (v module Lokátor služieb) je možné vybrať niektorý z nasledovných povolených spôsobov autorizácie:

nevyžaduje sa žiadna autorizácia

vyžaduje sa autorizácia opakovaným prihlásením (na to určenou funkciou ÚPVS)

vyžaduje sa autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom / pečaťou.

Používateľské rozhranie konštruktora správ, v ktorom používateľ vytvára, autorizuje a odosiela elektronické správy vyžaduje od používateľa použitie takého spôsobu autorizácie, aký je pre danú elektronickú službu zaevidovaný v Lokátore služieb. Na tento účel je konštruktor správ integrovaný s Lokátorom služieb. Konštruktor správ však dnes nemá funkčnú podporu pre autorizáciu klikom a z tohto dôvodu je potrebné administračné rozhranie, evidenciu a integračné rozhrania Lokátora služieb rozšíriť o nový spôsob autorizácie - autorizácia klikom. Konštruktor správ bude potrebné preintegrovať na rozšírené integračné rozhrania Lokátora služieb aby ponúkol všetky spôsoby autorizácie, aké danú službu povolené v Lokátore služieb (teda navyše oproti súčasnému stavu aj autorizáciu klikom). Konštruktor správ bude rozšírený o funkcionalitu autorizácie elektronických podaní klikom. Nová funkcionalita v zmysle zákona o e- Governmente bude dostupná po úspešnej autentifikácii osoby (zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia pokročilá) a zabezpečí

nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi,

splnenie povinnosti uvádzania autentifikovanej osoby ako odosielateľa elektronickej správy.

Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ÚPVS je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch UPVS s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo má dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov.

14

Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ÚPVS s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ÚPVS nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.Dopad na ÚPVS: 610 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 4: Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty (úpravy § 26 ods. 2 a 7, § 27 ods. 4 a 5, vypustenie § 28 ods. 6)

Súčasný stav: OVM je povinné vytvárať elektronické úradné dokumenty ako údaje vyplnené podľa

elektronického formulára, čo predstavuje značné finančné náklady pre orgány verejnej moci a technické

komplikácie pri vytváraní formátovaného textu v rámci obsahu elektronického úradného dokumentu.

Údaje elektronického úradného dokumentu vyplneného podľa elektronického formulára sa

v elektronickej úradnej správe automatizovane identifikujú pre účely vytvorenie autorizačnej doložky

listinného rovnopisu vytváraného podľa § 31a zákona. V súčasnom stave sa nepočíta s tým, že príloha

v elektronickej úradnej správe je elektronický úradný dokument.

Požadovaný stav: Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Na základe tejto úpravy je potrebné upraviť funkciu vytvárania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu vytváraného podľa § 31a zákona OVM v elektronickej schránke ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár. Úpravu je potrebné vykonať v rámci elektronického formulára, ktorý bude zverejnený ako nová verzia formulára a následne implementovaný vo funkcii vytvárania listinného rovnopisu. Bez implementácie úpravy by dochádzalo k chybnému označovaniu obsahu doručovaných listinných rovnopisov.

Zároveň je žiadúce pre účely obmedzenia nákladov na strane OVM pri vytváraní dátovej štruktúry podľa § 27 vytvoriť vzorovú dátovú štruktúru s povinnými základnými metaúdajmi elektronického úradného dokumentu pre účely automatizovaného spracovania a jeho sprístupnenie na ÚPVS. Nevytvorením dátovej štruktúry by vznikli náklady na samostatné vytváranie štruktúry v množstve OVM. Dátová štruktúra je určená na automatizované spracovanie doručovaných elektronických úradných dokumentov na ÚPVS a na strane adresátov.

V rámci ukončenia povinného postupu podľa § 28 ods. 6 je zároveň žiadúce upraviť postup pre vytváranie spoločnej autorizácie elektronických úradných dokumentov, aby nedochádzalo k vytváraniu dokumentov v rozpore s novelizovaným znením.

Dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 5: (Návrhy zmien v oblasti automatickej deaktivácie schránok podľa § 14 ods. 2 písm. d)

Súčasný stav: Elektronické schránky fyzických osôb podnikateľov sa deaktivujú manuálne na žiadosť

danej osoby a údaje sú spracúvané samostatne.

Požadovaný stav: Automatizované deaktivovanie schránok v prípade zániku právneho postavenia

podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb. Je potrebné upraviť

komponent ÚPVS spracúvajúci denné dávky z RPO, ktoré budú sumarizovať údaje o začiatku a konci

vykonávania činností fyzickej osoby podnikateľa.

Dopad na ÚPVS: 30 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

15

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

NASES pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila doterajšie zmluvné vzťahy a s tým súvisiace pravidlá vytvárania cenotvorby týkajúce sa ÚPVS, vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Výpočet finančných dopadov bol vykonaný metodikou UCP, pričom základom výpočtu je prenesenie legislatívnych návrhov do zmien ÚPVS a jednotlivých modulov formou use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:

•Výpočet hodnoty UUCW,

•Výpočet hodnoty UAW,

•Výpočet hodnoty TCF,

•Výpočet hodnoty ECF,

•Výpočet hodnoty UCP.

Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov. NASES použila pri výpočte priemer doteraz zazmluvnených kontraktov a PHZ z iných obstarávaní podobných úprav na ÚPVS. Popis jednotlivých návrhov a bližšie dopady na ÚPVS a jednotlivý moduly je bližšie popísaný v kapitole vyššie. Výdavky sa plánujú čerpať v roku 2022 a 2023, kedy NASES plánuje obstarať alebo realizovať jednotlivé zmeny v rámci novely.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

840 000,00

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

840 000,00

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

18

Tabuľka č. 5

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

0

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

4 000,00

4 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

4 000,00

4 000,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

33 552,00

33 552,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

76 176,00

Spolu = A+B+C+D

0

76 176,00

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

76 176,00

20

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu pri výkone bankovej činnosti

305/2013 Z. z.

§ 35 ods. 3 písm. f)

SK

01.10.22

banka a pobočka zahraničnej banky

971

N

78

76 176

Out (znižuje náklady)

Príloha č. 3a

21

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskové údaje:

Na výpočet vplyvu regulácie bol použitý výpočet vychádzajúci zo štandardizovanej časovej náročnosti administratívnych úkonov (alternatíva č. 2 kalkulačky nákladov). Vzhľadom na to, že novelou zákona sa dopĺňa oprávnenie, nie povinnosť, nie je možné predpokladať koľko z dotknutých subjektov a pri ktorých konkrétnych úkonoch si dané oprávnenie uplatní. Oprávnenie vykonať zaručenú konverziu bude môcť využiť zamestnanec banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s internými predpismi, a to napríklad pri archivácii dokumentov, pri vedení evidencií, ale napríklad aj v rámci poskytovania súčinnosti iným subjektom pri výkone bankových činností. Pre frekvenciu realizácie týchto úkonov zo strany relevantných subjektov bola zvolená realizácia daného úkonu raz ročne. Navrhovaná novela teda predpokladá zníženie nákladov na podnikateľské prostredie vo výške 76 176 eur.

Ďalšie relevantné údaje:

Návrhom nedochádza k zmene regulácie pre podnikateľov, ani k zavedeniu novej povinnosti alebo záťaže. Naopak, pozitívny dopad možno očakávať v oblasti bankového sektora, t. j. bude sa týkať organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento pozitívny dopad môže nastať v dôsledku ustanovenia oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky vykonávať zaručenú konverziu v § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente.

Počet dotknutých subjektov, t. j. počet organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré budú môcť využiť oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu podľa § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente: 971 (údaj platný k 31.3.2022, štatistické údaje dostupné na portáli NBS

https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke-

 

prehlady/prehlad-o-rozvoji-penazneho-sektora

).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí.

Oznam ku konzultáciám s podnikateľskými subjektmi bol zverejnený podľa bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov na webovom sídle MH SR https://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-predbezne-informacie v zmysle bodu 5.7 metodiky.

Link na materiál: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/109

Na zverejnený oznam zareagoval Zväz automobilového priemyslu.

Návrh na doplnenie oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky bol uplatnený Slovenskou bankovou asociáciou a samotný návrh § 35 ods. 3 písm. f), vrátane jeho dopadov, bol konzultovaný priebežne so Slovenskou bankovou asociáciou, resp. v rámci MPK s Národnou bankou Slovenska ako subjektom dohľadu nad finančným trhom.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

22

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nedochádza.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente je osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu

a) orgán verejnej moci, advokát a notár,

b) poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta,

c) patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny, a

d) právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu,20e) ak ide o zaručenú konverziu dokumentov týkajúcich sa pohľadávok, ktoré podľa osobitného predpisu20e) nadobudla a ktoré ako poverená osoba podľa osobitného predpisu20e) konsoliduje,

e) Slovenský pozemkový fond, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov pre vlastnú potrebu na účely výkonu jeho činnosti podľa osobitných predpisov.21b)

23

Novelou zákona o e-Governmente sa rozširuje okruh oprávnených osôb aj o banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré si budú môcť od účinnosti novelizovaného § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente pre vlastnú potrebu, resp. pre klienta v súvislosti s výkonom bankových činností podľa § 2 ods. 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Zmena bude účinná k účinnosti novely zákona o e-Governmente (t.j. predpoklad 1. októbra 2022).

Nakoľko ide o oprávnenie, banka a pobočka zahraničnej banky si bude môcť sama dobrovoľne na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či túto činnosť bude vykonávať pre vlastné potreby, napr. pri archivácii dokumentov, resp. či bude poskytovať svojím klientom službu zaručenej konverzie v súvislosti s výkonom bankových činností. Ak toto oprávnenie nevyužije, nič sa oproti súčasnému stavu nemení a banka alebo pobočka zahraničnej banky postupuje pri výkone bankových činností tak ako doteraz, tzn. využije službu zaručenej konverzie poskytovanú inou oprávnenou osobou – v prípadoch, kedy je zaručená konverzia dokumentu nevyhnutná.

24

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

ks_338989

Publikovanie informácií Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

4

ks_338765

Zaručená konverzia dokumentu do formátu podľa štandardu ISVS

4

ks_338764

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3 OCR)

4

ks_338762

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4 OCR)

4

ks_338761

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej podoby do novej elektronickej podoby

4

ks_338760

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej do listinnej podoby (A3)

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B*

ks_338759

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej

4

25

do listinnej podoby (A4)

ks_338758

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3)

4

ks_338757

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4)

4

ks_338756

Vytvorenie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie

4

ks_338755

Asistencia pre výpis z katastra nehnuteľností

4

ks_338749

Asistencia pre výpis z obchodného registra

4

ks_338725

Asistencia pre výpis/odpis z registra trestov

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_62

Ústredný portál verejnej správy

áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B*

isvs_61

Integrované obslužné miesto

-

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

26

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov orgánu verejnej moci.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

Referenčné údaje

27

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

* V súvislosti s vypustením konceptu informačných obslužných miest dochádza k zrušeniu IS Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zároveň dochádza aj k zrušeniu koncových služieb poskytovaných v rámci tohto IS. Bližšie informácie sú uvedené v bode 2 a 10 doložky vybraných vplyvov.

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Zrušenie služieb asistovaného výkonu verejnej moci elektronicky a elektronických služieb poskytovaných sieťou integrovaných obslužných miest, s výnimkou služby poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a služby zaručenej konverzie podľa § 35 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, vzhľadom na to, že subjekty prevádzkujúce integrované obslužné miesto ostanú naďalej oprávnenými osobami na poskytovanie týchto typov služieb.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Asistovaná elektronická úradná komunikácia FO, FO-P a PO s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a iné činnosti ustanovené osobitným predpisom (s výnimkou poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy a zaručenej konverzie uvedené v bode 7.1.1).

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

§ 5 ods. 4 a súvisiace ustanovenia zákona o e-Governmente.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta podľa § 7 ods. 2 zákona o e-Governmente, ktorým môže byť obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom, iný orgán verejnej moci, alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nedostupnosť štátom garantovanej asistovanej služby elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci, tzn. nemožnosť podať elektronické podanie orgánu verejnej moci za asistencie pracovníka integrovaného obslužného miesta. Nedostupnosť inej služby poskytovanej integrovaným obslužným miestom v súlade s § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente (s výnimkou elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

Nepriamy vplyv (popíšte)

Nie

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

29

Nie

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Občan, ktorý má záujem využiť služby integrovaného obslužného miesta na využitie služby asistovanej elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci alebo má záujem využiť inú službu v rámci § 5 ods. 4 zákona o e-Governmente (s výnimkou služieb poskytnutia elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom alebo iný orgán verejnej moci využívajúci informačný systém integrovaného obslužného miesta v správe MIRRI SR.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

30

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Povinnosť prevádzkovať integrované obslužné miesto a poskytovať asistovanú službu elektronickej úradnej komunikácie a iné činnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

32

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

33

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon o e-Governmente)

K bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. g)]:

Navrhuje sa spresniť, že podľa zákona o e-Governmente sa postupuje okrem vydávania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov aj pri postúpení žiadosti inej povinnej osobe, pričom sa na mysli len samotný úkon postúpenia tejto povinnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, a nie oznámenie postúpenia žiadateľovi podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií. Povinná osoba oznámi postúpenie žiadosti spôsobom, ktorý určuje zákon o slobode informácií, tzn. oznámenie nemusí povinne doručovať elektronicky podľa § 29 zákona o e-Governmente, ak tak neustanoví zákon o slobode informácií.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5):

Účinná právna úprava, ktorá umožňuje použiť inštitúty zákona o e-Governmente aj na oblasti podľa osobitných predpisov, sa navrhuje len formulačne upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo túto možnosť aj vo vzťahu len k niektorým inštitútom (napr. elektronickému doručovaniu), alebo konkrétnym prostriedkom (napr. modul procesnej integrácie a integrácie údajov).

K bodu 3 (§ 2 ods. 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 4 [§ 3 písm. k)]:

Navrhuje sa umožniť vytvárať elektronické úradné dokumenty ako dokument bez štruktúrovanej formy. Orgán verejnej moci sa môže rozhodnúť, či bude vytvárať elektronický úradný dokument s použitím elektronického formulára, alebo „len“ ako elektronický dokument.

Dnes účinný postup (výlučne použitie elektronického formulára) sa pre veľa agend ukazuje príliš zložitý a limitujúci. V elektronickom formulári je mimoriadne slabá možnosť aj základnej grafickej úpravy textu, práca s elektronickými formulármi vyžaduje špeciálne softvérové vybavenie, čo je oproti práci s generickým textom, pre ktorého spracovanie existuje množstvo aplikácií, nákladné a zdĺhavé. Pre väčšinu konaní nie je v súčasnosti predpokladateľné automatizované spracúvanie elektronického úradného dokumentu jeho adresátom, čím sa zmysel povinného použitia štruktúrovanej formy znižuje. V dôsledku toho sa u mnohých orgánov verejnej moci identifikovala prax, kedy elektronické úradné dokumenty boli vydávané v listinnej podobe alebo podstatné náležitosti (napr. výrok, popis situácie, odôvodnenie) neboli uvedené v elektronickom formulári, ale de-facto v prílohe.

Formáty elektronických dokumentov, aj ich podpisov, v súčasnosti dostatočne upravené v štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Práca s týmito formátmi je pre používateľov jednoduchá, čo je ich zásadnou výhodou.

Keďže ide o zásadnú zmenu, navrhuje sa v prípadoch, kedy elektronický úradný dokument nie je vytváraný s použitím elektronického formulára, ponechať povinnosť zasielať spolu s ním základné údaje o ňom, a to v štruktúrovanej podobe. Tieto údaje nebudú elektronickým úradným dokumentom.

K bodu 5 [§ 3 písm. n)]:

34

S cieľom zosúladiť úpravu organizačných zložiek zapisujúcich sa do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so zákonom o e-Governmente sa navrhuje používať rovnaké definičné vymedzenie tejto skupiny subjektov.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 1 a 4):

Koncept asistovaného výkonu verejnej moci nenašiel predpokladané uplatnenie v zásadnej časti predpokladaných činností, a to v asistovanej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Za jeden z hlavných dôvodov sa označiť zložitosť tohto konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania. Súčasne stále platí zásada, podľa ktorej občan vo všeobecnosti môže podať podanie aj v listinnej podobe a zároveň dostupnosť elektronických prostriedkov komunikácie nie je v praxi problémom, čo ďalej oslabuje nevyhnutnosť zachovania tohto inštitútu. Preto sa navrhuje koncept asistovaného výkonu verejnej moci časti „pomoci pri komunikácii smerom k štátu“ zrušiť.

Naopak, ostatné činnosti, t.j. vykonávanie zaručenej konverzie a sprístupňovanie informácií a odpisov z registrov verejnej správy v súčasnosti stále zmysel majú a počíta sa s ich zachovaním.

K bodu 8 (§ 5 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 12 (§ 5 ods. 5 a 6):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 13 (§ 5 ods. 7):

Povinnosť vyhotovovať potvrdenie o odoslaní elektronického podania definovaná v § 5 ods. 7 návrhu zákona sa rozširuje aj na správcu špecializovaného portálu. Ide o legislatívnu zmenu, ktorá sa dnes v praxi realizuje na základe dohody so správcom ústredného portálu verejnej správy.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 15 (§ 7 až 9):

Úprava spočívajúca v zrušení inštitútu IOM z dôvodov uvedených vyššie.

K bodu 16 (§ 9a ods. 2):

Reagujúc na požiadavku praxe sa navrhuje, aby oprávnenie na prístup do elektronickej schránky obce bolo zo zákona o e-Governmente zakladané účinnosťou dohody o používaní informačného systému dátového centra obcí (ďalej len „IS DCOM“) zo strany obce. Vzhľadom na to, že na riadne plnenie povinnosti správcu dátového centra, ktorý podľa § 9a ods. 1 zákona o e-Governmente obciam, ktoré pripojené k informačnému systému dátového centra technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa, je nevyhnutné, aby mal správca udelený prístup a oprávnenie pre disponovanie s elektronickou schránkou obcí, navrhuje sa zefektívniť a urýchliť proces udelenia prístupu a oprávnenia na disponovanie, a to tak, že správca zasiela správcovi modulu elektronických schránok v dohodnutom intervale a dohodnutým spôsobom zoznam obcí, s ktorými má uzavretú zmluvu o pripojení k IS DCOM. Súhlas obce s udelením oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou musí byť súčasťou zmluvy o pripojení k IS DCOM a správca je povinný ho na požiadanie správcu modulu elektronických schránok

35

preukázať. Uvedené riešenie zároveň musí byť súčasťou zmluvy medzi správcom modulu elektronických schránok a správcom dátového centra. Dôvodom je snaha odbremeniť dátové centrum od administratívy pri preukazovaní oprávnení na prístup do elektronickej schránky obce, pričom obci sa naďalej zachováva možnosť upraviť toto oprávnenie v dohode s dátovým centrom odlišne.

K bodu 17 (§ 10 ods. 2):

V nadväznosti na zmenu v § 2 ods. 5 sa navrhuje upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo možnosť použiť modul procesnej integrácie a integrácie údajov vybranými subjektami aj mimo výkonu verejnej moci.

Zákon o e-Governmente sa primárne v zmysle jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Už existujúca platná a účinná právna úprava obsiahnutá v osobitných predpisoch však umožňuje niektorým ďalším subjektom získavanie dát prostredníctvom IS CSRÚ. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje právna úprava obsiahnutá v zákone o e-Governmente s právnou úpravou obsiahnutou v osobitných predpisoch a zároveň sa vytvára možnosť poskytovania a konzumovania dát prostredníctvom IS CSRÚ aj pre ďalšie vybrané subjekty mimo orgánov verejnej moci, avšak kontrolovateľným spôsobom, iba pre prípady, keď tak bude ustanovovať osobitný zákon vzťahujúci sa na činnosť takýchto ďalších subjektov, a to všetko aj v záujme úspešnej realizácie národných projektov obsiahnutých v Dátovom programe. Zároveň sa umožní rozšírenie rozsahu dát poskytovaných do modulu procesnej integrácie a integrácie údajov o ďalšie významné kľúčové dáta, zaujímavé aj pre analytické jednotky v rámci využívania modulu Konsolidovanej analytickej vrstvy, a tiež pre dotknuté fyzické a právnické osoby v rámci konceptu Mojich údajov.

K bodu 18 (§ 10 ods. 5):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (§ 10 ods. 8):

Navrhuje sa zosúladenie pojmov vo vzťahu k životnému cyklu elektronických formulárov z pohľadu štandardov podľa vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Zároveň ide o zjednodušenie textácie ustanovenia, pri zachovaní jeho vecného obsahu.

K bodu 20 (§ 10a):

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

K bodu 21 (§ 11 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca rozsah právnych postavení, v ktorých je subjektu možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22 [§ 11 ods. 3 písm. c)]:

36

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 23 (§ 12 ods. 2):

Podľa aktuálnej právnej úpravy je orgánu verejnej moci (ďalej len „OVM“) zriaďovaná elektronická schránka pre každé jeho právne postavenie. To znamená, že okrem schránky v postavení OVM by mal mať zároveň zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku v postavení právnickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo zapísanej organizačnej zložky, ak je aj v takom postavení a odosielateľ elektronickej správy si mohol pri doručovaní vybrať z viacerých schránok patriacich tomu istému subjektu, t. j. podľa toho, či oslovuje subjekt v postavení OVM alebo v postavení inom (napr. OVM ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch a poisteneckých vzťahoch pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnými poisťovňami). OVM dnes musí spravovať elektronické správy v dvoch rôznych schránkach, pričom vytváranie doručenky sa riadi odlišnými pravidlami, v závislosti od typu schránky.

Nakoľko mnohé OVM považujú toto riešenie za zložité, neefektívne a časovo náročné, navrhuje sa zmena v prístupe pri zriaďovaní schránok subjektom, ktoré OVM a zároveň osobou v inom právnom postavení. Existujúce schránky OVM zriadené pre tento orgán pre jeho iné právne postavenie budú deaktivované z dôvodu zrušenia ku konkrétnemu dátumu. Táto úprava sa dotkne OVM, ktoré zároveň fyzickou osobou - podnikateľom, právnickou osobou, prípadne zapísanou organizačnou zložkou bez ohľadu na rozsah činností, ktoré vykonáva v postavení OVM. Zmena sa nebude týkať elektronickej schránky OVM zriadenej pre jeho právne postavenie fyzickej osoby (napr. notár, exekútor).

K deaktivácii elektronických schránok z dôvodu zrušenia dôjde najneskôr 30. septembra 2023, pričom sa navrhuje počas tejto doby ponechať možnosť doručené uložené elektronické správy preposielať, odpovedať na ne alebo ich ukladať na vlastných zariadeniach. Po tomto dátume bude majiteľovi schránky ponechaný prístup do elektronickej schránky, s obmedzenými oprávneniami, a to do uplynutia troch rokov odo dňa deaktivácie z dôvodu zrušenia, rovnako ako je to v prípade zrušenia elektronickej schránky podľa § 15 písm. a) zákona o e-Governmente.

Uvedená zmena nemá dopad na plnenie úloh vyplývajúcich z rozsahu právomocí OVM podľa osobitných predpisov a nemá dopad na vybavovanie elektronických podaní. Pri prijímaní elektronickej úradnej správy do elektronickej schránky OVM sa bude doručenka vytvárať bezo zmeny automatizovane tak, ako doteraz. Tento postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 589/2020 z 18. novembra 2020, podľa ktorého sa „pri elektronickom doručovaní písomností neberie do úvahy povaha predmetu konania v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu svoje vrchnostenské oprávnenie, teda či je v pozícii subjektu verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho vzťahu“. .

K bodu 24 [§ 12 ods. 4 písm. a)]:

V nadväznosti na zosúladenie pojmu zapísaná organizačná zložka so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza k rozšíreniu tejto skupiny aj na nepodnikateľov, sa navrhuje upraviť pre zapísané organizačné zložky zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok na žiadosť a nie zo zákona.

K bodu 25 [§ 12 ods. 4 písm. d)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup zriadiť elektronickú schránku cudzincovi s povoleným pobytom automatizovane, keďže údaje o ňom, vrátane jednoznačnej identifikácie, k dispozícii.

37

Režim aktivácie takejto schránky sa nemení a bude na rozhodnutí jej majiteľa, či si ju aktivuje, alebo nie.

K bodom 26 a 27 [§ 12 ods. 4 písm. e) a ods. 5]:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v zriaďovaní elektronických schránok.

K bodu 28 (§ 12 odsek 10):

Podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je OVM riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Vzhľadom na rozmanitosť škôl, školských zariadení a ich vzájomné odlišnosti podľa subjektu zriaďovateľa (napr. rôzne právne postavenie škôl a školských zariadení, právna subjektivita, financovanie a rozpočet školy), nevyhovujúci stav zdrojových a referenčných registrov a informácie v nich (najmä nedostatočná aktualizácia údajov o riaditeľoch škôl a školských zariadení) je v praxi vytváraná schránka OVM „na IČO školy a školského zariadenia“, a nie ich riaditeľom (nositeľom verejnej moci). Častým dôsledkom nekvalitných, nedostatočných a neúplných údajov je napríklad nemožnosť automatizovane aktualizovať prístup do schránky po zmene riaditeľa školy alebo zariadenia, alebo nemožnosť zriadiť schránku vôbec z dôvodu neexistencie právnej subjektivity školy alebo zariadenia a súčasne z dôvodu pasivity jej zriaďovateľa.

Vzhľadom na snahu zosúladiť právny stav s implementáciou v praxi navrhuje sa vyššie uvedený príklad zovšeobecniť a na účely zákona o e-Governmente používať ako elektronické schránky pre postavenie OVM, ak ide o fyzickú osobu, ktorá zároveň vykonáva funkciu, alebo je zamestnaná, či je v inom právnom vzťahu k subjektu, ktorý aktivovanú, túto elektronickú schránku. Uvedené sa okrem spomínaných riaditeľov škôl môže vyskytnúť aj pri fyzických osobách v inom postavení než riaditeľ školy, ak v niektorých konaniach priamo tieto fyzické osoby OVM a nie “len” osobou, konajúcou v mene OVM.

K bodom 29 až 31 (§ 13 ods. 1 a 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32 (§ 13 ods. 7):

Navrhuje sa upraviť predmetné ustanovenie tak, aby viac zodpovedalo praktickému výkonu a potrebám správy oprávnení k elektronickej schránke prostredníctvom ústredného portálu.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1):

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby ak je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie. Inak povedané, ak si adresát deaktivuje elektronickú schránku v čase, kedy v nej elektronické správy, ktorým plynie úložná lehota, tieto budú najneskôr uplynutím úložnej lehoty doručené, bez ohľadu na deaktiváciu. Prístup do elektronickej schránky deaktiváciou nezaniká, preto ani možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom správy nebude obmedzená.

K bodu 34 [§ 14 ods. 2 písm. d) a e)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby - podnikateľa automatizovane a v rovnakom režime, ako pri právnických osobách, či OVM. Režim deaktivácie v tomto prípade nastúpi pri zániku alebo zrušení oprávnenia na podnikanie (teda zanikne status fyzickej osoby - podnikateľa), pričom ak osoba vykonáva viac predmetov podnikania, regulovaných viacerými právnymi predpismi, tak deaktivácie z tohto dôvodu

38

nastane zánikom, resp. zrušením posledného takéhoto oprávnenia. Inak povedané, tento dôvod deaktivácie nebude viazaný na zmeny v predmete činnosti.

Na účely reflektovania právnej úpravy zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úprave deaktivácie elektronickej schránky v podobných situáciách podľa § 14 ods. 2 písm. e) sa navrhuje doplniť medzi možnosti deaktivácie aj deaktiváciu v prípade výkonu detencie.

K bodu 35 [§ 14 ods. 3 písm. c)]:

V nadväznosti na povinnú deaktiváciu elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa pri zániku jeho právneho postavenia sa navrhuje umožniť zrušenie deaktivácie na žiadosť, ak dôvody deaktivácie zaniknú teda v prípade, ak sa opäť stane fyzickou osobou podnikateľom.

K bodu 36 (§ 17 odsek 2):

Navrhuje sa ustanoviť možnosť pre dva navzájom komunikujúce OVM používať na komunikáciu elektronickú správu doručovanú do elektronickej schránky aj ak komunikujú mimo výkonu verejnej moci, ako ho definuje zákon o e-Governmente. Táto možnosť je v súčasnom znení § 17 ods. 2 zákona o e-Governmente implicitne obsiahnutá, avšak z dôvodu množiacich sa otázok spojených s výkladom tohto ustanovenia pri používaní elektronickej schránky sa navrhuje vyjadriť túto možnosť explicitne. Znamená to potvrdenie dnes platného stavu, že aj v komunikácii napr. v rámci úradného styku môžu OVM na elektronickú schránku na vzájomnú komunikáciu používať.

K bodom 37 až 40 (§ 19 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v autentifikácii.

K bodu 41 (§ 19 odsek 6):

Na odstránenie výkladových pochybností sa navrhuje doplniť ustanovenie o možnosti zvoliť si úroveň autentifikácie pri prístupe do informačného systému prostredníctvom prístupového miesta o možnosť zvoliť si úroveň autentifikácie aj pri používaní konkrétnej elektronickej služby verejnej správy. Ide o úkon, ktorý dnes vyplýva zo štandardov a jeho explicitné vyjadrenie v návrhu zákona len reflektuje túto reguláciu.

K bodom 42 až 49 (§ 21 až 22a):

Navrhuje sa otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť pravidlo ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Právna úprava je dvojkoľajná v zmysle, že ustanovuje taxatívny výpočet autentifikátorov, ktoré sú podporované všetkými prístupovými bodmi a bez bližšej špecifikácie umožňuje pre špecializované portály zriadenie aj iných autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na technologické možnosti, ako aj z praktického hľadiska sa tento stav nejaví vhodný, keďže jednak bez zmeny zákona o e-Governmente neumožňuje na centrálnej úrovni a s povinnou podporou prístupových miest použiť akékoľvek autentifikačné riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné a tiež z dôvodu, že de facto vyžaduje popis technických podrobností autentifikátorov (mimo dokladov a eIDAS schém) vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Z hľadiska podmienok, ktoré musí každý autentifikačný prostriedok spĺňať pritom platia jednotné pravidlá v oblasti regulácie informačných technológií verejnej správy a tiež štandardov, preto pomenúvanie konkrétnych možných riešení sa javí ako nadbytočné a zväzujúce osobitne, ak

39

podstatným nie je pomenovanie riešenia, ale fakt, či a v akom rozsahu spĺňa podmienky štandardov.

Preto sa pristúpilo k autentifikačným prostriedkom obdobne, ako k vládnym cloudovým službám, t.j. zaviesť jednoduchý proces evidovania, spojený s preukázaním splnenia podmienok vyžadovaných pre informačné technológie verejnej správy. Takto evidované autentifikačné prostriedky bude možné použiť podľa potreby OVM na špecializovanom portáli, resp. po splnení zákonných podmienok na centrálne riešenie aj na ústrednom portáli.

Napriek tomu, že z pohľadu materiálnej regulácie sa nič zásadné nemení a podmienky na autentifikačné prostriedky v informačných technológiách verejnej správy zostávajú rovnaké, umožní táto zmena nielen rozvoj a konkurenciu autentifikačných prostriedkov, ale aj používanie riešení tretích strán, mimo OVM.

Nemení sa ani spôsob zabezpečenia autentifikácie s použitím úradného autentifikátora a prostriedku podľa nariadenia eIDAS. Orgán verejnej moci, ktorému § 21 ods. 6 ukladá povinnosť zabezpečiť autentifikáciu s použitím týchto autentifikačných prostriedkov bude môcť naďalej splniť túto povinnosť aj tým, že využije existujúce funkcionality autentifikačného modulu (nevyžaduje sa teda, aby orgány verejnej moci budovali na tento účel vlastné riešenia).

K bodu 50 [§ 23 ods. 1 písm. a)]:

Navrhuje sa zjednodušiť podmienky tzv. „autorizácie klikom“ a ponechať v zákone e-Governmente len dve základné podmienky musí ísť o riešenie prístupového miesta a zároveň musí byť podmienené autentifikáciou na úrovni „pokročilá“. Ostatné podmienky dnes účinnej úpravy budú navrhnuté do štandardov pre informačné technológie verejnej správy, keďže ide o podmienky na úrovni technického riešenia, ktorých miesto je práve v štandardoch a nie v zákone e- Governmente. Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ústrednom portáli verejnej správy je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch ústredného portálu verejnej správy s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov. Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ústrednom portáli verejnej správy s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ústrednom portáli verejnej správy nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.

K bodu 51 (§ 23 odseky 9 a 10):

Navrhuje sa explicitne vyjadriť spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ na ústrednom portáli a na špecializovanom portáli. Kým pre ústredný portál, ako centrálny komponent, sa vyžaduje, aby tento spôsob autorizácie bol dostupný pre všetky podania, ktoré takto autorizované byť môžu, pre špecializované portály sa ponecháva možnosť voľby, pre ktoré elektronické služby tento spôsob zavedú. Dôvody pre možnosť výberu na strane špecializovaných portálov spočívajú najmä v tom, že špecializované portály neimplementujú „univerzálnu autorizačnú funkciu", ale obvykle je pre určitý typ podania na portáli celý proces jeho spracovania, ktorý logicky končí jeho autorizáciou a odoslaním - pre iné typy podaní voči tomuto OVM nemusí tento portál poskytovať takúto podporu. Okrem toho, rôzne typy podaní

40

spojené s rôznou úrovňou vyžadovanej spoľahlivosti, preto spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ a príslušná funkcia špecializovaného portálu budú pre rôzne typy podaní rôzne. V neposlednom rade, spracovanie rôznych typov podaní cez špecializovaný portál môže byť viazané na rôzne systémy, postupy, či organizačné jednotky, čo by pri plošnej povinnosti zavedenie takejto autorizácie automaticky znamenalo množstvo ďalších zmien.

O akceptovaní uznaných spôsobov autorizácie pre konkrétne elektronické služby by mal rozhodovať gestor danej elektronickej služby. V prípade, ak by sa predpísala možnosť používať všetky spôsoby autorizácie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, bez možnosti voľby pre gestora služby, znamenalo by to stratu kontroly gestora služby nad určovaním akceptovaných spôsobov autorizácie, čo by nebolo vhodné. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie nového odseku 10.

K bodu 52 až 54 (§ 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 55 (§ 26 ods. 2):

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vytvárania elektronických úradných dokumentov a v ustanovení možnosti vytvárať ich aj bez použitia elektronického formulára sa navrhuje upraviť povinnosť vytvárania elektronických formulárov a zúžiť ju len na formuláre k tým elektronickým úradným dokumentom, ktoré sa s ich použitím vytvárajú. Inak povedané, v oblastiach a v konaniach, kde budú vydávané elektronické úradné dokumenty bez použitia elektronického formulára nebude mať ústredný orgán povinnosť vzory elektronických formulárov vytvárať. V ostatných oblastiach a konaniach, kde sa elektronické formuláre budú na vytváranie elektronického úradného dokumentu používať, zostane povinnosť podľa § 26 ods. 2 bez zmeny.

K bodom 56 až 59 (§ 26 ods. 5 až § 28):

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu v spôsobe vyhotovovania elektronického úradného dokumentu.

Pokiaľ ide o povinnosť podľa § 27 ods. 5, na základné údaje a ich dátovú štruktúru sa použije ustanovenie bodov 2.3.7 a 2.3.8 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Podľa týchto ustanovení dátová štruktúra pre základné údaje bude obsahovať najmenej údaje uvedené vo forme samostatných dátových prvkov, ktorými (i) názov orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (ii) identifikátor osoby orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (iii) dátum vydania elektronického úradného dokumentu, (iv) identifikačné údaje elektronického úradného dokumentu, a (v) predmet konania. Dátová štruktúra zároveň spravidla bude obsahovať aj (i) typ elektronického úradného dokumentu, a (ii) poštovú doručovaciu adresu.

K bodu 60 (§ 30 odsek 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca obsah elektronickej doručenky.

K bodu 61 (§ 31a ods. 6):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 62 (§ 31a ods. 11):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 63 (§ 31a odsek 12):

41

OVM, ktoré nie zapojené do centrálneho úradného doručovania, dnes musia overovať stav elektronickej schránky adresáta alebo osoby, ktorej sa doručuje. Táto povinnosť vyplýva z úvodnej vety odseku 1, podľa ktorého OVM povinnosť doručovať elektronicky, pričom miestom na doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktívna. OVM je teda povinný zistiť, či je schránka aktívna na doručovanie, či manuálne alebo automatizovane, aby mohol splniť zákonnú požiadavku „doručovať do aktívnej elektronickej schránky“.

Uvedené pravidlo za cieľ odosielať prostredníctvom modulu elektronického doručovania len tie úradné správy, ktoré môžu byť reálne doručené a nezahlcovať zbytočne ústredný portál.

Navrhuje sa povinnosť overovať stav elektronickej schránky vyjadriť aj explicitne, pričom výnimka z tejto povinnosti sa bude týkať len OVM, ktoré zapojené do centrálneho úradného doručovania, a to práve z dôvodu, že predmetnú povinnosť zabezpečuje správca modulu elektronického doručovania.

K bodu 64 (§ 31a ods. 14):

Navrhuje sa doplniť možnosť vytvárania informácie o výsledku doručenia v prípadoch, keď poštový podnik bude mať k dispozícii údaje o doručení poštovej zásielky z informačného systému International Postal System (IPS), ktorú tam uvedie poštový podnik krajiny určenia. Zároveň sa navrhuje doplniť, že informácia o výsledku doručenia nebude obsahovať dôvody nedoručenia nakoľko tieto dôvody sa v IPS neuvádzajú.

K bodu 65 (§ 32 odseky 5 až 7):

Legislatívno-technické úpravy, v časti nadväzujúce aj na zmenu v § 14 ods. 1 a 32 ods. 5.

K bodu 66 (§ 34 ods. 2 a 4):

Navrhuje sa zúženie povinnosti zverejňovania informácií prostredníctvom elektronickej úradnej tabule. Zo skúsenosti vyplýva, že tento nástroj je pri informovaní verejnosti resp. účastníkov administratívnych konaní a adresátov zverejnených dokumentov nadbytočný v časti týkajúcej sa dokumentov, ktoré zverejňované na webových sídlach. Používatelia elektronických služieb štátu zároveň preferujú webové sídla jednotlivých orgánov verejnej moci.

K bodom 67 až 69 (§ 35 odseky 3 a 4)

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, oprávnených vykonávať zaručenú konverziu aj o banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako svojho druhu doplnkovú činnosť pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými činnosťami, ktoré pre klienta poskytujú. Takáto úprava má potenciál zjednodušiť komunikáciu klientov bánk napr. so štátnymi orgánmi v katastrálnom konaní.

Okrem uvedeného sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 3 písm. a) a b) a v odseku 4, súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodom 70 až 80 (§ 36 až 39):

Návrhy zmien v zaručenej konverzii majú za cieľ posilniť dôveryhodnosť novovzniknutých dokumentov, odbúrať administratívnu náročnosť spojenú s vedením „lokálnych“ evidencií a vytváraním osvedčovacích doložiek a ustanoviť jedno dôveryhodné miesto overenia záznamu o vykonanej konverzii. V praktickej rovine toto riešenie odbúra potrebu autorizácie záznamu o zaručenej konverzii a tým aj potenciálne problémy v komunikácii a verifikačných procesoch na strane centrálnej evidencie. Z hľadiska procesu výkonu zaručenej konverzie sa pravidlá nemenia, rozdiel bude najmä v postupnosti krokov a vytváraní výsledného novovzniknutého dokumentu. Počas procesu zaručenej konverzie bude podstatná komunikácia s centrálnou evidenciou, do ktorej sa budú vkladať údaje, dnes evidované v zázname zjednodušene

42

povedané, záznam sa bude vytvárať v centrálnej evidencii. Používanie aplikácií na zaručenú konverziu tým nebude dotknuté, rozdiel bude spočívať v tom, že záznam bude vytváraný takpovediac v reálnom čase a po vykonaní konverzie a vytvorení záznamu bude poskytnutý údaj do osvedčovacej doložky. Týmto údajom bude jednoznačný identifikátor záznamu danej zaručenej konverzie a okrem neho nebude doložka obsahovať žiadne iné údaje o zaručenej konverzii. Tým sa v praktickej rovine docieli, že novovzniknutý dokument vznikne ak bude záznam korektne zaznamenaný v centrálnej evidencii.

Vzhľadom na potrebu implementácie týchto zmien do procesov centrálnej evidencie sa navrhuje odklad účinnosti týchto zmien.

K bodu 81 (§ 39 odsek 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 82 (§ 39 odsek 8):

Na základe požiadaviek z praxe sa zavádza možnosť pre osobitný predpis ustanoviť, že konkrétny OVM môže vykonávať zaručenú konverziu odplatne. Vo vzťahu k ostatným osobám vykonávajúcim konverziu naďalej zostáva zachovaný možný odplatný výkon s tým, že sadzobník úhrad bude explicitne ustanovený ako predpis, regulujúci maximálnu sumu odplaty. Do akého právneho titulu sa následne odplata premietne bude vecou osoby vykonávajúcej konverziu.

K bodom 83 až 91 [§ 40 až 44 a § 56 ods. 1 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 92 [§ 56 ods. 1 písm. e)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom agendy vládneho cloudu do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 93 [§ 56 ods. 1 písm. f)]:

Navrhuje sa doplniť sankcia pre osobu vykonávajúcu konverziu za porušenie ustanovení zákona o e-Governmente pri výkone zaručenej konverzie. Dôvodom je, že táto sankcia v právnej úprave absentuje a dodržiavanie povinností pri výkone zaručenej konverzie je, vzhľadom na závažnosť následkov pri ich porušení, potrebné zabezpečiť aj týmto spôsobom.

K bodu 94 [§ 56 ods. 1 písm. g)]:

Vzhľadom na potrebu aj sankčne zabezpečiť dodržiavanie povinností podľa zákona o e-Governmente sa navrhuje pri tzv. všeobecnej skutkovej podstate vypustiť podmienku závažnosti spôsobu porušenia povinnosti.

K bodom 95 a 96 [§ 59 ods. 1 písm. a), e) a f)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM a úpravou náležitostí elektronickej doručenky.

K bodu 97 [§ 59 ods. 1 písm. g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 98 [§ 59 ods. 1 písm. h)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie.

43

K bodu 99 (§ 59 odsek 2):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 100 (§ 60f ods. 5):

Navrhuje sa predĺžiť oprávnenie Sociálnej poisťovne, vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e) do 31. decembra 2023. Dôvodom návrhu je väzba na realizované projekty Sociálnej poisťovne, ako aj funkčnosť a dostupnosť nástroja na vytváranie elektronických formulárov, ktorý je v gescii NASES.

K bodu 101 (§ 60j):

Navrhujú sa ustanoviť prechodné ustanovenia k niektorým novým povinnostiam a navrhovaným zmenám.

Ustanovenia odsekov 1 3 sa týkajú zmien v elektronických schránkach. Vzhľadom na náročnosť zmeny elektronických schránok OVM a dopady súvisiace s deaktiváciou elektronickej schránky sa navrhuje prechodné obdobie na zabezpečenie procesu deaktivácie, ako aj umožniť v rámci prechodného obdobia OVM správy doručené do schránok, ktoré sú predmetom deaktivácie, uložiť alebo preposlať do inej jeho elektronickej schránky. Po úspešnej deaktivácii sa bude možné do schránky prihlásiť, no nebude možné vykonať v schránke žiadne úkony s uloženými správami, ani na ne odpovedať z tejto schránky.

Vo vzťahu k zavedeniu nového režimu deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa v § 14 ods. 2 písm. d) sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, potrebné na nastavenie procesov automatickej deaktivácie.

Ročné prechodné obdobie sa navrhuje aj na účely zriaďovania, resp. používania elektronickej schránky pre OVM, ktoré fyzickou osobou vykonávajúcou funkciu alebo činnosť v subjekte, ktorý aktivovanú elektronickú schránku 12 ods. 10). Dôvodom je potreba časového priestoru jednak na technické zabezpečenie tohto procesu na strane správcu modulu elektronických schránok a tiež pre samotné OVM na prispôsobenie interných procesov.

Z dôvodu zmeny režimu pre elektronické schránky zapísaných organizačných zložiek v § 12 ods. 4 písm. e), spojené s možnosťou ich deaktivácie na žiadosť sa navrhuje vyjadriť, že túto možnosť majú aj zapísané organizačné zložky, ktoré majú zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikátorov sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie najviac v trvaní dvoch rokov, počas ktorého bude možné používať autentifikátory vydané podľa doterajších predpisov. Toto obdobie zároveň bude slúžiť na podanie žiadosti o zápis autentifikačného prostriedku do novej evidencie, ak jeho prevádzkovateľ bude mať záujem na jeho zachovaní. Na vybudovanie evidencie sa navrhuje prechodné obdobie jedného roka.

V spojení so zmenami vo vytváraní elektronického úradného dokumentu sa navrhuje umožniť počas dvoch rokov používať dnes účinné ustanovenie § 28 ods. 6, keďže existujú OVM, ktoré majú informačné systémy a vydávanie elektronických úradných dokumentov implementované spôsobom využívajúcim túto možnosť.

Rovnako sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmenám v elektronickom doručovaní, podľa ktorého správy odoslané a nedoručené podľa doterajších predpisov sa doručujú podľa nových pravidiel a vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam o správnych deliktoch.

K bodu 102 (§ 61a a 61b):

V spojení so zrušením inštitútu IOM sa navrhuje zrušiť aj príslušný vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 25/2014 Z. z. o integrovaných

44

obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikačných prostriedkov sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z. Tento autentifikačný prostriedok bude môcť byť používaný v zmysle prechodných ustanovení § 60i a rovnako tak na žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísaný do novej evidencie.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4):

Navrhuje sa zavedenie oslobodenia od správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu (generálne oslobodenie na všetky spoplatnené úkony a konania správnych orgánov).

S prevodom správy majetku štátu, ktoré realizujú správcovia majetku štátu, súvisí potreba uhradiť správne poplatky (najčastejšie súvisiace so zmenami v katastri nehnuteľností, výpismi z katastra, v evidencii vozidiel, prípadne ostatnými úkonmi). Správcovia majetku štátu sú legislatívne zadefinovaní v § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších právnych predpisov ako

i)štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

ii)štátny fond,

iii)právnická osoba zriadená osobitným zákonom ak na základe zákona spravujú majetok štátu,

iv)štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa zákona o správe majetku štátu alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu.

Keďže ide o organizácie štátnej správy, úhrada správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu predstavuje na jednej strane výdavok štátneho rozpočtu a zároveň na druhej strane príjem do štátneho rozpočtu. Rozpočtovo je teda tento poplatok neutrálny, avšak organizácia platiaca poplatok musí v rozpočte nájsť dané prostriedky na realizovanie prevodu správu.

Nadbytočnosť tohto správneho poplatku v procese prevodu správy majetku štátu bola identifikovaná v priebehu mapovania a analýzy stavu podporných a administratívnych procesov vo vybraných inštitúciách verejnej správy a návrh optimalizovaných a unifikovaných podporných a administratívnych procesov (ďalej len „mapovanie CES“) v roku 2020.

V dotazníkovom prieskume k mapovaniu CES odpovedali dopytované štátne organizácie (spolu cca 460), že správny poplatok za prevod správy majetku sa dotýka:

•11 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia ponúkajúca majetok,

•25 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia prijímajúca majetok.

Budovanie Centrálneho ekonomického systému je založené na implementovaní efektívnej elektronizácie podporných a administratívnych procesov, a to vrátane procesov správy a evidencie majetku štátu. Svojimi technickými a metodickými nastaveniami sa snaží CES plniť požiadavky na informatizáciu a elektronizáciu v štátnej správe.

Cieľom navrhovanej zmeny je odstránenie administratívnej záťaže pri prevode správy majetku štátu. Odstránenie tejto administratívnej záťaže by malo pozitívny vplyv na efektívnejší výkon

45

elektronických služieb v rámci štátnej správy (štátna organizácia poskytuje napr. služby katastra inej štátnej organizácii).

Dôvodom úpravy v predkladanom návrhu zákona je, že táto požiadavka vznikla v spojení s aktuálnymi realizáciami projektov informačných technológií verejnej správy.

K bodom 2 až 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie a s vypustením inštitútu IOM.

K čl. IV (zákon o katastri nehnuteľností):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. V (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 12 ods. 10 zákona o e-Governmente.

K čl. VI (zákon o registri trestov):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. VII (daňový poriadok)

K bodu 1 (odkaz 29):

Navrhuje sa upraviť znenie poznámky pod čiarou, a to z dôvodu, že odkazovalo na právny predpis, ktorý sa na účely doručovania nepoužíva. Aj touto zmenou sa vyjadruje fakt, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane sa doručuje do elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente a postupom zákona o e-Governmente.

K bodu 2 (§ 32 ods. 4):

Zákon o e-Governmente na účely zriaďovania schránok vychádza z pravidla „jedna schránka pre jedno právne postavenie“ a tieto právne postavenia sa v prípade konania podľa Daňového poriadku nezhodujú s postavením daňového subjektu (správca dane nemusí nevyhnutne rozlišovať medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, obe postavenie môžu byť subsumované pod daňový subjekt). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne vyjadriť pravidlo, podľa ktorého správca dane v takomto prípade možnosť voľby, do ktorej schránky (do schránky, pre ktoré právne postavenie) elektronický dokument doručí. Doručenie do ktorejkoľvek z aktivovaných schránok bude na účely daňového konania riadnym doručením, ak má daňový subjekt viacero elektronických schránok.

K bodu 3 (§ 33 ods. 3):

Elektronická osobná schránka ako inštitút zostáva zachovaná, pre doručenie v prípadoch, kedy sa podľa osobitných predpisov nedoručuje do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente. Na tento účel zostáva zachovaná aj úprava § 32 ods. 5 a 6. Aby sa predišlo prípadným výkladovým nejasnostiam navrhuje sa ustanoviť, že ak sa doručuje podľa zákona o e-Governmente, tak komunikácia cez elektronickú osobnú schránku nenahrádza doručovanie do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente.

K čl. VIII (zákon o pozemkových spoločenstvách):

46

S cieľom sfunkčnenia a zefektívnenia procesu aktivácie elektronických schránok pozemkových spoločenstiev, keď je nevyhnutná jednoznačná identifikácia osôb oprávnených konať za spoločenstvo, vrátane osoby oprávnenej pristupovať a disponovať s elektronickou schránkou spoločenstva. Obdobný návrh bol uplatnený v rámci tzv. návrhu zákona o údajoch, avšak tento zákon nebol postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu. Údaje umožňujúce prístup sú preto do súčasnosti riešené prostredníctvom provizórnych riešení a ich aplikácia je problematická. Preto sa navrhuje zaradenie týchto ustanovení do novely zákona o e-Governmente, s ktorým problematika priamo súvisí a umožní sa tým zabezpečenie riadneho a trvalého riešenia prístupu oprávnených osôb k elektronickým schránkam.

K bodu 1 [§ 23 ods. 1 písm. e)]:

Z hľadiska potreby komplexnosti a nezameniteľnosti údajov o členoch volených orgánov pozemkových spoločenstiev a osôb oprávnených konať za pozemkové spoločenstvo je vhodné, aby jednoznačný osobný identifikátor bol uvedený aj pri členoch výboru a dozornej rady.

K bodu 2 [§ 23 ods. 1 písm. f)]:

Z hľadiska jednoznačnosti priradenia oprávnení vstupovať do elektronickej schránky spoločenstva a nakladať s ňou je vhodné osobitne uvádzať fyzickú osobu oprávnenú nakladať s touto elektronickou schránkou spoločenstva a to najmä v prípadoch, ak toto oprávnenie nemá predseda spoločenstva, alebo ak je za predsedu alebo člena spoločenstva zvolená právnická osoba, ktorá je členom spoločenstva.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3):

Z dôvodu ochrany osobných údajov sa vo verejne prístupnom registri navrhuje nezverejňovať dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby. Ochranu rodného čísla, ako osobného údaju, je potrebné zabezpečiť aj pri vydávaní výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Údaj o dátume narodenia však navrhujeme ponechať ako súčasť výpisu vzhľadom na to, že výpis býva používaný pri komunikácii s orgánmi verejnej správy, poisťovňami, bankami a pod., kedy je potrebná nezameniteľná identifikácia osôb.

K bodu 4 (§ 25 ods. 1):

Z hľadiska princípu znižovania administratívnej záťaže sa neohlasujú zmeny údajov, ktoré si orgány verejnej moci získavajú z úradnej povinnosti. Ide najmä o údaje, ktoré orgány povinné získavať prostredníctvom referencovania príslušných hodnôt z referencovaných údajov.

K bodu 5 (§ 28 ods. 1):

Povinnosť oznámiť údaje o rodnom čísle je potrebné účinne vynútiť, preto je potrebné, aby túto povinnosť mohol v prípade nesplnenia účinne vynútiť okresný úrad v rámci štátneho dozoru.

K bodu 6 (§ 32c):

V rámci prechodných ustanovení sa dopĺňa povinnosť pozemkových spoločenstiev oznámiť údaje o rodnom čísle k zapísaným osobám konať za spoločenstvo a osobám v orgánoch spoločenstva tak, aby boli údaje v zdrojoch registra pre potreby jednoznačnej identifikácie osôb úplné. Keďže ide o dodatočný zápis údajov, nie o zápis zmien v orgánoch spoločenstva, nemožno tento návrh na zápis vyplývajúci zo zákonnej povinnosti považovať za takú zmenu údajov, ktorá by oprávňovala na výber správneho poplatku súvisiaceho so zápisom zmien na základe rozhodnutia pozemkového spoločenstva.

47

K čl. IX (zákon o upomínacom konaní):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. X (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe)

K bodu 1 [§ 3 písmeno c)]:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením pravidiel využívania Govnetu.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. e)]:

V spojení s kompetenciami orgánu riadenia vo vzťahu k schvaľovaniu veľkých projektov a veľkých zmlúv v prevádzke sa navrhuje explicitne vyjadriť, že orgán vedenia, rovnako ako aj orgán riadenia o.i. povinní vykonávať správu informačných technológií verejnej správy aj s ohľadom na faktory, akými úlohy, ktoré musia plniť podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. potreba reagovať na požiadavky koncových užívateľov.

K bodom 4 až 7 (§ 9 ods. 1 a 2):

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v povinnostiach v oblasti riadenia prevádzky 16) a jej podstatou je vytvorenie zoznamu, ktorý na rôzne účely v rámci riadenia prevádzky bude ustanovovať pre orgán riadenia záväzné hodnoty. Ide vo všetkých troch prípadoch (dostupnosť, spoločné aktíva a monitorované údaje) o povinnosti, ktoré zákonom orgánu riadenia uložené. Obsah evidencie teda nebude ukladať nové povinnosti, bude spresňovať obsah zákonom ustanovenej povinnosti a zabezpečí jej jednotné plnenie.

Vzhľadom na to, že obsah evidencie bude z povahy veci dynamický a bude predstavovať svojho druhu technické popisy a údaje, navrhuje sa zvoliť rovnaký režim, aký roky platí pre referenčné údaje.

K bodu 6 [§ 9 ods. 1 písm. t)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 8 (§ 9 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 16 (§ 11 až 16):

Zmeny v oblasti riadenia prevádzky smerujú primárne do dvoch oblastí. Prvou oblasťou je príprava zákonného titulu na ustanovenie podrobností postupu pri zmluvách v prevádzke, ktoré sú definované ako právny vzťah, ktorého predmetom je činnosť potrebná na zabezpečenie prevádzky informačnej technológie verejnej správy, riešenia servisných požiadaviek, alebo činnosť spočívajúca v riešení zmenových požiadaviek v prevádzke vrátane úpravy, rozvoja, opravy informačnej technológie verejnej správy alebo odstránenia prevádzkového incidentu na informačnej technológii verejnej správy. Inak povedané, v praxi pôjde primárne o tzv. zmluvy o SLA, ako aj zmluvné záväzky na rozvoj informačných technológií verejnej správy. Pre tento typ zmlúv sa vytvára osobitná kategória z hľadiska posudzovania veľkosti, ako aj osobitné splnomocňovacie ustanovenie na úpravu podrobností ich správy a realizácie. Je tomu tak preto, že tieto zmluvy v prevádzke z povahy veci majú odlišný režim riadenia, než „bežné“ projekty a tento fakt sa chce reflektovať aj na zákonnej úrovni a následne na úrovni podrobností vo vykonávacom predpise.

48

Pojmy vo vzťahu k prevádzke bude upravovať pripravovaná vyhláška o zabezpečení prevádzky, servisu, podpory, monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy. Logika usporiadania bude taká, že servisnou požiadavkou sa bude rozumieť požiadavka na činnosť iniciovaná používateľom informačnej technológie, ktorá je v rozsahu poskytovanej služby alebo iniciuje vytvorenie zmenovej požiadavky, v prípade že nie je v rozsahu poskytovanej služby. Následne potom požiadavka na činnosti, ktoré mimo rozsah poskytovanej služby konštituujú zmenovú požiadavku. Zmenou v prevádzke sa bude rozumieť činnosť, ktorej účelom je úprava, rozvoj, oprava informačnej technológie alebo odstránenie prevádzkového incidentu na informačnej technológii.

Vo vzťahu k projektom upravuje príslušné pojmy vyhláška č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov. Základným pojmom je projekt, ktorý je definovaný (aj) cez požiadavku úpravy informačných technológií verejnej správy prostredníctvom zmenových požiadaviek. Zmenové požiadavky v projekte následne definované cez účel, ktorým je činnosť, ktorej účelom je modernizácia, úprava a rozvoj informačnej technológie verejnej správy.

Základným kritériom pre rozlišovanie zmenových požiadaviek v prevádzke a v projekte je rozdiel v sledovanom cieli a následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy. Správa v prevádzke je totiž z povahy veci činnosťou primárne plánovanou a opakovanou, ktorej cieľom je primárne poskytovanie reakcií na požiadavky používateľa a riešenie prevádzkových incidentov (najmä obnovenie prevádzky služby, zaznamenanie, splnenie alebo nesplnenie servisnej požiadavky používateľa, diagnostikovanie, eskalácia a vyriešenie prevádzkového incidentu). Následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy v rámci správy prevádzky a zmien v prevádzke je iný, ako v prípade projektu. To znamená, že z pohľadu zmien v prevádzke ide primárne o udržanie, opravu a zlepšenie v priamej väzbe na danú službu, zatiaľ čo pri projekte ide primárne o zavedenie nových informačných technológií verejnej správy a v prípade zmeny o takú zmenu, ktorej cieľom je zvýšenie hodnoty daných informačných technológií verejnej správy a nie „len“ ich riadna prevádzka.

Z uvedeného vyplýva aj základný cieľ pre delenie zmien v projekte a v prevádzke, ktorým je umožnenie realizácie zmien v prevádzke primárne podľa metodiky a štandardu COBIT 2019 a nevyžadovanie postupov podľa PRINCE 2.

Druhou oblasťou je úprava zákonného rozdelenia a základu pre nastavenie riadenia prevádzky a samotné riadenie prevádzky, so súčasným doplnením osobitného splnomocňovacieho ustanovenia na úpravu príslušných podrobností vo vykonávacom predpise. Dôvodom tejto úpravy potreby aplikačnej praxe, najmä fakt, že v praxi je riadenie prevádzky spravované dominantne v súlade s metodikou a štandardom COBIT 2019, čomu úprava dnešného zákona síce nebráni, ale nie je systémovo nastavená pre potreby tejto metodiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú úpravy v § 16 ods. 2 až 4.

K bodu 17 (§ 24a a 24b):

K § 24a

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie

49

vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

S cieľom zosúladiť text pojmovo aj koncepčne s pôsobnosťou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje nahradiť pojem „orgán verejnej moci“ pojmom „orgán riadenia“, pričom povinnosť používať vládne cloudové služby bude definovaná v závislosti od úrovne vládnych cloudových služieb, ktoré budú ustanovené podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa používanie cloudových služieb týka..

Vzhľadom na stav technológií a záruky, aké štandardné cloudové služby dnes poskytujú sa navrhuje vytvoriť priestor na používanie aj iných než vládnych cloudových služieb, a to od úrovne, ktorú ustanovia štandardy cloud computingu. V praxi to napríklad znamená, že orgán riadenia bude povinný pri výkone verejnej moci podľa zákona o e-Governmente použiť príslušnú úroveň vládnych cloudových služieb.

K § 24b

Subjekty verejnej správy dnes v zmysle štandardov používajú na bezpečnú a spoľahlivú vzájomnú komunikáciu elektronický komunikačný systém Govnet, ktorého prevádzkovateľom je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Navrhuje sa zjednotiť používanie elektronického komunikačného systému Govnet naprieč orgánmi riadenia, ktoré štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet, spresniť účel a pravidlá používania Govnetu, ako aj služieb, ktoré dostupné v Govnete, a to vo vykonávacom predpise ministerstva investícií.

K bodom 18 a 19 (§ 26):

Úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM, ktorej cieľom je ponechať výkon tejto činnosti IOM pre prevádzkovateľa, pre ktorého v zmysle dnešného znenia § 26 explicitne oprávnenie nevyplývalo.

K bodu 20 [§ 29 ods. 1 písm. c)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou vládneho cloudu.

K bodom 21 a 22 [§ 31 písm. c), f) a g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou podmienok prevádzky.

K bodu 23 [§ 31 písmeno m) a n)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou Govnetu a s úpravou v § 26 ods. 2.

K bodu 24 (§ 33a):

Z hľadiska zachovania kontinuity evidencie vládnych cloudových služieb a ich používania sa navrhuje ustanoviť, že vládny cloud, vládna cloudová služba a ich evidencia podľa doterajších predpisov (zákon o e-Governmente) vládnym cloudom, vládnou cloudovou službou a ich evidenciou podľa č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. októbra 2022, s odložením účinnosti zmien v zaručenej konverzii a zrušení vyhlášky o alternatívnom autentifikátore na 1. október 2024.

V Bratislave 26. mája 2022.

50

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 95/2019, dátum vydania: 18.04.2019

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 187/2016 z 18. mája 2016. Návrh zákona bol vypracovaný na základe legislatívneho zámeru, schváleného citovaným uznesením vlády Slovenskej republiky.

Informatizácia verejnej správy je riadený proces, ktorý sa realizuje v rámci celej štruktúry verejnej správy. Je to proces vytvárania spoločenských, legislatívnych, metodických, technologických a organizačno-personálnych podmienok pre efektívnu aplikáciu informačných technológií (ďalej len „IT“) vo výkone verejnej správy, ako aj riadený proces vlastnej aplikácie IT, pričom pod IT sa rozumie aj komunikačná infraštruktúra a komunikačné technológie, ktoré na prevádzku a používanie IT potrebné. Výsledkom tohto procesu by malo byť na jednej strane efektívne využívanie IT v procesoch verejnej správy a tomu zodpovedajúca úprava procesov verejnej správy a na strane druhej elektronická forma výkonu správy, t. j. e-Government.

Princípy informatizácie verejnej správy by preto mali byť založené na:

•právnom rámci, ktorý predstavuje systém všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj metodických aktov, ktoré spolu vytvárajú záväzné podmienky budovania informatizácie spoločnosti,

•infraštruktúre, ktorá je tvorená technologicko-komunikačnými prostriedkami (HW, WAN, LAN) a organizačným zabezpečením jej správy a prevádzky a predstavuje nástroje a prostriedky na výkon činností v rámci informatizácie a napĺňanie podmienok, ustanovených právnym rámcom,

•digitalizácii úsekov správy, ktorá predstavuje vlastnú aplikáciu IT v procesoch výkonu správy.

IT tvoria neoddeliteľnú súčasť výkonu verejnej správy a verejnej moci tak, že kvalita IT riešení priamy vplyv na kvalitu ich výkonu. V protiklade k obdobiu, kedy vznikol a začal byť aplikovaný zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ISVS“) je dnešné obdobie charakterizované najmä dynamikou vývoja a zmien v oblasti IT. Stratégia budovania IT riešení preto dnes neznamená len tvorbu plánu (koncepcie), ale najmä tvorbu postoja a reagovanie na zmeny. Teda poskytnutie odpovedí na otázky čo také riešenie musí spĺňať a čo musí poskytovať, aby najlepšie reagovalo na požiadavky, ktoré sa naň kladú. Tie-to odpovede sa potom pretavujú do konkrétnych aktivít v oblastiach, ako je enterprise archi-tektúra, manažment portfólia IT riešení, manažment riadenia projektov a manažment prevádzky informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“).

Najmä vplyvom globálnych trendov, zvýšených nárokov na IT a na stupeň digitalizácie a informatizácie spoločnosti stúpa zložitosť technológii, ako aj metód ich riadenia. Tento

2

trend nie je možné ignorovať, nakoľko tieto technológie implementované aj v prostredí verejnej správy Slovenskej republiky. Očakávania používateľov a znalosti o IT tiež priebežne narastajú. Narastajú aj ich očakávania od dodávaných riešení.

Kým v minulom období sa dôraz z hľadiska právneho rámca kládol na technologický pohľad, teda na štandardy informačných systémov verejnej správy (ďalej len „ISVS“) a pohľad aplikačný, teda základné povinnosti pri správe IT riešení, po prijatí zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobností orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov došlo k posunu do roviny procesnej. Došlo k zavedeniu komplexnej úpravy, umožňujúcej elektronizáciu výkonu verejnej moci v celom priebehu konania orgánov verejnej moci a tým nepriamo aj k ustanoveniu požiadaviek na funkčnosť IT riešení, z hľadiska zabezpečenia elektronickej podoby výkonu verejnej moci.

Z pohľadu nastavenia správy ISVS však k tomuto posunu nedošlo, nehovoriac o nastavení pravidiel správy IT. Cieľom návrhu zákona je preto zmeniť základné filozofické a systémové nastavenie v tejto oblasti, ktoré dnes ustanovuje zákon o ISVS a rozšíriť oblasť úpravy z ISVS na správu IT verejnej správy (ďalej len „ITVS“) ako takých, aby boli jednotným spôsobom pokryté všetky oblasti vedenia a riadenia v správe ITVS, od fázy plánovania a organizácie po monitoring a hodnotenie. Nadväzne na to je cieľom návrhu zákona ustanoviť jednotné vedenie pre výkon všetkých fáz riadenia v správe ITVS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Predpokladajú sa pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré kvantifikované v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy a Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré súčasťou predloženého materiálu. Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, nakoľko nedochádza k rozširovaniu, inovácii alebo vytváraniu nových elektronických služieb verejnej správy, ani informačných systémov verejnej správy. Návrh v plnej miere zohľadňuje a využíva už existujúce nástroje informatizácie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. mája 2019.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu

Materiál nelegislatívnej povahy

X

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

X

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora

Termín začiatku a ukončenia PPK

5.10.2017 – 11.10.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

16.10.2017- 06.11.2017,

02.07.2018- 11.07.2018 (opätovné MPK)

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

December 2018

2.Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Návrh zákona vychádza z existujúcej právnej úpravy - zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy (ISVS), ktorá reguluje oblasť informačných systémov verejnej správy. Ostatné súčasti správy informačných technológií nie v legislatíve upravené vôbec, alebo upravené nesystematicky a vo viacerých predpisoch. Revízia ustanovení platnej právnej úpravy sa ukázala ako potrebná aj s ohľadom na vývoj v oblasti informačných technológií, ale aj s ohľadom na zmeny vo vnímaní a v stave realizácie informatizácie verejnej správy na Slovensku.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom legislatívneho návrhu je komplexne upraviť správu informačných technológií verejnej správy (ITVS) tak, aby boli jednotným spôsobom pokryté všetky oblasti vedenia a riadenia v správe ITVS. Návrh pokrýva celý životný cyklus ITVS, od fázy plánovania a organizácie po monitoring a hodnotenie, pričom predmet pôvodnej právnej úpravy informačných systémov verejnej správy z roku 2006 sa rozširuje aj o ostatné súčasti informačných technológií verejnej správy.

Nadväzne na to je cieľom návrhu zákona ustanoviť jednotný spôsob plnenia povinností pri výkone všetkých fáz riadenia v správe ITVS.

Medzi hlavné oblasti úpravy patrí:

•základné pojmy a princípy v správe ITVS,

•organizácia správy ITVS a vymedzenie vedenia a riadenia v správe ITVS,

•pôsobnosť orgánov vedenia a riadenia pri správe ITVS v rámci pôsobnosti,

•strategické a koncepčné dokumenty v správe ITVS,

4

•jednotné pravidlá pre

-plánovanie a organizáciu ITVS,

-obstarávanie a implementáciu ITVS,

-prevádzku, servis a podporu,

-monitoring a hodnotenie,

-bezpečnosť informačných technológií verejnej správy,

•ustanovenie štandardov pre ISVS,

•vydávanie výkladových stanovísk,

•kontrola a sankčný mechanizmus pre neplnenie povinností.

Od zavedenia nových pravidiel pre správu ITVS ustanovených v návrhu zákona sa očakáva zmena základného filozofického a systémového nastavenia tejto oblasti.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh zákona ovplyvní povinné osoby podľa aktuálne platného zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy, okruh subjektov teda ostáva nezmenený, mení sa ich pomenovanie a rozdelenie (na orgán vedenia a orgány riadenia).

Orgánom vedenia je Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Orgánmi riadenia sú:

a)ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

b)Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Dopravný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a iný štátny orgán,

c)obec a vyšší územný celok,

d)Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústav pamäti národa, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Rozhlas a televízia Slovenska, Rada pre vysielanie a retransmisiu,

e)právnická osoba v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti orgánu riadenia uvedeného v písmenách a) až d),

f)komora regulovanej profesie a komora, na ktorú je prenesený výkon verejnej moci s povinným členstvom,

g)fyzická osoba a právnická osoba neuvedená v písmenách a) f), okrem Národnej banky Slovenska, na ktorú je prenesený výkon verejnej moci alebo ktorá plní úlohy na úseku preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitného predpisu,

h)záujmové združenie právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, ktorého jedinými členmi Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Združenie miest a obcí Slovenska.

Nepriamo sa materiál dotýka všetkých podnikateľských subjektov, ktorí spolupracujú s orgánom riadenia pri plánovaní, obstarávaní a implementácii projektu, a to z dôvodu záväznosti nových pravidiel pre správu ITVS a nové zmluvné podmienky, ktoré musia byť povinne aplikované pre projekty v rámci ITVS.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

5

Súčasná právna úprava zahŕňa len povinnosti vo vzťahu k informačným systémom verejnej správy, pričom životný cyklus ostatných súčastí IT, t. j. infraštruktúra, informačná činnosť a elektronické služby úpravou neboli pokryté, prípadne boli upravené okrajovo v iných predpisoch, metodických predpisoch a uzneseniach vlády. Tieto predpisy boli zmapované v rámci analýzy, na základe ktorej bol spracovaný legislatívny zámer a následne paragrafové znenie návrhu zákona.

Analýza vychádzala z medzinárodných štandardov, metodík a referenčných rámcov, a to najmä:

•COBIT® 5,

•ISO/IEC 38500: 2008 – Slovenská technická norma - Korporátna governancia informačných technológií,

•ISO/IEC 20000-1: 2011 - Slovenská technická norma - Informačné technológie, Manažérstvo služieb, Časť 1: Požiadavky na systém manažérstva služieb,

•ISO/IEC 20000-2: 2005 - Slovenská technická norma - Informačné technológie, Manažment služieb, Časť 2: Odporúčania z praxe,

•ITIL® v3,

•TOGAF® v9.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

X Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá úrad podpredsedu vlády, ustanoví

a)jednotlivé kategórie informačných technológií verejnej správy a podrobnosti o spôsobe zaraďovania do týchto kategórií s použitím klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov podľa osobitného predpisu na účely podľa § 11 ods. 5,

b)najvyššiu celkovú cenu a najdlhšiu lehotu dodania na účely podľa § 11 ods. 7,

c)podrobnosti o zabezpečení organizačných podmienok a procesných podmienok podľa § 14 ods. 5,

d)podrobnosti o riadení projektov podľa § 15 ods. 4 a najvyššiu cenu čiastkového plnenia a najdlhšiu lehotu dodania čiastkového plnenia podľa § 15 ods. 4 písm. d) tretieho a štvrtého bodu,

e)úrovne servisných požiadaviek a incidentov a podrobnosti o spôsobe a rozsahu ich riešenia podľa § 16 ods. 3 písm. a),

f)kritériá na určenie úrovne kontinuity podľa § 16 ods. 4 písm. a),

g)rozsah a oblasti zberu údajov podľa § 17 ods. 2 písm. c),

h)rozsah a spôsob plnenia povinností podľa § 14 17 iných, ako podľa písmen c) g), v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov,

i)podrobnosti o bezpečnosti informačných technológií verejnej správy podľa § 18 23, obsahu bezpečnostných opatrení, obsahu a štruktúre bezpečnostného projektu a rozsah bezpečnostných opatrení v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov,

j)spôsob a postupy pri elektronizácie agendy verejnej správy orgánu riadenia na účely zabezpečenia riadneho výkonu poskytovania služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme a verejných služieb a zabezpečenia riadnej prevádzky informačných technológií verejnej správy,

k)štandardy podľa § 24.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Navrhovaná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek vyplývajúcich z transponovanej smernice o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora.

6

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Neaplikuje sa.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

Pozitívne

Žiadne

X

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

X

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

X

Pozitívne

Žiadne

X

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

X

Pozitívne

Žiadne

X

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Vplyv na služby verejnej správy pre občana

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K vyznačenému vplyvu na rozpočet verejnej správy

Návrh splnomocňuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré majú bližšie špecifikovať podrobnosti o jednotlivých častiach návrhu a ich obsah bude zásadným spôsobom ovplyvňovať rozsah plnenia povinností podľa zákona o ITVS.

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosť zákona sa navrhuje na 01. máj 2019 prvé zvýšené nároky na rozpočet môžu nastať v roku 2019 v súvislosti s prípravou na nové opatrenia, t. j. po finalizácii a schválení súvisiacich vykonávacích predpisov, pričom reálne výdavky očakávame koncom roku 2020, resp. začiatkom roku 2021.

Z hľadiska negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky boli určené pre Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a vychádzajú jednak z vecných predpokladov ako aj z finančných predpokladov.

Vecné predpoklady: pri stanovení vplyvov na výdavky sa postupovalo na základe východísk zákona, pričom boli identifikované kľúčové časti zákona kladúce povinnosti pre orgány riadenia v rozsahu § 12 § 23. Uvedený rozsah kladie finančné požiadavky na bežné výdavky, kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou.

Finančné predpoklady: Uvedený rozsah nekladie finančné požiadavky na bežné výdavky, kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou, ktoré by neboli súčasťou schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021. Z uvedeného dôvodu nemajú negatívny vplyv na štátny rozpočet a predpokladom pre financovanie existujúce zdroje Rozpočtu verejnej správy na roky 2019-2021 okrem 12 zamestnancov, ktorých je nutné kryť z Rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v celkovej výške 481 824 EUR.

Vyššie označený pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy možno očakávať realizáciou kontrol z ukladania pokút pre neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, pričom zákon ustanovuje skutkové podstaty správnych deliktov pre najzávažnejšie porušenia povinností s osobitnými sadzbami pokút a všeobecnú skutkovú podstatu porušenia inej zákonnej povinnosti s jednotnou sadzbou pokuty.

7

Výkonom kontrol je podľa návrhu poverený Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Počet takýchto kontrol, ako ani počet a výšku uložených pokút nie je vopred možné identifikovať a kvantifikovať.

Analýza vplyvov zohľadňuje dopady na štátny rozpočet a rozpočet obcí na základe ekonomických analýz a kvalifikovaných odhadov.

K vplyvom na informatizáciu

Návrh zásadným spôsobom zasahuje do oblasti informatizácie verejnej správy, pričom očakávame, že ovplyvní štátnu správu na úseku informatizácie pozitívnym spôsobom, keďže navrhované pravidlá smerujú k zabezpečeniu efektívneho využívania existujúcich zdrojov a posilneniu kontroly pri vynakladaní prostriedkov a kapacít na budovanie nových systémov.

Napriek uvedenému však návrh nezakladá vplyvy na informatizáciu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, nakoľko nedochádza k rozširovaniu, inovácii alebo vytváraniu nových elektronických služieb verejnej správy, ani informačných systémov verejnej správy. Návrh v plnej miere zohľadňuje a využíva existujúce nástroje informatizácie. Z uvedeného dôvodu nebola spracovaná analýza vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Návrh predpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie a vplyvy na malých a stredných podnikateľov (MSP).

Rozšírenie právnej úpravy z oblasti ISVS na ITVS a regulácia jednotlivých fáz životného cyklu ITVS, zavedenie prísnejších pravidiel, resp. „otvorených“ pravidiel v správe ITVS predpokladá dopad na zmluvné vzťahy v oblasti IT služieb, kde podnikateľské a dodávateľské subjekty budú musieť akceptovať podmienky stanovené zákonom pre IT projekty verejnej správy. Príklady takýchto povinností sú uvedené v analýze vplyvov.

Na druhej strane navrhovanými legislatívnymi zmenami očakávame posilnenie konkurencieschopnosti na trhu. Zverejňovanie informácií o informačných systémoch môže v konečnom dôsledku prispieť k uvedeniu alebo rozšíreniu nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh, pričom povinnosť zmluvného dojednania licenčných podmienok v súlade s EUPL pre tie informačné systémy, ktoré budú vyvíjané, predpokladá zvýšený dôraz na kvalitu dodávaných služieb pre štát.

V súčasnosti nie je možné bližšie definovať približný ani predpokladaný počet dotknutých podnikateľov v zmysle Jednotnej metodiky pre posudzovanie vybraných vplyvov. Taktiež nie je možné v tomto štádiu porovnať dopad legislatívnych zmien v súvislosti s konkurenčnými alebo dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi na MSP a veľké podnikateľské subjekty.

Zmena pre podnikateľov, ktorí budú chcieť dodávať IT do verejnej správy (s rešpektovaním procesov verejného obstarávania) úprava zmlúv, zosúladenie vzorov zmlúv s novým predpisom a zmena niektorých zmluvných ustanovení (napr. vo vzťahu k § 15 ods. 2 písm. d)).

Predkladaný návrh zákona bol konzultovaný s podnikateľskými subjektmi, ktorých závery boli plne zapracované do paragrafového znenia. Počas tvorby návrhu zákona prebiehali konzultácie s odborníkmi v rámci pracovných skupín pod vedením úradu, kde zastúpené aj podnikateľské subjekty v oblasti IT. Pri tvorbe paragrafového znenia sa využili podnety z týchto pracovných skupín. Legislatívny zámer bol tiež prerokovaný s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti informačných technológii.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

tel. +421 (0)2 2092 8191

8

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Odborné diskusie s odborníkmi v oblasti informačných technológií a bezpečnosti informačných technológií v rámci pracovných skupín ÚPPVII.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu dňa 5. októbra 2017 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona o výkone správy v oblasti informačných technológií verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ spolu so žiadosťou o skrátenie PPK. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky, a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o podrobnejšie vyplnenie bodu 4. doložky, t. j. uvedenie subjektov, ktorých sa návrh zákona dotkne a ich počtu. Komisia nesúhlasí s tvrdením predkladateľa uvedenom v bode 10. Doložky, že v súčasnosti nie je možné bližšie definovať približný ani predpokladaný počet dotknutých podnikateľov.

Odôvodnenie:

V osobitnej časti dôvodovej správy k § 10 12, 2. odsek je uvedené, že okruh subjektov ostáva nezmenený a predložený návrh zákona ovplyvní povinné osoby podľa platného zákona č. 275/2006 Z. z. o ISVS (ďalej len „zákon o ISVS“) vzhľadom na skutočnosť, že rozsah povinných osôb sa osvedčil, aj predložený návrh zákona vychádza z tohto rozsahu a ponecháva ho nezmenený. Pretože zákon o ISVS je platný od 20.05.2006, viac ako 11 rokov, Komisia za to, že predkladateľ potrebnými štatistikami disponuje a Komisia nevidí objektívny dôvod, aby tento bod doložky bol podrobnejšie rozpísaný. Pri stanovení počtu dotknutých subjektov by mal predkladateľ vychádzať z údajov za predchádzajúce obdobie a použiť metódu odborného odhadu túto skutočnosť je potrebné následne uviesť do bodu 12. doložky.

Stanovisko ÚPPVII: Upravený bod 4 doložky vplyvov. Počet dotknutých podnikateľov však nie je možné určiť.

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovanie bodu 5. doložky uvádzajúc popis týchto alternatívnych riešení, vrátane nulového variantu.

Odôvodnenie:

Doložka k predmetnému materiálu dostatočne neobsahuje informáciu, aké alternatívne riešenia boli zvažované. Súhrn noriem z ktorých vychádzala analýza - celková mapa IT predpisov nie je dostatočne zrozumiteľný pre verejnosť.

Stanovisko ÚPPVII: Upravený bod 5 doložky vplyvov.

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovanie bodu 6. doložky o konkrétne názvy vykonávacích predpisov k jednotlivým zmenám, ktoré bude vo vzťahu k predloženému návrhu zákona potrebné novelizovať. Zároveň Komisia upozorňuje, že aj tieto vykonávacie predpisy budú musieť byť predmetom PPK a mať všetky náležitosti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

9

Odôvodnenie:

Náležitosti Jednotnej metodiky na posudzovanie vplyvov (schválenej uznesením vlády č. 24/2015 v znení uznesenia vlády č. 55/2015 a uznesenia vlády SR č. 513/2016).

Stanovisko ÚPPVII: Ide o odporúčanie Komisie. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné presne stanoviť názvy vykonávacích predpisov, pripomienka nie je zapracovaná, a to v súlade s bodom 6 Jednotnej metodiky. Výnos č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy ostáva v platnosti aj po nadobudnutí účinnosti zákona.

Z doložky vybraných vplyvov vyplývajú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy uvedené ako čiastočne rozpočtovo zabezpečené.

Pozitívne vplyvy predkladateľ očakáva v súvislosti s ukladaním pokút pre neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, pričom nie je možné vopred kvantifikovať výšku týchto príjmov.

Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy predkladateľ očakáva v súvislosti s novými, resp. rozšírenými povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona, tieto však bude možné kvantifikovať až v rámci prípravy vykonávacích predpisov, ktoré ustanovia podrobnosti o rozsahu a spôsobe plnenia povinností v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov ako aj v závislosti od obsahu bezpečnostných opatrení, obsahu a štruktúre bezpečnostného projektu a pod., to znamená, že analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je možné vypracovať. Predkladateľ predpokladá zvýšené nároky na rozpočet v roku 2019 v súvislosti s prípravou na nové opatrenia, t. j. po finalizácii a schválení súvisiacich vykonávacích predpisov, prechodné obdobie na zosúladenie informačných technológií verejnej správy je ustanovené do dvoch rokov od účinnosti zákona.

V poznámke predkladateľ uvádza, že v prípade zvýšených výdavkov súvisiacich s navrhovanou právnou úpravou budú tieto zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy okrem tých správcov rozpočtových kapitol, ktorí predložili podklady na vypracovanie doložky vplyvov na rozpočet VS a ktorí sú uvedení v doložke vplyvov na rozpočet VS.

Komisia berie na vedomie odôvodnenie predkladateľa ku kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy s tým, že analýza vplyvov bude vypracovaná v rámci prípravy vykonávacích predpisov, ako aj vyjadrenie, že výdavky spojené s prijatím návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy.

Vzhľadom na možné vplyvy v súvislosti s personálnym zabezpečením povinností vyplývajúcich zo zákona Komisia žiada v doložke doplniť, že realizácia zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov počtu zamestnancov jednotlivých kapitol, t. j. všetky vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné v doložke v bode 9. uviesť, že vplyvy sú rozpočtovo zabezpečené.

Stanovisko ÚPPVII: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v zmysle pripomienok Ministerstva financií SR. Z hľadiska negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky boli určené pre Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a vychádzajú jednak z vecných predpokladov ako aj z finančných predpokladov.

Vecné predpoklady: pri stanovení vplyvov na výdavky sa postupovalo na základe východísk zákona, pričom boli identifikované kľúčové časti zákona kladúce povinnosti pre orgány riadenia v rozsahu § 11 § 22. Uvedený rozsah kladie finančné požiadavky na bežné výdavky, kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou.

Finančné predpoklady: Uvedený rozsah nekladie finančné požiadavky na bežné výdavky, kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou, ktoré by neboli súčasťou schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021. Z uvedeného dôvodu nemajú negatívny vplyv na štátny rozpočet a predpokladom pre financovanie existujúce zdroje Rozpočtu verejnej správy na roky

10

2019-2021 okrem 12 zamestnancov, ktorých je nutné kryť z Rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v celkovej výške 481 824 EUR.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie časti 3.2 analýzy o relevantné údaje

o formulovaných otázkach a témach diskusie, ako aj odpovede, prípadne stanoviská zúčastnených strán a spôsob ich zapracovania/využitia v materiáli, prípadne vyhodnotenia. Zároveň Komisia požaduje uviesť informáciu, či ciele, ktoré si predkladateľ stanovil pri príprave konzultácií, boli spolu s odôvodnením splnené, ako aj dĺžku trvania konzultácií a s kým bol predložený návrh konzultovaný.

Odôvodnenie:

Metodika vypracovania analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Podľa Doložky vybraných vplyvov predložený materiál pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, s čím Komisia môže súhlasiť, avšak v analýze vplyvov nie tieto vplyvy kvantifikované ani kvalitatívne popísané. Komisia žiada pozitívne a negatívne povinnosti predloženého návrhu zákona priradiť k dotknutým osobám. V tejto súvislosti Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie analýzy podľa metodického postupu pre analýzu (príloha č. 3 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov).

Stanovisko ÚPPVII: Časť 3.2 analýzy je čiastočne upravená.

Pripomienky Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR zo záverečného posúdenia vplyvov boli zapracované do doložky vplyvov na podnikateľské prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Všetky pripomienky Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia vplyvov boli zapracované do doložky vplyvov na podnikateľské prostredie aj na rozpočet verejnej správy.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

11

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

2 992 220

6 172 707

6 909 707

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

0

2 992 220

6 172 707

6 909 707

z toho:

- vplyv na ŠR

0

2 992 220

6 172 707

6 909 707

Rozpočtové prostriedky

0

EÚ zdroje

0

spolufinancovanie

0

- vplyv na obce

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

39

62

62

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

39

62

62

- vplyv na ŠR

0

39

62

62

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

1 565 928

2 531 832

2 531 832

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

0

1 565 928

2 531 832

2 531 832

- vplyv na ŠR

0

1 565 928

2 531 832

2 531 832

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

- 481 824

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a z rozpočtu obcí, a to navýšením schválených limitov výdavkov a počtu zamestnancov na roky 2019 2021 podľa údajov uvedených v tejto Analýze vplyvov. Analýza vplyvov zohľadňuje dopady na štátny rozpočet a rozpočet obcí na základe ekonomických analýz a kvalifikovaných odhadov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Cieľom legislatívneho návrhu je komplexne upraviť správu informačných technológií verejnej správy (ITVS) tak, aby boli jednotným spôsobom pokryté všetky oblasti vedenia a riadenia v správe ITVS. Návrh pokrýva celý životný cyklus ITVS, od fázy plánovania a organizácie po monitoring a hodnotenie, pričom predmet pôvodnej právnej úpravy informačných systémov verejnej správy z roku 2006 sa rozširuje aj o ostatné súčasti informačných technológií verejnej správy.

Nadväzne na to je cieľom návrhu zákona ustanoviť jednotný spôsob plnenia povinností pri výkone všetkých fáz riadenia v správe ITVS.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

13

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predpoklady výpočtu

Vecné predpoklady: pri stanovení vplyvov na výdavky sa postupovalo na základe východísk

zákona, pričom boli identifikované kľúčové časti zákona kladúce povinnosti pre orgány riadenia v rozsahu § 11 § 22. Uvedený rozsah kladie finančné požiadavky na bežné výdavky, kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou.

Finančné predpoklady: Uvedený rozsah nekladie finančné požiadavky na bežné výdavky,

kapitálové výdavky a výdavky spojené so zamestnanosťou, ktoré by neboli súčasťou schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021. Z uvedeného dôvodu nemajú negatívny vplyv na štátny rozpočet a predpokladom pre financovanie existujúce zdroje Rozpočtu verejnej správy na roky 2019-2021 okrem 12 zamestnancov, ktorých je nutné kryť z Rozpočtu verejnej správy už v roku 2019 v celkovej výške 481 824 EUR.

§ 11 a § 12 Koncepcia rozvoja

Neurčujú žiadne nové povinnosti pre orgány riadenia, ktoré by neboli doteraz plnené v zmysle existujúcej legislatívy. Z uvedeného dôvodu sme pre tieto povinnosti uplatnili do doložky vplyvov nulové výdavky.

§ 13 Plánovanie a organizácia

Boli identifikované nové povinnosti v rozsahu vypracovania, vydania a zavadenia vnútorného predpisu pre systém riadenia informačných technológií verejnej správy, vnútorného predpisu pre riadenie kvality, vnútorného predpisu pre riadenie rizík.

§ 14 Obstarávanie a implementácia

Boli identifikované nové povinnosti v rozsahu vypracovania, vydania a zavadenia vnútorného predpisu pre plánovanie projektov, procesné riadenie a implementácia projektov, vnútorný predpis pre riadenie konfigurácií.

S výnimkou povinností evidencie v Metainformačnom systéme verejnej správy a udržiavania zoznamu aktív a zverejňovanie projektovej dokumentácie na webe ďalšie činnosti uvedené v § 13 a § 14 predmetom zmeny organizácie práce dotknutých subjektov, pričom pokrytie týchto činností ľudskými zdrojmi nie je kryté touto doložkou, ale rozpočtom konkrétnych projektov, ktoré budú plánované, organizované, obstarávané a implementované v zmysle výnosov podporených touto doložkou.

§ 15 Prevádzka, servis a podpora

Pre dosiahnutie povinností uvedených v § 15 bude podporená zamestnanosť formou tzv. prevádzkovej kancelárie. V prípade Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu bude podporených 5 pracovných miest.

V roku 2020 budú vynaložené kapitálové výdavky na vybudovanie dvoch informačných systémov na centrálnej úrovni v celkovej hodnote 2 000 000 EUR vrátane ročnej prevádzky v hodnote 200 000 EUR, ktorých služby budú využívané orgánmi riadenia. Prvým z nich je ITSM informačný systém pre servisné riadenie, vybudovaný na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Jeho úlohou bude riadenie plánovaných a neplánovaných servisných incidentov, systematické online monitorovanie funkčnosti infraštruktúry

14

informačných systémov verejnej správy a testovanie jednotlivých systémov z pohľadu realizácie celého podania z pohľadu občana alebo podnikateľa. Druhý systém ITAM – informačný systém pre riadenie aktív, vybudovaný na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Jeho úlohou bude zvýšenie efektívnosti pri riadení životného cyklu aktív informačných technológií, najmä však zvýšenie efektívnosti pri obstarávaní informačných systémov, riadenia servisných zmlúv, obnove licencií a obnove hardware. Systém sa bude zavádzať s orgánmi riadenia pri ktorých početnosť aktív predstavuje priestor pre optimalizáciu a potrebu systematickej správy a obnovy.

§ 16 Monitorovanie a hodnotenie

Bude potrebné financovať zo štátneho rozpočtu pracovné miesto pre zabezpečenie pravidelného monitorovania a vyhodnocovania účinnosti nastavených postupov kontroly.

Bezpečnosť informačných technológií verejnej správy, § 17 až § 22

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Kybernetickú bezpečnosť v rámci SR je potrebné riešiť systematicky a zabrániť opakujúcim sa únikom informácií ako aj kompromitácií inštitúcií v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Z tohto dôvodu uvedené požiadavky súčasťou komplexného riešenia tejto problematiky vo verejnej správe. Je v záujme SR riešiť problematiku bezpečnosti a eliminovať tak prípadné riziko bezpečnostných incidentov.

Uvedený počet personálnych kapacít je dôvodný nakoľko v spolupráci s existujúcimi kapacitami CSIRT určení práve na systematické zabezpečenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vo verejnej správe. Požiadavka personálnych zdrojov vyplýva zo strategickej priority NKIVS Informačná a kybernetická bezpečnosť a zo strategických materiálov vypracovaných Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a ktoré by mala zabezpečovať vládna jednotka CSIRT.

Od roku 2021 je súčasne potrebné systematicky zabezpečiť udržateľnosť projektu Národný systém riadenia bezpečnostných incidentov vo verejnej správe, ktorý je potrebný na systematické zabezpečenie bezpečnosti IT VS z pohľadu riešenia bezpečnostných incidentov, ktorého implementácia je súčasťou komplexnej stratégie UPVII pre zabezpečenie adekvátnej úrovne informačnej bezpečnosti vo verejnej správe a tak zabezpečiť nutný predpoklad pre fungovanie informatizácie vo verejnej správe.

Všetky tieto požiadavky esenciálne pre zabezpečenie adekvátnej úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti vo verejnej správe. V prípade nemožnosti implementácie ktorejkoľvek časti či z dôvodu nedostatku financií, neschválenia navýšenia personálnych zdrojov alebo iných dôvodov hrozia Slovenskej republike a organizáciám verejnej správy škody finančné, škody na reputácií na národnej aj medzinárodnej úrovni ako aj politické škody vyplývajúce z následkov efektívne neriešených bezpečnostných incidentov.

15

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

16

Tabuľka č. 1

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu:

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

2 702 220

3 872 707

4 619 707

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 565 928

2 531 832

2 531 832

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

547 292

884 875

884 875

Tovary a služby (630)2

589 000

456 000

203 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

290 000

2 300 000

2 290 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 992 220

6 172 707

6 909 707

17

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

39

62

62

z toho vplyv na ŠR

39

62

62

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

130 494

210 986

210 986

z toho vplyv na ŠR

130 494

210 986

210 986

Osobné výdavky celkom (v eurách)

2 113 220

3 416 707

3 416 707

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 565 928

2 531 832

2 531 832

z toho vplyv na ŠR

1 565 928

2 531 832

2 531 832

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

547 292

884 875

884 875

z toho vplyv na ŠR

547 292

884 875

884 875

18

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh zákona ovplyvní povinné osoby podľa aktuálne platného zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy, okruh subjektov teda ostáva nezmenený, mení sa ich pomenovanie a rozdelenie (na orgán vedenia a orgány riadenia).

Priamo sa zmena dotkne napr. týchto povinných osôb: Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Rozhlas a televízia Slovenska, Rada pre vysielanie a retransmisiu, právnická osoba v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti orgánu riadenia, komora regulovanej profesie a komora, na ktorú je prenesený výkon verejnej moci s povinným členstvom, záujmové združenie právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, ktorého jedinými členmi Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Združenie miest a obcí Slovenska.

Nepriamo sa materiál dotýka všetkých podnikateľských subjektov, ktorí spolupracujú s orgánom riadenia pri plánovaní, obstarávaní a implementácii projektu, a to z dôvodu záväznosti nových pravidiel pre správu ITVS a nové zmluvné podmienky, ktoré musia byť povinne aplikované pre projekty v rámci ITVS.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh paragrafového znenia zákona bol vytvorený na základe schváleného legislatívneho zámeru 18. mája 2016. V rámci prípravy legislatívneho zámeru, kde boli definované princípy a nové prístupy v správe ITVS prebehla dňa 15.12.2015 otvorená verejná prezentácia základných princípov a oblastí úpravy návrhu, v rámci ktorej bolo možné sa k návrhu legislatívneho zámeru vyjadriť (viac informácií je možné získať tu:

http://www.informatizacia.sk/legislativa-sr/684s

). Tieto

komunikované princípy boli plne zapracované do paragrafového znenia a boli aj počas tvorby návrhu zákona konzultované s odborníkmi v rámci pracovných skupín pod vedením úradu, kde sú zastúpené aj podnikateľské subjekty v oblasti IT. Pri tvorbe paragrafového znenia sa využili podnety z týchto pracovných skupín. Legislatívny zámer bol tiež prerokovaný s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti informačných technológii:

Pracovná skupina PS1: Pracovná skupina pre dátové štandardy a štandardy názvoslovia elektronických služieb

DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, člen- Peter Miazdra

DITEC, a.s., člen- Martin Švoňavec

IT asociácia Slovenska, člen- Miroslav Líška, Roland Takács

NESS Slovensko, a.s., člen- Ivan Turčan

Slovenská informatická spoločnosť, člen- Pavol Frič

Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, člen- Marek Šurek, Peter Hanečák

Pracovná skupina PS2: Pracovná skupina pre bezpečnostné štandardy

19

DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, člen- Peter Miazdra

IT asociácia Slovenska, členovia- František Boda, Erika Slivová, Roland Takács, Štefan PorubčanSlovenská informatická spoločnosť, členovia- Pavol Frič, Jaroslav Janáček, Tibor Baďura

Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, členovia- Marek Šurek, Ľubor Illek

Pracovná skupina PS3: Pracovná skupina pre štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok a poskytovania údajov

DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, člen- Peter Miazdra

Agroinštitút Nitra, štátny podnik, člen- Juraj Tomka

IT asociácia Slovenska, členovia- Miroslav Líška, Rastislav Gračík, Rastislav Rehák, Roland Takács

NESS Slovensko, a.s., člen- Ivan Turčan

Slovenská informatická spoločnosť, členovia- Martin Krupa, Milan Kurečko, Pavol Frič

Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, členovia- Marek Šurek, Erika Kusyová, Roman Fordinál

Lighting Beetle s.r.o., člen- Michal Blažej

Pracovná skupina PS4: Pracovná skupina pre technické štandardy a štandardy použitia súborov

Ardaco, a.s., člen- Juraj Hájek

DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, člen- Peter Miazdra

IT asociácia Slovenska, členovia- Miroslav Líška, Peter Kišša, Roland Takács, Gabriel Fedorko

Slovenská informatická spoločnosť, členovia- Pavol Frič, Miloš Šrámek, Tibor Baďura

Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, členovia- Marek Šurek, Peter Hanečák, Roman Fordinál

Hlavnými bodmi konzultácii boli otázky jednotlivých článkov, ktorými by sa mal zaoberať

predkladaný návrh zákona o výkone správy v oblasti informačných technológií verejnej správy.

Každá pracovná skupina predložila svoje návrhy podľa oblastí, v ktorých pôsobí a ktoré

špecifikované jej názvom. Návrhy boli prerokované na zasadnutiach pracovných skupín a jednotlivé

závery sú zapracované do predkladaného návrhu zákona.

Medzi konkrétne závery patrí napríklad:

▪Rozšírenie predmetu úpravy (vecnej pôsobnosti) z ISVS na ITVS

▪Jasné kompetencie a ucelené povinnosti v každej fáze životného cyklu ITVS, vrátane obmedzení pri tvorbe zmlúv

▪Ucelená úprava zabezpečenia bezpečnosti ISVS a ITVS

▪Monitoring a kontrola výkonu správy ITVS orgánmi riadenia

▪Možnosť pružne reagovať na prílišnú tvrdosť zákona v prípadoch, kedy plnenie povinností môže ohroziť riadne fungovanie orgánu (výnimky + možnosť plnenia povinností nadriadeným orgánom pre subjekty v zriaďovateľskej a zakladateľskej povinnosti)

V rámci diskusií so zainteresovanými subjektmi bola predložená požiadavka na upravenie otázky bezpečnosti v oblasti informačných technológií verejnej správy. Jej následné zapracovanie je súčasťou predkladaného návrhu zákona.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom nedochádza k zavádzaniu nových priamych nákladov, ako ani k zmene existujúcich nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný

20

návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nevyžaduje.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh nezakladá dodatočné náklady pre podnikateľov súvisiace s nákupom tovarov a služieb alebo súvisiace so zamestnávaním.

Návrhom sa však upravujú povinnosti orgánov riadenia pri riadení IT vo svojej správe, čo môže mať nepriamy vplyv na podniky v tom zmysle, že podniky s ambíciou spolupracovať s orgánom riadenia na konkrétnom projekte po uplynutí prechodného obdobia budú musieť zosúladiť svoje postupy a prispôsobiť zmluvné podmienky s ustanoveniami novej právnej úpravy (napríklad nová povinnosť zmluvného dojednania licenčných podmienok v súlade s EUPL pre tie informačné systémy, ktoré budú vyvíjané; povinnosť nastaviť zmluvné vzťahy na dodanie čiastkových plnení veľkých projektov alebo projektov, ktoré nepozostávajú len z dodania jedného funkčného celku tak, aby každé z nich malo svoj vlastný prínos a po každom z nich bolo možné projekt ukončiť; povinnosť orgánov riadenia akceptovať len také zmluvné podmienky, podľa ktorých bude správca ISVS jediný a výhradný vlastník všetkých informácií, zhromaždených alebo získaných počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia, vrátane jeho zmien a servisu; posilnenie zverejňovania informácií o ISVS a ITVS v správe daného subjektu, čím sa umožní verejná kontrola riadenia správy v ITVS a kontrola efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, ako aj iné zmeny). V súčasnosti takéto nepriame náklady nie je možné kvalifikovane odhadnúť.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona očakáva posilnenie konkurencieschopnosti na trhu najmä pri dodávaní a poskytovaní služieb. Návrh podporuje transparentnosť v zmluvnom vzťahu dodávateľa a štátu, s posilneným postavením štátu (povinnej osoby, orgánu riadenia), a to najmä s dôrazom na efektívne vynakladanie prostriedkov verejnej správy. Novými povinnými zmluvnými dojednaniami návrh zákona predpokladá skvalitnenie dodávaných služieb pre štát.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

21

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Zverejňovanie informácií o informačných systémoch a informačných technológiách môže v konečnom dôsledku prispieť k uvedeniu alebo rozšíreniu nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh.

22

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom čl. 11 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),čl. 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty: - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011)

2. nelegislatívne akty: -

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

23

-

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

24

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

B.Osobitná časť

25

K čl. I

K § 1:

Predmet a pôsobnosť návrhu zákona ustanovené vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a k ich správe teda k právam a povinnostiam orgánov riadenia a k podmienkam budovania informačných technológií verejnej správy. Základným východiskom ukladaných povinností orgánom riadenia, vyjadreným v § 1 ods. 1 písm. b), je to, že ich rozsah vychádza z ITVS, ktoré majú v správe alebo ktoré prevádzkujú. Znamená to, že pokiaľ spravujú alebo prevádzkujú aj ITVS, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje (napr. ITVS vyňaté z pôsobnosti zákona podľa § 1 ods. 2), na tieto sa povinnosti orgánu riadenia neuplatňujú.

Negatívna vecná pôsobnosť je zachovaná vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky, utajovaných skutočností a citlivých informácií podľa § 3 ods. 14 a 15 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o oblasť bezpečnosti, vzťah medzi návrhom zákona a právnou úpravou kybernetickej bezpečnosti je vyjadrený ako vzťah špeciálnej úpravy k úprave všeobecnej. Tento princíp sa následne premieta do ustanovení o bezpečnosti tak, že v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti bude návrh zákona upravovať len obsah bezpečnostných opatrení a všetky ostatné povinnosti, postupy a mechanizmy budú použité podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Cieľom je neustanovovať dve odlišné právne úpravy bezpečnosti pre informačné technológie verejnej správy, ale vytvoriť z nich kompaktný celok, ktorý sa navzájom dopĺňa.

K § 2:

Keďže podstatou prínosu návrhu zákona bude zmena v systéme vedenia a riadenia v správe informačných technológií verejnej správy, je potrebné definovať pojem „informačné technológie“. V spojení so všeobecnou definíciou, že ide o prostriedky a postupy spracúvania údajov a informácií v elektronickej podobe sa regulácia v oblasti správy navrhuje uplatniť nielen na programové prostriedky, technické prostriedky a informačné systémy, či infraštruktúru, ale aj na úzko súvisiace oblasti personálneho zabezpečenie a procesných postupov v oblasti informačných technológií a na údaje samotné. Pod pojmom „informačné technológie verejnej správy“ sa rozumejú také informačné technológie, ktoré slúžia na výkon pôsobnosti v oblasti, v ktorej osoba vykonáva verejnú správu.

Definície informačných systémov, ako aj delenie medzi správcu a prevádzkovateľa zostáva zachované v intenciách dnes platnej právnej úpravy.

K § 3:

Pre zachovanie sémantickej kontinuity sa v ďalších základných pojmoch v podstatnej miere vychádza zo súčasnej úpravy zákona č. 275/2006 Z.z. Vzhľadom na to, že sa navrhuje nová právna úprava, dochádza zároveň v určitej miere aj k ich úprave, vychádzajúc z posunu v oblasti legislatívy upravujúcej elektronizáciu výkonu verejnej moci.

K § 4

26

Vymedzujú sa úlohy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktoré podľa doteraz platnej právnej úpravy patrili do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.

K § 5:

Základné kompetenčné členenie v rámci správy informačných technológií je rozdelenie na činnosti vedenia, ktoré návrh zákona zveruje ústrednému orgánu štátnej správy v tejto oblasti a na činnosti riadenia, ktoré zverené orgánom, majúcim v správe jednotlivé informačné technológie.

Na najvyššej úrovni detailu je možné vyjadriť vzťahy a interakcie medzi vedením a riadením v správe informačných technológií vyjadriť nasledovne:

 

K § 6:

Navrhuje sa ustanoviť základné povinnosti pri správe informačných technológií verejnej správy, ktoré zároveň budú pôsobiť ako princípy na účely výkladu jednotlivých povinností a posudzovania výkonu správy jednotlivými orgánmi. Cieľom ustanovených povinností je dosiahnuť jednotné prostredie informačných technológií a tým aj jednotný spôsob výkonu kompetencií dotknutých orgánov elektronickým spôsobom. Vzhľadom na zmeny v predošlých rokoch a na vybudovanie centrálnych komponentov e-Governmentu je jednou zo základných povinností využívanie existujúcich riešení a zabránenie duplicitám, s dôrazom na efektívne vynakladanie verejných prostriedkov pri informatizácii spoločnosti. Keďže konečným „odberateľom“ výstupov informatizácie v zásadnej miere subjekty súkromného práva, ako adresáti práv a povinností v jednotlivých konaniach, ustanovuje sa aj povinnosť prihliadať na potreby a spätnú väzbu od týchto subjektov a v ich kontexte budovať a upravovať informačné technológie a ich pôsobenie.

K § 7:

Vedenie v správe informačných technológií návrh zákona ustanovuje ako ucelenú činnosť, smerujúcu k nastaveniu efektívneho prostredia informačných technológií tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele informatizácie a rozvoja informačných technológií, ako ich predpokladajú

27

koncepčné a strategické dokumenty a na ich základe prijaté všeobecne záväzné právne predpisy. Základnými cieľmi vedenia v správe bude efektívne využitie ľudských zdrojov, technických, programových a iných prostriedkov, zariadení, finančných prostriedkov a času spojeného s realizáciou projektov. V zmysle § 36 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bude následne úrad podpredsedu zodpovedný za prehodnocovanie a úpravu nastavených pravidiel správy informačných technológií, na účely dosiahnutia stanovených cieľov, pričom sledovanie a vyhodnocovanie splnenia nastavených cieľov bude realizované v strategických dokumentoch, najmä v rámci pravidelného hodnotenia Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Súčasťou vedenia v správe informačných technológií bude nevyhnutne monitorovanie a kontrola výkonu správy, ako nástroje na dosiahnutie výkonu správy informačných technológií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj nástroje na získavanie spätnej väzby na účely vykonávania riadenia.

K § 8 až 10:

Vedenie v správe informačných technológií je činnosť v troch prepojených, ale samostatných oblastiach, a to

•usmerňovanie, ktorého obsahom bude najmä zjednocovanie spôsobov výkonu riadenia, a to na základe výsledkov vyhodnocovania výkonu riadenia v správe informačných technológií,

•vyhodnocovanie, ktorého obsahom bude najmä posudzovanie informácií získaných z monitorovania a iných podnetov, týkajúcich sa výkonu riadenia v správe informačných technológií a

•monitorovanie, ktorého obsahom bude najmä získavanie informácií na účely posudzovania výkonu riadenia v správe informačných technológií a na účely jeho usmerňovania.

Konkrétnymi výstupmi vedenia v správe informačných technológií bude najmä vytváranie pravidiel správy informačných technológií, optimalizácia jednotlivých riešení z hľadiska ich prínosu, s ohľadom na ich náklady, riadenie a optimalizácia rizík, optimalizácia vynakladaných zdrojov a zabezpečenie informovanosti a komunikácie s ohľadom na existujúce a plánované riešenia v oblasti informačných technológií a vyhodnocovanie podnetov dotknutých osôb.

Oblasť vytvárania pravidiel správy informačných technológií bude zahŕňať prípravu Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, vydávanie vykonávacích právnych predpisov podľa návrhu zákona, spoluprácu na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti informatizácie v pôsobnosti iných rezortov a metodickú činnosť.

Oblasti optimalizácie jednotlivých riešení, riadenia a optimalizácie rizík a optimalizácie vynakladaných zdrojov úzko spojené a ich výstupy budú dôležitým podkladom pre rozhodovanie v ostatných procesoch vedenia. Pôjde o činnosti, ktoré budú zabezpečované priebežne a ktoré budú spočívať v priebežnom posudzovaní existujúcich riešení a vytváraných riešení z hľadiska dosahovania cieľov, na ktoré určené či vytvárané, pri zohľadnení ich nákladov, z hľadiska ich rizík a z hľadiska existujúcich a plánovaných zdrojov, ktoré na ne majú byť vynaložené a ich dostupnosti. Cieľom týchto činností vedenia je zabezpečiť najväčší prínos riešenia s ohľadom na vynaložené náklady, identifikovať riziká a minimalizovať ich,

28

ako aj udržiavať riziká najviac v určenej akceptovateľnej miere a tiež zabezpečiť, že ľudské, materiálne a finančné zdroje na rozvoj a správu informačných technológií budú dostupné pri vynaložení primeraných a optimálnych nákladov. Nástrojmi na dosahovanie a zabezpečenie týchto cieľov budú aj kontrola a ukladanie opatrení na nápravu zisteného stavu.

Oblasť zabezpečenia informovanosti a komunikácie spočíva v nastavení pravidiel poskytovania informácií smerom k úradu podpredsedu ohľadom informačných technológií v pôsobnosti orgánu riadenia, ako aj v nastavení odporúčaní na efektívnu komunikáciu medzi jednotlivými orgánmi, s cieľom dosiahnuť potrebnú mieru informovanosti medzi nimi, na účely poskytovania si vzájomnej súčinnosti a dosahovaniu synergií v tejto oblasti. Osobitnou povinnosťou je povinnosť poskytovania pravidelných informácií vláde o stave rozvoja a správy informačných technológií.

Základným strategickým nástrojom vedenia v správe informačných technológií bude naďalej Národná koncepcia informatizácie verejnej správy, ktorej právna úprava sa preberá z dnešnej platnej právnej úpravy.

K § 11 až 13:

Pod riadením v správe informačných technológií návrh zákona rozumie činnosti vykonávané príslušným orgánom vo vzťahu k informačným technológiám, s trvalým cieľom zabezpečovať a zlepšovať podmienky na výkon svojej pôsobnosti v elektronickej podobe. Riadenie v správe informačných technológií by malo byť charakterizované aktívnosťou, iniciatívou, zameraním na trvalý rozvoj informatizácie v pôsobnosti orgánu, pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov a realizácii pôsobnosti v rámci výkonu verejnej moci či iných úloh vo verejnom záujme.

Z personálneho hľadiska je pôsobnosť návrhu zákona ustanovená na orgány, ktoré aj podľa dnešného právneho stavu povinnými osobami. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsah povinných osôb sa osvedčil, aj návrh zákona vychádza z tohto rozsahu a ponecháva ho nezmenený.

Dôležitým princípom je nastavenie „škálovania“ rozsahu a spôsobu plnenia povinností vo vzťahu jednak ku kategóriám informačných technológií a údajov, ktoré spracúvajú, ako aj vo vzťahu k veľkosti projektov ich budovania, servisu, či zmien. Keďže návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti zavádza na účely nastavenia bezpečnostných opatrení mechanizmus tejto kategorizácie, navrhuje sa aj na účely riadenia v správe informačných technológií vychádzať z tejto kategorizácie a tým predísť duplicitným, či rozdielnym právnym úpravám v jednej oblasti. Princíp, ktorý sa navrhuje uplatniť spočíva v tom, že návrh zákona pomenuje najširší možný rozsah a spôsob plnenia povinností v riadení informačných technológií, pričom vykonávacie predpisy, okrem podrobností, ustanovia aj spôsob, akým sa pre konkrétne kategórie tieto povinnosti uplatnia, ktoré sa budú vyžadovať v plnom rozsahu a ktoré, vzhľadom napríklad na dôležitosť systému, nebudú v konkrétnom prípade vyžadované. Keďže oblasť informačných technológií verejnej správy je rozsiahla a nie je homogénna ani z pohľadu činností, na ktoré technológie slúžia a ani z pohľadu dôležitosti, ktorú jednotlivé technológie majú, je tento mechanizmus zvolený ako vhodný spôsob, akým bude možné nastaviť rozsah povinností na konkrétne podmienky orgánu pri riadení jeho informačných technológií.

Návrh zákona pri ustanovení konkrétnych povinností vychádza z dnes platnej právnej úpravy, a to tak na úseku informačných systémov verejnej správy, ako aj na úseku pravidiel e-

29

Governmentu. Zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je teda najmä rozšírenie oblastí regulácie riadenia v správe informačných technológií, ako aj ustanovenie jednotného spôsobu plnenia povinností v rámci tohto riadenia. Kým dnešná právna úprava kladie dôraz na fázu prevádzky a regulácie technických štandardov, návrh zákona chápe riadenie v správe informačných technológií širšie ako činnosť, ktorá začína pri plánovaní a nastavovaní podmienok na realizáciu riadenia, pokračuje samotným obstaraním informačných technológií a ich implementáciou a cez fázu prevádzky a servisu presahuje aj do monitoringu a hodnotenia.

Obdobne, ako podľa platnej právnej úpravy zostáva v podmienkach jednotlivých správcov základným koncepčným dokumentom koncepcia rozvoja informačných technológií, ktorej regulácia vychádza z dnes platného právneho stavu.

K § 14:

Oblasť plánovania a organizácie obsahuje povinnosti, smerujúce dovnútra organizácie, ktoré sa týkajú nastavenia systému riadenia, určenie stratégie rozvoja a riadenia a predovšetkým architektúry informačných technológií, nastavenia organizačnej štruktúry, procesov a nástrojov, potrebných na riadenie v správe informačných technológií, riadenia kľúčových zdrojov, ktorými ľudské zdroje, finančné prostriedky a prípadné externé kapacity a nastavenie systému riadenia kvality, rizík a bezpečnosti.

Cieľom regulácie v tejto oblasti je najmä nastavenie dlhodobej a udržateľnej stratégie rozvoja a stratégie riadenia v správe informačných technológií, ktorá zadefinuje ciele orgánu v danej oblasti, ako aj rámcové nástroje na ich dosiahnutie. V súlade so stratégiou sa ustanovuje povinnosť vytvoriť také organizačné a procesné podmienky, aby jednak bolo možné realizovať povinnosti v riadení v správe informačných technológií a tiež realizovať určené strategické ciele. Medzi organizačné podmienky budú patriť najmä určenie zodpovedných organizačných útvarov a riadiacich pozícií, a to jednotne pre všetky orgány, vrátane základných personálnych predpokladov ich obsadenia. Procesné podmienky na druhej stane budú predstavovať najmä určenie postupov vo vzťahu k riadeniu a kontrole dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v tejto oblasti, ako aj k riadeniu kvality, rizík a bezpečnosti v rámci povinnej osoby, počas celého výkonu riadenia v správe informačných technológií. Aspekty riadenia bezpečnosti spresnené v samostatnom § 19. Dôraz za kladie aj na oblasť riadenia zmlúv o poskytovaní služieb, ktoré smerujú k aktívnemu riadeniu SLA služieb ktoré organizácia poskytuje, alebo odoberá.

K § 15:

Oblasť obstarania a implementácie reguluje v prvom rade činnosti pri realizácii projektov budovania informačných technológií, spojených s riadením projektov, identifikovaním požiadaviek na riešenia a podmienok ich realizácie, potrebou zabezpečenia zdrojov, vykonaním potrebných zmien na úrovni organizačnej, ale aj procesnej, riadením jednotlivých zdrojov a riadením konfigurácii.

Pre úplnosť je potrebné výslovne uviesť, že tento zákon nie je osobitným predpisom vo vzťahu k procesu verejného obstarávania a ani nevstupuje do procesov obstarávania, ktoré sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní.

Cieľom je v prvom rade zabezpečiť, aby všetky realizované projekty v oblasti informačných technológií boli uskutočňované v súlade s definovanou stratégiou rozvoja a správy

30

informačných technológií, vychádzajúc z plánovaného a koordinovaného postupu a realizované s použitím štandardných modelov projektového riadenia. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje pred začatím projektu riadne identifikovať a popísať funkčné a technické požiadavky, vrátane identifikácie a úrovne možných rizík, s ohľadom na reálne potreby orgánu a so zohľadnením dopadov zvoleného riešenia a dostupnými zdrojmi na jeho realizáciu. Osobitnou časťou prípravy projektu musí byť zhodnotenie alternatívnych riešení, z technického aj ekonomického pohľadu a ekonomické zdôvodnenie projektu.

Dvomi zásadnými novými povinnosťami povinnosť zmluvného dojednania licenčných podmienok v súlade s EUPL pre tie informačné systémy, ktoré budú vyvíjané, ako aj povinnosť nastaviť zmluvné vzťahy na dodanie čiastkových plnení veľkých projektov alebo projektov, ktoré nepozostávajú len z dodania jedného funkčného celku tak, aby každé z nich malo svoj vlastný prínos a po každom z nich bolo možné projekt ukončiť. Čiastkovým plnením sa rozumie také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva v praxi je ho možné chápať aj ako tzv. míľnik. Podmienky, ktoré sa naň kladú by mali viesť k tomu, aby boli čiastkové plnenia v zmluve nastavené tak, že po vykonaní príslušnej časti vznikne v nejakom zmysle funkčne „samostatne použiteľný“ výstup aj v prípade, ak sa celkové dodanie nezrealizuje.

Dôvodom týchto nových povinností je jednak snaha vyhnúť sa tzv. vendor lock-in stavu a tiež snaha umožniť pri budovaní systémov v každom momente prehodnotiť potreby orgánu najmä z hľadiska funkčnosti systému a nebyť viazaný dodaním celého riešenia, ak aj jeho čiastkové dodanie z funkčného hľadiska postačuje pre potreby plnenia úloh odberateľa. Od licenčných podmienok v súlade s EUPL pre vyvíjané riešenia sa okrem pozitívneho ekonomického a prevádzkového dopadu z titulu eliminácie vendor lock-in stavu, očakáva aj zlepšenie kontroly nad vyvíjanými riešeniami a tým pádom aj zlepšenie kvality dodávaných riešení.

Vo fáze implementácie riešenia sa navrhuje ustanoviť povinnosti vo vzťahu k realizácii zmien, ktoré si predmetné riešenie vyžiada a správnemu nakladaniu s existujúcimi zdrojmi, potrebnými na realizáciu daného riešenia. Aktívami sa rozumejú najmä technické a programové vybavenie, vrátane práv duševného vlastníctva, ktoré majú pre orgán riadenia hodnotu. Ich zdieľanie je vždy podmienené v prvom rade splnením podmienok, ktoré na takéto nakladanie s nimi kladú osobitné predpisy alebo zmluvné dojednania. Súčasne s tým sa navrhuje ustanoviť povinnosti, ktoré zabezpečia udržiavanie technických informácií o realizovanom riešení v aktuálnom a správnom stave, vrátane informácií o väzbách medzi jednotlivými jeho prvkami.

Na účely zabezpečenia riadneho plnenia povinností v oblasti obstarania a implementácie informačných technológií dopĺňa komplex povinností jednotlivých orgánov aj oprávnenia úradu podpredsedu vo vzťahu k schvaľovaniu konkrétnej koncepcie budovania či rozvoja informačných technológií, ako aj projektu realizácie tohto budovania či rozvoja.

Pokiaľ ide o povinnosť zverejňovania projektovej dokumentácie, jej realizácia byť taká, že správca síce nezverejní „citlivé“ časti, avšak uvedie, ktoré časti neboli zverejnené - inými slovami zabezpečí, aby bolo z dokumentu zrejmé, čo sa nezverejnilo.

K § 16:

Oblasť prevádzky, servisu a podpory zodpovedá v jej základnom nastavení dnešným, všeobecne ustanoveným povinnostiam vo vzťahu k plynulosti a bezpečnosti prevádzky

31

informačných systémov verejnej správy. V jej rámci sa navrhujú ustanoviť povinnosti smerujúce k zabezpečeniu plynulej a spoľahlivej prevádzky, odstraňovania porúch a problémov pri prevádzke a kontroly prevádzky, ako aj k nastaveniu postupov vo vzťahu k poskytovaniu služieb pri poruchách a problémoch pri prevádzke informačných technológií.

Cieľom je zabezpečenie riadneho poskytovania elektronických služieb, teda riadneho výkonu pôsobnosti dotknutého orgánu. Ide o oblasť, ktorá je podľa dnešného právneho stavu regulovaná najviac, preto návrh zákona prináša len zmeny vo vzťahu k určeniu jednotného spôsobu zabezpečenia riadnej prevádzky, riešenia situácií, kedy dôjde k poruchám, chybám a výpadkom a nastavenie požadovaných úrovní tohto riešenia, ako aj zabezpečenie bezpečnosti a riadenia prístupov k spracúvaným údajom.

K § 17:

Oblasť monitoringu a hodnotenia výkonu riadenia v správe informačných technológií je sústredená na tri vecné okruhy, a to riadne fungovanie prostredia IT informačných technológií, systém kontroly a súlad s podmienkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ustanovenia upravujú kontrolu vykonávanú priamo orgánom, ktorá zahŕňa v prvom rade pravidelné monitorovanie prostredia informačných technológií, zber údajov o jeho fungovaní a vyhodnocovanie splnenia funkčných a výkonnostných požiadaviek. V rámci monitoringu a hodnotenia výkonu je ustanovená povinnosť pravidelne monitorovať a vyhodnocovať účinnosť nastavených postupov kontroly a navrhovať ich úpravu, ak nefungujú riadne. Informácie monitoringu a hodnotenia výkonu riadenia v správe informačných technológií budú verejne prístupné.

Osobitným okruhom monitoringu a kontroly je posudzovanie zhody (compliance), teda vnútorné postupy, ktorých úlohou je zabezpečiť, že všetky riadenie v správe informačných technológií a fungovanie informačných technológií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými záväznými požiadavkami, napríklad zmluvného charakteru.

K § 18 až 22:

Oblasť bezpečnosti informačných technológií sa navrhuje upraviť v úzkej súčinnosti s postupmi a opatreniami, ktoré budú ustanovené návrhom zákona o kybernetickej bezpečnosti. Keďže predmetný zákon ustanovuje oblasť informačných systémov verejnej správy ako osobitný podsektor a zavádza reguláciu tak systémov, ako aj ich prevádzkovateľov, vrátane nahlasovania a riešenia bezpečnostných incidentov, dochádza do veľkej miery k prekryvu s tým, čo sa v oblasti bezpečnosti informačných technológií navrhuje regulovať v tomto návrhu zákona. Z toho dôvodu sa navrhuje ponechať pre informačných technológií podľa tohto zákona celý režim návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti s tým, že „len“ samotný obsah a rozsah bezpečnostných opatrení, ako aj povinnosť vypracúvať bezpečnostný projekt, budú ustanovené týmto návrhom zákona.

Táto oblasť je z dôvodu prehľadnosti pre špecifickú tému bezpečnosti uvedená v samostatných paragrafoch § 18 § 23 a jednotlivé ustanovenia zosúladené s oblasťami riadenia v správe informačných technológií. V časti bezpečnosti informačných technológii verejnej správy v oblasti plánovania a organizácie sa jedná najmä o nastavenie pravidiel pre zavedenie systému riadenia informačnej bezpečnosti v organizácii. K organizačne procesným

32

podmienkam patria činnosti, ktoré majú vykonávať riadiace, výkonné a kontrolné zložky systému riadenia bezpečnosti.

V ďalších častiach je regulácia koncipovaná predovšetkým s dôrazom na životný cyklus informačného systému verejnej správy. Stanovujú sa špecifické povinnosti v oblasti bezpečnosti informačných systémov verejnej správy pri plánovaní, vytváraní alebo nadobudnutí, ďalej tiež pri zavedení, prevádzke a vyradení informačného systému verejnej správy.

K § 23:

Dôležitým nástrojom pre komplexné posúdenie bezpečnostných potrieb, určenie bezpečnostných požiadaviek a návrh spôsobu ich efektívneho naplnenia je bezpečnostný projekt informačného systému. Inštitút bezpečnostného projektu je taktiež previazaný na životný cyklus informačného systému verejnej správy. Špecificky vypracovávanie bezpečnostného projektu je previazané na riadenie aktív v informačných technológiách verejnej správy uvedené v § 15 ods. 8, pričom toto ustanovenie je východiskové pre plnenie viacerých povinností v § 18 až 23, a keď nie je priamo uvedené v časti bezpečnosti.

Bezpečnostný projekt sa povinne vypracúva pre tie informačné systémy verejnej správy, ktoré sú z hľadiska klasifikácie považované za „najdôležitejšie“, resp. „najviac kritické“. Pre ostatné systémy je možné uložiť povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt len z dôvodu výsledkov bezpečnostného auditu alebo penetračných testov, ktoré preukážu nedostatky v bezpečnosti takého charakteru, ktorý si vyžaduje vypracovanie bezpečnostného projektu.

Osobitnou úpravou je úprava vo vzťahu k nahlasovaniu, riešeniu a spolupráci pri riešení bezpečnostných incidentov, ktoré nie pokryté reguláciou nahlasovania a ukladania povinností riešiť incident podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ide o svojho druhu nadstavbu k zákonu o kybernetickej bezpečnosti, ktorá, v súlade s týmto zákonom, rozširuje požiadavky na zabezpečenie sietí a informačných systémov v sektore informačných systémov verejnej správy, s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň ich bezpečnosti.

K § 24:

Oblasť technických štandardov sa navrhuje upravovať rovnakým spôsobom ako doteraz, teda vykonávacím predpisom k návrhu zákona.

Pokiaľ ide o normy a referenčné rámce vo vzťahu k novým pravidlám správy ITVS, návrh zákona a podzákonné predpisy budú vychádzať najmä z týchto dokumentov:

•COBIT® 5,

•STN ISO/IEC 38500: 2011 Korporátna governancia informačných technológií (37 9791),

•STN ISO/IEC 20000-1: 2014 Informačné technológie. Manažérstvo služieb. Časť 1: Požiadavky na systém manažérstva služieb (36 9788),

•STN ISO/IEC 20000-2: 2008 Informačné technológie. Manažment služieb. Časť 2: Odporúčania z praxe (36 9788),

•ITIL® v3,

•TOGAF® v9.

K § 25:

33

Úprava základných číselníkov sa preberá z dnes platného zákona č. 275/2006 Z.z., pričom vychádzajúc z praktických skúseností sa všetky základné číselníky navrhujú upravovať ich zverejňovaním v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy a nie vo vykonávacom predpise.

K § 26:

Úprava vydávania elektronických odpisov a listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy sa preberá z dnes platného zákona č. 275/2006 Z.z.

K § 27:

Predmetné ustanovenia jedným z mechanizmov, ktorým bude možné pružne reagovať na „prílišnú tvrdosť zákona“ v prípadoch, kedy by plnenie povinností na úseku správy informačných technológií mohlo ohroziť riadne fungovanie dotknutého orgánu, pričom vzhľadom na dotknuté informačné technológie nie je pre ich fungovanie nevyhnutné, aby podliehali celej sade pravidiel podľa tohto zákona. Udelenie výnimky podlieha predchádzajúcemu posúdeniu každej situácie a musí byť následne zverejnené. Navrhuje sa, aby sa takýmto spôsobom dala udeliť aj bloková výnimka pre konkrétne druhy informačných technológií alebo skupiny ich správcov.

Ustanovenie je inšpirované úpravou v predošlom zákone o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z.), ktorý v § 1 ods. 5 umožňoval obdobným spôsobom udeľovať výnimky z podlimitných postupov vo verejnom obstarávaní.

K § 28:

Obdobne, ako v predošlom paragrafe, sa navrhuje ustanoviť možnosť „výnimky“, avšak nie z plnenia povinností podľa zákona, ale zo subjektu, ktorý ich je povinný plniť. Predmetné ustanovenie reflektuje existenciu združenia DEUS, ktorého základným poslaním je práve aj výkon niektorých činností správy za obce a mestá. V obdobnom režime tiež umožňuje zakladateľom a zriaďovateľom plniť povinnosti za nimi založené a zriadené osoby, čím sa tiež umožní naplnenie princípu hospodárnosti a efektívnosti pri výkone správy informačných technológií.

K § 29:

Systém správnych deliktov je upravený obdobne, ako v dnes platnom zákone č. 275/2006 Z.z.. Za porušenie povinností budú ako sankcie ukladané pokuty, pričom návrh zákona ustanovuje skutkové podstaty správnych deliktov pre najzávažnejšie porušenia povinností s osobitnými sadzbami pokút a všeobecnú skutkovú podstatu porušenia inej zákonnej povinnosti s jednotnou sadzbou pokuty.

K § 30:

Na účely odstránenia praktických problémov pri aplikácii predpisov o správe majetku štátu v oblasti zmeny v osobe užívateľa informačného systému, sa navrhuje upraviť osobitný inštitút zmluvy o užívaní informačného systému vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá by okrem užívania mohla upravovať aj vzťahy súvisiace s jeho rozvojom a rozširovaním. Umožní sa tým inštitucionalizovať zmluvnú bázu pre tento postup, ktorý sa v praxi využíva.

34

Tiež sa navrhuje prebrať dnes platné ustanovenie, na základe ktorého je možné uskutočňovať výpožičky technického a programového vybavenia medzi jednotlivými správcami majetku štátu a z praktického hľadiska ich rozšíriť aj na obce a vyššie územné celky.

K § 31:

Splnomocňovacími ustanoveniami sa navrhuje upraviť základ pre vydávanie podzákonných predpisov v oblastiach, v ktorých úpravu podrobností, či iných náležitostí regulácie návrh zákona predpokladá.

K § 32:

Navrhuje sa zachovať účinnosť dnes vydaného vykonávacieho predpisu do doby, kým bude účinný nový vykonávací predpis k návrhu zákona. Dôvodom je zabezpečenie kontinuity v oblasti štandardov pre informačné systémy verejnej správy

K § 33:

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k existujúcemu právnemu stavu, ktorých cieľom je v prvom rade zabezpečiť kontinuitu existujúcich inštitútov.

Pokiaľ ide o nové povinnosti, navrhuje sa dostatočné časové obdobie na prispôsobenie sa, najmä pre správcov a prevádzkovateľov informačných systémov verejnej správy.

K § 34:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na prílohu s uvedením transponovanej smernice.

K § 35:

Navrhuje sa zrušenie dnes účinných právnych predpisov, ktoré budú nahradené návrhom zákona a k nemu vydaného podzákonného predpisu.

K čl. II

Predmetná novela preberá dnes platný právny stav v oblasti posudzovania systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov. Vzhľadom na to, že vecne je táto úprava najbližšie petičnému právu, navrhuje sa jej začlenenie do zákona o petičnom práve.

K čl. III

K bodu 1:

Navrhnutým doplnením § 38 odseku 2 zákona o NBS sa vytvárajú legislatívne predpoklady na plnohodnotné plnenie činností Národnej banky Slovenska (NBS) v rámci Eurosystému, ktoré aj pre NBS vyplývajú z osvedčených postupov vydaných Európskou centrálnou bankou na výber a poverovanie externých audítorov pre centrálne banky Eurosystému (Good practices for the selection and mandate of External Auditors for the Eurosystem central banks), ktoré Európska centrálna banky vydala v záujme zabezpečiť v rámci celého Eurosystému harmonizovanú implementáciu ustanovení čl. 27 ods. 27.1 Protokolu o Štatúte o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) v platnom znení. Pritom navrhnutú úpravu dosiaľ neobsahuje zákon o NBS ani žiadny iný

35

slovenský právny predpis a práve preto navrhnuté doplnenie § 38 ods. 2 zákona o NBS je potrebné v SR na zabezpečenie harmonizovanej implementácie ustanovení čl. 27 ods. 27.1 Protokolu o Štatúte ESCB a ECB v zmysle vydaných osvedčených postupov ECB na výber a poverovanie externých audítorov pre centrálne banky Eurosystému.

K čl. IV

V nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora sa navrhuje vztiahnuť ustanovenia o používaní štandardov prístupnosti pre webové sídla a mobilné aplikácie aj na subjekty, ktoré nie sú zahrnuté v osobnej pôsobnosti návrhu zákona.

K čl. V:

Účinnosť sa navrhuje 1. mája 2019, z dôvodu poskytnutia legisvakančnej lehoty na prispôsobenie sa navrhovaným zmenám. Vo vzťahu k ustanoveniam, zavádzajúcim povinnosti s dopadom na organizačné a technické, ale aj finančné zabezpečenie, sa navrhuje prechodné obdobie na splnenie nových povinností.

Bratislava 19. decembra 2018

Peter Pellegrini v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši v.r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore