Zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok). 95/1963 účinný od 01.01.1992 do 31.12.1992

§ 1

Štátne notárstvo pomáha vo svojom odbore činnosti fyzickým a právnickým osobám pri ochrane ich práv a pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Vo svojej činnosti sa štátne notárstvo stará o dodržiavanie zákonnosti, predovšetkým pri ochrane vlastníctva.

§ 2

(1)
Štátne notárstvo rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín, o registrácii právnych úkonov, o úschovách, a podľa osobitných predpisov o notárskych poplatkoch.
(2)
V ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo najmä spisuje notárske zápisnice o právnych úkonoch a iné písomnosti, osvedčuje právne významné skutočnosti, prijíma do úschovy listiny a peniaze, má v úschove pozemkové a železničné knihy a spolupôsobí pri evidencii nehnuteľností.

§ 3

(1)
Pri plnení svojich úloh postupuje štátne notárstvo v úzkej súčinnosti s orgánmi obce a štátnymi orgánmi.
(2)
Orgány obce, súdy, prokuratúry, iné štátne orgány a právnické osoby poskytujú štátnym notárstvam účinnú pomoc pri plnení ich úloh.
(3)
Štátne notárstva si poskytujú navzájom pomoc pri plnení svojich úloh.

§ 4

(1)
Pri rozhodovaní i pri ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci, dbá o určitosť právnych vzťahov a o predchádzanie sporom. Konanie vedie tak, aby prebiehalo rýchle a hospodárne.
(2)
Vo veciach súvisiacich s jeho činnosťou štátne notárstvo poskytuje fyzickým a právnickým osobám právne poučenie a dbá o to, aby nikto neutrpel ujmu pre nedostatok právnych znalostí.

§ 5

(1)
Sídla a obvody štátnych notárstiev sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných súdov; v hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa zhodujú s obvodmi obvodných súdov.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých štátnych notárstiev bude vybavovať jedno z nich.
(3)
Úlohy štátnych notárstiev vykonávajú vedúci štátni notári, štátni notári a ďalší pracovníci podľa tohto zákona tým poverení.
(4)
Počet štátnych notárov jednotlivých štátnych notárstiev ustanovuje minister spravodlivosti Českej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti").

§ 7

(1)
Za vedúceho štátneho notára alebo štátneho notára môže byť ustanovený občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
a)
je občiansky bezúhonný,
b)
má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie,
c)
vykonal právnu prax v dĺžke najmenej dvoch rokov, z toho najmenej jeden rok na štátnom notárstve.
(2)
Za notárskeho čakateľa môže byť prijatý občan Československej socialistickej republiky, ktorý
a)
je občiansky bezúhonný,
b)
má vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 9

(1)
Vedúci štátny notár a štátny notár vykoná pri ustanovení do funkcie do rúk ministra spravodlivosti príslušnej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou a ostatnými zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi budem rozhodovať samostatne a nestranne. V úradných veciach budem prísne zachovávať mlčanlivosť.
(2)
Sľub podľa odseku 1 vykoná pri svojom ustanovení notársky čakateľ do rúk predsedu krajského súdu.

§ 10

(1)
Ak vznikne pochybnosť o príslušnosti, rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú štátne notárstva, ktoré z nich je príslušné; a ak ide o štátne notárstva v obvodoch Českej republiky a Slovenskej republiky, rozhodne Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rovnako sa postupuje, ak je vhodné, aby vo veci konalo iné než doteraz príslušné štátne notárstvo. Proti rozhodnutiu o určení príslušnosti štátneho notárstva nemožno sa odvolať.
(2)
Ak je príslušných niekoľko štátnych notárstiev, môže sa návrh na začatie konania podať na ktoromkoľvek z nich.
(3)
Ak chýbajú u veci, ktorá patrí do právomoci štátneho notárstva, podmienky príslušnosti alebo ak ich nemožno zistiť, určí Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky štátne notárstvo, ktoré uskutoční konanie.

§ 11

(1)
Podľa povahy veci môže štátne notárstvo, ak je to účelné, konať v mieste, na ktoré sa prejednávaná vec vzťahuje; v prípade potreby štátne notárstvo môže konať v byte účastníka alebo na inom vhodnom mieste.
(2)
Ak sa má konať mimo obvodu štátneho notárstva, urobí úkon spravidla dožiadané štátne notárstvo.
(3)
Štátne notárstvo môže určiť, že bude konať v niektorých miestach svojho obvodu pravidelné úradné dni.

§ 12

(1)
Pracovník štátneho notárstva je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak vzhľadom na okolnosti prípadu možno dôvodne pochybovať o jeho nezaujatosti.
(2)
Ak pracovník štátneho notárstva neuznáva, že je vylúčený, rozhodne o tom s konečnou platnosťou vedúci štátny notár; ak ide o vedúceho štátneho notára, rozhodne predseda krajského súdu.
(3)
Ak štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárstvu. O tom rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú obe štátne notárstva; inak rozhodne Najvyšší súd Českej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ak jedno z týchto štátnych notárstiev je na území Českej republiky a druhé na území Slovenskej republiky, rozhodne o prikázaní Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 13

Konanie sa uskutočňuje neverejne; môže sa však uskutočniť celkom alebo sčasti verejne, ak to vyžaduje verejný záujem a nie je ohrozené štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo. Pri verejnom pojednávaní môže štátne notárstvo určiť, že nemajú naň prístup maloletí a tí, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 14

(1)
Štátne notárstvo ustanoví nezastúpenému účastníkovi pre konanie pred štátnym notárstvom opatrovníka, ak
a)
účastník nie je doteraz známy, má neznámy pobyt alebo písomnosť sa mu nemôže doručiť na známu adresu v cudzine,
b)
účastník nemôže pred štátnym notárstvom samostatne konať, lebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať,
c)
je to potrebné z iného vážneho dôvodu na ochranu záujmov účastníka alebo verejného záujmu.
(2)
Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka štátne notárstvo doručí opatrovníkovi a podľa potreby uverejní vyhláškou.
(3)
Ak nemôže byť podľa zákona účastník, ktorý potrebuje zákonného zástupcu, zastúpený týmto zástupcom, štátne notárstvo mu ustanoví opatrovníka. Ak ide o zastupovanie maloletého dieťaťa, ustanoví za tohto opatrovníka občana alebo orgán obce.

§ 22

(1)
Štátne notárstvo môže samo rozhodnúť o odvolaní, ak je napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka iba odvolateľa, a ak môže odvolaniu celkom vyhovieť.
(2)
Ak štátne notárstvo nerozhodne samo podľa odseku 1 o odvolaní, rozhodne o ňom krajský súd.

§ 27

(1)
Štátne notárstvo začne konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Orgán obce poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode štátnemu notárstvu príslušnému na prejednanie dedičstva (§ 26).

§ 30

(1)
Ak to vyžaduje verejný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí štátne notárstvo aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti a postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov. V osobitných prípadoch, najmä ak je súčasťou dedičstva podnik, štátne notárstvo rozhodne o ustanovení správcu dedičstva alebo jeho časti z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu možno ustanoviť toho, kto s ustanovením súhlasí.
(2)
Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä uložením na štátnom notárstve alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka alebo súpisom na mieste samom.
(3)
Pri predaji hnuteľných vecí postupuje štátne notárstvo primerane podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom, ibaže by štátne notárstvo prikročilo k inému spôsobu predaja.
(4)
Ustanovený správca dedičstva alebo jeho časti robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom štátnym notárstvom. Ak to štátne notárstvo uloží, predkladá mu správca priebežne správy o svojej činnosti. Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom štátneho notárstva konečnú správu o svojej činnosti. Štátne notárstvo potom rozhodne o odmene a náhrade výdavkov, ktoré správcovi uhradia dedičia a v prípade § 462 Občianskeho zákonníka štát. Správca za svoju činnosť zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.

§ 31

V konaní o dedičstve spolupôsobia miestne orgány štátnej správy na dožiadanie štátneho notárstva na zistenie úplného podkladu pre rozhodnutie, predovšetkým súčinnosťou pri predbežnom vyšetrení, pri zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, pri zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a pri súpise na mieste samom.

§ 32

(1)
Ak poručiteľ nezanechal majetok, štátne notárstvo konanie zastaví.
(2)
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho štátne notárstvo vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaviť.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 38

(1)
Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu štátneho notárstva, ktoré dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(2)
Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho štátne notárstvo ako dedičstvo.

§ 39

(1)
Ak je len jeden dedič, štátne notárstvo mu potvrdí, že nadobudol dedičstvo.
(2)
Ak je niekoľko dedičov a ak sa vyporiadajú na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou, štátne notárstvo schváli dohodu, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
(3)
Ak nedošlo k dohode alebo ak ju štátne notárstvo neschválilo, štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

§ 40

(1)
Štátne notárstvo v rozhodnutí o dedičstve vykoná určenie podľa § 37 a
a)
potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b)
potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu alebo
c)
schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predloženého dedičstva na úhradu dlhov alebo
d)
potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode.
(2)
Ustanovenie § 17 ods. 1 zostáva nedotknuté.
(3)
Pokiaľ štátne notárstvo dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým dohoda nebola schválená.

§ 42

(1)
Rozhodnutím podľa § 38 až 40 je prejednanie dedičstva skončené.
(2)
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia štátne notárstvo zruší vykonané zabezpečenia dedičstva; taktiež zruší všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o prejednaní dedičstva nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň oznámi organizáciám, v ktorých sú tieto hodnoty uložené, komu sa majú vydať. Ak oprávnený nie je v čase realizácie dedičstva známy alebo ak je jeho pobyt neznámy, postupuje štátne notárstvo primerane podľa § 74 a 75; lehota podľa § 74 ods. 2 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.
(3)
Hodnoty uvedené v odseku 2 možno však vydať dedičom, len ak boli zaplatené notárske poplatky.

§ 50

(1)
Na prejednanie návrhu, aby bola listina vyhlásená za umorenú, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého má navrhovateľ bydlisko, a ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržuje. Ak sa navrhovateľ nezdržuje v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je platobné miesto.
(2)
Návrh na umorenie listiny môže podať, kto má na tom právny záujem.

§ 63

(1)
Štátne notárstvo preskúma zmluvu z hľadiska oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať, či je zmluva uzavretá v predpísanej forme, či zmluvné prejavy účastníkov sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť nie je obmedzená.
(2)
Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.

§ 64

(1)
Ak sú splnené podmienky § 63 ods. 1, štátne notárstvo rozhodne, že zmluvu registruje. V opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.
(2)
Rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje alebo sa zamieta návrh na registráciu, sa doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným záznamom v spise možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu navrhli všetci účastníci zmluvy.
(3)
Účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva registrovala.

§ 65

(1)
Rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.
(2)
Prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti, záložnému veriteľovi pri založení nehnuteľnosti a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena, prípadne vlastníkovi nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci viacerí, doručí sa prvopis zmluvy jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie (ďalej len „orgán geodézie").
(3)
Štátne notárstvo vedie zbierku overených odpisov registrovaných zmlúv.
(4)
Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu vráti štátne notárstvo navrhovateľovi prvopis zmluvy.

§ 68

(1)
Účastníkom konania je ten, kto peniaze alebo veci do úschovy skladá (zložiteľ) a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze alebo veci určené (oprávnený). Po právoplatnosti rozhodnutia o prijatí úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.
(2)
Štátne notárstvo návrh na prijatie peňazí alebo vecí do úschovy zamietne, ak by prijatie úschovy odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo.

§ 70

Ak je na štátnom notárstve zložená náhrada za vyvlastnený majetok, štátne notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným, ak možno ich uplatňované nároky zo zloženej sumy plne uspokojiť alebo ak došlo medzi nimi k dohode o rozvrhu; inak štátne notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným podľa právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhu.

§ 89

Štátne notárstvo poskytuje fyzickým a právnickým osobám právne porady z odboru svojej činnosti, poučuje ich o ich právach a povinnostiach a dáva im návod na úkony, ktoré je potrebné vykonať na štátnom notárstve. Tiež zabezpečuje, aby občania boli pri úkonoch pred štátnym notárstvom riadne zastúpení (§ 14).

§ 90

(1)
V tejto svojej činnosti štátne notárstvo skúma, či žiadaný úkon sa neprieči zákonu. Ak má dôvodne za to, že tomu tak je, úkon odmietne. O vylúčení pracovníkov štátnych notárstiev z tejto činnosti platí ustanovenie § 12.
(2)
Štátne notárstvo môže spísať listinu o právnom úkone len vtedy, ak má preukázané, že účastníci sú na tento úkon oprávnení. Ak to nemožno preukázať inak, štátne notárstvo vychádza z vyhlásenia účastníkov; takéto vyhlásenie treba pojať do listiny.
(3)
Notárske zápisnice a ich rovnopisy, protesty zmeniek a iných listín, osvedčenia, overenia a výpisy z pozemkových kníh sú verejnými listinami.

§ 99

(1)
Ak to súvisí s jeho činnosťou, štátne notárstvo môže spísať účastníkom aj písomnosti, ktoré nemajú formu notárskej zápisnice, najmä vyhlásenia s právnymi účinkami, ako aj podania na štátne orgány.
(2)
Ak štátne notárstvo spisuje závet, urobí tak vždy vo forme notárskej zápisnice. Len vo forme notárskej zápisnice možno urobiť písomné právne úkony, pri ktorých osobne konajú tí, ktorí nemôžu písať alebo čítať.

§ 100

(1)
Štátne notárstvo na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatňovanie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, najmä tiež protestuje zmenky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva. O zistení skutočnosti spíše notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch. Z notárskych zápisníc možno vydávať notárske osvedčenia a odpisy, pre ktoré primerane platia ustanovenia § 98 ods. 2 a 3.
(2)
Štátne notárstvo overuje pravosť podpisu na listinách a odpisy (fotokópie) listín; pri púhom overení nie je štátne notárstvo zodpovedné za obsah listiny ani za splnenie poplatkových povinností. Overenie nevykoná na listinách, obsah ktorých nemôže spoľahlivo posúdiť alebo obsah ktorých je zrejme v rozpore s právnymi predpismi.

§ 101

(1)
Štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh a na žiadosť z nich vydáva výpisy.
(2)
Žiadatelia si môžu sami vyhotovovať odpisy, výpisy a poznámky z pozemkových a železničných kníh.
(3)
Pozemkové knihy má v úschove štátne notárstvo, v obvode ktorého sú zapísané nehnuteľnosti. Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom dopravy určí, ktoré štátne notárstva majú v úschove železničné knihy.

§ 102

(1)
Ak je predmetom dedičského konania nehnuteľnosť, štátne notárstvo zašle orgánu geodézie svoje právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo skončené dedičské konanie, a zároveň mu oznámi, ktoré obmedzenia viaznúce na nehnuteľnosti majú sa v evidencii nehnuteľností zapísať.
(2)
Ak štátne notárstvo vykoná registráciu zmluvy, zašle jej odpis orgánu geodézie a súčasne mu oznámi, ktoré obmedzenia viaznúce na nehnuteľnostiach majú sa v evidencii nehnuteľností zapísať. Ak predmetom zmluvy nie je prevod celej nehnuteľnosti alebo ak je predmetom zmluvy iba zriadenie zálohu na nehnuteľnosť, štátne notárstvo oznámi orgánu geodézie súčasne všetky údaje potrebné na to, aby právne vzťahy k celej nehnuteľnosti a príslušné obmedzenia mohli sa v evidencii nehnuteľností zapísať.
(3)
Ak štátne notárstvo pri nariadení výkonu rozhodnutia súdom vykoná predaj nehnuteľnosti, zašle orgánu geodézie potvrdenie o tom, komu sa nehnuteľnosť predala a ktorým dňom nadobudol ten, komu sa nehnuteľnosť predala, vlastníctvo.

§ 103

Len čo štátne notárstvo zašle orgánu geodézie rozhodnutie podľa § 102 ods. 1 až 3, uzavrie príslušnú vložku pozemkovej knihy.