Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 93/2024 účinný od 15.05.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z.

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. (ďalej ako „návrh zákona“), sa predkladá podľa bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 15/2023, ktorým bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) určený ako gestor k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022) (ďalej len „nariadenie DMA“) a bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 405/2023, ktorým bol zároveň určený ako gestor k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo 14. decembra 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (Ú. v. EÚ L 330, 23.12.2022) (ďalej len „nariadenie o zahraničných subvenciách“).

Cieľom nariadenia DMA je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch, zároveň by sa nariadenie DMA malo bez toho, aby boli dotknuté články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, uplatňovať na zodpovedajúce vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa jednostranného správania podnikateľov/podnikov, ktoré sú založené na individuálnom posudzovaní postavenia a správania na trhu, vrátane jeho skutočných alebo možných účinkov a presného rozsahu zakázaného správania, a ktoré podnikom umožňujú argumentovať efektívnosťou a objektívnym odôvodnením predmetného správania, ako aj na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kontroly fúzií. Uplatňovanie uvedených pravidiel by však nemalo mať vplyv na povinnosti uložené strážcom prístupu podľa nariadenia DMA a na ich jednotné a účinné uplatňovanie na vnútornom trhu.

Nariadenie DMA ustanovuje podmienky, na základe ktorých budú určití prevádzkovatelia online platforiem kvalifikovaní ako strážcovia prístupu. V prípade strážcov prístupu ide o prevádzkovateľov významných digitálnych platforiem, ktoré predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, ktorých postavenie im môže poskytnúť právomoc konať ako súkromný tvorca pravidiel, čím sa vytvára úzke miesto v digitálnom hospodárstve. S cieľom riešiť tieto otázky nariadenie DMA ustanovuje súbor povinností, ktoré musia strážcovia prístupu dodržiavať, vrátane zákazu správať sa určitým spôsobom.

Nariadenie DMA ustanovuje členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) povinnosť stanoviť príslušný orgán, ktorý bude zodpovedný za vykonávanie niektorých povinností vyplývajúcich z nariadenia DMA, pričom zároveň ustanovuje aj priamo spoluprácu Európskej komisie (ďalej len „Komisia“), ktorá je v rámci Európskej únie orgánom príslušným na presadzovanie pravidiel vyplývajúcich z nariadenia DMA, a príslušných národných kompetentných orgánov, ktorým je v prípade Slovenskej republiky úrad.

Obdobné povinnosti, najmä pokiaľ ide o spoluprácu s Komisiou, vyplývajú členským štátom Európskej únie aj z nariadenia o zahraničných subvenciách. Cieľom nariadenia o zahraničných subvenciách je zabezpečiť rovnaké podmienky na celom vnútornom trhu pre všetky zainteresované strany. Jediným orgánom príslušným na uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia je Komisia. Komisia disponuje právomocou z vlastnej iniciatívy preskúmať všetky zahraničné subvencie v akomkoľvek odvetví hospodárstva, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o zahraničných subvenciách, a využívať pri tom informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Komisia na zabezpečenie účinnej kontroly osobitne v prípade veľkých koncentrácií

2

(fúzií a akvizícií) a postupov verejného obstarávania presahujúcich určité finančné limity tiež disponuje právomocou preskúmať zahraničné subvencie na základe predchádzajúceho oznámenia, ktoré podnik predloží Komisii.

Nariadenie o zahraničných subvenciách sa vzťahuje na koncentrácie, postupy verejného obstarávania a všetky ostatné situácie na trhu, má odstrániť regulačnú medzeru na jednotnom trhu. Komisia disponuje výlučnou právomocou vyšetrovať finančné príspevky (subvencie) poskytnuté verejnými orgánmi krajiny mimo Európskej únie, z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v Európskej únii, s cieľom limitovať ich rušivé účinky.

Návrh zákona odzrkadľuje nové úlohy, ktoré úrad bude povinný plniť na základe nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách. Nariadenie DMA ustanovuje povinnosti členským štátom, príslušným orgánom určených členským štátom a úradom na ochranu hospodárskej súťaže. Návrh zákona kumuluje plnenie povinností v jednom ústrednom orgáne štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým bude úrad. Aj keď nariadenie DMA ustanovuje ako jediný orgán vymáhania pravidiel podľa nariadenia DMA Komisiu, ponecháva istý priestor pre vykonanie prešetrovania aj členským štátom a zároveň umožňuje Komisii pri prieskumoch trhu požadovať od úradu podporu. Zároveň členské štáty môžu Komisii navrhnúť preskúmanie dodržiavania konkrétnych článkov nariadenia DMA, napríklad, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré vymedzené povinnosti, prípadne, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora do zoznamu základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2 nariadenia DMA alebo sa v nariadení DMA účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé. Na tento účel sú však členské štáty povinné Komisii predložiť aj dôkazy. S ohľadom na vymedzené povinnosti spolupráce sa tak rozširujú už existujúce kompetencie úradu aj na oblasť uplatňovania nariadenia DMA, aby bolo možné požadovanú spoluprácu aj reálne vykonať. Ide predovšetkým o spoluprácu s Komisiou pri získavaní informácií alebo výkone inšpekcií. Predkladaný návrh zákona ukladá zároveň povinnosť ostatným ústredným orgánom štátnej správy poskytnúť úradu súčinnosť pri plnení svojich povinností v zmysle implementovaných nariadení, keďže informácie môžu mať k dispozícii aj iné orgány verejnej moci. S ohľadom na skutočnosť, že najmä pre oblasť nariadenia o zahraničných subvenciách ide o rovnaký typ spolupráce pre poskytovanie súčinnosti Komisii pri poskytovaní informácií a inšpekcií, návrh zákona implementuje aj niektoré ustanovenia tohto nariadenia. Pokiaľ ide o spôsob implementácie nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách návrh zákona nejde nad rámec uvedených nariadení, t.j. pri ich implementácii nedochádza k goldplatingu. Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby upraviť postup úradu pri výkone svojich povinností a reflektovať tak úpravu obsiahnutú v nariadeniach.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

máj 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2023

2.Definovanie problému

Predkladaným návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022) (ďalej len „nariadenie DMA“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo 14. decembra 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (Ú. v. EÚ L 330, 23.12.2022) (ďalej len „nariadenie o zahraničných subvenciách“). Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 15 z 11. januára 2023 boli Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky určení ako gestor nariadenia DMA. Návrh zákona obsahuje zmeny týkajúce sa nových kompetencií a povinností vyplývajúcich z vyššie uvedených nariadení.

3.Ciele a výsledný stav

Ako je uvedené vyššie, návrhom zákona sa implementujú nariadenie DMA a nariadenie o zahraničných subvenciách. Cieľom nariadenia DMA je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže, zároveň by sa malo bez toho, aby boli dotknuté články 101 a 102 ZFEÚ, uplatňovať na zodpovedajúce vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa jednostranného správania podnikov, ktoré sú založené na individuálnom posudzovaní postavenia a správania na trhu, vrátane jeho skutočných alebo možných účinkov a presného rozsahu zakázaného správania, a ktoré podnikom umožňujú argumentovať efektívnosťou a objektívnym odôvodnením predmetného správania, ako aj na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kontroly fúzií.

Uplatňovanie uvedených pravidiel by však nemalo mať vplyv na povinnosti uložené strážcom prístupu podľa nariadenia DMA a na ich jednotné a účinné uplatňovanie na vnútornom trhu. Cieľom nariadenia o zahraničných subvenciách je zabezpečiť rovnaké podmienky na celom vnútornom trhu a konzistentnosť. Jediným orgánom príslušným na uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia je Európska komisia. Európska komisia disponuje právomocou z vlastnej iniciatívy preskúmať všetky zahraničné subvencie v akomkoľvek odvetví hospodárstva, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o zahraničných subvenciách, a využívať pri tom informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Európska komisia na zabezpečenie účinnej kontroly osobitne v prípade veľkých koncentrácií (fúzií a akvizícií) a postupov verejného obstarávania presahujúcich určité finančné limity disponuje právomocou preskúmať zahraničné subvencie na základe predchádzajúceho oznámenia, ktoré podnik predloží Európskej komisii.

Návrh zákona zakotvuje nové úlohy a povinnosti, ktoré úradu z nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách vyplývajú.

4

4.Dotknuté subjekty

Nariadenie DMA a nariadenie o zahraničných subvenciách priamo ustanovuje povinnosti pre niektorých podnikateľov. V prípade nariadenia DMA ide o veľké platformy, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia, avšak priamo nesídlia, príp. o podnikateľov, ktorí sú aktivitami veľkých platforiem dotknutí (využívajú ich služby alebo s nimi spolupracujú). Podľa nariadenia o zahraničných subvenciách pôjde najmä o podnikateľov, ktorí dostali zahraničnú subvenciu, ktorej celková výška presahuje 4 milióny EUR počas akéhokoľvek obdobia troch po sebe nasledujúcich rokov. Títo podnikatelia však budú dotknutí priamo návrhom nariadenia, teda uplatňovaním právomocí Európskou komisiou, nie plnením si povinností úradom. Nariadenie o zahraničných subvenciách obsahuje aj iné oblasti pôsobnosti Európskej komisie (oblasť verejného obstarávania a kontroly koncentrácií), avšak tie sa priamo nedotýkajú návrhu zákona.

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na nevyhnutnosť implementácie nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách neprichádza do úvahy zachovanie súčasného legislatívneho stavu.

Nulový variant by znamenal, že úrad nebude schopný riadne plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách. To znamená, že by nebola zabezpečená implementácia nariadenia DMA a implementácia časti nariadenia o zahraničných subvenciách, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom novelizácie zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. Uvedené by malo pravdepodobne za následok iniciovanie postupu podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, a teda aj uloženie pokuty alebo penále Slovenskej republike.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Čl. 52 nariadenia o zahraničných subvenciách ustanovuje v bode 1 povinnosť Európskej komisie predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia. V bode 2 nariadenia o zahraničných subvenciách je stanovená povinnosť Európskej komisie do 13. júla 2026 a potom každé tri roky preskúmať svoju prax vykonávania a presadzovania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 4, 5, 6 a 9 a finančných limitov vymedzujúcich oznamovaciu povinnosť stanovených v článku 20 ods. 3, článku 28 ods. 1 a 2, a zároveň predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu.

Čl. 53 nariadenia DMA ustanovuje v bode 1 povinnosť Európskej komisie do 3. mája 2026 a následne každé tri roky vyhodnotiť toto nariadenie a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle príslušných ustanovení predmetných nariadení bude preskúmavaná ich účelnosť, k čomu bude Európska komisia povinná vyhotoviť správu, úrad nie je oprávnený sám preskúmavať ich účelnosť. Možno predpokladať, že SR, resp. úrad bude zapojený do preskúmania účelnosti z hľadiska efektivity a účelnosti spolupráce.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

5

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Úrad síce získava nové právomoci, tie sa však s ohľadom na ich uplatnenie podnikateľov so sídlom v Slovenskej republike významnejšie nedotknú.

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Michaela Nosa, PhD.

riaditeľka odboru legislatívno-právny a zahraničných vzťahov

telefón: +421/2/22 12 21 46

email:

olpzv@antimon.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Nariadenie DMA, nariadenie o zahraničných subvenciách a sprievodná dokumentácia k nim.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 108/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 5. Alternatívne riešenia doplniť alternatívne riešenia a/alebo nulový variant.

Odôvodnenie: V rámci alternatívnych riešení je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. analýzu

súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu, resp. z dôvodu ich neprijatia.

Vyhodnotenie pripomienky: Pripomienka bola akceptovaná, časť 5. Alternatívne riešenia bola v zmysle

pripomienky doplnená.

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum a kritéria hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.

Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých

kritérií bol cieľ naplnený.

Vyhodnotenie pripomienky: Pripomienka bola akceptovaná, časť 8. Preskúmanie účelnosti bola v zmysle

pripomienky doplnená.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov sú označené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, čiastočne rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované výdavky na rok „r“ v sume 135 902,69 eur, v roku „r+1“ v sume 246 105,59 eur, v roku „r+2“ v sume 262 163,45 eur a v roku „r+3“ v sume 279 345,36 eur. Kvantifikované výdavky sú určené pre 6 nových zamestnancov, ktorí by mali vykonávať nové úlohy, ktoré vyplývajú z nariadenia DMA (nariadenie EP a Rady (EÚ) 2022/1925 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo 14. decembra 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (Ú. v. EÚ L 330, 23.12.2022) (nariadenie o zahraničných subvenciách) a na vybavenie kancelárií a ďalšie prevádzkové náklady.

V tabuľke č. 1 je rozpočtovo nekrytý vplyv uvedený 0. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu sa uvádza, že „Financovanie návrhu nie je zabezpečené v rozpočte Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v programe 084 Hospodárska súťaž (podprogram 08401 Hospodárska súťaž – riadenie, kontrola a podpora činnosti úradu) a vznikne rozpočtovo nekrytý vplyv v hlavnej kategórii 600 Bežné výdavky. Limit počtu zamestnancov bude navýšený o 6 osôb.“.

Komisia žiada zosúladiť doložku s analýzou vplyvov (doložka uvádza negatívny, čiastočne zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak analýza vplyvov v bode 2.1.1., že financovanie návrhu nie je zabezpečené v rozpočte PMÚ SR). Zároveň Komisia žiada v analýze zosúladiť tabuľku č. 1 s konštatovaním uvedeným v bode 2.1.1. Roky v záhlaví tabuliek označené ako „r“ až „r+3“ žiada Komisia nahradiť konkrétnymi rokmi.

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť novely predmetného zákona od 1. 2. 2024 žiada Komisia, aby analýza bola vypracovaná na rok 2023 bez vplyvu na rozpočet verejnej správy. V analýze žiada Komisia uviesť zdrojové krytie.

Komisia zásadne žiada materiál prepracovať tak, aby všetky výdavky, vrátane počtov zamestnancov a výdavkov za oblasť zamestnanosti, boli zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly PMÚ SR a z materiálu nevyplýval nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že valorizácia platov vo verejnej správe na rok 2024 a nasledujúce roky nebola doposiaľ dohodnutá v rámci kolektívneho vyjednávania, Komisia žiada v analýze vplyv na mzdové výdavky uviesť bez započítania 7 % valorizácie platov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Formálne pripomienky z hľadiska zosúladenia textu a úprava výpočtov bez započítania valorizácie platov boli akceptované a upravené.

7

Úrad však nemôže akceptovať pripomienku z hľadiska krytia výdavkov v rámci schválených limitov kapitoly úradu. Úrad na uvedené povinnosti upozornil MF SR už počas rokovaní o rozpočte úradu, ktoré stále prebiehajú. Je potrebné uviesť, že úrad je nezávislý orgán na ochranu a podporu hospodárskej súťaže a nariadenie DMA zavádza nové kompetencie pre úrad a novú reguláciu digitálnych trhov v rámci EÚ, ako aj sveta; ide o dlhodobú očakávanú, významnú právnu úpravu. Európska komisia síce je jediným oprávneným orgánom z hľadiska výkonu právomocí voči strážcom prístupu podľa nariadenia DMA, avšak členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) majú rôzne povinnosti, ako aj právomoci. Úrad, ako kompetentný orgán bude mať právomoc a súčasne aj povinnosť v rámci spolupráce pravidelne a včas vymieňať si informácie s Európskou komisiou a ďalšími členskými štátmi, spracovávať a vyhodnocovať prípadné podnety v danej oblasti a vykonávať prešetrovanie. Zároveň z hľadiska regulácie a z hľadiska dopadov na podnikateľov/spotrebiteľov na území SR sa bude vyžadovať stanovisko za Slovenskú republiku v praktických prípadoch alebo aj prípadných legislatívnych zmenách nariadenia DMA. Pokiaľ však úrad nebude mať kapacity na to, aby poznal situáciu na trhu v SR, nebude môcť efektívne prezentovať potreby a skúsenosti z pohľadu subjektov na území SR. Slovenská republika má niekoľko strategických dokumentov k digitálnej transformácii, pričom sa sledujú aj dopady nariadení EÚ v rámci digitalizácie. Napríklad, v rámci špeciálnej pracovnej skupiny pre Digitálny „governance“ Slovenska bola prezentovaná analýza dopadov na finančné výdavky a personálne kapacity, osobitne napríklad pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách). Nariadenie DMA je rovnako dôležitým aktom, pričom v rámci SR ustanovením úradu ako kompetentného orgánu pre všetky povinnosti vyplývajúce členským štátom z tohto nariadenia nedochádza k prekrývaniu už existujúcej agendy s inými rezortmi. S ohľadom na činnosti úradu sa predpokladá náročnosť 5,9 FTE, čo predstavuje potrebu šiestich nových pracovných miest, a teda v zmysle požiadavky úradu ide o minimum, ktoré úrad žiada aj s ohľadom na skutočnosť, že v minulých rokoch dochádzalo k opakovanej redukcii finančných a personálnych kapacít úradu. Taktiež pripomíname, že ide o implementáciu dvoch nariadení, pričom pre pôsobnosť nariadenia FSR úrad nepožaduje navýšenie personálnych kapacít a rozpočtu.

V rámci rozporových konaní bola táto otázka opätovne prerokovaná, pričom rozpor bol odstránený akceptovaním navýšenia o 3 štátnozamestnanecké miesta, ktoré nie sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole úradu. V nadväznosti na uvedené bola pozmenená aj analýza vplyvov. Úrad uvedené akceptoval, avšak je potrebné upozorniť, že navýšenie o tri štátnozamestnanecké miesta nezodpovedajú potrebám na zabezpečenie všetkých činností a úloh s návrhom spojených.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 108_2/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☒ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

122 749,35

119 944,35

119 944,35

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

122 749,35

119 944,35

119 944,35

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

3

3

3

- vplyv na ŠR

3

3

3

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

76 500,00

76 500,00

76 500,00

- vplyv na ŠR

76 500,00

76 500,00

76 500,00

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

9

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

122 749,35

119 944,35

119 944,35

10

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu nie je zabezpečené v rozpočte Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v programe 084 Hospodárska súťaž (podprogram 08401 Hospodárska súťaž – riadenie, kontrola a podpora činnosti úradu) a vznikne rozpočtovo nekrytý vplyv v hlavnej kategórii 600 Bežné výdavky. Limit počtu zamestnancov bude navýšený o 3 osoby.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

V roku 2022 došlo k prijatiu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (ďalej len „nariadenie DMA“). Nariadenie DMA vstúpi do účinnosti dňa 2. 5. 2023. Prvým krokom zo strany Európskej komisie po nadobudnutí účinnosti nariadenia DMA bude proces označenia digitálnych gigantov za strážcov prístupu (tzv. gatekeeprov), teda spoločností, ktoré sa vyznačujú veľkou hospodárskou silou a prevádzkujú jednu alebo aj väčší počet základných platformových služieb (z angl. core platform services). Strážcovia prístupu zvyčajne dokážu svojimi službami prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, čo im umožňuje, aby výhody, ako napr. prístup k veľkému množstvu údajov z jednej oblasti činnosti, využili aj v rámci svojich ďalších podnikateľských aktivít v iných oblastiach.

Hoci primárna kompetencia uplatňovať ustanovenia nariadenia DMA ostáva výlučne na Európskej komisii, niektoré povinnosti a čiastkové kompetencie/právomoci vyplývajú z nariadenia DMA aj pre jednotlivé členské štáty. V rámci implementácie pravidiel vyplývajúcich z nariadenia DMA si každý členský štát určí kompetentný orgán, príp. viaceré orgány, ktoré budú na danom území príslušné činnosti a právomoci vykonávať. V Slovenskej republike bol za takýto orgán určený Protimonopolný úrad SR (ďalej len „úrad“ alebo „PMÚ SR“), ktorý je zároveň gestorom implementácie nariadenia DMA. Zároveň nariadenie DMA zveruje priamo niektoré právomoci úradom na ochranu hospodárskej súťaže, teda aj priamo úradu. V súhrnne ide napr. o právomoci v oblasti výkonu prieskumu trhu, získavanie podkladov a informácií pre Európsku komisiu, prešetrovanie možných porušení povinností strážcov prístupu, spoluprácu pri inšpekciách či koordinácia postupu členských krajín v rámci ECN 2 siete, cez ktorú bude agenda nariadenia DMA spravovaná, zúčastňovanie sa na poradných výboroch, sledovanie agendy High Level Group, s tým súvisiaca príprava podkladov a vyjadrení a koordinácia v prípadoch.

Úrad zaznamenal zvýšenú administratívnu záťaž už v rámci procesu súvisiaceho s prijímaním a pripomienkovaním návrhu nariadenia DMA na úkor bežných súčasných povinností konkrétnych zamestnancov, ako aj v súvislosti s prípravou Európskej komisie na vykonávanie nariadenia DMA, kde už o jeho vyhlásenie vo Vestníku Európskej únie, prebiehajú pravidelné stretnutia a nastavenie procesov vzájomnej spolupráce, koordinácie a komunikácie.

11

Nadobudnutím účinnosti nariadenia DMA vyplynie úradu vyššia časová či odborná záťaž v súvislosti s novými činnosťami a povinnosťami

V nadväznosti na nové právomoci vyplývajúce z nariadenia DMA, členské krajiny pristúpili alebo postupne pristupujúc k úprave vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj k rôznej miere posilnenia kompetentných orgánov a počtu ich zamestnancov. Samotná Európska komisia už v súčasnosti vytvorila desiatky pracovných pozícií na výkon činností vyplývajúcich z nariadenia DMA a avizovala, že v personálnom posilňovaní bude pokračovať. Máme informácie o vzniku úplne nových orgánov členských štátov, či ich oddelení, ktoré budú zamestnávať niekoľko desiatok zamestnancov venujúcich sa výlučne problematike nariadenia DMA.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pokladáme za nutné, aby sa posilnil počet zamestnancov úradu na konkrétnych organizačných útvaroch, ktoré budú zabezpečovať plnenie povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich z nariadenia DMA. Zároveň Európska komisia od členských štátov očakáva, že spolupráca nebude zo strany členských štátov len formálna, ale tejto agende sa bude určený orgán náležite venovať. Samotná agenda je pomerne náročná z odborného hľadiska. Bez personálneho posilnenia úradu úrad nebude môcť v tejto agende plniť úlohu efektívneho partnera Európskej komisii a ostatným členským štátom v tejto agende a plnenie jeho úloh bude ohrozené. Taktiež je potrebné uviesť, že na potrebu regulácie tejto oblasti sa v odborných kruhoch už celosvetovo dlho poukazovalo, je dlhodobou súčasťou agendy Európskej únie v oblasti digitalizácie a s prijatým nariadením DMA a jeho aplikáciou sú spojené veľké očakávania.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

12

Výpočet výdavkov je výdavkovo rozpočítaný od 01. 01. 2024 do konca roku 31. 12. 2026, t. j. v počte 3 rokov.

Schéma novovytvorených troch štátnozamestnaneckých miest (ŠZM) v organizačných útvaroch PMÚ SR:

organizačný útvar

počet ŠZM

PT

odbor zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd

1

8

odbor legislatívno-právny a zahraničných vzťahov

1

8

referát hlavného ekonóma - špecialistu

1

8

V hlavných kategórií EKRK 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ako aj 620 - Poistné a príspevok do poisťovní od nasledujúceho roku 2024 až 2026 nie je

zohľadnené každoročné 7% valorizovanie platov.

V hlavnej kategórii 630 – Tovary a služby je v roku 2024 zohľadnené vo výpočte jednorazový dopad na výdavky pre zariadenie kancelárskych priestorov a technické vybavenie.

Stanovenie požadovaných vstupov do výpočtu:

−zamestnanci – uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčil iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale mal vplyv aj na výpočet objemu tovarov a služieb (630)

−vybavenie – zariadenie kancelárie a technické vybavenie pre zamestnancov.

−iné prevádzkové náklady – vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov a iné

13

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

Poznámka*

Bežné výdavky (600)

122 719,35

119 944,35

119 944,35

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

76 500,00

76 500,00

76 500,00

*bez valorizácie

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

26 736,75

26 736,75

26 736,75

*34,95%_(620)

Tovary a služby (630)2

12 255,00

9 450,00

9 450,00

Bežné transfery (640)2

7 257,60

7 257,60

7 257,60

*bez nem.dávok (640)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0,00

0,00

0,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

122 749,35

119 944,35

119 944,35

15

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

3

3

3

z toho vplyv na ŠR

3

3

3

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 125,00

2 125,00

2 125,00

*na 1 zamestnanca bez valorizácie

z toho vplyv na ŠR

2 125,00

2 125,00

2 125,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

103 236,75

103 236,75

103 236,75

*na 3 zamestnancov bez valorizácie, bez DDS, bez nem.dávok

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

76 500,00

76 500,00

76 500,00

z toho vplyv na ŠR

76 500,00

76 500,00

76 500,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

26 736,75

26 736,75

26 736,75

z toho vplyv na ŠR

26 736,75

26 736,75

26 736,75

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

16

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z.

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-Článok 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)v sekundárnom práve

-Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 001, 4.1.2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 8/zv.2) v platnom znení, gestor: PMÚ SR.

-Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. V. EÚ L 24, 29.1.2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv.3), gestor: PMÚ SR.

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022), gestor: MH SR, PMÚ SR.

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo 14. decembra 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (Ú. v. EÚ L 330, 23.12.2022), gestor: MH SR, PMÚ SR, ÚVO.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-Nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

-Návrhom zákona sa nepreberá právny akt Európskej únie.

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej

18

republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

-V tejto súvislosti neprebieha proti Slovenskej republike žiadne konanie v rámci „EÚ Pilot“ ani Európska komisia nezačala postup alebo Súdny dvor Európskej únie nezačal konanie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

-Návrhom zákona sa nepreberá právny akt Európskej únie.

5. Návrh právneho predpisu je zlučiteľný s právom Európskej únie:

- úplne

19

A.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V nadväznosti na prijatie nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách a potrebu ich implementácie dochádza k úprave poznámky pod čiarou k odkazu 11.

K bodu 2 [§ 16 ods. 1 písm. c) a d)]

Nariadenie DMA určuje subjekty, ktorým ustanovuje povinnosti, pričom ustanovuje určité povinnosti členským štátom, príslušným orgánom určených členským štátom a úradom na ochranu hospodárskej súťaže. Návrh zákona kumuluje plnenie týchto povinností v jednom ústrednom orgáne štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým bude úrad. Nariadenie DMA umožňuje Komisii požiadať úrad o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia. Je preto potrebné, aby mal úrad právomoc vykonať prešetrovanie na tento účel. Aj keď nariadenie DMA ustanovuje ako jediný orgán vymáhania pravidiel podľa nariadenia DMA Komisiu, ponecháva istý priestor pre vykonanie prešetrovania aj členským štátom, a to v čl. 38 ods. 7 nariadenia DMA. Uvedené je tak potrebné premietnuť do právneho poriadku Slovenskej republiky. Členské štáty môžu podľa čl. 41 nariadenia DMA Komisii navrhnúť preskúmanie dodržiavania konkrétnych článkov nariadenia DMA, resp. vykonania prieskumu trhu, napríklad, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré vymedzené povinnosti, prípadne, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora do zoznamu základných platformových služieb podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia DMA alebo že sa v nariadení DMA účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé. Na tento účel sú však členské štáty povinné Komisii predložiť aj dôkazy.

S ohľadom na uvedené je potrebné ustanoviť možnosť prešetrovania pre úrad aj na účel vykonávania nariadenia DMA. Ak podľa nariadenia DMA úrad požiada Komisiu o vykonanie prieskumu trhu podľa čl. 41 nariadenia DMA, je povinný k takému návrhu predložiť aj dôkazy.

Je preto potrebné zabezpečiť, aby úrad mohol Komisii predložiť kvalifikovaný návrh a na ten účel v prípade potreby vykonať prešetrovanie.

Zároveň by úrad mal byť plnohodnotným partnerom spolupráce pre Komisiu a v rámci ostatných spolupracujúcich inštitúcií v Európskej únii a poznať podmienky v oblasti digitálnych trhov, čo bez možnosti vykonávať prešetrovania s použitím ďalších právomocí, na ten účel nebude možné.

Navrhované ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) používa pojem podnikateľ, pričom pojem strážca prístupu je definovaný v čl. 2 ods. 1 nariadenia DMA a označuje podnik poskytujúci základné platformové služby označené podľa čl. 3 nariadenia DMA. Strážcom prístupu sa podľa nariadenia rozumie nielen podnik spĺňajúci kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení, ale za strážcu prístupu môže byť podľa nariadenia identifikovaný aj podnik, ktorý spĺňa len prierezové kvalitatívne kritériá a môže byť označený za „budúceho“ vznikajúceho strážcu prístupu, hoci len dočasne, v dôsledku čoho mu môžu byť uložené niektoré povinnosti strážcu prístupu.

20

Poskytovanie základných platformových služieb strážcami prístupu v zmysle čl. 3 nariadenia DMA je vo všeobecnosti možné považovať za ekonomickú aktivitu, ktorá spĺňa všetky znaky hospodárskej činnosti podľa definície podnikateľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 187/2021 Z. z.“). Podľa uvedeného sa podnikateľom rozumie entita, ktorá vykonáva hospodársku činnosť alebo ak ide o jej činnosť a konanie, ktoré súvisí alebo môže súvisieť so súťažou, bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob jej financovania, a to, či je jej činnosť zameraná na dosahovanie zisku. V súlade s legislatívnou definíciou „podnikateľ“, ako je obsiahnutá v § 3 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z., je vo všeobecnosti možné za podnikateľa považovať aj každého strážcu prístupu.

Definícia podnikateľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z., rovnako vychádza a je v súlade s konceptom „podniku“ podľa európskej judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie a rozhodovacej praxe európskych inštitúcií, z terminologického hľadiska je pojem „podnik“ v slovenskom právnom poriadku v inom význame používaný v Obchodnom zákonníku.

K bodom 3 a 6 [§ 16 ods. 1 písm. h) a q)]

Navrhuje sa zmena poznámky pod čiarou v nadväznosti na úpravu obsahu poznámky pod čiarou k odkazu 11.

K bodu 4 [§ 16 ods. 1 písm. j)]

Nariadenie DMA určuje subjekty, ktorým stanovuje povinnosti, pričom niektoré z nich konkretizuje a vyplývajú pre úrady na ochranu hospodárskej súťaže priamo, pre iné je potrebné v rámci členského štátu určiť konkrétny subjekt. Návrh zákona kumuluje plnenie týchto povinností v jednom ústrednom orgáne štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým bude úrad. Nariadenie o zahraničných subvenciách neurčuje, ktorý konkrétny orgán má v rámci členského štátu Európskej únie napríklad na účely výkonu inšpekcií a žiadosti o informácie poskytnúť Komisii súčinnosť. Týmto orgánom tak bude úrad (mimo oblasti verejného obstarávania, ktorú úrad nemá v pôsobnosti), keďže úrad má s výkonom inšpekcií pre Komisiu skúsenosti.

K bodom 5, 7, 10, 11 a 13 [§ 16 ods. 1 písm. o), § 16 ods. 2, 7, 9, 10 a 13 a § 17 ods. 5]

Navrhuje sa zmena vnútorných odkazov v nadväznosti na novelizačné body 2, 4 a 9.

K bodom 8, 12 a 14 (§ 16 ods. 3 a 4 a § 17 ods. 1, 2 a 11)

Nariadenie DMA a nariadenie o zahraničných subvenciách predpokladajú potrebu zisťovania informácií a výkon inšpekcií. Je preto potrebné upraviť znenie ustanovení tak, aby bolo možné právomoci a povinnosti úradu reálne vykonávať aj na účely výkonu týchto nariadení a tiež nových úloh vymedzených v čl. 16 ods. 1 písm. c) a d) návrhu zákona. Bez výkonu týchto najdôležitejších právomocí nebude môcť úrad plniť svoje úlohy.

K bodu 9 (§ 16 ods. 5)

Jediným orgánom v rámci Slovenskej republiky príslušným na plnenie povinností vyplývajúcich členským štátom z nariadenia DMA bude úrad, avšak niektorými informáciami potrebnými na plnenie týchto úloh budú disponovať aj iné ústredné orgány štátnej správy. Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť poskytovanie súčinnosti zo strany týchto ústredných

21

orgánov štátnej správy v prípadoch potrebných na účely plnenia úloh podľa nariadenia DMA. Ide o osobitné ustanovenie, pričom sa predpokladá systém efektívnej spolupráce, a preto sa za nedodržanie nestanovuje v tejto fáze sankcia. V prípade potreby súčinnosti zo strany iných orgánov a právnických osôb sa bude postupovať podľa odsekov 3, 4 v spojení s odsekom 7 (súčasný odsek 6).

K bodu 15 (§ 18)

Navrhuje sa zmena ustanovenia § 18 v nadväznosti na novú úpravu ustanovenia § 16 ods. 1, kde sa za písmeno b) vkladajú nové písmená c) a d), ktoré reflektujú nové právomoci a povinnosti úradu vyplývajúce z úloh nariadenia DMA a nariadenia o zahraničných subvenciách. Touto úpravou sa zachováva súčasný stav, v zmysle ktorého sa na postup úradu pri prešetrovaní nevzťahujú ustanovenia zákona, ktoré upravujú konanie a taktiež Správny poriadok, okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane. Zároveň dochádza k úprave vnútorného odkazu v nadväznosti na novelizačné body 2 a 4.

K bodu 16 (§ 56 ods. 4)

Ustanovenie § 56 sa dopĺňa o nový odsek 4 a to tak, že sa ustanovujú už existujúce podmienky použitia informácií a podkladov úradu súvisiacich s prešetrovaním alebo správnym konaním úradu a zaobchádzania s nimi. Touto úpravou sa zachováva súčasný status quo, v zmysle ktorého úrad nesprístupňuje informácie a podklady súvisiace s prešetrovaním alebo so správnym konaním a dochádza iba k zosúladeniu s § 11 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 428/2022 Z. z., ktorý upravuje podmienky obmedzenia sprístupnenia takýchto informácií a podkladov. S ohľadom na citlivosť údajov a dôležitosť zachovania efektivity prešetrovaní a správnych konaní úradu a dodržania podmienok vyplývajúcich z právnej úpravy Európskej únie, je potrebné vyjadriť uvedené aj explicitným ustanovením.

K Čl. II

Navrhovaná účinnosť bola určená s ohľadom na povahu a rozsah navrhovaných zmien, dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

V Bratislave 6. decembra 2023

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Beňa v. r.

predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky