Zákon o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 93/2005 účinný od 01.06.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Vodiči osobnej a nákladnej doprave musia plniť čoraz náročnejšie požiadavky vyplývajúce z vývoja na dopravnom trhu v rámci Európskeho spoločenstva. Aby si vodiči udržali svoje vedomosti, mali by súčasní vodiči podliehať povinnosti absolvovať pravidelný výcvik, ktorým by si obnovili svoje zručnosti a skúsenosti dôležité pre výkon ich povolania. Okrem toho noví vodiči by mali preukázať základnú kvalifikáciu podobne ako je to u iných povolaní.

Minimálne požiadavky na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik sa týkajú bezpečnostných pravidiel, ktoré musia byť dodržiavané pri jazde a počas státia vozidla; vývoj defenzívneho štýlu jazdy – predvídanie nebezpečenstva a branie ohľadu na ostatných účastníkov cestnej premávky.

Ustanovenie nových pravidiel Spoločenstva bolo zamerané na to, aby kvalifikácia vodiča bola štandardom, ktorý bude zabezpečovať prístup k vykonávaniu jeho povolania. Okrem toho moderný charakter profesie vodiča by mal vzbudiť záujem mladých ľudí o toto povolanie, čo v krátkom čase prispeje k získaniu nových vodičov.

Systém základnej kvalifikácie a systém pravidelného výcviku upravuje zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. Tento zákon transponoval do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (ďalej len „smernica“).

Navrhovaný zákon má zmeniť a doplniť zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že je potrebné naďalej pokračovať v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisy s právom Európskej únie. Uznesenie vlády SR č. 294 z 28. marca 2007 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí v bode B.31 uložilo zabezpečiť prebratie smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky.

Návrh zákona preto v Čl. I preberá smernicu Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky, ktorá okrem iného mení smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4) v platnom znení. Ide o nový vzor kvalifikačnej karty vodiča, o vydávanie a o vzájomné uznávanie kvalifikačných kariet vodičov, ktorými sa bude po 10. septembri 2008 preukazovať absolvovanie základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku niektorých vodičov.

V Čl. II sa zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov navrhuje zaviesť správne poplatky za vydávanie kvalifikačných kariet vodiča a osvedčení vodiča o základnej kvalifikácií a pravidelnom výcviku, ktoré vydávajú krajské úrady pre dopravu a pozemné komunikácie.

Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. v § 4 ods.1 a v § 2 ods. 2 zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že kurzy základnej kvalifikácie sa môžu vykonávať len v autoškole registrovanej na vykonávanie takýchto kurzov. Z doterajšej aplikácie zákona v praxi vyplýva, že je malý záujem o vykonávanie týchto kurzov v autoškolách a inštruktori autoškôl nie sú vedomostne pripravení na vyučovanie odborných predmetov súvisiacich s vykonávaním osobnej a nákladnej cestnej dopravy. Nedostatočná je aj kapacita moderných výcvikových autobusov a nákladných vozidiel, ktorými by sa mali uskutočňovať praktické jazdy. Okrem toho v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu treba do 28. decembra 2009 preskúmať, či je zákon o autoškolách v súlade s touto smernicou a vykonať prípadné zmeny.

Ďalej z požiadaviek sociálnych partnerov v cestnej doprave a zväzov dopravcov, ktoré majú svoj pôvod v súčasnom nedostatku kvalifikovaných vodičov kamiónovej a v autobusovej, vyplýva, že treba vytvoriť systém vzdelávania vodičov, na ktorom sa majú okrem autoškôl podieľať aj stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, zväzy dopravcov, importéri nových nákladných vozidiel a autobusov a pod. Z tohto dôvodu sa v Čl. III navrhuje zmeniť aj niektoré ustanovenia zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách v znení neskorších predpisov.

Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 6. februára 2008 rozhodol, že ustanovenie § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky. Tento nález Ústavného súdu bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 81/2008 Z. z. Návrh zákona preto v Čl. III dáva do súladu text § 8 ods. 6 písm. b) zákona o autoškolách s týmto nálezom Ústavného súdu.

Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou najmä:

-novo ustanovuje požiadavky, ktoré musí splniť fyzická osoba alebo právnická osoba, ak požaduje registráciu ako školiace stredisko na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku vodičov,

-ustanovuje požiadavky na vzdelanie lektorov, prostredníctvom ktorých školiace stredisko zabezpečí vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku,

-ustanovuje technické požiadavky na špeciálne autocvičisko, na ktorom by sa mali uskutočňovať praktické jazdy v rámci pravidelného výcviku vodičov,

-ustanovuje podmienky na vykonávanie skúšky po skončení kurzov základnej kvalifikácie,

-novo upravuje jednotný vzor kvalifikačnej karty vodiča,

-obsahuje viaceré legislatívno - technické a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení spomínaných zákonov v praxi

-spresňuje ustanovenie § 8 ods. 6 písm. b) zákona o autoškolách v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008 č. 81/2008 Z. z.

Rozsah pôsobnosti správnych orgánov sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou mení len nepatrne.

Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- v primárnom práve v čl. 3 a v hlave V Doprava Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a v článku 20 Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho prílohe II, kapitole 8 Dopravná politika, bode C Cestná doprava, a

-v sekundárnom práve

1. v nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy

2. v smernici Rady 76/914/EHS zo 16. decembra 1976 o minimálnej úrovni výcviku niektorých vodičov cestnej dopravy, a

3. v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (Ú. v. EÚ L 226, 10. 9. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004) a smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z gestorstva smerníc vyplývala a vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006), príloha, časť A- Cestná doprava, bod 6. Smernica mala byť prebratá najneskôr k dátumu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únií.

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)príloha smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006), časť A – Cestná doprava bola už prebratá do

-vyhlášky č. 357 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 18. júla 2007, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 311/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 109/2003 Z. z., bod 3,

-vyhlášky č. 190 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 11. apríla 2007, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 614/2006 Z. z. o osvedčení o evidencii a technickom osvedčení vozidla, bod 4,

-nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 350 zo 4. júla 2007, ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, bod 5.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Gestor - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

III.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov

na zamestnanosť

Prvá časťOdhad dopadov na verejné financie

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s výrobou, personifikáciu a vydávaním kvalifikačných kariet vodičov od septembra 2008, a ktoré predpokladá už samotný zákon NR SR č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z., boli v roku 2008 zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov rozpočtovej kapitoly MDPT SR.

Výdavky zo štátneho rozpočtu boli v roku 2008 určené na financovanie spracovania projektu a vytvorenie systému zabezpečenia výroby, distribúcie, personifikácie a centrálnej evidencie kvalifikačných kariet vodičov z úrovne Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Išlo o fázu návrhu a vybudovania, ktorá obsahuje najmä: návrh riešenia, funkčnú špecifikáciu, vytvorenie aplikácií a ich implementáciu, vytvorenie zberných miest, vybudovanie personalizačného pracoviska vybudovanie centrálneho modulu zaškolenie pracovníkov zberných miestzaškolenie pracovníkov personalizačného pracoviska, pilótnu prevádzku,vypracovanie prevádzkových predpisov pre chod systému, vypracovanie a úpravu nevyhnutnej dokumentácie ako bezpečnostný projekt, havarijné plány, projektu na

ochranu osobných údajov. Celkové výdavky na túto fázu predstavovali 39 825 tis. Sk bez DPH. Tieto výdavky boli už zapracované v rozpočte kapitoly MDPT SR na rok 2008.

Fáza prevádzky a údržby, ktorá obsahuje najmä migráciu systému do ostrej prevádzky, pravidelnýmonitoring všetkých komponentov systému, zabezpečenie procesov na trvalú úroveň bezpečnosti systému, supportné a údržbové poplatky výrobcom technológie, integráciu riešení, čistenie databáz, servis technického zabezpečenia na krajských úradoch dopravy a centrálnom systéme, si vyžiada cca 330 tis. eur ročne bez DPH. Tieto finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na roky 2009 až 2012.

Okrem toho bude potrebné hradiť zhotoviteľovi zo štátneho rozpočty poplatky za kvalifikačné karty vodičov vo výške cca 36,51 eur s DPH za jednu vyhotovenú kartu, ktoré zahrňujú najmä náklady na spracovanie, personifikáciu (materiál, práca, tlač a pod.) a distribúciu kariet.

Predpokladá sa, že vydávanie kvalifikačných kariet vodiča bude mať nasledovný priebeh:

Rok/počet karietVodiči autobusová dopravaVodiči nákladná dopravaSpolu20092.000 8.00010.00020102.50020.00022.50020113.00025.00028.00020123.50030.00033.50020134.00035.00039.00020142.00040.00042.000

Podľa návrhu zákona, žiadatelia o kvalifikačnú kartu vodiča by mali hradiť správny poplatok za vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo o pravidelnom výcviku vodiča vo výške 5 eur a za vydanie kvalifikačnej karty vodiča 50 EUR. Preto sa predpokladá, že v súvislosti s vydávaním osvedčení o základnej kvalifikácii vodičov, osvedčení o pravidelnom výcviku a kvalifikačných kariet vodičov budú v období 2009 – 2014 aj príjmy pre štátny rozpočet za predpokladu schválenia navrhovaných správnych poplatkov.

Príjmy a výdavky zo štátneho rozpočtu, ktoré vzniknú v súvislosti s výrobou, personifikáciu a vydávaním kvalifikačných kariet vodičov v rokoch 2009 až 2014 podľa jednotlivých rokov sú zrejmé z nasledovného prehľadu:

RokPočet vydaných

kariet vodičaPríjmy Všeobecnej

pokladničnej správy z vydávania kariet

Výdavky MDPT SR - úhrady

zo štátneho rozpočtu za vydanie kariet

v tis. eurv tis. eur200910.000 500 365,133201022.5001.125 821,549201128.0001.4001.022,372201233.5001.6751.223,196201339.0001.9501.424,019201442.0002.1001.533,559

Kapitola MDPT SR nebude mať z vydávania kvalifikačných kariet žiadne príjmy. Zdrojom príjmov sú správne poplatky, ktoré budú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Výdavky uvedené v stĺpci „Výdavky MDPT SR - úhrady zo štátneho rozpočtu za vydanie kvalifikačných kariet vodičov“ vyplývajúce z návrhu zákona na roky 2009 až 2011 budú zabezpečené a riešené v rámci schválených limitov rozpočtových kapitol MDPT SR ako súčasť rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011.

Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy.

Druhá časťOdhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Samotný zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov sa týka cca 150 000 vodičov nákladných vozidiel a 15 000 vodičov autobusov, ktorí absolvovali a budú musieť v priebehu od septembra 2008 do septembra 2014 absolvovať pravidelný výcvik. Okrem toho sa zákon týka cca 1 500 nových vodičov nákladnej cestnej dopravy a cca 150 vodičov autobusovej dopravy, ktorí ročne musia získať základnú kvalifikáciu. Náklady na tieto kurzy uhrádzajú záujemcovia o osvedčenie základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku t.j. vodiči, resp. ich zamestnávatelia po vzájomnej dohode.

Navrhuje sa, aby žiadatelia o kvalifikačnú kartu vodiča hradili správny poplatok za vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo o pravidelnom výcviku vodiča vo výške 5 eur a za vydanie kvalifikačnej karty vodiča 50 eur.

Záujemcovia o kurz základnej kvalifikácie vodiča t.j. napríklad vodiči, ktorí získali oprávnenie viesť motorové vozidlá skupín C, C+E alebo C1+E, alebo podskupiny C1 a chcú pracovať ako vodiči z povolania, budú hradiť účastnícke poplatky vo výške cca 1.327,75 eur. Kurz základnej kvalifikácie trvá 280 hod., vrátane 20 hodín praktického výcviku vedenia vozidla.

Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke. V roku 2007 boli vodiči nákladných motorových vozidiel účastníkmi 11 488 dopravných nehôd, pri ktorých bolo usmrtených 137 osôb, 283 osôb bolo ťažko zranených, spôsobená škoda činila cca 1 159 mil. Sk (38.471 tis. eur).

Príčina nehôd vodičov nákladných motorových vozidiel bola v 4 315 prípadoch nesprávny spôsob jazdy a až v 4 189 prípadoch porušenie základných povinností.

Základná kvalifikácia vodičov a ich povinný pravidelný výcvik sa môže pozitívne prejaviť v poklese národohospodárskych škôd.

Tretia časťOdhad dopadov na životné prostredie

Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie. Pravidelný výcvik umožní držiteľom osvedčenia o základnej kvalifikácii a vodičom, ktorí sú oslobodení od povinnosti získať základnú kvalifikáciu, aktualizovať svoje vedomosti, ktoré sú dôležité pre ich prácu, so zvláštnym dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky a racionalizáciu spotreby paliva. Racionalizácia spotreby paliva môže mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časťOdhad dopadov na zamestnanosť

Zákon nebude mať priame dopady na zamestnanosť. Stanovenie nových pravidiel Spoločenstva je zamerané na to, aby kvalifikácia vodiča bola štandardom, ktorý bude zabezpečovať prístup k vykonávaniu jeho povolania.

Osobitne povinnosť mať základnú kvalifikáciu a podrobiť sa pravidelnému výcviku má za cieľ zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť vodiča, vrátane činností vykonávaných vodičom počas státia vozidla a činnosti súvisiace s manipuláciou nákladu. Okrem toho moderný charakter profesie vodiča by mal vzbudiť záujem mladých ľudí o toto povolanie, čo by malo v krátkom čase prispieť k získaniu nových vodičov.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1. až 3.

Dopĺňa sa základné ustanovenie § 2. Povinnosť podrobiť sa systému základnej kvalifikácie a systému pravidelného výcviku sa nebude týkať tiež vodičov Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby.

Povinnosť mať základnú kvalifikáciu a podrobiť sa pravidelnému výcviku má za cieľ zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť vodiča, ako aj zlepšiť činnosti vykonávaných vodičom počas státia vozidla a činnosti vo vzťahu k cestujúcim, resp. zákazníkom.

Uchádzači o základnú kvalifikáciu sa musia zúčastniť kurzov základnej kvalifikácie. Doterajšia právna úprava - zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v § 4 ods.1 vo väzbe na § 2 ods. 2 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že kurzy základnej kvalifikácie sa môžu vykonávať len v autoškole registrovanej na vykonávanie takýchto kurzov. Z požiadaviek sociálnych partnerov v cestnej doprave a zväzov dopravcov, ktoré majú svoj pôvod hlavne v nedostatku kvalifikovaných vodičov, však vyplynulo, že treba vytvoriť systém vzdelávania vodičov, na ktorom sa majú okrem autoškôl podieľať aj stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, zväzy dopravcov, importéri nových nákladných vozidiel a autobusov a pod.

Návrh zákona novo upravuje, že kurzy základnej kvalifikácie môže okrem autoškoly vykonávať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je registrovaná na vykonávanie takýchto kurzov na obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ako školiace stredisko. Návrh v § 4 a 4a upravuje postup pri registrácií školiacich stredísk a požiadavky, ktoré musia žiadatelia splniť. Ide najmä o požiadavky na obsahové, metodické, organizačné a materiálne zabezpečenie výučby a výcviku v rámci zdokonalenia odbornej spôsobilosti vodičov a o požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré budú výučbu a výcvik vykonávať. Tieto požiadavky sú formulované v prílohe I oddiel 5 bod 5.1 prílohy smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (Ú. v. EÚ L 226, 10. 9. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004) ďalej v texte „smernica“, resp. v prílohe č. 1 k zákonu č. 280/2006 Z. z.

Žiadateľ o prevádzkovanie školiaceho strediska musí okrem požiadaviek uvedených v prílohe I oddiel 5 bod 5.1 smernice, byť držiteľom živnostenského oprávnenia na voľnú živnosť podľa zákona č.455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní. Túto požiadavku treba chápať predovšetkým ako požiadavku v nadväznosti na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti.

Osobitný dôraz sa kladie v rámci požiadaviek na vzdelanie lektorov, prostredníctvom ktorých sa bude zabezpečovať vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie. Títo lektori musia mať stredné vzdelanie s maturitnou skúškou v odboroch súvisiacich s ekonomikou a prevádzkou cestnej dopravy alebo mať vysokoškolské vzdelanie súvisiace s ekonomikou a prevádzkou cestnej dopravy. Ako lektori môžu pôsobiť tiež osoby, ktoré majú stredné vzdelanie s maturitnou skúškou v odboroch odborných tém teoretickej časti, alebo majú vysokoškolské vzdelanie v odboroch odborných tém teoretickej časti. Tým sa umožní, že školiace strediská budú môcť využiť odborníkov z rôznych oblastí praxe, súvisiacich s cestnou dopravou – strojárstvo (technológia, konštrukcia vozidiel, upevňovanie nákladov a pod.), právnikov, policajtov (dopravné nehody, právne dôsledky, pravidlá cestnej premávky), inšpektorátu práce, odborných zamestnancov bezpečnosti práce (sociálna legislatíva, nakládka, vykládka, úrazy), zdravotníctva (poskytovanie prevej pomoci, zdravotné riziká a ochrana voči nim), držiteľov oprávnenia Autorizovaný bezpečnostný technik, podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., § 24 (viď. Príloha č.1 zákona o), držiteľov oprávnenia Bezpečnostný poradca na prepravu nebezpečných vecí, (podľa dohody ADR) a pod.

Lektori, ktorí prednášajú odborné predmety o nákladnej a osobnej cestnej doprave a o administratívnych postupoch, môžu byť v pracovnom pomere k školiacemu stredisku alebo pracovať na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Lektori, ktorí vykonávajú praktické jazdy musia byť držiteľmi inštruktorského oprávnenia podľa § 8 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z., ako aj mať uzavretú so školiacim strediskom pracovnú zmluvu.

Každý vodič musí v rámci kurzu základnej kvalifikácie viesť vozidlo maximálne osem hodín z 20 hodín v špeciálnom teréne alebo na výkonnom trenažéri tak, aby sa mohlo zhodnotiť racionálne vedenie vozidla založené na bezpečnostných predpisoch, najmä z hľadiska ovládania vozidla v rôznych podmienkach cestnej premávky a rôznom stave vozovky podľa poveternostných podmienok ako aj nočného alebo denného času. Návrh zákona preto ustanovuje možnosť, že praktické jazdy by sa mohli uskutočňovať aj na špeciálnom autocvičisku, ktoré musí zodpovedať technickým požiadavkám uvedeným v prílohe č.1a. Tieto technické požiadavky vychádzajú najmä zo skúseností Rakúskej republiky a Českej republiky. Predpokladá sa, že špeciálne autocvičiská vzniknú z podnikateľskej iniciatívy v každom samosprávnom kraji a na ich vybudovanie bude potrebný určitý čas. Odhaduje sa, že investičné náklady na vybudovanie jedného špeciálneho autocvičiska budú vo výške najmenej cca 6.650. tis. eur. Možnosť vykonávať časť praktického výcviku na špeciálnom autocvičisku zvýši poplatky za kurzy základnej kvalifikácie a kurzy pravidelného výcviku o cca 165 eur.

Návrh zákona v § 4b upravuje oznamovanie údajov a zmenu registrácie, v § 4c dočasné pozastavenie platnosti registrácie alebo zrušenie registrácie na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a v § 4d zánik registrácie.

K bodu 4.

V § 5 sú novo upravené podrobnosti na vykonávanie skúšok. Skúška sa má vykonávať po skončení kurzov základnej kvalifikácie. Návrh preto ustanovuje povinnosť, aby prevádzkovateľ školiaceho strediska mailom, faxom alebo poštou, najneskôr do troch pracovných dní po začatí kurzu a skončení kurzu podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) predložil krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie hlásenie, ktoré musí obsahovať uvedené údaje. Tieto informácie sú nutné aj z pohľadu vykonávania štátneho odborného dozoru.

Skúšku na získanie základnej kvalifikácie tvorí teoretická skúška za účelom overenia úrovne vedomostí žiadateľa.

Úprava skúšok vychádza z požiadaviek čl. 6 ods. 1 písm. a), čl. 9 a prílohy I oddiel 5 bod 5.2.2 smernice. Po skončení uvedeného výcviku príslušné orgány členských štátov alebo subjekty nimi určené podrobia vodiča písomnej alebo ústnej skúške. Skúška musí obsahovať aspoň jednu otázku z každého z cieľov uvedených v zozname oblastí vedomostí podľa oddielu 1 prílohy I smernice.

K bodu 5.

Z požiadaviek sociálnych partnerov v cestnej doprave a zväzov dopravcov, ktoré majú svoj pôvod v súčasnom nedostatku kvalifikovaných vodičov, vyplýva, že treba vytvoriť systém výchovy a vzdelávania vodičov, na ktorom sa majú okrem autoškôl podieľať aj stredné odborné učilištia, stredné odborné školy. Ide o zavedenie 3-ročného učebného odboru vodič - mechanik nákladnej cestnej dopravy tak, ako to bolo v minulosti.

Návrh zákona preto ustanovuje, že skúšobná komisia oslobodí od povinnosti zúčastniť sa kurzov základnej kvalifikácie a od skúšky toho, kto sa preukáže vysvedčením o ukončení učebného alebo študijného odboru v rozsahu odborných tém a praktického výcviku podľa § 4 ods. 1. Ak sa vysvedčením preukáže len absolvovanie odborných tém teoretickej časti základného výcviku tak praktickému výcviku sa musia podrobiť aj títo uchádzači.

Osvedčenie o základnej kvalifikácii je písomný doklad požadovaný smernicou. Osvedčenie je podľa § 12 zákona č. 280/2006 Z. z. súčasťou dokumentov ustanovených na vedenie vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. Osvedčenie bude musieť mať vodič, a to aj v cudzine, stále pri sebe ako iný požadovaný doklad (napr. vodičský preukaz, potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení) pre prípadnú cestnú kontrolu. Osvedčenia si členské štáty vzájomne uznávajú. Povinnosť mať osvedčenie o základnej kvalifikácii alebo osvedčenie o pravidelnom výcviku alebo kvalifikačnú kartu pri sebe a pri cestnej kontrole na požiadanie predložiť tieto doklady kontrolnému orgánu je ustanovená v § 12 ods. 2 (bod 10).

K bodu 6.

Pravidelný výcvik je povinný. Uskutočňuje sa v päťročnej periodicite. Obsahovo je zameraný na aktualizáciu vodičskej spôsobilosti a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt. Z tohto hľadiska ide o zdokonaľovaciu prípravu vodičov.

Aj tento kurz sa vykonáva v školiacom stredisku, ktorého prevádzkovateľ musí spĺňať rovnaké požiadavky ako vykonávateľ kurzov základnej kvalifikácie.

K bodom 7. až 9.

Osvedčenie o pravidelnom výcviku vydáva krajský úrad dopravy po skončení kurzu pravidelného výcviku. V osvedčení sa v súvislosti so zmenami slovo „autoškoly“ nahrádza slovami „školiaceho strediska“.

Osvedčenie o pravidelnom výcviku je písomný doklad požadovaný smernicou. Osvedčenie je podľa § 12 zákona č. 280/2006 Z. z. súčasťou dokumentov ustanovených na vedenie vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. Osvedčenie bude musieť mať vodič, a to aj v cudzine, stále pri sebe ako iný požadovaný doklad pre prípadnú cestnú kontrolu. Osvedčenia si členské štáty vzájomne uznávajú.

V § 11 zákona sa ustanovuje, že vyhotovenie, distribúciu a centrálnu evidenciu kvalifikačných kariet vodiča vydaných na území Slovenskej republike zabezpečuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Ministerstvo si tieto služby objedná u dodávateľa na základe výsledkov výberového konania.

K bodu 10.

Ustanovuje sa povinnosť pre vodiča mať osvedčenie o základnej kvalifikácii alebo osvedčenie o pravidelnom výcviku alebo kvalifikačnú kartu pri sebe a pri cestnej kontrole na požiadanie predložiť tieto doklady kontrolnému orgánu.

K bodu 11.

V novom § 12a sa upravuje vzťah k správnemu poriadku. Na konania podľa predloženého zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.

K bodu 12.

V § 13 sa vypúšťa odsek 2 zákona. Ustanovenie § 13 ods. 2 je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 zákona. Podľa § 13 ods. 2 by sa museli podrobiť so spätnou platnosťou základnej kvalifikácií v rozsahu 280 hod. aj starší a skúsení vodiči, čo je v rozpore so smernicou Rady 76/914/EHS zo 16. decembra 1976 o minimálnej úrovni výcviku niektorých vodičov cestnej dopravy a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy.

K bodu 13.

Ustanovuje sa prechodné obdobie na preregistráciu autoškôl, ktoré vykonávajú kurzy základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku na základe registrácie podľa doterajších predpisov, podľa nového návrhu zákona.

K bodom 14. až 17.

Vzhľadom na zmeny uvedené v bodoch 2 až 4 sa mení text v prílohe č.1 k zákonu č.280/2006 Z. z. Dopĺňajú sa podrobnosti o skúške na získanie základnej kvalifikácie sa skladá z dvoch častí, a to z písomného testu obsahujúceho otázky z každej z odborných tém teoretickej časti podľa oddielu 1 s viacerými možnosťami odpovede alebo otázky vyžadujúce priamu odpoveď alebo ich kombináciu a z prípadovej štúdie´, ktorej obsahom je optimalizácia trasy, spotreby paliva, využitia vozidla, upevnenie nákladu a podobne. Čas písomného testu trvá 180 minút a prípadovej štúdie trvá 60 minút. Výsledok skúšky sa hodnotí stupňom „prospel“ alebo „neprospel“.

K bodu 18.

Novou prílohou č. 1a sa ustanovujú technické požiadavky na špeciálne autocvičisko a jeho vybavenie. Rozmery a vybavenie autocvičiska by mali umožniť vykonávať výcvik predchádzania a riešenia situácií, pri ktorých je značne znížená možnosť ovládať vozidlo, nácvik brzdenia pri nájazdovej rýchlosti 50 km/h, brzdenia v zákrutách pri rýchlostiach minimálne 30 km/h, núdzového brzdenia na rovine, nácvik zvládnutia šmyku. Rozmery vychádzajú z prepočtov (z dynamiky jazdy) a tiež zo skúseností Rakúskej republiky a Českej republiky, ktoré majú všeobecne záväzným predpisom ustanovené rozmery špeciálneho autocvičiska.

K bodu 19.

V súlade so smernicou Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky, ktorá okrem iného mení smernicu 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, sa ustanovuje nový vzor kvalifikačnej karty vodiča.

K bodu 20.

Ide o zoznam transponovaných smerníc.

K čl. II

Doplnením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa navrhuje zaviesť správne poplatky za registráciu na vykonávanie kurzu základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku, za vydávanie kvalifikačných kariet vodiča a osvedčení vodiča o základnej kvalifikácií a pravidelnom výcviku, ktoré vydávajú krajské úrady pre dopravu a pozemné komunikácie.

K čl. III

K bodom 1. až 3.

V súvislosti s navrhovanými zmenami a s novými ustanoveniami §4, 4a až 4 c zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov treba zmeniť aj príslušné ustanovenia zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 653/2007 Z. z., ktoré ustanovujú, že kurzy základnej kvalifikácie sa môžu vykonávať len v autoškole registrovanej na vykonávanie takýchto kurzov. Kurzy základnej kvalifikácie bude môcť vykonávať ktorákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je registrovaná na vykonávanie takýchto kurzov na obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ako školiace stredisko.

Pri registrácii autoškoly sa nemôžu požadovať doklady o finančnej spoľahlivosti žiadateľa, pretože finančná spoľahlivosť nie je podmienkou pre registráciu autoškoly. Ustanovenie o povinnosti predložiť doklad o finančnej spoľahlivosti sa preto vypúšťa.

K bodu 4.

V záujme zvýšenia účinnosti kontrol vykonávaných v rámci štátneho odborného dozoru sa rozširujú povinnosti prevádzkovateľov autoškôl o povinnosť:

-mailom, faxom alebo poštou najneskôr do troch pracovných dní po začatí kurzu predložiť obvodnému úradu dopravy a príslušnému dopravnému inšpektorátu hlásenie o začatí kurzu,

-mailom, faxom alebo poštou najneskôr do troch pracovných dní po ukončení kurzu predložiť obvodnému úradu dopravy a príslušnému dopravnému inšpektorátu hlásenie o ukončení kurzu.

K bodom 5.

Inštruktorské oprávnenie je oprávnenie vykonávať v autoškole len vodičský kurz a doškoľovací kurz vodičov. Inštruktor pred predpísaného vzdelania nemôže však vykonávať výučbu odborných predmetov o nákladnej a osobnej doprave a o administratívnych postupoch v rámci kurzov základnej kvalifikácie vodičov podľa zákona č. 280/2006 Z. z..

K bodu 6.

Ustanovenie § 8 ods. 6 písm. b) zákona o autoškolách sa dáva do súladu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008 č. 81/2008 Z. z., ktorý rozhodol, že ustanovenie § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky; dňom 13. septembra 2008 stráca platnosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nové ustanovenie.

K bodu 7.

Nové ustanovenie oprávňuje obvodný úrad dopravy zrušiť inštruktorské oprávnenie, alebo znížiť rozsah skupín inštruktorského oprávnenia, ak o to požiada inštruktor. V prípade, že inštruktor požiada o zníženie rozsahu skupín inštruktorského oprávnenia, musí tak urobiť pred zariadením do doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl.

Ustanovujú sa prípady, kedy inštruktorské oprávnenie zaniká.

K bodu 8.

V doterajšej právnej úprave chýbajú povinnosti inštruktora autoškoly, preto § 10a ustanovuje, že inštruktor autoškoly je povinný

- používať v kurzoch správne označené výcvikové vozidlo s platným osvedčením o evidencii, platným osvedčením o technickej kontrole a platným osvedčením o emisnej kontrole, ak takejto kontrole podlieha,

- vykonávať výučbu teórie a praktický výcvik v súlade so zákonom, vykonávacím predpisom a učebnými osnovami,

- prepravovať vo výcvikovom vozidle počas výučby len osobu, ktorá sa priamo podieľa na vedení vozidla a ktorá je účastníkom kurzu.

K bodu 9 a 10.

Vzhľadom na novo navrhované ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 280/2006 Z. z. ( čl. I bod 9) sa spresňuje pôsobnosť Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

K bodom 11. až 16.

V súvislosti so zavedením novej meny od 01. januára 2009 sa pokuta vyjadruje v eurách. V záujme zvýšenia účinnosti sankcie sa čiastka pokuty celkom zvyšuje o cca 30 eur. Spresňujú sa správne delikty, za ktoré je obvodný úrad dopravy oprávnený uložiť prevádzkovateľovi autoškoly pokutu. Podľa nového ustanovenia môže obvodný úrad dopravy uložiť pokutu za porušenie svojich povinností aj inštruktorovi autoškoly – podnikateľovi, inštruktorovi, ktorý nie je v pracovnom pomere k autoškole, ale pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

K bodu 17.

Rozširuje sa okruh priestupkov, ktorých sa môžu dopustiť inštruktori autoškoly, ktorí sú v pracovnom pomere k školiacemu stredisku. Inštruktor sa dopustí priestupku vtedy, ak vykonáva výučbu teórie alebo praktický výcvik v rozpore s týmto zákonom, vykonávacím predpisom a učebnými osnovami, alebo ak prepravuje vo výcvikovom vozidle počas výučby osobu, ktorá sa priamo nepodieľa na vedení vozidla alebo ktorá nie je účastníkom kurzu; to neplatí pre osoby vykonávajúce štátny odborný dozor nad autoškolami.

K bodu 18.

V súvislosti so zavedením eura sa upravuje aj výška pokút v Sk.

K bodom 19 a 20.

Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sa stali v praxi časom neaktuálne.

K bodu 21.

Prechodné ustanovenie umožňuje používať výcvikové vozidlá schválené a používané pred 15. augustom 2005 len do 31. júla 2010. Toto opatrenie sa týka len kategórie vozidiel M2, M3, N2, N3, O3, O4, T a R teda vozidiel projektovaných a konštruovaných na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, vozidiel projektovaných a konštruovaných na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3 500 kg a prípojných vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, traktorov a prípojných vozidiel za traktor.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júna 2009.

Bratislava 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

Problematika autoškôl je v súčasnosti upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zaberá dva ucelené paragrafy a čiastkovo ešte niekoľko ďalších, a v zákone č. 359/2000 Z.z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl, ktorý sa však týka len komory a jej úloh v oblasti výcviku a doškoľovacích kurzov inštruktorov autoškôl. Podstatná čast problematiky autoškôl je upravená vo vykonávacej vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 95/1997 Z.z. o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie a o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z.z. a vyhlášky č. 352/2004 Z.z.

Tento stav je potrebné zmeniť z niekoľkých dôvodov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 225/2004 Z.z, ktorá upravuje problematiku vodičských preukazov podľa smernice Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/EHS a smernice Rady 2000/56/ES. S nimi súvisí potreba upraviť obsah vodičských testov (príloha II smernice Rady 2000/56/ES).

Ďalším dôvodom je, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. septembra 2003 č. 830 schválila zásady činnosti komôr zriadených zákonom a uložila ministrom podstatnú časť existujúcich komôr zrušiť, resp. pretransformovať na občianske združenia. Vo vzťahu k Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky uznesením zo 14. januára 2004 č. 9 rozhodla o zrušení Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a o pretransformovaní jej personálneho a majetkového substrátu do občianskeho združenia, ktoré v postavení živnostenského spoločenstva môže plniť niektoré úlohy v oblasti výcviku a doškoľovania inštruktorov autoškôl.

Napokon niektoré ustanovenia terajšej vyhlášky č. 95/1997 Z.z. presahujú rámec vykonávacieho predpisu, a preto je potrebné problematiku upraviť formou zákona. Aj po tejto úprave však mnohé podrobnosti týkajúce sa činnosti autoškôl a kurzov budú upravené vo vyhláške v nadväznosti na novú vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

V Českej republike už došlo k zákonnej úprave problematiky autoškôl v roku 2000 a problematika je komplexne upravená v zákone č. 247/2000 Sb. o získavaní a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel v znení zákona č. 478/2001 Sb. V súčasnosti sa pripravuje jeho ďalšia novela.

II.

Navrhovaný zákon komplexne (spolu s vykonávacou vyhláškou) upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvá dopravy a vnútra. Navrhuje sa, aby prevádzkovanie autoškôl bolo viazanou živnosťou, pričom osobitné podmienky prevádzkovania tejto živnosti komplexne upravuje navrhovaný zákon. Zostatok problematiky je vo všeobecnej úprave podľa živnostenského zákona.

Obsah skúšobných testov, obsah vodičských skúšok, rozsah povinností vodičov a vodičské evidencie zostávajú v kompetencii ministerstva vnútra a z hľadiska právnej úpravy zostávajú v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a jeho vykonávacej vyhláške č. 225/2004 Z.z.

Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku. Napríklad len porovnaním úspešnosti skúšok na oprávnenie viesť motorové vozidlá za ostatných päť rokov sa v celoslovenskom merítku výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.

V roku 1998 bolo vyskúšaných 77 870 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky ............................. 6 760 absolventov (8,68 %),

z praktickej jazdy ..................................................................4 281 absolventov (5,50 %),

z konštrukcie vozidiel ..........................................................1 500 absolventov (1,93 %);

V roku 2003 bolo vyskúšaných 98 865 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky .......................... 12 025 absolventov (12,16 %).

z praktickej jazdy ................................................................ 9 628 absolventov (9,74 %),

z konštrukcie vozidiel .........................................................3 360 absolventov (3,40 %).

Tieto údaje o celkových počtoch neúspešných absolventov na skúškach sú výrazne rozdielne porovnávaním jednotlivých autoškôl. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí zamestnávajú inštruktorov a ktorí majú vlastnú technickú základňu (autocvičisko, alebo trenažér, vlastné učebne a vlastné výcvikové vozidlá), majú na skúškach spravidla nižšie percento neúspešných absolventov. V kontraste s tým sú novodobé tzv. „kufríkové autoškoly“ o jednej fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva ani jedného inštruktora a nemá vlastnú technickú základňu, a vykonáva sa ako voľná ohlasovaná živnosť popri zamestnaní so sídlom v byte. Absolventi týchto autoškôl spravidla napĺňajú počty neúspešných na skúške.

Pritom inkasované sumy za vodičský výcvik sú na trhu približne rovnaké za výrazne rozdielnu kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí investovali do technickej základne a zamestnávajú v pracovnom pomere inštruktorov, majú nepochybne vyššie náklady než tí, ktorí nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu. Takáto benevolencia na jednej strane núti znižovať náklady i nároky všetkých autoškôl a na druhej strane prináša zisky tým, čo nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu.

Hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré kladú neúmerne nízke požiadavky na podnikanie v oblasti výučby a výcviku uchádzačov o vodičské oprávnenie. Terajšia právna úprava nekladie prakticky nijaké odborné, finančné a podnikateľské požiadavky na vznik a fungovanie autoškôl a tých málo požiadaviek je nejasne formulovaných, takže ich umožňuje veľmi ľahko obchádzať. V súčasnosti nie je vylúčené, aby „autoškolu“ prevádzkovala fyzická osoba bez vzdelania a náležitej praxe na vypožičanom výcvikovom vozidle s výučbou v akejkoľvek miestnosti (t.j., bez vybavenia výcvikovými pomôckami) a s praktickým výcvikom na hocijakom parkovisku, t.j., bez vlastnej kvalifikácie, bez zamestnávania inštruktorov, bez vlastnej technickej základne a bez vedenia účtovníctva. Takáto benevolencia práva sa v ostatných piatich rokoch prejavila prudkým nárastom celkového počtu autoškôl avšak bez zvýšenia kvality výučby a výcviku.

Na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo evidovaných už 697 s 3095 inštruktormi. Pritom k nárastu autoškôl o 162 je nárast inštruktorov len 155. Už z tohto údaja je zrejmé, že nárast počtu autoškôl nemohol znamenať nárast kvality, pretože na jednu novú autoškolu pripadá menej ako jeden inštruktor.

Nezamestnávanie inštruktorov a nedostatočná technická základňa mnohých autoškôl spôsobuje, že sa nedodržiavajú učebné osnovy, vykazujú sa vyučovacie hodiny, ktoré sa nikdy neuskutočnili, alebo sa predčasne ukončujú vyučovacie hodiny a nedodržiavajú sa predmetové nadväznosti. To má priamy vplyv na kvalitu výučby a výcviku, čo potvrdzujú vyššie uvedené údaje o počtoch neúspešných absolventov na skúškach. Stále sa znižujúca kvalita výučby a výcviku v autoškolách znižuje úroveň nových vodičov, čo bezprostredne vplýva aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Navrhovaná úprava sleduje odstrániť aspoň najkrikľavejšie nedostatky, najmä

- mení podnikanie z voľnej ohlasovanej živnosti na viazanú živnosť s vymedzením požadovanej odbornej spôsobilosti a technickej základne,

- vymedzuje autoškolu ako prevádzkáreň v zmysle živnostenského zákona, ako podnik v zmysle Obchodného zákonníka a ako účtovnú jednotku v zmysle predpisov o účtovníctve,

- ustanovuje tzv. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, a to odbornú spôsobilosť danú vzdelaním a odbornou praxou, finančnú spoľahlivosť, vybavenosť autoškoly inštruktormi a technickou základňou,

- ustanovuje, že prevádzkovať autoškolu môže len držiteľ živnostenského oprávnenia, a to buď priamo majiteľ osobne (fyzická osoba) alebo prostredníctvom tzv. zodpovedného zástupcu,

- umožňuje, aby jeden majiteľ mohol prevádzkovať viac autoškôl (doteraz tzv. strediská), ak každá z nich spĺňa požiadavky navrhovaného zákona,

- presne ustanovuje požiadavky (spolu s vykonávacím predpisom) na technickú základňu autoškoly (na učebne, na autocvičisko, na trenažér, na výcvikové vozidlá a na učebné pomôcky),

- ustanovuje povinnosť mať technickú základňu v účtovníctve ako hmotný majetok, a to aj v prípade finančného prenájmu v súlade s novým zákonom o dani z príjmov,

- upresňuje požiadavky na získanie inštruktorského oprávnenia a na predlžovanie platnosti inštruktorského preukazu,

- upresňuje kompetencie správnych orgánov v oblasti štátnej správy na úseku autoškôl a tzv. štátneho odborného dozoru nad autoškolami,

- upravuje skutkové podstaty a sankcie za správne delikty a za priestupky,

- transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie, ktoré by malo ako živnostenské spoločenstvo plniť úlohy podľa živnostenského zákona, a prípadne ďalšie úlohy, ktoré môže naň preniesť ministerstvo.

III.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej prílohe. Pripomienky zásadného charakteru boli na vzájomných rokovaniach odstránené. Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády SR dňa 29. júna 2004, kedy ho vrátila na dopracovanie. Druhé prerokovanie návrhu zákona sa uskutočnilo v Legislatívnej rade vlády SR dňa 21. septembra 2004 a predkladaný materiál je upravený v zmysle jej pripomienok. Materiál prerokovala a schválila vláda SR dňa 6. 10. 2004.

IV.

Návrh nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na plán práce, pretože sa ním nemenia kompetencie orgánov štátnej správy.

Návrh nemá nijaký dopad ani na rozpočty územnej samosprávy, pretože im z návrhu nevyplývajú nijaké úlohy.

Ministerstvo financií SR nemá k návrhu zákona z hľadiska rozpočtových dôsledkov pripomienky.

Návrh nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia podnikania, ani nové povinnosti podnikateľom. Upresnením povinností podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky podnikania pre všetkých uchádzačov, a tým sa prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo by malo byť prínosom.

Návrh vzhľadom na svoju povahu nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovujú sa medze zákona. Prvýkrát ide o ucelenú zákonnú úpravu autoškôl. Doteraz bola problematika roztrúsená v rôznych právnych predpisoch – zákonoch i vyhláškach.

K § 2: V ustanovení ide o legálne vymedzenie autoškôl a presné určenie ich postavenia v podnikaní ako prevádzkární. Činnosť autoškôl je podľa návrhu poskytovaním služieb verejnosti na základe zmluvy občianskoprávnej povahy. Vzťahy medzi účastníkmi kurzov a autoškolou budú od začiatku kurzov až do ich skončenia v režime súkromného práva (Občianskeho zákonníka), a preto navrhovaný zákon túto stránku nerieši.

Podľa návrhu je prevádzkovateľ autoškoly živnostník prevádzkujúci viazanú živnosť. Týmto vymedzením sa dokončí historické vyčleňovanie autoškôl pôvodne ako zariadení Zväzu pre spoluprácu s armádou (tzv. Zväzarmu). Pritom aj po prijatí tohto zákona zostane autoškola súčasťou procesu vydávania vodičských oprávnení, keď s podaním prihlášky do autoškoly začína správne konania o vydanie vodičského oprávnenia (vodičského preukazu) na dopravnom inšpektoráte, ktoré končí vydaním vodičského preukazu (t.j., na dopravnom inšpektoráte). Tento relikt socializmu bude možné odstrániť až dôkladnou novelou alebo novým zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý oddelí výcvik vodičov v autoškole od konania o udelenie vodičského oprávnenia na dopravnom inšpektoráte.

K § 3: Registrácia autoškoly je základným predpokladom na vydanie živnostenského oprávnenia a na prevádzku autoškoly. Vykonávanie kurzov bez registrácie a bez živnostenského oprávnenia bude aj naďalej považované za nedovolené podnikanie.

Ustanovenie upravuje najmä procesnú stránku registrácie – príslušnosť správneho orgánu, náležitosti žiadosti (t.j., návrhu na začatie registračného konania) a kritériá posudzovania spôsobilosti.

Ako vecne príslušný správny orgán sa navrhuje ponechať obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zriadený 1. januárom 2004. Navrhuje sa však, aby ním nebol každý, ale len tie, ktoré sídlia v sídle krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Z hľadiska miestnej príslušnosti sa navrhuje ponechať príslušnosť určenú podľa sídla autoškoly.

Dôvodom navrhovanej zmeny vecnej príslušnosti je skutočnosť, že agenda autoškôl a inštruktorov autoškôl nie je natoľko frekventovaná, aby ju bolo možné plnohodnotne vykonávať na každom zo 46 obvodných úradov. Preto sa musí kumulovať s inými agendami, čo podľa poznatkov z praxe znižuje kvalitu jej výkonu a neumožňuje výkon štátneho odborného dozoru. Táto agenda totiž vyžaduje určitú mieru odborných vedomostí, schopností a skúseností a koncentrácia agendy len na osem obvodných úradov umožní zabezpečiť jej výkon kvalifikovaným úradníkom bez potreby nadmerných kumulácií s inými úradníckymi činnosťami. Sústredenie agendy do ôsmych obvodných úradov uľahčí aj výkon vnútornej kontroly (inštančného dohľadu ministerstva) a štátneho odborného dozoru nad autoškolami, evidenčné spracúvanie údajov a komunikáciu s ministerstvom vo veciach skúšok odbornej spôsobilosti uchádzačov o inštruktorské oprávnenie i skúšok na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov.

Registračné konanie je správnym konaním podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. Znenie § 3 návrhu je konštruované tak, že každý žiadateľ, ktorý splní požiadavky zákona na registráciu autoškoly, bude mať právny nárok na registráciu. Ak žiadateľ splní aj všeobecné požiadavky živnostenského zákona (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), bude mať právny nárok aj na vydanie živnostenského oprávnenia. Táto konštrukcia prakticky vylúči korupčné prostredie.

Dokladom o registrácii autoškoly bude osvedčenie o registrácii, ktoré bude pre živnostenský úrad dokladom o splnení osobitnej podmienky prevádkovania živnosti (§ 7 živnostenského zákona).

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

K § 4: Odborná spôsobilosť žiadateľa o registráciu autoškoly je jedným zo základných zákonných požiadaviek na vydanie živnostenského oprávnenia. Tak, ako aj pri iných regulovaných činnostiach, vymedzuje sa vzdelaním a praxou. Na prevádzkovanie autoškoly plne postačuje vysokoškolské vzdelanie I. stupňa (t.j., bakalárske) alebo úplné stredné odborné vzdelanie (t.j., stredoškolské s maturitou).

Podľa návrhu sa požaduje, aby požiadavku odbornej spôsobilosti spĺňal žiadateľ (ak bude podnikať ako fyzická osoba). Ak pôjde o právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, ktorá bude chcieť podnikať s viacerými autoškolami, musí mať v súlade so živnostenským zákonom tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti. Tým sa zabezpečí, že každá autoškola bude prevádzkovaná fyzickou osobou, ktorá spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti, a zároveň sa znemožní zriaďovanie tzv. stredísk, ktoré neprevádzkovala odborne spôsobilá osoba.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní a praxe získaných v zahraničí sa použije zákon č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (§ 23).

K § 5: Ďalšou nevyhnutnou požiadavkou na registráciu autoškoly je požiadavka na úplnosť a vhodnosť technickej základne. Keďže autoškola je z právneho hľadiska prevádzkáreň, v ktorej sa prevádzkuje živnosť, musí spĺňať jednak všeobecné požiadavky na prevádzkáreň podľa živnostenského zákona a jednak osobitné požiadavky vyplývajúce z nevyhnutnosti zabezpečiť náležité prevádzkovanie živnosti zo špeciálneho odborného hľadiska. Tak, ako doteraz, sa bude vyžadovať jednoúčelovosť priestorov a zariadení tvoriacich technickú základňu autoškoly.

Možnosť nahradiť autocvičisko trenažérom vyplýva z pokroku vývoja trenažérov, ktoré sú natoľko dokonalo simulujúce cestnú premávku, že nie je potrebné mať aj autocvičisko. Autocvičisko ako priestor simulujúci cestnú premávku je nákladná inžinierska stavba, a to vstupnými nákladmi vzhľadom na ceny pozemkov a stavebných prác, ale aj z hľadiska zabezpečenia prevádzky, údržby a ostrahy. Pritom výsledky výcviku na autocvičisku nie sú zásadne lepšie ako výsledky výcviku s použitím trenažéra a obstarávacia cena trenažéra je len zlomkom nákladov na obstaranie, výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a ostrahu autocvičiska.

V súhrne technická základňa autoškoly tvorí podnik, ktorý slúži povolenému podnikaniu a ktorý musí byť vedený v účtovníctve ako hmotný majetok (súčasť obchodného majetku). To sa týka najmä výcvikových vozidiel špeciálne vybavených, označených a schválených na výcvik, trenažéra a výcvikových pomôcok vyššej technickej i finančnej náročnosti (napr. rezov alebo modelov motora alebo prevodovky).

Návrh umožňuje premiestňovať výcvikové vozidlá len medzi autoškolami jedného prevádzkovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že výcvikové vozidlá, najmä nákladné autá, autobusy, traktory a podobné špeciálne vozidlá sú drahé a ich vyťaženosť v jednej autoškole je spravidla veľmi nízka a tak pre každého prevádzkovateľa autoškoly ide o veľkú finančnú záťaž s minimálnou návratnosťou. Iné premiestňovanie neprichádza do úvahy, pretože by išlo o nejasnosti v účtovníctve a zároveň o porušenie ustanovení živnostenských predpisov o prevádzkárni a jej technickom a technologickom vybavení.

K § 6: Finančná spoľahlivosť je schopnosť podnikateľa zabezpečiť začatie a riadne prevádzkovanie autoškoly (podniku).

Požiadavka finančnej spoľahlivosti je všeobecnou požiadavkou každého podnikania v cestnej doprave. Rezortne patrí výkon činnosti autoškôl do podnikania v cestnej doprave, a preto je náležité, aby aj podnikatelia v oblasti autoškôl spĺňali požiadavku finančnej spoľahlivosti doteraz vyžadovanú od dopravcov.

K § 7: V tomto ustanovení sú zhrnuté základné povinnosti každého prevádzkovateľa autoškoly. Ich nesplnenie je sankcionované pokutou ako správny delikt a zrušením registrácie autoškoly. Nejde o nové povinnosti, ale teraz sú upravené len vo vyhláške.

K § 8: Ustanovenie upravuje dôvody a proces zrušovania registrácie autoškoly. Zrušenie registrácie autoškoly následne má vplyv na existenciu živnostenského oprávnenia.

Výpočet dôvodov je taxatívny, pričom len posledný dôvod (odsek 3 písm. d) má sankčný charakter. Preto len tento dôvod je spojený s ochranným opatrením.

Konanie o zrušenie registrácie autoškoly je správnym konaním a začína sa z vlastného podnetu správneho orgánu (obvodného úradu dopravy).

Odvolanie je vylúčené len pri rozhodnutí, ktorým sa plne vyhovelo jedinému účastníkovi konania, a pri rozhodnutí, ktoré vydal iný orgán (živnostenský úrad) podľa živnostenského zákona.

Odňatie odkladného účinku odvolaniu je motivované tým, aby sa neprevádzkovala autoškola nezákonne s veľkými rizikami pre budúcich vodičov.

K § 9: Ustanovenie vymedzuje, kto sa môže stať inštruktorom autoškoly. Ustanovuje sa, že to môže byť len zamestnanec v pracovnom pomere. Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Bezúhonnosť sa vzhľadom na charakter výučby a výcviku vzťahuje nielen na beztrestnosť, ale aj na bezúhonnosť z hľadiska spoľahlivosti v cestnej premávke. Preto dôvodom straty bezúhonnosti je nielen právoplatné odsúdenie za trestný čin, ale aj právoplatný postih za taký priestupok, ktorý sa eviduje v evidencii dopravných priestupkov. Ide už o doterajší stav, ktorý je však upravený len vyhláškou.

Inštruktorské oprávnenie je základným odborným predpokladom pre vykonávanie činnosti inštruktora autoškoly.

Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje požiadavky na udelenie inštruktorského oprávnenia, pričom každý, kto ich splní, má vynutiteľný nárok na jeho udelenie. Takéto riešenie má predísť korupčným príležitostiam.

Udeľovanie inštruktorského oprávnenia je správnym konaním, ktoré začína podaním žiadosti na obvodnom úrade dopravy po absolvovaní inštruktorského kurzu (výučby a výcviku) v oprávnenej právnickej osobe (živnostenskom spoločenstve) a končí udelením inštruktorského oprávnenia po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.

Dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia je inštruktorský preukaz, ktorý v súlade s § 47 ods. 7 a § 51 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. nahrádza písomné vyhotovenie rozhodnutia o udelení inštruktorského oprávnenia.

K § 10: Tak, ako doteraz, podstatným na udelenie inštruktorského oprávnenia je úspešné absolvovanie inštruktorskej skúšky, ktorou sa má overiť úroveň vedomostí a praktických zručností získaná v inštruktorskom kurze. V snahe zabrániť miestnym vplyvom a zabezpečiť jednotnosť obsahu a obtiažnosti skúšky na celom území Slovenskej republiky sa navrhuje, aby ju zabezpečovalo ministerstvo tak, že zostaví skúšobné komisie a že určí obsah inštruktorskej skúšky.

Vykonanie inštruktorskej skúšky je štádiom správneho konania začatého podaním žiadosti na obvodný úrad, ktoré pokračuje absolvovaním povinného inštruktorského kurzu podľa jednotných učebných osnov v poverenom živnostenskom spoločenstve a ktoré skončí rozhodnutím obvodného úradu o udelení, resp. neudelení inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o neudelení inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11: Inštruktorský preukaz je úradným dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia. Držiteľ inštruktorského preukazu sa môže zamestnať u prevádzkovateľa autoškoly ako inštruktor autoškoly. Z doterajšieho právneho stavu sa ponecháva aj časová obmedzenosť platnosti inštruktorského preukazu.

V záujme minimalizácie korupčných príležitostí sa taxatívnym spôsobom ustanovujú dôvody odňatia inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o odňatí inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 12: Po uplynutí vyznačenej platnosti inštruktorského preukazu sa môže jeho platnosť predĺžiť len na základe absolvovania doškoľovacieho kurzu a vykonania skúšky po jeho skončení. To je aj terajší právny stav.

Ustanovujú sa pravidlá na uskutočňovanie doškoľovacích kurzov potrebných na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov. Aj ich vykonávanie zabezpečuje ministerstvo dopravy celoštátne vydanými učebnými osnovami, poverovaním ich vykonávaním živnostenské spoločenstvo a výkonom štátneho odborného dozoru.

Lehoty na podanie žiadosti sú potrebné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovania autoškôl tak, aby v dôsledku straty platnosti inštruktorského preukazu nezostala autoškola so zamestnancom, ktorý prestal byť inštruktorom autoškoly. V uvedených lehotách bude potrebné zabezpečiť vykonanie doškoľovacích kurzov i vykonanie skúšky.

Aj v tomto prípade je výpočet náležitostí taxatívny. Spolu s ustanovením zákonných lehôt má ísť o obmedzenie korupčných možností.

K § 13: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy v upravovanej oblasti verejnej správy a zároveň je orgánom hlavného štátneho odborného dozoru. V ustanovení sa toto jeho postavenie podrobne uvádza podľa jednotlivých úloh. V porovnaní s terajším právnym stavom nejde o nové úlohy.

K § 14 a 15: Aj v tomto prípade ide len o upresnenie už existujúcich úloh krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy, ktoré vznikli od 1. januára 2004.

K § 16: Evidenčné karty inštruktora autoškoly existujú aj teraz, ale ich právny základ a obsa je upravený len vyhláškou. Prevzatím do zákona sa posilňuje právne postavenie inštruktorov autoškôl.

K § 17: Štátny odborný dozor je z obsahového hľadiska výkonom štátnej kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Nie je preto potrebné jednotlivé kontrolné oprávnenia z tohto všeobecného zákona preberať, postačuje odkaz na všeobecnú úpravu. Napriek tomu sa dopĺňajú špecifické oprávnenia, ktoré dopĺňajú zákon o kontrole v štátnej správe. Ide tu o vzťah všeobecnej úpravy a špeciálnej úpravy.

K § 18: Ide o nové ustanovenie, ktoré presne upravuje skutkové podstaty i ostatné podmienky postihu správnych deliktov. Doterajšia úprava postihu za správne delikty sa ukázala v praxi ako nepresná a nedostatočná, a tým aj ako málo účinná. Terajšia výška možnej pokuty (100 000,- SK) zostala v návrhu zachovaná.

K § 19: Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku autoškôl, ktoré doteraz chýbali. Dali sa použiť len ustanovenia zákona SNR o priestupkoch upravujúce tzv. všeobecné priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch štátnej správy s postihom len do 1000,- SK, resp., výnimočne za splnenia určitých predpokladov do 3000, - SK.

K § 20: V nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. sa vymedzuje, na ktoré postupy a rozhodovania v oblasti verejnej správy sa nevzťahuje správny poriadok. Na ostatné konania, ktoré v tomto negatívnom výpočte nie sú uvedené, sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu.

Výpočet obsahuje postupy, ktoré nespĺňajú požiadavky na správne konanie podľa definície uvedenej v § 1 ods. 1 správneho poriadku, lebo sa v nich nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vzťah účastníkov kurzov a autoškôl (písmeno a) návrhu) je občianskoprávnym vzťahom (poskytovaním služby na základe zmluvy).

V písmenách b) až e) ide o interné postupy verejnej správy, ktoré sa nevzťahujú na nijaký subjekt mimo verejnej správy.

V písmene f) ide o súčasť správneho konania vedeného na obvodnom úrade dopravy (súčasť konania o registráciu autoškoly), takže nemôže ísť o samostatné správne konanie.

K § 21: Vláda Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2004 č. 9 rozhodla zrušiť Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl ako subjekt zriadený zákonom a pretransformovať ju na občianske združenie združujúce prevádzkovateľov autoškôl.

Komora bola zriadená v roku 2000 s dobrovoľným členstvom. Z hľadiska obsahu svojej činnosti komora plnila v podstate úlohy živnostenského spoločenstva a bežné spolkové úlohy. Transformáciou komory na občianske združenie bude môcť vykonávať všetky doterajšie činnosti.

Ustanovenie návrhu predpokladá aktívnu činnosť doterajšieho predstavenstva komory s cieľom zriadenia nástupníckej právnickej osoby bez potreby likvidácie terajšej komory. Zákon predstavenstvu komory výlučne na tento účel priznáva časovo obmedzené postavenie prípravného výboru (odsek 4).

K § 22: Návrh ustanovuje riešenie situácie pre prípad, že predstavenstvo komory nesplní požiadavku podľa § 21 a nezabezpečí vznik občianskeho združenia ako nástupníckej organizácie komory. V takom prípade bude musieť dôjsť k zániku komory likvidáciou, pretože by nebol právny nástupca.

Keďže komora nie je obchodná spoločnosť, je potrebné zákonom výslovne vztiahnuť ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce likvidáciu obchodných spoločností na likvidáciu komory (odsek 2).

K § 23: Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že po vstupe Slovenska do Európskej únie bude môcť prevádzkovať autoškolu na Slovensku aj uchádzač z iného členského štátu Európskej únie. Požiadavky na jeho vzdelanie a prax budú rovnaké, ale uznanie dokladov o nich musí byť právne upravené. Keďže ide o regulované povolanie podľa tzv. horizontálnych smerníc o uznávaní kvalifikácií, upravuje ich uznávanie zákon č. 477/2002 Z.z.

Zároveň treba riešiť aj spôsob preukazovania finančnej spoľahlivosti. Takáto osoba ju bude môcť preukazovať dokumentmi podľa práva štátu, v ktorom býva alebo sídli, pretože tam je daňovníkom, tam podniká a vedie účtovníctvo, a pod.

K § 24: V podstate sa preberajú splnomocňovacie ustanovenia z terajšej právnej úpravy. Bude však potrebné vydať novú vykonávaciu vyhlášku podľa odseku 1, pretože viaceré ustanovenia teraz platnej vyhlášky boli prevzaté do zákona.

K § 25: Ide o štandardné prechodné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť kontinuita teraz činných autoškôl, prebiehajúcich kurzov i platnosti inštruktorských preukazov.

Odsek 4 je reakciou na nový zákon o dani z príjmov, ktorý požaduje, aby veci podnikateľa vo finančnom prenájme boli v účtovníctve podnikateľa od 1. januára 2004 vedené ako hmotný majetok. Vzťahuje sa to len na obchodný majetok obstaraný po tomto dátume. Na odpisovanie a účtovanie finančného lízingu začatom pred 1. januárom 2004 zostávajú v platnosti ustanovenia zrušeného zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, a to až do uplynutia dohodnutej lehoty lízingu.

Posledný odsek má zabezpečiť, aby aj prevádzkovatelia autoškôl a inštruktori autoškôl, ktorí nespĺňajú požiadavku vzdelania, mohli tieto činnosti naďalej vykonávať.

K § 26: Navrhuje sa zrušiť zákon č. 359/2000 Z.z. z dôvodu zrušenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a vyhlášku č. 95/1997 Z.z. z dôvodu, že niektoré ustanovenia sa prevzali do zákona a ďalšie budú novo upravené. Nová vyhláška sa vydá ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

K čl. II: Ide o novelu živnostenského zákona, ktorým sa zrušuje možnosť vykonávať inštruktora autoškoly tzv. Schwarz systémom, t.j., obchádzať zamestnanecký pomer zabezpečovaním základnej úlohy prevádzkovateľa autoškoly živnostníkmi. Týmto ustanovením sa dosiahne súlad s § 7 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti zamestnancami v pracovnom pomere. V prípade autoškôl sú prevažujúci predmet činnosti vodičské kurzy ako hlavný predmet podnikania prevádzkovateľov autoškôl.

Týmto návrhom sa sleduje zabrániť existencii inštruktorov s voľnou ohlasovanou živnosťou, ktorí pendlovali medzi viacerými autoškolami. Sú prípady, keď takýto „lietajúci“ inštruktori vykázali popri zamestnaní (t.j., na živnosť) desiatky hodín výučby a výcviku týždenne pre viaceré autoškoly. Mnohé hodiny výučby a výcviku však boli len vykázané, ale v skutočnosti sa nikdy neuskutočnili alebo sa uskutočnili skrátene.

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly len v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Ďalej sa prevádzkovanie autoškoly zavádza do prílohy č. 2 ako viazaná živnosť namiesto terajšej voľnej ohlasovanej živnosti.

K čl. III: Zmena zákona č. 315/1996 Z.z. a navrhovaná úprava vyžaduje zmenu v systéme správnych poplatkov. Obsahovo nejde o zmenu (zvýšenie alebo zníženie) správnych poplatkov, ale o ich textové upresnenie vzhľadom na zmenu vodičských skupín a podskupín v nadväznosti na právne akty Európskych spoločenstiev vyjadrené v novej vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

K čl. IV: Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je potrebná preto, lebo treba z neho vyňať tie ustanovenia, ktoré upravujú problematiku upravenú v navrhovanom zákone.

Bratislava, 6. októbra 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu