Zákon o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 93/2005 účinný od 01.01.2010 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 6 zo dňa 9. januára 2008.

Dôvodom predloženia materiálu je úprava § 27 o kategóriách zdravotníckych pracovníkov a s ním súvisiacich ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) na základe rokovaní Ministerstva zdravotníctva SR so zástupcami zdravotníckych povolaní v nelekárskych študijných odboroch (fyzioterapeuti, laboranti, verejní zdravotníci atď.) pri poslednej širšej novele zákona o poskytovateľoch v roku 2007.

Zástupcovia tzv. nelekárskych zdravotníckych povolaní v roku 2007 žiadali, aby sa Ministerstvo zdravotníctva SR podrobnejšie zaoberalo novým zadefinovaním postavenia tých zdravotníckych povolaní, ktoré na základe získanej odbornej spôsobilosti majú kompetencie na autonómny výkon odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckych pracovníkov. Podľa § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. sú takíto zdravotnícki pracovníci zaradení v kategórii asistent, prípadne iný zdravotnícky pracovník, čo vyvoláva dojem závislosti na inom zdravotníckom povolaní a v tomto čase už nevystihuje skutočnosť.

Ministerstvo zdravotníctva SR tiež eviduje ďalšie podnety na rozšírenie taxatívneho vymenovania povolaní napríklad o absolventov technických odborov, prírodovedných odborov, učiteľstva v kombinácii s technickými odbormi alebo prírodovednými odbormi, sociálnej práce a veterinárneho lekárstva, čo vyvoláva potrebu neustálej novelizácie vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Predkladaný materiál ponúka komplexné riešenie problematiky tak, aby nebolo potrebné často meniť taxatívny výpočet.

Okrem problematiky triedenia zdravotníckych pracovníkov sa v predkladanom návrhu riešia aj ďalšie témy vyvolané aktuálnou potrebou zdravotníckej praxe: 1. umožnenie vzniku špecializovaných centier na sústreďovanie vybraných zdravotných výkonov u vybraných ochorení z dôvodu zefektívnenia starostlivosti o pacientov so zriedkavými alebo ojedinelými ochoreniami na Slovensku, 2. povolenie na prevádzkovanie ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, 3. doplnenie ustanovení týkajúcich sa kurzov inštruktorov a kurzov prvej pomoci, 4. možnosť akreditačného procesu špecializačného študijného programu štátnej zdravotníckej vysokej školy na základe zistení Ministerstva zdravotníctva SR o úrovni poskytovaného vzdelávania, 5. možnosť participácie stavovských organizácií v zdravotníctve na priebežnom sledovaní a hodnotení úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, 6. registrácia zdravotníckeho pracovníka ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania a možnosti zrušenia registrácie, 7. povinnosť poskytovateľa všeobecnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom, 8. predĺženie stanoveného termínu na výkon činnosti posudkového lekára na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení v súlade s požiadavkou Sociálnej poisťovne.

Navrhovaný zákon zachováva základy doterajšej právnej úpravy .

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už u poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z tohto dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočet samosprávnych krajov a rozpočet obcí. Návrh zákona právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už u poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z tohto dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

-sekundárnom

- v Nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1) v platnom znení.

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1Do ustanovenia sa dopĺňa územie Slovenskej republiky, nakoľko niektorí poskytovatelia špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa v rámci stanovenia minimálnej siete určujú na územie Slovenskej republiky.

K bodu 2Úprava je potrebná z dôvodu, že pri koncovej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie je efektívne z ekonomických dôvodov určiť konkrétne špecializované pracoviská poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) sa v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno - lekárskej ambulantnej starostlivosti poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Navrhuje sa taxatívne vymenovať ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, a tým umožniť vydávanie povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti samosprávnych krajov.

K bodu 4Na efektívnejšie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti u vybraných skupín ochorení, ktoré sú na území Slovenskej republiky ojedinelé (napríklad komplexná starostlivosť deti s cystickou fibrózou, vývojová kineziológia detí s detskou mozgovou obrnou a podobne) a pre pacientov zo systémového hľadiska zabezpečenia kvalitnej zdravotnej starostlivosti je vhodnejšie ich sústredenie na špecializovanom pracovisku určeného poskytovateľa sa upravuje, že poskytovatelia smú takéto celoslovenské sústredenie zdravotníckych výkonov pre lepšiu starostlivosť o pacientov s príslušným ochorením vo svojej organizačnej štruktúre pod názvom centrum vykonať len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zdravotníctva.

K bodu 5

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 6V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“. Ustanovenie § 12 ods. 10 sa v platnom zákone č. 578/2004 Z. z. nevzťahuje na všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov, ale len na povolania lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka, teda na tie, kde existuje spojený I. a II. stupeň vysokoškolského vzdelania (doktorské štúdium), alebo II. stupeň vysokoškolského vzdelania (magisterské štúdium). Tento princíp zostáva aj v novej terminologickej úprave zachovaný súvisiacej s úpravou § 27.

K bodu 7V odseku 1 určuje, že zdravotníckym pracovníkom je jednoznačne osoba, ktorá získala odbornú spôsobilosť v štúdiu v študijných odboroch pripravujúcich na výkon zdravotníckeho povolania - teda v tzv. zdravotníckych študijných odboroch na Slovensku (štúdium na Slovensku) alebo v zahraničí (na základe využitia mechanizmu uznania vzdelania). V zdravotníckej praxi ide o študijné odbory spojeného vysokoškolského štúdia I. a II. stupňa v študijných odboroch všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo a farmácia; ďalej tiež o študijné odbory vysokoškolského štúdia I. alebo II. stupňa v študijných odboroch ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, urgentná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotníctvo, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve atď. ako aj o všetky študijné odbory vyššieho odborného, úplného stredného odborného a stredného odborného vzdelania študované na stredných zdravotníckych školách. Keďže je však pomerne ťažké určiť príslušnosť k zdravotníckemu študijnému odboru podľa názvov jednotlivých fakúlt, pretože tie sú dnes rôzne a môžu sa kedykoľvek zmeniť, ich názvoslovie nie je regulované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a pojem zdravotnícky študijný odbor nie je na Slovensku v legislatíve na úrovni zákona definovaný, resp. je definovaný iba v podzákonnej norme – nariadení vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov, odvíja sa návrh ustanovenia od odbornej spôsobilosti na výkon jednotlivých zdravotníckych povolaní.

Návrh ustanovenia odseku 2 a 3 sa týka jednak osôb, ktoré neštudovali v študijnom odbore na strednej zdravotníckej škole alebo v zdravotníckom študijnom odbore na vysokej škole, ale sa pripravovali na výkon povolania psychológ, logopéd a liečebný pedagóg, ktoré je síce primárne orientované na starostlivosť o osobu, ale neštuduje sa v systéme zdravotníckych študijných odborov. Podľa tohto ustanovenia sa psychológovia, logopédia liečební pedagógovia stanú zdravotníckymi pracovníkmi, ak svoje štúdium absolvujú v študijných programoch, ku ktorým ako ku svojej odbornej spôsobilosti získali kladné vyjadrenie ministerstva zdravotníctva a súčasne splnia podmienku podľa § 33 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. (získanie osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve. Návrh ustanovenia odseku 2 sa tiež týka osôb, ktoré sa o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ľuďom, o systéme zdravotnej starostlivosti a ďalších dôležitých „zdravotníckych“ súvislostiach dozvedajú a potrebné vedomosti a zručnosti na zvládnutie úspešnej kooperácie a starostlivosti o pacienta nadobúdajú až po ich zamestnaní v zdravotníckej organizácii, pretože neštudovali v študijnom odbore na strednej zdravotníckej škole alebo v zdravotníckom študijnom odbore na vysokej škole. Ide o povolania biológ, chemik, atď., ktoré sú však v zdravotníctve takisto potrebné. Podľa tohto ustanovenia sa zdravotníckym pracovníkom môže stať aj osoba, ktorá získala odbornú spôsobilosť v tzv. nezdravotníckom študijnom odbore, ak malo Ministerstvo zdravotníctva SR možnosť v rámci akreditačného procesu študijných programov vysokých škôl na Ministerstve školstva SR vyjadriť, že súhlasí s uplatnením absolventov príslušného študijného programu v rezorte zdravotníctva a absolvent získa osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve podľa § 33 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z..

K bodu 8

Súčasná právna úprava povinnosti registrácie (§ 80 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.) neobsahuje žiadne legislatívne previazanie na výkon povolania spôsobom zabezpečujúcim plnenie tejto povinnosti. Preto sa navrhuje registrácia ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania, čím sa dá reálny predpoklad naplnenia cieľa právnej úpravy registrácie.

K bodu 9

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 11

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 12

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie obsahovo súvisí so zdravotnou starostlivosťou, splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 a bude u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávať pracovné činnosti charakteru poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s používaním pojmu „iný zdravotnícky pracovník“.

K bodu 13Nakoľko je v zmysle Národného programu sústavného vzdelávania v poskytovaní prvej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti schváleného Radou vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky 28. júna 2007 potrebné upraviť minimálne požiadavky na kurzy a skúšky inštruktorov prvej pomoci a na kurzy prvej pomoci a skúšky z poskytovania prvej pomoci aj v iných cieľových skupinách, ako sú len žiadatelia o vodičské oprávnenie a vodiči, navrhuje sa do § 40 doplniť splnomocňovacie ustanovenie, ktoré umožní Ministerstvu zdravotníctva SR po dohode s Ministerstvom vnútra SR vydať rozšírenú vyhlášku. Tá by mala okrem požiadaviek viažucich sa na kurzy pre žiadateľov o vodičské oprávnenie a vodičov obsahovať aj ustanovenia o požiadavkách na kurzy pre zamestnancov, zamestnávateľov, hasičov, policajtov, študentov škôl a podobne v zmysle odporúčaní obsiahnutých v Národnom programe sústavného vzdelávania v poskytovaní prvej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

K odseku 21: Podľa § 101 ods. 1 a § 101a platného zákona č. 578/2004 Z. z. je Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave povinná na pokračovanie v realizácii doterajších študijných programov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov získať akreditáciu študijných programov v príslušných špecializačných odboroch alebo certifikačných prípravách podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2010. Ďalej je tiež oprávnená vydávať diplomy o špecializácii, certifikáty, osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve a potvrdenia o absolvovaní študijného programu sústavného vzdelávania bez akreditácie do 31. decembra 2010.

Keďže však Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave zatiaľ Ministerstvo zdravotníctva SR nepožiadala o akreditáciu žiadneho z realizovaných študijných programov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a pre posúdenie splnenia personálnych a materiálno - technických predpokladov v konkrétnych špecializačných študijných programoch, certifikačných študijných programoch a študijných programoch sústavného vzdelávania sa vyžaduje určitý čas pre obhliadku na mieste, odborné spracovanie a zhodnotenie potrebných podkladov a samotné rozhodnutie, navrhuje sa (keďže ide o zdravotnícku – štátnu vysokú školu) umožniť Ministerstvu zdravotníctva SR posúdiť a akreditovať alebo zrušiť študijné programy tejto vysokej školy aj z vlastného podnetu (teda bez podania žiadosti vzdelávacej ustanovizne). Ministerstvo zdravotníctva SR môže na posúdenie splnenia podmienok akreditácie použiť zistenia z priebežného sledovania a hodnotenia úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktoré je oprávnené vykonávať na základe ustanovenia § 40 ods. 1 platného zákona o poskytovateľoch.

Uvedenou úpravou sa zabezpečí kontinuita poskytovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku v príslušných študijných odboroch a študijných programoch do budúcnosti bez toho, aby sa musel ďalej predlžovať termín 31. december 2010 nachádzajúci sa v ustanovení § 101 a § 101a platného zákona č. 578/2004 Z. z. a zároveň sa tým umožní rýchlejšie posúdiť a akreditovať tie študijné programy, v ktorých Slovenská zdravotnícka univerzita už dnes spĺňa podmienky akreditácie, avšak zatiaľ nepožiadala o vydanie akreditácie.

K odseku 22: Upravuje sa procesná stránka vydania osvedčenia o akreditácii podľa odseku 22, kde sa použijú totožné ustanovenia, ako sa bežne používajú pri rozhodovaní o akreditácii špecializačných študijných programov, certifikačných študijných programov alebo študijných programov sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 14

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie obsahovo súvisí so zdravotnou starostlivosťou, splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 a bude u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávať pracovné činnosti charakteru poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s používaním pojmu „iný zdravotnícky pracovník“.

K bodu 15

V navrhovanom odseku 6 sa upravuje, že v nadväznosti na vydanie potvrdenia o absolvovaní kurzu inštruktora prvej pomoci po úspešnom vykonaní skúšky inštruktora prvej pomoci, toto potvrdenie platí 5 rokov od dátumu jeho vydania.

K bodu 16 Z doterajšej administratívnej činnosti Ministerstva zdravotníctva SR vyplynulo, že je potrebné presnejšie vyjadriť, či komora v stanovených päťročných intervaloch (vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia uvedeného v § 42 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z.) hodnotí len sústavné vzdelávanie, ktoré v danom sledovanom období absolvoval konkrétny zdravotnícky pracovník, alebo má komora právo a povinnosť sledovať a hodnotiť aj kvalitu jednotlivých vzdelávacích aktivít [predbežné posudzovanie vytvorenia predpokladov organizátorom pre produkovanie kvalitnej vzdelávacej aktivity, priebežné hodnotenie procesu a obsahu poskytovaného vzdelávania v jednorazových vzdelávacích aktivitách (použitím metódy hospitácie, supervízie alebo inšpekcie) a hodnotenie výsledku poskytnutého vzdelávania]. Nakoľko niektoré komory už začali v tejto oblasti vyvíjať aktívnu činnosť ( napríklad hodnotenie splnenia predpokladov pred začatím jednorazovej vzdelávacej aktivity vykonávajú Slovenská lekárska komora samostatne alebo v spolupráci so Slovenskou akreditačnou radou pre kontinuálne medicínske vzdelávanie, Slovenská komora zubných lekárov samostatne, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek samostatne, Slovenská lekárnická komora samostatne atď.), vyžaduje sa tiež priebežné hodnotenie formou hodnotiacich správ odborného garanta a supervízora zo schválenej jednorazovej vzdelávacej aktivity, preto sa navrhuje túto skutočnosť jasnejšie vyjadriť v predmetnom návrhu zákona.

Ďalej tiež Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov žiadala možnosť zainteresovania komôr do oblasti merania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania, nakoľko komory vydávajú licencie na výkon príslušných zdravotníckych povolaní, zodpovedajú za dodržiavanie podmienok, ktoré viedli k vydaniu licencie počas celého obdobia platnosti licencie a na základe svojej činnosti by mali najlepšie poznať aktuálne potreby praxe na oblasť ďalšieho vzdelávania pre zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nakoľko sledovanie a hodnotenie úrovne poskytovaného ďalšieho vzdelávania patrí komplexne do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR prostredníctvom Akreditačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, upravuje sa, že komory participujú na tejto činnosti vykonávanej Ministerstvom zdravotníctva SR podľa požiadaviek akreditačnej komisie.

K bodu 17

Zmena názvu Slovenskej komory laborantov, asistentov a technikov na Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov súvisí so zmenou ustanovenia § 27 a zrušením kategórií zdravotníckych pracovníkov .

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu poukazujúcu na zriadenie Slovenskej komory fyzioterapeutov, aj v nadväznosti na § 47c.

K bodu 19

Upravuje sa, že Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov združuje zdravotníckych pracovníkov podľa § 27 ods. 2 okrem psychológov, ktorí môžu byť jej členmi, ak sú bezúhonní a požiadali o zápis do zoznamu členov.

K bodu 20

Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sú upravené v iných ustanoveniach zákona a dotýkajú sa duplicitného predkladania dokladov od registrovaných zdravotníckych pracovníkov, a ktorí sú zároveň aj členmi komory.

K bodu 21

Vypúšťa sa kompetencia rady komory, ktorá sa zveruje do pôsobnosti prezídia komory, čo sa na základe doterajších skúseností Slovenskej lekárskej komory s vedením registra ukazuje ako vhodnejšie.

K bodu 22

Zveruje sa kompetencia prezídiu komory, ktorá sa na základe doterajších skúseností komôr s vedením registra ukazuje ako vhodnejšia.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie schválilo ministerstvo zdravotníctva ako štúdium určené na výkon pracovných činností v zdravotníctve a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s ustanovením § 27 ods. 2.

K bodu 24

Registrácia absolventov škôl v komore sa vyžaduje najneskôr do troch mesiacov od začatia výkonu zdravotníckeho povolania, čím absolventi získajú časový priestor na začatie výkonu zdravotníckeho povolania a zároveň si splnenia povinnosť oznámenia potrebných údajov do registra komory. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že absolvent zdravotníckeho študijného programu by sa nemohol u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamestnať ako zdravotnícky pracovník, kým nie je registrovaný v komore a naopak.

K bodu 25

Dopĺňajú sa ustanovenia § 63a, podľa ktorého príslušná komora registráciu dočasne pozastaví, ak zdravotnícky pracovník o to požiada z dôvodu, že prerušil výkon zdravotníckeho povolania a ak mu bol zakázaný výkon zdravotníckeho povolania na čas, o ktorý zdravotnícky pracovník požiada, najviac na čas zákazu výkonu zdravotníckeho povolania uloženého súdom.

Podľa navrhovaného § 63b komora registráciu zruší v prípade, že zdravotnícky pracovník požiada o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania (napríklad z dôvodu odchodu do dôchodku), ďalej v prípade, že zdravotnícky pracovník prestane byť spôsobilý na právne úkony, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý alebo bezúhonný . Upravuje sa postup komory pri zrušení registrácie. Ak sa že zrušenie registrácie týka zdravotníckeho pracovníka, ktorý je zamestnancom, doručí sa rozhodnutie o zrušení registrácie aj príslušnému zamestnávateľovi.

Podľa navrhovaného § 63c komora po odpadnutí dôvodov, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu registrácie alebo k zrušeniu registrácie, registráciu obnoví s tým, že zdravotnícky pracovník už nebude musieť predkladať všetky doklady, ktoré podľa § 63 predkladal pri tzv. prvej registrácii, ale iba tie, ktoré preukazujú zmeny, ktoré medzitým nastali.

Pre prípady úmrtia zdravotníckeho pracovníka, alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho sa dopĺňa ustanovenie § 63d, podľa ktorého jeho registrácia v komore zaniká.

K bodu 26

Vzhľadom na skutočnosť, že registrácia sa podľa § 31 stáva jednou z podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, je potrebné zabezpečiť aktualizáciu registra po zistení nových skutočností.

K bodu 27

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie schválilo Ministerstvo zdravotníctva ako štúdium určené na výkon pracovných činností v zdravotníctve a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s ustanovením § 27 ods. 2.

K bodu 28Upravuje sa fyzioterapeutom podmienka dvojročnej odbornej zdravotníckej praxe po absolvovaní príslušného štúdia na vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na výkon zdravotníckeho povolania ako aj licencie na výkon funkcie odborného zástupcu.

V zmysle všeobecných pravidiel smernice ES/36/2005 má osoba príslušným štúdiom získat

odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností tak, aby bola schopná samostatne a kompetentne vykonávať činnosti bez ohľadu na to, či je to v zamestnaneckom alebo tzv. samo-zamestnaneckom postavení (v našej právnej terminológii osoba podnikajúca vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť - teda aj napríklad vykonávajúca činnosť na licenciu).

Dodatočné vyžadovanie praxe na udelenie licencie je v rozpore s týmto princípom vyplývajucim zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, poukazuje skôr na potrebu urýchleného skvalitnenia - rozšírenia príslušného štúdia fyzioterapeutov o potrebnú odbornú zdravotnícku prax vykonavanú pod dohľadom školitela, čo bude potrebné na vysokých školách pripravujúcich fyzioterapeutov urýchlene napraviť, avšak dovtedy je potrebné zabezpeciť, aby rezort z titulu ochrany pacienta pred nekvalitným poskytovaním zdravotnej starostlivosti ustanovil takúto požiadavku na vydanie licencie.

K bodu 29V nadväznosti na zavedenie povinnosti registrácie ako podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania sa v § 73 odsek 1 dopĺňa písmenom e), podľa ktorého je dočasné pozastavenie registrácie dôvodom pre dočasné pozastavenie licencie.

K bodu 30V nadväznosti na bod 29 sa upravuje rozsah dočasného pozastavenia licencie.

K bodu 31

Doplnením citácie sa umožní postihovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za nesplnenie povinností ustanovených v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71.

K bodu 32

Navrhovaná úprava zlepšuje disciplínu ambulantných lekárov pri dodržiavaní ordinačných hodín a pri zabezpečovaní zastupovania v prípade neprítomnosti, čím sa spolu s fungovaním lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby dosiahne nepretržitá zdravotná starostlivosť.

K bodu 33

Úprava rieši prípady, keď pitva nebola nariadená v prípade, kedy nariadená byť mala a následne bol sťažený výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

K bodu 34Ide o povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Ide o zavedenie mechanizmu, ktorým bude zabezpečené, že pacientovi – poistencovi zdravotnej poisťovne nebude môcť byť poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti odmietnuté poskytnutie zdravotnej starostlivosti čím sa zabezpečí dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom.

K bodu 35Z dôvodu jednotného postupu orgánov dozoru sa upravujú pravidlá a postupy dozornej činnosti, ktoré v súčasnosti platná úprava neustanovuje.

K bodu 36Podľa platného § 93a ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z sú lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni oprávnení vykonávať lekársku posudkovú činnosť len po získaní licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Osoby pracujúce pre Sociálnu poisťovňu ako posudkoví lekári bez potrebnej špecializácie posudkové lekárstvo (centralizované činnosti ako rozhodovanie v odvolacom konaní a podobne) alebo bez potrebného certifikátu na certifikovanú pracovnú činnosť (bežná posudková činnosť na regionálnej úrovni pobočiek) sú podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z povinní si potrebnú kvalifikáciu doplniť a získať licenciu na výkon lekárskej posudkovej činnosti najneskôr do 31. decembra 2009. Je potrebné legislatívne upraviť postavenie zamestnancov, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni a nemali možnosť získať licenciu z dôvodu prípravy na získanie diplomu, resp. certifikátu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí zachovanie kontinuálnej činnosti subjektov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

K bodu 37k odseku 1: Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a postavenia jednotlivých zdravotníckych povolaní v systéme zdravotnej starostlivosti po uskutočnení zmeny v triedení zdravotníckych povolaní podľa nového návrhu ustanovenia § 27 obsiahnutého v tomto návrhu zákona sa zároveň v prechodných ustanoveniach upravuje, že osoby zaradené do kategórie iný zdravotnícky pracovník podľa doterajšej právnej úpravy sú a naďalej zostávajú zdravotníckymi pracovníkmi aj podľa tohto nového zákona. Rozhodujúci termín je určený v súvislosti s navrhovanou účinnosťou zákona od 1. júna 2009.

k odseku 2: Nadväzne na zavedenie povinnosti registrácie ako podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania je potrebné zamedziť duplicitnému procesu registrácie u tých osôb, ktoré už v komorách registrované sú na základe platných právnych predpisov a zároveň zabezpečiť prechodné obdobie na registráciu osôb, ktoré sa z rôznych dôvodov neregistrovali - hlavne osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, ale ho ešte na území Slovenskej republiky nezačali vykonávať (a teda nemuseli byť registrované) alebo osôb, ktoré prerušili výkon zdravotníckeho povolania a tiež sa nestihli registrovať. Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa budú zdravotnícki pracovníci registrovaní v komorách podľa predpisov platných do 31. mája 2009 považovať za registrovaných podľa tohto zákona a zdravotnícki pracovníci, ktorí sa neregistrovali podľa predpisov platných do 31. mája 2009, lebo nezačali vykonávať alebo nevykonávali zdravotnícke povolanie a ku dňu účinnosti tohto zákona zdravotnícke povolanie vykonávajú, sa registrujú podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2009.

k odseku 3: V navrhovanom odseku ide o prechodné ustanovenie k bodu 31 tohto návrhu zákona, ktorým sa upravuje, že licencie vydané fyzioterapeutovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon zdravotníckeho povolania ako aj na výkon funkcie odborného zástupcu budú platné aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 4: Upravuje sa pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a špecializovanej zubno - lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prechodné ustanovenie na účely poskytovania lekárskej služby prvej pomoci, aby povolenia vydané príslušným samosprávnym krajom boli platné do 31. decembra 2009 a povinnosť poskytovateľov požiadať do tohto dátumu o vydanie nových povolení podľa ustanovení tohto zákona.

K odseku 5: Upravuje sa, že inštruktorské preukazy vydané podľa predpisov platných do 31. decembra 2007 (t.j. získané v kurzoch inštruktorov, ktoré neboli akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR) stratia platnosť 1. januára 2010, ostatné potvrdenia o absolvovaní akreditovaného kurzu inštruktora prvej pomoci (vydané v kurzoch inštruktorov, ktoré boli akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR, keď akreditované Ministerstvo zdravotníctva SR získalo túto právomoc, teda od 1. januára 2008) sa považujú za potvrdenia o absolvovaní akreditovaného kurzu inštruktora prvej pomoci vydané podľa tohto návrhu a stratia platnosť päť rokov vydania v prípade, že si osoba neobnoví vedomosti a zručnosti z vyučovania prvej pomoci.

K odseku 6: Upravuje sa pre prevádzkovateľov zdravotníckeho zariadenia, ktoré vykonávajú činnosť centra požiadať ministerstvo zdravotníctva o schválenie svojej činnosti najneskôr do 31. decembra 2009.

K bodu 38

V nadväznosti na úpravu zdravotníckych povolaní v § 27 sa upravuje výpočet zdravotníckych povolaní v prílohe č. 2 zákona.

K bodu 39

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa v prílohe č. 3 slovo „kategória“ nahrádza slovom „povolanie“.

K článku II

Ide o zosúladenie s § 40 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého sú kurzy prvej pomoci oprávnené vykonávať aj iné organizácie ako je Slovenský Červený kríž, ak získajú akreditáciu od Ministerstva zdravotníctva SR. Slovenský Červený kríž je podľa § 15 ods. 3 zákona č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov na pokračovanie vo výučbe obyvateľstva v prvej pomoci tiež povinný získať akreditáciu od Ministerstva zdravotníctva SR, a to do 31. decembra 2008.

K článku III

Dopĺňa sa ustanovenie, v ktorom sa špecifikujú náležitosti rozpisu lekárskej služby prvej pomoci určené samosprávnym krajom pre výkon lekárskej služby prvej pomoci u konkrétneho prevádzkovateľa ambulancie lekárskej služby prvej pomoci.

K článku IV

Ide o presunutie splnomocňovacieho ustanovenia zo zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do zákona č. 578/2004 Z. z. (čl. I bod 11 tohto návrhu zákona), čím sa (v súlade s odporúčaniami Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR pre správne právo, ktoré 21. januára 2008 uviedla pri prerokúvaní vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 28/2008 Z. z.) umožní úprava minimálnych požiadaviek nielen na kurzy prvej pomoci a skúšky z poskytovania prvej pomoci pre žiadateľov o vodičské oprávnenie a vodičov, ako je to doposiaľ, ale aj pre iné cieľové skupiny potenciálnych frekventantov kurzov prvej pomoci ako sú žiadatelia o vodičské oprávnenie a vodiči.

K článku V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2009 tak, aby mali občania dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravu od jeho predpokladaného prerokovania a schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky – okrem ustanovení týkajúcich sa splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie širšej úpravy vykonávacieho predpisu o kurzoch prvej pomoci, ktorých účinnosť sa pre zabezpečenie dostatočného časového priestoru na prípravu vykonávacieho predpisu navrhuje od 1. januára 2010 (Čl. I. bod 13 a Čl. IV).

V Bratislave 17. decembra 2008

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

Problematika autoškôl je v súčasnosti upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zaberá dva ucelené paragrafy a čiastkovo ešte niekoľko ďalších, a v zákone č. 359/2000 Z.z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl, ktorý sa však týka len komory a jej úloh v oblasti výcviku a doškoľovacích kurzov inštruktorov autoškôl. Podstatná čast problematiky autoškôl je upravená vo vykonávacej vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 95/1997 Z.z. o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie a o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z.z. a vyhlášky č. 352/2004 Z.z.

Tento stav je potrebné zmeniť z niekoľkých dôvodov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 225/2004 Z.z, ktorá upravuje problematiku vodičských preukazov podľa smernice Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/EHS a smernice Rady 2000/56/ES. S nimi súvisí potreba upraviť obsah vodičských testov (príloha II smernice Rady 2000/56/ES).

Ďalším dôvodom je, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. septembra 2003 č. 830 schválila zásady činnosti komôr zriadených zákonom a uložila ministrom podstatnú časť existujúcich komôr zrušiť, resp. pretransformovať na občianske združenia. Vo vzťahu k Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky uznesením zo 14. januára 2004 č. 9 rozhodla o zrušení Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a o pretransformovaní jej personálneho a majetkového substrátu do občianskeho združenia, ktoré v postavení živnostenského spoločenstva môže plniť niektoré úlohy v oblasti výcviku a doškoľovania inštruktorov autoškôl.

Napokon niektoré ustanovenia terajšej vyhlášky č. 95/1997 Z.z. presahujú rámec vykonávacieho predpisu, a preto je potrebné problematiku upraviť formou zákona. Aj po tejto úprave však mnohé podrobnosti týkajúce sa činnosti autoškôl a kurzov budú upravené vo vyhláške v nadväznosti na novú vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

V Českej republike už došlo k zákonnej úprave problematiky autoškôl v roku 2000 a problematika je komplexne upravená v zákone č. 247/2000 Sb. o získavaní a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel v znení zákona č. 478/2001 Sb. V súčasnosti sa pripravuje jeho ďalšia novela.

II.

Navrhovaný zákon komplexne (spolu s vykonávacou vyhláškou) upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvá dopravy a vnútra. Navrhuje sa, aby prevádzkovanie autoškôl bolo viazanou živnosťou, pričom osobitné podmienky prevádzkovania tejto živnosti komplexne upravuje navrhovaný zákon. Zostatok problematiky je vo všeobecnej úprave podľa živnostenského zákona.

Obsah skúšobných testov, obsah vodičských skúšok, rozsah povinností vodičov a vodičské evidencie zostávajú v kompetencii ministerstva vnútra a z hľadiska právnej úpravy zostávajú v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a jeho vykonávacej vyhláške č. 225/2004 Z.z.

Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku. Napríklad len porovnaním úspešnosti skúšok na oprávnenie viesť motorové vozidlá za ostatných päť rokov sa v celoslovenskom merítku výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.

V roku 1998 bolo vyskúšaných 77 870 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky ............................. 6 760 absolventov (8,68 %),

z praktickej jazdy ..................................................................4 281 absolventov (5,50 %),

z konštrukcie vozidiel ..........................................................1 500 absolventov (1,93 %);

V roku 2003 bolo vyskúšaných 98 865 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky .......................... 12 025 absolventov (12,16 %).

z praktickej jazdy ................................................................ 9 628 absolventov (9,74 %),

z konštrukcie vozidiel .........................................................3 360 absolventov (3,40 %).

Tieto údaje o celkových počtoch neúspešných absolventov na skúškach sú výrazne rozdielne porovnávaním jednotlivých autoškôl. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí zamestnávajú inštruktorov a ktorí majú vlastnú technickú základňu (autocvičisko, alebo trenažér, vlastné učebne a vlastné výcvikové vozidlá), majú na skúškach spravidla nižšie percento neúspešných absolventov. V kontraste s tým sú novodobé tzv. „kufríkové autoškoly“ o jednej fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva ani jedného inštruktora a nemá vlastnú technickú základňu, a vykonáva sa ako voľná ohlasovaná živnosť popri zamestnaní so sídlom v byte. Absolventi týchto autoškôl spravidla napĺňajú počty neúspešných na skúške.

Pritom inkasované sumy za vodičský výcvik sú na trhu približne rovnaké za výrazne rozdielnu kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí investovali do technickej základne a zamestnávajú v pracovnom pomere inštruktorov, majú nepochybne vyššie náklady než tí, ktorí nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu. Takáto benevolencia na jednej strane núti znižovať náklady i nároky všetkých autoškôl a na druhej strane prináša zisky tým, čo nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu.

Hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré kladú neúmerne nízke požiadavky na podnikanie v oblasti výučby a výcviku uchádzačov o vodičské oprávnenie. Terajšia právna úprava nekladie prakticky nijaké odborné, finančné a podnikateľské požiadavky na vznik a fungovanie autoškôl a tých málo požiadaviek je nejasne formulovaných, takže ich umožňuje veľmi ľahko obchádzať. V súčasnosti nie je vylúčené, aby „autoškolu“ prevádzkovala fyzická osoba bez vzdelania a náležitej praxe na vypožičanom výcvikovom vozidle s výučbou v akejkoľvek miestnosti (t.j., bez vybavenia výcvikovými pomôckami) a s praktickým výcvikom na hocijakom parkovisku, t.j., bez vlastnej kvalifikácie, bez zamestnávania inštruktorov, bez vlastnej technickej základne a bez vedenia účtovníctva. Takáto benevolencia práva sa v ostatných piatich rokoch prejavila prudkým nárastom celkového počtu autoškôl avšak bez zvýšenia kvality výučby a výcviku.

Na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo evidovaných už 697 s 3095 inštruktormi. Pritom k nárastu autoškôl o 162 je nárast inštruktorov len 155. Už z tohto údaja je zrejmé, že nárast počtu autoškôl nemohol znamenať nárast kvality, pretože na jednu novú autoškolu pripadá menej ako jeden inštruktor.

Nezamestnávanie inštruktorov a nedostatočná technická základňa mnohých autoškôl spôsobuje, že sa nedodržiavajú učebné osnovy, vykazujú sa vyučovacie hodiny, ktoré sa nikdy neuskutočnili, alebo sa predčasne ukončujú vyučovacie hodiny a nedodržiavajú sa predmetové nadväznosti. To má priamy vplyv na kvalitu výučby a výcviku, čo potvrdzujú vyššie uvedené údaje o počtoch neúspešných absolventov na skúškach. Stále sa znižujúca kvalita výučby a výcviku v autoškolách znižuje úroveň nových vodičov, čo bezprostredne vplýva aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Navrhovaná úprava sleduje odstrániť aspoň najkrikľavejšie nedostatky, najmä

- mení podnikanie z voľnej ohlasovanej živnosti na viazanú živnosť s vymedzením požadovanej odbornej spôsobilosti a technickej základne,

- vymedzuje autoškolu ako prevádzkáreň v zmysle živnostenského zákona, ako podnik v zmysle Obchodného zákonníka a ako účtovnú jednotku v zmysle predpisov o účtovníctve,

- ustanovuje tzv. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, a to odbornú spôsobilosť danú vzdelaním a odbornou praxou, finančnú spoľahlivosť, vybavenosť autoškoly inštruktormi a technickou základňou,

- ustanovuje, že prevádzkovať autoškolu môže len držiteľ živnostenského oprávnenia, a to buď priamo majiteľ osobne (fyzická osoba) alebo prostredníctvom tzv. zodpovedného zástupcu,

- umožňuje, aby jeden majiteľ mohol prevádzkovať viac autoškôl (doteraz tzv. strediská), ak každá z nich spĺňa požiadavky navrhovaného zákona,

- presne ustanovuje požiadavky (spolu s vykonávacím predpisom) na technickú základňu autoškoly (na učebne, na autocvičisko, na trenažér, na výcvikové vozidlá a na učebné pomôcky),

- ustanovuje povinnosť mať technickú základňu v účtovníctve ako hmotný majetok, a to aj v prípade finančného prenájmu v súlade s novým zákonom o dani z príjmov,

- upresňuje požiadavky na získanie inštruktorského oprávnenia a na predlžovanie platnosti inštruktorského preukazu,

- upresňuje kompetencie správnych orgánov v oblasti štátnej správy na úseku autoškôl a tzv. štátneho odborného dozoru nad autoškolami,

- upravuje skutkové podstaty a sankcie za správne delikty a za priestupky,

- transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie, ktoré by malo ako živnostenské spoločenstvo plniť úlohy podľa živnostenského zákona, a prípadne ďalšie úlohy, ktoré môže naň preniesť ministerstvo.

III.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej prílohe. Pripomienky zásadného charakteru boli na vzájomných rokovaniach odstránené. Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády SR dňa 29. júna 2004, kedy ho vrátila na dopracovanie. Druhé prerokovanie návrhu zákona sa uskutočnilo v Legislatívnej rade vlády SR dňa 21. septembra 2004 a predkladaný materiál je upravený v zmysle jej pripomienok. Materiál prerokovala a schválila vláda SR dňa 6. 10. 2004.

IV.

Návrh nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na plán práce, pretože sa ním nemenia kompetencie orgánov štátnej správy.

Návrh nemá nijaký dopad ani na rozpočty územnej samosprávy, pretože im z návrhu nevyplývajú nijaké úlohy.

Ministerstvo financií SR nemá k návrhu zákona z hľadiska rozpočtových dôsledkov pripomienky.

Návrh nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia podnikania, ani nové povinnosti podnikateľom. Upresnením povinností podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky podnikania pre všetkých uchádzačov, a tým sa prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo by malo byť prínosom.

Návrh vzhľadom na svoju povahu nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovujú sa medze zákona. Prvýkrát ide o ucelenú zákonnú úpravu autoškôl. Doteraz bola problematika roztrúsená v rôznych právnych predpisoch – zákonoch i vyhláškach.

K § 2: V ustanovení ide o legálne vymedzenie autoškôl a presné určenie ich postavenia v podnikaní ako prevádzkární. Činnosť autoškôl je podľa návrhu poskytovaním služieb verejnosti na základe zmluvy občianskoprávnej povahy. Vzťahy medzi účastníkmi kurzov a autoškolou budú od začiatku kurzov až do ich skončenia v režime súkromného práva (Občianskeho zákonníka), a preto navrhovaný zákon túto stránku nerieši.

Podľa návrhu je prevádzkovateľ autoškoly živnostník prevádzkujúci viazanú živnosť. Týmto vymedzením sa dokončí historické vyčleňovanie autoškôl pôvodne ako zariadení Zväzu pre spoluprácu s armádou (tzv. Zväzarmu). Pritom aj po prijatí tohto zákona zostane autoškola súčasťou procesu vydávania vodičských oprávnení, keď s podaním prihlášky do autoškoly začína správne konania o vydanie vodičského oprávnenia (vodičského preukazu) na dopravnom inšpektoráte, ktoré končí vydaním vodičského preukazu (t.j., na dopravnom inšpektoráte). Tento relikt socializmu bude možné odstrániť až dôkladnou novelou alebo novým zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý oddelí výcvik vodičov v autoškole od konania o udelenie vodičského oprávnenia na dopravnom inšpektoráte.

K § 3: Registrácia autoškoly je základným predpokladom na vydanie živnostenského oprávnenia a na prevádzku autoškoly. Vykonávanie kurzov bez registrácie a bez živnostenského oprávnenia bude aj naďalej považované za nedovolené podnikanie.

Ustanovenie upravuje najmä procesnú stránku registrácie – príslušnosť správneho orgánu, náležitosti žiadosti (t.j., návrhu na začatie registračného konania) a kritériá posudzovania spôsobilosti.

Ako vecne príslušný správny orgán sa navrhuje ponechať obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zriadený 1. januárom 2004. Navrhuje sa však, aby ním nebol každý, ale len tie, ktoré sídlia v sídle krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Z hľadiska miestnej príslušnosti sa navrhuje ponechať príslušnosť určenú podľa sídla autoškoly.

Dôvodom navrhovanej zmeny vecnej príslušnosti je skutočnosť, že agenda autoškôl a inštruktorov autoškôl nie je natoľko frekventovaná, aby ju bolo možné plnohodnotne vykonávať na každom zo 46 obvodných úradov. Preto sa musí kumulovať s inými agendami, čo podľa poznatkov z praxe znižuje kvalitu jej výkonu a neumožňuje výkon štátneho odborného dozoru. Táto agenda totiž vyžaduje určitú mieru odborných vedomostí, schopností a skúseností a koncentrácia agendy len na osem obvodných úradov umožní zabezpečiť jej výkon kvalifikovaným úradníkom bez potreby nadmerných kumulácií s inými úradníckymi činnosťami. Sústredenie agendy do ôsmych obvodných úradov uľahčí aj výkon vnútornej kontroly (inštančného dohľadu ministerstva) a štátneho odborného dozoru nad autoškolami, evidenčné spracúvanie údajov a komunikáciu s ministerstvom vo veciach skúšok odbornej spôsobilosti uchádzačov o inštruktorské oprávnenie i skúšok na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov.

Registračné konanie je správnym konaním podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. Znenie § 3 návrhu je konštruované tak, že každý žiadateľ, ktorý splní požiadavky zákona na registráciu autoškoly, bude mať právny nárok na registráciu. Ak žiadateľ splní aj všeobecné požiadavky živnostenského zákona (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), bude mať právny nárok aj na vydanie živnostenského oprávnenia. Táto konštrukcia prakticky vylúči korupčné prostredie.

Dokladom o registrácii autoškoly bude osvedčenie o registrácii, ktoré bude pre živnostenský úrad dokladom o splnení osobitnej podmienky prevádkovania živnosti (§ 7 živnostenského zákona).

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

K § 4: Odborná spôsobilosť žiadateľa o registráciu autoškoly je jedným zo základných zákonných požiadaviek na vydanie živnostenského oprávnenia. Tak, ako aj pri iných regulovaných činnostiach, vymedzuje sa vzdelaním a praxou. Na prevádzkovanie autoškoly plne postačuje vysokoškolské vzdelanie I. stupňa (t.j., bakalárske) alebo úplné stredné odborné vzdelanie (t.j., stredoškolské s maturitou).

Podľa návrhu sa požaduje, aby požiadavku odbornej spôsobilosti spĺňal žiadateľ (ak bude podnikať ako fyzická osoba). Ak pôjde o právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, ktorá bude chcieť podnikať s viacerými autoškolami, musí mať v súlade so živnostenským zákonom tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti. Tým sa zabezpečí, že každá autoškola bude prevádzkovaná fyzickou osobou, ktorá spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti, a zároveň sa znemožní zriaďovanie tzv. stredísk, ktoré neprevádzkovala odborne spôsobilá osoba.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní a praxe získaných v zahraničí sa použije zákon č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (§ 23).

K § 5: Ďalšou nevyhnutnou požiadavkou na registráciu autoškoly je požiadavka na úplnosť a vhodnosť technickej základne. Keďže autoškola je z právneho hľadiska prevádzkáreň, v ktorej sa prevádzkuje živnosť, musí spĺňať jednak všeobecné požiadavky na prevádzkáreň podľa živnostenského zákona a jednak osobitné požiadavky vyplývajúce z nevyhnutnosti zabezpečiť náležité prevádzkovanie živnosti zo špeciálneho odborného hľadiska. Tak, ako doteraz, sa bude vyžadovať jednoúčelovosť priestorov a zariadení tvoriacich technickú základňu autoškoly.

Možnosť nahradiť autocvičisko trenažérom vyplýva z pokroku vývoja trenažérov, ktoré sú natoľko dokonalo simulujúce cestnú premávku, že nie je potrebné mať aj autocvičisko. Autocvičisko ako priestor simulujúci cestnú premávku je nákladná inžinierska stavba, a to vstupnými nákladmi vzhľadom na ceny pozemkov a stavebných prác, ale aj z hľadiska zabezpečenia prevádzky, údržby a ostrahy. Pritom výsledky výcviku na autocvičisku nie sú zásadne lepšie ako výsledky výcviku s použitím trenažéra a obstarávacia cena trenažéra je len zlomkom nákladov na obstaranie, výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a ostrahu autocvičiska.

V súhrne technická základňa autoškoly tvorí podnik, ktorý slúži povolenému podnikaniu a ktorý musí byť vedený v účtovníctve ako hmotný majetok (súčasť obchodného majetku). To sa týka najmä výcvikových vozidiel špeciálne vybavených, označených a schválených na výcvik, trenažéra a výcvikových pomôcok vyššej technickej i finančnej náročnosti (napr. rezov alebo modelov motora alebo prevodovky).

Návrh umožňuje premiestňovať výcvikové vozidlá len medzi autoškolami jedného prevádzkovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že výcvikové vozidlá, najmä nákladné autá, autobusy, traktory a podobné špeciálne vozidlá sú drahé a ich vyťaženosť v jednej autoškole je spravidla veľmi nízka a tak pre každého prevádzkovateľa autoškoly ide o veľkú finančnú záťaž s minimálnou návratnosťou. Iné premiestňovanie neprichádza do úvahy, pretože by išlo o nejasnosti v účtovníctve a zároveň o porušenie ustanovení živnostenských predpisov o prevádzkárni a jej technickom a technologickom vybavení.

K § 6: Finančná spoľahlivosť je schopnosť podnikateľa zabezpečiť začatie a riadne prevádzkovanie autoškoly (podniku).

Požiadavka finančnej spoľahlivosti je všeobecnou požiadavkou každého podnikania v cestnej doprave. Rezortne patrí výkon činnosti autoškôl do podnikania v cestnej doprave, a preto je náležité, aby aj podnikatelia v oblasti autoškôl spĺňali požiadavku finančnej spoľahlivosti doteraz vyžadovanú od dopravcov.

K § 7: V tomto ustanovení sú zhrnuté základné povinnosti každého prevádzkovateľa autoškoly. Ich nesplnenie je sankcionované pokutou ako správny delikt a zrušením registrácie autoškoly. Nejde o nové povinnosti, ale teraz sú upravené len vo vyhláške.

K § 8: Ustanovenie upravuje dôvody a proces zrušovania registrácie autoškoly. Zrušenie registrácie autoškoly následne má vplyv na existenciu živnostenského oprávnenia.

Výpočet dôvodov je taxatívny, pričom len posledný dôvod (odsek 3 písm. d) má sankčný charakter. Preto len tento dôvod je spojený s ochranným opatrením.

Konanie o zrušenie registrácie autoškoly je správnym konaním a začína sa z vlastného podnetu správneho orgánu (obvodného úradu dopravy).

Odvolanie je vylúčené len pri rozhodnutí, ktorým sa plne vyhovelo jedinému účastníkovi konania, a pri rozhodnutí, ktoré vydal iný orgán (živnostenský úrad) podľa živnostenského zákona.

Odňatie odkladného účinku odvolaniu je motivované tým, aby sa neprevádzkovala autoškola nezákonne s veľkými rizikami pre budúcich vodičov.

K § 9: Ustanovenie vymedzuje, kto sa môže stať inštruktorom autoškoly. Ustanovuje sa, že to môže byť len zamestnanec v pracovnom pomere. Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Bezúhonnosť sa vzhľadom na charakter výučby a výcviku vzťahuje nielen na beztrestnosť, ale aj na bezúhonnosť z hľadiska spoľahlivosti v cestnej premávke. Preto dôvodom straty bezúhonnosti je nielen právoplatné odsúdenie za trestný čin, ale aj právoplatný postih za taký priestupok, ktorý sa eviduje v evidencii dopravných priestupkov. Ide už o doterajší stav, ktorý je však upravený len vyhláškou.

Inštruktorské oprávnenie je základným odborným predpokladom pre vykonávanie činnosti inštruktora autoškoly.

Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje požiadavky na udelenie inštruktorského oprávnenia, pričom každý, kto ich splní, má vynutiteľný nárok na jeho udelenie. Takéto riešenie má predísť korupčným príležitostiam.

Udeľovanie inštruktorského oprávnenia je správnym konaním, ktoré začína podaním žiadosti na obvodnom úrade dopravy po absolvovaní inštruktorského kurzu (výučby a výcviku) v oprávnenej právnickej osobe (živnostenskom spoločenstve) a končí udelením inštruktorského oprávnenia po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.

Dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia je inštruktorský preukaz, ktorý v súlade s § 47 ods. 7 a § 51 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. nahrádza písomné vyhotovenie rozhodnutia o udelení inštruktorského oprávnenia.

K § 10: Tak, ako doteraz, podstatným na udelenie inštruktorského oprávnenia je úspešné absolvovanie inštruktorskej skúšky, ktorou sa má overiť úroveň vedomostí a praktických zručností získaná v inštruktorskom kurze. V snahe zabrániť miestnym vplyvom a zabezpečiť jednotnosť obsahu a obtiažnosti skúšky na celom území Slovenskej republiky sa navrhuje, aby ju zabezpečovalo ministerstvo tak, že zostaví skúšobné komisie a že určí obsah inštruktorskej skúšky.

Vykonanie inštruktorskej skúšky je štádiom správneho konania začatého podaním žiadosti na obvodný úrad, ktoré pokračuje absolvovaním povinného inštruktorského kurzu podľa jednotných učebných osnov v poverenom živnostenskom spoločenstve a ktoré skončí rozhodnutím obvodného úradu o udelení, resp. neudelení inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o neudelení inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11: Inštruktorský preukaz je úradným dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia. Držiteľ inštruktorského preukazu sa môže zamestnať u prevádzkovateľa autoškoly ako inštruktor autoškoly. Z doterajšieho právneho stavu sa ponecháva aj časová obmedzenosť platnosti inštruktorského preukazu.

V záujme minimalizácie korupčných príležitostí sa taxatívnym spôsobom ustanovujú dôvody odňatia inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o odňatí inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 12: Po uplynutí vyznačenej platnosti inštruktorského preukazu sa môže jeho platnosť predĺžiť len na základe absolvovania doškoľovacieho kurzu a vykonania skúšky po jeho skončení. To je aj terajší právny stav.

Ustanovujú sa pravidlá na uskutočňovanie doškoľovacích kurzov potrebných na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov. Aj ich vykonávanie zabezpečuje ministerstvo dopravy celoštátne vydanými učebnými osnovami, poverovaním ich vykonávaním živnostenské spoločenstvo a výkonom štátneho odborného dozoru.

Lehoty na podanie žiadosti sú potrebné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovania autoškôl tak, aby v dôsledku straty platnosti inštruktorského preukazu nezostala autoškola so zamestnancom, ktorý prestal byť inštruktorom autoškoly. V uvedených lehotách bude potrebné zabezpečiť vykonanie doškoľovacích kurzov i vykonanie skúšky.

Aj v tomto prípade je výpočet náležitostí taxatívny. Spolu s ustanovením zákonných lehôt má ísť o obmedzenie korupčných možností.

K § 13: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy v upravovanej oblasti verejnej správy a zároveň je orgánom hlavného štátneho odborného dozoru. V ustanovení sa toto jeho postavenie podrobne uvádza podľa jednotlivých úloh. V porovnaní s terajším právnym stavom nejde o nové úlohy.

K § 14 a 15: Aj v tomto prípade ide len o upresnenie už existujúcich úloh krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy, ktoré vznikli od 1. januára 2004.

K § 16: Evidenčné karty inštruktora autoškoly existujú aj teraz, ale ich právny základ a obsa je upravený len vyhláškou. Prevzatím do zákona sa posilňuje právne postavenie inštruktorov autoškôl.

K § 17: Štátny odborný dozor je z obsahového hľadiska výkonom štátnej kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Nie je preto potrebné jednotlivé kontrolné oprávnenia z tohto všeobecného zákona preberať, postačuje odkaz na všeobecnú úpravu. Napriek tomu sa dopĺňajú špecifické oprávnenia, ktoré dopĺňajú zákon o kontrole v štátnej správe. Ide tu o vzťah všeobecnej úpravy a špeciálnej úpravy.

K § 18: Ide o nové ustanovenie, ktoré presne upravuje skutkové podstaty i ostatné podmienky postihu správnych deliktov. Doterajšia úprava postihu za správne delikty sa ukázala v praxi ako nepresná a nedostatočná, a tým aj ako málo účinná. Terajšia výška možnej pokuty (100 000,- SK) zostala v návrhu zachovaná.

K § 19: Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku autoškôl, ktoré doteraz chýbali. Dali sa použiť len ustanovenia zákona SNR o priestupkoch upravujúce tzv. všeobecné priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch štátnej správy s postihom len do 1000,- SK, resp., výnimočne za splnenia určitých predpokladov do 3000, - SK.

K § 20: V nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. sa vymedzuje, na ktoré postupy a rozhodovania v oblasti verejnej správy sa nevzťahuje správny poriadok. Na ostatné konania, ktoré v tomto negatívnom výpočte nie sú uvedené, sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu.

Výpočet obsahuje postupy, ktoré nespĺňajú požiadavky na správne konanie podľa definície uvedenej v § 1 ods. 1 správneho poriadku, lebo sa v nich nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vzťah účastníkov kurzov a autoškôl (písmeno a) návrhu) je občianskoprávnym vzťahom (poskytovaním služby na základe zmluvy).

V písmenách b) až e) ide o interné postupy verejnej správy, ktoré sa nevzťahujú na nijaký subjekt mimo verejnej správy.

V písmene f) ide o súčasť správneho konania vedeného na obvodnom úrade dopravy (súčasť konania o registráciu autoškoly), takže nemôže ísť o samostatné správne konanie.

K § 21: Vláda Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2004 č. 9 rozhodla zrušiť Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl ako subjekt zriadený zákonom a pretransformovať ju na občianske združenie združujúce prevádzkovateľov autoškôl.

Komora bola zriadená v roku 2000 s dobrovoľným členstvom. Z hľadiska obsahu svojej činnosti komora plnila v podstate úlohy živnostenského spoločenstva a bežné spolkové úlohy. Transformáciou komory na občianske združenie bude môcť vykonávať všetky doterajšie činnosti.

Ustanovenie návrhu predpokladá aktívnu činnosť doterajšieho predstavenstva komory s cieľom zriadenia nástupníckej právnickej osoby bez potreby likvidácie terajšej komory. Zákon predstavenstvu komory výlučne na tento účel priznáva časovo obmedzené postavenie prípravného výboru (odsek 4).

K § 22: Návrh ustanovuje riešenie situácie pre prípad, že predstavenstvo komory nesplní požiadavku podľa § 21 a nezabezpečí vznik občianskeho združenia ako nástupníckej organizácie komory. V takom prípade bude musieť dôjsť k zániku komory likvidáciou, pretože by nebol právny nástupca.

Keďže komora nie je obchodná spoločnosť, je potrebné zákonom výslovne vztiahnuť ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce likvidáciu obchodných spoločností na likvidáciu komory (odsek 2).

K § 23: Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že po vstupe Slovenska do Európskej únie bude môcť prevádzkovať autoškolu na Slovensku aj uchádzač z iného členského štátu Európskej únie. Požiadavky na jeho vzdelanie a prax budú rovnaké, ale uznanie dokladov o nich musí byť právne upravené. Keďže ide o regulované povolanie podľa tzv. horizontálnych smerníc o uznávaní kvalifikácií, upravuje ich uznávanie zákon č. 477/2002 Z.z.

Zároveň treba riešiť aj spôsob preukazovania finančnej spoľahlivosti. Takáto osoba ju bude môcť preukazovať dokumentmi podľa práva štátu, v ktorom býva alebo sídli, pretože tam je daňovníkom, tam podniká a vedie účtovníctvo, a pod.

K § 24: V podstate sa preberajú splnomocňovacie ustanovenia z terajšej právnej úpravy. Bude však potrebné vydať novú vykonávaciu vyhlášku podľa odseku 1, pretože viaceré ustanovenia teraz platnej vyhlášky boli prevzaté do zákona.

K § 25: Ide o štandardné prechodné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť kontinuita teraz činných autoškôl, prebiehajúcich kurzov i platnosti inštruktorských preukazov.

Odsek 4 je reakciou na nový zákon o dani z príjmov, ktorý požaduje, aby veci podnikateľa vo finančnom prenájme boli v účtovníctve podnikateľa od 1. januára 2004 vedené ako hmotný majetok. Vzťahuje sa to len na obchodný majetok obstaraný po tomto dátume. Na odpisovanie a účtovanie finančného lízingu začatom pred 1. januárom 2004 zostávajú v platnosti ustanovenia zrušeného zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, a to až do uplynutia dohodnutej lehoty lízingu.

Posledný odsek má zabezpečiť, aby aj prevádzkovatelia autoškôl a inštruktori autoškôl, ktorí nespĺňajú požiadavku vzdelania, mohli tieto činnosti naďalej vykonávať.

K § 26: Navrhuje sa zrušiť zákon č. 359/2000 Z.z. z dôvodu zrušenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a vyhlášku č. 95/1997 Z.z. z dôvodu, že niektoré ustanovenia sa prevzali do zákona a ďalšie budú novo upravené. Nová vyhláška sa vydá ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

K čl. II: Ide o novelu živnostenského zákona, ktorým sa zrušuje možnosť vykonávať inštruktora autoškoly tzv. Schwarz systémom, t.j., obchádzať zamestnanecký pomer zabezpečovaním základnej úlohy prevádzkovateľa autoškoly živnostníkmi. Týmto ustanovením sa dosiahne súlad s § 7 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti zamestnancami v pracovnom pomere. V prípade autoškôl sú prevažujúci predmet činnosti vodičské kurzy ako hlavný predmet podnikania prevádzkovateľov autoškôl.

Týmto návrhom sa sleduje zabrániť existencii inštruktorov s voľnou ohlasovanou živnosťou, ktorí pendlovali medzi viacerými autoškolami. Sú prípady, keď takýto „lietajúci“ inštruktori vykázali popri zamestnaní (t.j., na živnosť) desiatky hodín výučby a výcviku týždenne pre viaceré autoškoly. Mnohé hodiny výučby a výcviku však boli len vykázané, ale v skutočnosti sa nikdy neuskutočnili alebo sa uskutočnili skrátene.

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly len v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Ďalej sa prevádzkovanie autoškoly zavádza do prílohy č. 2 ako viazaná živnosť namiesto terajšej voľnej ohlasovanej živnosti.

K čl. III: Zmena zákona č. 315/1996 Z.z. a navrhovaná úprava vyžaduje zmenu v systéme správnych poplatkov. Obsahovo nejde o zmenu (zvýšenie alebo zníženie) správnych poplatkov, ale o ich textové upresnenie vzhľadom na zmenu vodičských skupín a podskupín v nadväznosti na právne akty Európskych spoločenstiev vyjadrené v novej vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

K čl. IV: Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je potrebná preto, lebo treba z neho vyňať tie ustanovenia, ktoré upravujú problematiku upravenú v navrhovanom zákone.

Bratislava, 6. októbra 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu