Zákon o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 93/2005 účinný od 01.01.2008 do 12.03.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä upresňuje jednotlivé ustanovenia zákona v záujme ich bezproblémovej aplikácie v praxi.

Z hľadiska obsahu návrh predloženého zákona upresňuje ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú nejasnosti. Definuje sa pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rozčleňuje sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr. Dopĺňa sa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky Ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho pracovníka a určujú sa podmienky akreditácie, osvedčenia o akreditácii a povinnosti vzdelávacej ustanovizne. Zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Taktiež sa zavádzajú akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.

Cieľom návrhu zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách.

Požaduje sa pre zubných lekárov, lekárov, sestry a pôrodné asistentky daňové zvýhodnenie pri úhradách zdravotníckeho pracovníka za špecializačné štúdium, ktoré je súčasťou ďalšieho vzdelávania. Daňovo sa zvýhodnia úhrady zdravotníckeho pracovníka zaplatené vzdelávacej ustanovizni len za ďalšie vzdelávanie, ktoré je špecializačným štúdiom u zubného lekára, lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Ako nezdaniteľná časť základu dane prichádza do úvahy u lekárov najviac 10 000 Sk ročne a u sestier a pôrodných asistentiek najviac 3 500 Sk ročne. Vychádzajúc z údajov Slovenskej zdravotníckej univerzity (počty absolventov špecializačného štúdia v Slovenskej republike. Slovenská zdravotnícka univerzita, jún 2006 - Interný materiál) absolvovalo v roku 2005 v Slovenskej republike špecializačné štúdium 22 zubných lekárov, 581 lekárov, 1 502 sestier a 43 pôrodných asistentiek, čo spolu činí 2148 zdravotníckych pracovníkov vo vymenovaných zdravotníckych povolaniach.

Navrhovaná právna úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočty samosprávnych krajov a obcí.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočty samosprávnych krajov a obcí:

a)z dôvodu daňového zvýhodnenia zdravotníckych pracovníkov, ktorých je možné ročne vzdelávať v špecializačnom štúdiu a certifikačnom štúdiu; predpokladaný výpadok zo štátneho rozpočtu je 251 503 Sk, predpokladaný výpadok z rozpočtu samosprávnych krajov je 953 277,5 Sk a predpokladaný výpadok z rozpočtu obcí je 2 851 719,5 Sk.

b)na základe praktických skúseností z dopadov na štátny rozpočet z roku 2007 MZ SR nepredpokladá finančný dopad na štátny rozpočet rokov 2008-2010 v súvislosti so zachovaním štatútu príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Predpokladaný výpadok zo štátneho rozpočtu je 4 056 500 Sk.

Počet zdravotníckych pracovníkov (absolventov) špecializačného štúdia - maximálny počet za jeden rokRočné výdavkyPredpoklad výpadku zo štátneho rozpočtuZubný lekár50500 000 Sk95 000 SkLekár1 00010 000 000 Sk1 900 000 SkSestra3 00010 500 000 Sk1 995 000 SkPôrodná asistentka100350 000 Sk66 500 SkSpolu4 15021 350 000 Sk4 056 500 Sk

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Z predmetu úpravy sa vypúšťa transformácia zdravotníckych zariadení v nadväznosti na navrhované zrušenie transformácie v súlade s Programovým vyhlásením vlády.

K bodu 2

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Zavádza sa pojem pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá v rámci minimálnej siete poskytovateľov sa vzťahuje k určeniu počtu a odborného zloženia poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v príslušnom samosprávnom kraji, aby sa zabezpečila kvalitná neodkladná zdravotná starostlivosť o osobu prevzatú od záchrannej zdravotnej služby. Zavádza sa pojem koncová sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť na príslušnom spádovom území.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3.

K bodu 5

Definuje sa zdravotnícke zariadenie na účely zberu a spracovania zdravotníckych štatistických údajov a informatizácie zdravotníctva.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti osobám vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, má vzhľadom na svoje osobitosti aj špecifické potreby na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby sa povinnosť zabezpečovať systém kvality na základe schváleného plánu systému kvality nevzťahovala na poskytovateľov, ktorí majú v spolupráci s akreditovaným certifikačným orgánom zavedený a aj zabezpečený medzinárodne uznávaný systém manažérstva kvality. Úpravou sa dosiahne, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí mať zavedený a zabezpečovať jeden z možných systémov kvality.

K bodu 9

Úpravou sa umožňuje aj zubným lekárom vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Z požiadaviek praxe je účelné vytvoriť túto legislatívnu možnosť aj zubným lekárom, čo v konečnom dôsledku bude v prospech pacientov, nakoľko im bude možné poskytnúť zdravotné výkony u iného poskytovateľa prípadne v prirodzenom sociálnom prostredí osoby.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby odborný zástupca nevykonával činnosť odborného zástupcu pre viac ambulancií špecializovanej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na charakter poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie odráža požiadavky praxe, z ktorých vyplýva, že nie je opodstatnené, aby odborný zástupca nemohol vykonávať činnosť odborného zástupcu pre viac ambulancií, v ktorých sa poskytuje všeobecná zdravotná starostlivosť.

K bodom 11 a 12

Terminologické zosúladenie ustanovení - spresnenie podmienky na vydanie povolenia v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

K bodu 13

Súčasné znenie zákona síce požaduje od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby plnil podmienky personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia, avšak plnenie tejto povinnosti býva v praxi zanedbávané. Z uvedeného dôvodu mnohé zdravotnícke zariadenia pri žiadosti o vydanie povolenia predložia plnenie podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia, ale následne pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti stanovené podmienky nespĺňajú. Takýto stav bezprostredne ohrozuje zdravie a život pacientov, nakoľko pri absencii plnenia týchto podmienok nemôže byť poskytovaná zdravotná starostlivosti na požadovanej úrovni.

K bodu 14

Dopĺňa sa kategória laborant o nové zdravotnícke povolanie, ktorého absolventi sú už v zdravotníckej praxi.

K bodom 15 a 16

Zdravotnícki pracovníci v zdravotníckom povolaní fyzioterapeut sa presúvajú z kategórie iných zdravotníckych pracovníkov do kategórie asistent, v ktorej sa vyskytujú zdravotnícke povolania s prípravou na zdravotníckych školách.

K bodu 17

Súčasné znenie splnomocňovacieho ustanovenia nie je dostatočné pre určovanie rozsahu praxe sestrám, pôrodným asistentkám a aj zdravotníckym pracovníkom v jednotlivých zdravotníckych povolaniach. Sú zadefinované výkony, ktoré môžu vykonávať samostatne a v spolupráci s lekárom, sestrou resp. pôrodnou asistentkou. Chýba znenie výkonu činností, ktoré môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci samostatne na základe ordinácie lekára t. j. napr. podať lieky všetkých foriem (injekcie, lieky, pripraviť pacienta na lekárom ordinovaný výkon.

K bodu 18

O základných ústavných právach a povinnostiach, ktorým je aj právo na štrajk, môžu rozhodovať iba súdy.

K bodu 19

Úpravou sa spresňuje trvanie preškolenia, ktoré musí zdravotnícky pracovník absolvovať v prípade prerušenia alebo nevykonávania zdravotníckeho povolania v období dlhšom ako štyri roky v priebehu predchádzajúcich piatich rokov, ktoré v praxi bolo možné rôzne interpretovať. Súčasná právna úprava spočívajúca v stanovení 60 pracovných dní vytvára možnosti na obchádzanie dosiahnutia cieľa ustanovenia napr. výkonom práce na skrátený pracovný úväzok. Určenie povinnosti doškolenia stanovením rozsahu hodín zodpovedajúcich plnému pracovnému úväzku po dobu šesťdesiatich pracovných dní zamedzí obchádzaniu zákona.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21

Požiadavka preškolenia je plne opodstatnená aj u zdravotníckych pracovníkov, ktorí po získaní príslušnej odbornej spôsobilosti nezačali do obdobia štyroch rokov vykonávať zdravotnícke povolanie v získanej odbornej spôsobilosti na výkon príslušných pracovných činností.

K bodu 22

Upravuje sa definícia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania v nadväznosti na nový Trestný zákon.

K bodu 23

Upravuje sa preukazovanie bezúhonnosti nielen u cudzinca, ale aj u občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 24

Úprava umožňuje upustiť od absolvovania prípravy na výkon práce v zdravotníctve u tých biológov, chemikov, fyzikov a genetikov, ktorí získali vysokoškolské magisterské alebo vysokoškolské inžinierske vzdelanie nadväzujúce na úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole.

K bodu 25

Oproti doterajšej úprave v § 40 sa navrhujú nasledovné zmeny.

V nových odsekoch 1, 2 a 18 sa rozširuje úprava vo vzťahu k vzorovým špecializačným programom a vzorovým certifikačným študijným programom, ktoré určujú minimálne požiadavky na obsah vzdelávania na študijné programy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (napr. urgentná medicína, maxilofaciálna chirurgia, dispečing záchrannej služby a ďalšie) Zároveň sa posilňuje kontrolná funkcia ministerstva zdravotníctva vo vzťahu ku kontrole kvality ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Úpravou v odseku 3 sa upresňuje, že ide o projekt študijného programu, ktorý predkladá vzdelávacia ustanovizeň na akreditáciu príslušného študijného programu. Z požiadavky praxe vyplynulo, že je potrebné bližšie špecifikovať, čo sa rozumie pod pedagogickou dokumentáciou. Keďže túto problematiku upravujú zákony č. 596/2003 Z. z. a 131/2002 Z. z., dopĺňajú sa odkazy na konkrétne ustanovenia týchto zákonov.

V odseku 6 sa spresňuje terminológia; v procese akreditácie ide o preukázanie zodpovedajúcich materiálno-technických vybavení a personálnych zabezpečení podmienok žiadateľa na vzdelávanie určené pre získanie potrebných praktických zručností študentov „na výkon príslušných pracovných činností“, čo viac vystihuje možné varianty (odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti, certifikované pracovné činnosti) ako je t. č. v zákone použitý termín „na výkon príslušného zdravotníckeho povolania“.

V odseku 9 sa na základe doterajších skúseností v procese akreditácie študijných programov dopĺňajú náležitosti žiadosti o akreditáciu aj o predloženie dokumentácie o získanej akreditácii z iného členského štátu a v odsekoch 10 a 11 sa upresňujú lehoty.

V odseku 13 sa precizujú ustanovenia v súvislosti s oznamovaním údajov a poskytovaním osobných údajov v nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov.

V odseku 16 sa rozširuje okruh prípadov, kedy možno zrušiť osvedčenie o akreditácii; ministerstvo zruší osvedčenie o akreditácii aj vtedy, keď vzdelávacia ustanovizeň neoznámila zmenu v akreditovanom programe v stanovenom termíne alebo v stanovenom termíne nedoložila doklady o zmene v akreditovanom programe. Ministerstvo zdravotníctva obligatórne zruší osvedčenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň poruší niektorú povinností ustanovených v zákone.

V odseku 19 sa rozširuje akreditácia o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci.

K bodu 26

Nadväzne na rozšírenie akreditácie o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci sa dopĺňa okruh dokladov vydávaných vzdelávacou ustanovizňou.

K bodu 27

Informácia o obsahu a rozsahu štúdia je pre držiteľa dokladu o vzdelaní od vzdelávacej ustanovizne dôležitá pre zabezpečenie výmeny informácií medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, najmä pre budovanie Jednotného európskeho kvalifikačného rámca. Analogicky ako pri vysokoškolských diplomoch sa aj k dokladom o ďalšom vzdelávaní zdravotníckeho pracovníka dopĺňa dodatok, ktorý mu zabezpečí rýchlejšie uplatnenie pri hľadaní zamestnania.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u lekárov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do zoznamu členov stanovuje nie výkon povolania, ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u zubných lekárov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 32

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u farmaceutov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 33

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u sestier a pôrodných asistentiek, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodom 34 a 35

Návrh smeruje k návratu právneho stavu pred prijatím zákona č. 578/2004 Z. z.. ktorý novozriaďované komory zlúčil do jednej komory. Necelé dva roky praxe ukázali, že fungovanie komory s členstvom, ktoré zahŕňa celkom 26 zdravotníckych povolaní bolo nevhodné predovšetkým s ohľadom na rozdielnosť jednotlivých povolaní čo do postavenia v systéme ako aj odbornej náročnosti a rozdielnosti. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov preto bola nútená prijať také vnútorné legislatívne opatrenia, ktoré umožnili výkon kompetencií voči povolaniam združeným podľa pôvodnej a v súčasnosti navrhovanej legislatívy v jednotlivých komorách. Rozdelenie súčasnej komory podľa návrhu sa javí ako najefektívnejšie riešenie a je prianím všetkých dotknutých subjektov.

K bodu 36

Zákon v § 82 dáva príslušnej komore kompetenciu ukladať pokuty v súvislosti s výkonom dozoru, čo sa navrhuje premietnuť aj do § 49, ktorý ustanovuje úlohy komory.

K bodu 37

Právo na vydanie potvrdenia o registrácii sa dotýkajú všetkých zdravotníckych pracovníkov, a nielen členov komory. Uvedené rieši § 63 ods. 1, podľa ktorého komora zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra do 10 dní od doručenia oznámenia zdravotníckeho pracovníka a vydá mu potvrdenie o registrácii.

K bodu 38

Vytvorenie legislatívnej možnosti určenia dĺžky funkčného obdobia komorou význame napomôže k dosiahnutiu skvalitnenia činnosti komory, predovšetkým možnosťou skrátenia funkčného obdobia, ak sa začne prejavovať znížená akcieschopnosť orgánov komory z dôvodu straty záujmu o výkon funkcii s ohľadom na súčasnú štvorročnú dĺžku funkčného obdobia.

K bodu 39

V činnosti komôr sa vyskytli ojedinelé prípady potreby odvolať funkcionára komory a v dôsledku nedostatočnej legislatívnej úpravy vznikli pochybnosti o postupe pri odvolaní. Navrhovaná úprava stanovuje kompetenciu orgánu a dáva možnosť podrobnosti o postupe odvolania upraviť vo vnútornom predpise komory. Súčasne sa terminologicky upravuje znenie odseku 8.

K bodu 40

V zákone chýba kompetencia rady komory stanoviť výšku členského poplatku a poplatkov v súvislosti s registráciou.

K bodu 41

Spresnenie ustanovenia.

K bodu 42

Zákon v § 82 ods. 2 a 4 ukladá komore úlohu ukladať pokuty za porušenie povinností podľa zákona, súčasne však neurčuje odvolací orgán v konaní o uložení pokuty. Rade komory sa zveruje kompetencia druhostupňového orgánu v prípade odvolania proti rozhodnutiam prezídia komory o uložení pokuty.

K bodu 43

Upresňuje sa pôsobnosť prezídia komory. Zákon v § 82 ods. 2 a 4 ukladá komore úlohu ukladať pokuty za porušenie povinností podľa zákona, súčasne však neurčuje orgán príslušný na rozhodnutie v konaní o uložení pokuty. Komora podľa § 49 ods. 1 písm. l) vydáva licencie, túto kompetenciu však zákon nezveruje žiadnemu orgánu komory.

K bodu 44

Úprava súvisiaca s navrhovaným vznikom nových komôr.

K bodu 45

Úprava súvisiaca s navrhovaným vznikom nových komôr.

K bodu 46

Úprava má zabezpečiť informovanosť komory o hosťujúcej osobe na území Slovenskej republiky vykonávajúcej príslušné povolanie.

K bodu 47

Dopĺňa sa údaj o dátume narodenia, ktorý je nevyhnutný pre identifikáciu zdravotníckeho pracovníka v príslušnom registri.

K bodom 48 a 49

Súčasná právna úprava stanovuje poplatok za registráciu vo výške 200,- Sk a paušálny ročný poplatok za vedenie registra vo výške 50,- Sk, ktoré nepostačujú na krytie nákladov spojených s vedením registra. Komory vykonávajú celý rad verejnoprávnych kompetencií, ktorých výkon v súčasnosti hradia z prostriedkov komory, ktoré komora získala v prevažnej miere z členských príspevkov. Dňom 30. 6. 2006 bolo ukončené vydávanie licencií pre všetkých držiteľov povolení a v ďalšom období finančný príjem komôr z registračného poplatku a vydávania licencií bude minimálny. Nakoľko zverenie kompetencií komôr ktoré majú vykonávať aj voči zdravotníckym pracovníkom, ktorí nie sú členmi komory, je nevyhnutné vyriešiť aj financovanie plnenia týchto úloh, pretože ich realizácie už aj v súčasnosti niektorým komorám spôsobuje deficitné hospodárenie. Nakoľko výška nákladov na jedného zdravotníckeho pracovníka spojených s vedením registra je rozdielna v závislosti od počtu zdravotníckych pracovníkov zapísaných do registra, navrhuje sa, aby sa výška poplatku zvýšila s prihliadnutím na príjmy zdravotníckych pracovníkov v najnižšie odmeňovaných zdravotníckych povolaniach.

K bodu 50

Súčasná výška pokuty za disciplinárne previnenie stanovená s minimálnou hranicou 50.000,- Sk je neprimeraná a pre mnohých zdravotníckych pracovníkov s príjmom 10 tis. Sk mesačne likvidačná. Takáto sankcia nemá preventívny charakter.

K bodu 51

Povinnosti vo vzťahu k registru zákon neukladá iba členom komory, ale všetkým zdravotníckym pracovníkom. Táto povinnosť sa teda nespája s členstvom v komore, ale s výkonom povolania zdravotníckeho pracovníka. Preto je potrebné aj sankciu za neplnenie riešiť rovnako voči všetkým zdravotníckym pracovníkom a to postihom v súlade s § 82 ods. 4 uložením pokuty.

K bodu 52

Subjektívna lehota 1 mesiac je príliš krátka vzhľadom na skutočnosť, že kontrolný výbor musí tiež najskôr vykonať šetrenie, v rámci ktorého sa vyžaduje aj súčinnosť od iných subjektov a ktoré často zahŕňa aj fyzické kontroly u poskytovateľa.

K bodu 53

Úprava kompetencie prezídia komory a rady komory súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 57 ods. 2 písm. g) (bod 43).

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 43, podľa ktorého sa rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zveruje prezídiu komory.

K bodu 55

Súčasťou povolania zubný lekár je aj výkon špecializovaných a certifikovaných činností, ktorých výkon je obmedzený čo do rozsahu výkonov ale i čo do počtu zubných lekárov vykonávajúcich tieto špecializované činnosti. Je preto účelné vytvorenie legislatívnych možností na výkon takýchto činností v iných zdravotníckych zariadeniach aj v povolaní zubný lekár, čo v konečnom dôsledku bude v prospech pacientov, nakoľko im bude možné poskytnúť viaceré súvisiace náročné zdravotné výkony na jednom pracovisku.

K bodu 56

V súvislosti s návrhom na zriadenie samostatných komôr.

K bodu 57

V súvislosti s návrhom na zriadenie samostatných komôr.

K bodu 58

Komora v konaní o vydanie licencie je oprávnená žiadať, aby požadované doklady, ktoré sú potrebné doložiť k žiadosti boli osvedčené notárom. Doklad sa považuje za verejnú listinu, u ktorej sa predpokladá pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje a potvrdzuje. V prípade predloženia neosvedčenej kópie možno mať pochybnosti o pravosti takéhoto dokumentu.

K bodu 59

Úpravou sa dosiahne, že aj pri dočasnom pozastavení licencie z dôvodu porušenia povinnosti sústavne sa vzdelávať, komora uvedie, aké odborné vedomosti a praktické zručnosti je držiteľ licencie povinný si obnoviť alebo doplniť.

K bodu 60

Vzhľadom na úpravu prideľovania profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa k príslušnej odbornej spôsobilosti sa upravuje, že komora uvedie príslušný titul a skratku.

K bodu 61

Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na bod 62.

K bodu 62

Explicitne sa uvádza v záujme bezproblémového uplatňovania ustanovenia v praxi povinnosť vykonávať prehliadky mŕtvych tiel na základe poverenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súlade s § 42 zákona č. 576/2004 Z. z.

K bodu 63

Pre zlepšenie evidencie je účelné dokladovať zmenu oznamovaných údajov.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so vznikom nových komôr.

K bodu 65

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so vznikom nových komôr.

K bodu 66

Upravuje sa uloženie pokuty poskytovateľovi za povinnosť vykonávať prehliadky mŕtvych tiel. Ustanovenie súvisiace s bodom 62.

K bodu 67

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 68

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na začatie konania o uložení pokuty.

K bodu 69

Rozširuje sa okruh účastníkov konania.

K bodu 70

Úpravou sa zastavuje transformácia zdravotníckych zariadení a garantuje sa, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách, Zmenou právnej formy zdravotníckeho zariadenia predchádzajúcou vládou štát stratil jeden z nástrojov zabezpečujúcich kompetenciu štátnej správy nad zdravotnou starostlivosťou a výkonu štátnej zdravotnej politiky.

K bodu 71

Vzhľadom na zavedenie plurality vysokých škôl v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je z hľadiska ochrany pacientov a zdravotníckych pracovníkov potrebné zabezpečiť jednotnú evidenciu vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní. Navrhuje sa touto úlohou poveriť Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave, ako štátnu vysokú školu, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva zdravotníctva. Ostatné vzdelávacie ustanovizne realizujúce akreditované študijné programy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa zaväzujú SZU poskytnúť potrebnú súčinnosť a doklady.

K bodu 72

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na získanie licencie pre lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť vzhľadom na požiadavky praxe.

K bodu 73

Úprava nadväzuje na bod 8.

K bodu 74

Upravuje sa režim transformovaných zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti.

K bodu 75

Slovenská zdravotnícka univerzita okrem diplomov o špecializácii, certifikátov a potvrdení vydáva aj osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve pre iných zdravotníckych pracovníkov aj na tieto doklady je potrebné uplatniť rovnaké prechodné obdobie, t. j. do 31. 12. 2010.

K bodu 76

K § 102d

Prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanými zmenami. Ustanovuje sa šesťmesačná lehota, aby odborný zástupca spĺňal požiadavky tohto zákona. Vzhľadom na zriadenie nových komôr sa jednoznačne upravuje, že nová komora nebude opakovať registráciu zdravotníckych pracovníkov a nebude od zdravotníckych pracovníkov vyberať registračný poplatok.

K § 102e

Prechodné ustanovenia v súvislosti so zriadením nových komôr, resp. s rozčlenením Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr.

K bodu 77

Dodatočné doplnenie transpozičnej prílohy vzhľadom na to, že citované smernice už boli čiastočne transponované platnou právnou úpravou.

K čl. II

Úprava nadväzuje na navrhované rozšírenie pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci.

K čl. III

Navrhuje sa novelizovať zákon o dani z príjmov fyzických osôb doplnením nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú úhrady zdravotníckeho pracovníka za špecializačné štúdium na zabezpečenie poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti inej osobe.

Daňovo sa zvýhodnia úhrady zdravotníckeho pracovníka zaplatené vzdelávacej ustanovizni iba za ďalšie vzdelávanie, ktoré je špecializačným štúdiom u zubného lekára, lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Ako nezdaniteľná časť základu dane prichádza do úvahy u lekárov najviac 10 000 Sk ročne a u sestier a pôrodných asistentiek najviac 3 500 Sk ročne.

Vychádzajúc z údajov Slovenskej zdravotníckej univerzity (počty absolventov špecializačného štúdia v Slovenskej republike. Slovenská zdravotnícka univerzita, jún 2006 - Interný materiál) absolvovalo v roku 2005 v Slovenskej republike špecializačné štúdium 22 zubných lekárov, 581 lekárov, 1 502 sestier a 43 pôrodných asistentiek, čo spolu činí 2148 zdravotníckych pracovníkov vo vymenovaných zdravotníckych povolaniach. Výdavky na ďalšie vzdelávanie sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

K čl. IV

Úpravou sa zabezpečí, aby zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti MZ SR mohli použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie nielen na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

V súvislosti s navrhovaným zrušením transformácie sa navrhuje predĺžiť lehotu na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s príslušnými ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Úprava vyplýva z Prílohy č. 4 materiálu Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v prvej pomoci, ktorý bol spracovaný na základe požiadaviek Rady vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky dňa 7. 11. 2006. Vyžaduje sa, aby účastník vodičského kurzu absolvoval skúšku z poskytovania prvej pomoci po absolvovaní kurzu prvej pomoci.

K čl. VI

Úprava vyplýva z materiálu Národného programu sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v prvej pomoci, ktorý bol spracovaný na základe požiadaviek Rady vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky dňa 7. 11. 2006 a z požiadaviek z praxe stanoviť minimálny štandard vzdelávania v kurzoch prvej pomoci.

K čl. VII

Vzhľadom na počet noviel zákona č. 578/2004 Z. z. sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona.

K čl. VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, účinnosť bodov, ktorými sa zrušuje transformácia zdravotníckych zariadení, sa navrhuje pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 91 ods. 3 na ukončenie transformácie. Rovnako pred uplynutím lehoty na získanie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti ustanovenej v § 93a ods. 6 sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na získanie tejto licencie a pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z.

V Bratislave 19. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

Problematika autoškôl je v súčasnosti upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zaberá dva ucelené paragrafy a čiastkovo ešte niekoľko ďalších, a v zákone č. 359/2000 Z.z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl, ktorý sa však týka len komory a jej úloh v oblasti výcviku a doškoľovacích kurzov inštruktorov autoškôl. Podstatná čast problematiky autoškôl je upravená vo vykonávacej vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 95/1997 Z.z. o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie a o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z.z. a vyhlášky č. 352/2004 Z.z.

Tento stav je potrebné zmeniť z niekoľkých dôvodov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 225/2004 Z.z, ktorá upravuje problematiku vodičských preukazov podľa smernice Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/EHS a smernice Rady 2000/56/ES. S nimi súvisí potreba upraviť obsah vodičských testov (príloha II smernice Rady 2000/56/ES).

Ďalším dôvodom je, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. septembra 2003 č. 830 schválila zásady činnosti komôr zriadených zákonom a uložila ministrom podstatnú časť existujúcich komôr zrušiť, resp. pretransformovať na občianske združenia. Vo vzťahu k Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky uznesením zo 14. januára 2004 č. 9 rozhodla o zrušení Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a o pretransformovaní jej personálneho a majetkového substrátu do občianskeho združenia, ktoré v postavení živnostenského spoločenstva môže plniť niektoré úlohy v oblasti výcviku a doškoľovania inštruktorov autoškôl.

Napokon niektoré ustanovenia terajšej vyhlášky č. 95/1997 Z.z. presahujú rámec vykonávacieho predpisu, a preto je potrebné problematiku upraviť formou zákona. Aj po tejto úprave však mnohé podrobnosti týkajúce sa činnosti autoškôl a kurzov budú upravené vo vyhláške v nadväznosti na novú vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

V Českej republike už došlo k zákonnej úprave problematiky autoškôl v roku 2000 a problematika je komplexne upravená v zákone č. 247/2000 Sb. o získavaní a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel v znení zákona č. 478/2001 Sb. V súčasnosti sa pripravuje jeho ďalšia novela.

II.

Navrhovaný zákon komplexne (spolu s vykonávacou vyhláškou) upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvá dopravy a vnútra. Navrhuje sa, aby prevádzkovanie autoškôl bolo viazanou živnosťou, pričom osobitné podmienky prevádzkovania tejto živnosti komplexne upravuje navrhovaný zákon. Zostatok problematiky je vo všeobecnej úprave podľa živnostenského zákona.

Obsah skúšobných testov, obsah vodičských skúšok, rozsah povinností vodičov a vodičské evidencie zostávajú v kompetencii ministerstva vnútra a z hľadiska právnej úpravy zostávajú v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a jeho vykonávacej vyhláške č. 225/2004 Z.z.

Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku. Napríklad len porovnaním úspešnosti skúšok na oprávnenie viesť motorové vozidlá za ostatných päť rokov sa v celoslovenskom merítku výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.

V roku 1998 bolo vyskúšaných 77 870 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky ............................. 6 760 absolventov (8,68 %),

z praktickej jazdy ..................................................................4 281 absolventov (5,50 %),

z konštrukcie vozidiel ..........................................................1 500 absolventov (1,93 %);

V roku 2003 bolo vyskúšaných 98 865 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky .......................... 12 025 absolventov (12,16 %).

z praktickej jazdy ................................................................ 9 628 absolventov (9,74 %),

z konštrukcie vozidiel .........................................................3 360 absolventov (3,40 %).

Tieto údaje o celkových počtoch neúspešných absolventov na skúškach sú výrazne rozdielne porovnávaním jednotlivých autoškôl. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí zamestnávajú inštruktorov a ktorí majú vlastnú technickú základňu (autocvičisko, alebo trenažér, vlastné učebne a vlastné výcvikové vozidlá), majú na skúškach spravidla nižšie percento neúspešných absolventov. V kontraste s tým sú novodobé tzv. „kufríkové autoškoly“ o jednej fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva ani jedného inštruktora a nemá vlastnú technickú základňu, a vykonáva sa ako voľná ohlasovaná živnosť popri zamestnaní so sídlom v byte. Absolventi týchto autoškôl spravidla napĺňajú počty neúspešných na skúške.

Pritom inkasované sumy za vodičský výcvik sú na trhu približne rovnaké za výrazne rozdielnu kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí investovali do technickej základne a zamestnávajú v pracovnom pomere inštruktorov, majú nepochybne vyššie náklady než tí, ktorí nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu. Takáto benevolencia na jednej strane núti znižovať náklady i nároky všetkých autoškôl a na druhej strane prináša zisky tým, čo nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu.

Hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré kladú neúmerne nízke požiadavky na podnikanie v oblasti výučby a výcviku uchádzačov o vodičské oprávnenie. Terajšia právna úprava nekladie prakticky nijaké odborné, finančné a podnikateľské požiadavky na vznik a fungovanie autoškôl a tých málo požiadaviek je nejasne formulovaných, takže ich umožňuje veľmi ľahko obchádzať. V súčasnosti nie je vylúčené, aby „autoškolu“ prevádzkovala fyzická osoba bez vzdelania a náležitej praxe na vypožičanom výcvikovom vozidle s výučbou v akejkoľvek miestnosti (t.j., bez vybavenia výcvikovými pomôckami) a s praktickým výcvikom na hocijakom parkovisku, t.j., bez vlastnej kvalifikácie, bez zamestnávania inštruktorov, bez vlastnej technickej základne a bez vedenia účtovníctva. Takáto benevolencia práva sa v ostatných piatich rokoch prejavila prudkým nárastom celkového počtu autoškôl avšak bez zvýšenia kvality výučby a výcviku.

Na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo evidovaných už 697 s 3095 inštruktormi. Pritom k nárastu autoškôl o 162 je nárast inštruktorov len 155. Už z tohto údaja je zrejmé, že nárast počtu autoškôl nemohol znamenať nárast kvality, pretože na jednu novú autoškolu pripadá menej ako jeden inštruktor.

Nezamestnávanie inštruktorov a nedostatočná technická základňa mnohých autoškôl spôsobuje, že sa nedodržiavajú učebné osnovy, vykazujú sa vyučovacie hodiny, ktoré sa nikdy neuskutočnili, alebo sa predčasne ukončujú vyučovacie hodiny a nedodržiavajú sa predmetové nadväznosti. To má priamy vplyv na kvalitu výučby a výcviku, čo potvrdzujú vyššie uvedené údaje o počtoch neúspešných absolventov na skúškach. Stále sa znižujúca kvalita výučby a výcviku v autoškolách znižuje úroveň nových vodičov, čo bezprostredne vplýva aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Navrhovaná úprava sleduje odstrániť aspoň najkrikľavejšie nedostatky, najmä

- mení podnikanie z voľnej ohlasovanej živnosti na viazanú živnosť s vymedzením požadovanej odbornej spôsobilosti a technickej základne,

- vymedzuje autoškolu ako prevádzkáreň v zmysle živnostenského zákona, ako podnik v zmysle Obchodného zákonníka a ako účtovnú jednotku v zmysle predpisov o účtovníctve,

- ustanovuje tzv. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, a to odbornú spôsobilosť danú vzdelaním a odbornou praxou, finančnú spoľahlivosť, vybavenosť autoškoly inštruktormi a technickou základňou,

- ustanovuje, že prevádzkovať autoškolu môže len držiteľ živnostenského oprávnenia, a to buď priamo majiteľ osobne (fyzická osoba) alebo prostredníctvom tzv. zodpovedného zástupcu,

- umožňuje, aby jeden majiteľ mohol prevádzkovať viac autoškôl (doteraz tzv. strediská), ak každá z nich spĺňa požiadavky navrhovaného zákona,

- presne ustanovuje požiadavky (spolu s vykonávacím predpisom) na technickú základňu autoškoly (na učebne, na autocvičisko, na trenažér, na výcvikové vozidlá a na učebné pomôcky),

- ustanovuje povinnosť mať technickú základňu v účtovníctve ako hmotný majetok, a to aj v prípade finančného prenájmu v súlade s novým zákonom o dani z príjmov,

- upresňuje požiadavky na získanie inštruktorského oprávnenia a na predlžovanie platnosti inštruktorského preukazu,

- upresňuje kompetencie správnych orgánov v oblasti štátnej správy na úseku autoškôl a tzv. štátneho odborného dozoru nad autoškolami,

- upravuje skutkové podstaty a sankcie za správne delikty a za priestupky,

- transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie, ktoré by malo ako živnostenské spoločenstvo plniť úlohy podľa živnostenského zákona, a prípadne ďalšie úlohy, ktoré môže naň preniesť ministerstvo.

III.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej prílohe. Pripomienky zásadného charakteru boli na vzájomných rokovaniach odstránené. Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády SR dňa 29. júna 2004, kedy ho vrátila na dopracovanie. Druhé prerokovanie návrhu zákona sa uskutočnilo v Legislatívnej rade vlády SR dňa 21. septembra 2004 a predkladaný materiál je upravený v zmysle jej pripomienok. Materiál prerokovala a schválila vláda SR dňa 6. 10. 2004.

IV.

Návrh nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na plán práce, pretože sa ním nemenia kompetencie orgánov štátnej správy.

Návrh nemá nijaký dopad ani na rozpočty územnej samosprávy, pretože im z návrhu nevyplývajú nijaké úlohy.

Ministerstvo financií SR nemá k návrhu zákona z hľadiska rozpočtových dôsledkov pripomienky.

Návrh nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia podnikania, ani nové povinnosti podnikateľom. Upresnením povinností podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky podnikania pre všetkých uchádzačov, a tým sa prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo by malo byť prínosom.

Návrh vzhľadom na svoju povahu nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovujú sa medze zákona. Prvýkrát ide o ucelenú zákonnú úpravu autoškôl. Doteraz bola problematika roztrúsená v rôznych právnych predpisoch – zákonoch i vyhláškach.

K § 2: V ustanovení ide o legálne vymedzenie autoškôl a presné určenie ich postavenia v podnikaní ako prevádzkární. Činnosť autoškôl je podľa návrhu poskytovaním služieb verejnosti na základe zmluvy občianskoprávnej povahy. Vzťahy medzi účastníkmi kurzov a autoškolou budú od začiatku kurzov až do ich skončenia v režime súkromného práva (Občianskeho zákonníka), a preto navrhovaný zákon túto stránku nerieši.

Podľa návrhu je prevádzkovateľ autoškoly živnostník prevádzkujúci viazanú živnosť. Týmto vymedzením sa dokončí historické vyčleňovanie autoškôl pôvodne ako zariadení Zväzu pre spoluprácu s armádou (tzv. Zväzarmu). Pritom aj po prijatí tohto zákona zostane autoškola súčasťou procesu vydávania vodičských oprávnení, keď s podaním prihlášky do autoškoly začína správne konania o vydanie vodičského oprávnenia (vodičského preukazu) na dopravnom inšpektoráte, ktoré končí vydaním vodičského preukazu (t.j., na dopravnom inšpektoráte). Tento relikt socializmu bude možné odstrániť až dôkladnou novelou alebo novým zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý oddelí výcvik vodičov v autoškole od konania o udelenie vodičského oprávnenia na dopravnom inšpektoráte.

K § 3: Registrácia autoškoly je základným predpokladom na vydanie živnostenského oprávnenia a na prevádzku autoškoly. Vykonávanie kurzov bez registrácie a bez živnostenského oprávnenia bude aj naďalej považované za nedovolené podnikanie.

Ustanovenie upravuje najmä procesnú stránku registrácie – príslušnosť správneho orgánu, náležitosti žiadosti (t.j., návrhu na začatie registračného konania) a kritériá posudzovania spôsobilosti.

Ako vecne príslušný správny orgán sa navrhuje ponechať obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zriadený 1. januárom 2004. Navrhuje sa však, aby ním nebol každý, ale len tie, ktoré sídlia v sídle krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Z hľadiska miestnej príslušnosti sa navrhuje ponechať príslušnosť určenú podľa sídla autoškoly.

Dôvodom navrhovanej zmeny vecnej príslušnosti je skutočnosť, že agenda autoškôl a inštruktorov autoškôl nie je natoľko frekventovaná, aby ju bolo možné plnohodnotne vykonávať na každom zo 46 obvodných úradov. Preto sa musí kumulovať s inými agendami, čo podľa poznatkov z praxe znižuje kvalitu jej výkonu a neumožňuje výkon štátneho odborného dozoru. Táto agenda totiž vyžaduje určitú mieru odborných vedomostí, schopností a skúseností a koncentrácia agendy len na osem obvodných úradov umožní zabezpečiť jej výkon kvalifikovaným úradníkom bez potreby nadmerných kumulácií s inými úradníckymi činnosťami. Sústredenie agendy do ôsmych obvodných úradov uľahčí aj výkon vnútornej kontroly (inštančného dohľadu ministerstva) a štátneho odborného dozoru nad autoškolami, evidenčné spracúvanie údajov a komunikáciu s ministerstvom vo veciach skúšok odbornej spôsobilosti uchádzačov o inštruktorské oprávnenie i skúšok na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov.

Registračné konanie je správnym konaním podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. Znenie § 3 návrhu je konštruované tak, že každý žiadateľ, ktorý splní požiadavky zákona na registráciu autoškoly, bude mať právny nárok na registráciu. Ak žiadateľ splní aj všeobecné požiadavky živnostenského zákona (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), bude mať právny nárok aj na vydanie živnostenského oprávnenia. Táto konštrukcia prakticky vylúči korupčné prostredie.

Dokladom o registrácii autoškoly bude osvedčenie o registrácii, ktoré bude pre živnostenský úrad dokladom o splnení osobitnej podmienky prevádkovania živnosti (§ 7 živnostenského zákona).

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

K § 4: Odborná spôsobilosť žiadateľa o registráciu autoškoly je jedným zo základných zákonných požiadaviek na vydanie živnostenského oprávnenia. Tak, ako aj pri iných regulovaných činnostiach, vymedzuje sa vzdelaním a praxou. Na prevádzkovanie autoškoly plne postačuje vysokoškolské vzdelanie I. stupňa (t.j., bakalárske) alebo úplné stredné odborné vzdelanie (t.j., stredoškolské s maturitou).

Podľa návrhu sa požaduje, aby požiadavku odbornej spôsobilosti spĺňal žiadateľ (ak bude podnikať ako fyzická osoba). Ak pôjde o právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, ktorá bude chcieť podnikať s viacerými autoškolami, musí mať v súlade so živnostenským zákonom tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti. Tým sa zabezpečí, že každá autoškola bude prevádzkovaná fyzickou osobou, ktorá spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti, a zároveň sa znemožní zriaďovanie tzv. stredísk, ktoré neprevádzkovala odborne spôsobilá osoba.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní a praxe získaných v zahraničí sa použije zákon č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (§ 23).

K § 5: Ďalšou nevyhnutnou požiadavkou na registráciu autoškoly je požiadavka na úplnosť a vhodnosť technickej základne. Keďže autoškola je z právneho hľadiska prevádzkáreň, v ktorej sa prevádzkuje živnosť, musí spĺňať jednak všeobecné požiadavky na prevádzkáreň podľa živnostenského zákona a jednak osobitné požiadavky vyplývajúce z nevyhnutnosti zabezpečiť náležité prevádzkovanie živnosti zo špeciálneho odborného hľadiska. Tak, ako doteraz, sa bude vyžadovať jednoúčelovosť priestorov a zariadení tvoriacich technickú základňu autoškoly.

Možnosť nahradiť autocvičisko trenažérom vyplýva z pokroku vývoja trenažérov, ktoré sú natoľko dokonalo simulujúce cestnú premávku, že nie je potrebné mať aj autocvičisko. Autocvičisko ako priestor simulujúci cestnú premávku je nákladná inžinierska stavba, a to vstupnými nákladmi vzhľadom na ceny pozemkov a stavebných prác, ale aj z hľadiska zabezpečenia prevádzky, údržby a ostrahy. Pritom výsledky výcviku na autocvičisku nie sú zásadne lepšie ako výsledky výcviku s použitím trenažéra a obstarávacia cena trenažéra je len zlomkom nákladov na obstaranie, výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a ostrahu autocvičiska.

V súhrne technická základňa autoškoly tvorí podnik, ktorý slúži povolenému podnikaniu a ktorý musí byť vedený v účtovníctve ako hmotný majetok (súčasť obchodného majetku). To sa týka najmä výcvikových vozidiel špeciálne vybavených, označených a schválených na výcvik, trenažéra a výcvikových pomôcok vyššej technickej i finančnej náročnosti (napr. rezov alebo modelov motora alebo prevodovky).

Návrh umožňuje premiestňovať výcvikové vozidlá len medzi autoškolami jedného prevádzkovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že výcvikové vozidlá, najmä nákladné autá, autobusy, traktory a podobné špeciálne vozidlá sú drahé a ich vyťaženosť v jednej autoškole je spravidla veľmi nízka a tak pre každého prevádzkovateľa autoškoly ide o veľkú finančnú záťaž s minimálnou návratnosťou. Iné premiestňovanie neprichádza do úvahy, pretože by išlo o nejasnosti v účtovníctve a zároveň o porušenie ustanovení živnostenských predpisov o prevádzkárni a jej technickom a technologickom vybavení.

K § 6: Finančná spoľahlivosť je schopnosť podnikateľa zabezpečiť začatie a riadne prevádzkovanie autoškoly (podniku).

Požiadavka finančnej spoľahlivosti je všeobecnou požiadavkou každého podnikania v cestnej doprave. Rezortne patrí výkon činnosti autoškôl do podnikania v cestnej doprave, a preto je náležité, aby aj podnikatelia v oblasti autoškôl spĺňali požiadavku finančnej spoľahlivosti doteraz vyžadovanú od dopravcov.

K § 7: V tomto ustanovení sú zhrnuté základné povinnosti každého prevádzkovateľa autoškoly. Ich nesplnenie je sankcionované pokutou ako správny delikt a zrušením registrácie autoškoly. Nejde o nové povinnosti, ale teraz sú upravené len vo vyhláške.

K § 8: Ustanovenie upravuje dôvody a proces zrušovania registrácie autoškoly. Zrušenie registrácie autoškoly následne má vplyv na existenciu živnostenského oprávnenia.

Výpočet dôvodov je taxatívny, pričom len posledný dôvod (odsek 3 písm. d) má sankčný charakter. Preto len tento dôvod je spojený s ochranným opatrením.

Konanie o zrušenie registrácie autoškoly je správnym konaním a začína sa z vlastného podnetu správneho orgánu (obvodného úradu dopravy).

Odvolanie je vylúčené len pri rozhodnutí, ktorým sa plne vyhovelo jedinému účastníkovi konania, a pri rozhodnutí, ktoré vydal iný orgán (živnostenský úrad) podľa živnostenského zákona.

Odňatie odkladného účinku odvolaniu je motivované tým, aby sa neprevádzkovala autoškola nezákonne s veľkými rizikami pre budúcich vodičov.

K § 9: Ustanovenie vymedzuje, kto sa môže stať inštruktorom autoškoly. Ustanovuje sa, že to môže byť len zamestnanec v pracovnom pomere. Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Bezúhonnosť sa vzhľadom na charakter výučby a výcviku vzťahuje nielen na beztrestnosť, ale aj na bezúhonnosť z hľadiska spoľahlivosti v cestnej premávke. Preto dôvodom straty bezúhonnosti je nielen právoplatné odsúdenie za trestný čin, ale aj právoplatný postih za taký priestupok, ktorý sa eviduje v evidencii dopravných priestupkov. Ide už o doterajší stav, ktorý je však upravený len vyhláškou.

Inštruktorské oprávnenie je základným odborným predpokladom pre vykonávanie činnosti inštruktora autoškoly.

Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje požiadavky na udelenie inštruktorského oprávnenia, pričom každý, kto ich splní, má vynutiteľný nárok na jeho udelenie. Takéto riešenie má predísť korupčným príležitostiam.

Udeľovanie inštruktorského oprávnenia je správnym konaním, ktoré začína podaním žiadosti na obvodnom úrade dopravy po absolvovaní inštruktorského kurzu (výučby a výcviku) v oprávnenej právnickej osobe (živnostenskom spoločenstve) a končí udelením inštruktorského oprávnenia po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.

Dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia je inštruktorský preukaz, ktorý v súlade s § 47 ods. 7 a § 51 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. nahrádza písomné vyhotovenie rozhodnutia o udelení inštruktorského oprávnenia.

K § 10: Tak, ako doteraz, podstatným na udelenie inštruktorského oprávnenia je úspešné absolvovanie inštruktorskej skúšky, ktorou sa má overiť úroveň vedomostí a praktických zručností získaná v inštruktorskom kurze. V snahe zabrániť miestnym vplyvom a zabezpečiť jednotnosť obsahu a obtiažnosti skúšky na celom území Slovenskej republiky sa navrhuje, aby ju zabezpečovalo ministerstvo tak, že zostaví skúšobné komisie a že určí obsah inštruktorskej skúšky.

Vykonanie inštruktorskej skúšky je štádiom správneho konania začatého podaním žiadosti na obvodný úrad, ktoré pokračuje absolvovaním povinného inštruktorského kurzu podľa jednotných učebných osnov v poverenom živnostenskom spoločenstve a ktoré skončí rozhodnutím obvodného úradu o udelení, resp. neudelení inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o neudelení inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11: Inštruktorský preukaz je úradným dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia. Držiteľ inštruktorského preukazu sa môže zamestnať u prevádzkovateľa autoškoly ako inštruktor autoškoly. Z doterajšieho právneho stavu sa ponecháva aj časová obmedzenosť platnosti inštruktorského preukazu.

V záujme minimalizácie korupčných príležitostí sa taxatívnym spôsobom ustanovujú dôvody odňatia inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o odňatí inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 12: Po uplynutí vyznačenej platnosti inštruktorského preukazu sa môže jeho platnosť predĺžiť len na základe absolvovania doškoľovacieho kurzu a vykonania skúšky po jeho skončení. To je aj terajší právny stav.

Ustanovujú sa pravidlá na uskutočňovanie doškoľovacích kurzov potrebných na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov. Aj ich vykonávanie zabezpečuje ministerstvo dopravy celoštátne vydanými učebnými osnovami, poverovaním ich vykonávaním živnostenské spoločenstvo a výkonom štátneho odborného dozoru.

Lehoty na podanie žiadosti sú potrebné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovania autoškôl tak, aby v dôsledku straty platnosti inštruktorského preukazu nezostala autoškola so zamestnancom, ktorý prestal byť inštruktorom autoškoly. V uvedených lehotách bude potrebné zabezpečiť vykonanie doškoľovacích kurzov i vykonanie skúšky.

Aj v tomto prípade je výpočet náležitostí taxatívny. Spolu s ustanovením zákonných lehôt má ísť o obmedzenie korupčných možností.

K § 13: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy v upravovanej oblasti verejnej správy a zároveň je orgánom hlavného štátneho odborného dozoru. V ustanovení sa toto jeho postavenie podrobne uvádza podľa jednotlivých úloh. V porovnaní s terajším právnym stavom nejde o nové úlohy.

K § 14 a 15: Aj v tomto prípade ide len o upresnenie už existujúcich úloh krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy, ktoré vznikli od 1. januára 2004.

K § 16: Evidenčné karty inštruktora autoškoly existujú aj teraz, ale ich právny základ a obsa je upravený len vyhláškou. Prevzatím do zákona sa posilňuje právne postavenie inštruktorov autoškôl.

K § 17: Štátny odborný dozor je z obsahového hľadiska výkonom štátnej kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Nie je preto potrebné jednotlivé kontrolné oprávnenia z tohto všeobecného zákona preberať, postačuje odkaz na všeobecnú úpravu. Napriek tomu sa dopĺňajú špecifické oprávnenia, ktoré dopĺňajú zákon o kontrole v štátnej správe. Ide tu o vzťah všeobecnej úpravy a špeciálnej úpravy.

K § 18: Ide o nové ustanovenie, ktoré presne upravuje skutkové podstaty i ostatné podmienky postihu správnych deliktov. Doterajšia úprava postihu za správne delikty sa ukázala v praxi ako nepresná a nedostatočná, a tým aj ako málo účinná. Terajšia výška možnej pokuty (100 000,- SK) zostala v návrhu zachovaná.

K § 19: Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku autoškôl, ktoré doteraz chýbali. Dali sa použiť len ustanovenia zákona SNR o priestupkoch upravujúce tzv. všeobecné priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch štátnej správy s postihom len do 1000,- SK, resp., výnimočne za splnenia určitých predpokladov do 3000, - SK.

K § 20: V nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. sa vymedzuje, na ktoré postupy a rozhodovania v oblasti verejnej správy sa nevzťahuje správny poriadok. Na ostatné konania, ktoré v tomto negatívnom výpočte nie sú uvedené, sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu.

Výpočet obsahuje postupy, ktoré nespĺňajú požiadavky na správne konanie podľa definície uvedenej v § 1 ods. 1 správneho poriadku, lebo sa v nich nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vzťah účastníkov kurzov a autoškôl (písmeno a) návrhu) je občianskoprávnym vzťahom (poskytovaním služby na základe zmluvy).

V písmenách b) až e) ide o interné postupy verejnej správy, ktoré sa nevzťahujú na nijaký subjekt mimo verejnej správy.

V písmene f) ide o súčasť správneho konania vedeného na obvodnom úrade dopravy (súčasť konania o registráciu autoškoly), takže nemôže ísť o samostatné správne konanie.

K § 21: Vláda Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2004 č. 9 rozhodla zrušiť Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl ako subjekt zriadený zákonom a pretransformovať ju na občianske združenie združujúce prevádzkovateľov autoškôl.

Komora bola zriadená v roku 2000 s dobrovoľným členstvom. Z hľadiska obsahu svojej činnosti komora plnila v podstate úlohy živnostenského spoločenstva a bežné spolkové úlohy. Transformáciou komory na občianske združenie bude môcť vykonávať všetky doterajšie činnosti.

Ustanovenie návrhu predpokladá aktívnu činnosť doterajšieho predstavenstva komory s cieľom zriadenia nástupníckej právnickej osoby bez potreby likvidácie terajšej komory. Zákon predstavenstvu komory výlučne na tento účel priznáva časovo obmedzené postavenie prípravného výboru (odsek 4).

K § 22: Návrh ustanovuje riešenie situácie pre prípad, že predstavenstvo komory nesplní požiadavku podľa § 21 a nezabezpečí vznik občianskeho združenia ako nástupníckej organizácie komory. V takom prípade bude musieť dôjsť k zániku komory likvidáciou, pretože by nebol právny nástupca.

Keďže komora nie je obchodná spoločnosť, je potrebné zákonom výslovne vztiahnuť ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce likvidáciu obchodných spoločností na likvidáciu komory (odsek 2).

K § 23: Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že po vstupe Slovenska do Európskej únie bude môcť prevádzkovať autoškolu na Slovensku aj uchádzač z iného členského štátu Európskej únie. Požiadavky na jeho vzdelanie a prax budú rovnaké, ale uznanie dokladov o nich musí byť právne upravené. Keďže ide o regulované povolanie podľa tzv. horizontálnych smerníc o uznávaní kvalifikácií, upravuje ich uznávanie zákon č. 477/2002 Z.z.

Zároveň treba riešiť aj spôsob preukazovania finančnej spoľahlivosti. Takáto osoba ju bude môcť preukazovať dokumentmi podľa práva štátu, v ktorom býva alebo sídli, pretože tam je daňovníkom, tam podniká a vedie účtovníctvo, a pod.

K § 24: V podstate sa preberajú splnomocňovacie ustanovenia z terajšej právnej úpravy. Bude však potrebné vydať novú vykonávaciu vyhlášku podľa odseku 1, pretože viaceré ustanovenia teraz platnej vyhlášky boli prevzaté do zákona.

K § 25: Ide o štandardné prechodné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť kontinuita teraz činných autoškôl, prebiehajúcich kurzov i platnosti inštruktorských preukazov.

Odsek 4 je reakciou na nový zákon o dani z príjmov, ktorý požaduje, aby veci podnikateľa vo finančnom prenájme boli v účtovníctve podnikateľa od 1. januára 2004 vedené ako hmotný majetok. Vzťahuje sa to len na obchodný majetok obstaraný po tomto dátume. Na odpisovanie a účtovanie finančného lízingu začatom pred 1. januárom 2004 zostávajú v platnosti ustanovenia zrušeného zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, a to až do uplynutia dohodnutej lehoty lízingu.

Posledný odsek má zabezpečiť, aby aj prevádzkovatelia autoškôl a inštruktori autoškôl, ktorí nespĺňajú požiadavku vzdelania, mohli tieto činnosti naďalej vykonávať.

K § 26: Navrhuje sa zrušiť zákon č. 359/2000 Z.z. z dôvodu zrušenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a vyhlášku č. 95/1997 Z.z. z dôvodu, že niektoré ustanovenia sa prevzali do zákona a ďalšie budú novo upravené. Nová vyhláška sa vydá ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

K čl. II: Ide o novelu živnostenského zákona, ktorým sa zrušuje možnosť vykonávať inštruktora autoškoly tzv. Schwarz systémom, t.j., obchádzať zamestnanecký pomer zabezpečovaním základnej úlohy prevádzkovateľa autoškoly živnostníkmi. Týmto ustanovením sa dosiahne súlad s § 7 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti zamestnancami v pracovnom pomere. V prípade autoškôl sú prevažujúci predmet činnosti vodičské kurzy ako hlavný predmet podnikania prevádzkovateľov autoškôl.

Týmto návrhom sa sleduje zabrániť existencii inštruktorov s voľnou ohlasovanou živnosťou, ktorí pendlovali medzi viacerými autoškolami. Sú prípady, keď takýto „lietajúci“ inštruktori vykázali popri zamestnaní (t.j., na živnosť) desiatky hodín výučby a výcviku týždenne pre viaceré autoškoly. Mnohé hodiny výučby a výcviku však boli len vykázané, ale v skutočnosti sa nikdy neuskutočnili alebo sa uskutočnili skrátene.

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly len v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Ďalej sa prevádzkovanie autoškoly zavádza do prílohy č. 2 ako viazaná živnosť namiesto terajšej voľnej ohlasovanej živnosti.

K čl. III: Zmena zákona č. 315/1996 Z.z. a navrhovaná úprava vyžaduje zmenu v systéme správnych poplatkov. Obsahovo nejde o zmenu (zvýšenie alebo zníženie) správnych poplatkov, ale o ich textové upresnenie vzhľadom na zmenu vodičských skupín a podskupín v nadväznosti na právne akty Európskych spoločenstiev vyjadrené v novej vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

K čl. IV: Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je potrebná preto, lebo treba z neho vyňať tie ustanovenia, ktoré upravujú problematiku upravenú v navrhovanom zákone.

Bratislava, 6. októbra 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu