Zákon o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 92/2008 účinný od 01.04.2008 do 31.10.2008

Platnosť od: 20.03.2008
Účinnosť od: 01.04.2008
Účinnosť do: 31.10.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo, Správne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD28DS5EUPPČL0

Zákon o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 92/2008 účinný od 01.04.2008 do 31.10.2008
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 92/2008 s účinnosťou od 01.04.2008

Vládny návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 92/2008, dátum vydania: 20.03.2008

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

Problematika komoditných búrz nie je upravená žiadnym špecifickým právnym aktom Európskej únie, ani sa neočakáva, že bude nejakým spôsobom v rámci jednotného európskeho trhu zjednocovaná. Z uvedeného vyplýva, že podmienky za akých môže komoditná burza existovať na jednotnom európskom trhu je ponechaná na legislatívnu úpravu na národnej úrovni každého členského štátu.

Oblasť obchodovania s komoditami je v SR upravená zákonom č. 229/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. Tento zákon bol schválený ešte v čase ČSFR, v čase, kedy sa burzové obchody s tovarom začali rozvíjať. Zákon platil, takmer v nezmenenej podobe, počas celého dynamického rozvoja spoločnosti a rozvoja ekonomiky. Počas tohto obdobia došlo k zmene štátoprávneho usporiadania, k zmenám v spoločnosti súvisiacich so vstupom SR do EÚ, s následnou zmenou podmienok na trhu v rôznych oblastiach celospoločenského diania, trh sa menil a čoraz viac sa rozvíjali burzové obchody. Vstupom do EÚ nastali výrazné zmeny v ekonomických aj právnych podmienkach spoločnosti, dynamicky sa menilo celé právne prostredie. Na tieto nové podmienky bolo nutné reagovať aj z hľadiska vzniku a pôsobenia komoditnej burzy, obchodovania na burze v rámci jednotného európskeho trhu.

Dôvodom predloženia návrhu zákona bola najmä transpozícia niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/39/ ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi. Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu predmetného zákona túto smernicu transponovalo do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu Ministerstvo financií SR zákonom č. 209/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, transpozícia vyššie spomenutej smernice ministerstvom hospodárstva sa stala bezpredmetnou.

Návrh zákona o komoditných burzách sa pri spôsobe obchodovania s komoditnými derivátmi odvoláva práve na tento zákon (zákon č. 566/2001 Z. z.), na zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov a na zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, nakoľko obsahuje špecifické podmienky, vyplývajúce pre tento druh obchodovania, ktorých dodržiavanie dohliada NBS.

Na základe uvedeného sa pozornosť predkladateľa zamerala najmä na oprávnené požiadavky praxe, ako aj na vývoj, výrazné zmeny v ekonomike, rozšírenie trhov a vytvorenie právneho rámca pre rozšírenie predmetu činnosti komoditných búrz v novej oblasti obchodovania s komoditnými derivátmi. Výraznou zmenou je zmena právnej formy komoditných búrz, ktoré sú doposiaľ zriaďované zákonom. Navrhovaná právna úprava vyžaduje, aby komoditné burzy vznikali len ako akciové spoločnosti, za podmienok stanovených navrhovaným zákonom a v súlade s ustanoveniami obchodného zákonníka o akciových spoločnostiach.

V súčasnosti pôsobí na Slovensku len jedna funkčná komoditná burza, Komoditná burza Bratislava, ktorá sa bude musieť do 12 mesiacov pretransformovať na akciovú spoločnosť a do 36 mesiacov musí doplniť základné imanie na 35 mil. Sk.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v prípade vzniku nových komoditných búrz z titulu navrhovaného správneho poplatku a nebude mať dopad na životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a dá sa predpokladať dopad pri vzniku nových búrz na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi SR, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,

b)podľa čl. I Zmluvy o pristúpení SR k EÚ Slovenská republika pristúpila ku všetkým zmluvám, na ktorých je založená EÚ, teda aj k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

c)vzhľadom na to, že sa nepreberá žiadna smernica, nevyplýva ani lehota na jej prevzatie,

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi bola transponovaná Ministerstvom financií SR do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovenie definuje predmet úpravy tohto zákona, ktorým je vznik, postavenie, činnosť a zánik komoditnej burzy, obchodovanie na komoditnej burze a dohľad nad činnosťou komoditnej burze.

K § 2

Uvádza sa výklad základných pojmov, ktoré sa používajú v návrhu zákona.

K § 3

Navrhuje sa, aby komoditná burza bola akciovou spoločnosťou podľa Ochodného zákonníka vzhľadom na jej špecifické postavenie, ktorým je organizovanie burzových obchodov s komoditami a komoditnými derivátmi.

Ustanovuje sa, aby komoditná burza bola organizátorom komoditných obchodov podľa druhej časti tohto zákona. Súčasne môže vykonávať aj súvisiacu činnosť, ak nepoškodzuje obchod s komoditami a neznižuje hospodársku hodnotu komoditnej burzy.

Organizovaním burzových komoditných obchodov sa rozumie sústreďovanie ponuky a dopytu po komoditách do určitého miesta a času a vytváranie materiálnych a informačných podmienok k tomu, aby záujemcovia mohli nakupovať a predávať tovar, ktorý bude na trhu fyzicky prítomný za štandardných obchodných podmienok.

K § 4

Navrhuje sa, aby osoby, ktoré zakladajú burzu, boli podnikatelia zapísaní v obchodnom registri, t. j. najmä obchodné spoločnosti, družstvá a iné obchodné spoločnosti, ktoré upravuje osobitný zákon, ako aj zahraniční podnikatelia. Zakladatelia musia byť najmenej piati.

Ustanovenie obsahuje tiež požiadavky na zakladateľov.

Upravuje sa možnosť používania označenia „komoditná burza“, ktorú môžu používať len burzy zriadené podľa tohto zákona.

K § 5

Navrhuje sa minimálna výška základného imania, ktoré sa môže skladať len z peňažných vkladov. Ich splatenie musí byť uskutočnené pred podaním žiadosti o udelenie štátneho povolenia na založenie a vznik burzy. Minimálna výška základného imania je 35 miliónov Sk.

K § 6

V tomto ustanovení sa upravuje obsah stanov, ktoré musí komoditná burza vydať. Podstatnou náležitosťou stanov je názov a sídlo burzy, ďalej musí obsahovať vymedzenie druhu komoditných obchodov a okruhu komodít, s ktorými je možné na komoditnej burze obchodovať, určenie práv a povinností akcionárov, postup pri vymenovávaní a odvolávaní burzových dohodcov, pôsobnosť orgánov komoditnej burzy, pravidlá hospodárenia s majetkom komoditnej burzy, ako aj spôsob určenia a uverejňovania kurzov.

K § 7

Ustanovuje sa predchádzajúci súhlas ministerstva na schválenie stanov, burzových pravidiel, plánu obchodnej činnosti, voľbu členov orgánov komoditnej burzy, schvaľovanie štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu a schvaľovanie vedúceho útvaru inšpekcie komoditných obchodov. Predchádzajúci súhlas je potrebný aj pri jednotlivých zmenách príslušných dokumentov.

K § 8

Navrhuje sa, aby podmienkou vzniku burzy bolo udelenie povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva SR. Ďalej sa upravujú náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť komoditnej burzy. Súčasťou žiadosti sú aj taxatívne uvedené prílohy.

K § 9 a 10

Upravuje sa procesný postup ministerstva pri rozhodovaní o žiadosti. Navrhuje sa lehota, do ktorej musí príslušný orgán vydať rozhodnutie o povolení prevádzkovania burzy, ako aj ďalší postup v rámci tohto konania. Uvádza sa obsah a náležitosti rozhodnutia o udelení povolenia. Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú. Vymedzením podmienok, ktoré sú súčasťou rozhodnutia sú napríklad skutočnosti, ktoré musí preukázať zakladateľ podľa § 8 ods. 4 písm. f) v žiadosti, t. j. vecné, hospodárske, technické, personálne a organizačné podmienky činnosti burzy.

K § 11

So zápisom burzy do obchodného registra spája tento zákon vznik burzy, ktorý má konštitutívny charakter. Dňom zápisu do obchodného registra získava burza právnu subjektivitu a môže tiež prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu konať. Vyžaduje sa, aby návrh na zápis do obchodného registra podali všetci zakladatelia komoditnej burzy. Ich podpisy musia byť úradne osvedčené.

K § 12

Navrhujú sa orgány komoditnej burzy, ktorými sú valné zhromaždenie, burzová komora a dozorná rada a generálny sekretár.

K § 13

Navrhuje sa, aby valné zhromaždenie komoditnej burzy, ktoré je zložené zo všetkých jej akcionárov, bolo najvyšším orgánom burzy. Ďalej sa stanovuje aj pôsobnosť valného zhromaždenia pri riadení a rozhodovaní o zásadných veciach komoditnej burzy. S poradným hlasom sa zúčastňuje valného zhromaždenia aj generálny sekretár. Bez práva poradného hlasu aj burzový komisár alebo jeho zástupca. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných akcionárov. Pri zmene štatútu a poriadku rozhodcovského súdu alebo zrušenia komoditnej burzy je potrebný súhlas troch pätín všetkých akcionárov. Spôsob zvolávania a rokovania valného zhromaždenia určia stanovy burzy.

K § 14 až 16

Štatutárnym orgánom komoditnej komory je burzová komora, ktorá musí mať najmenej päť členov. Ustanovujú sa predpoklady fyzickej osoby na to, aby mohla byť členom burzovej komory. Aj rokovaní burzovej komory sa môže zúčastniť generálny sekretár a burzový komisár.

Upravujú sa pravidlá rokovania burzovej komory. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, koná za burzovú komoru jej predseda. Ďalej sa určuje taxatívne pôsobnosť burzovej komory v stanovených oblastiach.

K § 17

Osobitne sa ustanovuje pôsobnosť a konanie predsedu burzovej komory ako funkcionára pre činnosť burzovej komory. K tomuto účelu mu slúži predovšetkým aparát burzy na čele s generálnym sekretárom burzy, ktorí zabezpečujú činnosť burzy. Základnou podmienkou je, že predsedom burzovej komory môže byť len jej člen.

K § 18

Medzi orgány burzy patria aj burzové výbory. Navrhuje sa, aby burzové výbory zriadila burzová komora na výkon niektorých právomocí ako poradné orgány komoditnej burzy. Z hľadiska doby trvania sa burzové výbory delia na stále a dočasné, taktiež sa upravuje aj zloženie burzových výborov, ktorými sú odborníci v danej oblasti.

K § 19

Upravuje sa postavenie, pôsobnosť a zloženie kontrolného orgánu, ktorým je dozorná rada, ktorej sa však neumožňuje kontrolovať priebeh komoditných obchodov.

K § 20

Generálny sekretár stojí na čele burzového aparátu, riadi jeho činnosť, vrátane všetkých ostatných zamestnancov burzy. Generálneho sekretára volí burzová komora. Kandidát na funkciu generálneho sekretára burzy sa vyberá v záujme zabezpečenia objektivity konkurzom. Generálny sekretár burzy je zamestnancom burzy a počas výkonu svojej funkcie nesmie byť členom štatutárnych alebo dozorných orgánov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou a s činnosťou burzy.

K § 21

Burza má svoj vlastný kontrolný orgán na burzové obchody, ktorým je útvar inšpekcie komoditných obchodov, ktorý je povinný sledovať, vyhodnocovať údaje o komoditných obchodoch a za podmienok určených týmto zákonom kontrolovať komoditné obchody a na požiadanie poskytovať súčinnosť ministerstvu a Národnej banke Slovenska.

K § 22 a 23

Upravujú sa postupy pri obchodovaní s komoditami a komoditnými derivátmi na komoditnom trhu. Komoditné obchody môžu uzatvárať len osoby oprávnené na komoditné obchody. Akcionári komoditnej burzy môžu uzatvárať komoditné obchody len na vlastný účet. Obchodovať možno iba s tými komoditami, ktoré sú zapísané v obchodnom registri a ktorých prijatie na komoditný obchod schválila burzová komora. Pri obchodovaní s komoditnými derivátmi na komoditnej burze, ktorými sú cenné papiere, sa postupuje podľa zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o burze cenných papierov. Podľa zákona sa za komoditu považuje aj skladiskový záložný list a emisné kvóty skleníkových plynov.

Umožňuje sa, aby Slovenská republika obchodovala s komoditami na komoditnom trhu prostredníctvom orgánov štátnej správy, pričom pri obchodovaní nepoužije obchodníka s komoditami.

K § 24

Burzovým zhromaždením je osobitný druh zhromaždenia záujemcov o burzový obchod a ďalších oprávnených osôb, ktorým sa naplňuje hlavná hospodárska funkcia burzy, cieľom ktorej je sústrediť ponuku a dopyt po tovare do určitého miesta a času a tým uľahčiť kontraktačný proces.

K § 25

Upravujú sa základné podmienky určené burzovými pravidlami na právo vstupu, aj ďalších osôb ako osôb oprávnených na burzové komoditné obchody na burzové zhromaždenia.

Burzový komisár má prístup na burzové zhromaždenie v rámci svojej dozornej funkcie.

K § 26 až 28

Obchodník s komoditami je obstarávateľom komoditných obchodov, ktorý prakticky obchod uskutočňuje. Musí preukázať odbornú spôsobilosť, požiadavky na ktorú ustanovujú burzové pravidlá. Vychádza sa z toho, že obchodník s komoditami musí poznať najmä príslušnú komoditu a situáciu na trhu. Burzová komora na základe toho vymenuje obchodníka podľa druhu jeho odbornej špecializácie. Obchodník s komoditami musí mať dostatočné finančné zdroje na zabezpečenie úloh pri obstarávaní komoditných obchodov a musí byť poistený za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom svojej činnosti na burze. Je vymenovávaný a odvolaný burzovou komorou. Ďalej sa upravujú pravidlá pre jeho výber a jeho povinnosti. Obchodníkom s komoditami môže byť aj právnická osoba, ktorá koná prostredníctvom svojich odborných zamestnancov.

Ukladá sa povinnosť, aby obchodník s komoditami viedol obchodný denník, do ktorého chronologicky musí zaznamenávať obchody, ktoré obstaral.

Ustanovuje sa, aby dohľad nad činnosťou obchodníkov s komoditami vykonávala burzová komora a orgán dohľadu.

Burzová komora odníme obchodníkovi s komoditami oprávnenie na obchodovanie, ak zistí, že nespĺňa predpoklady, porušuje svoje povinnosti alebo nevykonáva činnosť obchodníka dlhšie ako tri mesiace. Proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia môže obchodník s komoditami podať návrh na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

K § 29

Ustanovenie upravuje základné práva a povinnosti osôb oprávnených zúčastniť sa komoditných obchodov, pričom komoditná burza vo vlastnom záujme skúma, komu dovolí zúčastniť sa komoditných obchodov.

Právnym nástrojom na zvýšenie istoty účastníkov komoditného obchodu je predovšetkým navrhovaný inštitút vylúčenia z burzového obchodu.

K § 30

Komoditná burza vydáva burzové pravidlá, ktoré upravujú postup pri organizovaní komoditných obchodov. Burzové pravidlá obsahujú podrobnosti o podmienkach komoditných obchodov, vymedzenie účastníkov komoditného obchodu, čas a miesto komoditného obchodu, spôsob zadávania pokynov na kúpu a predaj komodít, práva a povinnosti obchodníkov s komoditami, právo vstupu na komoditnú burzu, účasť komoditnej burze na zúčtovaní a vyrovnaní komoditných obchodov, odbornú spôsobilosť osôb, ktoré zastupujú oprávnené osoby na uzatváranie komoditných obchodov, povinnosti komoditnej burzy proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, vydávanie vstupeniek na burzu, platenie burzových poplatkov, ako aj pravidlá správania sa účastníkov komoditného obchodu.

K § 31

Ustanovuje sa, že pri komoditných obchodoch musia byť všetkým účastníkom dostupné informácie o významných skutočnostiach, týkajúce sa komodít a komoditných derivátov, s ktorými komoditná burza obchoduje.

Definuje sa osoba, ktorá sa môže oboznamovať s dôvernými informáciami, s výkonom svojej funkcie alebo postavenia v rámci činnosti komoditnej burzy; taktiež sa stanovujú podmienky, za ktorých nesmie zneužiť znalosť o tejto informácii.

K § 32

Manipulácia komoditného obchodu sa zakazuje. Uvádza sa, čo sa za manipuláciu komoditného obchodu považuje – vydávanie nepravdivých, poplašných alebo zavádzajúcich správ o ponuke, dopyte a cenách komodít a komoditných derivátov, akákoľvek forma podvodného konania pri vykonávaní komoditného obchodu, vydávanie falošných alebo zavádzajúcich signálov o ponuke, dopyte a cenách komodít a komoditných derivátov, napr. skupovanie alebo predávanie komodít s úmyslom vzbudiť falošný dojem o situácii s príslušnou komoditou na trhu. Manipuláciou je tiež snaha o zabezpečenie dominantného postavenia k ponuke alebo dopytu komodity so zámerom fixovať ceny komodít. Takéto dominantné postavenie sa však nepovažuje za dominanciu podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a nevyžaduje konanie Protimonopolného úradu SR na zisťovanie dominancie na trhu.

K § 33 a 34

Upravuje sa evidencia cien z komoditného obchodu, ktorá je zaznamenaná na komoditnej burze v súlade s týmto zákonom a burzovými pravidlami. Upravuje spôsob uverejňovania kurzov komodít v sídle komoditnej burzy a v kurzovom lístku. Ďalej sa upravuje oblasť podávania protestov proti vyhláseným kurzom.

K § 35

Rozhodovanie sporov komoditných obchodov v rozhodcovskom konaní má praktický význam, keďže vedie k rýchlejšiemu a hospodárnejšiemu vyriešeniu sporu a k vykonaniu rozhodcovského nálezu.

Zákon ponecháva zriadenie rozhodcovského súdu na rozhodnutie zakladateľov, prípadne na uznesenie valného zhromaždenia, pokiaľ považujú za vhodné zriadiť rozhodcovský súd po vzniku komoditnej burzy.

Úpravu organizačného usporiadania rozhodcovského súdu, jeho pravidlá konania pred ním sa zverujú na rozhodnutie komoditnej burzy.

K § 36

Štátny dohľad nad činnosťou komoditnej burzy a nad komoditnými obchodmi vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR prostredníctvom ním vymenovanej a odvolávanej fyzickej osoby, t. j. burzového komisára. Ministerstvo hospodárstva SR vymenováva a odvoláva tiež zástupcu burzového komisára, ktorým je pracovník Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Zo základných princípov výkonu dohľadu vyplýva nezlučiteľnosť funkcie burzového komisára s členstvom na komoditnej burze alebo v jej orgánoch, s obchodovaním na komoditnej burze.

Burzový komisár je povinný zachovať mlčanlivosť o činnosti komoditných búrz, komoditných obchodov a zároveň sa na neho vzťahujú ustanovenia o ochrane dôverných informácií.

Navrhujú sa okruhy skutočností, ktoré je burzový komisár oprávnený kontrolovať, vyplývajúce z činnosti komoditnej burzy. Prostriedky dané zákonom burzovému komisárovi je možné rozlišovať podľa intenzity dopadu, ktoré ich použitie má. Najmiernejším opatrením je vytknutie nedostatkov a uloženie lehoty na ich odstránenie. Prísnejším opatrením sú pokuty, ktorými sa rozumie postup, ktorý je namierený proti jednotlivým osobám a predstavuje citeľný zásah do ich práv.

Pokuty ukladá burzový komisár za porušenie jednotlivých povinností taxatívne stanovených zákonom.

K § 37 a 38

Navrhujú sa okruhy skutočností, ktoré je burzový komisár oprávnený kontrolovať v súvislosti s komoditnými obchodmi. Prostriedky dané zákonom burzovému komisárovi sa rozlišujú podľa intenzity:

1.vytknutie nedostatkov a ich odstránenie v stanovenej lehote,

2.navrhnutie sankcie v určenej výške,

3.pozastavenie komoditného obchodu.

V poriadkovom konaní má burzový komisár právo uložiť v blokovom konaní pokutu do 10 000,- Sk. Navrhuje sa, aby pokuty podľa § 36 až 38 boli príjmom štátneho rozpočtu SR.

K § 39

Uvádzajú sa podmienky, za ktorých ministerstvo odoberie povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy a uloží pokutu na základe návrhu burzového komisára za nedostatky zistené podľa § 37 a 38. Pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť, rozsah, dĺžku trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.

K § 40 až 42

V tomto ustanovení sa upravuje zrušenie a zánik burzy a s tým súvisiace postupy a obmedzenia s tým súvisiace, ako napr. zákaz uzatvárania burzových obchodov a iných súvisiacich činností dňom zrušenia komoditnej burzy. Komoditná burza sa môže zrušiť na základe uznesenia valného zhromaždenia alebo odňatím povolenia na prevádzkovanie komoditnej burzy ministerstvom hospodárstva.

K § 43 až 48

Upravujú sa spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, v ktorých je riešená najmä transformácia doterajších komoditných búrz na komoditné burzy podľa tohto zákona. Najdôležitejšiu povinnosťou je postupné navýšenie základného imania, do jedného roku od účinnosti zákona na 20 miliónov Sk a do troch rokov na 35 miliónov Sk.

Doterajší členovia burzy sa stávajú akcionármi aj podľa tohto zákona, okrem orgánov štátnej správy, ktoré v komoditnej burze zastupovali Slovenskú republiku. Im členstvo zaniká.

Doterajšia burza musí tiež do troch mesiacov od účinnosti zákona pripraviť projekt na zmenu burzy v súlade s týmto zákonom a na prechod na nové podmienky. Tento projekt je tiež podmienkou na vydanie povolenia na činnosť burzy.

Splnenie transformačných povinností musí burza oznámiť ministerstvu hospodárstva. Ak oznamovaciu povinnosť nesplní, zaniká jej povolenie na činnosť.

K § 49

Navrhuje sa zrušiť doterajší zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona č. 249/1994 Z. z. a zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 351/1992 Zb., ktorým sa určuje príslušný orgán štátnej správy vo veciach komoditných búrz.

K Čl. II

V súvislosti so žiadosťou o povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy sa navrhuje doplniť zákon o správnych poplatkoch o nový poplatok vo výške 20 000 Sk.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť nadobudnutia tohto zákona od 1. marca 2008.

Bratislava 7. novembra 2007

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v.r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore