Zákon o stavebných výrobkoch 90/1998 účinný od 01.06.2008 do 30.06.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov

7

- 9 -

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch sa do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1. októbra 1998 prevzal základný obsah smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o zbližovaní právnych predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady 93/68/EHS z 22. júla 1993 týkajúci sa pravidiel uvádzania stavebných výrobkov na trh. Zákon bol zmenený a doplnený zákonom č. 413/2000 Z. z. (s účinnosťou od 1. januára 2001) s cieľom prehĺbiť súlad právneho stavu s obsahom smernice, najmä s usmernením C Stáleho výboru pre stavebníctvo (dokument CONSTRUCT 96/175), a zákonom č. 134/2004 Z. z. (s účinnosťou od 1. apríla 2004, resp. 1. mája 2004).

Od účinnosti ostatnej novely zákona došlo k ďalším zmenám týkajúcim sa preukazovania zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami. Vychádzajúc z doterajších skúseností s uplatňovaním harmonizovaných európskych noriem Stály výbor pre stavebníctvo podstatným spôsobom novelizoval usmernenie K - Systémy preukazovania zhody a úlohy notifikovaných osôb v rámci smernice o stavebných výrobkoch (dokument CONSTRUCT 04/646), ktorým sa detailne objasňujú postupy notifikovaných osôb v jednotlivých systémoch preukazovania zhody a vydal nové usmernenie M (dokument CONSTRUCT 04/657), ktorý rieši problematiku jednotlivých druhov skúšok v rámci metód preukazovania zhody. Ostatným významným dokumentom je CONSTRUCT 06/761 zo 16. októbra 2006 (Commission services position regarding specific provisions of Council Directive 89/106/EEC (CPD) and related issues – Stanovisko Služieb Komisie k určitým ustanoveniam smernice Rady 89/106/EHS (CPD) a súvisiacim problémom). Obsah týchto dokumentov je nevyhnutné zohľadniť v slovenskom práve, aby neboli poškodení slovenskí výrobcovia stavebných výrobkov a aby sa činnosť autorizovaných osôb dostala do súladu s režimom autorizovaných osôb v ostatných členských štátoch.

Na vysvetlenie: Problémom smernice Rady 89/106/EHS je to, že okrem stabilného textu, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh, obsahuje aj základ pre svoj ďalší interpretačný a realizačný normatívny vývin. Smernica totiž :

- založila Stály výbor pre stavebníctvo, ktorého úlohou je zabezpečiť vykonávanie smernice a rozhodovať o konkrétnych aplikačných problémoch formou vydávania odporúčaní pre Komisiu a vydávania usmernení (tzv. Guidance Papers) pre používateľov smernice Rady,

- umožnila založenie Európskej organizácie pre technické osvedčovanie, ktorá združuje osvedčovacie miesta členských štátov a vydáva európske technické osvedčenia,

- upravila vydávanie tzv. interpretačných dokumentov, ktorých úlohou je konkretizovať základné požiadavky na stavby vo vzťahu k vlastnostiam stavebných výrobkov,

- predpokladala vydávanie rozhodnutí Komisie o skupinách stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody a následne vydávanie:

= mandátov pre Európsku normalizačnú organizáciu (CEN) na tvorbu harmonizovaných technických noriem pre väčšinu skupín stavebných výrobkov a

= mandátov pre Európsku organizáciu pre technické osvedčovanie pre tvorbu predpisov pre technické osvedčovanie pre ostatné skupiny stavebných výrobkov,

- predpokladala vydávanie harmonizovaných technických noriem Európskou normalizačnou organizáciou a vydávanie európskych technických osvedčení na stavebné výrobky, ktoré spolu tvoria európske technické špecifikácie pre stavebné výrobky,

- predpokladala, že členské štáty umožnia uvádzať na trh na svojom území aj stavebné výrobky, pre ktoré ešte neexistujú európske technické špecifikácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky národných predpisov.

Smernica tak založila živý a veľmi aktívny život Komisii a spoločným inštitúciám (Európskej normalizačnej organizácii, Stálemu výboru pre stavebníctvo, Európskej organizácii pre technické osvedčovanie, Európskej organizácii autorizovaných osôb), ktoré za 15 rokov aplikácie smernice vytvorili svojimi rozhodnutiami, technickými a metodickými predpismi a inými dokumentami normatívne podmienky nevyhnutné na realizáciu smernice Rady. Práve rozhodnutia, predpisy a iné dokumenty týchto organizácií sú v podmienkach Európskej únie ťažiskovým zdrojom zmien v problematike upravenej zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Ich zohľadňovanie v slovenskom práve je základnou príčinou doterajších noviel zákona.

Vzhľadom na uvedené, hlavným obsahom navrhovanej novely je zohľadniť najnovší vývoj v oblasti regulácie trhu so stavebnými výrobkami, najmä zohľadniť v slovenskom práve zmeny, ktoré sa udiali ako výsledok činnosti Komisie a spomenutých európskych organizácií v oblasti technickej normalizácie a technického osvedčovania od poslednej novelizácie, osobitne novelizovaného usmernenia K a nového usmernenia M a v neposlednom rade dokumentu CONSTRUCT 06/761. Tieto zmeny sa týkajú viacerých ustanovení zákona.

Okrem uvedeného hlavného dôvodu sa v návrhu odstraňujú niektoré aplikačné (najmä výkladové) nejasnosti najmä vymedzenie stavebných výrobkov a spôsob ich uvádzania na trh a rozlíšenie európskeho a národného postupu technického osvedčovania, najmä vydávania tzv. predbežných technických osvedčení v národných postupoch.

II

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie navrhovaného zákona nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na iné verejné rozpočty, pretože sa ním nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy.

Zmena právneho režimu nebude mať nepriaznivý dopad ani na podnikateľov v oblasti výroby stavebných výrobkov, pretože sa zásadným spôsobom nemenia požiadavky na ich správanie, najmä sa nezavádzajú nové povinnosti, ktoré by vyžadovali investície. Vykonané zmeny sú racionalizáciou vykonávania skúšok a niektorých ďalších úkonov, resp. len upresnením a zjednoznačnením textu, čo zjednoduší postavenie výrobcov.

Návrh nemá vplyv na zamestnanosť, na životné prostredie, ani na boj s kriminalitou a terorizmom.

IV

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v hlave Voľný pohyb tovaru a v sekundárnom práve v smernici Rady z 21. decembra 1988 č. 89/106/EHS o zbližovaní právnych predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady z 22. júla 1993 č. 93/68/EHS, ktorá bola plne transponovaná ku dňu vstupu Slovenska do Európskych spoločenstiev zákonom č. 90/1998 Z. z. v znení zákona č. 134/2004 Z. z.

Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: Na upravovanú problematiku sa vo všeobecnosti vzťahujú základné dokumenty práva Európskej únie, najmä zmluva o Európskom spoločenstve, ktorá vymedzuje vnútorný trh Európskej únie (čl. 7a) ako priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov (t.j., stavebných výrobkov) a uplatňuje sa aktívna hospodárska súťaž (v prístupe a pôsobení výrobcov na trh so stavebnými výrobkami) a systematické kontroly (najmä skúšky a inšpekcie výrobcov a dohľad nad trhom) dodržiavania určených pravidiel (najmä čl. 30 až 36 zmluvy).

Smernica Rady 89/106/EHS, jej interpretačné dokumenty a na jej základe vydávané usmernenia (Guidance Papers) Stáleho výboru pre stavebníctvo (dokumenty CONSTRUCT), predpisy a dokumenty Európskej organizácie pre technické osvedčovanie, harmonizované európske technické normy a európske technické osvedčenia tvoria ucelenú sústavu právnych a technických podmienok platných v Európskej únii na výrobu stavebných výrobkov, na ich uvádzanie na trh a na dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami. Táto úprava a celý systém je založený na týchto princípoch:

- na uplatnení zásady voľného pohybu stavebných výrobkov označených značkou zhody,

- na jednotnom vymedzení (definícii) stavebných výrobkov ako samostatnej a ucelenej skupiny výrobkov určených na trh, ktorých spoločným znakom je, že sú určené na zhotovenie stavby,

- na vymedzení šiestich základných bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavby (príloha I smernice a interpretačné dokumenty), ktoré musí stavba zhotovená zo stavebných výrobkov spĺňať po celý čas svojej ekonomicky opodstatnenej životnosti; tieto tzv. základné požiadavky na stavby sú upravené v § 43f stavebného zákona,

- na určení metód kontroly zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami a určení systémov preukazovania zhody pre určité stavebné výrobky,

- na ustanovení pravidiel používania a umiestňovania značiek zhody (označenia CE pre trh Európskej únie a značkou CSK pre slovenský trh),

- na výkone štátneho dozoru nad uplatňovaním metód kontroly zhody a systémov preukazovania zhody,

-na výkone štátneho dohľadu nad trhom so stavebnými výrobkami.

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa európskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre Slovenskú republiku v oblasti stavebných výrobkov nijaké nové záväzky,

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre slovenskú republiku nijaké prechodné obdobia,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

d) voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je predkladateľom aj gestorom.

V

Doložka

finančných, ekonomických, a environmentálnych vplyvov a vplyvu na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

a)finančný vplyv – navrhovaný zákon nebude mať nijaký vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, obcí, samosprávnych krajov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu,

b)ekonomické vplyvy na obyvateľstvo, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb – navrhovaný zákon nebude mať takéto vplyvy, pretože sa zásadným spôsobom nemenia požiadavky na správanie podnikateľov v oblasti výroby stavebných výrobkov,

c)environmentálny vplyv – navrhovaný zákon nebude mať nijaký vplyv na životné prostredie, pretože sa ho netýka,

d)vplyv na zamestnanosť – navrhovaný zákon nebude mať nijaký vplyv na zamestnanosť, pretože sa netýka zamestnaneckých vzťahov ani tvorby pracovných miest,

e)vplyv na podnikateľské prostredie - navrhovaný zákon nebude mať takéto vplyvy, pretože sa zásadným spôsobom nemenia požiadavky na správanie podnikateľov v oblasti výroby stavebných výrobkov, najmä sa nezavádzajú nové povinnosti, ktoré by vyžadovali investície. Vykonané zmeny sú racionalizáciou vykonávania skúšok a niektorých ďalších úkonov, resp. len upresnením a zjednoznačnením textu, čo zjednoduší postavenie výrobcov.

B. Osobitná časť

K čl. I :

K bodu 1 (§ 1 ods. 1): Dôvodom úpravy je prevzatie definície stavebného výrobku v § 2. Vypustenie časti textu je legislatívnou úpravou smerujúcou k tomu, aby zákon nemal popri definícii i legislatívnu skratku.

K bodu 2 (§1 ods. 1): Dôvodom úpravy je súčasný on-line systém oznamovania autorizovaných osôb Európskej komisii.

K bodu 3 (§ 2 ): Nové znenie § 2 dopĺňa text o podrobnosti definície stavebného výrobku. Doteraz štruktúra stavebných výrobkov nebola súčasťou definície, ale vymedzením predmetu preukazovania zhody, čo nie je presné, pretože stavebnými výrobkami sú aj výrobky, ktoré nie sú nevyhnutne predmetom preukazovania zhody. Vypúšťané odseky neupravujú definíciu stavebného výrobku, ale podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, takže nepatria do § 2.

K bodu 4 (§ 2a): Novým paragrafom sa vyčleňuje z definície stavebného výrobku úprava podmienok uvádzania stavebných výrobkov na trh. Tým sa odstránia výkladové nejasnosti, či podmienky uvádzania na trh sú pojmovými znakmi definície stavebného výrobku.

Rozhodujúcou požiadavkou zákona (i smernice) na uvádzanie stavebného výrobku na trh je jeho vhodnosť na deklatrované použitie v stavbe (odsek 1). Stavebný výrobok, ktorý nie je na tento účel vhodný, nemožno uvádzať na trh a ani použiť na zhotovenie stavby podľa § 43f stavebného zákona.

Základné požiadavky na stavbu (odsek 2 a 3) zaviedla smernica Rady 89/106/EHS a podrobne sú upravené v § 43d stavebného zákona.

Definícia životnosti stavby je prevzatá zo smernice do § 43d ods. 8 stavebného zákona.

Úpravou textu v odseku 3 sa odstraňuje nejasnosť o povinnosti používať značku zhody. Stavebné výrobky sa podľa doterajšieho znenia § 2 ods. 3 smú uvádzať na trh len so značkou zhody. To sa však v skutočnosti nevzťahuje na všetky stavebné výrobky, preto sa tu upresňuje, že sa to týka len tých výrobkov, ktoré sú ustanovené vykonávacím predpisom (vyhláškou), pričom sa v tomto odseku uvádzajú aj výnimky, kedy ani tieto výrobky nemusia byť označené značkou zhody.

K bodu 5 (§3 ods. 1): Dôvodom úpravy je úprava legislatívnej skratky „členský štát“, ktorá sa vzťahuje na všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 6 (§ 3 ods. 2): Ide o upresnenie všeobecného používania technických špecifikácií v členení na povinný európsky režim, ktorý platí pre stavebné výrobky od dátumu povinného používania európskych technických špecifikácií, ktoré sa na ne vzťahujú, vyhláseného Európskou komisiou v Úradnom vestníku, a na tzv. národný režim, ktorý sa môže uplatňovať na stavebné výrobky do dňa zavedenia európskeho režimu, a súčasne o uprednostnenie technických noriem pred technickými osvedčeniami.

K bodu 7 (§ 4 ods. 3): Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zosúladenie textu so zavedenou legislatívnou skratkou v § 2a ods. 1 a pojmu „základné požiadavky na stavby“ v § 43f stavebného zákona.

K bodu 8 (§4 ods. 5): Osvedčovacie miesto nevykonáva preukazovanie zhody, preto sa tieto slová nahrádzajú slovami o technickom osvedčovaní (ide o odstránenie chyby v zákone).

K bodu 9 (§ 5 ods. 1): Ide o opravu textu zákona.

K bodu 10 (§ 5 ods. 2 a 3): Presunom obsahu terajšieho odseku 2 do definície stavebného výrobku (t.j., do § 2 ods. 1) sa stali odseky 2 a 3 nadbytočné.

K bodu 11 (§ 5 ods. 2): Navrhovaným znením sa sleduje odstrániť nepresnosť v zákone o stavebných výrobkoch v prípadoch, kedy sa na stavebný výrobok vzťahuje prostredníctvom zákona č. 264/1999 Z. z. niektoré nariadenie vlády, napr. č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia, pretože súčasťou daného stavebného výrobku je aj elektrické zariadenie. Terajšie znenie nesprávne ukladá povinnosť autorizovanej osobe zabezpečiť popri preukazovaní zhody aj posúdenie zhody, hoci autorizovaná osoba podľa zákona č. 90/1998 Z. z. nie je totožná s autorizovanou osobou podľa zákona č. 264/1999 Z. z. Preto navrhované znenie ukladá výrobcovi zabezpečiť oba procesy.

K bodom 12, 15 a 20 (§ 6 ods. 2, § 7 ods. 6 a § 8 ods. 3): Ide o legislatívnotechnické upresnenie. Podrobnosti neupravuje nijaký všeobecne záväzný právny predpis, ale vykonávací predpis k zákonu o stavebných výrobkoch (t.j., vykonávacia vyhláška).

K bodom 13, 14 a 18 (§ 7 ods. 1 a 2 a § 7a ods. 3): Ide o rešpektovanie dokumentu CONSTRUCT 06/761 zo 16. októbra 2006, v ktorom sa zdôrazňuje v súlade so smernicou Rady 89/106/EHS, že preukazovanie zhody stavebných výrobkov sa vykonáva buď certifikáciou zhody alebo vyhlásením zhody, a to napriek súčasnej praxi danej usmernením D a harmonizovanými technickými špecifikáciami, keď popri certifikáte zhody vydanom autorizovanou osobou výrobca vydáva aj vyhlásenie zhody.

K bodu 16 (§ 7a ods.2 písm. c): Ide o opravu textu zákona – nahradenie singuláru plurálom.

K bodu 17 (§ 7a ods. 2 písm. i): Ide o rozšírenie obsahu vyhlásenia zhody v prípade, ak má zahraničný výrobca ustanoveného splnomocneného zástupcu.

K bodom 19 a 21 (§ 7a ods. 4 a § 8 ods. 5): Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Značka zhody je všeobecný termín, ktorý zahŕňa jednak tzv. „označenie CE“ a jednak „slovenskú značku zhody CSK“. Pôvodne použitý termín „značka zhody CE“ sa novelou smernice zmenil na „označenie CE“. Rovnaký termín používa aj zákon č. 264/1999 Z. z.

K bodu 22 (§ 8 ods. 4): Navrhovaným znením sa sleduje odstrániť obchádzanie zákona o stavebných výrobkoch zo strany výrobcov tým, že výrobok označili značkou zhody (napr. označením CE) len na základe posudzovania zhody podľa zákona č. 264/1999 Z. z. a uviedli ho na trh ako stavebný výrobok, hoci neprešiel procesom preukazovania zhody podľa zákona č. 90/1998 Z. z. Takto sa na trh stavebných výrobkov dostali aj také výrobky, ktorých vhodnosť na použitie v stavbe nebola preukázaná podľa zákona.

Navrhované riešenie umožní označiť stavebný výrobok značkou zhody len na základe preukázania zhody bez ohľadu na to, či sa výrobok podrobuje ešte aj posudzovaniu zhody.

K bodom 23 a 24 (§8 ods. 3): Ide o opravu textu zákona, nesprávneho zaradenia plánovaných skúšok do vnútropodnikovej kontroly.

K bodu 25 (§ 9): Nové znenie § 9, v ktorom je zohľadnené usmernenie M (Guidance Paper M), je dôležitým dôvodom novelizácie zákona, najmä vo vzťahu k výrobcom stavebných výrobkov. Obsahom nového znenia je podstatné spodrobnenie účelu, obsahu a spôsobu výkonu jednotlivých druhov skúšok používaných autorizovanou osobou a výrobcom v procese preukazovania zhody stavebného výrobku s technickými špecifikáciami. Navrhované znenie § 9 jednak obsahuje vymedzenie obsahu jednotlivých druhov skúšok, ktoré sú teraz len druhovo vymenované v § 6 ako metódy kontroly zhody, ale bez uvedenia ich obsahu, a jednak podrobne upravuje osvedčovaciu skúšku a racionalizuje vykonávanie skúšok novými postupmi, ktoré odstraňujú neúčelnú duplicitu skúšania tých istých stavebných výrobkov a opakované skúšanie už raz overených vlastností stavebného výrobku.

K bodu 26 (§ 9a): Nový paragraf dopĺňa nové znenie § 9.

Podrobná úprava obsahu skúšobného protokolu má vylúčiť nezrovnalosti v zaznamenávaní potrebných údajov, ktoré sa v praxi zistili. Uvedené požiadavky sú len minimálne, aby umožnili do skúšobného protokolu uviesť aj ďalšie údaje buď z dôvodu, že niektorá technická špecifikácia to vyžaduje, alebo z dôvodu, že ide o taký stavebný výrobok, pri ktorého skúške je potrebné zisťovať a zaznamenať aj ďalšie údaje.

K bodom 27 a 28 (§ 10 ods. 2 až 4): Nové odseky v § 10 upresňujú v súlade s novelizovaným usmernením K odber vzoriek stavebného výrobku autorizovanou osobou na účely skúšok.

K bodu 29 (§11 ods.1): Ide o uplatnenie aktuálnej terminológie a odstránenie duplicitných výrazov.

K bodu 30 (§ 11 ods. 2): Vypúšťa sa jednak nadbytočné a jednak v praxi nerealizovateľné ustanovenie.

K bodu 31 (§ 11 ods. 3): Novým odsekom sa odstraňuje duplicitné vykonávanie počiatočnej inšpekcie autorizovanou osobou, ak už boli defacto vykonané úkony počiatočnej inšpekcie osvedčovacím miestom.

K bodom 32, 33, 34, 35, 36, 37 (§ 15 ods. 8 a 9, § 16 ods. 1 a 2): Novými a upravenými odsekmi sa umožňuje ministerstvu legalizovať a regulovať využívanie subdodávateľov autorizovanými osobami, ktoré sa v praxi nevyhnutne vyskytuje a ktoré pripúšťa aj usmernenie K (Guidance Paper K, časť 5.1 Task sharing (subcontracting)), a súčasne sa merania ako činnosť autorizovanej osoby dopĺňa o výpočty, ktoré podľa viacerých technických špecifikácií nahrádzajú fyzikálne skúšky (merania).

K bodu 38 (§ 17 ods. 1): Ustanovením sa dopĺňa povinnosť ministerstva zverejňovať vo svojom vestníku úplné podklady na preukazovanie zhody. Sleduje sa tým sprehľadniť a zjednoznačniť rozsah povinností aj s časovými údajmi, od kedy vzniká možnosť a od kedy povinnosť výrobcu preukazovať zhodu podľa európskeho režimu.

K bodu 39 (§ 17 ods. 4): Ide o formulačnú úpravu nadväzujúcu na nové znenie obsahu vykonávacej vyhlášky podľa navrhovaného § 2a ods. 3.

K bodu 40 (§17 ods. 5): Novým odsekom sa ministerstvu ukladá povinnosť stanovovať podľa jednotlivých technických špecifikácií vybrané vlastnosti stavebných výrobkov , ktoré sa musia pre trh Slovenskej republiky overovať. Predpokladá sa, že túto povinnosť si bude ministerstvo plniť v spolupráci s ďalšími zainteresovanými rezortmi. Vydávaním opatrení o povinne overovaných vlastnostiach si Slovenská republika ako členský štát uplatní právo pripustiť na svoj trh iba stavebné výrobky s overenými požadovanými vlastnosťami a s deklarovanými parametrami. Týmito opatreniami sa tiež zamedzí zneužívanie tzv. možnosti „NPD“, t. j. práva výrobcu, daného európskymi technickými špecifikáciami, parameter ktorejkoľvek vlastnosti nedeklarovať, ak to členský štát, pre ktorý je výrobok určený, nepožaduje.

K bodu 41 (§ 19 ods. 2): Úpravou a doplnením § 29 ods. 2 a 3 (bod 49 a 50) sa zodpovednosť zahraničného výrobcu prenáša na splnomocneného zástupcu, alebo ak tento nejestvuje, tak na dovozcu alebo distribútora.

K bodu 42 (§ 19 ods. 2): Ide o úpravu vyvolanú presunom ustanovenia do nového § 2a a rozšírením o povinnosť výrobcu disponovať vydaným predbežným osvedčením ak výrobok neoznačil značkou zhody, a o doplnenie povinnosti označenie vykonať v súlade s vykonávacím predpisom.

K bodu 43 (§ 22 ods. 1 až 3): Novým znením sa upresňuje postup autorizovanej osoby. Uvádzané dôvody (odsek 1) nie sú výsledkom konania, ale dôvodom začať konanie. Dôvody sa totiž nezisťujú v začatom konaní, ale zistia sa pri inšpekcii u výrobcu a v konaní sa preukazujú alebo vyvracajú.

K bodom 44 a 45 (§ 26 ods. 2 písm. g) bod 1 a § 26 ods. 6): Ide o rešpektovanie dokumentu CONSTRUCT 06/761 zo 16. októbra 2006, v ktorom sa zdôrazňuje, že Európske technické osvedčenie (ETA) ako harmonizovaná technická špecifikácia vypracovaná na základe príslušného predpisu (ETAG) nie je povinné, t.j. vydáva a uplatňuje sa len na výslovné želanie výrobcu. (Doterajšia prax sa v jednotlivých členských štátoch v tomto smere líši.).

K bodu 46 (§26 ods. 10): Ide o nápravu nedôslednosti ustanovenia – doplnenie podpisu.

K bodu 47 (§ 26 ods. 11): Ustanovením sa dopĺňa režim predlžovania platnosti technického osvedčenia a ustanovujú sa dôvody, pre ktoré nemožno predĺžiť jeho platnosť.

K bodu 48 (§ 26a): Nové znenie paragrafu je vyvolané potrebou zaviesť dva druhy predbežných technických osvedčení. K terajšiemu predbežnému osvedčeniu, ktoré sa prísne vzaté môže aplikovať len na stavebný výrobok uvedený v zozname, ktorý tvorí prílohu vykonávacieho predpisu, sa pridáva aj predbežné technické osvedčenie pre nové výrobky uvádzané na trh. Uplatnenie nového druhu predbežného technického osvedčenia sa ponecháva na dobrovoľnosti výrobcovi.

Doterajšie predbežné technické osvedčenie nahrádza po dobu jeho platnosti preukázanie zhody a značku zhody pre stavebný výrobok uvedený na trh pre jednotlivú konkrétnu stavbu, resp. niekoľko konkrétnych stavieb.

Existencia zavádzaného druhu predbežného technického osvedčenia nie je podmienkou uvedenia stavebného výrobku na trh a osvedčenie ani neobsahuje obmedzenie používania stavebného výrobku pre akékoľvek stavby.

V poslednom odseku sa uvádzajú podmienky, za ktorých možno vydať jedno, alebo druhé predbežné technické osvedčenie. Vydanie technického osvedčenia na základe zavádzaného predbežného technického osvedčenia je možné len vtedy, keď sa stavebný výrobok medzičasom (t.j., počas platnosti predbežného technického osvedčenia) zaviedol do zoznamu stavebných výrobkov, ktorý tvorí prílohu vykonávacieho predpisu. V takomto prípade sa dobrovoľná iniciatíva výrobcu zúročí v získaní predstihu pred ostatnými výrobcami.

K bodu 49 (§ 29 ods. 2): Spresňuje sa postavenie a povinnosti zástupcu zahraničného výrobcu v súlade s aktuálnym znením Usmernenia D (Guidance Paper D).

K bodu 50 (§ 29 ods. 3): Novým odsekom sa ustanovujú zodpovednosti dovozcu alebo distribútora pri dovoze zahraničných výrobkov vo vzťahu ku kontrole orgánom štátnej kontroly vnútorného trhu.

K bodu 51: Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s novým colným zákonom.

K bodu 52 (§ 31b, §31c): Novým paragrafom 31b sa akceptovala pripomienka o nerešpektovaní článku 28 Zmluvy o založení ES predložená v rámci notifikácie. Navrhované znenie § 31b súčasne rešpektuje čl. 3b ods. 1 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky týkajúci sa návrhov zákonov, ktoré sú aj technickým predpisom. V zmysle pripomienky Komisie sa, okrem štátov uvedených v tomto článku, uvádza v § 31b aj Turecko. Novým paragrafom 31c, podľa čl. 3b ods. 2 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky, je podaná informácia o skutočnosti, že zákon bol prijatý v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení.

K čl. II: Zákon o stavebných výrobkoch bol už trikrát novelizovaný, tento návrh je štvrtou novelou a preto v záujme prehľadnosti právneho poriadku sa navrhuje vydať úplné znenie zákona o stavebných výrobkoch.

K čl. III: Účinnosť sa navrhuje s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

Schválené s pripomienkou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 997/2007 z 28. novembra 2007.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Marian Janušek v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu