Zákon o sťažnostiach 9/2010 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Platnosť od: 13.01.2010
Účinnosť od: 01.01.2016
Účinnosť do: 30.06.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány, Prokuratúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUD20614DS5EUPPČL2

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 9/2010 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 386/2015

Legislatívny proces k zákonu 386/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

K predpisu 386/2015, dátum vydania: 18.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona je vypracovaný ako iniciatívny návrh.
Účelom návrhu zákona je eliminovať nedostatky aplikačnej praxe, a to precíznejšou a podrobnejšou úpravou niektorých ustanovení zákona a podrobnou úpravou osobitného postupu pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a tiež odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.
Rozširuje sa ustanovenie, ktorým sa stanovujú osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru a vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort a promptnosť ich nariaďovania sa rozširuje ustanovenie, ktoré určuje, v akých prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť eskortu odsúdeného.
Potreba zakomponovať do zákona ďalšiu hlavu, ktorá podrobne a komplexne upravuje osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených a odsúdených, ktorí sa v čase podania nachádzajú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, vyplýva najmä z potreby flexibilnejšieho reagovania na vybavovanie veľkého množstva podaných sťažností, a to s prihliadnutím na dôslednú ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb.
V čl. II navrhovaného zákona sa v nadväznosti na uplatňovanie osobitného postupu vybavovania sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri vybavovaní sťažností obvinených a odsúdených.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.3. Poznámky
 
Prípadné výdavky vyplývajúce z realizácie návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR na príslušný rozpočtový rok.
 
A.4. Alternatívne riešenia
 
A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť
K Čl. I
 
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovaným zakomponovaním novej deviatej hlavy do zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorá podrobne upravuje postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 2
Rozširuje sa ustanovenie, ktorým sa stanovujú osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru, a to o prípady zabránenia výtržnosti alebo ruvačky medzi obvinenými alebo odsúdenými, zabránenia úmyselnému poškodzovaniu majetku obvinenými alebo odsúdenými alebo zabránenia inému hrubému správaniu obvinených alebo odsúdených, ktorým sa porušuje ustanovený poriadok alebo verejný poriadok. V aplikačnej praxi často dochádza aj k uvedeným konaniam obvinených alebo odsúdených, ktoré nie sú uvedené v súčasnom platnom znení zákona a ktorých povaha si vyžaduje, aby pri ich riešení príslušník zboru použil ochrannú kuklu v záujme osobnej bezpečnosti.
Eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe by malo zabrániť upresnenie ustanovenia, že príslušníci zboru môžu použiť ochrannú kuklu aj v prípade eskorty obvinených, ktorí sú podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu. Vo výkone väzby v ústavoch zboru sa nachádzajú aj obvinení, ktorí sú zatiaľ len podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, avšak vo výkone väzby sú za inú vec (napríklad za prečin) alebo obvinení, ktorí spáchali obzvlášť závažný zločin samostatne a nie ako členovia organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
K bodu 3
Vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort a promptnosť ich nariaďovania sa rozširuje ustanovenie, ktoré určuje, v akých prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť eskortu odsúdeného, a to o eskortu za účelom vykonania lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; jedná sa o lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia, ktorú vykonáva posudkový lekár.
Ďalej sa navrhuje, aby riaditeľ ústavu mohol nariadiť aj eskortu za účelom vzdelávania, vykonávania činností a prác podľa § 32, 46 a 47 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vzdelávanie odsúdených, špecifikujú činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a v akých prípadoch môže byť odsúdený zaradený na výkon prospešných prác mimo ústavu.

Navrhuje sa, aby riaditeľ ústavu mohol nariadiť ekortu odsúdeného aj vo výnimočných prípadoch, ak je to bezprostredne nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a poriadku v ústave.
K bodu 4
Zakomponovaním ďalšej hlavy do zákona, ktorá podrobne a komplexne upravuje osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody sa vyrieši potreba flexibilnejšieho reagovania na vybavovanie veľkého množstva podaných sťažností.
Napríklad v roku 2013 bolo pri celkovom počte obvinených a odsúdených 9854 doručených 493 sťažností, v roku 2014 pri celkovom počte obvinených a odsúdených 10 033 bolo doručených 467 sťažností a do 31. 05. 2015 pri počte 10 146 obvinených a odsúdených bolo doručených 228 sťažností. Približne 75 % z uvedeného počtu podaných sťažností vybavuje generálne riaditeľstvo.
Z obsahu novelizácie zákona vyplývajú odlišnosti od súčasného zákonného postupu, ktorý sa uplatňuje pri spôsobe vybavovania sťažností obvinených a odsúdených podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej len “zákon o sťažnostiach”).
Aplikačná prax súčasného spôsobu vybavovania sťažností preukázala, že v podmienkach zboru sa jedná o zdĺhavejšie konanie. S časovým odstupom, ktorý umožňuje podávať sťažnosti obvineným alebo odsúdeným nie je možné v mnohých prípadoch objektívne zistiť skutočnosti, na základe ktorých podnet na podanie sťažnosti vznikol.
Navrhovanou úpravou sa má docieliť zjednodušenie konania vo veci podanej sťažnosti, a to najmä jeho efektívnosťou, rýchlosťou a úspornosťou.
Obsahom zákonnej úpravy je, aby organizačná zložka zboru (ústav a generálne riaditeľstvo), o ktorej sťažovateľ tvrdí, že jej činnosťou, resp. nečinnosťou došlo k porušeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov, mohla bezprostredne reagovať na prípadné možné porušenie práv a zabezpečiť urýchlené odstránenie takýchto negatívnych zásahov.
V súvislosti s právom obvinených a odsúdených podávať sťažnosti je nevyhnutné spomenúť aj tú skutočnosť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonáva v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov dozorový prokurátor, čím je zabezpečená zvýšená kontrolná činnosť organizačnej zložky zboru, o ktorej väznená osoba tvrdí, že u nej dochádza k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ustanovenie § 65da ods. 1 upravuje subjekty, ktorých sa predmet úpravy zákona týka a zároveň subjekty, ktoré majú disponibilné právo podávať sťažnosti podľa tohto zákona. Oprávneným subjektom je daná fakultatívna možnosť podávať sťažnosti, pričom nie je vylúčené oprávneným osobám podávať podania aj iným subjektom na ich prešetrenie ako napr. prokuratúre podľa osobitného predpisu.

Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza zo zákona o sťažnostiach, reaguje však na aplikačnú prax, ktorá sa uplatňovala pri aplikácií všeobecného predpisu o sťažnostiach. Z konštrukcie znenia vyplýva, že pre posúdenie podania ako sťažnosti podľa tohto zákona je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal sám svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich organizačná zložka zboru svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušila. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie organizačnej zložky zboru, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Nie je prípustné, aby za sťažovateľa podávala sťažnosť iná osoba. V tejto súvislosti je dôležité to, aby sťažovateľ kumulatívne splnil obe podmienky súčasne t. j. domáhal sa svojich individuálnych práv a aby ich odstránenie bolo v pôsobnosti organizačnej zložky zboru.
Ustanovenie § 65da ods. 3 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v odseku 2, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.
Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa ich obsahu. Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh. Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ síce poukazuje na ochranu svojich práv t. j. na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, že organizačná zložka zboru porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno inou cestou: napríklad súdnou žalobou na príslušnom súde, alebo podnetom na začatie trestného stíhania u OČTK, vykonaním inšpekcie Slovenskou obchodnou Inšpekciou, prípadne iným úradným postupom, ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti. Ďalším dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom pisateľ napáda rozhodnutie organizačnej zložky zboru v konaní podľa iných právnych predpisov. V tomto prípade sa jedná napr. o sťažnosť vo veci uloženého disciplinárneho trestu obvineného alebo odsúdeného, ktoré sa riadia osobitosťami iného právneho predpisu. Dôvodom vylúčenia podania na postup podľa tohto zákona je aj podaná sťažnosť resp. podanie na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa riadi osobitnými ustanoveniami zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vylúčené je aj podanie, v ktorom pisateľ žiada o náhradu škody, ktoré je riešené v zmysle interných predpisov alebo všeobecne záväzných právnych predpisov.
V § 65db sú uvedené subjekty, ktoré sú príslušné na vybavenie sťažnosti. Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti, uvedenej v § 65 da, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru t. j. konkrétneho ústavu alebo generálneho riaditeľstva. Za vybavenie sťažnosti proti ústavu zodpovedá riaditeľ ústavu ako štatutárny zástupca alebo na generálnom riaditeľstve generálny riaditeľ. Upravuje sa aj prípad, ak ústav nie je oprávnený sťažnosť vybaviť. V prípade vzniku sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, je ústav, v ktorom spor vznikol, povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpiť sťažnosť generálnemu riaditeľstvu na rozhodnutie sporu a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Spor o príslušnosť vzniká dňom, keď ústav, ktorý sťažnosť postúpil inému ústavu bola sťažnosť doručená späť. Za ústav,

v ktorom spor vznikol sa považuje ústav, ktorému bola sťažnosť doručená späť. Podanie dané na rozhodnutie kompetenčného sporu generálnemu riaditeľstvu nesmie sledovať zo strany ústavu iný záujem ako ten, že z obsahu podania skutočne nie je možné určiť, voči ktorému ústavu sťažnosť smeruje. Generálne riaditeľstvo v danej veci meritórne rozhodne. Rozhodnutie je pre ústavy záväzné.
Generálne riaditeľstvo vybavuje iba sťažnosti, ktoré podľa obsahu sú sťažnosťou na postup a činnosť príslušníkov generálneho riaditeľstva a zároveň aj na postup príslušníkov ústavu taxatívne vymedzených. Upravuje sa aj prípad, keď obvinený alebo odsúdený podá sťažnosť priamo na konanie alebo činnosť generálneho riaditeľa, ktorú v tomto prípade vybavuje výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti. Sťažnosť nesmie prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje. Zároveň pri prešetrovaní a vybavovaní je vylúčená aj osoba resp. príslušník zboru, ktorý je tejto osobe podriadený.
Dôvodom pre vylúčenie z prešetrovania a vybavenia je aj predpojatosť. Predpojatosť je prekážka osobného vzťahu príslušníka prešetrujúceho alebo vybavujúceho sťažnosť, a to okrem vzťahu k sťažovateľovi, aj k predmetu sťažnosti.
Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v § 65 da ods. 3 písm. a), b), e) a f) je organizačná zložka zboru povinná podanie vrátiť pisateľovi bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou podľa tohto zákona, najneskôr v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia, t. j. v prípade posúdenia zložitých a rozsiahlych podaní, ako sa má s podaním naložiť.
Pri podaniach, ktoré nemajú prekážku vybavenia podľa osobitných predpisov je organizačná zložka zboru povinná podanie, ktoré nie je sťažnosťou podľa tohto zákona vybaviť. Tu organizačná zložka zboru vybavuje len podania, ktoré spadajú do jej rozhodovacej právomoci napr. na konanie o opravných prostriedkoch, alebo správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V týchto prípadoch organizačná zložka zboru pisateľovi podanie nevracia.
V § 65 dc sa upravuje spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný obvinený alebo odsúdený. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia o odložení sťažnosti sa neprešetruje, ale vybavuje sa spôsobom odloženia. Vylúčenie anonymnej sťažnosti z prešetrovania vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom.
Obvinený alebo odsúdený môže podať sťažnosť písomne alebo ústne do záznamu, prostredníctvom poštového podniku alebo osobne, bez ohľadu na to, v ktorom ústave je v dobe podania sťažnosti.
Písomná forma úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám a z hľadiska preukázania obsahu tejto vôle. Dôkazná funkcia listiny,

na ktorej je zobrazený obsah úkonu, je posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti úkonu.
Celý písomný právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.
Osobitný význam pri písomnom úkone má podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný úkon. Podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Za vlastnoručný podpis sa budú považovať všetky prípady, keď písací prostriedok na konci písomnosti je vedený rukou konajúceho subjektu. Bez podpisu sťažovateľa nie je možné sťažnosť prešetriť.
Uvedenie predmetu sťažnosti sťažovateľom je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Podnety, ktoré sú písané v inom ako štátnom jazyku, neurčité, nezrozumiteľné, inak zjavne nezmyselné, odporujúce pravidlám morálky a etiky sa neprešetrujú. Podmienka napísania sťažnosti v inom ako štátnom jazyku sa nevzťahuje na cudzincov.
Nesplnenie uvedenia porušenia práv alebo právom chránených záujmov v konkrétnej rovine má za následok jej odloženie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti napr. výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v určitej lehote sa nepripúšťa.
Ustanovenie § 65 dd je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť. Navrhované ustanovenie zvyšuje ochranu sťažovateľa.
Ustanovenie § 65 de uvádza dôvody, ktoré oprávňujú organizačnú zložku zboru alebo ministerstvo sťažnosť odložiť v obligatórne stanovených prípadoch. Podľa prvého odseku, organizačná zložka zboru sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti. V danom prípade postačuje, ak sťažnosť neobsahuje hociktorý z uvedených obligatórnych znakov. Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak zo sťažnosti vyplýva, že od udalosti ktorej sa sťažnosť týka, uplynula doba dlhšia než šesť mesiacov. Táto doba je stanovená z dôvodu účinného prešetrovania sťažnosti, kedy doba od namietanej skutočnosti do jej prešetrenia je základným dôvodom pre nemožnosť objektívneho prešetrenia resp. získania relevantných podkladov k predmetu sťažnosti. Ďalším dôvodom na odloženie sťažnosti je skutočnosť, že sťažnosť sa týka inej osoby, než ktorá ju podala. V tomto prípade ide o vyzdvihnutie individuálnych práv jednotlivca, ktoré si musí uplatniť samotný poškodený v danej veci, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na právach alebo právom chránených záujmoch. Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak ide o sťažnosť sťažovateľa v tej istej veci a neuvádza v nej nové skutočnosti. V tomto ponímaní je odloženie sťažnosti z dôvodu, že na základe nových sťažností v tej istej veci sa sťažovateľ domáha ochrany tých istých svojich práv, hoci už bol s pôvodnou sťažnosťou vyrozumený t. j. predmet sťažnosti je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Dôvodom na odloženie sťažnosti je aj skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľ písomne väzme späť.

Oboznamovanie sťažovateľa sa vykonáva vo všetkých prípadoch odloženia v lehote desať pracovných dní od doručenia sťažnosti, okrem prípadu, keď sťažovateľ prejavil svoju vôľu na vzatie sťažnosti späť. Každá odložená sťažnosť obsahuje odôvodnenie jej odloženia.
V § 65 df sa upravuje postup, ak iný sťažovateľ podá obsahovo rovnakú sťažnosť, akú už organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vybavilo. V tomto prípade organizačná zložka zboru alebo ministerstvo sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavila.
Podľa § 65 dg sa lehota na vybavenie sťažnosti stanovuje na 30 pracovných dní, pričom lehotu možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní. Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci organizačnej zložky zboru príslušnej na vybavenie sťažnosti a v prípade, ak sťažnosť vybavuje ministerstvo, minister alebo ním poverená osoba. Lehota musí byť predĺžená pred uplynutím lehoty na vybavenie sťažnosti. Organizačná zložka zboru alebo ministerstvo sú povinní predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť ešte pred uplynutím základnej 30 dňovej lehoty.
Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti organizačnej zložke zboru, o ktorého príslušnosti rozhodlo generálne riaditeľstvo.
Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti. Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Podanie sa prešetruje vo všetkých bodoch sťažnosti.
Podľa § 65 dj je možné vyhodnotenú sťažnosť vybaviť tromi spôsobmi, a to ako „neopodstatnenú“ v prípade, ak sa nezistí porušenie práva sťažovateľa, ako „opodstatnenú“ v prípade, ak sa zistí porušenie práva sťažovateľa a ako „nevyhodnotenú“ kedy je „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej relevantnej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení sťažovateľa. Takúto skutočnosť organizačná zložka zboru alebo ministerstvo uvedie v zázname o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi.
Z prešetrenia sťažnosti organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vyhotovuje záznam. Zákon upravuje aké obsahové náležitosti má záznam obsahovať. Osobou oprávnenou na vybavenie sťažnosti je štatutárny zástupca alebo na generálnom riaditeľstve generálny riaditeľ. Oprávnená osoba môže písomne splnomocniť inú osobu na vybavenie sťažnosti, pričom zodpovednosti za spôsob vybavenia sťažnosti sa týmto zbaviť nemôže.
Ukončenie procesu vybavenia sťažnosti sa vykonáva záznamom o prešetrení sťažnosti. Záznam musí byť písomný a musí obsahovať konštatovanie jedného zo spôsobu vybavenia sťažnosti. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné patrične odôvodniť. Zákon pripúšťa dva spôsoby oboznámenia sťažovateľa a to: odovzdaním alebo odoslaním záznamu

sťažnosti. Odoslanie záznamu je možné vykonať prostredníctvom poštového podniku, pri ktorom je podstatný deň podania na poštovú prepravu, prípadne osobným odovzdaním sťažovateľovi oproti podpisu sťažovateľa. Spôsob doručenia záznamu sťažnosti musí byť preukázateľne založený v spisovom obale sťažnosti. Pripúšťa sa aj možnosť osobného odovzdania záznamu o prešetrení sťažnosti, kedy v prípade odmietnutia podpísania záznamu o prevzatí sťažností sťažovateľom sa za prítomnosti ďalšej osoby vykoná jej oboznámenie, pričom podpísanie záznamu vykonajú obe zúčastnené osoby.
Ustanovenie § 65 dk zákona pripúšťa „opravný prostriedok“ proti vybaveniu sťažnosti, ktorým je Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Obsahom ustanovenia je kontrolný mechanizmus (tzv. autoremedúra), ktorú môže sťažovateľ písomne uplatniť u organizačnej zložky zboru, ktorá pôvodnú sťažnosť vybavovala. Podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti je sťažovateľom obmedzené lehotou 15 pracovných dní od doručenia resp. odovzdania záznamu o prešetrení sťažnosti, pričom sťažovateľ musí splniť obe podmienky kumulatívne. Lehota 15 dní je zachovaná, ak bolo podanie podané poštovému podniku na poštovú prepravu alebo bolo podanie podané priamo organizačnej zložke príslušnej na vybavenie pôvodnej sťažnosti. Na vybavenie žiadosti, ak to nie je v rozpore s § 65db, je príslušná organizačná zložka zboru, ktorá vybavila pôvodnú sťažnosť. Na žiadosť podanú po zákonnej lehote sa neprihliada a vráti sa sťažovateľovi s odôvodnením. Organizačná zložka zboru prekontroluje správnosť a úplnosť vybavenia pôvodnej sťažnosti. V prípade, ak organizačná zložka zboru vyhovie nesúhlasu s vybavením sťažnosti sťažovateľa v plnom rozsahu, spracuje odpoveď sťažovateľovi, ktorú založí do pôvodného spisového obalu. V prípade, ak organizačná zložka zboru nevyhovie nesúhlasu s vybavením sťažnosti sťažovateľa v plnom rozsahu, spracuje sťažovateľovi písomnú odpoveď s odôvodnením o postúpení veci najbližšie nadriadenému orgánu a postúpi ju v lehote do desiatich pracovných dní spolu s originálom spisového obalu na najbližšie nadriadený orgán organizačnej zložky zboru, ktorý žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti eviduje ako novú sťažnosť.
Určuje sa aj príslušnosť na vybavenie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Proti žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti už nie je možné podať akúkoľvek ďalšiu žiadosť. V prípade podania ďalšej sťažnosti v uvedenej veci sa postupuje spôsobom stanoveným v § 65 de ods. 1 písm. d) návrhu zákona.
V § 65 dl je určený subjekt oprávnený na vykonávanie kontrolnej činnosti v podmienkach zboru.
V súvislosti s trovami súvisiacimi s vybavovaním sťažnosti je upravené, že ich znáša výlučne ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj organizačná zložka zboru.
Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel.
Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažností podľa zákona o zbore sa nevzťahuje správny poriadok ani

osobitný zákon o sťažnostiach. Ustanovuje sa, že postup organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažností podľa zákona o zbore nie je preskúmateľný súdom.
K bodom 5 a 6
Mení sa názov jedenástej hlavy z dôvodu rozšírenia o prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že podania doručené pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o zbore sa budú vybavovať podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti novely zákona o zbore.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona osobitnou úpravou vytvorí predpoklady pre efektívnejšie prešetrovanie sťažností obvinených a odsúdených ako podľa platného zákona o sťažnostiach.
K Čl. II
 
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody podľa navrhovanej novej deviatej hlavy zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje ustanovenie, ktoré negatívne vymedzuje sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Dôvodom negatívneho vymedzenia podania, ktoré by inak bolo posúdené ako sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach je tá skutočnosť, že kto ho podal, t. j. obvinený, ktorý sa v čase podania nachádza vo výkone väzby alebo odsúdený, ktorý sa v čase podania nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže.
K Čl. III
 
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.
V Bratislave, 26. augusta 2015
 
 
 
 
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sťažnostiach

K predpisu 9/2010, dátum vydania: 13.01.2010

14

I. Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „platný zákon“) bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý v roku 1998. V čase od jeho prijatia až po súčasnosť došlo k mnohým legislatívnym zmenám, na ktoré je potrebné reagovať, aby zákon o sťažnostiach bol naďalej účinným nástrojom ochrany práv fyzických a právnických osôb v prípade, ak boli porušené činnosťou respektíve nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iného orgánu Slovenskej republiky.

Zákon o sťažnostiachje právny predpis, ktorý v súlade s ustanovením článku 46 Ústavy SR zabezpečuje ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti.

Prax ukázala, že niektoré ustanovenia platného zákona už nevyhovujú jeho bezproblémovej aplikácii. V prvom rade bolo potrebné precizovať základnú terminológiu zákona, subjekty na ktoré sa vzťahuje, obsah, formu a náležitosti podania rozhodujúce pre jeho posúdenie a vybavenie. Najvýraznejšie sa potreba zmeny právnej úpravy prejavila v ustanovení o príslušnosti na vybavenie sťažnosti. V platnom zákone je na vybavenie sťažnosti príslušný vedúci orgánu verejnej správy, alebo ním poverený zamestnanec. Vzhľadom na to, že sťažnosťou sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, je potrebné príslušnosť na jej vybavenie určiť ako príslušnosť tohto orgánu a nie jeho vedúceho. Taktiež je potrebné upraviť lehoty na posúdenie podania, postúpenie a vybavenie sťažnosti, ich počítanie a spočívanie. Nanovo je potrebné upraviť vybavovanie opakovaných sťažností a ustanovenia o poriadkovej pokute.

Počas viac ako jedenástich rokov účinnosti bol platný zákon novelizovaný iba raz a to zapracovaním možnosti pre vedúceho orgánu verejnej správy poveriť zamestnanca tohto orgánu vybaviť sťažnosť (§ 11 ods. 1). Takouto novelou sa v roku 2008 urgentne riešila situácia v niektorých orgánoch verejnej správy, v ktorých bolo neúnosné, aby vedúci orgánu verejnej správy vybavoval všetky sťažnosti.

II. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o sťažnostiach

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné

III. Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Vplyvy na životné prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie

OSObitná časť:

K § 1

V ustanovení je deklarovaný predmet úpravy zákona o sťažnostiach.

K § 2

Ustanovenie upravuje, ktoré subjekty sú povinné postupovať pri vybavovaní sťažností podľa tohto zákona. Subjekty uvedené v prvom odseku nazýva orgánmi verejnej správy.

Podľa písm. a) sú to orgány štátnej správy a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie.

Podľa písmena b), podľa tohto zákona postupujú aj orgány územnej samosprávy (obce, mestá, vyššie územné celky) a nimi zriadené organizácie.

Podľa písm. c), sú povinné podľa tohto zákona postupovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb. Toto rozhodovanie im však musí byť zverené zákonom.

V druhom odseku zákon ukladá povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj iným štátnym orgánom. Ide o orgány, ktoré nie sú uvedené v prvom odseku a majú podľa Ústavy SR nezávislé postavenie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR, Kancelária Národnej rady SR. Aj na tieto orgány sa fyzické osoby a právnické osoby obracajú s podaniami, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Tieto subjekty na účely zákona o sťažnostiach nie sú orgánmi verejnej správy, pri vybavovaní sťažností však majú povinnosť postupovať tak, ako zákon stanovuje orgánom verejnej správy.

K § 3

Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza z úpravy platného zákona, avšak reaguje na praktické skúsenosti z jeho viac ako jedenásťročnej aplikácie. Text je formulovaný tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že pre posúdenie podania ako sťažnosti je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich orgán verejnej správy svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušil. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie orgánu verejnej správy, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Pre posúdenie podania ako sťažnosti je však dôležité, aby sťažovateľ poukázal na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy takýto nedostatok odstrániť. Preto sa podanie musí posudzovať podľa jeho obsahu.

V porovnaní s platným zákonom sa podrobne upravuje posúdenie a spôsob vybavenia podania, ktoré má viacej častí, z ktorých iba niektoré sú sťažnosťou, ako aj prípady ak je orgán verejnej správy príslušný na vybavenie iba niektorých z nich.

K § 4

Ustanovenie odseku 1 a 2 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v § 3, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.

Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa obsahu a podľa toho, kto ich podáva.

Prvý ods.

písm. a): Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh.

písm. b): Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ poukazuje na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, orgán verejnej správy porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno napríklad súdnou žalobou, alebo podnetom na začatie trestného stíhania, prípadne iným úradným postupom (napr. vykonaním inšpekcie, dohľadu, dozoru a pod.), ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti.

písm. c): Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ďalej sťažnosť, ktorej vybavovanie je upravené osobitným predpisom, napríklad sťažnosť daňovníka na postup platiteľa dane, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby a pod.

písm. d): Sťažnosťou nie sú podania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, vydaným v konaní podľa iných právnych predpisov (ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom zákonom upraveného konania).

Druhý ods.

Sťažnosťou podľa tohto zákona nie sú ani podania orgánov uvedených v § 2 a iných orgánov (exekútor, notár), hoci upozorňujú na nedostatky v činnosti iných orgánov verejnej správy.

Tretí ods.

Navrhovaný zákon upravuje, ako majú orgány verejnej správy postupovať, ak sú im doručené podania označené ako sťažnosť, ktoré však z niektorého z vyššie uvedených dôvodov nie sú sťažnosťou podľa tohto zákona. Principiálne sa uplatňujú dva rôzne postupy.

Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v odseku 1 písmeno a), b) a d) a v odseku 2, je orgán verejnej správy povinný podanie vrátiť (K písm. d) pozri aj dôvodovú správu k odseku 5 tohto ustanovenia). Oproti doterajšej úprave sa mení lehota na vrátenie podania z piatich dní, na bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou, najneskôr v lehote do 30 pracovných dní od doručenia. Takto stanovená lehota zohľadňuje fakt, že orgán verejnej správy môže prekážku, pre ktorú podanie nie je sťažnosťou, zistiť až po jej posúdení. Dodržať platným zákonom stanovenú lehotu na preštudovanie a vrátenie podania, so začiatkom jej plynutia od doručenia podania, je pre orgány verejnej správy, najmä v prípadoch zložitých podaní, problematické. Navrhované určenie lehoty na vrátenie podania bezodkladne po zistení, že nie je sťažnosťou, s hraničným termínom 30 pracovných dní, je korektné tak pre toho, kto podanie predložil, ako aj pre toho, kto má posúdiť, ako sa má s podaním naložiť.

Na rozdiel oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, ktoré nie je sťažnosťou z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, nemohol vrátiť v prípade, ak je na jeho vybavenie príslušný podľa iného právneho predpisu.

Štvrtý ods.

Sťažnosť podľa osobitného predpisu (ods. 1 písm. c), orgán verejnej správy nevracia sťažovateľovi, ale v lehote do desiatich pracovných dní ju postúpi tomu orgánu, ktorý je na jej vybavenie príslušný a súčasne to oznámi sťažovateľovi.

Piaty ods.

Pri podaní, ktoré nie je sťažnosťou z dôvodu uvedeného v odseku 1 písmeno d), teda smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu, zákon čiastočne preberá platnú právnu úpravu v prípade, ak rozhodnutie nie je v čase jeho napadnutia podaním právoplatné. Ukladá povinnosť postúpiť takéto podania orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a oznámiť to pisateľovi. Vzhľadom na to, že podanie postupuje orgánu príslušnému na konanie o opravných prostriedkoch, orgán verejnej správy ho pisateľovi nevracia. Oproti doterajšej úprave sa lehota na postúpenie podania z bezodkladnej mení na päť pracovných dní od jeho doručenia.

K § 5

Upravuje sa spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Podmienka, aby sťažnosť bola čitateľná a zrozumiteľná bezprostredne súvisí s ustanovením § 3 ods. 2, na základe ktorého sa sťažnosť posudzuje podľa obsahu. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný sťažovateľ. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) sa nevybavuje. Vylúčenie anonymnej sťažnosti vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom. Zavedená legislatívna skratka „predmet sťažnosti“ vychádza z platnej právnej úpravy a nadväzuje na ustanovenie § 3 ods. 1 návrhu zákona. Uvedenie predmetu sťažnosti je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti je v návrhu zákona riešená v § 6 ods. 2 výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v zákonnej lehote. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za neposkytnutie spolupráce podľa § 16 ods. 1 a v súlade s § 6 ods. 2 má za následok odloženie sťažnosti.

Vo štvrtom, piatom a šiestom odseku tohto ustanovenia je upravený postup, pri podávaní ústnej sťažnosti. Ak nemožno sťažnosť vybaviť ihneď pri jej podaní, orgán verejnej správy je povinný vyhotoviť záznam o ústne podanej sťažnosti. Na rozdiel od písomnej sťažnosti upravuje ďalšie náležitosti, ktorých potreba vyplýva z uplatnenia tejto formy podania sťažnosti. Upravuje postup, ak sťažovateľ pri vyhotovení záznamu s orgánom verejnej správy nespolupracuje, robí obštrukcie, domáha sa jeho protiprávneho konania, alebo ak sťažovateľ odmietne vyhotovenie záznamu, prípadne ak vyhotovený záznam odmietne podpísať.

V siedmom odseku sa s prihliadnutím na čoraz rozšírenejšie využívanie telefaxu a najmä elektronickej pošty upravuje postup pri podaní sťažnosti takouto formou. Z predchádzajúcich ustanovení zákona vyplýva, že sťažnosť musí mať písomnú formu. Z toho dôvodu, sťažnosť podaná telefaxom alebo elektronickou poštou (s výnimkou sťažnosti podanej elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom) sa považuje za písomnú iba ak ju sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote v súlade s ods. 2 a 3 zákona potvrdí. Sťažnosť podaná elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom, je písomnou sťažnosťou. Lehota na vybavenie takejto sťažnosti, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia. Lehota na vybavenie sťažnosti podanej telefaxom alebo elektronickou poštou bez zaručeného elektronického podpisu začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia jej písomného potvrdenia. Podanie formou elektronického nosiča dát sa nepovažuje za sťažnosť.

Nová oproti doterajšej právnej úprave je možnosť ustanovenia zástupcu na podanie sťažnosti a na úkony súvisiace s jej vybavovaním.

K § 6

Ustanovenie § 6 uvádza dôvody, oprávňujúce orgán verejnej správy sťažnosť odložiť, upravuje povinnosť vyzvať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v prípade, ak sťažnosť nie je v súlade s § 5 ods. 3, alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie a oznamovaciu povinnosť voči sťažovateľovi pri odložení sťažnosti.

Podľa prvého odseku, orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti (anonymná sťažnosť). Sťažnosť odloží aj vtedy, ak ju sťažovateľ predloží v mene inej osoby bez splnomocnenia.

Dôvodom na odloženie je kolízia s ustanovením § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa sťažovateľ môže domáhať iba ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov.

Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak je z nej zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. Prešetrovať takúto sťažnosť by mohlo byť kontraproduktívne (mohlo by byť zmarené trestné konanie). Dotknutý orgán nemusí disponovať potrebnou dokumentáciou (bola predložená súdu, prokuratúre alebo orgánu činnému v trestnom konaní) a pod.

Ďalším dôvodom na odloženie sťažnosti je skutočnosť, že od udalosti ktorej sa sťažnosť týka, uplynula doba dlhšia než tri roky. Absencia obmedzenia lehoty na podanie sťažnosti v platnom zákone má za následok, že sú podávané sťažnosti, pri ktorých už nemožno odstrániť nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, v samotnom orgáne nastali zmeny, orgán bol zrušený a pod.

Podľa § 21 ods. 2 sa odkladá ďalšia opakovaná sťažnosť. Podľa § 22 ods. 3 sa odkladá sťažnosť, ktorá smeruje proti postupu ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ( Úradu vlády SR) pri vybavovaní sťažnosti vyjadrujúcej nesúhlas sťažovateľa s vybavovaním alebo odložením jeho predchádzajúcej sťažnosti v prípade, ak takúto sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Dôvodom pre odloženie takýchto sťažností je, že na základe opakovanej sťažnosti už bolo prekontrolované, či predchádzajúca sťažnosť bola vybavená správne; na základe sťažnosti proti postupu pri vybavovaní predchádzajúcej sťažnosti už bolo prešetrené, či orgán verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti postupoval správne, teda či neporušil príslušné ustanovenia zákona o sťažnostiach. Navrhovaná úprava vyplynula z praktických skúseností, kedy po predchádzajúcej, spravidla neopodstatnenej sťažnosti nasledujú ďalšie, bezdôvodné, opakujúce sa sťažnosti toho istého sťažovateľa proti postupu pri vybavovaní jeho predchádzajúcich sťažností.

Orgán verejnej správy odloží sťažnosť, ktorá mu bola zaslaná na vedomie. Odloží tiež sťažnosť, ktorá je nečitateľná alebo nezrozumiteľná, alebo neobsahuje jednoznačný predmet sťažnosti alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie, v prípade, ak sťažovateľ napriek písomnej výzve na doplnenie požadovanú spoluprácu najneskôr v zákonom stanovenej neposkytol, hoci bol o dôsledkoch vyplývajúcich z neposkytnutia spolupráce poučený.

Oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje možnosť odložiť sťažnosť v prípade, ak sťažovateľ podanie vezme späť a v prípade, ak sťažovateľ orgánu verejnej správy oznámi, že na vybavení sťažnosti netrvá. V oboch prípadoch musí byť tento úkon urobený písomne ešte pred vybavením sťažnosti.

K § 7

Ustanovenie prvého odseku obsahuje aj platný zákon; je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť.

Novým opatrením je úprava obsiahnutá v druhom odseku. Samotná sťažnosť ako aj ďalšie informácie týkajúce sa sťažovateľa (fyzickej osoby), ktoré orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť spracúva, sú podľa ustanovenia § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov osobnými údajmi. V prípade, ak je sťažovateľom právnická osoba, na samotnú sťažnosť a ďalšie informácie získané v rámci spolupráce sťažovateľa alebo súčinnosti orgánov verejnej správy sa vzťahuje ustanovenie § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenie výrazne zvyšuje ochranu sťažovateľa a obmedzuje možnosť zneužitia jeho osobných a iných údajov.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť orgánu verejnej správy utajiť totožnosť sťažovateľa, ak o to požiada.

Taktiež je zakotvená možnosť, aby tak orgán verejnej správy urobil aj bez požiadania, ak je utajenie totožnosti sťažovateľa v záujme vybavenia sťažnosti. Oproti doterajšej úprave, kedy sa pri vybavovaní sťažnosti používal iba jej odpis, možno použiť aj kópiu sťažnosti, ak je možné zabezpečiť, aby z nej neboli zrejmé údaje, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Povinnosť mlčanlivosti o osobe sťažovateľa sa na rozdiel od platnej úpravy rozširuje na všetky osoby, ktoré vedia o totožnosti sťažovateľa.

Druhý ods. upravuje postup orgánu verejnej správy v prípade, ak nie je možné bez uvedenia niektorých údajov o osobe sťažovateľa sťažnosť prešetriť, resp. pokračovať v jej vybavovaní.

V treťom odseku sa oproti všeobecnej úprave, podľa ktorej orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný sťažnosť postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie, upravuje postup v prípade, ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti je povinný vrátiť ju sťažovateľovi. Výslovne sa uvádza, že takúto sťažnosť nepostupuje orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie.

Dôvodom pre takúto úpravu je ochrana sťažovateľa, ktorý má výslovný záujem na utajení svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti by jej postúpením mohol zasiahnuť do práva alebo právom chráneného záujmu sťažovateľa. Postúpenie sťažnosti orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie by mohlo byť kontraproduktívne dôvodu utajenia totožnosti sťažovateľa. Sťažovateľovi sa podanie vráti s odôvodnením, že nebolo postúpené práve z dôvodu ochrany jeho záujmov.

K § 9

Prijímať sťažnosti sú povinné všetky orgány, bez ohľadu na to, či sú na vybavenie konkrétnej sťažnosti príslušné. Zakotvená je povinnosť (s výnimkou podľa § 8 ods. 3), sťažnosti, na vybavenie ktorých nie sú príslušné, postúpiť v stanovenej lehote orgánom príslušným na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.

Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnosť pri vybavovaní sťažností.

K § 10

Ustanovenie ukladá povinnosť viesť centrálnu evidenciu sťažností oddelene od ostatných písomností, úpravu obsahu tejto evidencie a spôsobu evidencie opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti.

Zachováva sa povinnosť, aby orgány verejnej správy na požiadanie predkladali ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ročné správy o vybavovaní sťažností. Termín predloženia správy, ako aj jej štruktúru určuje ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 11

Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti v § 3, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V porovnaní s platnou úpravou je navrhovaná formulácia pre aplikačnú prax značným prínosom. Napriek tomu, že to predkladaný návrh explicitne neuvádza, vedúci orgánu verejnej správy, ako štatutárny zástupca zodpovedá za činnosť ním riadeného orgánu ako celku, teda zodpovedá aj za vybavovanie sťažností ním riadeným orgánom verejnej správy. Je jeho povinnosťou zabezpečiť všetky činnosti súvisiace s vybavovaním sťažností. Navrhovaná úprava ukladá vedúcemu orgánu verejnej správy upraviť spôsob vybavovania sťažností vnútorným predpisom.

Jednoznačnejšie sa upravuje príslušnosť na vybavenie sťažností, ak sa sťažovateľ domnieva, že jeho práva porušil alebo ohrozil priamo vedúci orgánu verejnej správy. Precizuje sa úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej správy pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy. Vedúci orgánu územnej samosprávy je v súvislosti so zákonom prenesenými kompetenciami povinný plniť úlohy štátnej správy v postavení vedúceho orgánu štátnej správy. Príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti tomuto vedúcemu orgánu verejnej správy je odvodená od právnej úpravy riadenia a kontroly štátnej správy v konkrétnej oblasti štátnej správy.

V prípade vzniku sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, je orgán, v ktorom spor vznikol, povinný bezodkladne, najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpiť orgánu príslušnému na rozhodnutie sporu a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Spor o príslušnosť vzniká dňom, keď orgánu verejnej správy, ktorý sťažnosť postúpil podľa § 9 ods. 1 inému orgánu verejnej správy bola sťažnosť doručená späť. Za orgán verejnej správy, v ktorom spor vznikol sa považuje orgán, ktorému bola sťažnosť doručená späť. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje nová lehota na rozhodnutie sporu o príslušnosti na vybavenie sťažnosti, a to do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.

Odlišne od platnej právnej úpravy sa upravuje aj príslušnosť na vybavovanie sťažností orgánmi územnej samosprávy, ktoré sú v zmysle § 2 písm. b) na účely tohto zákona orgánmi verejnej správy. Ich postavenie, ako už bolo naznačené, je potrebné posudzovať vo dvoch polohách: pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy a pri plnení ich samosprávnych funkcií. Pokiaľ ide o sťažnosti, ktoré smerujú do oblasti preneseného výkonu štátnej správy, vzťahuje sa na ne tento zákon rovnako ako na orgány verejnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Primerane sa použije iba v prípade sťažností, ktoré smerujú do oblasti ich samosprávnych funkcií.

Primeranosť použitia tohto zákona pri sťažnostiach smerujúcich proti činnosti v oblasti samosprávnych funkcií sa navrhuje z dôvodu, že v platnom zákone úprava príslušnosti vo vzťahu k územnej samospráve spôsobovala v praxi problémy. Jedným z dôvodov nemožnosti aplikovať ustanovenia doteraz platného zákona je, že rieši príslušnosť na prešetrenie sťažnosti, avšak neupravuje príslušnosť na jej vybavenie. Pôsobnosť a postavenie majú orgány územnej samosprávy zakotvené v osobitnom právnom predpise, ktorý súčasne upravuje aj ich oprávnenia v oblasti vybavovania sťažností.

K § 12

Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti, ako aj dôvody pre ich vylúčenie z tohto procesu.

Podľa prvého odseku nesmie sťažnosť prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje ani zamestnanec, ktorý je tejto osobe podriadený.

V druhom odseku sa upravuje, ktoré ďalšie osoby sú vylúčené z uvedených činností.

Podľa písmena a) ide o osobu, ktorá je zamestnancom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, pričom dôvodom na vylúčenie je skutočnosť, že sa zúčastnila na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti. Vzhľadom na príslušnosť podľa § 11 sa toto vylúčenie môže vzťahovať tak na zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý porušil práva sťažovateľa, ako aj na zamestnanca nadriadeného orgánu alebo zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ak sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti.

Podľa písmena b) je vylúčený zamestnanec iného orgánu verejnej správy, ktorý sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti; okrem týchto zamestnancov sú vylúčené z prešetrovania a vybavenia sťažnosti aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na napadnutej činnosti participovali. Takáto úprava je potrebná z dôvodu, že prešetrujúci orgán môže požiadať o súčinnosť iné orgány verejnej správy, fyzické osoby alebo právnické osoby.

V písmene c) sa navrhuje upraviť, že dôvodom pre vylúčenie z prešetrovania a vybavenia je predpojatosť. Predpojatosť je prekážka osobného vzťahu zamestnanca prešetrujúceho alebo vybavujúceho sťažnosť, a to okrem vzťahu k sťažovateľovi aj k zamestnancovi orgánu, ktorý je sťažnosťou napadnutý, ako aj k predmetu sťažnosti.

K § 13

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje lehotu na vybavenie sťažnosti stanoviť v pracovných dňoch. Dôvodom na úpravu je, že v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky plynula lehota, v ktorej zamestnanci orgánu príslušného na vybavenie sťažnosti v skutočnosti nemohli sťažnosť prešetrovať a lehota plynula márne. Navyše, počas účinnosti platného zákona enormne narástla náročnosť na posudzovanie a prešetrovanie sťažností. Z tohto dôvodu sa oproti platnej úprave navrhuje jedna 60-dňová lehota na vybavenie, ktorú tak ako v platnom zákone, možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o 30 dní.

Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, alebo ním splnomocnený zástupca. Lehota musí byť predĺžená pred jej uplynutím. Orgán verejnej správy je povinný predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný informovať sťažovateľa o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti ešte pred uplynutím základnej 60 dňovej lehoty.

K § 14

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačná úprava počítania lehôt. Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty.

Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti orgánu verejnej správy, o ktorého príslušnosti rozhodol najbližší spoločný nadriadený orgán alebo ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 15

Rovnakú úpravu obsahuje aj platný právny predpis. Pre orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje zakladá povinnosť, oboznámiť osobu, proti ktorej sťažnosť smeruje s jej obsahom. Upravuje sa primeranosť oboznámenia – v rozsahu a v čase tak, aby nemohlo byť zmarené jej prešetrovanie.

Taktiež sa umožňuje, aby sa ten, proti komu sťažnosť smeruje, mohol k predmetu sťažnosti vyjadrovať, aby mohol predkladať podklady potrebné na vybavovanie sťažnosti.

K § 16

Upravuje sa oprávnenie orgánu verejnej správy vyzvať sťažovateľa, aby mu poskytol spoluprácu. Požadovať spoluprácu však môže iba v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti; rozsah požadovanej spolupráce je limitovaný ustanovením § 6 ods. 2 navrhovaného zákona. Súčasne sa orgánu verejnej správy ukladá povinnosť poučiť sťažovateľa o dôsledku neposkytnutia spolupráce, alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote. Dôsledkom každej z uvedených skutočností je odloženie sťažnosti. Odložením sťažnosti sa jednak akcentuje význam poskytnutia spolupráce pre úspešné prešetrenie sťažnosti, jednak stimuluje záujem sťažovateľa na jej vybavení.

Lehota na poskytnutie spolupráce je desať pracovných dní a začína plynúť doručením žiadosti sťažovateľovi.

Navrhuje sa možnosť predĺženia lehoty na spoluprácu v prípade, ak na jej poskytnutie zákonná lehota z objektívnych dôvodov (bez zavinenia sťažovateľa) nepostačuje. V odôvodnených prípadoch orgán verejnej správy môže stanoviť novú lehotu na poskytnutie spolupráce. To bude mať praktické uplatnenie najmä v prípadoch, ak v čase, kedy orgán verejnej správy sťažovateľa požiadal o spoluprácu, bol sťažovateľ napríklad hospitalizovaný, alebo bol odcestovaný mimo svojho bydliska a teda požadovanú spoluprácu v stanovenej lehote nemohol poskytnúť.

Predĺženie zákonnej lehoty, ako aj stanovenie novej lehoty, je prípustné iba z objektívnych dôvodov, ktoré neboli zapríčinené sťažovateľom. Navrhovaná úprava tak zmierňuje tvrdosť zákona.

Navrhuje sa spočívanie lehoty na vybavovanie sťažnosti v čase od odoslania výzvy do poskytnutia spolupráce sťažovateľom. Začiatok spočívania lehoty na vybavenie sťažnosti nie je totožný so začiatkom plynutia lehoty sťažovateľovi pre poskytnutie spolupráce, ktorému začína plynúť doručením písomnej výzvy. Takáto úprava je logická a praktická. Orgán verejnej správy požaduje nevyhnutnú spoluprácu preto, že bez jej poskytnutia nemôže vo vybavovaní sťažnosti pokračovať, a to už v čase od odoslania žiadosti o spoluprácu do jej doručenia sťažovateľovi. Lehota spočíva až do okamihu poskytnutia spolupráce (doručenia podkladov), bez ohľadu na to, či bola spolupráca poskytnutá v pôvodne stanovenej, predĺženej alebo novej lehote.

Navrhuje sa, aby orgán verejnej správy pokračoval vo vybavovaní sťažnosti aj bez poskytnutia spolupráce zo strany sťažovateľa, iba ak je to možné. V takom prípade sa výsledok prešetrenia sťažovateľovi neoznamuje.

K § 17

Zakladá sa povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti, ako aj ďalšiu nevyhnutnú súčinnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Lehota na poskytnutie súčinnosti sa stanovuje do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Navrhuje sa spočívanie lehoty odo dňa odoslania žiadosti o poskytnutie súčinnosti až do dňa poskytnutia súčinnosti a to aj v prípade, ak bola poskytnutá oneskorene. Vzhľadom na to, že dôsledkom neposkytnutia súčinnosti nie je odloženie sťažnosti ako pri neposkytnutí spolupráce sťažovateľom, orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť. Preto poriadkovým opatrením pri neposkytnutí, resp. oneskorenom poskytnutí súčinnosti, je poriadková pokuta podľa § 24 ods. 1.

Skutočnosť, že lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu žiadosti o súčinnosť je prerušená, je orgán verejnej správy povinný sťažovateľovi oznámiť.

K § 18

Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky.

Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti (§ 5 ods. 3). Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Navrhuje sa, aby v prípade, ak je sťažnosťou iba časť podania, orgán príslušný na vybavenie prešetril iba túto časť vo všetkých bodoch. Upravuje sa aj situácia, kedy nie je možné sťažnosť alebo jej časť prešetriť. Dôvodom môže byť napríklad „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení. Takúto skutočnosť orgán verejnej správy uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi.

Podľa tretieho odseku je prešetrovanie sťažnosti ukončené prerokovaním zápisnice. Úpravou uvedenou v druhej vete sa sleduje možnosť ukončiť prešetrovanie sťažnosti aj v prípade, ak by sa vyskytli subjektívne alebo objektívne príčiny, ktoré by mohli ohroziť dodržanie lehoty na jej vybavenie. Napríklad ak vedúci prešetrovaného orgánu ignoruje výzvy na prerokovanie zápisnice, alebo ak existujú objektívne organizačné dôvody, ktoré neumožňujú prerokovať zápisnicu (napríklad zložitá organizačná štruktúra, organizačné jednotky prešetrovaného orgánu sú rozmiestnené v rôznych, značne vzdialených lokalitách a pod.). Navrhuje sa, aby v takom prípade bolo prešetrovanie sťažnosti ukončené preukázateľným doručením jedného vyhotovenia zápisnice orgánu verejnej správy, v ktorom bola sťažnosť prešetrovaná.

K § 19

O prešetrení sťažnosti orgán verejnej správy vyhotovuje zápisnicu. Zákon upravuje, aké náležitosti zápisnica musí obsahovať.

Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa navrhuje podrobná úprava povinností vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala alebo ním splnomocneného zástupcu v prípade, ak pri prešetrovaní sťažnosti boli zistené nedostatky.

Navrhované ustanovenie odseku 2 reaguje na praktické skúsenosti, keď vedúci prešetrovaného orgánu verejnej správy pri ukončení prešetrovania sťažnosti robil obštrukcie a prešetrujúci orgán prešetrovanie sťažnosti v zákonom stanovenej lehote prakticky nemohol ukončiť. Uvedené konanie sa považuje za neplnenie povinností podľa tohto zákona a môže byť dôvodom pre vyrubenie poriadkovej pokuty podľa § 24 ods. 1.

K § 20

Ustanovenie upravuje ukončenie procesu vybavovania sťažnosti, a to oznámením výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Ustanovenie hovorí, že tým je sťažnosť vybavená. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať konštatovanie, či sťažnosť je alebo nie je opodstatnená. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné odôvodniť. Odôvodnenie musí vychádzať zo zápisnice. Pri opodstatnenej sťažnosti sa sťažovateľovi musí oznámiť aj to, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, prešetrujúci orgán uložil povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

Písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, musí obsahovať výsledok prešetrenia a odôvodnenie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti každej z nich. Z uvedeného vyplýva, že v prípade opodstatnených častí sťažnosti, sa musí sťažovateľovi za každú časť samostatne oznámiť, že orgánu verejnej správy v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Uvedený postup je určujúci aj pre plnenie povinností podľa § 19 ods. 1 písm. i).

K § 21

Obsahom ustanovenia je opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť. Opakovanou sťažnosťou a ďalšou opakovanou sťažnosťou je také podanie, ktorého predmet je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti a v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Na vybavenie opakovanej sťažnosti, ak to nie je v rozpore s § 12, je príslušný orgán verejnej správy, ktorý vybavoval predchádzajúcu sťažnosť. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti a o prekontrolovaní vyhotoví záznam. V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že táto bola vybavená správne, orgán verejnej správy výsledok oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšiu opakovanú sťažnosť odloží. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa neprešetruje ani nekontroluje ale sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e).

V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že správne vybavená nebola, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví. Pri vybavovaní takejto opakovanej sťažnosti sa postupuje rovnako ako pri novej sťažnosti.

Upravuje sa postup, ak iný sťažovateľ podá rovnakú sťažnosť akú už orgán verejnej správy vybavil. V tomto prípade orgán verejnej správy sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavil. Takáto úprava je zakotvená aj v platnom právnom predpise.

K § 22

Predmetom úpravy tohto ustanovenia je klasifikácia povahy sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti a sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, určenie príslušnosti na jej vybavenie a osoby oprávnenej sťažnosť vybaviť alebo podľa § 6 ods. 1 písm. f) odložiť.

S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi platného zákona a zamedziť zneužívanie inštitútu sťažnosti tzv. chronickými sťažovateľmi, ktorí novými sťažnosťami napádajú vybavenie každej ich predchádzajúcej sťažnosti, predkladaný zákon jednoznačne odlišuje sťažnosť proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti od opakovanej sťažnosti a upravuje postup pri jej vybavovaní.

Ak sťažovateľ podá orgánu verejnej správy sťažnosť, v ktorej sa sťažuje na spôsob vybavovania alebo výsledok prešetrenia predchádzajúcej sťažnosti, takáto sťažnosť nie je opakovanou sťažnosťou, pretože neobsahuje rovnaký predmet. Nesmeruje proti tomu, čo bolo predmetom predchádzajúcej sťažnosti, ale proti tomu, ako bola sťažnosť vybavená. Preto ide o novú sťažnosť. Pri určení príslušnosti na vybavenie takejto sťažnosti je potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 a 2, v spojení s § 12 zákona. V prípade, ak takúto sťažnosť vybavil (podpísal oznámenie o výsledku prešetrenia podľa § 20 ods. 1) alebo odložil vedúci orgánu verejnej správy jedná sa o sťažnosť, ktorá smeruje proti vedúcemu orgánu verejnej správy a príslušný na jej vybavenie je najbližší nadriadený orgán. Uvedený princíp sa uplatní vždy, ak sťažovateľ ďalšou sťažnosťou vyjadrí nesúhlas s vybavovaním predchádzajúcej sťažnosti. Ak predmetnú sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy ktorý nemá nadriadený orgán, v oblasti štátnej správy je na vybavenie takejto sťažnosti príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak dotknutú sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, podanie smerujúce proti vybavovaniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). V prípade, ak sťažnosť podľa ods. 1 smeruje proti samosprávnej činnosti orgánov územnej samosprávy alebo proti činnosti orgánov uvedených v § 2 ods. 1 písm. c) a v ods. 2, na postup pri jej vybavovaní sa ustanovenie ods. 3 vzťahuje primerane.

S prihliadnutím rozšírenie právneho titulu na odloženie sťažnosti (za predpokladu splnenia príslušných ustanovení zákona) možno očakávať, že vzrastie počet sťažností smerujúcich voči jeho uplatneniu. Preto sa osobitne uvádza aj postup pri vybavovaní sťažnosti proti odloženiu sťažnosti.

K § 23

Vzhľadom na príslušnosť na vybavenie sťažností sa navrhuje, aby orgán verejnej správy kontroloval vybavovanie vnútornou kontrolou podľa príslušných predpisov. Napríklad orgány verejnej správy, ktorými sú orgány štátnej správy, budú vybavovanie sťažností kontrolovať podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Zakladá sa právo, aby orgán verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, mohol kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku aj plnia.

K § 24

Oproti platnej právnej úprave poriadkové opatrenie sa uplatňuje vo vzťahu k orgánu verejnej správy, nie vo vzťahu k jeho zamestnancom. Pokutu, ako poriadkové opatrenie možno uložiť orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona. Neplnenie povinností musí súvisieť so sťažovaním priebehu vybavovania sťažnosti, marením jej vybavovania alebo marením nápravy nedostatkov.

Stanovuje sa možnosť jej opakovaného uloženia v prípade, ak povinnosť nebola splnená napriek uloženiu pokuty. Neupravuje sa, koľkokrát možno pokutu uložiť, stanovuje sa úhrnná výška pokuty.

Inak sa upravuje aj rozpočtové určenie príjmu z pokút a subjektívna a objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetruje, aby vytvoril vhodné podmienky pre včasné a správne prešetrenie a vybavenie sťažnosti.

Upravuje sa, že trovy súvisiace s vybavovaním sťažnosti znáša ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj orgán verejnej správy.

Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa tohto ustanovenia je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel.

Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o sťažnostiach neupravuje inak.

K § 26

Navrhované ustanovenie obsahuje prechodné opatrenia vzťahujúce sa na vybavovanie sťažností doručených orgánu verejnej správy a na konanie o uložení poriadkovej pokuty začaté pred účinnosťou tohto zákona.

K § 28

Účinnosť zákona sa navrhuje prvým januárom 2010.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore