Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách 87/1991 účinný od 23.07.1993 do 08.10.1996

§ 13

(1)
Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona.
(2)
V prípade, že celý majetok občana, ktorého súčasťou nebola nehnuteľnosť, prevzal štát na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude zrušené podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb., prípadne na základe rozhodnutia, ktoré sa zrušuje podľa tohto zákona, prislúcha oprávnenej osobe náhrada vo výške 60 000 Kčs, ktorá sa vyplatí spôsobom uvedeným v odseku 5.
(3)
Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.
(4)
Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej osobe finančnú náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.
(5)
Finančná náhrada spočíva vo vyplatení hotovosti najviac vo výške 30 000 Kčs a vo vydaní cenných papierov, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu. Výšku finančnej náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Finančná náhrada podľa odseku 1 sa ustanovuje podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností ku dňu účinnosti tohto zákona.
(6)
Ak oprávnená osoba nie je uvedená v § 3 ods. 1, vydá sa finančná náhrada osobe oprávnenej podľa § 3 ods. 2, a to iba v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu.

§ 18

(1)
Zrušujú sa rozkazy, ktorými boli občania označení za politicky nespoľahlivých zaradení v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia podľa § 39 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon. Za vojenské tábory nútených prác sa na účely tohto zákona považujú cestné prápory ženijného vojska zriadené od 2. 8. 1948 do 1. 9. 1950 a pomocné technické prápory.
(2)
Rehoľníkom a kňazom internovaným v centralizovaných kláštoroch s režimom obdobným táborom nútených prác prislúcha nárok na odškodnenie za dobu takej internácie v rozsahu ustanovenom v § 17 ods. 2 zákona najviac sumou 60 000 Sk.
(3)
Zrušujú sa rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti vylúčení zo štúdia na školách poskytujúcich stredné alebo vyššie vzdelanie a na vysokých školách, pokiaľ sa tak stalo v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného ministra.