Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) 87/1950 účinný od 01.01.1953 do 31.12.1956

§ 3.

Súčinnosť úradov a verejných orgánov.
(1)
Úrady a verejné orgány sú povinné pomáhať prokurátorom a súdom pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bezodkladne oznamovať prokurátorom.
(2)
Generálny prokurátor môže po dohode s kompetentnými ministrami sveriť vykonávanie jednotlivých úkonov v konaní pred ľudovými súdmi v prípadoch menej závažných orgánom povolaným na vyhľadávanie (§ 76).

§ 7.

(1)
Vojenskej súdnej právomoci podliehajú:
a)
vojenské osoby v činnej službe,
b)
vojenské osoby vo výslužbe a vojenskí penzisti,
c)
osoby, ktoré sa povolaním na osobitnú službu staly príslušníkmi brannej moci,
d)
príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov v činnej službe, o ktorých to ustanovujú osobitné zákony,
e)
osoby povolané na osobné úkony pre potrebu brannej moci,
f)
invalidi, ktorí sú v stave vojenských invalidovní,
g)
osoby vo väzbe nariadenej vojenským prokurátorom alebo vojenským súdom,
h)
vojnoví zajatci.
(2)
Vojenská súdna právomoc podľa odseku 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá. Ak niektorý z trestných činov uvedených v prvej až deviatej hlave osobitnej časti trestného zákona, ktorý bol spáchaný v čase trvania pomeru zakladajúceho vojenskú súdnu právomoc, vyjde najavo až po skončení tohto pomeru, môže vojenský prokurátor postúpiť vec okresnému alebo krajskému prokurátorovi.

§ 10.

(1)
Vojenskej súdnej právomoci podliehajú ďalej civilné osoby pre trestné činy proti obrane vlasti podľa prvej hlavy diel tretí osobitnej časti trestného zákona.
(2)
Pre iné trestné činy, ktoré ohrožujú dôležité záujmy obrany vlasti, podliehajú civilné osoby vojenskej súdnej právomoci len na základe opatrenia generálneho prokurátora.
(3)
Pre ktoré trestné činy spáchané za zvýšeného ohrozenia vlasti a ktoré skupiny civilného obyvateľstva podliehajú vojenskej súdnej právomoci, určí vláda nariadením.

§ 11.

(1)
Kde tento zákon hovorí o okresnom a krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva inak, nižší a vyšší vojenský prokurátor.
(2)
Kde tento zákon hovorí o ľudovom a krajskom súde a o predsedovi súdu, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva inak, nižší a vyšší vojenský súd a náčelník vojenského súdu.

§ 13.

Pôsobnosť prokurátora.
(1)
Prípravné konanie o činoch trestných podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona alebo zákona na ochranu mieru č. 165/1950 Sb., na ktoré zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej desať rokov, vykonáva krajský prokurátor; prípravné konanie o iných trestných činoch vykonáva okresný prokurátor.
(2)
Štátny prokurátor môže vykonávať prípravné konanie aj
a)
o ostatných činoch trestných podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona a
b)
o trestných činoch príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti, ak to vyžaduje služobný záujem tohto sboru.
(3)
Štátny prokurátor môže vykonávať prípravné konanie aj o neprekazení a neoznámení činov trestných podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona, o nadržovaní im a o spolčení a podnecovaní na ne.
Príslušnosť okresného prokurátora.

Príslušnosť prokurátora.

§ 15.

(1)
Prípravné konanie vykonáva ten prokurátor, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný. Ak bol trestný čin spáchaný v niekoľkých obvodoch, vykonáva prípravné konanie prokurátor, ktorý prvý urobil opatrenie smerujúce na stíhanie obvineného.
(2)
Ak bol trestný čin spáchaný v cudzine alebo ak nemožno miesto činu zistiť, vykonáva prípravné konanie prokurátor, v obvode ktorého má obvinený bydlisko, pracovisko alebo pobyt, a ak nie sú v Československej republike alebo sa nedajú zistiť, prokurátor, v obvode ktorého trestný čin vyšiel najavo. Ak je takto príslušných prokurátorov niekoľko, vykonáva prípravné konanie ten, ktorý prvý urobil opatrenie smerujúce na stíhanie obvineného.
(3)
Ak sa zistí v prípade uvedenom v odseku 2 dodatočne miesto činu v Československej republike, môže sa vec postúpiť prokurátorovi príslušnému podľa miesta činu.

§ 16.

(1)
Ak bol trestný čin spáchaný príslušníkom ozbrojeného sboru, ktorý koná službu v časti tohto sboru, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva prípravné konanie vojenský prokurátor činný pri tomto súde.
(2)
Ak bol trestný čin spáchaný funkcionárom ozbrojeného sboru, vykonáva prípravné konanie vojenský prokurátor činný pri súde, ktorý je ustanovený prezidentom republiky na prejednávanie trestných činov týchto funkcionárov.
Spoločné prípravné konanie.

§ 17.

(1)
Prípravné konanie sa vykonáva spoločne o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia. Spoločné prípravné konanie však nemôže vykonávať okresný alebo krajský prokurátor o trestnom čine osoby podliehajúcej vojenskej súdnej právomoci.
(2)
Na urýchlenie prípravného konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno však v prípade uvedenom v odseku 1 konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného prípravného konania.

§ 18.

Spoločné prípravné konanie vykonáva krajský prokurátor, ak je kompetentný konať, aspoň o jednom z trestných činov.

§ 19.

(1)
Ak zanikol dôvod spoločného prípravného konania zastavením trestného stíhania alebo vylúčením niektorej veci, spravuje sa príslušnosť na vykonávanie prípravného konania o veci, ktorá zostala po zastavení trestného stíhania alebo ktorá bola vylúčená, podľa ustanovení §§ 13 až 16, a ak ide v takom prípade o viac vecí, aj podľa ustanovení §§ 17 a 18.
(2)
Prokurátor, ktorý vykonával spoločné prípravné konanie, pokračuje však v prípade uvedenom v odseku 1 v prípravnom konaní o veci, ktorá zostala po zastavení trestného stíhania alebo ktorá bola vylúčená, ak je to na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov vhodné.

§ 20.

Príslušnosť súdu.
(1)
V prvej stolici koná, ak neustanovuje zákon ináč, súd, pri ktorom je činný prokurátor, ktorý podal obžalobu alebo urobil iný návrh.
(2)
Súd môže na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania; príslušnosť súdu (odsek 1) sa tým nemení.
Odňatie a prikázanie veci

§ 21.

(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému prokurátorovi odňatá a prikázaná inému kompetentnému prokurátorovi; o odňatí a prikázaní rozhoduje prokurátor, ktorý je obidvom prokurátorom spoločne nadriadený.
(2)
Generálny prokurátor môže vec odňať kompetentnému prokurátorovi a sám v nej vykonávať prípravné konanie, ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na osobu páchateľa za potrebné; toto právo má i krajský prokurátor, pokiaľ ide o veci, o ktorých vykonáva prípravné konanie okresný prokurátor jeho obvodu.

§ 22.

Dožiadanie.
(1)
Prokurátor a súd vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode zpravidla sami. Generálny a krajský prokurátor a Najvyšší a krajský súd môžu ich však vykonať aj dožiadaním okresného prokurátora alebo ľudového súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný.
(2)
Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania prokurátor a súd zpravidla dožiadaním okresného prokurátora alebo okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; ak je však nebezpečenstvo v omeškaní, alebo ak to nevyhnutne treba na riadne posúdenie veci, vykonajú ich aj mimo svojho obvodu sami.
(3)
V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať vojenský prokurátor a vojenský súd vždy aj dožiadaním okresného prokurátora alebo okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný.

§ 27.

(1)
Odsudzujúci rozsudok musí ďalej obsahovať výrok o treste s uvedením použitých zákonných ustanovení a výrok o povinnosti na náhradu trov trestného konania (§ 72).
(2)
Ak rozhodne súd na hlavnom alebo odvolacom pojednávaní
a)
o podmienečnom odsúdení,
b)
o nárokoch poškodeného vzniknutých z trestného činu, alebo
c)
o ručení zúčastnenej osoby,
musí odsudzujúci rozsudok obsahovať aj tieto výroky.

§ 29.

Oznamovanie rozhodnutí.
(1)
Rozhodnutia prokurátora a súdu sa oznamujú prítomným osobám vyhlásením.
(2)
Prokurátorovi, ktorý pri vyhlásení súdneho rozhodnutia nebol prítomný, oznámi sa toto rozhodnutie zaslaním spisu na nazretie. Ak žiada o to prokurátor, doručí sa mu rovnopis vyhotovenia rozhodnutia, i keď bol pri jeho vyhlásení prítomný.
(3)
Ak nebola osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, prítomná pri jeho vyhlásení, oznámi sa jej rozhodnutie doručením rovnopisu jeho vyhotovenia; ak bola taká osoba pri vyhlásení prítomná, doručí sa jej rovnopis vyhotovenia takého rozhodnutia, len ak o to žiada. Rovnopis vyhotovenia rozhodnutia o opravnom prostriedku sa osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, doručí vždy.

§ 31.

Prípustnosť.
(1)
Opravným prostriedkom proti usneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno odporovať usneseniu prokurátora a súdu, pokiaľ rozhodujú v prvej stolici, a to len pokiaľ to zákon pripúšťa; proti usneseniu generálneho prokurátora alebo Najvyššieho súdu nie je sťažnosť prípustná.

§ 36.

(1)
O sťažnosti proti usneseniu krajského prokurátora rozhoduje generálny prokurátor. O sťažnosti proti usneseniu okresného prokurátora rozhoduje nadriadený krajský prokurátor.
(2)
O sťažnosti proti usneseniu krajského súdu rozhoduje Najvyšší súd. O sťažnosti proti usneseniu okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd.

§ 37.

(1)
Nadriadený prokurátor alebo súd zamietne sťažnosť,
a)
ak nie je prípustná;
b)
ak bola podaná oneskorene alebo osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ju vzala zpät, alebo
c)
ak nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoršie len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením.

§ 39.

(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený prokurátor, u ktorého pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a zmocnencom možno pochybovať o jeho nepredpojatosti.
(2)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil na konaní ako prokurátor, alebo u ktorého pre pomer k prejednávanej veci, k prokurátorovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom možno pochybovať o jeho nepredpojatosti.
(3)
Vo vyššej stolici sú okrem toho vylúčení prokurátor a sudca, ktorí sa zúčastnili na trestnom konaní v prvej stolici.

§ 40.

(1)
Len čo sa dozvie o skutočnosti odôvodňujúcej jeho vylúčenie, oznámi to prokurátor nadriadenému orgánu a sudca predsedovi súdu, na ktorom je činný; až do rozhodnutia o vylúčení vykonajú len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
O vylúčení prokurátora rozhoduje nadriadený orgán.
(3)
O vylúčení sudcu rozhoduje súd, na ktorom je tento sudca činný. Keby sa však tento súd po vylúčení jednotlivých sudcov stal neschopným rozhodovania, rozhoduje o vylúčení
a)
nadriadený krajský súd, ak ide o okresný súd, a
b)
Najvyšší súd, ak ide o krajský súd.
(4)
Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, pridelí predseda súdu vec sudcovi inému alebo určí za neho do senátu sudcu iného; ak ide o vylúčenie predsedu súdu, môže tak urobiť predseda nadriadeného súdu.

§ 43.

Obhajca.
(1)
Obhajcom môže byť zpravidla (§ 45a) len advokát a v konaní o činoch náležiacich do pôsobnosti krajského a vojenského prokurátora len advokát zapísaný do osobitného zoznamu, ktorí vedie Ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

§ 45.

(1)
Ak nemá obvinený obhajcu v prípadoch, kde ho musí mať, vyzve ho prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu, aby do určitej lehoty oznámil, koho si za obhajcu zvolil. Ak to neoznámi v určenej lehote ani obvinený, ani ten, kto má právo mu obhajcu zvoliť, ustanoví obvinenému na jeho trovy obhajcu prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu.
(2)
Obvinenému, ktorý preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, aby uhradzoval trovy na obhajcu, ustanoví prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda senátu obhajcu, ktorý by ho obhajoval bez nároku na odmenu, ak obvinený obhajcu musí mať; i v prípade, keď obhajoba nie je povinná, ustanoví predseda senátu takému obvinenému obhajcu, ktorý by ho bez nároku na odmenu obhajoval pri hlavnom alebo odvolacom pojednávaní, ak o to obvinený požiada.
(3)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si neodporujú, zpravidla obhajca spoločný.

§ 48.

Poškodený.
(1)
Osobe poškodenej trestným činom (poškodenému) musí sa poskytnúť možnosť, aby v trestnom konaní uplatňovala svoje nároky vzniknuté z trestného činu a aby robila návrhy na hlavnom a odvolacom pojednávaní.
(2)
Prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu sú povinní poškodeného vždy o jeho právach poučiť.
(3)
Ak zomrie poškodený, prechádzajú práva, ktoré má v trestnom konaní, na jeho právneho nástupcu.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o trestných činoch náležiacich do pôsobnosti krajského prokurátora a v konaní stannom a konaní poľnom.
Zaistenie nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu.

§ 49.

(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu bude marené, môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť hnuteľné veci obvineného, a to až do pravdepodobnej výšky škody; zaistené veci treba spísať a zpravidla uschovať u prokurátora alebo na súde. Na návrh poškodeného môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť aj pohľadávky obvineného, pokiaľ nejde o odmenu za prácu alebo o pohľadávky plynúce z národného poistenia, a prikázať dlžníkovi obvineného, aby miesto plnenia obvinenému uložil predmet plnenia do úschovy prokurátora alebo súdu.
(2)
O tom, že zaistenie bolo nariadené, sa poškodený upovedomí s poučením o ustanovení § 50 ods. 1.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým bolo zaistenie nariadené, je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa nepoužijú v konaní o trestných činoch náležiacich do pôsobnosti krajského prokurátora a v konaní stannom i poľnom.

§ 50.

(1)
Prokurátor a v konaní pred súdom súd zruší zaistenie,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo zaistenie nariadené,
b)
ak sa skončí trestné stíhanie zastavením alebo oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynie jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obvinený uznaný vinným, alebo od postúpenia veci prokurátorovi alebo súdu, u ktorých poškodený nemôže uplatňovať svoje nároky z trestného činu.
(2)
Prokurátor a v konaní pred súdom súd obmedzí zaistenie, ak spozná, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené.
(3)
O tom, že zaistenie bolo zrušené alebo obmedzené, upovedomí sa aj poškodený.

§ 53.

Zmocnenec poškodeného a zúčastnenej osoby.
(1)
Poškodený a zúčastnená osoba sa môžu dať zastupovať zmocnencom. Ak nebolo zmocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie.
(2)
Zmocnencom poškodeného a zúčastnenej osoby môže byť len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná, ktorá nie je pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť zmocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
(3)
Zmocnencom zúčastnenej osoby v konaní o činoch náležiacich do pôsobnosti krajského alebo vojenského prokurátora a zmocnencom poškodeného v konaní o činoch náležiacich do pôsobnosti vojenského prokurátora môže byť len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom.
(4)
Zmocnenec poškodeného a zúčastnenej osoby je oprávnený robiť za poškodeného alebo zúčastnenú osobu návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je oprávnený aj zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť poškodený alebo zúčastnená osoba.
(5)
Ak prokurátorovi a v konaní pred súdom súdu neoznámi zmocnenca ten, kto ho zmocnil, musí zmocnenec sám preukázať, že bol zmocnený.

§ 65.

(1)
Do vlastných rúk sa doručujú
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis vyhotovenia tohto rozhodnutia.
(2)
I tam, kde sa doručuje do vlastných rúk, je zpravidla prípustné písomnosť uložiť na pošte alebo u iného verejného orgánu, ktorý vykonáva doručenie. Uloženie je však vylúčené, ak sa doručuje obvinenému
a)
obžaloba alebo predvolanie na hlavné alebo odvolacie pojednávanie, alebo
b)
rovnopis vyhotovenia rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie.

§ 66.

Nazeranie do spisov.
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia a zmocnenci, a ak nie sú svojprávni, aj ich zákonní zástupcovia majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. Iné osoby tak môžu urobiť, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie práva, ktoré im tento zákon priznáva.
(2)
V prípravnom konaní môže prokurátor osobám uvedeným v odseku 1 odoprieť, aby nazrely do spisu alebo jeho časti, ak by tým mohol byť zmarený účel trestného konania; nesmie sa im však odoprieť nazrieť do spisov o takých úkonoch, pri ktorých majú právo byť prítomné.
Trovy trestného konania.

§ 67.

(1)
Trovy nutné na vykonanie trestného konania preddavkuje štát; náležia k nim najmä:
a)
trovy doručovania (včítane poštovné),
b)
trovy predvedenia, dopravy a sprievodu obvineného a iných osôb,
c)
cestovné výdavky prokurátorov, sudcov, zapisovateľov a iných pomocných osôb,
d)
svedočné, znalečné a tlmočné,
e)
nutné výdavky ustanoveného obhajcu,
f)
nutné výdavky spojené s uschovaním vecí dôležitých pre trestné konanie,
g)
trovy spojené so zabezpečením nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu,
h)
trovy zabezpečenia výkonu rozhodnutí, najmä zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia majetku,
ch)
trovy spojené so zaopatrením obvineného vo väzbe,
i)
trovy spojené s výkonom trestu, ochrannej výchovy a ochranného liečenia.
(2)
Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením vo väzbe a s výkonom trestu odňatia slobody, s výkonom ochrannej výchovy a ochranného liečenia vyhlási každoročne minister, ktorého orgány ústav spravujú. Trovy na zdravotnú starostlivosť sa účtujú podľa skutočného vydania.
(3)
Náklady na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranná výchova alebo ochranné liečenie, pri práci nariadenej ústavom, sa k trovám trestného konania nepočítajú.
(4)
Vlastné trovy obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby štát nepreddavkuje.

§ 68.

(1)
Ak bol obvinený právoplatne odsúdený, je povinný nahradiť
a)
trovy preddavkované štátom,
b)
obhajcovi ustanovenému podľa § 45 ods. 1 odmenu a
c)
poškodenému na jeho žiadosť jeho nutné výdavky a ušlú odmenu za prácu a výdavky spôsobené pribratím zmocnenca; ak nie je poškodený svojprávny, aj potrebné výdavky a ušlú odmenu za prácu jeho zákonného zástupcu.
(2)
Ak sa viedlo trestné konanie pre niekoľko trestných činov alebo proti niekoľkým obvineným, je obvinený povinný nahradiť len tie trovy trestného konania, ktoré súvisia s trestným činom, z ktorého bol uznaný vinným. Ak nemožno trovy oddeliť, určí súd, prihliadajúc na stupeň zavinenia a na majetkové pomery obvineného, v akom pomere je obvinený povinný trovy nahradiť.

§ 70.

(1)
Trovy trestného konania spôsobené zpäťvzatým alebo celkom bezvýsledným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu alebo bezvýsledným návrhom na obnovu trestného stíhania je povinný nahradiť ten, kto ho podal.
(2)
Trovy, ktoré by podľa odseku 1 mal nahradiť prokurátor alebo orgán verejnej starostlivosti o mládež, uhradzuje štát.

§ 72.

(1)
O povinnosti na náhradu trov, odmien a výdavkov uvedených v §§ 68, 70 a 71 rozhodne súd; jemu náleží rozhodnúť i o výške výdavkov a odmien, ktoré je obvinený povinný nahradiť poškodenému. Inak o výške trov a odmeny rozhodne prokurátor.
(2)
Ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 nestalo rozsudkom, je proti nemu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 88.

Prerušenie trestného stíhania.
(1)
Prokurátor preruší trestné stíhanie,
a)
ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,
b)
ak obvineného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd a nemožno konať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (§ 145 ods. 2);
c)
ak nie je obvinený pre duševnú poruchu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, schopný chápať zmysel trestného konania, alebo
d)
ak nemohol byť páchateľ zistený.
(2)
Pred prerušením trestného stíhania urobí prokurátor všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania.
(3)
Ak zanikne dôvod prerušenia, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.

§ 89.

Zastavenie trestného stíhania.
(1)
Prokurátor zastaví trestné stíhanie,
a)
ak je nepochybné, že skutok obvineného nie je trestným činom,
b)
ak je nepochybné, že trestný čin nespáchal obvinený,
c)
ak nie je podozrenie z trestného činu dostatočne odôvodnené,
d)
ak je nepochybné, že trestnosť činu zanikla,
e)
ak je nepochybné, že obvinený nie je trestne zodpovedný,
f)
ak nemožno obvineného stíhať, najmä preto, že prezident republiky nariadil, aby sa v trestnom konaní nepokračovalo, alebo
g)
ak skoršie trestné stíhanie obvineného pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo bolo súdom zastavené a nebola povolená obnova, alebo
h)
ak obvinený zomrel.
(2)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,
a)
ak ide o čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť je nepatrná,
b)
ak ide o trestný čin vojenský, ktorý možno vybaviť disciplinárne, a ak prokurátor pokladá disciplinárne vybavenie za dostačujúce,
c)
ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu vedľa trestu, ktorý pre iný trestný čin bol obvinenému už uložený alebo ho podľa očakávania postihne,
d)
ak bol obvinený pre ten istý skutok dostatočne potrestaný národným výborom alebo disciplinárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom, alebo
e)
ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený.
(4)
Ak zanikne dôvod zastavenia alebo ak sa objaví dodatočne, že tu taký dôvod nie je, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.

§ 91.

Žiadosť o milosť.
(1)
Konanie o žiadosti o milosť pred podaním obžaloby vykonáva prokurátor, ktorý vo veci koná alebo bol by príslušný vykonávať prípravné konanie.
(2)
Ak spozná prokurátor, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju; ináč ju predloží so svojím návrhom nadriadenému prokurátorovi. Ak nezamietne žiadosť ani tento prokurátor, predloží ju so svojím návrhom generálnej prokuratúre.
(3)
Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny prokurátor, nesmie byť žiadosť zamietnutá, ale musí byť s návrhom predložená. Ak to nariadi v takom prípade prezident republiky alebo generálny prokurátor, trestné konanie sa zatiaľ nezavedie alebo sa v zavedenom trestnom konaní zatiaľ nepokračuje.

§ 97.

(1)
Rozkaz na zatknutie vydá písomne predseda senátu na návrh prokurátora.
(2)
V rozkaze na zatknutie označí sa trestný čin, z ktorého je obvinený podozrivý, a dôvod zatknutia.
(3)
Zatknutie vykoná na základe rozkazu na zatknutie orgán povolaný na vyhľadávanie. Rozkaz na zatknutie treba doručiť obvinenému pri zatknutí, a ak to nie je možné, najdlhšie do štyridsaťosem hodín po ňom.
(4)
Rozkaz na zatknutie predseda senátu odvolá, len čo dôvod preň zanikne.

§ 99.

Zadržanie.
(1)
Ak je nebezpečenstvo v omeškaní, a ak je tu niektorý z dôvodov väzby, smie orgán povolaný na vyhľadávanie zadržať obvineného za účelom jeho odovzdania prokurátorovi.
(2)
Osobu pristihnutú pri čine samom smie ktokoľvek zadržať, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie totožnosti, na zamedzenie úteku alebo zabezpečenie dôkazov. Je však povinný odovzdať ju ihneď najbližšiemu okresnému prokurátorovi alebo orgánu povolanému na vyhľadávanie, a ak to nie je možné, urobiť o tom ihneď oznámenie prokurátorovi alebo orgánu povolanému na vyhľadávanie.

§ 100.

Odovzdanie obvineného prokurátorovi.
(1)
Osobu zatknutú podľa § 97 musí orgán povolaný na vyhľadávanie hneď vyslúchnuť a najdlhšie do štyridsaťosem hodín odovzdať prokurátorovi.
(2)
Osoba zatknutá podľa § 98 alebo zadržaná (§ 99) musí byť orgánom povolaným na vyhľadávanie ihneď vyslúchnutá a najneskoršie do štyridsaťosem hodín
a)
prepustená, alebo
b)
ak je tu niektorý z dôvodov väzby, odovzdaná prokurátorovi.
(3)
Príslušníka ozbrojeného sboru v činnej službe možno v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 odovzdať aj predstavenému.
Rozhodnutie o väzbe.

§ 101.

(1)
O väzbe osoby odovzdanej podľa § 99 ods. 2 alebo podľa § 100 rozhodne prokurátor (predstavený) hneď, a to pokiaľ možno po jej výsluchu. Ak spozná, že niektorý z dôvodov väzby trvá, rozhodne, že sa obvinený vo väzbe ponechá; ináč ho prepustí na slobodu.
(2)
Mimo prípadu uvedeného v odseku 1 môže prokurátor obvineného vziať do väzby, ak vyjde za jeho výsluchu najavo, že tu je niektorý z dôvodov väzby. To isté môže urobiť predstavený, ak je obvinený príslušníkom ozbrojeného sboru v činnej službe.

§ 165.

Prerušenie trestného stíhania.
(1)
Súd preruší trestné stíhanie,
a)
ak obvineného nemožno pre neprítomnosť postaviť pred súd a ak sa nekoná proti ušlému,
b)
ak obvineného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd a hlavné pojednávanie nemožno konať v jeho neprítomnosti, alebo
c)
ak nie je obvinený pre duševnú poruchu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, schopný chápať smysel trestného konania.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd prerušil trestné stíhanie alebo ktorým odmietol pokračovať v trestnom stíhaní, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 166.

Zastavenie trestného stíhania.
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie,
a)
ak prokurátor vezme po začatí hlavného pojednávania obžalobu zpät, prv než sa súd odoberie na záverečnú poradu,
b)
ak nemožno obvineného stíhať, najmä preto, že prezident republiky nariadil, aby sa v trestnom konaní nepokračovalo, alebo
c)
ak skoršie trestné stíhanie obvineného pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo bolo súdom zastavené a nebola povolená obnova, alebo
d)
ak obvinený zomrel.
(2)
O zastavení trestného stíhania predseda senátu podľa možnosti upovedomí obvineného a poškodeného.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Postúpenie veci.

§ 167.

(1)
Ľudový súd postúpi vec krajskému prokurátorovi, ak vyjde najavo, že ide o trestný čin náležiaci do pôsobnosti krajského prokurátora. Ak prevezme krajský prokurátor stíhanie, vracia sa vec do stavu vyšetrovania.
(2)
Ak vráti krajský prokurátor vec postúpenú podľa odseku 1, ľudový súd v konaní pokračuje.

§ 168.

(1)
Ak po podaní obžaloby pred krajským súdom dôvod spoločného konania zanikne zastavením trestného stíhania alebo vylúčením niektorej veci, môže krajský súd postúpiť zvyšujúcu alebo vylúčenú vec príslušnému okresnému prokurátorovi.
(2)
Vec postúpená podľa odseku 1 sa vracia do stavu vyšetrovania.

§ 169.

(1)
Ak vyjde najavo, že pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, obvinený podlieha vojenskej súdnej právomoci, ľudový alebo krajský súd postúpi vec kompetentnému vojenskému prokurátorovi.
(2)
Ak vyjde najavo, že pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, obvinený vojenskej súdnej právomoci nepodlieha, vojenský súd postúpi vec príslušnému okresnému alebo krajskému prokurátorovi.
(3)
Vec postúpená podľa odseku 1 alebo 2 sa vracia do stavu vyšetrovania; ak to však navrhne prokurátor, ktorému bola vec postúpená, koná súd hlavné pojednávanie, a to na základe pôvodnej obžaloby.
Odročenie hlavného pojednávania.

§ 172.

Prípustnosť a účinok.
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku je odvolanie.
(2)
Odvolaním možno odporovať rozsudku prvej stolice; proti rozsudku Najvyššieho súdu nie je odvolanie prípustné.
(3)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby.

§ 173.

(1)
Odsudzujúcemu rozsudku môže odvolaním odporovať:
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,
b)
obvinený pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov, ktorý sa ho priamo dotýka,
c)
poškodený pre nesprávnosť výroku o jeho nárokoch vzniknutých z trestného činu alebo preto, že súd o takom včas uplatnenom nároku nerozhodol,
d)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo dotýka.
(2)
Oslobodzujúcemu rozsudku môže odvolaním odporovať:
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,
b)
obvinený pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov a pre nesprávnosť zistenia pojatého do odôvodnenia rozsudku, ktoré sa ho priamo dotýkajú,
c)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní.

§ 178.

Odvolací súd.
O odvolaní proti rozsudku krajského súdu rozhoduje Najvyšší súd. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu na neverejnom zasadaní.

§ 180.

(1)
Súd preruší trestné stíhanie,
a)
ak obvineného nemožno pre neprítomnosť postaviť pred súd a nekoná sa proti ušlému,
b)
ak obvineného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd a odvolacie pojednávanie nemožno konať v jeho neprítomnosti, alebo
c)
ak nie je obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, schopný chápať smysel trestného konania.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

§ 185.

Všeobecné ustanovenia o odvolacom pojednávaní.
(1)
Ak nebolo odvolanie celkom vybavené už na neverejnom zasadaní, rozhodne o ňom súd na odvolacom pojednávaní.
(2)
Na prítomnosť a povinnú obhajobu pri odvolacom pojednávaní a na verejnosť, vedenie a otvorenie odvolacieho pojednávania sa primerane použijú ustanovenia §§ 143 až 145 ods. 1 a §§ 146 až 148.
Príprava odvolacieho pojednávania.

§ 197.

Súd na odvolacom pojednávaní
a)
urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v §§ 179 až 183, ak tak mal urobiť už na neverejnom zasadaní alebo ak vyjdú až na odvolacom pojednávaní najavo skutočnosti odôvodňujúce niektoré z týchto rozhodnutí,
b)
zamietne rozsudkom odvolanie preto, že nie je dôvodné, alebo
c)
rozhodne sám vo veci rozsudkom (§§ 161 až 164), pričom zruší napadnutý rozsudok; ak je nesprávna len časť tohto rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, môže odvolací súd zrušiť aj len túto časť. Ak zruší, hoc i len čiastočne, výrok o vine, zruší celý výrok o treste a vymeria trest znova.
Odročenie odvolacieho pojednávania.

§ 204.

Zmena výmery trestu.
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo zčasti odpustený trest za niektorý z trestných činov, pre ktoré bol obvinenému právoplatne uložený úhrnný alebo dodatkový trest, ktorý doteraz nebol celkom vykonaný alebo ak bolo po povolení obnovy pre niektorý z takých trestných činov trestné stíhanie zastavené, určí sa primeraný trest za zvyšujúci trestný čin.
(2)
Ak je obvinený vydaný alebo vyžiadaný z cudziny len pre niektorý z trestných činov, za ktoré mu bol uložený úhrnný alebo dodatkový trest, určí sa za tento trestný čin primeraný trest.
(3)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí na návrh prokurátora súd, ktorý v prvej stolici rozhodoval o úhrnnom alebo dodatkovom treste, a to na verejnom zasadaní. Proti týmto rozhodnutiam je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 216.

(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, môžu generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju môže podať i proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora.
(2)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je ďalšia sťažnosť prípustná.

§ 217.

O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd vo verejnom zasadaní, pokiaľ o nej nerozhoduje v pléne. So súhlasom generálneho prokurátora možno upustiť od upovedomenia osôb uvedených v § 208 ods. 3.

§ 218.

(1)
Ak je sťažnosť pre porušenie zákona dôvodná, vysloví Najvyšší súd rozsudkom, že bol napadnutým rozhodnutím porušený zákon. Najvyšší súd rozsudkom, že bol napadnutým rozhodnutím porušený zákon.
(2)
Ak bol porušený zákon v neprospech obvineného, alebo ak to navrhne generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu do šiestich mesiacov po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, Najvyšší súd zároveň s výrokom uvedeným v odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie a
a)
rozhodne sám vo veci, alebo
b)
nariadi prokurátorovi alebo súdu, o rozhodnutie ktorého ide, alebo inému prokurátorovi alebo súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol; pri novom rozhodovaní je prokurátor alebo súd viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Najvyšší súd.
(3)
Ak je nezákonná len časť napadnutého rozhodnutia a možno ju oddeliť od ostatných, môže Najvyšší súd obmedziť svoje opatrenie podľa odseku 2 len na túto časť.

§ 219.

Ak bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon v neprospech obvineného, môže generálny prokurátor nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu.

§ 221.

Oprávnené osoby.
(1)
V neprospech obvineného môže navrhnúť obnovu len prokurátor.
(2)
Okrem obvineného môžu v jeho prospech podať návrh na obnovu osoby, ktoré by mohly podať v jeho prospech odvolanie; môžu tak urobiť aj po smrti obvineného. Osoby, ktoré by mohly podať odvolanie v prospech obvineného aj proti jeho vôli, môžu proti jeho vôli podať aj návrh na obnovu.
(3)
Ak sa dozvie súd alebo úrad o okolnosti, ktorá môže odôvodniť návrh na obnovu, oznámi ju prokurátorovi, ktorý je činný pri súde, ktorý konal v prvej stolici. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na obnovu v prospech odsúdeného, a prokurátor taký návrh nepodá sám, upovedomí o nej odsúdeného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu.

§ 222.

Príslušnosť súdu.
O návrhu na obnovu rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici; aj keď v prvej stolici rozhodol ľudový súd, rozhoduje o návrhu na obnovu krajský súd, ak to navrhne krajský prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosti alebo na dôkazy, ktoré vyšly najavo, ide o trestný čin náležiaci do pôsobnosti krajského prokurátora.
Konanie o návrhu na obnovu.

§ 227.

Príslušnosť.
(1)
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, postúpi príslušný prokurátor alebo, na jeho návrh, príslušný súd vec tomu prokurátorovi alebo súdu, v obvode ktorého je bydlisko mladistvého alebo na ktorom je z iných dôvodov trestné konanie so zreteľom na záujem mladistvého najúčelnejšie.
(2)
Proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov sa vykonáva spoločné konanie len vtedy, ak sú pre to dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa aj v tomto spoločnom konaní ustanovenia §§ 228 až 236.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v odbore vojenského súdnictva.

§ 234.

Hlavné a odvolacie pojednávanie a verejné zasadanie.
(2)
Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní má aj zástupca orgánu verejnej starostlivosti o mládež právo robiť návrhy a dávať vyslúchaným osobám otázky. Slovo na záverečné reči mu prislúcha až po mladistvom. Tieto ustanovenia sa nepoužijú v odbore vojenského súdnictva.
(3)
Predseda senátu môže mladistvému rozkázať, aby sa pri niektorej časti hlavného alebo odvolacieho pojednávania alebo verejného zasadania vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť pojednávania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj. Po návrate mladistvého do pojednávacej siene oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania, konaného v jeho neprítomnosti, aby sa k nemu mohol vyjadriť.

§ 238.

Ak nemôže byť osoba, na ktorú bola podaná obžaloba, postavená pred súd, pretože sa vyhýba trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo ukrývaním, vykonáva súd na návrh prokurátora konanie proti ušlému; návrh možno urobiť zároveň s podaním obžaloby.

§ 240.

Všetky písomnosti, určené pre obvineného, sa doručia len obhajcovi. Predvolanie na hlavné a odvolacie pojednávanie sa okrem toho zpravidla uverejní vhodným spôsobom.

§ 257.

Príslušnosť poľného prokurátora.
(1)
Prípravné konanie o trestných činoch osôb, ktoré boly dopadnuté alebo v čase, keď trestný čin vyšiel najavo, sa zdržujú v dosahu moci veliteľa, u ktorého je zriadený poľný súd, koná prokurátor činný pri tomto súde. Ak je takto príslušných prokurátorov niekoľko, vykonáva prípravné konanie ten, ktorý prvý urobil opatrenie, smerujúce k stíhaniu obvineného.
(2)
Ak nemožno zistiť, ktorý poľný prokurátor je príslušný podľa odseku 1, vykonáva prípravné konanie poľný prokurátor, ktorý sa najskôr dozvedel o trestnom čine. Ak sa dodatočne zistí, ktorý poľný prokurátor je príslušný podľa odseku 1, možno vec postúpiť tomuto prokurátorovi.
(3)
Poľný prokurátor, ktorý vykonáva prípravné konanie podľa odseku 1 alebo 2, môže vec postúpiť prokurátorovi, v dosahu alebo obvode ktorého bol trestný čin spáchaný alebo obvinený má pobyt, ak je to v záujme urýchlenia konania alebo z iných dôležitých dôvodov vhodné.

§ 261.

Konanie v priestore vojnových operácií.
(1)
Proti rozhodnutiu poľného prokurátora alebo poľného súdu, pokiaľ sú činní v priestore vojnových operácií, nie sú opravné prostriedky prípustné. Na ktorých prokurátorov a súdy sa toto ustanovenie vzťahuje, určí minister národnej obrany.
(2)
Súd uvedený v odseku 1 nemôže konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného; práve tak nemôže konať proti ušlému.

§ 263.

Stanné právo.
(1)
Právo vyhlásiť a zrušiť stanné právo prislúcha ministrovi národnej obrany; minister národnej obrany môže toto právo preniesť na veliteľa, u ktorého je zriadený vyšší poľný súd.
(2)
V poľnom konaní možno stanné právo vyhlásiť pre všetky trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej jeden rok.
Postup pri vyhlásení a zrušení poľného konania.

§ 271.

Nariadenie výkonu trestu.
(1)
Ak je odsúdený vo väzbe, nariadi prokurátor, aby bol trest odňatia slobody vykonaný.
(2)
Ak odsúdený nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu na nastúpenie trestu, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia než pätnásťdňová.
(3)
Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je odôvodnená obava, že ujde, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

§ 272.

(1)
Prokurátor odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, keby jeho výkonom bol ohrozený život alebo zdravie odsúdeného.
(2)
Výkon trestu odňatia slobody odloží prokurátor aj vtedy, ak má byť trest vykonaný na tehotnej žene, a to až na šesť mesiacov po pôrode. Trest odňatia slobody sa môže na tehotnej žene vykonať len vtedy, ak je tak krátkeho trvania, že pôrod za výkonu trestu pravdepodobne nenastane a že výkonom trestu nebude ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ak by výkonom trestu na matke bol ohrozený život alebo zdravie jej novorodeného dieťaťa, možno výkon trestu odložiť až na jeden rok po pôrode.

§ 277.

Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojenských osôb.
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho päť rokov alebo zvyšku trestu odňatia slobody neprevyšujúceho ten istý čas prokurátor odloží alebo preruší, ak bol odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti povolaný nastúpiť mimoriadnu vojenskú službu. Vojenský prokurátor tak môže urobiť aj vtedy, ak odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti mimoriadnu vojenskú službu už koná.
(2)
Ak sa odsúdený, ktorému bol výkon trestu podľa odseku 1 odložený alebo prerušený, osvedčil v službe proti nepriateľovi a nebol v čase konania mimoriadnej vojenskej služby znovu odsúdený, môže prokurátor od výkonu trestu alebo jeho zvyšku celkom alebo zčasti upustiť. Ak upustí prokurátor celkom od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, považuje sa trest za vykonaný dňom, keď bol odložený alebo prerušený.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na osoby odsúdené za niektorý z trestných činov, uvedených v prvej hlave osobitnej časti trestného zákona, na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok.
(4)
Prokurátor odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby. Ak odsúdený za výkonu tejto služby nespáchal trestný čin a konal riadne vojenskú službu, upustí prokurátor od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; v takom prípade sa trest považuje za vykonaný dňom, keď bol odložený alebo prerušený.
Podmienečné prepustenie a zaradenie odsúdeného do prechodného ústavu.

§ 278.

(1)
Rozhodnutie týkajúce sa podmienečného prepustenia, umiestenia odsúdeného v prechodnom ústave (§ 279) a zaradenia odsúdeného do tohto ústavu po odpykaní trestu (§ 36 tr. zák.) robí komisia pre podmienečné prepustenie, v obvode ktorej na odsúdenom je alebo bol trest odňatia slobody vykonávaný.
(2)
Komisia pre podmienečné prepustenie je zriadená pri krajskom súde; skladá sa zo sudcu vymenovaného ministrom spravodlivosti, ktorý predsedá, a z dvoch sudcov z ľudu.

§ 279.

Odsúdený, u ktorého sú inak splnené podmienky pre podmienečné prepustenie, môže byť umiestený na dobu zvyšku trestu v prechodnom ústave, ak by jeho podmienečné prepustenie odporovalo účelu trestu; toto opatrenie sa môže odvolať, ak to odôvodňuje chovanie sa odsúdeného.

§ 280.

(1)
O rozhodnutí súdu, že nápravné opatrenie sa vykoná bez zmeny zamestnania odsúdeného, upovedomí prokurátor zamestnávateľa odsúdeného a oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon tohto trestu.
(2)
Ak nariadi súd zmenu doterajšieho zamestnania odsúdeného, určí nové zamestnanie prokurátor po dohode s okresným národným výborom podľa zásad ustanovených súdom. Prokurátor oznámi zamestnávateľovi skutočnosti potrebné pre výkon nápravného opatrenia.
(3)
Zamestnávateľ odsúdeného je povinný bezodkladne oznámiť prokurátorovi všetky skutočnosti rozhodné pre premenu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody; je ďalej povinný tie sumy odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu, vyúčtovať a odvádzať priamo prokurátorovi.

§ 281.

(1)
Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania, môže prokurátor na potrebný čas odložiť alebo prerušiť výkon nápravného opatrenia alebo určiť odsúdenému po dohode s okresným národným výborom zamestnanie iné; to môže urobiť prokurátor aj v tom prípade, ak ide o tehotnú ženu, ktorej zdravie by výkonom trestu bolo ohrozené.
(2)
O odklade a prerušení výkonu trestu nápravného opatrenia a o upustení od jeho výkonu v prípade, že bol odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti povolaný na nastúpenie mimoriadnej vojenskej služby alebo že bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby, použije sa obdobne ustanovenie § 277.
Výkon trestu prepadnutia majetku.

§ 283.

(1)
Ak je obvinený podozrivý z trestného činu, za ktorý možno podľa zákona vysloviť trest prepadnutia majetku, a ak je dôvodná obava, že bude výkon prepadnutia majetku nejako zmarený alebo sťažený, môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť majetok obvineného.
(2)
Súd zaistí majetok obvineného, ak bolo vyslovené prepadnutie majetku rozsudkom, ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 287.

Prokurátor a v konaní pred súdom súd zrušia zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.

§ 294.

(1)
Ak bol uložený trest uverejnenia rozsudku, určí prokurátor, či bude rozsudok uverejnený bez odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu bude uverejnené aj odôvodnenie rozsudku.
(2)
Uverejnenie rozsudku sa stane najviac v troch časopisoch, ktoré prokurátor určí, a to najviac trikrát. Ak to považuje prokurátor za vhodné, uverejní sa rozsudok aj tak, že sa rovnopis jeho vyhotovenia alebo výťah z neho vyvesí na mieste určenom pre úradné vyhlášky v obci, kde má odsúdený bydlisko alebo kde spáchal trestný čin, a to na čas najviac pätnásť dní, alebo že sa ináč zverejní v obidvoch týchto obciach alebo v niektorej z nich.
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy.

§ 306.

Vojenskí sudcovia.
(3)
Vojenskí sudcovia sú ustanovovaní trvalo a na určité služobné miesta; proti svojej vôli môžu byť preložení, sosadení alebo daní do výslužby len pri novej súdnej organizácii po čas ustanovený zákonom alebo na základe právoplatného kárneho výmeru. Čas, po ktorý sú zriadené poľné súdy, je obdobím novej súdnej organizácie.
(4)
Vojenskí sudcovia môžu byť dočasne pridelení inému vojenskému súdu; bez ich súhlasu sa tak môže stať len na čas šesť mesiacov v kalendárnom roku.

§ 314.

(1)
Sudcovia z ľudu budú v každom jednotlivom prípade povolaní z toho ozbrojeného sboru, ku ktorému obvinený patrí. Ak patria spoluobvinení k rôznym ozbrojeným sborom, povolajú sa sudcovia z ľudu tak, aby bol pokiaľ možno zastúpený každý sbor.
(2)
Ak nie je obvinený príslušníkom ozbrojeného sboru, budú povolaní sudcovia z ľudu z vojenských osôb.
(3)
Sudcovia z ľudu musia mať aspoň rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má hodnosť najvyššiu.
(5)
Na jednotlivé zasadania volá sudcov z ľudu predseda senátu.