Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 82/2005 účinný od 01.07.2006 do 28.02.2010

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

Čl. I

K § 1 Ustanovením sa vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2V záujme vyhľadávania a odstránenia nelegálnej práce sa v navrhovanom ustanovení § 2 vymedzuje pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie.

Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.

Nelegálne zamestnávanie cudzinca je, keď zamestnávatelia využívajú prácu cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie (tam, kde sa vyžaduje), s výnimkou zamestnávania tých cudzincov, o ktorých medzinárodná zmluva ustanovuje inak.

Navrhuje sa ustanoviť ako jednu z foriem nelegálneho zamestnávania aj sprostredkovanie zamestnania právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 3Ustanovuje sa zákaz vykonávania nelegálnej práce a zákaz nelegálneho zamestnávania.

K § 4V záujme odstránenia nelegálneho poskytovania prác osobami, ktoré svoju nelegálnu činnosť propagujú prostredníctvom novín, časopisov a iných médií, navrhuje sa prevádzkovateľovi informačných prostriedkov ustanoviť povinnosť, na požiadanie a bezplatne oznámiť kontrolnému orgánu meno a adresu alebo názov a sídlo objednávateľa takejto ponuky práce.

K § 5Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto kontrolné orgány a orgány vykonávajúce kontrolu podľa osobitných predpisov (napr. Sociálna poisťovňa) pri vykonávaní kontroly sú povinné spolupracovať a poskytovať si potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu sa tiež ukladá povinnosť kontrolnému orgánu predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.

K § 6

Ak pri výkone kontroly zistí príslušný orgán porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je oprávnený kontrolovanej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom za nelegálne zamestnávanie uložiť pokutu podľa osobitného predpisu až do výšky 1 000 000 Sk.

K § 7V návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí ten, kto nelegálne vykonáva prácu.

Navrhovanou úpravou sa umožní postih pokutou až do výšky 10 000 Sk. Ustanovuje sa, že priestupky bude prejednávať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konanie o priestupkoch sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Do ustanovenia upravujúceho zákaz poskytovania štátnej pomoci sa navrhuje generálne upraviť tento zákaz aj v prípade, že podnikateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, ktorým je navrhovaný zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to po dobu piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly.

K čl. III

K bodu 1

V zákone č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť kompetencie orgánov inšpekcie práce o právo vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení o zákaze nelegálneho zamestnávania.

Potieranie nelegálneho zamestnávania patrí medzi priority príslušných orgánov pôsobiacich v danej oblasti, vrátane orgánov inšpekcie práce. Efektivitu kontrolnej činnosti ovplyvňuje súčasná platná úprava, v ktorej nie sú jednoznačne zakotvené kompetencie orgánov inšpekcie práce. Tieto orgány vykonávajú kontrolu nelegálneho zamestnávania iba ako súčasť kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Za účelom vymedzenia kompetencií orgánov inšpekcie práce v predmetnej činnosti sa navrhuje doplniť ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 95/2000 Z. z. aj o dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Na základe takto doplneného ustanovenia budú mať inšpektoráty práce právnu oporu pre výkon kontrolných činností aj nad dodržiavaním týchto nových zákazov.

K bodu 2

Požiadavky racionalizácie organizačných štruktúr a činnosti orgánov štátnej správy sa týkajú aj orgánov inšpekcie práce. Poznatky z fungovania týchto orgánov potvrdzujú potrebu zníženia nadbytočnej administratívy. Z pohľadu celkovej filozofie inšpekcie práce, najmä v súvislosti s prevzatím kompetencií v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti kontroly právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa javí aktuálnou požiadavka určitej decentralizácie organizačných štruktúr inšpekcie práce a ich priblíženie problémovým oblastiam a regiónom. Z uvedených dôvodov sa navrhuje presunúť sídlo Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc. Kontakt medzi Národným inšpektorátom práce a ministerstvom bude zabezpečovaný aj prostredníctvom detašovaného pracoviska v Bratislave. Predpokladá sa tiež vytvorenie detašovaného pracoviska v Nitre.

Prenesenie sídla Národného inšpektorátu práce do Košíc umožní tiež užšiu spoluprácu s Technickou univerzitou Košice, ktorá zabezpečuje okrem iného aj úlohy v oblasti výchovy a prípravy odborníkov pre oblasť bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení.

K bodu 3

V § 6 ods.3 sa ustanovuje inšpektorátu práce povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu pre verejné obstarávanie každý zistený prípad nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V rámci kontrolnej činnosti napr. Sociálna poisťovňa preverí, či bola splnená oznamovacia povinnosť. Oznamovacia povinnosť sa navrhuje rozšíriť aj na útvar Policajného zboru a to vtedy, ak sa kontrolou zistí, že nelegálnu prácu vykonával cudzinec. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre inšpektorát práce, aby vydával potvrdenia o tom, že nebol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania na účely poskytnutia štátnej pomoci.

K bodu 4

Terajší výkon inšpekcie práce je viazaný na územnú pôsobnosť príslušného krajského inšpektorátu práce, čo neumožňuje pružné disponovanie s ich kapacitami, napr. pri kontrole nelegálneho zamestnávania v regiónoch s jej vyšším výskytom, pri mimoriadnych kontrolných akciách a pod. Z toho dôvodu rozširuje sa právomoc vykonávať inšpekciu práce u zamestnávateľa mimo územnej pôsobnosti príslušného inšpektorátu práce na základe písomného poverenia generálneho inšpektora práce.

K bodu 5

Zákon o inšpekcii práce ustanovuje, že inšpektor práce je povinný v prípade zistenia nedostatkov vypracovať protokol a tento prerokovať so štatutárnym orgánom alebo ním povereným zamestnancom. Terajšie ustanovenia zákona neriešili prípady, kedy sa považuje protokol za prerokovaný, ak napríklad štatutárny orgán odmietne sa oboznámiť s protokolom, prerokovať ho a pod. Navrhuje sa, aby všetky tieto prípady odmietnutia sa uviedli v protokole.

K bodu 6V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti odhaľovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania navrhuje sa uložiť povinnosť Policajnému zboru poskytnúť inšpektorovi práce v odôvodnených prípadoch na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce, pokiaľ je inšpektor v ohrození života alebo je ohrozené jeho zdravie pri výkone kontroly, alebo v prípadoch marenia výkonu kontroly.

K bodu 7

Na dosiahnutie odstránenia zistených nedostatkov sa navrhuje v prípadoch marenia výkonu inšpekcie práce pri kontrole nelegálneho zamestnávania zvýšiť poriadkovú pokutu až do výšky 20 000 Sk.

K čl. IV

Ustanovuje sa pre zamestnávateľa nová povinnosť a to viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za účelom prehľadnosti a ľahšieho overovania celkového prípustného rozsahu pracovného času z vykázaných prác jednotlivým zamestnancom v kalendárnom roku.

Keďže povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnanca tak, ako je ustanovená v § 99 sa vzťahuje len na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, navrhuje sa ustanoviť túto povinnosť zamestnávateľovi aj pri vykonávaní prác na základe dohody o brigádnickej práci študentov, za účelom sledovania odpracovaného času.

K čl. V

K bodom 1 a 2Ustanovenie, ktoré upravuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje rozšíriť o ďalšiu podmienku, že uchádzač alebo záujemca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v piatich rokoch, ktoré predchádzajú účasti vo verejnom obstarávaní. Zároveň sa aktualizuje aj znenie ustanovenia.

K čl. VIK bodom 1 a 2

Nakoľko v Sociálnej poisťovni v registri zamestnávateľov a registri poistencov, v ktorých sa zhromažďujú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia sa neregistrujú údaje o zamestnancoch vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávajúcich mimo pracovného pomeru, navrhuje sa predmetné ustanovenie § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov doplniť aj o túto povinnosť. Registrovaním aj tejto skupiny zamestnancov sa zabezpečí prehľad vykonávania prác na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Kontrolné orgány pri svojej kontrolnej činnosti budú môcť aj prostredníctvom údajov z tohto registra rýchlejšie si overiť, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania.

V § 231 ods.1 písm. b) sa ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti, odhlásiť ich z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od pracovnej zmluvy) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť prihlásiť ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť ich z registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od dohody) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

Ďalší zamestnávatelia budú pokračovať v obdobnom oznamovaní aktuálnych údajov týkajúcich sa vzniku pracovnoprávneho vzťahu a jeho skončenia.

K bodu 3

V § 231 ods. 3 sa ustanovenie dopĺňa tak, že zamestnávateľ si splní zákonom uloženú povinnosť podľa § 231 ods.1 písm. b) a to pred začatím výkonu činnosti výlučne len faxom, elektronickou poštou alebo aj prostredníctvom krátkej textovej správy, nakoľko oznámenie tejto skutočnosti písomnou zásielkou odoslanou prostredníctvom pošty by bolo nielen zdĺhavé, ale tiež by sa nedalo zistiť, či táto oznamovacia povinnosť bola skutočne splnená pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

K bodu 4Navrhuje sa ustanoviť, že informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr v lehote troch dní od jej odoslania.

K bodu 5

Ukladá sa tiež povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o sprostredkovanie zamestnania a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia.

Zavedením tejto registrácie a evidencie, budú môcť kontrolné orgány pri výkone kontroly bezprostredne a rýchlejšie overiť pravdivosť kontrolovaných údajov o zamestnancovi.

K bodu 6V prechodných ustanoveniach sa upravuje spôsob uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v prípadoch, ak fyzická osoba už má založený pracovnoprávny vzťah.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby príslušné úrady v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. mali oprávnenie a povinnosť prejednávať priestupky.

K čl. VIII

K bodu 1

Návrhom sa upravuje ustanovenie, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo problémy. Ustanovuje sa možnosť, aby uchádzač o zamestnanie mohol v limitovanej výške za výkon zárobkovej činnosti a v limitovanom rozsahu z hľadiska časového vykonávať prácu v pracovnom pomere, na základe dohôd o vykonaní práce a na základe iného právneho vzťahu. Zároveň sa definuje spôsob preukazovania tejto skutočnosti.

K bodom 2, 5 až 9

Rozširuje sa rozsah kontrolných oprávnení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a definuje sa oprávnenie na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania. Vo väzbe na výsledky kontroly sa rozširuje aj oprávnenie rozhodovať o uložení pokuty za porušenie ustanovení zákona a zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a v prípade ak ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru Policajného zboru. Zároveň sa zakladá úradu povinnosť nahlasovať do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia údaje relevantné na odhaľovanie nelegálnej práce.

Úrady budú oprávnené prejednávať priestupky podľa osobitného predpisu, ktoré súvisia s nelegálnou prácou.

Ústrediu sa zakladá povinnosť uhrádzať náklady za zdravotné výkony, t. j. za vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

K bodom 3, 4, 10, 11, 12, 18 a 22

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zamestnávanie občanov EÚ realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov Slovenskej republiky s výnimkou toho, že podľa komunitárneho práva – nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov je Slovenská republika, ako aj ostatné členské štáty povinná sledovať pohyb za prácou v rámci spoločenstva. Z toho dôvodu sa zavádza nová evidencia na príslušných úrovniach a upresňujú sa aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie informácie o štátnej príslušnosti a o ukončenom vzdelaní uchádzača o zamestnanie.

K bodu 13

Navrhuje sa, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a kontrolu postupu pri posudzovaní spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie vykonával posudkový lekár úradu v spolupráci s ošetrujúcim lekárom. Posudkový lekár je oprávnený na účely posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie. Umožňuje sa, aby oprávnení zamestnanci (úradov) vykonávali kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzačov o zamestnanie, ktorí nie sú poistencami nemocenského poistenia, v domácnosti, alebo aj na inom mieste, a to so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

K bodu 14

Konkretizuje sa, že za zdravotný výkon, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je zúčastnený na nemocenskom poistení, bude uhrádzať náklady ústredie.

K bodu 15 Rozširuje sa okruh cudzincov, u ktorých pri vstupe na trh práce nie je potrebné povolenie na zamestnanie od úradu.

K bodom 16 a 17 Rozširuje sa povinnosť zamestnávateľa, nad rámec doteraz definovanej povinnosti spočívajúcej v nahlasovaní cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnávanie cudzinca, aj o povinnosť informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov. Zakladá sa aj povinnosť zamestnávateľa informovať úrad, ak cudzinec nenastúpi do zamestnania alebo skončí zamestnanie v lehote, ktorá nie je v súlade s vydaným povolením na zamestnanie.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby úrad neukladal uchádzačom o zamestnanie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy sú povinní dodržiavať liečebný režim, povinnosti zúčastňovať sa kontaktov a aktivít organizovaných úradom. Obdobne sa postupuje v prípade uchádzačiek o zamestnanie v období bezprostredne pred očakávaným pôrodom a v období šestonedelia.

K bodom 20 a 21Rozšírenie vážnych dôvodov, ktoré sú ospravedlniteľné pre nedodržanie disponibility v § 36 sa navrhuje z dôvodu, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď sa pri ostatnom kontakte uchádzačovi o zamestnanie určí v rámci periodicity ďalší kontakt napr. o 14 dní a v rozpätí týchto dní sa uchádzač o zamestnanie stane dočasne pracovne neschopným, to znamená, že udalosť pre ktorú úrad neurčí termín nastane až neskôr.

K bodu 23

Ukladá sa povinnosť pobočke Sociálnej poisťovni poskytovať úradu na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím a je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím údaje z registra zamestnávateľov v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

K bodom 24 a 25

Do kontrolnej činnosti sa navrhuje okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov doplniť ďalšie oprávnenia, týkajúce sa voľného vstupu do objektov zamestnávateľa a tiež preukazovania totožnosti fyzickej osoby prítomnej na pracovisku zamestnávateľa. Zároveň z dôvodu ochrany zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu sa zakladá právo na zabezpečenie ich ochrany zo strany Policajného zboru v odôvodnených prípadoch, a to ak by mohla byť osoba vykonávajúca kontrolu ohrozená na živote alebo ohrozené jej zdravie, alebo z dôvodu marenia výkonu kontroly. Oproti všeobecnej úprave poriadkovej pokuty v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa zvyšuje suma poriadkovej pokuty zamestnancovi, ktorý marí výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk.

K bodu 26

Ustanovuje sa oprávnenie na ukladanie pokuty za porušenie ustanovení zákona a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnávateľovi, právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom až do výšky 1 000 000 Sk a oprávnenie uložiť poriadkovú pokutu v prípade marenia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk. Tieto pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň sa upravuje, za akých podmienok možno pokutu uložiť.

Vylučuje sa možnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ak už za to isté porušenie bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta iným kontrolným orgánom, napríklad inšpektorátom práce.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 28

Okrem toho, že ide o legislatívno-technickú úpravu, odstraňuje sa výnimka z aplikácie správneho konania tak, aby sa aj na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie vydávalo rozhodnutie v správnom konaní.

K čl. IX

Navrhovanou dikciou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutej osoby – uchádzača o zamestnanie. Posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny j e oprávnený na účely lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie.

K čl. X

Účinnosť zákona sa predpokladá 1. marca 2005 s výnimkou ustanovení článku II a článku V, u ktorých sa navrhuje posunutie účinnosti od 1. februára 2006 a ktoré súvisia s verejným obstarávaním a so štátnou pomocou.

Bratislava 10. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz ich vykonávania, zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.

Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou a u cudzincov, ktorí prichádzajú na naše územie chýba povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie, čím je výkon takýchto prác utajený. Dôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Fyzická osoba popri príjme od svojho zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov môže byť súčasne zabezpečená aj zo strany štátu.

Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby vrátane cudzincov bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú našej ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu.

Navrhovaná právna úprava má ustanoviť aj zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a definuje, kedy sa vykonávanie závislej práce a zamestnávanie považujú za nelegálne.

Právomoc v oblasti kontroly a ukladania postihov za zistené porušenia je ponechaná kontrolným orgánom v rozsahu ich pôsobnosti podľa príslušných zákonov, ale je navrhovaná aj týmto návrhom zákona.

Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo zo zistení výkonu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na území Slovenskej republiky a tiež z právnych úprav niektorých európskych krajín.

V súvislosti s predkladanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami doplniť zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zmeniť a doplniť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplniť zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet, ktorý je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 5. novembra 2004 k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet oznámilo, že berie na vedomie predkladaný jednorazový dopad na štátny rozpočet v sume cca 3 mil. Sk súvisiaci so zmenou sídla Národného inšpektorátu práce, ktorého náklady budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu